Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky
Analýza dlhodobej udržateľnosti a návrhy na zmenu dôchodkového systému Slovenskej republiky - pripomienky
KOZ SR zásadne namieta proti tejto tendenčne spracovanej Analýze dlhodobej udržateľnosti a návrhy na zmenu dôchodkového systému Slovenskej republiky (ďalej len „Analýza“), ktorá zakrýva skutočný stav dôchodkového zabezpečenia, neuvádza skutočné dôvody finančnej nedostatočnosti verejného dôchodkového systému a zámerne používa také argumenty, ktoré podporujú snahu vlády redukovať dávky dôchodkového zabezpečenia, čo bude mať za následok nebývalý nárast chudoby na Slovensku. (Chudoby nielen medzi starými ľuďmi, odkázanými na dôchodky, ale aj nárast chudoby u mladých ľudí a strednej generácie, lebo v SR dodnes staršia generácia finančne pomáha najmä mladým rodinám a na druhej strane legislatíva ukladá povinnosť nielen rodičom postarať sa o deti, ale aj deťom zabezpečiť rodičov, pokiaľ im nestačí ich vlastný príjem, a ak rodičia budú potrebovať ústavnú starostlivosť a sociálne služby, to už dnes predstavuje nemalé náklady). Predložená Analýza vôbec neanalyzuje skutočný stav dôchodkového systému na Slovensku, čo by bolo veľmi potrebné pre získanie prehľadu, ako ovplyvňuje dôchodková reforma z rokov 2003 – 2005 celkový systém dôchodkového zabezpečenia a najmä hmotné zabezpečenie občanov SR v postproduktívnom veku. Je to účelový materiál ktorý má zvýrazniť pravicovými silami proklamovanú „nevyhnutnosť“ sústavne zvyšovať dôchodkový vek a najmä znížiť dôchodkové dávky „aby nezaťažovali verejné financie“. Skutočnosť, že verejné financie sú od roku 2005 zaťažované presunom peňazí z verejného sociálneho zabezpečenia do súkromných dôchodkových fondov v predloženej Analýze analyzovaná nie je. Analýza sa tak isto nezaoberá skutočnosťou, že zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré urobila a pripravuje súčasná vláda poškodzujú tých občanov Slovenskej republiky, ktorí celý aktívny život prispievali do štátneho dôchodkového systému a ktorí už nemajú možnosť ovplyvniť svoje zabezpečenie v starobe. V zmysle Ústavy SR aj v zmysle medzinárodných právnych noriem, ktoré SR ratifikovala, je štát povinný zabezpečiť občanom v postproduktívnom veku takú mieru náhrady mzdy, ktorá im umožní dôstojný život v starobe, to je jeden z postulátov sociálneho štátu za ktorý sa SR vo svojej Ústave deklaruje. Hneď v Úvode Analýzy je formulovaná základná myšlienka celého materiálu, že tvorcovia hospodárskej politiky stoja pred rozhodnutím, ktoré musí vziať do úvahy požiadavky na strane dávok s požiadavkami v oblasti výšky daňovo-odvodového zaťaženia, pri súčasnom zachovaní stability verejného dlhu. A keďže už vláda zverejnila návrh zákona, ktorým sa zavádza superhrubá mzda, poznáme aj to rozhodnutie – zníži sa odvodové zaťaženie, ale celá úspora (mesačne asi 70 euro na poistenca v priemere) sa presunie do daní, čiže skrytou formou sa zvýši daňové zaťaženie na úkor odvodového zaťaženia. Skutočnosť, že z verejného sociálneho a zdravotného zabezpečenia, ktorým je štát povinný svojim občanom z Ústavy, sa už druhý krát od roku 2005 zoberie veľká časť financií, ponecháva aj táto Analýza bez povšimnutia, sústreďuje sa iba na to, že systém je deficitný a musia sa znížiť
