Výchovný poradca – jeho miesto a úlohy v systéme výchovného poradenstva PhDr. Marta Hargašová, CSc.
Úvod I keď ešte nežijeme v čase, kedy jedna polovica ľudstva radí druhej polovici v najrozmanitejších otázkach života, predsa sa ponuka poradenských služieb neustále rozširuje. Poradenské služby v školstve existujú už viac ako sto rokov. V roku 1899 iniciovala Slobodná spoločnosť pre psychologický výskum dieťaťa vo Francúzsku riešenie problémov detí, ktoré nedokázali zvládať štandardnú prácu v triedach. V roku 1905 vzniklo pedagogické laboratórium, viedol ho psychológ Alfréd Binet a jeho vplyv bol celosvetový. Súbežne so školským poradenstvom vznikali aj poradne pre voľbu povolania, orientované prevažne psychotechnicky. Prvú poradňu pre voľbu povolania založil v Bostone v roku 1908 Frank Parsons, autor idey „správny človek na správne miesto“. Ak hovoríme o prvenstve v našom geopolitickom priestore treba spomenúť, že už od roku 1928 poskytovala poradenské služby Ústredná poradňa povolaní pre Slovensko v Bratislave (premenovaná na Psychotechnický ústav pre Slovensko), ktorá vznikla z podnetu Obchodnej a priemyselnej komory. České poradne pre voľbu povolania vznikali ešte skôr – v roku 1919 pri českom odbore zemskej rady živnostenskej v Brne a v roku 1920 pri zemskej centrále práce v Prahe. V poradenstve týkajúcom sa voľby povolania sme boli v prvej polovici 20. storočia plne v súlade so svetovými trendmi. Druhá svetová vojna, povojnová politická situácia a neskôr ideologické dogmy ovplyvnili a zabrzdili vývoj poradenských služieb u nás. Až koncom 50-tych rokov sa politická klíma trochu poľudštila a psychológia, považovaná za „buržoáznu pavedu“ sa mohla opäť vrátiť na scénu. Vznikla spoločenská objednávka rozvíjať popri zdravotníckej, vzdelávacej a sociálnej starostlivosti aj psychologickú starostlivosť o mladú generáciu. S istým oneskorením vznikla v roku 1957 Psychologická výchovná klinika v Bratislave, ktorá bola prvým pracoviskom svojho druhu vo vtedajšom Československu (1959 v Košiciach, 1966 v Banskej Bystrici a v roku 1967 aj druhá PVK v Bratislave). Kliniky mali byť odpoveďou na spoločenskú objednávku, pretože psychológia – so svojimi poznatkami, predovšetkým z vývinovej psychológie, možnosťami diagnostiky, optimalizácie, intervencie do osobnostného, sociálneho a študijnoprofesionálneho vývinu, prevencie – sa javila ako účinný pomocník pri riešení mnohých aktuálnych problémov súvisiacich s deťmi, mládežou a školou. Nová koncepcia psychologického a výchovného poradenstva mala priame praktické dôsledky pre základné a stredné školy. V roku 1962 vydalo Ministerstvo školstva a kultúry ČSSR Smernicu k vybudovaniu sústavy výchovného poradenstva na základných deväťročných školách (Věstník MŠK, 18, 1962), v ktorej sa ukladá povinnosť zriadiť funkciu výchovného poradcu. V roku 1963 bola táto funkcia zriadená na stredných všeobecnovzdelávacích školách a v 70. – 80. rokoch aj na odborných školách a učilištiach. Od roku 1964, kedy bol založený Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, začal vychádzať aj časopis Výchovný poradca. Všeobecne bol prijatý názor, že škola je prvým východiskovým a základným článkom orientácie a poradenstva. Smernica MŠ o Krajských psychologických výchovných klinikách a Strediskách pre voľbu povolania (1967) a smernica o zriaďovaní okresných poradenských zariadení (1970) sa stali základnými kameňmi budovania poradenského 1
