Editoriál Ahojte všetci! Ako ste už určite počuli, od nového školského roka začína vychádzať náš vlastný školský časopis! Sme veľmi radi, že ste mnohí javili záujem zúčastniť sa na tomto projekte. Získali sme tak skvelý šikovný tím redaktorov, grafikov a fotografov, možnože budúcich úspešných žurnalistov. Dúfam, že oddnes budeme mať aj pravidelných a aktívnych čitateľov! V našom časopise budú pre vás pripravené články o najrôznejších udalostiach našej školy z uplynulých dvoch mesiacov, informácie o pripravovaných akciách, rozhovory so zaujímavými žiakmi, ankety, súťaže a mnoho ďalších tém. Možno sa pýtate, prečo nás vôbec napadlo založiť školský časopis. Dôvodom je, že chceme zvýšiť aktivitu žiakov našej školy, zapojiť ich do akcií a oboznámiť s tým, aké zaujímavé veci sa tu dejú. Budeme sa snažiť zapojiť vás čo najviac do všetkých našich projektov. Časopis BenedyG bude vychádzať každé dva mesiace, aby sme mali dostatok času na prípravu a spracovanie všetkých článkov. Veríme, že sa s nami všetci budete podieľať na jeho tvorbe a spolu utvoríme v škole skvelú atmosféru. Užite si čítanie prvého čísla. S pozdravom šéfredaktorka Lucia Hoosová
OBSAH časopisu: Predstavenie redaktorov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Učiteľ mesiaca. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 Ako sa páči prvákom na našej škole? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 Články redaktorov BenedyG . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4 Imatrikulácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7 Deň s mládežou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .9 Interview s umelcom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 Halloween . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .11 Báseň Strata je výhra. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 Báseň Buď stromom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .14 Deň pre starých rodičov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .15 Oznamy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .16 Vtipy a súťaž . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .17
1
Predstavenie redakčného tímu šéfredaktorka Lucia Hoosová šéfredaktorka Sabina Janikovičová redaktorka Renata Dominiková redaktorka Monika Wesserlová redaktorka Sylvia Vlčková redaktorka Natália Ottová redaktorka Tamara Balážová fotograf Radovan Huba grafička Ema Hartmannová grafička Lucia Rapánová grafička Veronika Svítková
Učiteľ mesiaca Milí spolužiaci, V októbri sa konalo hlasovanie za učiteľa mesiaca. Stačilo napísať na papierik meno ktoréhokoľvek učiteľa a vložiť ho do hlasovacej škatule pri nástenke so zastupovaním. Následne sme hlasy roztriedili a spočítali. Tak a už nám zostáva len vyhlásiť víťazov. Právoplatnou učiteľkou mesiaca sa stala PaedDr. Emília Bartošová so 68 hlasmi. Na krásnom druhom mieste sa umiestnila Mgr. Kristína Košecká s 25 hlasmi a Mgr. Roman Steinhübl s 18 hlasmi získal tretie miesto. Všetkých nás prekvapilo, že sa zapojilo tak veľa študentov, aj keď sa voľba konala prvýkrát a trvala veľmi krátko. Za to vám veľmi pekne ďakujeme. No a samozrejme by sme boli radi, keby sa vás na budúci mesiac zapojilo ešte viac! Nebojte sa! Vaši učitelia si zaslúžia vedieť, že ich majú žiaci radi. Učiteľ, ktorý získa najväčší počet hlasov bude mať svoju karikatúru na titulnej strane druhého čísla čaopisu. Redakcia BenedyG
2
INTERVIEW V prvom čísle časopisu sme sa rozhodli vyspovedať aj našich prvákov. Chceli sme zistiť, aké sú ich prvé dojmy z novej školy, čo sa im tu páči alebo nepáči.
Sabina Zaťková, I.B
Čo ťa na tejto škole prekvapilo? To, že máme všetky predmety v inej triede a je tu veľa ľudí.
Sabinka, prečo si sa rozhodla práve pre naše gymnázium? Pre toto gymnázium som sa rozhodla hlavne kvôli tomu, že som nevedela, kam ísť na strednú školu . A tiež som chcela získať čas na premyslenie, kam ďalej na vysokú.
Stihol si si za ten krátky čas obľúbiť niektorého z učiteľov? Určite nášho triedneho učiteľa- Steinhübla
Simon Oršula, I.E
Myslíš si teda, že si sa rozhodla správne? Určite áno.
Prečo si sa rozhodol práve pre naše gymnázium? Nechcel som ísť na Kalinu alebo obchodnú a nie som ešte rozhodnutý o budúcnosti.
Čo ti napadlo ako prvé, keď si vstúpila na pôdu našej školy? Je to jedno veľké bludisko. Všetko mi tu pripadá rovnaké, každá chodba...
Myslíš, že výber tvojej strednej školy bol dobrý ? Áno. Čo ťa na tejto škole milo prekvapilo? Spolužiačky, zmrzlináreň, ktorá je blízko školy a dá sa ľahko zdrhnúť z triedy ;)
Ešte mi povedz, čo ťa na tejto škole milo prekvapilo? Tak určite to, že sa k nám učitelia správajú milo a berú ohľad na to, že sme tu noví.
