MIESTNE DANE A ICH NEŽIADUCA OPTIMALIZÁCIA

NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS IX.

MIESTNE DANE A ICH NEŽIADUCA OPTIMALIZÁCIA Jana HORVÁTHOVÁ, Lenka MALIČKÁ [email protected], [email protected] Abstrakt Príjmy obcí sú tvorené viacerými zložkami a sú potrebné na zabezpečovanie potrieb a záujmov verejnej správy na miestnej, lokálnej úrovni. V súčasnej dobe hospodárskej a finančnej krízy, ktorá pretrváva už od roku 2009, sa do popredia dostávajú otázky súvisiace s efektívnejším výberom ako aj hospodárením s finančnými prostriedkami obcí, tvorených hlavne výnosmi z podielových daní, miestnych daní ako aj miestneho poplatku. S efektívnejším výberom miestnych daní súvisí aj otázka odstránenia nežiaducej optimalizácie platenia daní jej jednotlivými subjektmi, a to právnickými ako aj fyzickými osobami, predovšetkým prostredníctvom inštitútu ako zneužitie práva alebo konania in fraudemlegis. Článok je publikovaný v rámci projektu VEGA č. 1/1195/12. Kľúčové slová: miestne dane, miestny poplatok, obchádzanie zákona, zneužitie práva, konanie in fraudemlegis, daňové príjmy 1

ÚVOD Aristoteles charakterizoval obec ako „prvé spoločenstvo, ktoré tvoria viaceré rodiny a ktoré nejestvuje len pre okamžitú potrebu.“1Miestnu samosprávu v súčasnosti môžeme charakterizovať ako „právo a spôsobilosť miestnych orgánov spravovať a riadiť v medziach zákona podstatnú časť verejných záležitostí na vlastnú zodpovednosť a v záujme miestnych obyvateľov“.2Táto definícia vychádza z Európskej charty miestnej samosprávy, ktorá nadobudla platnosť v Slovenskej republike 1.júna 2000 (uverejnená v Zbierke zákonov ako Dohovor č. 336/2000 Z. z.) a v ktorej sa hovorí, že miestna samospráva označuje právo a spôsobilosť miestnych 1

KUKLIŠ, Peter. O ústavnoprávnych aspektoch územnej samosprávy. In Pocta profesorovi Gašparovi. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie vydaný pri príležitosti životného jubilea prof. JUDr. Michala Gašpara, CSc. Pocta profesorovi Gašparovi. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2008. 168s. ISBN 978-80-7097-708-8 2 SOTOLÁŘ, Jozef. Miestna samospráva v ústavných súvislostiach vývoja na území Slovenskej republiky (aktuálne teoreticko-aplikačné problémy komunálneho práva). In Ústavný systém Slovenskej republiky (doterajší vývoj, aktuálny stav, perspektívy). Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2009. 285s. ISBN 978-80-7097-777-4

174

Miestne dane a ich nežiaduca optimalizácia

orgánov v medziach zákona spravovať a riadiť podstatnú časť verejných záležitostí v rámci ich kompetencií a v záujme miestneho obyvateľstva (článok 3). Obec predstavuje základ územnej samosprávy a to z hľadiska korelátu občianskej spoločnosti a štátu. Základným účelom obce je zabezpečovanie rôznych hospodárskych, sociálnych kultúrnych a iných potrieb a záujmov jej obyvateľov. Na plnenie týchto vyššie uvedených úloh obce sú potrebné finančné zdroje, ktoré si musí tá ktorá obec zabezpečiť zákonnými prostriedkami, pričom základný rámec na zabezpečovanie týchto finančných prostriedkov je daný aj zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Obce takto majú možnosť vytvárať si sami na svojom území svoju vlastnú daňovú politiku, vďaka čomu sa posilnila ich právomoc ako aj ich finančná autonómnosť a zároveň aj transferová nezávislosť od štátu. Účelom tohto príspevku je poukázať na dôvody optimalizácií ako aj na nežiaduce optimalizácie v súvislosti s miestnymi daňami. 2

