Náuèný chodník Turecká

MÚZEJNÉ

NOVINY

V Y D A L O B A N Í C K E M Ú Z E U M V R O Ž Ò AV E V D E C E M B R I 2 0 1 0

Pán Rozložník, prepáè

V roku 2010 sa dostala do rúk múzejníkov a záujemcov o dokumentáciu prírody a krajiny publikácia Prírodovední pracovníci v múzeách Košického kraja. Nepredajnú publikáciu vydala Základná organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Bocian so sídlom v Moldave nad Bodvou. Na publikácii spolupracovalo Východoslovenské múzeum v Košiciach a bola pripravená z finanènej dotácie Košického samosprávneho kraja.

všestrannými znalcami prírody v zbernej oblasti múzea. Stáli na èele kolektívov, ktoré sa zasadzovali za zachovanie prírodovedných hodnôt územia, boli tvorcami legislatívy v ochrane prírody. Zakladali a sú súèasou ochranárskeho hnutia u nás. Z ich spolupráce so školami a verejnosou dodnes prežili tradièné súaže v poznávaní prírodnín. V súèasnosti spravujú prírodovedné fondy, ktoré, aj keï dnes ešte nedocenené, sú nenahradite¾nou bankou údajov o bio-

Zostavovate¾ RNDr. Miroslav Fulín v úvode publikácie o prírodovedcoch v múzeách píše nasledovné: „Múzejní Náuèná tabu¾a

prírodovedci boli a v podmienkach našich regionálnych a vlastivedných múzeí sú vonkajšími okolnosami nútení by

Náuèný chodník Turecká

Hlavným cie¾om projektu Slovenská banská cesta je zachovanie hmotného baníckeho dedièstva v kontexte prezentácie banských pamiatok v jednotlivých banských regiónoch Slovenska, budovanie a postupné prepojenie siete banských náuèných chodníkov, vydanie propagaèných materiálov a ïalšie aktivity. Postupným naplnením uvedených cie¾ov je dosiahnutie zvýšenia aktívneho cestovného ruchu, rozvoj nových ekonomických aktivít súvisiacich s turizmom, rozvoj drobného podnikania. Ve¾mi pekným príkladom realizovania týchto myšlienok je Náuèný chodník Turecká v katastrálnom území obce Rudná. Venuje sa baníckej a lesníckej tematike. Bol postavený v priebehu leta a jesene 2009 a slávnostne odovzdaný verejnosti 12.12.2009. Dåžka trasy, na ktorej je rozmiestnených 26 náuèných tabú¾ a 2 altánky slúžiace na oddych, je 8,2 km. Najvyšším bodom náuèného chodníka je vrchol Tureckej v nadmorskej výške 954 m. Informaèné tabule sú

Ocenený riadite¾ Jozef Csobádi, riadite¾ Baníckeho múzea, získal ocenenie Ferencza Móru. Ide o najvyššie možné ocenenie v oblasti múzejníctva, ktoré J. Csobádimu udelil minister národných zdrojov Maïarskej republiky. Udelenie tejto významnej ceny navrhli tri župné múzeá v Maïarskej republike - v Miskolci, Szolnoku a Szegede za množstvo aktivít v oblasti histórie baníctva, za výskum a zachovanie kultúrneho dedièstva na území historického Gemera, za h¾adanie a realizáciu nových foriem múzejnej práce hlavne na úseku prezentaènej èinnosti a v neposlednom rade za zlepšenie maïarsko-slovenských vzahov v oblasti kultúry. Srdeène blahoželáme! - sh -

jednotné, drevené, ve¾mi vkusné, texty na nich obsažné, písané okrem slovenského aj v maïarskom a anglickom jazyku, doplnené kvalitnými fotografiami. Každá tabu¾a je opatrená aj mapkou náuènej trasy, na ktorej je vyznaèené miesto, kde sa práve návštevník nachádza. Náuèný chodník Turecká prispieva vo ve¾kej miere k informovaniu návštevníkov o histórii baníctva obce Rudná a o jej lesníctve, zároveò prispieva k rozvoju turistického ruchu v obci. Myslím si, že patrí obdiv a poïakovanie všetkým tým, ktorí sa podie¾ali na realizácii tohto ve¾mi zaujímavého náuèného chodníka. Bez ich entuziazmu by sa ažko podarilo zrealizova takéto hodnotné dielo v oblasti turistického ruchu. Potvrdzuje to, že keï sa chce, dá sa toho ve¾a urobi a nie vyhovára sa na nedostatok finanèných prostriedkov. Z finanènej stránky v tomto prípade ve¾mi pomohla dotácia v rámci programu Obnovy dediny 2009 - Združenie obcí mikroregiónu Turecká, ako aj vlastné zdroje z rozpoètu obce Rudná. ažko je vybra vhodnejšie miesto na propagáciu baníctva, ako je obec Rudná a horský masív Turecká, veï v oblasti Tureckej sa nachádzala maximálna koncentrácia rudných žíl, ktoré boli najvýznamnejšími žilami oblasti Rožòavy. Obec Rudná vznikla na území ovládanom Brzotínskym hradom ako banská osada. Najstaršie zachované názvy obce sú z r.1291a spomína sa ako Rod-

na a z roku 1327 kedy sa spomína ako Rudna. Prvá zmienka o nej je z r.1291 v donaènej listine Rožòavy, pri vymedzení jej chotára. Ide o obec s takmer najstaršou baníckou tradíciou v okolí. V jej blízkosti sa obyvatelia zaoberali ažbou zlatej, striebornej a v novoveku železnej rudy. V 19. a 20. storoèí pracovala prevažná èas obyvate¾stva obce v blízkych baniach. V lesoch v okolí obce sa nachádzajú poèetné pamiatky po povrchovom a hlbinnom dobývaní rúd. Keïže èas náuèného chodníka je zameraná na lesníctvo, získa návštevník na trase hodnotné poznatky o flóre, faune, mykoflóre oblasti, ako aj informácie o hospodárení v lesoch a lesnej ažbe. Èo sa týka baníctva, z každej náuènej tabule získame poznatky o konkrétnej lokalite, ako aj všeobecné vysvetlenia a zaujímavosti. (pokraèovanie na 2. strane)

Prieskumná štôlòa na úboèí Tureckej Foto: K. Tomány

Ing. MikulᚠRozložník otvára výstavu Svetové dedièstvo v håbkach zeme (2008) vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach

diverzite krajiny, o jedineènosti druhov a prírodnín vôbec. Sú svedectvom s akou ¾ahkosou rozhoduje èasto spoloènos o nenávratnosti týchto hodnôt“.

Z devätnástich zverejnených prírodovedných pracovníkov boli v publikácii za Banícke múzeum v Rožòave zverejnené údaje o piatich bývalých a súèasných pracovníkoch zariadenia - Herényi Ladislav, Hlobil Ján, Horváth Pavol, Krejzlová Magdaléna a Urvichiarová Edita, zo sedemnástich externých spolupracovníkov Müller Alexander, Román Tibor a Sárosteleky Július. Text o jednotlivých prírodovedcoch bol spracovaný z podkladov pripravených pracovníkmi regionálnych múzeí na území Košického samosprávneho kraja. Pri príprave podkladov za naše zariadenie ale zaúradoval redakèný škriatok a v publikácii neboli zverejnené údaje o Ing. Mikulášovi Rozložníkovi, ktorý navyše ako prvý poskytol o sebe základné informácie. Aj touto cestou sa v mene celého redakèného kolektívu v Rožòave aj v Košiciach menovanému ospravedlòujem. Jeho meno a údaje o jeho plodnom pôsobení sa už do publikácie nedostanú, preto chcem na stránkach týchto novín aspoò sèasti zadosuèini naše zaváhanie. (pokraèovanie na 4. strane)

2

Alexander Müller

Múzejné noviny

december 2010

Životopis diplomovaného banského inžiniera Pozdvihol úroveò gemerského baníctva, bol vynikajúci geológ, zbieral, triedil a popisoval minerály a rastliny; projektoval, riadil, písal, publikoval, kreslil, fotografoval... Toto je len èas z jeho bohatej tvorivej èinnosti, ktorú stihol poèas svojho života vytvori.

