EKONOMIKA STAVEBNÍCTVA

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

EKONOMIKA STAVEBNÍCTVA

Stavebná fakulta Mesároš Peter, Mandičák Tomáš

Táto publikácia vznikla za finančnej podpory z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu VZDELÁVANIE. Prioritná os 1 Reforma vzdelávania a odbornej prípravy Opatrenie 1.2 Vysoké školy a výskum a vývoj ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Názov projektu: Balík doplnkov pre ďalšiu reformu vzdelávania na TUKE ITMS 26110230093

Názov: Ekonomika stavebníctva Autori: doc. Ing. Peter Mesároš, PhD., Ing. Tomáš Mandičák Recenzia: prof. Ing. Štefan Čarnický, PhD. Vydavateľ: Technická univerzita v Košiciach Rok: 2015 Vydanie: 1. Počet výtlačkov: 10 Rozsah: 128 strán

Rukopis neprešiel jazykovou úpravou. Za odbornú a obsahovú stránku zodpovedajú autori.

OBSAH

1. Úvod do ekonómie

4

2. Podnikanie v prostredí trhovej ekonomiky

23

3. Právne formy podnikania v SR

50

4. Stavebný podnik a podnikanie v stavebníctve

61

5. Náklady a ceny v stavebnom podniku

81

6. Rozpočtovanie v stavebníctve

103

7. Kalkulácie v stavebníctve

113

8. Controlling v stavebníctve

123

1.

Úvod do ekonómie • Vývoj ekonomického myslenia • Teoretické vymedzenie pojmov z ekonómie • Trh a trhový mechanizmus • Podstata a hlavné kategórie makroekonómie • Chápanie úlohy štátu v ekonomickom myslení • Výrobné faktory, transformačný proces

VÝVOJ EKONOMICKÉHO MYSLENIA • • •

Prvé zmienky, úvahy o ekonomike a ekonomických javoch nachádzame už v dielach starovekých mysliteľov, filozofov. Charakteristickým znakom nositeľov týchto myšlienok, ktoré ešte nepredstavovali ucelenú a utriedenú sústavu poznatkov je, že venovali pozornosť deľbe práce (Platón 427 – 347 10 p.n.l.). súkromné vlastníctvo a výmena tovarov prostredníctvom peňazí, úžitková hodnota a výmenná hodnota tovarov (Aristoteles 384 322 p.n.l.) a ekonómiu chápali ako vedu o zákonoch domáceho hospodárstva.

OIKONOMIA = správa domácnosti • OIKOS = dom, hospodárstvo • NOMOS = zákon, pravidlo. •

•

V období stredoveku je najznámejšou teóriou scholastika (T. Akvinský 1225 - 1274), ktorá bola spojením kresťanskej vierouky s Aristotelovou filozofiou. Najväčší prínos predstavuje učenie mnícha Akvinského o tzv. spravodlivej cene. V období novoveku sa rozvíja teoretický a praktický prúd ekonomických názorov.

Kapitola 1

Úvod do ekonómie

VÝVOJ EKONOMICKÉHO MYSLENIA      

od 16. storočia vzniká merkantilizmus, od 17. storočia fyziokratizmus, od 18. storočia klasická škola, od konca 19. storočia neoklasická škola, od 30. rokov 20. storočia keynesovská makroekonómia, od polovice 70. rokov sa dostáva do popredia monetarizmus, teória ekonómie ponuky a teória racionálnych očakávaní

 V súčasnosti keynesiánska a neokonzervatívna ekonómia predstavujú dva základné smery hlavného prúdu ekonómie, ktorý je doplňovaný a rozvíjaný ďalšími smermi, zameranými na celý rad dôležitých ekonomických problémov (teória transakčných nákladov, teória verejnej voľby, nová inštitucionálna ekonómia, teória informačných nákladov, nová mikroekonómia a ďalšie). Bez týchto prístupov si súčasnú modernú ekonómiu, ktorá rieši stále zložitejšie ekonomické javy a procesy globalizovaného, diferencovaného a rozmanitého sveta, nevieme ani predstaviť.

Kapitola 1

Úvod do ekonómie

EKONÓMIA Predmet skúmania ekonómie býva vymedzovaný rôzne. Medzi najznámejšie definície patria: • ekonómia skúma výrobu a výmenu tovarov, • ekonómia je veda o obchode medzi krajinami, • ekonómia je veda o peniazoch, kapitále a bohatstve, • ekonómia skúma vzťahy medzi ľuďmi v procese výroby, výmeny, rozdeľovania a spotreby. Ekonómia je pojem pre označenie vedeckej teórie, systematického súboru poznatkov a teoretických návodov na riešenie reálnych hospodárskych problémov, zatiaľ čo ekonomika predstavuje konkrétnu praktickú činnosť alebo hospodársku prax . Na pojem ekonomika môžeme pozerať z rôznych hľadísk ako činnosť – cieľavedomá hospodárska činnosť ľudí zameraná na výrobu, výmenu a spotrebu statkov a služieb, ako systém – je to štruktúra hospodárstva krajiny, ako veda – vedná disciplína, ktorá skúma hospodársku činnosť konkrétneho odvetvia hospodárstva krajiny (napr. ekonomika zdravotníctva, ekonomika dopravy

Kapitola 1

Úvod do ekonómie

EKONÓMIA • S najobsažnejšou definíciou ekonómie sa stretávame v učebnici P. A. Samuelsona a W. D. Nordhausa: „Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí.“ (Samuelson In: Lisý a kol., 2005, s. 32). Ekonómia ako spoločenská, historická a abstraktná veda sa vyvíjala v rôznych prúdoch a smeroch, ktoré odrážali a odrážajú rôzne teoretické prístupy, rôzny stupne poznania spoločenskej reality a podmienky príslušnej doby.  Ekonómia je veda o ľudskom konaní. Pojednáva o účelnom ľudskom konaní a o nezamýšľaných účinkoch tohto konania. •

Rozhoduje sa o tom, na čo využije vzácne zdroje, teda „čo“ bude vyrábať. Robí rozhodnutia o spôsobe „ako“ sa bude vyrábať, čiže ide o voľbu technológií. „Pre koho“ budú vyrobené statky a služby určené, dáva odpoveď na otázku, aký je spôsob rozdeľovania v danej spoločnosti, kto má pridelené peňažné hlasy, pomocou ktorých získa vyrobenú produkciu.

Kapitola 1

Úvod do ekonómie

MIKROEKONÓMIA A MAKROEKONÓMIA Mikroekonómia (z gréck. mikros = malý) sa zaoberá správaním j jednotlivých ekonomických subjektov, skúma tvorbu cien, fungovanie jednotlivých trhov a ich zákonitostí. Študuje rozhodnutia jednotlivcov, domácností a firiem, interakciu týchto rozhodnutí na trhoch a vplyv vlády. Makroekonómia (z gréck. makros = veľký) skúma fungovanie ekonomiky ako jedného celku. Zaoberá sa národohospodárskymi javmi, spotrebou, investíciami, infláciou a ďalšími veličinami, ktoré ovplyvňujú chod ekonomiky. Zaoberá sa celkovou výkonnosťou ekonomiky a globálnych ekonomík. Makroekonómia ako súčasť ekonomickej teórie analyzuje chovanie Národného hospodárstva ako celku.

Venuje sa skúmaniu celkovej úrovne produktu, výstupov hospodárstva, Zamestnanosti a nezamestnanosti, vývoju celkovej cenovej hladiny a zahranično-ekonomických vzťahov.

Kapitola 1

Úvod do ekonómie

PODSTATA MAKROEKONÓMIE (ME) • •

Makroekonómia ako súčasť ekonomickej teórie analyzuje chovanie národného hospodárstva ako celku. Venuje sa skúmaniu celkovej úrovne produktu, výstupov hospodárstva, zamestnanosti a nezamestnanosti, vývoju celkovej cenovej hladiny a zahranično-ekonomických vzťahov.

Makroregulátory sú sústavou nástrojov, ktorými štát ovplyvňuje podnikateľské prostredie. Hlavnými formami hospodárskej politiky je (Synek, 2006): fiškálna – rozpočtová politika je verejná finančná politika sledujúca ciele konjunktúrnej politiky. Fiškálna politika je činnosť štátu spojená so štátnym rozpočtom (od vládnej až po miestnu úroveň) zameraná na stabilizáciu ekonomiky. Peňažno - úverová (monetárna) politika je proces, ktorým vláda, centrálna banka alebo iné menové inštitúcie regulujú ponuku peňazí v obehu a / alebo úrokovú mieru.

Kapitola 1

Úvod do ekonómie

PODSTATA MAKROEKONÓMIE (ME) Štruktúrna politika je nástrojom hospodárskej a sociálnej súdržnosti určitého regiónu. Štrukturálna politika je koncipovaná ako komunitárna (koordinovaná) politika. Jej realizácia spočíva na jednotlivých prvkoch celku (členských štátoch únie), kým koordinácia a harmonizácia spadá do celku nadnárodnej pôsobnosti (do pôsobnosti orgánov Európskej únie). Politika zamestnanosti. Trh je prirodzeným regulátorom usmerňujúcim dopyt a ponuku po pracovných silách. Nie však schopný predvídať dlhodobé trendy v dopyte, reaguje iba na momentálnu situáciu. Štát upravuje podmienky pracovných zmlúv pracovným zákonodarstvom, zúčastňuje sa formulácie a realizácie cieľov vzdelávacej politiky, vytvára špecializované inštitúcie, ktorých cieľom je pomáhať ľuďom prispôsobiť sa nárokom trhu, nájsť pracovné uplatnenie alebo im finančne pomôcť v dobe, kedy ho nemôžu nájsť. Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení, ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľstva v rámci daných hospodárskych a politických možností. Zahranično - ekonomická politika vytvára podmienky pre zahraničný obchod, ktorý uskutočňuje výmenu tovaru medzi subjektmi trhov rozličných štátov. Predstavuje vývoz (export) a dovoz (import) cez hranice štátu.

Kapitola 1

Úvod do ekonómie

ÚČASTNÍCI MAKROEKONOMICKÝCH VZŤAHOV Uprostred každej ekonomiky rozlišujeme aj tri základné ekonomické trhové subjekty, ktoré v ekonomike spolupôsobia Domácnosti - sú ekonomické jednotky charakterizované spoločným vlastníctvom majetku, spoločným poberaním príjmov a spoločným prijímaním ekonomických rozhodnutí. Trhové vzťahy sa rozvíjajú mimo ich rámec. Na trhu vystupujú na jednej strane ako kupujúci tovarov a služieb, na druhej strane ako predávajúci výrobných faktorov. Firmy - sú podnikateľské jednotky, ktoré nakupujú výrobné faktory, aby ich použili na produkciu finálnych výrobkov a služieb, ktoré predávajú domácnostiam. Štát - taktiež sa zúčastňuje na vytváraní dopytu po tovaroch a službách a to pomocou štátnych zákaziek. Prostredníctvom produkcie v štátnych podnikoch sa podieľa aj na vytváraní ponuky. Od domácností a firiem poberá dane, ktoré používa na realizáciu transferových platieb. Dozerá nad vývojom ekonomiky, zabezpečuje produkciu verejných statkov a služieb, podieľa sa na riešení ekologických problémov, rieši otázky obrany, bezpečnosti a vzdelania, atď.

Kapitola 1

Úvod do ekonómie

TRHOVÝ MECHANIZMUS NA MAKROÚROVNI

Kapitola 1

Úvod do ekonómie

ZÁKLADNÉ MAKROEKONOMICKÉ KATEGÓRIE K základným makroekonomickým kategóriám patria hrubý národný produkt, investície, úspory, štátne výdavky, úhrnný dopyt, úhrnná spotreba, miera nezamestnanosti a inflácie a pod. HRUBÝ NÁRODNÝ PRODUKT Je najčastejšie používanou agregátnou veličinou, ktorá charakterizuje úroveň ekonomiky a merateľ výkonu určitej krajiny. Pod HNP rozumieme celkovú peňažnú hodnotu všetkých finálnych výrobkov a služieb, vyrobených výrobnými faktormi danej krajiny za jeden rok, pričom nie je dôležité na území ktorého štátu tieto faktory pôsobia. Vypočítať ho môžeme ako sumu výdavkov všetkých ekonomických subjektov spojených s nákupom spomínaných tovarov a služieb vynaložených v danom roku.

