1
ÚVOD....................................................................................................... 3
2
DIDAKTIKA ODBORNÉHO VÝCVIKU....................................................... 5 2.1 Predmet didaktiky ............................................................................5 2.2 Špecifiká odborného výcviku.............................................................5 2.3 Činitele vo vyučovacom procese .......................................................6
3
CIELE VÝUČBY V ODBORNOM VÝCVIKU............................................... 8 3.1 Taxonómia cieľov v psychomotorickej oblasti ....................................8 3.2 Požiadavky na ciele vyučovacieho procesu.....................................10 3.3 Metodický postup pri určovaní cieľov výučby...................................11
4
DIDAKTICKÉ ZÁSADY V ODBORNOM VÝCVIKU................................... 14 4.1 Zásada utvorenia optimálnych podmienok pre vyučovací proces......14 4.2 Zásada motivácie, uvedomelosti a aktivity .......................................15 4.3 Zásada názornosti ...........................................................................15 4.4 Zásada primeranosti ........................................................................16 4.5 Zásada trvácnosti a operatívnosti výsledkov vyučovacieho procesu .16 4.6 Zásada systematickosti....................................................................16 4.7 Zásada sústavnosti a postupnosti ....................................................17 4.8 Zásada vedeckosti ...........................................................................17 4.9 Zásada spojenia školy so životom, teórie s praxou...........................17 4.10 Zásada zamerania vyučovacieho procesu na všestranný rozvoj osobnosti žiakov..............................................................................18
5
UČIVO.....................................................................................................19 5.1 Základné a rozširujúce učivo...........................................................19 5.2 Pedagogické dokumenty .................................................................20 5.3 Prvky učiva .....................................................................................21 5.4 Zložky učiva....................................................................................21 5.5 Systémy odborného výcviku............................................................22
6
VYUČOVACIE METÓDY......................................................................... 24 6.1 Klasifikácia vyučovacích metód.......................................................24 6.2 Charakteristika vyučovacích metód využívaných v odbornom výcviku26
7
ORGANIZAČNÉ FORMY V ODBORNOM VÝCVIKU 29 7.1 Učebný deň ....................................................................................29
8
MATERIÁLNE PROSTRIEDKY............................................................... 32 8.1 Funkcie materiálnych prostriedkov vo výučbe .................................32 8.2 Výrobné materiálne prostriedky.......................................................33 8.3 Didaktické materiálne prostriedky ...................................................33
9
KONTROLA A HODNOTENIE V ODBORNOM VÝCVIKU.........................35 9.1 Klasifikácia odborných vyučovacích predmetov v rámci praktického vyučovania ......................................................35 9.2 Funkcie hodnotenia ........................................................................38 9.3 Metódy pedagogickej kontroly.........................................................38 9.4 Kritéria hodnotenia v odbornom výcviku..........................................39
10 OSOBNOSŤ MAJSTRA ODBORNEJ VÝCHOVY......................................40 10.1 Príprava majstra odbornej výchovy na vyučovanie ..........................40 11 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV.............................................42
2
1
ÚVOD
Na majstrov odbornej výchovy stredných odborných škôl sú kladené neustále sa zvyšujúce požiadavky nielen v odbornej oblasti, ale aj v oblasti výchovy a vzdelávania. Preto každý majster by mal ovládať zákonitosti didaktiky odborného výcviku, pedagogiky a psychológie. Cieľom metodickej príručky je poskytnúť majstrom odbornej výchovy systematicky zoradené informácie o hlavných didaktických prvkoch odborného výcviku. Metodická príručka obsahuje aj metodický návod, ako správne formulovať výchovné a vzdelávacie ciele v predmete Odborný výcvik. Ďalej je tu uverejnený metodický návod, ako postupovať pri tvorbe tematického plánu učiva a pri vypracovaní dennej prípravy majstra odbornej výchovy. Metodická príručka môže slúžiť ako učebný text pre potreby špecializačného kvalifikačného štúdia pre majstrov odbornej výchovy.
3
4
2
DIDAKTIKA ODBORNÉHO VÝCVIKU
2.1
Predmet didaktiky
Didaktika je pedagogická disciplína, ktorej predmetom skúmania je vyučovací proces ako jednota činnosti učiteľa a žiaka (učenie sa). Didaktika odpovedá na otázky: - Prečo vyučovať? - Čo vyučovať? - Ako vyučovať? Predmetom skúmania didaktiky je vedecky zdôvodňovať: - určenie cieľov vyučovacieho procesu, - výber učiva, - voľbu vyučovacích metód, - voľbu materiálnych prostriedkov vyučovania, - voľbu foriem vyučovacieho procesu. Cieľom didaktiky je prispieť k zvládnutiu problémov každodennej praxe vyučovania a učenia sa. Didaktika odborného výcviku je vednou disciplínou, ktorá skúma špecifické zákonitosti odborného výcviku ako jednej z foriem výchovy a vzdelávania učňov na stredných odborných učilištiach. Zaoberá sa cieľmi, obsahom, organizáciou, formami, metódami, zásadami a prostriedkami vyučovania. (Bajtoš, 2000, str. 16).
2.2
Špecifiká odborného výcviku
Vyučovací predmet Odborný výcvik sa dosť líši od ostatných odborných predmetov, ktoré sa vyučujú v príslušnom učebnom odbore. Medzi hlavné špecifiká predmetu Odborný výcvik patria: 1. odborný výcvik nie je len vyučovací, ale do určitej miery aj pracovný proces, 2. odborný výcvik prebieha súčasne s teoretickým vyučovaním, čo zabezpečuje spojenie všeobecných a odborných teoretických poznatkov žiakov s ich praktickými pracovnými zručnosťami a návykmi pri tvorivom riešení zadanej úlohy, 3. v odbornom výcviku sa žiaci môžu aktívne zúčastňovať na produktívnej práci pri vytváraní materiálnych hodnôt, 5
4. odborný výcvik prebieha v prostredí, ktoré má skoro rovnaké podmienky ako prostredie, kde prebieha výroba produkcie alebo priamo vo výrobe, 5. odborný výcvik využíva iné organizačné formy výučby, ako je to v ostatných teoretických odborných predmetoch, 6. v odbornom výcviku je kontakt majstra so žiakmi bezprostrednejší a dlhšie trvajúci, 7. vyučovacia jednotka v odbornom výcviku má dlhšie trvanie, 8. nevyhnutnosť dodržiavania bežných, ale aj špecifických požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 9. hodnotenie učebnej činnosti a výsledkov žiakov je zamerané hlavne na psychomotorické zručnosti.
2.3
Činitele vo vyučovacom procese
Vo vyučovacom procese predmetu Odborný výcvik sa stretneme s rozličnými činiteľmi, ktoré tento vyučovací proces významne ovplyvňujú. Sú to: 1. podmienky, v ktorých výchovno-vzdelávací proces prebieha (vonkajšie – spoločensko–historické, regionálne, materiálno-technické; vnútorné – stav duševného a telesného vývoja žiakov, ich doterajšie vedomosti, zručnosti a návyky, schopnosti, záujmy, charakterové vlastnosti a iné); 2. ciele; 3. didaktické zásady, ktorými sa riadi celý výchovno-vzdelávací proces; 4. majster a žiaci; 5. učivo; 6. metódy; 7. formy výučby; 8. materiálno-technické prostriedky; 9. výsledky - predstavujú vedomosti, zručnosti a návyky žiakov, ktoré nadobudli v procese výučby. Tieto činitele vytvárajú systém didaktiky odborného výcviku, ktorý sa dá graficky znázorniť:
6
Obrázok č. 1 Systém didaktiky odborného výcviku (Bajtoš, 2000, str.20)
Podmienky Ciele Didaktické zásady Majster Vyučovanie Metódy
Učivo
Žiaci
Vyučovací proces
Učenie
Formy
Výsledky
7
Prostriedky
3
CIELE VÝUČBY V ODBORNOM VÝCVIKU
Vyučovacie ciele predstavujú plánovanú zmenu osobnosti žiaka, ku ktorej dochádza vo výchovno-vzdelávacom procese. Všeobecne pod pojmom cieľ sa rozumie ideálna predstava toho, čo sa má v činnosti dosiahnuť. Vyučovací proces v odbornom výcviku má plniť dve funkcie, a to vzdelávaciu a výchovnú. Preto je potrebné, aby majster formuloval ciele pre obidve oblasti: výchovné a vzdelávacie. Majstri by si mali uvedomiť význam cieľov a formulovať jednotlivé ciele, ako sú: ciele tematických celkov, tém učiva, ciele vyučovacej jednotky a jej jednotlivých častí. Ide o konkrétne (špecifické) ciele, ktoré rozdeľujeme na: 1. kognitívne (poznávacie) – zahrňajú oblasť vedomostí, intelektuálnych zručností a poznávacích schopností. Týmto cieľom tiež hovoríme vzdelávacie, pretože prevažujú pri vzdelávaní. 2. psychomotorické – zahrňajú oblasť motorických zručnosti a návykov za účasti psychických procesov. Sú hlavnou náplňou odborného výcviku a hovoríme im tiež výcvikové ciele. 3. afektívne (postojové) – zahrňajú citovú oblasť, oblasť postojov, hodnotovej orientácie a sociálno-komunikačných zručností. Keďže tu ide hlavne o výchovu, hovoríme im tiež výchovné ciele. Ciele sa medzi sebou odlišujú mierou všeobecnosti a významom. 3.1 Taxonómia cieľov v psychomotorickej oblasti Pri formulácií konkrétnych cieľov musíme vychádzať z toho, že existuje viacero úrovní učenia: zapamätanie si poznatkov a faktov, ich pochopenie, aplikácia v praxi, analýza a syntéza pochopených poznatkov, hodnotenie a tvorivá aplikácia. Aby sa zdôraznil hierarchický charakter cieľov, došlo k ich klasifikácii pomocou tzv. taxonómií. Pre vyučovanie odborného výcviku sa ako najvhodnejšia javí taxonómia M. Simpsona, ktorá obsahuje 7 úrovní psychomotorických cieľov: 1. Vnímanie činnosti, zmyslová činnosť – žiak dokáže použiť zmyslové orgány na získanie predstavy o budúcej motorickej činnosti a na posúdenie vhodnosti a správnosti činnosti. Ciele formulujeme pomocou aktívnych slovies ako sú: vybrať, určiť, identifikovať, izolovať, rozoznať, popísať a pod..