Alexander Müller sa narodil 9.2.1868 v Rudolfswerthe (Novo Mesto) v dnešnom Slovinsku. Jeho matka Mária Burkartová bola dcérou banskoštiavnického lekárnika, otec Ernest Müller sa narodil v Brne. A. Müller žil do predèasnej smrti svojho otca v Linzi. Po smrti otca sa ako 10 roèný spolu s matkou a sestrou usadil u matkinej vydatej sestry v Banskej Štiavnici, kde pokraèoval vo svojich štúdiách. V školskom roku 1879 - 80 zaèal študova na katolíckom krá¾ovskom gymnáziu v Banskej Štiavnici pod vedením (próbaéves tanár) profesora Altman Imreho. V roku 1885 prestúpil do štiavnického lýcea, kde v roku 1887 maturoval ( selmecbányai ág. Ev. lyceum 1887 évi maturánsai). V školskom roku 1887 - 88 zaèal štu-

dova baníctvo, ktoré ukonèil na krá¾ovskej baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici v roku 1890. Po ukonèení štúdií bol jeho prvým pôsobiskom Badín pri Zvolene, neskoršie pracoval v Rákoš bani ako vedúci banskej prevádzky. Odtia¾ bol preložený do Ózdu, kde zastával funkciu zástupcu riadite¾a. Pritom udržiaval úzky kontakt s gemerským baníctvom a viackrát navštívil Rožòavu. Po 1. svetovej vojne ho premiestnili do Rožòavy. Ako vynikajúci odborník a uznávaný geológ pozdvihol úroveò gemerského baníctva. V Rožòave v rokoch 1919 až 1939 zastával funkciu riadite¾a baní, odtia¾ šiel do starobného dôchodku. Bol pozvaný na Pøíbramskú akadémiu za komisára k štátnym skúškam. Objavil magnezitové ložisko v Ochtinej. Celý život sa zaoberal zbieraním a triedením minerálov a nerastov a viedol rozsiahlu korešpondenciu so zahraniènými zberate¾mi a odborníkmi. Jeho súkromnú zbierku pokladali na Katedre chemického inžinierstva Technickej univerzity v Budapešti za jednu z najvýznamnejších. Jeho mineralogická zbierka sa dostala do rožòavského múzea. Pri ústupe vojsk po II. svetovej vojne padla èas jeho zbierky za obe nezmyselnému nièeniu a bola vyhodená do potoka Drázus. Bol autorom projektu budovy bansko-hutníckej expozície múzea v Rožòave, ktorá bola postavená v roku 1905. Zaslúžil sa o jeho založenie, výstavbu a rozvoj. Baníckemu múzeu daroval svoj rozsiahly, dodnes zachovaný herbár v poète 1589 ks. (pokraèovanie na 6. strane)

Náuèný chodník Turecká

(pokraèovanie z 1. strany)

Dozvieme sa o lanovej dráhe, ktorá viedla z Rožòavského Bystrého do Rožòavy a môžeme vidie jej zachované zvyšky. Odboèka na Magdalénu nám priblíži baníctvo v okolí prvotnej osady Rakovnica a kostol sv. Magdalény. Myslím si, že na každého urobí ohromný dojem návšteva ruène razených štôlní, tzv. kresaníc. Je to zvláštny pocit vojs tam a predstavi si tú lopotu baníkov v prítmí pri svetle olejových kahancov. Èlovek má stiesnený pocit už len keï tam chví¾u pobudne a nie ešte pri pomyslení tam robi deò èo deò 12 hodín. Medzi takéto patrí banské dielo Darius, ktoré je jedným z prvých, ktorými sa zaèala história dobývania rúd v masíve Turecká. Z náuènej tabule sa dozvieme o histórii tejto bane, popis stredovekej ažby a iné zaujímavosti. Po trase sa môžeme pozrie aj do prieskumnej kresanice a tiež môžeme vidie pozostatky tzv. baníckeho krámu - doèasného obydlia baníkov. V lesoch v okolí obce Rudná sa v hojnom poète vyskytujú lievikovité útvary - pingy. Sú to pozostatky po povrchových dobývkach, ktorými sa ažili východy rudných žíl na povrch z tzv. železných klobúkov. Pochádzajú zo zaèiatkov baníctva, keï ešte nebolo rozvinuté hlbinné dobývanie. Poznatky o tzv.

pingovaní nám tiež priblíži náuèná tabu¾a. Aj ïalšie zastávky na trase nás oboznámia s baníctvom okolia Rudnej, môžeme vidie pozostatky Bane10 a lom na základku, tzv. Cigánsky bunker, ktorý slúžil ako sklad trhavín, vchod do štôlne Viliam, vetrací komín, ktorý je vo ve¾mi zachovanom stave, zvyšky chladiacej veže kompresorovne, ažnej veže a vchodový portál štôlne Július, kde je na tabuli priblížená aj konská doprava. Dozvieme sa tiež o starej a novej baníckej kolónii. Myslím si, že ani jeden návštevník, ktorý prejde uvedenú trasu, nebude sklamaný, keïže popri túre v zdravom lesnom prostredí (aj keï dos ve¾a treba š¾apa do kopca) získa ve¾a nových poznatkov a dojmov. Do podzemných chodieb sa ide na vlastnú zodpovednos a je dobré ma so sebou svietidlo. Každému odporúèam. Mimochodom, dòa 11.12.2010 sa konal I. roèník turistickej akcie Prechod náuèným chodníkom Turecká. Zúèastnilo sa na òom okolo 50 turistov, pod¾a ktorých bolo podujatie vydarené. Organizátori sa dohodli na tom, že táto akcia bude každoroène usporiadaná v druhú decembrovú sobotu a bude zverejnená aj v turistickom kalendári. G. Kolesárová

Baníci pred ústím štôlne Sadlovský, r.1905

Foto: Alexander Müller

Práca detí v baníctve v minulosti Pri vstupe do Expozície baníctva a hutníctva upúta návštevníkov rozmerná fototapeta. Negatív fotografie pochádza z roku 1905 a jej autorom je banský inžinier Alexander Müller. Snímka zobrazuje baníkov a technikov pred ústím dediènej štôlne Sadlovský na Rožòava bani. Okrem toho, že na nej môžeme vidie, ako sa v tom období baníci odievali, aké svietidlá a pracovné nástroje používali, vidíme, že medzi pracovníkmi je aj ve¾a detí. Deti môžeme vidie aj na poèetných starých fotografiách, èi už z baní alebo zlievarní, ktoré máme v zbierkovom fonde. Mnohokrát sa návštevníci pýtajú, aké práce vlastne deti vykonávali a v akom veku zaèali v bani pracova. Okrem iných zdrojov sa o tom môžeme ve¾a dozvedie z práce obvodného banského lekára Jánosa Györgya Hoffingera Lekárska topografia slo-

bodného dolnouhorského krá¾ovského banského mesta Banská Štiavnica (1791), výòatky z ktorej sú uverejnené v publikácii Ipari táj od autora Attilu

