Energetická efektívnosť a využívanie obnoviteľných zdrojov energie v malých a stredných podnikoch a spôsob ich financovania
27.06. 2007, Hotel Dixon, Banská Bystrica
Energetické centrum Bratislava - založené v roku 1992 Európskou komisiou - od Januára 1999 je ECB neštátna, nezisková organizácia, občianske združenie - člen siete OPET EK, WEC, SK BIOM, ASENEM Poslanie: - iniciovať a podporovať rozvoj a využívanie EE technológií, OEZ - ochrana životného prostredia - zvyšovanie povedomia laickej aj odbornej verejnosti
Energetické centrum Bratislava - Aktivity: - konzultačná a poradenská činnosť: - energetické audity, štúdie realizovateľnosti - posudzovanie energetickej hospodárnosti budov - regionálne energetické koncepcie - poradenstvo pre financovanie EE a OEZ projektov a vyhľadávanie zdrojov ich financovania (grantové aj komerčné financovanie); - trhové analýzy a prieskumy (projekty IEE + podpora a zavádzanie legislat. EU) - výmena a transfer informácii - konferencie, semináre, školenia -publikačná činnosť, mediálne kampane - pripomienkovanie legislatívy, príprava štúdií, koncepcií
Projekt Komerčné financovanie energeticky efektívnych projektov – podporený z program EK - IEE a IFC (CEEF) – medzinárodné konzorcium – SK, CZ, LT, LV, EE. Trvanie: 1.1.2006 – 30.6.2007 Cieľ: - podporiť rozvoj investícií do realizácie energeticky efektívnych projektov a do využívania obnoviteľných zdrojov energie poskytovaním odbornej asistencie pri príprave a financovaní projektov - šíriť informácie o možnostiach, výhodách a rizikách takýchto projektov smerom k SME’s, finančným inštitúciám a developerom/investorom
Aktivity – výstupy projektu - Analýza trhových podmienok – financial resources manual (prehľad o možnostiach komerčného financovania projektov) - poskytovanie konzultačných služieb pri príprave projektov - audity, štúdie realizovateľnosti, technické konzultácie, finančné analýzy, podnikateľské plány, žiadosti o financovanie - šírenie informácií a zvyšovanie odbornosti MSP, developerov a FI poskytovaním informácií o trhových podmienkach pre EE a RES projekty prostredníctvom: - školení a seminárov - publikovania prostredníctvom webstránky – www.etrend.sk v sekcii Podnikanie / Financovanie v energetike, - publikáciou článkov v novinách - organizáciou školení a seminár FI’s (vyškolením 46 pracovníkov bánk a FI)
Trhové podmienky pre rozvoj investícií do EE a OEZ - energetická politika, akčné plány, koncepcie => ciele a záväzky (Kjótsky protokol – znížiť GHG o 8% 1990 - 2008/2012, do roku 2010 - 31% elektrickej energie z OEZ, podiel OEZ na hrubej domácej spotrebe energie v r. 2004: 3,9 %, cieľ do roku 2010 - 6%) - legislatíva EU (smernice) - tvorba podporných mechanizmov (grantových programov - SF, IEE, trhovo orientovaných nástrojov – ETS, výkupné tarify, zelené certifikáty...) - legislatíva SR (primárna a sekundárna) => podmienky podnikania v energetike, regulačný rámec. - dostupnosť a ceny technológií a palív, konkurencie schopnosť, dostupnosť finančných prostriedkov, príprava ...)