8
2.
3.
4.
5.
Napríklad: Rozoznať pomocou hmatu vhodnosť látky na ušitie nekrčivých nohavíc. Pomocou ohýbania vybrať vhodné vŕbové prútie na zhotovenie košíka na ovocie. Podľa hmatu rozoznať vhodnú konzistenciu hliny na zhotovenie hrnčeka. Pripravenosť na činnosť – žiak je psychicky, fyzicky a emocionálne pripravený vykonať určitú činnosť. Na formuláciu cieľov nám slúžia tieto aktívne slovesá: ukázať, začať, reagovať, poznať, vysvetliť, prejaviť a pod.. Napríklad: Poznať zásady pri výbere látky na nekrčivé nohavice. Vysvetliť postup pri rezaní vhodných vŕbových prútov na zhotovenie košíka na ovocie. Ukázať pomôcky a nástroje na výrobu hrnčeka. Napodobňovanie činnosti, riadená činnosť – žiak opakuje pracovné úkony, ktoré predtým demonštroval majster, pričom ide o základné úkony, na základe ktorých sa postupuje ku komplexným zručnostiam. Aktívne slovesá, ktoré využívame pri formulácií cieľov sú napríklad tieto: zhotoviť, skonštruovať, nastaviť, opraviť, zmerať, vyrobiť, zostaviť. Napríklad: Zhotoviť strih na predný diel dámskych nohavíc. Narezať vŕbové prúty dlhé 50 cm na zhotovenie košíka na ovocie. Vyrobiť hrnček bez uška za pomoci majstra na hrnčiarskom kruhu. Mechanická činnosť, zručnosť – žiak vykonáva činnosť spoľahlivo, bezpečne, presne a zručne. Ide tu o menej komplexné činnosti. Aktívne slovesá, ktoré sú vhodné na formuláciu cieľov: rovnaké ako pri napodobňovaní činnosti. Napríklad: Zhotoviť strih na predný diel pánskych nohavíc. Skonštruovať základnú kostru košíka na ovocie z vŕbového prútia. Vyrobiť hrnček bez uška na hrnčiarskom kruhu bez pomoci majstra. Komplexná automatická činnosť – žiak vykonáva ľahko, presne , rýchlo, bezchybne a automaticky komplexné a zložité činnosti. Aktívne slovesá, ktoré sa využívajú pri formulácií cieľov sú podobné ako pri kategóriách č. 3 a 4. Napríklad: Ušiť dámske nohavice veľkosti 38 z nekrčivého materiálu. Zhotoviť košík na ovocie z vŕbového prútia. Vyrobiť kompletný hrnček za pomoci hrnčiarskeho kruhu. 9
6. Prispôsobovanie, adaptácia činnosti – žiak dokáže meniť, modifikovať, prispôsobovať činnosť zmeneným podmienkam alebo v problémovej situácií. Aktívne slovesá využívané u tejto kategórie sú: prispôsobiť, zmeniť, adaptovať, zrevidovať a pod. Napríklad: Ušiť detské nohavice veľkosti 124 z elastického materiálu. Zhotoviť košík na ovocie z vŕbového prútia a umelohmotného materiálu. Ručne vytvarovať kompletný hrnček. 7. Tvorivá činnosť – žiak používa osvojené spôsoby činnosti v nových, neznámych a problémových situáciách. Pri formulácií cieľov sa využívajú tieto aktívne slovesá: skonštruovať, vytvoriť, kombinovať, zložiť, navrhnúť. Napríklad: Zhotoviť strih pohodlných športových dámskych nohavíc. Zhotoviť netradičný košík na ovocie z prírodných materiálov. Navrhnúť zaujímavú kresbu na detský hrnček.
3.2
Požiadavky na ciele vyučovacieho procesu
Jednotlivé ciele by mali spĺňať tieto požiadavky: 1. Konzistentnosť – ide tu o podriadenosť nižších cieľov vyšším (ciele témy majú vychádzať z cieľov tematického celku). 2. Primeranosť – ide tu o súlad požiadaviek s možnosťami a schopnosťami žiakov a majstra a s reálnymi podmienkami výučby. 3. Vyjadrenie výkonov žiakov v pojmoch – ide tu o označenie konečného stavu, ktorý sa má dosiahnuť u žiakov – nadobudnutie nových alebo zdokonalenie už nadobudnutých vedomostí, zručností a návykov. 4. Jednoznačnosť - ide tu o formuláciu cieľov takými slovami a pojmami, ktoré nepripúšťajú viacero významov ich zmyslu ani majstrom ani žiakmi. 5. Kontrolovateľnosť – cieľ má by určený tak, aby umožnil porovnať dosiahnuté výsledky s vytýčeným cieľom a zhodnotiť, či cieľ bol alebo nebol splnený. 6. Rešpektovanie taxonómie cieľov – ciele sa majú formulovať tak, aby pokrývali rôzne úrovne učenia sa.
10
• Pri formulácii psychomotorických (výcvikových) cieľov nám pomáha Magerova technika, ktorá odporúča, aby cieľ obsahoval 3 zložky: - požadovaný výkon žiaka – je vyjadrený pomocou aktívnych slovies, ktorými dosiahneme požadovanú činnosť u žiaka, - podmienky výkonu – určujú rozsah požadovaného výkonu, vymedzenie spôsobu riešenia, použitie materiálnych a technických pomôcok a pod., - normu výkonu – ktorá určuje napríklad požadovaný počet správne vyriešených úloh, tolerované nepresnosti výkonu, časový limit a pod.. 3.3
Metodický postup pri určovaní cieľov výučby
Pri určovaní vzdelávacích a psychomotorických cieľov sa odporúča tento metodický postup (Bajtoš, 2000, str. 29): 1. Oboznámiť s profilom absolventa, s cieľmi, ktoré uvádzajú učebné osnovy, tematický plán učiva, prípadne metodické príručky pre predmet odborný výcvik. 2. Vymedziť ciele, uvedené v učebných osnovách, v terminológii výkonov žiakov. Zmyslom tohto kroku je, aby si majster uvedomil, že musí plánovať najmä činnosť žiakov. Majster si má odpovedať na otázku: „Čo má žiak vedieť?“ 3. Analyzovať obsah učiva, t.j. pri zohľadnení nadradených cieľov rozložiť obsah učiva v učebnici a v doplnkových učebných textoch na základné prvky: fakty, pojmy, veličiny, vzorce, poučky, princípy, schémy, diagramy, obrázky, zákony, teórie a pod. 4. V tomto kroku musí majster splniť požiadavku jednoznačnosti, kontrolovateľnosti a primeranosti cieľov. 5. vymedziť podmienky, za ktorých sa má výkon dosiahnuť, aby sa mohol považovať za vyhovujúci. Majster si pomôže otázkou: „Za akých podmienok to má žiak vykonať?“ 6. Určiť mieru – normu očakávaného výkonu, t.j. hranicu vedomosti a nevedomosti – minimálny výkon, ktorý musí žiak preukázať, aby získal aspoň známku dostatočný. Majster si pri realizácii tohto kroku pomôže otázkou: „Do akej miery to má žiak vedieť?“ Ako má vyzerať správne sformulovaný vzdelávací cieľ? Pre názornosť uvádzame niekoľko vzdelávacích cieľov z rôznych učebných odborov, ktoré obsahujú všetky tri zložky, ktoré odporúča Magerova technika:
11
Kuchár Uvariť štyri porcie jedla – kapor na modro – na plynovom sporáku z pripravených surovín. Požadovaný výkon žiaka: uvariť jedlo Podmienky výkonu: plynový sporák a pripravené suroviny Norma výkonu: štyri porcie Cukrár Upiecť 2 korpusy na tortu zo šľahanej hmoty z pripravených surovín v elektrickej rúre. Požadovaný výkon: upiecť korpusy Podmienky výkonu: pripravené suroviny, elektrická rúra Norma výkonu: 2 korpusy Stolár Vyrezať rámový spoj na čap a rozperu podľa výkresovej dokumentácie pomocou pílky čapovky v prípustnej tolerancii. Požadovaný výkon: vyrezať rámový spoj na čap a rozperu Podmienky výkonu: podľa výkresovej dokumentácie a za pomoci pílky čapovky Norma výkonu: v prípustnej tolerancii Inštalatér Vyrezať vonkajšie závity na obidvoch koncoch oceľovej rúrky pomocou ručnej závitnice. Požadovaný výkon: vyrezať vonkajšie závity na oceľovej rúrke Podmienky výkonu: pomocou ručnej závitnice Norma výkonu: obidva konce oceľovej rúrky Aranžér Naaranžovať adventný veniec z pripraveného prírodného materiálu za 3 hodiny. Požadovaný výkon: naaranžovať adventný veniec Podmienky výkonu: pripravený prírodný materiál Normy výkonu: 3 hodiny Mechanik – opravár Pomocou pilníka vyhotoviť vyrážací klin podľa výkresovej dokumentácie za pol hodiny. 12
Požadovaný výkon: vyhotoviť vyrážací klin Podmienky výkonu: pomocou pilníka a podľa výkresovej dokumentácie Norma výkonu: za pol hodiny Hostinský Samostatne zostaviť jedálny lístok na päť dní pre vegetariánov. Požadovaný výkon: samostatne zostaviť jedálny lístok Podmienky výkonu: pre vegetariánov Norma výkonu: na päť dní Keramická výroba Vymodelovať z hliny 5 kusov valčekov rovnakej hrúbky a pomocou nich vytvoriť nádobu podľa vlastnej fantázie. Požadovaný výkon: vymodelovať valčeky z hliny a vytvoriť nádobu Podmienky výkonu: hlina, vlastná fantázia Norma výkonu: 5 kusov valčekov, jedna nádoba
13
4
DIDAKTICKÉ ZÁSADY V ODBORNOM VÝCVIKU
Didaktické zásady sú najvšeobecnejšie a najdôležitejšie požiadavky na vyučovací proces, ktoré sú v súlade s jeho cieľmi a s jeho základnými zákonitosťami. Majú všeobecnú platnosť pre všetky stupne škôl a druhy vyučovania. Ich dodržiavanie je nevyhnutnou podmienkou na dosahovanie vysokej efektívnosti výchovno-vzdelávacieho procesu. Didaktické zásady vytvárajú systém, v ktorom každá zásada je vo vzájomnom vzťahu s ostatnými zásadami. V odbornom výcviku sa používajú tieto zásady: 1. Zásada utvorenia optimálnych podmienok pre vyučovací proces, 2. Zásada motivácie, uvedomelosti a aktivity, 3. Zásada názornosti, 4. Zásada primeranosti, 5. Zásada trvácnosti a operatívnosti výsledkov vyučovacieho procesu, 6. Zásada systematickosti, 7. Zásada sústavnosti a postupnosti, 8. Zásada vedeckosti, 9. Zásada spojenia školy so životom, teórie s praxou, 10. Zásada zamerania vyučovacieho procesu na všestranný rozvoj osobnosti žiakov.