A naopak - nemilo? Kvantum učiva.
Lucia Zuskinová, I.C
Lucia Bírová, I.F
Prečo si sa rozhodla ísť na našu školu? Myslím si, že táto škola mi dá zo všetkých škôl najviac.
Povedz mi, prečo práve gymnázium? Nevedela som kam ísť(asi ako väčšina).
Ako sa ti tu zatiaľ páči? Je to ešte len začiatok a je to pre nás dosť ťažké.
Myslíš, že si sa ohľadom strednej školy rozhodla dobre? No, zatiaľ je to v pohode. To ťažšie ešte len príde.
Čo ti napadlo ako prvé, keď si vstúpila na pôdu našej školy? Bála som sa, ako to tu bude všetko fungovať.
Čo ťa na tejto škole prekvapilo? Či už milo alebo nemilo. Zatiaľ to tu veľmi nepoznám. Ale páčia sa mi šatníkové skrinky a nepáčia staré stoličky, ktoré babám ťahajú vlasy.
Zrejme je ešte skoro na takúto otázku, no máš už aspoň malú predstavu, kam pôjdeš na výšku? Určite pôjdem jazykovým smerom.
Adam Vida, I.D Adam, čo ťa viedlo podať si prihlášku na túto školu? Je to určite najlepšia príprava na vysokú školu.
Touto cestou by sme sa vám chceli poďakovať, že ste si našli na nás čas a boli ochotní zodpovedať naše otázky. Začiatky bývajú často dosť ťažké, no my veríme, že to zvládnete a pevne vám držíme palce. Hlavne pristupujte k svojim povinnostiam zodpovedne a uvidíte, že dobré výsledky na seba nenechajú dlho čakať ;) Sylvia Vlčková, 2.C
3
ČLÁNKY NAŠICH REDAKTOROV V tomto čísle máme aj špeciálne tri články, ktoré napísali naši redaktori počas letných prázdnin na ľubovoľnú tému. Tieto články sú od Renáty, Moniky a Adama. V prvom z nich si spolu s Renatkou spomenieme na leto...
Leto Presne tak sa volá pravlk Brandona Starka. Presne to som si predstavila, keď som zahryzla do veľkej purpurovej maliny. Sladučká šťava sa mi rozliala po ústach a po chrbte mi prešli zimomriavky. Do očí mi padol pramienok mokrých skučeravených vlasov, na bosých chodidlách ma pošteklili lístky lesných jahôd, kožu na rukách mi poškriabalo husté malinčie, ale to už som rozhrýzala ďalšiu malinu. Áno, presne takéto sladké, teplé, mokré, príjemné, husté a stále nové bude moje leto v spoločnosti hrubých kníh od Riška Martina, malín, jahôd, zabávajúcej sa partie a nežných pier... Presne pod týmto dokonalým uhlom sa musel zlomiť lúč na kvapke miliónkrát, aby vytvoril vejár spektra farieb. V diaľke zahrmelo a ja som sa tešila na prvú prázdninovú búrku. Vietor prihnal vôňu dažďa a zrazu už nebolo také sparno, keď na chladnú hladinu vody pristáli maličké kvapôčky. Nastavila som im tvár a ony mi ju láskali nežne ako milujúce dlane... Presne takéto lenivé ráno s lievancami na balkóne a kakaom v posteli, s tanečnou hudbou Franka a prísľubom hýrivej noci v klube. Nočný vzduch je záchrana a spolu s ľadovou vodou vítaná dvojica na každom letnom preľudnenom mieste. Spotené telá lepiace sa na seba a salvy smiechu nasledujúce v tesnom závese sú presným opakom búrky, no každý dotyk nového letného dobrodružstva začína tichom pred búrkou... ako vtedy, keď sa náš deň mal skončiť na Morskom oku asi dvadsať minút od parkoviska a nakoniec sme sa dve hodiny predierali hustým slovenským pralesom a štverali po Sninských skalách, aby sme tú tyrkysovú žbrndu videli aj z hora. Nakoniec sme zmokli tak, že jazerá sa nám vytvorili v topánkach, vakoch aj vreckách s mobilmi, no napriek tomu sme boli takí šťastní, že aj keď sme sa dvaja tlačili pod jedným pršiplášťom, krajší výlet sme si nemohli vysnívať ani v Modrom z neba. Aj príprava svadby prebiehala hladučko a pokojne, až kým sa noha gauča nerozhodla tresnúť kolegovi na palec na nohe, a tak nás do rána ostalo o jedného menej a o milión pohárov na pulírovanie viac... Leto je ako stvorené na všetko, čo sa dá robiť aj cez školu, ale v oveľa väčšom rozsahu. A tak sme necestovali len overenou linkou Bojnice-Prievidza, ale zvolili sme si strastiplnú cestu slovenskou železnicou až do Košíc. Ak chcete piť kvalitné pivo, tak na Východze. Amen! Keďže prvú noc sme strávili v ľadovej vode fontány medzi dvoma lurmodulmi (hej, rozhodli sme sa byť mainstreamové deti aspoň v lete... a čo... veď pokémoni sú takí rozkošní!), druhý deň sme sa vybrali preskúmať botanickú záhradu ako praví bádatelia a trochu sme im tam ponaháňali ovce, barany a motýle. Užili sme si trópy v dokonale veľkých skleníkoch plných pestrofarebných kvetov, paliem, jazierok a hmyzích potvoriek, keďže letenky do Afriky sú trošku nákladné pre chudobných študentov. Kráčajúc lesom, snažiac sa vyhýbať zradným vytŕčajúcim koreňom a hľadať niečo iné ako plávky zelené a červené, uvedomila som si, že už len pár týždňov a raj na zemi mi zakýva a spolu so slobodou ma opustia na celú večnosť! A práve vtedy som ho našla! Medzi dvoma stromami, osvietený slnečným lúčom, ktorý sa ho chcel dotknúť ako reflektor Joža Raža na stage-i na Rudne a všetkým ukázať: „Aha! Tu je! Aj medzi jedovatými hríbmi a kopami hnijúceho lístia je predsa len jeden prekrásny, mnou osvietený, dubák zrelý na ovoňanie!“ No, tak sme ho vyšklbli, očistili, nakrájali a spolu so suchohríbmi zjedli v praženici.
