EKONOMICKÁ INFORMÁCIA O TERITÓRIU
Čierna Hora
Všeobecné informácie o krajine
I. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ INFORMÁCIE ______________________________________________________________
Základná charakteristika hospodárstva Po vyhlásení nezávislosti v roku 2006 zaznamenala čiernohorská ekonomika podobné ekonomické ukazovatele ako slovenská ekonomika. Vysoké tempo rastu HDP v rokoch 2005-2008 (na úrovni viac než 8%) sprevádzal rast priamych zahraničných investícií (v priemere nad 20% HDP) a úverový boom (ročná miera rastu cez 100%). Svetová ekonomická kríza zasiahla ČH v roku 2009. Prepad hospodárskeho rastu až na úroveň 5,7% otriasol základmi makroekonomickej stability ČH a ešte viac zdôraznil význam fiškálnej zodpovednosti v koncipovaní hospodárskej politiky a dosahovaní udržateľného hospodárskeho rastu. Malá a otvorená ekonomika, akou je čiernohorská, je citlivá na vonkajšie vplyvy, ale zároveň je flexibilná pri uplatňovaní proti krízových opatrení. Opatrenia jednorazového charakteru, po ktorých siahla vláda ČH v rokoch 2012 a 2013, a tiež štrukturálne reformy, pomohli pri „liečení“ systému počas krízy, neohrozujúc strednodobú a dlhodobú udržateľnosť. Zotavovanie verejných financií od roku 2009 (keď deficit predstavoval 5,8%) ešte stále trvá. Napriek tomu, že verejná spotreba sa znížila z 50% na 40% HDP, ťarcha verejného dlhu až do polovice roku 2015 stále rástla (60,3% HDP v júli 2015). V zahraničnom obchode ČH dlhodobo zaznamenáva negatívnu bilanciu. V súčasnosti krajina svojim vývozom pokrýva len 17,2% svojho dovozu. Štruktúra vývozu zostáva nepriaznivá z dôvodu prevažujúceho exportu surovín a výrobkov s nízkym koeficientom spracovania. Koncom roka 2015 podľa informácie, ktorú uviedlo Ministerstvo financií ČH, bol reálny rast HDP 4,3%, čo predstavuje veľký pokrok v porovnaní s 1,8% z predchádzajúceho roka. Štátny dlh ku koncu roka poklesol na 58,8%. Zaznamenaný je výrazný nárast PZI (takmer dvojnásobný v porovnaní s predchádzajúcim rokom) a konštatovaná solventnosť a likvidita bankového sektora. Uvádza sa, že situácia je výsledkom pozitívneho vývoja v cestovnom ruchu, spracovateľskej priemyselnej výrobe a zintenzívnenia prác na výstavbe diaľnice BarBoljare (hranica so Srbskom v hodnote viac ako 800 mil. EUR). Priame zahraničné investície boli v r. 2014 významné, ale nepriaznivo štruktúrované: jednalo sa o nehnuteľnosti a finančný sektor, a nie o investície potrebné vo výrobnom sektore.
2
Po miernej inhibícii trhovej ekonomiky v roku 2014, zaznamenlo sa v roku 2015 určité posilnenie hospodárskeho rastu, najmä vďaka fiškálnej konsolidácii, zlepšeniu podnikateľského prostredia a novým investíciám. Výstavba prioritného úseku diaľnice Bar-Boljare a pokračujúce investície do energetiky, dopravy a cestovného ruchu majú podporiť hospodársky rast. Avšak makroekonomickú stabilitu zaťažia vysoké náklady na výstavbu diaľnice, ohrozujúce fiškálnu udržateľnosť, a tiež poskytovanie zriedkavejších a drahých úverov. Bude nevyhnutné vyvinúť dodatočné úsilie pre zníženie štrukturálne vysokej nezamestnanosti. Terajšia miera nezamestnanosti je na úrovni 18%. Čierna Hora potrebuje trvalú fiškálnu disciplínu a revíziu riadenia verejného dlhu, vrátanie vysokého zaťaženia od nesplácaných úverov a nedostatočného vymáhania zmlúv. Odporúča sa i úprava pracovnoprávnych predpisov pre pružnejší a aktívnejší trh práce i podnikateľského prostredia. V medzinárodnom meradle je konkurencieschopnosť Čiernej Hory i naďalej nízka, najmä pokiaľ ide o priemyselné a poľnohospodárske produkty. Pokrok sa očakáva vďaka novým investíciám do energetiky, dopravy a cestovného ruchu, a tiež po náležitom zosúlaďovaní národných noriem a štandardov s európskymi.
Hrubý domáci produkt • HDP - vývoj
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 HDP 2 807 3 085, 2 981 3 104 3 234 3 149 3 362 3 458 v bežných 6 cenách (v mil. €) 4 484 4 908 4 720 5 011 5 211 5 063 5 412 5 561 HDP na obyvateľa v € 10.7 6.9 -5.7 2.5 3.2 -2.7 3,5 1,8 Reálny rast HDP Zmena v % * - údaj v tomto momente nie je k dispozícii Zdroj: Štatistický úrad Čiernej Hory (www.monstat.org), Ministerstvo financií Čiernej Hory (http://www.mf.gov.me/rubrike/prezentacije/145788/Makroekonomska-kretanja2006-2014.html)
2015 3,595
n/a * 3,2
V roku 2012 zaznamenala ekonomika Čiernej Hory pokles rastu HDP, za ktorým stáli nepriaznivé poveternostné podmienky (mimoriadna situácia v súvislosti s extrémnymi snehovými zrážkami v januári/februári 2012), negatívne dopady hospodárskej krízy v regióne, remont tepelnej elektrárne v Pljevlja a tiež aktivácia vládnych garancií KAP (Kombinátu hliníka v Podgorici). Rok 2013 bol uzatvorený s pozitívnym tempom rastu HDP. Zotavovanie hospodárstva Čiernej Hory, začaté v prvom kvartáli 2013 pokračovalo aj v treťom štvrťroku, podporené 3
dobrými výsledkami letnej turistickej sezóny. Najväčší podiel na reálnom raste HDP mal zlepšený výber daní, ktorý bol v Q1 2013 o 10,5% vyšší v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku. Sektor výroby a zásobovania elektrickou energiou zaznamenal rast 67,5% (v Q1 2013) a sektor poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstvo 9,4%.
Prehľad reálneho rastu HDP za obdobie I Q 2015 - IV Q 2015 (zdroj: Štatistický úrad Čiernej Hory Údaje sú preliminárne. Konečné údaje budú k dispozícii v septembri 2016, po vyúčtovaní ročného BDP za rok 2015. Reálny rast sa počítal voči rovnakému kvartálu minulého roka.)
• HDP – štruktúra Štruktúra HDP v bežných cenách v % Odvetvie/rok
2009
2010
2011
2012
2013
2014
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybárstvo
8,3
7,7
7,9
7,4
8,0
8,1
Ťažba rúd a kameňa
0,7
1,2
1,1
1,1
1,1
1,1
Spracovateľský priemysel
4,9
4,5
5,0
4,3
4,1
3,9
Výroba a zásobovanie elektrickou energiou
5,7
5,5
2,0
2,8
4,1
4,0
Zásobovanie vodou
1,8
Stavebníctvo
5,4
5,1
4,9
4,6
4,1
3,4
Veľkoobchod a maloobchod, servis vozidiel
12,0
12,2
12,1
12,3
11,7
11,5
Doprava, sklady, spoje
9,5
9,6
4,7
4,1
3,8
3,6
Hotelierstvo a reštaurácie
5,1
5,2
6,4
6,7
6,5
6,6
4
Informovanie a komunikácia Finančníctvo a poisťovníctvo Obchodovanie s nehnuteľnosťami Odborné, technické a vedecké aktivity Administratíva a pomocné služby Štátna správa a obrana, sociálne poistenie Vzdelávanie Zdravotníctvo a sociálna práca Umelecké, zábavné a rekreačné aktivity Ostatné služby; domáce podnikanie Spolu
4,2 4,1
4,0
4,1
4,1
4,2
4,7
8,4
8,7
6,8
7,2
6,8
6,5 2,8 1,1
8,5
8,2
7,9
7,8
7,4
7,3
4,2
4,5
4,3
4,5
4,2
4,4
4,0
4,0
3,8
3,9
3,9
3,8 1,3
2,2
3,0
0,6
0,7
0,7
0,7
83
83,4
83,6
83,7
84,1
81,0
16,3
15,9
19,0
100,0
100,0
100,0
Dane na výrobky mínus 17,0 16,6 16,4 subvencie na výrobky Hrubý domáci produkt 100,0 100,0 100,0 (bežné ceny) Zdroj: Štatistický úrad Čiernej Hory (www.monstat.org) Údaje za rok 2015 ešte nie sú k dispozícii. Hlavné odvetvia hospodárstva • Podiel najdôležitejších odvetví na tvorbe HDP - Veľkoobchod a maloobchod 11,5 % - Poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo 8,1% - Štátna správa, obrana, sociálne poistenie 7,3% - Obchody s nehnuteľnosťami 7,1% - Hotelierstvo a reštaurácie 6,6% - Obchodovanie s nehnuteľnosťami 6,5 zdroj: Štatistický úrad Čiernej Hory, 2015 Miera inflácie Rok 2011 2012
Inflácia v %* 2,8 5,1 5
2013 2014 2015 Marec 2016
0,3 -0,3 1,4 -0,9
* Oficiálny parameter, ktorý predstavuje infláciu, je v Čiernej Hore tzv. CPI - nárast spotrebiteľských cien Index spotrebniteľských cien (CPI), miera inflácie v období III.2015 - III.2016
Na zníženie inflácie v prvom kvartáli roku 2016 najviac vplývali rezort dopravy (palivo) a potraviny. (Zdroj: Štatistický úrad Čiernej Hory: http://www.monstat.org/cg/page.php?id=1373&pageid=26 Štátny rozpočet, hlavné črty, prognózy vývoja Štátny rozpočet (v mil. EUR) Príjmy Výdaje
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
1.515
1 366
1 139
1 243
1 210
1 162
1 258
1 329
1.465
1 473
1 223
1 430
1 253
1 257
1 324
1 565
-137
- 42,6
-95,31
- 66,29
-235,78
Saldo +50,90 -106,5 -84,57 (Zdroj: Ministerstvo financií Čiernej Hory)
Zákon o štátnom rozpočte Čiernej Hory na rok 2016 počíta s príjmami v hodnote 1, 458 mld. EUR a výdavky sú stanovené na 1, 732 mld. EUR. Rozpočet počíta s deficitom vo výške 274 mil. EUR. Spolu so splácaním dlhu chýbajúce prostriedky činia 667 mil. EUR a plánuje sa získať ich z najväčšej časti pôžičkami a úvermi zo zahraničných zdrojov.
