PORADENSKÉ PROGRAMY Individuálne kariérové poradenstvo pre žiakov základných a stredných škôl PhDr. Marta Hargašová, CSc.
Projekt SOP ĽZ – 2009 – SORO – kód 11230030060 „Na pomoc kariérovému poradenstvu pre žiakov a študentov so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami ako prevencia ich marginalizácie na trhu práce“ 2006/2007. Vždy bolo, a zrejme aj bude asi 5 – 12% žiakov s vyhranenými záujmami, jasnými cieľmi a vysokými profesijnými ašpiráciami, ktorí si pri výbere školy a povolania poradia sami a nebudú výchovných poradcov a psychológov vyhľadávať. Tým ostatným sa treba venovať a poskytnúť im možnosť objektívne sa pozrieť na svoje predpoklady, možnosti a perspektívy. Sú to žiaci, ktorí:
nemajú žiadne predstavy o svojom budúcom povolaní, majú veľa záujmov a nevedia si vybrať, majú výborné známky ale žiadne vyhranené záujmy, majú zlé známky a nič ich nebaví, majú výberovo zlé aj dobré známky a vyhranené záujmy, majú špecifické výchovno-vzdelávacie potreby.
Navrhnuté programy SEQENS (z lat. nasledujúci) a PERGO (z lat. vyberám si, pokračujem, postupujem) sú určené psychológom v pedagogicko-psychologických poradniach a na školách a programy CONSULO I. a CONSULO II. (z lat. žiadam o radu, radím sa) zasa pedagógom - výchovným/kariérovým poradcom ako inšpirácia pre individuálne poradenstvo.
Všeobecné ciele programov Rozširovať sebapoznanie - pomôcť žiakovi pochopiť, čo sú jeho silné stránky, na ktorých by mohol stavať pri rozhodovaní o svojom budúcom povolaní a výbere vzdelávacej inštitúcie. Učiť žiaka vnímať seba ako súčasť sveta, ktorý ho obklopuje a dávať svoje schopnosti, vlastnosti, záujmy do súvisu s konkrétnym svetom práce v SR a EU. Rozvíjať zručnosti žiaka vo využívaní rôznych informačných zdrojov a ovládaní moderných IKT. Rozvíjať kľúčové kompetencie. Umožniť žiakovi, aby sa naučil uplatňovať základné rozhodovacie stratégie. Viesť žiaka k tomu, aby si stanovil krátkodobé a dlhodobejšie ciele. Motivovať žiaka k aktivite a posilneniu vôľových procesov, aby dokázal ísť za tým, pre čo sa rozhodol. Vychovávať žiaka k samostatnosti a zodpovednosti za seba. Motivovať žiaka k zlepšeniu študijnej výkonnosti apod.
Podmienky realizácie poradenských programov
Prístup ku komplexným informáciám o stredných školách, odborných učilištiach a gymnáziách, vysokých školách a študijných odboroch na VŠ o pomaturitnom štúdiu - na internete. Aktuálne informácie o kritériách prijímacích pohovoroch na jednotlivých školách. Informácie o možnostiach uplatniť sa na trhu práce po skončení školy – prehľady. Dostupné printové informačné materiály a pomôcky napr. Svet práce (2000)zošity s informáciami o povolaniach z rôznych oblastí, Úvod do sveta práce (2006) – učebnica pre stredné školy ai. Vybavenie PPP modernými testami a zabezpečenie ich odborného využívania. Podpora získania certifikátov pre psychológov, aby mohli využívať niektoré psychodiagnostické testové batérie a metodiky. Odborná a metodická príprava výchovných/kariérových poradcov všestranná podpora spolupráce v rámci miestnej komunity – výchovní poradcovia zo škôl, psychológovia z pedagogicko-psychologických poradní a pracovníci úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Perspektívne vyriešenie udeľovanie certifikátov klientom pri absolvovaní „akreditovaného“ programu zameraného na rozvíjania niektorej z kľúčových kompetencií apod. 2
Filozofia programov
SEQENS a PERGO ide o štruktúrovaný program, zameraný na racionálne a emocionálne zložky osobnosti,
ktorý má prispieť k zefektívneniu procesu rozhodovania o ďalšom vzdelávaní.
Poradenský program je pokus o štruktúrovaný poradenský proces.
Poradenský proces je sukcesívny sled aktivít realizujúcich sa v jednotlivých stretnutiach klienta so psychológom v čase od nadviazania prvého kontaktu až po dosiahnutie poradenského cieľa – vyriešenie definovaného problému.
Podmienka jasne definovať problém má význam pre stratégiu vedenia poradenského procesu, výber metodík a predovšetkým pre ideáciu poradenského rozhovoru. Pod ideáciou sa rozumie, že psychológ v priebehu celého poradenského procesu nestráca zo zreteľa cieľ, kvôli ktorému klient za ním prišiel.
3
Časť I. Cieľová skupina:
Psychológovia SEQENS Voľba ďalšieho vzdelávania pre žiakov základných škôl
Prechod zo základnej školy na G, SOŠ alebo SOU, OU
PERGO Voľba ďalšieho vzdelávania pre žiakov stredných škôl Prechod zo strednej školy na vysokú školu, vyššiu odbornú školu strednej školy na VŠ,
4
SEQENS Program voľby ďalšieho vzdelávania pre žiakov základných škôl
Kroky poradenského programu I.
II.
III.
IV.
Vstupný rozhovor
Psychologické vyšetrenie
Poradenský rozhovor
Rozhovor s rodičmi
Školské známky
Motivácia
Obraz seba
Záujmy
Schopnosti
Očakávania
Osobnosť
Reálne
Želania žiaka a želania rodičov
Zdravotné obmedzenia
možnosti – informácie o SŠ a povolaniach
Výber 2-3-4 alternatív škôl vhodných pre žiaka
Žiak spolu s rodičmi zváži aj možnosti uplatnenia.
