Ročník: VII. Číslo 3 Máj 2012
REDAKČNÁ RADA Šéfredaktorka: Viktória Šmálová Grafická úprava: Nina Mackovičová Redaktorský tím: III.A – Saška Blašková, Emi Hergottová IV.A – Ema Beňová, Saška Leščáková V.A – Dorotka Kozárová, Kika Krchňáková, Karin Podhorcová, Ján Horáček, Julka Hurbaničová VI.A – Kaja Sahulová, Viki Bugová, Denisa Oláhová, Vivi Kerekesová, Terka Klepková, Julka Molčanová, Lenka Mlynarčíková, Olívia Kriváňová, Laura Moravčíková, Kevin Sun, Kika Blažeková VII.A – Miška Magulová, Veronika Zakálová, Terezka Šmálová, Simonka Skladaná, Kajuš Wecková, Jakub Vajda Vedenie časopisu, štylistická a jazyková úprava: Naďa Hergottová – Sršienka Svoje námety a pripomienky k časopisu posielajte na našu e‐mailovú adresu
[email protected]
Úvodom.......................................str. 3 Testovanie 9................................str. 4 Rozhľadňa....................................str. 6 Spoznávame svet na vlastných nohách............str. 8 Decká v akcii................................str. 9 Česká na vandrovke....................str. 12 Súťažko.......................................str. 14 Tvorím, tvoríš, tvoríme...............str. 23 Zábavníček..................................str. 28 Zo školských lavíc........................str. 30 Dočkali sme sa! Žiarivé slnečné lúče nášho verného kamaráta Slniečka nás hladkajú po tvárach a ohrievajú nám srdiečka. Prenikavým spevom vtáčikov sa prebúdza krajina... Áno, príroda, tá sa už prebudila k životu. Ale náš časopis akoby upadol do spánku. A tak, ako je to v rozprávke o Šípkovej Ruženke, aj v našom časopise všetko zaspalo. Šéfredaktorka a veru aj mnohí redaktori...
Jednou z príčin nášho útlmu je aj to, že sa nám nedarilo vytlačiť druhé, čiže predvianočné číslo. Ale už je na svete, a to vďaka pánovi Andrejovi Schwarczovi, ktorý nám dohodol spoluprácu s profesionálnou tlačiarňou. Preto sú aj fotky či obrázky oveľa krajšie a náš časopis týmto rozhodne získal na kvalite. Druhou príčinou je januárový zhon za známkami (dotkol sa nás všetkých) a februárové, marcové, ba aj aprílové neutíchajúce súťaženie (týka sa najmä vedenia časopisu a niektorých akčných redaktorov). Keďže však, chvalabohu, nezaspala úplne celá redakčná rada, v rukách držíte v poradí tretie číslo nášho školského časopisu. Je dielom zanietených redaktorov a istých nemenovaných fanatikov. A o čom sa v ňom dočítate? V Rozhľadni sme si posvietili na problém neskorých príchodov našich žiakov na prvú vyučovaciu hodinu. Pekný priestor sme venovali aj čoraz obľúbenejšiemu Testovaniu 9. V časti Spoznávame svet na vlastných nohách vám Dubaj priblíži krátka reportáž Adama Schwarcza. V rubrikách Decká v akcii a Česká na vandrovke iste zistíte, že sme skutočne aktívni, a v rubrike Súťažko sa presvedčíte o tom, že sme jednoducho skvelé decká, t.j. šikovné, múdre, nadané, bojovné, snaživé, akčné, ba priam reakčné. Veríme, že náš Zábavníček si našiel svojich stálych čitateľov, rovnako ako aj rubrika Tvorím, tvoríš, tvoríme, kde možno nájsť úspešné výtvory zo súťaže Európa v škole, no aj niekoľko bájok a bájí z tvorby spisovateľských nádejí Slovenska. Nenechajte si ujsť ani poviedku na pokračovanie z pera Claudie Turanovičovej. Prajeme vám príjemné čítanie. Nicol Šinová a Sršienka
Aj v tomto roku sa uvedená celoslovenská udalosť nemohla zaobísť bez našich deviatakov. Testovanie sa týkalo zvyčajných predmetov, teda matematiky a slovenského jazyka a literatúry. Kritickým dňom v kalendári sa stal 14. marec. Čo nás však prekvapilo, bola zmena v poradí predmetov, no aj zmena počtu riešených úloh zo SJL. Ako prvý písali deviataci test zo SJL, ktorý mal, na rozdiel od minulých rokov, už 25 otázok a viac textov na čítanie s porozumením. Žiaľ, výber textov nebol práve najšťastnejší a mnohým ich čítanie i vyhľadávanie správnej odpovede narobilo poriadne problémy. Zato v matematike si autori testu zrejme vstúpili do svedomia, pretože uvedené príklady sa skutočne dali vyrátať v danom čase, o čom mohli predchádzajúce ročníky našich žiakov iba snívať. Ak vás zaujíma, ako tento nezabudnuteľný deň prežívali naši deviataci, môžete si prečítať interview s niektorými z nich. Pre dodržanie anonymity sme ich označili D1, D2, D3, D4. Aké pocity ťa ovládli dnes ráno? D1: Ráno som z toho mala také nervy, jednoducho som bola nervózna. D2: Zmiešané pocity D3: Také ako každý deň. D4: No, trochu stresujúce, inak v pohode. Ak by si si mohol/mohla vybrať, ktorý z testov by si písal/písala ako prvý? D1: Určite matiku, lebo matika je oveľa ťažšia, na slovine by som nemala mať taký stres. D2: Matematiku. D3: Matiku. D4: Matematiku. Ktorý test bol podľa teba ťažší, zo slovenčiny či z matematiky? D1: Ako som už pred 5 sekundami povedala, určite matika, tam boli tie výpočty a také veci. D2: Slovenčina, určite. D3: Zo slovenčiny. D4: Slovenčina. Zaskočila ťa nejaká úloha? Ak áno, aká? D1: Ani nie, v podstate sme všetko preberali s pani učiteľkami. D2: Hm... asi žiadna. D3: Zo slovenčiny ich bolo asi 20 a z matematiky 4. D4: No... ani nie, celkovo to bolo v pohode, možno niektoré zo slovenčiny. Celkom sa to dalo zvládnuť.
Ako si sa pripravoval/pripravovala na testovanie? D1: Tak doučovania boli v škole z matiky aj zo sloviny, doma som sa tiež učila tak hodinku a teraz pred školou ani nie. Dnes a včera to bol taký kľud. D2: Načo, veď všetko viem, tie blbosti. D3: Nijako. D4: Chodila som na doučovania a celkovo som doma študovala. Čo by si poradil/poradila našim čitateľom, ktorých testovanie ešte len čaká? D1: Hlavne sa nestresujte, bude to v poriadku. Určite sa učte a pripravujte sa na to, buďte poctiví. Kúpte si veľa čokolády. D2: Nech sa pripravujú priebežne, nech sa to nebiflia až pred monitorom. D3: V pohode, netreba sa na to učiť, podľa mňa je to zbytočná vec. Nemusíte sa na to nejako extra pripravovať. D4: Aby sa nestresovali, aby sa učili, nech sa neboja a zvládnu to v pohode. Všetkým deviatakom, ktorí nám poskytli interview, ďakujeme. A ak ste zvedaví, ako v skutočnosti obstáli deviataci z našej školy v porovnaní s celoslovenským priemerom, ponúkame vám nasledovné informácie. Priemerná percentuálna úspešnosť ZŠ Česká zo SJL 64,87% Priemerná percentuálna úspešnosť v rámci SR zo SJL 54,47% Priemerná percentuálna úspešnosť ZŠ Česká z MAT 69,35% Priemerná percentuálna úspešnosť v rámci SR z MAT 57,54% Z uvedeného prehľadu vyplýva, že naši deviataci si počínali veľmi dobre, percentuálna úspešnosť je v slovenčine o 10% lepšia ako je celoslovenský priemer, v matematike dokonca o takmer 12% lepšia ako celoslovenský priemer. Blahoželáme nielen žiakom, ale aj tým, kto ich neúnavne pripravoval na testovanie – pani učiteľkám. Pripravili: Deniska Oláhová, Karinka Sahulová, Terka Klepková zo VI.A triedy, zostavila Sršienka.