6
Rozpočtové výdavky v roku 2016 (plánované): Bežná rozpočtová spotreba v hodnote 1,397,534,693.32 EUR. Kapitálový rozpočet- kapitálové výdavky v hodnote 334,857,800.00 EUR. Kapitálové výdavky: Výdavky na infraštruktúru všeobecnú opšeg značaja 275,649,500.00 Výdavky na infraštruktúru lokálnu 22,918,750.00 Výdavky na stavebníctvo 33,359,312.31 Výdavky na reguláciu pôdy 606,400.00 Výdavky na výbavu 20,644,082.20 Výdavky na investičnú údržbu 3,712,265.99 Výdavky na zásoby 177,000.00 Splácanie dlhu: Splácanie dlhov- refinancovanie záväzkov 353,848,628.14 eur Splácanie cenných papierov a úverov nerezidentom 44,675,182.64 EUR Splácanie cenných papierov a úverov rezidentom 309,173,445.50 EUR Platby záväzkov z minulých rokov 39,374,755.37 EUR Rozpočtom sú plánované nové úvery a pôžičky zo zahraničia v hodnote 2,350,000.00 EUR.
Verejný dlh Čiernej Hory (štruktúra, zahraničný dlh) 2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
31.6. 2015 1063,7 1295,0 1433,0 1561,7 2160,1
Zahraničný 462,1 481,7 699,9 912,4 dlh (v mil. EUR) Vnútorný dlh 275,1 413,0 440.3 358,3 423,5 404,5 500,7 381,2 372,2 (v mil. EUR) Verejný dlh 737,2 894,7 1 1 1487,2 1699,5 1933,7 1942,9 2532,3 spolu 140,2 270,7 (v mil. EUR) Verejný dlh 30,4 29.99 38,2 40,9 46,0 54,0 58,1 55,8 60,3 v % HDP (Zdroje: Hospodárska komora Čiernej Hory z podkladov Štatistického úradu Čiernej Hory a Ministerstva financií Čiernej Hory, Ministerstvo financií ČH (http://www.mif.gov.me/rubrike/drzavni-dug/152047/Izvjestaj-ojavnom-dugu-Crne-Gore-na-30-jun-2015-godine.html)) Stimulačné opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov krízy V januári 2013 pristúpila vláda Čiernej Hory k uvedenie tzv. krízovej dane z príjmov fyzických osôb. Zvýšená 13% sadzba dane z príjmu sa uplatňuje na príjmy presahujúce 720 € brutto. 7
K 1. júlu 2013 bola zvýšená základná sadzba DPH zo 17 na 19%.
Lokálna mena, výmenný kurz, história: Od 1. 1. 2002 je oficiálnou menou v Čiernej Hore je EURO. Čierna Hora používa EURO bez toho, aby bola súčasťou eurozóny. Európska mena bola v krajine uvedená Zákonom o Centrálnej banke, ako zámena za dovtedy používanú nemeckú marku. Štruktúra zamestnanosti, počet obyvateľov pod hranicou chudoby Počet nezamestnaných a miera nezamestnanosti podľa ILO:
Rok
Total
2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015
77,8 74,8 51,1 44,8 50,4 51,3 48,1 49,4 48,9 47,5 47,2
Nezamestnaní Muži v 1 000 37,4 41,2 27,0 24,0 26,9 27,8 26,5 26,8 27,8 25,9 26,0
Ženy 40,3 33,6 24,0 20,8 23,5 23,5 21,6 22,6 21,1 21,6 21,1
Miera nezamestnanosti Muži Ženy Total v% 30,3 26,2 35,5 29,6 29,1 30,1 19,4 18,1 20,9 16,8 15,9 17,9 19,1 18,0 20,4 19,7 18,9 20,7 19,7 19,5 20,0 19,7 19,3 20,3 19,5 20,0 18,8 18,0 17,8 18,2 17,6 17,7 17,3
Zdroj: Štatistický úrad Čiernej Hory, MONSTAT, Department of Labour market, living conditions, social services and household consumption, Labour force survey (www.monstat.org) V Čiernej Hore v období január- október 2013 vyhlásilo bankrot 353 spoločností. Úrad práce od januára do decembra evidoval 34 858 nezamestnaných osôb. V roku 2013 Úrad práce vydal 22 689 pracovných povolení pre cudzincov. Na konci roka 2014 bol počet nezamestnaných v Čiernej Hore 47 500 a miera nezamestnanosti 18 %, pričom v letných mesiacoch (tradične) nezamestnanosť klesla o 10 %. Podľa štatistík, v prvej polovici roka nezamestnanosť mierne klesla na 17,7 %, k čomu prispel najmä pokles nezamestnanosti žien. • Zamestnanosť po sektoroch: Sektor
2015
8
2015
poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybárstvo baníctvo spracovanie zásobovanie el. en., plynom, parou a klimatizácia zásobovanie vodou, spravovanie odpadu stavebníctvo veľkoobchod, maloobchod, opravy vozidiel doprava a skladovanie služby v ubytovaní a stravovaní informácie a komunikácia finančné a poisťovnícke aktivity obchodovanie s nehnuteľnosťami vedecké a technické aktivity administratívne a pomocné služobné aktivity štátna správa a obrana, povinné poisťovanie vzdelanie zdravotné a sociálne poistenie umenie, zábava a rekreácia ostatné služby Spolu
1000 17,1 1,7 ((14.8)) 2,7 4,9 14,6 47,1 13,5 17,5 5,0 4,2 0,6 (9.9) 8,1 21,2 13,5 11,7 5,4 8,3 221,7
Zdroj: Štatistický úrad Čiernej Hory (www.monstat.org), druhý kvartál 2015: http://www.monstat.org/userfiles/file/ars/2015/2/II%20quarter%202015.xls ) • Miera nezamestnanosti v Čiernej Hore podľa regiónov Región
miera nezamestnanosti - 2015 % 7,8
Prímorie Juh Centrálny región (z toho Podgorica 12,4 (11,4) hlavné mesto) Sever 37,3 Zdroj: Štatistický úrad Čiernej Hory (www.monstat.org http://www.monstat.org/userfiles/file/ars/2015/2/II%20quarter%202015.xls ) • Nákladovosť pracovnej sily Odvodové zaťaženie Výška odvodov, ktoré platí zamestnávateľ: - dôchodkové a invalidné poistenie – 5,5% - povinné zdravotné poistenie – 4,3% - poistenie v nezamestnanosti – 0,5% - poistenie do Fondu zamestnanosti – 0,2% - daňová prirážka (miestna taxa) – 15% z odvedenej dane
9
% 7,3 1,3 (8.7) 2,0 3,2 10,1 18,1 8,9 8,0 2,4 1,3 (0.3) . (3.8) 9,9 3,1 (2.9) (2.6) 2,3 100
Výška odvodov a dani, ktoré platí zamestnanec: - daň z príjmu FO - 9%, nad 720 € brutto 13% - dôchodkové a invalidné poistenie – 15% - povinné zdravotné poistenie – 8,5% - poistenie v nezamestnanosti – 0,5% Minimálna mzda v Čiernej Hore je v tomto okamihu 193 EUR. Priemerná mzda V marci 2016 bola priemerná mzda v Čiernej Hore 734 eura brutto. Hodnota spotrebného koša v Čiernej Hore v decembri 2015 predstavovala 807 EUR. Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch Organizácie medzinárodného charakteru Organizácia spojených národov Úrad OSN pre drogy a kriminalitu Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu Prípravná komisia pre Organizáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok Organizácia pre zákaz chemických zbraní Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo Svetová organizácia duševného vlastníctva Svetová zdravotnícka organizácia Medzinárodná organizácia Červeného kríža Medzinárodná organizácia pre migráciu Medzinárodná telekomunikačná únia Svetová colná organizácia Medzinárodné centrum pre výskum zachovania a obnovy kultúrnych hodnôt Medzi parlamentná únia Svetová poštová únia Svetová meteorologická organizácia Medzinárodná organizácia práce Medzinárodná námorná organizácia Medzinárodný tribunál pre morské právo Medzinárodný trestný súd Stály rozhodcovský súd Haagska konferencia o medzinárodnom práve Medzinárodná organizácia kriminálnej polície Medzinárodný menový fond
10
Skratka UN UNODC UNIDO UNESCO IAEA CTBTO
Členstvo od 28. júna 2006 23. októbra 2006 28. novembra 2006 1. marca 2007 16. októbra 2006 18. septembra 2006
OPCW ICAO WIPO WHO ICRC IOM ITU WCO ICCROM
3. júna 2006 17. marca 2007 4. decembra 2006 14. septembra 2006 2. augusta 2006 28. novembra 2006 21. júla 2006 24. októbra 2006 16. septembra 2007
IPU UPU WMO ILO IMO ITLOS ICC PCA HCCH INTERPOL IMF
16. októbra 200 27. júla 2006 8. mája 2007 14. júla 2006 10. októbra 2006 23. októbra 2006 3. júna 2006 10. apríl 2007 1. marca 2007 19. septembra 2006 18. januára 2007
Skupina Svetovej banky - Medzinárodná finančná korporácia - Multilaterálna agentúra pre investičné záruky - Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj - Medzinárodná organizácia pre rozvoj Európska banka pre obnovu a rozvoj Stredomorský akčný plán na ochranu životného prostredia Svetová organizácia cestovného ruchu OSN Medzinárodná organizácia pre výživu a potravinárstvo Organizácia pre ochranu zdravia zvierat Medzinárodná organizácia pre vinič a víno Medzinárodná rada pre olivy Medzinárodná organizácia pre obnoviteľnú energiu Medzinárodná organizácia Frankofónie (štatút pozorovateľa) Svetová obchodná organizácia
- WB - IFC - MIGA - IBRD - IDA EBRD UNEP/MAP
18. januára 2007
UN WTO FAO
28. novembra 2007 17. novembra 2007
OIE OIV IOC IRENA
10. augusta 2007 6. marca 2007 13. novembra 2007 3. júla 2010
OIF
24. októbra 2010
WTO
29. apríla 2012
Svetová hydrografická organizácia Medzivládna organizácia pre medzinárodnú železničnú dopravu Medzinárodná telekomunikačná satelitná organizácia Medzinárodný výstavný úrad
IHO OTIF
V procese začlenenia 5. januára 2010
ITSO
22. októbra 2009
BIE
16. júla 2012
25. októbra 2006 15. január 2008
Regionálne organizácie a integračné zoskupenia Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Rada Európy Stredoeurópske združenie voľného obchodu Európska spoločnosť pre financovanie železníc Európska konferencia ministrov dopravy
Skratka OSCE CoE CEFTA EUROFIMA ECMT
Európska organizácia pre bezpečnosť leteckej dopravy
Eurocontrol
Ženevské centrum pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl Európska komisia pre cestovanie Rada pre regionálnu spoluprácu
DCAF
RCC
30. novembra 2006 3. októbra 2006 28. februára 2008
Stredoeurópska iniciatíva Regionálna iniciatíva pre migrácie, azyl a utečencov Proces spolupráce juhovýchodnej Európy Jadransko - iónska iniciatíva
CEI MARRI SEECP JJI
1. augusta 2006 2. októbra 2006 11. mája 2007 1. júna 2007
11
Členstvo od 22. júna 2006 11. mája 2007 26.
