S P R Á V A ÚZEMNÝ PLÁN OBCE ŠVÁBOVCE KONCEPT RIEŠENIA. o hodnotení strategického dokumentu

ÚZEMNÝ PLÁN obce ŠVÁBOVCE – koncept riešenia

SPRÁVA O HODNOTENÍ STRATEGICKÉHO DOKUMENTU október 2014

S P R Á V A o hodnotení strategického dokumentu

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE ŠVÁBOVCE KONCEPT RIEŠENIA

........................................................................................................................................................................................................1


A.


ZÁKLADNÉ ÚDAJE I. Základné údaje o obstarávateľovi 1.

označenie:

OBEC ŠVÁBOVCE 059 12 ŠVÁBOVCE, č. 132 IČO: 00326623 DIČ: 2020674997 (starosta obce p. Ing. Ján Mlynár) E-mail: [email protected]

2.

sídlo:

3.

meno, priezvisko, adresa, tel. č. a iné kontaktné údaje oprávneného zástupcu obstarávateľa, osoby s odbornou spôsobilosťou na obstarávanie ÚPP a ÚPD obcami a samosprávnymi krajmi (§ 2a stavebného zákona), od ktorej možno dostať relevantné informácie o územnoplánovacej dokumentácii, a miesto na konzultácie: Ing. Ján Mlynár – starosta obce Švábovce (adresa sídla uvedená vyššie) Ing. Emília Hudzíková Zimná 3585/1, 058 01 Poprad Tel. 0903 733 381 E-mail: [email protected]

II. Základné údaje o územnoplánovacej dokumentácii ÚZEMNÝ PLÁN OBCE ŠVÁBOVCE – KONCEPT RIEŠENIA

1.

názov:

2.

územie (kraj, okres, obec, katastrálne územie, parcelné číslo): Prešovský kraj, okres Poprad, obec Švábovce, katastrálne územie Švábovce

3.

dotknuté obce: Žakovce, Hôrka, Spišský Štiavnik, Hranovnica, Hozelec a Stráže pod Tatrami (Mesto Poprad)

4.

dotknuté orgány 1. Okresný stavebný úrad v Prešove - orgán územného plánovania, Nám. mieru č.3, 080 01 Prešov 2. Krajský pozemkový úrad - št. spr. ochrany PP, Masarykova 10, 081 92 Prešov 3. Krajský úrad životného prostredia v Prešove – št. spr. ochrany prírody, Nám mieru č. 2, 080 01 Prešov 4. Obvodný úrad Poprad – odbor civilnej ochrany a krízového riadenia, Nábrežie J. Pavla II. 16, 058 01 Poprad 5. Obvodný úrad životného prostredia Poprad, Partizánska , 058 01 Poprad 6. št. správa v odpadovom hospodárstve 7. št. správa na úseku vod. hospodárstva 8. št. správa ochrany ovzdušia 9. Obvodný lesný úrad Poprad 10. Obvodný pozemkový úrad, Partizánska , 058 01 Poprad 11. Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Poprad, Partizánska , 058 01 Poprad 12. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Poprad, Huszova, 058 01 Poprad 13. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade, Zdravotnícka 3, 058 97 Poprad, 14. Regionálna veterinárna a potravinová správa Poprad, Partizánska 83 058 01 Poprad 15. Krajský pamiatkový úrad Prešov, Hlavná 115, 080 01 Prešov 16. Obvodný banský úrad Sp. Nová Ves, Markušovská cesta 1, 052 01 Spišská Nová Ves 17. Ministerstvo ŽP SR, Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava 18. Ministerstvo dopravy, VaRR SR, Nám. slobody 6, 810 05 Bratislava, P.O.BOX 100 19. Letecký úrad Slovenskej republiky, Letisko M.R. Štefánika, 823 05 Bratislava 20. Úrad Prešovského samosprávneho kraja, Nám. mieru č. 2, 080 01 Prešov 21. - odbor RR, ÚPaŽP 22. - odd. dopravy

........................................................................................................................................................................................................2



5.

schvaľujúci orgán Obecné zastupiteľstvo obce Švábovce

6.

vyjadrenie o vplyvoch územnoplánovacej dokumentácie presahujúcej štátne hranice Riešené územie ÚPN-O Švábovce, ktorým je katastrálne územie Švábovce neleží v kontakte so štátnymi hranicami SR. V koncepte ÚPN-O nie sú navrhované aktivity, ktoré by mali v území cezhraničné vplyvy.

B.

ÚDAJE O PRIAMYCH VPLYVOCH ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

I.

Údaje o vstupoch 1.

Pôda – záber pôdy celkom,

z toho zastavané územie (ha, poľnohospodárska pôda, lesné pozemky, bonita, z toho dočasný a trvalý záber

Pôdny fond v riešenom území tvorí orná pôda a trvalé trávne porasty – lúky a pasienky. Kvalitatívne ide o pôdu zaradenú do kvalitatívnych skupín 6 – 9. Najkvalitnejšia pôda (v zmysle prílohy č. 2 k nariadeniu vlády SR č. 58/2013 Z.z.) sa v riešenom území nachádza v severozápadnej a južnej až juhovýchodnej časti riešeného územia. Z pôd sa v oblasti katastra Šváboviec vyskytujú prevažne nasýtené kambizeme pseudoglejové. V údolí Gánovského potoka vyskytujú pararendziny kambizemné a kambizeme rendzinové. Pôdy sú prevažne piesčito-hlinité až hlinité, neskeletnaté až slabo kamenité. Retenčná schopnosť a priepustnosť pôd je na severnom a južnom okraji stredná, v strednej časti je retenčná schopnosť veľká a priepustnosť stredná. Z hľadiska vlhkostného režimu sú pôdy vlhké. Pôdna reakcia je prevažne neutrálna. Obsah humusu v poľnohospodárskej pôde (do hĺbky 25 cm) je nízky (<1,8 %). Poľnohospodárska pôda všeobecne je strednej bonity a v kategorizácii produkčnosti dosahujú stredné hodnoty. Kompaktné lesné porasty sa rozprestierajú v južnej časti katastra a v strednej časti jeho východného okraja, malý porast je aj na severnom okraji obce a časti Banská kolónia. Lesy sú v celom k.ú. Švábovce hospodárske. Z hľadiska drevinového zloženia prevládajú nepôvodné smrekové a borovicové porasty s malým podielom ďalších listnatých a ihličnatých drevín Rozvojové lokality navrhované v koncepte ÚPN-O Švábovce budú vyžadovať záber poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Vyčíslené zábery PPF a LF sú navrhované ako trvalé. V tabuľke záberov je osobitne vyhodnotený záber najkvalitnejšej pôdy v k.ú. Plošne najvýznamnejším je záber poľnohospodárskej pôdy pre navrhovanú preložku cesty I/18 (vo variante „B“ konceptu riešenia). Koncept riešenia ÚPN-O Švábovce záber PPF a LPF v nasledovnom rozsahu: variant A

navrhuje rozvoj riešeného územia, ktorý bude znamenať

CELKOM záber poľnohospodárskej pôdy

Spolu záber poľnohospodárskej pôdy, z toho: k.ú. Švábovce

podľa navrhnutého konceptu riešenia ÚPN-O: Celkom záber poľnohospodárskej pôdy,

variant A CELKOM záber lesnej pôdy Celkom záber lesnej pôdy

v zastavanom území (ha)

Mimo zast. úz. (ha)

Na najkvalitn. pôde

150,14

65,15

84,99

52,96

150,14

65,15

84,99

52,96

Spolu (ha)

Spolu

žiadny

........................................................................................................................................................................................................3


variant B


CELKOM záber poľnohospodárskej pôdy

Spolu záber poľnohospodárskej pôdy, z toho: k.ú. Švábovce

podľa navrhnutého konceptu riešenia ÚPN-O: Celkom záber poľnohospodárskej pôdy,

variant B CELKOM záber lesnej pôdy Celkom záber lesnej pôdy

2.

v zastavanom území (ha)

Mimo zast. úz. (ha)

Na najkvalitn. pôde

171,90

39,16

132,74

62,95

171,90

39,16

132,74

62,95

Spolu (ha)

spolu

0,57 ha

Voda, z toho voda pitná, úžitková, zdroj vody, (verejný vodovod, povrchový zdroj, iný), odkanalizovane

ZÁSOBOVANIE VODOU Obytné územia v riešenom k.ú. sú zásobované pitnou vodou z Popradskej vodárenskej sústavy z diaľkového skupinového veřejného vodovodu Liptovská Teplička - Kežmarok, resp. Liptovská Teplička – Poprad – Jánovce. Voda je privádzaná do vodojemu na západnej hranici riešeného územia a odtiaľ je privádzaná do obce. Rozvodné vodovodné potrubie v obci zabezpečuje aj prívod vody k podzemným a nadzemným hydrantom, ktoré slúžia pre protipožiarne účely. Časť územia (rómska osada) využíva pre zásobovanie vodou vlastný zdroj vody – studňu. Výrobné územia – areály poľnohospodárskej výroby majú ešte aj vlastné zdroje vody. V riešenom území nie sú zdroje ani rozvody úžitkovej vody. Z hľadiska budúcej možnej výstavby vzhľadom na vybudovanú sieť a vhodné tlakové pomery je možné ju napojiť na existujúce rozvody vodovodnej siete. Pre rozvoj územia navrhovaný v koncepte ÚPN-O je potrebný nasledovný nárast potreby vody v území: BILANCIA POTREBY VODY - VARIANT „A“ (ročná potreba vody)

Lokalita „SEVER“ Lokalita „INTRAVILÁN-obec“ Lokalita „SAD Lokalita „DOLINKY“ Lokalita „POD ŠKOLOU“ Lokalita „VÝCHOD-obec“ Lokalita „NAD ŠKOLOU“ Lokalita „Intravilán - Baňa“ Lokalita „BAŇA - východ“ Lokalita „BAŇA - juh“ Lokalita „ÚSVIT“ Lokalita „Píla“(Baňa)

BILANCIA POTREBY VODY - VARIANT „B“ (ročná potreba vody)

Lokalita „SEVER“ Lokalita „INTRAVILÁN-obec“ Lokalita „DOLINKY“ Lokalita „POD ŠKOLOU“ Lokalita „VÝCHOD-obec“ Lokalita „Intravilán - Baňa“ Lokalita „BAŇA - východ“ Lokalita „BAŇA - juh“ Lokalita „BAŇA - západ“ Lokalita „ÚSVIT“ Lokalita „Píla“(Baňa)

3

41 160,6 m /rok 3

11 424,5 m /rok 3 1 153,4 m /rok 3 3 496,7 m /rok 3 4 358,1 m /rok 3 2 058,6 m /rok 3 4 387,3 m /rok 3 2 080,5 m /rok 3 423,4 m /rok 3 3 927,4 m /rok 3 2 474,7 m /rok 3 4 656,0 m /rok 3 720,0 m /rok

3

41 967,5 m /rok 3

11 424,5 m /rok 3 1 153,4 m /rok 3 4 752,3 m /rok 3 2 452,8 m /rok 3 7 139,4 m /rok 3 423,4 m /rok 3 3 102,5 m /rok 3 2 474,7 m /rok 3 3 102,5 m /rok 3 3 942,0 m /rok 3 2 000,0 m /rok

........................................................................................................................................................................................................4



ODKANALIZOVANIE V čase spracovania Konceptu riešenia ÚPN-O Švábovce bolo odkanalizovanie riešené prostredníctvom pôvodnej jednotnej obecnej kanalizácie slúžiacej pre odvod dažďových aj splaškových vôd. Súbežne bola (v čase spracovania Konceptu) v obci spustená skúšobná prevádzka novovybudovanej samostatnej splaškovej kanalizácie zaústenej do ČOV Hôrka. Nová splašková kanalizácia rieši odkanalizovanie územia prostredníctvom dvoch hlavných kanalizačných zberačov – v severnej časti obce, a zberač v doline Gánovského potoka, pričom využíva aj niektoré úseky pôvodnej obecnej kanalizácie; inak bude pôvodná obecná kanalizácia zachovaná a využívaná pre odvádzanie dažďových vôd z územia (ako dažďová kanalizácia). ČOV Hôrka slúži pre obce Gánovce-Hozelec-Švábovce a Hôrka a jej pôvodná kapacita (1 000 E.O.) bola vrámci stavby kanalizácie uvedených obcí navýšená na 5 000 E.O. Recipientom vyčistených splaškových vôd na vyústení z ČOV je vodný tok Gánovský potok (mimo riešeného územia, na k.ú. Hôrka). Časť urbanizovaných území je odkanalizovaná vlastnými žumpami (hospodárske dvory, časť rodinných domov v obci, Banskej kolónii, v rómskej osade, v lokalite Úsvit). Vzhľadom k tomu, že splašková kanalizácia a ČOV je v skúšobnej prevádzke, údaje o množstve odpadových vôd zaústených do ČOV, ani o ich kvalite na prítoku a odtoku z ČOV neboli v čase spracovania konceptu riešenia ÚPN-O známe. Na novú splaškovú kanalizáciu bolo v čase spracovania konceptu napojených z obce Švábovce len minimálny – z hľadiska vyhodnotenia nereprezantatívny - počet obyvateľov.

UVÁDZAME ODHADOVANÉ PREDPOKLADNÉ MNOŽSTVÁ vznikajúcich odpadových vôd v riešenom území (vychádzame z porovnateľných údajov z inej obce v regióne 3 -1 50,675 m .rok /1 obyvateľa) odhadované množstvo odpadových vôd (vzniknutých v riešenom území) zaústených do ČOV aj do vlastných žúmp (exist. stav r. 2014 - 1348 obyvateľov) 3 -1 3 -1 R .2014: Qrok = 68 310 m .rok , t.j. 187,2 m .d

odhadované množstvo odpadových vôd zaústených do ČOV (exist. stav r. 2014 – pri napojení obyvateľov - počet znížený o počet obyvateľov so zachovanými vlastnými žumpami) 3 -1 3 -1 R .2014: Qrok = 50 624,33 m .rok , t.j. 138,7 m .d

999

odhadované predpokladané množstvo odpadových vôd zaústených do ČOV (v návrhovom období) 3 -1 3 -1 R . 2025 (predpokl. počet obyv. 1 725) : Qrok = 87 414 m .rok , t.j. 239,5 m .d

odhadované predpokladané množstvo odpadových vôd zaústených do ČOV (vo výhľadovom období) 3 -1 3 -1 R . 2035 (predpokl. počet obyv. 2 000) : Qrok = 101 350 m .rok , t.j. 277,7 m .d

3.

Suroviny – druh, spôsob získavania

V katastrálnom území Švábovce sa nenachádzajú ložiská nerastných surovín, ani nie je určený dobývací priestor alebo chránené ložiskové územie.

4.

Energetické zdroje – elektrická energia - druh, spotreba

Energetickými zdrojmi využívanými v riešenom území sú elektrická energia a zemný plyn. Elektrická energia pre potreby obce a jej obyvateľov je získavaná z verejnej elektrickej siete VN. Obec je napojená z existujúceho vzdušného 22 kV elektrického vedenia VN, z linky číslo 212, ktorá prechádza stredom obce z rozvodne 110/22 kV Poprad I. Z danej linky je napojených päť distribučných trafostaníc určených pre obec Švábovce v správe VSDS a.s. a tri trafostanice v správe jednotlivých uživateľov. Celá VN sieť je vzdušná okrem napojenia kioskovej trafostanice TS-05.01-0015 ktorá je napojená VN káblom. uloženým v zemi.

........................................................................................................................................................................................................5


Celkový výkon trafostaníc pre obec Celkový výkon trafostaníc


v správe VSDS je v obci je

1.280 kW. 2.280 kW.

Podľa VSDS a.s. a Obecného úradu je výkonovo obec pokrytá dostatočne a v sekundárnej sieti je napätie vyhovujúce STN. Existujúce trafostanice Označenie trafostanice

Miestny názov trafostanice

TS-05.53-0001 TS-05.53-0002 TS-05.53-0003 TS-05.53-0004 TS-05.53-0005 TS-05.53-0006 TS-05.01-0001 TS-05.01-0015

PD Švábovce Baňa Švábovce Škola Švábovce IBV Švábovce ŽB Švábovce Píla PERUN Úsvit Hozelec Švábovská Hozelec

Výkon kVA 160 160 400 160 400+250 250 100 400 2 280 kW

Typ Stĺpová Stĺpová Stĺpová Stĺpová Murovaná Stĺpová Stĺpová kiosková

Napojené z linky č. 212 212 212 212 212 212 212 212

Správca VSDS VSDS VSDS VSDS Užívateľ Užívateľ Užívateľ VSDS

Rozvoj územia navrhovaný v koncepte riešenia ÚPN-O bude znamenať nárast potreby energetických zdrojov – nárast spotreby elektrickej energie v území. Pre novo navrhnuté lokality v zmysle konceptu ÚPN-O je v intraviláne obce navrhnutých päť nových blokových trafostaníc.

