OBSAH MEDZINÁRODNÁ KUCHYŇA ............................................................................................ 2 JAPONSKÁ KUCHYŇA ...................................................................................................... 3 MOJA ZÁĽUBA ................................................................................................................... 3 MEDZINÁRODNÝ GURMÁNSKY FESTIVAL EAT BRUSSELS 2014 .................................. 4 BRATISLAVA A MATEJ KORVÍN ...................................................................................... 5 LÁSKA ................................................................................................................................ 6 CVIČENIA Z TECHNOLÓGIE PRÍPRAVY POKRMOV ....................................................... 7 ZRNKÁ MÚDROSTI ............................................................................................................ 7 AKO SOM ZOSTAL SÁM ................................................................................................... 8 PREČO PRÁVE FARSKÉHO? ........................................................................................... 9 ČLOVEK, KTORÉHO MÁM RÁD ...................................................................................... 10 OSOBNOSŤ OLIVERA CROMWELLA ............................................................................. 10 RECEPTY NAŠICH ŢIAKOV ............................................................................................. 11 VIANOCE .......................................................................................................................... 14 ZÁVER ............................................................................................................................... 14
MEDZINÁRODNÁ KUCHYŇA
V SOŠ gastronómie a hotelových sluţieb, Farského 9 v Bratislave sa deň 3. októbra 2014 niesol v duchu piateho dňa medzinárodnej gastronómie - Deň japonskej kuchyne. Riaditeľ školy PaedDr. Jozef Horák privítal v našej škole profesorku z Odbornej vysokej školy v Nagane Hiroko Nakazowa, tretiu tajomníčku, kultúrnu atašé Tomoe Komatsu a asistentku japonského veľvyslanectva zo sekcie kultúry p. Janu Šoucovú. Odborníčka na výţivu ţiakom a pedagogickým zamestnancom školy prednášala o kultúre stravovania v Japonsku. Poslucháčov zaujala tajomstvom ukrytým v japonskej kuchyni, ktoré zaručuje dlhovekosť Japoncov. Po prednáške pani profesorka spolu so ţiakmi učebného a študijného odboru kuchár, pracovník hotelierstva a cestovného ruchu a hotelová akadémia a majstrami odborného výcviku p. Babušekom, Bc. Černákom a p. Svobodovou pripravovala tradičné jedlá japonskej kuchyne: miso polievku, kazarizushi, maccha muffin. V učebni stolovania majstri odborného výcviku Ing. Krošláková, Bc. Drdacká a Mgr. Ţbodák so ţiačkami hotelovej akadémie pripravili slávnostnú tabuľu vo farbách Japonska, kde boli podávané špeciality: miso polievka, kazarizushi, oyaki (koláčiky plnené špenátom, fazuľou a hubami), maccha muffin a zelený čaj. Pozvanie k slávnostnému stolu prijala Ing. Viera Ţatkovičová zo ŠIOVu. Všetky špeciality ochutnali aj ţiaci našej školy, ktorí po skončení dostali potravinový balíček so surovinami z japonskej kuchyne. Na záver riaditeľ školy PaedDr. Jozef Horák vyjadril poďakovanie za vzácne informácie z oblasti výţivy a japonskej stravy a odovzdal upomienkové darčeky charakterizujúce malokarpatskú oblasť regiónu bratislavského kraja. Zároveň vyjadril presvedčenie, ţe v ďalšom období SOŠGaHS vyuţije ponuku japonského veľvyslanectva v Slovenskej republike na prednášky o Japonsku, jap onskej kultúre a spoločnosti, ktorých cieľom je priblíţiť Japonsko.
