VŠETKO ALEBO NIČ ALL OR NOTHING REŽISÉRSKA EXPLIKÁCIA Marta Ferencová režisérka a spoluautorka scenára
Scenár filmu vychádza z knižného bestselleru Evity Urbaníkovej - Všetko alebo nič, ktorý u čitateľov na Slovensku a následne aj v Čechách zaznamenal veľký divácky ohlas. Pamätám si na svoj prvý dojem pri čítaní tejto knihy, povedala som si „Jéj v tejto knihe žijú ľudia!“ Páčilo sa mi aké sú Evitine postavy reálne, vtipné a súčasné. Aké sú vo farebnosti svojich charakterov ľudské a to sme sa snažili preniesť aj do filmového scenára.
Tak ako ani
v reálnom živote nie je nič čierne alebo biele, tak aj divák pri filme by mal objavovať jednotlivé postavy s ich pádmi a vzostupmi, omylmi a zlyhaniami, túžbami a odhodlaniami, ktoré nimi zmietajú podobne ako s nami všetkými. Rovnako ako v reálnom živote je niekedy ťažké určiť čo je dobré a čo zlé, ktoré rozhodnutie je správne a ktoré nie. Problémom adaptácie literárnej predlohy môže byť aj to, že divák, ktorý predtým čítal
knihu, prichádza do kina s veľkým očakávaním, so svojou
konkrétnou predstavou o príbehu. Preto si myslím, že je dobré, keď film dokáže priniesť na plátno oproti knihe aj niečo navyše, aby divák neodchádzal z kina sklamaný, ale potešený, že teraz svoje obľúbené postavy pozná lepšie, a že s nimi zažil aj niečo nové.
VŠETKO ALEBO NIČ 1
ŽÁNER FILMU Pri písaní scenáru sme sa rozhodli pre žáner romantickej komédie, ktorá nám umožní o vážnych vzťahových témach
hovoriť s ľahkosťou a humorom.
V dnešnej dobe, kedy väčšina ľudí prežíva vo svojom reálnom
živote
sociálne a vzťahové drámy, by sme radi ponúkli divákovi alternatívu, ktorá ich pobaví, naplní pozitívnou energiou a nádejou, že o hodnoty sa v živote oplatí bojovať. Žáner romantickej komédie by mal podporiť aj motív Vianoc, ktorý sa v príbehu niekoľkokrát opakuje. Jednak nám pomáha ukázať plynutie času, ovplyvní celkové vizuálne vyznenie filmu, a jednak v kontexte vianočných sviatkov lepšie
vyniknú
hodnoty ako láska, priateľstvo, či rodina,
ktoré
v našom prípade podporujú výpovednú hodnotu filmu. Humor vytváraný vo filme dialógom, hereckým stvárnením, či absurdným vyznením situácií, by sme chceli podporiť aj nástrojmi strihovej skladby: PREZRETÝ ZÁBER: V momente, keď sa divákovi zdá že daný záber je už príliš dlhý a blíži sa jeho koniec, zámerne záber predlžujeme a pripravujeme vtip, ktorý následne vznikne. Príkladom je scéna (obr.26) keď stará mama otvorí dvere pred ktorými vidí Martina s manželkou a deťmi ako koledujú. Záber tváre starej mamy ukazuje rozpaky, v momente keď skončia spievanie stále sledujeme jej tvár až pokým nezmení reakciu a nezaznie replika: “Pekne deti, pekne, ale to sa spieva až zajtra. Pán sa ešte nenarodil.” Následný protizáber na Martina a deti vytvára plochu pre doznenie vtipu. PRUDKÁ ZMENA ŠÍRKY ZÁBEROV: Budeme pracovať s kontrastom celku a detailu. Celok z vonkajšej perspektívy ukazuje danú situáciu a vytvára atmosféru väčšinou v
VŠETKO ALEBO NIČ 2
kontraste s tým, čo sa deje v psychickom rozpoložení postáv. Naopak detail nás dostáva bližšie k našim hrdinom a dovolí nám zobraziť ich myšlienkové pochody a sústrediť sa na ich psychológiu a vzťahové súvislosti. Príkladom je scéna Vianoc (obr.27), keď všetci sedia za jedným stolom. Z celkového pohľadu a vytvorenej audiovizuálnej atmosféry pôsobí scéna idylicky. Keď sa však dostaneme bližšie k postavám, využívame detaily na vytvorenie vzťahov a pnutia, ktoré medzi nimi je. Vytvárame akoby dva tábory ktoré medzi sebou súperia o jeden cieľ, z čoho pramení humor. VERTIKÁLNA SKLADBA A PRÁCA SO ZVUKOVO-OBRAZOVÝMI VZŤAHMI: Zvuková štylizácia a diegetická