4.1
Zásada utvorenia optimálnych podmienok pre vyučovací proces
Táto zásada vyžaduje zabezpečiť čo najoptimálnejšie a najvhodnejšie materiálne, organizačné, hygienické, ergonomické a psychologické podmienky vyučovacieho procesu. Žiaci by mali mať k dispozícii kvalitné učebnice, rôzne didaktické prostriedky, učebné pomôcky, vhodný materiál na konkrétnu činnosť, nástroje, vhodné priestorové podmienky. Napríklad: v učebnom odbore kuchár, táto zásada vyžaduje: kuchárske knihy, kuchyňu vybavenú vhodnými strojmi, sady kuchynského riadu, príbory, nože, suroviny na výrobu jedál, pracovný odev a obuv.
14
4.2
Zásada motivácie, uvedomelosti a aktivity
Vyjadruje požiadavku, aby žiaci k učeniu pristupovali uvedomele a aby vlastnou aktívnou činnosťou získavali nové vedomosti, zručnosti a návyky, aby poznatky hľadali a objavovali sami, aktívnou, uvedomelou a tvorivou učebnopoznávacou činnosťou za pomoci majstra. Majster, ktorý sa riadi touto zásadou by mal: - využívať vstupné a priebežné motivačné metódy, - využívať predchádzajúce vedomosti a poznatky žiakov z ich života, - uplatňovať primerané vyučovacie metódy vo vzťahu k obsahu a povahe učiva a k vekovým osobitostiam žiakov, - uplatňovať aktívnu a tvorivú činnosť žiakov s využívaním problémových metód výučby, - umožniť žiakom realizáciu vlastných tvorivých a netradičných prístupov, - umožniť žiakom využívať získané vedomosti a zručnosti v konkrétnych praktických činnostiach, - sústavne kontrolovať a hodnotiť dosahované výsledky a na základe zisteného korigovať a usmerňovať ďalšiu činnosť žiakov, - klásť na žiakov primerané nároky a požiadavky, - rešpektovať individuálne osobitosti žiakov. 4.3
Zásada názornosti
Ide tu o požiadavku, aby žiaci získavali nové vedomosti, zručnosti a návyky na základe konkrétneho zmyslového vnímania predmetov a javov, aby si utvárali jasné, správne a presné predstavy a obrazy o týchto predmetoch a javov. Zásadu názornosti je potrebné využívať v primeranej miere, aby nedošlo k brzdeniu abstraktného myslenia u žiakov. Pri uplatňovaní zásady názornosti je potrebné, aby majster: - viedol žiakov, aby správne pozorovali predmety a javy, - viedol žiakov k analýze pozorovania, - viedol žiakov, aby z pozorovaného vedeli vyvodiť závery, - využíval názornosť v primeranej miere, - využíval názornosť v každej fáze vyučovacieho procesu.
15
4.4
Zásada primeranosti
Vyjadruje požiadavku, aby obsah a rozsah učiva, metódy, formy a prostriedky využívané pri výučbe boli primerané biologicko-psychologickým možnostiam žiakov, ich aktuálnym vedomostiam, zručnostiam, schopnostiam a záujmom. Pri uplatňovaní zásady primeranosti majstrom sa vyžaduje: - postupovať vo výučbe od blízkeho k vzdialenému, - rešpektovať a uplatňovať primeranosť vo všetkých fázach vyučovania, - uplatňovať primerané metódy vyučovania, - zadávať primerané úlohy, - nachádzať vzťahy a súvislosti medzi už osvojenými vedomosťami a tým, čo sa majú žiaci naučiť, - sústrediť sa pri učive na jeho podstatu a tú aj vyžadovať, - uplatňovať diferencovaný prístup k jednotlivým žiakom. 4.5
Zásada trvácnosti a operatívnosti výsledkov vyučovacieho procesu
Vyjadruje požiadavku, aby si žiaci učivo zapamätali a aby si ho v prípade potreby vedeli vybaviť v pamäti a využiť v činnosti. Zásadu trvácnosti podporujú hlavne zásady uvedomelosti, aktivity, primeranosti a názornosti. Majster by mal vedieť: - motivovať žiakov pestrosťou, aktuálnosťou informácií a pravidelnosťou, - usporiadať učivo do logického, ľahko pochopiteľného systému, - zvoliť primeraný rozsah učiva, - zabezpečiť vnútornú spätnú väzbu a sebakontrolu, - zapájať viac zmyslov do procesu poznávania, - aktívne opakovať prebraté učivo. 4.6
Zásada systematickosti
Vyjadruje požiadavku, aby systém učiva bol logicky usporiadaný so zreteľom na vekové osobitosti žiakov. Toto učivo si majú žiaci systematicky osvojovať pod vedením majstra.
16
Majster by mal pri uplatňovaní tejto zásady: - pretvoriť vedecký, logický systém vied do didaktického systému, - koordinovať učivo v jednotlivých vyučovacích predmetoch a vytvárať ucelené sústavy poznatkov a informácií, - viesť žiakov k systemizovaniu vedomostí, - prehlbovať konkrétnosť a zovšeobecňovať vedomosti, - sústavne stupňovať nároky, ktoré sú na žiakov kladené, - systematicky preverovať činnosť a dosahované výsledky žiakov, - systematicky plánovať priebeh vyučovania. 4.7
Zásada sústavnosti a postupnosti
Poznatky vo vzťahu k učivu majú byť usporiadané tak, aby sa nasledujúce opierali o predchádzajúce, aby jeden poznatok logicky vyplýval z druhého. Žiak sa má učiť a pracovať sústavne, aby si zvykol na racionálny prístup k učeniu a práci. Ide tu o to, aby sa nové učivo preberalo až vtedy, ak bolo dostatočne osvojené predchádzajúce učivo. Čiže: - učivo si majú žiaci osvojovať postupne, od ľahšieho k ťažšiemu, od jednoduchého k zložitému, od blízkeho k vzdialenému, - žiaci sa majú učiť sústavne a pravidelne. 4.8
Zásada vedeckosti
Poznatky, ktoré si žiaci postupne osvojujú, majú odrážať objektívnu realitu, materiálny svet, zákonitosti jeho pohybu a rozvoja. Učivo má zodpovedať súčasnému stupňu rozvoja vedy a techniky. Majster musí priebežne sledovať nové poznatky z vedy a techniky a postupne ich začleňovať do obsahu učiva. 4.9
Zásada spojenia školy so životom, teórie s praxou
Vyjadruje požiadavku zaraďovať také vyučovacie predmety do učebných plánov, ktoré zabezpečia spojenie teoretických poznatkov s efektívnou prípravou žiakov pre život a výkon povolania. Vo výučbe sa majú spájať také teoretické poznatky s riešením praktických úloh, ktoré dokazujú praktický význam osvojovaného učiva. 17
4.10 Zásada zamerania vyučovacieho procesu na všestranný rozvoj osobnosti žiakov Vyjadruje požiadavku prispievať počas výchovno-vzdelávacieho procesu k všestrannému rozvoju osobnosti žiakov tak, aby: - si žiaci osvojili vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré sa týkajú príslušného odboru, - dochádzalo k rozvoju mravnej, estetickej, pracovnej, zdravotnej, ekologickej, ekonomickej a telesnej výchovy, formovaniu kladného vzťahu k svetu, k spoločnosti v duchu ideálov humanizmu a demokracie, - sa rozvíjala motivácia k neustálemu vzdelávaniu a zdokonaľovaniu samého seba. Na základe vhodných didaktických zásad by si mal majster odbornej výchovy stanoviť didaktické pravidlá, ktoré budú obsahovať pokyny pre správne a účinné vedenie a organizovanie výučby. Tieto pravidlá by mali špecifikovať a konkretizovať didaktické zásady, ktoré sú všeobecné. Napríklad: ak chce majster uplatňovať zásadu vedeckosti, stanoví si pravidlo: Žiakov oboznámim len s tými najnovšími poznatkami, ktoré som sám pochopil a viem ich správne prakticky demonštrovať.
