Ročník: VIII.
Číslo 2
December 2011
REDAKČNÁ RADA Šéfredaktorka: Viktória Šmálová Grafická úprava: Nina Mackovičová Redaktorský tím: III.A – Saška Blašková, Emi Hergottová IV.A – Ema Beňová, Saška Leščáková V.A – Dorotka Kozárová, Kika Krchňáková, Karin Podhorcová, Ján Horáček, Julka Hurbaničová VI.A – Kaja Sahulová, Viki Bugová, Denisa Oláhová, Vivka Kerekesová, Terka Klepková, Julka Molčanová, Lenka Mlynarčíková, Olívia Kriváňová, Laura Moravčíková, Kevin Sun, Kika Blažeková VII.A – Miška Magulová, Veronika Zakálová, Terezka Šmálová, Simonka Skladaná, Kajuš Wecková, Jakub Vajda Vedenie časopisu, štylistická a jazyková úprava: Naďa Hergottová – Sršienka Svoje námety a pripomienky k časopisu posielajte na našu e‐mailovú adresu
[email protected]
Anketa – zdravý životný štýl..........................s.3
Rozhľadňa.....................................................s.5
Vianoce sa blížia............................................s.6
Spoznávame svet na vlastných nohách.......s.10
Decká v akcii................................................s.11
Česká na vandrovke....................................s.13
Súťažko........................................................s.16
Tvorím, tvoríš, tvoríme................................s.22
Zábavník......................................................s.27
Sedím v lavici a moje oči uprene hľadia na zimnú divadelnú hru. Hlavnú úlohu obsadili tancujúce vločky, ktoré sa hojdajú v povetrí. Okno sa v tej chvíli premení na čarovný vchod do krajiny zázrakov. Tá je akoby zakliata. Vidím ju, ale nemôžem sa jej dotknúť. Hodvábne vločky sa usadili na konároch stromov. Pomaličky sa šmýkajú po štítoch striech. Kĺžu sa po cencúľoch, ktoré sťa ostré dýky prebodávajú pocit bezpečia. Domy sa menia na veľké torty poliate sladučkou polevou ... Milí čitatelia, ani ste sa nenazdali a už je tu druhé číslo nášho časopisu. Dozvedeli sme sa, že to prvé sa Vám veľmi páčilo a radi ste si ho prečítali (do III.B triedy sme pre veľký úspech poslali ešte jeden výtlačok). O čom sa môžete dočítať v tomto čísle? Šiestačky pre Vás pripravili a vyhodnotili anketu o zdravom životnom štýle. Rozhľadňa, tá je určená všetkým deckám bez výnimky. Problém, ktorý nás trápi, sú toalety. Veríme, že sa spolu s našou redakčnou radou pokúsite nájsť jeho riešenie. Veď ako sa vraví – viac hláv, viac rozumu.
Aj vy ste si určite všimli dátum v kalendári. Áno, Vianoce sa nezadržateľne blížia... Ak nezaspíte zimným spánkom, tak sa v tejto časti dočítate o vianočných zvykoch jednej rodinky z Bardejova, môžete si upiecť s nami vanilkové rožteky a pokúsiť sa vyzdobiť si sviatočný stôl slávnostne poskladanými papierovými obrúskami. Ak ste ešte nepísali Ježiškovi, dáme Vám tip na super darček, ktorým môže byť napríklad dovolenka pre celú rodinu. Pobyt v Chorvátsku a v Egypte Vám v reportáži Darček odporúča Paťo Michalec. A už sú tu naše pravidelné rubriky. Decká v akcii spríjemnili chvíle starkým z domova dôchodcov Archa, zúčastnili sa na Lampiónovom pochode, ba na Katarínu stihli aj povyháňať strigy a ochrániť nás pred zlými silami. Za veternými elektrárňami sme vandrovali po Rakúsku a absolvovali sme niekoľko skvelých koncertov. V rubrike Súťažko sa môžete dočítať o tom, akí sme výborní športovci, šikovní recitátori, nadaní spisovatelia či vynaliezaví slovenčinári. Tvorím, tvoríš, tvoríme Vám ponúka čítanie na dlhé zimné večery. Je z pera našich spolužiakov. Nájdete si tu texty o zime, o blížiacich sa Vianociach, príbehy, ktoré prinášajú rozprávkový pokoj, no i napätie (v dokončení poviedky C. Turanovičovej). Veríme, že aj Zábavník si našiel svojich priaznivcov. POZOR! Rozhodne neprehliadnite súťaž o malé vianočné ceny, ktorá je určená deckám 1. – 4. ročníka. Tých najmenších určite poteší obrázok na vymaľovanie, tých väčších zábavná angličtina a komiks, najstarší sa pobavia zrakovými klamami a úletmi zo školských lavíc. Naša redakčná rada sa touto cestou ospravedlňuje Saške B. z III.A triedy za to, že omylom neuviedla jej meno k dvom výborným tajničkám, ktoré pripravila do minulého čísla. Dni letia a kým dočítate posledné slovo tohto čísla časopisu, bude tu nový rok 2012. Čo si zaželať? Zdravie, šťastie, lásku, pokoj v duši... A, ako vraví básnik, každý deň stretnúť človeka. Človeka, akým je pán Mário Renco. Vďaka jeho nezištnej pomoci môžete držať v rukách každé číslo nášho časopisu. Sviatky plné radosti, zasnežených okien, lásky, nehy a očakávania Vám želajú Nikol Šinová, Sršienka a celá redakčná rada.
Zdravý životný štýl Robiť anketu je zábavné, ale aj náročné. Otázky na túto tému sme niekoľkokrát prepracovávali. Prečo? Jednoducho preto, že sme ich zle zostavili. Len ťažko by ste na ne mohli odpovedať. Napokon sme vám ju predložili v tejto úprave s 9 otázkami. ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– 1. Čo si myslíte o zdravom životnom štýle? A) Je to strata času. B) Je to dôležité pre moje C) Je to fajn, ale veľmi sa zdravie. tým neriadim. 2. Myslíte si, že sa stravujete zdravo? A) Áno. B) Nie. C) Neviem. 3. Jete každý deň nejakú zeleninu alebo ovocie? A) Áno, každý deň. B) Jem ich len občas. C) Nie. 4. Koľko litrov tekutín vypijete za deň? A) Jeden liter. B) Dva ‐ tri litre alebo aj C) Menej ako 0,5 litra. viac. 5. Aké tekutiny pijete počas dňa? 6. Koľko hodín denne venujete spánku? A) 9 – 10 hodín. B) 6 – 8 hodín. C) 11 hodín a viac. D) Menej ako 6 hodín. 7. Často navštevujete stánky s rýchlym občerstvením (napr. McDonalds)? A) Áno, niekoľkokrát do B) Niekedy, príležitostne. C) Nenavštevujem ich, týždňa. nechutí mi toto jedlo. 8. Radi športujete? A) Áno, rád/‐a, B) Športujem len rekreačne, C) Nie, nerád cvičím. pravidelne športujem. lebo nemám čas. 9. Ako trávite voľný čas? A) Prechádzkami v prírode. B) Prechádzkami so psíkom. C) Športovaním. D) Pri počítači alebo TV. E) Pri dobrej knihe. F) Na tanečných tréningoch. G) Hrou na hud. nástroji alebo spevom. H) Inak .