výdavky, čo je vlastne dôsledkom politických rozhodnutí. V skutočnosti sa príjmy štátneho rozpočtu zvyšujú na úkor starých, chorých, nezamestnaných a zdravotne postihnutých lebo na ich zabezpečenie v chorobe a pri strate príjmu bude v sociálnych systémoch podstatne menej peňazí ako doteraz. V Úvode sa tiež spomína „Posledná správa Európskej komisie z roku 2009“, ale väčšina porovnaní a grafov vychádza z komparatívnych podkladov OECD, čím ignoruje skutočnosť, že teritoriálne, politicky aj právne patríme do Európskej únie a primerané a odôvodnené je porovnávať Slovenskú republiku a jej dáta s členskými krajinami Európskej únie, tak ako je to urobené vo vyššie spomenutej poslednej správe EÚ: „The 2009 Ageing Report: economic and budgetary projections for the EU-27 Members (2008-2060)“ na práci ktorej sa podieľali aj slovenskí odborníci. Je veľmi ťažko pochopiteľné prečo by sme sa mali porovnávať s Kóreou, Japonskom alebo Austráliou, ktoré majú úplne inú kultúru, históriu a aj skladbu obyvateľstva. Okrem toho je ešte menej pochopiteľné, prečo sa v tabuľkách a grafoch Analýzy uvádza, že ide o údaje za rok 2009, keď zdrojom údajov je Pensions at a Glance, OECD 2009, čiže publikácia OECD z roku 2009 v ktorej je jasne uvedené, že pracuje s dátami z roku 2006 (napr. Analýza, kapitola 2.1.2 Dôchodkový vek) a samotná citovaná publikácia OECD v časti o Slovensku uvádza, že v dátach sa ešte neprejavujú dôsledky prijatej reformy. V Analýze sa uvádza, že bude potrebné riešiť otázku financovania dôchodkov udržateľným spôsobom aj na Slovensku lebo vydávame na dôchodky 8 % HDP, ale neuvádza sa, že je to takmer najmenej zo všetkých členských štátov EÚ. Čiže SR už dnes vydáva na dôchodky tak málo, ako si to väčšina štátov EÚ iba plánuje v budúcnosti, ak vôbec. Neuveriteľne zavádzajúce je tvrdenie, že je potrebné opätovne posúdiť situáciu v dôchodkovom systéme z dôvodu pretrvávajúceho deficitného hospodárenia; pred zavedením II. piliera v roku 2004 bol deficit starobného dôchodkového poistenia 3,2 mld. Sk a v roku 2009, po 5 rokoch presunov peňazí do súkromného II. piliera, deficit verejného starobného dôchodkového poistenia stúpol desaťnásobne, na 38,1 mld. Sk. To svedčí jednoznačne o nesprávnosti postupu pravicovej vlády v reforme z rokov 2003 – 2005. Svojimi reformami vlády, vtedy aj dnes, finančne poddimenzovávajú verejný priebežne financovaný dôchodkový systém a následne navrhujú redukcie dôchodkových dávok v mene finančnej udržateľnosti verejného dôchodkového systému. Ak sa bude naďalej zmenšovať prílev financií do verejného dôchodkového zabezpečenia, určite nebude udržateľný ani v budúcnosti a naďalej bude potrebné znižovať dôchodky, pritom sa v celej Analýze neberie do úvahy skutočnosť, že dôchodky sú často jediné príjmy ľudí v postproduktívnom veku, ktorí si nemohli sporiť, lebo museli prispievať do verejného sociálneho systému, za čo sa im štát cez Ústavu zaviazal, že sa o nich na starobu postará. Aj z predloženej Analýzy je zrejmé, že súčasná vláda sa snaží tento záväzok zredukovať na minimum bez ohľadu na dôsledky, ktoré takýto nesociálny prístup bude mať na takmer štvrtinu obyvateľstva. Analýza zavádza pojem, ktorý sa v odbornej literatúre sociálneho zabezpečenia nevyskytuje a ani nie je definovaný, je to „spoločensky akceptovateľná miera náhrady udržateľným spôsobom, t. j. nielen pre jednu generáciu“, ktorá, ako ďalej vyplýva z textu má znamenať takú mieru náhrady mzdy dôchodkami, ktorá nadmerne nezaťaží verejné financie. Tieto novotvary v systéme sociálneho zabezpečenia sú poplatné požiadavke slovenských pravicových politikov, ktorým nezáleží na primeranom hmotnom zabezpečení občanov v starobe (ako to zakotvuje Ústava Slovenskej republiky) ale na maximálnych ziskoch súkromných dôchodkových fondov, do ktorých sa od reformy v roku 2005 odvádza polovica príspevkov na starobné dôchodkové zabezpečenie. Pritom od začiatku bolo jednoznačne jasné, že príspevky odvedené do II. piliera budú chýbať na výplatu dôchodkov a teda poškodia tú skupinu obyvateľstva, ktorá si svoje nároky už zaplatila.
