OBČASNÍK OBCE JABLONKA
Milí spoluobčania, krajinu prikryla biela snehová perina tak, ako sa na zimu patrí, prichádzajú Vianoce. Sedem čarovných písmen iskriacich láskou. Porozumením a pokojom. Pre niekoho čas zhonu naháňania sa za darčekmi, pre iného chvíle očakávané celý rok. Vianočný stromček, kapustnica, ryba, šalát, medové oplátky, cesnak, jablko, orechy...Zvyky, ktoré by sa mali dediť po rodičoch a zároveň odovzdávať svojim deťom. Zázračný čas, ktorý nás robí lepšími, ľudskejšími. Cítime vzájomnú spolupatričnosť, no hlavne cítime vôňu domova. Práve spolupatričnosť a vôňa domova nás v duchu tradícií zvoláva k mamám, k otcom, jednoducho tam, kde sme doma. K našim Vianociam patrí aj dodržiavanie zvykov našich predkov a všetci veľmi dobre vieme, že bez tradícií by neboli tie pravé Vianoce. V príjemnom teple domova budú znieť vianočné koledy a modlitby, ale aj poďakovanie za končiaci sa rok, či prosby za zdravie a spokojnosť do toho nasledujúceho. Svoje miesto majú v tento čas aj spomienky na našich blízkych, po ktorých zostalo pri štedrovečernom stole prázdne miesto. Na Vianoce sa najviac tešia deti, pre ktoré má vianočný čas osobitné kúzlo. Je to čas očakávania, čas rozprávok, blízkosti rodičov, dobrôt a darčekov. Darujme im všetko, čo môžeme – hlavne však lásku a pocit domova. Vianoce a Nový rok sú obdobím, keď sa každý snaží byť s blízkym, keď si viac uvedomujeme silu priateľstva, lásky, úcty a obetavosti. To všetko sú hodnoty, ktoré znamenajú veľa aj pre našu spoločnosť. Koniec roka 2012 nám umožnil obzrieť sa za prežitými mesiacmi, zaregistrovať úspechy, vytýčiť si ciele svojho snaženia a realizovať naše spoločné vízie a predstavy o našom živote v našej obci. Každej obci zmysel dávajú občania svojou prácou, svojimi postojmi, sugesciami a pripomienkami. Tak, ako doteraz, aj v budúcnosti sa budeme snažiť pracovať v záujme všetkých našich občanov. Počas celého roka sa v našej obci striedali chvíle úspešné a šťastné ale i menej úspešné. Podarilo sa nám zrekonštruovať strechu základnej školy a pripraviť podkrovie pre 4 byty. Vyčistili sme zákopy, opravili výtlky na cestách, vyčistili sme koryto potoka a priľahlé prítoky. Robili sme veľa akcií
Číslo 2 • Ročník X • 20. 12. 2012 pre občanov aj široké okolie. Naši hasiči sú vynovení i vďaka úspešnému projektu cezhraničnej spolupráce. Taktiež trávnik na ihrisku mal vždy správny strih vďaka kosačke, ktorú sme získali v rámci projektu Rodinný futbal. Aktívne pracujú všetky spolky v obci a to je správne, ľudia s ľuďmi sa majú stretávať... Triediť odpad sme sa nenaučili, ale úspešne zvládame dotrieďovanie s našimi aktivačnými pracovníkmi. Všetko zvládame bez úverov. Tak, ako v iných oblastiach hospodárskej politiky štátu dochádza ku kráteniu rozpočtov z dôvodu svetovej hospodárskej krízy, tak i obce sú závislé od plnenia príjmov štátu hlavne z daní právnických osôb. Ak sa tieto neplnia, sú nižšie. A aj prerozdelenie podielu na obce je nižšie. Naopak, stúpajú ceny energií, služieb. V oblasti odvozu komunálneho odpadu platí zákon, že likvidáciu odpadu má znášať tvorca tohto odpadu, t.j. občan alebo právnická osoba. V tomto roku sme v mínuse a preto sme museli poplatok upraviť aspoň minimálne. Ak sa však nenaučíme triediť odpady poriadne, budeme nútení upraviť cenu za vývoz odpadov tak, aby pokryla náklady. Mnohí z nás si asi neuvedomujú, že hospodárska kríza sa týka nás všetkých. Mnohí si nevedia ani predstaviť, čo stojí obec celonočné svietenie, kosenie verejných priestranstiev, zimná údržba, oprava a údržba obecných budov a priestranstva, prevádzka materskej a základnej školy. Veľa prác vykonávame prostredníctvom nezamestnaných občanov. Máme vlastnú techniku. Pomáha nám hospodárska činnosť, bez ktorej by sme veľa vecí nemohli realizovať vôbec. A nie je to len ťažba dreva, ale aj služby pre iných – mulčovanie traktorom. Projekty si väčšinou píšeme sami. Občania túto činnosť iba kontrolujú a kritizujú. Málokto príde s návrhom pridať ruku k dielu. Vážení spoluobčania, úprimne z celého srdca ďakujem všetkým, ktorým nie je život v Jablonke ľahostajný a viem, že sa môžem na nich vždy spoľahnúť. Ďakujem vám všetkým za doterajšiu dôveru v moju prácu a prácu mojich spolupracovníkov poslancov OZ a zamestnancov obce. Pevne verím, že i naďalej budeme pracovať pre našich občanov zabezpečujúc im lepšie a priaznivejšie podmienky na život.
Na záver vám želám, aby ste sa všetci poschádzali pri prestretom stole naplnenom sviatočnými a tradičnými jedlami a vyzdobenej voňavej jedličke. Želám vám príjemné vianočné sviatky, plné porozumenia, lásky a spokojnosti. Prežite ich v zdraví a šťastí všetci spolu. Prajem vám aj úspešný vstup do nového roka, nech vás počas neho sprevádza zdravie. Prajem vám vnútornú silu, stály zmysel pre radosť z malých i veľkých vecí života. Veľa ľudskej iskry, lásky na rozdávanie i potešenie z najbližších a ľudí blízkych vášmu srdcu. Prajem vám všetkým Vianoce v príjemnej atmosfére, pokoj v duši, ktorý nech sa v nej udrží i po celý budúci rok. starostka
Úvodník Milí čitatelia, plníme sľub a prichádzame k Vám s druhým tohtoročným číslom našich novín. Množstvo pracovných úloh nám neumožnilo prísť s novinami skôr. No aj napriek tomu sme sa snažili namiešať obsah, ktorý by podľa nás mali obecné alebo regionálne noviny prinášať a ktorý, veríme, Vás zaujme. V prvom rade prinášame tradičné rubriky, ako je prehľad hospodárenia za minulý rok, výpis z uznesení obecného zastupiteľstva a ohliadnutie za mnohými akciami, ktoré sa nám podarilo v tomto roku usporiadať. Berte to teraz, pred koncom roka, v čase bilancovania, ako odpočet a zhodnotenie výsledkov našej práce. Koniec roka je však aj časom Vianoc. A o nich, z rôzneho uhla pohľadu je druhá časť tohto čísla. Zastavte sa v tomto zhone, urobte si pohodu a nechajte sa preniesť v poviedke od Zuzky Zgurišky takmer o sto rokov dozadu. Pripomenie nám už stratenú čarovnú atmosféru Vianoc a zvykov na kopaniciach. Na ňu nadväzuje rozhovor s Vierkou Feriancovou nielen o tom, čo nám z týchto zvykov ostalo. A do tretice iný pohľad. V rozhovore s evanjelickým pastorom Dennisom Lauritsenom sa pozrieme na to, čo zo starých zvykov po predkoch si uchovávajú potomkovia vysťahovalcov z Myjavy a Brezovej v ďalekom Riverside, v štáte Illinois v USA. Bolo nám cťou i potešením nadviazať tento kontakt za oceánom a dúfame, že v budúcnosti sa nám podarí priniesť Vám ďalšie zaujímavosti zo života našich krajanov za morom. Chceme byť kvalitnými novinami a dúfame, že sa nám to aj týmto číslom podarilo. Požehnané Vianoce a šťastný Nový rok 2013. Redakcia