úla 2007 17. októbra 2006 17. októbra 2006 1. júla 2007
Centrum pre bezpečnostnú spoluprácu Únia pre Stredomorie Energetické spoločenstvo Policajná spolupráca v juhovýchodnej Európe Rada ministrov kultúry juhovýchodnej Európy Regionálny inštitút pre verejnú správu Dohovor o zriadení centra pre implementáciu zákonov v juhovýchodnej Európe
RACVIAC UzM EZ PSJIE SMKJIE RESPA SELEC
21. marca 2007 13. júla 2008 26. októbra 2006 5. mája 2006 31. marca 2015 1. august 2010 7. december 2011
II. PODPORA OBCHODU A PODNIKANIA _____________________________________________________________
a) Podnikateľská legislatíva Čierna Hora zatiaľ nemá vypracovaný ucelený systém riadenia zahraničného obchodu. Základné právne normy, ktoré spravujú oblasť zahraničného obchodu, podnikania a zakladania spoločností: Zákon o zahraničnom obchode (Zakon o spoljnoj trgovini) Zákon o obchodných spoločnostiach (Zakon o privrednim družstvima) Zákon o elektronickom obchode (Zakon o elektronskoj trgovini) Zákon o zahraničných investíciách (Zakon o stranim investicijama) Zákon o verejných obstarávaniach (Zakon o javnim nabavkama) Zákon o kontrole štátnej podpory a pomoci (Zakon o kontroli državne podrške i pomoći) Colný zákon (Carinski zakon); Zákon o colných sadzbách (Zakon o carinskoj tarifi) Zákonník práce (Zakon o radu) Zákon o dôchodkovom a invalidnom poistení (Zakon o penzijskom i invalidnom osiguranju) Zákon o zdravotnom poistení (Zakon o zdravstvenom osiguranju) Zákon o dani z príjmu fyzických osôb (Zakon o prorezu na dohodak fizičkih lica) Zákon o dani zo zisku právnických osôb (Zakon o porezu na dobit pravnih lica) Zákon o DPH (Zakon o PDV) Zákon o dani z nehnuteľností (Zakon o porezu na nepokretnosti) Zákon o spotrebných daniach (Zakon o akcizama) Zákon o konkurze (Zakon o stečaju) Zákon o účtovníctve a audite (Zakon o računovodstvu i reviziji) Zákon o privatizácii hospodárstva (Zakon o privatizaciji privrede) Zákon o koncesiách (Zakon o koncesijama); Zákon o ochrane spotrebiteľov (Zakon o zaštiti potrošača) Zákon o ochrane konkurencie (Zakon o zaštiti konkurencije)
12
Zakladanie obchodnej spoločnosti Zákon o hospodárskych subjektoch (Zakon o privrednim društvima) (novelizovaný v roku 2011) reguluje zakladanie obchodných spoločností. Domáce a zahraničné subjekty majú pri zakladaní spoločností rovnaké práva a povinnosti. Podnik musí mať sídlo v Čiernej Hore. Minimálny zakladateľský kapitál pre založenie spoločnosti s ručením obmedzením je 1 eur a akciovej spoločnosti je 25 000 eur. Od 20. mája 2011 je spôsob registrácie zjednodušený cez takzvaný One stop shop systém: hospodárske subjekty na jednom mieste môžu vybaviť všetky povolenia a registrovať podnik. Zápisom do Centrálneho registra hospodárskych subjektov (Centralni registar privrednih subjekata CRPS) sa subjekt automaticky zaregistruje aj na štatistickom úrade, Daňovej správe a v Colnom registri. Novinkou je možnosť registrácie elektronickou formou portálu www.euprava.me. Proces registrácie podniku trvá cca sedem dní. Ostatné poplatky spojené so zakladaním podniku sú od 150 do 300 EUR. Daňový systém, dane, odvody Daňový systém Čiernej Hory je charakterizovaný nízkymi daňovými sadzbami. Daň z príjmu jednou z najnižších v Európe. DPH a daň z príjmov je nižšia ako vo väčšine krajín strednej a východnej Európy, čo Čiernu Horu robí atraktívnou destináciou pre zahraničné investície. Daň z pridanej hodnoty – základná sadzba dane z pridanej hodnoty je na úrovni 19%. (zo 17% zvýšená k 1.7.2013). Znížená 7%-ná sadzba sa uplatňuje na základné potraviny (chlieb, mlieko, olej, cukor...), lieky, ortopedické a protetické pomôcky, knihy, učebnice a školské pomôcky, ubytovacie služby a verejnú dopravu. Spotrebné dane sa vzťahujú na alkohol, tabak, minerálne oleje ich produkty a substitúty, ale tiež na kávu a sýtené nápoje. Daň z príjmu fyzických osôb - sadzba dane z príjmu fyzických osôb je na úrovni 9%. Príjmy presahujúce 720 € brutto sú zdaňované sadzbou 13% (tzv. krízová daň – opatrenie vlády, ktoré by malo mať len dočasný charakter). Daň zo zisku právnických osôb - daň zo zisku bola na konci roku 2004 znížená z 15% resp. 20% na 9%. Daň z úrokových výnosov predstavuje 5%. Daň z prevodu nehnuteľnosti predstavuje 3% nadobúdacej predajnej ceny. Užitočne kontakty: Daňová správa Čiernej Hory - http://www.poreskauprava.gov.me Hospodárska komora Čiernej Hory - (ako registrovať obchodnú spoločnosť) http://www.privrednakomora.me/kako-registrovati-preduzece b) Programy podpory zahraničného obchodu, technickej a finančnej pomoci, projekty regionálnej spolupráce 13
Vzhľadom na schodkový vývoj štátneho rozpočtu ČH v predchádzajúcich rokoch nie sú vytvorené finančné prostriedky pre čiernohorskú podnikateľskú sféru na realizáciu proexportných programov, ktoré by umožnili dynamickejší nástup na rozhodujúce trhy. Pokles dlhodobých aktivít čiernohorskej ekonomiky je odrazom poklesu jej výkonnosti v 90. rokoch minulého a začiatkom tohto storočia, ale aj dôsledkom dlhodobých hospodárskych a politických sankcií zavedených voči bývalej JZR. V dôsledku transformácie vlastníckych vzťahov na začiatku procesu privatizácie tiež značne ochabli aktivity v oblasti priemyselnej infraštruktúry, čo má tiež negatívny dopad na celkovú proexportnú výkonnosť čiernohorskej ekonomiky. c) Verejné obstarávanie Pravidlá verejného obstarávania Čiernej Hore reguluje Zákon o verejných obstarávaniach (Zakon o javnim nabavkama, Z.z. č. 46/06). Verejné obstarávanie sa uskutočňuje formou výberových konkurzov prostredníctvom mediálnych prostriedkov. Víťaza vyhlasuje tzv. výberová komisia organizácie, ktorá výberový konkurz uverejnila. Výsledok výberovej komisie v prípade námietok účastníkov výberového konania má právo kontrolovať jedine príslušná Komisia pre verejné obstarávanie, ktoré spadá pod MF ČH. Firmy však musia rátať s tým, že stále pretrváva istá miera korupcie vo výberových konaniach a preferujú sa privilegované skupiny/firmy napojené na politické strany. Riaditeľstvo pre verejné obstarávanie (DIREKCIJA ZA JAVNE NABAVKE) Ivana Crnojevića 107/3 81 000 Podgorica Tel.: 00382 20 665 749 Fax: 00382 20 665 768 e-mail:
[email protected] www.djn.gov.me Kontrolný orgán pre oblasť verejných obstarávaní: Komisia na kontrolu procesov vo verejnom obstarávaní (KOMISIJA ZA KONTROLU POSTUPKA JAVNIH NABAVKI) Bul. Svetog Petra Cetinjskog Pc Kula Telefon/fax: 00382 20 510 402 www.kontrola-nabavki.me d) Zmluvná základňa Protokol medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Čiernej Hory o dvojstranných zmluvných dokumentoch upravujúcich slovensko-čiernohorské vzťahy Viacročný proces revízie zmluvnej základne medzi SR a Čiernou Horou bol ukončený podpisom Protokolu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Čiernej Hory o dvojstranných zmluvných dokumentoch upravujúcich slovensko-čiernohorské vzťahy dňa 18. marca 2015. Protokol podpísali podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a 14
európskych záležitostí Miroslav Lajčák s rezortným partnerom Igorom Lukšićom. Slovenská strana notifikovala splnenie vnútroštátnych podmienok dňa 8. júna 2015. Čiernohorská strana notifikovala splnenie vnútroštátnych procedúr dňa 11. septembra 2015. Protokol nadobudol platnosť dňa 11. októbra 2015. Zoznam zmlúv, ktorých platnosť bola vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Čiernou Horou potvrdená na základe Protokolu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Čiernej Hory o dvojstranných dohodách upravujúcich slovenskočiernohorské vzťahy z 18.03.2015 1.