Pokiaľ chce táto analýza skutočne riešiť nadmerné nezaťaženie verejných financií, odporúčame zaoberať sa v prvom rade nadmernou výškou príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s ich negatívnym dopadom na finančnú udržateľnosť verejného systému dôchodkového zabezpečenia. Takmer vyrovnané hospodárenie Sociálnej poisťovne počas desiatich rokov jej existencie bolo narušené likvidáciou medzigeneračnej solidarity a privatizáciou veľkej časti poistných príspevkov. Proklamovaný cieľ analýzy – „dlhodobá udržateľnosť“ nemá vypovedaciu hodnotu ku ktorej chýba základný predpoklad, a to analýza ekonomického vývoja Slovenskej republiky. Bez tohto zásadného materiálu je analýza len účelovou víziou, ktorá má zdôvodniť aktuálne a pripravované zmeny v dôchodkovom systéme smerujúce k ďalšiemu ožobračovaniu dôchodcov. K tomu, aby sme sa mohli seriózne zaoberať dlhodobým charakterom dôchodkového systému chýba v Analýze aspoň náčrt vývoja systému starobného dôchodkového sporenia, ako napríklad: - ako sa budú dôchodky z „II. piliera“ podieľať na zabezpečení miery náhrady, - ako budú zabezpečené podmienky výplaty týchto dôchodkov, - inštitucionalizácia platcov dôchodkov z II. piliera (životné poisťovne, s ktorými sa v zákone uvažuje zatiaľ taký produkt reálne neposkytujú napriek možnostiam, ktoré im dáva doplnkové dôchodkové sporenie, pričom hlavným dôvodom je vysoká réžia, ktorú pri poskytovaní doživotných dôchodkov požadujú a z toho vyplývajúci nezáujem sporiteľov v III. pilieri, ktorí v takých prípadoch jednoznačne uprednostňujú programový výber. Avšak v II. pilieri bude kupovanie doživotných dôchodkov povinné.). Analýza sa vo vzťahu k „dlhodobému“ vývoju starobného dôchodkového sporenia zaoberá v podstate len zmenami, ktorých legislatívne znenie bolo predložené do parlamentu vo forme vládneho návrhu. Tvrdenia o tom ako zriadenie štvrtého (indexového) dôchodkového fondu alebo rozloženie úspor do viacerých fondov zásadne a pozitívne ovplyvní dôchodky sporiteľov z „II. piliera“, nemôžu brať vážne azda ani tvorcovia analýzy. KOZ SR zásadne nesúhlasí s odstránením garančného systému vo vyváženom a rastovom fonde. Argumentáciu o kontraproduktívnosti existujúceho systému hodnotenia prijíma, avšak žiada, aby sa hľadal iný systém, ktorý by zabezpečil zachovanie reálnej hodnoty úspor. Bez tejto základnej podmienky pokladá systém starobného dôchodkového sporenia, vzhľadom na jeho dlhodobosť a nemožnosť vyviazania sa sporiteľov z tohto systému, za zbytočný. KOZ SR žiada zaviesť do verejnoprávnosti, resp. účasti platiteľov starobného dôchodkového sporenia, ako súčasťou ceny práce a KOZ SR pokladá v podstate zahraničných, finančníkov.
dôchodkových sporiacich systémov princíp príspevkov na správe ich úspor. Príspevky do aj do doplnkového dôchodkového sporenia, sú za neprijateľné, aby o nich rozhodovalo len pár,
Používaný argument o dohľade Národnej banky Slovenska nad činnosťou správcovských spoločností KOZ SR odmieta, keďže dohľad je zameraný na kontrolu dodržiavania legislatívnych povinností a limitov a s možnosťami zhodnotenia úspor sa nezaoberá. Na základe uvedených skutočností KOZ SR odmieta Analýzu ako materiál, ktorý by mal dlhodobo usmerniť vývoj dôchodkového systému na Slovensku. Uznáva, že očakávaný demografický vývoj nie je priaznivý, avšak vzhľadom na úplnú absenciu analýzy očakávaného ekonomického vývoja, tieto argumenty považuje za účelovú podporu
reštriktívnych krokov, ktoré už má súčasná vláda pripravené s cieľom zredukovať výdavky v priebežnom systéme. Nevyváženosť dlhodobých projekcií sa prejavuje všeobecne a nevyhla sa jej ani táto Analýza. Pokiaľ sa v súčasnosti prejavuje snaha okamžite meniť dôchodkové systémy na základe predpokladaného vývoja pôrodnosti v nasledujúcich 50 rokoch a predpokladaného poklesu počtu prispievateľov, mali by sa do budúcich projekcií zahrnúť aj ďalšie faktory u ktorých je nepopierateľné že sa budú meniť, napr. budúci predpokladaný vek dožitia a nadväzne na to predpokladaný dôchodkový vek, ktorý by za 50 rokov mohol stúpnuť o desať a viac rokov. Analýza vôbec neberie do úvahy migráciu za prácou a skutočnosť, že počet obyvateľstva na Zemeguli stúpa a preto nie je možné, že sa na Slovensku o 50 rokov vytvorí vákuum s klesajúcim počtom občanov. Predložená Analýza zahŕňa aj výsluhové zabezpečenie silových rezortov. K tejto časti v úvode KOZ SR uplatňuje tieto zásadné pripomienky: Úlohy B16 a B17 ukladali MPSVaR konkrétne samostatné úlohy s termínmi plnenia do 31. 01. a do 30. 04. 