MIESTNE DANE VŠEOBECNE Daňou vo všeobecnosti chápeme ekonomicko-právny inštitút, ktorým sa mocensky odníma časť dôchodkov právnických osôb a fyzických osôb na zabezpečenie úhrady štátnych a iných verejných potrieb.3 Daň predstavuje aj finančnú kategóriu na základe ktorej sa vyjadruje vzťah medzi daňovníkom a štátom, alebo obcou. Ide o peňažné plnenie (platbu) nenávratného charakteru, ktorá ja ukladaná zákonom alebo na základe zákona za účelom úhrady štátnych alebo iných verejných potrieb, a v spravidla vopred určenej výške a s vopred stanoveným termínom splatnosti.4 Miestnou daňou rozumieme v zmysle Malého slovníka finančného práva druh povinnej peňažnej platby fyzickej a právnickej osoby plniacej funkciu jedného zo zdrojov miestneho rozpočtu.5 Miestne dane vo svojich rôznych formách tu už boli od nepamäti a ich vznik súvisí so vznikom samotnej spoločnosti. Miestne dane, v pozícii jedného zo zdrojov príjmov obce, slúžia na zabezpečovanie verejnej správy na miestnej úrovni, a to hlavne ako doplnkový zdroj miestneho rozpočtu, ale môžu mať aj charakter jeho hlavného zdroja. Medzi základné znaky miestnych daní zaraďujeme predovšetkým ich fakultatívnosť, taxatívnosť ich výpočtu, ďalej to, že sadzby miestnych daní nemajú určenú svoju hornú hranicu (okrem dane z nehnuteľností), zdaňovacím obdobím u väčšiny miestnych daní je kalendárny rok, ako aj to, že miestne 3

BALKO, Ladislav - BABČÁK, Vladimír a kol. Finančné právo. 2.vydanie. Bratislava : EUROKÓDEX, s.r.o., 2009. 164s. ISBN 978-80-89447-02-2 4 BALKO, Ladislav - BABČÁK, Vladimír a kol. Finančné právo. 2.vydanie. Bratislava : EUROKÓDEX, s.r.o., 2009. 165s. ISBN 978-80-89447-02-2 5 KRÁLIK, Jozef–GRÚŇ, Ľubomír. Malý slovník finančného práva. Bratislava : MANZ, 1998. 46s. ISBN 80-85719-17-7

175


dane sú ukladané na základe zákona, pričom podrobnejší postup ich výrubu ako aj výberu a je uvedený v konkrétnom všeobecne záväznom nariadení jednotlivých obcí. Právny rámec týkajúci sa miestnych daní v Slovenskej republike je daný predovšetkým :  zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“);  zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“);  zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“);  dohovor č. 336/2000 Z. z. Európska charta miestnej samosprávy(ďalej len „Európska charta miestnej samosprávy“);  zákonom č. 593/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “daňový poriadok”). V článku 59 Ústavy SR je uvedené, že dane a poplatky sú štátne a miestne a rovnako sa tam uvádza, že dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Tento článok a hlavne jeho odsek 2 je dôležitý predovšetkým v nadväznosti na článok 2 ods. 3 Ústavy SR, kde sa uvádza, že: každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Rovnako je to dôležité z toho pohľadu, že obce nemôžu ukladať iné dane ako sú uvedené v zákone (t.j. v zákone o miestnych daniach a miestnom poplatku – pozn. autora), a teda výpočet miestnych daní je taxatívny. Základný rámec územnej samosprávy, kde jej základom je obec, je upravený v štvrtej hlave Ústavy SR, a to v článkoch 64 až 71. Článkom 65 ods. 1 Ústavy SR sa obciam garantuje právo na samostatné hospodárenie, a to s vlastným majetkom a o svojimi finančnými prostriedkami, pričom v odseku 2 tohto článku je upravený aj základ ich financovania, kedy obce financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Za týmto účelom a vo veciach územnej samosprávy môžu obce vydávať všeobecne záväzné nariadenia (článok 68 Ústavy SR). Túto svoju normotvornú právomoc môžu obce uplatniť kedykoľvek vo svojom územnom obvode, a to aj bez špeciálneho splnomocnenia v zákone, voči všetkým ktorí sa v jej územnom obvode zdržujú, ale za splnenia podmienky zachovania ich základných práv a slobôd a za podmienok ustanovených zákonom a Ústavou SR. V zmysle zákona o obecnom zriadení (§7) obec financuje svoje potreby predovšetkým:  z vlastných príjmov,  dotácií zo štátneho rozpočtu,  z ďalších zdrojov,

