Tlačová správa. Hospodársky rozštiepená Európa. Zistenia prieskumu GfK Consumer Climate Europe and USA za prvý štvrťrok 2013

Tlačová správa Hospodársky rozštiepená Európa 7.máj 2013 Rolf Bürkl T +49 911 395-3056 [email protected]

Ursula Fleischmann Corporate Communications T +49 911 395-2745 F +49 911 395-4041 [email protected]

Zistenia prieskumu GfK Consumer Climate Europe and USA za prvý štvrťrok 2013 Norimberg, 7. máj 2013 – Vysoká nezamestnanosť a pokračujúce spomaľovanie hospodárskeho rastu predovšetkým v krajinách južnej Európy postihnutých krízou aj naďalej spomaľuje hospodársky rozvoj celej Európskej únie (EÚ). Kým krajiny smerujúce k hospodárskemu ozdraveniu sa nachádzajú najmä v severnej a východnej Európe, budúci rok bude opäť náročný pre krízou skúšané štáty na juhu a západe kontinentu. Toto sú niektoré zo zistení prieskumu GfK Consumer Climate Europe and USA, ktorý poskytuje prehľad vývoja očakávaní v oblasti hospodárstva a príjmov ako aj ochotu nakupovať medzi spotrebiteľmi v 12 európskych krajinách a USA. Strach, ţe finančná a dlhová kríza sa opäť rozhorí je späť v celej Európe a je ešte silnejší ako predtým. Mohutné štrajky v Grécku opäť ochromili celú ekonomiku a Portugalsko vyhlásilo, ţe nedodrţí svoje ciele z hľadiska úsporných opatrení. Cyprus sa len tesne vyhol bankrotu a aj to iba vďaka zahraničnej pomoci vo forme „bailoutu“ na poslednú chvíľu. Na základe nedávnych volieb sa politická situácia v Taliansku dostala do patovej situácie a boli vyhlásené nové voľby. Či sa podarí v krajine zostaviť stabilnú vládu a či je to vôbec reálne očakávanie je otázka, na ktorú prinesie odpoveď aţ budúcnosť.

GfK SE Nordwestring 101 90419 Nuremberg T +49 911 395 0 F +49 911 395 2209 [email protected] www.gfk.com Management Board: Matthias Hartmann (CEO) Pamela Knapp (CFO) Dr. Gerhard Hausruckinger Debra A. Pruent Chairman of the Supervisory Board: Dr. Arno Mahlert

Európa stále trpí následkom rôznych kríz. V marci dosiahla nezamestnanosť najvyššiu úroveň od zavedenia eura: 19 miliónov Európanov bolo bez práce a nezamestnanosť na úrovni 12 percent tak predstavuje najváţnejší problém celého kontinentu. Na druhej strane však panujú medzi jednotlivými regiónmi obrovské rozdiely. Kým celá jedna štvrtina populácie Grécka a Španielska je bez práce, v Rakúsku a Luxembursku je to iba o čosi viac ako 5 percent. Za nezamestnanosť a vysoké zadlţenie si nemôţu krajiny výlučne samy. Aj firmy v krízou postihnutých krajinách sú ťaţko zadlţené. Akumulovaný dlh španielskych firiem dosiahol 186 percent HDP, v Portugalsku je to 158 percent, vo Francúzsku 134 percent a v Írsku aţ 289 percent. Spoločnosti s tak vysokou úrovňou zadlţenia nie sú schopné investovať ani generovať čerstvý rast, prípadne vytvárať nové pracovné miesta. Preto sa na nohy musia postaviť nielen národné rozpočty, ale aj samotné firmy, ktoré musia urobiť všetko čo je v ich silách, aby opäť zlepšili vlastnú likviditu.