Správna dohoda o vykonávaní Zmluvy medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia o sociálnom poistení (Belehrad, 22. mája 1957);
2.
Zmluva o spolupráci na poli sociálnej politiky medzi Československou republikou a Federatívnou republikou Juhoslávia (Belehrad, 22. mája 1957);
3.
Zmluva medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia o sociálnom poistení (Belehrad, 22. mája 1957);
4.
Dohovor medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie o spolupráci v oblasti zdravotníctva (Belehrad, 5. októbra 1963);
5.
Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (Belehrad, 20. januára 1964);
6.
Dohoda o spolupráci v oblasti turistického ruchu medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou (Belehrad, 14. marca 1964);
7.
Dohoda medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávie o spolupráci v oblasti mierového využívania jadrovej energie (Praha, 15. februára 1966);
8.
Dohoda medzi Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia v Prahe a Zväzovým ústavom sociálneho poistenia v Belehrade o zmene Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávie o sociálnom poistení podpísanej v Belehrade 22. mája 1957 (Belehrad, 19. marca 1966);
9.
Konzulárny dohovor medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou (Praha, 10.decembra 1981);
10. Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o vzájomnom odovzdávaní odsúdených na výkon trestu odňatia slobody (Praha, 23.mája 1989); 15
11. Platobná dohoda medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a Zväzovou výkonnou radou Skupštiny Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie (Belehrad, 8.februára 1991) a Protokol z rokovaní o riešení salda na likvidačných účtoch uskutočnených v dňoch 23. – 26. marca 1992 (Praha, 26. marca 1992); 12. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovou vládou Zväzovej republiky Juhoslávie o podpore a vzájomnej ochrane investícií (Belehrad, 30. januára 1996); 13. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovou vládou Zväzovej republiky Juhoslávia o spolupráci v oblasti vzdelávania, kultúry a športu (Belehrad, 30. januára 1996); 14. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovou vládou Zväzovej republiky Juhoslávia o leteckých dopravných službách (Bratislava, 3. októbra 1996); 15. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Federálnou vládou Juhoslovanskej zväzovej republiky o vedecko-technickej spolupráci (Bratislava, 26. februára 2001); 16. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Zväzovou republikou Juhoslávia o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku (Bratislava, 26. februára 2001); 17. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Juhoslovanskej zväzovej republiky o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických a služobných pasov (Bratislava, 26. februára 2001); 18. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovou vládou Zväzovej republiky Juhoslávie o vzájomnej pomoci v colných otázkach (Belehrad, 28. marca 2001); 19. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Srbska a Čiernej Hory o zmene Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovou vládou Zväzovej republiky Juhoslávie o podpore a vzájomnej ochrane investícií podpísanej v Belehrade 30. januára 1996 (Bratislava, 9. novembra 2004); 20. Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Srbska a Čiernej Hory o hospodárskej spolupráci (Belehrad, 5. októbra 2005). Bližšie informácie: Správa o výsledku posúdenia dvojstrannej zmluvnej základne medzi Slovenskou republikou a Čiernou Horou: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24664 Dohoda medzi vládou SR a vládou Čiernej Hory o hospodárskej spolupráci V dňoch 17. – 18. októbra 2013 navštívil Čiernu Horu minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský. Hlavnými témami bilaterálnych rozhovorov s jeho rezortným partnerom, ministrom hospodárstva Čiernej Hory Vladimirom Kavarićom, boli možnosti 16
zintenzívnenia bilaterálnej spolupráce v hospodárskej oblasti, identifikácia konkrétnych možnosti spolupráce s dôrazom na sektor energetiky. Na návšteve bolo dohodnuté uzavretie novej medzivládnej Dohody o hospodárskej spolupráci, nakoľko dohoda z roku 2005 už nezodpovedala aktuálnym záujmom krajín v hospodárskej oblasti. Dohoda medzi vládou SR a vládou Čiernej Hory o hospodárskej spolupráci bola podpísaná dňa 25. 3. 2014 v Bratislave. Za slovenskú stranu dohodu podpísal minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský a za čiernohorskú stranu minister hospodárstva Vladimír Kavarić. V SR dohoda nadobudla platnosť dňom jej podpisu dňa 25. marca 2014. Parlament Čiernej Hory na svojom rokovaní dňa 14. mája 2015 schválil zákon o ratifikácii dohody. Dohoda nadobudla platnosť dňa 9. júna 2015, po ukončení interných legislatívnych procedúr na čiernohorskej strane. Dňa 17. mája 2011 bola podpísaná Dohoda o spolupráci medzi Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou a Hospodárskou komorou Čiernej Hory. Dohoda vytvára ďalšie predpoklady na posilnenie hospodárskej spolupráce medzi Slovenskom a Čiernou Horou. Obchodné komory dvoch krajín majú záujem na zintenzívnení spolupráce predovšetkým v oblasti energetiky, infraštruktúry, kovospracujúceho priemyslu, železničnej dopravy a turizmu. Memorandum o porozumení medzi vládou SR a vládou Čiernej Hory o spolupráci v oblasti energetiky, podpísané 18. októbra 2013 má podporiť účasť slovenských firiem na realizácii energetických projektov v Čiernej Hore.
17
III.
INVESTÍCIE, ENERGETIKA, VEDA A VÝSKUM _____________________________________________________________
a) Priame zahraničné investície: V období po vyhlásení nezávislosti a pred vypuknutím globálnej hospodárskej krízy sa Čierna Hora predstavila ako dynamicky sa rozvíjajúca ekonomika atraktívna pre zahraničných investorov. Tri po sebe idúce roky zaznamenávala Čierna Hora najvyšší príliv PZI per capita v Európe. V rokoch 2006 – 2009 predstavovali PZI viac než 3 mld. EUR. Teritoriálna distribúcia PZI je nerovnomerná, s výrazne nižším podielom severnej časti Čiernej Hory (6-8%) na celkovom objeme PZI (prímorský región cca 42%, centrálny región cca 52%). Zatiaľ čo v rokoch 2006 - 2007 bol značný príliv priamych zahraničných investícií (52,6 %) realizovaný do nehnuteľností, roku 2014 bolo do nehnuteľností investovaných 36,5 % z celkových PZI. Podľa preliminárnych bilancií Centrálnej banky Čiernej Hory, zverejnených pre prvé tri kvartály roku 2015, v tomto období bol netto príliv zahraničných investícií 526,4 mil. Eur, čo je dvakrát viac ako v rovnakom období minulého roku. V prvých deviatich mesiacoch roku 2015 bolo z celkového objemu PZI investované do spoločností a bánk desaťkrát viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka.