Aké sú reálne možnosti využívania OEZ a projektov EE ? Potenciál obnoviteľných energetických zdrojov v SR do roku 2012, v TJ Typ Geotermálna energia Veterná energia Solárna energia Malé vodné elektrárne (MVE ) Biomasa Lesná biomasa Energetické plodiny Drevársky priemysel Poľnohospodárska biomasa ČOV kal Domáci odpad Celkom
Technický potenciál 22 680 2 178 18 720 3 722 40 453 6 710 6 613 15 862 8 359 828 2 081 87 754
Súčasné využitie 1 224 0 25 727 12 683 1 778 0 9 497 216 47 1 145 14 659
Dostupný potenciál 21 456 2 178 18 695 2 995 27 770 4 932 6 613 6 365 8 143 781 936 73 094
Potenciál obnoviteľných energetických zdrojov v SR do roku 2012, v TJ 12000 10000
8000
6000
4000
2000
a Bi om as
pa l iv
á
) Bi ol og ic ké
(M VE
vo dn é
el ek trá rn e
el ek trá rn e M al é
Vo dn é
en er gi a
So lá rn a
en er gi a
Ve te rn á
G
eo te rm ál na
en er gi a
0
Technicky využiteľný potenciál
Súčasné využívanie
Nevyužitý potenciál
Potenciál energeticky úsporných opatrení v SR do roku 2012, v TJ
Očakávaná spotreba 2012 Palivo a DT Elektrina v GWh (TJ) Technický potenciál Ekonomický potenciál Trhový potenciál
Celkom
Bytový sektor
Terciárny Priemysel sektor
537 138 471 636 18 195 (65 502) 234 165 105 380 57 179
122 400 77 706 101 916 52 704 5 690 6 945 (20 484) (25 002) 59 382 30 294 21 208 18 202 9 551 9 338
204 116 173 570 8 484 (30 542) 99 355 42 179 25 258
Doprava
98 071 95 184 802 (2 887) 23 926 16 693 7 621
Centrálne zásobovanie teplom 34 848 48 258 -3 726 (-13 414) 21 208 6 588 5 411
Problémy a riziká spojené s prípravou projektov z pohľadu investorov a FI: Investori:
FI:
• Meniace sa trhové podmienky • Nedostatok vlastných zdrojov • Návratnosť investícií do EE a OEZ, vysoké riziko takýchto projektov • Nedostatok finančných možností • Nedostatok skúseností s novými technológiami • Nedostatočná technická príprava projektov, nedostatok expertov • Zavádzanie výsledkov výskumov na komerčný trh
• podmienky a meniace sa ceny OEZ • legislatívny rámec – regulačný rámec • nedostatok vlastných zdrojov • vysoké náklady, dlhá návratnosť investícií • používanie nových technológií s ktorých používaním je málo skúseností • nedostatok skúseností investorov s prípravou projektov • úroveň pripravovaných podnikateľských plánov
Špecifické riziká EE a RES projektov - kľúčom k úspechu vo financovaní je zabezpečiť minimálne riziko
Technické riziká: - riziko prevedenia stavby (čas, cena a kvalita, schopnosť sponzora zriadiť stavbu, skúsenosti a stanoviská zmluvného partnera, overenosť technológie, stavebné zmluvy atď.) - prevádzkovo-výkonnostné (účinnosť alebo výkon je nižší ako bolo očakávané, zníženie úrovne spotreby a nákladov ako bolo predpovedané) - prevádzkové riziká = mimoriadnym prerušením, zvýšením prevádzkových nákladov (kvantita, kapacitné/energetické poplatky, cena základnej jednotky, zmluvné termíny, penalizácie za nedodané energie, atď.) - skúsenosti prevádzkovateľa, výkonnosť obsluhy - riziko dostupnosti suroviny (mn. a kvalita surovny), kvalita a kapacita skladovania a manipulácia so surovinou
Špecifické riziká projektov Finančné riziká: - odhad investičnej náročnosti (poplatky na pripojenie, náklady kalibrácie meračov, projekčné a študijné náklady, zabezpečenie zodpovednosti, majetkové úľavy, zákonné poistenie, zariadenia na monitorovanie a ochrany atď.) - ekonomicky optimálna veľkosť zariadenia určená na základe predpokladaných úspor resp. výroby tepla/el. en. počas životnosti en. systému - riziko nesplatenia úveru (výber účastníkov a štruktúry splátok, úveryschopnosť sponzora projektu a jeho platobná schopnosť, štruktúra akcionárov podniku, garancia kladných tokov peňazí takže celková platba za dlhovú službu je menšia ako čiastka, ktorá by v inom prípade mala byť platená za energiu) - riziká z výmenných kurzov peňazí (pre úvery poskytované v zahr. menách), - riziko inflácie, riziko úrokovej miery