Zvoní na prvú vyučovaciu hodinu. O chvíľu do triedy vchádza pani učiteľka, zapíše do triednej knihy, začne skúšať alebo vysvetľovať novú látku. A vtedy to príde. BUCH‐BUCH na dvere! Tie sa otvoria a v nich sa zjaví... však všetci vieme kto. Skoro každá trieda má aspoň jedného. Že koho? Oneskorenca, žiaka, ktorý pravidelne chodí neskoro do školy. Verím, že každý z nás pozná práva dieťaťa. Vy deti rovnako ako my, vaši učitelia. Dovoľte mi však malý citát zo 7. zásady. „Dieťaťu sa má dostať vzdelania, ktoré zvýši jeho všeobecnú kultúrnu úroveň a poskytne mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, svoje vlastné názory a svoj ZMYSEL PRE mravnú a spoločenskú ZODPOVEDNOSŤ...“ Aká je však skutočná zodpovednosť týchto detí, ktoré sústavne narúšajú prvú vyučovaciu hodinu svojím neskorým príchodom??? A čo na to ich rodičia??? Zrejme nám, dochvíľnym, to akosi nedáva zmysel. Veď tu vlastne ide o porušovanie práv dieťaťa, a to jeho vlastnými rodičmi. Keďže nás tento problém tlačí, vybrali sme sa s mobilnými telefónmi, ktoré tentoraz plnili funkciu diktafónov, nahrať niekoľko vašich názorov. A tak sme sa opýtali niekoľkých zainteresovaných na ich názor . Prvou osobou, za ktorou sme zašli, bola naša pani tajomníčka. Iste sa čudujete, čo má ona spoločné s neskorými príchodmi. Kto však púšťa neustále vyzváňajúcich oneskorencov do budovy školy? Je to práve ona. Myslíte si, že toto je náplňou jej práce? Hádate správne, nie, nie je. Ak by to pani tajomníčka mohla vyriešiť, o 8.00 hod. by zatvorila školu a meškajúcich by pustila dnu až po prvej vyučovacej hodine. Samozrejme, táto hodina by bola neospravedlnená. Ďalšími opýtanými boli pani učiteľky. Veď práve ony sú vyrušené pri práci, často stratia niť toho, o čom rozprávali žiakom. Podľa nich ide o problém celej školy. Veľmi ich to hnevá, pretože prvý raz nás všetkých vyrušia oneskorenci z práce tým, že zaklopú a potrebujú kľúče, po druhý raz tým, že sa vrátia do triedy. A tretíkrát vyrušujú spolužiakov, lebo nemajú dopísané učivo, ktoré sa práve preberá. Každý žiak by mal byť v škole načas ( o čo by sa mali postarať RODIČIA!). Oneskorencovi niet čo závidieť. Veď sa nestihne pripraviť na hodinu, zopakovať si učivo pred skúšaním či previerkou... Podľa názorov pani učiteliek by sa s neskorými príchodmi mal v budúcom roku urobiť konečne poriadok. Keďže vraj deti nemožno nechať čakať pred budovou školy, je potrebné zriadiť niečo také, ako je zberňa oneskorencov. Tí sa do tried dostanú až po prvej vyučovacej hodine a budú mať neospravedlnenú celú vyučovaciu hodinu. Momentálne každá triedna učiteľka počíta minúty, ktoré žiak nebol na vyučovaní, a u niektorých žiakov takto trápne
môže počítať a počítať a počítať... A , žiaľ, aj to robí (akoby nemala dosť inej, dôležitejšej práce!). Na tento problém sme sa spýtali aj našich spolužiakov, ktorí chodia do školy včas. Ich názory hovoria za všetko. ‐ Mne sa to nepáči, lebo to ruší hodinu a vyučujúceho a neviem sa potom sústrediť. ‐ Je to veľmi zlé. Mali by vstávať skôr, rušia tým hodinu a vyučujúceho. Mali by dostať trest. ‐ Je mi to jedno, je to ich vec. Ja chodím načas. ‐ Je to nefér. Prečo niekto môže vstať o šiestej, o siedmej a niekomu sa nechce vstávať, príde do školy neskoro, nie je pripravený na vyučovanie, nemá veci a ešte aj vyrušuje??? ‐ Je to nepríjemné, keď som napr. pri tabuli, vyrušia ma a neviem sa potom sústrediť. ‐ Je to zlé. Keď prídu, hneď vyrušujú a máme z toho zle všetci. ‐ Nepáči sa mi to, lebo pani učiteľka je potom nervózna a stratíme veľa z hodiny. ‐ Keby boli prísnejšie potrestaní, možno by sa naučili chodiť načas. ‐ Nepáči sa mi to, ale už som si zvykla. ‐ Dokáže ma to poriadne vyviesť z miery, hlavne keď píšeme písomku. Priestor na vyjadrenie sme poskytli aj našim oneskorencom. Nikomu z nich však nebolo veľmi do reči. Vraj za ich neskoré príchody môžu rodinní príslušníci, ktorým sa nechce vstávať. Napríklad sestra, brat, otec... Nie sú to, náhodou, len výhovorky? Naša redakčná rada však verí, že sa konečne pustíme do riešenia tohto problému tak, aby to bolo efektívne. Teda očakávame, že sa podniknú isté opatrenia, ktoré zlepšia danú nelichotivú situáciu. Alebo začneme všetci meškať do školy? Rubriku pripravili: Laurika Moravčíková, Terezka Klepková, Deniska Oláhová, Julka Molčanová a Sršienka zo VI.A triedy
Dubaj Ide o krásne mesto s viacerými svetovými dominantami. Mal som možnosť navštíviť ho a verte či neverte, očarilo ma. Čo konkrétne? O to sa chcem s vami podeliť. Predovšetkým sa mi páčili výškové budovy, napríklad Burj Khalifa, čo je navyššia budova na celom svete. Dubaj je známy sieťou luxusných hotelov. Nájdete tu jediný 7‐hviezdičkový hotel na svete. Že si ten luxus ani nedokážete predstaviť? Netrápte sa, ani mne sa to nedarí. Ubytovať sa v ňom, to mi zatiaľ nevyšlo (hoci neviem prečo). Tento hotel nazvali Burj Al Arab a má tvar plachetnice. V Dubaji sú aj dva umelo vybudované ostrovy, ktorým dali príznačné názvy podľa ich tvaru ‐ The Palm a Dubai World. Nachádza sa tu veľa úžasných prímorských pláží a nákupných centier. Toto mesto mi navždy zostane v pamäti.