Kapitola 1

Úvod do ekonómie

VYJADRENIE HNP

HNP  C  I g  G  Ex  I m ) C - spotreba (consumption) Ig - hrubé investície (gross investment) G - vládne výdavky (government) Ex - vývoz (export) Im - dovoz (import) x = (Ex – Im) - čistý export

Kapitola 1

Úvod do ekonómie

GDP – GROSS DOMESTIC PRODUCT HDP – HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT HDP – zahŕňa hodnotu všetkých finálnych tovarov a služieb, ktoré boli vyprodukované za určité časové obdobie (spravidla 1 rok) výrobnými faktormi nachádzajúcimi sa na území príslušnej krajiny bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom.Nezahŕňa medziprodukty, to znamená také tovary, ktoré sú určené na ďalšie spracovanie alebo predaj, pretože by nastalo niekoľkonásobné započítanie do HDP. Metódy výpočtu HDP: 1. Výdavková metóda výpočtu hrubého domáceho produktu Všetky výdavky domácnosti, firiem, štátu na spotrebu, investície, čistý export. 2. Dôchodková metóda výpočtu hrubého domáceho produktu Použitie tejto metódy znamená, že výkonnosť ekonomiky sa meria a vyjadruje pomocou dôchodkov (príjmov): mzdy, čisté úroky, renty, hrubý zisk, dôchodky živnostníkov, amoritzácia, nepriame dane(zaplatené). 3. Výrobná metóda výpočtu hrubého domáceho produktu Pridaná hodnota + nepriame dane za produkty - subvencie

Kapitola 1

Úvod do ekonómie

GDP – GROSS DOMESTIC PRODUCT HDP – HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT

HDP  C  I g  G  Ex  I m ) C - spotreba (consumption) Ig - hrubé investície (gross investment) G - vládne výdavky (government) Ex - vývoz (export) Im - dovoz (import) x = (Ex – Im) - čistý export

Kapitola 1

Ekonómia – úvod do predmetu a vymedzenie základných pojmov

DEFINOVANIE EKONOMICKÉHO RASTU Z formálneho hľadiska ekonomický rast predstavuje zväčšenie potenciálneho HDP krajiny. Ekonomický rast predstavuje také zmeny v hospodárstve, ktoré sa prejavujú v prírastku základných makroekonomických veličín v čase. Ide najmä o rast hrubého národného produktu. Ekonomický rast teda označuje zmenu tokových veličín (napr. GNP,) v čase. Ak si označíme hrubý národný produkt Y a čas t môžeme o ekonomickom raste hovoriť vtedy, ak celkový objem hrubého národného produktu je väčší ako v minulom období. t.j. Yt > Yt-1 Faktory ekonomického rastu 1. Množstvo živej práce a jej kvalifikácia, 2. Množstvo kapitálu a jeho štruktúra. 3. Technologické zlepšenia - inovácie. Ďalšie faktory: psychologické, národné, prípadne náboženské vlastnosti obyvateľstva, právny a politický rámec ekonomického života, školský vzdelávací systém, ekológia, zapojenosť do systému medzinárodnej deľby práce, klimatické, prírodné podmienky.

Kapitola 1

Úvod do ekonómie

CHARAKTERISTIKA HOSPODÁRSKEHO CYKLU Pri dlhodobom pozorovaní a skúmaní vývoja hrubého národného produktu v priebehu niekoľkých desaťročí je možné sledovať dve charakteristické črty: a) v dlhodobom vývoji, napriek rôznym výkyvom, má vývoj vzostupný trend, b) vo vlnení existuje určitá pravidelnosť, ktorá sa prejavuje v striedaní vzostupov a poklesov celkovej ekonomickej aktivity. Naznačenému pravidelnému pohybu ekonomiky hovoríme cyklický pohyb Jeho jednotlivej vlne hospodársky cyklus. Každá vlna má svoju fázu rastu a poklesu, ktoré nazývame fázami hospodárskeho cyklu. Fázy hospodárskeho cyklu

Kapitola 1

Úvod do ekonómie

PROTICYKLICKÉ OPATRENIA 1.

2.

automaticky zabudované stabilizátory tie sú konštruované tak, aby vo fáze expanzie automaticky brzdili prehriatu konjunktúru, zároveň aby vytvorili v štátnom rozpočte finančné prostriedky na nepriaznivé obdobia, vo fáze recesie naopak brzdili pokles outputu. Pôsobia automaticky, napr. progresívne zdanenie dôchodkov pôsobí súbežne s vývojom dôchodkov - vo fáze recesie klesá, vo fáze ekonomickej expanzie sa zvyšuje. zámerné jednorázové opatrenia ktoré vyžadujú vždy jednorázové rozhodnutia štátu, napr. o zmene daňových sadzieb, o zmene štruktúry výdavkov štátneho rozpočtu.

Kapitola 1


DEĽBA MAKROPROSTREDIA Ekonomické prostredie – je vymedzené druhom hospodárskeho mechanizmu, vládnou hospodárskou politikou a medzinárodnými vzťahmi. Stav ekonomického, respektíve makroekonomického prostredia určuje prosperitu celého NH a ovplyvňuje schopnosť podnikov dosahovať primeranú mieru zisku.. Za najdôležitejšie makroekonomické ukazovatele sa považujú: tempo hospodárskeho rastu, výška úrokovej miery, menové kurzy a miera inflácie. Vedecko-technické prostredie - je tvorené inštitúciami ziskového aj neziskového charakteru, ktoré sa zaoberajú vedecko-výskumnou činnosťou, vývojom nových materiálov, výrobných metód, výrobkov, prípadne sa podieľajú na ich výrobe a distribúcií. Sú to výskumné ústavy, rôzne výskumno-vývojové základne, technologické parky, inovačné centrá, podnikateľské inkubátory. Sociálne prostredie (SP) - súbor spôsobov, modelov a vzorov správania sa jednotlivcov a skupín, ktoré sú motivované vlastnými postojmi, vyznávanými hodnotami, potrebami, záujmami a to na základe mravných, pracovných, politických, zdravotných, náboženských a iných vplyvov. Pod vplyvom SP môže spotrebiteľ meniť svoje potreby, vkus, preferencie. SP je zdrojom príležitostí i hrozieb. Nový trend zdravého spôsobu života predstavuje príležitosť pre podnik vyrábajúci nízko energetické potraviny a naopak hrozbu pre liehovarnícky, či tabakový podnik .

Kapitola 1


DEĽBA MAKROPROSTREDIA Demografické prostredie - predstavuje počet, štruktúru a pohyb obyvateľstva; zmeny vo vekovej, sociálnej, ekonomickej štruktúre. Medzi hlavné demografické faktory možno zaradiť: pôrodnosť, prírastok obyvateľstva, úmrtnosť, počet obyvateľov v produktívnom veku, pomer obyvateľov miest a dedín, vzdelanostnú úroveň, príjmové zloženie obyvateľstva, zamestnanosť, migráciu, cestovný ruch... Politické a právne prostredie - ich vplyv sa prejavuje zákonmi, ktoré nariaďujú alebo zakazujú určité činnosti a tiež predpismi (nariadenia, vyhlášky). Pomocou politiky sa presadzujú verejné záujmy. Vyjadruje záujmy a ciele spoločnosti, skupín. Právo reguluje spoločenské vzťahy, pri ktorých môžu vzniknúť konfliktné situácie a ich riešenie potrebuje štátne donútenie. Je nástrojom uskutočňovania funkcií štátu prostredníctvo právnych noriem a vzťahov. Možno sem priradiť takisto činnosť rôznych záujmových a logistických skupín Ekologické prostredie - je vymedzené životným prostredím, ktoré podnik svojou činnosťou ovplyvňuje a naopak. Vzťahy medzi ŽP a podnikom sú regulované formálne (zákony, predpisy) a neformálne (ekologické hnutia, kultúra...) Hrozbou pre ŽP je priemysel i podnikanie. ŽP zase ovplyvňuje poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo, cestovný ruch. Dopyt po ekologicky čistých potravinách je zase príležitosťou pre vznik nového podnikania.

Kapitola 1


Podnikanie v prostredí trhovej ekonomiky

2. •

Postavenie a funkcie podniku v trhovej ekonomike

•

Podnikanie a subjekty podnikania v trhovej ekonomike

•

Podnikateľský plán

PODNIKANIE 

Podnikanie sa v rámci vývoja ekonomickej teórie chápalo na jednej strane ako vlastnosť človeka schopného vyrábať výrobky a poskytovať služby a nadaného inovovať, motivovať a vytvárať určité príležitosti na rozvoj výrobnej ale aj celkovej hospodárskej činnosti.



Z druhej strany sa podnikanie chápe ako cieľavedomá činnosť, ktorej výsledkom je rozvoj trhovej ekonomiky a v konkrétnej podobe sú výsledkom podnikania výrobky a služby



Podľa modernej teórie podnikania je podnikateľskou činnosťou taká ľudská aktivita, ktorá je orientovaná na dosiahnutie rovnovážneho stavu v ekonomike, t. j. stavu, kedy sú výrobné nástroje vynaložené optimálnym spôsobom so zreteľom na vlastnosti ekonomického prostredia.



Zisk je tu nielen výsledkom podnikania, ale je aj základným motivačným prvkom, ktorý stimuluje podnikateľa

Kapitola 2


PODNIKANIE •

• • 



Schumpeter pokladá za podnikateľov iba tých, ktorí realizujú inovácie vo výrobe a v službách (manažéri, členovia správnych rád, akcionári, zamestnanci). Ostatných pracovníkov, ktorí iba realizujú rutinné podnikové činnosti a nevytvárajú nové výrobné kombinácie, nepokladá za podnikateľov. Zisk podľa Schumpetera nie je prvotným motívom pre podnikanie, je to len výsledok podnikateľskej činnosti. Motivácia podnikania vychádza z psychologických sklonov, preferencií a predstáv podnikateľa. Podľa modernej teórie podnikania je podnikateľskou činnosťou taká ľudská aktivita, ktorá je orientovaná na dosiahnutie rovnovážneho stavu v ekonomike, t. j. stavu, kedy sú výrobné nástroje vynaložené optimálnym spôsobom so zreteľom na vlastnosti ekonomického prostredia. Zisk je tu nielen výsledkom podnikania, ale je aj základným motivačným prvkom, ktorý stimuluje podnikateľa

Kapitola 2


PODNIKANIE Podľa Schumpetera podnikateľ: •

• •

• • •

je činiteľom, ktorý inovačnou činnosťou uvádza trhovú ekonomiku do dynamického pohybu, hľadá nové výrobné kombinácie, zdokonalenia v oblasti organizácie odbytu, zavádza nové výrobky a technológie, využíva nové zdroje surovín a pod., je iniciátorom ekonomického vývoja, využíva nové ekonomické príležitosti, ktoré mu poskytuje trhová ekonomika, čím ovplyvňuje existujúcu trhovú rovnováhu. Cieľom podnikania je maximalizácia trhovej hodnoty podniku resp. maximalizácia hodnoty majetku vlastníka – podnikateľa (shareholder value)“. Rozvoj podnikania má priamu súvislosť s nedokonalosťou trhu, s medzerami v jeho fungovaní. Podnikateľ sa orientuje na tieto medzery, objavuje v nich svoje ekonomické príležitosti, ktoré sa snaží efektívne zaplniť, uplatniť sa na trhu.

Kapitola 2


PODNIKANIE • • • •

•

Ekonomické príležitosti súčasného a budúceho trhu a mal ideovú predstavu o ich využití (podnikateľskú ideu si musí overiť prostredníctvom analýzy trhu, poznal právne aspekty podnikania platné v podnikateľskom prostredí, zvolil správny časový okamih pre vstup na trh so zreteľom na medzery v trhu a stav konkurencie, bol technicky, technologicky, osobnostne a finančne pripravený na podnikateľskú aktivitu ???

mal pripravený podnikateľský zámer.