18
5 UČIVO Učivo – obsah vzdelávania – tvorí systém vedomostí, zručností a návykov, osvojenie ktorých zabezpečuje rozvoj duševných a fyzických schopností žiakov potrebných pre ich ďalší život. Učivo je rozpracovaním a konkretizáciou cieľov vyučovacieho procesu. Pri stanovení učiva v predmete odborný výcvik sa vychádza z požiadaviek profilu absolventa, v ktorom sú prezentované požiadavky na kvalifikáciu robotníkov príslušného povolania. 5.1
Základné a rozširujúce učivo
Učivo sa delí na: základné a rozširujúce. Základné učivo sa chápe ako minimálna hranica učiva. Základné učivo tvoria tie vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré predstavujú základy vied, umenia, techniky a majú zásadný význam pre ďalšie vzdelávanie a pre praktický život. Základné učivo by mali zvládnuť všetci žiaci, aj v rozdielnej kvalite, priamo v škole. Každý žiak by si ho mal osvojiť do takej miery, aby bol hodnotený minimálne známkou dostatočný. Rozširujúce učivo sa chápe ako maximálna hranica učiva z hľadiska jeho obsahu a štruktúry. Slúži na prehĺbenie základného učiva a jeho rozšírenie o ďalšie prvky, na uspokojovanie záujmov žiakov, rozvoj ich talentu, rozšírenie rozhľadu. Jeho zvládnutie umožňuje absolventom vykonávať aj zložitejšie práce v danom odbore. Základná štruktúra učiva hovorí o vzájomnej súvislosti a nadväznosti jednotlivých prvkov učiva. Patria do nej tie poznatky a skúsenosti, ktoré nepodliehajú rýchlym zmenám vedy a techniky a vyskytujú sa vo viacerých vyučovacích predmetoch. Ide o tie prvky učiva, ktoré odhaľujú jeho najpodstatnejšie znaky. Majster by mal vedieť, že je potrebné vyučovať menej, ale do väčšej hĺbky a s väčším dosahom na širšie súvislosti. Príklady základného a rozširujúceho učiva - sú vypracované na základe informácií od majstrov odbornej výchovy. Učebný odbor: kaderník Základné učivo: Natáčanie vlasov Rozširujúce učivo: Preparácia vlasov 19
Učebný odbor: záhradník Základné učivo: Bubnové kosačky Rozširujúce učivo: Prstová žacia lista 5.2
Pedagogické dokumenty
Obsah vzdelávania je konkretizovaný v základných pedagogických dokumentoch a vzdelávacích štandardoch. Základné pedagogické dokumenty majú normatívny charakter a sú záväzné pre všetky školy. Pre stredné školy na Slovensku obsahujú základné pedagogické dokumenty tieto časti: - Charakteristika učebného (študijného) odboru – obsahuje popis činnosti, pre ktoré sa žiak pripravuje. Sú v nej uvedené požiadavky na prijímaných žiakov, organizácia štúdia a možnosti ďalšieho vzdelávania. - Profil absolventa – obsahuje súbor činností, vedomostí a zručností, psychické a fyzické schopnosti, postoje a hodnotové orientácie ideálneho absolventa pre príslušný študijný (učebný) odbor. - Učebný plán – určuje jednotlivé vyučovacie predmety a počet ich týždenných vyučovacích hodín v jednotlivých ročníkoch. Vyučovacie predmety sú povinné, voliteľné a nepovinné. - Učebné osnovy – majú dve časti. V prvej – poňatie predmetu – sú rozpísané úlohy a všeobecné ciele predmetu, jeho význam pre študijný (učebný) odbor, štruktúra učiva, význam jednotlivých tematických celkov učiva a medzipredmetové vzťahy. Druhá časť vymedzuje obsah učiva v podobe tematických celkov a tém učiva, ich rozsah a orientačný počet vyučovacích hodín. Aj učebné osnovy odborného výcviku majú rámcový charakter (nie sú podrobné) a sú základným vodidlom pri stanovení obsahu učiva. Počet hodín jednotlivých tematických celkov a obsah učiva si môže majster odbornej výchovy upraviť najviac v rozsahu 30 %. - Vzdelávacie štandardy – predstavujú súbor požiadaviek na žiaka, ktoré vymedzujú stupeň dosiahnutých vedomostí, zručností, postojov a hodnotovej orientácie. Špecifikujú to, čo by mal žiak vedieť, dosiahnuť, vykonať a preukázať, aby získal výučný list alebo vysvedčenie o maturitnej skúške. Vzdelávacie štandardy sa skladajú z: • Výkonových štandardov - základné kritérium na zisťovanie a hodnotenie miery plánovaného výkonu žiaka. Výkonové štandardy sú rozpracované v základných pedagogických dokumentoch v časti Profil absolventa. • Obsahových štandardov – vymedzujú požiadavky a podmienky, ktoré 20
určujú, čo má žiak vedieť alebo vedieť urobiť. Obsahové štandardy sú rozpracované v učebných osnovách jednotlivých učebných alebo študijných odborov. 5.3
Prvky učiva 1. 2. 3. 4.
5.4
Medzi prvky učiva zaraďujeme: Poznatky – ide o fakty, pojmy, princípy, vzťahy, zákony, teórie o prírode, spoločnosti, technike, človeku a o spôsoboch činnosti. Zručnosti a návyky – ide o skúsenosti z realizácie už známych spôsobov činností, pričom zručnosť je skúsenosť z realizácie a návyk je zručnosť, ktorá sa vykonáva plynulo, automaticky. Skúsenosti z tvorivej činnosti - jednoducho povedané ide o riešenie nových problémov, ktoré sa doteraz nikdy neriešili. Emocionálno-citové skúsenosti - vytvárajú u žiaka mravné, estetické a emocionálne stimuly, vytvárajú jeho hodnotový systém. Zložky učiva
V odbornom výcviku delíme zložky učiva na: Druh práce – je to technologicky uzatvorená pracovná činnosť. V učebných osnovách je druh práce stanovený v tematickom celku. Pracovná operácia – je uzatvorená časť pracovnej činnosti, ktorá je vykonávaná na rovnakom pracovisku, rovnakým pracovným nástrojom a za použitia rovnakých pracovných úkonov. Je základným prvkom pri normovaní technologického procesu. Pomocou nej žiaci získavajú stále návyky a zložitejšie zručnosti. V učebných osnovách sú stanovené v témach učiva. Pracovný úkon – je ukončená rovnorodá pracovná činnosť žiaka a je základným prvkom pracovnej operácie. Pracovné úkony môžu byť rozdelené na zložku statickú (postoj, východisková poloha rúk, uchopenie nástroja) a dynamickú (rôzne druhy pohybov). Podľa charakteru pracovnej činnosti sa pracovné úkony dajú rozdeliť na manuálne a intelektuálne. - Pracovný pohyb – je najmenšia merateľná časť výrobnej činnosti. Manuálne pracovné úkony sa skladajú z dvoch alebo viacerých pohybov – hovoríme im tiež zložky pracovného úkonu. V učebných osnovách sa pracovné pohyby vyjadrujú heslami, napríklad: nastavenie teploty v elektrickej rúre.