Po zvážení alternatív definitívna voľba 2 konkrétnych škôl, kde sa bude žiak uchádzať o prijatie
Vyhľadanie širšieho okruhu povolaní, na ktoré žiak absolvovaním školy získa kvalifikáciu
Prehľad príslušných škôl v regióne a obsahu študijných odborov.
5
PERGO Program voľby ďalšieho vzdelávania pre stredoškolákov
Poradenský program pri voľbe ďalšieho vzdelávania sa skladá zo štyroch krokov, ktoré na seba nadväzujú v týždenných intervaloch (Hargašová M., 1977).
Kroky poradenského programu
I.
II.
III.
IV.
Vstupný rozhovor
Psychologické vyšetrenie
Poradenský rozhovor
Samostatné rozhodovanie
Študijná história
Školské predmety a mimoškolské činnosti
jazyková hudobná logickomatematická priestorová telesne-kinetická intrapsychická interpersonálna prirodzená existenčná
Pre a proti
Výber 2 – 3 alternatív
Vyhľadávanie na PC informácií o povolaniach, študijných
Rodinná situácia
Zdravotné obmedzenia
Inteligencia
- testy IQ (Gardner)
Kognitívne schopnosti
pamäť pozornosť kognitívny štýl
Osobnostné vlastnosti
Záujmy, hodnoty, ciele
Konfrontácia „obrazu seba“ s požiadavkami povolaní v databázach na počítači
Doplnenie informácií
Rozhodovanie a rozhodnutie
Voľba stratégie na dosiahnutie cieľa
Sebamanažovanie
Spätná väzba.
možnostiach, situácii na trhu práce
6
Poradenský program je určený žiakom strednej školy, ktorí majú záujem skvalitniť proces rozhodovania pri:
voľbe ďalšieho vzdelávania na VŠ alebo inej vzdelávacej inštitúcii v SR, v EÚ a inde vo svete, voľbe formy štúdia, zodpovedajúcej ich konkrétnej situácii: denné štúdium, externé štúdium, dištančné štúdium, virtuálna akadémia, e – learning atď.
Program umožňuje žiakom stredných škôl:
objektívne posúdiť, aké majú predpoklady pre vysokoškolské štúdium alebo iné pomaturitné štúdium porovnať svoje predpoklady s požiadavkami vysokej školy, s konkrétnymi študijnými plánmi (curriculá) na jednotlivých fakultách a odboroch pomaturitného štúdia zodpovedne sa rozhodnúť pre niektorý z odborov štúdia sformulovať si realistické plány do budúcnosti stanoviť si konkrétne krátkodobé a dlhodobejšie ciele určiť stratégiu, ako ich dosiahnuť, vrátane zlepšenia prospechu v profilových predmetoch, v ktorých bude vo vzdelávaní pokračovať aj na zvolenej VŠ
7
I. VSTUPNÝ ROZHOVOR
Vstupný rozhovor má nasledujúcu štruktúru:
Zistiť, v čom spočíva hlavný problém klienta. Čo klient očakáva od poradenského procesu a od psychológa? Aká je doterajšia študijná história klienta? Aké sú skutočné záujmy klienta? Akej činnosti sa najviac venuje? Aká je rodinná situácia (materiálna, vzťahová, profesijná)? Aký je zdravotný stav klienta? Čo môže poradenský psychológ poskytnúť – definovanie poradenského cieľa a objasnenie priebehu programu.
Formulácia problému Klient je aktívnou súčasťou poradenského programu, a preto je dôležité, aby jasne formuloval svoj problém. Keď nevie, čo chce, ťažko niečo z poradenského programu získa. Problém môže formulovať rôzne, ale vždy musí byť konkrétny. Napríklad: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8.
Chcem vedieť, na čo sa hodím. Nemám vyhranený záujem, ani predstavu o tom, čo by som chcel študovať. Neviem sa rozhodnúť medzi x – y. Chcel by som študovať x, ale rodičia ma nútia, aby som si zvolil y, preto chcem vedieť, čo je pre mňa lepšia voľba. Som rozhodnutý pre X, len si chcem overiť, či som sa správne rozhodol ? Mám dobré známky ale nič ma výrazne nebaví a neviem na ktorú školu si mám podať prihlášku. Chcem vedieť, aké možnosti štúdia mám v regióne, na Slovensku (prípadne v zahraničí)? Zaujíma ma, aké mám šance uplatniť sa na trhu práce, ak ukončím školu X apod.