Kapitola 2


SUBJEKTÍVNE PREDPOKLADY VYPLÝVAJÚ Z OSOBNOSTNÝCH CHARAKTERISTÍK, ALEBO ČŔT PODNIKATEĽA, KDE MEDZI PRIORITNÉ PATRIA: 1. potreba presadiť sa – táto potreba prechádza dokonca do nutnosti presadiť sa v konkurenčnom boji o určitú podnikateľskú aktivitu 2. schopnosť podstupovať riziko – znamená mať pozitívny postoj – ochotu riskovať 3. pozitívna predstava o sebe – priaznivé zhodnotenie všetkých silných a slabých stránok podnikateľa 4. iniciatívnosť a nezávislosť 5. schopnosť riešiť problémy 6. optimistický pohľad na budúcnosť 7. kladenie náročných cieľov, ktoré do značnej miery by mali byť kvantifikovateľné 8. mať prirodzenú autoritu

Kapitola 2


SUBJEKTY PODNIKANIA - PODNIKATELIA 

Podnikateľ je osoba, ktorá zakladá podnik a prevádzkuje jeho činnosť. Využíva výrobné faktory na uskutočňovanie výkonov za účelom dosiahnutia zisku. Tieto výkony sú určené na uspokojovanie potrieb iných osôb.



Obchodný zákonník (§ 2) rozoznáva štyri kategórie osôb, ktoré sú podnikateľmi. a) osoby zapísané v obchodnom registri – obchodné spoločnosti a družstvá, štátne podniky, b) osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia – nemusia sa zapísať do obchodného registra, c) osoby podnikajúce na základe iného ako živnostenského zákona podľa osobitných predpisov – súkromní lekári, veterinári, advokáti, notári, audítori, d) fyzické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu a sú zapísané do evidencie podľaosobitného predpisu (zapisujú sa do evidencie obecného úradu).

    

Kapitola 2


PODNIKANIE 

Podnikanie sa v zmysle obchodného zákonníka chápe ako sústavná, cieľavedomá a samostatná činnosť vykonávaná vo vlastnom menom na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. • • • • •

 

Sústavnosť, Samostatnosť, Vlastné meno, Vlastná zodpovednosť, Ziskovosť.

Pokiaľ niektorý znak chýba nemôžeme hovoriť o podnikaní. Sústavná činnosť – vyžaduje súvislé alebo pravidelne opakované uskutočňovanie podnikania, príležitostná zárobková činnosť podnikaním nie je (predaj nadbytku poľnohospodárskych produktov),

Kapitola 2




  

Vykonávaná podnikateľom samostatne – za podnikanie sa nepovažuje činnosť, o ktorej rozhoduje niekto iný, pričom moment samostatnosti je potrebné chápať: – v zmysle ekonomickom (komerčnom) – podnikateľ sa samostatne rozhoduje napr. o tom čo?, ako?, kedy?, kde?, v akom množstve bude vyrábať, to znamená o predmete podnikania, o spôsobe a rozsahu podnikania, o dobe a mieste výkonu podnikania, – v zmysle právnom, ktorý spočíva v tom, že podnikateľ uskutočňuje činnosť na obchodno-zmluvnom základe, a nie v rámci zamestnaneckého pracovného pomeru, Vo vlastnom mene – znamená, že podnikateľ uskutočňuje podnikanie pod svojím obchodným menom, Na vlastnú zodpovednosť – podnikateľ nesie riziko za výsledky svojho podnikania, zodpovedá za prevzaté záväzky aj prípadné straty z podnikania alebo aj úpadok, Za účelom dosiahnutia zisku – hlavný cieľ podnikania, pričom zisk sa posudzuje ako motív, zákon pritom nevyžaduje, aby bol zisk skutočne dosiahnutý, stačí, ak podnikateľ vykonáva činnosť s úmyslom zisk dosiahnuť.

Kapitola 2


SUBJEKTY PODNIKANIA  

FYZICKÉ OSOBY Fyzická osoba (§ 7 Občianskeho zákonníka) je každý človek ako prirodzený nositeľ práv a povinností. Má spôsobilosť: • na práva a povinnosti – spôsobilosť (schopnosť) fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, už od narodenia môže človek napr. dediť, • na právne úkony – spôsobilosť svojím konaním a vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti – spôsobilosť zaväzovať sa (Občiansky zákonník § 8) • podnik jednotlivca – FO alebo PO, vždy je to právne samostatný, vlastnícky oddelený podnik. Je to väčšinou malý podnik, ktorý je vo vlastníctve jedinej osoby, ktorá plne a neobmedzene ručí sa výsledky svojej podnikateľskej činnosti a sama znáša podnikateľské riziko.

Kapitola 2


PRÁVNICKÁ OSOBA 

 



Právnická osoba (§ 18-19 Občianskeho zákonníka) je subjekt, ktorý má právnu subjektivitu a svoju činnosť vykonáva na základe príslušných právnych predpisov (napr. spoločnosť s ručením obmedzeným). Zvyčajne ide o kolektív ľudí. Právnická osoba má spôsobilosť: • na práva a povinnosti, • na právne úkony. Obe zložky právnej subjektivity získava právnická osoba dňom zápisu do obchodného alebo iného zákonom stanoveného registra. Podnikateľská jednotka – právne samostatný a vlastnícky oddelený subjekt podnikania, v ktorých rozvíja podnikateľské aktivity kolektív podnikateľov. Sú to všetky obchodné spoločnosti, banky, družstvá, združenia podnikov.

Kapitola 2


PODNIK • • • •

Sociálny útvar, ktorý je naplnený ľudským konaním zameraným na určitý účel Hospodársku jednotku, ktorá má ekonomickú samostatnosť a právnu subjektivitu - to mu umožňuje podnikať, čiže vyrábať výrobky a nakupovať výrobné faktory. Ekonomickú a právne samostatnú podnikateľskú jednotku, ktorej základnými znakmi sú kombinácia výrobných faktorov, právna a ekonomická samostatnosť). Podnik je v obchodnom zákonníku, §5 odst. 1, definovaný ako „súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia k vykonávaniu činnosti podniku alebo vzhľadom k jeho povahe majú tomuto účelu slúžiť.“

Existencia podniku je vo všeobecnosti neoddeliteľne spojená s tzv. transformáciou, t.j. premenou zdrojov na statky takým spôsobom, aby bola hodnota výstupov vyššia ako hodnota vstupov

Kapitola 2


PODNIK

Ekonomická samostatnosť podniku - štát priamo nezasahuje do činnosti podniku. Podnik rozhoduje o svojej činnosti sám: o predmete podnikania, sídle, partneroch, forme podnikania a použití financií. Majetková samostatnosť podniku - vlastníctvo kapitálu a splácanie záväzkov zo svojich výnosov. Výnosy - úkony vyjadrené v peňažných jednotkách. Z nich sa platia náklady a ostáva zisk. Právna subjektivita podniku - podnik má právo vykonávať právne úkony vo vlastnom mene a vstupovať do právnych vzťahov voči ostatným podnikateľským subjektom. Formálnym dôsledkom právnej subjektivity je zápis väčšiny podnikov do obchodného registra.

Kapitola 2


EKONOMICKÁ SAMOSTATNOSŤ PODNIKU  



 

má tieto 3 podstatné črty: finančná rovnováha jej podstatným znakom je likvidita podniku, jeho platobná schopnosť, schopnosť v ktoromkoľvek okamihu svojej existencie hradiť si svoje záväzky – vyplácať mzdy a platy svojim zamestnancom, splácať úvery, platiť dane atď. Rentabilita rentabilita, ziskovosť patrí k základným ekonomickým ukazovateľom, vyjadruje výnosnosť, ziskovosť do podniku vkladaných zdrojov. Hovorí nám aký objem zisku pripadá na jednotku vložených zdrojov – napríklad kapitálu, miezd atď. Dosahovanie zisku, zhodnocovanie vložených kapitálových zdrojov je spravidla významným cieľom podniku hospodárnosť hospodárnosť, teda dosahovanie maxima výstupov s minimom vstupov alebo optimalizácia vzťahu medzi vstupmi a výstupmi Len ak vo všetkých týchto oblastiach dosahuje podnik primerané parametre, dokáže čeliť čoraz ostrejším ekonomickým tlakom svojich konkurentov, a teda zachovať si ekonomickú samostatnosť.

Kapitola 2


ZNAKY PODNIKU 

Znaky podniku možno rozdeliť na všeobecné znaky, ktoré sa vyskytujú v každom type podniku, a to bez ohľadu na spoločensko-politický systém, v ktorom podnik pôsobí a znaky špecifické, ktoré sú závislé od spoločensko-politického systému.



Všeobecné znaky podniku sú: • Kombinácia výrobných faktorov, • Hospodárnosť, • Finančná rovnováha.



Špecifické znaky podniku v trhovej ekonomike sú: • Princíp súkromného vlastníctva, • Princíp a autonómie, • Princíp ziskovosti.



Medzi špecifické znaky podniku v centrálne riadenej ekonomiky patrí: princíp spoločenského vlastníctva, nadriadeného orgánu a princíp plánovitého riadenia ekonomiky.

Kapitola 2


VŠEOBECNÉ ZNAKY PODNIKU 

Kombinácia výrobných faktorov predstavuje takú kombináciu výrobných faktorov, pri ktorej sa dosiahne ich maximálne ekonomické zhodnotenie, čiže maximálny výstup konkrétneho procesu podniku



Princíp hospodárnosti zahŕňa v sebe dve zložky a to účelnosť a účelovosť. Cieľom podniku je aby vyrábal výrobky požadované trhom, čiže aby vyrábal účelne (všetky podnikové výrobné faktory musia byť vynakladané účelovo, čiže úsporne ale nie na úkor kvality). Princíp hospodárnosti sa sleduje prostredníctvom ukazovateľov zisku a rentability. Rentabilita, ziskovosť patrí k základným ekonomickým ukazovateľom, vyjadruje výnosnosť, ziskovosť do podniku vkladaných zdrojov. Hovorí nám aký objem zisku pripadá na jednotku vložených zdrojov – napríklad kapitálu.



Princíp finančnej rovnováhy - jeho podstatou je že podnik musí byť schopný spĺňať svoje záväzky v ktoromkoľvek okamihu. Tento princíp je kvantifikovateľný prostredníctvom ukazovatele likvidity.

Kapitola 2


ŠPECIFICKÉ ZNAKY PODNIKU V TRHOVEJ EKONOMIKE 

Princíp súkromného vlastníctva - tento princíp je spojený je spojený s tým s tým, že majiteľ kapitálu v akejkoľvek podobe si vyhradzuje právo na disponovanie s ním a na jeho použitie na účely podnikania



Princíp autonómie - znamená slobodu podnikania čiže podnik je nezávislý, svoje výrobné a odbytové plány si vypracováva na základe trhových vzťahov a bez zásahu štátu



Princíp ziskovosti - tento má tendenciu k maximalizácii zisku vo vzťahu k vloženému kapitálu. Aj tento ukazovateľ sa sleduje predovšetkým prostredníctvom zisku a rentability

Kapitola 2


PODNIK V TRHOVEJ EKONOMIKE FUNKCIE Najdôležitejšou a najobsažnejšou funkciou je funkcia podnikateľská. Je súhrnom všetkých aktivít a procesov, cez ktoré sa napĺňa základný cieľ podniku, maximalizácia zisku. Výrobná funkcia spočíva v produkcii statkov a služieb, ktoré predstavujú finálne statky. Najdôležitejším prvkom tejto funkcie je tvorba pridanej hodnoty podnikom, podľa ktorej sa posudzuje dlhodobá konkurenčná schopnosť podniku. Ekonomická funkcia sa spája s určovaním, kalkuláciou ceny a ďalších ekonomických parametrov. Podnik skôr ako ide na trh so svojou produkciou, musí vykalkulovať vlastnú cenu, odhadnúť možné príjmy alebo straty. Obchodná funkcia úzko súvisí so zahranično - ekonomickou funkciou. V obidvoch prípadoch ide o nákup a predaj, pričom spravidla rozlišujeme vzťahy výmeny vo vnútri ekonomiky a v zahraničí. Tvorba statkov nie je možná bez aplikácie výsledkov vedy a techniky vo výrobnom procese. Preto je zvýraznená vedecko-technická funkcia podniku, ktorej napĺňanie svedčí o prestíži podniku a jeho inovačnej schopnosti. Sociálna funkcia podnikov býva často neopodstatnene podceňovaná. Ide o starostlivosť o zamestnancov, o zvyšovanie ich kvalifikácie, ale aj o reprodukciu ich pracovných schopností počas voľna a dovoleniek.