PaedDr. Jozef Horák, riaditeľ školy 2
JAPONSKÁ KUCHYŇA Jedného dňa si nás, presne 3. októbra 2014 - si mňa, Nicolu, Mareka, Jakuba - zavolali do cvičnej kuchynky na prízemí. Prišli sme tam, pani organizátorka nás pekne usadila ako sa patrí a oznámila nám, ţe budeme mať ukáţku z japonskej kuchyne. My sme sa veľmi potešili, veď to je jedna zo svetových kuchýň. Potom sa k nám prihovorila jedna pani, asi veľvyslankyňa. Mala krátky príhovor, rozprávala po japonsky a niektorým z nás to prišlo smiešne. Teda jej prízvuk. Myslel som si, ţe jej nebudem nič rozumieť, ale bola tam tlmočníčka, ktorá prekladala. A to vám boli veci ... o Japonsku, o japonskom jedle, zvykoch ... paráda. Potom nám dali ochutnať úplne neznáme jedlá a chute, napríklad sušenú sardinku, usušenú makrelu, ktorá bola ako kameň. Zaujímavosťou bolo aj to, ţe sušená makrela bola postrúhaná a keď sme sa spýtali, ako je to moţné, povedala, ţe na to je špeciálne profesionálne strúhadlo. Prezentácia pokračovala ďalej v priateľskom duchu. Na záver nám ešte priniesli na ochutnávku polievku zo sardiniek so zeleninou, muffin zo zeleného čaju s červenou fazuľkou. Všetko sme ochutnali, ale najviac nám chutil muffin. Ako pozornosť sme dostali balíček s koreninami. Bola to od nich milá pozornosť. Ľuboš Klinko I.KČ
MOJA ZÁĽUBA
Volám sa Dávid Huml, mám 16 rokov a som ţiakom I.KČ školy SOŠ GaHS, Farského 9 a medzi moje hlavné záľuby patrí futbal, ktorý som začal hrávať vo veku pribliţne 12 rokov za futbalový klub FK Rača. Moje prvé pôsobenie v tomto klube začalo v mládeţníckej kategórii U12, mladší ţiaci, kde som odohral aj svoj prvý ligový zápas na cudziu registračku, kde som strelil aj svoje prvé dva góly za tento tím. Neskôr som dosiahol vek 15 rokov a začal som uţ trénovať v dorasteneckých kategóriách ako je U17 aU19, kde som prešiel rôznymi turnajmi a súťaţami. Moja úloha, respektíve post na ihrisku je post zálohy, ktorý ma zo všetkých postov najviac baví a vyloţene si ho uţívam. Mojím futbalovým vzorom je hráč FC Barcelona Andrés Iniesta, ktorý taktieţ v tíme napĺňa rolu stredného záloţníka. V ţivote by som chcel dosiahnuť to, ţe budem naďalej aktívne hrávať futbal, ktorý ma robí šťastným, a ţe si zahrám v prvej lige za A – tím. Dávid Huml I.KČ 3
MEDZINÁRODNÝ GURMÁNSKY FESTIVAL EAT BRUSSELS 2014
V dňoch10.-14.septembra 2014 sa konal III. ročník gurmánskeho festivalu v bruselskom parku Bois de la Cambre. Naša škola pod záštitou Bratislavského samosprávneho kraja reprezentovala bratislavský región a Slovensko. Toto podujatie symbolizovalo rôznorodosť svetových kuchýň. Na festivale sa zúčastnili ţiaci z odborov kuchár, pracovník v hotelierstve a cestovnom ruchu. Boli s nami dvaja majstri odborného výcviku pani Ing. Janka Krošláková a pán majster Ľuboš Babušek. Pod ich vedením sme pripravovali typické slovenské špeciality ako kapustnicu, bratislavské bravčové pliecko, oškvarkovú nátierku, lokše plnené kačacou pečeňou s makovou a orechovou plnkou, ďalej to boli zapekačky, bratislavské roţky makové, orechové, trdelníky, pagáče. K tomu sme ponúkali na pitie víno, ako nealko vineu, kofolu a citrónovú limonádu a nakoniec dobrú kávičku značky Alfredo. Na gurmánsky festival nás prišiel pozrieť aj pán riaditeľ PaedDr. Jozef Horák, predseda školskej komisie pán René Bilík a pani Vaculová s pani Forgáčovou, ktoré sa podieľali na príprave tohto festivalu v Bruseli. Do nášho stánku zavítal aj veľvyslanec SR pre NATO pán Tomáš Valášek, ďalej nás navštívili pán Kopecký a pán Zimmerman s manţelkou, ktorých privítal náš pán riaditeľ. Na festivale sa zúčastnilo 11 regiónov z