september 2011 číslo 8, ročník 11
Sedembolestná Panna Mária, oroduj za nás!
Modlitba sv.Tomáša Akvinského pred štúdiom Stvoriteľu, ktorého meno nemôžeme ani vysloviť, Ty, ktorý si z pokladov svojej múdrosti všetko vymedzil a podľa obdivuhodného poriadku dokonalo usporiadal všetky časti vesmíru, Ty, hovorím, ktorého nazývajú Zdrojom svetla a poznania a Prapočiatkom všetkého, pošli do temnôt môjho ducha žiaru svojho jasu a zbav ma tieňov, s ktorými som sa narodil, totiž hriechu a nevedomosti. Ty, ktorý rozväzuješ jazyky nemluvniat, rozviaž i môj jazyk, vlej do mojich perí požehnanie svojej milosti a daj mi bystrosť v úsudku, schopnosť všetko si zapamätať, jednoducho a ľahko sa všetkému naučiť, vedieť všetko vyložiť a druhým to tlmočiť. Usmerni moje myšlienky hneď na počiatku, veď môj ďalší myšlienkový postup a pomôž mi utvárať správne závery: Ty si pravý Boh i človek, ktorý žije a kraľuje na veky vekov. Nech sa tak stane !
úvodník
„Vidíte?“ Do dediny, známej tým, že sa jej obyvatelia mohutne venovali páleniu „lavórovice“, prišli policajti. Uprostred obecného námestia oslovili na pravé poludnie staršieho chlapíka, už poriadne pripitého. „V ktorých domoch vlastnia občania prístroje na pálenie? Mohli by ste nám ich ukázať?“ spýtali sa ho. „Vidíte ten kostol?“ „Pravdaže vidíme.“ „No vidíte. Jedine tam sa u nás nepáli.“ Policajti sa poradili. Potom šli a zatkli farára. Videl sa im najviac podozrivý. Nuž, každý si môže vysvetliť tento „príbeh“, či pochopiť ho po svojom... fantázii sa medze nekladú. Predsa len ma zaujal jeden moment - keď pripitý pán hovorí policajtom, či vidia. Samozrejme odpovedali kladne. A predsa za vinného určili práve toho, ktorý je nevinný. Videli to, čo chceli vidieť, nehľadali pravdu. Často krát aj nám sa zdá, že to, čo väčšina ľudí tvrdí , robí, koná, žije... je pravé orechové, bez ohľadu na to, kde je pravda. A preto nie raz sa dostaneme do situácie, kedy zbytočne obviníme, podozrievame, neveríme, sme vzťahovační, alebo naopak si myslíme, že sme v práve a pravde, pritom si nevidíme ďalej od nosa... Mohla by som pokračovať ďalej, tu nejde o kritiku, ale o to jednoduché, aby sme pri každej situácii videli, videli v pravde, aj keď jej hľadanie nie je vždy jednoduché, aj keď možno len na konci cesty nájdeme tú správnu odpoveď, ale neuspokojujme sa s ľahkým výsledkom, ktorý môže oklamať v prvom rade nás. Takže, dobre sa dívajme v pravde a tá nás oslobodí... Uvidíte!
Martina Grígerová
PRAMEŇ 8/2011 3
správy
Cirkevná škola
Udialo sa vo farnosti
Skautský tábor 2011 Toto uplakané leto sme si mohli spolu s našimi vĺčatami a skautmi spievať najmä pieseň Už sme prišli z výletu, aj sme zmokli a sme tu... a za tým dodať, „no a čo, nevadí...“ Tábor detí, ktoré patria do 5.Františkovho oddielu pri 55. zbore Lišiak Vrútky, ktorý pracuje pri ZŠ s MŠ A. Bernoláka, začal ešte za pomerne dobrého počasia. Naši najstarší skauti prišli o týždeň skôr a postavili veľký vojenský stan pre jedáleň a kuchyňu, podsady a indiánske stany Tee Pee a všetko ostatné, čo tábor musí mať. Hlavná hra tábora bola tzv. Deň po...(to znamená, vedieť si za každých okolností poradiť a pomôcť). Skauti vždy vynikali snahou, vychovávať deti k samostatnosti, láske a súžitiu s prírodou, vzájomnej bratskej pomoci a priateľstvu. Naplniť temu nám teda „pomohlo“ aj počasie. Deti a vedúci sa tešili z krásnej prírody Mestskej doliny pri Kláštore pod Znievom a aj rodičia ohromne pomáhali a zapájali sa do programu tábora. Hneď ako sme sa zabývali, nastalo chystanie dreva na kúrenie, potrebného aj pre kuchyňu, či do stanov na kúrenie v noci. A rozbehol sa program. Výlety do okolia, k Vädžeru, na Kalváriu, na Kľak, na Dutú skalu, do jaskyne a zlaňovanie,
Miništrantský výlet Dňa 3.-4. júla sa uskutočnil „miništrantský minivýlet“ do nášho biskupského mesta Žilina. V nedeľu poobede sa miništranti na čele s pánom kaplánom vydali vlakom z Vrútok smerom na západ. Ubytovanie mali v „Zelenom dome“, ktorý patrí ku Gymnáziu sv. Františka, a teda našim sestrám, ktoré tam majú svoj materský dom. Večer ešte stihli miništrovať na sv. omši v katedrále. No a ako to už na takýchto podujatiach býva, večer bol poriadne dlhý... Hrám a zábave akoby nebolo konca-kraja. Druhý deň sa zdal dosť krátky, a preto si pobyt v Žiline predĺžili o pár hodín, vrátane posledného adrenalínového zážitku v podobe vymknutých dverí a zháňania núdzového otvárača dverí... Nakoniec sa ale všetko zvládlo a plní radosti sa vláčikom živí a zdraví vrátili domov.