176


a tak daňové príjmy obcí sú tvorené:  predovšetkým výnosmi z podielových daní, ktoré sú vo výške 70,3% z výnosov z dane z príjmov fyzických osôb,  poplatkom za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a  z miestnych daní, pri ktorých sa obce sa zamerali hlavne na daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie automaty. Vlastným daňovým príjmom obce sú však len miestne dane a miestny poplatok, ktoré sú výslovne upravené v zákone o miestnych daniach a miestnom poplatku. V tomto zákone sú uvedené nasledujúce miestne dane, pričom obec nie je oprávnená ukladať iné miestne dane:  daň z nehnuteľností,  daň za psa,  daň za užívanie verejného priestranstva,  daň za ubytovanie,  daň za predajné automaty,  daň za nevýherné hracie prístroje,  daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,  daň za jadrové zariadenie, Poslednou miestnou daňou podľa tohto zákona je daň z motorových vozidiel, ktorú však môže uložiť len vyšší územný celok. Európska charta miestnej samosprávy vo svojom článku 9 uvádza, že miestne orgány majú v rámci hospodárskej politiky štátu právo na primerané vlastné finančné zdroje, s ktorými môžu voľne disponovať v rámci svojich právomocí ako aj to, že aspoň časť finančných zdrojov miestnych orgánov je odvodená z miestnych daní a poplatkov, ktorých výšku majú právo určovať v medziach zákona tieto miestne orgány. Tento dokument zvýraznil a posilnil postavenie obcí v Slovenskej republike. Posledný zo zákonov určujúci rámec miestnych daní, ktorým je daňový poriadok, ustanovuje vo svojom ustanovení týkajúcom sa základných zásad, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (§ 3 daňového poriadku). Tento zákon upravuje procesnú časť výrubu a výberu miestnych daní, kde v §102 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku sa uvádza, že v konaní vo veciach miestnych daní a poplatku sa postupuje podľa všeobecného predpisu o správe daní a poplatkov (ktorým je v súčasnosti daňový poriadok- pozn. autora).

177


3

NEŽIADUCA OPTIMALIZÁCIA MIESTNYCH DANÍ V dôsledku celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy došlo k zhoršeniu viacerých makroekonomických ukazovateľov Slovenskej republiky, čo sa následne výrazne prejavilo vo výške daňových príjmov ako na štátnej úrovni tak aj na úrovni miestnej, a teda obce majú na zabezpečovanie potrieb a záujmov v súvislosti s výkonom verejnej správy na svojom území menej finančných zdrojov. Ďalším dôsledkom celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy je aj výraznejšia snaha daňových subjektov optimalizovať svoje príjmy ako aj daňové zaťaženie, čo sa opätovne prejavilo na výške vybratých daní zo strany štátu aj obcí. Z tohto dôvodu je potrebné pristúpiť k efektívnejšiemu výberu daní a zamerať sa na odhaľovanie a potieranie daňových optimalizácií, ktoré nie sú v súlade so zákonmi, a sú teda nežiaduce ako zo strany štátu na štátnej úrovni tak aj zo strany obcí na úrovni miestnej, pretože miestne dane sú významnou súčasťou rozpočtového hospodárenia obcí. V jednotlivých zákonoch určujúcich rámec miestnych daní pojmy ako optimalizácie, obchádzanie zákona, konanie in fraudemlegis alebo zneužitie práva nenájdeme, a preto pristúpime k ich stručnému vysvetleniu. Pod pojmom daňová optimalizácia rozumieme v zmysle Malého slovníka daňového práva najvýhodnejší optimálny program na minimalizáciu objemu daňových odvodov v rámci súhrnu daní, ktoré je daňovník povinný platiť štátu podľa platných daňových zákonov.6 Pod pojmom in fraudemlegis rozumieme správanie spočívajúce v tom, že sa niekto nespráva v rozpore s právnou normou (t.j. contralegem), ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci, a teda obchádza zákon.7 Živnou pôdou pre takéto konanie sú predovšetkým medzery, nejasnosti alebo nejednoznačnosti v zákonoch. Ide o správanie v rozpore s právom, právom zakázané správanie, ktoré obchádza účel, zákona jeho ducha a zmysel8. Pod pojmom obchádzanie zákona rozumieme v zmysle Hendrychovho Právnického slovníka situáciu, kedy predmet právneho úkonu neporušuje priamo zákaz daný zákonom, ale je v rozpore s cieľmi ustanovenia zákona.9 Oba tieto termíny však majú svoje miesto a zákonné vyjadrenie, a to v § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „občiansky zákonník“), v ktorom sa uvádza, že právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo 6

