Spoločenstvo včiel a ich úbytok

Gymnázium sv. Františka Assiského Kláštorné nám. 1, 901 01 Malacky

Stredoškolská odborná činnosť

Číslo odboru: 05 Životné prostredie, geografia, geológia

Spoločenstvo včiel a ich úbytok

Malacky 2015

Riešiteľ: Peter Kočalka Ročník: tretí

Gymnázium sv. Františka Assiského Kláštorné nám. 1, 901 01 Malacky

Stredoškolská odborná činnosť

Číslo odboru: 05 Životné prostredie, geografia, geológia

Spoločenstvo včiel a ich úbytok

Malacky 2015

Riešiteľ: Peter Kočalka Ročník: tretí Konzultant: Ing. Otto Osuský

2

Poďa ko vani e

D o v o ľ u j e m e s i v yj a d r i ť p o ď a k o v a n i e In g . O t t o v i O s u s k é m u z a cenné

r a d y,

odbornú

pomoc

a

spracovávaní ročníkového projektu.

rozhovor,

ktorý

mi

p o s k yt o l

pri

3

Čes t né p re hlásen ie

T ým t o p r e h l a s u j e m , ž e p r á c u „S p o l o č e n s t v o v č i e l a i c h ú b yt o k ” som

v yp r a c o v a l

samostatne,

na

základe

v l a s t n ýc h

a

z í s k a n ýc h

poznatkov, pričom s om použil uvedenú literatúru.

Malacky 2015

..................................... Podpis

Obsah Úvod ...................................................................................................................................... 1 1.

Teoretická časť .............................................................................................................. 2

1.1.

Metodika a ciele práce ................................................................................................ 2

1.2

Včela ako živočíšny druh ........................................................................................... 3

1.2.1. Včelie spoločenstvo .................................................................................................... 3 1.2.1.

Deľba práce v úli..................................................................................................... 4

1.2.2.

Rojenie .................................................................................................................... 6 Význam včiel pre človeka .......................................................................................... 6

1.3.

Včelie produkty....................................................................................................... 7

1.3.1. 1.3.1.1.

Med ...................................................................................................................... 7

1.3.1.2.

Peľ ....................................................................................................................... 9

1.3.1.3.

Propolis ............................................................................................................... 9

1.3.2.

Opeľovanie............................................................................................................ 10

1.4

Znižovanie počtu včiel.............................................................................................. 12

1.5

Poľnohospodárstvo ................................................................................................... 12

1.6

Vplyv klimatických zmien na včely ......................................................................... 14

1.7

Úbytok včelárov ....................................................................................................... 15

2.

Praktická časť .............................................................................................................. 16

2.1

Rozhovor s včelárom ............................................................................................ 16

2.2

Dotazník ................................................................................................................ 18

2.3

Testovanie hypotéz a interpretácia výskumu............................................................ 20

3.

Záver ............................................................................................................................ 21

4.

Resume ........................................................................................................................ 22

5.

Zdroje .......................................................................................................................... 23

1

Úvod Túto tému "Nedostatok včiel v Európe alebo Spoločenstvo včiel a i c h ú b yt o k " s m e s i v yb r a l i p r e t o , l e b o n á s z a u j a l o u ž d á v n e j š i e spoločenstvo včiel, ich organizovanosť a vo všeobecnosti všetko o nich. Pre človeka je nesmierne zaujímavé a súčasne zarážajúce, že t a k ý m a l ý t v o r d o k á ž e o v p l yv n i ť v š e t o k ž i v o t n a z e l e n e j p l a n é t e . J e t o d a n é p r e d o v š e t k ým t ým , ž e ž i v o č í š n a a j r a s t l i n n á r í š a s ú n a v z á j o m p e v n e n a p o j e n é . P r e t o b y s t r a t a č i v yh yn u t i e a k é h o k o ľ v e k d r u h u n a Zemi spôsobila isté nezrovnalosti, niečo by

jednoducho prestalo

fungovať. V p r í p a d e s t r a t y v š e t k ýc h v č e l s t i e v b yb o l i n á s l e d k y f a t á l n e . T o t o je hlavný a jediný dôvod, prečo by mala celá ľudská populácia pochopiť

a patrične

oceniť

v č e l y,

teda

ponúknuť

im

pokojné

s p o l u n a ž í v a n i e s n a m i . T ým c h c e p o v e d a ť , ž e a j k e ď j e n e d o s t a t o k v č i e l v n i e k t o r ýc h č a s t i a c h s v e t a a k ú t n y, s t á l e n i e j e n e s k o r o z a č a ť tento problém riešiť . J e d n o u z c i e s t j e n a u č i ť v š e t k ýc h ľ u d í , ž e v č e l a n i e j e a n i o s a , a n i s r š e ň , a l e ž e j e d ô l e ž i t á a t ým , ž e v č e l á m š k o d í m , š k o d í m i s á m sebe. Dúfame, že naša práca prispeje k pochopeniu toho, že včely znamenajú pre nás príliš mnoho na to, aby sme si ich mohli dovoliť stratiť.

2

1. Teoretická časť

1.1.

Metodika a ciele práce

Práca má nasledovné ciele: 

Naštudovať problematiku, získať odborné informácie a názory a p o s ú d i ť z á v a ž n o s ť p r o b l é m u ú h yn u v č i e l .



Ukázať, že vedomosti ľudí , čo sa včiel, včelích produktov a ich v ýz n a m u t ýk a , n i e s ú a n i z ď a l e k a d o s t a t o č n é .



R o z š í r i ť s e b e a j o s t a t n ým v e d o m o s t i o v č e l á c h , i c h ž i v o e a a ukázať, prečo by sme ich mali chrániť. V n a š e j p r á c i s m e o p í s a l i v ýz n a m v č i e l p r e n á š ž i v o t a h o v o r í m e

a j o s a m o t n ýc h v č e l á c h . P o s t u p o v a l i s m e n a s l e d o v n e . N a j p r v s m e s i z o z b i e r a l i v š e t k y i n f o r m á c i e o t é m e z r ô z n yc h z d r o j o v a p o s t u p n e s m e i c h s f o r m o v a l i d o n a š e j p r á c e . In f o r m á c i e s m e z o z b i e r a l i z i n t e r n e t o v ýc h s t r á n o k , k n í h a a j ú s t n e o d o d b o r n í k o v . V ä č š i n u z á k l a d n ýc h i n f o r m á c i í s m e n a š l i n a i n t e r n e t e a t i e , č o c h ýb a i , sme doplnili z kníh. Ale práca by nebola kompletná, keby sm e nemal aj odbornú radu a pomoc, a preto som do obsahu zakomponoval i aj informácie takto získané.