4 PRAMEŇ 8/2011
Úmrtie: biskup Mons. Rudolf Baláž 27. júla nečakane zomrel banskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž. S jeho menom sa spája vznik našej farnosti a posviacka nášho chrámu. Pohrebné obrady sa uskutočnili 3. augusta doobeda v Banskej Bystrici a potom v jeho rodnej dedine Nevoľné pri Kremnici. Nech mu Pán odmení všetky jeho námahy a dobré skutky, nech odpočíva v pokoji. Stavebné práce V priebehu prázdnin sa dokončili práce na nových toaletách v kostole. Bolo potrebné dokončiť fasádu, chodník a terénne úpravy. V priestore pred hlavným vchodom do fary sme spravili priestor pre parkovanie bicyklov. Okrem plota chráni tento priestor aj bezpečnostná kamera. Zároveň začíname s opravou strechy nad miestnosťou pre matky s deťmi a sakristie, nakoľko krytina (lepenka) je na konci životnosti a prepúšťa vodu. A ešte jedna potešiteľná správa: za prvých päť mesiacov (januármáj) sme vďaka novým dverám, ktoré sme menili na kostole, ušetrili 76 GJ tepla, teda minimálne 1900 € (viac ako 57 tis. Sk). Veríme, že na konci roka sa úspora prejaví ešte viac.
správy
CVČ informuje Farfest Už tradične 5. júla sme sa stretli v našom centre, aby sme spolu ako farská rodina oslávili sviatok sv. Cyrila a Metoda, ktorí sú zároveň patrónmi nášho pastoračného centra. Už od rána sa pripravovali chutné dobroty , aby sme sa potom po obede mohli zabaviť. Deti súťažili, dospelých sme mohli vidieť pri družných rozhovoroch. Vypočuli sme si aj zaujímavé rozprávanie nášho pána farára o jeho ceste do Svätej zeme, spojené s prezentáciou fotiek.
vyrezávanie palíc, výroba l u k o v a š í p o v, s ú ť a ž e , orientácia v teréne, pomoc a preprava zranených pomocou l a n o v k y, n o č n é h r y s návštevami skautov z Dolného Kubína a Vrútok, kúpanie, sauna, hra s vojakmi na prežitie v lese. Takú dobrú polievku, ako navarili naše vĺčatá v lese, keď si museli samé poradiť, to ste ešte nejedli... Ry t m u s p r a c o v n ý c h táborových dní nám vystriedali oddychové nedeľné chvíle. Milé bolo stretnúť sa znovu na sv. omši v tábore s pánom farárom Hýroššom, a o týždeň mu oplatiť návštevu v kostole sv. Mikuláša v Kláštore pod Znievom a pobudnúť na fare v pohostinnej atmosfére. (dokonca sa skauti sa rozhodli, že by sa mohli stretnúť aj počas Mariánskej púte tu, v Kláštore pod Znievom 15. augusta a slovo aj dodržali). Od chvíle, ako zaviala po prvý raz štátna vlajka nad táborom a zaznela skautská hymna, prešlo 14 dní. Ani nevieme ako, a bol tu čas nášho návratu „do civilizácie“. Keď si očistíme posledné blato z topánok a vyperie sa posledné dymom navoňavkované tričko, budeme spomínať a začneme sa tešiť a vymýšľať nový tábor na rok 2012.
Letné tábory Ako sa už stalo zvykom, aj počas tohtoročných letných prázdnin pripravilo naše centrum pre deti tri letné tábory. Prvý – pobytový sa uskutočnil od 18. – 23. 7. pod názvom ICHTYS a prebiehal v hoteli Severka na Kysuciach. Zúčastnilo sa ho 37 detí vo veku od 7 – 14 rokov spolu so šiestimi mladými animátormi pod vedením sestry Romany. Jedným z animátorov bol aj náš pán kaplán Jozef. Deti postupne odhaľovali význam názvu tábora „ICHTYS“, čo znamená Ježiš Kristus, Boží Syn a Spasiteľ. V tomto duchu sa niesol program tábora, ktorý bol poprepletaný rôznymi súťažami, športovými hrami, tvorivými dielňami a inými zaujímavými aktivitami. Po prvých dvoch slnečných dňoch už len pršalo, no napriek tomu si deti mohli domov odniesť mnoho krásnych a nezabudnuteľných zážitkov Výletový tábor prebiehal od 1.-5.8. Deti navštívili Western City v Liptovskom Mikuláši, Zubriu oboru a kaštieľ Topoľčianky, Železničku v Čiernom Balogu, Kysuckú hvezdáreň a Lanové centrum v Turč. Tepliciach. Výletov sa zúčastnilo od 39 do 45 detí so 4 – 6 animátormi pod vedením sr. Kristíny. O týždeň neskôr, od 15.8-19.8. sme pre deti pripravili denný indiánsky tábor. Mohli ste si všimnúť, že v areáli za kostolom sa zrazu objavilo indiánske teepee a 47 deti každé ráno prichádzalo do indiánskej osady, kde na nich čakali 8 mladých indiánskych náčelníkov pod vedením sestry Romany, ktorí si pre nich pripravili bohatý program plný hier, tvorivosti a súťaženia. Správy pripravili dp. Michal Masný, sr. Kristína a Monika Barabášová PRAMEŇ 8/2011 5
Biblia