Špecifické riziká projektov Obchodné riziká: - pokles množstva alebo kvality suroviny na rovnakú cenu = vplyv na prevádzkové náklady, rast dopravných nákladov - riziko stanovenia ceny vyrobeného produktu a jeho kvality (el. energia, teplo, para, bioplyn...atď.), ktoré vytvárajú príjmy projektu - riziká vyplývajúce zo sezónnosti resp. ročnej premenlivosť napr. pri zdrojoch zdroja tepla) - riziko konkurencieschopnosti - zmena dopytu trhu
Ostatné riziká - havarijné riziko, riziko prírodných katastrof - riziko spoločenskej akceptácie - regulačné riziko, legislatívne, hospodárske a politické riziká
=>
audit, štúdia realizovateľnosti, finančná analýza => podnikateľský plán
Aké sú možnosti financovania EE a OEZ projektov? Grantové programy -
Štrukturálne fondy, Bilaterálne programy - Nórsky a Švajčiarsky finančný mechanizmus Environmentálny fond (zvýhodnený úver) Rakúsky program financovania projektov EE a RES v prihraničných regiónoch IEE Programy
Trhovo orientované podporné mechanizmy -
Pevné výkupné ceny elektriny z OEZ Obchodovanie s emisiami (ETS)
Komerčné financovanie -
úvery a garančné schémy
Alternatívne spôsoby financovania - PPP, EPC
Trhovo orientované podporné mechanizmy Pevné výkupné ceny elektriny z OZE určované ÚRSO podľa zákona č.658/2004 Z.z o regulácii v sieťových odvetviach – raz ročne výnosom Do 31.12.2004 - povinný výkup elektriny vyrobenej z OZE a KVET - cena elektriny dohodou medzi výrobcom a výkupcom, kompetencia ÚRSO určovať iba maximálne ceny Od 1.1.2005 - nie je povinný výkup resp. dodávka elektriny vyrobenej z OZE a KVET - kompetencia ÚRSO určovať pevné ceny elektriny z OZE - kompetencia úradu vydávať potvrdenie o pôvode elektriny - od tohto roku je podmienkou pre použitie pevnej výkupnej ceny potvrdenie o plánovanej výrobe na rok t a skutočnej výrobe v roku t – 2 a cenové rozhodnutie úradu
Trhovo orientované podporné mechanizmy Pevné výkupné ceny Výnos ÚRSO č.2/2006 a zmeny oproti 2/2005: - pevné ceny vychádzajú z trhových cien technológií a doby návratnosti investície 12 rokov - precíznejšie definuje výrobu elektriny z KVET, výroba v PPC a ST, výroba elektriny v kondenzačnej odberovej turbíne - definuje rozdelenie vyrobenej elektriny podľa použitého paliva - medziročná zmena pevnej ceny elektriny vyrobenej v KVET je nielen podľa JPI ale zohľadňuje aj zmeny ceny paliva. - jemnejšie rozdelenie % krátenia pevnej ceny pri čerpaní dotácie - nové kategórie pevných cien pre elektrinu vyrobenú z OZE a KVET: MVE - uvedená do prev. po 1. 1. 2005 s výkonom nad 1 MW - 2750 Sk/MWh Anaeróbna fermentačná technol. s výkonom do 1,0 MW - 4200 Sk/ MWh a nad 1,0 MW - 3800 Sk/ MWh - v spaľovacom motore nainštalovanom v jestvujúcej výrobni tepla - 2680 Sk/MWh
Trhovo orientované podporné mechanizmy Pevné výkupné ceny Technológia výroby elektriny Malé vodné elektrárne (do 5 MW) Staré* Novopostavené** Veterné elektrárne Staré * Novopostavené** Spaľovanie biomasy Cielene pestovaná biomasa Odpadová biomasa – staré zariadenia Odpadová biomasa – nové zariadenia Malá kogenerácia na báze bioplynu Slnečná energia * postavené pred 1.1.2005 ** postavené po 1.1.2005
Pevná cena pre rok 2006/2007 [Sk / MWh] 1900/1950 2300/2360 2500/2565 2800/2870 3000/3075 2000/2050 2500/2770 2500 8200/8200 Zdroj: ÚRSO
Trhovo orientované podporné mechanizmy Obchodovanie s emisiami – mechanizmus flexibility - krajina, ktorá dosiahne nižšie emisie než požaduje Kjótsky protokol, môže tento rozdiel (ušetrené emisie "emisné povolenky") predať, pričom iná krajina ich môže nakúpiť a tak plniť svoj redukčný cieľ. -zavádza sa na úrovni EU (Direktíva o obchodovaní s emisiami vo všetkých členských krajinách) - tento spôsob financovania je obmedzený na spoločnosti zahrnuté Národnom alokačnom pláne, ktorý je súčasťou Národného Registra Emisných Kvót SR. - register kontroluje administrátor registra - Dexia banka Slovensko a.s.. - Ministerstvo životného prostredia SR je centrálnou inštitúciou štátnej administratívy v záležitostiach obchodovania s emisiami.