Strana 2
Číslo 2 • 20. december 2012
Hospodárenie obce za rok 2011 Podobne ako v minulých rokoch, aj v tomto čísle našich novín prinášame prehľad hospodárenia za predchádzajúci rok 2011. Rozpočet obce, ktorý bol schválený ako vyrovnaný, t. j. výdavky vo výške príjmov, skončil prebytkom vo výške 53 820 eur. V príjmovej časti bol rozpočet naplnený na 83,91 %, a to predovšetkým v dôsledku výpadku výnosu niektorých miestnych daní, ktoré boli uhradené s oneskorením v nasledujúcom roku. Výške príjmov boli prispôsobené aj výdavky, ktoré oproti rozpočtovanej výške 331 320 eur boli skutočne čerpané vo výške 224 182, čo je čerpanie na 67,67 %. Výsledkom týchto skutočností je kladný výsledok rozpočtového hospodárenia, a to prebytok v spomínanej výške. Rovnako kladný výsledok bol dosiahnutý v podnikateľskej činnosti. Tieto skutočnosti uvádzajú nasledovné tabuľky: Tabuľka č. 1: Výsledok hospodárenia v EUR v roku 2011 Príjmy Hlavná činnosť
Výdavky
Rozpočet
Skutočnosť
Rozpočet
Skutočnosť
331 320
278 002
331 320
224 182
Podnikateľská činnosť
Výsledok hospodárenia 53 820
Príjmy
Výdavky
Výsledok hospodárenia
106 132
105 688
444
Dosiahnutý výsledok hospodárenia, aj napriek negatívnym skutočnostiam pri plnení príjmovej strany rozpočtu, pokračoval v trende prebytkového hospodárenia (tabuľka č. 2) Tabuľka č. 2: Vývoj výsledku hospodárenia v EUR v rokoch 2003 – 2011 Oblasť hospodárenia
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
Hlavná činnosť
8 722
22 809
50 689
33 262
57 882
29 037
61 186
12 170
53 820
Podnikateľská činnosť
5 997
701
369
1 402
191
287
494
272
444
Vývoj plnenia najvýznamnejšie príjmovej položky, a to výnosu dane z príjmov fyzických osôb za roky 2005 – 09/2012, ktorý samospráve poukazuje štát, uvádza tabuľka č. 3. Táto daň, hoci vyberaná štátom, je následne rozdeľovaná a poukazovaná mestám a obciam. Z výsledku výnosu za prvých deväť mesiacov tohto roka je možné predpokladať, že za rok 2012 bude výnos oproti minulému roku vyšší. Tabuľka č. 3: Vývoj príjmu z výnosu dane z príjmov fyzických osôb v EUR v rokoch 2005 – 09/2012 Príjem od štátu z výnosu dane z príjmov 2005 fyzických osôb 82 432
2006
2007
88 949
98 448
2008
2009
120 581 113 076
2010
2011
2012 (1-9)
87 402
101 208
79 520
Najväčšiu časť príjmov v podnikateľskej činnosti tvoria príjmy z predaja dreva (predovšetkým guľatina, a v malej miere aj palivové drevo), ale aj príjmy z prenájmu, za služby kosenia okolitým obciam a podobne. Vývoj príjmov z predaja dreva za rok 2003 – 09/2012 uvádza tabuľka č. 4. Tabuľka č. 4: Tržby za predaj dreva v EUR v rokoch 2003 – 09/2012 Tržby za predaj dreva
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012 (1-9)
55 938
51 449
45 320
70 648
66 117
59 432
51 295
71 302
99 775
102 579
Bližší prehľad hospodárenia je uvedený v Záverečnom účte Obce Jablonka za rok 2011, ktorý je zverejnený na webovom sídle obce (www.jablonka.sk). Peter Horniaček
Zo zasadnutia OZ • 1. zasadnutie sa konalo dňa 16.03.2012. Prítomní boli starostka obce, hlavný kontrolór obce a 5 poslanci OZ. - OZ Obce Jablonka schválilo Záverečný účet obce za rok 2011 a celoročné hospodárenie bez výhrad. Obecné zastupiteľstvo schválilo použitie prebytku v sume 51 789,41 EUR zisteného podľa
ustanovenia § 10 ods.3 písm. a) a b) zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších, na: - tvorba rezervného fondu vo výške 51 789,41 EUR. - OZ Obce Jablonka zobralo na vedomie Správu o hospodárení obce za rok 2011.
- OZ Obce Jablonka v súlade so zákonom č. 154/2011 Z.z. zo 17. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov a na základe posúdenia kritérií zvýšenia platu starostu uvedených v uznesení č. 15/2011 určilo mesačný plat starostky obce Jablonka s účinnosťou od 01. apríla 2012 vo výške platu 1. platovej skupiny zvýšeného o 20%. - OZ Obce Jablonka schválilo Slovenskému zväzu záhradkárov Jablonka dotáciu z rozpočtu obce vo výške 300 EUR, Miestnemu spolku Slovenského červeného kríža v Jablonke vo výške 300 EUR, Jednote dôchodcov Slovenska Základnej organizácii Jablonka vo výške 250 EUR. - OZ Obce Jablonka schválilo Nemocnici s poliklinikou Myjava finančnú dotáciu vo výške 50 EUR. - OZ Obce Jablonka schválilo Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska Základnej organizácii Myjava finančný príspevok vo výške 20 EUR. • 2. zasadnutie sa konalo dňa 15.06.2012. Prítomní boli starostka obce, hlavný kontrolór obce a 5 poslanci OZ. - OZ Obce Jablonka zobralo na vedomie Správu nezávislého audítora a správu o overení súladu výročnej správy s účtovou uzávierkou za rok 2011. - OZ Obce Jablonka schválilo odpredaj obecného pozemku p.č. 12727 vo výmere 94 m2 záhrady v prospech Ing. Janča a Ing. Jančovej. - OZ Obce Jablonka zobralo na vedomie poskytnutie finančného príspevku Mestu Myjava na prípravu a realizáciu 53. ročníka Medzinárodného folklórneho festivalu Myjava 2012 vo výške 150 EUR. - OZ Obce Jablonka schválilo prípravnému výboru Slávností bratstva Čechov a Slovákov na Javorine finančný príspevok vo výške 50 EUR. - OZ Obce Jablonka schválilo zmenu rozpočtu rozpočtovým opatrením č. 1 v zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a použitie rezervného fondu vo výške 59 728,61 EUR na rekonštrukciu strechy školy. • 3. zasadnutie sa konalo dňa 05.10.2012. Prítomní boli starostka obce, hlavný kontrolór obce a 5 poslanci OZ. - OZ Obce Jablonka súhlasilo s rozšírením školského obvodu pre deti navštevujúce II. Základnú školu v Myjave, ul. Štúrova 18, o číslo súpisné 49. - OZ Obce Jablonka schválilo zmenu rozpočtu rozpočtovým opatrením č. 2
Číslo 2 • 20. december 2012 v zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. - OZ Obce Jablonka zobralo na vedomie Správu o výchovno-vzdelávacej činnosti základnej školy za školský rok 2011/2012. - OZ Obce Jablonka predbežne súhlasilo s odkúpením pozemkov pod bytovkou č.s. 48, 49 a priestorov priliehajúcim k nim a poverilo starostku obce, aby komunikovala v zmysle tohto uznesenia s majiteľmi bytov v bytovkách č. s. 48, 49 vo veci vyhotovenia geometrického plánu na ich náklady a následného vypracovania kúpno-predajných zmlúv a odpredaja predmetných pozemkov v cene 2 eurá/m2. - OZ Obce Jablonka zobralo na vedomie postup prác rekonštrukcie strechy školy. - OZ Obce Jablonka schválilo Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska Základná organizácia Myjava finančný príspevok vo výške 20 EUR.