Príliv priamych zahraničných investícií v rokoch 2007 - 2016
mil. Eur
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
1057
847,3
1 224
652,8
494,7
633,7
479,2
498,1
757,4
Zdroj: Centrálna banka Čiernej Hory
Celkový príliv PZI v tis. EUR - vývoj na mesačnej úrovni
18
I-III 2016 223,2
Zdroj: Centrálna banka Čiernej Hory Štruktúra PZI Štruktúra úhrnného prílivu PZI v Čiernej Hore v mil. Eur (* - preliminárne údaje) 2007. 2008. 2009. 2010. 2011. 2012. 2013. 2014 2015* Investície do spoločností a 377,7 261,4 882,9 261,0 157,7 212,7 76,3 80,4 bánk Medzipodnikový 165,6 258,1 170,0 172,8 132,6 162,5 188,8 230,3 dlh Nehnuteľnosti 513,9 320,1 170,5 186,8 184,3 226,2 202,0 181,0 Ostatné
0,1
7,7
0,6
32,3
20,1
32,2
12,1
6,5
I-III 2016*
349
17,7
255
45,3
141
34,7
12,0
2,19
Spolu priliv
1057,2 847,3 1224,0 652,8 494,7 633,7 479,2 498,1 757,4 100,0
Spolu odliv
489,4 265,4 157,5 100,7 105,6 172,1 155,3 144,1 138,1 15,1
PZI netto 567,8 582,0 1066,5 552,1 389,1 461,6 323,9 353,9 619,2 84,9 Zdroj: Centrálna banka Čiernej Hory ( http://www.cbmn.org/slike_i_fajlovi/fajlovi/fajlovi_publikacije/statistika/bop_18112015.zip ) Zahraničné investície podľa krajín v roku 2012: Ruská federácia Holandsko Slovinsko Švajčiarsko Taliansko
161,53 mil. € 125,57 mil. € 58,28 mil. € 40,20 mil. € 36,36 mil. €
19
Zahraničné investície podľa krajín v roku 2013: Ruská federácia 136,35 mil. € Slovinsko 47,40 mil. € Švajčiarsko 37,98 mil. € Luxemburg 33,08 mil. € Holandsko 27,23 mil. € Zahraničné investície podľa krajín v roku 2014: Ruská federácia 122,66 mil. € Švajčiarsko 55,73 mil. € Holandsko 51,39 mil. € Slovinsko 40,65 mil. € Srbsko 60,90 mil. € Zahraničné investície podľa krajín v roku 2015: Rakúsko 263,68 mil. € Holandsko 71,2 mil. € Rusko 68,9 mil. € Srbsko 49,4 mil. € Švajčiarsko 33,0 mil. € Zahraničné investície podľa krajín v I-III roku 2016: Norsko 85,0 mil. € Italija 30,9 mil. € Mađarska 24,8 mil. € Zdroj: Centrálna banka Čiernej Hory, 2016 V Čiernej Hore je dnes prítomných cca 80 veľkých zahraničných investorov, ktorí prichádzajú z Ruskej Federácie, Talianska, Maďarska, Nórska, Veľkej Británie, Francúzka, Rakúska, Kanady, Grécka, Slovinska. Proces privatizácie v Čiernej Hore bol v podstate ukončený. Zostáva privatizovať ešte niekoľko štátnych podielov v niektorých firmách. Vláda oznámila, že bude prehodnocovať (anulovať) privatizačné zmluvy podnikov, ktoré nefungujú, respektíve neplnia privatizačné podmienky. Podľa našich informácii sa má začať s hotelmi na prímorí, z ktorých mnohé ani niekoľko rokov po privatizácií nie sú otvorené a chátrajú. Aktuálne informácie o pripravovaných investičných tendroch je možné nájsť na stránke Rady pre privatizáciu (Savjet za privatizaciju): www.savjetzaprivatizaciju.me/en/ Formou verejného tendra boli do privatizácie ponúknuté nasledovné spoločnosti:
Rehabilitačný inštitút "dr Simo Milošević" a.s. - Igalo, „Novi duvanski kombinat“a.s. - Podgorica (spracovanie tabaku)
a ďalej sa budú pripravovať výberové konania na:
20
„Montenegro airlines“ AD Podgorica, HG „Budvanska rivijera“ AD Budva. HTP „Ulcinjska rivijera“ AD Ulcinj, „Institut za crnu metalurgiju“ AD Nikšić, AD „Montecargo“ Podgorica, "Luka Bar" AD - Bar, "Marina Bar"AD – Bar.
Odporúčané oblasti investovania, projekty regionálnej spolupráce a pod. Vláda Čiernej Hory definovala tri strategické rozvojové priority: energetika; poľnohospodárstvo, turistika. Tieto tri priority sú zároveň perspektívnymi sektormi pre etablovanie sa slovenských malých a stredných podnikov v Čiernej Hore.
Energetika: najväčšie možnosti sa ponúkajú v oblasti energetiky, najmä vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov – malé a stredné hydroelektrárne, veterné a predovšetkým solárne elektrárne, biomasa. Vláda ČH už predala 38 licencií na výstavbu malých a stredných hydroelektrární a identifikovala 86 nových lokalít na ich výstavbu. Do úvahy však prichádzajú aj väčšie projekty – plánovaná výstavba II. bloku termoelektrárne v Plevlja alebo plánovaná výstavba kaskád vodných elektrární na riekach Komarnica, Ćechotina a Morača Ochrana životného prostredia – výstavba vodovodov, kanalizácie, čističiek odpadových vôd, likvidácia a recyklovanie tuhého odpadu Vodohospodárstvo - úprava vodných tokov, meliorácie Dopravná infraštruktúra - výstavba a rekonštrukcia cestnej a železničnej siete, vrátane dodávok cestných mechanizmov a modernizácie železničného vozového parku, plánovaná výstavba diaľnic Turizmus - rekonštrukcia a investície do výstavby turistických objektov Spracovateľský priemysel - spracovanie dreva; investície do spracovania výrobkov z hliníka. Poľnohospodárstvo: investovanie do spracovateľského priemyslu orientovaného na domáci i zahraničný trh. Oblasti IT - najmä budovanie e-governement.
b) Energetická politika krajiny Priority energetickej politiky Čiernej Hory, spôsob a metódy ich realizácie sú zakotvené v strategickom dokumente, ktorý prijala vláda Čiernej Hory v júli 2014: Stratégia rozvoja energetiky Čiernej Hory do roku 2030. Čierna Hora v minulosti nebola energeticky sebestačná. Čierna Hora podpísala s Talianskom dohodu o výstavbe podmorského kábla do Talianska o výkone 1000 MW, ktorým plánuje vyvážať elektrinu do Európy. Z toho dôvodu sa orientuje na výstavbu ďalších elektrární.
21
Hlavnými cieľmi energetickej politiky ČH sú: 1. bezpečnosť zásobovania energiou – zabezpečenie stáleho, bezpečného, kvalitného zásobovania energiou z diferencovaných zdrojov 2. rozvoj konkurenčného energetického trhu – tzn. vytvorenie predpokladov pre fungovanie liberalizovaného, nediskriminačného, konkurenčného trhu, čo znamená aj vytvorenie podmienok pre vstup/vznik alternatívnych, resp. nových energetických subjektov (napr. nezávislých výrobcov energie, zásobovačov, a pod. T.č. v Čiernej Hore existuje len jeden distribútor/dodávateľ elektrickej energie - Elektrohospodársky závod Čiernej Hory; ČH nemá vybudovaný plynovod.) 3. Udržateľný energetický rozvoj – založený na zvýšení energetickej efektívnosti a využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Ďalšími kľúčovými strategickými orientáciami energetickej politiky Čiernej Hory sú: - údržba, revitalizácia a modernizácia existujúcej a výstavba novej infraštruktúry na výrobu, prenos a distribúciu energie, na princípoch plnenia medzinárodných technických štandardov, energetickej efektivity, zníženia strát a negatívneho vplyvu na životné prostredie; - postupné zníženie závislosti od dovozu energie: a) zmenšením spotreby finálnej energie, (b) zvýšením výroby energie (primárnej a sekundárnej) využitím vlastných zdrojov a (c) znížením strát energie na trase od výrobcu po konečného spotrebiteľa. Z pozície aktuálneho dovozcu elektrickej energie sa Čierna Hora plánuje stať netto vývozca elektrickej energie do roku 2020; - revízia existujúcich bariér pre aktivizáciu všetkých možností dlhodobého rozvoja energetiky; - realizácia strategických 90-dňových zásob naftových derivátov v súlade s energetickou politikou EÚ; - výskum ropy a plynu v čiernohorskom podmorí a v kontinentálnej časti, ako aj uhlia v lokalitách Pljevlja a Berane; - proaktívna úloha politiky Čiernej Hory v snahe zabezpečiť prístup k zemného plynu cez medzinárodné projekty (Iónsko-jadranský plynovod a iné), rozvoj systémov zemného plynu (vrátene výstavby regionálnych plynovodov a infraštruktúry na používanie zemného plynu; - harmonizácia legislatívno-regulačného rámca s požiadavkami EÚ a zabezpečenie podpory pre rozvoj a zrýchlenú realizáciu programov a projektov využitia obnoviteľných zdrojov - vytváranie zákonodarného a regulačného, ako aj inštitucionálneho a finančného rámca na podporu účasti súkromného sektora a investovanie do energetiky; - dohoda so susednými štátmi v súvislosti s optimálnym využitím spoločného vodného potenciálu a spravovania vodných tokov, ako aj plánovanie a výstavba nových elektroenergetických interkonekciálnych liniek na spojenie s týmito krajinami; - aktívna medzinárodná spolupráca v oblasti energetiky. Spôsob a nástroje na dosiahnutie cieľov energetickej politiky a) Strategicko-systémové opatrenia: revízia Stratégie rozvoja energetiky Čiernej Hory do roku 2030, tvorba Strategického odhadu vplyvu Stratégie na životné prostredie; tvorba Akčného plánu na realizáciu Stratégie v období 2012-2016, zriadenie informačného 22
systému sledovania spotreby energie a energetický manažment, zlepšenie vzájomnej spolupráce štátnych inštitúcií na centrálnej a lokálnej úrovni; podpora a výskum nových technológií v oblasti energetiky v súlade so zemepisnými špecifikami krajiny; b) Legislatívno-regulačné opatrenia: pokračovanie harmonizovaní legislatívno-regulačného rámca Čiernej Hory s energetickou politikou Energetickej spoločnosti a tým pádom aj s EÚ v procese EÚ integrácie (kapitola 15 Energetika), aktívne sledovanie a plnenie záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu, aktívne sledovanie a koordinácia so zmenami energetickej politiky EU a Energetickej spoločnosti c) Inštitucionálno-organizačné opatrenia: zabezpečenie priaznivého prostredia pre účasť nových subjektov na trhu s elektrickou energiou v Čiernej Hore (nezávislí výrobcovia, obchodníci a dodávatelia) s cieľom demonopolizácie a dekoncentrácie trhu a zvýšenie hospodárskej súťaže v Čiernej Hore, zlepšenie právneho rámca prostredníctvom aktívnej účasti regulačnej energetickej agentúry ako nezávislého regulačného orgánu v oblasti energetiky, s cieľom zvyšovania a udržiavania dôvery investorov v odvetví energetiky Čiernej Hory d) Ekonomicko-sociálne opatrenia – cenová a colná politika založená na trhových princípoch, zrušenie štátnych dotácií (napr. hlinikáreň KAP), aktívny prístup k využitiu pred prístupových fondov, prenos poznatkov a skúseností z EÚ do Čiernej Hory a prispôsobenie miestnym podmienkam, vytváranie podmienok pre realizáciu projektov v oblasti energetiky na princípe a súkromného a verejného partnerstva. Ťažisko aktivít vlády Čiernej Hory pri dosahovaní energetického rozvoja je v zvýšení využívania obnoviteľných zdrojov energie. To predpokladá: vytvorenie priaznivého prostredia pre rozvoj a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, pokračovanie vo výskume obnoviteľných zdrojov energie a zvýšenie využitia obnoviteľných zdrojov energie v doprave. Čierna Hora disponuje obrovským, doteraz dostatočne nevyužitým vodným potenciálom, a tiež solárnym a veterným potenciálom. V období rokov 2000 – 2004 Čierna Hora na svojom území vyrobila asi 25% primárnej energie z obnoviteľných zdrojov, z toho 23% z vodných elektrární a zvyšné 2% z palivového dreva, čo je výrazne nad priemerom EÚ. Napriek tomu, Čierna Hora disponuje rozsiahlym, zatiaľ nevyužitým potenciálom obnoviteľných zdrojov energie, ktoré môžu byť využité s vynaložením neveľkých investícií. ČH ako signatár Dohody o vytvorení Energetického spoločenstva JV Európy usiluje o zvýšenie energetickej prepojenosti so susednými štátmi. Bol začatý projekt na vybudovanie diaľkového elektrického vedenia 400 kW medzi Podgoricou a Tiranou a podpísaný kontrakt s talianskym partnerom na vybudovanie podmorského vysokonapäťového kábla medzi Talianskom a ČH. V záujme ochrany spotrebiteľov čiernohorská vláda prijala v ostatnom období štyri programy na dotovanie spotrebiteľov elektrickej energie s cieľom posilniť platobnú morálku, eliminovať negatívne sociálne dôsledky rastúcich cien energie, znížiť mieru subvencovania a postupne dospieť k trhovým cenám energie. V ČH nie je zastúpená jadrová energetika. Krajina je zatiaľ úplne závislá na dovoze ropy a plynu. Grécka naftárska firma Hellenic Petroleum Group uskutočnila prieskumné práce pri hľadaní potenciálnych ložísk ropy a plynu v okolí pobrežného šelfu pri meste Ulcinj. Ďalšie zdroje ropy a plynu sa predpokladajú v okolí Skadarského jazera.