VÝSLEDKY ANKETY Veríme, že vás naša anketa oslovila a doslova horíte nedočkavosťou, aké sú výsledky z nej. Anketu vyplnilo 62 respondentov. Teší nás, že až 69% z vás považuje zdravý životný štýl za dôležitý. O tom, či sa stravuje zdravo, nemá predstavu až 41% z opýtaných. Práve toľko je však aj kladných odpovedí na druhú otázku. Je skvelé, že až 71% z respondentov denne konzumuje ovocie alebo zeleninu. Z vašich odpovedí na 7. otázku sme sa dozvedeli, že sa nezvyknete pravidelne stravovať v stánkoch s rýchlym občerstvením, vyhľadávate ich len príležitostne. Pri zdravom stravovaní nesmie chýbať ani dostatočný pitný režim. Žiaľ, len polovica z opýtaných vypije denne 2 či 3 litre tekutín. A čo najčastejšie pijeme? Vodu, minerálnu vodu a čaj. Až tretina však do pitného režimu zaradila aj malinovku, pätina z vás zase džús a kofolu. Teda všetko sladené nápoje a tie nášmu telu veľmi neprospievajú. Dostatok spánku je nesmierne dôležitý, pretože ho naše telo potrebuje na regeneráciu. Až polovica z opýtaných spí 6‐8 hodín a zrejme tí menší 9‐10 hodín, čo je asi 26%. K zdravému životnému štýlu neodmysliteľne patrí aj pohyb. Je skvelé, že takmer 75% z respondentov sú zanietení športovci, teda športujú radi a pravidelne. Najviac voľného času trávia športovaním a prechádzkami v prírode. Medzi opýtanými je však aj dosť takých, čo radi sedia pri počítači, televízore alebo pri dobrej knihe. Z toho to posledné je aspoň kvalitné vyplnenie času nadobúdaním slovnej zásoby. Niektorí z vás trávia svoj voľný čas aj inak, napr. vonku s kamarátmi, učením, s rodinou, naháňaním sestry, jazdou na koni. Žiaľ, niektorí z vás majú pocit, že toho voľného času je málo, takmer žiaden ( asi to budú naše pani učiteľky). K najkrajším vyplneným anketám patrí tá, kde sa nám opýtaný zveril s tým, že svoj voľný čas trávi pri počítači a televízore, ale chcel by to zmeniť. Naša redakčná rada mu praje, aby sa mu toto smelé predsavzatie podarilo uskutočniť. Anketu pripravili: Deniska Oláhová, Viki Bugová, VI.A trieda Anketové lístky rozdali a výsledky vyčíslili: Julka Molčanová, Lenka Mlynarčíková, Deniska Oláhová, Terka Klepková, Kaja Sahulová, Olivi Kriváňová, Lucka Knapcová, VI.A trieda Vyhodnotenie zostavila Sršienka
Blížia sa Vianoce. Prvým darčekom, ktorý dostala naša staručká školička ešte v auguste, boli nové okná v priestoroch toaliet. A to vďaka skvelému rozhodnutiu našej pani riaditeľky, ktorá ušetrila dajaké peniaze a snažila sa vyriešiť aspoň ten najväčší problém. Škoda len, že sa nepodarilo vymeniť aj ďalšie okná. Napríklad v školskej knižnici sa okná už ani nedajú oknami nazvať. My z redakčnej rady sa k nim radšej ani nepribližujeme. Drevo je prehnité, s každým otváraním či zatváraním okna padá tmel, ktorý kedysi držal sklo v drevenom ráme. Problémy s roletami nemá zmysel riešiť, kým budova nedostane nové okná. Myslíme si, že s týmto nám Ježiško určite nepomôže, nech by sme mu napísali tisíce prosebných listov.... No neodbočujme od témy TOALETY. Skúsme sa však preniesť do sveta fantázie. Vojdeme dnu a v každej kabínke dosky žiaria čistotou. Vzduch vonia, v mise je priezračná voda. Toaletný papier je samozrejmosťou. Nie však na zemi, ale v stojane na to určenom. Po použití tekutého mydla zostávajú umývadlá nablýskané ako predtým. Aj vám sa páči táto predstava? A pritom stačí tak málo, aby sa stala skutočnosťou – správať sa aj na toaletách ako ľudia. Teda presne tak, ako to robíme doma. Ako by ste riešili tento problém vy, milí čitatelia? Doručte, prosím, vaše nápady komukoľvek z redakčnej rady. Odmena za najlepšie nápady vás už čaká. Julka Molčanová, Terka Klepková a Sršienka, VI.A trieda
Veru tak. Už mesiac nás na to upozorňujú obchodné reťazce po celom Slovensku. Lenže Vianoce, tie by nemali byť o darčekoch, ba ani o nervóznom zhone pri pečení tisícich druhov pečiva či odpadávaní od vyčerpania, pretože na každom kúštičku nábytku sa musia lesknúť hviezdičky... Vianoce, tie by mali byť... Aké? To už záleží len na vás. Aby sme vám spríjemnili predsviatočné i sviatočné chvíle, ponúkame vám článok o tom, ako vyzerajú nebratislavské Vianoce, nájdete tu aj výborný recept na vanilkové rožteky, ktoré sa samy rozpúšťajú v papuľke. Samozrejme, nechýba ani nápad na vianočné prestieranie. Skladanie papierových obrúskov týmto spôsobom zvládnu aj tí menej zruční. Skúste sa inšpirovať... Ak, samozrejme, nezaspíte zimným spánkom ako medvede či plchy.
Aj vy máte pocit, akoby vás premáhal počas zimných dní spánok? Verte, že to nie je ten zimný, ba ani ten zimný nepravý.
Mnoho medveďov, osobitne tie, čo žijú v chladných oblastiach, prekonáva tzv. nepravý zimný spánok. Na zimu sa medveď utiahne do pripraveného brloha a žije z tukových zásob v tele. Od pravého zimného spánku sa tento stav líši tým, že mu neklesne telesná teplota. Medvieďatá sa často narodia v čase zimného odpočinku.
Plch sivý si z listov a machu vytvára veľmi dobre zateplené zimné hniezdo v černiciach a iných rastlinách. Zvyčajne si okolo tela pevne ovinie svoj chvost a zaspí hlbokým spánkom. Kristína Krchňáková, V.A
Tento štýl sa môže hodiť na vonkajšiu párty, kedy chcete príbor s obrúskom krásne nadekorovať a príbor čiastočne skryť. Stačí si obrúsky pripraviť a potom ich môžete skladať na pripravený stôl. Postup: 1. Zložený obrúsok otočte tak, aby pravý horný roh tvoril vejár. 2. Vezmite prvý list obrúska a zrolujte ho, kam až to pôjde. Potom zrolovanú časť obrúska uhlaďte. 3. To isté urobte s druhým listom obrúska a roličku zastavte tesne nad vytvorenú prvú roličku. 4. To isté zopakujte s tretím listom obrúska. 5. Obrúsok otočte spodnou stranou nahor a ľavú stranu obrúska prehnite k sebe. 6. To isté urobte s ľavou stranou obrúsku a obrúsok zafixujte. Potom ho stačí otočiť a položiť na tanier. Dnu môžete vložiť pripravený príbor. Námet: p. vychovávateľka J. Adamíková
(rozpúšťajúce sa v papuľke)
Na cesto budeme potrebovať: 240 g obyčajnej hladkej múky T 650 (na obale býva zelený nápis) 100 g Hery 100 g masla 100 g mletých vlašských orechov 60 g práškového cukru štipku soli Na obaľovanie upečených rožtekov si pripravíme zmes vanilkového a práškového cukru, približne v pomere 1 vanilkový cukor na 3 polievkové lyžice práškového cukru. Na dosku si pripravíme preosiatu múku, pridáme Heru, maslo, mleté vlašské orechy, práškový cukor a štipku soli. Všetko dobre zmiesime, z hotového cesta si urobíme valec (priemer cca do 3 cm), ktorý nakrájame na približne rovnaké kúsky ( 1‐ 2 cm hrubé, podľa toho, aké veľké chceme mať rožteky). Potom na pomúčenej doske šúľame malé valčeky, ktoré stáčame do tvaru rožteka a ukladáme na plech, vystlaný papierom na pečenie. Rožteky pečieme v elektrickej rúre predhriatej na 150 stupňov Celzia. Po vytiahnutí z rúry ich necháme trošku vychladnúť. Ešte teplé ich obaľujeme v zmesi vanilkového a práškového cukru a ukladáme ich do nádoby, ktorú možno uzatvoriť. Upozornenie: Ide o veľmi krehké pečivo, takže s ním treba opatrne narábať. Veľa úspechov pri pečení vám želá Sršienka.