hudba nám bude pomáhať vytvoriť romanticko-komické situácie postavené na filmovej náhode. Ako príklad uvediem obr.29, kde z obývacej izby počuť populárnu vianočnú rozprávku. Text piesne je v kontrapunkte s hereckou akciou okolo náhodne prichádzajúceho Bystričana, čím vyvoláva humornú konotáciu, súčasne podprahovo dáva divákovi signál, že ide o osudové stretnutie, o ktorom ale samotné postavy netušia. REKVIZITA AKO KOMICKÝ PRVOK: V obr. 30 Lindu pri práci rozruší Jakub a omylom začne baliť knižky, ktoré sa dostanú nepravému majiteľovi. V tejto situácii je dôležitým prvkom rekvizita-knihy, ktoré v úvode scény odexponujeme obrazovo aj dialógom Lindy, ktorá pomenuje o aký druh literatúry ide (Kamasutra). V momente keď sa priblíži Jakub k pokladni, Linda znervóznie a mimovoľne začne baliť knižky. Detailom ukážeme a potvrdíme že berie rovnakú knihu a balí ju do papiera. Na scénu prichádza Edo hľadajúc balíček s knihami povinnej literatúry pre pani, zoberie balíček ktorý balila Linda. Vzniká obrazový gag, kedy divák vie viac informácii ako
VŠETKO ALEBO NIČ 3
samotný hrdina a zaujíma ho sledovať, ako sa s daným problémom postavy popasujú. DIVÁK VIE VIAC AKO HRDINA: Romanticko-komická situácia vznikla v obr. 52,53,54. Jakub prichádza do hotela a pýta sa na recepcii kde sa dajú kúpiť kvety. V nasledujúcom obraze dostáva od recepčného Linda kvety s odkazom, avšak interpretuje si tento fakt inak a ani ju nenapadne, že kytica by mohla byť od Jakuba. O tom vie iba divák. O to silnejšie pôsobí jej zistenie v saune, že kvety a pozvanie do sauny dostala od Jakuba a nie je to pozornosť Slovenských lanových dráh.
VIZUÁLNY ŠTÝL FILMU V rámci atmosfér filmovej reči by sme chceli využiť striedanie ročných období, aby sme zachytili plynutie času a využili krásy, ktoré poskytujú jednotlivé ročné obdobia. Jar nám umožní zachytiť kvitnúce stromy, jeseň farebnú škálu listov, ktoré pôsobia veľmi romanticky. Jeseň nám poskytne aj ranné hmly a rozsvietené cintoríny sviečkovou atmosféru. Zimné počasie pomalým padaním snehu atď. Svetelná atmosféra filmu vychádza s nálady postáv a príbehu. Preferujeme mäkké svietenie smerového charakteru, logické na smer prirodzených zdrojov svetla ako sú slnko, svietidla atď. Postavy musia pôsobiť príjemne pre diváka. Budeme vytvárať svetelné plány, aby priestor nevyznel plocho, ale mal priestorovo svetelnú členitosť, v ktorej budú dominovať herci. Nočné scény budú pozitívne, nepotrebujeme vytvárať ťažké kontrastné nálady. Kamera bude v miernom pohybe, lepšie zadefinuje hĺbku hracieho priestoru a môžeme jednotlivé hracie plány lepšie prepájať. Exteriéry, ktoré majú pôsobiť nádherne, budeme snímať z kamerového žeriavu, ktorý nám umožní „predať“
VŠETKO ALEBO NIČ 4
filmový priestor z netypických pohľadov ako sú nadhľady, podhľady, a miesta z ktorých je pohľad pre diváka netypický, ale výtvarne zaujímavý napr. nad riekou, cez priehľad v pouličnej lampe atď. Scény, v ktorých je veľa postáv, alebo sú náročné na viacnásobné opakovanie, budeme točiť dvoma kamerami, čím pripravíme pre strihača bohatší materiál, čo sa týka veľkosti záberov, rakurzov a rôznorodosti hereckej akcie. Keď bude scéna intímnejšia a použijeme na točenie iba jednu kameru, druhú plánujeme využiť na second unit, tzn. kameraman by podľa presných pokynov natočil zábery atmosferické, ktoré podporia dej filmu. Farebnosť celého filmu chceme definovať veľmi pozitívne, svietenie jasné, ladené do teplejších tónov. Našou snahou je, aby celková tonalita, sýtosť a saturácia jednotlivých scén pôsobila na diváka jednotne, príjemne a vyjadrovala obsah jednotlivého obrazu.