Paládi-Kovácsa. Hoffinger vo svojom hlásení približuje zdravotný stav obyvate¾stva a hlavne vplyv ažkej práce v nezdravom prostredí v podzemí na vznik a vývoj rôznych druhov nemocí. Tu sa môžeme doèíta aj o tom, aké konkrétne práce vykonávali v podzemí maloletí chlapci. Aj keï hlásenie je zamerané na Banskú Štiavnicu a okolie, situácia v tomto smere v našom regióne tiež nebola odlišná, veï aj tu si v minulosti obyvate¾stvo zabezpeèovalo prostriedky na obživu prevažne z práce v baniach, hutách a hámroch. Namáhavá fyzická práca, zlé pracovné podmienky a nedostatoèná výživa, ako i nevyhovujúce podmienky bývania v mnohých prípadoch nepriaznivo vplývali na zdravotný stav obyvate¾stva. Ve¾a baníkov zomieralo v pomerne mladom veku. Pozostalá, èasto mnohopoèetná rodina si však ažko vedela zabezpeèi dostatoènú obživu. Preto mnohé ženy a deti nastupovali na namáhavú prácu v baníctve, odkia¾ i nepatrný zárobok bol pre rodinu prínosom. V baniach pracovali chlapci od 8.-10. roku alebo aj skôr. Prvou prácou, ktorou poverili najmladších chlapcov, bolo sprevádzanie banských dozorcov

a iných banských úradníkov pri fáraní. Svietili im kahancom, roznášali ich odkazy na jednotlivé pracoviská v podzemí, oznamovali ukonèenie prác a podobne. Èasto tiež roznášali pitnú vodu na pracoviská. Chlapci taktiež pracovali pri håbení a èistení vodných stok, ako aj pri ovetrávaní banských diel ruènými ventilátormi. O nieèo odrastenejší chlapci pracovali ako prataèi, mali za úlohu odpratáva rudu a inú rúbaninu z porubov (pracovísk) na korýtkach. Keï už boli o nieèo mocnejší, obsluhovali ruèný ažný vrátok, ktorým ahali rudu zo šácht, prípadne aj spodnú vodu. Pracovali i pri nakladaní rudy do banských vozíkov, neskôr i prepravovali rudu v huntoch (banský vozík), ktoré museli sami tlaèi (obyèajne na jeden huntík naložili 2 a pol q rudy, ale boli aj väèšie vozíky, na ktoré naložili aj viac). Baníci boli pri tejto práci stále zhrbení, museli vyvinú ve¾kú silu na tlaèenie vozíkov. Je po¾utovaniahodné, že na túto vysi¾ujúcu prácu využívali èasto úplne mladých nekvalifikovaných chlapcov. Keï už chlapec odslúžil nieko¾ko rokov pri preprave rudy, zaèal sa priúèa tesárskej robote pri vyhotovení výdrevy, a to buï zhotovoval novú výstuž, alebo opravoval poškodenú. Èasto pracovali na najnebezpeènejších miestach, nosiac ažký drevený náklad. Neskôr sa stávali pomocníkom haviara a až po nieko¾koroènej skúsenosti sa stávali haviarmi. Tu boli zase ve¾mi nebezpeèné trhacie práce a hroziaci zával. (pokraèovanie na 5. strane)

december 2010

Múzejné noviny

Nové knihy o Slovenskom a Aggtelekskom krase

Tento rok bol pre vydanie nových knižných publikácií z oblasti Slovenského krasu mimoriadne priaznivý. Vydané boli dve monografie o dvoch sídlach (obciach) na Silickej planine - Silici a Silickej Brezovej. Tretia, obsahovo odlišná od prvých dvoch, je dlho oèakávaná monografia Plešiveckej planiny, v poradí druhá z edície Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu - svetové prírodné dedièstvo (prvá bola monografia Krásnohorská jaskyòa - Buzgó). Autormi publikácie Plešivecká planina sú Jaroslav Stankoviè, Václav Cílek (riadite¾ geologického ústavu Èeskej akadémie vied), Radka Schmelcová a kolektív ïalších trinástich spoluautorov.

literatúry. Kniha formátu A4 je na kvalitnom kriedovom papieri v tvrdej väzbe a má 191 strán. Èitate¾ sa v publikácii doèíta o krasovej planine, najvýznamnejších jaskyniach a priepastiach, o živote na povrchu a v podzemí a o miznúcich svetoch - pamäti krasovej planiny. Niektoré výsledky vedeckých výskumov sú publikované prvýkrát, napr. Ulitníky podzemného druhu Hauffenia sp. vo vyvieraèkách Plešiveckej planiny. V knihe sa nachádza 343 fotografií od 26 autorov, z ktorých sú niektoré historické fotografie zo zbierok Baníckeho múzea v Rožòave zo zaèiatku 20. stor. Prvýkrát je publikovaná fotografia niekdajšej vápenky Manó Hupperta pod lomom Csepko v Plešivci. Škoda, že grafik niekde nepochopil zámer autora a tieto historické fotografie zalomil oproti pôvodnému návrhu na malé. Hlavnú èas fotografií však tvoria súèasné snímky, ktorých autorom je predovšetkým J. Stankoviè, ktorému pomáhali èlenovia Speleoklubu Minotaurus, ale aj jaskyniari z Rožòavy, z Rimavskej Soboty, ako aj z iných klubov.

kto má a cíti nejaké puto k jaskyniam, planinám Slovenského krasu a histórii blízkeho okolia Plešiveckej planiny. V predaji je pri Krásnohorskej jaskyni alebo v TIC Rožòava za cenu 18 eur. Jej kúpu urèite nikto neo¾utuje.

Ïalšou publikáciou z krasovej krajiny je kniha László (Ladislava) Mátého s názvom Sziliceföld, Sziliceföld - Zem silická, zem silická. Ako píše autor v resumé, vyznanie o rodnej obci nie je klasickou monografiou, ale ide o súhrn

3

papieri vydal autor vo vlastnej edícii z príspevkov sponzorov, pôvodom Silièanov. Kniha má 159 strán a vyšla v náklade 600 ks. Resumé je v slovenskom, nemeckom a anglickom jazyku. László (Ladislav) Szakal, ktorý sa vrátil po rokoch, už ako dôchodca, do svojej rodnej obce, napísal monografiu Silickej Brezovej taktiež v maïarskom jazyku s názvom A múlt emlékei.

Szülõfalum Borzova - Pamiatky minulosti. Moja rodná obec Silická Brezová. Publikácia malého formátu je obsahovo a koncepène èiastoène zhodná s knihou L. Máthého. Podobne aj L. Szakal zhrnul všetky dôležité udalosti v histórii obce, poènúc jej založením až po súèasnos. Venuje sa však aj pamiatkam blízkeho okolia, ako je Paulínsky kláštor v Gombaseku alebo hrad Szád-

Štyri roky roboty majú koneène svoj výsledok. Kniha o jaskyniach nám za ten èas „nabobtnala“ na knihu o planine, o ¾uïoch, vodách, podzemných aj nadzemných chrámoch, zvukoch, ktoré nenávratne zanikli v stratosfére (J. Stan-

koviè, 2010). J. Stankoviè venoval túto knihu svojmu priate¾ovi Petrovi Herényimu, s ktorým, ako píše, sa spájajú moje prvé kro-

Knižná publikácia Plešivecká planina

Autori popisujú Plešiveckú planinu v prvom rade ako miznúci svet. Svet, ktorý zaniká pred našimi oèami, ale nikto si to neuvedomuje, a èo je horšie, ani si to uvedomi nechce. Už sú dávno preè tie èasy, keï po planine chodil paleolitický èlovek. Pod¾a J. Stankovièa za zvl᚝ závažné považuje trojica zostavovate¾ov nezmazate¾nú stopu, ktorú na planine zanechal mlado-paleolitický lovec. Ako inak by V. Cílek a R. Schmelcová našli presne to miesto, kde tento lovec odložil nepotrebný kus rohovca, z ktorého už nevedel odštiepi ïalší použite¾ný nástroj. Urobili presne ten istý pohyb a prstom ho zo zeme vyrýpali. Stalo sa to aj vïaka horúèave, smädu a ovadom, ktoré štípu stále rovnako.