BILANCIA NÁROKOV na el. energiu - variant „A“ Nové blokové trafostanice TS 1 – 160 kVA - Lokalita „SAD a „DOLINKY“ TS 2 – 250 kVA – Lokalita „POD školou“, „VÝCHOD – obec“ a „NAD školou“. TS 3 – 160 kVA - Lokalita „BAŇA - východ“ a „BAŇA - juh“ TS 4 – 160 kVA - Lokalita „ÚSVIT“ TS 5 – 100 kVA – Lokalita „Rómska osada“ – planuje postaviť VSDS Celkový výkon existujúcich trafostaníc pre obec v správe VSDS: Celkový výkon existujúcich trafostaníc v obci: Nové trafostanice Celkový výkon trafostaníc v obci v správe VSDS bude: Celkový výkon trafostaníc v obci bude:

1 280 kW 2.280 kW 830 kVA 2.110 kVA 3.110 kVA

BILANCIA NÁROKOV na el. energiu - variant „B“ Nové blokové trafostanice TS 1 – 100 kVA - Lokalita „DOLINKY“ TS 2 – 250 kVA – Lokalita „POD školou“, „VÝCHOD – obec“ a „NAD školou“. TS 3 – 160 kVA - Lokalita „BAŇA - východ“ a „BAŇA - juh“ TS 4 – 160 kVA - Lokalita „ÚSVIT“ TS 5 – 100 kVA – Lokalita „Rómska osada“ – plánuje postaviť VSDS Celkový výkon existujúcich trafostaníc pre obec v správe VSDS: Celkový výkon existujúcich trafostaníc v obci: Nové trafostanice Celkový výkon trafostaníc v obci v správe VSDS bude: Celkový výkon trafostaníc v obci bude:

1.280 kW. 2.280 kW. 770 kVA 2 050 kVA 3 050 kVA

........................................................................................................................................................................................................6


5.


energetické zdroje – zemný plyn - druh, spotreba

Zemný plyn pre obec Švábovce využívaný pre prípravu tepla a teplej vody je získavaný z verejnej plynovodnej siete. Obec Švábovce je napojená na plynovodnú sieť Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., Bratislava. Cez katastrálne územie obce Švábovce prechádza hlavná línia vtl. plynovodu o dimenzii DN 300/4,0 MPa, v smere Drieňovská Nová Ves – Tatranská Štrba (Važecké lúky), ktorý je napájaný z hlavného distribučného plynovodu Severné Slovensko o dimenzii DN 500/6,3 pomocou prepúšťacej stanice Tatranská Štrba (Važecké lúky). Obec je napojená na hlavnú líniu vtl. plynovodu prostredníctvom vtl. plynovej prípojky o dimenzii DN 100/4,0 MPa a regulačnej stanice plynu RS 3000 VTL/STL, ktorá v súčasnosti slúži pre obec Švábovce a obec Hozelec. RS 1 - RS 3000/2/2 – 440 VTL/STL pre obec Švábovce a Hozelec Celková existujúca maximálna hodinová kapacita regulačnej stanice pre obec Švábovce činí 3 3 000 m zemného plynu za hod. V obci Švábovce je existujúci stl. rozvod plynu riešený stredným tlakom, o tlakovej hladine 100 kPa a ntl. plynový rozvod riešený tlakovou hladinou 2,1 kPa. Rómska osada ani lokalita Úsvit nie je plynofikovaná. Rozvoj územia navrhovaný v koncepte riešenia ÚPN-O bude znamenať nasledovný nárast potreby energií (pre prípravu tepla a teplej vody) – zemného plynu: CELKOVÉ ZVÝŠENÉ KAPACITY variant „A“ 3

potreba pre navrhované kapacity IBV potreba pre navrhované kapacity HBV: potreba pre navrhované kapacity občianskej vybavenosti potreba pre ostatné navrhované funkcie (výroba, výr. služby, skladovanie)

447,0 m /hod 5,0 155,0 3 190 m /hod

Celková zvýšená max. hodinová potreba zemného plynu pre obec Švábovce bude

797,0 m /hod.

Celková zvýšená hodinová potreba zemného plynu pre obec Švábovce so zahrnutým súčiniteľom súčasnosti bude

478,2 m /hod.

3

3

CELKOVÉ ZVÝŠENÉ KAPACITY variant „B“ 3

potreba pre navrhované kapacity IBV potreba pre navrhované kapacity HBV: potreba pre navrhované kapacity občianskej vybavenosti potreba pre ostatné navrhované funkcie (výroba, výr. služby, skladovanie)

315,0m /hod 8,0 150,0 3 120,0 m /hod

Celková zvýšená max. hodinová potreba zemného plynu pre obec Huncovce bude

593,0 m /hod.

Celková zvýšená hodinová potreba zemného plynu pre obec Huncovce so zahrnutým súčiniteľom súčasnosti bude

355,8 m /hod.

6.

3

3

Nároky na dopravu

Nadradený skelet cestnej dopravnej infraštruktúry je zo západného a východného smeru reprezentovaný spoločným koridorom diaľnice D1 a cesty I/18,E50 (úsek Žilina - Poprad – Prešov - Košice), ktorý je súčasťou európskeho multimodálneho koridoru č. Va a cestou I/18, ktorá je na tento koridor napojená vo východnom smere na D1 v križovatke Jánovce a v západnom smere na D1 v mimoúrovňovej križovatke Poprad –západ resp. pomocou cesty I/67 v mimoúrovňovej križovatke Poprad –východ. Diaľnica D1v kategórii D 26,5/120 prebieha vo východo-západnom smere cez severný okraj katastra. Cesta I/18 je v Koncepcii územného rozvoja Slovenska a v ÚPN-VÚC Prešovského kraja definovaná ako súčasť hlavných dopravných sieti SR medzinárodnej úrovne v rámci hlavnej siete TINA reprezentovanej ........................................................................................................................................................................................................7



multimodálnym koridorom č. Va Bratislava – Žilina – Prešov/Košice – Záhor/Čierna nad Tisou – Ukrajina, lokalizovaný pre cestné komunikácie a a pre trate železničnej a kombinovanej dopravy. V súčasnosti po uvedení diaľnice D1 v úseku Poprad východ –Jánovce v 09.2009 v plnom profile, plní funkciu tzv. súbežnej cesty I. triedy v jednom dopravnom koridore aj ako náhradná obchádzková trasa pre prípad plánovanej alebo havarijnej potreby. Obec Švábovce gravituje západným smerom k mestu Poprad (4,5km) a východným smerom k mestu Levoča (18km) . Cesta vo svojom priebehu nezastavaným územím zodpovedá približne kategórii C 9,5/70. V prejazdnom úseku obcou má cesta I/18 obrubníkovú úpravu so šírkami jazdných pruhov 2x3,50m , vodiacim pruhmi 2x0,50m a spevnenými krajnicami 2x1,0m, čo zodpovedá kategórii B1-MZ 11,0/50. Požadovaná kategória pre prejazdný úsek cesty I. triedy v zmysle STN 73 6110 je B1- MZ 14 (13,5)/50. V prejazdnom úseku intravilánom obce cesta I/67 prechádza cez ťažiskový priestor zástavby pomerne úzkym koridorom šírky cca.14,0m vymedzeným obojstrannou zástavbou prevažne rodinných domov, ale aj objektami občianského vybavenia, ktoré majú zjazdy na pozemky priamo z cesty I/18. Súbežné obojstranné chodníky sú oddelené od vozovky (krajnice) vyvýšenými obrubníkmi. Celkovo cesta I/18 v prejazdnom úseku nespĺňa požiadavky STN 73 6110 na požadovanú kategóriu B1- MZ 14/50 Sčítanie dopravy preukazuje pokles dennej intenzity dopravy v absolútnych číslach od roku 2005 a výrazný pokles percentuálného podielu nákladnej dopravy, čo je dôsledok uvedenia D1 do prevádzky. Pokles intenzity dopravy však nie je dramatický a tvorí odľahčenie len o 32%. Tento pomerne malý pokles intenzity spôsobuje blízkosť hospodárskeho centra regiónu – mesta Poprad, ktorý generuje výrazný podiel regionálnej a miestnej dopravy, ktorá nepotrebuje presuny v reláciách diaľnice. Vzhľadom na súčasnu pomerne vysokú intenzitu dopravy na ceste I/18 aj po výstavbe D1, bariérový účinok a problematická realizovateľnosť požadovanej kategórie B1-MZ 14/60 je v koncepte návrhu vo variante B riešená preložka cesty I/18 v spoločnej trase s preložkou cesty I/18 navrhovanou v ÚPN obce Hozelec. Návrh riešenia cesty I/18 - Variant „A“ Cesta I/18 ako tzv. súbežná cesta pre diaľnicu D1 zostane v pôvodnej trase a vzhľadom na prognózovanú pomerne vysokú intenzitu dopravy 9778 sk.v./24h bude upravená na kategóriu C 11,5/70 v priebehu nezastavaným územím. V zastavanom území v súčasnosti nespĺňa požiadavky STN 73 6110 na požadovanú kategóriu B1- MZ 14/50 a je možná len úprava šírkového usporiadania na kategóriu MZ 13,5/50 so zásahom do súbežných chodníkov a priľahlých súkromných parciel (predzáhradok), čo je pri koridore šírky 14,0m medzi parcelami prakticky nerealizovateľné. Druhou možnosťou je ponechanie pôvodného stavu so šírkou cca. 10,0m medzi obrubníkmi s rekonštrukciou spevnených krajníc šírky cca. 1,0m a priľahlých obrubníkov s cieľom vytvoriť homogénnu líniu vyvýšených obrubníkov ako bezpečnostného prvku. Okrem toho je potrebné stavebne upraviť napojenie cesty III/018256 a napojenia všetkých miestnych komunikácii v zmysle STN 7306102 a STN 73 6110, jednoznačne usmerniť pohyb peších a zastávky SAD riešiť výlučne so zastávkovými pruhmi. Všetky tieto úpravy však neriešia požiadavky na funkčnú triedu B1

Návrh riešenia cesty I/18 - Variant „B“ Vzhľadom na súčasnú pomerne vysokú intenzitu dopravy na ceste I/18 aj po výstavbe D1, bariérový účinok a problematická realizovateľnosť požadovanej kategórie B1-MZ 14/50 je v koncepte návrhu vo variante B riešená preložka cesty I/18 v spoločnej trase s preložkou obce Hozelec v kategórii C 11,5/70. Kríženie s cestou III/ 018155 je navrhované ako mimoúrovňové kríženie nadjazdom alebo podjazdom preložky cesty I/18 t.z. bez možnosti napojenia na cestu III/018155. Na pôvodnú trasu cesty I/18 sa preložka I/18 napája východne od obce v navrhovanej stykovej križovatke. Prejazdný úsek pôvodnej cesty I/18 bude administratívne preradený medzi cesty II. resp. III.triedy a je navrhovaný v kategóri B2 – MZ 11,5/50. Podmienkou je zosúladenie ÚPN obcí Hozelec (variant A) a Švábovce prípadne aj Hôrka, nakoľko trasovanie preložky na území katastra Švábovce umožňuje náväznosť na prípadnú trasu obchvatu obce Hôrka. Cesta III/018155 Cesta v dĺžke 722m od napojenia na I/18 po koncovú polohu v miestnej časti Banská kolónia prechádza územím obce z toho len. 120 m je intenzívne jednostranne obostavaná a je vybavená súbežným chodníkom. Požadovaná kategória pre prejazdný úsek cesty III. triedy je B3-MZ 8,0/50. Vývoj intenzity dopravy na ceste III/018155 nie je sledovaný v rámci celoštátneho sčítania dopravy Slovenskej správy ciest. V km 0,330 sa na cestu III/018155 napája miestna komunikácia sprístupňujúca rómsku osadu. Vzhľadom na funkciu prejazdného úseku v zastavanom území, kde plní funkciu zbernej komunikácie pre zastavané priľahlé územie a zabezpečuje jediný dopravný prístup do Banskej kolónie je nutné túto komunikáciu upraviť v celej dĺžke na kategóriu B3-MZ 8,5/50 s jednostranným chodníkom šírky 2,0m vrátane plnohodnotných napojení obslužných komunikácii. Nutnosť súbežného chodníka vyžaduje skutočnosť, že je to

........................................................................................................................................................................................................8



jedine reálne možné pešie prepojenie Banskej kolónie s obcou a peší prístup pre žiakov ZŠ z obojstrannej zastávky SAD na ceste I/18 a z územia obce severne od cesty I/18. Cesta III/018155 Cesta prebieha severným okrajom katastra v vdĺžke 3,2km a pripája miestnu časť Úsvit (obytnú zástavbu a hospodársky dvor) na cestu I/18 v susednej obci Hozelec. Cesta zodpovedá kategórii C 6,5/50 a vyhovuje pre danú funkciu. Vývoj intenzity dopravy na ceste III/018256 nie je sledovaný v rámci celoštátneho sčítania dopravy Slovenskej správy ciest. Cesta mimoúrovňovo podjazdom križuje dialnicu D1 a končí 2 km za hranicou katastra na skládke TKO Kežmarok. Vzhľadom na výlučne dopravnú funkciu v nezastavanom území považujeme jestvujúci stav za vyhovujúci a kategóriu C 6,5/60 za primeranú. Miestne obslužné komunikácie Tieto komunikácie zabezpečujú obslužnú funkciu s priamou obsluhou priľahlého územia najmä v obytnej zástavbe obce. V zmysle požiadaviek STN 73 6110 vyhovujú len komunikácie s obrubníkovou úpravou a min. jednostranným chodníkom. Týmto požiadavkám čiastočne vyhovujú len niektoré komunikácie, pričom aj v novej zástavbe absentujú chodníky. Miestne komunikácie jestvujúce Navrhujeme na úpravu na dvojpruhové obojsmerné MK v kategóriach C3- MO 7,5/40, C3-MO 6,5/40 v kontexte s disponibilným priestorom medzi oploteniami, pričom je potrebné uvažovať so zriadením min. jednostranného chodníka šírky 2,0m (výnimočne v stiesnených pomeroch 1,5m). V stiesnených pomeroch sú výnimočne navrhované jednopruhové obojsmerné komunikácie v kategórii C3-MO 3,75/30 s použitím výhybní v úsekoch max. 100m dlhých. V koncových polophách slepých komunikácii je potrebné zriadiť obratište s dimenziami pre nákladné vozidlo do dĺzky 8,0m. Pre prístup do rómskej osady navrhujeme upraviť jestvujúcu cestu: v úseku od napojenia na cestu III/018155 po začiatok začiatok zastavaného územia na kategóriu C3-MOK 7,0/30 s jednostranným chodníkom šírky 1,5m za telesom cesty v úseku cez zastavané územie na kategóriu C3-MO 7,5/40 s jednostranným chodníkom šírky 2,0m v úseku od zastavaného územia po rómsku osadu na kategóriu C3-MOK 6,5/30 v úseku od rómskej osady po železničnú trať na kategóriu C3-MOK 3,75/30 Táto MK bude slúžiť pre dopravné napojenie rómskej osady na obec a súčasne bude využitá pre severojužnú cyklotrasu a občasný pohyb nákladných vozidiel, ktoré generuje hospodárenie v lesoch za železničnou traťou Miestne komunikácie navrhované Pri návrhu nových lokalít IBV je potrebné dôsledne dodržiavať usporiadanie dopravného priestoru v zmysle STN 73 6110 a vytvárať uličný priestor ako plnohodnotný prvok urbanistického riešenia. V týchto lokalitách navrhujeme kategóriu C3- MO 7,5/40 a v stiesnených pomeroch C3-MO 6,5/30 s min. jednostranným chodníkom a jedným zeleným deliacim pásom so šírkou dopravného priestoru min. 12,0m (medzi parcelami resp. oplotením) Pre prepojenie lokality IBV na severozápadnom okraji katastra v kontexte s jestvujúcou zástavbou obce Hozelec navrhujeme v náväznosti na MK k cintorínu: vo variante A ako cestičku pre cyklistov a chodcov D1+D2 v šírke 2,5m s bezprašnou úpravou vo variante B ako MK s krajnicovou úpravou v kategórii C3 – MOK 3,75/30 s výhybňami po 100 m pre občasný pohyb osobných vozidiel s prednosťou pešieho pohybu Účelové komunikácie Prístup k areálu Hospodárskeho dvora Úsvit Naväzuje na koncovú MK v zastavanej časti a pre danú funkciu vyhovuje. Prístup do HD z cesty I/18 Panelová vozovka s napojením na cestu I/18 v nevyhovujúcej stykovej križovatke spoločne s obslužnou komunikáciou ku Zdravotnému stredisku. Navrhované je zrušenie pôvodného napojenia a vytvorenie spoločného nového napojenia HD a Zdravotného strediska s lekárňou v kontexte s možným napojením navrhovanej IBV severne od cesty I/18 Prístup do bývaleho areálu píly Panelová vozovka s napojením na cestu III/018155 využívana pre provizórnu obsluhu novej zástavby rodinných domov, nie je vhodná pre túto funkciu. Navrhované je zrušenie panelovej vozovky a výstavba novej MK v kategórii C3-MOK 6,5/30 v kontexte s navrhovaným miestnym priemyslom na juhozápadnom okraji katastra. Poľné a lesné cesty Poľné cesty naväzujú na cesty III /018155, III/018256 a na miestne komunikácie a sú to vyjazdené, zemité vozovky šírky cca 2,5-3,0m slúžiace hospodárskym účelom a ich trasovanie sa v čase mení. Tieto poľné cesty nie sú zrealizované v zmysle príslušných noriem a nemajú vplyv na dopravný systém obce. ........................................................................................................................................................................................................9



Komunikácie pešie Najväčšia intenzita pešeho pohybu je pozdĺž cesty I/18 , kde je najväčšia intenzita motorovej dopravy a najmä v úseku kde je sústredená občianska vybavenosť (OcÚ, Potraviny, obojstranná zastávka SAD), ktorá vytvára hlavné aktivity obce. Bariérový efekt v tejto časti obce je evidentný a priečny pohyb peších je problematický najmä v špičkových reláciách hlavne v priestore zastávok SAD . V prevažnej miere je pohyb pri ceste I/18 zvládnuty pomerne dobre pomocou obojstranne vedených chodníkov. Obslužné komunikácie sú na 50% bez chodníkov. Najlepší stav pešej dopravy reprezentuje po rekonštrukcii námestie v pôvodnej časti obce. Pozdĺž cesty I/18 v zastavanom území je potrebné v plnom rozsahu rekonštruovať v kontexte s rekonštrukciou spevnených krajníc priľahlé obrubníky chodníkov tak, aby ako vyvýšená línia (min. 8cm , max. 15cm) plnohodnotne plnili oddeľujúcu a vodiacu bezpečnostnú funkciu. Úsek najvýraznejšieho priečneho pešieho pohybu, vrátane ciest do školy v priestore OcÚ navrhujeme riešiť : -

výstavbou zastávkových pruhov na obojstrannej zastávke SAD v kontexte so zastávkou SAD výstavbou pešej plochy medzi cestou I/18 a objektom predajne Potravín

Všetky obslužné komunikácie je potrebné vybaviť min. jednostranným chodníkom šírky min. 2,0m, výnimočne 1,5m v stiesnených pomeroch. V priestore rekonštruovaného námestia navrhujeme obslužné komunikácie v režime obytnej zóny.