21
Príklady Učebný odbor krajčírka Druh práce: Zhotovenie nohavíc Pracovná operácia: zhotovenie nohavíc s použitím základných strojov Pracovný úkon: polohovanie, zakresľovanie, vystrihnutie, Pracovný pohyb: ručné strihanie Učebný odbor murár Druh práce: Murárske práce hrubej stavby Pracovná operácia: hasenie vápna, rozprestieranie malty, položenie tehiel na maltu, zalievanie škár Pracovný úkon: položenie tehiel do väzby pri krížení múrov, vyhotovenie behúňovej väzby Pracovný pohyb: sekanie tehiel, napínanie šnúr Učebný odbor kuchár Druh práce: základné tepelné úpravy potravín Pracovná operácia: varenie, dusenie, pečenie, vyprážanie Pracovný úkon: varenie zeleninovej polievky, vyprážanie bravčového mäsa Pracovný pohyb: krájanie zeleniny, rezanie bravčového mäsa Učebný odbor cukrár Druh práce: Výroba čajového pečiva Pracovná operácia: pečenie čajového pečiva Pracovný úkon: výroba cesta, príprava náplne, príprava polevy Pracovný pohyb: miesenie cesta, vykrajovanie z cesta 5.5
Systémy odborného výcviku
Pre výučbu odborného výcviku je potrebné vytvárať určité efektívne systémy usporiadania učiva, pretože pracovné operácie, ktoré sa vykonávajú priamo v praxi väčšinou nie sú vhodné na výučbu. Systém odborného výcviku tvorí pedagogický systém usporiadania učiva v odbornom výcviku. V pedagogickej praxi poznáme 3 najpoužívanejšie systémy: 1. Predmetný systém (koncentrický) – predpokladá rozčlenenie učiva odborného výcviku na súbory pracovných činností, vyskytujúcich sa na typických výrobkoch a predmetoch. Cyklus pracovných činností je viazaný na 22
konkrétny výrobok. Najprv sa pracuje na jednoduchších výrobkov a potom sa prechádza na zložitejšie výrobky. Žiak pri zhotovení výrobku si nacvičuje súčasne niekoľko operácií alebo ho vyrobí celý sám. Výučba sa uskutočňuje na produktívnych prácach. Výhodou predmetného systému je to, že žiak vie, na akom výrobku pracuje a môže hodnotiť výsledky svojej práce. Nevýhody systému sú závažné: jednotlivé operácie nie sú od seba oddelené, systém neumožňuje precvičovanie a upevňovanie pracovných operácií, preto sa u žiakov vytvárajú zlé pracovné návyky, systém predlžuje dĺžku výučby. 2. Operačný systém (lineárny) – vychádza z predpokladu, že každú prácu robotníka je možné rozdeliť na jednoduchšie zložky – pracovné operácie. V odbornom výcviku sa každá operácia nacvičuje tak dlho, až kým ju žiaci neovládajú, k skôr naučeným operáciám sa už nevracajú. Výhodou tohto systému je, že majster môže účinnejšie koordinovať praktické témy v závislosti na už osvojených zručnostiach žiakov. Nevýhodou je, že žiaci vykonávajú naučené práce mechanicky. Odborný výcvik sa uskutočňuje v učňovských dielňach a na neproduktívnych prácach. 3. Operačno-súborný systém – ide o kombináciu predchádzajúcich dvoch systémov. Za prvky učiva sa považujú pracovné operácie a súborné práce. Výučba prebieha v týchto etapách: - nácvik úkonov obsiahnutých v operácii – nacvičovanie jednotlivých pohybov a úkonov, ktoré tvoria príslušnú operáciu a ich spájanie do predmetnej operácie; - nácvik jednotlivých operácií; - nácvik zložitejšieho spájania jednotlivých operácií; - aplikácia operácií na prevádzkové podmienky. Tento systém je najlepšie prepracovaný a pri výučbe odborného výcviku (technického zamerania) najviac používaný.
23
6
VYUČOVACIE METÓDY
Vyučovacie metódy sú veľmi dôležité pri pedagogickej komunikácií medzi majstrami a žiakmi. Slovo metóda pochádza z gréčtiny (methodos) a znamená cestu k niečomu. Pod metódou všeobecne rozumieme systematickú postupnosť činnosti, ktorá smeruje k dosiahnutiu cieľa. Vyučovacími metódami odborného výcviku rozumieme cieľavedomý, koordinovaný a zámerný postup, ktorým sa podľa princípov pedagogiky a didaktiky realizuje výchovno-vzdelávací proces, orientovaný na dosiahnutie vytýčených cieľov (Bajtoš, 2000, str. 61).
6.1
Klasifikácia vyučovacích metód Vyučovacie metódy delíme z rôznych hľadísk.
Podľa zdroja informácií delíme metódy na: 1. Slovné metódy – zdrojom informácií je hovorená, tlačená alebo písaná reč. Poznáme tieto slovné metódy: - monologické (výklad, rozprávanie, vysvetľovanie, opis, prednáška), - dialogické (rozhovor a diskusia), - metóda práce s knihou. 2. Názorné metódy – zdrojom poznania je živé nazeranie. Medzi názorné metódy patria: demonštrácia, pozorovanie, manipulácia s predmetmi a exkurzia. 3. Praktické metódy – zdrojom poznania je aktívna činnosť žiakov. Delíme ich na: - metódy riešenia úloh (laboratórne práce, projektové práce, grafické práce, konštrukčné práce, technologické práce, písomné práce, správy), - metódy praktickej práce (práce v dielňach, na cvičných a prevádzkových pracoviskách). Podľa funkcie vo vyučovacom procese: 1. Metódy motivačné – slúžia na usmernenie záujmu žiakov. Ide o tieto metódy: - úvodné motivačné metódy – sú veľmi dôležité a patrí sem: motivačný rozhovor, motivačné rozprávanie, motivačná demonštrácia, problém ako motivácia, príklady zo života, 24
- priebežné motivačné metódy – aktualizácia obsahu, uvádzanie príkladov z praxe, motivačná výzva, pochvala, povzbudenie, konštruktívna kritika. 2. Metódy expozičné – metódy sprostredkovania nového učiva. 3. Metódy fixačné – metódy upevňovania a prehlbovania vedomostí, zručností a návykov. 4. Metódy diagnostické – metódy hodnotenia, kontroly a klasifikácie vedomostí a zručností žiakov. Z hľadiska logického postupu: 1. Induktívna metóda – vychádza z konkrétnych jednotlivostí a na základe analýzy zhodných poznatkov sa formulujú všeobecné pojmy, princípy, zákonitosti, metódy práce a pod.. 2. Deduktívna metóda – vychádza zo všeobecného pojmu, z princípu, zo zákona a z týchto sa odvodzujú jednotlivé konkrétne prípady. 3. Analyticko-syntetická metóda – na základe rozdelenia celku na časti skúma podstatné vzťahy tak, aby sa zhrnuli do všeobecného pojmu, princípu, zákona, metódy práce a pod.. 4. Porovnávacia metóda – hľadá analogické vzťahy medzi rôznymi javmi a ich veličinami. Z hľadiska aktivity a samostatnosti žiakov: - metódy odovzdávania poznatkov, - metódy pozorovania žiakov, - metódy samostatnej práce žiakov, - metódy bádateľské a výskumné. Akú metódu má majster zvoliť? Na túto otázku by mu mal odpovedať v prvom rade cieľ výučby, obsah učiva a jeho analýza. Medzi kritéria optimálneho výberu vhodnej metódy výučby patria: 1. Cieľ vyučovacej jednotky 2. Obsah učiva 3. Materiálno-technické vybavenie 4. Predpoklady žiakov 5. Možnosti majstra – na základe svojich pedagogicko-psychologických a odborných vedomostí by mal majster zvoliť pre každú vyučovaciu situáciu zodpovedajúcu účinnú metódu. Mal by poznať čo najviac metód, aby ich mohol funkčne a tvorivo využívať v procese vzdelávania a výchovy.
25
6.2
Charakteristika vyučovacích metód využívaných na odbornom výcviku
Najvhodnejšie a najčastejšie metódy, ktoré sa dajú využiť pri výučbe odborného výcviku sú tieto: 1. Informačno-receptívna metóda - majster rôznymi prostriedkami sprostredkuje žiakom hotové informácie a žiaci ich prijímajú najmä podľa zraku a sluchu. 2. Reproduktívna metóda – pomáha dosiahnuť trvácnosť vedomostí pomocou opakovania. Žiaci dostanú úlohy na riešenie podľa predloženého vzoru, ktoré predtým vyriešil majster. 3. Problémový výklad - majster vysvetľuje, ako vznikol daný problém, ako je možné ho riešiť, vyslovuje hypotézy, overuje ich pravdivosť, experimentuje, vyslovuje závery. 4. Metóda čiastočne výskumno-heuristická – majster nastoľuje problém, žiaci vyslovujú hypotézy, navrhujú spôsoby riešenia, vyvodzujú závery, odhaľujú súvislosti medzi javmi. 5. Metóda výskumná – majster nastoľuje problém, žiaci samostatne vykonávajú riešenia všetkých etáp problémovej úlohy. 6. Vysvetľovanie (výklad) – majster jednoducho a zrozumiteľne oznamuje žiakom potrebné pokyny, údaje, podstatu pracovných úkonov, operácií, postupov, predmetov, javov a procesov, vnútorných vzťahov a súvislostí, príčin a dôsledkov. 7. Rozprávanie – je živý, silne emocionálny spôsob výkladu. Je vždy konkrétne, názorné, založené na faktoch. 8. Opis – majster udáva konkrétne fakty a skutočnosti (popis pracovného náradia) a využíva pri ňom zmyslové orgány žiakov. 9. Rozhovor – kladenie otázok, ktorými majster pomáha žiakom systemizovať nové učivo na základe ich doterajších vedomostí, dávať ich do nových súvislostí a vzťahov, vedie k riešeniu problémov. 10. Diskusia – komunikácia medzi majstrom a žiakmi. 11. Demonštračné metódy – majster predvádza a demonštruje žiakom reálne objekty, modely, pracovné úkony, operácie tak, aby žiaci získali úplnú predstavu o ich funkcii, použití alebo správnom prevedení. 12. Pozorovanie – žiaci pozorujú predmety, javy, procesy, robia si záznamy, porovnávajú, hodnotia a vyvodzujú závery. 13. Manipulácia s predmetmi - žiaci narábajú s rôznymi predmetmi (montáž, demontáž, konštruovanie). 14. Praktické metódy – metódy praktickej činnosti, ktoré sú charakteristické konkrétnou a vecnou aktivitou žiakov, ktoré je zdrojom ich poznania. 26
15. Metóda práce s učebnicou, literatúrou a technickou dokumentáciou – žiaci dokážu určiť hlavné myšlienky textu, rozlišovať podstatné znaky, orientovať sa v schémach, grafoch, tabuľkách, výkresoch. 16. Problémové metódy – majster stavia pred žiakov úlohy, ktoré obsahujú pre neho neznáme vedomosti a spôsoby činnosti, motivuje ho, usmerňuje hľadanie spôsobov a prostriedkov riešenia úlohy. 17. Metóda brainstormingu – metóda riešenia problémov aktívnou skupinou žiakov prostredníctvom nových nápadov a myšlienok v tvorivej atmosfére formou voľnej diskusie na určitú tému. 18. Situačná metóda – žiaci dostanú opis nejakej situácie alebo prípadu, ktorý sa v praxi stal, s úlohami na jeho vyriešenie. 19. Simulačná metóda – sú pri nej zmenené niektoré z reálnych technických, technologických, fyzikálnych, chemických alebo biologických podmienok výkonu práce. Vyžadujú použitie zvláštnych technických vyučovacích prostriedkov. Medzi najznámejšie patria: - simulátor – napodobňuje sústavu funkcií určitého prostredia, - trenažér – je vybavený programovacími a kontrolnými zariadeniami, ktoré umožňujú porovnávať činnosť žiaka s optimálnou činnosťou, korigovať jej činnosť a majú spätnú väzbu pre majstra. 20. Inscenačná metóda – je dynamická, žiaci hrajú určité roly a v následnej diskusii sa pokúšajú nájsť východisko a riešenie problému. 21. Metóda čiernej skrinky – ide o uzavretý systém s presne vymedzeným vstupom a výstupom a neznámou alebo čiastočne známou štruktúrou, ktorú je možné posúdiť zo správania sa systému. 22. Projektová metóda – je charakteristická najvyšším stupňom samostatnosti poznávacej činnosti. Žiaci dostanú za úlohu vyriešiť skutočný problém. Najprv navrhujú plán riešenia, činnosti na jeho vyriešenie, potom zverejňujú a obhajujú výsledky práce na projekte. 23. Tvorivo-humanistické vyučovanie – ide o rozvoj osobnosti žiaka na humanistických princípoch. Najviac tomu zodpovedajú metódy tvorivého riešenia problémov. Jednou z nich je aj DITOR (autori: Zelina, Zelinová): D – definuj problém, I – informuj sa o probléme, T – tvor riešenia, O – ohodnoť riešenia, R – realizuj vybrané riešenie v praxi. 24. Programové vyučovanie – učivo sa rozloží na postupné, logicky na seba nadväzujúce kroky, ktorými žiak postupne prechádza.