3

1.2 Včela ako živočíšny druh 1.2.1. Včelie spoločenstvo V č e l y s a r a d i a m e d z i h m yz . P a t r i a d o č e ľ a d e b l a n o k r í d l o v c e . J e t o s t r e d n e v e ľ k ý h m yz . Č l á n k y t e l a s ú p r i n i c h z v ýr a z n e n é h l b o k ým i z á r e z m i . M a j ú č i e r n o - ž l t é p á s i k o v a n é t e l o p o k r yt é j e m n ý m i c h ĺ p k a m i . Žije

v

p o č e t n ýc h

spoločenstvách

-

včelstvách.

Včelstvo

je

z hľadiska sociologického rodina, tvorená matkou, robotnicami a trúdmi . Robotnice a trúdy sú potomkovia jednej a tej istej matky. Robotnice zbierajú peľ a nektár kvetov, z ktorého neskôr vzniká med. Spoločne žijú pohromade najmenej dve generácie včiel a je medzi nimi aktívna súčinnosť. Žiadna medonosná včela nemôže žiť dlhšiu dobu sama, i keď by mala dostatok živín. J e odkázaná na pomoc svojich družiek. P r e t o s a v č e l y o z n a č u j ú a k o i n d i v í d u u m v yš š i e h o r á d u . J e d n o v č e l s t v o má 40 000 až 70 000 jedincov. V ýv o j

včely

prebieha

f o r m o u d o k o n a l e j p r e m e n y. k ým s a ú p l n e v yv i n i e , p r e c h á d z a v č e l a v i a c e r ým i š t á d i a m i . Z v a j í č o k s a v yv i n ú l a r v y, k t o r é s ú k ŕ m e n é peľom štádium

a

nektárom. k u k l y,

z

Nasleduje ktorej

sa

v yv i n i e d o s p e l é i m á g o .

Obr. 1 Vzhľad členov včelieho spoločenstva Zdroj: http://www.predajmedu.eu/

Kráľovná žije 2 až 6 rokov a je veľká 20 až 22 milimetrov. V úli j e v ž d y i b a j e d n a m a t k a s ú p l n e v yv i n u t ým i p o h l a v n ým i ú s t r o j m i . Matka neustále znáša vajíčka a je plne odkázaná na pomoc robotníc. Robotnice žijú tri týždne až 4 mesiace. Veľkosť robotnice je 12 až 14 milimetrov. Robotnice

majú

žihadlo.

Starajú

sa

o

matku,

larvy

a vajíčka, zásobujú včelstvo potravou a čistia úľ. Takisto úľ aj chránia pred nepriateľmi včiel.

4 Trúdy sú dlhšie ako robotnice a žihadlo im

c h ýb a . T r ú d y

nezbierajú peľ ani nektár. Jediná funkcia trúdov spočíva v oplodnení n o v o v yl i a h n u t e j s a m i č k y. Najrozšírenejším parazitom včiel vo voľnej prírode je klieštik v č e l í , k t o r ý s p ô s o b u j e u j m y t a k m e r v š e t k ým v č e l á r o m n a s v e t e . E x i s t u j e d o k o n c a v i a c n á z o r o v t ýk a j ú c i c h s a t o h o , ž e n e b yť t o h t o drobného škodcu,včelárenie by bolo o dosť jednoduchšie.

Obr. 2 Klieštik Včelí parazituje na včelách

1.2.1. Deľba práce v úli Mladé včely majú za úlohu čistiť vnútro komôrok a úľ. Sú to tzv. v č e l y č i s t i č k y. r o b o t n i c e i c h ž i v i a p e ľ o m a m e d o m . P o t r o c h d ň o c h p r e b e r a j ú f u n k c i u k ŕ m i č i e k s t a r š í c h l a r i e v . K e ď s a i m v yv i n ú v o s k o v é ž ľ a z y, s t á v a j ú s a s t a v i t e ľ k a m i p l á s t o v . P o s k o n č e n í č i n n o s t i v o s k o v ýc h ž l i a z s a v e n u j ú v č e l y s t r á ž n ym ú l o h á m v ú l i , s t á v a j ú s a s t r á ž k yň a m i . Napokon sa stávajú lietavkami a nosia vodu, peľ a nektár. Odkedy

ľudstvo

pozná

v č e l y,

tak

obdivuje

ich

neuveriteľné

s t a v e b n é u m e n i e . M ys l í m e p r i t o m v ä č š i n o u n a i c h p l á s t y, t v o r e n é z v o s k u , m a j ú c e t v a r d o k o n a l ýc h š e s ť u h o l n í k o v . T e n t o t v a r z a r u č u j e odolnosť štruktúry samotného plástu a je tiež najlepším spôsobom na uskladnenie

včelieho

medu.

Už

v starovekom

Grécku

prejavovali

5 v ýz n a m n í

vedci

g e o m e t r i c k ýc h

i matematici

tvarov

včelích

záujem zásobární

o tajomstvo medu.

d o k o n a l ýc h

Napríklad

grécky

matematik Pappus už v 4. storočí napísal, že včely vedia na základe akejsi predvídavosti, že šesťuholník je väčší ako štvorec a s rovnakou spotrebou materiálu v ňom možno uskladniť viac medu. Ale ani on nedokázal

prísť

šesťuholník

na

v yr o b i ť .

spôsob,

a k ým

Z vlastnej

včely

skúsenosti

dokážu

taký

vieme,

že

dokonalý

bez

našich

m o d e r n ýc h t e c h n o l ó g i í b y d o k o n c a a n i ľ u d i a n e d o k á z a l i v yr o b i ť t a k presný tvar. L e n n e d á v n o b o l o z i s t e n é , a k o t o v č e l y d o k á ž u u r o b i ť . Z á k l a d n ým t v a r o m j e k r u h , k t o r ý s a p o s t u p n ým s t e k a n í m t e p l é h o v o s k u f o r m u j e d o už spomínaného šesťuholníkového tvaru. Vosk je zohrievaný teplom z t i e l v č i e l – r o b o t n í c , k t o r é s ú š p e c i á l n e v yh r a d e n é n a t e n t o ú č e l . O n y vlastne

budujú

plásty

okolo

v l a s t n ýc h

t iel.