23
IV. ZAHRANIČNÝ OBCHOD KRAJINY ____________________________________________________________ a) Základná štatistika zahraničného obchodu Podľa údajov Štatistického úradu Čiernej Hory celkový objem zahraničného obchodu Čiernej Hory v roku 2014 predstavoval 2 117 mil. EUR čo je pokles o 1,5 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Z Čiernej Hory bol vyvezený tovar v hodnote 333,2 mil. EUR, čo predstavuje medziročný pokles o 11,3 %. Do Čiernej Hory bol dovezený tovar v hodnote 1 784,2 mil. EUR (nárast o 0,6 %.) Krytie dovozu vývozom bolo na úrovni 18,7 % čo predstavuje pokles v porovnaní s minulým rokom (o 11,8 %). V prvých 10 mesiacoch roku 2015 predstavoval celkový objem zahraničného obchodu Čiernej Hory 1 778 mil. EUR. Z Čiernej Hory bol vyvezený tovar v hodnote 245 mil. EUR. Do Čiernej Hory bol dovezený tovar v hodnote 1 533 mil. EUR. Krytie dovozu vývozom bolo na úrovni 16,0 % čo predstavuje pokles v porovnaní s minulým rokom. Čierna Hora dlhodobo zaznamenáva negatívnu bilanciu zahraničného obchodu. b) Tovarová štruktúra zahraničného obchodu v členení vývoz/dovoz Tovarová štruktúra zahraničného obchodu Čiernej Hory – VÝVOZ (podľa SITC klasifikácie) V štruktúre vyvezených komodít najvýznamnejší rast exportu za rok 2014 zaznamenali potraviny a živé zvieratá v hodnote 60,4 mil. eur. Rast tohto vývozu v porovnaní s minulým rokom je 207%. Z toho najväčší podiel má mäso a mäsové výrobky v hodnote 41,49 mil. eur a index rastu vývozu tejto komodity je 475%. Pokiaľ ide o prvých desať mesiacov roku 2015, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vývoz poklesol (index 90,4).
Spolu Potraviny a živé zvieratá
2012
2013
2014
v tis. EUR 366 891
v tis. EUR 375 585
v tis. Eur 333 166
27 726
29 093
60 380
24
I-X 2015 tis. Eur 244 980 20 647
Nápoje a tabakové výrobky
25 469
24 346
24 892
18 805
Suroviny (mimo palív)
56 141
59 654
63 610
53 071
Minerálne palivá a mazivá
50 463
108 081
48 443
38 945
Oleje a tuky
3 257
2 270
5 988
515
Chemické výrobky
11 969
9 239
12 764
10 687
Výrobky kategorizované podľa materiálu Stroje a dopravné prostriedky
154 046
101 852
82 813
68 576
25 896
25 888
22 859
22 795
Iné hotové výrobky
8 111
9 087
10 932
10 939
Ostatné
3 814
6 075
486
0
Tovarová štruktúra zahraničného obchodu Čiernej Hory – DOVOZ (podľa SITC klasifikácie) V štruktúre dovezených komodít v roku 2014 dominovali: potraviny a zvieratá, minerálne palivá a mazivá, a stroje a dopravné prostriedky. Pokiaľ ide o prvých desať mesiacov roku 2015, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka dovoz mierne vzrástol (index 102,8).
25
2012 v tis. EUR 1 820 461
2013 v tis. EUR 1 773 352
2014 v tis. eur 1 784 214
I-X 2015 v tis. eur 1 533 062
Potraviny a živé zvieratá
356 567
368 149
397 858
316 859
Nápoje a tabakové výrobky Suroviny (mimo palív)
65 081
64 802
63 297
57 514
60 349
48 593
42 884
37 821
Minerálne palivá a mazivá Oleje a tuky
334 337
257 993
236 482
169 120
16 073
14 400
13 562
11 198
Chemické výrobky
169 542
179 280
181 154
157 738
Výrobky kategorizované podľa materiálu Stroje a dopravné prostriedky Iné hotové výrobky
263 319
263 914
270 392
233 497
332 773
345 352
339 152
334 658
221 994
226 679
239 427
214 649
425
4 190
6
5
Spolu
Ostatné
c) Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu vývoz/dovoz Vývoz z Čiernej Hory Účasť svetadielov vo vývoze z Čiernej Hory v percentách (%): Európa
Afrika
Amerika
Ázia
Oceánia
2009
96
0
3
1
0
2010
98
0
0
1
0
2011
97
2
0
1
0
2012
97
2
0
2
0
2013
96
2
0
2
0
2014
95,4
1,8
0,3
2,4
0,1
26
I-X 2015
90,9
2,3
0,5
6,2
0,1
Vo vývoze tovaru z Čiernej Hory v roku 2014 hlavným partnermi boli: Taliansko, Chorvátsko a Slovinsko. 36% z celkového vývozu z Čiernej Hory smerovalo do krajín EÚ 28, spolu v hodnote 119,2 mil. EUR. V prvých 10 mesiacoch roku 2015 sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka výraznejšie zmenil vývoz do Chorvátska - bol 12-krát menší. 38,2% z celkového vývozu z Čiernej Hory smerovalo do krajín EÚ 28, spolu v hodnote 93,6 mil. EUR. Vývoz z Čiernej Hory do krajín EÚ v tis. EUR: 2010
2011
2012
2013
2014
I-X 2015
Rakúsko
2 824
5 211
4 219
3 852
1 348
2 284
Belgicko
166
367
176
575
222
463
Bulharsko
124
10
423
1 415
5 017
1 387
5 134
5 571
2 691
4 643
3 078
2 484
Dánsko
6
22
8
1 049
740
183
Estónsko
0
0
55
0
0
42
Fínsko
12
1 596
1 229
0
0
2
Francúzsko
1 822
1 753
2 458
3 312
2 844
3 881
Grécko
56 393
39 285
3 575
3 594
295
112
Holandsko
7 385
3 246
2 653
1 451
398
407
6
0
1
2
0
6
48 828
31 064
12 393
15 722
34 829
37 016
172
188
20
121
1 108
290
Lotyšsko
0
54
195
3
15
29
Litva
0
0
195
0
184
10
Luxembursko
79
434
85
41
11
876
28 962
76 859
18 058
1 131
585
2 051
444
177
108
313
359
928
3 124
20 508
14 381
13 295
5 858
12 479
969
3 737
4 406
4 289
7 574
7 822
Portugalsko
0
0
0
0
0
2
Chorvátsko
4 044
45 892
83 544
59 548
33 110
2656
Rumunsko
2 430
473
2 205
174
203
2 656
Slovensko
658
408
314
189
444
223
ČR
Írsko Taliansko Cyprus
Maďarsko Malta Nemecko Poľsko
27
Slovinsko
20 568
30 293
28 887
36 007
13 310
310
Španielsko
74
314
28
129
115
10 274
Švédsko
479
1 465
2 137
1 601
2 335
189
4 158
4 425
560
3 334
5 232
2 340
119 215
93 565
V. Británia SPOLU
Vývoz z Čiernej Hory do krajín CEFTA v tis. EUR: 2010
2011
2012
2013
2014
Albánsko
8 225
10 360
7 634
11 973
15 169
I-X 2015 11 002
Bosna a Hercegovina Moldavsko Macedónsko
24 109
22 412
27 413
18 385
31 858
24 777
1 086
1 417
2 293
2 762
4 3 365
0 3 574
Srbsko
74 927
79 820
83 356
133 473
80 006
53 547
Kosovo
18 111
23 688
22 967
19 177
21 353
15 573
151754
108 474
SPOLU Dovoz do Čiernej Hory Účasť svetadielov v dovoze do Čiernej Hory v percentách: Európa
Afrika
Amerika
Ázia
Oceánia
2009
88
0
3
9
0
2010
87
0
3
9
0
2011
87
1
3
9
0
2012
87
0
2
10
0
2013
87
0
2
11
0
2014
86,4
0,2
2,2
11,1
0,0
2015
82,6
0,4
2,3
14,7
0
28
V období január - október 2015 Čierna Hora doviezla najviac komodít z Grécka, Talianska, Nemecka a Chorvátska. 40,9 % z celkového dovozu tvorili komodity z krajín EÚ 28, v hodnote 627 mil. Eur. Dovoz do Čiernej Hory z krajín EÚ v tis. EUR 2010 2011 2012
2013
2014
I-X 2015
Rakúsko
49 525
41 413
32 627
33 505
32 439
22 986
Belgicko
6 537
6 667
8 840
9 900
8 340
5 801
Bulharsko
6 447
8 922
9 030
9 433
8 285
8 313
ČR
15 890
20 725
18 399
12 015
13 134
12 597
Dánsko
2 964
3 351
3 749
1 645
2 347
3 168
109
140
187
265
150
119
Fínsko
2 956
1 558
1 212
1 438
486
1 834
Francúzsko
26 899
31 622
22 148
17 503
28 305
17 816
Grécko
115 322
144 704
159 186
149 796
144 457
98 687
Holandsko
25 571
27 573
32 140
29 292
59 552
24 382
Írsko
1 963
2 239
2 559
2 242
1 331
1 373
Taliansko
99 120
117 519
112 449
117 621
116 046
98 763
457
614
657
850
768
81 146
92 777
110 436
97 511
2 729 107 682
Lotyšsko
79
104
108
143
198
93 141 213
Litva
34
62
107
215
849
333
Luxembursko