Burj Khalifa
Reportáž pripravil: Adam Schwarcz,VII.A The Palm
Betlehemské hry alebo ako sme s chuťou koledovali Betlehemské hry. Na úspech tohto predvianočného predstavenia sa nedá len tak ľahko zabudnúť. Hrali sme ich nielen pre rodičov, ale vystúpili sme s nimi aj na predvianočnom posedení pre dôchodcov z Ministerstva pôdohospodárstva, dokonca sme nimi rozosmiali aj pána starostu R. Kusého pri posedení so zamestnancami MÚ Nové Mesto. Svojím prednesom, spevom i hrou na flaute sme zaujali aj iných hostí, ktorí sedeli pri ďalších stoloch v istej nemenovanej reštaurácii. Tí nás napokon požiadali, aby sme im tiež niečo zaspievali. Ich fotograf nám sľúbil dodať krásne fotografie a tento sľub aj dodržal. Okrem toho sme si naším koledovaním zarobili aj peniažky, ktoré už o chvíľu budeme potrebovať na kostýmy. Divadlo nám totiž akosi zachutilo, a tak sme sa pustili do Vrabčiakov. Veríme, že aj toto predstavenie odohráme s veľkým úspechom. Sršienka
Prezentácia škôl v Polus City Centre Ako každý rok, aj v tomto roku sa začiatkom februára konala prezentácia základných škôl určená pre rodičov budúcich prváčikov a ich ratolesti. A kde by Česká chýbala! Takže aj tu sme vydali zo seba to najlepšie a pripravili sme kvalitný program pre nič netušiacich nakupujúcich. Rodičia vystupujúcich detí nám fandili, pani učiteľky to zvládli na výbornú (hoci sa obe necítili práve najlepšie). A naši tretiaci a piataci sa pýšili tým, že bez trémy zvládli opäť ďalšie z mnohých vystúpení. Sršienka
Kytička z lásky Túto kytičku uvitú z piesní, tančekov, prednesu básničiek a zo skladbičiek hraných na flautách sme uvili k Medzinárodnému dňu žien mamičkám a babičkám z Klubu dôchodcov na Športovej ulici. Náš program, ktorý zostavila p. vychovávateľka A. Lorincová, sa všetkým veľmi páčil. Veď my, tretiaci, sme už zdatní hudobníci a recitátori. Emka Hergottová, III.A trieda
Deň novomestských seniorov Však netušíte, o aký deň ide? Tak vedzte, že tento významný deň pripadá na 12. apríla. A my, decká z Českej, sme boli pri tom. Ako vždy, aj tentoraz sme spievali, hrali na flautách, ba aj recitovali. Náš program sa starkým páčil a do zákulisia prišiel za nami aj pán starosta R. Kusý. Pán poslanec, ktorý mal celú akciu na starosti, sa nám poďakoval, čo pohladilo naše srdiečka, a odovzdal nám drobné sladkosti, ktoré pohladili naše brušká. Emka Hergottová, III.A trieda
Atlantis Science Center Netušíte, čo si máte predstaviť pod týmto názvom? Na Slovensku po slovensky, a preto vám prezradíme, že ide o vedecko‐zábavné centrum pre deti, mládež a dospelých. Dňa 26. apríla sa konalo jeho otvorenie a my, piataci, sme na úvod vystúpili s krátkym programom. Najprv sme na flautách zahrali pieseň Amazing grace v dvojhlasnej úprave. Potom nasledovali už dobre známe Vybrané slová Bela Felixa a nakoniec zaznela záverečná pieseň z muzikálu My vrabčiaci. Pán starosta R. Kusý predniesol krátky príhovor a vzápätí slávnostne prestrihol pásku. Nasledovala krátka prehliadka centra. Vo vestibule nás čakalo malé občerstvenie. A ďalej už iba hry s rôznymi exponátmi, ktoré nám otvárali cestu na pochopenie učiva z fyziky či matiky. Perfektne sme sa zabávali, napríklad na vťahovaní sa do veľkých bublín. Výborne sme sa bavili aj pri iných hrách, a to takmer 2 vyučovacie hodiny. Z centra sa, pochopiteľne, nikomu nechcelo odísť. Na tento zážitok budú nepochybne všetci účastníci spomínať len a len v dobrom. Dorota Kozárová, V.A trieda
Koncerty z cyklu Hudobná akadémia Na konci januára sa konečne uskutočnil ďalší z koncertov v Slovenskej filharmónii. Tento raz sme si vypočuli niekoľko častí z diela Antonia Vivaldiho Štyri ročné obdobia. Tie boli poprelínané ukážkami z tvorby argentínskeho skladateľa Astora Piazzollu, ktorý si vo svojej tvorbe sem‐tam požičal nejaký ten nápad od samotného majstra Vivaldiho. A keďže pre Argentínu je typickým tancom tango, všetky časti z tvorby pre nás neznámeho skladateľa boli, čuduj sa svete, tangá. A tak sme po polročnej naháňačke za známkami našli prepotrebnú oázu relaxu priamo v Historickej budove SND. Ráno 30. marca sme sa už po tretíkrát vybrali na koncert z cyklu Hudobná akadémia. No po prvý raz sme mali možnosť uvidieť zrenovovanú Redutu. Tá sa blýskala jedna radosť. Niektorí prváci zabudli od údivu aj ústa zavrieť. A potom to prišlo. Na javisko vystúpilo 133 muzikantov. A to bol zážitok! Symfonický orchester hral predohry známych opier a spevácky zbor SF spieval tie najznámejšie zbory, napr. z Predanej nevesty, Nabucca a i. Na záver koncertu sa konečne aj niekto z našich žiakov prebojoval dopredu odpovedať na otázky moderátora Martina Vaneka. A tak si B. Kuman odniesol za správnu odpoveď peknú knižku. A my? My sme si odniesli úžasný zážitok a pochvalu jednej zboristky, ktorá prišla po koncerte za nami. A ešte sľub pani Luknárovej, organizátorky Hudobnej akadémie, že nás po 4. koncerte vezme do zákulisia za pánom Mariánom Čekovským a budeme s ním môcť urobiť interview. Karin Podhorcová z V.A a Sršienka
Noc v knižnici Jeden marcový piatok som išla večer o siedmej do Knižnice na Pionierskej ulici. Prečo až tak neskoro? Aj tento rok sa totiž konala tradičná Noc s Andersenom. Pani knihovníčky, oblečené ako turkyne, nás rozdelili do viacerých skupín. Učili nás čítať a písať po turecky. Cestovali sme po rôznych ostrovoch. Mne sa najviac páčil Ostrov strachu a Ostrov pažravosti. Ostrov strachu boli tmavé miestnosti, do ktorých sme po jednom vstupovali. Najprv som mala trochu strach, čo ma tam čaká, ale potom som sa vôbec nebála. Na Ostrove pažravosti hodil jeden zo skupiny veľkou kockou. Povedali nám, aké nechutné jedlá sú skryté za číslami. Nám padla jednotka, a tak nás čakala „ krv pre upírov“. Nakoniec sa z nej vykľul obyčajný paradajkový džús, ktorý sme museli vypiť. Odvážlivci ako ja si mohli dať dvojitú porciu. Za každú zvládnutú disciplínu sme dostávali turecké peniaze. Na konci cesty nás čakal bazár, na ktorom sme si mohli za získané peniaze kúpiť hračky a sladkosti. Samozrejme, že sme nezabudli niečo kúpiť aj rodičom.
Spať sme išli až po polnoci, každý do vlastného spacáku. Knihovníčka nás pochválila, že sme boli skupina, ktorá sa najviac zapájala do súťaží. Plní dojmov sme zaspali približne o 3.30 hod. nad ránom. Noc v knižnici bola veľmi zaujímavá. Moje poďakovanie si určite zaslúžia všetky obetavé pani knihovníčky, ktoré pre nás túto skvelú noc pripravili. Lucia Pavlíková, IV. A trieda
Rozlúčka so zimou alebo Putovný pohár Jozefa Sabovčíka Na prelome zimy a jari sa deti z ŠKD presunuli do krásnych priestorov Zimného štadióna Ondreja Nepelu, kde sa zúčastnili na netradičnej súťaži ôsmich škôl z bratislavskej mestskej časti Nové Mesto, v ktorej staršie deti mohli vyhrať kurz korčuľovania pre svojich mladších spolužiakov. Ale nielen to. Víťaz získal cenu Putovný pohár Jozefa Sabovčíka. Pestrý program a množstvo zábavy zabezpečili moderátorka Zuzana Hassová, Diana Mórová a Robo Papp. Ten spieval deťom pre dobrú náladu. Súťaž prebehla pod patronátom špičkových trénerov krasokorčuľovania Hildy Múdrej a Agnesy Buřilovej (Ak neviete, kto sú tieto dámy, nájdite si to na internete). Na šikovnosť detí sa prišli pozrieť nielen pani Múdra a Buřilová, ale aj rodičia Jozefa Sabovčíka (A viete, vôbec, kto je Jozef Sabovčík? Nie? Aj to si nájdite na internete. Nabudúce môžete o tom napísať do nového čísla). Deti na korčuliach si dobre zasúťažili, pričom ich povzbudzovala celá tribúna.