Parkovacie, odstavné plochy, garáže V obci sú vybudované špecializované a organizované plochy statickej dopravy pre verejnosť v týchto priestoroch: Obecný úrad 51 stojísk Cintorín, Dom smútku 37 stojísk Zdravotné stredisko: 13 stojísk -

Neorganizované parkovanie na spevnených plochách: asfaltová plocha pred objektom Potraviny: 4 stojiská panelová plocha pred vjazdom do HD: 5 stojísk pri areáli ZŠ pozdĺžne stojiská na MK : 8 stojísk vpravo pred vjazdom do priem. areálu v Banskej kolónii, provizórna asfaltová plocha: 14 stojísk vľavo pred vjazdom do priem. areálu v B. kolónii, samost. neorganizovaná asfalt. plocha: 10 stojísk

Pri objektoch ostatnej občianskej vybavenosti sa na parkovanie využívajú obslužné komunikácie (pri obidvoch kostoloch). Potreba parkovania pre lokality rodinných domov je vykrytá na vlastných pozemkoch . Garážovanie súkromných osobných áut je riešené radovými garážami situovanými v lokalitách: - 1. bytový dom 6 b.j. pri ZŠ................. 4garáže - 2. bytový dom 6 b.j. pri ZŠ................. 2garáže Spolu................................................. .....6garáži Pri nápočte potreby parkovacích miest pre jednotlivé druhy vybavenosti sa ukázali rozdiely medzi nápočtom potreby, existujúcim počtom parkovacích stojísk a reálnou potrebou. V niektorých prípadoch existujúci počet parkovacícj miest výrazne prevyšuje tabuľkovú potrebu (napr. pri polyfunkčnom objekte OcÚ, pri dome smútku, pri Zdravotnom stredisku), naopak, najvýraznešia potreba a chýbajúce plochy pre parkovacie stojiská sú pri obidvoch kostoloch – tam sa parkuje na miestnych komunikáciách. Vzhľadom na špecifickú situáciu v každej obci sú uvedené tabuľkové čísla odporúčané. U ostatných jestvujúcich aktivít (malé súkromné obchody, služby, výrobne, dielne) je parkovanie zrealizované na vlastných pozemkoch. Pri nových aktivitách je potrebné zohľadniť polohu v obci a počet stojísk realizovať aj podľa typu klientely na základe vlastných prieskumov.

Hromadná doprava osôb Osobná autobusová doprava Autobusová doprava je zastúpená autobusmi SAD. Na ceste I/18 v centálnej časti obce pri OcÚ je jedna priebežná obojstranná zastávka bez zastávkových pruhov a s prístreškom len v smere Prešov. Situovanie zastávky z hľadiska dostupnosti v súčasnosti vyhovuje. Celý priestor zastávok s priechodom pre peších je neorganizovaný a stavebno-technicky nevyhovujúci. Ďalšie dve zastávky sú na ceste III/018155. Poloha zastávok z hľadiska dostupnosti vyhovuje. Obojstrannú zastávku na ceste I/18 je potrebné vybaviť zastávkovými pruhmi v kontexte s pešou plochou pred predajňou Potraviny. Na ceste III/018155 je zastávkovými pruhmi potrebné vybaviť zastávku pri ZŠ . ........................................................................................................................................................................................................10



Železničná doprava Cez južný okraj katastra prechádza dvojkoľajná, elektrifikovaná železničná trať Ia.kategórie č. 180 Žilina-Košice, na ktorej nie je pre obec zriadená zastávka. Najbližšia železničná zastávka je v obci Gánovce. Najbližšia železničná stanica je v meste Poprad. Trať v tomto úseku je plánovaná na modernizáciu na rýchlosť 160km/h. V úseku prechodu železničnej trate cez kataster obce smerové úpravy vyvolané modernizáciou trate sledujú pôvodnu koľaj a nevyvolávajú zásadnu zmenu trasy. Modernizácia rieši aj mimoúrovňové kríženie jestvujúce účelovej komunkácie do územia za železničnou traťou. Letecká doprava V katastri obce sa nenachádza žiadne civilné letisko ani letisko pre letecké práce v poľnohospodárstve. Najbližšie civilné letisko je v Poprade. Jeho ochranné pásma zasahujú len minimálne do riešeného územia v jeho severozápadnom cípe. Dopravné zariadenia V obci nie je situovaná ČSPH. Najbližšia ČSPH je v Poprade (4,5km) . Opravárenské služby pre osobné automobily poskytuje v obci formou autoservisu a pneuservisu súkromná firma. Komplexné opravárenské kapacity a značkové servisy sú situované v meste Poprad.

........................................................................................................................................................................................................11


II.


Údaje o výstupoch 1.

Ovzdušie – hlavné zdroje znečistenia ovzdušia

Obci Švábovce nie sú známe žiadne údaje o meraní kvality ovzdušia na jej k.ú. a nie je možné definovať kvalitatívnu ani kvantitaívnu charakteristiku emisií (ani ich zachytávanie). V území nie je evidovaný zdroj znečistenia ovzdušia. V minulosti bol evidovaný ako stredný zdroj znečistenia ovzdušia areál bývalých železorudných baní, aj to z dôvodu vypúšťania exhalátov do ovzdušia z vykurovania objektov areálu tuhým palivom; dnes už niekoľko rokov je areál (dnes TP real) plynofikovaný a pre prípravu tepla na vykurovanie využíva zemný plyn. V obci Švábovce sú v súčasnosti hlavnými zdrojmi znečistenia ovzdušia: prevádzka dopravy (prašnosť , exhaláty, hluk) - hlavne na ceste I/18 trasovanej priamo obytným územím obce, a na železnici a diaľnici spaliny z vykurovania tuhým palivom a drevom (spaliny, exhaláty), v územiach bez plynofikácie (hlavne v rómskej osade) sezónne poľnohospodárske práce a poľnohospodárska živočíšna výroba v kontakte s obytným územím (záťaž pachom) Rozvoj územia navrhovaný v koncepte riešenia ÚPN-O neobsahuje návrhy rozvojových plôch, pri ktorých vzniknú ďalšie zdroje znečistenia ovzdušia v území; naopak,: v jednom variante konceptu navrhuje preložku cesty I/18 mimo zastavané územie navrhuje dobudovanie technickej infraštruktúry a podporu alternatívnym energetickým zdrojom navrhuje znižovanie stavu živočíšnej výroby v obci (hlavne prasníc) navrhuje budovanie optickej a izolačnej zelene v kontaktných polohách

2.

Voda – celkové množstvo , druh a kvalita vypúšťaných odpadových vôd

V čase spracovania Konceptu riešenia ÚPN-O Švábovce bolo odkanalizovanie riešené prostredníctvom pôvodnej jednotnej obecnej kanalizácie slúžiacej pre odvod dažďových aj splaškových vôd. Súbežne bola (v čase spracovania Konceptu) v obci spustená skúšobná prevádzka novovybudovanej samostatnej splaškovej kanalizácie zaústenej do ČOV Hôrka. Vzhľadom k tomu, že splašková kanalizácia a ČOV je v skúšobnej prevádzke, údaje o množstve odpadových vôd zaústených do ČOV, ani o ich kvalite na prítoku a odtoku z ČOV neboli v čase spracovania konceptu riešenia ÚPN-O známe. Na novú splaškovú kanalizáciu bolo v čase spracovania konceptu napojených z obce Švábovce len minimálny – z hľadiska vyhodnotenia nereprezantatívny - počet obyvateľov. UVÁDZAME ODHADOVANÉ PREDPOKLADNÉ MNOŽSTVÁ vznikajúceho kalu z odpadových splaškových vod v riešenom území (vychádzame z porovnateľných údajov z inej obce v regióne ) ( odhadované predpokladané množstvo vznikajúcej splaškovej vody v riešenom území je uvedené v časti I. Vstupy, 2. voda, odkanalizovanie) odhadovaná produkcia kalu - odpad z ČOV (exist. stav – pri napojení 999 obyvateľov) R .2014: 3,2 t/rok

odhadovaná predpokladaná produkcia kalu - odpad z ČOV (v návrhovom období, za riešené územie) R . 2025 (predpokl. počet obyv. 1 725, prepoklad pripojených 1 376 obyv.) : 4,4 t/rok

odhadovaná predpokladaná produkcia kalu - odpad z ČOV (vo výhľadovom období, za riešené územie) R . 2035 (predpokl. počet obyv. 2 000, prepoklad pripojených 1 651 obyv.) : 5,3 t/rok

V koncepte riešenia ÚPN-O je navrhované dobudovanie splaškovej kanalizácie v navrhovaných rozvojových lokalitách. Odkanalizovanie do žúmp alebo do skupinovým malých ČOV je akceptované len v existujúcich odťažitých lokalitách (s nepriaznivým terénnymi podmienkami pre rozšírenie novej splaškovej

........................................................................................................................................................................................................12



kanalizácie, resp. pre ekonomickú neobhájiteľnosť napojenia územia na verejnú kanalizáciu). ide o lokality Úsvit a rómska osada. Odhadujeme, že produkcia odpadového kalu z ČOV sa predpokladanýjm nárastom obyvateľov a zvýšením produkcie splaškových vôd zvýši zo súčasných predpokladaných 3,2 t/rok na 4,4 t/rok v návrhovom roku 2025. Kal z ČOV bude likvidovať organizácia oprávnená nakladať s odpadom z ČOV. Informácia o akú konkrétna spoločnosť pôjde nebola v čase spracovania konceptu známa. V riešenom území vzniká aj odpad zo živočíšnej a rastlinnej výroby oboch hodpodárskych dvoroch, tie však riešenia problematoku nakladania s odpadmi z výroby samostane pre svoje prevádzky a areály. Rozvoj územia navrhovaný v koncepte riešenia ÚPN-O neobsahuje rozvoj funkcií, ktoré by produkovali ďalšie druhy odpadov. Predpokladaný nárast množstva odpadovej splaškovej vody zaústenej do ČOV bude znamenať súčasne zlepšenie životného prostredia a kontrolované nakladanie s odpadmi (minimalizovanie počtu zaústení do žúmp, znižovanie potenciálneho ohrozovania podzemných vôd).

3.

Odpady – celkové množstvo (t/rok), spôsob nakladania s odpadmi

Obec Švábovce nemá vlastnú skládku komunálneho odpadu. Obec Švábovce má spracovaný program odpadového hospodárstva v súlade s POH Prešovského kraja, ktorý je strategickým dokumentom odpadového hospodársktva Prešovského kraja na obdobie rokov 2011 až 2015. Zber komunálneho odpadu, objemného odpadu a drobného odpadu v obci sa riadi riadi platným VZN obce o nakladaní s odpadmi. Držitelia odpadu sú povinní zbierať oddelene odpad vytriedený na jednotlivé zložky do určených zberných nádob (aleb farebne odlíšených plastových vriec), ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti Brantner poprad s.r.o., ktorá má s obcou uzatvorenú zmluvu na zber a prepravu komunálnych odpadov. Vývoj vzniku komunálneho a objemného odpadu na území obce Švábovce v rokoch 2005 - 2010 Množstvo vyprodukovaných odpadov v tonách názov odpadu r. 2005 r. 2006 r. 2007 r. 2008 r. 2009 r. 2010 Zmesový komunálny odpad 124,30 118,96 114,25 159,28 118,11 137,50 Objemný odpad 20,00 18,90 22,60 71,00 18,00 24,50 Spolu produkcia odpadu v t 144,30 137,86 136,85 230,28 136,113 162,00 Systém triedeného zberu 1. druhotné suroviny sklo, plasty, kovové obaly, konzervy, plechovky, viacvrstvové kombinované obaly, papier separovaný zber do farebne odlíšených nádob alebo polastovýc vriec, odvoz podľa dohodnutého harmonogramu 2. nebezpečné zložky KO akumulátiry a batérie, odpadové oleje, obaly znečistené škodlivinami Zbierajú sa intervalovým spôsobom 2x ročne do mobilnej zberne 3. elektroodpad veľké domáce spotrebiče (biela technika), malé doáce spotrebiče (televízory, rádiá, žehličky), elektronické médiá (počítače, minitory, žiarivky, neóny Uskutočňuje sa intervalovým spôsobom 2x ročne podľa dodhobnutého harmonogramu; občania uvedené komodity pripravia v deň zberz na mieste obvyklom pre zber komunálneho odpadu 4. biologický rozložiteľný odpad odpad z verejnej zelene každý pôvodca je povinný zabezpečiť zhodnotenie odpadu na vlastnom pozemku kompostovaním, alebo si objedná túto službu na vlastné náklady u spoločnosti Brantner Poprad za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom na území obce Švábovce zodpovedá fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania; zber , prepravu a zhodnotenie a zneškodnenie biologicky rozložiteľného kuchynského a reštaturačného odpadu vykonáva oprávnená organizácia na nákladay prevádzkovateľa kuchyne Vytriedené odpady nekončia na skládke, ale na triediacej linke f. Brantner Poprad, kde po vytriedení sú odovzávané na zhodnotenie.

........................................................................................................................................................................................................13



PRODUKCIA vytriedených zožiek, nebezpečných zložiek komunálneho odpadu a elektroodpadu na území obce Švábovce v rokoch 2005 – 2010 Názov odpadu Papier a lepenka Sklo Plasty Obaly z kovu Kompozitné obaly Elektroodpad Žiarivky Oleje a tuky Batérie a akumulátory Elektroodpad

Množstvo vyprodukovaného odpadu v tonách 2005 2006 2007 10,03 10,29 16,86 7,42 4,74 8,84 2,93 2,71 2,68 0,29 0,82 0,17 0,31 0,25 0,001 0,70

0,30

0,16 0,30

2008 7,73 11,75 4,37 1,70 0,65

2009 8,34 10,14 5,11 1,32 1,03

2010 12,90 8,60 4,30 0,70 0,06 0,36

0,004 0,20 0,02

0,05 0,44

SUMÁRNA PRODUKCIA A NAKLADANIE s komunálnym odpadom, triedeným zberom a zberom elektroodpadu a niektorých nebezpečných zložiek komunálneho odpadu s vyjadrením spôsobu likvidácie v obci Švábovce

Komodita odpadu

Kód odpadu

ka te gó ria

Množst vo odpadu t t

Drobný stavebný odpad Zmesový komunálny odpad Objemný odpad Papier a lepenka sklo plasty Obaly z kovu Kompozitné obaly Odpadové obaly elektroodpad žiarivky Oleje a tuky elektroodpad Batérie a akumulátory elektroodpad

Rok 2010 zhodnotenie en in materiálovo er é ge tic ky % Kód t t (R)

zneškodnenie sp aľ ov an ím t

skládkovaním

t

%

17 09 04

O

20 03 01

O

137,50

137,50

100,00

20 03 07

O

24,50

24,50

100,00

20 01 01

O

12,90

11,61

90,00

R3

1,29

10,00

20 01 02 20 01 39 15 01 04 15 01 05

O O O O

8,60 4,30 0,70 0,60

8,17 2,37 0,70 0,60

95,00 55,00 100,00 100,00

R5 R3 R4 R4

0,43 1,94

5,00 45,00

15 01 10

N

20 01 36 20 01 21 20 01 26 20 01 23 20 01 33

O N N N N

0,36

0,36

100,00

R4

0,20

0,20

100,00

R9

0,02

0,02

100,00

R4

20 01 35

N

i n é t

........................................................................................................................................................................................................14



Zariadenia na zhodnocovanie odpadov V okrese Poprad a blízkom okolí nie je zariadenie na zhodnocovanie odpadu, ale sú zriadené zberne, ktoré sú napojené na spracovateľov: - Marek Černický, PRODEX, Popradská 3/7, Veľká Lomnica - BRANTNER Poprad, s.r.o., Nová 76, Poprad - ZBERNÉ SUROVINY a.s. Kragujevská 3 Žilina, prevádzka Poprad, Hraničná ul. - FINEKOL, s.r.o. Mlynčeky 146 - EKOS, spol. s r.o. Stará Ľubovňa, Popradská 24, Stará Ľubovňa Využívané zariadenia na skládkovanie odpadov - BRANTNER Nova, s.r.o, Sadová 13, Spišská Nová Ves, skládka KÚDELNÍK II - Tatranská odpadová spoločnosť, s.r.o. Žakovce - Marius Pedersen , a.s. Opatovská 1735, Trenčín prevádzka Žakovce ciele a opatrenia na zníženie množstva vzniku komunálnych odpadov ukladaných na skládky odpadov hlavným cieľom je minimalizácia negatívnych účinkov vzniku a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie, ako aj obmedzovanie využívania zdrojov a uprednostňovanie praktického uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva, t.j.: - predchádzanie vzniku - príprava na opätovné použitie - recyklácia - iné zhodnocovanie, napr. energetické zhodnocovanie - zneškodňovanie Strategickým cieľom je dôsledne dodržať hierarchoiu odpadového hospodárstva, aby sa minimalizovalo množstvo odpadov zneškodňovaných skládkovaním ciele pre komunálne odpady, biologicky rozložiteľné komunálne odpady a separované zložky komunáneho odpadu zníženie množstva vzniku komunálnych odpadov - zvýšiť podiel triedeného odpadu (papier, kov, sklo, plasty) na 35% hmotnosti vzniknutých odpadov - zefektívniť triedený zber biologických odpadov s cieľom vykonávať kompostovanie alebo anaeróbne spracovanie odpadu; 90%odpadu z potravín zhodnotiť na výrobu kompostu (20%) a výrobu bioplynu (80%), - spradcovať biologický odpad spĺňajúcim vysokú úroveň ochranživotného prostredia - zvýšiť množstvo vytriedeného odpadu z komodít papier, kov, sklo, plasty na 20 kg /obyvateľa za rok - zabezpečiť, aby množstvo odpadu rástlo úmerne k náraszu počtu obyvateľov - zefektívniť zber elektroodpadu - organizovanie akcie triedeného zberu (napr. na školách) - zhodnocovanie vytriedených zložiek KO fyzickými a právnickými osobami - nekontaminovanú pôdu a iný prirodzene sa vyskytujúcei materiál vykopaný počas stavebných prác nepovažovať za odpad, ak sa materiál použije na účely výstavby v prirodzeom stave - zvyšovať povedomie občanov o potrebe triedenia stavebného odpadu priamo v mieste jeho vzniku - pre všetky vyzbierané batérie a akumulátory zavbezpečiť ich spracovanie u autorizovaného spracovateľa - preferovať odovzdávanie opotrebovaných pneumatík firme na materiálové zhodnotenie zvýšenie podielu triedeného zberu komunálnych odpadov a následného zhodnotenia znižovanie množstva biologicky rezložiteľných komunálnych oidpadov ukladaných na skládky odpadov opatrenia na na minimalizáciu vplyvu odpadov na zdravie ľudí a životné prostredie pri schvaľovaní prevádzok nových technológií na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov zohľadňovať požiadavky najlepších dostupných technológií aj pre tie prevádzky, ktoré nepodliehajú integrovanému povoľovaniu podľa zákona č. 245/2003 Z.z. zohľadňovať požiadavky komplexnosti spracovania odpadu od počiatku do maximálneho štádia zhodnotenia odpadu spaľovať komunálne odpady v zariadeniach s energetickoým využitím tab.č.1 PREDPOKLADANÁ PRODUKCIA A NAKLADANIE s komunálnymi odpadmi pre cieľový rok programu 2015 (pri prepodkladanom počte obyvateľov 1407) (podľa spracovaného POH) tab.č.2 PREDPOKLADANÁ PRODUKCIA A NAKLADANIE s komunálnymi odpadmi pre návrhový rok ÚPN-O - rok 2025 (prepodkl. počet byvateľov 1725) podľa údajov o produkcii odpadov v cieľovom roku programu POH)

........................................................................................................................................................................................................15


4.