8
II. PSYCHOLOGICKÉ VYŠETRENIE
Psychologické vyšetrenie sa zameriava na: Diagnostiku intelektových a výkonových schopností. Diagnostiku osobnosti. Niektoré testy sú určené všetkým uchádzačom, iné vyberá psychológ podľa toho, čo považuje za potrebné zistiť. Táto fáza programu sa môže skladať z individuálneho a skupinového vyšetrenia, a ak sú v poradni vytvorené vhodné podmienky aj zo samotestovania. Cieľom diagnostickej fázy nie je oznámiť klientovi výsledky a porovnať ho v rámci populácie ale poskytnúť mu orientáciu v sebe samom – nájsť to najlepšie, na čom by mohol začať stavať svoju kariéru. Psychológ sa orientuje na pozitívnu diagnostiku – identifikáciu silných stránok s dôrazom na seberaozvoj, na to, čo by mohol klient dokázať, ak by využil svoje potenciality, zlepšil sa v učení, rozvíjal svoje záujmy apod. Vychádza aj z vlastného pozorovania, diagnostického interview, neštandardizovaných postupov a hodnotenia aj takých osobnostných vlastností, pre ktoré nemá k dispozícii žiadne psychologické testy. Psychológ zahŕňa do poradenského rozhovoru aj výsledky, ktoré klient získal samotestovaním na počítači. Poznámka: *Testová batéria WOODCOCK – JOHNSON meria sedem faktorov kognitívnych schopností: fluidnú inteligenciu, kryštalickú inteligenciu, dlhodobú pamäť, krátkodobú pamäť, sluchovú percepciu, procesuálnu rýchlosť a vizuálno – priestorovú orientáciu. Je určená na testovanie populácie vo veku od 5 do 65 rokov. Predstavuje v súčasnosti špičku psychodiagnostických nástrojov na meranie intelektových schopností. Tým, že je možné jednotlivé subtesty kombinovať a flexibilne utvárať skrátené verzie je veľmi vhodným nástrojom pre študijno-profesijné a kariérové poradenstvo. *Ravenove progresívne matice nie sú, podľa poradenských skúseností, rozhodujúcim testom pri voľbe ďalšieho vzdelávania. V tomto neverbálnom teste úrovne myslenia, ktorý sa často považuje za test všeobecnej inteligencie, dosahuje dobré výsledky takmer každý stredoškolák. Je to však veľmi dobrý doplnok psychodiagnostiky, pretože umožňuje psychológovi objektívne chváliť a povzbudiť klienta aj v prípade, že v iných intelektových a výkonových testoch nedosiahol dobré výsledky. Tento test teda plní istú psychoterapeutickú úlohu. Nie je cieľom klienta pravdivými informáciami „o sebe“ zničiť ale citlivo poukázať – „čo áno, čo asi nie“ a povzbudiť ho. Pri normálnej inteligencii môže študent vyšším úsilím dosiahnuť úspech. Problémom však je úsilie bez dostatočnej intelektovej kapacity. 9
Čo zisťujú a nezisťujú inteligenčné testy Inteligenčné testy zisťujú len malú časť rozsiahleho spektra intelektových schopností, prevažne analytické schopnosti. Preto netreba ich význam glorifikovať, ale ani celkom zatracovať. Je ťažké uveriť, že by stredoškolák, ktorý si neporadí s úlohami testu štruktúry inteligencie oplýval bystrosťou pri riešení praktických úloh. To však nevylučuje druhý extrém, že niektorí ľudia môžu byť vysoko inteligentní, v zmysle akademickom, ale pritom celkom nepraktickí. Testy IQ nemerajú kreatívne a praktické schopnosti. Rôzne testy vyhovujú rôznym ľuďom, preto treba využívať rôzne testovacie nástroje.
Emocionálna a praktická inteligencia Emocionálne inteligentný človek si je vedomý seba samého, pozná svoje silné a slabé stránky, verí si a hľadá vlastné cesty. Vie kontrolovať svoje nálady a pocity, dokáže sa vyrovnávať so stresmi a negatívnymi vplyvmi prostredia, zachovať si energiu. Sám sa motivuje k činnosti, je vytrvalý a to, pre čo sa rozhodol aj dokončí. Nezúfa pri prekážkach. Je schopný sa vcítiť do iných ľudí, rozumie im, akceptuje iných, angažuje sa, spolupracuje a má radosť so spolužitia s nimi. Emocionálnu inteligenciu tvorí päť dimenzií. Prvé tri úzko súvisia s osobnosťou jedinca: sebavedomie, sebariadenie, sebamotivácia Ďalšie dve so vzťahmi k iným ľuďom: empatia, angažovanosť. Praktickú inteligenciu tvorí súbor osobnostných vlastností:
viera vo vlastnú výkonnosť, rozhodnosť a cieľavedomosť, odhodlanie ísť vlastnou cestou, nenapodobňovať vzory - budovať si vlastnú identitu, psychická nezdolnosť - neodraditeľnosť prekážkami, ctižiadosť - snaha robiť veci čo najlepšie, tvorivosť a vnútorné presvedčenie „že to pôjde“.
Ako vyplýva z konceptu praktickej inteligencie tieto osobnostné vlastnosti sa nedajú komplexne diagnostikovať – je však možné ich posúdiť, ak sa kombinujú testy osobnosti s pozorovaním, sebareflexiou vlastného života, činnosti a vyrovnávania sa s úlohami. Človek si ich formuje sám v priebehu svojho života, v procese činnosti. Nie sú výsledkom výchovy ani cieleného vonkajšieho pôsobenia - ale jednoznačne vlastným vnútorným „ziskom“, preto sa nazývajú aj tichými schopnosťami. 10
Diagnostikovanie osobnosti Poznámka: Cattell vytvoril tento dotazník na základe faktorovej analýzy a korelácií medzi veľkým množstvom osobnostných premenných a pracoval na zistení faktorov vyššieho rádu 27 rokov - je to dotazník dôveryhodný, i keď dosť zdĺhavý. V súčasnosti sa využívajú menej komplikované verzie (Hunt M., 2000). Porovnanie Cattellových faktorov s hodnotením 15 posudzovateľov potvrdzuje (Hendrych J., 1971), že faktory merajú to, čo merať majú a výrazne vymedzujú najmä F, H, I a O. To dáva aj možnosť zovšeobecniť výsledky výskumu problémových a úspešných vysokoškolákov (Hargašová M.,1982).