Pracujú

napchané

v bunkách vedľa seba a kúsky vosku zadupávajú a prilepujú na steny medzi spojnicami buniek. Samozrejme im pritom pomáha teplo, ktoré napokon prácu aj dokončí. Keď teplota dosiahne 45 stupňov Celzia , začne vosk tiecť, pričom zostáva pr užný a neustále sa naťahuje. Postupne vznikajú miesta, kde budú rohy plástov a steny sa pomaly n a ť a h u j ú , a ž s a d o t k n ú . A j k e ď t o t a k t o v yz e r á , ž e v č e l y t u p l n i a ú l o h u l e n n i e č o h o a k o f o r m i č k y a ž e p l á s t y s a s a m y o d s e b a v yf o r m u j ú o k o l o ich tiel, nie je to pravda. Bez neustáleho dupania, stenčovania, premiesťovania materiálu a regulácie teploty by vznik takéhoto plástu n e b o l m o ž n ý.

6

1.2.2. Rojenie N a j v ýz n a m n e j š i a u d a l o s ť v ž i v o t e v č e l y j e r o j e n i e , k t o r é s ú v i s í so zakladaním nového hniezda. Na rozdiel od mravcov úľ opúšťa stará matka

so

s t a r ým i

robotnicami

a pre-

necháva

ho

novej

matke. Zaujímavé je aj to,

ako

oznamujú a orientujú

si

včely

informácie sa

počas

letu. V čase kvitnutia r a s t l í n a z a p e k n é h o , Obr. 2 Rojenie včiel slnečného p o č a s i a Zdroj: http://www.ireceptar.cz/zvirata môžeme pozorovať pri ú ľ o c h č u l ý r u c h . Z ú ľ o v v yl e t u j ú v č e l y, d r u h é , o b ť a ž e n é p e ľ o m , s a z a s e v r a c a j ú s p ä ť . M e d z i v č e l a m i s ú a j v č e l y, t z v . s l i e d i č k y, k t o r é v yh ľ a d á v a j ú n o v é z d r o j e p o t r a v y. K e ď z d r o j o b j a v i a , i h n e ď s a v r a c a j ú do

úľa,

kde

pomocou

"tanca"

odovzdávajú

informácie

nielen

o v ýd a t n o s t i d a n é h o z d r o j a , a l e a j s m e r , k d e s a n a c h á d z a a j e h o vzdialenosť od úľa.

1.3.

Význam včiel pre človeka Väčšina ľudí si včely spája s medom, ak ho ale nekonzumujú, tak

s i ľ u d i a m ys l i a , ž e ž i v o t v č i e l s a i c h n e t ýk a . J e t o v e ľ k ý o m yl . N e d o s t a t o k v č i e l m ô ž e t o t i ž o h r o z i ť d r u h o v ú p e s t r o s ť r a s t l í n i v ýž i v u ľ u d í n a c e l o m s v e t e . H r o z b a j e r e á l n a a t ýk a s a k a ž d é h o z n á s . Vedci tvrdia, že 87 zo 115 najdôležitejších rastlín plodiacich o v o c i e , z e l e n i n u , k o r e n i a a o l e j n i n y p o t r e b u j e k o p e ľ o v a n i u h m yz a k o v č e l y a l e b o č m e l i a k y. O k r e m m e d u n á m v č e l y d á v a j ú a j i n é d ô l e ž i t é p r o d u k t y.

7

1.3.1. Včelie produkty

1.3.1.1. Med Najznámejším včelím produktom je med. Med je zrelá, sladká hmota,

ktorú

včely

v yr á b a j ú

z

nektáru,

m e d o v i c e a i n ýc h s l a d k ýc h š t i a v p o z b i e r a n ýc h z o ž i v ýc h r a s t l i n n ýc h o r g á n o v t ým , ž e i c h obohacujú látkami vlastného te la, uskladňujú v

plástoch

a

nechávajú

dozrieť.

Ako

doplňujúca potravina je pokladaný za elixír života od kolísky až po hrob. Pri mede sa ideálne a

dopĺňajú

v ýž i v n é h o

vlastnosti

charakteru .

l i e č e b n é h o Obr. 3 Med Z á k l a d n é l i e č e b n é Zdroj:

účinky medu sú tieto.

http://prozeny.blesk.cz/clanek



Pôsobí antibakteriálne a protizápalovo.



Podporuje trávenie.



P o s i l ň u j e c e n t r á l n u n e r v o v ú s ú s t a v u a p s yc h i k u .



Posilňuje srdce.



Z l e p š u j e a u r ýc h ľ u j e h o j e n i e r á n .



Ľ a h k o s t r á v i t e ľ n ým i c u k r a m i d o d á v a t e l u o k a m ž i t e v yu ž i t e ľ n ú energiu.



Zlepšuje a prehlbuje spánok .



Zbavuje organizmus jedov.



Podporuje rast imunity.



J e p o d p o r n ým p r o s t r i e d k o m l i e č e n i a p e č e n e a p a n k r e a s u .



J e p o d p o r n ým p r o s t r i e d k o m p r i l i e č e n í o c h o r e n í z o ž i a r e .



Napomáha pri liečení migrény.



Používa

sa

na

liečenie

v r e d o v ýc h

ochorení

žalúdka

a dvanástnika. 

Pomáha zápaly vodou)

liečiť

vírové

nosohltanu

ochorenia, ochorenia

( v ýp l a c h

nosa

mierne

d ýc h a c í c h

osolenou

ciest,

medovou

8 Existuje množstvo druhov medu, a preto je často spomínaná otázka, ktorý druh je najlepší. Poznáme veľa odpovedí, ale správna je t á , ž e n a j l e p š í s a v yb r a ť n e d á . A k s a s m e d o m p o c e l ý č a s o d z í s k a n i a až po jeho konzumáciu (alebo použitie) zachádza správne, t ak sú v š e t k y d r u h y m e d o v v o t á z k e k v a l i t y r o v n a k é , a t e d a s a n e d á v yb r a ť t e n n a j l e p š í . S a m o z r e j m e , a k j e m e d n e s p r á v n e u s k l a d ň o v a n ý, t a k p r i r o d z e n e d ô j d e k z n í ž e n i u j e h o k v a l i t y. A b y k t o m u n e d o š l o , t r e b a m e d u s k l a d ň o v a ť n a s u c h o m a t m a v o m m i e s t e , j e v yl ú č e n é , a b y p r i š i e l d o d l h š i e h o k o n t a k t u s o s l n e č n ým i l ú č m i . T i e ž m i e s t o u s k l a d n e n i a n e s m i e b yť p r í l i š v l h k é a j e n a j l e p š i e , a k m á i z b o v ú t e p l o t u . V š e t k o b y b o l o a l e z b yt o č n é , a k b y n e b o l m e d v n á d o b e , k t o r á b y n e t e s n i l a . M e d totiž pohlcuje vzdušnú vlhkosť a aj prach voľne poletujúci vzduchom, preto treba skontrolovať, aby bola nádoba naozaj dobre uzavretá. Ak b y s a s t a l o , ž e m e d p o č a s d o b y u s k l a d n e n i a s k r yš t a l i z u j e , t a k t o r o z h o d n e n e z n a m e n á , ž e m á n i ž š i u k v a l i t u . T a k ýt o s k r yš t a l i z o v a n ý m e d m á t a k é i s t é v l a s t n o s t i a j k v a l i t u m e d u n e s k r yš t a l i z o v a n é h o , p r e t o ž e k r yš t a l i z o v a n i e j e p r i r o d z e n á v l a s t n o s ť m e d u . R ýc h l o s ť t o h t o p r o c e s u z á v i s í n a j m ä o d t e p l o t y m i e s t a , k d e j e m e d s k l a d o v a n ý. T a k i s t o m á n a t o v p l yv p o m e r g l u k ó z y a f r u k t ó z y v m e d e . Z á k l a d n e s a m e d y d e l i a n a k v e t o v é m e d y, l e s n é m e d y a z m i e š a n é m e d y. K v e t o v ý m e d j e k o n c e n t r á t n e k t á r u z k v e t o v r a s t l í n . J e ľ a h k o s t r á v i t e ľ n ý,