Zuzka Zguriška
Strana 3 v kožuchu zamotaná postava z daktorej chalupy, prebehla dvorkom a zmizla v maštali a keď sa o chvíľu vrátila, ešte opatrnejšie pritisla závoru. Pod začadenými povalami nízkych chyžiek bolo živo. Robili sa posledné prípravy k veľkému sviatku narodenia Krista Pána. U Hluchých pod vŕškom bolo už od svitania všetko v práci. Gazdiná ešte za tmy napiekla vo veľkej peci makových a orechových „zavinákov“, „bjaleše“ so syrom a lekvárom natrené, hruškovníky, korenené kapustníky a vianočnú caltu. Porozkladala ich v pitvore po stole, truhle a stoličkách, i do komory ich nanosila. Príjemná vôňa z nich tiahla chalúpkou a dráždila vypôstené žalúdky. Chyženka vedľa pitvora bola už pripravená k svätvečeru. Steny ešte voňali čerstvým vápnom, i zem bola vymazaná blatom a posypaná plevami. Dve široké postele pyšnili sa čisto navlečenými, až po drevenú povalu naukladanými perinami. V kúte na dubovom stole, bielou plachtou prikrytom, stál malunký vianočný stromček, ovešaný papierovými ružami, kde-tu zaligotal sa i pozlátený cukrík. Chlapci - školáci s malou sestričkou pozerali žiariacimi očami na stromček a keďže boli sami v chyžke, osmelili sa bližšie. Posadili malú dievčičku na zem, vyškriabali sa na stôl a ohmatávali a poťažkávali ligotavé vecičky. To sa rozumie, že bez hádky sa to neobišlo. „Henkaj ten čukoládový mesjaček bude môj,“ začal mladší. „Hrubé drevko bude tvoje, ale nyje mesjaček,“ odbavil ho starší; ešte zopár „bude!“ „nebude!“ padlo a chlapci boli v sebe. V bitke strhli plachtu so stola a malý stromček skotúľal sa na zem. „Da, da!“ kričalo pacholiatko a plazilo sa na holom zadočku k nemu, odtrhlo najbližšiu ružu a vopchalo ju do hubenky. Vtom vošli z pitvora babka, nesúc v zástere „ščiepky“. Neleniac, vysypali ich na lavičku k peci, priskočili ku kamasom a kam uhodili, tam uhodili, ale vždy dobre trafili. „Nále, vy otupi, vy zázraci nanyšthodný, stratýte sa z parády, idete na pec, tak vás zjágam, že budete pamatat na to.“ Chlapci boli radi, že sa im málo ušlo, a preto rýchle zmizli na peci. Babka k nim vysadili malú vnučku a nakázali im: „Posadte hu tam do zadku a dávajte na nu, vy lebányská, pozor, aby sa nejako nepriplichtela ke kraji
Svätý Peter na kopaniciach
Snehom zaviata kopanica spala zimný spánok. Cesta i chodníčky k nej vedúce už niekoľko dní neboli k rozoznaniu a mrazivý severák sa preháňal po širokom snežnom priestore a zmetal biely, hebký prášok v nebezpečné záveje. Po jarčeku pod vŕbami nebolo ani stopy, bol zanesený závejami. Chalúpky vôkol neho rozhádzané držali na slamených strechách ťažké pokrývky a nahé stromy rozprestierali akoby v ochrane svoje konáre nad nimi, ale dravý severák sa im vysmieval a lomcoval v divokej neviazanosti ich skrehlými haluzami. Všetko to, schúlené chalupy s pokrivenými plôtikmi a zhrbenými jabloňami, strácalo sa v ohromnom, belostnom nekonečne. A na kopaničku, vzdialenú sveta a zapadlú v samote, znášal sa Štedrý večer. Ticho ležalo na opustených dvoroch a záhumniach a plaziac sa po nálepkoch načúvalo, aké tajomstvo skrývajú machom zapchané okienka a slamou obtočené dvere. Len kedy-tedy vybehla
a neskydla sa – bože uchovaj – do tej horúcej kapusnyce!“ Ešte urovnali stôl, postavili naň stromček a sadli si pod pec k prasličke, nôtiac si tichým hlasom vianočnú „Čas radosti, veselosti,“ aby sa v náhode pri večernej pobožnosti nepomýlili, keďže sa len raz do roka spieva. V chyžke zatiaľ tma zaľahla do kútov, babkin kolovrátok príjemne vrčal a veľká pec širila milé teplo. Onedlho vošiel gazda so staršími dvoma dcérami. Robili vonku okolo dobytka a gazda zase vešal v komíne šunky na vyúdenie. Prišiel celý skrehlý a ohrieval si ruky pri peci. Dievčatá zatiaľ nosili tanierky ovocia na maľovaných misách a koláče. „Bude skoro chumelica,“ prehodil gazda. Babka zastavili koliesko a prehovorili: „Nále, ved sa mi dnes v noci snývalo, že preukrutne padal snah a jách chodela po nem bosá a zrazu ma andeli schopeli na ruky a vyniesli až k nebeskej bráne. Tam sám svatý Peter sa pustel se mnu do výpravky a šecko mi vedel vymenovat, čo kde máme a jách sa len ukrutne čudovala a vôn mi povedal, že praj nejeden ráz už bol na zemi zastúpený a chodel medzi ludý a vyzviedal na nych či sú bohabojní.“ „Jách též čosik takého čul,“ ozval sa gazda. „Zasej že sa Panenka Márija desik zjavela, ale tam boli blízo katolíci, lebo šak u luteránôf čo by robela.“ Gazdiná vynášala práve varenú slivovicu a počula ešte, ako babka hovorili: „Horšie je ale, ked sa tak - Pánboh s nami a zlé preč – ten zlý ukáže!“ „Any ho, manko, radšej nespomínajte,“ ozvala sa, postavila hrnček s vareným na stôl a domáci ho bezo slova obstúpili. Gazda rozžal lojovú sviecu a zaspieval štedrovečernú „Narodel sa Kristus Pán“. Domáci spievali s ním, aj sa spoločne modlili z kancionála, pri čom gazda „predríkával“ a ostatní po ňom opakovali. Po modlitbe vzal gazda sviečku, vyšiel s gazdinou do pitvora a priniesli odtiaľ v slamienke, plachtou prikrytej, z každého druhu obilia a ovocia trošku. Zastali vo dverách a gazda preríkal vianočný vinš. Keď povedal Amen, položil prinesené veci na stôl a rozsvietil lampu. Gazdiná však vzala sviečku a prichystané už „púčky“, ktoré si pri pečení koláčov narobila, a bežala do maštale, dať každej lichve po jednom, aby dobre žrala. Aj sena trochu usypala a ponáhľala sa do chyže, kde už gazda nalieval do kalíškov. Potom zdvihol svoj a so slovami: „Na zdravie, aby sme sa tu za rok zasek šecia zešli!“ ho vyprázdnil. Domáci za ním. Chlapcom až zaskočilo, ako zhurta kalíšok prevalili do hrdla. V tom buch-buch na dvere, až sa všetci vydesene po sebe podívali. Za chvíľu na to klop-klop na okienko, zrovna za babkiným chrbtom, že tá od
Strana 4 ľaku prenikavo skríkli. Gazda sa osmelil, prikročil k okienku a pýtal sa, kto tam. Hlboký hlas mu odpovedal: „Chudobný pútnik prosí o prístrešie, zablúdil z cesty.“ Gazda hoci nerád, išiel sa podívať von, žena mu svietila. O chvíľu vošli s neznámym. Bol to vysoký, suchý starec s hustou prešedivelou bradou. Aj zpod čudného klobúka vykúkali mu striebristé vlasy. Oblečený bol do hnedej sukne, previazanej povrazom a v ruke držal hrubú palicu. Zastal pri dverách, sňal klobúk a želal tichým hlasom dobrého večera. Gazda zdvihol sviecu, aby mu lepšie videli do tváre. „Nále pre Kristapána, šak to je vôn!“ skríkli babka a hrnuli sa neznámemu oproti: „Vítajte, vítajte u nás, prikročte bližej, posadte sa, sme vám povdačný, že ste nás naščíveli.“ Utreli rýchlo zásterou lavicu a nútili starca posadiť sa. Domáci mysleli, že babka sa pominuli s rozumom, ale tá vytisli syna i nevestu do pitvora a tam im napochytro vysvetlili: „Už to neny ináč, je to vôn, svatý Peter! Akurátne o takém sa mi snývalo. Aj mal taký počierny rubáč, aj tý fúziská rozježené a hôlku v ruke. Jano môj, len sa ty kolo neho obracaj, aby neprišlo neščastie do domu.“ Len čo to dopovedali, bežali dnu, postavili pred hosťa tanier a prívetivo nútili ho do jedla. Gazda schytil kalíšok: „Asnaj si najprv zavdáte z toho vareného!“ Vtom mu hlavou blyslo: „Panebože, ved v tej nebeskej výšine blízo je zakázané to ostré pit.“ Vytreštil oči a držal kalíšok prázdny. Starec však radostne sa ho chopil a pred udiveným gazdom vyprázdnil ho na dno. Potom sa pustili do kapustnice. Babka najväčšiu klobásu ťahali nebešťanovi na tanier a keď videli, ako mu chutná a že ani druhý raz sa nedal veľa ponúkať, pomysleli si: „Ná veru mu šmakuje, čoby aj nyje! Ved než vôn z teho neba zletel, veru vyhladovel a dožhovie, jako ho tam chovajú, blízo sa nemá any hrube najest, ked furt mosí tú nebeskú bránu vartovat.“ Domáci ukradomky pozerali na starca a babka, tá zbožných očí z neho ani nespustili. Zato dve staršie dcéry, už na vydaj súce, si hlavy nad tou záhadou nelámali. Svätý-nesvätý, im to bolo jedno, mali ony väčších starostí plnú hlavu a treba ponáhľať sa, lebo mládenci čo nevidieť prídu „po ščedráky!“ Obe jedli s chuťou, veď sa napôstili celý deň až do východu hviezdičiek, lebo iba vtedy mohli jesť. V zásterách mali orechovú škrupinku a do nej ukladali z každého jedla po kvapke, to na noc pod podušku, a čo sa im bude snívať, z toho si budú hádať budúcnosť. Keď po makových pupákoch prišli na stôl koláče, oblátky s medom to aby mal každý sladkú reč, aj cesnaku