PAULIČKOVÁ, Alena. Malý slovník daňového práva (výkladový slovník). Bratislava: EUROUNION, spol. s r.o., 2006. 14s. ISBN 80-88984-91-2 7 HENDRYCH, Dušan a kolektív. Právnický slovník, 3. vydání, 2009. http://www.beckonline.cz/legalis/documentview.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6bonfxf6ztsmf 2wizlnl5wgkz3jom&conversationId=2324719#selected-node. 8 GERLOCH, Aleš. Teorie práva. Dobrá voda : Vydavatelství a nakladatelsvtí Aleš Čeněk, 2001.137s., ISBN 80-86473-04-X. 9 HENDRYCH, Dušan a kolektív. Právnický slovník, 3. vydání, 2009. http://www.beckonline.cz/legalis/documentview.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6bon5rgg2dbpj sw42k7pjqww33ome&conversationId=2324719#selected-node.

178


sa prieči dobrým mravom, je neplatný. Občianskym zákonníkom predvídaným dôsledkom takého správania je absolútna neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva priamo zo zákona, a teda v prípade súdneho konania súd na túto skutočnosť prihliada zo svojej úradnej povinnosti (ex offo). Podstata konania in fraudemlegis nespočíva obvykle v porušení právnej povinnosti, zákonného zákazu, ale na inom stave, ktorý odporuje zákonu, a teda dochádza ku konaniu, výkonu práva, ktoré nie je priamo v rozpore s právnou povinnosťou, pretože naoko sa právna povinnosť rešpektuje, avšak daným úkonom sa sleduje obídenie zákona, a teda v konečnom dôsledku dochádza k tomu, že právny predpis nie je dodržovaný. Pod zneužitím práva rozumieme predovšetkým stav, kedy výkonom nejakého subjektívneho práva (dovoleného objektívnym právom) dochádza k narúšaniu rovnovážneho postavenia účastníkov tohto právneho vzťahu, pričom je tu dôležité povedať aj to, že porušiteľ tohto rovnovážneho stavu má z takéhoto výkonu svojho subjektívneho práva väčšiu výhodu a druhému účastníkovi tohto vzťahu spôsobuje škodu. Zákaz zneužitia práva predstavuje právnu normu, ktorej porušenie oprávneným subjektom je protiprávnym úkonom.10 Osobitosťou takéhoto protiprávneho úkonu je, že nevzniká porušením právnej povinnosti, ale vzniká pri výkone práva spôsobom, ktorý zákon zakazuje11, teda v štádiu realizácie práva. Profesor Knapp uvádza, že: skúsenosti ukázali, že práva možno zneužiť, tzn. vykonať ich k právom neodôvodnenej ujme niekoho iného alebo ujme spoločnosti.12 Zneužitím práva je podľa neho správanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý výsledok nedovolený.13 Zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom, a teda správanie ktoré je zneužívaním práva v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom.14Hendrych vo svojom Právnickom slovníku uvádza, že zákaz zneužitia subjektívnych práv je typ protiprávneho správania, ktoré síce formálne neprekračuje hranice subjektívneho práva, prekračuje však hranice spoločenskej únosnosti výkonu subjektívnych práv, ktoré sú vymedzené v rôznych právnych poriadkoch rôznymi kritériami (napr. tzv. šikana, úmysel škodiť inému bez vlastného úžitku, poškodzovanie oprávneného záujmu alebo subjektívneho práva inej osoby, rozpor so spoločenským určením subjektívneho práva a pod.).15

10

BARANCOVÁ, Helena. Zákonník práce - komentár. Bratislava : SPRINT, 2005.48s. ISBN 80-89085-48-2. 11 BARANCOVÁ, Helena. Zákonník práce - komentár. Bratislava : SPRINT, 2005.48s. ISBN 80-89085-48-2. 12 KNAPP, Viktor. Teorie práva. Praha :C. H. Beck, 1995. 184s. ISBN 80-7179-028-1 13 KNAPP, Viktor. Teorie práva. Praha :C. H. Beck, 1995. 184s. ISBN 80-7179-028-1 14 KNAPP, Viktor. Teorie práva. Praha :C. H. Beck, 1995. 185s. ISBN 80-7179-028-1 15 HENDRYCH, Dušan a kolektív. Právnický slovník, 3. vydání, 2009. http://www.beckonline.cz/legalis/documentview.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6bopjxgk5l2nf2gsx3qojqxmyi&conversati onId=1911890#selected-node