rôznych kútov sveta. Vo štvrtok 11.9. bolo slávnostné otvorenie festivalu za účasti VIP hostí. Počasie nám prialo, bolo príjemne slnečno. V nedeľu 14.9. sme mali aj trochu voľna, ktoré sme vyuţili na prehliadku mesta Brusel. Náš program bol kaţdý deň nabitý. Ubytovaní sme boli v hoteli Sheraton, raňajky sme mali o 7,30 a po raňajkách sme išli do parku pripraviť stánok a o 9,00 aţ do 23,30 sme pripravovali špeciality pre hostí. Aj keď sme sa narobili, atmosféra bola výborná a priniesli sme si veľa záţitkov, skúseností z oblasti gastronómie iných krajín. Ja osobne by som si to zopakoval ešte raz. Do Bratislavy sme sa vrátili 15.9. v nočných hodinách. Igor Kovács II.KČ
4
BRATISLAVA A MATEJ KORVÍN Kráľ múdry, spravodlivý či šľachetný, ale aj prchký, márnomyseľný a koristnícky. Takto charakterizovali Mateja Korvína – Huňadyho (1433 1490) ešte jeho súčasníci. Prívlastok Korvín (Corvinus) získal aţ neskôr podľa pomenovania rodového znaku corvinus (havran). Bezpochyby to bol panovník európskeho formátu, Na uhorský trón nastúpil uţ ako 15 ročný. Vládol absolutisticky, bojoval doma i v zahraničí. Sám bol veľmi vzdelaný, ovládal latinčinu, nemčinu, maďarčinu a slovenské jazyky. Na jeho kráľovskom dvore v Budíne pôsobili významní renesanční umelci a vzdelanci z Talianska, odkiaľ bola aj jeho druhá manţelka Beatrix. Matej Korvín takmer kaţdý rok pobudol pár týţdňov aj v Bratislave. Býval v prepychovej budove na mieste dnešnej Univerzitnej kniţnice v historickom centre mesta. Za jeho vlády zaznamenalo mesto ďalší rozvoj. Rozšíril mu trhové právo a získalo aj právo meča. To znamenalo moţnosť stíhať ťaţkých zločincov a rozhodnúť o treste smrti. Mesto získalo aj povolenie slobodne obchodovať na území celého Uhorska a nové trhové privilégium výročné trhy aj na Michala. Najvýznamnejším prínosom Korvína pre Bratislavu bolo zaloţenie Academie Istropolitany. Povolenie na vznik našej prvej vysokej školy získal od pápeţa Pavla II (1465). Aj takýmto spôsobom sa u nás upevňovalo postavenie humanizmu a renesancie, ktoré ako myšlienkové a umelecké smery stavali do popredia človeka a pozemský ţivot. Nastáva pritom aj posun vo vývoji slovenskej národnosti. Vznikom Academie Istropolitany sa Bratislava zaradila do popredia európskej kultúry a vedy. Poslednú cestu cez Bratislavu absolvoval Korvín krátko po smrti. Smútočná flotila s ostatkami mŕtveho kráľa plávala cez mesto po Dunaji za hlbokého smútku a hrobového ticha všetkých prizerajúcich sa obyvateľov. V pamäti ľudu sa zachoval ako vládca, ktorý hlavne ochraňoval ľud proti šľachte. Hovoria o tom mnohé povesti nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, Maďarsku, Chorvátsku či Podkarpatskej Rusi. A toto je jedna z nich: Raz prechádzal Liptovskou stolicou a zastavil sa na salaši v Ľupčianskej doline. Bača ho prijal ako kaţdého iného návštevníka. Ponúkol mu bryndzové halušky, ktoré poriadne omastil a posypal oškvarkami. Jedlo sa tak ako bolo zvykom - z jednej misy drevenými lyţicami. Kráľ Matej jedol toto znamenité jedlo po prvý raz a veľmi mu chutilo. A najmä oškvarky, ktoré vyberal zo stredu misy. A zrazu bác! Bača udrel kráľa lyţicou po prstoch: “Vari nevieš, ako sa má jesť? Pekne po poriadku! Od kraja sa patrí!”. Ráno, keď sa bača od kráľa Mateja dozvedel, kto u neho nocoval, začal sa ospravedlňovať za včerajšiu “bitku”. Kráľ ho však ubezpečil, ţe práve tá sa mu z celej cesty páčila najväčšmi a dal bačovi zlatý peniaz. Hovorí sa, ţe kráľ Matej neskôr povolal múdreho baču na kráľovský dvor, aby urobil “poriadok” medzi dvoranmi.“
Mgr. Jozef Lipták, zástupca pre TV 5