Sväté písmo - Biblia Kniha kníh - Biblia je najprekladanejšia, najčítanejšia a najrozšírenejšia kniha na svete. Správa AsiaNews z 15.10.2008 hovorí, že aspoň niektoré časti Biblie boli preložené do 2454 jazykov (kompletne celá bola preložená “len” do 438 jazykov). Medzinárodná charitatívna organizácia Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorú založil holandský premonštrát Werenfried van Straaten a sídlo má v nemeckom Königsteine, vydala od roku 1979 40 miliónov výtlačkov Biblie pre deti. Prvá kniha, ktorú vytlačil Gutenberg, bola práve Biblia. Prvé slová, ktoré preložili sv. Cyril a Metod do staroslovienčiny boli slová z Biblie - Jánovho evanjelia (Na počiatku bolo slovo...). A mohli by sme vymenovať aj ďalšie prvenstvá tejto vzácnej knihy. No oveľa dôležitejšie je posolstvo, ktoré Biblia v sebe nesie. Je posvätnou knihou kresťanov. Napísali ju ľudia inšpirovaní Duchom Svätým. Delí sa na Starý a Nový zákon (testament, zmluva). Starý zákon (okrem niekoľkých spisov) pokladajú za svoju posvätnú knihu aj naši starší bratia vo viere - Židia. Od tohto čísla vám na stránkach nášho časopisu ponúkneme úvahy a výklad jednotlivých kapitol. Nie je naším cieľom vyložiť celú Bibliu kompletne, to sa zvládnuť nedá. No dá sa zastaviť aspoň nad najdôležitejšími časťami. Veríme, že Boh si túto rubriku povedie, aby tiež prispela svojou troškou k tomu, aby sa Jeho slovo dostalo znovu o čosi bližšie k ľudským srdciam...
6 PRAMEŇ 8/2011
Biblia
PRVÝ OPIS STVORENIA SVETA (Genezis 1,1-2,3)
Čítanie z knihy Genezis (1,1-8) „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami. Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal večer, a nastalo ráno, deň prvý. Dielo druhého dňa. – Potom Boh povedal: „Buď obloha uprostred vôd a staň sa delidlom medzi vodami a vodami!“ I urobil Boh oblohu a oddelil vody, ktoré boli pod oblohou, od vôd, ktoré boli nad oblohou. A stalo sa tak. A Boh nazval oblohu „nebom“. A nastal večer, a nastalo ráno, deň druhý.“
Prvé slová hebrejskej Biblie. Číta sa sprava doľava. Prepis do latinky: Berešit bara E-lohim et hašamijim veet haarec... (Na počiatku stvoril Boh nebo a zem).
1,1 „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“. V pôvodnom hebrejskom texte je slovo Boh v poradí tretím slovom Biblie. Zdá sa, že na tomto mieste je vo vete zámerne, nakoľko radová číslovka tri častokrát poukazuje na Boha alebo na záhadný Boží skutok. Boh je v Biblii nazývaný buď ako Elohím, čo ho označuje ako Vládcu, Zákonodarcu a Sudcu sveta (ako v tomto prípade) alebo ako Adonaj, čo vyjadruje jeho milosrdenstvo. 1,2 „Boží Duch sa vznášal nad vodami.“ – dá sa preložiť aj ako Boží dych, Boží vietor. 1,3 „Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo.“ „Buď svetlo!“ je prvé Božie „fiat“- „nech sa tak stane!“ Slová textu nemožno brať doslovne. Ak Boh povedal „buď svetlo!“, neznamená to, že tie slová mohutným hlasom zvolal a zrazu sa všade rozvidnelo. Takisto šesť biblických dní treba chápať ako šesť časových rozpätí. „Biblia PRAMEŇ 8/2011 7
Biblia nám hovorí, čo Boh urobil, a veda skúma, ako to urobil“, povedal istý vedec a je zrejmé, že predovšetkým knihu Genezis nemožno čítať od slova do slova, ale ako jednu krásnu metaforu hovoriacu o Stvoriteľskom pláne. Pre moderného človeka je tiež ťažké pochopiť, ako mohlo byť svetlo ešte pred stvorením slnka. Pre semitské národy, kam sa zaraďujú aj Židia, to problém nebol. Svetlo videli už pred svitaním a aj po západe slnka, hoci bolo za horizontom. 1,5 „A nastal večer a nastalo ráno, deň prvý.“ Pre Židov je tento verš Biblie dôvodom, prečo začínajú deň západom slnka, a nie jeho východom. Iný možný preklad verša je „deň Jedného a Jediného“. V prvý deň sveta bol Boh stále jedinou duchovnou bytosťou.Anjelov stvoril až na druhý deň (rabínsky komentár). 1,6-8 Druhý deň je dňom stvorenia oblohy a vôd a je to jediný deň, ktorý Boh neukončuje slovami „bolo to dobré.“ Židovskí rabíni to zdôvodňujú tak, že Boh nazýva ako dobré to stvorenie, ktoré je ukončené a keďže formovanie vôd pokračovalo ešte aj na ďalší deň, nemohol povedať konečné „je to dobré“. 1,9-13 Na tretí deň sa až dvakrát hovorí „Boh videl, že je to dobré“. Z tohto dôvodu tretí deň v týždni je pre Židov najobľúbenejším dňom pre uzatváranie manželstiev. Aj Jánovo evanjelium spomína svadbu v Káne Galilejskej, ktorá sa konala v tretí deň týždňa, čo bol pre Židov utorok (Jn2,1). 1,14-19 Stvorenie slnka, mesiaca a hviezd je opísané veľmi podrobne. Podrobnejší opis je použitý len pri stvorení človeka. Jasne sa tu naznačuje, že nebesia boli stvorené teda nie sú bohmi, ako tomu verili okolité pohanské civilizácie, ktoré ich zároveň uctievali ako strážcov ľudského osudu. Pisateľ zámerne obchádza slová slnko a mesiac, používa vyjadrenia väčšie svetlo, aby vládlo dňu a menšie svetlo, aby vládlo noci.