Produkty finančných inštitúcií Úvery a garančné schémy Dlhové financovanie najčastejšia forma financovania FI posudzujú tieto projekty ako investičné projekty (dlhodobé, strednodobé a krátkodobé úvery) absencia špecifických produktov zameraných na EE a OEZ projekty výnimka – účelové úvery pre SVBD bytových domov (EE opatrenia) skutočnosť, že je možné získať časť prostriedkov z podporných programov, spôsobuje zníženie rizika podstupovaného bankou a tým môže viesť k výhodnejším podmienkam úveru, na strane druhej často spôsobuje odsun investícií do EE a RES opatrení a tým aj straty úspor,
Produkty finančných inštitúcií Projektové financovanie - využíva sa pre veľké projekty rádovo nad 30 mil. SK Iné finančné komerčné produkty - rastúci trend využívania lízingu na nákup technológií - fondy rizikového kapitálu
Produkty finančných inštitúcií Úvery a garančné schémy pre MSP Finančné schémy SZRB pre MSP: - Bankové záruky s priamym zabezpečením (záruky do výšky 60% istiny úveru, max. do 15 mil. Sk, splatnosť záruky do 7 rokov) - Bankové záruky s nepriamym zabezpečením (záruky do výšky 70% istiny úveru, max. do 30 mil. Sk, splatnosť záruky do 10 rokov) - Priamy investičný úver - výška úveru: min. 200 000 Sk, splatnosť úveru max. 10 rokov, splatnosť úveru 25 rokov (projektové financovanie) - Úver environmentálnych a iných projektov - priamy úver pre podnikateľov, výška úveru min. 200 000 EUR, splatnosť max. 13 rokov
Produkty finančných inštitúcií Úvery a garančné schémy pre MSP - Úverový program ROZVOJ II MSP - EÚ (nepriamy úver) - výška úveru do 75 % nákladov oprávnených na financovanie, vymeriavací základ úveru = súčet 100% investičných nákladov + prevádzkové náklady do výšky 30% investičných nákladov, max. výška úveru 10 mil. Sk, splatnosť úveru: max. do 15. marca 2014 - Úverový program ROZVOJ III – MSP (nepriamy úver) - príjemca úveru MSP, výška úveru: do 75 % oprávnených nákladov, max. 60 mil. Sk, splatnosť úveru: do 11. októbra 2014. Garančný program IFC SFRB - Program na obnovu bytových domov
Alternatívne spôsoby financovania verejno-súkromné partnerstvá “PPP je forma spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania služieb pomocou tejto infraštruktúry” Charakteristikami: • pri PPP ide o dlhodobé vzťahy • projekt je čiastočne financovaný súkromným partnerom súkromný partner a verejný sektor si rozdelia jednotlivé riziká, ktoré sú spojené s výstavbou a prevádzkovaním diela
Alternatívne spôsoby financovania Energy Performance Contracting (Metóda Zmluvných Energetických Výkonov) – jedna z foriem financovania treťou stranou • ESCO – Energy Service Company (FES- Firma Energetických Služieb) • Konečný zákazník • Finančná inštitúcia Princíp EPC ESCO (FES) investuje „vlastné“ finančné prostriedky do energeticky úsporných opatrení, investícia sa spláca zo skutočne dosahovaných úspor nákladov, počas doby trvania projektu - počas zmluvného obdobia platí zákazník FES cenu úmernú odhadovaným úsporám energie, pričom túto dohodnutú cenu rovnako ako aj odhadnuté úspory garantuje počas celého zmluvného obdobia - po ukončení zmluvy prevezme zákazník zariadenie späť do svojej správy
Alternatívne spôsoby financovania - EPC - viacero variantov zmlúv v závislosti od rozsahu služieb, veľkosti zariadenia, spôsobov financovania FES a konečným prijímateľom projektu Výhody - Zníženie nákladov na prevádzku systému, neprekračovanie invest. nákladov - Minimálne zainteresovanie vlastných finančných prostriedkov - Garancia dosahovaných úspor (sú uvedené v zmluve) -Zvýšenie prevádzkovej bezpečnosti EPC na Slovensku - Veľký potenciál projektov – školy, zdravotnícke zariadenia, verejné budovy, športové budovy, VO, CZT - Problémy s prevádzkovaním jednotlivých zariadení - Stále sa meniace podmienky fungovania systému - Nedostatok voľných finančných prostriedkov - Nedostatok skúseností a kapacít na poli energetiky, relevantných informácií
Modernizácia lisovne výroby slnečných kolektorov (podnikateľský plán, štúdia realizovateľnosti, finančná analýza, príprava žiadosti o financovanie) Cieľ:
Modernizácia lisovne - výmena hydraulickej, elektronickej a bezpečnostnej časti lisu
Súčasný stav: Vstupy do prevádzky lisovňa predstavujú 74 ton plechu ročne, výstupom je produkcia 13 000 vylisovaných kolektorových vaní ročne (stav r. 2005). Lisovanie kolektorových vaní sa uskutočňuje na morálne aj technicky zastaranom hydraulickom lise typu Müller ZE 630 (1961), ktorého prevádzka si vyžaduje vysokú energetickú náročnosť.