LÁSKA Bol máj lásky čas. Jedného dňa som sa zoznámila s chlapcom menom Ivan. Začalo to ako kaţdý normálny vzťah. Flirtovanie na internete, prvé rande, prvé bozky. Bolo to presne 16.mája 2012 a nikdy by som nepovedala, ţe z toho bude láska na celý ţivot. Ivan je to najlepšie, čo ma v ţivote stretlo. Má 22 rokov, má krásne modré oči a hnedé vlasy. Má najkrajší úsmev na svete a veľmi dobré srdiečko. Učí sa za kuchára, veľmi ho to baví. Po skončení školy by sa chcel tomu naďalej venovať a zamestnať sa ako kuchár. Je veľmi dobrý a milý človek. Cítim, ţe ma miluje celým srdcom a snaţí sa mi dať všetko, čo mi vidí na očiach. Je to môj stráţny anjel, ktorý mi z ničoho nič vletel do ţivota. Ivan je moja najväčšia opora a podpora, je to moja láska a zároveň najlepší kamarát v jednom, lebo sa mu môţem so všetkým zdôveriť. Viem, ţe tu bude navţdy pre mňa Kresba: Michaela Hollá I.A a ja pre neho tieţ. Náš vzťah je úţasný, ako z rozprávky, nikdy predtým som také niečo nezaţila ako s ním a viem, ţe uţ ani nezaţijem, lebo on je tá pravá láska. Získal si aj srdce mojich rodičov, majú ho veľmi radi a o mojom malom bratovi ani nehovorím, ten ho priam zboţňuje. Ivan je uţ ako keby členom našej rodiny, všade chodíme spolu. Dokonca aj na štedrovečernú večeru bol s nami. Bol to môj najkrajší deň. Ivan sa ma snaţí robiť šťastnou kaţdý deň z plných síl- Trápi sa, keď som smutná a vţdy sa snaţí mi vyčarovať úsmev na tvári. Vţdy mi so všetkým pomôţe, poradí. S Ivanom sme spolu uţ dva a pol roka a som presvedčená a dúfam v to, ţe to bude trvať navţdy. Romana Schusterová I.PB
6
CVIČENIA Z TECHNOLÓGIE PRÍPRAVY POKRMOV So ţiakmi I.HA triedy sme začali náročne, ale odborne. Najskôr pravidlá HACCP, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, potom receptúry na výrobu jedál, prepočet surovinových noriem na určitý počet jedál a predbeţná kalkulácia pripravovaného jedla. Naše prvé varenie - kontrola ošatenia, osobná hygiena a skúšanie technologických postupov navrhnutých jedál. Ţiaci boli pekne oblečení, ruky čisté, pomôcky a suroviny nachystané, tak po zadaní úloh mohli začať pracovať. A aké bolo prvé menu? Zloţité - brokolicová polievka, vypráţané kuracie prsia, zemiaková kaša, uhorkový šalát, palacinky s dţemom a grankom. Ţiaci si pekne prestreli stoly a spoločne ochutnali a zjedli pripravované menu. Nezabudli pozvať na ochutnávku aj triednu profesorku a podeliť sa so spoluţiakmi z prvej skupiny. Kaţdý týţdeň varíme niečo iné, zaujímavé, ale aj náročné. Veď vyvaľkať rezancové cesto na tenučko, robiť odpaľované cesto, správne pripraviť bešamelovú omáčku nie je jednoduché. Ale ţiaci majú snahu, čo sa prejavuje aj na pripravených jedlách. Veľmi nás potešila pochvala od pána riaditeľa za „plnené zemiakové placky“, ale aj za „jablká v ţupane“. A na záver - krásna bola pochvala od triednej profesorky pri ochutnávaní zeleninovej polievky s chlpatými haluškami: „Moji, varíte veľmi dobre, ja vám prispejem.“ Pani triedna, o týţdeň robíme „aspikové pochúťky“. Ing. Dana Máziková
ZRNKÁ MÚDROSTI Láska nie sú dvaja ľudia hľadiaci jeden na druhého. Láska sú dvaja ľudia hľadiaci tým istým smerom. Iba v láske je ukryté tajomstvo druhým dávať a sám seba tým obohacovať. Len vtedy ľúbime skutočne., keď ľúbime bez príčiny. Milovať znamená správať sa tak, aby sme nikdy v ţivote nemuseli prosiť o odpustenie. Múdrosť musíš hľadať, hlúposť príde sama. Svet vyzerá tak, ako vyzerá, pretoţe hlúpi ľudia sú plní sebaistoty a múdri pochybností. Milovať niekoho nebýva nikdy ľahké. Ľahké je len zaľúbiť sa. Skutočným umením ţivota je úsmev vo chvíli, keď ti je do plaču.