Pani vychovávateľka J. Adamíková
Olympiáda v anglickom jazyku Školské kolo sa konalo 13. decembra 2011. Súťažilo sa v 2 kategóriách. Ponúkame vám výsledky oboch kategórií. Kategória I.A (žiaci 6. ‐ 7. ročníka) 1. miesto Adam Schwarcz, VII.A trieda 2. miesto Simona Skladaná, VII.A trieda 3. miesto Viktória Bugová, Terézia Klepková, VI.A trieda 4. miesto Lenka Mlynarčíková, VI.A trieda 5. miesto Karolína Wecková, VII.A trieda 6. miesto Kevin Kai Sun, VI.A trieda Kategória I.B (žiaci 8. – 9. ročníka) 1. miesto Mária Rajtárová, IX.A trieda 2. miesto Dorothy Sabová, IX.A trieda 3. miesto Nina Mackovičová, VIII.A trieda 4. miesto Mária Marečková, IX.A trieda 5. miesto Karolína Novosadková, Iveta Baňárová, IX.A trieda 6. miesto Ján Budinský, IX.A trieda, Viktória Šmálová, VIII.A trieda 7. miesto Nikol Šinová, VIII.A trieda Do okresného kola postúpil Adam Schwarcz, ktorý sa pre veľkú konkurenciu v tomto kole neumiestnil. V ďalšej kategórii našu školu reprezentoval na okresnom kole aj Michal Surovčiak zo VII.A triedy, no aj on narazil na veľmi zdatných súperov. Informácie od p. uč. Z. Gavulovej spracovala Sršienka
Okresné a krajské kolo Šalianskeho Maťka V januári 2012 nás v okresnom kole súťaže v prednese povestí reprezentovali 4 žiaci: Emka Hergottová z III.A, Stanko Kosorin z V.A, Monika Grančičová zo IV.A a Viki Bugová zo VI.A. Porotu svojím prejavom zaujali Viki Bugová, ktorá vo veľmi silnej konkurencii napokon získala svojím precíznym prednesom 3.miesto, a Emka Hergottová, ktorá na okresnom kole nenašla konkurenciu a umiestnila sa na 1. mieste, čím postúpila do krajského kola. To, ako prežívala svoj veľký recitačný deň, nám napísala. V jeden februárový deň som ráno išla do školy. No nie do tej našej, ale do ZŠ na Tbiliskej ulici, kde sa malo konať krajské kolo Šalianskeho Maťka.
Po milom privítaní sme sa rozišli do miestností, v ktorých sme súťažili. Prekvapilo ma, ako ostatné deti pekne recitovali. Ja som prišla na rad ako tretia. Asi sa môj prednes porote páčil, keď mi napokon udelila 2. miesto. To prvé mi ušlo len o chĺpok, chýbal mi len jeden jediný bod. Ale aj tak som bola šťastná, veď som po prvý raz prednášala povesť. Emi Hergottová, III.A a Sršienka
Novomestský škovránok Je to úžasné, že práve táto súťaž zapustila v našej škole korene. Deti sa na ňu tešia už od septembra a neustále nás – učiteľky hudobnej výchovy – bombardujú otázkou, kedy sa bude konať školské kolo. Hoci si v tomto školskom roku naň naši speváci museli počkať do februára, určite ich to neodradilo. Do súťaže sa zapojilo 25 skvelých spevákov. A porota? Tá to mala, ako už tradične, zúfalo ťažké. No napokon rozhodla nasledovne: I. kategória – 1. miesto Veronika Bubničová, Ema Hergottová , III.A trieda 2. miesto Alexandra Blašková, III.A trieda 3. miesto Adriana Bartoňová, Zuzana Vargová, II.A trieda II. kategória ‐ 1. miesto Janko Horáček, Monika Vrábliková, Cristina Clementoni, V.A trieda 2. miesto Dominika Petrášová, IV.A trieda 3. miesto Laura Moravčíková, VI.A trieda III. kategória ‐ 1. miesto Dorothy Sabová, IX.A trieda 2. miesto Jessica Bédyová, VIII.A trieda 3. miesto Claudia Turanovičová, VIII.A trieda, Monika Mačáková, VII.A trieda Víťazi školského kola postúpili do oblastného kola, ktoré sa uskutočnilo v DK na Stromovej ulici v posledný februárový deň. Ako to prežíval jeden z našich spevákov – Janko Horáček? „Na tejto súťaži som mal veľmi veľa ťažkých súperov, ktorí boli z viacerých škôl z tretieho obvodu. Porotu tvorili štyria porotcovia, ktorí nás pozorne sledovali a hodnotili. Mal som veľkú trému, ale keď som začal spievať, tak sa stratila. Celý deň bola na súťaži super atmosféra, navzájom sme sa podporovali, tlieskali a spievali. Ak by sa mi podarilo o rok postúpiť, budem rád.“ Aj v tejto súťaži sme boli úspešní. Napriek tomu, že nie každému vyšiel jeho spevácky výkon tak, aby bol spokojný, pochvalu si zaslúžia všetci tí, čo reprezentovali našu školu. Na záver vám ponúkam výsledky najvyššieho kola Novomestského škovránka. I. kategória – 1. miesto Ema Hergottová 2. miesto Veronika Bubničová II. kategória ‐ 3. miesto Janko Horáček K umiestneniu blahoželáme a dúfame, že sa v tejto súťaži bude našim deťom dariť aj v budúcnosti. Janko Horáček, V.A trieda, a Sršienka
Zatancuješ si so mnou, holubička?
Európa v škole Naše decká sa do tejto súťaže zapájajú každý rok. A možno dodať, že takmer vždy úspešne. Hoci sa do kategórie písomných prác zapojilo dovedna 71 detí, z ich spisovateľských pokusov sme vybrali a do okresného kola odoslali 13 prác. Pochvalu si zaslúžia Yaseminka Ďurajková, Eliška Klepková, Natálka Hauerová, Emka Hergottová, Maťo Vajda, Dorotka Kozárová, Teo Kertész, Barborka Kubánková, Monika Vrábliková, Valentínka Ščasná, Terezka Klepková, David Nagy a Claudia Turanovičová.
Z písomných prác sa porote napokon páčili rozprávka Natálky Hauerovej a báseň Davida Nagya. Obaja získali vo svojej kategórii 3. miesto. Blahoželáme! Obe umiestnené práce vám ponúkame v tomto čísle časopisu, konkrétne v rubrike Tvorím, tvoríš, tvoríme. V kategórii výtvarné práce bolo odoslaných veľa prekrásnych výtvarných vyjadrení témy. No najviac sa odbornej porote zapáčila práca Moniky Mačákovej a Michaely Magulovej zo VII.A triedy, ktorá získala pre školu skvelé 1. miesto. Blahoželáme a držíme palce v celoslovenskom kole. Sršienka
Pytagoriáda Aj tento rok sa žiaci našej školy zúčastnili na matematickej súťaži – Pytagoriáde. Do okresného kola však postúpili len tí, čo v školskom kole získali prvé miesto, teda aj ja, Julka Hurbaničová. Okresné kolo sa konalo na ZŠ na Sibírskej ulici. Tam sme si zmerali sily so žiakmi z iných základných škôl a potrápili sme sa s ťažšími príkladmi. Sme hrdí na to, že sme sa takmer všetci napokon stali úspešnými riešiteľmi. A ktorým žiakom to z matematiky tak dobre páli? Eliške Klepkovej z III.A triedy, Davidkovi Brandšteterovi zo IV.A triedy a Laurike Moravčíkovej zo VI.A triedy. Hoci som sa ja nestala úspešnou riešiteľkou, rozhodne súboj s matematikou nevzdám. Na Pytagoriáde ma určite stretnete aj na budúci rok. Julka Hurbaničová, V.A trieda