2011. Úlohy boli definované na základe opatrení schválených vládou SR a spracovateľ nedodržal vládou sledovaný cieľ. Na základe uvedeného žiadam predkladaciu správu: 1. Doplniť o skutočný dôvod spojenia obidvoch úloh. Pripomienku uplatňujem ako zásadnú. 2. Vypustiť druhú vetu z druhého odseku predkladacej správy. Pripomienku uplatňujem ako zásadnú. 3. V tretej vete vypustiť poslednú časť: ako aj osobitného dôchodkového systému silových rezortov. Analýza tohto systému je predmetom osobitného materiálu. Pripomienku uplatňujem ako zásadnú. 4. Nie je pravdou, že navrhované opatrenia z tohto materiálu nebudú mať vplyv na verejné financie. Žiadam doplniť predpokladané finančné dopady navrhovaných zmien. K doložke vybraných vplyvov 1. Analýza, ktorá obsahuje návrhy na riešenia musí obsahovať predpokladaný dopad predložených návrhov. Stanovisko skôr vyvoláva pocit, že spracovateľ sa zámerne snaží utajiť dopady. Žiadam doplniť doložku o ekonomické dopady. Pripomienku uplatňujem ako zásadnú. 2. Žiadam doplniť v bode A4 alternatívne riešenie, najmä v súvislosti so stanoviskom MH, ktoré reprezentuje na podnikateľské záujmy a MPSVaR prevzalo jeho prístup. Pripomienku uplatňujem ako zásadnú. 3. Analýza nevytvára priestor pre diskusiu, pretože už obsahuje návrhy na zmeny, ktoré sú predmetom novelizácie zákona o sociálnom poistení v rámci návrhu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti (zákon o superhrubej mzde). Žiadam predloženú analýzu rozdeliť na dve časti (úlohy B16, B17) časovo posunuté tak, aby bol vytvorený priestor pre verejnú diskusiu a pozastaviť prípravu zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti až do ukončenia verejnej diskusie o úpravách
v dôchodkovom systéme. V opačnom prípade sa jedná o diktát úzkej skupinky celej spoločnosti. K jednotlivým častiam Analýzy: K časti 1. Legislatívny rámec dôchodkového systému K bodu 1.1 – Box 1 KOZ SR zásadne namieta účelové spájanie poistných príspevkov na starobné a invalidné poistenie a príspevkov do rezervného fondu solidarity. Legislatívne tieto tri fondy ani príspevky do nich nie sú spojené, nie je teda dôvod ich spájať. V čom potom bol význam reformy dôchodkov v rokoch 2003 až 5, veď pred touto reformou sme mali jedno dôchodkové poistenie, ktoré obsahovalo starobné a invalidné poistenie spoločne na ktoré sa platil jeden príspevok vo výške 28 %. V tomto Boxe 1 sa ukazuje, že aj rozčlenenie poistného do viacerých fondov v rámci reformy bolo samoúčelné a fiktívne. K časti 2. Priebežne financovaný dôchodkový systém (I. pilier) KOZ SR zásadne namieta porovnávanie dôchodkového systému SR s krajinami OECD, dôchodkový systém na Slovensku vychádza z európskeho bismarckovského systému sociálneho zabezpečenia s mnohými rezíduami socialistického zabezpečenia všetkých a vôbec nemá zmysel porovnávať náš systém s krajinami, kde dôchodkové zabezpečenie nie je povinné, alebo sa vyvíjalo ako rezidenčný systém, alebo je spravované iba súkromnými inštitúciami. Právne, teritoriálne, historicky aj kultúrne sme súčasťou kontinentálnej Európy a skutočný zmysel má iba porovnanie s členskými štátmi EÚ, už aj preto, lebo EÚ má spracovanú osobitnú štatistiku sociálnej ochrany ESSPROS s presným a porovnateľným zberom dát. K bodu 2.1.1 KOZ SR zásadne nesúhlasí s povrchným a nepresným používaním dát. Údaje v grafe nezodpovedajú sprievodnému textu, nakoľko uvádzate, že na dôchodkové účely sa v SR platí 24 %, ale v grafe údaj o poistnom na povinné dôchodkové poistenie dosahuje takmer 30 %. Odkiaľ OECD takýto údaj zobralo? MPSVR SR považuje takýto graf za relevantný a vhodný uvedenia v Analýze, na základe ktorej sa majú určovať osudy 1,2 milióna dôchodcov a dva a pol milióna ekonomicky aktívnych občanov SR? V ďalšej časti sa konštatuje, že sadzby poistného sú v SR vysoké, s čím možno súhlasiť ak sa porovnávame s väčšinou ekonomicky vyspelých štátov, ktoré majú dôchodkové zabezpečenie. Avšak od serióznej Analýzy, ktorá má byť podkladom pre politické rozhodovanie, je potrebné požadovať aby sa zaoberala otázkou dôvodu takého vysokého odvodového zaťaženia a na základe zistených príčin navrhnúť opatrenia na zníženie, ak je to vôbec možné. V tejto časti by mala Analýza uviesť významnú skutočnosť a to, že do II. piliera odvádza Slovensko najväčší podiel z poistného na dôchodkové zabezpečenie zo všetkých členských štátov EÚ, ktoré II. pilier majú. Napr. v Maďarsku z 33.5 % dôchodkového poistného odvádzali 8 % (ale už je II. pilier zrušený), v Poľsku z 19.52 % odvádzali 7.3 % (dnes už len 2.3 %) a v Rumunsku je to 2.5 % na II. pilier z 29% dôchodkového poistného. A samozrejme tento vysoký odvod do II. piliera spôsobuje vysoký deficit v priebežne financovanom pilieri.