Pre porovnanie uvádzame príklady výsledkov 16 PF konkrétnych vysokoškoláčok, ktoré môžeme označiť ako problémová (čierna), úspešná A, ale subjektívne nešťastná (žltá) a úspešná B, prežívajúca subjektívny pocit šťastia (fialová). Profily 16 PF v stenoch 10 9
STENY
8 7 6
3. PORADENSKÝ ROZHOVOR
5 4 3 2 A
B
C
E
F
G
H
I
L
M
N
O
Q1
Q2
Q3
Q4
Cattell 16 PF Osobnostné profily A
B
C
E
F
G
H
I
L M N O Q1 Q2 Q3 Q4 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1
10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 A
B
C
E
F
G
H
I
piloti lietadiel tvoriví umelci spisovatelia
L M N O Q1 Q2 Q3 Q4 11
III. PORADENSKÝ ROZHOVOR
Cieľom poradenského rozhovoru je: Poskytnúť klientovi objektívy obraz o sebe s dôrazom na jeho silné stránky. Dať od súvisu „obraz seba“ s vhodnými povolaniami a príslušnými vzdelávacími inštitúciami. Vytvoriť si realistické plány do budúcnosti a podporiť motiváciu k dosiahnutiu svojich cieľov.
Poradenský rozhovor má nasledujúcu štruktúru:
V úvode psychológ znova zopakuje problém, prípadne ho doplní, podporí klienta k aktivite a motivuje ho k hľadaniu riešenia – navodí optimálnu operatívnu úroveň pre poradenský rozhovor a samostatné rozhodovanie.
Dáva do intelektové a osobnostné predpoklady klienta pre štúdium, objasňuje požiadavky, pýta sa na názory, upozorňuje na niektoré prekážky a predkladá možnosti. Postupne uvádza a opakuje tie osobnostné charakteristiky, ktoré podporujú niektorú z alternatív voľby, pýta sa na názory, pocity, skúsenosti. Nechá klienta rozhodovať „PRE a PROTI“ – zdôrazňuje silné stránky, navrhuje možnosti, ako sa zlepšiť, povzbudzuje. Poradenský rozhovor prebieha ako dialóg, nie ako monológ psychológa.
V priebehu rozhovoru si klient uvedomuje svoje JA, predpoklady a charakteristiky, dopĺňa si svoj „obraz seba“ , postupne získava jasnejšiu predstavu o sebe a o tom, v čom sú jeho silné stránky, v čom by sa mohol zlepšiť, a postupne sa dostáva k výberu alternatív.
V závere poradenského rozhovoru si klient vyberie dva alebo tri odbory VŠ alebo iné alternatívy ďalšieho vzdelávania, ktoré by boli vzhľadom na jeho predpoklady, záujmy a osobnosť vhodné.
12
IV. SAMOSTATNÉ ROZHODOVANIE
Cieľom posledného kroku poradenského programu je: umožniť klientovi, aby získané informácie o sebe a niektoré odporúčania porovnal s konkrétnymi požiadavkami, ktoré kladú jednotlivé fakulty na svojich poslucháčov, vytvoriť podmienky pre samostatné rozhodnutie, výber krátkodobého a dlhodobého cieľa, voľba stratégie, ako dosiahnuť svoj cieľ – prijatie na VŠ.
Predpokladá sa, že má k dispozícii v počítačovej podobe: Kritériá prijímacích pokračovaní na jednotlivé fakulty VŠ. Kompletné študijné plány s bližšími informáciami o tom, aký obsah majú
jednotlivé prednášky, semináre, cvičenia a prax. Informácie o tom, akou formou sa realizuje každá časť curricula. Informácie o seminárnych, diplomových a dizertačných prácach. Prehľad možností ďalšieho vzdelávania v odbore. Informácie u možnostiach absolventov VŠ uplatniť sa na trhu práce.
Klient by mal mať k dispozícii informácie o možnostiach uplatniť sa na trhu práce a perspektívach rozvoja odboru. V závere štvrtého kroku poradenského procesu, sa má klient sústrediť na stanovenie reálnych cieľov a premyslenie stratégie, ako tieto ciele dosiahnuť, aby bol úspešný – prijatý na VŠ alebo vyššiu strednú odbornú školu. Preberá na seba zodpovednosť a SEBAMANŽOVANIE :
Aký je môj najbližší cieľ? Čo chcem urobiť, aby som ho dosiahol? Kedy začnem niečo konkrétne robiť? Z čoho budem čerpať silu, aby som vydržal ísť za svojím cieľom a dokázal prekonávať prekážky ? 13
Časť II. Cieľová skupina:
Výchovní poradcovia CONSULO I. Voľba ďalšieho vzdelávania pre žiakov základných škôl
CONSULO II. Voľba ďalšieho vzdelávania pre žiakov stredných škôl
14
CONSULO I. Program voľby ďalšieho vzdelávania pre žiakov základných škôl
Výchovní/kariéroví poradcovia na základných školách spolupracujú so psychológmi v pedagogicko-psychologickej poradni, s pedagógmi, učiteľmi odborných predmetov, triednymi učiteľmi a rodičmi. Pre svoje poradenské aktivity môžu nájsť podnety v programe CONSULO I. (radím sa, žiadam o radu).
Kroky poradenského programu
I.
II.
III.
Orientačný rozhovor
Poradenský rozhovor
Kontrola rozhodnutia
Školské známky Záujmy Osobnostné charakteristiky Predstavy o budúcom povolaní
Informácie o sebe Informácie o možnosti štúdia zodpovedajúce „obrazu žiaka“ (G, SOŠ, SOU)
Definitívne rozhodnutie a výber konkrétnych škôl, v ktorých sa bude žiak uchádzať o prijatie
O aké školy sa zaujíma a o aké odbory
Ponuka okruhov škôl, ktoré pripadajú do úvahy
Aké sú želania jeho rodičov
Výber vhodných alternatív, ktoré má žiak doma prebrať s rodičmi
Ak má žiak záujem zlepšiť sa v učení – program pokračuje
15
I. ORIENTAČNÝ ROZHOVOR Žiaci základných škôl majú tendenciu spoliehať sa na rodičov alebo učiteľov, že im poradia, čo majú robiť, a preto poradca najskôr pozorne počúva, čo žiak od neho očakáva a vedie ho otázkami k tomu, aby jasne sformuloval svoj problém.