U nás doma sú Vianoce asi iné ako tu, v Bratislave, lebo pochádzam z východného Slovenska. 24. december sa začína ako každý iný deň, až nato, že nikto z rodiny neraňajkuje, ba dokonca neje až do večere. Vianočné koláče sú už napečené a od skorého rána sa u babky vyvára. Napoludnie ideme do kostola na námestí. Omša trvá hodinu a pol. Po nej sa odoberieme na cintorín zapáliť sviečku tým, čo už nie sú medzi nami. Keď sa vrátime k babke, začíname chystať stôl na vianočnú štedrú večeru. Popri tom počúvame koledy, spievame si ich a pozeráme rozprávky. Presne o piatej popoludní si celá rodina sadá za stôl. Večeru začíname zapálením sviečky a modlitbou. Potom prichádza na rad jablko, ktoré si rozdelíme na toľko častí, koľko nás sedí pri stole. Nasledujú vianočné oblátky, ktoré jeme aj k ďalšiemu chodu – juške. Tak u nás voláme polievku, ktorá sa varí z vody z kyslej kapusty, zemiakov a klobásky. Po juške prichádzajú na stôl aj ďalšie dve polievky – šošovicová a hrachová. Tie symbolizujú štedrosť. Po nich sa podáva tradičné vianočné jedlo nášho regiónu – bobaľky. Sú to malé pečené buchtičky namočené v mlieku, posypané makom i cukrom a poliate maslom. Predposledný chod – varené roztlačené zemiaky – jeme s varenou kyslou kapustou. Na záver vianočného menu prichádza pečený alebo vysmážaný kapor, varená domáca klobása a majonézový šalát. Že sa vám tých chodov zdá priveľa? Ani vy by ste určite nereptali, že toľko jete, keby ste celý deň držali pôst tak ako my. Pri stolovaní dodržiavame ešte jednu tradíciu. Všetci jeme z jedného taniera, prípadne z dvoch tanierov či mís, ktoré sa ukladajú do stredu stola. To znamená, že nikto z nás nemá svoj vlastný tanier. Po večeri nasleduje rozbaľovanie darčekov a zvyšok večera strávime všetci spolu. Štedrý deň sa končí tým, že ideme do kostola na vianočnú omšu. Teda takéto sú Vianoce u nás v Bardejove. Vivi Kerekesová, VI.A trieda,
Darček Vianoce sa blížia a všetci premýšľame, o aký darček poprosiť Ježiška. Píšeme dlhé zoznamy všelijakých hračiek, hier, knižiek... A čo keby sme si zaželali len jediný darček pre celú rodinu – dovolenku pri mori? Aké to je, keď si len tak leňošíte, o tom si prečítajte v reportáži Paťka Michalca, ktorý sa v lete určite nenudil. Na tomto ostrove v Jadranskom mori bolo super. Teplota vzduchu dosahovala pekných 35 °C, teda bolo príliš teplo. Keď sme dorazili na ostrov, zaplávali sme si v bazéne s delfínmi. Jednoducho čosi neopísateľné! Potom nasledovalo čľapkanie v mori, ktoré vystriedalo pitie kakaa v miestnom bare menom Kaštieľ. A zase kúpanie... Po plávaní sme sa išli najesť. Dal som si steak a pizzu, ale nepohrdol som ani šalátom. Potom sme si opäť išli zaplávať, v mori i v bazéne. Večer sme strávili v meste a tam som si dal obrovský kopec zmrzliny. Chutila mi aj skvelá palacinka. Počas dovolenky v Chorvátsku sme sa zastavili aj na pieskovej pláži. Tu som si požičal vodný skúter a v mori som si na ňom zajazdil. Tak tento zážitok vám vrelo odporúčam. Ďalšia časť prázdnin sa odohrala v Egypte. Otec nás tam poslal nočným letom. Let bol skvelý a to preto, že som ho celý prespal. S maminou sme navštívili krásnu oblasť menom Sharm el Sheikh. Boli sme ubytovaní v nádhernom hoteli. V Egypte bolo ešte teplejšie, teda o takých 5 stupňov Celzia viac ako v Chorvátsku. Keď som vyšiel z hotela, mal som na výber, či sa chcem kúpať v mori alebo v bazéne. Vybral som si bazén a navečer som vliezol aj do mora. Vyskúšal som si aj sedenie na ťave, ale to nebolo nič pre mňa. No aj tak mám na Egypt pekné spomienky. Paťo Michalec, VI.A trieda
Október je Mesiac úcty k starším. Aby sme tých najstarších potešili, vybrali sme sa s programom piesní a tancov na Kramáre do domu dôchodcov Archa. Hneď na začiatku nás privítala milá pani Janáčová, vedúca DK na Stromovej ulici, a neskôr aj pani riaditeľka Archy. Keď sme už mali vystúpiť, pochytila nás strašná tréma. No nakoniec sme ju prekonali. Najprv sme starkým zahrali na flautách, potom sme im pekne zaspievali a zatancovali. Za koncert, ktorý sme im urobili, nás čakala odmena – veľký potlesk, ale aj slzičky v očiach nášho publika. Po malom občerstvení sme odchádzali späť do školy. Pre nás a určite aj pre starkých bolo toto vystúpenie ozajstným zážitkom. Paťa Somogyiová, Linda Krajčovičová a Kika Krajčovičová, IV.A trieda
Dňa 25. novembra bol pre deti prvého stupňa základných škôl pripravený program na Kuchajde ‐ Lampiónový pochod, na ktorom sa zúčastnili aj žiaci našej školy. Po príchode na Kuchajdu si deti pozapaľovali lampióny (samozrejme s pomocou pani vychovávateliek). Decká si navzájom poukazovali lampióny, veď každý z nich sa chcel pochváliť tým svojím, najkrajším. Žiaľ, jedna malá detská dušička ostala smutná, keďže jej lampión zhorel. Neskôr sa celý húf detí presunul k altánku, kde sa rozdávali sladkosti, tombolové lístky a lampióny, ktorými sa mohli potešiť aj tí, čo si vlastný lampión nepriniesli. Potom nastal presun k amfiteátru, kde pán starosta rozdával deťom, trasúcim sa od zimy, čaj na zahriatie. Vtedy na pódium vyšla Dominika Mirgová a čo‐to zaspievala jej malým “fanúšikom“. Hoci v piesni od Rihanny boli jej výšky falošné, malým poslucháčom to bolo zjavne jedno, pretože väčšina detí nepoznala ani Dominiku, ani spievanú pesničku.