K bodu 2.1.2 KOZ SR zásadne nesúhlasí s účelovým používaním údajov v Analýze bez náležitého vysvetlenia. Priemerný vek odchodu z trhu práce neznamená odchod do dôchodku, okrem toho je notoricky známe, že Slovensko a Poľsko majú najvyššiu mieru nezamestnanosti v rámci EÚ a preto samozrejme musia mať aj najnižší vek odchodu z trhu práce. Je všeobecne známe, že človek vo veku nad 50 rokov si na Slovensku veľmi ťažko nájde prácu a to by sa malo riešiť a nie zvyšovanie dôchodkového veku. Obidva grafy zobrazujúce dôchodkový vek mužov a žien vychádzajú z údajov OECD za rok 2006 a okrem toho sa neuvádza v ktorom roku daná krajina legislatívne stanovený dôchodkový vek dosiahne, lebo takmer všetky krajiny EÚ sú v procese zvyšovania dôchodkového veku s tým, že v Analýze použité grafy OECD zobrazujú legislatívne zakotvený cieľový dôchodkový vek. V grafoch informujúcich o počtoch rokov na dôchodku v rodovom delení sú staré údaje, ktoré preto pôsobia zavádzajúco, keďže použitý zdroj (Pensions at a Glance, OECD 2009) poskytuje údaje z roku 2006. Dnes ich už nemožno považovať za relevantné, lebo od roku 2006 sa na Slovensku zvýšil dôchodkový vek žien o 3 roky a muži s dôchodkovým vekom 62 rokov nedosahujú ani priemerný počet rokov na dôchodku u mužov v OECD. K bodu 2.2 V časti Bilancujúce sadzby je správne uvedené, že invalidné, ale aj ďalšie poistné systémy v Sociálnej poisťovni dotujú starobné dôchodkové poistenie, v ktorom chýba 4,15 poistného bodu do reálnej sadzby (ak sa ráta poistné starobné a rezervný fond 18 % + 4,75 %). KOZ SR zásadne žiada aby sa z tohto zistenia urobil jediný správny a prijateľný záver a to, že v rámci reformy v roku 2003 boli urobené zlé prepočty a zlé prerozdelenie poistného. Do roku 2004 bolo dôchodkové (starobné a invalidné spolu) 28 % a už vtedy sa prejavoval malý nedostatok financií (3,2 mld. Sk) a reformátori si to zle prepočítali a na starobné poistenie pridelili iba 18 % a ešte k tomu zaviedli vyplácanie predčasných starobných dôchodkov zamestnaným poistencom. To mohlo viesť k jedinému výsledku, zvyšovaniu deficitu v starobnom poistení.
K bodu 2.3.1 Nevyváženosť projekcií demografických trendov a ich vplyvu na dôchodkové systémy sa prejavila aj tejto Analýze. Pokiaľ sa v súčasnosti prejavuje snaha okamžite meniť dôchodkové systémy na základe predpokladaného vývoja pôrodnosti v nasledujúcich 50 rokoch a predpokladaného poklesu počtu prispievateľov, mali by sa do budúcich projekcií zahrnúť aj ďalšie faktory, napr. budúci predpokladaný vek dožitia a nadväzne na to predpokladaný dôchodkový vek, ktorý by za 50 rokov mohol stúpnuť o desať a viac rokov. Podľa Analýzy bude demografická kríza v SR vrcholiť okolo r. 2055, keď pomer medzi populáciou 65+ a produktívnou populáciou (15 – 64) bude veľmi nevýhodný.... ale ako môže niekto tvrdiť, že o 45 rokov bude poproduktívna populácia 65+, keď už teraz má väčšina porovnávaných štátov dôchodkový vek 65 rokov? Dá sa skôr predpokladať, že poproduktívna populácia o 50 rokov bude 100+ a je po demografickom probléme.