NARATÍVNA ŠTRUKTÚRA FILMU Do príbehu sa dostávame v momente, kedy hlavná postava Linda prežíva vrchol svojej kariéry – krst knihy. Táto scéna jednak tvorí formálny a príbehový rámec prvej polovice filmu a súčasne nám umožňuje na malej ploche ukázať hlavnú postavu vo viacerých kontextoch: dozvedáme sa kde pracuje, že je matkou, kto sú jej najbližší priatelia a rodina, taktiež naznačujeme prítomnosť dvoch charizmatických a tajomných mužov v jej živote, ktorá by vďaka svojej nejednoznačnosti mala v divákovi vzbudiť zvedavosť. Po fragmentárnej expozičnej scéne sa vraciame do minulosti a nasleduje lineárne
rozprávanie
udalostí,
ktoré
Lindu
k napísaniu
knihy
doviedli.
V momente kedy sa v príbehu opäť dostávame do prítomnosti, teda na krst knihy, všetky načrtnuté fragmenty z úvodnej scény získavajú úplný príbehový kontext, ktorý divák teraz už chápe a dokonca môže mať na chvíľu pocit, že Lindin príbeh je ukončený, že vzťah s jej osudovou láskou Jakubom skončil. VŠETKO ALEBO NIČ 5
Toto zdanlivé definitívum, by malo v divákovi vzbudiť väčší súcit s hlavnou postavou a tým aj vyvolať silnejšie emocionálne zainteresovanie na príbehu, súčasne nám slúži ako príprava na ďalší dramatický príbehový zvrat.
Čo sa týka práce s filmovým časom, príbeh sa odohráva počas niekoľkých rokov.
Informácie
o
plynutí
času
nám
pomáha
vytvoriť
atmosféra
striedajúcich sa ročných období. Na výraznejšie posuny v čase využívame mozaikové sekvencie, ktoré nám zobrazujú našich hlavných hrdinov pre nich v zlomových situáciách, ktoré pomáhajú napredovať dej (obr. 111-115). Súčasne nám takéto mozaikovité sekvencie pomáhajú členiť príbeh akoby na jednotlivé kapitoly.
Vo filme pracujeme s tromi hlavnými príbehovými linkami. Prvou je Lindina osobná linka ženy po tridsiatke, ktorá je matkou samoživiteľkou. Linda (Táňa Pauhofová) síce túži po láske, nehe, blízkosti, súčasne je však poznačená predošlým sklamaním a teda aj veľmi opatrná. Je si vedomá toho, že prípadné ďalšie zranenie by neublížilo len jej, ale aj jej štvorročnej dcére Lucii. Zodpovednosť za dieťa a obchod urobili z Lindy silnú, rozhodnú a cieľavedomú ženu, ktorá je úspešná v práci. Na druhej strane z nej stále vyžaruje vnútornú krehkosť a zraniteľnosť. Postava Lindy by mala pôsobiť veľmi jemne, žensky a v porovnaní s jej súputníkmi – Vandou a Edom aj rozumnejšie a skúsenejšie. Ďalším dôležitým rozmerom tejto postavy je jej materstvo, ktoré je pre Lindu prioritou. Pôvodne sme pri obsadzovaní Lucie uvažovali o 6-7 ročnom dieťati, z dôvodu zjednodušenia práce s detským hercom, ale po kastingu sme sa rozhodli pre podstatne mladšie dieťa cca 4 roky.
Dvojica Linda a Lucia
v prípade štvorročného dieťaťa pôsobí oveľa krehkejšie a podvedome vytvára v divákovi potrebu ochraňovať ich. Súčasne nám takto malé dieťa VŠETKO ALEBO NIČ 6
prináša celý kontext starostlivosti oň a teda aj stavia väčšie prekážky do cesty hlavnej postave a posilňuje jej divácky obdiv a hrdinskosť. Hlavným vnútorným rozporom Lindy v príbehu je odveký boj vášne a rozumu. Vášeň reprezentuje postava Jakuba, do ktorého sa Linda osudovo zamiluje. Postava
Jakuba
(Michał Żebrowski)
by
mala
pôsobiť
veľmi mužne,
sebavedomo, chvíľami až odmerane, mala by vyžarovať ego a mala by byť vo svojom správaní nepredvídateľná a nie ľahko čitateľná. Na druhej strane však Jakub musí byť charizmatický, šarmantný, schopný vzbudiť divácke sympatie. V rámci hereckej práce je špecifikum tohto vzťahu – Linda, Jakub - vo veľkej miere postavené na neverbálnej komunikácii, reči tela a mimike, častokrát v kontraste s vonkajšou situáciou či dialógom.
Rozhodnutie z rozumu v príbehu reprezentuje Bystričan. Na rozdiel od Jakuba je schopný Linde ponúknuť istotu, zázemie a rodinu.