Tesne pred záverom akcie vyšiel na pódium pán starosta a organizátori pochodu. Nasledovala tombola. Decká sa veľmi tešili, pretože každý dúfal, že vyhrá práve on. Z našej školy bol vylosovaný jeden chlapec z 2.B triedy a domov si odniesol sadu 150 spoločenských hier. Čoskoro si po viaceré deti prišli rodičia, ostatní sa s pani vychovávateľkami vrátili do školy. Ja som síce neprekypovala nadšením, keďže som poriadne vymrzla, ale deťom sa akcia nesmierne páčila. Nina Mackovičová, VIII.A trieda
Na Katarínu je prvý stridží deň. Aby sme našu školu ochránili pred strigami, decká zo IV.A chodili z triedy do triedy a dievčatá, oblečené do plachiet, vymetali z kútov zlé sily. Chlapci robili pomocníkov i tanečníkov. Spoločne porozprávali žiakom 1. – 4. ročníka o zvykoch na Luciu. Pozorní poslucháči im doslova viseli na perách. Za pomoc pri strojení dievčat i behaní po škole ďakujeme našim ochotným deviatačkám – Majke R., Dorotke S., Janke D., Majke M. Sršienka
...alebo dva pohľady na jeden výchovný koncert Dňa 16.11.2011 sme sa vybrali na výchovný koncert. Celé sa to začalo príhovorom jednej popletenej profesorky, ktorá nás oslovovala „dušinky“. Začala nám rozprávať, že hudba je všade okolo nás. Vtedy sme sa preniesli do dôb, kedy ešte muzika neznamenala tak veľa. Vtom prišli Harmónia, Rytmus a Melodika oblečení v čiernych plášťoch s kapucňami, roztrhli noty a vlastne prestali držať spolu. Rytmus prišiel na pódium sám a začal tlieskať nejaký rytmus, po chvíli sme sa k nemu pridali i my – obecenstvo. Len čo si sadol, objavila sa aj Melodika a začala hrať na priečnej flaute. No zostali pohádaní a nechceli sa dať dokopy. Nakoniec na pódium vystúpila aj Harmónia a začala hrať na klavíri. Po niekoľkých výmenách názorov a presviedčaniach publika začali spolupracovať a zahrali nám spoločnú skladbu. Niektorí z nás toto vystúpenie videli v priestoroch VŠMU a myslím si, že toto je zatiaľ jeden z najzaujímavejších, najvtipnejších a najlepšie spracovaných výchovných koncertov. Po vystúpení zožali účinkujúci veľký potlesk. Som si istá, že nie som jediná, ktorej sa toto vystúpenie páčilo. Miška Magulová, VII.A trieda Výchovný koncert v Stredisku kultúra na Vajnorskej ulici bol o troch dôležitých výrazových prostriedkoch v hudbe: o rytme, melódii a harmónii. Hlavnou myšlienkou koncertu bolo to, že všetky prostriedky sú v hudbe rovnako dôležité a bez nich nie je hudba tým, čím má byť. Tento koncert sa nám, deťom, veľmi páčil a bol asi najlepší zo všetkých koncertov, ktoré sme absolvovali. Dorotka Kozárová, V.A trieda
Ráno sme sa zobudili a bolo príšerné počasie. A to sme mali ísť na exkurziu do Rakúska. Náladu nám to však nepokazilo. Veď sme sa všetci tešili, že sa nemusíme učiť a ešte k tomu si pochutíme na rakúskej čokoláde. Naša prvá zastávka bola vo veterných elektrárňach. Rozprávali nám tu o využití vetra pre domácnosť a pustili nám krátky film o veterných vrtuliach. Dozvedeli sme sa, že jedna z vrtúľ sa postaví už za 2 dni. Po filme nás už čakal autobus a vyrazili sme smerom na pole zblízka sa pozrieť na jednu z vrtúľ. Prekvapilo nás, že pôjdeme až tak blízko, priamo do jej vnútra. Všetci sme zažili aj nový pocit, a to stáť priamo pod vrtuľou, ktorá sa nad vami toči veľkou rýchlosťou. Potom sme sa už pobrali do čokoládovne v Kitsee. Aj tu nám premietli krátky 10‐minútový film. Tentoraz o tom, ako sa vyrába čokoláda. Urobil nám síce chute na čokoládu, ale pani sprievodkyňa nás zobrala priamo do továrne. Len potom nám začali tiecť slinky... Keď nás vyprevadila von z továrne, všetci sme leteli smerom k predajni so sladkosťami. Mohli sme vojsť iba po pätnástich, preto bol vonku strašne dlhý rad. Deti, ktoré si už nakúpili, vychádzali von s plnými taškami a úsmevom na tvári. V autobuse nám pani učiteľky zakázali jesť nakúpené dobroty, ale všetci sme potajomky maškrtili na banánoch v čokoláde. Úplne unavení sme sa vrátili pred školu s plným bruchom sladkostí. Na obed, ktorý nás v škole čakal, už nikto ani nepomyslel. Čo dodať na záver? Veľké poďakovanie pani riaditeľke I. Kopáskovej a pani učiteľke D. Bakošovej za skvelú exkurziu. Veronika Zakálová, VII.A trieda
Vo štvrtok 10. novembra sme boli na koncerte Pesničky z vrecka pre veselé decká. Koncert sa uskutočnil v dome kultúry ISTROPOLIS. Keď sme tam prišli, usadili sme sa a aj s ostatnými školami sme netrpezlivo čakali, kedy sa to začne. Hudobníci meškali polhodinu, ale vynahradili nám to zaujímavým programom. Spievali o tom, aké je dobré pomáhať všetkým ľuďom, ktorí pomoc potrebujú. Posolstvom celého koncertu bolo, že často aj deti môžu niekomu pomôcť, ba dokonca mu zachrániť život. Muzikanti boli milí a zábavní, ich vystúpenie sa mi páčilo. Napriek tomu ma koncert z minulého roka bavil viac. Saška Leščáková, IV.A trieda
Budú z nás akademici? Vyzerá to tak, že budú (ak nám náhodou pôjde načas električka). Aj v tomto školskom roku totiž 76 detí z našej školy navštevuje cyklus 4 koncertov Slovenskej filharmónie pod názvom Hudobná akadémia. Prvý koncert z cyklu 4 koncertov sa konal 26. októbra v historickej budove SND. Vypočuli sme si rozprávku Peter a vlk od S. S. Prokofjeva. Namiesto hercov, ktorí by stvárňovali jednotlivé postavy v rozprávke, tu však bolo počuť iba nástroje. Petra predstavovali sláčikové nástroje, kačku hoboj, mačku klarinet. Vlka zobrazovali zvukom lesné rohy, vtáčika priečna flauta. Starého otca hral fagot a poľovníkov bicie nástroje. Do hudby znelo sprievodné slovo rozprávača Mariána Slováka. Tento koncert bol veľmi pekný, plný napätia, najmä keď sa Peter snažil chytiť vlka. No keďže to bola rozprávka, všetko sa napokon dobre skončilo.A my sa už tešíme na ďalší koncert, ktorý bude v januári. Lenka Mlynarčíková a Viki Bugová, VI.A trieda
A už je to tu! Súťažíme naplno. V atletike, florbale, volejbale, v prednese povestí... Kedy sa tohtoročný súťažný kolotoč zastaví? Tak toto viem úplne presne. Bude to 30. júna 2012. Ale dovtedy bude mať každý z vás priestor na to, aby ukázal, v čom je najlepší. Takže ponuka súťaží na mesiace december, január a február bude bohatá na športové zápolenia, uskutočnia sa matematické súťaže, zúčastníme sa projektu Modrá škola, olympiády v anglickom jazyku, okresného kola Šalianskeho Maťka, školského kola literárnej a výtvarnej súťaže Európa v škole, zaspievame si na školskom i okresnom kole Novomestského škovránka (presun termínu školského kola súvisí so zmenou termínu okresného kola) ... No nie je to skvelé? Aj TY, čo práve čítaš túto rubriku, môžeš ukázať, v čom si fakt skvelý. Preto pozbieraj odvahu a zapoj sa do niektorej zo súťaží. Naša redakčná rada TI už teraz drží palce tak, ako sme ich držali tým, čo sa niektorej zo súťaží už zúčastnili. A že na Českej sú veľmi šikovné decká, zistíš, keď si prečítaš nasledujúce články Sršienka
Dňa 29.11.2011 sa uskutočnilo školské kolo súťaže v prednese povestí pod názvom ŠALIANSKY MAŤKO. V porote boli 4 pani učiteľky: N. Hergottová, A. Pavlíková, M. Zibalová a H. Koválovská. Teraz vám ponúkam pohľad na priebeh školského kola. I. kategória: Ako prvá recitovala Yasemin Ďurajková. Je iba druháčka a na svoj vek je veľmi talentovaná. Zarecitovala povesť VOĽBA MATEJA ZA KRÁĽA. Prednášala naozaj pekne. Klobúk dole! Druhá recitátorka ‐ Rebecca Gürtlerová ‐ predniesla povesť STOLČEK. Síce urobila pár chýb, prednášala však dobre. Ako tretia nám povesť TRESTAJÚCA STUDŇA zarecitovala Miroslava Hargašová. Pekne artikulovala a na svoj vek prednášala veľmi dobre. Po nej vystúpila Scarlet Baloghová s povesťou STOLČEK. Tiež pekne artikulovala a vžila sa do svojej povesti. Potom nám Ema Hergottová predniesla povesť ČERTOVSKÝ ŠAŠO. Povesť precítila a ani raz sa nepomýlila. II. kategória Prvá recitovala Monika Grančičová povesť STOLČEK, ktorú sme síce už 3‐krát počuli, ale v jej podaní znela tak, že upútala publikum. Ako druhá nám povesť PANENSKÁ VEŽA NA DEVÍNE predniesla Monika Vrábliková. Rozprávala pútavo a doslova sa vžila do svojej povesti. Julka Hurbaničová nám zarecitovala POVESŤ O RAČIANSKOM PEKLE. Táto povesť je veľmi napínavá a Julka ju predniesla naozaj pekne.