27
V tejto časti sme uviedli stručnú charakteristiku jednotlivých vyučovacích metód, ktoré sa dajú využiť pri výučbe odborného výcviku. Odporúčame preto majstrom odbornej výchovy, aby si našli čas a podrobnejšie sa oboznámili nielen so spomínanými metódami, ale aj s inými, ktoré uvádza najnovšia literatúra. Odporúčanie: Vzhľadom k tomu, že problematika vhodných vyučovacích metód v procese výučby je veľmi široká a vždy aktuálna, odporúčame majstrom, aby si preštudovali aj inú literatúru, ktorá sa podrobnejšie zaoberá danou problematikou.
28
7
ORGANIZAČNÉ FORMY V ODBORNOM VÝCVIKU
Organizačné formy výučby sa zaoberajú tým, ako organizovať vyučovací proces. Odpovedajú napríklad na otázky: Koľko žiakov má majster naraz vyučovať? Kde sa má realizovať výučba? Aká má byť dĺžka výučby? Aká má byť organizačná forma výučby? Pod organizačnou formou výučby sa chápe organizačné usporiadanie podmienok na realizáciu príslušného obsahu učiva pri uplatňovaní vhodných vyučovacích metód, materiálnych a didaktických prostriedkov a pri rešpektovaní didaktických zásad. Organizačné formy delíme z rôznych hľadísk: Podľa počtu žiakov zúčastňujúcich sa na vyučovacom procese: - individuálne (jeden žiak – jeden majster), - hromadné (jeden majster – viac žiakov), - zmiešané (kombinácia individuálnych a hromadných). Podľa miesta realizácie vyučovacieho procesu (miesto výučby): - školské (vyučovanie na cvičnom pracovisku, v laboratóriu, v školskej dielni), - mimoškolské (vyučovanie na prevádzkovom pracovisku, exkurzia). Podľa stupňa samostatnosti práce žiakov (spôsob výučby): - individuálna práca žiakov, - skupinová práca žiakov, - frontálna práca žiakov. Hlavnými organizačnými prvkami odborného výcviku sú: miesto výučby, spôsob výučby a učebný deň. 7.1
Učebný deň
Učebný deň v odbornom výcviku je základnou organizačnou jednotkou, pri ktorej majster pracuje v presne vymedzenom čase so stálou skupinou žiakov na určenom mieste, ktoré je pre túto skupinu žiakov vyhradené. Pracuje sa tam podľa stabilného rozvrhu hodín, majster pritom využíva vhodné metódy a prostriedky, aby dosiahol stanovené vzdelávacie a výchovné ciele pri rešpektovaní didaktických zásad. 29
Vyučovacia hodina v odbornom výcviku trvá na rozdiel od teoretického vyučovania (45 minút) 60 minút. Každá vyučovacia jednotka odborného výcviku má svoju vnútornú štruktúru, ktorá vychádza zo stanovených cieľov, z preberaného učiva, metód výučby a materiálnych prostriedkov. Štruktúra vyučovacej jednotky nemôže byť náhodná a nemenná. Majster by si mal štruktúru vhodne naplánovať. Pri plánovaní štruktúry môže vychádzať z hlavných etáp vyučovacieho procesu odborného výcviku: - otvorenie učebného dňa, - motivácia žiakov, - inštruktáž majstra, - nácvik pracovných zručností, - hodnotenie učebného dňa a spätná väzba , - závery z učebného dňa. Otvorenie učebného dňa Učebný deň sa začína nástupom žiakov a kontrolou prítomnosti. Majster kontroluje pripravenosť žiakov na vyučovanie, vyhodnotí domácu prípravu, ak bola predtým zadaná. Motivácia žiakov Aby sa žiaci aktívne podieľali na vyučovacom procese, je nevyhnutné, aby ich majster vhodnými metódami a prostriedkami motivoval. Najúčinnejšou motiváciou sú príklady a príbehy zo života a aktivity, pri ktorých môžu žiaci prejaviť svoje schopnosti a zručnosti. Inštruktáž majstra V tejto časti učebného dňa majster oboznamuje žiakov s cieľmi a úlohami učebného dňa, s technickou dokumentáciou, strojmi, nástrojmi, pomôckami, materiálom, pravidlami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Hlavnú časť inštruktáže tvorí predvedenie pracovnej operácie, ktorú si majú žiaci v priebehu učebného dňa osvojiť. Nácvik pracovných zručností Žiaci po prevzatí potrebného materiálu a náradia, prípadne po oboznámení sa s technickou dokumentáciou, začnú nacvičovať praktické zručnosti, potrebné na zvládnutie príslušnej pracovnej operácie. Majster usmerňuje ich prácu a podľa potreby vykonáva individuálnu inštruktáž. Kontroluje kvalitu prevedenej práce.
30
Hodnotenie učebného dňa Hodnotenie vykonáva majster odbornej výchovy: zhrnie dosiahnuté výsledky, prevedie rozbor a hodnotenie učebných úloh a prácu žiakov. Zadá domácu úlohu, ak je to vhodné, zodpovie otázky žiakov a oznámi program na ďalší učebný deň. Závery z učebného dňa Po odchode žiakov majster prevedie osobné vyhodnotenie a získané poznatky použije pri spracovaní dennej prípravy na nasledujúce učebné dni. Vyplní agendu majstra za príslušný deň. Majster by si mal každý učebný deň starostlivo pripraviť, premyslieť jeho štruktúru, činnosť žiakov, časové rozpätie jednotlivých aktivít, vhodné zaradenie pomôcok, využitie didaktickej techniky a pod.. Odborný výcvik je možné rozdeliť na: - prípravné obdobie – v ktorom žiaci získavajú základné vedomosti, zručnosti a návyky typické pre odbor, ktorý študujú – ide spravidla o prvé dva roky štúdia, - obdobie odborného rozvoja – sa realizuje v poslednom ročníku štúdia. V tomto období sa prehlbujú a upevňujú odborné zručnosti žiakov osvojené v prípravnom období. V každom z týchto období by mal majster mať na pamäti to, aby vhodne usporiadal vnútornú štruktúru vyučovacej jednotky.
31
8
MATERIÁLNE PROSTRIEDKY
Materiálny prostriedok vyučovania je každý predmet alebo komplex hmotného charakteru, ktorý bezprostredne prispieva k realizácii vyučovacieho procesu. (Bajtoš, 2000, str. 103) Medzi materiálne prostriedky výučby patria: 1. výrobné materiálne prostriedky, 2. didaktická technika.
8.1
Funkcie materiálnych prostriedkov vo výučbe
Základnou funkciou materiálnych prostriedkov je vytvárať optimálne podmienky na dosahovanie vzdelávacích cieľov výučby. Funkcie materiálnych prostriedkov spočívajú v: - názornom sprostredkovaní obsahu učebných informácií, - uľahčení vyučovacej a učebnej komunikácie, - riadení sledu učebných činností žiaka pri učení. Materiálne prostriedky majú ďalej tieto funkcie: - Motivačno-stimulačnú – povzbudzovanie a udržiavanie záujmu a pozornosti žiakov, - Informačno-expozičnú – kvalitná prezentácia obsahových a interpretačných informácií. - Precvičovaciu – precvičovanie a upevňovanie už prezentovaného učiva. - Aplikačnú – zabezpečuje spojenie teórie s praxou, jej význam spočíva v praktickej činnosti žiakov. - Kontrolnú – pomoc pri kontrole priebehu a výsledkov učebnej činnosti žiakov. - Formatívnu – umožnenie experimentovania, porovnávania, odhaľovania nových skutočností. - Uľahčujúcu prechod od teórie k praxi – manipulácia s vecami, experimentovanie, získavanie zručností.