Renata Dominiková
4
ČLÁNKY NAŠICH REDAKTOROV
Najkrajší zážitok v živote PRIEVIDZA (9.6. 2016) = „Dúfam, že neprehráme a chcem si zakričať!" Písal sa dvadsiaty štvrtý deň v dvanástom mesiaci roku 2015 a ja som pod ten známy stromček dostal akustickú gitaru. Veľmi som sa potešil, keďže som po nej túžil už veľmi dlho. Keď som ale gitaru otočil, čakal na mňa vysnívaný papier a na ňom stálo : „Vstupenky boli objednané." Videl som, že môj otec mne aj sebe zabezpečil výlet na Majstrovstvá Európy vo futbale. Nemohol som uveriť tomu, čo ma čaká. Keď som však už prestal pochybovať, tak sa písal jún tohto roku a ja som si balil kufre do Francúzska. Vedel som, čo mám pred sebou - z domu to bolo na štadión necelých 2250 km, takže takmer za rohom. Najprv však bola na rade cesta do nášho hlavného mesta, odkiaľ odchádzal autobus (áno, naozaj som išiel autobusom, myslel som, že to bude fajn). O ôsmej večer sme vyrážali z Bratislavy a ja som sa cítil fantasticky...mal som pred sebou síce cestu cez 4 krajiny, ale v tej chvíli by ma nič nezastavilo od splnenia si sna. Prišla polnoc a my sme stáli na jednej nemeckej pumpe, už vtedy som vedel, že sa mi nebude dať spať. Kúpil som si teda mastnú bagetu a hor sa na nočné zahraničné diaľnice! :) Môj organizmus mi už ale hovoril, že si chce oddýchnuť, a tak som sa ráno zobudil už vo Francúzsku, keď som dostal oznam, že sme práve prešli hranicami. Od toho momentu sme v autobuse pozerali rôzne filmy, z ktorých ma chytili akurát Mimoni a už som sa nevedel dočkať postele. O siedmej večer sme zakotvili 140 km od dejiska zápasu na našom hoteli, ktorý sa nachádzal v útulnom mestečku Perigueux-Boulazac. Hotel sa volal Premiere Classe, takže som čakal prvotriedne služby, avšak.... Ten môj pohľad, keď som zbadal izbu, sa podobá veľmi strašidelným grimasám. Čakal som krásnu vaňu s veľkou plazmou a dvojposchodovú posteľ. Z týchto požiadaviek, ktoré boli btw sľúbené, bola ozajstná len tá posledná. Nemali sme vaňu, ale sprchu (2x2cm), z ktorej tiekla voda až do „obývačky", ktorá bola pár centimetrov od sprchy. Telka bola veľká ako moja peňaženka a futbal by na nej nepozeral ani človek s tým najlepším zrakom. Čakala nás prvá večera a prišiel menší problém - môj ocino má v jazykoch nie zmätok, ale...proste je úplný neznalec, takže bola rada na mne :D ukecal som to s mademoiselle (neviem ako sa volá) tak, že sme obaja dostali špičkové cestovinové taštičky s tým najlepším pečivom na svete (veď Francúzsko - svet pečiva). Išli sme na izby, pozreli si otvárací zápas EURA (s krásnym gólom Payeta) a zaľahli ako králi. Ráno sa nám stala jedna z najtrápnejších vecí na svete, ak nie tá najtrápnejšia - zaspali sme na zápas. Našťastie nám volala sprievodkyňa a môj otec sa obraňoval tým, že má budík nastavený len na pracovné dni a v deň zápasu bola sobota (oh god). Autobusár nás ale našťastie prijal a cestovali sme do dejiska zápasu (40 km od Atlantiku). Najprv sme však boli vysadení v centre Bordeaux pri fanzóne a išli sme sa najesť. Opäť sme chceli bagety, ktoré nás nevyšli lacno, ale s tým sa muselo mimo Slovenska počítať. Walešskí fanúšikovia sa zrejme masovo množili, keďže v uličkách mesta som stretával iba ich. Boli však mimoriadne priateľskí a s každým sme sa zdravili, podávali si ruky a priali sme si navzájom veľa šťastia. Mesto je naozaj krásne a chcem sa tam pozrieť ešte raz. Všetci sa už sústredili na výkop a my sme práve vystúpili na parkovisku neďaleko nového futbalového stánku tamojšieho klubu Girondins. Kontrolami sme prešli bez problémov, ale jeden pán tmavšej pleti z ochranky