Hluk a vibrácie (zdroj, intenzita)

Najvýznamnejším zdrojom hluku v riešenom území s dopadom na obytné územie je hluk z prevádzky dopravy na ceste I/18. ZÁVERY VÝPOČTU HLUKU Z CESTNEJ MOTOROVEJ DOPRAVY NA CESTE I/18 V OBCI ŠVÁBOVCE Základné údaje o výpočte Intenzita dopravy na ceste I/18 je vypočítaná na základe intenzity dopravy v roku 2010, dokumentovanej vo výsledkoch celoštátneho sčítania dopravy. Iné podklady napr. špeciálne dopravné prieskumy alebo dopravno-inžinierska dokumentácia obce neboli k dispozícii. Výpočet hluku bol spracovaný v zmysle “Metodických pokynov pre výpočet hladín hluku z dopravy”, spracoval RNDr. Miloš Liberko, VÚVA Brno, 1991. (celý výpočet hluku z cestnej motorovej dopravy na ceste I/18 je v prílohe na konci správy) V zastavanom území obce sa uplatňujú výsledky z dvoch úsekov : - 00040/1 pozdĺžny sklon 8,9% na dĺžke cca. 120m - 00040/2 pozdĺžny sklon 5,3% ostatná trasa

Výpočet hluku v dennej dobe na ceste I/18 v r. 2010-sčítací úsek 00040/1 Sledovaný profil je v zastavanom území obce , preto uvažujeme s najvyššou povolenou rýchlosťou 50km/h a výpočtovou hodnotou “v” pre dennú dobu 45km/h zníženú o 5km/h z dôvodu pozdĺžneho sklonu vozovky, ktorý je väčší ako 6% t.z výpočtová hodnota „v“ pre dennú dobu je 40km/h Vo vzdialenosti 7,5m od najbližšieho jazdného pruhu skúmanej komunikácie je LAeq = 64,8 dB(A) Najvyššia prípustná hodnota ekvivalentného hluku LAeq v dennom období v území kategórie III. v okolí* ciest I. a II. triedy a zberných mestských komunikácii je 60 dB(A). *okolie je územie vo vzdialenosti 100m od osi vozovky Záver pre sčítací úsek 00040/1 V prejazdnom úseku cesty I/18 je prekročená najvyššia prípustná hodnota ekvivalentného hluku LAeq v dennom období o 4,8 dB(A) v skúmanom typickom profile s výškou skúmaného bodu 2,0m vo vzdialenosti 9,25m od osi vozovky.

Výpočet hluku v dennej dobe na ceste I/18 v r. 2010-sčítací úsek 00040/2 Sledovaný profil je v zastavanom území obce , preto uvažujeme s najvyššou povolenou rýchlosťou 50km/h a výpočtovou hodnotou “v” pre dennú dobu 45km/h Vo vzdialenosti 7,5m od najbližšieho jazdného pruhu skúmanej komunikácie je LAeq = 63,1 dB(A) Najvyššia prípustná hodnota ekvivalentného hluku LAeq v dennom období v území kategórie III. v okolí* ciest I. a II. triedy a zberných mestských komunikácii je 60 dB(A). *okolie je územie vo vzdialenosti 100m od osi vozovky Záver pre sčítací úsek 00040/1. V prejazdnom úseku cesty I/18 je prekročená najvyššia prípustná hodnota ekvivalentného hluku LAeq v dennom období o 3,1 dB(A) v skúmanom typickom profile s výškou skúmaného bodu 2,0m vo vzdialenosti 9,25m od osi vozovky.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v súčasnosti je obytná zástavba pozdĺž cesty I/18 v pásme prekročenou najvyššou prípustnou hodnotou hluku z motorovej dopravy V koncepte ÚPN-O Švábovce je: vo variante „A“ ponechaná cesta I/18 v pôvodnej trase – cez obytné územie obce, vo variante „B“ je navrhovaná preložka cesty I/18 južne od zastavaného územia obce, v spoločnom koridore s preložkou cesty v obci Hozelec navrhovanú v ÚPN-O Hozelec.

........................................................................................................................................................................................................16



Prekročená povolená hladina hluku z dopravy v kontaktnom obytnom území cesty I/18 nie je jediným a hlavným problémom cesty I/18 v prejazdnom úseku v obci Švábovce. Vážnejším problémom je, že celkovo cesta I/18 v prejazdnom úseku nespĺňa požiadavky STN 73 6110 na požadovanú kategóriu B1- MZ 14/50

Výpočet hluku z cestnej motorovej dopravy na ceste I/18 v obci Švábovce bude dokumentovaný pre schválený variant v samostatnej prílohe v Návrhu ÚPN o Švábovce v zmysle prílohy č.2. k nariadeniu vlády SR č. 339/2006 Z.z., „Prípustné hodnoty hluku vo vonkajšom prostredí...“. Z prognózy vyplýva že 10 rokov po návrhovom období ÚPN obce Švábovce, t. z. v roku 2035 bude: vo variante „A“ v prejazdnom úseku cesty I/18 bude intenzita dopravy 11 421 sk.v./24h pri podiele nákladnej dopravy 14,88% a bude prekročená najvyššia prípustná hodnota ekvivalentného hluku LAeq v dennom aj v nočnom období v skúmanom typickom profile s výškou skúmaného bodu 2,0m vo vzdialenosti 9,25m od osi vozovky. Vo variante „B“ odhadujeme odklon tranzitnej dopravy na preložku v množstve cca. 80% t.z. 9 139sk.v./24h. Potom v pôvodnej trase zostane 2282 sk.v./24h. Zostatková doprava vygeneruje výrazne menej hluku ako v súčasnosti s predpokladom dodržania limitov pre denný a nočný hluk. Najvyššia prípustná hodnota ekvivalentného hluku LAeq v dennom období v obytnom území v okolí ciest I. a II. triedy je 60 dB(A)* a najvyššia prípustná hodnota ekvivalentného hluku LAeq v nočnom období v obytnom území v okolí ciest I. a II. triedy je 50 dB(A)*. *Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z. zo 16. augusta 2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hluku, infrazvuku a vibrácii a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácii v životnom prostredí v znení vyhlášky MZSR č. 237/2009 Z.z. – Tabuľka č.1: Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí pre kategóriu územia III.

5.

žiarenie a iné fyzikálne polia - zdroj a intenzita

V území sa nenachádzajú žiadne známe zdroje žiarenia ani fyzikálne polia.

6.

Iné obmedzenia

Katastrálne územie Švábovce sa nachádza v ochranných pásmach Letiska Poprad – Tatry , v ktorom je výškové obmedzenie stanovené ochranným pásmom všesmerového rádiomajáka. Ochranné pásma Letiska Poprad – Tatry, boli stanovené rozhodnutím Leteckého úradu SR, v ktorom je výškové obmedzenie stavieb, zariadení nestavebnej povahy, stavebných mechanizmov, porastov a pod. stanovené ochranným pásmom všesmerového rádiomajáka D-VOR/DME PPD s výškovým obmedzením pre celé územie k.ú. Švábovce. Letecký úrad sa stáva dotknutým orgánom v povoľovacom procese stavieb a zariadení v dotknutom území, ktoré: ktoré by svojou výškou, prevádzkou alebo použitím stavebných mechanizmov mohli narušiť vyššie popísané ochranné pásma letiska Poprad – Tatry vysoké 100 m a viac nad terénom stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách , ktoré vyčnievajú viac ako 100 m nad okolitú krajinu zariadenia, ktoré môžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silné svetlené zdroje

........................................................................................................................................................................................................17


C.


KOMPLEXNÁ CHARAKTERISTIKA A HODNOTENIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA I.

Vymedzenie hraníc dotknutého územia

Hranice dotknutého územia vymedzuje katastrálna hranica k.ú. Švábovce. Dotknuté územie je v kontakte s k.ú. Žakovce, Hôrka, Spišský Štiavnik, Hranovnica, Hozelec a Stráže pod Tatrami (Mesto Poprad) Rozloha k.ú.:

2

916,88 ha; (9,169 km )

Obec Švábovce patrí do okresu Poprad a do Prešovského samosprávneho kraja. Leží v Podtatranskej kotline juhovýchodne od mesta Poprad. Katastrálne územie Švábovce sa rozprestiera od pohoria Kozie chrbty na juhu až po pramennú oblasť Hozelskéhjo potoka na severe. Južnú časť tvorí zalesnené územie Kozích chrbtov, severne od nich sa rozprestiera dolina Gánovského potoka, v stredovej časti sú urbanizované časti katastra – zastavané územie obce a lokalita Banský kolónia. Severne od obytného územia obce je krajinársky hodnotné a rôznorodé územie okolo prítoku Tarnovského potoka. Na východnej hranici s obcou Hôrka je lesnaté územie PR Švábovská stráň. V severnej okrajovej časti katastra je lokalita Úsvit – prírodné prostredie s prítokmi Hozelského potoka, s areálom hospodárskeho dvora a skupiny rodinných domov. Hlavné osi katastra tvoria obidva toky – Gánovský potok v západovýchodnom smere a prítok Tarnovského potoka v severojužnom smere. V priečnom východozápadnom smere sú v území významné dopravnoorganizačné osi územia: železnica na úpätí Kozích chrbtov cesta I. tr. I/18 v strede katastra diaľnica D1 v severnej časti územia Územím prechádzajú dve cesty III. triedy – z centra obce do Banskej kolónie, a z Hozelca do lokality Úsvit. Medzi obcou a časťou Banská kolónia sú trasované nadradené a zásovacie siete technickej infraštruktúry. V katastri je niekoľko urbanizovaných území. Z nich najrozľahlejšie je urbanizované územie obce, organizované okolo hlavnej dopravnoorganizačnej osi - cesty I. triedy I/18 trasovanej stredom zastavaného územia. Ako samostatné urbanizované územia sú v katastri: obec Banská kolónia rómska osada lokalita Sever (dopravne prístupná a technicky obslúžená z obce Hozelec) lokalita Úsvit V koncepte riešenia ÚPN-O Švábovce nie sú navrhované funkcie využitia územia alebo činnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu hraníc alebo rozlohy dotknutého katastrálneho územia.

II.

Charakteristika súčasného stavu životného prostredia dotknutého územia – podľa stupňa územnoplánovacej dokumentácie 1.

Horninové prostredie, geodynamické javy, ložiská nerastných surovín, geomorfologické pomery, stav znečistenia horninového prostredia

Geografické, geomorfologické a geologické pomery Katastrálne územie obce Švábovce sa rozprestiera po oboch stranách údolia Gánovského potoka a prítoku Tarnovského potoka, ktoré tvoria prirodzenú os územia. Severným smerom siaha až do údolia pramennej oblasti Hozelského potoka, ktoré leží v povodí Popradu. Odtiaľ prebieha juhovýchodným smerom na západné úpätie kóty 764,7 m n. m., odkiaľ prebieha južným smerom stráňou nad Tarnovským potokom až po intravilán Kišoviec, obchádza ho, prechádza cez cestu E18, zbieha do údolia Gánovského potoka, cez železničnú trať Žilina – Košice prebieha až na kótu Dúbrava (717 m n. m.), na ktorej sa stáča západným smerom a po hrebeni prebieha až pred kótu Vrch Dubina (866,1 m n. m.), odkiaľ sa oblúkom vracia severovýchodným

........................................................................................................................................................................................................18



a severným smerom k železničnej trati. Prechádza cez ňu, prechádza k ceste E18, východným okrajom intravilánu obce Hozelec a cez cestu Hozelec – Úsvit sa vracia do východzieho bodu. Geomorfologické členenie katastrálneho územia obce Švábovce je uvedené v nasledujúcej tabuľke. Sústava

Alpsko-himalájska

Podsústava

Karpaty

Provincia

Západné Karpaty

Subprovincia

vnútorné Západné Karpaty

Oblasť

Fatransko-tatranská

Celok Podcelok

Podtatranská kotlina

Kozie chrbty

Popradská kotlina

Dúbrava

Vrbovská pahorkatina

Časť

Hranica oboch celkov prebieha južným okrajom údolia Gánovského potoka. Z geomorfologického hľadiska predstavuje väčšia časť katastra reliéf pedimentových podvrchovín a pahorkatín. Na južnom okraji zasahuje do reliéfu vrchoviného. Potoky majú tvar úvalinovitých dolín a úvalín kotlín. Z hľadisko morfologicko-morfometrických typov reliéfu predstavuje stredná časť katastra silne členitú pahorkatinu, severná časť stredne členitú pahorkatinu a južný okraj zasahuje do oblasti stredne členitej vrchoviny. V orientácii reliéfu voči svetovým stranám prevláda v južnej časti územia severná orientácia, severne od Gánovského potoka expozícia južná, západná a východná, menej severná. Sklon reliéfu je v údolí Gánovského potoka, prítoku Tarnovského potoka a v severnej časti katastra v rozpätí <1,0 – 2,5°, ostatné časti majú sklon 2,6 – 12,0°, lokálne do 20°. Z hľadiska energie reliéfu predstavuje údolie Gánovského potoka a severný okraj katastra slabo až mierne zvlnený reliéf, stredná časť katastra silne zvlnený až mierne rezaný reliéf, južná časť katastra stredne rezaný reliéf. Horizontálna členitosť reliéfu dosahuje v katastri 1,75 – 2,5 km na 2 2 1 km . Hustota riečnej siete je 0 – 100 m na 1 km na severnom a južnom okraji katastra, v jeho strednej časti je 2 1000 – 1500 m na 1 km . Horninové prostredie Začlenenie územia z hľadiska regionálneho geologického členenia je uvedené v nasledujúcej tabuľke. Oblasť Podoblasť

Vnútrokarpatský paleogén

Veporské pásmo

Popradská kotlina

Kozie chrbty (Vikartovský chrbát)

Geologický podklad je v prevažnej časti územia tvorený flyšovými horninami paleogénu vnútorných Karpát, tvorenými pieskovcami a vápnitými ílovcami hutianskeho a zuberského súvrstvia. Južný okraj katastra zasahuje do oblasti permských hornín mladšieho paleozoika vnútorných Karpát, tvorených zlepencami, pieskovcami, pestrými ílovitými bridlicami a vulkanitmi. Vo flyši sú na území katastra vyvinuté sedimentárne ložiská mangánu. Kvartérny pokryv je v prevažnej časti územia súvislý, tvorený hlinitými, hlinito-piesčitými svahovinami a sutinami deluviálnych sedimentov vcelku, v údolí Gánovského potoka sa vyskytujú chemogénne sedimenty vo forme travertínov, penovcov a vápnitých sintrov v svahových a údolných kopách a terasách, ktorých tvar je čiastočne zotretý antropogénnymi navážkami. Na južnom okraji sa vyskytujú ostatné bližšie geneticky nerozlíšené sedimenty. Z hľadiska inžinierskogeologickej rajonizácie patrí územie do viacerých rajónov.

Rajón

predkvartérnych hornín

Sz

rajón pieskovcovo-zlepencových hornín

Sk

rajón spevnených sedimentov vcelku

Rajón Sz predstavuje územie Popradskej kotliny, rajón Sk Kozie chrbty. Seizmické ohrozenie v hodnotách špičkového zrýchlenia na skalnatom podloží pre 90 % -2 pravdepodobnosť nepresiahnutia počas 50 rokov je 0,8 – 1,3 m.s .