32
8.2
Výrobné materiálne prostriedky
Sú to materiálne prostriedky typické pre daný odbor štúdia a tvoria ich základné vybavenie strojmi, nástrojmi, meracou a ostatnou technikou, ktoré sú potrebné pre naplnenie osnov odborného výcviku. Sú umiestnené v priestoroch školy (dielňach, laboratóriách, cvičných pracoviskách) a sú vhodne rozmiestnené.
8.3
Didaktické materiálne prostriedky
Medzi didaktické materiálne prostriedky patria: 1. učebné pomôcky, 2. didaktická technika, 3. vyučovacie makrointeriéry a mikrointeriéry. Učebné pomôcky – sú to predmety, ktoré reprezentujú jav, vzťah alebo činnosť a používajú sa na sprostredkovanie obsahu učiva žiakom alebo na uľahčenie jeho osvojenia žiakmi. Delíme ich na: - reálne objekty – pôvodné výrobky, vzorky výrobkov a polovýrobkov, stroje, zariadenia, mechanizmy a pod., - modely – trojrozmerné umelo vytvorené objekty, zámerne zjednodušené, - obrazy – plošné znázornenie objektov: nástenné obrazy, diagramy, grafy, schémy, fotografie, mapy a pod., - zvukové (audiovizuálne) pomôcky – film, CD, videozáznam, a pod., - textové pomôcky – učebnice, pracovné zošity, návody, zbierky úloh, tabuľky, normy, - programy – výučbové programy pre počítače, - špeciálne pomôcky – experimentálne súpravy, pracovné pomôcky, vybavenie laboratórií. Didaktická technika – sú to prístroje alebo zariadenia, ktoré umožňujú použitie učebných pomôcok priamo vo vyučovacom procese. Delíme ju na: - zobrazovacie plochy – klasické, drevené, magnetické tabule a pod., - premietacie plochy, - projekčná premietacia technika – diaprojektory, spätné projektory, filmové projektory, videoprojektory, dataprojektory, 33
- zvuková technika – magnetofóny, rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy, - audiovizuálna technika – súbor prístrojov a zariadení na snímanie, spracovanie a reprodukciu obrazu, - vyučovacie technické systémy – informačno-komunikačné technológie. Vyučovacie makrointeriéry a mikrointeriéry – všetky priestory, v ktorých sa realizuje vyučovací proces: budova školy, triedy, laboratória, špecializované učebne, školské dielne, cvičné pracoviská a pod..
34
9
KONTROLA A HODNOTENIE V ODBORNOM VÝCVIKU
Základným zmyslom a funkciou hodnotenia je poskytnutie spätnej väzby o dosiahnutých výsledkoch žiakov v procese učenia. Pedagogická kontrola vyučovacieho procesu sa skladá z preverovania (skúšania) výsledkov žiakov a z hodnotenia žiakov, čiže posúdenia výsledkov. Hodnotenie sa vyjadruje klasifikáciou (známkovaním) výkonov žiakov. Podstatou klasifikácie je triedenie a zaraďovanie výkonov žiakov do poradovej, výkonnostnej skupiny. Naša klasifikačná stupnica má 5 stupňov od 1 po 5.
9.1
Klasifikácia odborných vyučovacích predmetov v rámci praktického vyučovania
Predmety praktického vyučovania a odborného výcviku majú charakter praktickej činnosti. Praktické vyučovanie sa vykonáva v týchto hlavných formách: odborný výcvik, cvičenie, prax. Pri klasifikácii výsledkov v odborných vyučovacích predmetoch s prevahou praktického zamerania sa v súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov hodnotí: - vzťah k práci, k praktickým činnostiam a k pracovnému kolektívu, - osvojenie praktických zručností a návykov, zvládnutie účelných spôsobov práce, - využitie získaných teoretických vedomostí v praktických činnostiach, - aktivita, samostatnosť, tvorivosť, iniciatíva v praktických činnostiach, talent, - kvalita výsledkov činností, - organizácia vlastnej práce a pracoviska, udržiavanie poriadku na pracovisku, - dodržiavanie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a starostlivosť o životné prostredie, - dodržiavanie stanovených termínov, - hospodárne využívanie surovín, materiálov, energie, prekonávanie prekážok v práci, - obsluha a údržba výrobných alebo laboratórnych zariadení a pomôcok, nástrojov, náradia a meradiel. Výchovno-vzdelávacie výsledky v odborných vyučovacích predmetoch v rámci praktického vyučovania sa klasifikujú podľa kritérií v hore uvedených odsekoch. 35
Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak sústavne prejavuje kladný vzťah k práci, k praktickým činnostiam a k pracovnému kolektívu. Pohotovo, samostatne a tvorivo využíva získané teoretické poznatky pri praktickej činnosti. Praktické činnosti vykonáva pohotovo, samostatne uplatňuje získané zručnosti a návyky. Bezpečne ovláda postupy a spôsoby práce, dopúšťa sa len menších chýb, výsledky jeho práce sú bez závažných nedostatkov. Účelne si organizuje vlastnú prácu, udržuje pracovisko v poriadku. Vedome dodržuje predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a aktívne sa stará o životné prostredie. Hospodárne využíva suroviny, materiál, energiu. Vzorne obsluhuje a udržuje výrobné alebo laboratórne pomôcky, nástroje, náradie a meradlá. Aktívne prekonáva vyskytujúce sa prekážky. Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak prejavuje kladný vzťah k práci, k praktickým činnostiam a k pracovnému kolektívu. Samostatne, ale menej tvorivo a s menšou istotou využíva získané teoretické poznatky pri praktickej činnosti. Praktické činnosti vykonáva samostatne, v postupoch a spôsoboch práce sa nevyskytujú podstatné chyby a v umeleckej praxi nedostatok umeleckých schopností. Výsledky jeho práce majú drobné nedostatky. Účelne si organizuje vlastnú prácu, pracovisko udržuje v poriadku. Vedome dodržuje predpisy o bezpečnosti ochrane zdravia pri práci a stará sa o životné prostredie. Pri hospodárnom využívaní surovín, materiálu a energie robí malé chyby. Výrobné alebo laboratórne zariadenia obsluhuje a udržuje s drobnými nedostatkami. Prekážky v práci prekonáva s občasnou pomocou. Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak prejavuje vzťah k práci, k praktickým činnostiam a k pracovnému kolektívu prevažne kladne, s menšími výkyvmi. S pomocou učiteľa uplatňuje získané teoretické poznatky pri praktickej činnosti. V praktických činnostiach sa dopúšťa chýb a pri postupoch a spôsoboch práce a v umeleckej praxi pri využívaní umeleckých schopností, potrebuje občasnú pomoc učiteľa. Výsledky práce majú nedostatky. Vlastnú prácu organizuje menej účelne, udržuje pracovisko v poriadku. Dodržuje predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v malej miere prispieva k tvorbe a ochrane životného prostredia. S pomocou učiteľa je schopný hospodárne využívať suroviny, materiály a energiu. Pri obsluhe a údržbe výrobných laboratórnych zariadení a pomôcok, nástrojov, náradia a meradiel ho musí najčastejšie usmerňovať učiteľ. Prekážky v práci prekonáva s častou pomocou učiteľa. Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak pracuje bez záujmu a vzťahu k práci, k praktickým činnostiam a k pracovnému kolektívu. Získané teoretické poznatky vie pri praktickej činnosti využiť len za sústavnej pomoci učiteľa. 36
V praktických činnostiach, zručnostiach a návykoch sa dopúšťa väčších chýb. Pri voľbe postupov a spôsobov práce a v umeleckej praxi pri využívaní umeleckých schopností, sústavne potrebuje pomoc učiteľa. Vo výsledkoch práce má závažné nedostatky. Prácu vie organizovať za sústavnej pomoci učiteľa, menej dbá na poriadok pracoviska, dodržiavanie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a taktiež o životné prostredie. Porušuje zásady hospodárnosti využívania surovín, materiálu a energie. V obsluhe a údržbe výrobných a laboratórnych zariadení a pomôcok, prístrojov, nástrojov, náradia a meradiel sa dopúšťa závažných nedostatkov. Prekážky v práci prekonáva len s pomocou učiteľa. Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak neprejavuje záujem o prácu a jeho vzťah k praktickým činnostiam a k pracovnému kolektívu nie je na potrebnej úrovni. Nevie ani s pomocou učiteľa uplatniť získané teoretické poznatky pri praktickej činnosti. V praktických činnostiach, zručnostiach a návykoch má neakceptovateľné nedostatky. Pracovný postup nezvládne ani s pomocou učiteľa. Výsledky jeho práce sú nedokončené, neúplné, nepresné, nedosahujú ani dolnú hranicu predpísaných ukazovateľov. Prácu na pracovisku si nevie organizovať, nedbá na poriadok pracoviska. Neovláda predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a nedbá na ochranu životného prostredia. Nevyužíva hospodárne suroviny, materiál a energiu. V obsluhe a údržbe výrobných alebo laboratórnych zariadení a pomôcok, prístrojov, náradia a meradiel má vážne nedostatky. Druhy hodnotenia Pri pedagogickej kontrole a hodnotení je veľmi dôležité, kedy sa kontrola a hodnotenie uskutočňuje. Z tohto hľadiska rozdeľujeme hodnotenie na: Hodnotenie priebežné – jeho úlohou je poskytovať žiakom informácie v priebehu ich vlastného učenia sa. Priebežné hodnotenie poukazuje na nedostatky a chyby, ktoré by mohli viesť k nesprávnym výsledkom vo vedomostiach a k zafixovaniu zlých návykov a zručností. Súborné hodnotenie – ide o hodnotenie výsledkov po ukončení jednotiek učiva, tematických celkov. Patrí sem aj polročné a koncoročné hodnotenie žiakov. Hodnotenie výkonu žiakov na odbornom výcviku má obsahovať: - posúdenie a vyjadrenie rozdielu medzi konkrétnym výkonom a požiadavkou na tento výkon, - poukázanie na možné príčiny tohto stavu, - ponúknutie možností, ako tento stav zlepšiť, - vyjadrenie dôvery v schopnosti žiaka.