lebo

obsahuje

najmä

jednoduché

cukry

(glukózu

a fruktózu).

Zahrnuje v sebe aj peľové zrná, ktoré medu dodávajú

n i e k t o r é d ô l e ž i t é p r í r o d n é l á t k y. L e s n ý m e d m á t m a v š i u f a r b u a k o kvetový med.

Zapríčiňuje to

obsah

tmavších

p r í r o d n ýc h

farbív

o b s i a h n u t ýc h v d r e v e . O b s a h u j e v i a c f r u k t ó z y a m i n e r á l n yc h l á t o k a k o m e d k v e t o v ý. M á c h a r a k t e r i s t i c k ú c h u ť

a vôňu, kvôli

k t o r ým

je

obľúbený najmä v Európe. Zmiešaný med , ako prezradzuje aj jeho názov,

je

mixom

kvetového

a lesného

medu.

Obsahuje

látky

c h a r a k t e r i s t i c k é p r e k v e t o v é a j l e s n é m e d y, p r e t o j e a j t e n t o d r u h m e d u d o s ť o b ľ ú b e n ý. Z m i e š a n ý m e d v z n i k á u ž v o v č e ľ o m ú l e v o b d o b í , k e ď končí

zber

kvetov

rastlín

a začína

obdobie

zberu

medovice.

Š p e c i á l n ym d r u h o m m e d u j e p a s t o v ý m e d , k t o r ý v z n i k á r i a d e n o u k r yš t a l i z á c i o u a m i e š a n í m b u ď k v e t o v é h o a l e b o z m i e š a n é h o m e d u .

9 T á t o z m e n a j e n a r o z d i e l o d k r yš t a l i z á c i e ( s k r yš t a l i z o v a n ý m e d m o ž n o vrátiť do pôvodného stavu varením vo vode pri

teplotou do 50

s t u p ň o v ) t r v a l á . P a s t o v ý m e d j e ť a h a v ý, n e r o z t e k a v ý a m á b i e l u a ž ž l t ú f a r b u . Z v l a s t n e j s k ú s e n o s t i u r č i t e v i e t e , ž e m á v ýb o r n ú c h u ť . P r e m e n a medu na pastový med je jediná zmena, akú môže včelár so svoj ím medom urobiť (ak ho dodáva na trh). Okrem tohto delenia sa med delí najčastejšie ešte podľa druhu r a s t l i n y, z k t o r e j b o l v yr o b e n ý ( a g á t o v ý, l i p o v ý. . . ) . T a k ýt o m e d j e v yr o b e n ý l e n z p e ľ u u r č i t e j r a s t l i n y, p o d ľ a k t o r e j n e s i e a j s v o j n á z o v .

1.3.1.2. Peľ V č e l í p e ľ r a d í m e m e d z i v č e l i e p r o d u k t y, a l e j e t o v l a s t n e produkt kvitnúcich rastlín. Kvitnúce rastliny produkujú peľové zrnk á, k t o r é v č e l y z b i e r a j ú a f o r m u j ú i c h s p o l u s v ýl u č k a m i s v o j i c h ž l i a z a n e k t á r u d o h r u d i e k n a z ýv a n ýc h p e ľ o v é o b n ô ž k y . T i e t o o b n ô ž k y včely prenášajú do úľa na zadnom páre nožičiek. Tvar a farba sú pre každý druh rastliny rozdielne. Peľové obnôžky včely donášajú do úľov, kde ich vkladajú do buniek plástov. Bunky napĺňajú asi do troch š t v r t í n . V b u n k á c h p r e b i e h a k v a s e n i e , k t o r ým j e p e ľ k o n z e r v o v a n ý a pripravený na konzumáciu . Pre včely peľ predstavuje základnú p o t r a v i n u , o d k t o r e j z á v i s í v ýc h o v a n o v ýc h g e n e r á c i í v č i e l , n a k o ľ k o j e potravou lariev. V prírodnej liečbe a prevenci i má peľ mimoriadne d ô l e ž i t é m i e s t o s o š i r o k ým s p e k t r o m p o u ž i t i a . P r i u ž í v a n í p e ľ u v ä č š i n a ochorení slabne alebo úplne zanikne.

1.3.1.3. Propolis Počiatky

v yu ž í v a n i a

propolisu

siahajú

až

do

doby

starého

E g yp t a , k d e s a v yu ž í v a l k m u m i f i k á c i í . H i p o k r a t e s ( 4 6 0 – 3 7 7 p r e d n.l.) používal propolis na liečenie vredov, kože a zažívacieho traktu. Propolis

je

t r a d i č n ým

včelím

produktom.

Suroviny

na

v ýr o b u

propolisu sú živice a sekréty rastlín (50 -60% z celkového zloženia propolisu), ktoré včely zbierajú a následne miešajú túto látku s ich

10 voskom a s peľom (30%). Zostatok tvoria éterické oleje. Včely lietavky donášajú propolis do včelstva vo forme obnôžok na treť om páre končatín podobne ako peľ. Používajú ho ako stavebnú a ochrannú látku, k zatmeleniu otvorov, k oprave plástov. Ochranná funkcia p r o p o l i s u s p o č í v a j e d n a k v t o m , ž e s a v yt v o r í t e p e l n e i z o l a č n á v r s t v a na stenách úľu a že teplom sa z tejto propolisovej vrstvy uvoľňujú p r c h a v é l á t k y , k t o r é v ú l i v yt v á r a j ú a n t i b a k t e r i á l n u a t m o s f é r u , k t o r á zabraňuje množeniu mikroorganizmov.