systému nielen na Slovensku ale v celej ČSSR. Výchovný poradca zastával v tomto systéme úlohu prvého realizátora a koordinátora poradenských služieb. „Úlohy výchovného poradenstva a voľby povolania presadili sa ako integrálna súčasť programov a spoločenskej funkcie školy. Hlavnými nositeľmi ideí a osobitne zodpovednými za úlohy poradenstva v škole sa stali výchovní poradcovia. Pravda, kým sa doriešili otázky ich odbornej prípravy na kvalifikovanejší výkon takejto funkcie (od krátkodobých školení až po dvojročné postgraduálne formy štúdia na vysokej škole), kým sa doriešilo aj postavenie výchovných poradcov v školskom pedagogickom kolektíve a najmä finančné odmeňovanie (vyhláška č. 9600/72 – Zvesti MŠ/72) prešlo takmer jedno desaťročie. V skutočnosti až dnes uzatvárame prvú kapitolu v tomto smere. Treba upozorniť, že v utváraní predpokladov a v náročnosti prípravy odborného personálu na poradenstvo sme dosiahli vysokú medzinárodnú úroveň.“ J. Koščo – z referátu na II. československom seminári na tému Školské a profesijné poradenstva v rozvinutej socialistickej spoločnosti (Smolenice 1972) História pokračuje Dnes, v roku 2010, uplynulo už takmer päťdesiat rokov od obdobia vytvorenie funkcie výchovného poradcu. Stále platí, že výchovní poradcovia sú odborným personálom na vysokej úrovni ale v ich postavení, vyjadrení kvalifikačných predpokladov a odmeňovaní sa toho veľa nezmenilo. Prečo je to tak? Od počiatku boli v pozadí politické a ideologické vplyvy, značné rozpory v názoroch medzi odborníkmi a konflikty záujmov jednotlivých profesijných skupín (čo trvá dodnes). Pôvodne to mal byť psychologický poradca v škole, neskôr psychologický výchovný poradca a nakoniec výchovný poradca. Osud výchovného poradcu sa odvíjal od zmien politickej klímy v rokoch tzv. normalizácie, kedy sa ideologické hľadisko povýšilo nad odborné a ľudské. Dôkazom toho bolo obvinenie autorov slovenskej koncepcie poradenstva (J. Košču, O. Blaškoviča a ďalších) z poplatnosti západným vzorom, prílišného zdôrazňovania psychológie vo výchovnom poradenstve a snahy odtrhnúť koncepčne aj organizačne poradenstvo od celkového utvárania osobnosti dieťaťa v škole – ako to tvrdila M. Klímová, česká autorita pre oblasť výchovného poradenstva, ktorá označila existenciu Vládnej komisie pre otázky poradenstva na Slovensku za politicky a vecne nesprávnu (Kohoutek, R.). Hoci išlo o integrovanú, interdisciplinárnu a nadrezortnú koncepciu, bez glorifikácie psychológie, ideologická výhrada vyhrala. Psychologické výchovné kliniky sa zmenili na pedagogicko-psychologické poradne ale zmena názvu, našťastie, neznamenala zánik psychológie v poradenstve. Nasledujúce roky ukázali, že psychológovia a pedagógovia vedia účinne spolupracovať nielen medzi sebou ale aj v rámci širšej komunity. V 70.tych rokoch sa z koncepcií vytratilo celoživotné hľadisko a nadrezortný princíp poskytovania psychologickej výchovnej starostlivosti. Aj v prístupe k výchovnému poradcovi sa odrazilo isté zneistenie. Až dokumenty EÚ, osobitne v oblasti kariérového poradenstva, potvrdili platnosť pôvodných zámerov a východísk – celoživotné vzdelávanie, celoživotné poradenstvo, interdisciplinárna spolupráca viacerých odborníkov, uplatňovanie rôznych prístupov a foriem poradenstva. Je isté, že v rámci spolupráce rôznych odborníkov v systéme výchovného poradenstva naďalej ostáva dôležitým ohnivkom výchovný poradca. I keď niektorí riaditelia škôl túto funkciu zrušili, niekde organizačne „je, aj nie je“, predsa sú výchovní poradcovia neodškriepiteľne tu. Aj prostredníctvom Asociácie výchovných poradcov bojujú za svoje práva, metodické pedagogické centrá pre nich organizujú rôzne kurzy, špecializačné inovačné 2