Michelangelo Buonarroti: Stvorenie Adama (freska, Sixtínska kaplnka) 8 PRAMEŇ 8/2011
Biblia Dôvodom je i to, že hebrejské pomenovania slnka a mesiaca sú zvukovo príbuzné s menami pohanských božstiev susedných národov. Keď bolo Božie dielo stvorené, Boh ho požehnal. Božie požehnanie je jednou z nosných tém knihy Genezis. Tak ako moderný človek hovorí o úspechu, tak hovoril starozákonný človek o požehnaní. Prejavom Božieho požehnania boli preňho hlavne deti. „Ploďte sa a množte!“ - sú to prvé slová Boha adresované človeku. V hebrejčine existuje aj zvuková zhoda v slovách stvoriť, splodiť, požehnať. 1,24-25 Je zaujímavé, že v texte chýba požehnanie suchozemských zvierat. Rabínske komentáre to zdôvodňujú tým, že medzi zvieratami bol had, skrze ktorého príde na svet hriech a smrť a za to bude prekliaty. A keby ho Boh na začiatku požehnal spolu s ostatnými zvieratami, neskôr by ho už nemohol prekliať. Kresťanskí exegéti sa prikláňajú k názoru, že požehnanie ľudí vo verši 28 sa vzťahuje na všetky diela šiesteho dňa, teda aj na zvieratá. 1,26 „Urobme človeka na náš obraz.“ Použitie množného čísla vedie k otázke: s kým sa Boh radí? Cirkevní otcovia oddávna videli v takejto forme vyjadrenia zahalenú Najsvätejšiu Trojicu. Dnes sa však všeobecne prijíma, že samotný biblický autor takto Boha ešte nevnímal. Tento spôsob vyjadrenia môže tiež podčiarknuť slávnostný spôsob Božieho uvažovania, čo nás ešte viac motivuje k oslave Boha, tvorcu vesmíru a človeka. 1,28 Podľa textu sa zdá, že prví ľudia boli vegetariáni: „Dávam vám všetky rastliny, nech sú vám za pokrm.“ Tento verš však nezakazuje jesť mäso a v Gn 9,3 Boh dopĺňa: „Všetko, čo sa hýbe a žije, nech vám je za pokrm.“ Aj chov oviec Ábelom konzumáciu mäsa predpokladá. 1,31 „A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ – z pohľadu pramení Božie nadšenie zo stvorenia. Na záver ešte jedna pripomienka týkajúca sa rabínskych komentárov, uvádzaných v texte. Tie sa môžu niekedy zdať mentalite západného človeka prinajmenšom zvláštne. V každom prípade sú však aj obohatením nášho ponímania a súčasný pápež Benedikt XVI. odporúča ich štúdium. (zdroj: Komentáre k Starému Zákonu I.) o+p Foto: internet
„ČÍTAJ SVÄTÉ PÍSMO KAŽDÝ DEŇ. MILUJ HO VIAC AKO SVOJICH RODIČOV... NIKDY SA S NÍM NEROZLÚČ... KEĎ ZOSTARNEŠ, PRÍDEŠ K PRESVEDČENIU, ŽE VŠETKY KNIHY, KTORÉ SI V ŽIVOTE PREČÍTAL, SÚ LEN NEPODARENÝM KOMENTÁROM TEJTO JEDINEJ KNIHY...“ (Roman Brandstaetter: Kruh Biblie )
PRAMEŇ 8/2011 9
letné reminiscencie
Chvíľu mi trvalo, kým som sa odhodlal ešte niečo napísať o mojej ceste do Ríma a Assisi. Z blahorečenia v Ríme sme sa pobrali hneď poobede. Takže pamiatky v Ríme sme videli akurát tak zvonku. Ale aj tak sme mali toho celkom dosť. Tak sme celkom ochotne nastúpili do autobusu, že ideme cez Assisi domov. Našej ochote pridalo aj to, že zastávka metra, kam nás priviedla naša sprievodkyňa bola pre náš smer uzatvorená a museli sme sa peši trmácať na ďalšiu. A v pomerne slušnom tempe, lebo v dohodnutú hodinu nás mali čakať naši šoféri. V autobuse sme si pozreli film o sv. Františkovi. Mne sa páčil, ale moja sestra by chcela vidieť radšej iný film, lebo v tom sú vraj krajší herci. Pred večerom sme prišli do kraja Umbria. Spali sme v mestečku Foligno, kde sme si krásne oddýchli a ráno sme za hodinku docestovali do Assisi. Na prehliadku mesta sme mali 9 hodín. Hoci to bolo neplánované, všetci sme boli z Assisi nadšení. Tam to priam dýcha históriou a sväté miesta sú všade. Možno dobrému dojmu trochu pridalo aj to, že všetci františkáni si pokladali za povinnosť zastaviť sa pri hroboch sv. Františka a sv. Kláry. Zistili sme, že v Ríme ich muselo byť poriadne veľa. A samozrejme zastaviť sa tu z Ríma napadlo aj veľa ďalších ľudí, takže mestečko bolo poriadne preplnené. Ale zmestili sme sa. Najprv sme si boli pozrieť kostol sv. Damiána. Ten, čo začal František opravovať a neskôr v ňom bývala sv. Klára so sestrami. Bolo to tam veľmi pôsobivé, keď si človek uvedomil, že tam bývali, pracovali, modlili sa. Sv. František na tých miestach hovoril niektoré svoje kázne. Bolo to po 10 PRAMEŇ 8/2011