........................................................................................................................................................................................................19



Zo súčasných reliéfotvorných procesov prevládajú fluviálne a stráňové procesy, z ktorých sa vo väčšine posudzovaného územia uplatňuje slabý fluviálny proces s miernym pohybom hmôt po svahoch, vytváraním zovretejších úvalinovitých dolín v pahorkatinách, na južnom okraji katastra silný fluviálny erózny proces so silnou hĺbkovou eróziou v horskom reliéfe. Svahové pohyby nevyskytujú sa nad rámec prirodzeného pohybu hmôt po svahoch. Územie leží z hľadiska potenciálnych svahových zosuvov v oblasti druhého rádu, čo sú potenciálne oblasti zväčša mikrozosuvov, viazaných na hlavné doliny. Na západnom okraji katastra sa v údolí Gánovského potoka vyskytujú nerozsiahle svahové poruchy na paleogéne. V riešenom území sú Štátnym geologickým ústavom Ľ. Štúra evidované potenciálne svahové deformácie. Ich poloha je zobrazená v grafickej časti ÚPN-O a na týchto územiach nie sú v koncepte ÚPN-O navrhované žiadne rozvojové pochy ani stavebné zámery. Kontaminácia horninového prostredia nebola v posudzovanom území zistená nad mieru bežného antropogénneho znečistenia.

2.

Klimatické pomery – zrážky, teplota, veternosť

Klimatické podmienky Kataster obce Švábovce spadá do mierne chladnej klimatickej oblasti mierneho podnebného pásma. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 5 - 6°C. Priemerná teplota v júli je 14 -16°C, v januári je okolo -5°C. Počet dní so snehovou pokrývkou je okolo 100 dní s výškou snehovej pokrývky priemerne 107 cm. Priemerný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 600-800 mm. Priemerné mesačné a ročné teploty vzduchu v °C uvádzame z najbližšie merateľnej stanice v Poprade z obdobia 1901-60. Mesiac I VII. Rok Poprad -5 14-16 5,8 Priemerné mesačné a ročné úhrny zrážok (mm) Mesiac I. VII. Rok Poprad 20-30 60-80 600 - 800 Prevládajúci smer a rýchlosť vetra (Podľa Atlasu Krajiny SR) Smer JV V SV S Rýchlosť 2,25 3,60 3,77 2,65 -1 -1 -1 -1 vetra m.s m.s m.s m.s

SZ 4,70 -1 m.s

Podľa Atlasu Krajiny SR je riešené územie v oblasti s prevládajúcim -1 a severozápadným smerom vetra s rýchlosťou 4,05 – 5,85 m.s

3.

Z 5,85 -1 m.s

JZ 4,05 -1 m.s

západným,

J 3,05 -1 m.s

juhozápadným

Ovzdušie – stav znečistenia ovzdušia

V obci Švábovce nie sú známe žiadne údaje o meraní kvality ovzdušia na jej k.ú. a nie je možné definovať kvalitatívnu ani kvantitaívnu charakteristiku emisií (ani ich zachytávanie). V riešenom území sa nenachádza evidovaný zdroj znečistenia ovzdušia. -3

Priemerná ročná koncentrácia NO2 je 10 – 15 µg.m . Priemerná ročná depozícia N (NO, NO2) je 600 – -2 -3 700 mg.m . Priemerná ročná koncentrácia SO2 je 5 – 15 µg.m . Priemerná ročná depozícia S (SO2 a sírany) je -2 2000 – 2500 mg.m . Ide o zvýšené hodnoty v dolnej časti hodnotových stupníc, zapríčinené blízkosťou popradskej aglomerácie.

........................................................................................................................................................................................................20



4.

Vodné pomery – povrchové vody, podzemné vody vodohospodársky chránené územia

Hydrologické pomery – povrchové vody Prirodzenou osou územia sú Gánovský potok a prítok Tarnovského potoka, ktorý je prítokom Gánovského potoka mimo územia katastra. Gánovský potok sa vlieva do Hornádu. Do severozápadného okraja katastra zasahujú prítoky Hozelského potoka, ktorý je prítokom Popradu. Podľa hydrogeologického rajónovania ležia podzemné vody posudzovaného územia v regióne PQ 115 Paleogén Hornádskej a časti Popradskej kotliny. Rajón je zväčša tvorený kombináciou hornín paleogénu a kvartéru, na južnom okraji kombináciou mezozoických a predmezozoických hornín. Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti. Predmetné územie vypĺňajú pieskovce a ílovce, čo sú horniny so slabou až veľmi slabou puklinovou priepustnosťou a minimálnym zvodnením. Prietočnosť a hydrogeologická -4 -3 2 -1 produktivita hornín v oblasti je mierna (transmisivita T = 1.10 – 1.10 m .s ). Podľa pôvodu rozpustených látok sú podzemné vody oblasti zväčša petrogénne, chemického typu CaHCO3, v strednej časti územia sú podzemné vody fluviogénne základné. Hladina podzemnej vody je zväčša 2 – 5, na južnom okraji až 10 m hlboko. Vo väčšine územia je využiteľné množstvo podzemnej vody 0,01 – 2,5 l.s -2 -1 -2 -1 -2 1 .km , na severnom okraji 4,0 – 2,6 l.s .km , na južnom okraji 6,0 – 4,1 l.s .km . Povrchové vody sú odvodňované Gánovským potokom, ktorý je prítokom Hornádu, a jeho prítokom Tarnovským potokom.. Severozápadný okraj je odvodňovaný Hozelským potokom, prítokom Popradu. Územie patrí do povodia Hornádu a Popradu. Charakteristika režimu odtoku je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Oblasť

stredohorská

Typ

snehovo-dažďový

Charakteristika

akumulácia v mesiacoch XI – II, vysoká vodnosť III – V, najvyššie Qma IV (VIII), najnižšie Qma I – II, IX – X a mierne výrazné podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy

Úroveň znečistenia podzemných vôd je stredná až vysoká (1,1 – 5,0 Cd). Riziko ohrozenia zásob podzemných vôd znečisťujúcimi látkami je veľmi nízke alebo žiadne v severnej časti územia a veľmi nízke vo zvyšnej časti katastra. Stupeň znečistenia riečnych sedimentov je 0,0 – 1,0 Cd, lokálne 1,0 – 1,5 Cd.

5.

pôdne pomery – kultúra, pôdny typ, pôdny druh a bonita, kvalita a stupeň znečistenia pôd

Pôdne pomery

Z pôd sa v oblasti katastra Šváboviec vyskytujú prevažne nasýtené kambizeme pseudoglejové. Na južnom okraji v oblasti Kozích chrbtov sa vyskytujú kambizeme kyslé až výrazne kyslé modálne, sprievodné kultizemné a rankre. V údolí Gánovského potoka vyskytujú pararendziny kambizemné a kambizeme rendzinové. Pôdy sú prevažne piesčito-hlinité až hlinité, neskeletnaté až slabo kamenité (0 – 20 %). Retenčná schopnosť a priepustnosť pôd je na severnom a južnom okraji stredná, v strednej časti je retenčná schopnosť veľká a priepustnosť stredná. Z hľadiska vlhkostného režimu sú pôdy vlhké. Pôdna reakcia je prevažne neutrálna (pH 7,3 – 6,5), v oblasti Kozích chrbtov slabo kyslá až silno kyslá (pH 6,5 – 5,0). Obsah humusu v poľnohospodárskej pôde (do hĺbky 25 cm) je nízky (<1,8 %). Poľnohospodárska pôda všeobecne je strednej bonity a v kategorizácii produkčnosti dosahujú stredné hodnoty (7 v 10-stupňovej stupnici s bodovou hodnotou 40 – 31 v stupnici 100 – 1). V Katastrálnom území Švábovce sa nachádza orná pôda zaradená do skupín 6 až 9, nasledovnej BPEJ: 0902005 0903003 1073212 1073213 1073312 1073313 0911005 0969342 0987343 1063342

6 6 6 6 6 6 7 7 7 7

1063442 1069242 1069312 1070213

7 7 7 7

0970243 0970443 0987543 0990262 0990462

8 8 8 8 8

1070243 1070343 1070443 1070534 1087443 0978263 0978565 0992883 0994002 1078362

8 8 8 8 8 9 9 9 9 9

........................................................................................................................................................................................................21



1078462 1078563 1082682 1082683 1082882

9 9 9 9 9

1090262 1090462 1090562 1092682 1092683

9 9 9 9 9

1092882 1094002 1095002 1000892 1000893

9 9 9 9 9

Zoznam najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy v príslušnom katastrálnom území podľa kódu BPEJ – Podľa prílohy č. 2 k nariadeniu vlády SR č. 58/2013 Z. z. kód KÚ názov KÚ kód BPEJ 0905005 0903003 0911005 0969342 0970243 0987243 0987343 862371 švábovce 1063342 1063442 1069242 1069312 1070213 1070143 1073212 1073213 1073312 1073313 Obsah rizikových látok, ktoré sa v pôdach vyskytujú, zahrňuje vždy časť pochádzajúcu z prirodzených zdrojov a časť, ktorá pochádza z rôznych antropogénnych zdrojov, ktoré sa v pôdach kumulovali za rôzne dlhé obdobie. Podiel jednotlivých častí obsahov rizikových látok v pôdach sa v súčasnej dobe ešte nedá vo všetkých prípadoch jednoznačne určiť. Aktuálny stav v zisťovaní kontaminácie pôd SR vychádza z monitorovacej siete pôd SR, ako i z plošného prieskumu kontaminácie pôd Slovenska. Na základe údajov výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave, regionálneho pracoviska Banská Bystrica možno konštatovať, že hodnoty všetkých sledovaných rizikových prvkov (Pb, Cr, Ni, Cu, Zn, Hg, As) sú podlimitné. V celom území katastra sú pôdy nekontaminované (resp. mierne kontaminované), kde geogénne podmienený obsah niektorých rizikových prvkov (Ba, Cr, No, Ni, V) dosahuje limitné hodnoty A (v stupnici A – A1 – B – C, kde C predstavuje najvyššiu kontamináciu).

Poľnohospodárske pôdy oblasti sú ohrozené slabou, stredne silnou až silnou eróziou (2 – 6 t/ha/rok), plochy lesov sú ohrozené minimálne (žiadna alebo nepatrná až slabá erózia).

6.

fauna a flóra – kvalitatívna a kvantitatívna charakteristika, chránené vzácne a ohrozené druhy a biotopy, významné migračné koridory živočíchov

ZOZNAM CHRÁNENÝCH RASTLÍN, CHRÁNENÝCH ŽIVOČÍCHOV, VTÁKOV A PRIORITNÝCH DRUHOV Fauna Z chránených a prioritných druhov živočíchov sa na území katastra nachádzajú nasledovné druhy. Vedecké meno

Slovenské meno

Coleoptera

chrobáky

Carabus auronitens

bystruška zlatá

Carabus cancellatus

bystruška medená

Meloe proscarabeus

májka obyčajná

Hymenoptera

blanokrídlovce

Bombus (všetky druhy)

čmeľ

Xylocopa (všetky druhy)

drevár

Lepidoptera

motýle

Parnassius mnemosyne

jasoň chochlačkový

Amphibia

obojživelníky

Bombina variegata

kunka žltobruchá

Bufo bufo

ropucha bradavičnatá

........................................................................................................................................................................................................22



Bufo viridis

ropucha zelená

Rana temporaria

skokan hnedý

Salamandra salamandra

salamandra škvrnitá

Triturus alpestris

mlok horský

Triturus vulgaris

mlok obyčajný

Reptilia

plazy

Anguis fragilis

slepúch lámavý

Lacerta agilis

jašterica obyčajná

Natrix natrix

užovka obyčajná

Vipera berus

vretenica obyčajná

Zootoca (=Lacerta) vivipara

jašterica živorodá

Aves

vtáky

Accipiter gentilis

jastrab lesný

Accipiter nisus

jastrab krahulec

Aegithalos caudatus

mlynárka dlhochvostá

Aegolius funereus

pôtik kapcavý

Alauda arvensis

škovránok poľný

Anas platyrhynchos

kačica divá

Anthus trivialis

ľabtuška lesná

Aquila pomarina

orol krikľavý

Asio otus

myšiarka ušatá

Athene noctua

kuvik plačlivý

Bonasa bonasia

jariabok hôrny

Bubo bubo

výr skalný

Buteo buteo

myšiak lesný

Buteo lagopus

myšiak severský

Carduelis carduelis

stehlík pestrý

Carduelis chloris

stehlík zelený

Carduelis spinus

stehlík čížavý

Certhia familiaris

kôrovník dlhoprstý

Ciconia ciconia

bocian biely

Cinclus cinclus

vodnár potočný

Coccothraustes coccothraustes

glezg hrubozobý

Columba palumbus

holub hrivnák

Corvus corax

krkavec čierny

Corvus corone

vrana túlavá

Corvus frugilegus

havran čierny

Corvus monedula

kavka tmavá

Crex crex

chrapkáč poľný

........................................................................................................................................................................................................23



Cuculus canorus

kukučka jarabá

Delichon urbica

belorítka domová

Dendrocopos major

ďateľ veľký

Dendrocopos medius

ďateľ prostredný

Dryocopus martius

ďateľ čierny

Emberiza citrinella

strnádka žltá

Erithacus rubecula

slávik červienka

Falco tinnunculus

sokol myšiar

Ficedula hypoleuca

muchárik čiernohlavý

Fringilla coelebs

pinka lesná

Galerida cristata

pipíška chochlatá

Garrulus glandarius

sojka škriekavá

Glaucidium passerinum

kuvičok vrabčí

Hippolais icterina

sedmohlások hájový

Hirundo rustica

lastovička domová

Jynx torquilla

krutihlav hnedý

Lanius excubitor

strakoš sivý

Loxia curvinostra

krivonos smrekový

Luscinia megarhynchos

slávik krovinový

Motacilla alba

trasochvost biely

Motacilla cinerea

trasochvost horský

Muscicapa striata

muchár sivý

Nucifraga caryocatactes

orešnica perlovaná

Parus ater

sýkorka uhliarka

Parus cristatus

sýkorka chochlatá

Parus major

sýkorka bielolíca

Parus montanus

sýkorka čiernohlavá

Passer domesticus

vrabec domový

Passer montanus

vrabec poľný

Perdix perdix

jarabica poľná

Pernis apivorus

včelár lesný

Phoenicurus ochruros

žltochvost domový

Phylloscopus collybita

kolibkárik čipčavý

Phylloscopus sibilatrix

kolibkárik sykavý

Phylloscopus trochiloides

kolibkárik zelený

Pica pica

straka čiernozobá

Picus viridis

žlna zelená

Pyrhulla pyrhulla

hýľ lesný

Regulus regulus

králiček zlatohlavý

........................................................................................................................................................................................................24



Saxicola rubetra

pŕhľaviar červenkastý

Saxicola torquata

pŕhľaviar čiernohlavý

Sitta europaea

brhlík lesný

Streptopelia decaocto

hrdlička záhradná

Streptopelia turtur

hrdlička poľná

Strix aluco

sova lesná

Strurnus vulgaris

škorec lesklý

Sylvia atricapilla

penica čiernohlavá

Sylvia borin

penica slávikovitá

Sylvia communis

penica hnedokrídla

Sylvia curruca

penica popolavá

Troglodytes troglodytes

oriešok hnedý

Turdus merula

drozd čierny

Turdus philomenos

drozd plavý

Turdus pilaris

drozd čvíkotavý

Turdus torquatus

drozd kolohrivý

Tyto alba

plamienka driemavá

Mammalia

cicavce

Canis lupus

vlk dravý

Erinaceus concolor

jež bledý

Muscardinus avellanarius

plch lieskový

Myotis myotis

netopier obyčajný

Mustela erminea

hranostaj čiernochvostý

Plecotus austriacus

ucháč sivý

Rhinolophus ferrumequinum

podkovár veľký

Rhinolophus hipposideros

podkovár malý

Sciurus vulgaris

veverica stromová

Sorex araneus

piskor obyčajný

Sorex minutus

piskor malý

Poznámka: Druhy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné druhy sa považujú za druhy národného významu Okrem uvedených chránených druhov živočíchov sa z cicavcov vyskytujú ďalšie regionálne významné a vzácne druhy, ako lasica obyčajná (Mustela nivalis), kuna lesná (Martes martes), k. skalná (M. foina), jazvec lesný (Meles meles), bežnejšia je líška (Vulpes vulpes). Z ostatných druhov majú zastúpenie ešte zajac poľný (Lepus europaeus), diviak (Sus scrofa), jeleň (Cervus elaphus), srnec (Capreolus capreolus).