479
293
215
147
358
649
12 881
17 139
18 807
21 228
20 727
15 541
10
2
11
14
158
100
Nemecko
117 118
110 813
115 648
116 468
114 725
94 294
Poľsko
10 062
13 529
13 000
16 684
16 660
16 784
Portugalsko
534
575
496
773
875
442
Rumunsko
21 317
32 903
26 348
19 638
23 776
18 575
Slovensko
5 790
9 149
4 715
5 554
4 890
3 491
Slovinsko
60 242
81 085
73 073
64 136
56 669
46 830
Španielsko
23 171
22 965
21 825
36 515
34 324
25 692
Estónsko
Cyprus Chorvátsko
Maďarsko Malta
29
Švédsko
6 448
5 046
3 610
7 938
4 276
4 193
V. Británia
13 284
13 658
18 091
11 736
12 855
10 341
816623
627227
SPOLU
Dovoz do Čiernej Hory z krajín CEFTA v tis. EUR 2010 2011 2012 Albánsko 9 004 12 721 13 966 Bosna a 123 516 142 507 123 216 Hercegovina Moldavsko Macedónsko 23 193 27 158 27 525 Srbsko 432 243 541 456 532 779 Kosovo 1 330 2 182 4 565 SPOLU
2013 25 645 126 201
2014 32 645 126 703
I-X 2015 24 669 102 202
25 109 505 939 4 030
176 26 018 480 664 3 373 669 580
164 23 188 432 388 2 149 584 759
d) Vývoj zahraničného obchodu so SR (vývoz/dovoz) Vo vzájomných hospodárskych vzťahoch medzi SR a ČH v súčasnosti neexistujú závažnejšie problémy. Je potrebné konštatovať, že celkový obrat vzájomného obchodu je na nízkej úrovni. SR v obchodnej výmene s ČH dlhodobo dosahuje pozitívne saldo, ktoré malo do r. 2013 stúpajúcu tendenciu. Vzájomná zahranično-obchodná výmena medzi SR a ČH vzrástla v roku 2013 o 53,17 % v porovnaní s rokom 2012 a dosiahla 35,69 mil. EUR. Export SR do ČH vzrástol v roku 2013 o 88% a tvoril 33,65 mil. EUR, dovoz SR z ČH sa znížil o 62,2 % a dosiahol len 2,04 EUR. SR malo v roku 2013 s ČH kladnú obchodnú bilanciu vo výške 31,61 mil. EUR. Napriek zaznamenanému vysokému percentuálnemu nárastu u všetkých ukazovateľov bilaterálnej obchodnej výmeny medzi SR a ČH, ich hodnoty sú v porovnaní s ostatnými balkánskymi krajinami na veľmi nízkej úrovni. Stúpajúci trend obchodnej výmeny Slovenska a Čiernej Hory sa v roku 2014 zmenil a ukazovatele sa vrátili na úroveň z roku 2012. Pokiaľ ide o dovoz a vývoz v prvých 10 mesiacoch roku 2015 - podľa údajov zo štatistického úradu Čiernej Hory - zo Slovenska boli do Čiernej Hory dovezené komodity v hodnote 3,49 mil. Eur (71 % z vývozu SR v tom istom období minulého roka) a z Čiernej Hory na Slovensko v hodnote 0,31 mil. Eur (čo 70 % z dovozu SR v tom istom období minulého roka). Tovarová výmena Čiernej Hory a SR (v mil.eur) 2010. Celková
%
2011.
%
2012.
%
2013.
%
2014.
1.987,7 100 2.277,6 100 2.187,4 100 2.148,9 100 2117,2 30
% 100
I-X 2015 1778
%
tovarová výmena Čiernej Hory Celková tovarová 0,3 0,4 0,2 6,5 9,5 5,0 výmena so SR Dovoz 0,7 0,2 0,4 0,1 0,3 0,1 do SR Vývoz 5,8 0,4 9,1 0,5 4,7 0,3 zo SR Saldo +5,1 +8,7 +4,4 Zdroj: štatistický úrad Čiernej Hory - MONSTAT
5,7
0,3
5,3
0,25
3,80
0,21
0,2
0,1
0,44
0,02
0,31
0,13
5,5
0,3
4,89
0,23
3,49
0,23
+5,3
+4,4
+3,18
Hlavné exportné komodity SR do Čiernej Hory v roku 2014 boli stroje na elektrický pohon, televízory, náhradné diely, obuv, stroje, odev, káva, čaj, koreniny. Hlavné importné komodity SR z Čiernej Hory v roku 2014 boli zbrane a munícia, a mechanické zariadenia. Pri spracovaní údajov o obchodnej výmene medzi Slovenskou republikou a Čiernou Horou pre obdobia: celý rok 2014, Jan-Jún 2014 a Jan-Jún 2015 vyhľadal ZÚ v Podgorici údaje ako na čiernohorskej strane - zo štátneho štatistického úradu Čiernej Hory Montstat, tak aj na slovenskej strane - zo Štatistického úradu Slovenskej republiky. Z tabuľkového prehľadu je zrejmé, že hodnoty na SK a ČH strane sa rádovo odlišujú. Obchodná výmena Čiernej Hory a SR Zdroj: Štátny štatistický úrad Čiernej Hory Montstat Vývoz z Čiernej Hory Dovoz do Čiernej Hory v tis. .EUR v tis. .EUR 2014 2015 2014 2015 2014 2014 JanJanJan-Jun Jan-Jun Jun Jun 444 238 54 4 890 2 232 1 806 Obchodná výmena Čiernej Hory a SR Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky Dovoz z Čiernej Hory do Vývoz zo SR do Čiernej SR Hory v tis. .EUR v tis. .EUR 2014 2015 2014 2015 2014 2014 JanJanJan-Jun Jan-Jun Jun Jun 1 229 967 135 36 399 18 217 13 388
31
Obchodná bilancia v tis. .EUR 2014 2015 2014 JanJan-Jun Jun 4 446 1 995 1 752
Obchodná bilancia v tis. .EUR 2014 2015 2014 JanJan-Jun Jun 35 170 17 250 17 115
Priame zahraničné investície zo SR Investície zo SR sú na nízkej úrovni. V roku 2006 PZI zo SR boli na úrovni 600 000 eur. Po niekoľkoročnom poklese, v roku 2014 bol celkový príliv priamych zahraničných investícií zo Slovenska do Čiernej Hory 787 tis. Eur (v drvivej väčšine do predaja nehnuteľností v Čiernej Hore a medzipodnikového dlhu). Celkové investície v období 2006 - IX. 2015 mali honotu 3,1 milióna Eur. Priame zahraničné investície zo SR (v mil.eur) Rok 2006 2007 2008 2009 2010 2011 0,6 0,4 0,1 0,3 0,1 0,1 PZI Zdroj: Centrálna banka Čiernej Hory
32
2012 0,2
2013 0,2
2014 0,8
2015 0,34
V. MARKETINGOVÁ STRATÉGIA ____________________________________________________________
a) Obchodné zvyklosti v teritóriu •
obchodná prax, zvyklosti, špecifiká trhu
Čierna Hora nepatrí medzi významnejších obchodných partnerov, stav vzájomného obchodu je v súčasnosti ovplyvnený predovšetkým hospodárskou krízou, veľkosťou domácich trhov a slabšou kúpyschopnosťou obyvateľstva SR má záujem výraznejšie sa zapojiť do verejných súťaží v ČH a do procesu rekonštrukcie hospodárstva ČH hlavne v oblasti energetiky, príslušných technologických celkov a dopravnej infraštruktúry. Podľa informácie zo Zväzu zamestnávateľov ČH, čiernohorskí podnikatelia majú záujem o spoluprácu so slovenskými partnermi v nasledujúcich oblastiach: Cestovný ruch a hotelierstvo; Železničná infraštruktúra, výroba a reparovanie lokomotív a nákladných vagónov, Projektovanie a výstavba infraštruktúrnych a telekomunikačných zariadení; práce v odbore elektroenergetiky; Výroba a spracovanie ovocia, zeleniny, nákup a spracovanie húb a lesných plodov, výroba džúsov, vína, destilátov... Spracovanie mäsa a obchodovanie s mäsovými výrobkami; Predaj liekov, zdravotníckeho materiálu a hygienických potrieb; Výstavba ekologických domov a zrubov (chát); spracovanie dreva; Výroba octu, syridla a prírodných čriev; Ochrana zdravia pri práci, požiarna ochrana a ochrana životného prostredia; Výroba a obchod so zbraňami a vojenským materiálom; Čierna Hora má veľký záujem o slovenských turistov a uvíta aktívnejšiu spoluprácu medzi turistickými agentúrami, ako aj ďalšími profesijnými inštitúciami. Vstupom zahraničných bánk do obchodno-hospodárskeho prostredia Čiernej Hory sa zlepšili možnosti doteraz fungujúceho platobného styku so zahraničím. Napriek tomu sa odporúča podnikateľským subjektom využívať formu neodvolateľného akreditívu, kde je zábezpeka, že po predložení príslušných dokumentov dôjde k zaplateniu za dodaný tovar a služby (obchodní partneri naďalej požadujú platbu vopred alebo aspoň jej časť). Obchodné rokovania s partnermi sa uskutočňujú na viackrát, kým dôjde k podpisu obchodnej zmluvy. Čiernohorskí partneri a predstavitelia firiem prikladajú veľkú dôležitosť aj neformálnym vzťahom. Pracovné stretnutia a rokovania sú mnohokrát zdĺhavé. Súčasťou rokovaní bývajú pracovné obedy, resp. večere. Odporúča sa pozvať partnerov na obed alebo večeru a neodporúča sa odmietnuť pozvanie (Čiernohorci si 33