K bodu 6.1.3 Evidentne táto Analýza prichádza neskoro, keďže navrhnuté riešenia dlhodobej udržateľnosti priebežne financovaného dôchodkového systému sú už v legislatívnom procese. To znamená, že cieľom Analýzy je zdôvodniť na politickej úrovni prijaté riešenia a nie hľadať a navrhovať riešenia o ktorých by sa diskutovalo, kým by sa nevybrali tie najvhodnejšie pre systém aj pre ľudí ktorí sú vňom. KOZ SR zásadne nesúhlasí aby sa vo verejnom dôchodkovom systéme navrhovali a prijímali opatrenia ktoré budú znamenať znižovanie miery náhrady mzdy dôchodkom. Cieľom každej vyspelej spoločnosti a predovšetkým EÚ ako celku je zvyšovanie životnej úrovne všetkých obyvateľov a preto by malo byť aj cieľom Slovenska zlepšenie životnej úrovne všetkých obyvateľov vrátane dôchodcov, to však nebude možné, ak sa v dlhodobej projekcii ráta so znižovaním príjmov občanov v postproduktívnom veku. K bodu 6.2.3 Povinný vstup do II. piliera je už zavedený, čiže ho netreba odporúčať, ako sa to v Analýze uvádza. KOZ SR však zásadne nesúhlasí s povinnosťou občanov vstupovať do II. piliera. K bodu 6.2.4 Analýza pomerne veľkú časť venuje analyzovaniu miery náhrady u jednotlivcov cez tzv. „férové poistné sadzby“. Zistenie, že poistenci v skutočnosti dostanú v priemere z priebežne financovaného systému menej ako do neho počas života vložili potvrdzuje oprávnenosť požiadavky KOZ SR na zvýšenie miery náhrady mzdy dôchodkom. Analýza by mala v analyzovaní príčin vysokej nákladovosti dôchodkového systému SR pokračovať ďalej a odhaliť príčiny, pokiaľ je to nepomer poberateľov dôchodkov a prispievateľov, ako sa naznačuje ďalej, mala by analyzovať prečo máme viac dôchodcov ako prispievateľov, keď máme jednu z najmladších populácií v EÚ a už niekoľko rokov je v SR prílev mladých na trh práce väčší ako odlev z pracovného trhu do dôchodku, z čoho vyplýva, že v SR je už asi 10 rokov stúpa počet ekonomicky aktívnych občanov. Ďalším významným faktorom potrebným pre prognózovanie dôchodkov je informácia ako sa bude tento pomer poberateľov a prispievateľov vyvíjať v blízkej budúcnosti, ale nie z pohľadu demografického, ale z hľadiska vzniku nároku na dôchodok, pretože reforma v rokoch 2003-5 nastolila také podmienky v dôchodkovom zabezpečení, nielen zvýšenie dôchodkového veku, ale aj previazanosť platenia príspevkov a nároku na dôchodok a ďalšie. Vo vzťahu k argumentom, že dôchodkové zabezpečenie zahŕňa nielen starobné, ale aj invalidné poistné odvody a aj fond solidarity sa používa na financovanie starobných dôchodkov opakujeme, toto delenie je legálne a preto nie je dôvod účelovo spájať tieto odvody vtedy, keď to autorom Analýzy vyhovuje. Avšak súčasná situácia ukazuje, že nastavenie odvodov do jednotlivých fondov sociálneho poistenia bolo pri reforme urobené zle, lebo nezodpovedá potrebám výplaty dávok a KOZ SR celé roky požaduje reálne prerozdelenie poistných odvodov, najmä vyšší odvod do deficitného starobného poistenia presunom z prebytkových fondov. Po zmene poistných sadzieb, na základe legálnych odvodov vzniknú aj právne nároky poistencov v inom rozsahu (k starobnému poisteniu vo výške 18 % sa pridá 4,75 % z fondu solidarity, v podstate to bude návrat k predreformnému prerozdeleniu odvodov, ktoré autori Analýzy požadujú). K bodu 6.2.5 Aj z toho, že dodnes, 5 rokov od účinnosti legislatívy pre II. pilier, nie je vypracovaný ani návrh zákona upravujúci podmienky výplaty dôchodkov z kapitalizačného systému je zrejmé,