štúdium a veľa projektov s finančnou podporou EÚ sa venovalo práve vzdelávaniu výchovných poradcov. Výchovní poradcovia vkladajú do svojej práce veľa zo seba, zo svojho času a energie, lektori vzdelávania s nadšením vymýšľajú inovatívne prístupy, moderné metódy a postupy v poradenstve, firmy ponúkajú interaktívne poradenské programy v súlade s aktuálnymi požiadavkami dneška. A keďže tento subsystém funguje aj bez jasného začlenenia výchovných poradcov medzi zamestnancov školy a „bez peňazí“ vznikol stav, že v zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa napríklad v §4 nachádza pod písmenom l) príplatok za starostlivosť o vedenie služobného motorového vozidla ale príplatok za pedagogicko-psychologickú starostlivosť o žiakov sa tu nenachádza. O mieste v systéme výchovného poradenstva a úlohách výchovného poradcu, o tom ako by to všetko malo vyzerať, je možné sa dočítať v rôznych publikáciách (M. Štefánková, 2007, Ľ. Ďurdiak – V. Gatial, 2006 a iní) alebo metodických pokynoch odborov školstva samosprávnych krajov. O tom, aké úlohy v súčasnosti výchovní poradcovia plnia, aké kroky sa robia pri vytváraní štandardov VP budú zasvätene informovať nasledujúce referáty. Naším zámerom je pozrieť sa na postavenie a úlohy výchovných poradcov - ako sú definované v poslednej vyhláške MŠ SR (2009) a ako sa reálne javia bežnému občanovi, žiakovi na webových stránkach jednotlivých škôl. Kvalifikačné predpoklady a odmeňovanie Kvalifikačné požiadavky Vo Vyhláške MŠ SR č. 437 z októbra 2009, ktorou sa ustanovujú kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov nenachádzame žiadne kvalifikačné predpoklady týkajúce sa výchovného a kariérového poradcu. Výchovný poradca sa stráca v širokom vymedzení – učiteľ. V istom zmysle teda z právneho hľadiska neexistuje a vo vyhláške nemá takmer žiadnu oporu pre svoju pozíciu a odmeňovanie. Keďže nejde o súkromný sektor, kde je väčšia možnosť presadiť sa, získať uznanie a ocenenie ale ide o prácu vo verejnom záujme, kde sa finančné prostriedky rozdeľujú podľa predpisov má začlenenie VP do kategórie pedagogických zamestnancov nielen morálny ale aj materiálny význam. Ak by mal jasne vymedzené kvalifikačné požiadavky, bolo by aj jasné, kým je a čo mu patrí. Výchovný poradca sa v dokumentoch vyskytuje ale skôr ako „anonymný dobrovoľník“, ktorému sú prisúdené úlohy, má vyčlenené isté hodiny zníženia základného úväzku a môže, ale nemusí byť finančne ohodnotený. Nie je jasné, prečo nie je vo vyhláške zaradený, keď evidentne existuje už takmer pol storočia a popri tradičných pedagogických zamestnancoch, ako je majster odbornej prípravy (Časť XI.), vychovávateľ (Časť XIII.) alebo korepetítor (Časť XVIII.) sa tu objavujú aj nové kategórie, ako je zahraničný lektor (Časť XV.), pedagogický asistent (Časť XVII.) alebo učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov (Časť XX.) a učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie odborných zamestnancov (Časť XXI.). Je to naozaj paradox, že výchovný poradca, ktorý pomáha žiakom a rodičom riešiť otázky výchovy, vzdelávania a profesijnej orientácie, venuje sa prevencii problémového a delikventného vývinu detí, žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia, konzultuje so žiakmi a rodičmi, poskytuje im informácie pri výbere školy a voľbe povolania, odstraňuje bariéry medzi školou a svetom práce, ako to nakoniec požadujú aj dokumenty EÚ – sa medzi uvedenými zamestnancami nenachádza. Vo vyhláške, podľa nás, chýba Časť XXII. tj. definovanie kvalifikačných požiadaviek pre učiteľa – výchovného a kariérového poradcu, ktorá by bola zrejme východiskom riešenia ďalších problémov. I keď zaradenie výchovného a kariérového poradcu (ako profesie) do systému výchovného poradenstva vyzerá z koncepčného hľadiska takmer 3