179


Z miestnych daní, kde ich výšku ako aj jednotlivé druhy, ktoré bude obec vyberať, si určuje obec sama, je najvýznamnejšia daň z nehnuteľností. Táto reálna a materiálna daň je najvýnosnejším zdrojom príjmov obcí, pričom povinnosť ju platiť vzniká na základe existencie vlastníctva, nájomného alebo správcovského vzťahu a v prípade, že nemožno určiť daňovníka, tak na základe užívateľského vzťahu. Táto daň sa vyrubuje a vyberá bez ohľadu na to, či povinný daňový subjekt má dostatočný príjem na jej úhradu, a preto sú aj snahy o jej nežiaducu optimalizáciu výrazné. V súvislosti s touto daňou dochádza častejšie k zneužívaniu práva, a to predovšetkým v prípadoch, keď daňovník nenahlási existujúce vlastníctvo alebo nadobudnutie vlastníctva – nehnuteľností. To sa stáva v prípade prestavby už existujúcej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom miestnej dane, a to v prípade, ak v dôsledku prestavby nehnuteľnosti došlo k zväčšeniu rozsahu (výmery) nehnuteľnosti. Často si rovnako daňové subjekty v rámci svojej záhradkárskej a pestovateľskej činnosti postavia stavby za účelom uskladnenia svojej produkcie, ktoré už však neuvedú ako predmet tejto miestnej dane. K obchádzaniu zákona v súvislosti s touto daňou dochádza v prípadoch, kedy daňovníci si splnia síce svoju oznamovaciu povinnosť, ale zámerne uvedú údaje, ktoré nekorešpondujú so skutočnosťou, napr. nadobudnú v dôsledku kúpnej zmluvy dom so záhradou, v ktorej je aj skleník, pričom na účely dane z nehnuteľností nahlásia menšiu výmeru skleníka ako je v skutočnosti, ako aj v prípadoch kedy za účelom nežiaducej optimalizácie sa snažia o preradenie nehnuteľnosti do inej kategórie, kde je nižšia daň. Do tejto kategória spadajú aj prípady, kedy je nehnuteľnosť v skutočnosti využívaná na podnikateľské účely ale v súvislosti s miestnou daňou je evidovaná ako nehnuteľnosť slúžiaca len na nepodnikateľské účely. Rozhodujúcim je pritom využitie nehnuteľnosti k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Samostatnou kategóriou sú tzv. čierne stavby, kde v dôsledku právnej neexistencie stavby nedochádza ani k samotnému vyrubeniu dane a teda nemôže dôjsť ani k jej uhradeniu. Ďalšou oblasťou, kde často dochádza k obchádzaniu práva v súvislosti s miestnymi daňami je daň za psa. Táto daň sa platí za psa staršieho ako 6 mesiacov. V súvislosti s touto daňou sa najčastejšie stretávame so situáciou kedy vlastník alebo držiteľ psa tohto psa vôbec nenahlási obci, a v prípade ak je ak konfrontovaný s touto skutočnosťou tak čestne prehlási, že pes nie je starší ako 6 mesiacov, alebo že to vôbec nie je jeho pes a on nie je jeho držiteľom, ale ide o práve nájdeného zvieracieho najdúcha, ktorého hodlá odniesť do najbližšieho útulku (čo mu niekedy trvá aj niekoľko rokov...). Pri dani z verejného priestranstva vo väčších obciach dochádza k jej obchádzaniu tak, že sa napr. nahlási menší počet m2 užívaného verejného priestranstva napr. pri atrakcii súvisiacej s prehliadkou áut. Povinnosť vzniká dňom začatia tohto osobitného užívania verejného priestranstva, pričom daňovník je povinný oznámiť obci ako správcovi dane svoj zámer najneskôr v deň vzniku daňovej povinnosti. V prípade zneužívania práva v súvislosti s touto daňou je to obvykle skrytý ambulantný predaj (bez nahlásenia), ktorý sa tvári ako susedská výmena tovaru, často sa uskutoční rýchle a bez zbytočnej publicity, ktorý vo väčších obciach často ani nezaregistrujú.