spomenutom filme pekné uvedenie do ducha doby, v ktorej títo svätí žili. Nasledovala návšteve Baziliky, v ktorej je pochovaná sv. Klára. Alebo hádam lepšie, v ktorej je uložené jej zabalzamované telo. Bolo treba zísť do podzemia a chvíľu stáť v rade, lebo skoro každý túžil aspoň chvíľu pobudnúť pri jej vystavenom tele. Boli tam vystavené aj veci, ktoré boli priamo z tej doby, kedy sv. Klára žila, alebo dokonca ktoré sama vyrobila, alebo ich nosila. V nadzemnej časti Baziliky sa slúžili sv. omše. Povedali nám, že voľné miesto na sv. omšu, ktorú by mohol odslúžiť náš kňaz, je na druhý deň o 15:30. Ale ako som už naznačil, o čo sme tam poprosili, to sme aj dostali. A tak sme tam našli slovenskú sestričku, ktorá sa starala o pútnikov. Tá išla za predstavenými a sv. omšu sme mohli mať ešte v ten deň o 15:30 a dokonca v hlavnej lodi. Ba ešte nám po stanovenom termíne dovolila na konci pomodliť sa Raduj sa, nebies Kráľovná. Ktovie, po akom čase to tam v slovenčine počula... Ďalšia zastávka bola pri uličke, kde mal pán Bernardone, otec sv. Františka, obchod. Postavený je tu veľký kostol, kde je aj maličká miestnosť, kde vraj otec zavrel Františka, aby si rozmyslel, že keď už chce ísť do kláštora, má ísť k benediktínom. Na tomto mieste sme sa rozišli a každý si išiel po svojom s tým, že sa stretneme pred sv. omšou. Ale hádam všetci sme potom ešte išli do Baziliky sv. Františka. To je asi najznámejší objekt v celom Assisi. Sú to dve velikánske lode umiestnené pod sebou. V dolnej je hrob sv. Františka. Celá Bazilika je nádherne vyzdobená. Až ma to pravdu povediac trochu zarazilo. Očakával som, že to bude
letné reminiscencie
kostol v ktorom je uložená sv. Klára
Michal O. PRAMEŇ 8/2011 11
osobnosti
Dňa 27. júla nás všetkých prekvapila nečakaná a smutná správa o smrti banskobystrického diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža, ktorého meno bude navždy späté aj s našou farnosťou, keďže pred zriadením Žilinskej diecézy farnosť prináležala Banskobystrickej diecéze. Rada by som pripomenula niektoré významné udalosti v našej farnosti, na ktorých má výrazný podiel zosnulý biskup: 18. januára 1994 banskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž zriadil farnosť MartinSever. 15. mája 1994 sa konala slávnostná konsekrácia nového kostola, zasväteného Sedembolestnej Panne Márii, ku ktorej mal zosnulý biskup veľmi vrúcny vzťah. Prvé vysluhovanie sviatosti birmovania v našej farnosti bolo 28. mája 1994, kedy prijalo túto sviatosť od Mons. Rudolfa Baláža okolo 30 dospelých veriacich. Dňa 19.11.1995 boli dovezené do farnosti nové zvony – dar rodiny Tannerovcov zo St. Gallenu zo Švajčiarska. Slávnostné požehnanie zvonov Mons. Rudolfom Balážom sa uskutočnilo 23.3.1996. V r. 2000 sme začali s výstavbou fary a pastoračného centra. Fara bola dokončená v r. 2004. Pastoračné centrum bolo dobudované a slávnostne posvätené Mons. Rudolfom Balážom 9.4.2007. Samozrejme, nedajú sa na tejto ploche spomenúť všetky pastoračné návštevy, vysluhované sviatostí, predovšetkým birmovania, účasť zosnulého biskupa na mnohých, aj celoslovenských aktivitách, konaných v našom kostole. Vysviacka kňazov Mne sa s Mons. Rudolfom Balážom 17.6.1995 spájajú dve osobné spomienky. Prvou je 12 PRAMEŇ 8/2011
osobnosti vysluhovanie sviatosti birmovania, ktoré bolo prvé v našom kostole dňa 28. mája 1994, kedy som aj ja bola medzi približne 30 dospelými birmovancami, ktorí prijali túto sviatosť z jeho rúk. Keďže nás nebolo tak veľa, každého z nás osobne predstavili otcovi biskupovi a jeho príhovor som vnímala ako slová adresované každému z nás. Pamätám si na veľkú silu Ducha Svätého, ktorú bolo priam fyzicky cítiť a milosti, ktoré som vtedy dostala a z ktorých čerpám doteraz. Druhé stretnutie bolo ešte osobnejšie. V r. 2001 sme boli spolu s niekoľkými ďalšími kolegami z jednej neziskovej organizácie a martinským dekanom vdp. Krajčíkom na pracovnej návšteve na biskupskom úrade, kde nás prijal zosnulý biskup. Okrem pracovných záležitostí sa chvíľu rozprával s každým z nás. Zaujímal sa o naše životné príbehy a problémy, ktoré sme vtedy prežívali. Každému z nás, aj mne vtedy povedal pár slov, ktoré teraz vnímam ako prorocké pre môj ďalší život a ktoré svedčili o tom, ani keby videl do môjho vnútra. Tento deň patrí k najhlbším a najvýznamnejším v mojom živote. Nie nadarmo boli jeho biskupským heslom slová Pravda vás vyslobodí. Riadil sa nimi nielen vo svojom živote, ale boli jeho súčasťou aj pri stretaní sa s druhými ľuďmi a ťali do živého. Ľudia, ktorí jeho slová prijali, mohli z nich čerpať mnoho milostí pre svoj ďalší život. Vybudované diela, slová a kázne Mons. Rudolfa Baláža, ktoré si ľudia práve pre ich údernosť aj rozširovali medzi sebou a počúvali ich, zostávajú s nami aj po jeho smrti. Verím, že aj takýmto spôsobom môže otec biskup naďalej pôsobiť medzi nami.