mi povedal, že môjho pomarančového džúsu v plastovej fľaši sa musím zbaviť. A potom prišiel zatiaľ najkrajší pohľad v živote. Ten štadión bol proste krásny, sedeli sme takmer úplne hore a výhľad bol parádny. Štadión sa začal zapĺňať a hráči sa začali rozcvičovať. Prvý polčas sme teda prehrali o gól. V druhom polčase som si aj zakričal ale zo štadiónu sme odchádzali vykričaní a zároveň aj trochu sklamaní. Ešte raz som si obzrel štadión a povedal „Wau". Na hotel sme prišli neskoro večer, ale nasledujúce ráno nás už raňajky neobišli. Dal som si opäť francúzske pečivo a naozaj som si pochutil. Nastúpili sme do autobusu pobalení a čakala nás náročná cesta, ktorú som našťastie celú prespal a prebudil sa až v pondelok o 7 ráno v Bratislave. Bolo to za mnou a nenávratne preč, jednoznačne najkrajší víkend v mojom živote.
Tu je ale pár vecí, ktoré som zistil :
ľudia mimo Slovenska sú oveľa milší,
v Rakúsku, Nemecku a ani Francúzsku som nezazrel jediný billboard,
podarilo sa mi v reštike v Bordeaux vyliať kávu a doniesli mi novú, za ktorú som neplatil (na Slovensku nemožné),
autobusom už ďaleko nepôjdem,
síce sme prehrali, ale nezaslúžene a zakričal som si!
Adam Kršiak
5
ČLÁNKY NAŠICH REDAKTOROV
Prečo sa vzdelávať? Za môjho krátkeho života som sa doposiaľ stretla s mnohými ľuďmi, ktorí si nevedeli ani len predstaviť, že by si vo svojom voľnom čase neotvorili nejakú knihu. Dokonca aj dospelí túžili aspoň na chvíľu zahodiť starosti a ponoriť sa do hlbín fantázie či štúdia. No naopak viacero ľudí, ktorí aj napriek tomu, že majú na to, aby sa prostredníctvom štúdia vypracovali, ovláda pohodlné objatie lenivosti. Na čo si otvoriť encyklopédiu, keď môžeme celý deň sedieť a zízať do nejakej hlúpej debne? Čuduj sa svet, možno aj do dvoch či troch naraz. Aký úžitok nám to ale prinesie? Len si predstavte, ako by vyzeral svet, keby neexistovala lenivosť. Ako ľudstvo by sme extrémne napredovali takmer v každej oblasti. Veda, umenie, šport... Toľko objavov, toľko úžasných diel, toľko pamätihodných výkonov a predovšetkým toľko šikovných ľudí. Nechceli by ste aj vy patriť medzi nich? Chceli? Tak pracujte, študujte, robte to, čo vás baví. Nejde vám nejaký predmet? Tak si k nemu sadnite a snažte sa porozumieť jeho čaru. Možno je to práve odbor, ktorý vás povedie životom, len ste tú lásku k nemu doposiaľ neobjavili, podobne ako mladý Einstein k fyzike. Avšak ak mu porozumiete a aj napriek tomu vás neuchváti absolútne nič súvisiace s ním, potom nestrácajte čas a venujte sa niečomu inému. Pochybujem, že žiaden človek z tej masy ľudí, ktorá najradšej sedí doma, netúži raz niečo dokázať, alebo niekam sa dostať. Každý sen má šancu byť splnený. Prečo teda len snívať? Prečo si neprestať hovoriť, že na to nemáme? Prečo nevymeniť preafektovanú telenovelu za zaujímavý televízny kvíz, alebo facebook za wikipédiu? Ľudský život nie je taký dlhý na to, aby sme dni, ktoré nám ponúka, zbytočne premárnili. Chceme predsa niečo po sebe zanechať. Zbavme sa teda ťažkých okov lenivosti, život sa nám odmení.
Monika Wesserlová
6
UDALOSŤ MESIACA
Imatrikulácie 2016 Dňa 26.10.2016 sa na našej škole uskutočnili imatrikulácie prvákov. Žiaci tretích ročníkov a septimy si pripravili program pre našich nováčikov. Všetci sa spoločne stretli v telocvični. Uvítali ich moderátori Klaudia Gerdenichová a Dávid Sluka. Ďalšou triedou bola 3.F, ktorá pobavila nielen svojich nasledovníkov, ale aj ostatných. Vtipný program totiž zakončilo ešte vtipnejšie krátke divadielko, a to napodobenina Popolušky. Všetci sme sa schuti zasmiali a pokračovali ďalej.