1) V prvej fáze rozhovoru sa venujú školským známkam a záujmom o jednotlivé predmety v škole i mimo školy. Poradca môže využiť hru na sebahodnotenie SILNÉ A SLABÉ STRÁNKY Úvod do sveta práce (2006), v ktorej konfrontuje školské známky s údajmi o sebe. 2) Záujmy žiaka preberie poradca v rozhovore (pozri Prílohu 1.) a môže využiť aj Motivačný dotazník – upravený podľa J. Barretta, ktorý majú poradcovia k dispozícii. Hodnotovú orientáciu môže zistiť hrou SEMAFOR z učebnice Úvod do sveta práce. 3) Ako žiak vidí sám seba: uzavretý – spoločenský (extraverzia – introverzia), vodcovský typ – nasledovník (dominantný – submisívny), sebavedomý – sociálne plachý (asertívny – komplexy menejcennosti). 4) V akom povolaní si vie sám seba predstaviť – čo by chcel študovať. 5) Čo uprednostňuje žiak: gymnázium, strednú odbornú školu – akého zamerania alebo stredné odborné učilište – s maturitou, bez maturity – akého zamerania? 6) Aké predstavy majú rodičia žiaka o jeho ďalšom vzdelávaní a zameraní? 7) V niektorých prípadoch môžu mať rodičia iné predstavy než žiak a treba si s nimi dohodnúť konzultáciu. Obzvlášť vtedy, keď žiak má predpoklady a vyššie ašpirácie než rodičia alebo sa žiak zaujíma o taký odbor štúdia, ktorý jeho rodičia pokladajú za neperspektívny a zo svojho hľadiska za zbytočný. Častejšie sa môžu objaviť vyššie ašpirácie rodičov než sú reálne možnosti žiaka. Poradca nie je povinný zmeniť ich rozhodnutie, len upozorní na diskrepancie a možné dôsledky. V prípade, že rodinné prostredie (materiálne, vzťahové, profesijné) nivelizuje vzdelávacie a profesijné ašpirácie žiaka, naopak, snaží sa presvedčovať, radí, akým spôsobom niektoré nedostatky riešiť a všestranne pomáha nadanému a talentovanému žiakovi, aby sa mohol dostať na takú školu, ktorá mu umožní plne sa realizovať. V závere, poradca zopakuje cieľ, pre ktorý žiak za ním prišiel, povie, že vyhodnotí dotazník a všetko, čo spolu prebrali, dá žiakovi úlohu, aby si prezrel informačné zošity napr. z publikácie Svet práce (2000) a premyslel si, čo by ho najviac bavilo študovať. 16
II. PORADENSKÝ ROZHOVOR Výchovný/kariérový poradca si v čase medzi informačným a poradenským rozhovorom vyhodnotí Motivačný dotazník, porovná s výsledkami hry „Semafor“ a skladačky. Ako sme uviedli, každý výchovný poradca by mal sledovať aj sociálnu atmosféru v triedach a vypracovať si terčové sociogramy. V príslušnom sociograme si potom vyhľadá žiaka, zistí jeho pozíciu v triede, čo mu umožní lepšie pochopiť jeho správanie a predstavy o sebe - sebavedomie. 1) Žiak si kreslí ROZHODOVACÍ STROM - pozri učebnicu Úvod do sveta práce (2006). Ku pňu na pravú stranu napíše svoje silné stránky tak, ako ich s poradcom preberajú – vrátane záujmov a hodnotového zamerania. Do obrazu o sebe patria aj niektoré zručnosti, ktoré sa v škole neučia. Na ľavú stranu si žiak napíše známky a vyznačí, v čom by sa chcel zlepšiť. 2) V druhé fáze kreslí rozvetvenie – kam by chce ísť študovať po skončení základnej školy a aké možnosti z rozhodnutia vyplývajú. Vychádza sa z obrazu o sebe a z informácií, ktoré žiak získal z informačných letákov a zošitov. Cieľom je vybrať dve tri alternatívy ďalšieho vzdelávania. 3) Poradca potom na počítači spolu so žiakom hľadá konkrétne školy, ktoré by pripadali do úvahy. Cieľom je vytýčiť rámec, v ktorom sa bude žiak pri získavaní a zvažovaní informácií pohybovať, aby sa mohol zodpovedne rozhodnúť a príliš sa neutápal vo veľkom množstve rôznorodých informácií. 4) Žiak si svoju voľbu prediskutuje s rodičmi a má možnosť si na internete priebežne dopĺňať potrebné informácie.
III. KONTROLA ROZHODNUTIA
Táto fáza poradenského procesu má motivačnú funkciu. Žiak sa má naučiť, že isté rozhodnutia nemôže odkladať donekonečna a je zaviazaný istou dohodou s poradcom, že v primeranom čase dospeje k nejakému definitívnemu rozhodnutiu. Ak má žiak záujem, môže ďalej s poradcom spolupracovať na zlepšení svojich študijných výsledkov alebo sa pri niektorých osobných problémoch obrátiť na psychológa v pedagogicko-psychologickej poradni.
17
Príloha 1.
Interview 1.