Kapitola 2


PODNIK

Rast rentability

Výroba - zníženie výrobných nákladov

Financie -z lepšenie kapitálovej štruktúry

Odbyt - zvýšenie obratu

- zníženie mzdových nákladov - zníženie materiálových nákladov

- obstaranie dlhodobého úveru

- lepší sortiment - nízke ceny

Kapitola 2


DRUHY PODNIKOV 

Podniky môžeme členiť podľa rôznych kritérií napríklad podľa: • Predmetu činnosti: na podniky výrobné a podniky služieb, • Odvetvia na priemysel, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, doprava, obchod, školstvo, kultúra, zdravotníctvo a pod. • Vlastníctva na súkromné podniky, verejné a podniky so zmiešaným vlastníctvom, • Veľkosti na podniky mikro, malé, stredné a veľké, • Právnej formy, podnik jednotlivca, obchodné spoločnosti, družstvo a štátny podnik.

Kapitola 2


ČLENENIE PODNIKOV PODĽA PREDMETU ČINNOSTI 

Výrobné podniky (vyrábajú výrobky) · priemyselné · stavebné · poľnohospodárske · lesnícke



Nevýrobné podniky (poskytujú služby) · obchodné · dopravné · projekčno – inžinierske · výskumné · cestovného ruchu · kultúrno-vzdelávacie · finančné

Kapitola 2


ČLENENIE PODNIKOV PODĽA SEKTOROV 

V národnom hospodárstve sa vyskytujú tieto sektory:  primárny – podniky surovinového sektoru, t.j. ťažobný priemysel (bane), energetika(elektrárne), poľnohospodárstvo, lesníctvo (pestovanie a ťažba dreva), 

sekundárny – podniky sektoru výroby, kam patria priemyselné podniky (strojárske,textilné, potravinárske), stavebné, remeselné (sklárstvo),



terciárny – podniky sektoru služieb, napr. podniky cestovného ruchu, obchodné, finančné,dopravné,



kvarciárny – oblasť vedy, techniky, výskum, školstvo a zdravotníctvo.

Kapitola 2


ČLENENIE PODNIKOV PODĽA VEĽKOSTI Meradlom veľkosti môže byť: • počet zamestnancov, • rozsah výroby (kapacita) • obrat (objem tržieb) • Výhodou malých a stredných podnikov je schopnosť rýchlo sa prispôsobiť požiadavkám trhu. • Výhodou veľkých podnikov sú nižšie náklady pri výrobe. Platí to však v odvetviach so stabilným výrobným programom a hromadnou spotrebou.

Kapitola 2


ČLENENIE PODNIKOV PODĽA VLASTNÍCTVA Podľa vlastníctva sa podniky členia na tri skupiny:  štátne – majetok podniku je vlastníctvom štátu, 

súkromné – majetok podniku je súkromným vlastníctvom,



zmiešané – kombinácia oboch foriem vlastníctva, najčastejšie ide o spojenie štátneho a súkromného vlastníctva v tých oblastiach podnikania, ktoré potrebuje mať štát pod kontrolou (napr. výroba zbraní, preprava plynu).

Kapitola 2


PODNIKATEĽSKÝ PLÁN        

písomný dokument zobrazujúci celkovú podnikateľskú aktivitu za časové obdobie, na ktoré sa zostavuje písomný dokument zameraný na usmerňovanie činností podniku návod a kontrola vlastného podnikania rozpracovanie podnikovej stratégie a jej implementáciu dokazuje zámer podnikať prezentuje schopnosť splácať úvery poskytuje záruky úspešného podnikania projektuje finančné výsledky na najbližšie obdobie

Obsahovo-formálne náležitosti : stručnosť, prehľadnosť, jednoduchosť, reálnosť, vierohodnosť, prezentácia výhod, orientácia na výhodz, orientácia do budúcnosti

Kapitola 2


Aký by mal byť podnikateľský plán?        

optimizmus v pláne pesimizmus v pláne kvantifikácia rizika priznanie slabých stránok zdôraznenie silných stránok návratnosť vložených prostriedkov adresnosť účel plánu

 iný pre banky (úver)  iný pre investorov (kapitál, spoluúčasť na riadení, prílev know-how)  iný pre interné potreby podniku (zamestnanci, vízia)  iný pre širokú verejnosť (vízie a všeobecné ciele)

Kapitola 2


ŠTRUKTÚRA PODNIKATEĽSKÉHO PLÁNU 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12.

Prehľad (zhrnutie, základné informácie) Opis podniku Opis výrobku/služby (produkty) Opis trhu (odvetvie, v ktorom podnik pôsobí, respektíve bude pôsobiť) Konkurencia Marketing Organizácia a riadenie (výrobný proces) Lokalizácia (umiestnenie podniku) Riziká Dopad na životné prostredie Finančná časť (plány a korekcie) Prílohy (doklady)

Kapitola 2


3.

Právne formy podnikania v SR •

Živnostenské podnikanie - podnik jednotlivca

•

Obchodné spoločnosti

•

Družstvá

PODNIK JEDNOTLIVCA Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní Tento zákon upravuje podmienky živnostenského podnikania (ďalej len "živnosť") a kontrolu nad ich dodržiavaním. Živnosť (§ 2) je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Osoby oprávnené prevádzkovať živnosť (§5) Živnosť môže prevádzkovať fyzická osoba (živnostník) alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len "podnikateľ“). Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti (§6) Všeobecnými podmienkami prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú: a) dosiahnutie veku 18 rokov, b) spôsobilosť na právne úkony, c) bezúhonnosť, ak tento zákon neustanovuje inak.

Kapitola 3

Právne formy podnikania v SR

PODNIK JEDNOTLIVCA Členenie živností a) remeselné, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore, b) viazané, ak je podmienkou prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť získaná inak, c) voľné, ak nie je ako podmienka prevádzkovania živnosti odborná spôsobilosť ustanovená. REMESELNÉ ŽIVNOSTI - SKUPINA 113 – Stavebníctvo 19. Murárstvo 20. Tesárstvo 21. Pokrývačstvo 22. Klampiarstvo 23. Izolatérstvo 24. Strechár 25. Vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo 26. Inštalácia a opravy chladiarenských zariadení 27. Podlahárstvo 28. Montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických zariadení 29. Kachliarstvo

Kapitola 3


PODNIK JEDNOTLIVCA VIAZANÉ ŽIVNOSTI (§23 – 24) Viazané živnosti sú živnosti uvedené v prílohe č. 2 živnostenského zákona. Odborná spôsobilosť pre viazané živnosti je upravená osobitnými predpismi uvedenými v prílohe č. 2 zákona alebo ustanovená touto prílohou. Skupina 213 – Stavebníctvo  Vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb zmien týchto stavieb,  Obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,  Vyhotovovanie dokumentácie ochrany prírody a krajiny,  ... Pozri ďalšie v skupine 213 – Stavebníctvo až po činnosť 19 rovnako aj preukaz spôsobilosti.

Kapitola 3


PODNIK JEDNOTLIVCA VOĽNÉ ŽIVNOSTI (§25) (1) Voľné živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1a 2 zákona a ich označenie nezodpovedá obsahu živností uvedených v týchto prílohách. (2) Pre prevádzkovanie týchto živností musia byť splnené všeobecné podmienky. Preukazovanie odbornej ani inej spôsobilosti sa nevyžaduje. Z hľadiska predmetu podnikania sú živnosti: a) obchodné, (kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) a pohostinská činnosť) b) výrobné, (vykonávať súbor nadväzných činností súvisiacich so zabezpečením výroby finálneho produktu; zhotovovať stroje, náradie a prípravky určené na výrobu finálneho produktu,; predávať a opravovať výrobky, ak zostane zachovaná povaha živnosti) c) poskytujúce služby, (Službami sa na účel tohto zákona rozumie poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru, iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb.).

Kapitola 3


PRÁVNE FORMY PODNIKOV A) Obchodné spoločnosti a) Personálne spoločnosti  verejná obchodná spoločnosť (v.o.s)  komanditná spoločnosť (k.s) b) Kapitálové spoločnosti  spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o./spol. s r.o.)  akciová spoločnosť (a.s.) B) Družstvo

Kapitola 3


KRITÉRIA VÝBERU PRÁVNEJ FORMY PODNIKU 

spôsob a rozsah ručenia za záväzky podniku,



miera oprávnenia k riadeniu podniku,



výška kapitálového vkladu,



počet spoločníkov,



administratívna náročnosť založenia podniku,



možnosť získania úveru,



výška daňového zaťaženia,



miera zverejňovacej povinnosti a iné.

Kapitola 3


ZDRUŽOVANIE PODNIKOV Dôvody: zvýšenie národnej a medzinárodnej konkurencie, rastúca kapitálová potreba podnikov, nevyhnutnosť rozširovania výskumu a vývoja, zabezpečenie existencie a rozvoja podnikov vedie často k ich združovaniu. Združenie vzniká spojením právne a ekonomicky samostatných podnikov za určitým účelom bez toho, aby sa tým musela zrušiť právna samostatnosť a autonómia jednotlivých združených podnikov. Združenie podnikov by malo pomôcť kvalitnejšie, pružnejšie a efektívnejšie zabezpečovať tie činnosti, ktoré jednotlivé podniky samy ťažšie zvládnu.

Kapitola 3


ZDRUŽOVANIE PODNIKOV - OBLASTI Oblasť zásobovania: je charakteristická spoločnými nákupmi, čím sa zlepšuje postavenie účastníckych podnikov na trhu. Oblasť výroby: združenie sa zameriava na koordináciu množstva, na kvalitu, kooperáciu a postup výroby, druh výroby účastníckych podnikov. Oblasť odbytu: združenie umožňuje zlepšiť odbytové možnosti a tým zvýšiť hospodárnosť a zlepšiť pozície na trhu. Príkladom môže byť spoločný prieskum trhu, reklama distribúcia. Oblasť výskumu a vývoja: stáva sa dôležitým základom združovania podnikov, nakoľko výskum a vývoj sú stále nákladnejšie a jednotlivý podnik ich nemôže uniesť. Oblasť financovania: jednotlivé podniky – osobitné malé a stredné – nemôžu financovať veľké projekty, a tak ich združovanie je nevyhnutné.

Kapitola 3


ZDRUŽOVANIE PODNIKOV - FORMY Konzorcium • Je združenie podnikov, ktoré vzniká ako dočasné spoločenstvo pri realizácii určitého účelu, zvyčajne rozsiahleho projektu prevyšujúceho svojimi nárokmi možnosti a mieru únosného podnik. Potrebný kapitál a riziko sa delia medzi jeho účastníkov (konzorcionalistov). • Konzorcium vzniká na základe zmluvy, ktorá obsahuje predovšetkým účel a dobu trvania. Najčastejšie sa stretávame s bankovými konzorciami na spoločné úverovanie veľkých projektov, emisiu akcií a obligácií a podobne. Vytvárajú sa aj priemyselné konzorciá na spoločnú realizáciu rozsiahlych projektov (napríklad stavebných). Kartel • Predstavuje zmluvné väčšinou horizontálne spojenie účastníckych podnikov, ktoré si zachovávajú právnu a ekonomickú samostatnosť. • Jeho hlavným cieľom je ovládnuť trh obmedzením súťaživosti. Zmluvné strany sa zaväzujú zachovať vo svojej činnosti určité podmienky, aby vo vzájomných vzťahoch vylúčili konkurenciu. Uzavreté dohody môžu rôznou silou obmedziť rozhodovaciu voľnosť účastníkov.

Kapitola 3


ZDRUŽOVANIE PODNIKOV - FORMY Koncern •

•

Predstavuje združenie podnikov, ktoré si zachovávajú právnu samostatnosť a podliehajú jednotnému vedeniu. Jednotlivé podniky sú koncernové podniky. Všetky zoskupené podniky s jednotným riadením vytvárajú ekonomický celok. Koncern ako celok nemá právnu subjektivitu. Existuje len v zmysle určitého usporiadania združených podnikov a v zmysle zostavovania publikovania koncernových ročných účtovných závierok a správ o hospodárení.