zakladajú na pohostinnosti), nakoľko by to mohlo mať negatívny vplyv na ďalšie obchodné rokovania. Ako najväčšie problémy podnikania v ME bývajú uvádzané úverová nedostupnosť, neflexibilný systém regulácie na trhu práce, nedostatočná infraštruktúra , byrokracia , slabá pracovná disciplína práceschopného obyvateľstva a len v menšej miere korupcia a organizovaný zločin , aj keď sa to všeobecne považuje za najväčší problém ME . Produktivita práce v krajine je na úrovni iba 30 % priemeru produktivity dosahovanej v EÚ Nepriaznivý obraz čiernohorskej ekonomiky dopĺňa neprofesionalita, ktorá sprevádza všetky druhy podnikania a stále rozšírená šedá ekonomík, ako aj daňová nedisciplinovanosť. ZU SR Podgorica odporúča aktívnejšiu účasť slovenských firiem na veľtrhoch a výstavách v Čiernej Hore. Zoznam najvýznamnejších veľtrhov a výstav v Čiernej Hore tvorí prílohu Ekonomickej informácie o teritóriu. • kontaktné adresy na inštitúcie Vláda Čiernej Hory Ul. Karadjordjeva b.b. 81 000 Podgorica Tel.: 00382 20 482 800 www.gov.me Ministerstvo zahraničných vecí a európskych integrácií Stanka Dragojevića 2 81 000 Podgorica Tel.: 00382 20 416 321 Fax. 00382 20 224 670 www.mip.gov.me Ministerstvo financií Stanka Dragojevića 2 81 000 Podgorica Tel.: +382 20 242 835 Fax: +382 20 224 450 e-mail:
[email protected] http://www.mif.gov.me Ministerstvo hospodárstva Rimski trg 46 81000 Podgorica Tel.: +382 20 482 119 Fax: +382 20 234 027 http://www.mek.gov.me
34
Ministerstvo dopravy a námorníctva Rimski trg 46 81 000 Podgorica Telefon: +382 20 234 179 ; +382 20 482 124 Fax: +382 20 234 331 http://www.msp.gov.me Ministerstvo udržateľného rozvoja a cestovného ruchu Rimski trg 46 (IV sprat) 81000 Podgorica Tel.: (+382)20 482 121; (+382)20 482 112 Fax: (+382)20 234 131 e- mail:
[email protected] http://www.mrt.gov.me Ministerstvo poľnohospodárstva a rurálneho rozvoja Rimski trg bb 81 000 Podgorica Tel: +382 20 482 109 Fax: +382 20 234 306 e-mail:
[email protected] http://www.mpr.gov.me Centrálny register hospodárskych subjektov Marka Miljanova 54 81 000 Podgorica Tel./fax: 00382 20 230 858 e-mail:
[email protected] www.crps.me Štatistický úrad IV Proleterske 2 81 000 Podgorica Tel: 00382 20 230 811 Fax: 00382 20 230 814 e-mail:
[email protected] www.monstat.org Daňová správa Put Radomira Ivanovića 2 81 000 Podgorica Tel.: 00382 20 658 063 Fax: 00382 20 448 998 www.poreskauprava.gov.me Úrad práce Bulevar revolucije 3 81 000 Podgorica Tel.: 00382 20 405 271 35
Fax: 00382 20 243 982 e-mail:
[email protected] www.zzz.co.me Únia zamestnávateľov Čiernej Hory IX Crnogorske brigade 11 81 000 Podgorica Tel: 00382 20 209 250 Fax: 00382 20 209 251 e-mail:
[email protected] www.poslodavci.org Správa pre nehnuteľnosti PC Čelebić, V sprat Kralja Nikole 81 000 Podgorica Tel.: 00382 20 444 001, 444 002 Fax: 00382 20 444 004 e-mail:
[email protected] www.nekretnine.co.me Colná správa Oktobarske revolucije 128 81 000 Podgorica Tel.: 00382 20 422 000, 620 433, 520 322 Fax: 00382 20 620 459 e-mail:
[email protected] www.upravacarina.gov.me JADRANSKI SAJAM - Výstavisko 85310 Budva Trg slobode 5 Tel: +382 33 410 403 Fax: +382 33 452 132 e-mail:
[email protected], http://www.adriafair.co.me
d) Praktické informácie pre exportéra a importéra •
Vízové formality, režim vstupu a pobytu
Voči občanom Slovenskej republiky uplatňuje Čierna Hora bezvízový styk na všetky druhy pasov do 90 dní.
36
K vstupu do Čiernej Hory a pobytu nepresahujúcemu 30 dní v krajine postačuje občiansky preukaz vydaný vo forme ID karty. V Čiernej Hore platí pre cudzincov prihlasovacia povinnosť. Do 24 hod od vstupu do krajiny musí cudzinec prihlásiť svoj pobyt na oddelení cudzineckej polície v mieste prechodného pobytu. Za hostí ubytovaných v hoteloch alebo iných registrovaných ubytovacích zariadeniach plní prihlasovaciu povinnosť toto zariadenie. •
sviatky a voľné dni nevhodné na pracovné rokovania
Miestne štátne sviatky: 1. január Nový rok 1. máj Sviatok práce 21. máj Deň nezávislosti 13. júl Deň štátnosti Štátny sviatok sa slávi dvomi dňami pracovného pokoja. Náboženské sviatky (občania slávia podľa vierovyznania): Veľká noc podľa juliánskeho kalendára (nepracuje sa na Veľký piatok a Veľkonočný pondelok). Väčšinou nepracujú štátne úrady, keďže väčšina obyvateľstva je pravoslávneho vierovyznania. Veľká noc podľa gregoriánskeho kalendára (nepracuje sa na Veľký piatok a Veľkonočný pondelok). Kurban Bajram, ktorý vyznávajú moslimovia (majú nárok na dva dni pracovného voľna) Vianoce podľa juliánskeho kalendára sa slávia tri dni (6.,7. a 8. januára) Vianoce podľa gregoriánskeho kalendára sa slávia tri dni (24. – 26. decembra)
37
Prílohy Prehľad veľtrhov a výstav v Čiernej Hore do konca roka 2016 P.č.
Termín konania výstavy/veľtrhu
Názov/zameranie výstavy/veľtrhu
Miesto konania
Odkaz na web/poznámka
1.
06. - 10. apríl 2016
40. ročník veľtrhu nábytku
Budva
www.adriafair.co.me
2.
06. - 10. apríl 2016
10. ročník veľtrhu ART EXPO
Budva
www.adriafair.co.me
3.
21. - 23. apríl 2016
42. ročník potravinárskeho veľtrhu
Budva
25. ročník METUBES – Medzinárodný veľtrh cestovného ruchu a turizmu, vybavenia pre hotely a reštaurácie 34. ročník NAUTIC SHOW
Budva
4.
5.
11. - 15. máj 2016
www.adriafair.co.me
Budva www.adriafair.co.me
6.
11. - 15. máj 2016
35. ročník veľtrhu bezpečnosti, ochrany a záchranárstva
Budva
www.adriafair.co.me
7.
11. - 15. máj 2016
22. ročník ekologického veľtrhu
Budva
www.adriafair.co.me
8.
15. máj 2016 - 15. September 2016 15. jún - 15. september 2016 21. - 25. september 2016
42. Bazár tovaru širokej spotreby 42. Letný veľtrh
Budva
www.adriafair.co.me
Budva
www.adriafair.co.me
38. ročník veľtrhu stavebníctva
Budva
www.adriafair.co.me
9. 10.
21. - 23. apríl 2016
www.adriafair.co.me
38
Budva
www.adriafair.co.me
21. - 25. september 2016
11. ročník veľtrhu vody – vodovody, sanita a technológie 4. ročník veľtrhu energie
Budva
www.adriafair.co.me
13.
05. - 09. október 2016
19. veľtrh automobilov
Budva
www.adriafair.co.me
14.
27. - 29. október 2016
18. ročník veľtrhu malých a stredných podnikov a ženského podnikania
Budva
www.adriafair.co.me
11.
21. - 25. september 2016
12.
Kontakt: A.D. JADRANSKI SAJAM Trg slobode 5 85310 Budva Montenegro Tel: +382 33 410 400 Fax: +382 33 452 132 e-mail:
[email protected] www.adriafair.co.me
39