Fyzikálna olympiáda Deň po Testovaní 9 si moji spolužiaci sladko vydychovali. Ja, Paľo Dénes, však nie, čo bolo„úplne super“. Ešteže sa táto olympiáda koná u nás v škole, a tak som mal aspoň výhodu domáceho prostredia. V teste boli štyri úlohy, ľahké i ťažké. S troma úlohami som si poradil, ale tú štvrtú som už len tak odhadol. Aj napriek tomu som sa však stal úspešným riešiteľom a obsadil som 3. miesto. Takže som postúpil do krajského kola, ktoré sa konalo 18. apríla. A ako som uspel? To naozaj netuším, keďže výsledky ešte neprišli. Paľo Dénes, IX.A trieda
Geografická olympiáda Dňa 7.2.2012 sa konalo okresné kolo v geografickej olympiáde. Našu školu sme reprezentovali ja v kategórii H a Viki Šmálová v kategórii F. Testy boli nesmierne ťažké, no napokon sa nám obom podarilo získať umiestnenie. Ja, Laura Moravčíková, som obsadila 2. miesto a Viki sa umiestnila na 3. mieste. Keďže Viki nemala dostatočný počet bodov, nemohla postúpiť do krajského kola. A tak to zostalo iba na mne. Krajské kolo sa konalo 20.3.2012 na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Bolo nás tam veľmi veľa a všetky časti olympiády boli dosť náročné, najmä na čas. Napriek tomu, že som sa v tomto kole neumiestnila, mám dobrú skúsenosť do budúceho roka. A že to nevzdám, to je už teraz isté. Laura Moravčíková, VI.A trieda
Chemická olympiáda V tomto školskom roku sa na nej zúčastnil Paľo Dénes z IX.A triedy, ktorý v školskom kole obsadil 1. miesto, v obvodnom kole sa umiestnil na peknom 3. mieste, a tak postúpil aj do krajského kola. To, ako sa mu v ňom darilo, si prečítate vo 4. čísle nášho časopisu. Danuše Bakošová
Vybíjaná Všetko sa to začalo ráno, 23. marca. Zišli sme sa v telocvični ZŠ na Kalinčiakovej ulici. Okrem nášho dievčenského družstva tam čakalo ešte 7 ďalších družstiev. Za našu školu bojovali tieto hráčky: Viki Šmálová, Veronika Zakálová, Laura Moravčíková, Vala Ščasná, Emka Wachsmannová, Terka Klepková, Julka Molčanová a Vivi Kerekesová. Jednotlivé tímy, ktoré sa zúčastnili, hrali tri zápasy. Teda my tiež. Prvý zápas sme prehrali, no zachovali sme si chladnú hlavu a povedali sme si, že to bolo len také zahriatie a rozcvičenie sa na úvod. V druhom zápase sa nám už darilo lepšie. Vyhrali sme ho o pár bodov. Bolo to nerozhodne a museli sme sa snažiť ešte viac, aby sme neprehrali, lebo by sme museli ísť domov. Do tretieho zápasu sme dali naozaj všetko a hrali sme ho najlepšie, ako sa dalo. A oplatilo sa. Tretí zápas sme vyhrali a postúpili sme do finále ešte s ďalšími štyrmi družstvami, ktoré tiež neporazili ten tím, s ktorým sme prehrali náš prvý zápas. Lenže zistilo sa, že tieto „neporaziteľné“ dievčatá majú v družstve viac starších dievčat, ako bolo povolené. A tak boli diskvalifikované. Vo finále sa nám podarilo vyhrať všetky tri zápasy a získali sme zlato. Dostali sme veľký pohár, z ktorého sme sa veľmi tešili. A viete, čo to znamená? Hurá, postupujeme do krajského kola! Tak nám držte palce. Vivi Kerekesová, VI.A trieda a Veronika Zakálová, VII.A trieda
Turnaj v stolnom tenise Dňa 28. marca 2012 som sa cítila hrozne. Išli sme totiž na turnaj v ping ‐ pongu. Bolo to okresné kolo, takže každý, kto tam bol, už nejaké to miesto vyhral. Okrem mňa sa turnaja zúčastnila moja sestra Viki, ôsmačka Viki Šmálová a deviatačka Majka Rajtárová. Na čele nášho tímu stála pani učiteľka Csányiová. Keď sme tam dorazili, išli sme sa prezliecť do šatne. Potom sme nevedeli nájsť telocvičňu, ale pomohli nám domáci. Roztrénovali sme sa a neskôr sme čakali, kým zaznie meno našej školy. A zrazu sa ozvalo: „Česká!“ Pani učiteľka išla k stolu, kde sa losovalo poradie. Nevedela som, čo sa tam deje. No kým sa pani učiteľka stihla vrátiť späť k nám, už nás, obe Ščasné, zavolali ku stolom. Bála som sa, že svoj prvý zápas pokazím. Moja protihráčka vyzerala veľmi čaptavo. A aj tak hrala, takže som to mala vo vrecku. Ja aj moja sestra sme vyhrali a potom sme museli hrať štvorhru. Tú sme však pokazili. Aj Viki Šmálová a Majka Rajtárová nejaký ten zápas pokazili, ale nejaký aj vyhrali. Najviac ma však nahneval jeden chlapec, ktorý počítal body pri stoloch. Hrala som dobre a keď už to bolo 10:9, myslela som si, že to vyhrám. Hra pokračovala a na moje prekvapenie sa čoskoro ozvalo: „Koniec!“ „Kto vyhral?“ s pýtala som sa a fakt som si verila.
Chlapec však ukázal na moju súperku. Neverila som vlastným ušiam. Chcela som to ísť nahlásiť, no potom som si to rozmyslela. Veď to poznáte. Tvrdenie proti tvrdeniu. Nakoniec však naše družstvo skončilo tretie. Na konte sme mali celkovo dve výhry a dve prehry. Ako skončili chalani, neviem. My sme sa totiž potom odišli najesť do ŠJ v ZŠ na Hubeného ulici. Veľmi mi tam chutilo. Napokon sa z 28. marca vykľul celkom úspešný a dobrý deň, ak k tomu prirátam aj to, že som sa aj uliala zo školy. Valentína Ščasná, VI.A trieda
MIDIMAX – turnaj vo volejbale Od novembra 2011 do apríla 2012 sa uskutočnil šesťkolový volejbalový turnaj žiačok pod názvom MIDIMAX. Našu školu reprezentovali : Mária Rajtarová z IX.A, Jana Duchoňová z IX.A, Viktória Šmálová z VIII.A, Terézia Šmálová zo VII.A, Veronika Zakálová zo VII.A, Laura Moravčíková a Ema Wachsmannová zo VI.A. Dievčatám blahoželáme k celkovému 2. miestu. Elena Moravčíková
Biologická olympiáda Biologická olympiáda prebieha každoročne vo viacerých kategóriách. Jedna je zameraná na teoretické vedomosti, v inej sa musí účastník potrápiť nad určovaním rastlín či zvierat, v ďalšej si pripravuje poster a obhajuje ho. Keďže každý si môže vybrať to, v čom je najlepší, záujem o túto olympiádu z roka na rok stúpa. V tomto šk. roku sa na školskom kole biologickej olympiády zúčastnili J. Papšo, E. Rajt, V. Šmálová, L. Nagy, D. Sabová, M. Rajtarová, N. Šinová. Do obvodného kola postúpili už len piati a umiestnili sa nasledovne: 1. miesto Nikol Šinová, VIII.A (vedomostný test) 1. miesto Viktória Šmálová, VIII.A (vedomostný test) 2. miesto Viktória Šmálová, VIII.A (poster) 3. miesto Ludvig Nagy, VIII.A 4. miesto Ján Papšo, VIII.A 5. miesto Erik Rajt, VIII.A Do krajského kola sa prebojovali Viktória Šmálová a Dorothy Sabová. Obe sa stali úspešnými riešiteľkami tejto olympiády. Blahoželáme! Informácie ‐ p. uč. D. Bakošová