Štvrtá recitovala Karin Podhorcová, a to POVESŤ O DRAKOVI A RYTIEROVI – PREČO JE MESTO SVÄTÝ JUR PRI BRATISLAVE. Rozprávala veľmi pútavo a jej prednes nás vtiahol do deja. Agáta Kertészová prednášala povesť TSAUNCHERL (čítaj Čankerl) – ČIERNY PES. Túto krásnu povesť recitovala pekne a správne artikulovala. Ako šiesty nám Stanislav Kosorin predniesol povesť TAPISÉRIE. Precítil svoju povesť a tiež pekne artikuloval (Stanko bol jediným chlapcom v školskom kole tejto súťaže!). III. kategória Prvá recitovala Monika Mačáková povesť ČERVENÝ KAMEŇ, ktorá bola pútavá, pekná a napínavá. Monika dobre využíva hlas a jej povesť znela veľmi pekne. Druhá predniesla Michaela Magulová povesť PAJŠTÚNSKY DUCH. Na drábovi v jej podaní sa obecenstvo schuti zasmialo. Tretia recitovala Viktória Bugová SKAMENENÝ CHLIEB. Povesť bola trochu pridlhá, ale Viki to bezchybne zvládla a môže byť na svoj výkon právom hrdá. VYHODNOTENIE I. kategória 1. miesto: EMA HERGOTTOVÁ 2. miesto: REBECCA GÜRTLEROVÁ, SCARLET BALOGHOVÁ 3. miesto: MIROSLAVA HARGAŠOVÁ Pochvalné uznanie: YASEMIN ĎURAJKOVÁ II. kategória 1. miesto: STANISLAV KOSORIN, MONIKA GRANČIČOVÁ 2. miesto: JULKA HURBANIČOVÁ 3. miesto: KARIN PODHORCOVÁ III. kategória 1. miesto: VIKTÓRIA BUGOVÁ 2. miesto: MICHAELA MAGULOVÁ 3. miesto: MONIKA MAČÁKOVÁ Reportáž pripravila Dorotka Kozárová, V.A trieda
O tejto súťaži sme písali už v minulom čísle. Každý rok sa v okresnom kole umiestňujú práce našich žiakov na prvých troch miestach, a to zväčša v I. a III. kategórii. Získať umiestnenie v II. kategórii je naozaj ťažké, keďže konkurencia je veľká a aj početná. Aby sme vás motivovali, ponúkame vám na čítanie aspoň 1 písomnú prácu, ktorá v minulom roku získala ocenenie v rámci nášho okresu. Ak si po jej prečítaní poviete, že aj vy niečo podobné dokážete napísať, tak to urobte. Zapojte sa do školského kola tým, že prácu napíšete a odovzdáte ju pani učiteľke, ktorá vás učí slovenčinu. POZOR! Najneskôr však posledný januárový týždeň. Takže hor sa do čítania a písania! Pomoc druhým Pomoc ľuďom, ktorí to potrebujú, by sa nemala odmietať. Deň pred Vianocami mi mamička dala do škatuľky koláčiky, ktoré sme spolu napiekli, a trochu ovocia i orieškov. Na papierik som napísala, že je to pre ľudí, ktorí nemajú kam ísť, a nakreslila som aj vianočný stromček. Potom som tú škatuľku odniesla ku škole, kde chodím. Vedela som, že sem chodia ľudia, ktorí sú aj trochu špinavší a možno aj hladní, pretože niekedy pýtajú aj nejaké peniažky. Keď sme večer išli s ockom a bračekom von zapáliť prskavky len tak zo zábavy, všimla som si, že tam už škatuľka nie je. Mala som dobrý pocit z toho, že som niečo dobré urobila a chcela by som tak robiť každý rok pred Vianocami. Adriana Chalmovská, III.A trieda
Jeden mrazivý piatok, konkrétne 11. novembra, sme miesta v školských laviciach vymenili za športový zážitok v hale Elán. Súťažili sme v ľahkej atletike, a to v disciplínach: beh na 60 m, 400 m, 600 m, skok do diaľky a štafeta na 3 x 200 m. Najviac sa darilo Kristiánovi Golejovi z IX.A triedy, ktorý v behu na 600 m obsadil 1. miesto. Ani dievčenská štafeta v zložení Viktória Šmálová – VIII.A, Terézia Šmálová – VII.A a Laura Moravčíková – VI.A a chlapčenská štafeta v zložení Kristián Golej – IX.A, Nicolas Potančok – VIII.A a Dominik Radič – V.A sa nemusia hanbiť za pekné 4. miesto. Dobré 5. miesto v behu na 400 m obsadil Dominik Radič z V.A triedy. Spokojní a plní dojmov sme sa s pani učiteľkou Jančiarovou vrátili do školy. Laura Moravčíková, VI.A trieda
Dňa 24. novembra sme sa vybrali na súťaž vo volejbale. Keďže viaceré naše dievčatá chodia na volejbal, boli sme si isté, že turnaj vyhráme. O tom, že nielen my vieme hrať volejbal, sme sa presvedčili v prvom zápase. Proti nám stálo družstvo skvelých volejbalistiek. Samozrejme, hrebienok nám okamžite spadol, pretože, ako sa dalo čakať, ten zápas sme prehrali. No nevzdávali sme sa a bojovali sme ďalej. Napokon sme sa prebojovali až na 3. miesto. Chlapci tiež nedopadli najhoršie. Síce sa neumiestnili na prvých priečkach, ale neskončili ani poslední. Viki Šmálová, VIII.A trieda
Nie, nebojte sa! Žiadne skoky, behanie, vrhanie guľou... Len citlivé narábanie s materinským jazykom. Obvodného kola tejto olympiády sa zúčastnila aj Nikol Šinová, ôsmačka z našej školy. Súťažila v kategórii C (žiaci 8. a 9. ročníka, tercie a kvarty osemročných gymnázií). V konkurenčnej prevahe deviatakov a gymnazistov napokon obsadila skvelé 4. miesto, umiestnila sa najlepšie spomedzi ôsmakov a za sebou nechala aj 6 o rok starších súťažiacich. Tejto súťaže sa účastníme už viacero rokov a toto je zatiaľ najvýraznejší úspech. A čo jej k nemu pomohlo? Práca na hodinách slovenčiny, neustále zvedavé otázky, ktorými často bombarduje učiteľku SJ, no aj veľká dávka vynaliezavosti a schopnosti zúročiť všetko, s čím sa v živote stretla. Nikol blahoželáme a dúfame, že našu školu bude v tejto súťaži reprezentovať aj o rok. Sršienka
Vo štvrtok 3. novembra 2011 som sa aj ja konečne uliala zo školy. Ale nielen ja. Aj Jakubko Koval, Maťo Hauer, Tomi Vyrúbal, Lukáško Hipp, Lukáško Vlčko, Filipko Koval, Mirko Bukviš, Miško Varga, Samko Tancoš, Filipko Černý, Lukáško Ukropec. Keďže nás na florbale trénuje pán školník A. Suvandžiev, aj ten v škole chýbal. V športovej hale na Pionierskej ulici nám už pri príchode muselo byť jasné, že to budeme mať ťažké. Žiaci ostatných škôl boli od nás asi o dve hlavy vyšší. Takže oba zápasy sme prehrali. Čuduj sa svete, plakal len jeden z nás a to preto, že ho tréner nepostavil proti tým šiestackym slonom. Hoci nás to nepotešilo, sľúbili sme si, že o pár rokov im ukážeme, akí sme skvelí florbalisti. Emi Hergottová, III.A trieda