Aj tie èasy sú už dávno preè, keï po planine znel spev hrabaèiek sena a zvonila oslièka na kose. Vieme to už len z rozprávania nebohého Ondreja Imreho z Kružnej a Zuzany Birkovej z Rakovnice. Vody krasových prameòov (vyvieraèiek) sa už dávno nevyužívajú na pohon vodných kolies hámrov, mlynov a dúchadiel vysokých pecí, po ktorých už dnes sotva nájdeme stopy. Planina sa ani po sto rokoch celkom nezotavila z nekontrolovaného pálenia drevného uhlia, potrebného na spracovanie železných rúd vo vysokých peciach a hámroch, aj keï vykántrené stromy, aj keï už nie v takom pôvodnom zložení, na planine zase narástli. Unikátne technické dielo, napájaciu cisternu pre dobytok (Serényiho studòa) na planine znehodnotili vandali. Kniha rozpráva o Plešiveckej planine v piatich kapitolách a v dvadsiatich troch èastiach. Rozsiahla je aj èas použitej

ky do podzemia Slovenského krasu. Iba tragická smr mu zabránila v tom, aby sa stal takým významným jaskyniarom, ako bol jeho otec (J. Stankoviè, 2010).

Pri otváraní knihy ostane autor príspevku pri tejto strane vždy nechtiac dojatý, najmä keï si pomyslí na tie životné tragédie, ktoré musela preži pani Božena Herényiová, mama P. Herényiho. Ale o tom možno niekedy inokedy. Bonusom publikácie je Ján Toho¾, tretí z generácie zlievaèov z Kunovej Teplice, ktorý nám napriek svojmu úctyhodnému veku 87 rokov predviedol vo svojej domácej dielnièke kompletnú technológiu odlievania a zoznámil nás aj so svojim oranžovým kocúrom. Hliníkové odliatky (iné, ako hliník sa tavi v obyèajnej piecke nedá), ktoré pri ukážkovom liatí vznikli, daroval Baníckemu múzeu v Rožòave. Výsledkom jeho ochoty je aj filmový dokument natoèený Vladimírom Kóòom z Rakovnice s názvom Posledný zlievaè. Kniha Plešivecká planina vyšla v edícii Speleoklubu Minotaurus. Vydavate¾om je Slovenská speleologická spoloènos v Liptovskom Mikuláši. Redakène ju spracoval Bohuslav Kortman, graficky upravil Ján Kasák a recenzovali Ing. Marcel Lalkoviè, CSc., prof. RNDr. Pavel Bosák, DrSc., prof. RNDr. Jozef Šteffek, CSc. a RNDr. Vladimír Košel, CSc. Chýbajúce resumé sa vyriešilo prekladom textov fotografií. Preklad do maïarského jazyka bude separátne vytlaèený a vložený do publikácie pre maïarských èitate¾ov. V budúcnosti sa plánuje toto uskutoèni aj v anglickom jazyku. Preklad textov fotografií má pod¾a autora príspevku väèšiu výpovednú hodnotu, než by bolo samotné resumé. Publikáciu autor príspevku odporúèa každému jaskyniarovi, ako aj každému,

Knižná publikácia Sziliceföld, Sziliceföld

písomných dokumentov a vlastných spomienok, samozrejme, doplnených o skúsenosti a spomienky starších obèanov obce. Tieto autentické spomienky sú a aj budú jedným z najhodnotnejších zdrojov informácií. Preto je ve¾mi dôležité tieto spomienky zaznamena vèas, nako¾ko sú jednoducho nenahradite¾né. Názov publikácie Silická zem, Silická zem pripomína ¾udovú pieseò rozlúèku s mládencami - brancami pri nástupe na vojenskú službu. V knihe autor zhrnul všetky dôležité udalosti v obci od jej založenia až po súèasnos. Opisuje aj krasové javy, najviac sa však zameral na Silickú ¾adnicu. Kniha obsahuje aj prílohu - autorove èlánky, ktoré už publikoval. Je tu poves o Krá¾ovej studni, Žalm za našimi koòmi a Horiaca veža. Bohatá je aj obrazová príloha. Sú tu historické fotografie Kolomana Tichyho z roku 1911 zo zbierok Baníckeho múzea v Rožòave, ktoré zobrazujú dobovú architektúru obce. Z domov videných na fotografiách stále ešte jeden stojí. Dá sa identifikova na základe pôvodnej strešnej krytiny. Na jednej z Tichyho fotografií je aj uhorský stepný dobytok, èo vyvracia tvrdenia, že v krase sa tento nikdy nechoval. Súèasné fotografie by možno mohli by aj v lepšej kvalite, ale nie je to podstatné. Svoj úèel spåòajú. Kniha je ilustrovaná kresbami K. Tichyho, zobrazujúcimi detaily architektúry domov v Silici a grafikami Józsefa Hascsáka. Autorovi sa snáï dá vytknú jedine zoznam použitej literatúry, kde neuvádza rok, miesto vydania a ani vydavate¾a, ako je to pravidlom. Prípadným záujemcom o štúdium literatúry tak trošku saží jej h¾adanie. Na kvalite publikácie to však niè nemení. Je to kniha, ktorá sa èíta jedným dychom. Publikáciu malého formátu v maïarskom jazyku, v tvrdej väzbe, na lesklom

Knižná publikácia A múlt emlékei

vár v Maïarskej republike. Dotkol sa aj prítomnosti priemyslu na planine a jeho nepriaznivého vplyvu na okolitú krajinu. V Silickej Brezovej tento priemysel predstavujú v súèasnosti nefunkèné povrchové lomy, v ktorých sa donedávna ažil známy, tzv. silickobrezovský èervený mramor. Ïalej sa dotkol aj vedenia ropovodu a plynovodu cez planinu, rozvodov vysokého napätia a holorubov. Za škodné považuje aj priamo na stromy namontované po¾ovnícke posedy, s èím sa dá len a len súhlasi. Autora príspevku ako jaskyniara, však najviac zaujala èas venovaná krasu Silickej planiny a významným jaskyniam a priepastiam blízkeho okolia. Sú to jaskyne Milada, Bezodná ¾adnica, jaskyòa Matilda a Ortován. Najviac priestoru v tejto stati venuje vzniku jaskýò a jaskyni Milada. Popisuje históriu objavovania jaskyne, vyrazenie jej umelého vchodu v rokoch 1960-1961, ako aj históriu výskumov, samozrejme len v skratke. Táto èas je ilustrovaná fotografiami J. Stankovièa. V èasti opisu krasovej krajiny sú najmä pre jaskyniarov nové, pre niekoho aj prekvapivé informácie, týkajúce sa svojrázneho pomenovania niektorých krasových útvarov, používané výluène v Silickej Brezovej. Pod¾a výskumov Gyögya Dénesa, ktoré uskutoènil v Silickej Brezovej v roku 1976, sú rozdiely nasledovné - v Brezovej volajú ponor zsomboly, èiže priepas a nie víznyelõ, ako je to správne. (pokraèovanie na 4. strane)

4 (pokraèovanie z 3. strany)