Commercial register Nuremberg HRB 25014 1

USA: obyvateľstvo je optimistickejšie aj napriek škrtom Následkom zlyhania rozpočtových rokovaní čelí USA veľkým škrtom v dôsledku nútených rozpočtových obmedzení. Iba tento rok musí krajina zníţiť výdaje o 85 miliárd dolárov (cca 65 miliárd EUR). Všetky rozpočtové kapitoly budú musieť zníţiť výdaje aţ o 8 percent. Podľa expertov je preto ohrozených niekoľko stoviek tisíc pracovných miest. To pravdepodobne povedie ku koncu uţ tak dosť pomalého hospodárskeho rastu, ktorý nasledoval po prudkej finančnej kríze z rokov 2008/2009. Dopad na verejný ţivot bude citeľný. Čakanie na odbavenie na letiskách a úradoch sa pravdepodobne predĺţi, hrozí moţnosť čiastočného, alebo úplného zatvárania národných parkov a strata tisícov pracovných miest v školstve. Skutočné náklady budú zrejmé aţ s postupom času. V marci boli dopady nútených rozpočtových limitov evidentné v spomalení vytvárania pracovných miest v súkromnom sektore. Kým vo februári bolo vytvorených 237 000 nových pracovných miest, v marci ich počet poklesol na iba 158 000, čo bolo podstatne menej ako 198 000 podľa predpokladov expertov. Analytici očakávajú, ţe čísla na pracovnom trhu budú počas najbliţších 6-9 mesiacov klesať. Hoci kongres dokázal výrazne zníţiť dopad mimoriadne tvrdých úsporných opatrení, experti predpokladajú, ţe nútené rozpočtové obmedzenia spôsobia, ţe ekonomika krajiny porastie o 0,5 aţ 0,6 percenta pomalšie, ako bola pôvodná predpoveď pre celý rok. Rozpočtová brzda bol pôvodne vytvorená ako sankčné opatrenie v roku 2011, ktoré by umoţnilo snemovni a kongresu dosiahnuť dohodu ohľadom rozpočtových diskusií a nájsť riešenia ako bojovať s národným deficitom. Nedávno bol kongres nútený predĺţiť dočasný rozpočtový plán aţ do 27. marca aby mohla federálna vláda pokračovať v platení svojich účtov. Najneskôr do 19. mája tieţ bude musieť byť zdvihnutý dlhový strop krajiny, pretoţe v opačnom prípade reálne hrozí celoštátna platobná neschopnosť. Rozpočtové problémy boli v prvom rade zapríčinené neschopnosťou federálnej vlády, miest a komunít vyplácať vzniknuté nároky na starobné dôchodky ako aj iné dôchodkové dávky. Američania si postupne uvedomujú, ţe rozpočtová brzda, ktorá ušetrí 85 miliárd dolárov je len bezvýznamnou sumou v porovnaní s dlhodobými rozpočtovými problémami, ktorým bude musieť krajina čeliť v budúcnosti. Napriek týmto ťaţkostiam sa medzi obyvateľstvom USA šíri optimizmus. Napríklad v sektore bývania sa čísla vo výstavbe nových domov za február vyšplhali najvyššie za posledné viac neţ štyri roky. Podobne aj súkromná spotreba bola na najvyššej úrovni za posledných päť mesiacov. Ekonomické očakávania: -2,1 bodu Príjmové očakávania: +3,6 bodu Ochota k spotrebe: -7,1 bodu

Priemer: Priemer: Priemer:

+12,9 bodu +17,7 bodu -5,5 bodu

2

Nemecko: dopady globálnej recesie Problémy eurozóny začínajú mať dopad aj na nemeckú ekonomiku. Pokles o 0,6 bodu v poslednom štvrťroku 2012 predstavoval doteraz najhorší výsledok. Rast nemeckého hospodárstva je pomalší ako sa pôvodne očakávalo. Predpoveď vývoja na rok 2013 je v súčasnosti na úrovni medzi 0,5 aţ 0,8 percenta HDP. Stabilná nemecká ekonomika tak uţ nie je schopná úplne uniknúť dopadom recesie v eurozóne a globálnemu poklesu. Na druhej strane sú však všeobecné podmienky v krajine ešte stále vynikajúce. Vláda pokračuje vo svojom kurze dôslednej rozpočtovej konsolidácie. Do roku 2015 nebude vytvárať ţiadne nové dlhy. Nezamestnanosť poklesla na historické minimum 5,3 percenta a nezamestnanosť mladých je jedna z najniţších v Európe (7,9 percenta). Zamestnanci aj naďalej očakávajú nárast platov a tento vývoj potvrdzujú aj prvé výsledky kolektívnych vyjednávaní o mzdách zo začiatku roka. Ekonomické očakávania: Príjmové očakávania: Ochota k spotrebe:

0,6 bodu 29,4 bodu 36,2 bodu

Španielsko: vláda ohlasuje opatrenia s cieľom oživiť ekonomiku Španielska ekonomika pokračuje v hlbokej recesii. Hoci krajina uskutočňuje rozsiahle úspory, výsledkom je pokračujúca strata ekonomickej sily. odhaduje sa, ţe prepad španielskeho HDP v prvom štvrťroku 2013 bude podobný ako v posledných troch mesiacoch 2012, t.j. -0.6 percenta a že v nasledujúcich mesiacoch bude HDP ďalej klesať. Následkom nepriaznivej hospodárskej situácie Španielsko opäť raz nesplnilo svoje rozpočtové ciele na rok 2012. EÚ schválila pre Španielsko nový deficit na úrovni 6.3 percenta, ale deficit sa v skutočnosti vyšplhal aţ na 6,7 percent. Tento problém nemá dopad iba na španielsku vládu, keďţe súkromné domácnosti tieţ bojujú s vysokým zadlţením. Berúc do úvahy súčasnú vysokú úroveň nezamestnanosti (vyše 26 percent) situácia sa v krátkodobom horizonte pravdepodobne nezmení. V posledných týţdňoch Španieli zorganizovali protesty proti úsporným krokom, ktoré prijala vláda pod vedením premiéra Mariana Rajoya, ktorá naopak reagovala sériou opatrení bojujúcich proti nezamestnanosti podporujúcich oţivenie ekonomiky. Drobné firmy sa tešia z daňových úľav a spoločnosti vo všeobecnosti budú ľahšie získavať pôţičky. Práca mladých na polovičný úväzok bude podporovaná prostredníctvom úľav na sociálnych odvodoch. Vláda tieţ plánuje implementovať komplexný program na boj s korupciou. Financie politických strán budú regulované novým zákonom a budú podliehať prísnejšej kontrole. Navyše, korupčné priestupky budú trestané oveľa prísnejšie a súdne procesy budú v takýchto prípadoch výrazne skrátené.

3

Ekonomické očakávania: Príjmové očakávania: Ochota k spotrebe:

-32,0 bodu -32,5 bodu -24,0 bodu

Spojené kráľovstvo: boj s recesiou s dvojitým dnom Spojené kráľovstvo aj naďalej bojuje s nepriaznivou hospodárskou situáciou. Rast spomaľuje predovšetkým slabý vývoz, ktorý poklesol v poslednom štvrťroku 2012 o 1,5 percenta. Spoločnosti menej investujú, ale doposiaľ ekonomiku drţala do istej miery nad vodou spotreba – súkromné domácnosti ako aj verejný sektor ku koncu roka míňali o čosi viac. V poslednom štvrťroku 2012 britská ekonomika spomalila o 0,3 percenta. V prvých troch mesiacoch sa čísla nejako výrazne nezlepšili a Spojené kráľovstvo tak opäť bojuje s recesiou. S výnimkou tretieho kvartálu roka 2012 klesala britská ekonomika kontinuálne od konca roka 2011. Berúc do úvahy nelichotivú hospodársku výkonnosť a vysokú úroveň zadlţenosti zníţila ratingová agentúra Moody’s najvyššie hodnotenie Spojeného kráľovstva o jednu priečku a krajina ako aj národná banka (Bank of England) je v súčasnosti v kategórii Aa1. Celková úroveň dlhu Spojeného kráľovstva je v súčasnosti viac neţ 93 percent HDP. Rozsiahly vládny program na škrtanie výdavkov tak zatiaľ nemal výrazný dopad na čísla. Výrazne expanzívna monetárna politika, ktorú si osvojila Bank of England taktieţ nedokázala zvrátiť tento vývoj. Ekonomické očakávania: Príjmové očakávania: Ochota k spotrebe:

-21,8 bodu -18,3 bodu -35,6 bodu

Francúzsko: boj proti ekonomickému prepadu a nezamestnanosti Ekonomická kríza vo Francúzsku eskaluje. Ţiadny rast a ţiadna práca. A Francúzi sa obávajú, ţe situácia sa bude ešte ďalej zhoršovať. Európska komisia uskutočnila ďalšie negatívne úpravy týkajúce sa uţ aj tak dosť pesimistickej predpovede ohľadom ekonomického rastu a vývoja deficitu v krajine a na rok 2013 teraz očakáva rast iba na úrovni 0,1 percenta. Rozpočtový deficit bude 3,6 percenta. Francúzka vláda tak minie cieľovú hladinu o 0,6 percentuálneho bodu. Zaviazala sa na tento rok podľa Maastrichtskej zmluvy udrţať rozpočtový deficit pod úrovňou 3,0 percenta. Pracovný trh tieţ dostáva vládu pod čoraz väčší tlak. Nezamestnanosť stúpa súvisle uţ 21 mesiacov za sebou a v súčasnosti je na úrovni zhruba 11 percent. Najväčšie problémy s hľadaním práce majú mladí ľudia do 25 rokov, kde kaţdý štvrtý nebol úspešný. Vláda je pod enormným tlakom reformovať trh práce tak rýchlo a komplexne ako to len pôjde. Ekonomické očakávania: Príjmové očakávania: Ochota k spotrebe:

-41,6 bodu -57,9 bodu -36,2 bodu

4

Taliansko: občania protestujú proti prísnemu plánu na úspory Taliansko je v súčasnosti rozdelená krajina. Po nedávnych voľbách to neplatí len politicky, ale aj z ekonomického hľadiska. Firmy na severe hrajú v rovnakej lige s ich nemeckými, alebo severoeurópskymi konkurentami. Juh však bojuje s rovnakými problémami ako napr. Grécko a čoraz viac zaostáva. Taliansko je z hľadiska eurokrízy vnímané ako kľúčová krajina. Nakumulovalo dlh vo výške viac neţ dva bilióny eur, čo predstavuje 130 percent jeho ročného ekonomického výkonu. Nezamestnanosť medzi mladými presahuje 30 percent a hospodárstvo je v recesii uţ zhruba 18 mesiacov. Mnohí majitelia firiem dúfajú, ţe štrukturálne reformy, ktoré naštartoval Mario Monti budú pokračovať. Talianski ekonomickí experti však nepovaţujú recesiu výlučne za produkt súčasnej krízy. V skutočnosti atraktivita investovania a výroby v Taliansku v poslednej dekáde systematicky klesala. Mario Monti zaviedol mnohé reformy počas svojej krátkej, zhruba jeden a polročnej vlády, ktorej bol premiérom. Presadil balík úsporných opatrení, inicioval reformy pracovného trhu a penzijného systému a zintenzívnil snahy v boji proti daňovým podvodom. Zaviedol daň z nehnuteľností a rozhodol o zvýšení DPH z 21 na 22 percent v polovici roka 2013. Hoci tieto reformy zvýšili jeho popularitu v iných európskych krajinách a u Európskej komisie medzi obyvateľmi Talianska bol účinok opačný. Nedávne volebné výsledky viedli k patovej situácii medzi politickými stranami a perspektíva nových volieb odráţa túto situáciu. Bez ohľadu na to, ktorá politická strana nakoniec sformuje novú vládu, reformy budú nepochybne témou dňa. Hlboká recesia sama o sebe pravdepodobne aspoň nateraz povedie k zastaveniu úsporných programov a reforiem. Taliani počas nedávnych volieb veľmi jasne naznačili, ţe uţ nie sú viac ochotní akceptovať prísny úsporný program. Ekonomické očakávania: Príjmové očakávania: Ochota k spotrebe:

-35,2 bodu -51,0 bodu -44,4 bodu

Portugalsko: protesty voči politike úspor Portugalsko je aj naďalej v hlbokej kríze. Krajina v súčasnosti zaţíva najkrutejšiu recesiu za posledných 37 rokov. Medzinárodný menový fond vypočítal potenciál úspor v tejto vysoko zadlţenej krajine na štyri miliardy eur. V súlade s týmto programom musí Portugalsko prepustiť viac štátnych zamestnancov a zníţiť výplaty dávok a dôchodkov. Jednou zo súčastí reforiem je aj nové zvýšenie daní, doposiaľ najvyššie v histórii krajiny. Oponenti týchto opatrení sú však čoraz skeptickejší, či tieto kroky vôbec povedú k efektívnemu zníţeniu dlhu. Prvotnou príčinou krutej recesie je úplný kolaps osobnej spotreby, ktorý nedokáţe vykompenzovať vývoz mimo krajiny. Obyvateľstvo zjavne vidí situáciu podobne. S nezamestnanosťou na úrovni 17,6 percent, čo je tretia najvyššia v Európe po Grécku a Španielsku, Portugalci nemajú v súčasnosti pocit, ţe by boli schopní nejakých ďalších obe5

tí. Svoj názor v súčasnosti celkom otvorene dávajú najavo na mnohých demonštráciách. Aby sa situácia ešte viac skomplikovala, portugalský ústavný súd odmietol štyri z viacerých úsporných opatrení v rámci rozpočtu na rok 2013 a núti tak vládu prijať ďalšie zmeny. Uvedené opatrenia zahŕňali zníţenie dôchodkov ako aj špecifickú daň na dávku v nezamestnanosti a mali viesť k úsporám vo výške viac neţ 1,3 miliárd eur, čo je takmer jedno percento HDP. Toto núti „Troiku“ akceptovať predĺţenie splatnosti pôţičky na päť aţ desať rokov. Ekonomické očakávania: Príjmové očakávania: Ochota k spotrebe:

-43,4 bodu -50,8 bodu -44,7 bodu

Grécko: Nezamestnanosť je najväčší problém Pre ťaţko zadlţené Grécko bol rok 2012 to uţ šiesty za sebou v recesii. Úsporné opatrenia implementované vládou výmenou za zahraničnú pomoc spomaľujú ekonomiku .V januári skolabovala priemyselná výroba o takmer päť percent, čo je najväčší prepad za posledné štyri mesiace. HDP sa v minulom roku prepadol o 6,4 percenta. Najväčším problémom je aj naďalej vysoká úroveň nezamestnanosti, ktorá prekročila 26 percent. Viac neţ polovica ľudí vo veku pod 25 rokov je bez práce. Problémom je tieţ dlhodobá nezamestnanosť. Viac ako 60 percent nezamestnaných Grékov je bez práce uţ viac neţ rok, ale mesačná podpora v nezamestnanosti vo výške 200 eur sa vypláca iba prvých 12 mesiacov. Ako súčasť nových úsporných opatrení a reformného programu na rok 2014 bude však podpora v nezamestnanosti vyplácaná ešte ďalších 12 mesiacov a jej poberanie sa teda predĺţi na dva roky. Ekonomické očakávania: Príjmové očakávania: Ochota k spotrebe:

-36,9 bodu -47,0 bodu -30,3 bodu

Bulharsko: štrukturálne reformy nevyhnutné pre ekonomický rast Brusel počas krízy chválil fiškálnu disciplínu Bulharska. Štátny deficit za rok 2012 dosiahol iba 0,5 percenta HDP. V krajine však stále panuje extrémna chudoba. Viac neţ jedna pätina obyvateľstva, ţije blízko hranice chudoby, čo v Bulharsku predstavuje120 eur mesačne. Zhruba tretina mladých ľudí je bez práce. V januári tohto roku mnohé domácnosti zistili, ţe ich rozpočet nepokryje nesmierne vysoké účty za elektrinu. Následkom toho desiatky tisíc ľudí vyšli do ulíc a protestovali. Najprv boli protesty zamerané na nízke príjmy, vysoké účty za elektrinu a volebný systém. Nakoniec však boli prinútení odstúpiť nielen bulharský minister financií ale aj celá bulharská vláda. Nové voľby sa uskutočnia 12. mája, ale protesty stále pokračujú. Aktivisti, ktorí sa organizujú predovšetkým online v súčasnosti nahlas smerujú svoju nespokojnosť na celý politický systém ako taký. Vláda prisľúbila, ţe sa bude venovať riešeniu korupcie, vývoju infraštruktúry, deregulácii eko-

6

nomiky, bude generovať rast a zníţi nezamestnanosť. Okrem toho je potrebné zmodernizovať školstvo a reformovať zdravotníctvo a dôchodkový systém. Tieto zásadné štrukturálne reformy však ešte stále len čakajú na uskutočnenie. Je celkom jasné, ţe Bulharsko potrebuje zmenu, keďţe je ešte stále najchudobnejšou krajinou EÚ. Priemerný mesačný príjem pracujúcich je 400 eur. Ţivotné náklady stúpajú. Bulhari na dôchodku dostávajú penziu vo výške zhruba 100 eur mesačne a aby preţili musia sa často spoliehať na produkciu z vlastnej záhrady, ak nejakú vlastnia. Ekonomické očakávania: Príjmové očakávania: Ochota k spotrebe:

-21,0 bodu -23,4 bodu 10,9 bodu

Poľsko: ekonomický rast sa spomaľuje V porovnaní s celou Európou je Poľsko ešte stále v relatívne dobrej kondícii. Štátny dlh je na úrovni 56 percent HDP jeden z najniţších v Európe. Hospodárstvo rastie, ale tempo rastu sa výrazne spomaľuje. Z úrovne 4,5 percenta v roku 2011 sa rast zníţil na dve percentá v minulom roku. Na rok 2013 Európska komisia predpovedá Poľsku rast iba na úrovni 1,2 percenta. Krajine však nespôsobuje vrásky iba kríza eurozóny. Poľsko dosiahlo maximálne limity svojho súčasného ekonomického modelu. Po desaťročiach nedostatku počas éry socializmu mali spotrebitelia vysoké poţiadavky. Dokázali ich uspokojiť vďaka relatívne výraznému hospodárskemu rastu, ktorý podporoval súkromnú spotrebu a z ktorého vo veľkej miere čerpali malé a stredné firmy. Tie formovali bázu celej ekonomiky v posledných 20 rokoch. Ale v súčasnosti na povrch vychádzajú nevýhody do veľkej miery deregulovaného sociálneho štátu. Štát poskytuje obyvateľom len veľmi obmedzenú podporu a najviac citeľné je to na pracovnom trhu. Nejestvuje funkčný systém na ochranu proti prepúšťaniu a ţiadny spôsob ako zamestnať pracovníkov dočasne, ale len veľké mnoţstvo zmlúv na dobu určitú. Mnohé pracovné zmluvy neobsahujú ţiadne výhody sociálneho poistenia či zabezpečenia. Výsledkom je rastúca nezamestnanosť, ktorá v súčasnosti dosiahla uţ viac neţ desať percent. Úroveň nezamestnanosti medzi mladými je dokonca dva krát vyššia. Ekonomické očakávania: Príjmové očakávania: Ochota k spotrebe:

-25,4 bodu -22,1 bodu -19,0 bodu

Rumunsko: ekonomický rast a klesajúca nezamestnanosť Hoci rumunská ekonomika v minulom roku narástla iba o 0,3 percenta, experti na prvý štvrťrok 2013 očakávajú zrýchlenie na 0,7 aţ 1 percento. Na rok 2013 ako celok dokonca Európska komisia predpovedá rast na úrovni 1,6 percenta. Nezamestnanosť výrazne klesala v priebehu minulého roka. V januári 2012 bola na úrovni 7,4 percenta, ale do februára 2013 klesla na 6,7 percenta. Iba nezamestnanosť medzi mladými zostáva na

7

vysokej úrovni okolo 23 percent. V najbliţších mesiacoch však môţe problémy spôsobiť inflácia. Podľa Európskej komisie je v súčasnosti na úrovni 3,8 percenta, ale experti očakávajú nárast ešte v tomto roku na 4,6 percenta. Ceny budú v prvých šiestich mesiacoch roka ťahať nahor najmä potraviny. V najbliţších mesiacoch a rokoch však následkom deregulácie trhu stúpnu aj ceny energií. Ekonomické očakávania: Príjmové očakávania: Ochota k spotrebe:

-13,6 bodu -5,4 bodu -18,3 bodu

Česká republika: globalizácia spôsobuje neistotu u staršej generácie Pre Českú republiku bol rok 2012 rokom recesie. Ekonomika poklesla celkovo o 1,3 percenta. Európska komisia predpovedá na tento rok nulový rast. Podľa údajov EÚ je nezamestnanosť konštantná na úrovni tesne nad siedmimi percentami. V posledných týţdňoch a mesiacoch bola dominantnou témou voľba nového českého prezidenta, v ktorej nakoniec porazil Miloš Zeman Karla Schwarzenberga. Voľba neprebiehala len medzi dvoma osobnosťami, ale medzi dvoma politickými tábormi so silným presvedčením. Bola odrazom rozličných sfér, v ktorých dnes Česi ţijú. Bola to teda aj voľba o tom ako v súčasnosti väčšina Čechov vidí seba samých a aké majú vízie do budúcnosti. Ekonomické očakávania: Príjmové očakávania: Ochota k spotrebe:

-17,5 bodu -3,3 bodu -29,6 bodu

Rakúsko: krutá zima spôsobuje nárast nezamestnanosti V Rakúsku v prvej časti roka 2013 dominoval nárast nezamestnanosti. Tuhá zima mala mimoriadne silný dopad najmä na stavebný priemysel. Podľa Európskej komisie dosiahla nezamestnanosť vo februári 4,8 percenta. Aj nezamestnanosť medzi mladými je v súčasnosti veľmi vysoká na úrovni 8,9 percenta. Globálna recesia dlhová kríza v EÚ mali na Rakúsko dopad. Na úrovni 0,7 percenta je hospodársky rast na rok 2012 podstatne niţší ako v predošlom roku (2011: 2,7 percenta; 2010: 2,1 percenta). Na prebiehajúci rok Európska komisia predpovedá Rakúsku rast vo výške 0,7 percenta HDP. Na druhej strane bol zaznamenaný pozitívny vývoj rakúskeho rozpočtového deficitu, ktorý rakúsky štatistický úrad uvádza na úrovni 2,5 percenta. Ešte na jeseň vláda predpokladala deficit vo výške 3,1 percenta. Uvedené zlepšenie sa dá v prvom rade pripísať prísnej rozpočtovej disciplíne spolkových krajín ako aj federálnej vlády. Ekonomické očakávania: Príjmové očakávania: Ochota k spotrebe:

0,6 bodu 7,6 bodu 18,2 bodu

8

Ekonomické očakávania: Grécko a Španielsko dúfajú v prekonanie recesie už tento rok Čo sa týka vyhliadky konkrétnych krajín a vývoja ich ekonomiky v najbliţších mesiacoch, očakávania spotrebiteľov sa naprieč Európou výrazne líšia. Kým nádeje na ekonomické ozdravenie v niektorých krajinách výrazne vzrástli, v iných stagnujú, alebo dokonca leţia v troskách. Najvyššie hodnoty daného indikátora je v súčasnosti vidieť v Rakúsku a Nemecku obe po 0,6 bodu), nasleduje Rumunsko (-13,6 bodu). Najpesimistickejšie očakávania budúceho hospodárskeho vývoja udávajú obyvatelia Portugalska (-43,4 bodu), Francúzska (-41,6 bodu) a Grécka (-36,9 bodu). Koniec roka 2012 znamenal pre Českú Republiku ďalších 12 mesiacov hospodárskej recesie. Podľa Európskej komisie, HDP v ČR kleslo celkovo o 1,3 percenta. V priebehu tohto roka by sa však situácia mala opäť postupne zlepšovať. Hoci je na rok 2013 predpokladaný nulový nárast, obyvateľstvo v najbliţších mesiacoch očakáva výrazný hospodársky pokrok. Rastúci počet nových pracovných miest tento predpoklad podporuje. Na konci roka 2012 sa nezamestnanosť medziročne zníţila o 0,9 percenta. Následne ekonomické očakávania Čechov vzrástli v prvom štvrťroku o viac neţ 20 bodov. Indikátor je v súčasnosti na úrovni -17,5 bodu, čo je najvyššia hodnota od februára 2011. Grécka ekonomika je na dne a hoci sa v roku 2013 nečaká ozdravenie, predpokladá sa, ţe negatívny rast sa spomalí. Po prepade HDP vo výške 6,4 percenta za celý rok 2012 predpokladá Európska komisia na tento rok pokles vo výške -4,4 percenta. Podľa tejto predpovede sa po šiestich rokoch recesie predpokladá na rok 2014 mierny nárast o 0,6 percenta. Otázkou zostane, či budú tieto čísla potvrdené v priebehu roka. Grécki experti sú z hľadiska tejto predpovede rozdelení do dvoch táborov. Jedna strana drastickým úsporným opatreniam nedôveruje a domnieva sa, ţe recesia bude pokračovať ešte veľa rokov. Iní podporujú opatrenia vlády a „Troiky“ a súhlasia s predpoveďou Európskej komisie. Obyvateľstvo prechováva čoraz viac nádejí, ţe práve druhý tábor expertov sa nemýli a očakáva preto v priebehu roka mierne zlepšenie ekonomickej situácie. Indikátor ekonomických očakávaní v posledných mesiacoch sústavne stúpal a v súčasnosti je na úrovni -36,9 bodu. Tento indikátor rástol kontinuálne od minulého februára keď dosiahol minimálnu úroveň (-61.8 bodu). Po minuloročnom poklese HDP o 1,4 percenta čelí Španielsko ďalšiemu roku v recesii. Európska komisia predpovedá podobný pokles aj na tento rok. Napriek tomu španielski spotrebitelia, zdá sa, vidia svetlo na konci tunela. Viacerí ekonomickí experti predpokladajú, ţe španielska ekonomika začne znovu rásť v roku 2014, ak sa jej podarí v tomto roku zvrátiť negatívny trend. Skutočnosť, ţe nezamestnanosť uţ nerastie tak dramaticky ako v minulosti je tieţ pozitívnym znamením. Tento vývoj je tieţ reflektovaný v ekonomických očakávaniach. V súčasnosti je indikátor na úrovni -32 bodov, čo je zhruba o 20 bodov viac ako v decembri. 9