Dňa 10.11. sme sa vybrali zahrať si florbal a, samozrejme, získať čo najlepšie umiestnenie. Keďže chlapčenských družstiev bolo neúrekom, rozdelili ich do štyroch skupín. Naši chlapci boli v poslednej skupine a v nej skončili druhí, čiže odohrali si svoje zápasy v skupine a išli naspäť do školy. Musíme pochváliť brankára Dávida Bugára , no aj hráčov, ktorí do zápasov vložili všetko. My dievčatá, teda dievčenské tímy, sme boli zadelené do jednej skupiny, lebo hrali len štyri družstvá. Hrali sme každý s každým. Hneď, ako sme nastúpili na prvý zápas, ovládol nás malinký stres (teda najmä mňa). Ale, ako sa neskôr ukázalo, nebol na to dôvod, pretože vďaka našim strelkyniam Janke Duchoňovej a Viki Ščasnej sme prvého súpera rozdrvili. Druhý zápas sme síce remizovali, no ten tretí sme vyhrali s vysokým skóre 4:0. Keďže dve najlepšie družstvá, teda aj to naše, mali rovnaký počet bodov, hrali sme ešte jeden zápas. Nastúpili sme s vedomím, že vyhráme. Ale bol to omyl. Asi v tretej minúte zápasu bol strelený gól do našej bránky. „Nie!!!“ ozvalo sa z našich hrdiel. Neuveriteľné! Našej jedinečnej brankárke Ivetke Baňárovej sa odrazila loptička od prilby priamo do brány. Bolo to hrozné! To sklamanie! Viki a Janka sa hodili na parkety. Ja som si o ne začala trieskať hlavu (týždeň som tam mala modrinu). Ale povedali sme si, že aj druhé miesto je pekné (ale prvé je krajšie). So sklamaním sme sa vrátili naspäť do školy. Dievčenský tím tvorili: Emka Hergottová, Ivka Baňárová, Majuš Marečková, Majči Rajtárová, Viki Ščasná, Teri Šmálová, Kajka Wecková, Janka Duchoňová, Laura Gregorová a Viki Šmálová. Najlepší hráč z chlapcov: Kristián Golej Najlepšia hráčka z dievčat: Viktória Šmálová Najlepší tréner a rozhodca: Anton Suvandžiev Najlepšie fotografky: Laura Gregorová & Majka Marečková Najmenšia hráčka: Emi Hergottová Najlepší dozor: pani učiteľka Katka Csányiová Viki Šmálová, VIII.A trieda
Spoločná fotka aj s chlapcami. Tieň: pán školník Anton Suvandžiev.
Sklamanie z prehry. Tvrdý boj v zápase.
Takmer víťazné družstvo dievčat.
...alebo čítanie na dlhé zimné večery
Každý z vás sa dočká, Vločka jemne sadne na zem, príbeh na vás počká. Bola jedna vločka. zmizne čoskoro. Autíčka, tie znovu jazdia, A tá vločka maličká veď sa nič zlé nestalo. letí vedľa autíčka. Vločiek ale padá viac, Naraz všetky autíčka všetci sa im tešia. hľadia na tú vločku. „ Zas prichádza vianočný čas.“ A o chvíľu? Búračka?! Koláčiky piecť bežia. Len sa ťukli trošku. Kristínka Krajčovičová, IV.A trieda
Raz sa vločka zobudila a pozrela sa dolu na svet. Potom skočila a už letí, letí medzi deti. Dopadne na zem a myslí si: Letela som, letela som a aj som pekná bola. Ale veď ešte stále som nádherná! Pozrela sa do neba a za ňou letí ďalšia vločka. Je taká pekná, bielučká, hoci je od nej menšia. Pyšná vločka sa nadurdí a začne kričať: „ To neplatí! Ona je menšia, veď ju takmer nevidno, určite sa ešte vo vzduchu rozpustí!“ Malé dievčatko chytí drobnú vločku na rukavičku. „ Tá je pekná,“ povie a dá ju do mištičky. No vločka sa v okamihu rozpustí. Dievčatko sa rozplače. Keď pyšná vločka zbadá jeho slzy, začne plakať a od žiaľu sa rozpustí. Aj ona sa dostane späť do snehových oblakov. Na druhý deň sú Vianoce a s Vianocami prichádza veľké kúzlo. A to kúzlo pomohlo dvom odlišným vločkám skamarátiť sa a zase sa vrátiť na svet. Pozrite sa, sneží! Martinka Slezáková a Lucka Pavlíková , IV.A trieda
Keď som bol malý, veľmi rád som sa pozeral vonku na hviezdy. Zrazu som uvidel, ako jedna padá kúsok odo mňa. Išiel som sa na ňu pozrieť...bola to zlatá hviezda. Stále žiarila a ja som si ju zobral domov. Na druhý deň svietila len trošku, na tretí deň úplne prestala žiariť. A na štvrtý deň zomrela. Plakal som, bola ako z kameňa. O rok sme ju zobrali a dali na vianočný stromček. A stal sa zázrak! Celučká sa rozžiarila. Tie Vianoce boli šťastné a veselé. Miško Varga, IV.A trieda
Žil raz jeden žralok Karol, ktorý ako jediný zo žralokov neznášal mäso. Bol vegetarián. Všetci sa mu čudovali a presviedčali ho, že mäso je dobré a zdravé, ale on ich nepočúval. O tom, že je vegetarián, vedeli len jeho príbuzní – žraloky – a jeho najlepší kamarát Oliver. Malá rybička Oliver sa Karola nebál. Nemal sa prečo. Veď Karol by nezjedol ani sardinku. Raz keď sa spolu naháňali, uvideli ich dvojčatá, medúzy Hinata a Sakura. Medúzy netušili, že Karol a Oliver sú priatelia. Mysleli si, že Karol chce Olivera zjesť. A preto Hinata uspala Karola a Sakura rýchlo zobrala Olivera preč od nebezpečného žraloka. Oliver medúzam vysvetlil, že sa s Karolom priatelí a nemusia sa báť, pretože tento `nebezpečný žralok` je vegetarián. Keď sa Karol prebral, medúzy ich pozvali na obed. Až do hlbokej noci sa hrali a zabávali. Od toho dňa sú v mori známou kamarátskou štvorkou. Jurko Varsányi, VI.A trieda
Ahoj! Hav, hav, volám sa Bobby. Chcel by som od Ježiška novú búdu, pretože moja je veľmi malá a stará. Snívam o veľkej dvojmetrovej búde. Zvnútra by mala modrú tapetu s bielymi kostičkami a zvonka by bola čierna. Mal by som tam určite obrázok mojej ženy. Bola malá, biela a bola to kosť. Ale skutočná ‐ malá chutná biela kostička, hihi....