Priepas, vertikálnu jaskyòu volajú diera alebo skalná diera - lyuk, kõlyuk. Takže Malá a aj Bezodná ¾adnica v Brezovej nie je jaskyòa, ale len diera alebo skalná diera. Zsomboly je však správne maïarské pomenovanie vertikálnej jaskyne - priepasti. Názvy Bezodná aj Malá ¾adnica sú v preklade do maïarského jazyka Feneketlen Lednice a Kiss Lednice. V Brezovej však výraz Lednice používajú alebo vyslovujú v tvare Lenice. Autor v publikácii používa zhodne tento tvar názvu. A ešte jedna zvláštnos, slovo jaskyòa, v maïarskom jazyku správne barlang, v Brezovej vyslovovali vo forme ballang (Dénes György, 2006). Pod¾a L. Szakala však už v súèasnosti pretrval v Silickej Brezovej špecifický miestny názov len pre ponor - zsomboly a názov Lenice. Ostatné tvary, ako ich zaznamenali v roku 1976, už zanikli. Škoda, veï aj to je súèasou histórie nielen obce, ale aj jaskyniarskej histórie Silickej planiny. Je na škodu, že autor na tieto rozdiely neupozornil v texte, a tak sa môže niekomu zda, že neovláda odbornú speleologickú terminológiu, prièom to nie je pravda. Èo sa dá publikácii vytknú, je množstvo fotografií rôznych zápisníc, èo autor príspevku považuje za zbytoèné. Z nich by boli staèili na ilustráciu dve tri a namiesto nich sa mali radšej použi historické fotografie architektúry obce z roku 1911 od K. Tichyho zo zbierok Baníckeho múzea v Rožòave, ktoré mal autor alebo obec k dispozícii a napriek tomu tieto fotografie nevyužili, prièom fotografie Tichyho by boli možno prvýkrát publikované. Publikácia je doplnená množstvom zaujímavých, tak dobových (okrem architektúry obce), ako aj súèasných fotografií od viacerých autorov, ako aj fotografiami zo sprístupòovania jaskyne Milada zo zbierok Baníckeho múzea v Rožòave. Napriek vytknutým nedostatkom je to hodnotná publikácia, veï spracova históriu usadlosti nie je jednoduché a ani sa nikdy nedá ukonèi. Publikáciu vydal s nákladom 180 ks Obecný úrad v Silickej Brezovej. Knižka je v tvrdom prebale, obsahuje 165 strán a resumé v slovenskom jazyku. Nedostatok financií sa odzrkadlil aj na náklade. Z tohto dôvodu je kniha vytlaèená i na menej kvalitnom papieri. Je to však úplne nepodstatné. Dôležitý je jej obsah. Publikácia je z dôvodu malého nákladu nepredajná a bola rozdaná pri jej predstavení. Škoda. Ïalšia publikácia Gömörország Természeti Öröksége - Prírodné dedièstvo Gemerska pochádza z pera geológa

Správy slovenských jaskýò ¼udovíta Gaála z Rimavskej Soboty. Opisuje unikáty prírody Gemera, tvoriace prírodné dedièstvo. Èitate¾ získa populárnou formou informácie o jedenástich geografických celkoch Slovenska, ako aj Maïarska. Prvá kapitola je venovaná obdobiu od geologických poèiatkov zeme a odvtedy uplynulé obdobia geologického vývoja zeme. Popis prírodných zvláštností a zaujímavostí zaèína v Nízkych Tatrách predstavením strechy Gemera Krá¾ovej hole s úryvkom básne Jána Bottu Smr Jánošíkova v maïarskom preklade. Ïalšie geografické celky sú: Horehronie, Stratenská vrchovina, Muránska planina, Veporská vrchovina, Revúcka vrchovina, Gemersko-turnian-

Múzejné noviny sky kras, pozostávajúci zo Slovenského krasu a z Aggtelekského krasu na maïarskej strane, Rimavská kotlina, Putnocká pahorkatina a Cerova vrchovina.

Knižná publikácia Gömörország természeti öröksége

Každá kapitola zaèína literárnym úryvkom významného slovenského alebo maïarského autora. Najviac priestoru, až 36 strán sa však v knihe venuje práve Gemersko-turnianskemu krasu, ako najrozsiahlejšiemu opisovanému územiu. Niekoho asi prekvapí tento názov. Na vysvetlenie nezasväteným - Gemersko-turniansky kras nie je oficiálne uznaný, ale ide o historický geografický názov geologicky jednotných území Slovenského a Aggtelekského krasu. „Rožòava leží medzi vysokými a strmými vrchmi, ako vyžobraný grajciar v klobúku žobráka“ - zaèína sa kapitola

úryvkom denníka najvýznamnejšieho maïarského básnika Sándora Petõfiho z jeho cesty na Gemer a Spiš. V každej kapitole sú predstavení aj najvýznamnejší bádatelia tej - ktorej oblasti. V kapitole o Slovenskom a Aggtelekskom krase sa medzi osobnosti, akou je Matej Bel, dostal okrem iných aj spoluzakladate¾ organizovaného jaskyniarstva v Rožòave Štefan Roda. Publikácia vyšla v maïarskom jazyku vo formáte A4 v tvrdej väzbe a je vytlaèená na kvalitnom papieri s množstvom fotografií a grafických ilustrácií v rozsahu 208 strán. Vydavate¾om je Gemerský muzeálny spolok Rimavská Sobota. Predtlaèovú prípravu a tlaè realizoval Pro Art Desing Martin. Knihu lektoroval Dr. Horváth Gergely. V súèasnosti autor pracuje na preklade publikácie aj do slovenského jazyka. Kniha urèite patrí do knižnice každého milovníka slovenskej prírody a jaskyniara, zatia¾ znalého maïarského jazyka. Publikáciu dosta aj v TIC Rožòava.

Najväèšiu knihu na svete môžeme vidie v Szinpetri, nieko¾ko kilometrov od Jósvafõ v rekonštruovanom mlyne v Maïarskej republike. Knihu, zaregistrovanú v Guinessovej knihe rekordov, slávnostne predstavili verejnosti dòa 11. júla 2010. Otcom myšlienky vyhotovi knihu s logom Aggtelekského národného parku s rozmermi 4,18x3,76 m a váhou 1420 kg, viazanú v koži, je podnikate¾ Béla Varga so synom, „papierenským“ inžinierom Gáborom Vargom. Knihu s názvom Törékeny Természeti örökségünk - Krehké prírodné dedièstvo, ktorá predstavuje jaskyne a kra-

sové javy Aggtelekského a Slovenského krasu, flóru a faunu oblasti, zostavila Kinga Székely. Kniha má 346 strán. Texty, ktoré sú ilustrované fotografiami Pétera Borzsáka, Csabu Egri, Richárda Kovácsa, Petra Hippmana, Jozefa Peniaška, Michala Rengevièa a Gusztáva Stibrányiho, napísali Kinga Székely, Lajos Gaál, Sándor Hadobás, Krisztián Koleszár, János Móga, Gábor Salamon, Sándor Szakáll a Péter Szablyár. Kniha oboznamuje verejnos s dôvodmi zápisu jaskýò Slovenského a Aggtelekského krasu do zoznamu svetového prírodného dedièstva, predstavuje ich hodnoty, minerálnu výplò a život v jaskyniach tisícich tvárí s podrobnejším popisom tých významnejších. Zmieòuje sa o neživých povrchových hodnotách krasu, o tu žijúcich živoèíchoch a rastlinstve. Pripomína historické udalosti, predstavuje pamiatky ¾udovej architektúry, jedineènos cintorínov územia, špecifiká priemyselných pamiatok a iné zaujímavosti. Knihu dopåòa aj bohatá bibliografia. Tvorcovia obsahu knihy na nej pracovali bezodplatne, s cie¾om vytvori nieèo hodnotné a trvalé. Tým viac je po¾utovaniahodné, až zarážajúce, že ma-

december 2010

Najväèšia kniha na svete s jej zostavovate¾kou K. Székely Foto: J. Popoviè

jitelia knihy ich mená ani len nespomenú. Na internetových stránkach okrem mien strojcov myšlienky a zmienky, že kniha je najväèšia na svete, nefiguruje ani len jej názov. Pavol Horváth, Kinga Székely

Pán Rozložník, prepáè

(pokraèovanie z 1. strany)