........................................................................................................................................................................................................25



Flóra V zmysle Vyhlášky Ministerstva ŽP SR č. 24/2003 v znení vyhlášky MŽP SR č. 492/2006 Z. z. sa na území katastra Švábovce nachádzajú nasledovné chránené rastliny: Vedecké meno

Slovenské meno

Aconitum moldavicum

prilbica moldavská

Adonis vernalis

hlaváčik jarný

Cephalanthera damasonium

prilbovka biela

Clematis alpina

plamienok alpínsky

Dactylorhiza fuchsii ssp. fuchsii

vstavačovec Fuchsov pravý

Dactylorhiza majalis ssp. majalis

vstavačovec májový pravý

Gymnadenia conopsea

päťprstnica obyčajná

Pedicularis palustris

všivec močiarny

Salix rosmarinifolia

vŕba rozmarínolistá

Poznámka: Všetky uvedené druhy sa považujú za druhy národného významu Okrem nich sa v území vyskytujú nasledovné ohrozené druhy, uvedené v Červenom zozname papraďorastov a semenných rastlín Slovenska. Vedecké meno

Slovenské meno

Ohrozenie

Anemone sylvestris

veternica lesná

LR:nt

Aquilegia vulgaris

orlíček obyčajný

LR:nt

Gentiana cruciata

horec krížatý

LR:nt

Lilium martagon

ľalia zlatohlavá

LR:nt

Pilosella cymosa

chlpánik vrcholíkatý

LR:nt

Platanthera bifolia

vemenník dvojlistý

VU

Kategórie ohrozenosti podľa IUCN: VU – Vulnerable – zraniteľný LR – Lower Risk – menej ohrozený s podkategóriou nt – Near Threatened – takmer ohrozený Okrem uvedených zákonom chránených a ohrozených rastlín sa v posudzovanom území vyskytujú viaceré druhy regionálne významných a vzácnych rastlín, zákonom nechránených, ako napr. černohlávok veľkokvetý (Prunella grandiflora) alebo horčinka väčšia (Polygala major). V grafickej časti (vo výkrese č. 7A a 7B – „Ochrana prírody a tvorba...“ je lokalizovaný a zobrazený výskyt biotopov európskeho a národného významu a výskyt chráneného druhu rastlín (podľa podkladov poslkytnutých správou TANAP-u) VÝSKYT BIOTOPOV EURÓPSKEHO VÝZNAMU: Tr 1 Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky Ra 6 Slatiny s vysokým obsahom báz S1 2 Karpatské travertínové slaniská VÝSKYT BIOTOPOV NÁRODNÉHO VÝZNAMU: Lk 3 Mezofilné pasienky a spásané lúky Lk 6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí VÝSKYT CHRÁNENÉHO DRUHU RASTLÍN Adonis vernalis (hlaváčik jarný)

........................................................................................................................................................................................................26



V zmysle Generelu nadregionálneho ÚSES SR zasahuje juhozápadný okraj katastra do územia nadregionálneho biocentra Dúbrava s jadrom NPR Hranovnická dubina. V zmysle NECONET do južného okraja územia zasahuje jadrové územia národného významu N25. Kozie chrbty, prebieha ním aj terestrický ekologický koridor európskeho významu, predstavujúci smer prenikania západokarpatských prvkov flóry a fauny. Celé územie je súčasťou západokarpatského biosférického jadrového územia. VÝZNAMNÉ MIGRAČNÉ KORIDORY ŽIVOČÍCHOV V RIEŠENOM ÚZEMÍ -

biocentrum nadregionálneho významu Dúbrava s jadrovým územím národného významu Kozie chrbty biokoridor regionálneho významu Kozie chrbty – Dubina - Jánovce (pokračujúci mimo riešeného územia) hydrický biokoridor miestneho významu Gánovský potok s brehovými porastami biocentrum miestneho významu - Komplex mezofilných a suchomilných trávobylinných spoločenstiev severne od zastavaného územia obce vrátane prítoku Tarnovského potoka s brehovými porastmi

kostru miestneho územného systému ekologicke stability vytvárajú špecifikované ekologicky významné segmenty krajiny v riešenom území: 1. Niva Gánovského potoka. Prirodzene tečúci podhorský tok v dobre vyvinutej nive s medzernatými, lokálne dobre vyvinutými brehovými porastmi. Dobre sú vyvinuté početné vlhké lúky a prameniská. 2. Stredné hony. Komplex prirodzených až poloprirodzených trávobylinných spoločenstiev mezofilného až mokraďného charakteru na oboch stranách údolia Gánovského potoka, lokálne sú plochy s teplomilnou vegetáciou. 3. Kôpky. Fragment travertínovej kopy, ktorej povrch je narušený ťažbou travertínu a lokalizovaním banskej haldy. Vďaka špecifickému podložiu sa najmä na okrajoch plochy zachovali fragmenty teplomilnej vegetácie, pôvodne pokrývajúcej celé územie kopy. 4. Prítok Tarnovského potoka. Od predchádzajúcich značne odlišný tok s viac-menej napriameným korytom, meandrujúcim v úzkej nive v koryte tvaru V. Brehové porasty čiastočne splývajú s okolitými drevinovými porastmi, ktorých sukcesné štádia pokrývajú pasienky v okolí toku. V dolnej, širšej časti nivy je potok upravený, v neupravenej časti meandrujúci s dobre vyvinutými brehovými porastmi. 5. Nad cintorínom – Do vyšného potoka – Pod hruškou – Pod švábovskou úbočou. Komplex mezofilných až teplo- a suchomilných trávobylinných spoločenstiev, lokálne aj s podmáčanými plochami a prameniskami. Hodnota spoločenstiev závisí od stupňa intenzity využitia – časť plôch je využívaná intenzívne a časť je temer nevyužívaná, dochádza k ich zarastaniu sukcesnými štádiami drevinových porastov. Najhodnotnejšie sú plochy využívané extenzívne primeraným pasením. 6. Pramenná oblasť Hozelského potoka. Ostro ohraničená plocha prevažne mezofilných až vlhkomilných trávobylinných porastov v komplexe oráčinovej krajiny. Vodný tok a pramenisko samotné boli v minulosti upravené, postupom času však došlo k čiastočnej obnove hydrologických pomerov a vegetácie.

7.

krajina – štruktúra, typ, scenéria, stabilita, ochrana

Katastrálne územie Švábovce s obcou Švábovce leží v severovýchodnej časti Slovenska (v okrese Poprad), v Popradskej kotline. Štruktúra krajiny obsahuje lesné územia na juhu (Kozie chrbty) a východe, na severe Banskej kolónie, trvalé trávne porasty a ornú pôdu v stredových a severných častiach katastra. V území sú dva vodné toky – Gánovskáý potok a prítok Tarnovského potoka; v severnej časti územia je prítok Hozelského potoka. V riešenom území je niekošľko urbanozovanýchúzemí, z nich najrozľahlejšie je zastavané územie obce. Kataster je pomerna úzky a na východnej a západnej hranici je v priamom kontakte so zastavanými územiami susedných obcí (Hozelec a Hôrka). Vo východozápadnom smere sú územím trasované dopravné a technické koridory – diaľnica D1, cesty I/18, železnica a trasy nadradených a zásbovacích sietí verejného technického vybavenia . ABIOKOMPLEXY mierne členitá pahorkatina Typ reliéfu

Klimatické oblasti a okrsky

pahorkatiny

stredne členitá pahorkatina silne členitá pahorkatina až podvrchovina

vrchoviny

stredne členitá vrchovina

chladná oblasť

mierne chladný okrsok

........................................................................................................................................................................................................27



Kvartérny pokryv a pôdotvorný substrát

tenké pokryvy polygénnych elúvií a delúvií, prípadne vystupujúce horniny

Pôdny typ

KM

flyšoidné horniny s prevahou ílovcov, slieňovcov a bridlíc flyšoidné horniny s prevahou pieskovcov, miestami zlepencov a brekcií kambizeme nasýtené

SÚČASNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA Triedy krajinnej pokrývky urbanizované a priemyselné areály poľnohospodárske areály lesné a poloprírodné areály

sídelná zástavba orná pôda lúky a pasienky ihličnaté lesy

TYPY KRAJINNOEKOLOGICKÝCH KOMPLEXOV Typy krajinnoekologických komplexov KEK pahorkatín KEK hornatín na kyslých horninách

(polygénne) pahorkatiny a nízke plošinné predhoria s mozaikou poľnohospodárskych kultúr a lesov hornatiny na kyslých horninách s prevahou ihličnatých lesov a ich mozaiky s trávnymi porastmi a ornou pôdou

Stupeň urbanizácie (podiel zastavanej plochy z plochy krajinnoekologického komplexu) <1%

poľnohospodárska a lesná krajina bez osídlenia

1 – 10 %

vidiecka krajina so slabým stupňom osídlenia

SCENÉRIA Z hľadiska estetického vnímania krajiny, sa v scenérii najvýraznejšie uplatňuje pohľad na pohorie Kozie chrbty. Za ďalšie významné krajinárske pohľady v území možno považovať Dolinu Gánovského potoka – krajnnú scenériu však narúša chaotická zástavba rómskej osady časti územia severne od zastavaného územia okolo prítoku Tarnovského potoka – tie sa neuplatňujú v krajinárskych pohľadoch ale skôr v pozitívnom vnímaní jej vlastnej vnútornej štruktúry Krajinárske pohľady v riešenom území významne narúšajú líniové stavby - vzdušné elektrické vedenia južne od obce. Severná časť územia s veľkopkošne obhospodarovanými oráčinami pôsobí fádne.

PANORÁMY, KOMPOZIČNÉ VÄZBY, VÝŠKOVÉ ZÓNOVANIE, DOMINANTY Medzi najhodnotnejšie krajinárske priehľady a panorámy v riešenom území patrí pohľad na panorámu Vysokých Tatier (v kontraste s krajinársky pomerne fádnym katastrom) z viacerých pozorovacích pozícií v riešenom území: • pohľad na panorámu Vysokých Tatier zo severných častí Banskej kolónie • pohľad na panorámu Vysokých Tatier z lokality Úsvit V riešenom území je urbanisticky a z hľadiska vnímania príjemné pôvodné centrum obce s obomi kostolmi a verejným priestorom s parkom a parkovo upravenou zeleňou. Vo vnímaní urbanistickej štruktúry nie sú čitateľné kompozičné väzby, ani výškové zónovanie – obytné územie leží na výškovo členitom teréne. Ako dominanta – skôr v negatívnom slova zmysle – je vnímaný polyfunkčný objekt v centre obce. Z hľadiska vnímania pôsobia v krajine negatívne všetky výrobné územia – hospodárske dvory a areál v banskej kolónii; zvlášť areál PD v Švábovciach pri vstupe do obce zo smeru od Popradu poskytujúci „otvorený“ – priehľad dovnútra - do nižšie položeného areálu.

........................................................................................................................................................................................................28


8.


chránené územia, chránené stromy a ochranné pásma podľa osobitných predpisov

Chránenými územiami ochrany prírody v riešenom území sú: • chránené územie európskeho významu Gánovské slaniská SKUEV0139 (4. stupeň ochrany prírody a krajiny) • maloplošné chránené územie PR Švábovská stráň (4. st. ochrany prírody a krajiny) • Ochranné pásmo PR Švábovská stráň (3. stupeň ochrany prírody a krajiny) Chránené stromy sa v riešenom území nenachádzajú. Ochranné pásma podľa osobitných predpisov: Cestné ochranné pásmo diaľnice 100 m Cestné ochranné pásmo cesty I. triedy 50 m Cestné ochranné pásmo cesty II. triedy 25 m Cestné ochranné pásmo cesty III. triedy 20 m Ochranné pásmo železnice 60 m Ochranné pásmo letiska Poprad – Tatry (podľa poskytnutých podkladov) Ochranné pásmo ZVN 2x400 kV 80 m (podľa poskytnutého podkladu) Ochranné pásmo ZVN 220 kV 20 m Ochranné pásmo VVN 110 kV 15 m Ochranné pásmo VN 22 kV 10 m Ochranné pásmo VTL plynovodu 4m Bezpečnostné pásmo VTL plynovodu 20 m Bezpečnostné pásmo VTL plynovej prípojky 20 m Ochranné pásmo regulačnej stanice plynu 20 m Ochranné pásmo diaľkového vodovodu 3m Ochranné pásmo vodojemu 50 m Ochranné pásmo ČOV 50 m Ochranné pásmo cintorína 50 m Ochranné pásmo lesa 50 m Ochranné pásmo HD Švábovce podľa poskytnutého podkladu Hranica maloplošného chráneného územia (PR Švábovská stráň) podľa poskytnutého podkladu Ochranné pásmo maloplošného chráneného územia 100 od vymedzenej hranice Hranica územia európskeho významu (SKUEV0139 Gánovské slaniská) podľa poskytnutého podkladu

9. Obyvateľstvo – demografické údaje, počet dotknutých obyvateľov, veková štruktúra, zdravotný stav, zamestnanosť, vzdelanie,

Vybrané údaje zo sčítania ľudu v roku 1991 a 2001, a aktuálne údaje z Obecného úradu ŠVÁBOVCE SĽDB 1991 SĽDB 2001 SĽDB 2011 Stav Stav k 1.1.2014 Obyvateľstvo k 31.12.2012 spolu 886 994 1228 1379 1398 Švábovce Abs % Abs % Abs. % Abs % Abs. % . . . Muži – počet 445 50,2% 493 49,6% 600 48,9% 673 48,8% Ženy – počet 441 49,8% 501 50,4% 628 51,1% 706 51,2% priemerný vek v r. 2011 33,28 r.

........................................................................................................................................................................................................29



Aktuálne údaje o počte a vekovej štruktúre obyvateľstva – Švábovce (údaje zo SODB 2011) Ukazovateľ SODB 2011 Švábovce 1228 Obyvateľov spolu 25,4% Predproduktívny vek (0-5) 135 Predproduktívny vek (5-14) 177 65,4% Produktívny vek (16-60) 803 9,2% Poproduktívny vek 60+ 113 Vybrané výsledky zo sčítania ľudu v r. 1991 a 2001 – národnostné zloženie - ŠVÁBOVCE Ukazovateľ SĽDB 1991 SDĽB 2001 SDĽB 2011 886 994 1228 Obyvateľstvo spolu Bývajúce obyvateľstvo podľa národnosti: Abs. % 98,31 91,15 Slovenská % 1185 96,50 Maďarská % 0,00 0,00 0,00 Rómska % 1,47 7,14 8 0,65 Rusínska % 0,00 0,00 0,00 Ukrajinská% 0,00 0,00 1 0,08 Česká % 0,11 0,20 3 0,24 Moravská % 0,00 0,00 0,00 Sliezska % 0,00 0,00 0,00 Nemecká % 0,11 0,00 1 0,08 Poľská % 0,00 0,00 0,00 iná 1 0,08 nezistená 1,51 29 2,36 Prevažná väčšina obyvateľstva v obci je slovenskej národnosti, druhá početne najvýznamnejšia skupina obyvateľstva obce je rómskej národnosti; ostaté národnosti sú v obyvateľstve obce zastúpené v zanedbateľnom počte. Podľa údajov zistených na obecnom úrade je v obci Švábovce početne významná skupina obyvateľov rómskej národnosti. K 1.1.2014 bolo v obci Švábovce 1398 obyvateľov, z toho 450 Rómskej národnosti, čo je 32,19% obyvateľov – čo nezodpovedá údajom získaným v poslednom štatistickom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v r. 2011 (jeho výsledky sú ovplyvnené a skreslené aj negatívnou protikampaňou v čase sčítania). Z tohto dôvodu uvádzam aj reálne údaje získané z Obecného úradu. Z prieskumov a údajov zistených na obecnom úrade je rozdielne aj celkové rozloženie obyvateľstva podľa národností v jednotlivých častiach obce: podiel rómskeho obyvateľstva obce ŠVÁBOVCE k 1.1.2014 a v členení podľa jednotlivých častí obce z údajov získaných na Obecnom úrade OBEC ŠVÁBOVCE (všetky časti spolu) z toho rómov

1398 Abs. 450

Obec Švábovce

Banská kolónia

728 % 32,19%

Abs. 31

% 4,26%

Rómska osada

312 Abs. 170

249

% 54,49%

Abs. 249

% 100%

Časť Úsvit 100 Abs. % 0% 0

IBV Sever (vo výstavbe) 9 Abs. % 0% 0

*použité sú údaje zo Štatistického úradu doplnené o údaje z Obecného úradu Švábovce vybrané údaje zo SODB 2011 Obyvateľstvo podľa súčasnej ekonomickej aktivity, pohlavia a miesta narodenia ŠVÁBOVCE Ukazovateľ Obyvateľstvo spolu Osoby ekonomicky aktívne spolu Muži – počet Ženy - počet pracujúci spolu Muži – počet

Abs. 592 330 262 426 232

SODB 2011 1228 % 100% 55,7% 44,3% zamestnaní 72% (z ekon akt. obyv.)

........................................................................................................................................................................................................30


Ženy - počet nezamestnaní spolu Muži – počet Ženy - počet

194 166 98 68


nezamestnanosť 28% (z ekon akt. obyv.)

V r. 2011 bolo v obci 166 nezamestnaných; kedy bola miera evidovanej nezamestnanosti v obci Švábovce 28%, čo je v rámci Slovenska vysoké percento (miera evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike v r. 2010 bola 12,46%). Aktuálne údaje z ObÚ ŠVÁBOVCE – štruktúra domov a bytov, obložnosť za celú obec ŠVÁBOVCE (podľa informácie z Obecného úradu, r. 2014) Rok 2014 celá OBEC (vrátane Banskej kolónie, Rómskej osady, časti Úsvit a IBV Sever) 1398 (100,00%) Počet obyvateľov 450 ( 32,19%) z toho rómov % z domov v tom počet % z bytov Z toho: Abs. spolu bytov abs. spolu Rodinné domy: 257 98,5 % 267 93 % Bytové domy: 4 1,5 % 20 7% Domy spolu 261 287 byty spolu 4,87 obyv./byt Obložnosť bytov spolu

Aktuálne údaje z ObÚ – štruktúra domov a bytov, obložnosť za jednotlivé časti obce ŠVÁBOVCE (podľa informácie z Obecného úradu, r. 2014) Rok 2014 Obec (bez Banskej kolónie, rómskej osady a časti Úsvit a bez IBV Sever) 728 (100,00%) Počet obyvateľov 31 ( 4,26%) z toho rómov % z domov v tom počet % z bytov Z toho: Abs. spolu bytov abs. spolu Rodinné domy: 164 98,5 % 164 93,2 % Bytové domy: 2 1,5 % 12 6,8 % Domy spolu 166 176 byty spolu 4,14 obyv./byt Obložnosť bytov spolu Rok 2014 Banská kolónia 312 (100,00%) Počet obyvateľov 170 ( 54,49%) z toho rómov

Domy spolu

Z toho: Rodinné domy: Bytové domy:

Abs. 61 2 63

% z domov spolu 96,8 % 3,2 %

v tom počet bytov abs. 61 8

% z bytov spolu 93 % 7%

69

byty spolu Obložnosť bytov spolu

4,52 obyv./byt

Rok 2014 Rómska osada 249 (100,00%) Počet obyvateľov 249 (100,00%) z toho rómov

Domy spolu byty spolu Obložnosť bytov spolu

Z toho: Rodinné domy: Bytové domy:

Abs. 27 0 27

% z domov spolu 100 % 0



27 9,22 obyv./byt

Poznámka.: ........................................................................................................................................................................................................31



V Rómskej osade je cca polovica (t.j. 13) uvedeného počtu domov vo veľmi zlom, až dezolátnom stavebno-technickom stave (drevené a murované chatrče), avšak aj tie sú, žiaľ, obývané. V osade sú aj murované domy (cca 14), z ktorých polovica je v zlom technickom stave. Napriek tomu sú tieto údaje zahrnuté do prieskumov, pretože dokresľujú podrobnejšie bytovú situáciu v obci Švábovce a v Rómskej osade. Rok 2014 časť Úsvit 100 (100 %) Počet obyvateľov 0 ( 0%) z toho rómov Z toho: Rodinné domy: Bytové domy:

Domy spolu

Abs. 10 (dvojdomy) 0 10




20


5,0 obyv./byt

Rok 2014 časť IBV Sever (vo výstavbe) 9 (100 %) Počet obyvateľov 0 ( 0%) z toho rómov Z toho: Rodinné domy: Bytové domy:

Domy spolu

Abs. 2 0 2




2


4,5 obyv./byt

*použité sú údaje zo Štatistického úradu doplnené o údaje z Obecného úradu Švábovce

Počet dotknutých obyvateľov počet obyvateľov: návrhový rok: výhľadový rok:

r. 2014 2025 2035

1 398 obyvateľov 1 725 obyvateľov 2 000 obyvateľov

poznámka: Lokalita IBV Sever je dopravne prístupná a technicky obslúžená zo susednej obce Hozelec. V koncepte ÚPN-O je navrhovaný aj rozvoj bývania v tejto lokalite, ktorý z hľadiska dopadov viac ovplyvní obyvateľov obce Hozelec, ako obyvateľov riešeného územia.