Hviezdoslavov Kubín Tak túto súťaž poznáme určite všetci. Rodičia, učitelia, deti... Jej 58. ročník prebieha práve teraz. A my už máme za sebou školské i okresné kolo recitačnej súťaže, do ktorej sa môžu zapojiť deti od 2. ročníka ZŠ počnúc a pokračovať v tomto zápolení môžu až do dospeláckeho veku. Školské kolo Hviezdoslavovho Kubína sa v tomto roku uskutočnilo v marci. Každá kategória sa konala v iný deň, pretože porota chcela byť maximálne objektívna, teda pokiaľ možno neunavená, ale vnímajúca každučký pripravený prejav (a verte, že je to nesmierne ťažké na sústredenie). Do I. kategórie sa prihlásilo 25 recitátorov, z nich 17 prednášalo poéziu a 8 prózu. Našu pochvalu si zaslúžia: druháčky A. Vrábliková, Z. Vargová, Y. Ďurajková, tretiaci A. Blašková, M. Gečevský, M. Hargašová, R. Stindlová, E. Hergottová, N. Hauerová, B. Ratkovská, D. Podhorec, V. Moroz, M. Bukviš, R. Gurtlerová, D. Malovcová, S. Tancoš a štvrtáci A. Leščáková, M. Grančičová, O. Bugárová, S. Luptáková, E. Beňová, B. Nemergut, K. Nagyová, P. Somogyiová a M. Varga. V II. kategórii sa predstavilo 15 recitátorov, z toho 11 recitovalo poéziu a 4 prózu. Na veľmi pekné výkony môžu byť právom pyšní piataci M. Vrábliková, T. Kertész, B. Rakovanová, M. Vajda, C. Clementoni, Ľ. Slaninková, J. Hurbaničová, V. Ďurčová, K. Podhorcová, D. Kozárová, šiestačky V.Bugová a L. Moravčíková a aj siedmaci K. Wecková, J. Vajda, M. Mačáková. Do III. kategórie sa prihlásilo 6 recitátorov – D. Sabová z IX.A a ôsmaci C. Turanovičová, L. Nagy, V. Šmálová, J. Bédyová, N. Mackovičová ‐ ktorí sa už od septembra nevedeli dočkať tejto súťaže. O tom, že poroty to mali ťažké, niet pochýb. Každý z recitátorov totiž podal svoj najlepší osobný výkon. Medzi jednotlivými umiestneniami bol niekedy len nepatrný rozdiel. Aj tak však porota musela rozhodnúť. A rozhodla takto I. kategória – poézia 1. miesto Ema Hergottová, III.A trieda 2. miesto Natália Hauerová, Miroslava Hargašová, III.A trieda 3. miesto Alexandra Blašková, III.A trieda Pochvala poroty za veľmi pekný prednes: Branislav Nemergut a Kristína Nagyová, IV.A trieda I. kategória – próza 1. miesto Barbora Ratkovská, III.A trieda 2. miesto David Podhorec, III.A trieda, Monika Grančičová, IV.A trieda 3. miesto Alexandra Leščáková, IV.A trieda II. kategória – poézia 1. miesto Monika Vrábliková, V.A trieda, Jakub Vajda, VII.A trieda 2. miesto Barbora Rakovanová, V.A trieda, Viktória Bugová, VI.A trieda 3. miesto Ľudmila Slaninková, V.A trieda, Matej Vajda, V.A trieda Pochvala poroty za veľmi pekný prednes: Teo Kertész, V.A trieda
II. kategória – próza 1. miesto Laura Moravčíková, VI.A trieda 2. miesto Karin Podhorcová a Dorota Kozárová, V.A trieda 3. miesto Monika Mačáková, VII.A trieda III. kategória – poézia 1. miesto Dorothy Sabová, IX.A trieda 2. miesto Viktória Šmálová, VIII.A trieda III. kategória – próza 1. miesto Claudia Turanovičová, VIII.A trieda Po vyhodnotení na okresnom kole 2. miesto Nina Mackovičová, VIII.A trieda 3. miesto Jessica Bédyová, VIII.A trieda Do okresného kola postúpili len víťazi školského kola, z II. kategórie – poézia to bola M. Vrábliková. Okresné kolo sa konalo 3. apríla v priestoroch ZŠ na Cádrovej ulici. Ako v minulom roku, tak i v tomto reprezentovala našu školu veselá zostava (hoci ju netvorili tí istí recitátori). O tom, že ide o samé esá, sa presvedčili súperi už onedlho. A vás presvedčíme hneď teraz. Naša maličká školička si totiž odniesla so sebou rovnú polovicu prvých miest, čiže 3, ešte k tomu aj jedno 2. miesto a aj pochvalu poroty za pekný prednes. Skvelé, nie? Takže bilancia našich úspechov bola nasledovná: Ema Hergottová – 1. miesto v I. kategórii – poézia Laura Moravčíková – 1. miesto v II. kategórii – próza Claudia Turanovičová – 1. miesto v III. kategórii – próza Dorothy Sabová – 2. miesto v III. kategórii – poézia Monika Vrábliková – pochvala poroty Pre víťazky sa recitačný kolotoč ešte neskončil. V máji nás čaká krajské kolo a tam sa na seminári dozvieme, či naozaj ideme tou správnou recitačnou cestičkou. Sršienka III. kategória
II. kategória I. kategória poézia I. kategória próza
O tom, že sme skvelí spisovatelia, niet pochýb. Ocenila to aj porota, ktorej sa z 90 prác žiakov celého okresu páčili aj dve práce našich spolužiakov. Obaja si odniesli 3. miesto. Zaujíma vás, o kom je reč? No predsa o Natálke Hauerovej z III.A a Davidovi Nagyovi zo VI.A. Obom blahoželáme a pevne veríme, že nám prispejú aj do posledného tohtoročného čísla.
NAŠA BUDÚCNOSŤ? Európa je náš spoločný domov, musíme pomáhať ľuďom aj prírode. Na Zemi je málo stromov, všetko z nej pomaly mizne. Príroda je znečistená, prečo to tak je? O pár rokov tu nebude celá! Nikto z nás si to neuvedomuje? Dôchodcovia potrebujú peniaze, veď tejto krajine veľa dali. No dnes sa im ťažko žije, snažme sa, aby sa aj oni dobre mali.
Vzťahy medzi ľuďmi sú zlé, nemajú sa radi. Čo tým ľuďom bráni v láske? Nemajú čas si ju prejaviť. Niektoré deti sú v domovoch, nechcú ich vlastní rodičia, iné sú spolužiakmi týrané, tí im krehkú dušu ničia. Európa je náš spoločný domov, tak si ho dobre chráňme! Jednu ruku podajme prírode, druhú zas otcovi, mame. David Nagy, VI.A trieda
Rozprávka o orlovi Oliverovi Kedysi dávno žil vysoko v skalách vo Vysokých Tatrách orol Oliver so svojou orlicou, ktorá sedela v hniezde na vajíčkach. Orlíčatká sa mali práve vyliahnuť, tak sa Oliver vybral zháňať potravu pre orlicu aj pre mláďatká. Keď už odlietal od hniezda, zbadal, ž e sa k hniezdu blížia
nejakí ľudia s puškami a chcú z neho povyberať vajíčka. Rýchlo sa vracal k hniezdu, roztiahol krídla a silno nimi mával, aby ľudí odohnal. Nakoniec sa mu to podarilo, ale jeden pytliak ho postrelil do krídla. Oliver musel zostať sedieť v hniezde, lebo nemohol vzlietnuť. Toto všetko sledovali aj dobrí ľudia‐ ochrancovia prírody. O Olivera sa postarali a krídlo mu vyliečili. Ochrancovia sa postarali aj o malé orlíčatá. Strážili ich hniezdo dovtedy, kým sa samy naučili lietať. Potom mohla celá orlia rodinka zase lietať nad tatranskými štítmi. Natália Hauerová, III. A trieda Bájka a báj sú vďačnými žánrami, ktoré sú vhodné na prvé spisovateľské pokusy detí. A naše decká si s nimi poradili naozaj obdivuhodne.