7
AKO SOM ZOSTAL SÁM Jeden slávny muţ raz povedal: „Svojich démonov si vyberáme samy. “ Mal pravdu, stačí jedna chyba z nerozváţnosti a celý ţivot sa od základov zmení. Nuţ, ovplyvniť to nemôţeme, je to cyklus, ktorý sa nikdy nezastaví. Všetko sa to začalo vzťahom so ţenou, ktorú som veľmi miloval. Bola to osudová chyba, ale vtedy som si to neuvedomil a bral som ju ako pozitívny prínos do môjho ţivota. Začalo to pred pár rokmi, bol som mladý, nie príliš pekný chlap, ale vedel som ako najlepšie zhodnotiť peniaze. Zbohatol som v dvadsiatich. Mal som úspešnú firmu, veľký dom a osemciferné číslo na účte. Jediné, čo mi chýbalo, bola rodina. Keďţe som vlastnú nemal, bol som sám. Aţ kým neprišla ona, Patrícia. Miloval som ju, čakali sme syna, no ešte sme sa nezobrali. Aj keď som sa snaţil byť opatrný, na predmanţelskú zmluvu som ani nepomyslel. A to bolo najväčšou chybou, ktorá sa mi mohla v ţivote prihodiť. Keď sa uţ syn narodil, mal som pocit, ţe preţívam najlepšie obdobie môjho ţivota. Mal som pravdu, bola to posledná pozitívna vec, ktorá ma stretla. O pár rokov to v manţelstve začalo škrípať. Patrícia mi zakázala stretávať sa so synom, odsťahovala sa a prišiel rozvod. Keďţe som sa chcel dostať k synovi, rozvodové papiere som podpísal, no vtedy som netušil, ţe Patrícia ide na istotu. Po rozvode sa majetok automaticky prerozdelil medzi nás dvoch, ale Patrícii to aj tak nestačilo. Zaumienila si, ţe ma zničí. Po rozvode som sa k synovi aj tak nedostal. Nevidel som ho pár rokov. Nebudem ani hovoriť o tom, ako mi veľmi chýbal, no Patrícia bola nekompromisná. K synovi som sa nedostal a čím viac som ho chcel vidieť, tým viac sa ma snaţila zničiť. Patrícia si uţívala podiel v mojej firme a rozpredávala, čo mohla. Vďaka nej firma skrachovala a mne nezostalo skutočne nič. Ostal som sám, s nulou na účte a bez syna. Patrícia vyhrala. Podarilo sa jej zničiť ma, urobiť zo mňa trosku. Môj ţivot uţ nemal zmysel, jedna chyba, ktorej sa dalo predísť a ţivot sa rozpadol ako domček z kariet. Rozhodol som sa siahnuť si na ţivot. Takţe toto sú moje posledné slová. Vezmite si z môjho príbehu ponaučenie a neurobte rovnakú chybu akú som urobil ja. Matúš Prokeš I.PB
8
PREČO PRÁVE FARSKÉHO? To bola otázka, ktorú som poloţila ţiakom I.KČ triedy. Prečítajte si výpovede niektorých z nich... Noro Pikály Začalo to od malička, rád som varil, moje prvé jedlo, ktoré som uvaril bola praţenica, časom sa to stupňovalo, varil som uţ aj kura. V štrnástich rokoch sa mi naskytla príleţitosť brigádovať v kuchyni. Odvtedy sa moje gastronomické záujmy rozširujú. Gastronómia ma veľmi zaujíma a chcel by som v nej po maturite pokračovať. Rád by som šiel do Rakúska a neskôr by som si chcel kúpiť reštauráciu, snívam o tom od malička, keďţe aj mama bola kuchárka. Je to úţasná predstava, keď ľuďom bude moje jedlo chutiť. Na jedlo sa rád pozerám, rád ho cítim, ale najradšej ho degustujem. Školu „farského“ som si vybral preto, lebo tu