Príjmové očakávania: rastúce príjmy vďaka klesajúcej nezamestnanosti v Rumunsku Príjmové očakávania ponúkajú rovnako heterogénny obraz. Spotrebitelia si veria čo sa týka rastu, alebo stability príjmov v Nemecku (29,4 bodu), Rakúsku (7,6 bodu) a Českej republike (-3,3 bodu). Naproti tomu Francúzi (57,9 bodu), Taliani (-51 bodu) a Portugalci (-50,8 bodu) očakávajú ďalší pokles platov ako aj rast daňového a odvodového zaťaţenia. Rumuni sú vo všeobecnosti optimisti čo sa týka budúcnosti. Ekonomika rastie a nezamestnanosť klesá. V súčasnosti Európska komisia hlási, ţe bez práce je 6,7 percenta Rumunov. To je jedno z najniţších čísel v celej Európe a výraznejší nárast nezamestnanosti sa nepredpokladá prinajmenšom v strednodobom horizonte. Vyšší počet pracovných miest vedie k vyšším príjmom obyvateľstva. To sa zreteľne odráţa v indikátore príjmových očakávaní, ktorý je v súčasnosti na úrovni -5,36 bodu. V porovnaní s hodnotou minulého roka (-22.7 bodu) je zjavné, ţe situácia na pracovnom trhu sa v posledných 12 mesiacoch výrazne zlepšila. Svojim hlasovaním vo voľbách koncom februára Taliani dali najavo, ţe nesúhlasia s úspornými opatreniami, ktorí im diktuje EÚ v Bruseli a nie sú uţ ochotní prinášať ďalšie obete. Mnohí obyvatelia zjavne špekulovali, ţe voľby vyhrá politická strana, ktorá verejne vyhlasovala, ţe zaujme jasné stanovisko proti úspornému kurzu, ktorý určuje Brusel. Príjmové očakávania podporujú tieto závery. V januári bol indikátor na úrovni -61,7 bodu, ale tesne pred voľbami v februári výrazne narástol na -45,1 bodu. Po tom ako strana, ktorá deklarovala spomalenie úsporných opatrení nedokázala triumfovať, indikátor očakávaní v marci opäť poklesol na súčasnú úroveň -51 bodov. Hoci je Poľsko vo všeobecnosti ešte stále v relatívne potešujúcej ekonomickej situácii, jeho obyvatelia uţ očakávajú prepad príjmov. To sa dá pripísať spomaľujúcemu sa ekonomickému rastu a relatívne vysokej inflácii ako aj rastúcej úrovni nezamestnanosti. Na druhej strane však spotrebitelia prechovávajú nádej, ţe pracovný trh sa po dlhej a tuhej zime oţiví. To je tieţ zjavné z hľadiska príjmových očakávaní, kde je indikátor v súčasnosti na úrovni -22,1 bodu. V porovnaní s decembrom však vzrástol o 10 bodov. Ochota k spotrebe: Francúzsko potrebuje rozsiahle reformy Občania väčšiny európskych krajín si museli utiahnuť opasky a lepšie stráţiť svoje peňaţenky. Avšak Nemci (36,2 bodu), Rakúšania (18,2 bodu) a tieţ Bulhari (10,9 bodu) ešte stále prejavujú relatívnu ochotu k míňaniu svojich peňazí. Naproti tomu Portugalci (-44,7 bodu), Taliani (-44,4 bodu) a Francúzi (-36,2 bodu) musia byť oveľa opatrnejší. V Spojenom kráľovstve si spotrebitelia ešte stále prísne stráţia svoje rozpočty. Aj keď vláda niektoré dane zníţila, sociálne odvody naopak vzrástli. Väčšina Britov má preto len málo peňazí nazvyš. Inflácia je 10

v poslednom období stabilne tesne pod úrovňou 3 percent a nezamestnanosť zostáva uţ dlhé mesiace tesne pod 8 percentami. Hoci sú tieto čísla na britské pomery relatívne vysoké, táto stabilita zdá sa dodáva Britom dôveru, ţe sa situácia v najbliţšom čase nezhorší. Táto dôvera sa naopak odráţa v ochote k spotrebe. Spotrebitelia sú postupne čoraz viac pripravení vynakladať svoje disponibilné príjmy aj na väčšie investície. Od decembra narástol indikátor ochoty k spotrebe o 11,6 bodu na súčasnú úroveň -35.6, čo je najviac od decembra 2010. V porovnaní s ostatnými väčšími ekonomikami v rámci EÚ sa zdá, ţe okrem Talianska zasiahla kríza Francúzsko najtvrdšie. Kaţdý mesiac dosahuje nezamestnanosť nové rekordné hodnoty. Podľa Európskej komisie je v súčasnosti na hodnote 10,8 percenta, ale medzi ľuďmi mladšími ako 25 rokov je bez práce kaţdý štvrtý. Francúzi zdá sa dospeli k záveru, ţe tento trend dokáţe zvrátiť iba rozsiahla štrukturálna reforma pracovného trhu, daňového a sociálneho systému. Nateraz to však znamená pre spotrebiteľov ďalšie škrty. Ţivotná úroveň preto nezostane na svojej doterajšej úrovni. V súlade s tým je ochota k spotrebe u Francúzov nízka a indikátor je v súčasnosti na úrovni -36,2 bodu, čo je najniţšia hodnota od apríla 2010. O GfK GfK je jednou z najväčších prieskumných spoločností na svete. Pracuje pre ňu 12 tisíc expertov, ktorí sa deň čo deň snaţia objavovať nové hĺbkové pohľady na spôsob, akým ľudia ţijú, myslia a nakupujú vo viac neţ 100 krajinách sveta. GfK sa sústavne venuje inovácii a pouţíva najnovšie a najinteligentnejšie technológie a metódy, aby umoţnila svojim klientom zreteľne pochopiť tých najdôleţitejších ľudí na svete: ich vlastných zákazníkov. V roku 2012 trţby spoločnosti GfK dosiahli 1,51 miliardy eur. Pre podrobnejšie informácie prosím navštívte náš web www.gfk.com alebo nás sledujte na Twitteri: https://twitter.com/GfK_en Zodpovednosť podľa tlačového zákona GfK SE, Corporate Communications Marion Eisenblätter Nordwestring 101 D-90419 Nuremberg Tel. +49 911 395-2645 Fax +49 911 395-4041 [email protected]

11