Ing. MikulᚠRozložník sa narodil v roku 1940 v Dobšinej. Tu získal aj základné vzdelanie a za strednú školu si vybral Strednú priemyselnú školu geologickú a banícku v Spišskej Novej Vsi. V roku 1959 tu zmaturoval a nastúpil na Vysokú školu technickú v Košiciach. Po jej ukonèení v roku 1965 získal titul inžinier baníctva. Jeho prvým pracoviskom boli Železorudné bane n.p. závod Nižná Slaná, kde do roku 1968 pôsobil ako pomocný technik, neskôr ako samostatný banský meraè. V rokoch 1968-1978 pôsobil v našom zariadení ako odborný pracovník úseku baníctva, hutníctva a geológie a zastával aj funkciu zástupcu riadite¾a. Jeho príchodom do zariadenia sa zaèala systematizova èinnos odborných úsekov. Založil prvú oficiálnu, dodnes platnú prírastkovú knihu a riadil inventarizáciu múzejných fondov jednotlivých úsekov. Sám spracoval fond neživej prírody a zbierkový fond baníctva. Bol vedúcim scenáristom kolektívu odborníkov (aj mimorožòavských), ktorí pripravovali scenár nároènej prírodovednej expozície Príroda Slovenského krasu a pri¾ahlých oblastí. Zabezpeèoval aj realizáciu tejto expozície, ktorá bola v tom èase vyhodnotená ako najlepšia prírodovedná expozícia na Slovensku. Na úseku budovania expozícií spolupracoval aj na realizácii expozície novodobej histórie, kde bol hlavným odborným konzultantom zo strany organizácie s dodávate¾om Výstavníctví n.p. Praha. Je potrebné vyzdvihnú aj jeho aktivity v práci s mládežou, kde patril medzi zakladate¾ov ekovýchovy v našom regióne. Po desaroènom pôsobení v Baníckom múzeu pokraèoval vo svojej odbornej èinnosti na Správe Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras, najprv ako samostatný odborný pracovník, od roku 1981 ako jej riadite¾. Aj keï táto

inštitúcia prešla rôznymi organizaènými zmenami, zostal jej riadite¾om do konca svojho ekonomického veku. V rokoch 1983-1985 absolvoval postgraduálne štúdium na Lesníckej fakulte VŠLD vo Zvolene. Od svojho nástupu na Správu CHKO zaèal organizova komplexné spracovanie tohto územia. Riadil poèetný kolektív odborníkov - výskumníkov a autorov jednotlivých kapitol publikácie Slovenský kras - biosférická rezervácia, ktorá vyšla v roku 1994 o rozsahu 477 strán vèítane resume v anglickom, nemeckom a v maïarskom jazyku. Sám spracoval celú dokumentáciu neživej prírody Slovenského krasu. Za slovenskú stranu pripravil a spracoval projekt svetového prírodného dedièstva Jaskyne Aggtelekského a Slovenského krasu. Medzi jeho ve¾ké pracovné úspechy sa radí aj spracovanie projektu na vyhlásenie Chráneného územia Slovenského krasu za národný park. Ing. MikulᚠRozložník je od 1.1.2006 na dôchodku, žije v Košiciach. Medzi jeho hlavné publikaèné práce patria: ð Chránená krajinná oblas - biosférická rezervácia Slovenský kras, Martin, 1994, 477 s., zostavovate¾ a autor ð Príspevok k analýze a hodnoteniu deteriorizaèných javov Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras, Ochrana prírody 8, Bratislava, 1987 ð Geomorfologické pomery Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras, Obzor Gemera 9, 4, s. 212-215 ð Slovenský kras ako oblas prirodzenej akumulácie vôd, Spravodajca o chránených územiach Slovenska 1, s. 53-56, Obzor, Bratislava, 1982 ð ažba nerastných surovín a chránená krajinná oblas, chránené územia Slovenska, Spravodajca 4, s. 55-57, Obzor, Bratislava, 1985. Jozef Csobádi

december 2010

Múzejné noviny

K výstave Rožòavské cechy

5

Dejiny remesla na území Slovenska boli od sústredenia sa remesiel do stredovekých miest späté s cechmi. Cechy - stavovské organizácie združujúce majstrov jedného alebo viacerých príbuzných remesiel v jednom meste alebo v jednej oblasti, zohrali v hospodárskom živote miest dôležitú úlohu. Mali hlavne organizaènú a hospodársko-správnu funkciu a ako záujmové organizácie remeselníkov sledovali hospodárske a sociálne záujmy svojich èlenov.

Základným právnym dokumentom existencie cechu boli cechové artikuly. Museli by schválené vrchnosou - mestským magistrátom alebo zemepánom, od 18. storoèia krá¾ovskou kanceláriou alebo panovníkom. Artikuly boli písané v nemèine a latinèine, od 16. storoèia aj v maïarèine a slovenèine. Prvé združenia remeselníkov - bratstvá vznikli v Nemecku v 11. storoèí. V roku 1307 vzniklo združenie kožušníkov v Košiciach. V 14. storoèí sa bratstvá zaèali oznaèova slovom cech (Zunft, Innung). Prvé cechy na území Slovenska vznikali od 70. rokov 14. storoèia. Prudký rozvoj cechovníctva tu nastal v 15. - 16. storoèí a svoj vrchol dosiahlo v 18. storoèí.

Vernisហvýstavy Rožòavské cechy Foto: A. Szabóová

Výstava Rožòavské cechy nás vracia o nieko¾ko 100 rokov spä do minulosti, do obdobia, kedy mesto Rožòava patrilo medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku. Výstava Rožòavské cechy podáva preh¾ad o hospodárskych a spoloèenských podmienkach vzniku prvých cechov, o ich sláve v 17. a 18. storoèí, o už v stredoveku vytvorenej a všeobecne rozšírenej cechovej hierarchii, ktorú tvorili uèni, tovariši a majstri, ïalej o organizácii cechovej èinnosti, ktorá sa okrem samotnej remeselníckej výroby orientovala i na styk s verejnosou a na spoloèenský život. Dozvedáme sa o príèinách zániku cechov v nadväznosti na nástup priemyselnej výroby, o vzniku prvých manufaktúr, ako aj o úradnom zrušení cechov v Uhorsku tzv. priemyselným zákonom v roku 1872. V podmienkach Rožòavy je nutné vychádza z faktu, že Rožòava bola baníckym mestom s obrovským bohatstvom nerastných surovín. Poèas celého stredoveku život v meste ovplyvòovalo baníctvo, ktoré bolo rozhodujúcim èinite¾om hospodárskeho i spoloèenského života. Už v 14. storoèí sa tu ažilo zlato, striebro a meï, v 16. storoèí aj železná ruda. Vyspelos baníckych aktivít v európskom meradle potvrdzuje existencia baníckeho cechu - bratstva, ktorého vznik predpokladáme už zaèiatkom 14. storoèia. Jeho èinnos opisuje aj prvý autor histórie Rožòavy Mikulik József v diele Magyar kisvárosi élet, kde sa venuje histórii mesta v rokoch 1526 - 1715.