180


Pri dani za ubytovanie, predmetom ktorej je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby v ubytovacom zariadení a daňovníkom ktorej je fyzická osoba, ktorá sa v zariadení odplatne prechodene ubytuje, dochádza k zneužívaniu a obchádzaniu tejto miestnej dane často za pomoci samotných ubytovateľov, ktorí sú zároveň aj platiteľmi tejto dane, kedy títo síce od hostí daň vyberú ale už ju ďalej neposunú na obec. A teda nevedením potrebnej evidencie alebo jej nevedením riadne z ich strany dochádza k tomu, že je ťažké zistiť a preukázať, že k nejakému ubytovaniu vôbec došlo, prípadne ak nahlásia menší počet ubytovaných hostí, že koľko ubytovaných hostí bolo v skutočnosti. K prípadom zneužívania práva v súvislosti s touto daňou z ubytovania je spôsob, kedy ubytovateľ s ubytovaným uzavrie za účelom prechodného ubytovania nájomnú zmluvu. V prípade dane za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, dane za nevýherné hracie prístroje ako aj dane za predajné automaty sa obchádzanie zákona deje predovšetkým v intenciách nesplnenia oznamovacej povinnosti daňovníka. Dôsledkom vyššie uvedeného správania daňových subjektov je zníženie príjmov obcí, kedy tieto vyrubia menej daní ako by mohli, pričom je potrebné spomenúť aj to, že nie každá vyrubená daň zo strany obce je aj príslušným daňovým subjektom uhradená. Záverom je potrebné spomenúť, že už od 1. januára 2012 majú obce v zmysle novely zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku možnosť, v prípade ak nie je zo strany daňovníka splnená oznamovacia povinnosť, zistiť základ príslušnej miestnej dane ako aj určiť túto daň podľa pomôcok (§98a tohto zákona). 4

ZÁVER Aj napriek súčasnej ťažkej situácii jednotlivých obcí z hľadiska ich príjmov, je potrebné konštatovať, že obce majú ešte stále priestor na zlepšenie ako výrubu tak aj výberu miestnych daní. Ako už z vyššie uvedeného vyplýva k daňovým únikom a k vyhýbaniu sa daniam dochádza hlavne v dôsledku nesplnenia si oznamovacej povinnosti jednotlivých daňových subjektov ako aj spoliehania sa obcí na pravdivosť a úplnosť týchto oznámení daňových subjektov. Samotná právna úprava miestnych daní je podľa názoru autora postačujúca, pretože každá obec má možnosť túto oblasť upraviť podrobnejšie prostredníctvom svojich všeobecne záväzných nariadení, kde si môže stanoviť jasné pravidlá ako na preukazovanie rôznych skutočností tak aj na vedenie potrebných evidencií zo strany daňovníkov. Zefektívnenie výrubu a výberu miestnych daní spočíva v aktívnejšom prístupe obcí, v zlepšení ich informovanosti ako aj vo zvýšení kontrol a overovania zadaných údajov zo strany daňovníkov samotnými obcami, a to aj za využitia iných zamestnancov obce, napr. obecnej polície, prípadne aj za pomoci uchádzačov z evidencie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorých využíva obec na menšie obecné služby alebo na aktivačnú činnosť v obci. Z tohto dôvodu je možné uvítať aktivitu súčasnej vlády v súvislosti so spúšťaním Programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa). Aj napriek tomu, že ide o program, ktorého cieľom je zefektívnenie hlavne štátnej správy, má tento