Ako prvá sa predviedla septima. Naši malí primáni boli nadšení a s očakávaním ich sledovali. Okrem pozorovania boli pre nich pripravené samozrejme aj aktivity, ktoré museli zdolať. Pri odovzdávaní pamätných listov všetkým zaspievala Alexandra Gaherová (žiačka septimy a predsedníčka študentskej rady).
Myslím, že pre väčšinu nastal najväčší šok, keď prišla trieda 3.D. Mali zaujímavý program, ale nikto nečakal až také prekvapenie. Priviedli si hosťa. A to pána Pátroviča, ktorého pozná asi každý z nás. Za svoj výkon si zaslúžil standing ovation a od žiakov dostal ešte aj darčekový kôš.
3.E nás prekvapila spojením folklóru a moderného umenia. Dievčatá v krojoch a slávna Harley Quinn na jednom pódiu, to sa nevidí každý deň. Tak isto aj rapovanie básne Mor ho!, ktoré podľa všetkých najlepšie zvládol Simon Oršula, žiak 1.E triedy. Foto: Radovan Huba Článok: Sabina Janikovičová 7
UDALOSŤ MESIACA
Následne sa nám predviedli nádherné a vzrušujúce tanečníčky, ktoré v každom rozprúdili krv. Nemohol to byť nik iný ako chlapci z 3.B. Myslím, že by mohli zostať ženami, veľmi im to pristalo. Žiaci 1.B triedy museli prekonať hanblivosť a zblížiť sa či už praskaním balónov vlastnou váhou alebo odoberaním štipcov z tela opačného pohlavia.
.
Po krásnych tanečníčkach sa nám ukázali praví muži. Prebehli sme hneď na divoký západ. Ale aj tak sa žiaci 3.A triedy nezapreli a ukázali nám, že gravitácia funguje na štyroch žiačkach z 1.A. Ale musím uznať, že dievčatá to zvládli bravúrne.
A nakoniec to prišlo. Záver. 1.C, hoci čakala najdlhšie, vyplatilo sa. Žiaci 3.C triedy si pripravili divadelnú hru Rómeo a Júlia. Toto vystúpenie bolo kúzelné. Júlia mala väčšie svaly než samotný Rómeo (kto vie čím to bude), zistili sme, že už vtedy poznali Absolut vodku a že láska vždy víťazí.
Takže treba zhodnotiť, že aj tento ročník všetko dopadlo skvele a že o rok sa v našej škole stretnú opäť ďalší tretiaci s nováčikmi, ktorí možno ešte teraz nevedia, že skončia práve v našich rukách. Foto: Radovan Huba Článok: Sabina Janikovičová 8
UDALOSŤ MESIACA
DEŇ S MLÁDEŽOU - „Poznaj iných, spoznáš sám seba“ vedia vystupovať, spievať, tancovať no a spojili sme to s prezentáciou stredných škôl, aby mladší žiaci videli, čo všetko robia starší na stredných školách. Takisto sa prezentujú aj mládežnícke organizácie, aby sa vedelo, že mladí ľudia nerobia len zle, ale že je tu aj kopa skautov, dievčatá z Červeného kríža, z Úsmevu a rôznych ďalších dobrovoľníkov, mladí ľudia vedia aj pomáhať a robiť veci pre iných.“
V piatok 30. septembra 2016 sa na Námestí slobody v Prievidzi uskutočnil siedmy ročník podujatia Deň s mládežou. Rôzne školy prezentovali svoju činnosť, aktivity, záľuby a medzi nimi malo samozrejme svoj stánok aj naše gymnázium.
Našu činnosť prezentovala aktuálna predsedníčka ŽŠR, Alexandra Gaherová. Túto akciu spestrili aj rôzne spevácke či tanečné vystúpenia ako aj náš spevácky zbor Vavrinec.
„Takže ste sa museli určite stretnúť iba s pozitívnymi ohlasmi na túto akciu.“
Dovolili sme si položiť dve základné otázky pani Kataríne Cifríkovej, hlavnej organizátorke tohto podujatia.