Číslo 2 • 20. december 2012 si každý položil na jazyk, aby vraj nebol jedlivý – potom orechy a ovocie, tu sa dievčiny vytratili z izby skúmať budúcnosť. Mladšia pozametala nepozorovane v pitvore okolo ohnišťa a zaniesla smeti naprostred hnoja, tam sa na nich zavrtila a načúvala, odkiaľ zašteká pes, lebo odtiaľ by mal prísť ženích. Aj sa jej zazdalo, že sa pes ozval, ale v ktorú stranu to bolo, to sám Pánboh vie. Potom ešte zabehla k studni, nabrala vody, nahla sa nad studňu a načúvala. Voda žblnkala. “Ach Bože môj, korhel sa mi dostane!“ zahorekovala. Staršia zase pod oknom načúvala, či domáci medzi rečou nepovedia „id preč!“ to by sa do roka vydala. Babka za hodnú chvíľu zahartusili na dolepajúceho vnuka: „Nále, sedýš tycho!“ Teda ešte rok zostane doma sedieť a veru jej by sa už patrilo pod čepec! V chyžke sa zatiaľ domáci osmelili a rozhovorili. Gazda si chodil kurážu nabrať do komory k objemnej fľaši hruškovice; do chyže sa ju neodvážil priniesť. Rozprávalo sa o denných starostiach, hospodárstve. Gazda, posmelený hruškovicou začal škemrať na nenávidené novoty a tak sa rozčúlil nad tunelom a železnicou, ktorú pri neďalekom mestečku stavajú a darmo vraj role kynožia, že začal naozaj nadávať a babka ho nestačili chlácholiť. Sami by sa radi opýtali nebešťana, či sa ich starý dostal do nebeskej radosti, keď veru v tom údolí žiaľu dobrotu nerobil, ale pomysleli si: „Istotne vôn ten starý hriešnyk bude ve večném zatracený a ja sa s ným jagžif v tej nebeskej sláve nezejdem!“ A spokojne si oddýchli, ani sa na nič nepýtali, lebo starec bol i tak skúpy na slovo, len kedy-tedy prikyvoval hlavou. Naraz sa pod okny ozvali detské hlásky. Prišli s piesňou „Čas radosti“ po štredráky, hlavne tie chudubnejšie deti z kopaničky, aby si niečo dobrého pod zuby alebo dáky ten halierik vyspievali. Neboli tam však len deti, prišli i mládenci ani nie tak kvôli spievaniu, ako nazrieť, či nie je dievčatám smutno. Tie ich čakali v komôrke s misou koláčov a dákou tou kvapkou. Sivé očká mladšej devušky zaiskrili a líce jej oblial rumenec, keď počula hlasy pod oknom, najmä ten jeden, ten známy, milý ... A veselo bolo v malej komôrke. Chlapci priniesli vrtielku, z dreva vyrezanú, a začala hra na orechy. Švárny Janko, čo nedávno prišiel zo sveta, ukradomky pozeral na zapýrenú mladšiu Betku, až pri tom o všetky orechy prišiel. „Nech len mám ščastie inde,“ pomyslel si. Aj do chyžky na starých sa chcel podívať; treba si ich zaobchodiť, však ho Betka prehovárala, že tak a tak, starí nie sú sami, majú návštevu. Koho vraj, všetci boli zvedaví. Betka váhala
ešte, má povedať, nemá? „Ná, je tam teho, čo bys nepovedala?“ zamumlala staršia. „Svatý Peter z neba prišli babku naščívit!“ Mládenci zmĺkli. Len ten Jano, ten zbojníčisko, sa osmelil zasmiať, až tak okenné tabuľky rinčali, a že veru on toho svätého Petra musí vidieť, ani Betka ho už nestačila zdržať. A ako smelo si začal v chyžke! Ledvaj pozdravil, už rovno ku stolu a hneď na hosťa, odkiaľ je, kam ide, a kde sa tu vzal? Babku až krv oblievala nad tou nehanbou. Cudzinec však mlčal, odvrátil oči a vyňal z kapsy knižočku a pustil sa do čítania. Babka využitkovali tej chvíľky a Jano musel von! Načo robiť krik, pomyslel si, rozhnevám si babku, dvere predo mnou zavrú a za Betenkou začne iný chodiť. Predsa sa však neubránil, aby babke za dvermi nepovedal: „Len si dávajte dobrý pozor na teho svatého Petra, aby sa vám nejaký rubáč z truhle neprepádel, až poletý do neba!“ O chvíľu vedelo už tých dakoľko chalúpok na samote neslýchanú novinu. Jedni verili, druhí pochybovali, ale všetci boli zvedaví. Netrvalo dlho a zachumlané postavy začali obchádzať chalúpku pod vŕškom. Stará kurenčiarka, nábožná osoba, sa prvá osmelila dnu, za ňou i ostatné, všetko ženičky, muži ostali doma. Necítili si čisté svedomie a keby to náhodou bola pravda, neradi by sa ukázali pred vševidúcimi očami nebešťana. Ženičky vošli, nesmelo pozdravili a pousedali na pozvanie domácich okolo pece. Babku zvedavú susedky aj mrzeli, aj zase nie. Radi boli, že sa môžu pochváliť vznešenou návštevou a zasa ich hnevalo, že všetkých musia, ako sa patrí, pohostiť, aby nebešťan videl, že nie sú skúpa. Hlavne tá kurenčiarka ich mrzela, tá je do jedenia ako čert. Keď už tretí kapustník ťahala z misky, nedalo to babke, aby sa jej pošušky neopýtali: „Ná, a vy ste doma nepiekli koláčôf?“ Starec návštevám nevenoval nijakej pozornosti, čítal si z knižočky, babka s gazdinou rozprávali tichučko so ženami a gazda chrápal v kúte. Naraz kurenčiarke svitla dobrá myšlienka: „Viete, vy ženy, čo? Už to mám, jako sa dozvieme, čo je vôn zač! Starý Hôlka leži na smrt, mastelach mu kríže dnes, ale sa mu neulachčelo. Nech sa svatý Peter ide nanho podývat, vôn jedyný ho môže uzdravit. Aj mladá Petrôfka sa zajtra čaká do kúta, baba býva až za vrchom, môže teda vôn byt pri porode nápomocný. Len mu to vy, babko, povedzte a my v pitvore dočkáme na odpoved.“ A o chvíľu babka sdelovali ženám, že príde, ale až zajtra, lebo teraz je unavený. Keď mu po odchode žien pripravili parádnu posteľ z perín, na ktorých nikto nespal, povedali v komôrke vnučkám: „Aspon nám ich posvatý, aj
Číslo 2 • 20. december 2012 moju postel, bude sa mi na njej lachčej umjérat.“ Na Boži hod vianočný ešte pred svitaním vstal gazda, priniesol putňu vody, aby jej vraj čary neuškodili. Pomodlil sa pri tom dva otčenáše, jeden po studňu, druhý späť. Vodou očákal potom stavanie i strechu a hovoril: „Výše voda, nýžej ohen.“ To aby oheň nezničil dom. Potom vyšiel za stodolu, rozosiať trochu maku, pri tom velice nadúval hubu, aby boli makovice veľké. Gazdiná zatiaľ urobila na dvore z povriesla kruh a do neho nasypala hydine obilia zo štedrovečerného stola, aby sa vraj držala pri stavaní. Husiam potrela štedrovečerným medom zadky, aby húser lepšie chodil za nimi. Babka už varili na ohništi sviatočnú kávu. Občas nakúkali kľúčovou dierkou do izby, či už anjeli neobliekajú svätého. Nevideli nič. Keď sa úplne rozodnilo a káva už vystydla, osmelili sa zaklopať. Nič. Pritisli s bušiacim srdcom kľučku. Posteľ bola prázdna, lavica tiež, pri peci nikoho. Prezierali kúty, za pec sa dívali, pod posteľ. Nikde nič. Len na zemi pri prasličke ležal čudný, starý širák. Neskoršie zbadal gazda, že mu nová baranica skapala a gazdiná teplého vlniaka tiež nikde nemohla nájsť. Uvarená šunka a peceň chleba zmizli tiež bezo stopy. Len babka pevne verili, že svätého nebešťana istotne narýchlo zavolali do neba, keď sa ani rozlúčiť nemohol. Šľapy od chalupy neviedli, isteže anjeli ho vyniesli na rukách. Nedali sa presvedčiť ani posmešným Janom. Starý, zamastený, smiešny klobúk povesili na stenu medzi maľované misky, zrovna nad zrkadlo a povzdychli si: „Vôn ho tu blízo nápočne nechal, aby nás chránel od šeckého zlého a keby sa tak pritrafelo, že by nás v náhode naščível, nech vidý, že si ho ctýme.“ Spisovateľka Zuzka Zguriška (vlastným menom Ľudmila Dvořáková, rodená Šimonovičová) ( narodená 13. 4. 1900 v Myjave – zomrela 19. 9. 1984) V 30. a 40. rokoch minulého storočia patrila k významným predstaviteľom humoristickej prózy na Slovensku. Vo svojej tvorbe vychádzala zo života obyčajných ľudí z myjavských kopaníc. K jej najznámejším dielam patria zbierky poviedok Obrázky z kopaníc (1929), Dvanásť do tucta (1932), Ženích s mašinou (1935) a román Bičianka z doliny (1938) a ďalšie.