Voľný čas Cieľom interview je zistiť:
činnosti, ktorými sa žiak intenzívne zaoberá vo voľnom čase (hra, práca, školské povinnosti, četba, šport a i.) – čo svedčí o okruhu jeho záujmov,
akú rolu v týchto činnostiach zastáva a aký druh uspokojenie z týchto činnosti pre žiaka plynie – informácie o mieste v sociálnej štruktúre a motivácii,
aké sú vzťahy žiaka k chlapcom, dievčatám, k učiteľom a iným dospelým.
Bola by som rada, keby si mi v tomto našom rozhovore porozprával niečo o tom, čím sa zaoberáš vo voľnom čase, čo robievaš, keď nie si v škole. Moje otázky budú stručné ale dúfam, že ty nebudeš odpovedať jedným slovom. Rozprávaj voľne, pokojne a všetko, čo ti zíde na um.
1.
2.
3.
Čo robievaš po skončení vyučovania?
Robíš si domáce úlohy? Pomáhaš rodičom doma alebo vonku? Čo z toho robíš najradšej? Chodíš niekde sám? Máš nejakú partiu? Koho najviac obdivuješ? S kým sympatizuješ? Rád čítaš? Čo najradšej? Odkiaľ získavaš knihy? Ako je to s počítačom, televíziou, chodením do kina? S kým najčastejšie chodíš von? Kam? Čo sa ti najviac páči? Robíš rád nejaké remeselnícke práce?
Čo robievaš v sobotu a nedeľu?
Učíš sa a píšeš si úlohy? Chodíš na výlety? Športuješ? Pomáhaš rodičom? Čítaš, surfuješ na počítači alebo nerobíš vôbec nič? Čo robíš najradšej v sobotu popoludní?
Povedz mi niečo o svojich letných prázdninách.
Chodievaš plávať? Robíš nejakú prácu vonku? Dovolia ti rodičia, aby si robil v lete čo chceš? Čo by si najradšej robil budúce prázdniny?
4.
Čo si robil minulé prázdniny?
5.
Čo robíš v lete zo všetkého najradšej? 18
Príloha 2.
Interview 2.
Škola Cieľom interview je zistiť:
sebahodnotenie žiaka vzhľadom na jeho študijné výsledky, kľúčové momenty pre rozhodovanie sa o budúcom povolaní, druhy činností v rámci školy a roly v školských skupinách.
: Minule si mi rozprával o tom, čo robíš vo voľnom čase. Dnes mi povedz niečo o tom, čo robíš tento rok v škole.
1.
Ktoré predmety sa teraz učíte a ako sa ti páčia?
2.
Čo by si chcel študovať po skončení tejto školy?
3.
Učíš sa rád alebo je to len nepríjemná povinnosť? Máš v tomto školskom roku nejaký obľúbený predmet? Učíš sa tento predmet len z učebníc alebo siahaš aj po iných knihách, využívaš internet a podobne? Ktoré predmety nemáš vôbec rád? Vedel by si povedať prečo? Aké známky dostávaš najčastejšie? Rád čítaš? Čo najradšej? Odkiaľ získavaš knihy? Čo si myslíš, zodpovedajú tieto známky tvojim schopnostiam? S kým najčastejšie chodíš von? Kam? Čo sa ti najviac páči? Čo robievaš cez prestávky?
Vedel by si mi povedať aké vedomosti a schopnosti tam budeš potrebovať? Vieš aké predmety sa tam vyučujú? S kým si sa radil o svojom budúcom štúdiu? Čo hovoria rodičia na tvoje doterajšie známky? Ako hodnotia učitelia tvoje predpoklady pre ďalšie štúdium?
Je veľa vecí, ktoré môžeš v škole robiť okrem toho, že sedíš na vyučovaní. Ktoré sú to?
Čo si myslíš o športovom živote na našej škole? Čo si myslíš o krúžkoch na našej škole? Zúčastňuješ sa súťaží, olympiád, pretekov apod.? Čo si myslíš o chlapcoch a dievčatách na našej škole? Je to dobrá škola? Ktoré mimoškolské činnosti ťa najviac priťahujú?
4.
V čom sa líši tento školský rok od minulého?
5.
Čo máš z toho, že chodíš do školy?
6.
Aké zmeny by si urobil keby si bol riaditeľom tejto školy? 19
Príloha 3.
Interview 3.
Rodina
Cieľom interview je zistiť:
identifikáciu s otcom alebo matkou, súrodencom, čo sa týka budúceho povolania, postoje k zamestnaniu rodičov, k životným hodnotám, k disciplíne v rodine, vzťahy v rodine a celkové podmienky v rodine..
Minule sme hovorili o tvojich činnostiach v škole. Iné, čo ma zaujíma, je vaša rodina. Nepochybne, veľa z toho, čo vieš o živote, o práci a povolaní, poznáš práve z rozprávania rodičov, možno súrodencov alebo príbuzných. Možno aj niektoré tvoje záujmy súvisia s tým, čo sa u vás doma robí. Porozprávaj mi niečo o svoje rodine. 1.
Povedz mi niečo o jednotlivých členoch rodiny – čím sú, akí sú a čo robia.
2.
Čo myslíš, na ktorého člena vašej rodiny sa najviac podobáš? Vedel by si mi povedať v čom? A čo ostatní príbuzní? Je medzi nimi niekto, kto sa ti obzvlášť páči? Je pre teba vzorom? V čom?
Čo robievate celá rodina spoločne?
Navštevujete spolu nejaké miesta? Chodíte na výlety, hráte hry, diskutujete alebo spievate spolu? Športuješ? Pomáhaš rodičom? Čítaš, surfuješ na počítači alebo nerobíš vôbec nič? Čo robíš najradšej v sobotu popoludní?
4.
Tráviš veľa času so svojím otcom, matkou alebo ostatnými? Čo robievate spolu?
5.
Robíš niektoré domáce práce pravidelne? Ktoré?
3.