„Určite áno. Za tie roky tu vystupovali mnohí talentovaní ľudia, rôzni hip-hopéri, akrobati...lámu sa tu ľady medzi staršími a mladšími, úžasné podujatie.“
„Na čo vlastne slúži tento Deň s mládežou?“ „Deň s mládežou vznikol pred siedmymi rokmi práve v spolupráci s Gymnáziom VBN - váš bývalý žiak prišiel s nápadom, vraj o Prievidzi sa nevie, že sú v nej aj nejaké stredné školy, nejakí stredoškoláci. Tak sme urobili toto podujatie, aby sme dokázali, že tu sú mladí aktívni ľudia, čo Článok: Lucia Hoosová, Foto: Sylvia Vlčková
9
INTERVIEW
Talent na kreslenie Veronika Podoláková je umelec v pravom slova zmysle. Jej diela nadchýnajú, nútia sa zamyslieť. Ako a prečo? Na to som sa pokúsila nájsť odpovede. o
o
o
o
Kedy si začala kresliť? Vždy ma fascinovalo, ako vie kresliť môj otec, tak som sa rozhodla (ako asi trojročná), že sa prihlásim na výtvarnú ako najmladší člen vôbec. Kedy si dosiahla svoj prvý úspech? Keď som mala asi štyri roky, v súťaži kreslenia kriedou v „jame“ pod Bojnickým zámkom. Vyhrala som tretie miesto medzi deťmi do desať rokov a ešte so mnou spravili aj rozhovor do RTVS! Napriek tomu, že sa mi absolútne nepáčilo, ako vyzerá moje „veľdielo“. Kedy si si uvedomila, že umenie je to, čo chceš robiť celý život a úplne sa tomu odovzdať? Vždy som po tom túžila, ale zdalo sa mi, že sú dôležitejšie veci ako napríklad škola, povinnosti, že umenie je len nepodstatná záľuba. Ale mýlila som sa. Kreslenie je pre mňa ako liek, môj protest proti spoločnosti, niečo, v čom môžem dať všetko von, moja terapia. Takže nič ma nebavilo viac ako tá maľba. Ani škola ako taká, nech už sa jednalo o akýkoľvek predmet a keď som prišla na gympel, už som bola rozhodnutá, že cesta normálneho študenta nebude tá moja. Preto chcem tomuto svetu priniesť niečo nové. Definuj svoje umenie. Umenie sa nedá definovať, umenie sa musí cítiť. Sú to pre mňa najtajnejšie miesta, ktorými vyjadrujem všetko. Obrazom poviem o všetkých pocitoch, myšlienkach a názoroch na tento svet.
Renata Dominiková
o
Ako vyzerá tvoja príprava na VŠVU? Čítam veľa o umení, umelcoch, histórii, viac kreslím, skúšam všetky techniky, učím sa prezentovať svoju tvorbu, nájsť seba, svoju originalitu.
o
Čo by si chcela dokázať umením? Chcem, aby boli ľudia schopní cez obrazy cítiť city! V tomto systéme, svete ako takom. Aby cítili boj, aby sa zobudili, aby sme dokázali bojovať za zmenu systému v spoločnosti.
o
Kto alebo čo je tvojou najväčšou inšpiráciou? Nick Cave. Je to vizuálny umelec. Vytvára sochy, oblečenie, obrazy z neobmedzeného spektra materiálov. Jeho tvorba vo mne vyvoláva neopísateľné pocity. Nikto ma nikdy neoslovil tak ako on. Ďakujem za tvoj čas.
10
UDALOSTI MESIACA
Halloween Kelti verili, že v období na konci októbra sa stierali hranice medzi svetom živých a mŕtvych. Nasadzovali si masky, aby sa chránili pred démonmi a mŕtvymi, ktorí sa v tom čase potulovali v ľudskom svete. Vďaka maskám mali zapadnúť medzi diabolské bytosti, ktoré ich nechali na pokoji. To je zhrnutá história pohanského sviatku, ktorý sa oslavuje 31.októbra. V minulosti bol vo svojej modernej podobe rozšírený hlavne v Amerike, ale v poslednej dobe sa stal populárnym a rozšíreným po celom svete . Na Slovensku máme podobný sviatok - Deň pamiatky zosnulých, inak nazývaný aj Dušičky. Vtedy si pripomíname našich mŕtvych, preto je to tiež deň, kedy sme spojení s duchovnými a nadprirodzenými bytosťami .Tam sa však podobnosť medzi Dušičkami a Halloweenom končí. Ak ste vydržali čítať až sem, gratulujeme. Teraz môžeme ukončiť vzdelávacie okienko a prejsť k podstate. A to je otázka: Čo Halloween znamená pre nás? Pre nás pre tých ,ktorí ho radi oslavujeme, pre mladých. Nám ide totiž hlavne o zábavu. O možnosť ísť von s partiou, obliecť si kostým a možno sa aj trochu báť. Mať na sebe kostým pre nás znamená zmenu. Je to príležitosť stať sa na chvíľu niekým iným a zažiť niečo nezabudnuteľné. Vymyslieť, prichystať a vyrobiť kostým je úžasný proces, aj keď v ňom potom nerobíte nič bláznivé či neuveriteľné, stojí to zato. Ten kolotoč príprav vás tak pohltí, že sa niekedy pristihnete, ako nad tým ešte aj pri zaspávaní uvažujete.