ideálne, reálne by bolo úspechom, ak by bol vo vyhláške definovaný ako pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva špecializovanú činnosť. Odmeňovanie V zákone č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (14 zmien a doplnení v rokoch 2004-2009) môžeme identifikovať v §4 o plate zamestnancov niektoré materiálne ocenenia, ktoré by pripadali pre do úvahy pre výchovných poradcov: osobný príplatok, príplatok za výkon špecializovanej činnosti, kreditový príplatok, výkonnostný príplatok a odmena. V praxi sa jedná o osobný príplatok. Osobný príplatok (§10) ako ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonanie práce nad rámec pracovných povinností (limit je 100% platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, zvýšený 0 24%) – môže výchovný poradca dostať, ak riadiaci zamestnanec napíše písomnú žiadosť zamestnávateľovi a ten ju schváli. Čo môže byť niekedy problém. Od výchovných poradcov sa vyžaduje, aby plnili čoraz väčší rozsah úloh, náročných na znalosti, zručnosti, skúsenosti, čas apod., pričom do kategórie špecialistov ani v súčasnosti nepatria. Napriek tomu, že majú vysokoškolské vzdelanie, absolvovali špecializačné inovačné štúdium (ŠIŠ) alebo postgraduálne štúdium, majú dlhoročné skúsenosti, ich výkon sa nepovažuje za špecializovanú činnosť, ako to vyplýva z vyhlášky, týkajúcej sa príplatku. Príplatok za výkon špecializovanej činnosti (§13a) (1) Pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi, ktorý okrem priamej pedagogickej činnosti vykonáva špecializované činnosti, patrí príplatok za výkon špecializovanej činnosti. (2) Špecializovanou činnosťou podľa ods.1 je činnosť a) triedneho učiteľa b) uvádzajúceho pedagogického a uvádzajúceho odborného zamestnanca Pedagogickému zamestnancovi (podľa §13b), ktorý vykonáva činnosť triedneho učiteľa patrí príplatok za výkon špecializovanej činnosti (5% platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 24%, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, alebo v sume 10% ak je triednym učiteľom vo dvoch či viacerých triedach). Vyhláška pozná v odmeňovaní len dve podstatné slová – patrí a môže. Triednemu učiteľovi, uvádzaciemu pedagógovi alebo pedagogickým zamestnancom cvičnej školy patrí príplatok ale výchovnému poradcovi sa osobný príplatok udeliť môže. Pre najbližšie obdobie by sa mala AVP snažiť presadiť, aby boli VP začlenený do §13a, v znení: (2) špecializovanou činnosťou podľa ods. 1 je činnosť a) triedneho učiteľa b) výchovného a kariérového poradcu c) uvádzacieho pedagogického a uvádzacieho odborného zamestnanca. Výchovný poradca na webových stránkach škôl Nejedná sa o reprezentatívny prieskum postavenia a úloh výchovného poradcu v rámci školy, pretože nie každá škola má svoju webovú stránku a nedá sa ani hodnotiť kvalita práce VP, pretože dobrá grafika ešte nemusí nič vypovedať o poradenských službách, ktoré poskytuje. Predsa však pokladáme putovanie po 120 webových stránkach škôl (50/ZŠ, 30/ OA, SPŠ, SZŠ, 20/G a 20/ SOŠ, SOU) za zaujímavé a poučné. V prezentácii existujú značné rozdiely a výrazne vynikajú tie školy, na ktorých sa riešia rôzne projekty (Infovek, Leonardo da Vinci, Erazmus, Digitálni štúrovci, ESF a iné). Zrejme veľa závisí aj od vedenia školy, či sleduje moderné trendy vyplývajúce z dokumentov 4