Kapitola 3


Stavebný podnik a podnikanie v stavebníctve

4. •

Špecifiká podnikania v stavebníctve

•

Stavebný podnik

•

Výrobné faktory v stavebnom podniku

•

Činnosti stavebného podniku

PODNIKANIE V STAVEBNÍCTVE • • •

• •

•

Podstatná zmena v štruktúre stavebných podnikov na Slovensku nastala v súvislosti so spoločensko-ekonomickými udalosťami v roku 1989. 1989 – prechod z plánovaného hospodárstva na trhové (rozvoj podnikania ako takého) Za medzník možno považovať rok 1990, keď pre obdobie do tohto roku boli charakteristické veľké stavebné podniky, s niekoľkými závodmi a s vyhranenou odborovou špecializáciou (na stavby pozemné, inžinierske, vodohospodárske, či dokonca lesné, vojenské, poľnohospodárske, ...) a malé prevádzky mali v tomto čase len doplnkovú funkciu. Pre stavebníctvo je typické, že patrí k odvetviam, ktorých správanie je určené prevažne vonkajšími vplyvmi. Pri stavebnej výrobe sa veľmi výrazne prejavujú vplyvy klimatické, hydrologické, energetické a dopravné, vplyv miestnych stavebných hmôt, pracovných síl atď. Začiatok stavebnej výroby na stavenisku je spravidla realizovaný až po prieskume terénu, čo môže značne ovplyvniť stupeň individuálnosti stavebnej produkcie.

Kapitola 4


ŠPECIFICKÉ ZNAKY STAVEBNEJ VÝROBY

z hľadiska obstarávania produktu – stavebného diela

 obstarávanie stavby je finančne, organizačne a časovo náročné,  podlieha schvaľovacím konaniam pred začiatkom výstavby, ako aj po jej ukončení,  väčšina zákazníkov je „laikov“ - často nie sú spokojní s časom prípravy A realizácie stavby, ako aj s cenou

vo fáze návrhu produktu – príprava stavby  návrh aj výroba stavby sa robí na individuálnu objednávku,  o vypracovanie návrhu stavby majú záujem viacerí dodávatelia projektanti,  každý návrh pred začiatkom výroby musí prejsť osobitným schvaľovacím konaním,  návrh sa môže meniť ešte aj v priebehu realizácie stavby

Kapitola 4


ŠPECIFICKÉ ZNAKY STAVEBNEJ VÝROBY vo fáze výroby produktu - realizácia výstavby          

stavba je jedinečným, neopakovateľným a unikátnym dielom, stavba má vopred známeho zákazníka (investora), o realizáciu stavby majú záujem viacerí dodávatelia, na výrobe sa podieľajú viaceré subjekty (subdodávatelia), stavba má stacionárny charakter - ľudia, stroje, výrobky „idú“ za produktom, výroba stavby si vyžaduje si veľa pracovníkov - čo do počtu aj profesií, hlavné stavebné práce (zemné práce, zakladanie, procesy realizácie hrubej stavby) sú vystavené klimatickým vplyvom, z čoho často vyplýva prerušenie výroby najmä v zimných mesiacoch, výrobné kapacity podnikov sú často potrebné na viacerých stavbách (zákazkách) súčasne, relatívne dlhá doba výroby - realizácie stavby, pred užívaním produktu musí prebehnúť povoľovacie konanie

Kapitola 4


STAVEBNÝ PODNIK – VÝROBNÉ FAKTORY Všeobecne sa podnikové výrobné faktory členia do troch skupín: 1.

Dispozitívne - rozumieme dispozitívnu prácu, ktorej obsahom je vedenie, plánovanie, organizácia a kontrola podnikového procesu.

2.

Elementárne - zaraďujeme sem konkrétnu prácu vzťahujúcu sa na určitý objekt práce, podnikové prostriedky (pozemky, budovy, stroje, nástroje), materiál, nevýrobné zariadenia.

3.

Doplnkové - sú osobitné faktory vstupujúce do podniku vo vzťahu k štátu, zväzom, bankám, poisťovniam (dane, poplatky, príspevky, penále).

Kapitola 4


STAVEBNÝ PODNIK – VÝROBNÉ FAKTORY 1.

nedostatok skúseností v oblasti riadenia

2.

optimistická predstava o trhu a podnikaní

3.

absencia podnikateľskej stratégie

4.

nedostatok obežného kapitálu

5.

nesprávne vedené účtovníctvo

6.

nechápanie rozdielu medzi cenou a nákladmi

7.

neznalosť v oblasti tvorby ceny

8.

deformácie trhu a trhových podmienok vo väzbe na ekonomickú situáciu

Kapitola 4


Účastníci výstavby a vzťahy medzi nimi Medzi hlavných účastníkov výstavbového procesu patrí: 1. investor ako osoba vkladajúca do výstavby finančné prostriedky (za účelom zisku, verejného alebo iného prospechu) 2. stavebník ako osoba pre ktorú je stavba realizovaná a ktorá je zo zákona zodpovedná za jej prípravu, realizáciu a uvedenie do užívania 3. užívateľ ako osoba ktorá bude výsledok projektu výstavby užívať, (pozn.: v niektorých prípadoch je stavebník, investor aj užívateľ stavby tá istá osoba) 4. dodávatelia ako osoby alebo subjekty, ktoré sa zmluvne zaviažu k nejakému plneniu v rámci prípravy a realizácie činností spojených s výstavbou

Kapitola 4


Dodávatelia v stavebníctve 1. projektant, ako osoba zabezpečujúca stavebníkovi na základe jeho predstáv a požiadaviek (špecifikácií) návrh stavby (a je zaňho v zmysle zákona zodpovedná) 2. hlavný (vyšší) dodávateľ stavebných prác, ako osoba zo zákona zodpovedajúca za uskutočňovanie stavby (organizovanie, riadenie, koordinovanie stavebných prác a iných činností na stavenisku), 3. subdodávatelia (spravidla hlavného dodávateľa), ako osoby zabezpečujúce špecializované práce, alebo práce na ktoré hlavný dodávateľ nemá potrebné kapacity, 4. dodávateľ inžinieringu ako osoba zabezpečujúca aj projektové aj stavebné práce (buď vlastnými kapacitami, ale častejšie poddodávkami) - tzv. dodávateľský inžiniering alebo zabezpečujúca aj veci investora (vybavenie povolení, výber dodávateľov, uzavieranie zmlúv, ...) - tzv. investorský inžiniering 5. dodávatelia stavebných výrobkov, ako aj všetkých tovarov spojených so stavbou, 6. dodávatelia technologického vybavenia stavby a prevádzkových súborov, 7. ale aj dodávatelia z rôznych inštitúcií, ktorí sa podľa potreby vyjadrujú k jednotlivým činnostiam spojených s výstavbou (posudky, expertízy, merania a skúšky, ...).

Kapitola 4


ZOSKUPENIE ČINNOSTÍ STAVEBNÝCH PODNIKOV Obchodné činnosti • marketing, analýza trhu, príležitostí • zabezpečovanie ponúk (po právnej stránke) • uzavieranie a riadenie zmlúv • nakupovanie • právne zabezpečenie firmy • správa majetku, Technické činnosti • zabezpečovanie ponúk (po technickej stránke) • kalkulácie (tvorba cien) • plánovanie výrobných činností a ich zabezpečenie zdrojmi (predvýrobná príprava), technické podklady pre zmluvy • riadenie subdodávok, plánovanie kvality, ochrany životného prostredia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, technický vývoj, .

Kapitola 4


ZOSKUPENIE ČINNOSTÍ STAVEBNÝCH PODNIKOV Výrobné činnosti • organizácia a koordinácia nárokov na výstavbové zdroje (výrobky, stroje, zariadenia, pomôcky, profesie, ...) • organizovanie zásobovania a podmienok pre uskutočňovanie zákazky • organizácia a koordinácia stavebných prác • vedenie záznamov o riadení zákazky • operatívne riadenie činností a ich výstavbových zdrojov, riadenie subdodávok • zabezpečovanie kvality, ochrany životného prostredia, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v priebehu realizácie Ekonomické činnosti • Účtovníctvo, mzdy • financovanie a fakturácia • styk s bankami • hospodárenie podniku, finančný plán a analýzy • skladové hospodárstvo, ...

Kapitola 4


ZOSKUPENIE ČINNOSTÍ STAVEBNÝCH PODNIKOV Personálne činnosti • riadenie pracovno-právnych vzťahov • nábor a výber pracovníkov (stálych, brigádnikov ...) • školenia, kurzy (interné, externé) • zvyšovanie kvalifikácie • hodnotenia pracovníkov, ... • vzdelávanie, príprava a rozvíjanie pracovníkov Kontrolné činnosti • skúšobne • kontrolné a skúšobné plány • controlling (náklady, zdroje, ...)

Kapitola 4


MAJETOK V STAVEBNÝCH PODNIKOCH MAJETOK------ KAPITÁL 

odkiaľ pochádza (zdroje)



Základné imanie



Kapitálové fondy



Fondy zo zisku

Pohľadávky



--------------------------------------

Zásoby



Záväzky voči:



Dodávateľom



Zamestnancom



Štátnemu rozpočtu



Ostatné

čo máme (zloženie) peniaze v hotovosti Peniaze na účte

Tovar ------------------------------Dlhodobý majetok: Hmotný Nehmotný Ostatný

AKTÍVA

Kapitola 4

PASÍVA


MAJETOK V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Majetok podniku sú v podstate všetky veci, ktoré vlastní, alebo ich má zverené do správy /rozpočtové a príspevkové organizácie/. Množstvo a štruktúra majetku závisia od charakteru a rozsahu podnikateľskej činnosti.

Majetok sa člení na dve základné skupiny: a/ dlhodobý majetok, b/ krátkodobý majetok Majetok z hľadiska účtovníctva nazývame aktíva /ide o zloženie majetku podľa formy a druhov/: - dlhodobý majetok /hmotný, nehmotný, finančný/, - peňažné prostriedky /pokladňa, bankové účty/, - zásoby /materiál, výrobky, nedokončená výroba, tovar/ - pohľadávky /obchodné, ostatné/.

Kapitola 4


MAJETOK V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Obchodný majetok – súhrn majetkových hodnôt /vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt/, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

Čisté obchodné imanie – rozdiel medzi obchodným majetkom a záväzkami podniku, ktoré vznikli podnikateľovi v súvislosti s podnikaním Obchodné imanie – súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Vlastné imanie – vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa.

Kapitola 4


MAJETOK V STAVEBNÝCH PODNIKOCH KAPITÁL je zdroj, z ktorého podnikateľský subjekt nadobudol príslušný majetok a to:

- vlastné zdroje /základné imanie, zisk, fondy/, - cudzie zdroje /úvery, záväzky a pôžičky/ Z hľadiska podnikateľského subjektu je rozhodujúce, či má nadobudnutý majetok z vlastných zdrojov alebo cudzích zdrojov. Čím viac majetku získal podnikateľský subjekt z vlastných zdrojov, tým má výhodnejšie ekonomické postavenie /nižšie náklady/.

Kapitál z hľadiska účtovníctva nazývame pasíva /ide o zdroje

majetku/.

Kapitola 4


MAJETOK V STAVEBNÝCH PODNIKOCH DLHODOBÝ MAJETOK A JEHO ČLENENIE Dlhodobý majetok je majetok, ktorý má samostatné technickoekonomické určenie, jeho životnosť je dlhšia ako jeden rok a má určitú hranicu obstarávacej ceny. Patrí tu dlhodobý hmotný majetok, dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý finančný majetok. Dlhodobý hmotný majetok rozdeľujeme na - hnuteľný majetok, /stroje, zariadenia, prístroje/ - nehnuteľný majetok /budovy, stavby, pozemky/.

Dlhodobý majetok môže byť: - odpisovaný, - neodpisovaný

Kapitola 4


MAJETOK V STAVEBNÝCH PODNIKOCH DLHODOBÝ MAJETOK A JEHO ČLENENIE Do dlhodobého hmotného majetku odpisovaného zaraďujeme: - budovy, stavby, -stroje, prístroje, zariadenia, -dopravné prostriedky, -inventár, -trvalé porasty s dobou plodnosti nad 3 roky, -základné stádo zvierať.