181


program významný dosah aj na územnú samosprávu, a to predovšetkým z pohľadu monitoringu a prepojenosti informačných systémov v zmysle základného princípu „všetko v jednom, jedno všade“16V neposlednom rade sú významným činiteľom v oblasti lepšej informovanosti obcí aj samotní obyvatelia jednotlivých obcí, ktorímajú právo ale aj povinnosť plniť si svoje povinnosti voči obci, medzi ktoré patrí aj oznamovacia povinnosť a poskytovanie potrebnej súčinnosti. Obyvatelia obcí by nemali zabúdať na to, že účelom obce je plnenie rôznych hospodárskych, kultúrnych, sociálnych a iných potrieb a záujmov na lokálnej úrovni, a teda ide o plnenia pre nich samotných. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] BABČÁK, V. Daňové právo SR. Bratislava : Ing. Miroslav Mračko EPOS, 2010. ISBN 978-80-8057-851-0 [2] BALKO, L., BABČÁK, V. a kol. Finančné právo. 2.vydanie. Bratislava : EUROKÓDEX, s.r.o., 2009. ISBN 978-80-89447-02-2 [3] BARANCOVÁ, H. Zákonník práce – komentár .Bratislava : SPRINT, 2005. ISBN 80-89085-48-2. [4] Dohovor č. 336/2000 Z. z. Európska charta miestnej samosprávy (EUROPEAN CHARTER OF LOCAL SELF-GOVERNMENT) [5] GERLOCH, A. Teorie práva. Dobrá voda : Vydavatelství a nakladatelsvtí Aleš Čeněk, 2001. ISBN 80-86473-04-X. [6] HENDRYCH, D. a kol. Právnický slovník, 3. vydání, 2009. http://www.beckonline.cz/legalis/documentview.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6 bonfxf6ztsmf2wizlnl5wgkz3jom&conversationId=2324719#selected-node. [7] JEHLIČKA, O., ŠVESTKA, J., ŠKÁROVÁ, M. a kol. Občanský zákonník (komentář). Praha : C.H.BECK, 2004. ISBN 80-7179-881-9 [8] KNAPP, V.. Teorie práva. Praha :C. H. Beck, 1995. ISBN 80-7179-028-1 [9] KRÁLIK, J., JAKUBOVIČ, D. Finančné právo. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 2004. ISBN 80-224-0804-2 [10] KRÁLIK, J., JAKUBOVIČ, D. Slovník finančného práva. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV, 2004. ISBN 80-224-0814-X [11] KRÁLIK, J., GRÚŇ, Ľ.. Malý slovník finančného práva. Bratislava : MANZ, 1998. ISBN 80-85719-17-7 [12] KUKLIŠ, P. O ústavnoprávnych aspektoch územnej samosprávy. In Pocta profesorovi Gašparovi. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie vydaný pri príležitosti životného jubilea prof. JUDr. Michala Gašpara, CSc. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2008. ISBN 978-80-7097-708-8

16

(Online, citované dňa 05.09.2012), dostupnénahttp://www.minv.sk/?vladny-program-esoefektivna-spolahliva-a-otvorena-statna-sprava

182


[13] NOVÁKOVÁ, P., LICHNOVSKÝ, O. Obcházení zákona ve věcech daňových. (online zo dňa 05.09.2012), dostupné na: http://www.ipravnik.cz/cz/clanky/ chap_5190/art_6573/pd_3/ochrana-spotrebitele-a-jeji-meze-v-obchodnimzavazkovem-pravu.aspx [14] PAULIČKOVÁ, A., BAKEŠ, M. a kol. Finančné právo na Slovensku a v Čechách. Sládkovičovo : Vysoká škola v Sládkovičove, 2007. ISBN 978-8088984-99-3 [15] PAULIČKOVÁ, A. Malý slovník daňového práva (výkladový slovník). Bratislava: EUROUNION, spol. s r.o., 2006. ISBN 80-88984-91-2 [16] Program ESO – (online citované dňa 05.09.2012), dostupné na http://www.minv.sk/?vladny-program-eso-efektivna-spolahliva-a-otvorenastatna-sprava [17] SOTOLÁŘ, J. Zákon o miestnych poplatkoch (Podrobný komentár). Košice : SOTAC, s.r.o., 2000. ISBN 80-968356-2-9. [18] SOTOLÁŘ, J. Miestna samospráva v ústavných súvislostiach vývoja na území Slovenskej republiky (aktuálne teoreticko-aplikačné problémy komunálneho práva). In Ústavný systém Slovenskej republiky (doterajší vývoj, aktuálny stav, perspektívy). Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2009. ISBN 978-80-7097-777-4 [19] ŠKULTÉTY, P. Základy miestnej samosprávy. Bratislava : Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty Univerzity Komenského. 1999. ISBN 80-7160-1101 [20] VLACHYNSKÝ, K. a kol. Finančný slovník výkladový. Bratislava : IURA EDITION spol. s r.o., 2012. ISBN 987- 80-8078-469-0 [21] VRABKO, M. Aktuálne otázky správneho konania slovenská časť. Zborník príspevkov zo sekcie správne právo medzinárodnej vedeckej konferencie PRÁVO AKO ZJEDNOCOVATEĽ EURÓPY – VEDA A PRAX (21. – 23. OKTÓBR 2010). Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2010. ISBN 978-80-7160-3047 [22] Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov [23] Zákon č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník v znení neskorších predpisov [24] Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky [25] Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov [26] Zákon č. 593/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

183

MIESTNE DANE A ICH NEŽIADUCA OPTIMALIZÁCIA

Recommend Documents