Európskej únie alebo zotrváva v pozícii „všetko je dobré tak, ako je“. Niektoré školy sú skutočne žiarivým príkladom moderného fungovania (napríklad ZŠ Holého v Topoľčanoch, Gymnázium Pavla Horova v Michalovciach alebo SOŠ v Handlovej). Iste, mohli by sme uviesť aj ďalšie. V prezentácii úloh a zamerania činnosti výchovných poradcov badať vplyvy tímov lektorov, ktorí v ostatnom čase školenia realizovali ale aj príliš tradičné ponímanie tých, ktorí sa zrejme vzdelávania VP nezúčastnili. Niektoré informácie sú veľmi formálne, iní prezentujú svoju činnosť ako vedľajšiu, sústreďujú sa na vypracovanie harmonogramu nevyhnutných aktivít (plán činnosti, správa o činnosti). Väčšina však chápe svoje poslanie ako dôležitú špecializovanú činnosť, spájajúc úlohy výchovného poradenstva, prevencie a kariérového poradenstva. Len na jednej škole existujú dvaja, výchovný poradca a kariérový poradca, pričom na stredných školách sa častejšie vyskytuje rozdelenie úloh prevencie, ekologickej výchovy, výchovy k manželstvu a rodičovstvu, voľby ďalšieho štúdia a povolania medzi viacerých učiteľov. Objavuje sa aj označenie výchovný a kariérový poradca ale najčastejšie, bez ohľadu na celkový rozsah aktivít, sa používa označenie – výchovný poradca. Väčšinou sa čas vyčlenený na poradenskú činnosť uvádza ako konzultačné hodiny, konzultačný deň ale ojedinele aj ako úradné hodiny. Najviac viditeľní na internete sú výchovní poradcovia na základných školách a najmenej na stredných odborných školách a odborných učilištiach. Na základných školách má uvedené konzultačné hodiny 74% výchovných poradcov, 66% na stredných školách (SPŠ, OA, SZŠ, G). Na stredných odborných školách a odborných učilištiach majú uvedené konzultačné hodiny len dvaja výchovní poradcovia. Graf 1. Konzultačné hodiny Výchovný poradca na ZŠ
80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% Uvedené
Neuvedené
Graf 2.
Konzultačné hodiny Výchovný poradca na SŠ (G)
70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0%
Uvedené
Neuvedené
5
Na základných školách sa výchovní poradcovia prezentujú ako samostatná kategória v menu školy, kde je uvedené meno (fotografia), telefonické a e-mailové spojenie, stručná charakteristika činnosti a rôzne informácie, ktoré sú vypísané tradičným spôsobom alebo sa tu nachádzajú odkazy na adresy v rámci školy aj na webové stránky mimo školy (niekedy len adresy ale aj fungujúce „modré“ adresy). Niektorí výchovní poradcovia sa neskrývajú za formálne prepísanie svojich úloh a poslania z rôznych publikácií a dokumentov ale oslovujú žiakov a rodičov priamo, vo svojom mene, motivačne. V EU vyslovenú požiadavka, aby sa čo najviac zjednodušil prístup k poradenským službám spĺňa aj – uvedenie telefónneho čísla a možnosť kontaktovať sa s výchovným poradcom prostredníctvom e-mailu. Graf 3. Kontakt (e-mail, telefón) Výchovný poradca na ZŠ
Uvedený Neuvedený
Graf 4.
Kontakt (e-mail, telefón) Výchovný poradca na SŠ
Uvedený Neuvedený
Ako vidieť na Grafe 3. polovica výchovných poradcov na ZŠ dáva žiakom a rodičom takúto možnosť kontaktu. Na gymnáziách, stredných priemyselných školách, obchodných akadémiách a iných odborných školách sa výchovný poradca zatiaľ trochu menej otvára priamej komunikácii (55 % priamy kontakt neuvádza Graf 4).