1.3.2. Opeľovanie Podľa

spôsobu

opelenia

rozoznávame

rastliny

vetromilné

a h m yz o m i l n é . H m yz o m i l n é r a s t l i n y m a j ú a t r a k t í v n u f a r b u , v ô ň u a v yl u č u j ú n e k t á r , k t o r ým v á b i a h m yz . V e t r o m i l n é r a s t l i n y n e m a j ú n a t o ľ k o a t r a k t í v n e k v e t y, n e v o ň a j ú a o b yč a j n e a n i n e v yl u č u j ú n e k t á r . I c h p e ľ b ýv a s u c h ý , m ú č n a t ý a j e h o o v e ľ a v i a c n e ž p r i h m yz o m i l n ýc h rastlinách. Pretože pravdepodobnosť opelenia kvetu vetrom je nižšia ako

h m yz o m ,

líšia

sa

peľové

zrnká

v e t r o m i l n ýc h

rastlín

od

h m yz o m i l n ýc h m n o ž s t v o m , t v a r o m a v e ľ k o s ť o u . Hmyzomilné

rastliny

opeľujú

z

80%

včely

a

len

z v yš o k

o b s t a r á v a o s t a t n ý h m yz . A j t o v ž d y n e p l a t í , l e b o t a m , k d e s a v č e l y p r e s u n ú v r á m c i k o č o v k y 1, j e p e r c e n t o o p e l e n i a v č e l a m i v yš š i e . C h e m i z á c i a n a d r u h e j s t r a n e p o d s t a t n e z n í ž i l a v ýs k yt o s t a t n ýc h d r u h o v h m yz u ,

ktoré

patrili

tiež

medzi

opeľovače.

Opeľovanie

a

teda

z b i e r a n i e p e ľ u o b s t a r á v a j ú l i e t a v k y, v č e l y s t a r é 1 5 - 1 7 d n í , n i e k e d y mladšie.

peľové

n a z b i e r a n ým

zrnká

zvlhčujú

v ýl u č k a m i

nektárom.

Pomocou

nôh

ich

s l i n n ýc h ukladajú

žliaz do

alebo

p e ľ o v ýc h

k o š í č k o v , k t o r é s a n a c h á d z a j ú n a p o s l e d n o m p á r e n ô h . P o s t u p n ým u k l a d a n í m t a m v z n i k a j ú p e ľ o v é o b n ô ž k y ( h r u d k y p e ľ o v ýc h z r n i e k ) . S t ým i t o o b n ô ž k a m i d o l e t i a d o ú ľ a a v č e l y č a s ť p e ľ u h n e ď s k o n z u m u j ú a časť ukladajú do buniek plástov.

1

sezónny presun včelích úľov v súvislosti s výskytom kvitnúcich rastlín

11 Medzi včelami a kvitnúcimi rastlinami je určitý vzťah. Kvety h m yz o m i l n ýc h r a s t l í n m a j ú t a k é z a r i a d e n i e , ž e s k ô r , n e ž s a v č e l a d o s t a n e k p r a m e ň u n e k t á r u , o t r i e s i p e ľ o v é z r n k á z t yč i n i e k n a c h l p a t é telo a tak popri tom prenes ie aj nejaké zrnká na lepkavú bliznu. Tak napomáha opeľovaniu rastlín. V n a s l e d u j ú c e j t a b u ľ k e j e u v e d e n ý p o č e t v č e l s t i e v p o t r e b n ýc h n a 1 h a p r e k v a l i t n é o p e l e n i e v yb r a n ýc h p o ľ n o h o s p o d á r s k yc h p l o d í n , a k o a j p r i e m e r n é p e r c e n t o z v ýš e n i a ú r o d s e m i e n a p l o d o v p o o p e l e n í v č e l a m i . S t u p e ň p o t r e b y o p e l e n i a j e v yj a d r e n ý: I. n í z k y, I I . s t r e d n ý, I I I . v ys o k ý.

Názov plodiny Jabloň Hruška Čerešňa Višňa (cudzoopelivá) Višňa (samoopelivá) Slivka guľatoplodá Slivka domáca Egreš obyčajný Ríbezľa červená Ríbezľa čierna Jahoda ananásová Ostružina malina Kapusta repková pravá (repka) Slnečnica ročná Tekvica obyčajná Horčica Bôb obyčajný Ďatelina lúčna Lucerna siata Fazuľa záhradná Uhorka siata Melón cukrový Cesnak cibuľový

Počet včelstiev na opelenie 1 ha 4 4 2-5 2-5 1-2 4 4 2-5 2-5 1-2 4 4 2-5 2-5 1-2 2-4 2-4 4-8 8-12 1-2 1-2 1-2 2-4

Priemerné percento zvýšenia úrody po opelení včelami 95 92 93 90 23 95 92 93 90 23 95 92 93 90 23 85 47 30 35 13 98 95 88

Stupeň potreby opelenia III. III. III. III. I. III. III. III. III. I. III. III. III. III. III. III. II. III. III. II. III. III. III.

12

1.4 Znižovanie počtu včiel M e d z i h l a v n é d ô v o d y m o ž n é h o ú b yt k u v č e l s t i e v p a t r í v e ľ m i nepriaznivý

v p l yv

postrekovania

rastlín

a

kontaminácie

potravy

p e s t i c í d m i . V č e l á m t o z n i ž u j e i m u n i t u a d o i c h o s l a b e n ýc h o r g a n i z m o v p o t o m ľ a h š i e p r e n i k a j ú r ô z n e p a t o g é n y, v d ô s l e d k u č o h o s ú ľ a h k o u k o r i s ť o u p r e p a r a z i t y, v i r ó z y a ď a l š i e n o v é t yp y o c h o r e n í . „ V č e l y s ú vynikajúcim

indikátorom

kvality

životného

prostredia.

Jasným

príkladom bolo pred rokmi okolie Žiaru nad Hronom. Po spustení prevádzky hlinikárne bez potrebného odfiltrovania škodlivých látok odtiaľ včely prakticky vym izli a doslova po pár týždňoch tam zakaždým uhynuli aj úplne odinakiaľ dovezené včelstvá,“

povedala Tatiana

Č e r m á k o v á z Ú s t a v u v č e l á r s t v a v Li p t o v s k o m H r á d k u s t ým , ž e v yt v o r e n ý c e n t r á l n y r e g i s t e r e v i d u j e v S R t a k m e r 1 5 . 8 0 0 v č e l á r o v a 253.000 včelstiev.

1.5 Poľnohospodárstvo Zničenie betónom,

r o z s i a h l yc h

t r á v n yc h

plôch,

ktoré

skončili

a v yu ž í v a n i e p o ľ n o h o s p o d á r s k yc h c h e m i k á l i í

pod

spôsobili

špirálovitý pokles populácie včiel, ktoré sú životne dôležité pre produkciu

potravín.