Dvere na búde by boli samootváracie a za nimi hneď vľavo by stál stroj so zmrzlinou a ľadovou dreňou. Tú mám totiž veľmi rád! Na zemi by ležal zeleno‐žltý koberec s dvoma červenými miskami položenými na ňom. Priestor by osvetľovalo okno, z ktorého by visela gumová loptička. Zabudol som spomenúť, že nad dverami by boli hodiny , ktoré by sami hovorili, koľko je hodín. Napravo od dverí by bol jedálenský stolík s jedlom a pitím. A nad ním by určite visel plagát Crissa Angela. V pravom rohu by bola čierna kožená sedačka s poťahom šunky a stejku, oproti nej by na stene visela plazmová telka. Vedľa by sa skvel na červeno nalakovaný hydrant, ktorý by slúžil ako záchod. A ešte by som tam mal zelený gombík, ktorý keď stlačím, otvorí sa tunel, čo vedie k veľkému bazénu s tobogánom a skokanským mostíkom. Pretože okrem leňošenia treba aj športovať. No nie? Takto nejako si predstavujem moju ideálnu búdu. Ježiško, však mi ju prinesieš? Ja viem, že áno.... Valentína Ščasná, VI.A trieda
Kde bolo, tam bolo, bolo široké more. V tom mori žili tri malé rybičky so svojím oteckom. Po skvelej vianočnej večeri sa rozhodli, že pôjdu na prechádzku. Ako tak plávali, uvideli obrovský múr. Rybičky si išli oči vyočiť, skoro popadali na morské dno. Spýtali sa otecka: ‐ Ocko, čo je za tým veľkým múrom? ‐ Za tým múrom býva žralok. Je veľmi veľký a nebezpečný. Nech vám ani nenapadne plávať za ten múr! – odvetil otecko prísnym hlasom. Rybičky s ovesenou hlávkou smutne prikývli. Otecko si však nemohol nevšimnúť túžbu v ich očiach. Túžbu nazrieť za ten múr ... Aby rozohnal ich myšlienky, ponúkol sa, že sa s nimi zahrá na skrývačku. Navrhol im, že hľadať bude on. ‐ A tak začínam rátať, ‐ usmial sa na svoje dcérky. ‐ Rátaj, otecko, rátaj, ‐ kričali rybičky. A tak si otecko zakryl oči a začal rátať. Rybičky poplašene plávali, hľadali vhodné miesto, kde by sa mohli skryť. A tu zrazu pred nimi opäť ten vysoký múr. ‐ Tam by nás otecko nikdy nenašiel – šepkali si potichu . ‐ Ale otecko nám zakázal ísť tam, ‐ povedala jedna rybička. ‐ Veď tam býva veľký žralok, ‐ hovorí druhá. ‐ Ale veď sa skryjeme len tu, na krajíčku, ‐ navrhla tá tretia. A tak preplávali múr, no beda! Veľký žralok sa prebudil, otvoril oči a vraví: ‐ Ó, aká vzácna návšteva. Tri rybičky! Teda máme tu predjedlo, hlavné jedlo a aj dezert. To mám pekné obedové menu. Rybičky sa roztriasli, taký veľký strach ešte nemali nikdy. Žralok sa pomaly zdvihol z dna a rýchlo ani šíp vystrelil za nimi. ‐ J‐j‐je nám koniec! – preletí mysľou rybičkám. Keď vtom.... obrovský rachot! To rozospatý žralok narazil svojím nosom do múra a omdlel. ‐ Teraz rýchlo preč! – kričí jedna z rybičiek. Keď už boli na sto morských honov od múra, zastavili sa a objali sa. A odvtedy už vždy poslúchali otecka. A počas Vianoc potajomky slávili svoje druhé narodeniny. Viki Bugová, VI.A trieda
Za horami, za dolami, za kopcami, za lúkami stálo malé, maličké iglu. V tom iglu žila malilinká vločka Vijozimka. Vijozimka milovala zimu. Vždy večer, kým išla spinkať, si priala len jedno. Aby začalo snežiť. Nechcela, aby snežilo iba kvôli tomu, že má rada sneh. Chcela to preto, aby videla svoju rodinu. Bol december. Vijozimka sa každý deň bežala pozrieť von oknom, či sneží. No vždy bola sklamaná. Stále totiž nesnežilo. Už si myslela, že na Vianoce bude bez rodiny... Ale zrazu jej do okna padla prvá vločka. Vijozimka rýchlo vybehla z iglu, no stále nevidela mamu, tata, sestru... Zrazu však začula veľmi známy hlas: „ Vijozimka, šťastné a veselé Vianoce.“ A vtom celá jej rodina zletela dole. A tak ich pozvala ku sviatočnému stolu. Keď dojedli, Vijozimka im povedala: „ Nikdy som nebola taká šťastná ako teraz.“ Potom zazvonil zvonec a tejto rozprávky je koniec. Ale zapamätajte si: kto si počká, ten sa dočká. Paťa Somogyiová, IV.A trieda
„ Ešte len začal školský rok a ty už máš päťku! Ako si to vôbec predstavuješ?!“ kričí na Roba otec. „ Ak sa v matematike nezlepšíš, nepôjdem s tebou do cirkusu!“ Robo vybehol hore do svojej izby, vrhol sa na posteľ a búrlivo sa rozplakal. Prečo naňho otec stále kričí? Veď predsa nemôže za to, že mu nejde matika. Nech sa učí, ako sa učí, päťminútovku jednoducho nezvládne! Nič sa mu nedarí. Keby ho aspoň rodičia chápali, ale nie. Oni naňho iba kričia. Robo sa sám seba pýta: Ako sa doučiť to hrozné sčitovanie? Skúsim to? 5+6=? 5+6=11. 7+18=? 7+18=25. No hurá, konečne aspoň niečo. Ale čo zajtra na teste? Skúsim si nejaký test urobiť a príklady vypočítať. S hotovým testom sa vybral za kamarátkou, ktorá je triednou matematickou hviezdou. Stretol ju na ihrisku. „Ahoj, čo máš na tom papieri?“ vyzvedala Renáta. „Čau, prosím ťa, môžeš mi skontrolovať tento minitest?“ spýtal sa jej Robo. „Vieš,“ pokračoval, „zbabral som päťminútovku a otec to nedokáže pochopiť.“ Renáta skontrolovala test. „ Gratulujem, iba jedna chyba. Z pätorky na dvojku.“ Natešený Robo bežal domov. Vybehol po schodoch do svojej izby, vybral učebnicu matematiky a počítal a počítal... Na druhý deň v škole zvládol Robo päťminútovku na trojku. O deň neskôr na dvojku. Čoskoro sa prepracoval medzi najlepších žiakov z matematiky. A po mesiaci predbehol aj Renátu. Otec sa ani nestihol čudovať nad synovými pokrokmi. Začal ho chváliť a už nikdy naňho kvôli učeniu nekričal. A do cirkusu? Tam sa spolu vybrali už po týždni od Robovho prvého úspechu. V cirkuse bolo tak dobre! A život bol znovu taký krásny... Dorotka Kozárová, V.A trieda