chodil aj môj brat, vďaka nemu som sa o tejto škole dozvedel. Keďţe ma na Mikovíniho neprijali, tak som išiel sem, aj tak sa mi Mikovínka nepáčila, to len mama chcela, aby som tam išiel. Blahorečím osudu, ţe sa tak nestalo. Táto škola ma zaujala hlavne svojím plne vybavením a hlavne novým zariadením. Rád by som na tejto skvelej škole zostal, aj preto, lebo takýto skvelý kolektív hocikde nenájdete. Sú tu skvelí učitelia, úţasný riaditeľ, dobrí ţiaci a aj pekné baby. To, ţe ma sem prijali, si váţim tak ako nikto. Ďakujem veľmi pekne. Robo Köver V druhom polroku na základnej škole sme mali na výber zo stoviek stredných odborných škôl. Ja som si vybral „farského“ a myslím si, ţe som si vybral dobre a zatiaľ neľutujem. Pri výbere školy mi dosť pomáhali rodičia, keďţe ja sám som nevedel na akú školu by som sa hodil a to bol dosť veľký problém. Otec navrhoval, aby sa zo mňa stal automechanik, mama zase navrhovala obchodnú alebo gastronomickú školu. Z týchto nápadov mi bol najbliţší ten mamin, lebo variť ma baví. Od malička ma starká učila piecť, mama variť a to bol asi ten hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol vybrať si práve túto strednú školu. Vybral som si ju z jasného dôvodu - myslím si, ţe na Slovensku nie je ţiadna lepšia SOŠ v tomto odbore, ktorý som si vybral. Na DOD som tu bol prvýkrát i keď som o tejto škole počul čoraz viac a viac. Pri prehliadke sa mi najviac pozdával areál školy, cvičná kuchyňa, cukrárska dieľňa, telocvičňa a mnoho ďalších vecí. Samozrejme, ţe aj predstava praxovať v jedných z najlepších hotelov v Európe bol úţasný pocit a myslím si, ţe na tejto škole by som to mohol dokázať. Aj keď nemám dosť skúseností s prácou v kuchyni, ale mám sa stále, čo učiť a teším sa na to. Tento odbor má veľké uplatnenie či uţ v Európe, ale aj po celom svete, takţe o prácu nie je núdza. Po skončení štúdia by som si prial ísť pracovať do zahraničia, mojimi vysnenými destináciami sú Viedeň, Londýn alebo Paríţ, respektíve Monako. Mgr. Marta Palkovičová 9
ČLOVEK, KTORÉHO MÁM RÁD Dlho som sa rozhodoval, ktorú osobu si vyberiem na charakteristiku v tejto práci, nevedel som sa dlho rozhodnúť, pretoţe v mojom okolí mám veľmi veľa dobrých ľudí. Spomedzi kamarátov, priateľov a rodiny som si vybral môjho otca, lebo ho mám veľmi rád a je mojím vzorom. Môj otec sa volá Dušan, má 44 rokov, je niţšej, zavalitej, ale aj vyšportovanej postavy. Má hnedé oči, vţdy oholenú hlavu a tvár. Pracoval 20 rokov ako policajt. Do zboru nastúpil po skončení povinnej vojenskej sluţby. Usadil sa v útvare osobitného určenia, neskôr pracoval v pohotovostných motorizovaných jednotkách, tri roky predtým ako odišiel na dôchodok pracoval na oddelení. Teraz je uţ štyri roky na dôchodku a pracuje v jednej ochranárskej sluţbe. Medzi jeho záľuby patrí hlavne šport. Nie je typom človeka, ktorý dokáţe presedieť celý deň na sedačke s pivom v ruke pred televíziou. Pravidelne chodí cvičiť, s kolegami hráva