"Čelíme

katastrofe

v

budúcich

ro koch,

ak

nebudeme konať teraz," povedal profesor Simon Potts z University of R e a d i n g . E u r ó p e n a s c h o p n o s ť o p e l i ť v š e t k y p l o d i n y c h ýb a p r i b l i ž n e 13,4 milióna včelstiev, pričom jedno včelstvo môže mať od 20 až do 60-tisíc jedincov. Predchádzajúce štúdie odha dli, že počet včiel len v B r i t á n i i s a v p r i e b e h u p o s l e d n ýc h 2 5 r o k o v z n í ž i l n a p o l o v i c u . V e d c i s a d o m n i e v a j ú , ž e n e d o s t a t o k v č i e l v e d i e k z n í ž e n i u v ýn o s o v p l o d í n , a varujú, že v budúcnosti sa budú musieť poľnohospodári poobzerať po mechanickom alebo ručnom opeľovaní plodín. "Prirodzení opeľovači potrebujú väčšiu ochranu," dodal profesor Simon Potts. Včely

tvoria

životne dôležité spojenie v potravinovom reťazci a robia zadarmo p r á c u , k t o r á b y i n a k s t á l a f a r m á r o v v l i b r á c h a s i 1 , 8 m i l i a r d y. C e l k o v o v e u r ó p s k yc h k r a j i n á c h s ú k d i s p o z í c i i i b a d v e t r e t i n y p o t r e b n ýc h

13 včiel. Akútne problémy má najmä spomínaná Británia, kde existuje len 2 7 5 0 0 0 k o l ó n i í , š t v r t i n a z j e d n é h o m i l i ó n a v č e l s t i e v p o t r e b n ýc h p r e m a x i m a l i z á c i u v ýn o s o v . N a S l o v e n s k u a v Č e s k u m á m e o d 5 0 % d o 7 5 % p o t r e b n ýc h v č i e l . P r o f e s o r P o t t s d o d a l , ž e d o p yt p o h m yz í c h o p e ľ o v a č o c h s a s t á l e z v yš u j e , l e b o r a s t i e d o p yt n a j m ä p o o l e j n i n á c h , a k o j e r e p k a o l e j n á , s l n e č n i c a č i s ó j a , k t o r é s l ú ž i a n a v ýr o b u b i o p a l í v . Takže aj keď počet včiel v rokoch 2005 až 2010 v Európe stúpol o 7%, ani zďaleka to nestačí. „Farmári podporujú pestova nie plodín, ale nerozmýšľajú nad tým, ako zaistiť, aby ich hmyz opeľoval," uviedol profesor Potts a dodal, že „potrebujeme vytýčiť fungujúcu stratégiu pre

celú

Európu,

ktorá

zachová

divoké

včely

a

ďalší

hmyz

prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov, p oľnohospodárskej politiky

a

správnych

spôsobov

pestovania.

Inak

riskujeme

veľké

finančné straty v poľnohospodárskom sektore a potencionálnu hrozbu riešenia

potravinovej

krízy." Európska

komisia

napríklad

v

máji

minulého roka rozhodla o obmedzení používania troch pesticídov t r i e d y n e o n i k o t i n o i d o v , k t o r é s ú p o d ľ a z á v e r o v o d b o r n ýc h š t ú d i í š k o d l i v é p r e p o p u l á c i u v č i e l m e d o n o s n ýc h .

14

Obr. 4 Rozdiel v počte potrebných včelstiev v krajinách Európy v rokoch 2005 (e) a 2010 (f). Červená farba je najhoršia, tmavozelená najlepšia. Zdroj: http://www.topky.sk

P e s t i c í d y s ú v š a k i b a j e d n ým z v i a c e r ýc h f a k t o r o v , k t o r é z a ú b yt k o m

včiel

stoja.

T ým i

ďalšími

sú

p a r a z i t y,

nedostatok

v e t e r i n á r n yc h l i e k o v a l e b o i c h z l é p o u ž í v a n i e , a b s e n c i a p r i r o d z e n é h o prostredia, nedostatok potravy či zmena klímy .

1.6

Vplyv klimatických zmien na včely Klimatické

zmeny

majú

na

včely

veľmi

negatívny

v p l yv .

N a p r í k l a d r ýc h l e s t r i e d a n i e m r a z o v a t e p l e j š í c h d n í n a j a r . A k s a n a jar veľmi skoro oteplí, včelia kráľovná zač ne plodiť a počet včiel v úl i s a z v ýš i . A k p o t o m z n o v u n a s t a n e s t u d e n é p o č a s i e , v č e l á m s a s k ô r m i n ú z á s o b y, p r e t o ž e u ž s ú t a m n a v yš e a j m l a d é v č e l y a v e ľ a i c h z a h yn i e h l a d o m .

15 Ďalším príkladom je náhle oteplenie po zime. Všetko rozkvitne a včely nestíhajú pracovať, lebo ich je málo, nestihli sa rozmnožiť. Včelia kráľovná potrebuje nejaký čas na aklimatizáciu a začatie p l o d e n i a , p r e t o n e s t í h a p l o d i ť n o v é v č e l y. D l h á z i m a j e t i e ž v e ľ m i n e ž i a d u c a , p r e t o ž e v ú l i s a m i n ú z á s o b y a v č e l y n á s l e d n e h yn ú o d hladu.

1.7

Úbytok včelárov V minulosti bolo niekoľko včelárov v každej obci. Dokonca za

socializmu zamestnávali včelárov aj družstvá. V súčasnosti včelárov ubúda. Včelárstvu sa venujú prevažne dôchodcovia, ktorí majú ku včelám vzťah a hlavne čas. Podnikanie vo včelárstve je rizikové aj kvôli

poľnohospodárskej

činnosti,

ktorá

používa

chemické

látky

j e d o v a t é p r e v č e l y. V e ľ a p o ľ n o h o s p o d á r o v n e d b á n a v č e l á r o v a i c h v č e l y. M a l i b y n a p r í k l a d p o s t r e k o v a ť v ýl u č n e v n o c i , k e ď v č e l y n e l i e t a j ú , a b y s a n e d o s t a l i d o p r i a m e h o s t yk u

s o š k o d l i v ým i l á t k a m i .

Prípadne by mali včelárom čas postreku oznamovať, aby boli včely včas

zatvorené

do

úľov.