Ráno, keď som sa zobudila, pozrela som sa z okna. Za oknom sa belel najúžasnejší sneh, aký som kedy videla. Rýchlo som vybehla zo svojej izby. Skoro som zrazila mamu. Jej prekvapený úškrn mi vravel, aby som spomalila. Ale prečo? Zajtra bude ten najkrajší deň, Vianoce. Už sa teším! Radšej som však spomalila. Po maličkých krokoch som pekne pricupkala do obývačky. Nebol tam stromček! Moja radosť sa hneď stratila. Otec sedel za stolom a čítal noviny. Po chvíľke premýšľania som sa ho opýtala, prečo ešte nemáme stromček. Celkom som zabudla, že hneď po obede ideme k našim známym. Vlastnia malý lesík s ihličnanmi. V zime vyzerajú tie stromy tak nádherne! Aj teraz som tetu Evu sme poprosila, aby nás zobrala do časti, kde majú vianočné stromčeky na predaj. Otec mi povedal, aby som stromček vybrala ja a on sa zatiaľ porozpráva s ujom Jožom. Keď sme išli po malej už vychodenej cestičke, všimla som si, že snehu je čoraz viac. Prišli sme k malej bránke a tá nám umožnila nezabudnuteľný pohľad na stromčeky vysoké asi ako ja (no a ja som náhodou dosť vysoká!). Teta Eva zamierila k jedličke, ktorá bola úplne vzadu. Bola nádherná. Až sa mi zdalo, že je magická! Teta mi ju okamžite podala. Bola som prekvapená. Ako vedela, ktorý stromček si chcem vybrať? Po ceste naspäť mi teta povedala, že tento stromček schovávala len pre mňa. Keď som bola malá, zasadila som si ho a ona sa rozhodla, že keď budem veľká, bude iba môj. Kvetináč, v ktorom bola jedlička zasadená, mal na boku vyryté moje meno. Doma sme jedličku vyzdobili. No krása! Už som bola spokojná. Otcovi a mame som povedala: „Po Vianociach si ju zasadím pod moje okno.“ Monika Mačáková, VII.A trieda
(Pokračovanie z prvého čísla) Po škole sme šli do parku na Plzeňskej ulici. Aj tam ktosi navrhol, aby sme opäť vyvolávali duchov. Tento raz sme chceli vyvolať ducha M. Jacksona, no keď nám došlo, že je to hlúposť, začali sme vyvolávať ducha najznámejšej bábiky Chuckie. Posadali sme si do kruhu. „ Vyvolávame ťa, Chuckie, a ak si medzi nami, daj nám znamenie, pohni zelenou hojdačkou.“ Bolo úplné bezvetrie. Všetky sme zamerali svoj pohľad na hojdačky. A vtom sa to stalo. Jedna, práve tá zelená, sa pohla. Zvrieskli sme a leteli rýchlo preč. Keď sme bežali okolo garáže, kde boli dovysoka naukladané pneumatiky, jedna z nich sa sama od seba začala kotúľať smerom k nám. Akási pani na nás kričala z okna, ktoré sme dosiaľ nikdy nevideli otvorené. Prestrašené sme utekali domov. Keď som potom mame opísala, z ktorého okna na nás volala tá zvláštna žena, mama v nej spoznala paniu, čo zomrela práve v tento deň pred piatimi rokmi. Neustále som myslela na tú ženu. Na tú ženu! Veď ani nepoznám jej meno. Večer asi okolo deviatej nám volal otec, že mu zomrel bratranec pri autohavárii. Nie je to zvláštne? Vyvolávame duchov a objaví sa tieň v zrkadle, samovoľne sa odkotúľa pneumatika... A potom krik tej ženy. Päť rokov odo dňa jej smrti. Je to iba obyčajná náhoda??? Na túto otázku som odpoveď nenašla. Zostala nezodpovedaná a pravdepodobne takou už naveky zostane. Claudia Turanovičová, VIII.A trieda
ČESKÁ‐cke sudoku:
1 9 4 8 6 7
3 8 2 1 4 9
6 5 7 4 3
6 3 4 7 5
2 8 9 1 7 3 6
☺ ľahké ☺
7 3 8 5 2 1
4 9 8 5 7
1 6 4 2
8 2 9 3 5 1
Alexandra Blašková, III.A trieda
od Jakuba Vajdu
Do našej súťaže sa môžu zapojiť prváci, druháci, tretiaci aj štvrtáci. Súťažné otázky sú rozdelené. Jedny sú určené pre tých najmenších, druhé pre žiakov 3. a 4. ročníka. Ako možno vyhrať maličké ceny, ktoré vás určite potešia? Stačí, ak napíšete na lístoček správne odpovede. Prvákom môžu pomôcť pani učiteľky či vychovávateľky. Druháci, tretiaci a štvrtáci už vedia čítať, a tak to určite zvládnu sami. Pozor! Na lístoček treba napísať meno žiaka, triedu a správne odpovede v tvare číslo otázky a za ním písmenko správnej odpovede, teda napr. 7.C. Do žrebovania zaradíme len toho, kto správne odpovie na všetkých 5 otázok. Žrebovanie výhercov sa uskutoční 21. decembra, namiesto notárky bude na losovanie dohliadať pani riaditeľka a redaktorky, ktoré súťaž vytvorili. Želáme vám veľa šťastia. Súťažné otázky pre prváčikov a druháčikov 1. Ktorý dátum patrí Vianociam? A) 24.12. B) 4.9. C) 21.11. 2. Kto chodí s Mikulášom? A) Čert a potápač. B) Čert a anjel. C) Snehulienka a vodič autobusu. 3. Čo dáva Mikuláš do čižmičky zlým deťom? A) Lízanky. B) Zemiaky, cibuľu a uhlie. C) Hamburgery. 4. Akú vec ozdobujeme na Vianoce? A) Motocykel. B) Mačku. C) Stromček. 5. Mikuláš nám rozdáva sladkosti 6. decembra? A) Áno. B) Nie. Súťažné otázky pre tretiakov a štvrtákov 1. Prečo slávime vianočné sviatky? A) Aby sme dostali veľa darčekov. B) Lebo oslavujeme narodenie Ježiša Krista. C) Pretože jeme samé dobroty. 2. Kto nosí darčeky deťom v Rusku? A) Santa Claus. B) Nikolaus. C) Dedo Mráz. 3. Čo je snehová vločka? A) Roztopený dym. B) Padajúca kryha ľadu. C) Zamrznutá voda. 4. Čo patrí medzi zimné športy? A) Korčuľovanie a lyžovanie. B) Plávanie. C) Boxovanie. 5. Aké pesničky spievame na Vianoce? A) Koledy. B) Trávnice. C) Vyčítanky. Pripravili: Kaja Sahulová a Lenka Mlynarčíková, VI.A trieda
Autorky komiksu: Lenka Mlynarčíková a Olívia Kriváňová, VI.A trieda
Prvá tajnička ukrýva meno toho, ktorý nás obdarúva v jeden decembrový deň. Vyriešenie druhej tajničky, to je sviatok, na ktorý sa už všetci isto tešíte. Tajnička č.1
Tajnička č.2
ryba
bicykel
modrá
fialová
"A" + dĺžeň
"S" + mäkčeň
malý
mať
králik
pomaranč
nos
žltá
ponožky
ceruzka
Tajničky pripravila Saška Blašková, III.A trieda
Pani učiteľka skúša žiaka: ‐ Kde si stavia hniezda lastovička? Žiak odpovedá: ‐ Na elektrickom zariadení. (Žeby tak vznikli lietajúce žiarovky?) Otázka v previerke: Čo je to glóbus? Odpoveď: Je to figurína našej Zeme. Na obed sme mali koláče z kysnutého cesta. Keď sa naše dievčatá blížili k jedálni, chlapci ich informovali: ‐ Ani nechoďte na obed, zasa máme skysnuté koláče. Učiteľka: ‐ Podľa ktorého vzoru sa skloňuje slovo chlp? Žiak pohotovo: ‐ Podľa vzoru buk. Otázka na písomke z biológie: Čo je ešte vo vesmíre okrem našej Slnečnej sústavy? Odpoveď žiaka: Satelity. Písomka zo slovenského jazyka. Prvá otázka: Čo je komunikácia? Odpoveď vynaliezavého žiaka: Rozhovor o ničom medzi viacerými osobami. Obrázok na vymaľovanie pripravila pre najmenších Kika Blažeková, VI.A trieda