že tvorcovia reformy nemali reformu pripravenú a ani sami nevedeli čo svojimi zásahmi v dôchodkovom systéme spôsobia. K predloženej Analýze uplatňujeme tieto ďalšie zásadné pripomienky: 1. Str. 7: K výpočtu sumy dôchodku doplniť výpočet dôchodku z I. piliera pre účastníka, ktorý je zapojený do II. piliera vzhľadom na skutočnosť, že takýto účastník prispieva do I. piliera iba 60% v porovnaní s účastníkom iba v prvom pilieri. 2. Na str. 6 v bode 1. Legislatívny rámec – vypustiť poslednú vetu. Analýza tohto systému je predmetom osobitného materiálu. 3. Na str. 8 a 9 vypustiť celý bod 1.4 – výsluhové zabezpečenie silových rezortov. Analýza tohto systému je predmetom osobitného materiálu. 4. V časti sadzby poistného na dôchodkové poistenie je rozpor medzi grafom a textom (zámerný?). Žiadame opravu textu, skutočnosť je 28,75%. 5. Tvrdenie v 1 odseku na strane 11 nie je pravdivé vo vzťahu k pomeru dôchodku k priemernej mzde v krajinách EÚ alebo sa jedná o matematický zázrak. Vzhľadom na jednotnú menu žiadame doplniť takýto prehľad minimálne za krajiny eurozóny. V opačnom prípade sa v analýze smeruje k nesprávnym záverom. 6. V časti 2.1.2. dôchodkový vek, doplniť o aké % dôchodcov, o aké skrátenie sa bude jednať k 31. 12. 2011. 7. Ak je priemerná doba poberania u mužov v SR 16,2 roka a v EÚ 17,5, tak vek odchodu do dôchodku nie je problémom SR. V čom je teda príčina? Žiadame doplniť. 8. V rámci analýzy sa SR porovnáva s okrajovými – neštandardnými postupmi, čo vedie k nesprávnym záverom, napr. slovenský dôchodkový systém je pomerne silne zásluhový, čistá miera náhrady, hrubá miera náhrady ale je potrebné urobiť aj porovnanie platov a cien. 9. Graf na str. 15 nezodpovedá skutočnosti v SR. Žiadame upraviť podľa platnej legislatívy. 10. Žiadame doplniť informácie – tabuľky a grafy o podiely odvodov o zapojení do II. piliera v krajinách EÚ v pomere k I. pilieru, zámerne neuvedené spracovateľom. 11. V porovnaní s konštatovaním na str. 25 o náraste výdavkov na dôchodky sa návrh uvedený v zákone o úprave príjmov zo závislej činnosti javí ako nepochopiteľný, neprijateľný krok, hraničiaci s vedomým poškodzovaním budúcich dôchodcov. Žiadame vysvetliť postup MPSVaR. 12. V bode 2.4. zásluhovosť v systéme: spracovateľ zvolil chybný prístup ak uvažuje so zásluhovosťou iba v II. pilieri. Taký stav môže nastať naplno až pri odchode do dôchodku u účastníkov starobného dôchodkového sporenia, ktorí budú odchádzať do dôchodku v roku (2005 + 42 rokov) 2047. Dovtedy musí existovať zásluhový systém aj v I. pilieri. Žiadame prepracovať bod 2.4. 13. V súvislosti s predchádzajúcim bodom žiadame zabezpečiť zrušenie zmrazenia POMB a spätný prepočet dôchodkov vymeraný v medziobdobí. Zapracovať do legislatívnej úpravy.