Každoročné

v ýn o s y

z

podnikania

vo

včelárstve sú niekedy veľmi neisté, a j preto je v súčasnosti veľmi m á l o n o v ýc h v č e l á r o v . V s ú č a s n o s t i v p o ľ n o h o s p o d á r s k e j v ýr o b e p r e v l á d a p e s t o v a n i e h m yz o m i l n ýc h r a s t l í n ( r e p k a o l e j n á , s l n e č n i c a ) . V e t r o m i l n ýc h r a s t l í n , a k o n a p r í k l a d o b i l i a , s a p e s t u j e m e n e j . T o znamená,

že

aj

keď

včiel

ubúda,

o p e ľ o v a n i e p l o d í n e š t e z v yš u j e .

potreba

i ch

množstva

sa

na

16

2. Praktická časť 2.1 Rozhovor s včelárom Rozhovor s Ing. Ottom Osuským, registrovaným včelárom 1) Môžete mi opísať, ako ste sa vy stali včelárom? Náhodne. Prebral som včelstvá po susedovi, ktorému som predtým pomáhal, keď už nevládal. 2) Mohli by ste sa uživiť, ak by ste sa venovali len včelárstvu? Od čoho to závisí? Čo treba podniknúť, aby sa to dalo? Áno. Ale v tom prípade nestačí len predaj medu, ale aj výroba a spracovanie ostatných včelích produktov: peľu, propolisu, vosku, prípadne aj chov a predaj matiek. 3) Myslíte si, že včelárstvo je pre každého, alebo na to treba nejaké nevyhnutné vlastnosti, prostriedky? Pre každého asi nie a v prvom rade treba na úplný začiatok finančné prostriedky. Ale človek to nesmie brať len ako obchod, ale najmä ako hobby. Určite by mal mať vzťah k prírode. Niektoré roky môžu byť úplne stratové, čo mnohých odradí. 4) Dočítal som sa, že podnecovacie prikrmovanie včiel za účelom zvýšenia plodovania má nulový efekt, mohli by ste na toto načrtnúť váš názor, prípadne vaše vlastné skúsenosti? Nesúhlasím s týmto názorom, pretože každá včelia rodina je špecifická, má takisto špecifické potreby v každom čase. Rovnaký postup – šablóna sa nedá rovnako použiť každý rok, ani každý mesiac, dokonca aj pri rovnakej rodine. Navyše, keď je dlhá zima, a na jar ešte dlho nič nekvitne, alebo je kvetov málo, včely toto prikrmovanie naozaj potrebujú. Takisto to pomáha novozaloženým včelím rodinám. 5) Bez klieštika včelieho by bolo včelárenie veľmi jednoduché. Súhlasíte s týmto názorom nemeckého včelára G. Liebega? Určite by bolo jednoduchšie, ale nanešťastie sú aj iné choroby a je ich dosť veľa. Napríklad pri výskyte včelieho moru je potrebné všetky úle aj včelstvá spáliť. To je mnohým ľúto, a preto sa táto choroba ďalej šíri, alebo ak všetko zlikvidujú, nemajú chuť alebo finančné prostriedky znovu začať. 6) Aké sú vaše skúsenosti s týmto škodcom? Podľa mňa je určite najjednoduchšie investovať do preventívneho preliečovania proti nemu.

17 7) Poškodilo už používanie pesticídov aj vaše včelstvá? Áno, a myslím si, že aj každému včelárovi. 8) Pociťujete aj na vlastnej koži, že v Európe je nedostatok včelstiev? Viem, že podľa štatistík ich ubúda, ale ja to až nepociťujem.

9) Čo by ste odporučili urobiť, aby sa tento negatívny stav (nedostatok včiel) zmenil? Kedysi mali napríklad družstvá vlastných dotovaných včelárov. Vraj napríklad repka mala vďaka tomu o jednu tretinu vyššie výnosy. Určite by pomohla lepšia legislatíva spočívajúca v podpore včelárstva, napríklad aj finančnej. 10) Máte niekoho, kto s včelárstvom začal na váš podnet? Áno, dvoch kolegov. A jeden z nich stále získava ďalších.

R o z h o v o r b o l a u t o r i z o v a n ý . A j n a z á k l a d e n e h o b o l i v yp r a c o v a n é otázky pre dotazník.

18

2.2 Dotazník Na dotazník odpovedalo 39 respondentov, pričom 17 bolo ženského p o h l a v i a a 2 2 m u ž s k é h o . M e d z i v r á t e n ým i d o t a z n í k m i n e b o l v e ľ k ý r o z d i e l m e d z i t ým i , č o v yp l ň o v a l i o s o b y ž e n s k é h o p o h l a v i a , a t ým i , k t o r é v yp l ň o v a l i o s o b y p o h l a v i a m u ž s k é h o . Z t o h o v yp l ýv a , ž e vedomosti o včelách sú približne rovnaké u obidvoch pohlaví. R o z d a n ýc h b o l o 4 0 k u s o v , a l e j e d e n s a n e v r á t i l .

Kto vyrába med? 40 35 30 25 20 15 10 5 0 A - Včelár

B - Včely

C - Kvety

D - Med sa vyrába synteticky

Prvá otázka bola pomerne jednoduchá. Väčšina respondentov dokázala o d p o v e d a ť s p r á v n e , a k o u k a z u j e g r a f , t e d a ž e m e d j e v yr á b a n ý v č e l a m i . J e t o j e d n a z o z á k l a d n ýc h i n f o r m á c i í , k t o r é p o t r e b u j e č l o v e k v e d i e ť , a b y m o h o l a s p o ň č i a s t o č n e p o c h o p i ť v ýz n a m v č i e l p r e s v e t . P r e t o j e d ô l e ž i t é a u s p o k o j u j ú c e z i s t e n i e , ž e 8 9 , 7 4 % o p ýt a n ýc h z á k l a d ovláda.

19

Kde kupujete med? 25 20 15 10 5 0 A - V supermarkete

B - Od včelára

C - Neviem

D - Nepoužívame med

Táto otázka bola zameraná skôr na vedomosti o včelích produktoch, konkrétne o mede. Úlohou bolo zistiť, či ľuďom záleží na tom, odkiaľ je med, ktorý konzumujú (používajú). Medy zo supermarketov n e d o s a h u j ú o r i g i n a l i t u a k v a l i t u m e d o v k ú p e n ýc h o d v č e l á r o v . M e d o d včelárov je zaručene len čistý med, pretože nemajú dovolené robiť nijaké úpravy na mede, ktorý predávajú (okrem úpravy na pastový med, str. 9).