Strana 5 S Vierkou Feriancovou o Vianociach podľa Zgurišky • Vierka, dej poviedky sa odohráva v čase, keď sa na Myjave stavala železnica, teda niekedy v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Na základe tvojich výskumov a znalostí, opísala Zuzka Zguriška verne vianočné obyčaje? Priebeh zvykov a úkonov pred samotnou večerou, podávané jedlá a aj zvyky na Boží hod opísala presne tak, ako sú zaznamenané v kapitole Zvyky a obyčaje na Myjave, od Ľudevíta D. Kubányho, ktorá sa nachádza v monografickom diele Myjava z roku 1911. Rozpor s mojimi znalosťami je len v tom, že Zguriška spomína pečenie koláčov a nespomína pečenie chleba, ktoré bolo ešte aj v tomto období na kopaniciach prioritou. Tiež ma pri jej čítaní vždy zarazí, že v poviedke „dovolila“ babke priasť na kolovrate. V minulosti bol sviatočný čas určený aj k tomu, aby si ľudia oddýchli od bežných prác. Mali svätiť, nie pracovať. Ženy mali v tomto období (od Štedrého dňa až do Troch kráľov) vyslovene zakázané pradenie, tkanie, šitie, pranie a v niektorých oblastiach museli dokonca všetko vyniesť na povalu, pretože, len keby sa na to pozerali, tak by ich celý rok pichalo v boku a keby ženy u nás na Mijavsku zákaz pradenia porušili, tak by sa im zbjérali prsty (puchli a hnisali). Veľmi ma potešila, že v poviedke použila staršie pomenovanie Štedrého večera Svatvečer, ktorý sa už skoro vôbec nepoužíva. Tiež drobný rozpor je v poradí podávaných jedál. V poviedke po varenom pálenom jedia kapustnicu a až po nej pupáky, oplátki, koláče, ovocie a orechy. Zaužívané poradie bývalo také, že po spoločnom prípitku, nasledovalo jedenie oblátok s medom a cesnakom, potom nasledovali makové pupáky, púčky a až potom sa podávala kapustnica s chlebom. Chlapi si ešte pridali aj bravčové mäso, údené bravčové a klobásky z neho, alebo si pochutili na „zabíjačke“. A až potom prišli na rad koláče a ostatné. • Ty si autorkou knihy, ktorá sa venuje tradičnej gastronómii na Myjave a kopaniciach. Nechcem, aby si podrobne opisovala, čo sa varilo na štedrú večeru. Napokon, Zuzka Zguriška to v tejto poviedke naznačila. Mňa skôr zaujíma niečo, čo v tej poviedke nebolo. Prečo Zuzka Zguriška nespomína rybu? Nebola snáď súčasťou štedrovečerného jedálnička v našom kraji? Súvisí to s konfesiou. Väčšina obyvateľov regiónu vždy boli evanjelici a. v. a u luteránov sa pôst končil na Štedrý deň východom prvej hviezdy. Na štedrú večeru si preto mohli dopriať aj mäsové
pokrmy. Ba priam to bola ich povinnosť jesť nestriedmo, aby zabezpečili blahobyt svojho hospodárstva na nasledujúci rok. Verili, že na štedrovečernom stole musí byť všetko, čo na svojom hospodárstve dochovajú alebo dopestujú. Ak by tam nejaká plodina nebola zastúpená, mohlo by sa stať, že sa jej v nasledujúcej sezóne nebude dariť. Samozrejme okrem hydiny, pretože verili, že by im všetko bohatstvo rozhrabala. Naopak, bravčové mäso malo gazdovstvu priniesť hojnosť. Brav bol u západných Slovanov obetným zvieraťom Perúna (Boha slnka, ohňa a bleskov). Aj keď sa kresťanstvu podarilo pôvodný význam obety potlačiť, predstava o pozitívnych dôsledkoch používania bravčového mäsa ostala. Veď pri všetkých tradičných sviatkoch sa podávali ako jedlá zabezpečujúce prosperitu hospodárstva práve jedlá z bravčového mäsa. V katolíckych rodinách sa ale aj na Mijavsku jedávala ryba. Ani jedno z jedál, čo sa dostali na štedrovečerný stôl, sa nekonzumovalo obvyklým spôsobom, ale dostávalo aj iný, magický význam a využitie. Ryba sa ako pôstny pokrm jedávala vďaka šupinám, ktoré pripomínajú mince, čím symbolizovali bohatstvo. Šupiny sa dávali pod obrus, pod taniere. Kto si nezabudol odložiť šupinku zo štedrovečerného kapra do peňaženky, nemal byť nikdy bez peňazí. • Dnes po štedrej večeri najčastejšie usadáme k televízorom v úzkom rodinnom kruhu. Zuzka Zguriška spomína zvyk chodenia „po ščedráky“. Mnohí si na tento zvyk ešte pamätajú a preto si myslím, že asi to tým televízorom nejakú dobu trvalo, kým vytlačili tento zvyk. Priblíž nám chodenie „po ščedráky“. Štedrý deň, je predzvesťou narodenia Ježiša Krista, oslavou príchodu nášho Vykupiteľa na svet. Ľudia sa tešili, že sa v zdraví, hojnosti a všetci spolu dočkali ďalšieho Štedrého večera. Navzájom si priali, aby sa tak dialo aj naďalej. Chodenie po ščedráki je zvyk vzájomného navštevovania, spievania nábožných piesní a vinšovania. Po večeri, ktorá sa odohrávala len v rodinnom duchu, nastal v rodinách, ale aj v obci ruch, kedy si presne určené skupiny ľudí, chodili navzájom želať - vinšovať. Väčšina týchto návštev bola vopred dohodnutá. Ešte pred večerou, alebo tesne po nej, to bývali malé deti a hlavne tie z chudobných rodín, aby za svoje spievanie a vinšovanie dostali jedlo a kde tu aj nejaký drobný peniaz. Pre mnohé z nich, to bolo jediné jedlo, ktoré v ten deň mali. Po večeri sa navzájom navštevovali blízka rodina, susedia a známi, neraz až do neskorých nočných hodín. Spievali sa piesne z Tranoscia, teda z Tranovského
Strana 6 spevníka Cithara sanctorum. Obľúbené boli hlavne „Narodil sa Kristus pán“, „Čas radosti, veselosti“, “Veselým hlasem spívejme“ a iné. Prednášali si navzájom vinše, ktorými želali navštívenému domu zdravie, šťastie, spokojnosť a hlavne blahobyt. Domáci ich zväčša pozvali k stolu, mužov ponúkli páleným a ženy koláčmi. Špecialitou nášho regiónu bolo, že mládenci idúc po ščedráki k dievkam výskali a strieľali. V komôrkach sa potom hrali rôzne zábavné hry. Podľa mňa to bol jeden z najkrajších štedrovečerných zvykov našich predkov a je mi úprimne ľúto, že sa dnes vyskytuje už len zriedkavo. V obci Krajné prednedávnom tento zvyk obnovili členovia folklórneho súboru Krajňanec a podľa ich vyjadrení sa stretávajú len s pozitívnymi ohlasmi. Aj v Starej Myjave si niekoľko rodín navzájom chodí po ščedráki. Mnohí odborníci sa domnievajú, že tento zvyk súvisí s biblickým príbehom narodenia Ježiša, kedy tehotná Mária s Jozefom chodili po Betleheme a hľadali nocľah. Po odmietnutiach skončili v maštali, kde sa neskôr narodil. Ľudia si týmito obchôdzkami pripomínali a ctili jeho príchod na svet. Vidíme to aj v poviedke. Veď keby bol iný deň ako Štedrý večer, asi by pocestného tak vľúdne neprijali a iste ani tak hojne nepohostili. • V tejto poviedke sú opísané aj niektoré magické úkony a veštby zamerané na zabezpečenie prosperity, pozitívne ovplyvnenie prírody, zdravia a života. Boli na Myjave v niečom odlišné od iných oblastí Slovenska? Vianočné sviatky v Európe sú najkomplikovanejšie a najbohatšie nielen z hľadiska obradnosti, ale aj z vývojového a funkčného hľadiska. V predkresťanskej ére sa k tomuto ročnému obdobiu viazali sviatky slnečného kultu, spojené s vítaním znovu sa rodiaceho slnka. Vo štvrtom storočí sem presunula cirkev narodenie Ježiša Krista a potom logicky usúdila, že keď sa kresťanský letopočet začína jeho narodením, tak by tento deň mal byť aj dňom nového roku (platilo to v podstate celý stredovek). A tým sa na toto obdobie naviazali aj všetky obrady, zvyky a úkony spojené so spomenutými sviatkami - znovuzrodenie slnka, narodenie Ježiša Krista a začiatok nového roka. Pre človeka v dávnej minulosti bolo prirodzené, že kým začal akúkoľvek novú etapu, snažil sa ju najprv zabezpečiť magickými úkonmi, aby tak dosiahol jej pozitívny priebeh. O to väčšie úsilie vyvinul, keď išlo o také dôležité obdobie, akým je celý nasledujúci rok. V popredí záujmu roľníka bola vždy hospodárska prosperita v celom gazdovstve a tiež zdravie ľudí a ich osudy.
Číslo 2 • 20. december 2012 Všetky úkony, ktoré sa teda počas vianočných sviatkov diali kdekoľvek na Slovensku, mali rovnaký cieľ a len regionálne a lokálne rozdielny priebeh. Na Slovensku napríklad nebolo oblasti, kde by nehádzali niečo z plodín nachádzajúcich sa na štedrovečernom stole do studne, aby si na ďalší rok zabezpečili zdravú vodu a tiež jej dostatok. Kým na Mijavsku sa hádzala oplátka, v Hornej Nitre k nej pridal gazda orech, jablko a vinš. V okolí Topoľčian gazdiná vhodila kúsok chleba, pridala vinš....inde to bola soľ alebo cesnak. Za rozhovor ďakuje Peter Horniaček
Náš zbor si aj naďalej uctieva slovenské dedičstvo a tradície Je evanjelickým pastorom v meste Riverside, v štáte Illinois v USA. Hoci jeho rodným jazykom je angličtina, spieva po slovensky piesne z Evanjelického spevníka. Vo svojom zbore pomáha udržovať slovenské tradície. Jeho farníkmi sú totiž potomkovia vysťahovalcov z Myjavy a Brezovej. Dennis Lauritsen.