Modernizácia lisovne výroby slnečných kolektorov Motivácia: - zefektívnenie a priame pozitívne ovplyvnenie konkurencieschopnosti spoločnosti (zvýšenie kapacity výroby a produktivity práce) - zvýšenie bezpečnosti práce a merná spotreba energií - realizácia modernizácie zabráni zrušeniu 6 prac. miest a v horizonte 5 rokov umožní vznik ďalších 11 prac. miest Navrhnutý projekt navrhuje v rámci modernizácie lisovne: - výmenu hydraulickej časti; - riadenia hydrauliky; - elektrického riadenia a svetelnej závory;
Modernizácia lisovne výroby slnečných kolektorov Ekonomika projektu - porovnanie 2 variantov – zabezpečenie kolektorových vaní externým dodávateľom versus modernizácia lisovne: Celkové investičné náklady Náklady na výrobu jednej kolektorovej vane: Hodnotenie v horizonte Výroba kolektorových vaní tempo rastu cien (inflácia) vo výške tempo rastu miezd návratnosť investície
6 804 000 SK bez DPH 695,90 SK 5 rokov 28 tis. (2006) – 50 tis. (2011) 5% ročne 10% ročne 5 rokov
Modernizácia lisovne výroby slnečných kolektorov Návratnosť investície položky investícia úver splátky úveru výnosy odpisy zisk daň zo zisku zisk po zdanení Cash-Flow NPV Cash-Flow kumulatív NPV Cash-flow splatenie investície
m.j. Sk Sk Sk Sk Sk Sk 19% Sk Sk Sk Sk A/N
2007 6 804 000 6 804 000 1 360 800 586 065 1 134 000 -547 935 0 -547 935 -774 735 -774 735 -774 735 NIE
2008
1 360 800 1 090 456 1 134 000 -43 544 0 -43 544 -270 344 -257 471 -1 032 206 NIE
2009
1 360 800 1 630 524 1 134 000 496 524 94 340 402 184 175 384 159 079 -873 127 NIE
2010
1 2 1 1
360 800 635 225 134 000 501 225 285 233 1 215 992 989 192 854 501 -18 626 NIE
- úspory sú kalkulované ako úspory nákladov z vlastnej výroby a nákladov na dopravu
2011
1 2 1 1
360 800 898 712 134 000 764 712 335 295 1 429 417 1 202 617 989 396 970 770 ÁNO
Modernizácia lisovne výroby slnečných kolektorov Environmentálny prínos: – úspora emisií pri predaji 14 tis kolektorov (1 kolektor 900 kWh / rok) a ich inštalácii v porovnaní s teplom vyrobeným zo ZP alebo uhlia: - počet inštalovaných kolektorov 14 000 ks - tepelná energia pripravená kolektormi dodanými na trh 45,36 TJ / rok - pri výrobe rovnakého množstav energie spaľovaním čierneho uhlia do atmosféry by sa uvoľnilo: 4 169,5 ton CO2 (emisný faktor 0,09192 t CO2/GJ) 27,6 t popolčeka 51,2 t SO2 9,5 t NOx -pri výrobe rovnakého množstva energie spaľovaním ZP do atmosféry by sa uvoľnilo: 2 490,4 ton CO2 (emisný faktor 0,0549041 tCO2/GJ) 2,1 ton NOx
Využitie skládkového plynu (štúdia realizovateľnosti, technické konzultácia príprava projektovej dokumentácie)
Cieľ: Energetické využitie skládkového plynu, inštalácia kogeneračnej jednotky Investor: T+T, s.r.o.