futbal. Rád pozerá dokumenty, vojnové filmy, akčné filmy a programy o zvieratách. Otec má veľmi rád zvieratá, hlavne psov. Má štyroch psov, morča a vtákov. Podľa mňa medzi najlepšie otcove vlastnosti patrí pracovitosť, láskavosť, dobrosrdečnosť. Otec mi vţdy pomáhal, keď som bol malý učil ma ako sa mám správať ku kamarátom, k nemu, bratovi, k mamine, ale aj k starším ľuďom. Učil sa so mnou do školy, vţdy mi pripravoval jedlo, podporuje ma v tom, čo ma baví. Je to naša spoločná záľuba a tou je chodenie do posilňovne. Spoločne sme chodievali na výlety, dovolenky, strávili sme spolu veľa pekných chvíľ. Je pravdou, ţe sa niekedy pohádame, ale potom si všetko vysvetlíme a je to v poriadku. Som veľmi rád, ţe môj otec je taký aký je. Správa sa ku mne veľmi dobre, pomáha mi. Ja som mu za to veľmi vďačný a som tu vţdy pre neho. Budem rovnaký ako on. Denis Novák IV.MK
OSOBNOSŤ OLIVERA CROMWELLA Oliver Cromwell, anglický panovník a diktátor, sa narodil 25. apríla 1599. Študoval právo, ale keď jeho otec zomrel, vrátil sa domov spravovať rodinný majetok. V rokoch 1629 -1630 a od roku 1640 pôsobil ako člen parlamentu. Bojoval proti kráľovským reformám mestskej správy a riadenia cirkvi. Keď vypukla občianska vojna, vytvoril a vycvičil Oliver na vlastné náklady jazdecký oddiel. Zaslúţil sa o víťazstvo v bitke pri Granthame a bol preto v roku 1643 menovaný za generála a veliteľa jazdectva parlamentnej armády.
10
Kráľ Karol I. bol zajatý a kráľovské vojska porazené. Oliver nechal prečistiť parlament a popraviť kráľa Karola I. V máji 1649 bola vyhlásená Anglická republika. Cromwell sa stal predsedom štátnej rady a velil armáde pri dobývaní Írska. Preslávil sa krutým vyvraţďovaním civilného obyvateľstva. V roku 1650 porazil škótske vojsko a budúci kráľ Karol II. si tak mohol o návrat do zeme nechať len snívať. V apríli 1653 rozpustil parlament so slovami: „ Za to, čo ste urobili dobrého, tu sedíte aţ príliš dlho. Odíďte, prosím, a nechajte nás tu samých pracovať. V mene boţom, odíďte. “V decembri 1653 získal Oliver titul lorda protektora Anglicka, Škótska a Írska. Zaviedol na zemi vojenskú vládu. V roku 1657 mu bola ponúknutá kráľovská koruna. Túto ponuku odmietol. Prijal najvyššiu moc v zemi s právomocou menovať svojho nástupcu. Tak sa stal dedičným monarchom. Po jeho smrti musel preto jeho syn Richard Cromwell ako nástupca abdikovať. Rok na to bola v zemi opäť nastolená monarchia na čele s kráľovským rodom Stuartouvcov. Oliver Cromwell zomrel 3. septembra 1658 v paláci Whitehall a bol s veľkou slávou pochovaný vo Westminstri. Olivera Cromwella som si vybral preto, lebo ma zaujíma história, ktorá je spojená s výnimočnými udalosťami. Oliver Cromwell sa mi páči pre jeho radikálnosť a vôľu akou chcel pomôcť svojmu národu. Filip Sloboda I.HA
RECEPTY NAŠICH ŽIAKOV Pokračujeme v uverejňovaní receptov našich ţiakov z bývalej IV.KČ, ktorými sa prezentovali v minulom školskom roku na praktickej maturite.