11
Každý z nás sa z času na čas bojí, ale niektorí sa bojíme radi. Ale prečo? Možno pre ten pocit, keď vami prebehnú zimomriavky a bojíte sa pozrieť za chrbát. Keď vám adrenalín prúdi celým telom a každý hlasnejší zvuk vás dokáže vystreliť zo stoličky. A poviem vám, strach sa najlepšie šíri v skupine, stačí, keď sa iba jeden zachveje a o chvíľu sa všetci trasiete. Ale koniec koncov, nie je na tom nič zlé, pretože od strachu ešte nikto neumrel (alebo ak aj umrel, tak určite to malo iný dôvod). V našej škole tiež chápu, aký je Halloween pre nás zaujímavý a dôležitý, a preto žiaci zo sexty už niekoľko rokov organizujú Halloweensku párty. Tento rok sa konala 25.októbra v klubovni a zúčastnili sa jej žiaci z nižších ročníkov na osemročnom gymnáziu (aj my, pravdaže, tam, kde sa niečo deje, predsa nesmieme chýbať). Boli tam viaceré súťaže vrátane tej o najlepší kostým. My sme síce nič nevyhrali, ale ako cena útechy boli cukríky (čím si to u nás organizátori napravili). Nechýbala ani strašidelná cesta, takže sme sa aj báli (hlavne preto, že sme sa báť chceli), ale nikto neumrel od strachu. Samozrejme sa aj tancovalo a diskotéka bola najlepšia. Tohtoročný Halloween teda splnil naše požiadavky, preto sme na záver pozbierali všetky hviezdičky, ktoré sme našli a dávame ich sexte.
Natália Ottová a Tamara Balážová
12
Strata je výhra Si osamelý? Alebo snáď stratený? Neodpovieš, otázky do prázdna posielam, i keď verím, že sa nájde niekto, kto mi odpovie.
A čo tak hľadať šťastie? Nevieš, kde je schované? Ja ho nevidím, ale bez teba ho konečne pocítim, bolesťou už si neublížim.
Láskou ľudia prekypujú, iných rany pri nich oddychujú. Ako spoznáme pravý cit? Asi ani na túto otázku odpovede niet.
Mal by si sa pred svetom skryť, tvojim očiam nesmieš dovoliť svet zničiť. Rozniesol si nešťastie, ale vedieť musíš, že moje opovrhnutie tebou už neovplyvníš.
Radšej osamelá kráčať budem, než strachom z teba umriem. Niektorí ľudia sú nám poučením, i keď vtedy to tak nevidíš, ale ty neskôr precitnutie pochopíš. A už sa viac nepotopíš.
Sabina Janikovičová
13
Buď stromom Listy posledné na zem padajú, hory každou farbou sa opäť sfarbujú. Len tam vyraziť, na nič iné nemyslieť a do toho sa ponoriť.
Myšlienky od iných snažím sa oddeliť, lásku svoju na niečo krásne pokúšam sústrediť. Cestou nočnou osvetlenou kráčajúc, len v svojej hlave listy vidím unášajúc, vetrom lietať tam i späť.
Zamýšľam sa, kde listy sa podeli, jedny padli a ďalšie zas v umení technológií upadli. Vidím rôzne tváre a tvary, a všetko je to tak nádherné ako tie naše legendárne hory.
Cestičkou nejasnou vo víchre si kráčam, vidím lásku a cit, i keď sa len v hmle vznášam. Hviezdy sú teraz jasnejšie pre mňa, zo zrady sa vyliečiť a pozdvihnúť sa zo dna.
Nájsť šťastie v maličkostiach je tak kúzelné, poďme objať stromy, veď je to prenádherné. Sú mocné, ochránia ťa, ak stratíš svoj smer, pozri potom na ne a cestu nájdeš, to mi ver.
Sabina Janikovičová
14
[Zadajte text]
UDALOSŤ MESIACA
Deň so starými rodičmi Dňa 24.10. 2016 sa v klubovni našej školy uskutočnilo podujatie s názvom Deň pre starých rodičov. Programom nás sprevádzali žiaci od prímy až po kvartu. Po príchode starých rodičov, ktorí dorazili v hojnom počte, nás privítal dievčenský spevácky zbor, ktorý si pre nás pripravil tri ľudové piesne. Krv v žilách rozprúdil aj The Entertainer na saxofóne v podaní žiačky Niny Gombarčíkovej a asi najenergickejšie bolo vystúpenie Olivera a Sandry z Kvarty, ktorí nám spolu zaspievali pesničku Rude od Magic. Mladé talenty sprevádzala na klavíri pani profesorka Bartošová. Pozvanie na toto podujatie samozrejme neodmietla ani pani riaditeľka našej školy, ktorá si program s nadšením v tvári pochvaľovala. Na záver sa nám predstavilo aj francúzske divadlo pod vedením p. profesorky Bohušovej v podaní našich sekundánov. Myslím , že najkrajším záverom nemohlo byť nič iné, ako vidieť šťastie v očiach hrdých starých rodičov, ktorí s nadšením odmenili svoje vnúčence srdečným potleskom.
Účinkujúci žiaci: Zbor dievčat (tercia A, tercia B) Andrej Lackovič- flauta Nina Gombarčíková- saxofón Michaela Fleischerová- próza Lea Jelušová- klavír Simona Mendelová- gitara Barbora Madajová- flauta Maxim Petrovský- klavír Viktória Hozzová, Karolína Ficelová- tanec Maxim Petrovský- spev Andrej Ďurdina- poézia Michal Líška, Dan Páleník- gitara Oliver Hrdý, Sandra Čičmancová- spev Divadlo vo francúzskom jazyku (sekunda)
F
Článok: Sabina Janikovičová Foto: Radovan Huba 15
OZNAMY
Bude sa konať . . .