6.
Aké máš vreckové a ako ho využívaš?
7.
Aký máš názor na tieto veci?
Kto to dáva vreckové? Zarábaš si niekde na to, aby si si mohol kúpiť, čo chceš?
Hovoril si s rodičmi o svojom budúcom povolaní? 20
8. 9.
Myslíš si, že by ti rodičia mali poradiť pri výbere povolania? Hovoríš s rodičmi o svojich problémoch?
10.
Rád sa doma pochváli, keď ti niečo dobre vyšlo? Na ktoré veci majú rodičia iný názor než ty? Chcel by si, aby ti rodičia viacej pomáhali? V čom?
Uvažoval si niekedy o tom, aký domov alebo akú rodinu by si si chcel založiť až dorastieš?
Ktorý by mal byť otec? Aká by mala byť matka? Chcel by si mať také isté povolania ako tvoj otec? Chcel by si mať také isté povolania ako tvoja matka?
21
Príloha 4.
Interview 4.
Plány do budúcnosti Cieľom interview je zistiť:
postoje k práci a hodnotovú orientáciu, túžby a ciele, ktoré chce žiak dosiahnuť – adekvátne i neadekvátne, aký význam má práca pre žiaka.
Hovorili sme už o tvojich záujmoch, o škole aj rodine. Teraz mi porozprávaj o svojich plánoch do budúcnosti.
1.
Čím by si bol najradšej, keď budeš mať tridsať rokov?
2.
Ako ďaleko mieniš ísť so svojím vzdelávaním?
3.
4.
Aký druh vzdelania chceš dosiahnuť? Myslíš si, že sa ti to podarí?
Čo pre teba znamená pracovať ako… (zvolené povolanie)
Prečo ľudia vôbec pracujú? Ktoré príčiny sa ti zdajú najdôležitejšie? Čo si myslí tvoj otec/matka o svojom povolaní? Čo si myslia o výbere tvojho povolania?
Čo by si rád v živote dosiahol?
5.
Budeš pracovať ako….(zvolené povolanie) a kde? Čo sa ti najviac páči na tomto povolaní? Máš predstavu o tom, akým budeš človekom? Aké budeš mať vlastnosti? Ako to chceš dosiahnuť?
Čo by si považoval za svoj úspech? Čo by si považoval za svoj neúspech?
Čo myslíš, ktoré veci by ťa mohli brzdiť pri uskutočňovaní tvojich plánov?
Čo proti nim podnikneš? Vzdáš sa niečoho v prospech toho, aby si dosiahol svoj cieľ? Čoho?
6.
V akom veku by si sa chcel oženiť?
7.
Vedel by si mi povedať, aký typ človeka si?
Ktoré sú tvoje silné stránky? Ktoré sú tvoje slabé stránky? Čo sa ti na sebe samom páči a čo nepáči?
22
Príloha 5.
Interview 5.
Rozhovor s rodičmi Cieľom rozhovoru je zistiť:
1.
predstavy rodičov o školských činnostiach, záujmoch, vzťahoch a profesijných ašpiráciách svojich detí,
celkovú rodinnú atmosféru, ambície rodičov vzhľadom na vlastné povolanie a povolanie svojho dieťaťa, frekventované povolania v rámci širšej rodiny,
vnímanie seba a spoločnosti, v ktorej žijú.
Porozprávajte mi niečo o … (meno dieťaťa)
2.
Povedzte mi niečo o vašom synovi ako o žiakovi.
3.
4.
Aký je asi typ vaše dieťa?
Aký je jeho vzťah k škole? Myslíte si, že by niektoré veci mohol robiť lepšie? Čo podľa vás robí najradšej? Povedzte mi, čo robieva vo voľnom čase? Čo robieva doma? Má nejakú zárobkovú činnosť? Aký je jeho vzťah k práci? Aké má koníčky? Tešia vás jeho záujmy? Má priateľov?
Čo sa vám na ňom páči?
Ktoré veci vás tešia najviac? Má nejaké „chodníčky“, ktoré by ste chceli zmeniť? Povedzte mi niečo o ostatných svojich deťoch. Sú medzi nimi rozdiely? Komu sa najviac podobá svojimi vlastnosťami? Čo si o tom myslíte? Čo robievate spoločne ako rodina?
Aké plány si robí váš syn do budúcnosti?
Rozpráva sa s vami o svojich plánoch? Aké nádeje a ambície vkladáte do svojho syna? Je niečo, čo by ste radi videli, aby dosiahol? Ktorý druh práce by ste ho neradi videli robiť? Na čo sa, podľa vás, hodí alebo vôbec nehodí?
23
5.
Povedzte mi niečo o svojom povolaní. Ako ste začínali a čo všetko ste robili?
Ak sa pozeráte do minulosti, ktorá práca sa vám najviac páčila? Očakávate, že sa dostanete k nejakej inej práci v budúcnosti?
6.
Povedzte mi niečo o svojich ambíciách, predstavách a spôsobe života, ktorý ste chceli dosiahnuť?
Ako ste si predstavovali svoju budúcnosť v detstve? Ako sa to všetko vyvíjalo? Čo vám bránilo dosiahnuť to, čo ste chceli?
7.
Aké nádeje vkladali od vás vaši rodičia?
8.
Aké povolania mali vaši rodičia?
9.
10.
Ktoré povolania patria do vašej rodinnej histórie? Aké sú najčastejšie povolania vo vašej rodine v súčasnosti?
Čo si myslíte o mieste, v ktorom žijete?
Poskytuje vášmu dieťaťu dostatok pracovných príležitostí? Aké sú možnosti uplatniť sa? Hovoríte doma o pracovných príležitostiach doma aj v zahraničí?