Súčasný stav: V súčasnosti sa bioplyn na skládke spaľuje na horáku zvyškového plynu Celková produkcia bioplynu: cca. 200 - 300 m3/h (11 degazačných studní a 4 nové) s koncentráciou metánu približne 52% Motivácia: - úspora nákladov a znižovanie produkcie emisií skleníkových plynov - predaj elektriny do siete - využitie tepla na ohrev budov na skládke Technické parametre navrhnutého projektu: Produkcia bioplynu 200-300 m3/hod Tepelný obsah bioplynu: cca.5,0 kWh/m3 Elektrická účinnosť zariadenia: 38 - 40% Potreba energie v palive na výrobu 1 kWh el.en. 2,6 kWh/kWh Dosiahnuteľný elektrický výkon pre zadané podmienky: 385 – 577 kWel.
parametre kogeneračnej jednotky: Elektrická účinnosť pri 100%-nom výkone Elektrický výkon Tepelný výkon
40,4% 526 kW 558 kW
Ekonomika projektu: investičné náklady 15 610 700.- Sk prevádzkové hodiny 8 000 hodín/rok vyrobená elektrická energia 4 208 MWh/rok výkupná cena za el. energiu 2,50 Sk/kWh tržby za elektrinu 10 520 000.- Sk/rok náklady na údržbu (jednotkové) 231,70 Sk/prev. hod. Náklady na údržbu celkom 1 853 600.- Sk/rok (vrátane generálnej opravy po 60 000 prev. hodinách v cene 10 mil. SK)
Jednoduchá návratnosť NPV (hodnotené obdobie 10 rokov) IRR Financovanie projektu: - JI - štrukturálne fondy - komerčné financovanie - úver - vlastné zdroje
1,8 roka 50,5 mil. SK 129 %
Prechod z uhlia na zemný plyn v kombinácii s infračervenými žiaričmi v Štiavnických strojárňach Súčasný stav: Teplo pre vlastnú potrebu investora sa v súčasnosti vyrába vo vlastnej hnedouhoľnej kotolni s celkovým inštalovaným výkonom 3,2 MW, využívaný výkon predstavuje 1,8 MW pri ročnej spotrebe hnedého uhlia cca. 550 t. Motivácia: zníženie emisií znečisťujúcich látok zvýšenie efektívnosti výroby tepla zvýšenie prevádzkovej spoľahlivosti Technické parametre navrhnutých opatrení: Inštalácia teplovodnej kotolne v kombinácii s plynovými infražiaričmi pre výrobu tepla priamo v mieste spotreby s možnosťou citlivej zónovej regulácie vykurovania. Celkový inštalovaný výkon po realizácii 1,5 MW.
Ekonomika projektu: Cieľom projektu je odstránenie spaľovania tuhých fosílnych palív v horskej oblasti Štiavnických vrchov. Pre výpočet ekonomiky platia okrajové podmienky: • Úspora za nákup uhlia • Úspora za poplatky za znečistenie ovzdušia • Nákup zemného plynu • Ekonomický výsledok investície • Investičné náklady Environmentálny prínos projektu: • Emisie CO2 pred realizáciou • Emisie CO2 po realizácii
1 135 000 Sk ročne 25 000 Sk ročne 1 540 900 Sk ročne - 380 900 Sk ročne 14 000 000 Sk 630 t/rok 259 t/rok
Financovanie projektu: Z predchádzajúcich údajov je zrejmé, že projekt je potrebné financovať z podporných prostriedkov štrukturálnych fondov, resp. iných podporných prostriedkov pre realizáciu ekologických projektov.
Ďakujem za Vašu pozornosť.
KONTAKT: Ing. Bronislava Herdová, PhD Energetické centrum Bratislava Ambrova 35 831 01 Bratislava 3 Slovakia e-mail:
[email protected] www.ecb.sk, www.cevo.sk