Postava Bystričana (Pawel Delag) musí byť takisto vizuálne charizmatická a šarmantná. Je to príťažlivý chlap, ktorý však má úplne iné vyžarovanie ako Jakub. Nie je tak dominantný,
pôsobí rozumne a rozvážnejšie, je schopný
robiť kompromisy. Postava Jakuba je developer, čo podporuje v jeho charaktere dravosť a nekompromisnosť. Bystričan je lekár, čo do jeho charakteru prináša kontext starostlivosti, obetavosti a trpezlivosti. Tým, že pracuje na urgentnom príjme, vyžaruje z neho pokoj prameniaci z uvedomenia si skutočných životných hodnôt.
VŠETKO ALEBO NIČ 7
Druhou Linkou je linka kníhkupectva , ktorá je vo filme nositeľom napätia. Reprezentuje ju boj Lindy s mestom a následne s Jakubom o záchranu svojho kníhkupectva. Kníhkupectvo pre trojicu priateľov nie je len bežnou rutinnou prácou, ale aj vyjadrením ich života a miestom, ktoré reprezentuje ich vnútorné túžby a sebavyjadrenie sa. Fakt, že divák vie o Jakubovom zámere kúpiť budovu s kníhkupectvom skôr ako
Linda a pozná jeho skrytý zámer developera,
vytvára nielen napätie, ale aj obavu o našu hlavnú hrdinku.
Treťou hlavnou linkou je
priateľstvo Lindy, Vandy a Eda. Táto linka je
z pomedzi všetkých troch najsilnejším nositeľom humoru vo filme. Tieto
tri
postavy
napriek
tomu,
že
prechádzajú
svojimi
problémami
a trápeniami nestrácajú svoj životný nadhľad. Z ich komunikácie cítiť iróniu, vzájomné doberanie sa, ale aj pochopenie a rešpekt. Komunikácia medzi nimi je veľmi svižná, civilná, nezaťažená dramatickým vyhrávaním významov, doplnená
nonverbálnymi
interakciami
a mimikou
dopĺňajúcou
dialóg.
Súčasťou vykreslenia charakteru týchto postáv je aj ich schopnosť riešiť naozaj vážne situácie natoľko absurdne, až vyznievajú komicky.
Postava Vandy (Klára Issová) pôsobí veľmi bezprostredne, možno chvíľami až povrchne, nie však tupo a naivne. Dokáže nahlas povedať to, čo si ostatní len myslia. Táto postava by mala byť nositeľom zábavy, glosovať a ironizovať. Za tým všetkým by však mala byť čitateľná jej vnútorná múdrosť prameniaca zo schopnosti pomenovať a nachádzať vo veciach podstatu. Vanda nie je extravagantná prejavom (prehrávaním), jej podávanie humoru je skôr suché a mimovoľné. Extravagantné je skôr jej myslenie a to ako vidí svet. Táto postava by vo výsledku mala vyznieť veľmi sympaticky, aby dokázala vzbudiť v ženskej časti divákov potrebu mať priateľku ako Vanda. VŠETKO ALEBO NIČ 8
Postava Eda (Ľuboš Kostelný), je postava homosexuálneho priateľa Lindy a Vandy. V prvom rade je potrebné povedať, že táto postava nesmie a nebude homosexualitu parodovať.
Naopak,
zvýraznená bude reálna
psychológia tejto postavy. Napriek tomu, že táto téma je na Slovensku ešte stále veľmi tabuizovaná, chceme ukázať, že pod nálepkou gay sa v tomto filme skrýva normálny a milý človek, ktorý veľmi úprimne túži po láske, prijatí a rodine, a že tak isto ako mi všetci ostatní, potrebuje dať svojmu životnému snaženiu zmysel. Partnerská dvojica Edo a Leo by síce mala vyvolávať úsmev svojou inakosťou, ale súčasne by mala pôsobiť dojemne svojou úprimnosťou a ľudskosťou.
Čarovné na tejto hlavnej trojici priateľov je podľa mňa to, že reflektuje túžbu každého človeka - byť prijatý bezpodmienečne, taký aký som.
Postavy sa
navzájom prijímajú aj so svojimi chybami a slabosťami, neposudzujú sa a nevyčítajú si. Ich vzťah je založený na tom, že sa vzájomne podporujú a snažia sa na veci pozerať aj očami toho druhého.
Myslím si, že v dnešnej dobe, kedy vzťahy fungujú skôr na princípe egocentrizmu,
kedy ľudia uverili tomu, že si musia pre seba utrhnúť čo
najviac, je dobré pripomínať, že človek je šťastnejší keď dáva, a že šťastie je vecou rozhodnutia a nie vonkajších okolností.
Ak by nakoniec divák odchádzal z kina s chuťou byť o niečo tolerantnejší k svojmu okoliu, alebo pozerať na život s trochou nadhľadu, bol by tento film naozaj prínosný.
VŠETKO ALEBO NIČ 9