Milí gympláci ! Všetci dobre viete, že život sa s ľuďmi nemazná a nie všetci to majú v živote ľahké. Je mnoho ľudí, ktorí by boli vďační za vašu pomoc. Ak teda chcete aj vy urobiť dobrý skutok, máte šancu. Srdečne vás prosíme, aby ste sa zapojili do zbierky vrchnákov z PET fliaš pre Martinku z Handlovej. Tej bude pri určitom počte vrchnákov zakúpený prenosný dýchací prístroj. Zberná nádoba sa nachádza blízko vrátnice. Budeme vďační každému, kto aspoň trochu prispeje.
Aj tento rok sa bude konať v poradí už 22. ročník Študentskej kvapky krvi, ktorú organizuje Slovenský Červený kríž. Kampaň začala 17. októbra a potrvá do 18. novembra. Do našej školy príde mobilná odberná jednotka z Martina dňa 22.11. 2016. Heslom tohtoročnej Študentskej kvapky je „Nech si, aký si, potrebujeme aj tvoju krv!“ Ľudia, ktorí potrebujú krv ti budú vďační, či máš jednotky, alebo päťky. Dobrých študentov predsa ľudia nespoznajú podľa známok, ale podľa charakteru a skutkov. Ak máš aj ty záujem, neváhaj a prihlás sa u pani profesorky Lančaričovej. Stačí, ak spĺňaš tieto podmienky: - vek nad 18 rokov -dobrý zdravotný stav -hmotnosť nad 50 kg
Sylvia Vlčková
16
Milí gympláci, pripravili sme si pre vás tajničku, v ktorej môžete vyhrať pre tento školský rok tzv. ŽOLÍKA. Ten vás oslobodí od odpovede pri tabuli na akejkoľvek vyučovacej hodine. Stačí, ak vylúštite pokračovanie výroku : „Učíme sa pre život, ____________.“ 5 4 2
1
3
9
6
7
8
10
11
1.Opak dňa 2. Základná jednotka hmotnosti 3. Sladký produkt včiel 4. Plodina pestovaná na výrobu oleja a cukru 5. Mesto na severozápade Ruska (kedysi Leningrad ) 6. Elektronická pošta 7. Manželov/ manželkin brat 8. Kryptón- značka 9. Stavba spájajúca brehy riek 10. Mať rád (angl.) 11. Ženské meno (21.10)
Svoje odpovede posielajte do konca novembra na e-mail :
[email protected] alebo do správ na FB stránku BenedyG. NEZABUDNITE PRIPÍSAŤ AJ VAŠU TRIEDU! Výherca bude odmenený začiatkom decembra. Veľa šťastia! Sylvia Vlčková.
Rozprávajú sa dvaja chlapi v krčme: -Počul si, že Jožova žena spadla do stavebnej jamy? -Chudák, Peter! -Ale vraj ju niekto zachránil. -Chudák, Peter !
Kedz chceš bic uspešni, netreba ci len AJFON, AJMEK...treba AJROBIC! Viete čo má hypochonder napísané na hrobe? -Ja som vám to hovoril...
Viete, čo je na svete najlepšie rozdelené? -Rozum. Každý si myslí, že ho má dosť.
Dekan predvolal študenta: - Počúvajte, včera vás videli v dievčenskom internáte. V zhode s univerzitnými predpismi musíte zaplatiť pokutu 10€. A uvedomte si, že nabudúce to bude stáť 15€. A ak vás tam uvidím aj tretí raz, tak pokuta bude robiť 20€! - Pán profesor, ja si veľmi cením váš čas. Porozprávajme sa ako dvaja rozumní ľudia. Koľko stojí permanentka na celý semester?
Jarný podvečer v Slávičom údolí, na lavičke sa objíma mladá dvojica matfyzákov . Dievča sa pýta chlapca: "Myslíš na to, na čo ja?" "To vieš, že áno, miláčik." "A koľko ti to vyšlo?"
17
Ďakujeme! Veľmi pekne vám ďakujeme za prečítanie prvého čísla časopisu BenedyG a dúfame, že budete netrpezlivo čakať aj na naše druhé číslo, ktoré by malo vyjsť začiatkom januára 2017. Takisto očakávame, že s nami budete naďalej s radosťou spolupracovať na všetkých článkoch, že sa s nami podelíte o vaše zážitky a samozrejme budeme radi, ak nám občas prispejete aj nejakou pikoškou z vyučovacích hodín, či vtipnou fotkou. Všetko veľmi radi zverejníme, len aby sme vás potešili.
Nesmieme zabudnúť, že bez našej úžasnej pani riaditeľky by toto číslo nikdy nevyšlo, takže samozrejme aj jej posielame jedno veľké ĎAKUJEME! Redakcia BenedyG
A nesmieme zabudnúť poďakovať ešte jednej významnej osobe: Jazyková korektorka: Mgr. Bohušová Petra
Kontaktujte nás: Email:
[email protected] Facebook page: BenedyG (nezabudnite nám hodiť LIKE)