Aj prvé, najstaršie rožòavské cechy vznikali ako obslužné združenia pre banícku èinnos. Súviseli s uspokojovaním potrieb baníkov. Boli to ševci, mäsiari a kováèi, ktorí produkovali najnevyhnutnejšie produkty pre èinnos baníkov - ševci obuv, mäsiari loj a kožu a kováèi náradie a náèinie. Prvú zmienku o nich, podobne ako o pivovarníkoch, mlynároch, zlatníkoch a kúpe¾níkoch obsahuje už mestský štatút z roku 1574. Už v tomto období tvorili remeselníci popri baníkoch významnú vrstvu obyvate¾stva. V 17. a v 18. storoèí vznikali v Rožòave neustále nové cechy. Artikuly si väèšinou požièali od iných miest, hlavne z Košíc, Bratislavy a Kremnice. Tak napr. predstavenstvo mesta Bratislava potvrdilo v roku 1601 artikuly krajèírom, v roku 1609 ostrihomský arcibiskup potvrdil artikuly cechu súkenníkov, v roku 1614 artikuly získali remenári a sedlári, v roku 1618 potvrdili richtár a rada mesta Rožòavy artikuly cechu èižmárov, v roku 1623 predstavenstvo mesta Košice potvrdilo artikuly tkáèom, v roku 1703 garbiari získali odpis kremnických artikúl z roku 1700, v roku 1708 získali artikuly zlatníci, v roku 1778 Mária Terézia potvrdila artikuly cechu garbiarov, a pod. Už v 17. storoèí Rožòava patrila medzi najvýznamnejšie remeselnícke strediská v Uhorsku. Po úpadku baníctva v 18. storoèí sa stala definitívne remeselníckym mestom s množstvom remeselníckych dielní. Pulzoval tu èulý život s poèetnými cechmi. Ich presný poèet nevieme presne zisti, pretože cechy vznikali, zanikali, spájali sa s inými cechmi a potom sa zase osamostatnili. Bližšie údaje o poète cechov nachádzame v mestských knihách. Bolo zvykom, že cechy sa každoroène po vo¾bách predstavovali novozvolenej mestskej rade a richtárovi. Takto napr. v roku 1637 mesto eviduje 15 cechov vrátane baníckeho, v roku 1689 sa pred richtárom a mestskou radou predstavilo 11 cechov, v roku 1698 15 cechov, v roku 1709 20 cechov a v roku 1801 až 21 cechov. Je však potrebné poukáza na to, že nie všetky cechy sa pri tejto príležitosti prejavovali a cech mäsiarov sa takto neprejavoval nikdy. Nie všetky remeslá sa združovali v cechoch. V rôznych historických obdobiach vytvorilo cechy v meste viac ako 40 remesiel, najviac z oblasti spracovania textilu, kožušín, kovu a dreva. V Rožòave vytvorili cechy títo remeselníci: baníci, èižmári, debnári, farbiari, garbiari, gombièkári, gubári, halenári, hrnèiari, ihliari, klobuèníci, kolesári, kováèi, kožušníci, krajèíri, kramári, križiari, mäsiari, meèiari, medikováèi, medovnikári, mlynári, murári, nožiari, obuvníci, pekári, pivovarníci, plátenníci, povrazníci, remenári, sedlári, sklári, stolári, súkenníci, ševci, tesári, tkáèi, voskolejári, zámoèníci, zlatníci... Už v priebehu 18. storoèia sa zaznamenal v rožòavských cechoch morálny

Poh¾ad na èas výstavy

Foto: S. Holeèková

pokles. Dôvodom boli èasté zábavy a hos- ností a ostatných rekvizít. Existenciu tiny a teda aj pokles morálky. Preto baníckeho cechu dokumentuje Rožòavmestská rada v Rožòave nariadením ská Metercia z roku 1513 vyhotovená z roku 1784 podriadila a v znaènej ako oltárny obraz pre cech baníkov, zámiere obmedzila cechový život v meste. stava cechu baníkov z roku 1753 a bratZánik cechov nie je len výsledkom ská pokladnica z polovice 19. storoèia. vonkajších vplyvov. Príèiny je potrebné Dnes je tento materiál súèasou zbierh¾ada i vo faktoroch vychádzajúcich kového fondu Baníckeho múzea v Rožz ich vnútorného rozkladu. òave. I keï boli cechy úradne zrušené v roVýstavu ve¾mi vhodne dopåòajú dve ku 1872, nezanikli zo dòa na deò. Mno- ve¾koplošné fotografie s poh¾adom na hé z nich sa pretvorili na remeselnícke mesto Rožòava zo zaèiatku 19. storoèia spoloèenstvá. Obrovskou konkurenciou a ilustraèné fotografie trojrozmerného sa pre ne v podmienkach Rožòavy stali cechového materiálu. dve rožòavské manufaktúry - Markova Výstava Rožòavské cechy je putovmanufaktúra na výrobu kože a kameni- nou výstavou. Realizovaná bola s finová manufaktúra. nanènou podporou Ministerstva kultúry Výstava Rožòavské cechy ponúka Slovenskej republiky. V Rožòave bude poh¾ad do slávnej minulosti mesta, je inštalovaná do konca apríla 2011 a zaspomienkou na pestrý cechový život èiatkom mája poputuje do SNM - Múv meste. Zaujímavá je nie len písom- zea kultúry Maïarov na Slovensku ným, ale predovšetkým mimoriadne v Bratislave. bohatým, 300 - 500 rokov starým trojSylvia Holeèková rozmerným cechovým materiálom, ktorý sa podarilo zachova z ich existencie. Sú to cechové insígnie, ktoré boli neodmyslite¾nou súèasou cechového života, a ktorými sa prezentoval cech navonok. Boli prejavom legitímnosti a vážnosti cechu. Predovšetkým sú to cechové peèatidlá, zvolávacie tabu¾ky, ktorými sa zvolávali cechové schôdze a cechové truhlice slúžiace na odkladanie písom- Návštevníci vernisáže Foto: A. Szabóová

Práca detí v baníctve v minulosti

(pokraèovanie z 2. strany)

Práca detí sa vo ve¾kej miere uplatòovala i pri prácach na povrchu v úpravniach, pri stupách (drviarne rudy) a splavoch, ako aj pri preberaní háld, kde okrem chlapcov pracovali aj ženy a odrastenejšie dievèatá. Ani táto práca nebola ¾ahká, deti pracovali 10-12 hodín denne pod doh¾adom prísnych dozorcov. Predèasné zaaženie nevyvinutého organizmu detí namáhavou fyzickou prácou, pobyt pod zemou v èasto nezdravom ovzduší, zneèistenom drobnými prachovými èiastoèkami a rozliènými plynmi a nedostatok slnka spôsobovali, že ich zdravotný stav - telesný i duševný sa zhoršoval, postupne sa vytrácala detská hravos. Mnoho detí

sa poriadne nevyvinulo a predèasne zostarlo a mnohé sa v dôsledku chorôb alebo úrazov stali mrzákmi, odkázanými na pomoc iných. Avšak pre majite¾ov baní, èi už to boli ažiari, ažiarske spoloènosti alebo banský erár, malo zamestnávanie detí nieko¾konásobný význam. Za detskú prácu boli mzdy ove¾a nižšie ako u dospelých, aj keï vykonávali samostatné pracovné úkony. Chlapci si takto odmala privykali na pracovné prostredie pod zemou, kde postupne vykonávali stále ažšie práce. Bola to teda forma uèòovstva, kde postupne získavali odborné vedomosti a tvorili rezervu pracovných síl, èo bolo pre majite¾ov baní ve¾mi výhodné. G. Kolesárová

6

Múzejné noviny

KRÁTKE SPRÁVY 100 rokov organizovaného výskumu jaskýò v Maïarsku

Pri príležitosti 100-ho výroèia organizovaného výskumu jaskýò v Maïarsku zorganizovala Maïarská speleologická spoloènos (Magyar Karszt- és Barlangkutató Társulat) v dòoch 7.-9. mája 2010 medzinárodnú konferenciu s názvom Speleo Hungary 100. V súvislosti s odbornými seminármi, uskutoènenými v priestoroch Maïarského geologického ústavu, bola úèastníkom konferencie predstavená putovná výstava Baníckeho múzea v Rožòave a Národného parku Aggtelek, pripravená pod¾a scenára Kingy Székely, Jaroslava Stankovièa a Pavla Horvátha. Výstava predstavuje jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu, zapísané do svetového prírodného dedièstva Unesco s názvom Svetové dedièstvo v håbkach zeme. Kinga Székely