35 30 25 20 15 10 5 0 A - Áno

B - Nie

C - Neviem

20 Myslíte si, že sú včely pre nás dôležité aj iným spôsobom, ako produkciou medu? Ak si myslíte že áno, tak napíšte akým, podľa vás. Tretia otázka bola už z kategórie odbornejšej ako prvá. 74,3% vedelo, ž e v č e l y m a j ú p r e ľ u d s t v o v i a c e r o v ýz n a m o v , a l e n i e v š e t c i v e d e l i p o v e d a ť a s p o ň j e d e n ( v ýz n a m v č i e l v p r o d u k o v a n í m e d u n e b o l p o č í t a n ý, a k o u v á d z a o t á z k a ) .

Ako sa volá samec včely? 40 35 30 25 20 15 10 5 0 A - Včelár

B - Včeliak

C - Čmeliak

D - Trúd

Posledná otázka slúžila na rozšírenie vedomostí o včelách. Takisto táto otázka bola vo väčšine prípadov zodpovedaná správne.

2.3 Testovanie hypotéz a interpretácia výskumu H 1 : V e d o m o s t i t ýk a j ú c e s a v ýz n a m u v č i e l n e b u d ú n a d o s t a t o č n e j úrovni, aby sme mohli pochopiť ich úlohu aj v našich životoch. T á t o h yp o t é z a s a p o t v r d i l a , p r e t o ž e n e c e l á t r e t i n a o p ýt a n ýc h v e d e l a u v i e s ť n a j h l a v n e j š í v ýz n a m . H2: Všetci ľudia supermarketu.

med

používajú,

ale

väčšinou

pochádza

zo

H yp o t é z a s a n e p o t v r d i l a , l e b o s a n a š l i i t a k í , č o m e d n e p o u ž í v a j ú . O pôvode ich medu bola ale pravdivá, lebo naozaj väčšina ľudí kupuje med v supermarketoch.

21

3. Záver J e z n á m y v ýr o k A l b e r t a E i n s t e i n a o t o m , ž e p o s m r t i p o s l e d n e j v č e l y z a h yn i e d o š t yr o c h r o k o v c e l á n a š a p l a n é t a . A j k e ď o d h a d y o s t a t n ýc h o d b o r n í k o v s a o č a s o v o m i n t e r v a l e k o n c a s v e t a l í š i a , j e jednoznačné,

že

opeľovacia

schopnosť

včiel

má

pre

ľudstvo

n e n a h r a d i t e ľ n ý v ýz n a m . P r e t o d ú f a m e , ž e z a č n e m e a j m y n i e č o r o b i ť n a o c h r a n u t ýc h t o m a l ýc h s t v o r e n í . J e d n ým z o s p ô s o b o v a k o o c h r á n i ť v č e l y j e u p o v e d o m i ť č o n a j v ä č š i e m n o ž s t v o ľ u d í o i c h v ýz n a m e , ď a l š í m j e n a p r í k l a d v ä č š i a podpora včelárstva. N e c h s i z v o l í m e a k ýk o ľ v e k s p ô s o b , n a j d ô l e ž i t e j š i e j e z a č a ť h o realizovať čo najskôr, lebo nikdy nevieme, kedy už bude neskoro.

22

4. Resume This work describes community of bees and their problems. The work has the task to bring us basic information about life of bees and the factors that threaten them. They are pollinating flowers, plants and a r e g i v i n g u s m a n y i m p o r t a n t p r o d u c t s l i k e h o n e y. E u r o p e a n d m a i n Britain has only a half of bees they need. We have to protect bees, because people can´t survive without them .

23

5. Zdroje

D o b r o v o d a Iv a n , M U D r . : V č e l i e p r o d u k t y a z d r a v i e . V yd . B r a t i s l a v a : Príroda, 1986 K o r b e l La d i s l a v , P r o f . R N D r . a k o l e k t í v a u t o r o v : Z n a š e j p r í r o d y ž i v o č í c h y. V yd . B r a t i s l a v a : P r í r o d a , 1 9 8 1 Január 2014 h t t p : / / w w w . a g r o s e r v e r . s k / n e w s / h r o m a d n y - u h yn - v c i e l - p o t v r i - h o - a z scitanie/ http://www.benoow.sk/section?id_message=4581 http://magazin.atlas.sk/spektrum/nedostatok -vciel-sposobi-hladomoraj-u-nas/686613.html h t t p : / / w w w . t o p k y. s k / c l / 1 3 / 1 3 7 4 5 8 9 / V yh yn i e - l u d s t v o - k v o l i - n e d o s t a t k u v c i e l - - K a t a s t r o f a - z a - d v e r a m i - - v - E u r o p e - i c h - c h yb a j u - m i l i a r d yhttp://www.vcelnicapiatok.sk/zozivotavciel.html http://www.vcelnicapiatok.sk/opelovanie.html http://sk.wikipedia.org/wiki/V%C4%8Dela_medonosn%C3%A1 Január 2015 h t t p : / / w w w . n o v i n k y. c z / v e d a - s k o l y/ 3 0 8 3 4 6 - v e d c i - o d h a l i l i - t a j e m s t v i d o k o n a l yc h - s e s t i u h e l n i k u - v c e l i c h - p l a s t v i . h t m l h t t p : / / w w w . p v . s k / v c e l y/ p r a x _ c l a n k y0 6 0 . a s p h t t p : / / w w w . p e t r o v yv c e l a r s k e . e s t r a n k y. c z / c l a n k y/ 3 . - n e c o - m a l o - o m e d u / c h a r a k t e r i s t i k a - j e d n o t l i v yc h - d r u h u - m e d u . h t m l h t t p : / / w w w . v c e l y. e s t r a n k y. c z / c l a n k y/ z i v o t - v c e l i h o - s p o l e c e n s t v i - v ule.html

24

Prílohy

25

Dotazník je zameraný na otázky týkajúce sa všetkého okolo včelieho spoločenstva. Cieľom je zozbierať čo najviac zodpovedaných dotazníkov a potom na základe týchto vyhodnotiť mieru vedomostí (týkajúcich sa včiel a ich produktov). Odpovedajte na otázky, prosím, samostatne a pravdivo, bez pomoci druhých ľudí, internetu či hocijakých iných zdrojov okrem vlastného mozgu. Dotazník je anonymný. Som: a) muž b) žena

1. Kto/čo vyrába med? a) b) c) d)

Včelár Včely Kvety Med sa vyrába synteticky

2. Kde kupujete med? a) b) c) d)

V Supermarkete Od včelára Neviem Nepoužívame med

3. Myslíte si, že sú včely pre nás dôležité aj iným spôsobom, ako produkciou medu? Ak si myslíte že áno, tak napíšte akým, podľa vás. a) Áno , ...................................................................................................................... b) Nie c) Neviem

4. Ako sa volá samec včely? a) b) c) d)

Včelár Včeliak Čmeliak Trúd

Ďakujem za Vašu spoluprácu.