Birmovka 20.5.1995
Požehnávanie kostolných zvonov 23.3.1996
Požehnanie pastoračného centra 9.4.2007 Iveta Gallová Foto: archív farnosti PRAMEŇ 8/2011 13
môj príbeh
Ako básnik debutoval roku 1974 zbierkou poézie Motýlí kolotoč. Odvtedy vydal do stovky kníh, poéziu, prózu, eseje, básne pre deti, rozprávky, preklady, autorské antológie pre dospelých i deti… Píše aj texty piesní, divadelné a rozhlasové hry, libretá muzikálov, filmové a televízne scenáre, scenáre pre multimediálne projekty, spolupracuje s rozhlasom, televíziou, prekladá z angličtiny. Mal svoje rozhlasové relácie a autorské stránky v novinách. S manželkou Maruškou, 3 deťmi a psíkom Konorom býva v Petržalke pri Bratislave. Má vlastnú webovú stránku hevi.sk Môj príbeh s Kristom je celkom všedný, obyčajný a bez drám a excesov. Ak len za dramatický okamih nepokladám okamih, v ktorom som prvýkrát poznal Boha. Stalo sa to, keď som mal asi štyri roky a dodnes tie chvíle živo pociťujem a preciťujem. Ležal som vo svojej detskej postieľke, sám, bolo neskoré ráno, rodičia boli vo vedľajších miestnostiach nášho bytu. Zrazu som si uvedomil, že Boh je. Dostal som to ako jasné poznanie, ako správu, ktorú som okamžite pochopil. Nikto ľudský mi to nepovedal, nikto mi to neprikázal, prišlo to ku mne mierne, láskavo a celkom prirodzene. Boh je –Boh je môj otec – moja duša je nesmrteľná a hoci raz možno umriem, to, čo je vo mne a čo je mnou, už nikdy, nikdy nezahynie.Až toto poznanie mnou otriaslo, pretože som sa zľakol večnej existencie. (A trvalo mi to celé roky, kým som pochopil, že byť nesmrteľný, žiť vo večnosti, mimo času, nie je prekliatie ani trest, ale milosť.) Žil som vo veriacej rodine, dostal som kresťanskú výchovu, ale napriek tomu som už vedel svoje – alebo Božie? Boh je. V živote som urobil veľa chýb, veľa zlých skutkov, úmyselných aj neúmyselných, veľakrát som sa potkol a padol som, ale nikdy, ani v najmenšom som nezapochyboval o tom, čo som dostal ako štvorročné dieťa – Boh je a je to nielen náš Stvoriteľ, ale aj môj stvoriteľ a otec. No s týmto poznaním vštepeným do samej podstaty mojej osobnosti som zaobchádzal všelijako – aj ľahkomyseľne, aj rutinovane, aj zvykovo. Mal som obdobia, celé roky, keď som bol nedeľným veriacim. Raz do týždňa do kostola a raz do roka na spoveď. A potom som raz, niekedy po štyridsiatke - práve vo fronte na spoveď – bolo to v niektorú Veľkú noc – dostal príležitosť na obrátenie. Čo tu robím? spýtal som sa v hĺbke seba samého seba. Čo tu robím v zástupe rovnako nedeľných kresťanov? Ak viem a nikdy som nezapochyboval o tom, že Boh je môj otec a Kristus môj vykupiteľ a Spasiteľ, prečo tak ľahkovážne a maloverne nakladám s touto istotou? Odvtedy som sa zmenil. Boha som nielen pokladal za svojho otca, ale cítil som ho, preciťoval som ho ako Otca, ako osobu, ako niekoho, kto je nielen nado mnou, ale pri mne, vo mne, vedľa mňa... Krista nosím v sebe a on ma nesie na rukách, ktoré sú krížom a na kríži, ktorý je rukami, živým telom. Pochopil som, že môj kríž, hocako malý, nepatrný a ľudský (pretože pre moju slabosť mi Boh nechce nadeliť väčší) nie je trestom ani výpraskom, ale milosťou, darom, požehnaním a možnosťou na to, aby som ho dennodenne odovzdával Bohu. 14 PRAMEŇ 8/2011
môj príbeh/ pozvánka Hoci som nikdy nezažil mimoriadne extatické stavy ani zjavenia, viem, že Boh je neustále so mnou a vo mne, tak ako bol pri mne a miloval ma dávno pred tým, než ma stvoril do tohto tela, dávno pred stvorením vesmíru, a že všetko, čo bolo, je a bude, vzniklo aj kvôli mne, práve pre nesmiernu lásku, ktorou mňa a všetkých nás Otec zahrnul. A posledné roky, ako ďalšie poznanie a tajomstvo, som začal vnímať Ducha Svätého, nielen ako najväčšie z tajomstiev Svätej Trojice, nielen ako abstrakciu, nie iba ako namaľovanú holubičku, ale ako Osobu, ktorá je tým viac, čím viac sa javí ako nejestvujúca. Apochopil som aj to, že som nielen kresťan, ale aj kresťan a katolík, člen univerzálnej a od počiatku neprerušenej prvotnej Cirkvi, ktorá je chybujúca pre svoje človečenstvo a neomylná a večná pre svoje Božstvo, ktoré jej odovzdal Kristus, že sa rád podvoľujem autorite a neomylnosti