• Dennis, obyvatelia Myjavy, Brezovej a širokého okolia sú vo veľkej miere evanjelici. Hovorí sa, že táto oblasť je najluteránskejšia v Európe. Vy ste evanjelickým luteránskym pastorom v Riverside, v štáte Illinois. Mohli by ste nám predstaviť Váš zbor? Evanjelický luteránsky zbor sv. Petra a Pavla bol založený pred viac ako 111 rokmi, presne 20. 10. 1901 slovenskými vysťahovalcami v USA, z ktorých mnoho sa narodilo a vyrastalo na Myjave a v Brezovej. Zbor bol pôvodne umiestnený na mieste, ktoré je dnes známe ako „Old Pilsen“ (Plzeň) v susedstve Chicaga a počas obdobia 20. a 30. rokov minulého storočia mal zbor viac ako 2000 členov. Po druhej svetovej vojne, keď sa štvrte v meste Chicago začali meniť a neďaleké západné predmestia sa rozširovali, zbor sa presťahoval na miesto svojho súčasného pôsobenia, ktorým je his-
torické predmestie Riverside a jeho obvod pokrýva široké geografické a sociálne územie. Mnoho členov zboru sú potomkovia druhej, tretej a štvrtej generácie slovenských prisťahovalcov, ktorí založili zbor a tých, ktorí prišli v neskorších obdobiach migrácie v 30. rokoch, neskôr v 60. rokoch a naposledy v polovici 90. rokov. Aj keď dnes je zbor zložený prevažne z domácností americkej národnosti (narodených v Amerike) rôznych kultúr, rás a etnickej príslušnosti, náš zbor si aj naďalej uctieva a uchováva slovenské dedičstvo a tradície, najmä bohoslužbu, modlitby, sviatočné jedlá, ľudové piesne, drevené rezbárske práce, ale aj keramické výrobky z miest ako je Modra. Zbor je členom evanjelickej luteránskej cirkvi v Amerike a slovenskej synody „Sion“, ktorá bola založená v roku 1916. • V časopise, ktorý vydávate vo Vašom zbore som si prečítal priezviská ako Kostelný, Kubík, Dlhý, Viskup, Otiepka a podobne. To sú všetko priezviská, ktoré sú veľmi časté tu, u nás na Myjave. Pochádzajú predkovia členov Vášho zboru z Myjavy? Áno, mnoho rodín u sv. Petra a Pavla sú buď potomkovia prisťahovalcov z Myjavy alebo sa narodili a vyrastali vo Vašom meste, boli pokrstení, konfirmovaní a zosobášení v evanjelickom kostole na Myjave. Mnoho z týchto ľudí každoročne cestuje , často v letných mesiacoch, do Myjavy na návštevu rodiny, príbuzných a priateľov, ktorí tam žijú. Dokonca mám kópiu knihy o histórii mesta publikovanú pred mnohými rokmi, ktorú mi darovala žena, ktorá sa tam narodila. Vaša časť krajiny vyzerá nádherne. Ľudia z Myjavy sú veľmi hrdí na to odkiaľ pochádzajú a radi so mnou zdieľajú príbehy o tom, ako vyrastali v okolitých dedinách a farmách (kopaniciach). Členovia zboru však prišli k sv. Petrovi a Pavlovi nielen z Myjavy, ale aj z rôznych častí Slovenska, vrátane Brezovej, Piešťan, Nitry, Trenčína, Martina, Prešova, Košíc a samozrejme z Bratislavy. Väčšinou vedia, z ktorých častí kto pochádza podľa prízvuku. • Zachovávajú si potomkovia týchto vysťahovalcov aj luteránsku vieru, ktorú si priniesli ich predkovia z Myjavy? Dokážu sa ešte modliť a spievať po slovensky? Zbor má bohoslužby v slovenskom jazyku každé nedeľné ráno, ktoré spievam ja a kantor. Členovia zboru čítajú Písmo (Bibliu), ako aj Pašie na začiatku Svätého (Veľkonočného) týždňa a na Veľký piatok. Mnoho ľudí doma používa Bibliu v slovenčine a Evanjelický spevník. Radi spievame slovenskú a českú hymnu, lebo
Číslo 2 • 20. december 2012 niektorí naši členovia sú aj z Česka. Keď som prišiel k sv. Petrovi a Pavlovi pred 12 rokmi, zbor používal starú liturgiu zo 17. storočia s koreňmi v českom jazyku a väčšina členov, ktorí navštevovali slovenské bohoslužby, boli 80 a 90 roční ľudia. Avšak v súčasnosti prišlo do Chicaga viac mladých ľudí a rodín zo strednej Európy, takže priemerný vek na bohoslužbe je omnoho nižší a používame Evanjelický spevník z roku 1995 v súčasnom slovenskom jazyku. Som tomu veľmi rád, lebo to slúži nielen potrebám novej generácie Slovákov, ale aj preto, že sa mi veľmi páči to, ako slovenský jazyk znie a je pre mňa, ako anglicky hovoriaceho, jednoduchšie tak spievať a hovoriť. Slovenčina je podľa mňa krásny jazyk a som rád, že niektoré z nových kostolných piesní sú nastavené na známe melódie, ktoré sa bežne používajú v Spojených štátoch v rôznych denomináciách (náboženských smeroch). Zbor tiež hostil mnoho študentov evanjelickej teológie z Univerzity Komenského v Bratislave. • A ako je to so zvykmi a tradíciami? Je čas adventu a Vianoc. Udržujú títo potomkovia ešte nejaké vianočné zvyky, tradičné jedlá a podobne? Spolok „Ladies Altar“ u sv. Petra a Pavla usporadúva každý rok v polovici decembra pre iné zbory slovenských potomkov v Chicagu oslavu Štedrého večera (Stedry vecher), ako aj pre návštevy študentov zo Slovenska. Na tomto slávnostnom obede sa ponúka množstvo obľúbeného vianočného jedla zo Slovenska a spievajú sa tradičné vianočné koledy, ako „Čas radosti“ a iné. Toto je jedna z najobľúbenejších udalostí v roku a väčšinou príde okolo 150 hostí. Tiež udržiavame tradície počas Svätého (Veľkonočného) týždňa, Turíc a sv. Mikuláša. • Čo by ste na záver odkázali našim čitateľom teraz pred Vianocami? Bože, Otče náš nebeský, ďakujeme Ti úprimne, že sme sa my nehodní ľudia opäť dožili radostnej pamiatky narodenia Syna Tvojho milého. Ty sám si ráčil túto svätú noc osvietiť svojím nebeským svetlom a v blesku slávy ukázať ľuďom cestu spasenia a svetlo milosti v Ježišovi Kristovi. Prosíme Ťa pokorne, obdar nás silou viery, aby sme Tvojho Syna s radosťou vítali a z Neho sa tešili, tu na zemi v Jeho svetle chodili a raz Ho aj v nebi oslavovali. Urob to všetko pre narodenie Pána Ježiša Krista, ktorý je to pravé Svetlo a ktorý s Tebou a so Svätým Duchom žije a kraľuje na veky vekov. Veselé Vianoce a Šťastný Nový Rok! Za rozhovor ďakuje Peter Horniaček
Strana 7
Zo života školy Dňa 3. septembra 2012 sa začal nový školský rok 2012/2013. Do školy sa vrátili usmiate a opálené deti, ktoré sa už veľmi tešili, čo nové ich v škole čaká. Tešili sa na svojich kamarátov aj na nových spolužiakov – prvákov - minuloročných škôlkarov, ale tento rok už prvákov. V tomto školskom roku ich máme 5: Paťko Zmeko, Matúško Vojtek, Ditka Piešťanská, Sofinka Michaličková a Katka Papuláková. Prvákov, ale aj ostatných žiakov, prišla privítať aj pani starostka. Deti potešila darčekmi – školskými potrebami. Prváčikovia si domov odniesli aj knihu s venovaním na pamiatku na prvý deň v škole. V tomto školskom roku bude našu školu navštevovať 15 detí. V porovnaní s minulým školským rokom sa počet detí zvýšil o 1. Na Myjavu do 5. ročníka odišli 4 žiaci a do 1. ročníka nastúpilo 5 žiakov. Školu v školskom roku 2012/2013 navštevuje: 5 prvákov, 5 druhákov, 1 tretiak, 4 štvrtáci. Žiaci v našej škole sa vzdelávajú podľa školského vzdelávacieho programu. V 3. a 4. ročníku majú deti povinné 4 vyučovacie hodiny anglického jazyka týždenne. Ako v predchádzajúcich školských rokoch, aj teraz si žiaci môžu vybrať z 2 povinne voliteľných predmetov: etická výchova a náboženská výchova, ktorú vyučuje na našej škole pani farárka Mgr. Jaroslava Mišiaková. Základná škola má aj školský klub detí. Deti majú možnosť navštevovať 2 záujmové krúžky: Prírodovedný a Anglický jazyk. V školskom klube sa žiaci venujú aktivitám z rôznych oblastí: nacvičujú detské ľudové tance z okolia Myjavy, chodia do prírody, učia sa ju poznávať a chrániť, športujú, chodia na túry, učia sa pracovať s počítačom, maľujú, rozvíjajú svoju tvorivosť pri výtvarných činnostiach, nacvičujú programy, pripravujú sa na súťaže, atď. V tomto školskom roku v rámci činnosti prírodovedného krúžku
spolupracujeme s pánom Miloslavom Piešťanským. Pre deti pripravil niekoľko zaujímavých popoludní,
kde sa deti dozvedeli veľa o prírode v našej obci a spoločne s deťmi postavili krmelec pre lesné zvieratká. Deti v jeseni zberali lesné plody, s ktorými budú kŕmiť hladné zvieratká. Do krmelca budú nosiť aj jablká, seno a zrno.