10.

kultúrne a historické pamiatky a pozoruhodnosti, archeologické náleziská

chránené objekty: • evidovaná NKP riešenom území: • Kostol rímskokatolícky sv. Filipa a Jakuba č. ÚZPF 989/0 - postavený v ranogotickom štýle v prvej polovici 13. storočia. archeologické náleziská: • bližšie neurčená lokalita (otomanská a lužická kultúra) • „Hliník“ – pohrebisko (mladšia doba bronzová) • „Vápenica „ – pohrebisko, sídlisko (koštianska, fúzesabonská a lužická kultúra)

........................................................................................................................................................................................................32



Okrem spomenutej NKP - sa v obci Švábovce nachádzajú osobité a zaujímavé pamätihodnosti (nehnuteľnosti, ktoré sa viažu k histórii obce): evanjelický kostol sýpka za rímskokatolíckym kostolom (bývalý majetok rodiny Winterovcov) bývalá evanjelická fara vchod do bane (v areáli ŽB) základná škola Urbanisticky je zaujímavý priestor medzi obomi kostolmi – verejný priestor, mimo rušnej a dopravne zaťaženej komunikácie cesty I/18 V riešenom území sa v doline Gánovského potoka nachádzajú (podľa evidencie SAŽP) štyri minerálne pramene, z nich jeden je využívaný obyvateľmi ako stolová voda (viď výkres č. 9): „Kvašnica na lúke“ (využívaná ako stolová voda) „Pri potoku za haldou“ „Výver z meliorácie“ „Prameň pri bani“ Podľa informácie Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra je v riešenom území evidovaných niekoľko starých banských diel (7): šachta (2) štôlňa (1) halda (2) iný druh objektu (2) Zo starých banských diel je v území zachovaný vstup do štôlne („úpadnica“) v areáli bývalých železorudných baní, a dvojica šácht: jedna v pohorí Kozích chrbtov a druhá v blízkosti obce Hôrka (pri ihrisku). Ostatné banské diela (halda, iný druh objektu) nie sú v území čitateľné. V ÚPN-O je navrhované zachovať evidované staré banské diela v území - šachty a štôlne, hlavne štôlňu (vchod do bane) v areáli bývalých železorudných baní (teraz TPreal); hľadať spôsoby ich propagácie a prezentácie v území ako jednej z kultúrno-historických atraktivít územia

11. paleontologické náleziská a významné geologické lokality Paleontologické náleziská, ani významné geologické lokality sa v riešenom území nenachádzajú.

12. Iné zdroje znečistenia (hlukové pomery, vibrácie, žiarenie) Iné zdroje znečistenia okrem popísaných vyššie sa v riešenom území nenachádzajú.

13. zhodnotenie súčasných environmentálnych problémov za hlavné enviromentálne problémy v riešenom území možno považovať: • obytné územia ohrozované prevádzkou dopravy na ceste I/18 (z hľadiska bezpečnosti) • obytné územia obťažované vysokou hladinou hluku z dopravy na ceste I/18 (prekročená povolená hladina hluku v dennom období) • bodové a líniové dopravné závady v zastavanom území, chýbajúce plochy statickej dopravy, chýbajúce pešie prepojenia a verejné priestory • funkčne a priestorovo nestabilné časti urbanizovaného územia (rómska osada, časť Banskej kolónie – nefunkčná píla) • nevhodná poloha výrobného areálu PD pri vstupe do obce, v údolnej polohe, v priamom kontakte s obytnými územiami • územia s nedostatočným verejným techn. a dopravným vybavením (rómska osada, Banská kolónia, Úsvit) o v súčasnosti vysoké percento nekontrolovateľne odvádzaných splaškových vôd v území, ohrozovanie spodných vôd (nová splašková kanalizácia v skúšobnej prevádzke) o znečisťovanie ovzdušia spalinami z tuhého paliva využívaného na vykurovanie • pozostatky evidovaných (už uzavretých) skládok v území, v súčasnosti ako estetické závady • vysoké percento z produkovaného odpadu likvidované skládkovaním

........................................................................................................................................................................................................33


•

• •

• •


územia a areály ohrozované povodňami z prívalových vôd z okolitých svahov a rozvodnených potokov (areál PD v obci, obytné územie centra obce pri kostole, „Kapustnice“, obytné územie južne od cesty I/18 za obecným úradom), o chýbajúci koncepčný materiál riešiaci manažment vody v širšom území – protipovodňové opatrenia (v spolupráci so susednými obcami) územia zasiahnuté eróziou pôdy (veľkoplošné bloky ornej pôdy, bez členenia v severnej časti územia) chýbajúca krajinná zeleň (líniová, ochranná, izolačná, rekreačná), hlavne: o na nečlenených veľkoplošných lánoch poľnohospodársky využívanej ornej pôdy o v okolí vodných tokov a poľných ciest v krajine o v polohách uplatňujúcich sa v krajinárskych panoramatických pohľadoch o v kontaktných polohách so zastavanými územiami (priamy kontakt s poľnohosp. využívanou chýbajúci koncepčný materiál riešiaci krajinnú zeleň v katastrálnom území chýbajúca sídelná zeleň rovnomerne rozložená v celom obytnom území (v súčasnosti je len v pôvodnom centre) o chýbajúci koncepčný materiál riešiaci sídelnú zeleň (pasportizácia a generel zelene)

........................................................................................................................................................................................................34


III.


Hodnotenie predpokladaných vplyvov územnoplánovacej dokumentácie na životné prostredie vrátane zdravia, odhad ich významnosti (predpokladané vplyvy priame, nepriame, sekundárne, kumulatívne, synergické, krátkodobé, dočasné, dlhodobé, trvalé) – podľa stupňa územnoplánovacej dokumentácie 1.

Vplyv na obyvateľstvo – počet obyvateľov dotknutých vplyvmi navrhovanej činnosti v dotknutých obciach, zdravotné riziká, sociálne a ekonomické dôsledky a súvislosti, narušenie pohody a kvality života

Dotknutým obyvateľstvom z hľadiska možných vplyvov navrhovanej územnoplánovacej dokumentácie je v plnej miere obyvateľstvo obce Švábovce. Čiastočne je dotknutým obyvateľstvom aj obyvateľstvo Hozelca, vzhľadom k tomu, že navrhovaný rozvoj bývania v lokalite „Sever“ je dopravne a technicky obslúžený z k.ú. Hozelec a je v priamom kontakte so zastavaným územím obce Hozelec. Navrhovaný rozvoj obce sa dotkne nasledovného počtu obyvateľov obce Švábovce počet obyvateľov: návrhový rok: výhľadový rok:

r. 2014 2025 2035

1 398 obyvateľov z toho 450 rómov 1 725 obyvateľov 2 000 obyvateľov

Koncept ÚPN-O navrhuje riešenia, ktoré nezhoršia doterajšie zdravotné riziká dotknutého obyvateľstva obce Švábovce ani nespôsobia zhoršenie pohody a kvality života; naopak riešenia navrhované v koncepte ÚPN-O majú za cieľ zlepšiť kvalitu života obyvateľov obce a kvalitu obytného prostredia obce. V koncepte je navrhované: úprava cesty I/18 v prejazdnom úseku s cieľom eliminiácie bezpečnostných rizík pri prevádzke dopravy vo variante „A“ návrhom jej úprav v prejazdnom úseku (technická úprava, organizácia peších) vo variante „B“ návrhom jej preložky mimo zastavané územie obce čím dôjde k zníženiu intenzity dopravy na pôvodnej trase a zníženiu produkcie hluku z dopravy; a návrhom úprav v pôvodnom prejazdnom úseku riešenie úprav existujúcich ciest III. triedy a obslužných komunikácií s riešením líniových a bodových dopravných závad, ich vzájomných napojením, zastávok hromadnej dopravy a dobudovania peších prepojení definovanie parametrov uličných a verejných priestorov s dôrazom na vznik urbanisticky kvalitného obytného prostredia v nových rozvojových lokalitách stabilizácia/ zmena funkcie, rozvoj/ alebo útlm rozvoja funkčne a priestorovo nestabilných území dobudovanie chýbajúceho verejného technického vybavenia územia, podporovanie pripojení max. počtu obyvateľov na vybudovanú splaškovú kanalizáciu, minimalizovať napojenia na žumpy podporovanie využívania ekologických energetických zdrojov návrh verejného technického vybavenia územia do všetkých navrhovaných rozvojových lokalít sanácia existujúcich nelegálnych skládok a revitalizácia ich územia s návrhom na ich vyradenie z evidencie pri nakladaní s odpadom znižovať podiel odpadu likvidovaného skládkovaním, zvýšiť podiel separovaného odpadu a recykláciu odpadu protipovodňové opatrenie - úprava časti toku a priľahlého územia v lokalite “Kapustnice“ z dôvodu rozsiahlosti problematicky presahujúcej možnosti územného plánu – zaobstarať spolupráci so susednými obcami odborný koncepčný materiál zaoberajúci sa riešením manažmentu vody v území s cieľom minimalizovania ohrození územia prívalovými vodami, povodňami a záplavami dobudovanie krajinnej líniovej zelene okolo vodných tokov a ciest hlavne v severných častiach územia s cieľom eliminovať postupujúcu eróziu pôdy zlepšiť odtokové pomery v území (zadržiavanie vody) skvalitniť scenériu krajiny (rozčleniť veľkoplošné bloky poľnohosp. pôdy) nové plochy optickej a izolačnej zelene v kontakte výrobných funkcií a bývania nové plochy verejnej zelene v južnej časti obce ako súčasť verejného priestoru pred navrhovaným vybavenostným centrom pre koncepčné budovanie a údržbu sídelnej zelene odporúčame obci zaobstarať odborný koncepčný materiál zaoberajúci sa sídelnou zeleňou (pasportizácia, generel zelene) ........................................................................................................................................................................................................35



Z tohto pohľadu – z hľadiska vplyvov na zdravie a kvalitu života - možno konštatovať, že rozvoj obce navrhnutý v koncepte riešenia bude mať priame a dlhodobé pozitívne vplyvy na dotknuté obyvateľstvo obce Švábovce . Sociálne a ekonomického dôsledky z navrhnutého konceptu riešenia ÚPN-O je ťažké určiť. Hlavne z dôvodu už v súčasnosti v obci existujúcej početne významnej skupiny obyvateľstva s výrazne rozdielnou kultúrou bývania vyplývajúcou zo sociálno-ekonomického postavenia a vzdelanostnej úrovne. Tieto charakteristiky sa výrazne odrážajú na vysokej nezamestnanosti obyvateľov jednej časti obce (rómskej osady) čo sa v území prejavuje na chaotickej a živelnej v prevažnej miere nepovolenej výstavbe v rómskej osade s obytným prostredím nízkej úrovne, s chýbajúcim občianskym, technickým a dopravným vybavením. Prehlbovanie tohto stavu vytvára potenciálne zdroje konfliktného spolužitia obidvoch skupín obyvateľstva. Treba pritom skonštatovať že u Rómov ide o veľmi štruktúrovanú skupinu obyvateľstva a aj v rómskej osade je niekoľko murovaných domov v dobrom technickom stave. Celkovo však ide o problematiku zvyšovania vzdelanostnej úrovne a zručností, sociálnej práce a integrácie problematickej komunity, čo je problematika neriešiteľná územnoplánovacími prostriedkami. Navrhnutý koncept ÚPN-O vytvára územnotechnické podmienky pre rozvoj bývania v nových rozvojových lokalitách a po ich príprave môže dôjsť k novej organizácii a dopravnej obsluhe obytného územia rómskej osady alebo k jej likvidácii. V časovom horizonte návrhu územného plánu (r. 2025) je nerealizovateľné rómsku osadu zlikvidovať. Navrhnuté je jej dočasné akceptovanie bez jej ďalšieho rozvoja, s postupným uvoľnením územia nachádzajúcim sa v ochrannom pásme železnice Obyvateľstva Hozelca sa dotknú vplyvy navrhovaných funkcií bývania v lokalite Sever, ktorá je v priamom kontakte s obcou Hozelec. Navrhované rozvojové plochy v tejto lokalite budú v krajine vnímané ako súčasť zastavaného územia obce Hozelec. Počet obyvateľov obce Hozelec rok 2014 813 zdroj: štatistický úrad SR Hodnotenie vplyvov navrhovanej územnoplánovacej dokumentácie obce Švábovce na obyvateľstvo Hozelca nie je možné posúdiť pretože posúdenie je vecou obce Hozelec v kontexte jej územného rozvoja a vplyvov na kvalitu a pohodu života obyvateľov. V súčasnosti nie sú známe stanoviská obce Hozelec ani jej obyvateľov k navrhovanému ďalšiemu rozvoju bývania v lokalite Sever. Stanoviská obce budú získané pri prerokovaní konceptu ÚPN-O Švábovce .

2.

Vplyv na horninové prostredie, nerastné suroviny, geodynamické javy a geomorfologické pomery

Vplyv na horninové prostredie, resp. vplyvy vyvolávajúce geodynamické javy v území bude mať navrhované trasovanie preložky cesty I/18 v miestach zárezov a odrezov (zmenšená stabilita horninového prostredia, zvetrávanie a erózia). Preložka cesty I/18 je však zámerom navrhovaným len v jednom variante konceptu a jej realizovateľnosť je podmienená zosúladením a akceptovaním jej trasy v oboch susedných obciach, resp. jej logické trasovanie ako celku v širšom území. V obci Hozelec je ÚPN-O v štádiu konceptu, kde je v jednom variante navrhovaná preložka cesty I/18 (na ňu sa napájame v našom území); obec Hôrka nemá spracovaný územný plán.

3.

Vplyv na klimatické pomery

Vplyv na klimatické pomery v území bude mať realizácia navrhovanej preložky cesty I/18 – odstránenie vegetačného krytu, nižší výpar, rýchlejší odtok zrážkovej vody; takto vznikajú predpoklady na zväčšenie odtoku. Podobne môže nastať zmena v cirkulácii tzv. miestnych vetrov vznikajúcich na svahových a podsvahových polohách; pri mostných objektoch vznikne nový nadzemný líniový prvok, ktorý môže ovplyvniť mikroklímu územia (zatienenie, zmeny prúdenia vzduchu). Dôjde aj k zmene rozloženia snehovej pokrývky na preložke cesty vplyvom terénnych úprav a zimnej údržby, čo môže výrazne ovplyvňovať zmeny vodnej bilancie v okolí. Vplyv na klimatické pomery vyplývajúce z navrhnutého konceptu riešenia ÚPN-O bude mať realizácia navrhovanej líniovej krajinnej zelene okolo ciest a vodných tokov a zasakovacích rozčleňovacích pásov zadržiavanie vody v území - spomalenie povrchového odtoku, zmena vodnej bilancie. ........................................................................................................................................................................................................36


4.


vplyv na ovzdušie

Negatívny vplyv na celkový stav životného prostredia má znečistenie ovzdušia vplyvom automobilovej dopravy. Nová komunikácia - preložka cesty I/18 bude v krajine vytvárať líniový prvok znečistenia ovzdušia. Počas prevádzky sa komunikácie s časť znečistenia ovzdušia z dopravy presunie z terajšej cesty v zastavanom území do oblasti, ktorá doteraz nebola atakovaná priamym nepriaznivými vplyvom dopravy. Dôjde tým k distribúcii znečistenia na podstatne väčšie územie, čo je vo vzťahu ku krajine výrazne negatívny vplyv. Pozitívny vplyv na ovzdušie bude mať navrhované postupné znižovanie spalín z vykurovania tuhým palivom a drevom a podpora ekologických energetických zdrojov využívaných na vykurovanie, čo je však možné očakávať v dlhodobom časovom horizonte.

5.

vplyv na vodné pomery (napr. kvalitu, režimy, odtokové pomery)

Vplyv na vodné pomery vyplývajúce z navrhnutého konceptu riešenia ÚPN-O bude mať realizácia : navrhovanej líniovej krajinnej zelene okolo ciest a vodných tokov a zasakovacích rozčleňovacích pásov zadržiavanie vody v území - spomalenie povrchového odtoku, zmena vodnej bilancie. realizácia protipovodňových opatrení na vodnom toku a priľahlom území v lokalite „Kapustnice“ - zlepšenie prietokových pomerov na vodnom toku eliminácia priľahlého zaplavovaného územia. Pozitívny vplyv na kvalitu podzemných bude mať dobudovanie splaškovej kanalizácie, čím dôjde k eliminácii súčasného ohrozovania spodných vôd odpadovou splaškovou vodou zaústenou do žúmp a septikov.