O surikate a dravcoch V tajnom spolku dravcov bolo rušno. Šéf Jastrab si vyhliadol surikatu Timonku, ktorá zablúdila po strašnej pieskovej búrke. ‐ Dnes bude výborný obed. Všetci sa najeme do sýtosti, ‐ hlásil Jastrab, ktorý rozmýšľal, akú pascu by úbohej Timonke mohol nastražiť. ‐ Šéfko, máš už vymyslené, ako tú surikatu chytíme? ‐ spýtal sa neisto Orol. ‐ Jasné, ty tupelo, nastražím jej takú pascu, že sa tam chytí skôr, než napočítaš do desať. Hneď ráno sa Jastrab, Sokol a Orol vybrali pripraviť pascu. Neďaleko surikatinej nory priviazali sieť, cez stromy natiahli laná a načasovali to tak, že nič netušiaca Timonka práve vstávala. Lenže Timonka sa nezvykla vzďaľovať od svojej nory, takže sa k pasci nedostala. Zato však v zemi zbadala čosi blýskavé... Boli to zlaté hodinky. Keď ich dravce zbadali, ihneď ich chceli získať. Ako leteli z výšky za pokladom, celkom zabudli na sieť a všetci do jedného sa do nej chytili. Poučenie: Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne. Laura Moravčíková, VI.A trieda
Vlk a zajac Bol raz jeden vlk, ktorý bol veľmi dobrý. Nikomu nikdy neublížil. Keďže bol hladný, vybral sa po dlhej lesnej ceste k ľudskému obydliu, hľadajúc zvyšky jedál. Ako tak ide, stretne po ceste zajaca. Ten ho so strachom v očiach pozdraví a pýta sa: „ V‐v‐vlk, čo sa t‐tu t‐t‐tak prechádzaš?" „ Ale, hľadám nejakú potravu," odpovedá vlk. Zajac si pomyslel, že z neho bude pre vlka dobrý obed i večera, a zuby sa mu začali tak klepotať, že sa to ozývalo po celom lese. Vlk ho však napodiv upokojoval: „ Neboj sa, nechcem ťa zjesť. Ale čo tu ty, domáci zajac, robíš, to je pre mňa záhada." „ Bol som veľmi zvedavý," priznal sa zajac. " Keď gazda nechal pootvorené dvierka na klietke, ušiel som mu a stratil som sa." „ Vieš čo, milý zajko? Pomôžem ti nájsť cestu späť. Vidím, že si z toho zúfalý," povedal vlk. A tak sa po hodine putovania ocitli pred veľkým gazdovstvom. Natešený zajko sa vlkovi nielen za všetko poďakoval, ale aj mu ukázal, kde dáva gazda všetky zvyšky potravy. A tak sa aj vlk najedol, aj zajko šťastne dostal domov. Ponaučenie: Nijaký prejav láskavosti, akokoľvek nepatrný, nevyjde nazmar. Viki Bugová, VI.A trieda
Pasca na sliepky V jednom kurníku žili sliepky spolu s kohútom. Všetky sliepky ho stále chválili, držali sa iba v jeho blízkosti, pretože si mysleli, že sú pod jeho ochranou v bezpečí. Tento kohút bol jednoducho krásavec. Mal dlhé farebné perie a mohutný hlas. Preto ho sliepky tak milovali. Ale raz večer sa kohút tajne vykradol z kurníka za vlkom. Nikto si to nevšimol, pretože všetci už dávno spali. Keď našiel vlka, uzavrel s ním dohodu, že mu pomôže pochytať všetky sliepky, ak mu sľúbi, že aj on ‐ kohút ‐ bude môcť žiť slobodne v lese. Na druhý večer sa sliepky chystali spať. Cestou do kurníka ich však kohút zastavil a povedal im, nech ešte chvíľu vydržia a urobia si zábavu v stodole. Sliepky mu verili, a preto zostali v stodole. Kohút však zavrel vráta a vlk si ich pekne jednu po druhej pochytal. Takto doplatili sliepky na svoju hlúposť. Ponaučenie: Nesúď knihu podľa obalu. Lenka Mlynarčíková, VI.A trieda
Myška a medveď Bola raz jedna malá myška, ktorá bývala v lese. Mala veľa kamarátov. Lenže v lese žil aj jeden zlý medveď, ktorý zvieratkám robil zle a navyše ničil prírodu. Myška mu viackrát dohovárala, ale on ju nepočúval. Keďže toho už začínala mať dosť, premýšľala, ako medveďovi ukázať, že nie je správne niekomu ubližovať. Raz po škole mu povedala, že v bútľavom strome neďaleko lúky nájde sladučký med. Medveď sa rozbehol k stromu, labu vložil do diery a vytiahol taký medík, že si labky oblizoval. Vtom zacítil na nohe pichnutie. Potom na ruke, na hlave, na zadku... všade! Začal behať po lese a kričal o pomoc. Myška mu pomohla skryť sa pred nahnevanými včelami. Potom sa ho spýtala, ako sa cítil, keď ho včielky bodali. ‐ Hrozne, ‐ odvetil zahanbene medveď. Už vedel, aké to je, keď niekto niekomu ubližuje. A tak myške sľúbil, že už sa to viackrát nestane. Myške boli zvieratká vďačné. Poučenie: Malý oheň aj veľký les zapáli. Julka Molčanová, VI.A trieda
Ako vznikli Tatry (báj) Žil raz boh Mickintulz. Mal poddaných a tí, keď ho neposlúchli, nechal ich skamenieť na severe krajiny, ktorá sa dnes volá Slovensko. Čas plynul a skál pribúdalo. Ibaže títo poddaní neslúžili len jednému pánovi. Ich druhým pánom bol boh Laurentitus, ktorý sa hneval, že mu poddaných ubúda. A preto vyhlásil vojnu o poddaných. Keď vyhrá boh Laurentitus, budú poddaní patriť len jemu, ak prehrá, nech si ich vezme Mickintulz a robí si s nimi, čo uzná za vhodné. Po dlhom a veľmi vyčerpávajúcom boji vyhral poddaných Mickintulz. No oni boli príliš vyčerpaní na to, aby ešte pre svojho boha dokázali čokoľvek urobiť. A tak ich Mickintulz nechal skamenieť. Z množstva poddaných ‐ skál tak vznikli hory, ktoré dnes poznáme ako Tatry. Časom medzi skalami začali vyrastať stromy. Teraz už nikto nevidí tých, čo si museli vytrpieť krutý boj a následnú smrť. Väčšina ľudí ani netuší, čo sa pod ich nohami skrýva, keď sa prechádzajú po týchto vrchoch. Miška Magulová, VII.A trieda
Prečo je na Slovensku toľko lesov a pohorí... (báj) Bola raz jedna krajina, ktorá nemala nič iné, len lúky. A túto krajinu si všimli práve dvaja nepriatelia: boh Iceus a boh Treus. Začali sa hádať, čoho tam bude viac, či skál, alebo stromov. Tak začali vytvárať každý to, k čomu bol predurčený. " Nedovolím ti, aby si tam mal viac stromov ako ja skál!" povedal nahnevane Iceus. " Nedovolím ti, aby si tam mal viac skál, pretože moje stromy dávajú prírode kyslík!" ozval sa Treus. Ako plynuli roky, obaja sa vyčerpávali a míňali sa im zásoby skál i stromov. Krajina bola už preplnená stromami a skalami. Bohovia teda nemohli ďalej súperiť. Preto je na Slovensku toľko pekných lesov a pohorí. Veronika Zakálová a Simona Skladaná, VII.A trieda
O tulipáne (báj) Bol raz namyslený boh Otáz, ktorý sa neustále pýšil svojou krásou. Na rozdiel od iných bohov on nepomáhal stvoriť Zem. Boh Otáz sa ostatným bohom vysmieval, ba dokonca ničil ich prácu. Jedného rána, keď boh Otáz ešte spal, ostatní bohovia ho prekliali a odniesli ho na opustený ostrov, z ktorého sa nedalo uniknúť. Keď sa Otáz prebudil, začal vykrikovať: „Kde to som? Čo tu robím?" Keď sa však obzrel za seba, na skalách uvidel nápis: Za trest musíš žiť len na tomto ostrove. Ak ho opustíš, premeníš sa na kvet, ktorý bude kvitnúť v pýche, no jeho život bude krátky. Otáz sa však neunúval prečítať si odkaz bohov do konca. Predsa sa im nebude podriaďovať. Keď chcel uniknúť z ostrova, premenil sa na kvietok, ktorý kvitne vždy na jar. Je to tulipán. Daniel Toman, VII.A trieda