14. Spracovateľ konštatuje potrebu vyššieho zapojenia účastníkov dôchodkového poistenia a pritom podporuje nezodpovednosť časti budúcich poberateľov dôchodkov. Viď pripravovaný zákon o úprave.... 15. Príčinou nestability sú koncepčné chyby, neujasnená filozofia smerovania dôchodkového poistenia, nedomyslené znižovanie životnej úrovne dôchodcov následne naprávanie nesystémovými krokmi a príliš rýchle zmeny v legislatíve bez predchádzajúcej verejnej diskusie. Žiadame zaviesť k analýze verejnú diskusiu, upraviť text v časti 2.5 v zmysle pripomienky. 16. V bode 3.2. štruktúra odplát: spracovateľ hodnotí stav z pozície DSS a nie z pozície ochrany sporiteľa. Nejaví sa potrebné meniť systém odplát. 17. Účasť v II. pilieri z pohľadu hodnotenia spracovateľa v časti 3.3 potvrdzuje naše konštatovanie v bode 16. Žiadame prepracovať. 18. Príspevky vo výške 4,75% platia zamestnávatelia nie sporitelia ako tvrdí spracovateľ v bode 3.4.. Treba doplniť analýzu v časti výpočtu s odvolaním na zákon, z toho vychádza výpočet a opraviť text bodu. 19. V bode 4. žiadame doplniť akému % sporiteľov prispieva zamestnávateľ a či sa tento pomer zvyšuje alebo znižuje, aký je % podiel zamestnávateľa a očistiť výnosnosť o infláciu. 20. V bode 4.2. štruktúra odplát: Prvá odrážka znížiť základ odplaty - iba z prírastku hodnoty. Posledná odrážka prehodnotiť výšku odplaty. 21. V oblasti motivácie sporiť si – bod 4.3. chýba návrh spracovateľa na nápravu stavu. 22. Body 5, 5.1, 5.1.1, 5.1.2, 5.1.3, 5.1.4, 5.2, 5.2.1, 5.2.2, 5.2.3 vypustiť. Analýza je predmetom osobitného materiálu predkladaného MV SR a nepatrí do kompetencie MPSVaR a nesúvisí s opatrením vlády SR, z ktorého vyšla úloha pre MPSVaR. 23. V bode 6 vypustiť otázku 3 z dôvodov ako v pripomienke č. 22 24. V bode 6.1.1. spracovateľ neuviedol hlavný predpoklad budúcej nestability – zníženie odvodov navrhované v zákone o úprave príjmu..., ako aj s nezodpovedajúcou deľbou poistenia medzi I. a II. pilier na 9 a 9 %. Žiadame zapracovať a zohľadniť v návrhu na nápravu stavu. 25. V bode 6.1.1 spracovateľ nezohľadnil rast ceny práce v rámci približovania SR k priemeru EÚ najmä v eurozóne. zmrazenie miery náhrady znamená prepad úrovne dôchodkov. Žiadame prehodnotiť a upraviť. 26. Nie je jasné z čoho vychádza spracovateľ vo svojej predstave o potrebe znižovania príjmových nerovností. Zásluhovosť v čase aktívneho pracovného veku sa musí prejavovať aj v čase dôchodku a už v súčasnosti je tu väčší prejav solidarity ako v mzdách. Prečo v tomto istom rezorte nie je snaha o odstraňovanie neprimeraných mzdových rozdielov? Spracovateľovi ide o jediné, znížiť náklady na dôchodky. Žiadame do analýzy doplniť aj variantu zvyšovania odvodov na starobné dôchodky alebo zníženie odvodov do II. piliera tak, aby bol priebežne financovaný systém dôchodkov finančne vyvážený. Analýza by mala ponúknuť všetky dostupné riešenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. 27. Zavádzanie, resp. úvaha o faktore solidarity je v úplnom rozpore s princípmi uplatnenými v II. pilieri. Žiadame v úvahách zohľadniť dátum zavedenia II. piliera
príslušné roky, až potom prechádzať na faktor solidarity – bude zahrňovať aj II. pilier? Doplniť. 28. Bod 6.3. žiadame vypustiť z dôvodov uvedených v pripomienke č. 22 a odporúčame sily sústrediť na úlohy vyplývajúce z úloh B16, B17. 29. Bod „zhrnutie“ žiadame dopracovať v zmysle uplatnených pripomienok a žiadame z Analýzy vypustiť silové rezorty. Záver: KOZ SR zásadne nesúhlasí s predloženou Analýzou dlhodobej udržateľnosti a návrhy na zmenu dôchodkového systému Slovenskej republiky. Tento materiál nezodpovedá potrebám skutočného analyzovania existujúceho dôchodkového systému v takom meradle a takým spôsobom, aby bolo možné na základe zistených skutočností navrhnúť zmeny a opravy v existujúcom dôchodkovom systéme, alebo novú reformu dôchodkového systému SR založenú na politickom aj spoločenskom konsenze a v medziach stanovených medzinárodnými právnymi normami, napr. Dohovormi MOP, Európskou sociálnou chartou (revidovanou), legislatívou EÚ a ďalšími ratifikovanými normami. KOZ SR považuje za nezodpovedné a nesociálne meniť dôchodkový systém bez skutočne odborných a nestranných údajov a zistení a bez širokej spoločenskej a odbornej diskusie. KOZ SR nesúhlasí so znižovaním životnej úrovne súčasnej staršej generácie, ktorú chystá súčasná vláda. KOZ SR nesúhlasí s navrhnutými opatreniami v dôchodkovom systéme, nakoľko sú založené na nepresných, nepresvedčivých a neúplných údajoch, tendenčne spracovaných so zámerom dokázať potrebu už prijatých politických rozhodnutí.