Svätého Otca, že spolu s Kristom máme jednu matku, svätú Pannu Máriu a že sme teda s Kristom nielen priatelia (ako mi to ponúkol slovami vo svojom Zákone), ale skrz spoločnú Matku a Nebeského Otca sme zároveň aj bratia, a tak je Ježiš nielen mojím Vykupiteľom a záchrancom, ale aj bratom. S týmto poznaním, s touto istotou, ktorá je viac než iba abstraktnou vierou, dennodenne zápasím so svojimi slabosťami a nedokonalosťami, dennodenne padám, ale aj padám do kolien, dennodenne sa učím odpúšťať svojim blížnym aj blížnym, dennodenne volám na Otca, ale mu aj odovzdávam svoje ticho a mlčanie, jachtavé slová, ktoré nedokážu vyjadriť všetko, čo vnútorne viem. Zdroj: www.mojpribeh.sk
V centre voľného času BT plánujeme: ? Srdečne pozývame všetkých na Deň otvorených dverí v sobotu 3. 9. 2011 od 10.00 – 16.00 hod. ? Pre mladých od 15 – 30 rokov plánujeme víkendové stretnutie v Ždiari od 23. – 25. septembra. Bližšie informácie nájdete na nástenkách alebo v centre. Prihlásiť sa treba čím skôr v centre. ? Do záujmových útvarov v centre na budúci školský rok sa môžete prihlásiť už teraz, ale najneskôr do 14. 9. 2011 . Po tomto termíne budú ceny dvojnásobné. Prihlášky nájdete aj na našej web-stránke: www.cvcbt.sk v rubrike Krúžky 2011/2012 (kde nájdete aj cenník krúžkov), alebo ich môžete vypísať priamo u nás v centre. Pre bližšie informácie sme Vám k dispozícii v pracovnom čase priamo v centre alebo na čísle telefónu: 043/4288284, alebo mobilné čísla: 0915776889, 0915776890.
PRAMEŇ 8/2011 15
pre deti
Milé deti, skončili sa prázdniny a začal nový školský rok. Pripravili sme vám opäť niečo na voľný čas. Môže sa zabaviť aj celá rodina. Podľa návodu si môžete urobiť z papiera zaujímavý typ lietadla, či vyriešiť osemsmerovku. Snáď vám to ešte trochu pripomenie prázdniny...
Ovocie
ananás, banán, citrón, čerešňa, černica, čučoriedka, dula, egreš, figy, grapefruit, hrozno, hruška, jablko, jahoda, kivi, limetka, malina, mandarínka, mango, maracuja, melón, orech, papaja, pomaranč, ríbezľa, slivka, višňa Tajnička: Kto __ __ __ __ __ __ __ __ __, __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __. (Ezop)
16 PRAMEŇ 8/2011
zo života svätých
Svätá Ľudmila
(16. september)
Sv. Ľudmila sa narodila okolo roku 860 ako dcéra pohanského kniežaťa Slavibora, ktorý panoval na hrade Pšov (terajší Mělník). Jej matka sa menovala Ľudoslava. Všetci si uctievali pohanských bohov. Asi v roku 873 sa Ľudmila vydala za české knieža Bořivoja I. z rodu Přemyslovcov, ktorý bol tiež pohanom. Spolu mali troch synov a tri dcéry. Podľa prameňov v roku 874 navštívil Bořivoj kráľa Svätopluka na Velehrade. Tam sa stretol so sv. Metodom, ktorý ho poučil o Sv. Ludmila a kníže Bořivoj vyučují kresťanskej viere a pokrstil aj s jeho na Budči sv. Václava družinou. Pri návrate do Čiech Bořivoj zobral so sebou aj Metodovho žiaka kňaza Pavla Kaicha, aby slovanskou rečou ohlasoval Božie slovo. On (alebo sv. Metod) pravdepodobne pokrstil Ľudmilu, ktorá sa stala veľmi horlivou a nábožnou kresťanskou ženou. Rada sa modlila, počúvala Božie slovo, pomáhala chudobným a trpiacim. Spolu so svojím manželom dali postaviť viacero chrámov a všade sa snažili pomáhať. Asi v roku 894 Ľudmila ovdovela. Kniežaťom sa stal ich najstarší syn Spytihněv. Ten však v roku 912 bezdetný zomrel. Vládu po ňom prevzal mladší brat Vratislav. Ľudmilu veľmi zasiahla smrť manžela a syna. No niesla tento svoj kríž odovzdane do Božej vôle. Svojim synom pomáhala pri správe krajiny. Vratislav bol pobožný a dobrý kráľ. Staral sa viac o šírenie kresťanstva ako o pozemskú krajinu. Za manželku si vzal Drahomíru, ktorá zrejme tiež prijala kresťanstvo, no na svoju svokru sa dívala žiarlivo a závistlivo. Nenávidela ju aj preto, že Ľudmila sa tešila veľkej obľube medzi ľuďmi, a tiež preto, že Vratislav sa vždy riadil podľa rád svojej milovanej matky. Drahomíra porodila sedem detí, troch synov a štyri dcéry. Nevychovávala ich však kresťansky. Vratislav preto zveril výchovu svojho najstaršieho syna Václava svojej matke Ľudmile, aby mal dobrého a zbožného nástupcu na tróne. V roku 921 však zomrel. Václav mal len deväť rokov. Veľmoži ho napriek