37
žiaka
9.2
Funkcie hodnotenia
Pedagogická kontrola a hodnotenie v odbornom výcviku by malo byť čo najobjektívnejšie a malo spĺňať tieto funkcie: - kontrolnú (diagnostickú) – určenie miery vedomostí, zručností a návykov žiakov, rozpoznanie ich schopností, postojov, hodnotovej orientácie, zistenie predností a nedostatkov, - prognostickú – určenie perspektívy žiakov, možností ich ďalšieho vývoja, - motivačnú – udržiavanie a zvyšovanie študijnej aktivity žiakov, - spoločenskú a profesijnú – správne a objektívne hodnotenie by malo pripraviť žiaka na vstup do spoločnosti, - výchovnú – formovanie pozitívnych vlastností a postojov (pracovitosť), - informačnú – dokumentácia výsledkov vyučovacieho procesu a ich oznámenie rodičom, - rozvíjajúcu – rozvoj schopnosti sebakontroly a sebahodnotenia žiakov, - spätnoväzbovú – získanie informácií o úspešnosti vyučovacieho procesu. 9.3
Metódy pedagogickej kontroly
Vo výchovno-vzdelávacom procese sa používa niekoľko metód pedagogickej kontroly. Tieto metódy sa dajú rozdeliť z viacerých hľadísk: Podľa zdroja získavania informácií ich delíme na: - ústne skúšanie (samostatný rečový prejav žiaka), - písomné skúšanie (písomný prejav žiaka), - praktické skúšanie (ukážka praktických zručností žiaka), Podľa počtu súčasne skúšaných žiakov: - individuálne skúšanie (jeden žiak), - skupinové skúšanie (2 – 5 žiaci naraz), - hromadné (frontálne) skúšanie (celý kolektív triedy), Podľa časového zaradenia do vyučovacieho procesu: - priebežné skúšanie (kontrola čiastkových výsledkov), - súhrnné skúšanie (polrok, školský rok), - prijímacie skúšanie (prijímacie skúšky), - záverečné skúšanie (záverečné skúšky, maturitné skúšky).
38
9.4
Kritéria hodnotenia v odbornom výcviku
Okrem už uvedených kritérií hodnotenia sa v odbornom výcviku hodnotí: Odbornosť: - spôsob uplatnenia teórie pri realizácií pracovnej úlohy a dodržiavanie pracovného postupu, - vlastná technika práce, pohybová a pracovná zručnosť, - hospodárenie s materiálom a energiou, - organizácia pracovného miesta, dodržiavanie zásad bezpečnosti a hygieny práce, celková starostlivosť o pracovné prostredie, - schopnosť pracovať samostatne a tvorivo pristupovať k riešeniu problémov. Kvalita práce: - presnosť prevedenia pracovných činností, - funkčnosť výsledkov pracovných činností, - celkový vzhľad výrobku. Rýchlosť: - dodržiavanie času potrebného na vykonanie pracovnej činností.
39
10
OSOBNOSŤ MAJSTRA ODBORNEJ VÝCHOVY
Majster odbornej výchovy hrá rozhodujúcu úlohu vo vyučovacom procese. Každý majster odbornej výchovy musí dôkladne ovládať svoj odbor, mať dobrú pedagogickú prípravu a vysokú všeobecnú kultúru. Okrem týchto vzdelanostných faktorov každý majster by mal byť: čestný, svedomitý, usilovný, spravodlivý, trpezlivý, dôsledný, zodpovedný, iniciatívny, tvorivý, mal by mať dobrý vzťah k ľuďom, vedieť sa dobré vyjadrovať a pod. Každý majster odbornej výchovy by mal ovládať tieto profesijné kompetencie: - kompetencie odborno-predmetové – ovláda odbor, ktorý vyučuje, - kompetencie psychodidaktické – vytvára priaznivé materiálne, sociálne, emociálne a pracovné podmienky na vyučovanie, - kompetencie komunikatívne – dokáže plynulo viesť rozhovor so žiakmi, rodičmi, kolegami, - kompetencie organizačné a riadiace – plánuje a projektuje svoju činnosť, riadi vyučovací proces, - kompetencie diagnostické a intervenčné – dokáže urobiť pedagogickú diagnostiku žiaka, vie mu pomôcť, - kompetencie poradenské a konzultatívne - vie žiakom poradiť, konzultuje s rodičmi prípadne problémy, - kompetencie reflexie vlastnej činnosti – dokáže analyzovať a vyhodnotiť vlastnú pedagogickú činnosť, prijať opatrenia na jej zlepšenie. Okrem uvedených kompetencií musí majster odbornej výchovy spĺňať tieto špecifické požiadavky: - vyučenie v odbore, - úplné stredné vzdelanie, - dostatočná prax, - doplňujúce pedagogické štúdium. Úloha majstra odbornej výchovy je vo výučbe predmetu Odborný výcvik veľmi významná, dominantná a nezastupiteľná. 10.1 Príprava majstra odbornej výchovy na vyučovanie Príprava majstra odbornej výchovy na vyučovaciu jednotku je vyvrcholením jeho plánovania výchovno-vzdelávacej činnosti. Táto príprava v sebe zahŕňa: - učebno-výrobnú prípravu – sformulovanie cieľov učebného dňa, 40
-
stanovenie otázok na preverovanie vedomostí, prevedenie technologického postupu, a pod., materiálno-technickú prípravu – príprava potrebného materiálu, výrobných pomôcok, náradia, technickej dokumentácie a pod., osobnú prípravu – preštudovanie odbornej literatúry, precvičenie činnosti, ktoré chce demonštrovať žiakom, metodickú prípravu – výber najvhodnejších metód, organizačnú prípravu – výber organizačných foriem a časového rozplánovania učebného dňa.
Príprava majstra na vyučovaciu jednotku by mala odpovedať na tieto otázky: Prečo budem vyučovať? (vyučovacie ciele) Čo budem vyučovať? (obsah učiva) Ako získam žiakov pre učenie? (motivácia) Ako budem vyučovať? (metódy) Ako zorganizujem vyučovanie? (organizačné formy) Čím budem vyučovať? (materiálne prostriedky) Na aké úseky rozvrhnem vyučovaciu jednotku? (štruktúra vyučovacej jednotky) Ako zistím, čo sa žiaci naučili? (spätná väzba) Ak si majster odpovie na tieto otázky, môže pristúpiť k písomnej príprave na vyučovaciu jednotku. Osvedčil sa tento postup: 1. Formulácia cieľov výučby: kognitívnych (poznávacích), afektívnych (výchovných) a psychomotorických (výcvikových). 2. Výber a konkretizácia učiva: kľúčové pojmy, princípy, vzťahy a spôsoby činnosti, rozdelenie učiva na základné a rozširujúce. 3. Voľba optimálnych metód a materiálnych prostriedkov výučby: ide o najdôležitejšiu etapu, pri ktorej majster vyberá najvhodnejšiu metódu a primerané materiálne prostriedky na podporu osvojovania obsahu učiva žiakmi. 4. Voľba optimálnych organizačných foriem. 5. Určenie štruktúry učebného dňa a modelovanie vyučovacích situácií tak, aby tvorili jednotný celok.
41
11
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
BAJTOŠ, J.: 2000. Didaktika odborného výcviku pre majstrov odbornej výchovy. Prešov, 2000. ČADÍLEK, M.: Didaktika odborného výcviku technických oborů. Brno: MU, 1995. FORMAN, K.: Úvod do didaktiky odborného výcviku pro mistry odborné výchovy. Olomouc, 1995. KALHOUS,Z.; OBST, O.: Školní didaktika. Praha: Portál, s.r.o., 2002.
42
METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM V PREŠOVE
Helena HARAUSOVÁ
DIDAKTIKA VYUČOVACIEHO PREDMETU ODBORNÝ VÝCVIK
2007
43
METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM V PREŠOVE
Helena HARAUSOVÁ
DIDAKTIKA VYUČOVACIEHO PREDMETU ODBORNÝ VÝCVIK
- 2007 44
Názov
:
Didaktika vyučovacieho predmetu Odborný výcvik
Autor
:
Ing. Helena Harausová, PhD.
Recenzenti
:
PhDr. Jozef Stanislav Ing. Mária Marcinčínová
Jazyková úprava
:
Mgr. Andrea Biščáková
Vydavateľ
:
Metodicko-pedagogické centrum v Prešove
Za vydanie zodpovedá :
PaedDr. Ivan Pavlov, PhD. riaditeľ MPC
Tlač
:
Rokus s. r. o.
Náklad
:
200 ks
Rok vydania
:
2007
1. vydanie
ISBN 978-80-8045-460-9
Nepredajné! Určené pre vzdelávacie potreby pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení východného Slovenska.
45
46