6
Graf 5. Formy poskytovania informácií Výchovný poradca na ZŠ
Tradičné Moderné
Na ZŠ majú žiaci a ich rodičia možnosť nielen získať všetky informácie týkajúce sa činnosti výchovného poradcu, prijímacích pohovorov na stredné školy, môžu si vytlačiť zápisný lístok i prihlášku, oboznámiť sa s úspešnosťou žiakov v prijímacom pokračovaní na stredné školy a podrobne sa oboznámiť sa všetkými strednými školami v regióne (požiadavky, hlavné predmety, študijné plány apod.). Niektorí VP ponúkajú aj priame prepojenie na interaktívne poradenské programy a všetky užitočné adresy. Nie všade je to takto ideálne, ale dôležité je, že výchovní poradcovia využívajú moderné IKT. Informačné poradenstvo nemusia poskytovať „zoči-voči“ ale vedú žiakov k samostatnému využívaniu rôznych informačných zdrojov. Výchovnému poradcovi potom ostáva viacej času na individuálne konzultácie, skupinové a hromadné poradenstvo. Graf Formy poskytovania informácií Výchovný poradca na SŠ (G)
Tradičné Moderné
Na stredných školách sa, zdá sa informácie poskytujú väčšinou tradičným spôsobom (68%). Zrejme sa predpokladá, že žiaci využívajú internet spontánne, bez odporúčaní. Užitočné adresy sa týkajú prevažne informácií o vysokých školách v SR a ČR, o možnostiach uplatniť sa na trhu práce, ďalej interaktívnych programov, vhodných pri sebamonitorovaní a rozhodovaní sa pre určitý typ štúdia resp. povolania. Podľa zamerania školy sa venuje viac pozornosti prevencii negatívnych javov, riešeniu zaujímavých projektov a aktivitám, ktoré priamo súvisia s uplatnením sa v živote, v pracovnej činnosti. Na stredných odborných školách a učilištiach sa výchovný poradca objavuje výnimočne ako súčasť vedenia školy, niekde ako druhá charakteristika vedúceho predmetovej komisie alebo funkcia priradená k učiteľovi, ktorý vyučuje predmety ako je úvod do sveta práce, psychológia, občianska náuka, etika apod.. Niektoré úlohy sú pričlenené majstrom odbornej výchovy alebo vychovávateľovi záujmovej činnosti. Zo škôl, ktoré sme si pozreli 7
60% výchovného poradcu neuvádza. Pre poradcov na ZŠ sú však web-stránky stredných odborných škôl (v minulosti spojených škôl, odborných učilíšť) veľkým prínosom, pretože uvádzajú informácie o konkrétnych učebných odboroch, študijných odboroch, nadstavbovom štúdiu (napr. Stredná odborná škola elektrotechnická v Trnave, SOŠ automobilová v Banskej Bystrici, Cirkevná stredná odborná škola v Michalovciach a iné.). Záver Európska únia dáva každej krajine možnosť, aby v budovaní celoživotného poradenstva vychádzala zo svojich tradícií a zohľadňovala svoje špecifiká. Z krátkeho historického prehľadu je jasné, že výchovné a študijno-profesionálne (kariérové) poradenstvo nezačína u nás od nuly. Pre výchovných poradcov sú v najbližšom období aktuálne dve úlohy: 1) dosiahnuť premenovanie VP na – výchovný a kariérový poradca, čím by sa dosiahlo zosúladenie s európskymi dokumentmi, kde je kariérové poradenstvo preferované a súčasne by vznikol priestor aj pre variabilitu činnosti, zodpovedajúcu potrebám jednotlivých škôl. 2) presadiť zaradenie výchovného a kariérového poradcu medzi pedagogických zamestnancov, ktorí vykonávajú špecializovanú činnosť. Bez vyriešenia týchto zdanlivo jednoduchých úloh sa nedá očakávať, že výchovní poradcovia budú donekonečna nadšení rôznymi školeniami, novými metodikami a IKT, budú sa ďalej rozdávať a trpezlivo čakať, že ich kvality a sociálne cítenie niekto niekedy ocení.
Literatúra ĎURDIAK, Ľ. – GATIAL, V.: Psychologické aspekty výchovného a kariérového poradenstva. Pedagogická fakulta UKF v Nitre, 2006 HUNT, M.: Dějiny psychologie. Portál. Praha 2000 IHNACÍK, J. – ŠPITKA, J. – PAULOVÁ, M.: Košický model kariérneho poradenstva pre stredoškolákov. Pedagogicko-psychologická poradňa pre stredné školy v Košiciach. Košice, 2007 KOHOUTEK, R.: Nové poznatky z poradenské psychologie. http://cz.wikipedia.org/wiki/RudolfKohoutek KOŠČO, J.: Teória, sociálna funkcia a úlohy poradenstva v podmienkach rozvinutej socialistickej spoločnosti. In: Koščo, J. – Hargašová, M. (Ed.): Školské a profesijné poradenstvo v podmienkach rozvinutej socialistickej spoločnosti. SPN, Bratislava 1976 ŠTEFÁNKOVÁ, M.: Výchovný poradca. IRIS, Bratislava, 2007 Stratégia celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, 2007 Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 413/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 131 Z. z., zákona č. 204/2005 Z. z., zákona 628/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 316/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 385/2008 Z. z., zákona č. 474/2008 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z.
8