tomu vyhlásili za panovníka. Reálne začala vládnuť Václavova matka Drahomíra. Ľudmile strpčovala život. Tá sa preto uchýlila na svoj vdovský dedičný hrad Tetín pri Beroune. Drahomíra sa s tým neuspokojila. Najala dvoch zemanov, Ťunu a Gomona, ktorí v noci 15. septembra 921 vnikli so skupinou ozbrojencov do tetínskeho hradu a Ľudmilu zaškrtili jej vlastným závojom. Jej telo ľudia pochovali pri hrade Tetín. Na jej hrobe sa stalo veľa zázrakov. Keď sa ujal vlády Václav, dal v Prahe postaviť chrám sv. Juraja a 21. októbra 925 dal do neho preniesť pozostatky svojej starej matky. Martina Grígerová PRAMEŇ 8/2011 17
súťaž
Biblická súťaž č. 8 Odpovede prosíme odovzdať do schránky na stole vzadu v kostole, alebo poslať na mailovú adresu
[email protected] do 2 týždňov od vyjdenia časopisu Prameň. Vzhľadom k uzávierke ďalšieho čísla časopisu, prosíme dodržať termín odovzdávania odpovedí. Správne odpovede na biblickú súťaž č. 7 boli: 1. otázka –12, 2. otázka – Matatiáš, 3 otázka – Mojžiš. Odpovedalo 7 čitateľov časopisu Prameň, z toho 3 prostredníctvom mailu. Vylosovali sme Katarínu Sušienkovú. Srdečne blahoželáme. Víťazku prosíme, aby si u Ivety Gallovej prevzala knižnú odmenu. Ďakujeme všetkým, ktorí sa do biblickej súťaže zapojili a tešíme sa na ďalšie odpovede a nových súťažiacich.
Súťažné otázky:
2. Akou chorobou pán potrestal Máriu, Mojžišovu sestru, keď reptali proti Mojžišovi (porov. Numeri 12 kap.) a. malomocenstvom b. slepotou c. neplodnosťou
18 PRAMEŇ 8/2011
Telef. kontakt:
Adresa:
Meno a priezvisko:
Otázka č. 2 Otázka č. 1
Biblická súťaž č. 8
Otázka č. 3
1. Kde sa vysťahoval Elimelech a jeho manželka Noemi, keď nastal hlad v júdskej krajine (pozri Rút 1. kap.) a. do Asýrska b. do Egypta c. na Moabské roviny
3. Ako znelo Petrovo vyznanie pri otázke Ježiša: „Za koho ma pokladajú ľudia?“ v Markovom evanjeliu (8 kap.) a. „Ty si Mesiáš.“ b. „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“
c. „Za Božieho Mesiáša.“
Farská matrika 1.7.-31.8. Sviatosť krstu prijali Martin Putirka Simona Blahušiaková Václav Benko Emma Šalagová Marko Belko Dávid Potrok
Sára Šušková Michael Donner Karolína Zoľáková Simona Hanulová Aimeé Lamošová Jakub Haluška
S kresťanskou nádejou sme na večný odpočinok odprevadili Magdaléna Ftorková, 77r. Roman Sedliak, 19r. Magdaléna Kubeníková, 77r. Vladimír Kotzman, 40r. Helena Országhová, 76r. Ján Gábriš, 82r.
Justína Dulovcová, 73r. Ondrej Kura, 87r. Albín Klocháň, 82r. Anastázia Vicenová, 92r. František Žigmund, 55r.
Svoje Áno si povedali Adrián Greško – Jana Ševčíková Peter Lamoš – Lucia Drbjaková
Farské hody - slávnosť Sedembolestnej Panny Márie V stredu14. septembra o 20:00 privítame v našom chráme relikvie sv. Cyrila, ktoré putujú po Slovensku ako príprava na 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie, aby našim predkom priniesli kultúru a vieru. Uctiť pozostatky bude možné ešte v stredu večer a potom nasledujúci deň 15. septembra po rannej sv. omši, ktorá bude o 7:30.
15. septembra o 10:00. Hlavným kazateľom bude ThLic. Peter Holbička, farár farnosti Žilina-mesto.
Slávnostná hodová sv. omša bude
celebrantom a
Časopis Prameň vydáva Rím.kat. farnosť Martin-Sever pre vnútornú potrebu. Adresa: Jilemnického 59, 036 01 Martin, tel. 043/4287 444, fax 043/4287 445; email:
[email protected]; web: www.fara.sk/mtsever. Vychádza raz mesačne okrem augusta. Za teologickú a mravnú stránku časopisu zodpovedá dp. Michal Masný, farár Zodpovedná redaktorka: Eleonóra Kureková. Redakčná rada: Iveta Gallová, Beáta Hanicová, Martina Grígerová. Grafická úprava: Marián Cesnek, Martin Gríger. Foto na obálke: Internet, archív farnosti a CVČ BT. Príspevky a návrhy radi privítame na adrese
[email protected]. Vyhradzujeme si právo na úpravu a výber príspevkov. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. Toto číslo vyšlo 4.9.2011. Náklad: 1000ks.
Fotogaléria Miništranti v Žiline
V uliciach Žiliny
V kaplnke v Zelenom dome u sestričiek
FarFest - farský dvor
FarFest - farský deň hier a zábavy...
...ale aj deň dobrého jedla...
Detský tábor Ichtys - Zákopčie pri Čadci
Detský tábor Ichtys - keď nepršalo...
...a keď pršalo...