Do dlhodobého hmotného majetku neodpisovaného zaraďujeme: - pozemky, - umelecké diela a zbierky.

Kapitola 4


MAJETOK V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Používaním sa dlhodobý majetok nespotrebuje naraz, ale sa postupne opotrebúva a jeho hodnota sa postupne prenáša na výrobok. Opotrebovanie poznáme fyzické alebo morálne. Fyzické opotrebovanie vzniká predovšetkým v dôsledku používania majetku. Morálne opotrebovanie vzniká v dôsledku vedecko-technického pokroku, keď sa vyrobí dokonalejší majetok, čím klesá hodnota skôr vyrobeného majetku s menšou výkonnosťou Odpis majetku je peňažné vyjadrenie opotrebovania za určité obdobie / rok, mesiac/. V ekonomickej praxi to znamená, že hodnotu dlhodobého majetku po častiach /vo forme odpisov/ prenášame do hodnoty výrobkov /služieb/ vo forme nákladov.

Oprávky dlhodobého majetku sú kumulované odpisy evidované od začiatku používania majetku až po súčasnosť a vyjadrujú aktuálnu mieru opotrebovania majetku. Keď od obstarávacej ceny dlhodobého majetku odpočítame oprávky, dostaneme zostatkovú cenu dlhodobého majetku.

Kapitola 4


MAJETOK V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Doba odpisovania hmotného majetku podľa jednotlivých odpisových skupín od roku 2015

Kapitola 4


MAJETOK V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Používaním sa dlhodobý majetok nespotrebuje naraz, ale sa postupne opotrebúva a jeho hodnota sa postupne prenáša na výrobok. Opotrebovanie poznáme fyzické alebo morálne. Fyzické opotrebovanie vzniká predovšetkým v dôsledku používania majetku. Morálne opotrebovanie vzniká v dôsledku vedecko-technického pokroku, keď sa vyrobí dokonalejší majetok, čím klesá hodnota skôr vyrobeného majetku s menšou výkonnosťou Odpis majetku je peňažné vyjadrenie opotrebovania za určité obdobie / rok, mesiac/. V ekonomickej praxi to znamená, že hodnotu dlhodobého majetku po častiach /vo forme odpisov/ prenášame do hodnoty výrobkov /služieb/ vo forme nákladov.

Oprávky dlhodobého majetku sú kumulované odpisy evidované od začiatku používania majetku až po súčasnosť a vyjadrujú aktuálnu mieru opotrebovania majetku. Keď od obstarávacej ceny dlhodobého majetku odpočítame oprávky, dostaneme zostatkovú cenu dlhodobého majetku.

Kapitola 4


5.

Náklady a ceny v stavebnom podniku

•

Podstata vzniku nákladov

•

Náklady – druhové a kalkulačné členenie

•

Typy cien v stavebnom podnikaní

•

Cenotvorba v stavebnom podniku

NÁKLADY V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Náklady predstavujú: • peňažné ocenenie spotreby: 1. produkčných faktorov (hmoty, práce, kapitálu) vynaložených na (výrobky alebo služby) 2. ostatných účelovo vynaložených nákladov spojených s činnosťou stavebnej firmy • syntetický ukazovateľ kvality práce Rozdiely (vecné a časové) medzi nákladmi a výdavkami možno definovať takto: Náklady = použitie prostriedkov na určité výkony vznikajú v okamihu spotreby Výdavky = zmenšenie objemu finančných prostriedkov vznikajú v okamihu úhrady

Kapitola 5


NÁKLADY V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Triedenie nákladov podľa rôznych hľadísk: 1.

podľa nákladových druhov (druhové členenie)

2.

podľa položiek kalkulačného vzorca (kalkulačné členenie)

3.

podľa závislosti nákladov od objemu výroby

Druhové členenie: Charakteristickou črtou druhového členenia je ekonomická jednotnosť jednotlivých nákladových položiek, pretože obsahujú len jeden nákladový druh. Druhové členenie klasifikuje a člení náklady v tej forme a výške, ako pôvodne (prvotne) v organizácii vznikali, bez ohľadu na to, kde (v ktorej organizačnej zložke) a na aký účel (na ktorú službu alebo výkon) sa vynakladajú a ako sa vyčísľujú vo výkazoch.

Kapitola 5


NÁKLADY V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Členenie podľa ekonomicky rovnorodých druhov nákladov: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9.

Kapitola 5

materiálové náklady (spotreba materiálu a energie) služby (externé) mzdové a ostatné osobné náklady dane a poplatky iné prevádzkové náklady (vrátane pokút a penále) odpisy a rezervy finančné náklady mimoriadne náklady (vrátane mánk a škôd) dane z príjmov


NÁKLADY V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Význam a výhody druhového členenia nákladov podľa nákladových • • • •

druhov: umožňuje zistiť, koľko z nákladov tvoria materiálové náklady a odmeny pracovníkov, a to absolútne i relatívne rozpočet produkcie umožňuje väzbu plánu nákladov s čiastkovými plánmi podniku dôležité pre rozbor práce podniku tým, že umožňuje robiť mnoho veľmi dôležitých ekonomických záverov, napr. o raste produktivity práce, o znížení objemu živej práce, znížení pracovnej náročnosti,... umožňuje určiť vývoj, základné smery a činitele znižovania nákladov

Nedostatky druhového členenia • Zložité členenie pre plánovanie výkonov a následných nákladov • Náročnosť evidencie • Nižšia prehľadnosť údajov • Nízke prepojenie na výkony, výsledky organizácie • Zložitosť ekonomického rozboru nákladov

Kapitola 5


NÁKLADY V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Klasifikácia nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca • • •

•

Náklady sa rozdeľujú podľa ich vzťahu k produkčnému procesu (stavebnej činnosti) firmy Organizácia rozdelí všetky činnosti podľa výkonov organizácie (na jednotlivé stavby Samostatné nákladové položky. Sú to predovšetkým technologické náklady a nazývajú sa priame (jednotkové) náklady. Za priame náklady považujeme také, ktoré priamo súvisia s príslušným výkonom (produkčným procesom daného produktu) a ktoré sa na kalkulačnú jednotku určujú priamo na základe noriem alebo presným zistením ich skutočnej výšky. Komplexné nákladové položky. Sú to predovšetkým náklady na obsluhu a riadenie produkcie a nazývajú sa nepriame (režijné) náklady. Týkajú sa viacerých výkonov, prípadne jedného produktu, ale priamo s ním nesúvisia. Nepriame náklady na kalkulačnú jednotku sa vypočítavajú len určitým rozvrhnutím (napr. delením, rozpočítaním, prirážkou, odrátaním)

Kapitola 5


NÁKLADY V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Všeobecné členenie nákladov podľa typového kalkulačného vzorca:

•priamy materiál •priame mzdy •ostatné priame náklady •výrobná réžia 1 až4 tvorí vlastné náklady výroby •správna réžia 1 až5 tvorí vlastné náklady výkonu •odbytové náklady 1 až6 tvorí úplné vlastné náklady výkonu •zisk (strata) 1 až7 tvorí veľkoobchodnú cenu

Základné rozpočtové náklady

Doplnkové rozp. náklady

Kapitola 5

Vedľajšie roz. náklady


NÁKLADY V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Výhody klasifikácie nákladov podľa kalkulačných položiek

1.

2.

3.

4.

Umožňuje sledovať vlastné náklady podľa účelu ich vynaloženia a miesta vzniku, čo je dôležitou podmienkou racionálneho vnútorného riadenia; Umožňuje zostavovať kalkulácie vlastných nákladov jednotlivých produktov (poznať zloženie i výšku vlastných nákladov produktov); Umožňuje uskutočňovať rozbor vlastných nákladov jednotlivých výkonov organizácie a porovnávať ich s výsledkami dosiahnutými v predchádzajúcom období alebo porovnávať náklady na výkony v iných organizáciách; Umožňuje odkrývať rezervy znižovania vlastných nákladov a zisťovať dosiahnutú úsporu.

Kapitola 5


NÁKLADY V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Z hľadiska závislosti nákladov od objemu produkcie rozoznávame • Variabilné (premenlivé, pružné) náklady. Ich absolútna výška sa mení so zmenou objemu výroby a to viac alebo menej úmerne s jej zvýšením alebo znížením. • Fixné (pevné, stále, nepružné) náklady. Pri meniacom sa objeme produkcie zostávajú vo svojej absolútnej výške rovnaké alebo sa menia iba čiastočne. Patria sem náklady, ktoré súvisia s určitým časovým obdobím bez ohľadu na to, aký veľký objem produkcie sa v jednotlivých obdobiach vyrába. Význam členenia nákladov na variabilné a fixné • spresňuje plánovanie a kontrolu nákladov, lebo je založené na rozlišovaní nákladov, ktoré ovplyvňuje určitý stupeň riadenia, • umožňuje stanoviť fixné náklady, ktoré tvoria dôležitý neinvestičný zdroj zvyšovania efektívnosti, • vytvára predpoklady pre hodnotenie využitia nákladov v závislosti od stupňa využitia produkčnej kapacity, • je základom pre zostavovanie variantných (alternatívnych) rozpočtov.

Kapitola 5


NÁKLADY V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Úloha a formy zostavenia plánu nákladov Úlohou je zostavenie plánu výkonov s optimálnymi nákladmi, ktoré umožňujú manipulovať s nákladmi. Plán nákladov sa môže zostaviť v dvoch formách: 1. plán nákladov v druhovom členení (rozpočet nákladov), 2. plán nákladov v kalkulačnom členení (rozpočet výkonov) Pri zostavovaní plánu nákladov v druhovom členení sa aplikujú dve metódy: 1. súhrnná (globálna) - priamo za celú organizáciu 2. rozpočtová - podľa hospodárskych (nákladových) stredísk Efektívnosť sa podľa konkrétnych podmienok zvyšuje: 1. dosiahnutím množstva a štruktúry produkcie pri minimálnom vynaložení zdrojov (úspornosť), 2. maximalizáciou produkcie pri danom objeme a štruktúre zdrojov (účinnosť) 3. cieľavedomosťou vynakladanej práce, t.j. kvalitou, úspešnosťou činnosti (účelnosť)

Kapitola 5


ÚLOHA CIEN V STAVEBNÝCH PODNIKOCH •

•

Úspešnosť podnikania v stavebníctve závisí od mnohých faktorov. Úroveň zvládnutia všetkých činností a vplyvov, ktoré súvisia s podnikaním, sa nakoniec prejaví vo výške nákladov a cien realizovaných výkonov, a tým aj v konečnom efekte – zisku. Pri úvahách o cenách vychádzame zo všeobecného poznatku, že cieľom každého podnikateľa je dosiahnuť zisk. To znamená byť úspešný pri realizácii svojich výkonov v takej miere, aby ceny, za ktoré predáva podnikateľ svoje stavebné výkony, resp. služby na trhu, boli vyššie ako ním vynaložené náklady. Preto platí vzťah :

Cena = Náklady + Zisk Zisk v daných súvislostiach pritom nechápeme iba ako odmenu za podnikanie, ale zároveň aj ako podmienku ďalšieho rozvoja. Podnik môže tvorbu zisku ovplyvniť predovšetkým aktuálnosťou svojich podnikateľských zámerov a hospodárnosťou ich zvládnutia. To znamená vlastnými aktivitami do vnútra podniku, ktorými dosiahne určitý stupeň využitia výrobných faktorov pri zabezpečovaní svojich zámerov.

Kapitola 5


ÚLOHA CIEN V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Ceny majú v stavebnom podnikaní významnú úlohu z viacerých dôvodov. Predovšetkým patria k nástrojom na dosiahnutie zisku. Ich pohybom nahor alebo nadol sa v stavebnej firme zvyšujú alebo znižujú príjmy. Firma môže nevhodne určenými cenami strácať podiel na trhu, dobrou cenovou politikou naopak tento podiel zvyšovať. Výška ceny z pohľadu vlastných nákladov predstavuje dolný limit, t. j. nemala by byť nižšia ako vlastné náklady. Takto sa cena stáva dôležitým kritériom pri rozhodovaní o prijatí, resp. neprijatí zákazky. Pôsobenie konkurencie na trhu nedovoľuje firmám prekročiť horný limit ceny. Horný limit ceny určuje vlastne trh, teda pôsobenie konkurencie na trhu. Úlohou ceny v stavebníctve je zabezpečiť správnu orientáciu a motiváciu, dodávateľov stavebných prác, ako aj ich odberateľov – investorov.