Snežienka (báj) Bola krásna jar. Dievčatá aj chlapci sa veselili na lúke. Jediný, kto sedel doma, bola Janka. Prišiel za ňou Janko a pýtal sa jej: „ Prečo nejdeš von, keď je tak pekne?" Ona len mrzuto odvetila: „ Nepáči sa mi vonku, chýba mi chlad zimy a bila farba snehu." Janko sa urazene otočil a išiel von. Vraj keď tú zimu tak miluje, nech si za ňou smúti koľko chce. Videla ich bohyňa leta a jari Loted. Na Janku sa veľmi nahnevala, že si neváži teplo a krásu farebnej prírody. Loted preto zakliala celé Slovensko tým, že budú stále väčšie a väčšie teplá, pokiaľ Janka nevyjde z domčeka a nepôjde sa hrať. Keď sa po dlhom čase konečne Janka odhodlala ísť von, Loted ju uchmatla k sebe do paláca. Bolo tam veľmi teplo a zrak oslňovali mnohé druhy kvetov jarnej prírody. Loted povedala Janke: „ Naučím ťa mať rada jar aj leto." Janka však srdnato odvetila: „ Nikdy si ich neobľúbim tak ako zimu." Loted sa na ňu za tie slová nahnevala ešte viac a premenila ju na chladnú a bielu kvetinu. Napokon riekla: „ Teraz budeš mať dosť chladu a ani biela farba ti už nebude chýbať. A za trest sa budeš objavovať len na jar." A takto vznikla snežienka. Terka Šmálová a Kaja Wecková, VII.A trieda
Catrine, neplač... Vonku snežilo. Catrine sa hrbila na prednom sedadle auta a rozmýšľala, prečo nemôže zostať doma v Prahe. Načo sa musí trepať na zimné prázdniny do Blavy? Tráviť dva týždne u strýka, ktorého nevidela viac ako päť rokov... Neznášala mamu pre toto. Celú cestu s ňou neprehovorila ani slovo. Cesta jej pripadala nekonečná. Keď prišli na miesto, zazrela pred sebou zničený panelák. Len tak‐tak jeho časti držali pohromade. Pred sebou uvidela obrovskú bránu, pripomínajúcu brány zo začiatku 20. storočia. Catrinina mama vykročila dopredu a po starých kamenných schodoch vystúpila hore. Na stene vedľa brány boli zvončeky. Väčšina z nich ani nemala mená, iné boli rozbité. Meno svojho brata Tomáša nevidela ani na jednom z nich. Zamyslela sa a začala sa hrabať v kabelke, aby našla mobil. Catrine zatiaľ vykročila k tunelu, ktorý stál medzi panelákmi. Zrazu začula krik. Pozrela sa do tunela a uvidela skupinku chalanov. Bolo ich asi päť. Jeden stál obďaleč a držal v ruke malý kufrík čiernej farby. Ďalší dvaja boli mierne rozkročení a ruky mali zložené pred sebou. V strede stál vysoký asi 17‐ročný chalan a oboma rukami držal pod krkom vychudnutého a výrazne mladšieho chalana. Chrbtom ho opieral o kamennú stenu a za každou dopovedanou vetou mu buchol hlavu o stenu. ‐ Počúvaj ma, ak mi do konca týždňa nedonesieš tie prachy, prisahám, že ťa zabijem! A spolu s tebou aj tvojho brata! ‐ Keď to dopovedal, znova mu buchol hlavu o stenu. Catrine sa zhrozila. Zrazu len začula hlas svojej matky. ‐ Catrine? Catrine, kde si? Catrine sa otočila a uvidela vystrašenú tvár svojej matky. Strýko práve schádzal dolu schodmi, blížil sa k nim. ‐ Tomáš! ‐ vykríkla Catrinina mama celá šťastná, že opäť vidí svojho brata. ‐ Kristína, ‐ povedal Tomáš a objal sestru. Jeho pohľad potom padol na 16‐ročné dievča v čiernej bunde a roztrhaných čiernych rifliach. Dlhé tmavé vlasy jej rozfúkaval neustávajúci vietor. Na tvári pocítila prvé kvapky dažďa. Tomáš chcel objať aj Catrine, no keď sa k nej blížila jeho vychudnutá postava, uhla nabok. Zrazu sa rozpršalo a Tomáš nemal čas riešiť reakciu svojej netere. Obe dámy pozval do vnútra. Nastúpili do špinavého výťahu, v ktorom bol cítiť smrad cigariet. Kovové sivé steny pokrývali grafity. Netrvalo dlho a ozval sa zvonček oznamujúci príchod na 5. poschodie. Keď vyšli z výťahu, zbadali dlhú chodbu s troma dverami po bokoch. Tou chodbou plnou ohorkov od cigariet šli až k posledným dverám. V kúte sa povaľovala prázdna fľaša od vodky a vedľa nej injekčná striekačka. Výťah opäť zacinkal a vyšiel z neho muž, ktorého by Catrine spoznala kedykoľvek. Bol to jeden z tých, ktorí v tuneli mlátili mladého Róma a vyhrážali sa mu smrťou. Tento raz ho videla omnoho lepšie. Bol vysoký, štíhly a aj cez teplú zimnú bundu bolo jasné, že má vypracované telo. Catrine sa takýto typ chalanov veľmi páčil, no po nedávnom divadielku v tuneli sa ho bála osloviť. Zastal pri dverách oproti výťahu a vošiel dnu. Strýko odomkol dvere svojho bytu. Znova ucítila cigaretový dym. No skvelé! Práve v tomto smradľavom malom byte má prežiť celé prázdniny?! Sadla si na malé kreslo a premýšľala nad Prahou. Myslela na krásu Hradčan, na Vltavu, na prechádzky po Karlovom moste... Jej mama sa vrátila do auta po batožinu a keď ju odniesla do Catrininej izby, znova odišla. Tento raz sa však už nevrátila. Odcestovala bez rozlúčky.... (Pokračovanie v budúcom čísle) Claudia Turanovičová, VIII.A trieda
Štvorsmerovka Dám ti malú hádanku: Každý deň si po nebi kráča, nohy má ľahké ako vtáča, hlavu v oblakoch nosí, každé ráno chodí po rose bosí. Čo je to? V tejto ŠTVORSMEROVKE – zvisle aj vodorovne ( spredu, zozadu, zhora, zdola) sú tieto slová: PERO, CERUZKA, GUMA, ZOŠIT, ČÍSLO, PLUS, MÍNUS, KRÁT, DEĽ, ROVNÝ, NULA, JEDEN, TRI, STO, PÄŤ, UM Ak ich prečiarkneš, ostanú ti niektoré hlásky. Vypíš ich, tvoria riešenie hádanky.
P L U S L O K O C
E S Ý N V O R T E
R J E D E N Á S R
O L S Í Č U T U U
Z O Š I T L U N Z
D E Ľ R N A M Í K
Ť Ä P T K G U M A
Riešenie hádanky: ...............................................................................
Úloha: Vyfarbi políčka, ktoré sú deliteľné číslom 4. Dostaneš tak tvar písmena, ktoré je 14. písmenom v našej abecede.
13
16
20
31
16
4
89
120
25
48
33
68
25
28
41
99
25
12
18
80
93
19
23
8
1
64
61
2
58
112
22
36
43
53
91
20
50
19
31
301
55
83
Hádať či rátať? A=5, Á=10, B=3, C=4, D=2, E=6, F=17, G=18, H=9, CH=19, I=7, J=21, K=23, L=24, M=25, N=26, O=27, P=28, R=31, S=41, T=50, U=60, V=70, X=63, Y=64, Z=67, 1. Máte ho radi, a predsa sa naň mračíte. Čo je to? 25 +16 =
6 . 4 =
64 – 38 =
11 + 12 =
3 . 9 = Odpoveď: .................................................. 2. Spadol padáčik, spadol na vodu, sám sa neutopil, vodu neskalil. Čo je to ? 87 – 63 = .......... 7 . 6 + 8 = ..........
42 : 6 = .......... 18 + 23 = .......... Odpoveď: .......................................... 3. Beží to v potoku, od roka do roku, a vždy len dopredu, nikdy nie dozadu. Čo je to? 34 + 36 = ...........
46 – 19 = ...........
98 ‐ 96 = ............
45 : 9 = ............ Odpoveď: ............................................. Zábavníček pre vás pripravila p. vychovávateľka Janka Adamíková.
V jednej zo slohových prác si pani učiteľka mohla prečítať tento záver: „ Na záver by som povedal, že môj bicykel nie je stavaný na úplne najťažšie úseky, ale zato furt je horský." Malí prváci čítali text zo šlabikára ‐ v lese je vysoký buk a košatý dub. Dievčatko však nahlas prečítalo ‐ v lese je vysoký buk a plešatý dub. V previerke zo slovenského jazyka pre 2. ročník boli úlohy, ktoré žiaci vyriešili s úžasnou tvorivosťou. Veď posúďte sami. Úloha: Napíš krátke samohlásky. Odpoveď: a, ä, b, c, d, e, f. Úloha: Napíš dlhé samohlásky. Odpoveď: á, e, é, ý, ó, ń. Úloha: Do viet doplň vhodné slovo ‐ pila, krik, píla, krík. Na dvore robili deti .................................... Anička ...................... teplé mlieko. V záhrade rozkvitol ružový ........................ V hore škrípala .............................. Odpovede: Na dvore robili deti bordel. Anička varí teplé mlieko. V záhrade rozkvitol ružový ruža. V hore škrípala skala. Pani učiteľka: „Vymenuj planéty Slnečnej sústavy." Žiak: „Merkúr, Benuša, Zem, Mars, Junior, Saturn, Jurán, Neptún." Pani učiteľka sa pýta: „Aké ihličnaté stromy poznáš?" Žiak sa zamyslí a odpovedá: „Smrek, jedľa, borovica, slivovica..." Na druhý deň po 28. marci podáva chlapček pani učiteľke kvietok so slovami: „Pani učiteľka, včera som na to zabudol, ale dnes vám chcem zablahoželať ku Dňu žien..."