Predjedlo Kanapky Suroviny na 10 porcií Kanapky so šunkovou penou 200 g šunka, 100 g maslo, 5 ks roţky, soľ Kanapky so salámovou penou 200 g suchá saláma, 100 g maslo 5 ks roţky, soľ Kanapky s oškvarkovou penou 200 g oškvarky, 100 g cibuľa, 250 g horčica, 5 ks roţky, soľ
11
Pracovný postup Kanapky so šunkovou penou Pomletú šunku zmiešame s maslom a soľou. Vzniknutú zmes ozdobne nastriekame na kolieska nakrájaného pečiva. Kanapky so salámovou penou Pomletú suchú salámu zmiešame s maslom a soľou. Vzniknutú zmes ozdobne nastriekame na kolieska nakrájaného pečiva. Kanapky s oškvarkovou penou Oškvarky a cibuľu pomelieme, primiešame horčicu a soľ. Vzniknutú zmes ozdobne nastriekame na kolieska nakrájaného pečiva. Jozef Zeman
Polievka Vývar z kohúta, julienne zelenina a hydinový rillettes Suroviny na 10 porcií 200 g čerstvý hrášok, 300 g mrkva, 33 g cibuľa, 200 g bravčová masť, 100 g polohrubá múka, 1 vajce, 2 l voda, 7 g petrţlenová vňať, 1 g čierne korenie mleté, soľ Pracovný postup V hrnci, v ktorom budeme variť vývar opraţíme na oleji nastrúhanú koreňovú zeleninu. Vloţíme do neho kohúta, kuracie chrbty, zalejeme vodou. Pridáme soľ, celé čierne korenie. Z času na čas pozbierame z povrchu dierkovanou varechou penu, aţ kým nie je vývar čistý. Varíme na miernom ohni, kým mäso úplne nezmäkne. Vyvar precedíme cez gázu a redukujeme, pokiaľ nie je silný Z kohúta a kuracích chrbtov stiahneme koţu, mäso oddelíme od kostí, nakrájame, dáme do vývaru spolu so zeleninou. Martin Berník
12
Hlavné jedlo Pečená bravčová panenka v slanine, ţemľovo špenátová placka Suroviny na 10 porcií Pečená bravčová panenka v slanine 800 g bravčová panenka, 300 g slanina, 200 ml olej, 20 g čierne korenie mleté, 30 g soľ, Ţemľovo špenátová placka 400 g biele pečivo, 20 ml olej, 200 ml mlieko, 100 g čerstvý špenát, 210 g cibuľa, 30 g soľ Pracovný postup Pečená bravčová panenka v slanine Panenku očistíme a necháme v celku. Osolíme ju, okoreníme, obalíme v slanine a zabalíme do potravinárskej fólie. Dáme ju stuhnúť do chladničky aby mala pekný tvar. Keď je stuhnutá, prereţeme ju na polovicu a dáme na rozpálenú panvicu. Zľahka opečieme, vloţíme na plech a dáme dopiecť do rúry. Upečené mäso nakrájame na plátky. Ţemľovo špenátová placka Toastové alebo sendvičové chleby nakrájame na kocky. Pridáme soľ, čierne mleté korenie, mlieko a orestovanú cibuľu. Vytvoríme zmes, z ktorej urobíme placky a opekáme ich na grile. Mário Baumgartner
Koláče Ovocný košíček s mascarpone krémom Suroviny na 10 porcií 100 g lístkové cesto, 300 g mascarpone, 100 g jahody, 100 g ananás, 100 g čučoriedky, 100 g jablko, 100 g cukor, 50 ml Amareto Pracovný postup Pohárom vykrajujeme z lístkového cesta kolieska a vkládáme ich do formičiek. V predhriatej trúbe upečieme košíčky do ruţova, teplé vyklopíme. Mascarpone si zmiešame s amaretom a cukrom. Vychladnuté košíčky plníme krémom a ozdobíme kúskami ovocia.. Martin Berník
13
VIANOCE Vianoce sú vtedy, keď rodina za jedným stolom sedí. Vôňa Vianoc uţ prúdi v nás, roľníčky zvonia „uţ je čas“. Kuchyňa vonia perníkmi zas, Obchody sú plné ozdôb, krás.
Stôl prestretý jedlom rozvoniava, kaţdý podľa chuti si dáva. Darčeky uţ čakajú, deti pod stromček lákajú. Keď sa doje jedlo všetko, „rozbaľ darček“ kričí dedko.
Mráz nám štípe líčka, „ber si šál“ kričí babička. Stromček plný ozdôb svieti, „chceme darček“ kričia deti.
Veselé Vianoce prajem Vám, aby nikto nebol sám, Zdravia, šťastia, lásky veľa, praje celá naša trieda. Bohatého Jeţiška, Uţ sa končí básnička.
Kapor z vane pozerá, Ako tatko nazerá. Čo sa asi bude diať? Či bude ţiť si môţe len priať.
Nika Sojková I.KČ
ZÁVER
14