Kapitola 5


ÚLOHA CIEN V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Ceny majú v stavebnom významnú úlohu z viacerých Cena (price, Preis, prix)podnikaní - v najvšeobecnejšom slova zmysle je dôvodov. peňažné Cena vyjadrenie hodnoty tovarov a služieb. • •

•

•

Cena jednotlivého tovaru (činnosti, služby) sa nemusí zhodovať s hodnotou, môže sa od hodnoty odkláňať dole aj hore, a to v závislosti od dopytu a ponuky daného tovaru (resp. činnosti a služby). Z hľadiska štruktúry môžeme cenu ako ekonomický nástroj považovať za hodnotu výkonu (napr. tovar, výrobok, služba, stavebná činnosť a pod.), ktorá sa skladá z hodnoty prenesenej opotrebovaním investičného majetku (IM), spotrebovaných obratových prostriedkov (t. j. základného materiálu, surovín, polotovarov - teda základných obratových vstupov) a vynaloženej ľudskej práce. V bežnej praxi sa spravidla cena nerovná hodnote (ovplyvňuje ju, a tým aj určuje dopyt a ponuku). Zo strany výrobcov ponuková trhová cena vychádza z hodnoty (ceny) vstupov, teda z vynaložených nákladov (peňažných prostriedkov, zaplatených za základné a pomocné vstupy), nevyhnutne spojených s výrobným procesom, ktorého výsledkom sú konkrétne výrobky, práce, služby, t. j. základné výstupy. Cena ovplyvňuje výrobu a spotrebu, teda je ich regulátorom.

Kapitola 5


ÚLOHA CIEN V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Ceny majú v stavebnom podnikaní významnú úlohu z viacerých dôvodov. Predovšetkým patria k nástrojom na dosiahnutie zisku. Ich pohybom nahor alebo nadol sa v stavebnej firme zvyšujú alebo znižujú príjmy. Firma môže nevhodne určenými cenami strácať podiel na trhu, dobrou cenovou politikou naopak tento podiel zvyšovať. Výška ceny z pohľadu vlastných nákladov predstavuje dolný limit, t. j. nemala by byť nižšia ako vlastné náklady. Takto sa cena stáva dôležitým kritériom pri rozhodovaní o prijatí, resp. neprijatí zákazky. Pôsobenie konkurencie na trhu nedovoľuje firmám prekročiť horný limit ceny. Horný limit ceny určuje vlastne trh, teda pôsobenie konkurencie na trhu. Úlohou ceny v stavebníctve je zabezpečiť správnu orientáciu a motiváciu, dodávateľov stavebných prác, ako aj ich odberateľov – investorov.

Kapitola 5


TVORBA CIEN V STAVEBNÝCH PODNIKOCH DOPYTOVO ORIENTOVANÁ TVORBA CIEN Predpokladom jej využitia je dobrá znalosť štruktúry dopytu. Je však potrebné realizovať prieskum trhu. Jej aplikácia je najmä vo výrobe a predaji stavebných materiálov . KONKURENČNE ORIENTOVANÁ TVORBA CIEN Ceny sa odvodzujú od úrovne ponukových cien konkurencie. Firma si stanoví koho v súčasnosti považuje za konkurenciu. Na základe toho určí konkurencie schopnosť svojej ponuky. TVORBA CIEN METÓDOU ODVODENIA Metóda cenového porovnávania: • cenové normatívy - určujú výšku ceny v závislosti na nákladoch( normatív opráv strojov apod.) • stavebnicový spôsob - cena vzniká pridaním alebo ubratím niektorej položky zvoleného objektu • kalkulačným porovnávaním - cena vzniká výberom porovnateľného predmetu jeho úpravou tak, aby rozdiely v cene boli zdôvodnené zmenami v technicko-ekonomických parametroch.

Kapitola 5


TVORBA CIEN V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Metóda parametrického spôsobu tvorby ceny • cenové rady cena sa odvodzuje od základného parametra výrobku ( napr. profil kanalizačnej rúry) • cenové ukazovatele cena sa odvodzuje od malého počtu parametrov (m3 obostavaného priestoru, zastavaná plocha obytná plocha pod.) existujúcich predmetov napr. objekty stavby Metóda odvodenia ceny zo zahraničných cien • odvodenie ceny z dovozu a vývozu slúži ako limit pre tvorbu analogických predmetov oceňovaných u nás. • odvodenie zo zahraničných cenových relácií obdobných výrobkov z viacerých štátov

Kapitola 5


TVORBA CIEN V STAVEBNÝCH PODNIKOCH

Kapitola 5


TVORBA CIEN V STAVEBNÝCH PODNIKOCH

Kapitola 5


TVORBA CIEN V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Cenové sústavy v stavebníctve

Cenovú sústavu uplatňovanú v slovenskom stavebníctve môžeme charakterizovať ako ucelený systém informácií, metodických návodov a postupov slúžiacich k stanoveniu ceny stavebného diela. K najdôležitejším úlohám cenovej sústavy patrí: • poskytovať účastníkom stavebného trhu aktuálne informácie o cenách stavebnej produkcie, • poskytovať metodické postupy a podklady pre racionálne spracovanie kalkulácie cien stavebnej produkcie. Cenová sústava používaná na Slovensku má spoločný základ v sústave vytvorenej v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia Ústavom normovania a merania v Prahe. Táto sústava bola priebežne aktualizovaná a upravovaná. Posledná veľká reforma sústavy prebehla v roku 1989 za účasti Ústavu racionalizácie v stavebníctve v Prahe a bola východiskom pre vytvorenie cenovej sústavy, ktorá je používaná v súčasnosti aj na Slovensku. Cenová sústava na Slovensku je rozvíjaná a aktualizovaná najmä špecializovanými firmami, ako sú napríklad Cenekon Bratislava, ÚEOS Komercia Bratislava, ODIS Žilina, UNIKA Bratislava a ďalšie.

Kapitola 5


TVORBA CIEN V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Druhy cien v stavebníctve

Pevná cena - vopred v zmluve dohodnutú nemennú cenu za celú dodávku. Pri oceňovaní verejných zákaziek, pri stavbách malých, relatívne jednoduchých, s krátkou dobou výstavby, ako aj pri menších stavbách pre súkromníkov (rodinné domy a pod.). Skladobná cena predstavuje cenu vytvorenú na základe pevných jednotkových cien dohodnutých pre jednotlivé stavebné práce. Pohyblivá cena predstavuje dvojzložkovú cenu, ktorá sa skladá zo skutočne vzniknutých nákladov výstavby a prirážky k týmto nákladom. Cieľová cena - zostavuje sa obvykle ako pevná cena, ale pri fakturácii počas výstavby sa postupuje podobne ako pri pohyblivej cene kombinovanej s limitom nákladov.

Kapitola 5


TVORBA CIEN V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Druhy cien v stavebníctve

Pevná cena - vopred v zmluve dohodnutú nemennú cenu za celú dodávku. Pri oceňovaní verejných zákaziek, pri stavbách malých, relatívne jednoduchých, s krátkou dobou výstavby, ako aj pri menších stavbách pre súkromníkov (rodinné domy a pod.). Skladobná cena predstavuje cenu vytvorenú na základe pevných jednotkových cien dohodnutých pre jednotlivé stavebné práce. Pohyblivá cena predstavuje dvojzložkovú cenu, ktorá sa skladá zo skutočne vzniknutých nákladov výstavby a prirážky k týmto nákladom. Cieľová cena - zostavuje sa obvykle ako pevná cena, ale pri fakturácii počas výstavby sa postupuje podobne ako pri pohyblivej cene kombinovanej s limitom nákladov.

Kapitola 5


TVORBA CIEN V STAVEBNÝCH PODNIKOCH Cenové sústavy v stavebníctve

Prvky cenovej sústavy Prvkami cenovej sústavy sú najmä kalkulačné a cenové podklady, ktoré sa využívajú na kalkulácie nákladov, tvorbu stavebných rozpočtov a spracovanie ponukových cien stavebnej produkcie. • • • • • •

Smerné orientačné oceňovacie a kalkulačné nástroje (SON) Technicko – ekonomické ukazovatele (TEU) Zborník orientačných cien materiálov (ZOCM) Zborník orientačných cien polotovarov (ZOCP) Zborník sadzieb strojohodín (ZSH) Zborník objektivizovaných vedľajších rozpočtových nákladov (VRN)

Kapitola 5


6.

Rozpočtovanie v stavebníctve •

Oceňovanie a stavebných prác

•

Rozpočet stavebných prác – funkcie, postup tvorby, formy

ROZPOČTOVANIE V STAVEBNÍCTVE •

•

• • •

Na Slovensku vznikli ešte v roku 1958 metódy a zásady oceňovania stavebnej produkcie v štruktúre stavebného rozpočtu alebo v podobe ponukového rozpočtu. Vtedy vznikla nová „Sústava rozpočtových cien a podkladov“, na základe ktorej sa tvorili tzv. odbytové ceny stavebnej produkcie. Odbytové ceny sa tvorili skladbou cien jednotlivých konštrukcií a prác. Konštrukciu predstavovala priestorovo vymedzená, funkčne samostatná časť stavebného objektu (múr, stĺp, nosník, krov, dlážka a pod.). Stavebná výroba sa rozdelila na hlavnú a pomocnú. Konštrukcie a práce v hlavnej stavebnej výrobe sa oceňovali sadzbami Tieto sadzby a ceny spolu tvorili rozpočtovú sústavu a boli určené na merné jednotky konštrukcií a prác, ktorých náplň bola podrobne charakterizovaná v katalógu alebo cenníku. Predmetom oceňovania stavebnej produkcie sú materiály, výrobky (špecifikácie), polotovary, konštrukcie a práce, výkony dopravy, výkony strojov, stavebné objekty, prevádzkové súbory. Patria sem prieskumné a projektové práce, inžinierska činnosť a pod.

:

Kapitola 6

Rozpočtovanie v stavebníctve

ROZPOČTOVANIE V STAVEBNÍCTVE Stavebné práce možno oceňovať nasledovnými spôsobmi:

Kapitola 6


ROZPOČTOVANIE V STAVEBNÍCTVE • • •

•

• • • •

V porovnaní s ostatnými odvetviami je stavebné podnikanie podstatne odlišné, čo má vplyv aj na oceňovanie stavebnej produkcie. Preto pri oceňovaní je nutné zohľadňovať uvedené špecifiká: Je spravidla produkciou zákazkovou. Realizuje sa na základe objednávky pre vopred známeho zákazníka podľa jeho individuálnych požiadaviek. Je z väčšej časti individuálnou produkciou. Jednotlivé stavby a objekty sú jednoznačne vybudované na žiadaný účel, majú rozdielny rozsah, skladbu, pozostávajú z mnohých čiastkových dodávok, budujú sa na rôznych miestach a vo vzájomne odlišných podmienkach. Pohyblivosť stavebnej výroby. Výrazne sa prejavuje v rozdielnych podmienkach realizácie v závislosti od konkrétneho umiestnenia stavby. Stavebný objekt zostáva trvalo spojený s miestom, na ktorom bol postavený. Pomerne dlhý výrobný cyklus.. Dlhý výrobný cyklus vyplýva z veľkého množstva a hmotnosti stavebných materiálov, ale aj používanej technológie v stavebnej výrobe. Veľký počet výrobných procesov Vysoký podiel dopravných procesov Bezprostredný vplyv počasia

:

Kapitola 6


ROZPOČTOVANIE V STAVEBNÍCTVE • • •

•

• • • •

V porovnaní s ostatnými odvetviami je stavebné podnikanie podstatne odlišné, čo má vplyv aj na oceňovanie stavebnej produkcie. Preto pri oceňovaní je nutné zohľadňovať uvedené špecifiká: Je spravidla produkciou zákazkovou. Realizuje sa na základe objednávky pre vopred známeho zákazníka podľa jeho individuálnych požiadaviek. Je z väčšej časti individuálnou produkciou. Jednotlivé stavby a objekty sú jednoznačne vybudované na žiadaný účel, majú rozdielny rozsah, skladbu, pozostávajú z mnohých čiastkových dodávok, budujú sa na rôznych miestach a vo vzájomne odlišných podmienkach. Pohyblivosť stavebnej výroby. Výrazne sa prejavuje v rozdielnych podmienkach realizácie v závislosti od konkrétneho umiestnenia stavby. Stavebný objekt zostáva trvalo spojený s miestom, na ktorom bol postavený. Pomerne dlhý výrobný cyklus.. Dlhý výrobný cyklus vyplýva z veľkého množstva a hmotnosti stavebných materiálov, ale aj používanej technológie v stavebnej výrobe. Veľký počet výrobných procesov Vysoký podiel dopravných procesov Bezprostredný vplyv počasia

:

Kapitola 6


ROZPOČTOVANIE V STAVEBNÍCTVE

Kapitola 6


ROZPOČTOVANIE V STAVEBNÍCTVE Stavebný rozpočet a postup jeho tvorby Stavebný rozpočet chápeme ako logický usporiadaný výkaz, ktorého položky tvoria ocenené konštrukčné prvky a špecifikácie. Člení sa na práce hlavnej stavebnej výroby (HSV), pridruženej stavebnej výroby (PSV) a práce montážne (M). Práce HSV obsahujú jednotlivé skupiny stavebných dielov, práce PSV jednotlivé remeslá a práce M obsahujú špecifické činnosti súvisiace so stavebníctvom (elektroinštalácie, montáže potrubia, vzduchotechniky, oceľových konštrukcií a pod.). Zostavenie rozpočtu nadväzuje na radenie položiek vo výkaze výmer. Za položky, ktoré v cene neobsahujú materiál, zaraďujeme špecifikácie materiálov. Súčinom výmery (množstva celkom) a jednotkovej ceny získavame náklady jednotlivých položiek . Rozpočet v jednotlivých riadkoch obsahuje spravidla popis a kód položky, množstvo položky a mernú jednotku, jednotkovú hmotnosť, jednotkovú cenu a cenu celkom za položku vypočítanú podľa vzorca: cena celkom za položku (Sk) = množstvo (m. j.) x jednotková cena (Sk/m. j.) Pri zostavovaní rozpočtu môže dôjsť k situácii, keď je nutné použiť položku stavebnej práce, ktorú databázy smerných cien stavebných prác ani databázy cien materiálov

Kapitola 6 :


ROZPOČTOVANIE V STAVEBNÍCTVE Stavebný rozpočet a postup jeho tvorby Výkaz výmer, zostavený z projektovej dokumentácie podľa spôsobu meraní uvedených v príslušných technických normách a v úvodných častiach katalógov cien, obsahuje: 1. popis položky, 2. číselný kód - používaný v súboroch cien stavebných prác, 3. čiastkovo namerané množstvá - uvedené vždy ku každej položke, 4. množstvo celkom - vypočítané za jednotlivú položku, 5. mernú jednotku. Niekedy môže výkaz výmer obsahovať tzv. „figúry". Ide o označenie určitej časti výkazu, ktorá sa v rozpočte často opakuje. Využívaním figúr dochádza k zjednodušeniu práce s mierami a zároveň k sprehľadneniu celého výkazu výmer

:

Kapitola 6


ROZPOČTOVANIE V STAVEBNÍCTVE Postupové kroky pri tvorbe stavebného rozpočtu pomocou Smerných orientačných oceňovacích nástrojov stavebných prác (SON) 1. Vyhľadanie vhodnej položky stavebnej práce. Vyhľadanie položky v cenníku je možné jednoduchým listovaním, čo je veľmi nepraktické, alebo s využitím tzv. "Zoznamu súborov cien – obsah cenníka" uvedeného vždy bezprostredne za poslednou stranou katalógových listov. Obdobne postupujeme aj pri použití vhodného softvéru na tento účel, pričom zoznam súborov cien je vo forme logicky usporiadaných databáz. 2. Zistenie informácií o spôsobe merania a iných kvalitatívnych podmienkach. Tieto podmienky sú uvedené predovšetkým v úvodnej časti SON k stavebným prácam, ktorá je platná pre všetky cenníky, vo všeobecných podmienkach SON, platiacich pre celý cenník, v prílohách, v ktorých sú uvedené upresňujúce príklady, obrázky a tabuľky, v poznámkach, uvedených v cenníkových listoch na konci príslušného súboru cien 3. Zapísanie položky do rozpočtu Ak máme položku vybratú a sme zoznámení so všetkými podstatnými informáciami o nej, môžeme ju zapísať do rozpočtu. Tento postup opakujeme pre všetky materiály (špecifikácie) a stavebné i montážne práce vyplývajúce z projektovej dokumentácie.

:

Kapitola 6


ROZPOČTOVANIE V STAVEBNÍCTVE

Kapitola 6


ROZPOČTOVANIE V STAVEBNÍCTVE Postupové kroky pri tvorbe stavebného rozpočtu pomocou Smerných orientačných oceňovacích nástrojov stavebných prác (SON) 1. Vyhľadanie vhodnej položky stavebnej práce. Vyhľadanie položky v cenníku je možné jednoduchým listovaním, čo je veľmi nepraktické, alebo s využitím tzv. "Zoznamu súborov cien – obsah cenníka" uvedeného vždy bezprostredne za poslednou stranou katalógových listov. Obdobne postupujeme aj pri použití vhodného softvéru na tento účel, pričom zoznam súborov cien je vo forme logicky usporiadaných databáz. 2. Zistenie informácií o spôsobe merania a iných kvalitatívnych podmienkach. Tieto podmienky sú uvedené predovšetkým v úvodnej časti SON k stavebným prácam, ktorá je platná pre všetky cenníky, vo všeobecných podmienkach SON, platiacich pre celý cenník, v prílohách, v ktorých sú uvedené upresňujúce príklady, obrázky a tabuľky, v poznámkach, uvedených v cenníkových listoch na konci príslušného súboru cien 3. Zapísanie položky do rozpočtu Ak máme položku vybratú a sme zoznámení so všetkými podstatnými informáciami o nej, môžeme ju zapísať do rozpočtu. Tento postup opakujeme pre všetky materiály (špecifikácie) a stavebné i montážne práce vyplývajúce z projektovej dokumentácie.

:

Kapitola 6


7.

Kalkulácie v stavebníctve •

Podstata a význam kalkulovania nákladov

•

Členenie nákladových kalkulácií

KALKULÁCIE V STAVEBNÍCTVE Kalkulovanie • proces, postup a metódy, prostredníctvom ktorých sa zisťuje a vypočíta potreba prostriedkov na dosiahnutie výkonov podniku, • činnosť, ktorou sa zisťujú vlastné náklady podniku na jednotku jeho výkonu. Kalkulácia • je výsledkom kalkulovania a predstavuje účelovo zameraný výpočet nákladov živej a zhmotnenej práce na jednotku výkonu (kalkulačnú jednotku), • úlohou kalkulácie je kvantifikovať výšku nákladov na jednotku výkonu (výrobok, službu, proces). • •

Kalkulácie umožňujú ohodnotiť polotovary a hotové výrobky pre potreby účtovníctva a stanovenie vnútropodnikových cien. Umožňujú porovnávať skutočné náklady s plánovanými nákladmi (s vnútro- podnikovými normami) a poukazujú na oblasti nehospodárneho využívania výrobných faktorov v podniku.

Kapitola 7

Kalkulácie v stavebníctve

KALKULÁCIE V STAVEBNÍCTVE

Kapitola 7



Kapitola 7



Kapitola 7


KALKULÁCIE V STAVEBNÍCTVE DRUHY KALKULÁCIÍ

Nákladové z hľadiska:

Spôsobu zostavenia

Úplné náklady a Neúplné náklady

Kapitola 7

Času

Využitia výrobnej kapacity

Predbežná a Výsledná

Statická a dynamická

Cenové z hľadiska:

Štruktúry

   

Náklady Zisk Riziko DPH


METÓDY ICH SPRACOVANIA


Kapitola 7



Kapitola 7



Kapitola 7


8.

Controlling v stavebníctve •

Podstata a význam nákladového controllingu

•

Fázy controllingového procesu v stavebnom podniku

CONTROLLING V STAVEBNÍCTVE Controlling vychádza z anglického pojmu to control, teda ovládať, mať pod kontrolou, vlastniť, alebo aj riadiť. Pojem Controlling a vzťah ku kontrole najlepšie vystihuje konfrontácie dvoch medzných prístupov:  controlling je veľmi detailne a zodpovedne vykonávaná kontrola  controlling nie je bežná kontrola, ale ide o kategóriu v podnikovom riadení zameranú na budúcu úspešnosť podniku  subsystém informačného systému podniku,  controllingové aktivity, teda nástroje a úlohy umožňujúce vykonať analýzu skutočných výsledkov a porovnať ich s výsledkami očakávanými,  controlling ako súčasť manažmentu a to po stránke profesnej a systémovej,  controlling je súčasťou rozhodovacích aktivít

Kapitola 8

Controlling v stavebníctve

CONTROLLING V STAVEBNÍCTVE Controlling je veľmi široký pojem, ktorý vyžaduje aj členenie na konkrétne ciele, potom môžeme rozoznať ciele:  bezprostredné  sprostredkované

Väčšinou rozoznávame dva koncepty:  strategický controlling  operatívny controlling Zvláštnou kategóriou je pojem finančný controlling, ktorý má blízky vzťah k finančnému riadeniu podniku a týka sa problematiky strategickej aj operatívnej.

Ciele controllingových aktivít sú plne závislé na požiadavkách užívateľov a nie sú legislatívne ošetrené a preto môžu podporovať riadenie na rozdiel napr. od finančného účtovníctva.

Kapitola 8


CONTROLLING V STAVEBNÍCTVE

Kapitola 8


CONTROLLING V STAVEBNÍCTVE

Kapitola 8


LITERATÚRA BAŠISTOVÁ, A a kol.: Vybran0 kapitoly zo základov ekonómie. VÚSI, Košice. 2012. HONTYOVÁ, K. – LISÝ, J. – SATKOVÁ, B. 1998. Základy ekonómie a ekonomiky. Bratislava : EKONÓM, 1998. 168 s. ISBN 80-225-0943-4. KONEČNÝ, M. 2007. Podniková ekonomika. Brno: Akademické nakladatelství CERM, 2007. 184 s. ISBN 978-80-214-3465-3. KOZLOVSKÁ,M. – MESÁROŠ, F. – ČEPELOVÁ, A.: a kol.: Ako úspešne riadiť malú stavebnú firmu. EUROSTAV, Bratislava 2003. KUPKOVIČ, M. et al. 2001. Podnikové hospodárstvo. Komplexný pohľad na podnik. Bratislava : Sprint vfra, 2001. 203 s. ISBN 80-88848-77-6. LISÝ, J. et al. 2005. Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava : IURA EDITION. 604 s. ISBN 8080787-063-3. MAJTÁN, Š. et al. 2009. Podnikové hospodárstvo. Bratislava : Sprint dva, 2009. ISBN 978-8089393-07-7. SYNEK, M. et al.2006. Podniková ekonomika. Praha : C. H. Beck, 2006. 475 s. ISBN 80-7179892-4. MESÁROŠ, F.: Rozpočtovanie stavebných prác I - V., Výskumný ústav stavebnej informatiky, Košice 2010. MESÁROŠ, F.: Ceny a náklady v stavebníctve, SvF TUKE, Košice 2009. MESÁROŠ, F.: Príručka stavebníka II. Stanovenie a kontrola nákladov na výstavbu rodinného domu. EUROSTAV, Bratislava 2008 MESÁROŠ, F. – MESÁROŠ, P. - SELÍN, J.: Controlling nákladov na stavebné procesy. 2. dopl. Vydanie. Výskumný ústav stavebnej informatiky, Košice, 2013. TRÁVNIK I. a kol.: Ekonomika stavebného podnikania, STU Bratislava 1999. Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov Zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Obchodný zákonník

Ekonomika stavebníctva

EKONOMIKA STAVEBNÍCTVA

Recommend Documents