Výstava v priestoroch geologického ústavu

Foto: Tamás Hazslinszky

60 rokov organizovaného jaskyniarstva v Rožòave

Už 60 rokov uplynulo odvtedy, keï dòa 17.11.1950 tajomník Slovenskej speleologickej spoloènosti (SSS) Vojtech Benický oznámil Viliamovi Rozložníkovi, že na základe jeho prihlášky zo dòa 24.10.1950, ktorou sa informoval o èlenstve pre „malú skupinku, ktorá sa chce venova jaskyniarskym prácam v Slovenskom krase“ ho prijali za èlena SSS. Od tohto dátumu môžeme v Rožòave hovori o organizovanom jaskyniarstve pod záštitou oficiálnej organizácie. Od 24. 9.1951 prijali do SSS aj Alexandra Rusòáka, Štefana Rodu, Ladislava Herényiho st. a Štefana Ivanecza. PH

december 2010

Alexander Müller

Životopis diplomovaného banského inžiniera (pokraèovanie z 2. strany)

Bol ve¾mi aktívny už poèas štúdií na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Ruène písal uèebnice na základe prednášok jednotlivých profesorov a asistentov. Takto sa v Baníckom múzeu zachovalo 15 zväzkov kníh z rôznych oblastí. Sú to napr: mineralógia, baníctvo, banské stroje, mineralogický systém, matematika, anatómia, stavebníctvo, výpoèty príkladov z matematiky a ïalšie. Pod¾a týchto rukopisov sa dá usúdi, že bol ve¾mi precízny a poriadkumilovný èlovek. Jeho vzdelanie nekonèilo len na úrovni povinných vedomostí. Písal maïarsky, nemecky a tesnopisom. Prevažnú èas kníh má datovanú, s menami prednášajúcich, oèíslovanými stranami. Vynikajúco kreslil, o èom svedèia jeho poznámky. Osobne spracoval menoslov svojich spolužiakov zo štúdií v Banskej Štiavnici aj s poznámkami, akú školu ukonèili, kde a kedy sa po škole umiestnili. Táto jeho publikácia obsahuje aj fotodokumentáciu spolužiakov a uèite¾ov. Samozrejmosou sú menné zoznamy osôb na týchto fotografiách. Identifikova jeho diela je celkom jednoduché, nako¾ko si svoje veci oznaèoval svojim peèatidlom, poprípade podpisom. Takto sú oznaèené aj knihy, fotografie a iné tlaèoviny. Bohužia¾, dodnes sa v depozite Baníckeho múzea nenašli žiadne dokumenty o jeho èinnosti a diele v závodoch v Rákoš Bani, Ózde a v Rožòave. V Štátnom archíve v Rožòave je zachované jeho dielo Adalékok a rozs-

Prihláška V. Rozložníka do SSS. Archív SMOPaJ Liptovský Mikuláš

nyói bányászat torténetéhez 1943. Ve¾kým koníèkom Alexandra Müllera bolo fotografovanie. V Baníckom múzeu v Rožòave sú zachované negatívy z jeho fotografickej tvorby, fotené ešte na sklo. Zameriaval sa na dokumentovanie výrobných prevádzok, budov, strojných zariadení a nezabudol pritom ani na ¾udí, ktorých vo svojej fototvorbe podal takých, akými boli. Pôsobil v širokom okruhu, a to od Lucia Bane až po Slovinky. Jeho zábery nám teraz približujú celý charakter a ráz vtedajšej doby. Ilustrujú knihu od Gustáva Eiseleho Banícka a hutnícka monografia Gemerskej župy vydanú v roku 1907 v Banskej Štiavnici. V tejto knihe už ako hlavný inžinier rákošských baní Rimamuránskej spoloènosti písal o strojných zariadeniach. Podrobne popísal celý systém lanových dráh na Gemeri, ktoré boli v tej dobe ve¾mi hojne využívané na prepravu rôznych rúd. Taktiež pod jeho vedením bola vytvorená èas technických výkresov, ktoré tvoria prílohu k tejto publikácii. Bohužia¾, z tejto, dnes tak vzácnej publikácie, sa zachovalo už len pár výtlaèkov. Aj po odchode do dôchodku bol A. Müller stále èinný. Jeho pôsobenie v oblasti baníctva bolo odmenené aj takýmto menovaním: Správa z Baníckych a hutníckych listov z 14.3.1941 (Bányaszati és kohászati lapok): „Udelenie titulu. Na návrh Maïarského krá¾ovského ministra jeho ctihodnos, regent Maïarského krá¾ovstva, ude¾uje Sándorovi Müllerovi, diplomovanému banskému inžinierovi, riadite¾ovi Banského závodu spoloènosti RMST v Rožòave na dôchodku titul Hlavný krá¾ovský banský radca.“

15 rokov Svetového prírodného dedièstva

Pre 15 rokmi - 6. decembra 1995 boli jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedièstva. Pri tejto príležitosti sa dòa 4.12.2010 uskutoènila v hoteli Tengerszem száló v Jósvafõ v rámci sérií podujatí Tengerszem Szalon - Salón morské oko spomienková slávnos s názvom Naše prírodné dedièstvo - dedièstvo jaskýò. Spomienkový veèer doplnila prednáška Kingy Székely a Zsuzsi Tolnai. Záplavy v jaskyni Baradla v roku 2010 predstavili Csaba Egri a Richárd Kovács filmovým dokumentom. Podujatie spestril kultúrny program v podaní umelcov z Budapešti, taneèného súboru Umeleckej školy Zoltána Kodálya a ochutnávka èajov. Pavol Horváth

Netradièná výstava mladej autorky

V mesiacoch máj a jún 2010 vystavovala v priestoroch Galérie Baníckeho múzea mladá rodáèka z Rožòavy Vlasta Žáková. Od ukonèenia školy sa aktívne venuje umeleckej tvorbe. Aj keï pôsobí na výtvarnej scéne relatívne krátko, je o jej tvorbu ve¾ký záujem, a to hlavne vïaka netradiènému spracovaniu tradièného materiálu, ktorý využíva. Autorka tvorí svoje diela z textilu, prièom radikálne narúša všeobecne zafixovanú predstavu o závesnom textile a razí mu novú cestu v súèasnom umení. A to nie len spracovaním motívov zachytávajúcich

situácie vystrihnuté z víkendových zábav mladých ¾udí, ale aj abstraktnými krajinkami a jemnými melancholickými kompozíciami. Výstavu autorka doplnila plastikami zhotovenými tiež z textilu, ktoré nesú znaky ve¾kej vážnosti, a to nie len vzh¾adom k zvolenej téme, ale aj vzh¾adom ku kontextu nášho domáceho ženského sochárstva. Tvorba Vlasty Žákovej dáva nový rozmer tak tradiènému materiálu ako je textil, ktorý niekde pôsobí ako kresba, inde ako výšivka èi fotka. Týka sa to aj sochárskeho umenia. Anna Lachová

Pomôžete ?

Rudolf Hazslinszky bol zakladate¾om a prvým riadite¾om Mestského múzea v Rožòave. Ako stredoškolský profesor histórie na evanjelickom gymnáziu sa venoval histórii Uhorska v období panovania Jagellovcov a z tejto oblasti aj ve¾a publikoval. Pochovaný je na rožòavskom cintoríne a jeho náhrobný kameò bol vedome poškodený znièením jedného riadku nápisu. Pod¾a interpunkèných znamienok, ktoré sa zachovali, sa s najväèšou pravdepodobnosou jedná o text tiež v maïarskom jazyku. Obsah textu nie je známy, preto sa obraciame na èitate¾skú verejnos o pomoc. Vaše správy oèakávame na kontaktoch: tel.: 058/7343710 alebo [email protected]. Ïakujeme.

- cs -

Alexander Müller zomrel v Rožòave 9.10.1950 vo veku 83 rokov. Je pochovaný v mestskom cintoríne v Rožòave. Ing. Karol Tomány

Múzejné noviny

Vydáva: Banícke múzeum, Šafárikova 31, 048 01 Rožòava Zodp. redaktor: Jozef CSOBÁDI Tlaè a graf. úprava:

ROVEN Rožòava, s.r.o., Betliarska cesta 4, 048 01 Rožòava tel.: 058/ 788 14 30