Čo si myslíte, akú škola by zaujímala vaše dieťa?
V akom povolaní by ste ho najradšej v budúcnosti videli? 11.
Existujú rôzne názory na prácu a povolanie. Čo si o tom myslíte? Napríklad:
Niekto hovorí, že sa viac naučí, keď päť rokov chodí do práce ako keby chodil päť rokov do školy. Iní tvrdia, že vzdelanie je najlepší predpoklad ako si nájsť dobrú prácu. Niekto tvrdí, že najdôležitejšie je prvé pracovné miesto, kde sa začína. Iní hovoria, že človek sa môže vypracovať od základu až po najvyššiu pozíciu. Niekto hovorí, že sa kariéra dá naplánovať a že každá práca môže priviesť človeka k úspechu. Iní hovoria, že všetko záleží na šťastí a náhode. Niekto si myslí, že je lepšie pracovať vo veľkej firme a nikto zasa považuje za lepšie miesto pre seba malú firmu. Niektorí ľudia chcú, aby ich práca bola dôležitá, mala ušľachtilé poslanie. Iní tvrdia, že je to jedno, hlavné, že veľa zarobia.
24
Príloha 6.
Metóda PQRST Program zlepšenia učenia
Dobrá organizácia učiva môže pomôcť našej pamäti v prehľadávať informácie a rýchlejšie si ich vybaviť. Ak poznáme, ako pamäť funguje môžeme zlepšovať proces učenia. Jednou z najznámejších techník, zlepšujúcich pamäť, je metóda PQRST, ktorá je zameraná na zlepšenie schopnosti žiakov a študentov učiť sa a zapamätať si materiál obsiahnutý v učebnici (E. L. Thomas and H. A. Robinson: Improving Reading in Every Class. Boston, 1982). Táto metóda sa dá aplikovať individuálne aj v malej skupine. Názov metódy je odvodený zo začiatočných písmen piatich krokov „programu“:
Preview Question Read Self recitation Test
-
prehľad otázka čítanie opakovanie skúška
V slovenčine by sa teda mohla nazývať POČOS – čo je síce skratka trocha pritiahnutá za „pačesy“ ale niekomu môže poslúžiť ako mnemotechnická pomôcka na zapamätanie si postupu pri efektívnom učení sa. Ak má žiak problémy s učením a je dostatočne motivovaný zlepšiť sa v predmete, ktorý je profilový na zvolenom odbore štúdia môže sa začať učiť pod vedením výchovného/ kariérového poradcu. Začne sa učiť z vlastnej učebnice aktuálnu kapitolu, ktorú momentálne preberajú na vyučovaní. V skupine môžu byť žiaci s rovnakej triedy, s problémami v rovnakom predmete ale skupinka môže byť aj rôznorodá z hľadiska veku, pohlavia a obsahu učiva. Uvediem príklad individuálnej poradenskej činnosti, pričom práca v skupine je náročnejšia na rozdelenie pozornosti všetkým členom ale m aj svoje výhody.
1. krok:
Prehľad
Žiak si prelistuje kapitolu, ktorú sa chce naučiť. Prečíta si hlavný názov, pozrie si jednotlivé podklapitoly a ak kapitola obsahuje súhrn, prečíta si ho. Zorientuje sa v texte, aby získal obraz o tom, čo sa bude učiť. Napíše si na voľný list papiera body, o čom sa bude učiť – a vie to aj slovne sformulovať buď poradcovi alebo skupine. Prehľad je sieťou, na ktorú sa môžu vešať poznatky.
25
Prehľad vedie k vytvoreniu orientačného základu učenia. Jasné rozčlenenie textu, organizácia materiálu pomáha jeho vybavovaniu.
2.2krok:
Otázky
Žiak sa vráti ku kapitole a popremýšľa aj nad jednotlivými názvami podkapitol. Názvy prevedie na otázky. Napríklad: Demografické zloženie obyvateľstva Slovenska Aké je demografické zloženie obyvateľstva na Slovensku? Pod otázku napíše všetko, čo ho v tejto súvislosti zajíma. Koľko žien a mužov žije na Slovensku? Koľko detí? Koľko starších ľudí? Koľko je nezamestnaných? apod. Pokračuje prevodom názvov podkapitol na otázky.
Správne postavená otázka vyvoláva zvedavosť, aká je odpoveď.
3. krok:
Čítanie
Potom žiak číta text prvej podkapitoly a snaží sa nájsť odpovede na otázky, ktoré si položil. V texte učebnice nemusí nájsť odpovede na všetky svoje otázky. Tie si môže doplniť na internete, ak bude mať záujem.
Etapa kladenia otázok a čítania vedie žiakov takmer isto v priebehu kódovania materiálu k jeho prepracovaniu.
4. krok:
Opakovanie
V tejto časti sa žiak snaží vybaviť si hlavné myšlienky podkapitoly, ktorú si prečítal, zodpovedal na otázky – a či už potichu alebo nahlas zopakuje, čo sa naučil.
Etapa opakovania vedie žiaka k tréningu vybavovania. Krok 2. - 3. - 4. zopakuje kým nepreberie všetky podkapitoly.
5. krok:
Skúška
V piatej etape s názvom skúška dochádza po dokončení kladenia otázok, čítania a opakovania jednotlivých podkapitol. Žiaci sa snažia spomenúť si na hlavné údaje, o ktorých čítali, snažia sa porozumieť, aké sú vzťahy medzi jednotlivými údajmi.
Táto etapa podnecuje prepracovanie a poskytuje ďalší tréning vo vybavovaní.
Metóda PQRST celkovo spočíva na troch základných princípoch zlepšovania pamäti: Organizovanie materiálu, jeho spracovanie a tréning vybavovania. 26