Naša škola venuje pozornosť aj dopravnej výchove. Dňa 6. septembra 2012 žiaci všetkých ročníkov absol-
Strana 8
Číslo 2 • 20. december 2012 14. októbra 2012 deti vystúpili s programom pre dôchodcov v KD Jablonka.
vovali 3 vyučovacie hodiny zamerané na dopravnú výchovu na dopravnom ihrisku vo Vrbovom. Osvojili si zásady, ktoré majú dodržiavať chodci v cestnej premávke a venovali sa pravidlám cestnej premávky, ktoré sú dôležité pre cyklistov. Po praktickej skúške na dopravnom ihrisku dostali štvrtáci vodičský preukaz na bicykel. 13. septembra 2012 sme navštívili detské divadelné predstavenie Traja tučniaci v Divadle Jána Palárika v Trnave. 26. 9. 2012 sme spolu s deťmi zo ZŠ s MŠ v Krajnom absolvovali exkurziu. Žiaci videli Hvezdáreň Hlohovec a Vlastivedné múzeu v Hlohovci. Návšteva deťom pomohla utvoriť si lepší obraz o slnečnej sústave, čo využijú v prírodovede. Vlastivedné múzeum ich zaujalo najmä vypchanými zvieratkami, ktoré žijú v našej prírode. Svojou prácou sa snažíme zapájať sa aj do kultúrneho a spoločenského života v obci. Výtvarnými prácami sme prispeli k výzdobe záhradkárskej výstavy „Plody Jablonky“. Za svoje práce deti dostali potreby na výtvarnú výchovu, za čo veľmi ďakujeme.
Nezabúdame ani na ochranu prírody. Už od mája 2011 sa v našej škole zaviedol zber bateriek, čím deti vedieme k separovaniu odpadu a aby nebezpečný odpad nehádzali do koša. V rámci tohto zberu sa chystáme zapojiť do súťaže: „Zbieram baterky!“, ktorá je podporená záštitou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. 13. 11. 2012 deti absolvovali preventívnu prehliadku u stomatológa MUDr. Dodrvovej na Myjave. Deti sa učili, ako si majú správne čistiť zúbky a ako predchádzať zubnému kazu. Pripravujeme: Deti sa pripravujú aj na vedomostné súťaže: Informatický bobor (počítačové zručnosti) a Pytagoriáda (matematická súťaž). 14. decembra 2012 pripravujeme program k príležitosti vítania nových občanov obce Jablonka do života. 21. 12. 2012 pripravujeme v spolupráci s MŠ Vianočnú besiedku. Monika Svítková
My deti zo škôlky
Mikuláša sme oslávili 6.12.2012 na detskom predstavení v DK S. Dudíka na Myjave. Na predstavení deti privítal Mikuláš s anjelom a čertom. Videli sme výstavu detských vianočných prác a rozprávku Farbičková princezná.
,,Leto, leto, letíčko,,...takto sme si vzdychli pri nástupe do škôlky, keď sme zahájili nový školský rok 2012/2013. Stretli sme sa opäť, ale už trošku podrastení. Zo šiestich škôlkárov sú už veľkí školáci a medzi nás prišlo šesť nových kamarátov. Tento rok je nás sedemnásť, z toho desať chlapcov a sedem dievčat. Okrem nás jablonských detí chodia za nami aj deti z Rudníka, Myjavy, Polianky a Matejovca. Jeseň nás v škôlke privítala krásnym až letným počasím, preto sme sa s pani učiteľkami vybrali na jesennú turistickú vychádzku. Obdivovali sme farby, ktoré pani jeseň vykúzlila na listoch stromov, nazbierali sme si prírodniny, z ktorých sme vyrobili výrobky na výstavu ,,Plody Jablonky,,. V novembri sme tiež nezaháľali a navštívili sme ,,Gazdovský dvor,, v Turej Lúke, kde nás privítali výchovno-vzdelávacím podujatím ,,Pradte, pradte, pradulienky,,. Videli sme názornú ukážku spracovania
Číslo 2 • 20. december 2012 konope na priadzu, z ktorej sa postupne tká konopné plátno. Takže už vieme, koľko práce a námahy kedysi dalo upriasť plátno na košeľu. Tiež sme si zaspievali pieseň ,,Močila konope, močila,,. Bolo nám tam super, zabavili sme sa a aj sme sa zasa niečo nové naučili. Dňa 21. 12. 2012 k nám o 14tej hodine zavíta Mikuláš. Privítame ho všetci spolu, škôlkári aj školáci v priestoroch školy. Ukážeme mu program plný piesní a básní a presvedčíme ho o tom, že si balíčky zaslúžime a že ich neniesol takú diaľku zbytočne. Po programe si
Strana 9 vala ako detská lekárka. S manželmi Štubňovcami som tak strávil niekoľko dní na zájazde v Južných Čechách
a našim čitateľom, zvlášť žiakom jej rodičov, prinášame túto krátku spomienku na naše stretnutie spolu so spoločnou fotkou pri soche M. R. Štefánika pri hvezdárni v Prahe na Petříne.
spolu s rodičmi posedíme pri občerstvení, ktoré nám pripravia a tatinovia a maminy nám pomôžu v škôlke rozbaliť darčeky pod vianočným stromčekom. Na záver sa chceme poďakovať rodičom Barborky Otrubčiakovej, ktorí nám zasponzorovali reflexné vesty. Vďaka nim je nás všetkých na vychádzke dobre vidieť a preto nás autá nezrazia. Ešte raz ĎAKUJEME.
Milé stretnutie s pani Soňou Štubňovou-Naďovičovou Aké veľké bolo moje prekvapenie, keď ma na Veľkom Javore, najvyššom vrchole Šumavy, oslovil niekto s otázkou, či som to ja, ten Jablončiar. Na moju prekvapenú otázku, kto ma to spoznal, sa mi predstavila pani Soňa Štubňová- Naďovičová s manželom Igorom. Ihneď mi bolo jasné, že pani Soňa je dcérou učiteľa Augustína Naďoviča, ktorý učil počas vojny v škole u Baranov, kde sa aj narodila. Hoci ešte ako celkom malá sa od Baranov s rodičmi odsťahovala, doteraz za svoje rodisko pokladá Myjavu u Baranov, dnešnú Jablonku. S bratom pani Soni, generálom Svetozárom Naďovičom, sme priniesli rozhovor vo vlaňajšom čísle Jablonského klebetníka. Pani Soňa Štubňová-Naďovičová žije v Nitre s manželom Igorom a praco-
DHZ Jablonka Rád by som využil možnosť a oboznámil čitateľov s činnosťou Dobrovoľného hasičského zboru v našej obci za rok 2012. Začiatok roka tradične začíname našu činnosť výročnou členskou schôdzou, kde sme vyhodnotili predchádzajúce obdobie a vytýčili ciele na rok 2012. Na jar sme odzimovali techniku a pripravili na sezónu. Dňa 16. apríla 2012 členovia hasičského družstva mužov odpracovali niekoľko hodín na čistení lesa za účelom získania finančných prostriedkov na našu činnosť. Na marcovom zasadnutí predsedníctva okresného výboru DPO v Myjave nám bolo ponúknuté organizovanie okresnej súťaže DHZ, keďže po prestavbe myjavského štadióna už nie je možnosť organizovania okresných súťaží v Myjave. Po porade členov výboru sme túto možnosť využili a podujali sa túto súťaž organizovať v Jablonke. Súťaž sa uskutočnila 09. júna 2012 na ihrisku TJ. Všetko prebehlo hladko a ku spokojnosti hasičských družstiev i členov okresného výboru DPO Myjava, s ktorým sme súťaž organizovali. Zo začiatku boli i obavy z organizácie podujatia, keďže sme takúto akciu robili prvýkrát. No teraz už môžem po zhodnotení súťažného ročníka na výcvikovom štábe OV povedať, že súťaž prebehla na vysokej úrovni. Ďalším kladom bolo umiestnenie našich mužov, ktorí obsadili 2. miesto za víťazom z Poriadia a pred tretím Babulicovým Vrchom.
V súťažnej sezóne 2012 sa družstvo mužov zúčastnilo 17-tych pohárových súťaží a okresných súťaží, s výsledkami niektorými dobrými, no ale viacerými horšími. Takže tento ročník by som hodnotil ako menej úspešný, keďže sme očakávali viac medailových umiestnení. Hlavne pohárovky, ktoré boli pre nás najdôležitejšie a to súťaže v rámci IKHL (Inovecko-Karpatská hasičská liga) nám vôbec nevyšli, keď sme ani raz neboli do tretieho miesta. Výsledky v IKHL: Drgoňova dolina – 5. miesto, Kostolné – 10. miesto, Topolecká – 15. miesto, Vrbové – 8. miesto, Bašovce – 9. miesto, Rudník – 6. miesto, Prašník – 12. miesto. Táto liga (IKHL) vznikla v roku 2012 takže to bol jej prvý ročník. Založila sa hlavne pre DHZ z okresom Myjava, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom z čoho vyplýva jej názov. Automaticky sme sa tejto ligy zúčastnili vo všetkých kolách. Pri tejto príležitosti už môžem povedať, že v druhom ročníku k už tohtoročným siedmim súťažiam pribudnú ďalšie dve a jednu z nich budeme organizovať u nás v Jablonke (20.07.2013) ako 1. ročník o Pohár starostky obce. Ďalej k ostatným pohárovkám, aby to nevyzeralo, že sme iba neuspievali, ale aj vyhrali nejaký pohár. Ako som už spomenul okresnú súťaž a 2. miesto, potom 2. miesto v Moravskom Lieskovom a u Vankov, 3. miesto v Sobotišti. Vyhrať sa nám podarilo iba raz a to v súťaži Senickej ligy v Drgoňovej doliny. Pod slabšie výsledky sa podpísal i veľmi suchý rok, keď už v júni bol nedostatok vody v miestnom potoku, čím mužstvo skoro vôbec nemohlo trénovať. IKHL sa behá na užšie športové hadice, ktoré sú o niečo rýchlejšie ako klasické a tréning na týchto hadiciach nám chýbal. 11. augusta sa uskutočnila pod záštitou OÚ úspešná akcia v rámci Envirovíkendu a to stretnutie hasičov z nášho okolia a hasičov z Moravy. Súťažilo sa v zábavných disciplínach, takže víťaz nebol dôležitý. Išlo hlavne o zábavu a nadviazanie spolupráce s hasičmi z Moravy. V rámci tohto projektu bol prefinancovaný a zakúpený materiál pre DHZ. Výbor DHZ v roku 2012 povýšil viacerých členov zboru a ocenil za vernosť sedem členov. Ďalej si vytýčil vyškoliť štyroch členov výboru. Na jeseň sme zazimovali techniku a zabezpečili posezónnu údržbu športovej PS-12 v ČR. V decembri sa zúčastníme na pohárovej súťaži o vianočného kapra konanú 8. decembra v Zelenči. Ešte by som rád pozval všetkých členov DHZ na výročnú členskú schôdzu, ktorú by sme chceli uskutočniť v termíne január 2013. M. M. tajomník
Strana 10
Družstevník Jablonka Na úvod chcem pozdraviť všetkých fanúšikov a členov FO. V tomto vydaní sa obzrieme za účinkovaním futbalistov za posledný polrok 2012, čo je vlastne jesenná časť 2012-2013. Tento ročník sme začali neobvykle skoro už 04. augusta, príčinou bola reorganizácia tretích tried Obfz Trenčín. Keďže III. triedu juh, ktorej sme účastníkom zredukovali na sedem mužstiev, hralo sa dvojkolovým systémom, takže každý sa s každým stretol na jeseň dvakrát. Z toho vyplynulo, že sme odohrali na jeseň 12 zápasov zo 14-tych kôl, končili sme 04. novembra. V kádri sa udiali tri zmeny, pribudol Michal Bakoš, ktorý prišiel z Bukovca, z hosťovania v Hrašnom sa vrátil Robo Piešťanský, z hosťovania u nás sa do Kostolného vrátil Fero Filip. Ako som už spomenul reorganizáciu súťaže kvôli zníženiu cestovných nákladov pre FO, vytvorili sa III. triedy – sever, stred, juh. Z našej súťaže postúpilo do vyššej Krajné a Lubina kopanice, do III. triedy stred od nás preradili Lubinu a Považany, k nám pribudli Košariská a Brezová pod Bradlom. Tieto kedysi spojené mužstvá obnovili svoju činnosť už každý zvlášť, preto začali od najnižšej súťaže. Úvod nám vyšiel výborne, hlavne druhý ťažký zápas v Košariskách, ktorý sme vyhrali 3:2. I v ďalších zápasoch sa darilo, takže sem sa pohybovali väčšinou na druhej priečke. Myslím, že to mohlo byť ešte lepšie, lebo väčšinu zápasov sme odohrali bez našej brankárskej jednotky Paľa Caltíka. Zo slabšími sme oba zápasy vyhrali, nedarilo sa nám akurát s Priepasným, s ktorým sme doma remizovali a vonku prehrali. Vynahradili sme si to s Košariskami, kde sme obidva zápasy odohrali u nich s výhrou a remízou. Napokon zápasy s lídrom z Brezovej – prvý zápas na Brezovej sme prehrali nešťastne 2:1, keď sme dlho vyhrávali a až v závere sme prišli o všetky body. Nevyužili sme viaceré brejky na poistenie náskoku, čo sa nám v závere vypomstilo. Pritom súper hral väčšinu zápasu s desiatimi hráčmi a druhý gól sem si dali sami, o to viac nás to mrzelo – mohli sme dosiahnuť skvelý výsledok. Odvetný zápas doma bol posledný zápas jesene a dá sa povedať šláger kola, keď hrali mužstvá zo špice tabuľky. Futbal to bol od začiatku kvalitný a vyrovnaný. Veľmi sme chceli vyhrať, no po troch chybách v obrane sem podľahli 2:3. Takže po jeseni sme skončili o skóre za Košariskami na 3. mieste. Ešte musím spomenúť najlepšieho strelca mužstva
Číslo 2 • 20. december 2012 Lukáša Večeřu, ktorý dal 10 gólov. Jarnú časť by sme chceli odohrať ešte lepšie a zakončiť ju minimálne na druhom mieste. Radi by sme ešte sťažili prípadný postup Brezovej pod Bradlom. Preto prajem hráčom hlavne zdravie bez zranení a väčšiu chuť do trénovania. Rád by som informoval fanúšikov aj hráčov, že máme vytvorenú na facebooku skupinu družstevník jablonka, kde sa budú objavovať aktuálne informácie počas celého roka. Budem rád ak sa tam budete aktívne prejavovať. Športu zdar a futbalu zvlášť. M.M. Klub ZVRP 1. Brezová p. B. 12 2. Košariská 12 3. Jablonka 12 4. Hrachovište 12 5. Priepasné 12 6. Bukovec 12 7. Chvojnica 12
10 7 7 6 5 2 0
1 2 2 0 3 1 1
Skóre Body 1 42:18 31 3 35:18 23 3 29:15 23 6 35:30 18 4 27:23 18 9 16:46 7 11 11:45 1
Vítanie nových občiankov Na základe uznesenia Obecného zastupiteľstva obce Jablonka č. 30/2003, ktoré hovorí: „OZ schvaľuje príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 100,-€, pričom dieťa musí mať v obci trvalý pobyt do jedného roku života.“, sa 14.decembra 2012 v zasadacej miestnosti Kultúrneho domu v Jablonke uskutočnilo vítanie nových občiankov obce Jablonka. Spolu sme privítali 5 detičiek: Andrejko Vdoviak, Nancy Slaná, Adamko Kubík, Adamko Čuvala a Dianka Batková. Program pre ratolesti a ich rodičov pripravila pani učiteľka Mgr. Monika Svítková spolu so žiakmi z miestnej základnej školy. Tie zaspievali pesničky a zarecitovali. Atmosféra v miestnosti bola veľmi príjemná. Rodičia i detičky sa usmievali a vychutnávali si milý program. Našim želaním len zostáva, aby sa v Jablonke rodilo čoraz viac detí a vyrastali v šťastných rodinách.
Výzva Západoslovenská energetika, a.s., ako správca energetických zariadení na distribúciu elektrickej energie, v súlade s ustanovením § 11 zákona o energetike č. 251/2012 Z.z. vyzýva všetkých vlastníkov, nájomcov alebo správcov (ďalej len „vlastníkov“) nehnuteľností, na ktorých sa nachádzajú nadzemné i podzemné elektrické vedenia v správe Západoslovenskej energetiky, a.s. na odstránenie a okliesnenie takých stromov a iných porastov, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky vedení distribučnej sústavy v rozsahu podľa § 43 zákona o energetike. Pre účely tejto výzvy sa každý z vlastníkov pri výkone činností podľa tejto výzvy považuje za poverenú osobu v zmysle právnych predpisov na ochranu životného prostredia. Požadovaný termín vykonania prác je 30. 11. 2013 • V prípade, že táto lehota uplynie márne, Západoslovenská energetika, a. s. vykoná odstránenie a okliesnenie stromov a porastov v zmysle citovaného vyplývajúceho § 11 zákona o energetike. V zmysle platných právnych predpisov, využitie drevnej hmoty po oreze, alebo jej likvidácia je v plnej kompetencii vlastníka nehnuteľnosti. O nevyhnutné vypnutie el. vedenia pre prípad výrubu a orezu je množné požiadať v lehote min. 35 dní pred ich realizáciou Západoslovenskú energetiku, a.s. na tel. č. 033/5563251.
Spoločenská kronika ❧
Životné jubileum oslávili: ❧ November Kristína Borovská Zdeněk Vašut Anna Zmeková Anna Tížiková Alžbeta Žilínková Martin Žilínek Alžbeta Klasovitá ❧ December Ján Otrubčiak Anna Michaličková Alžbeta Ušiaková Katarína Hôlková Alžbeta Otrubčiaková Ján Kubík Alžbeta Horniačková ❧
84 rokov 70 rokov 70 rokov 60 rokov 60 rokov 60 rokov 55 rokov 87 rokov 81 rokov 81 rokov 80 rokov 70 rokov 70 rokov 55 rokov
JABLONSKÝ KLEBETNÍK – občasník obce Jablonka. Vydáva OÚ Jablonka. Adresa redakcie: Obecný úrad, 906 21 Jablonka 51. Zodpovedná redaktorka: Anna Cigáneková. Tel./fax: 034/ 6213227. Registrované Ministerstvom kultúry SR EU 3087/09. Grafická úprava: LINEA - grafická dielňa, s.r.o. Brezová pod Bradlom.