-

6.

vplyv na pôdu (napr. spôsob využívania, kontaminácia, pôdna erózia

V koncepte ÚPN-O je navrhovaný rozvoj územia znamenajúci trvalý záber poľnohospodárskej pôdy. Ide však o územia navrhované v priamom kontakte s doteraz zastavanými územiami obce Švábovce . Prevažná časť poľnohospodárskej pôdy v katastri je naďalej navrhovaná na poľnohospodárske účely (pestovanie, pastviny, kosenie). V krajine je navrhovaná líniová zeleň okolo poľných ciest a vodných tokov, ktorá okrem pozitívnych vplyvov na scenériu krajiny bude mať aj pozitívne vplyvy na pôdu hľadiska eliminácie pôdnej erózie, podporená aj navrhovaný spôsobom obhospodarovania ornej pôdy na svahovitých územiach (oranie po vrstevnici).

7.

vplyv na faunu, flóru a ich biotopy (napr. chránené, vzácne, ohrozené druhy a ich biotopy, migračné koridory živočíchov

V koncepte riešenia ÚPN-O sú rešpektované migračné koridory živočíchov v území ako aj ostatné prvky územného systému ekologickej stability, hlavne regionálne biocentrum Kozie chrbty a biokoridor Kozie chrbty – Dubina – Jánovce, hydrická biokoridor miestneho významu Gánovský potok, a územie bylinných spoločenstiev nad obcou s prítokom Tarnovského potoka ako miestne biocentrum. Na plochách špecifikovaných ako ekologicky významné segmenty krajiny, ktoré obsahujú aj plochy s výskytom biotopov európskeho a národného významu a plochy s výskytom chráneného druhu rastlín – ktoré vytvárajú kostru ekologickej stability na miestnej úrovni - nie sú v koncepte ÚPN-O navrhované žiadne rozvojové ani stavebné zámery.

8.

vplyv na krajinu – štruktúra a využívanie krajiny, scenériu krajiny

V koncepte ÚPN-O je zachovaná doterajšia krajinná štruktúra a využívanie krajiny a z tohto hľadiska nebude mať koncept riešenia na krajinu negatívny vplyv. Pôjde naďalej o : lesné porasty v južnom území (Kozie chrbty ) poľnohospodársky využívaná pôda a TTP v stredovej a severnej časti územia samostatné urbanizované územia s navrhovaným rozvojom v ich okrajových častiach

........................................................................................................................................................................................................37



Navrhnutý koncept riešenia ÚPN-O bude mať na krajinu vplyv z hľadiska vnímania scenérie a panoramatických pohľadov: navrhovaná preložka cesty I/18 bude vnímaná z obidvoch existujúcich obytných území (z obce, aj z B. kolónie) v krajine v priestore medzi obcou a Banskou kolóniou, v koridore trasovania nadradených a zásobovacích inžinierskych sietí; vzhľadom na existujúce terénne podmienky je možné predpokladať že trasa bude vedená čiastočne v zárezoch alebo násypoch – čo bude mať negatívny vplyv na scenériu krajiny; dá sa predpokladať, že ešte významnejšie negatívne sa vo vnímaní krajiny uplatní mimoúrovňové kríženie s cestou III. triedy vedúcou do B. kolónie, keďže kríženie je navrhované v pomerne stiesnenom priestore pri regulačnej stanici a blízko k existujúcemu obytnému územiu; konkrétne riešenie mimoúrovňového kríženia je predmetom podrobnejšieho riešenia a spracovania do podrobnejšieho geodetického podkladu. Dá sa predpokladať, že v zásade pôjde o: mimoúrovňové kríženie realizované mostným objektom nad pôvodnou trasou cesty III. tr. (trasa preložky hore) mimoúrovňové kríženie realizované mostným objektom nad prehĺbenou pôvodnou trasou cesty III. tr. ; trasa preložky (hore) aj mostný objekt by bol cca v terajšej úrovni okolitého terénu v celom riešenom území je navrhované dobudovanie líniovej krajinnej zelene – alejí ovocných stromov pozdĺž ciest, a vodných tokov, a zasakovacie pásy, ktoré budú členiť doteraz veľkoplošné lány poľnohospodárskej pôdy; čo možno hodnotiť ako priamy pozitívny vplyv podobne ako pozitívny vplyv možno hodnotiť navrhované plochy optickej a izolačnej zelene hlavne v kontaktných plochách funkcií výroby a bývania navrhované plchy sídelnej parkovo upravenej zelene v zastavaných územiach Z hľadiska vnímania scenérie krajiny je riešenie s preložkou cesty I/18 vo variante „B“ konceptu riešenia nepriaznivejšie (voči riešeniu vo var. „A“, kde cesta I/18 ostáva v pôvodnej trase).

Je potrebné však pripomenúť, že cesta I/18 v jej doterajšej trase vzhľadom na priestorové a terénne podmienky v prejazdnom úseku Celkovo cesta I/18 v prejazdnom úseku nespĺňa požiadavky STN 73 6110 na požadovanú kategóriu B1- MZ 14/50 a v prípade jej preložky je navrhnutá trasa vo variante „B“ v podstate v území jediná možná - vzhľadom na existujúcu zástavbu v území a obmedzenia vyplývajúce z trasovania inžinierskych sietí

9.

vplyv na chránené územia a ochranné pásma, národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vodohospodárske oblasti, na územný systém ekologickej stability

Navrhované riešenia v koncepte ÚPN-O rešpektujú existujúce chránené územia – územie európskeho významu SKUEV Gánovské slaniská a PR Švábovská stráň 4. st. ochrany, a na ich územiach ani a v ich priamom kontakte nenavrhuje žiadne rozvojové plochy ani stavebné zámery. Podobne sú v koncepte ÚPN-O rešpektované migračné trasy bioty, prvky územného systému ekologickej stability aj ekologicky významné segmenty krajiny obsahujúce biotopy európskeho a národného významu a výskyt chráneného druhu rastlín. Navrhnutý koncept ÚPN-O Švábovce nebude mať negatívny vplyv na chránené územia a územný systém ekologickej stability .

10.

vplyv na kultúrne a historické pamiatky, vplyv na archeologické náleziská

Rozvoj územia navrhovaný v koncepte ÚPN-O nebude mať negatívny vplyv na kultúrne a historické pamiatky a ich využívanie s ohľadom na ich zákonnú ochranu. Koncept ÚPN-O rešpektuje evidované archeologické náleziská v území.

........................................................................................................................................................................................................38



11. vplyvy na paleontologické náleziská a významné geologické lokality V území sa nenachádzajú paleontologické náleziská, ani významné geologické lokality.

12.

komplexné posúdenie očakávaných vplyvov z hľadiska ich významnosti

Za očakávané vplyvy v poradí z hľadiska ich významnosti v území možno považovať: 1. eliminácia ohrozovania územia povodňami, prívalovými vodami a pôdnou eróziou (+) 2. eliminácia zaťaženia obytného územia hlukom, exhalátmi a dopravnou nehodovosťou (+) 3. zvýšenie kvality a pohody života obyvateľov (+) 4. skvalitnenie obytného prostredia obce a zvýšenie jej atraktivity (+) 5. skvalitnenie životné prostredia - eliminácia ohrozovania spodných vôd nekontrolovateľne odvádzanými odpadovými vodami, skvalitnenie nakladania s odpadom (+) 6. skvalitnenie prírodného prostredia riešeného územia (+) 7. zábery PPF a LPF (-)

IV.

Navrhované opatrenia na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na životné prostredie a zdravie

Opatrenia na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a kompenzáciu vplyvov na životné prostredie a zdravie navrhované v koncepte riešenia UPN-O sú: úprava cesty I/18 v jej prejazdnom úseku (vo variante „A“), alebo preložka cesty I/18 a úprava pôvodnej trasy v prejazdnom úseku (vo variante „B“) (minimalizácia a eliminácia súčasného zaťaženia obytného prostredia vyplývajúcimi z frekventovanej dopravy - hlukom, exhalátmi a nehodovosťou – skvalitnenie obytného prostredia, zvýšenie kvality a pohody obyvateľov) úprava ciest III. tr a existujúcich obslužných komunikácií dobudovanie chýbajúcich peších prepojení, eliminácia líniových a bodových závad - skvalitnenie obytného prostredia, zvýšenie kvality a pohody obyvateľov) napojenie max. počtu obyvateľov na novú splaškovú kanalizáciu, spôsob nakladania s odpadmi, sanácia evidovaných nelegálnych skládok minimalizácia a eliminácia súčasného ohrozovania spodných vôd, minimalizácia skládkovania odpadov, sanácia nelegálnych skládok a a revitalizácia ich územia – skvalitnenie životného prostredia opatrenia na ochranu územia pred prívalovými vodami, protipovodňové a protierózne opatrenia eliminácia a prevencia vplyvov vybudovanie líniovej krajinnej zelene – alejí okolo ciest a potokov a zasakovacích pásov zaobstaranie v spolupráci so susednými obcami odborného koncepčného materiálu o manažmente vody v širšom území návrh na vybudovanie krajinnej zelene eliminácia a prevencia vplyvov – skvalitnenie prírodného prostredia návrh na vybudovanie plôch sídelnej zelene a plôch optickej a izolačnej zelene minimalizácia a kompenzácia vplyvov - skvalitnenie obytného prostredia, zvýšenie kvality a pohody obyvateľov) návrh na vybudovanie nových obytných plôch vrátane verejného technického a dopravného vybavenia územia zníženie v súčasnosti vysokej obložnosti bytov - skvalitnenie obytného prostredia, zvýšenie kvality a pohody obyvateľov návrh na dobudovanie komerčnej občianskej vybavenosti, vybudovanie nových plôch sociálnej občianskej vybavenosti, a plôch pre šport a rekreáciu vybavenosť zvyšujúca kvalitu obytného prostredia, kvalitu a zdravie obyvateľov nové vybavenostné centrum, epochy športu a rekreácie, cyklistické trasy

........................................................................................................................................................................................................39


V.


porovnanie variantov (vrátane porovnania s nulovým variantom) 1.

tvorba súboru kritérií a určenie ich dôležitosti na výber optimálneho variantu

Pre porovnanie variantov boli definované nasledovné kritériá (s poradím dôležitosti): 1. vplyv na obyvateľstvo - zdravie - sociálno-ekonomické dopady - pohodu a kvalitu života, 2. vplyv na životné prostredie - ohrozovanie spodných vôd - nakladanie s odpadmi 3. vplyv na krajinu - vplyv na scenériu krajiny - vplyv na kvalitu prvkov krajinnej štruktúry a zastavenie degradácie ich štruktúry neznehodnocovanie (prírodného prostredia) 4. vplyv na chránené a krajinársky hodnotné územia

2.

porovnanie variantov

NULOVÝ VARIANT

ROZVOJOVÝ VARIANT (A, B)

VPLYV NA OBYVATEĽSTVO - zdravie - zhoršovanie zdravia obyvateľov z hľadiska prekročených hladín hluku a emisií z prevádzky dopravy a dopravnej nehodovosti na trase cesty I/18 v prejazdnom úseku obcou (s postupne sa zvyšujúcou dopravnou intenzitou)

- zdravie - zlepšenie dopravnej bezpečnosti na pôvodnej trase cesty I/18, v prejazdnom úseku, hlavne peších, zníženie dopravnej nehodovosti - vo variante „A“ nedôjde k zníženiu hlučnosti a tvorby emisií z prevádzky dopravy na ceste I/18 - vo variante „B“ dôjde k zníženiu dopravnej intenzity na pôvodnej trase cesty 1/18, tým aj k zníženiu hlučnosti a vznikajúcich emisií z prevádzky dopravy; - hluk a emisie z dopravy budú vznikať na navrhovanej preložke cesty I/18, ktorá je však trasovaná mimo obytné územie

- sociálno-ekonomické dopady, - postupné prehlbovanie sociálnych rozdielov medzi obomi skupinami obyvateľstva (väčšinovým a rómskym); v územnoplánovacej oblasti prejavujúci sa postupným ďalším znižovaním kvality už v súčasnosti neorganizovaného a živelného obytného prostredia rómskej osady s výrazne vyššou obložnosťou bytov ako v ostatných častiach obce - potenciálny vznik napätia medzi obomi skupinami obyvateľstva (vyplývajúce nie len z chýbajúcich územnoplánovacích nástrojov, ale aj z chýbajúcich opatrení na štátnej úrovni) - znižovanie atraktivity obce

- sociálno-ekonomické dopady - eliminácia potenciálneho vzniku napätia medzi obomi skupinami obyvateľstva, potenciálne zlepšenie spolužitia - zvýšenie atraktivity obce - problematika riešenia rómskej otázky v oblasti bývania je len jednou zložkou z komplexu celej problematiky; komplexné riešenie presahuje možnosti riešenia územnoplánovacími nástrojmi a vyžadujúca časové obdobie presahujúce návrhové obdobie ÚPN-O ; - zlepšenie je možné predpokladať vytvorením územných podmienok pre nové obytné plochy, zdokumentovaním územia, vyhodnotením stavu a pri ekonomickej opodstatnenosti novú organizáciu územia, rómskej osady, alebo jej zánik - navrhnuté územnoplánovacie nástroje je potrebné podporiť aj ekonomickými a organizačnými opatreniami na štátnej úrovni

........................................................................................................................................................................................................40


- pohoda a kvalita života, - pretrvávajúce a so zvyšujúcim sa počtom obyvateľov zvýrazňujúce sa závady existujúcej dopravnej obsluhy - s rastom obyvateľstva chýbajúce zariadenia sociálnej a komerčnej občianskej vybavenosti, športu, sídelnej zelene a rekreácie , - celkové znižovanie kvality a atraktivity obytného prostredia, zhoršovanie pohody a kvality života


- pohoda a kvalita života, - eliminácia dopravných závad a skvalitnenie existujúcej dopravnej obsluhy - vznik nového vybavenostného centra sociálnej občianskej vybavenosti a podmienok pre voľnočasové aktivity obyvateľov obce (plochy zelene, športu a územia pre dennú rekreáciu obyvateľov) - celkové zvýšenie kvality a atraktivity obytného prostredia, zlepšenie pohody a kvality života

VPLYV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE - pokračujúce ohrozovanie územia povodňami a prívalovými vodami - postupujúca erózia pôdy na východnom okraji riešeného územia - pretrvávajúce ohrozovanie spodných vôd - bez napojení obyvateľstva na splaškovú kanalizáciu - pretrvávajúce nelegálne skládky v území - pretrvávajúca likvidácia odpadu prevažne skládkovaním - s rastom obyvateľstva zvyšujúce sa množstvo produkovaného odpadu

- úprava povodňového režimu, ochrana územia pred povodňami a prívalovými vodami (v spolupráci so susednými obcami) - zastavenie postupujúcej erózie pôdy na východnom zastavaného územia - eliminácia ohrozovania spodných vôd - napojenie na splaškovú kanalizáciu - sanácia nelegálnych skládok a revitalizácia ich územia - zvýšenie podielu separovaného odpadu likvidovaného zhodnocovaním

VPLYV NA KRAJINU - vplyv na scenériu krajiny - zachovanie fádnej krajiny - nečlenených veľkoplošných lánov ornej pôdy, - zachovanie estetickej závady v krajine – živelnej zástavby rómskej osady s predpokladom ďalšieho zhoršovania stavu jej územia - zachovanie nelegálnych skládok v krajine - zachovanie výrobných areálov v obytnom území bez optickej a izolačnej zelene - potreba záberov PPF a LPF - bez nárokov na záber PPF a LPF

- vplyv na scenériu krajiny - skvalitnenie scenérie krajiny - rozčlenenie veľkoplošných lánov ornej pôdy krajinnou zeleňou (líniami okolo poľných ciest a vodných tokov, zasakovacích pásov ), - negatívny vplyv na scenériu krajiny - trasovanie preložky cesty I/18 vo variante „B“ – vnímanie mostného objektu mimoúrovňového križovania s cestou III. tr. v kontakte s obytným územím - skvalitnenie scenérie krajiny – optická a izolačná zeleň pri výrobných areáloch - postupné odstraňovanie estetickej závady – rómskej osady - potreba záberov PPF a LPF - z obidvoch rozvojových variantov vyplývajú nároky na záber PPF a LPF (negatívny vplyv)

VPLYV NA CHRÁNENÉ A KRAJINÁRSKY HODNOTNÉ ÚZEMIA - zachovanie chránených území bez vplyvu

- zachovanie chránených území bez vplyvu

POROVNANÍM nulového a rozvojových variantov možno povedať, že vo všetkých porovnávacích kritériách je priaznivejší rozvojový variant voči nulovému. Najvýznamnejšie pozitívne vplyvy možno očakávať od zlepšenia kvality života obyvateľov v obci, zlepšenia životného prostredia a skvalitnenia krajiny. Napriek nesporne aj negatívnym vplyvom z navrhovaného rozvoja územia (znamenajúcim napr. trvalé zábery PPF, zvýšenie množstva odpadov v území a pod.) navrhovaný rozvoj vytvára predpoklady, že sa stane prínosom pre obyvateľov z hľadiska celkového zlepšenia pohody a kvality života. Z hľadiska pozitívnych vplyvov na zdravie, kvalitu života a bezpečnosť je potrebné za najvýznamnejšie považovať navrhované úpravy cesty I/18 v prejazdnom úseku; variantne aj s návrhom preložky cesty I/18 mimo zastavané územie (so zaradením pôvodnej trasy do nižšej kategórie ciest). Vzhľadom k tomu, že trasovanie prípadnej preložky cesty je potrebné skoordinovať aj s jej trasou na susedných katastroch, kde nie je ukončená, ........................................................................................................................................................................................................41



alebo ani spracovaný územnoplánovacia dokumentácia, navrhujem, aby sa pre potreby územného plánu Švábovce navrhnutá trasa preložky cesty I/18 vo variante „B“ zapracovala do návrhu územného plánu min. ako územná rezerva, ktorá umožní zaoberať sa návrhom a kreovaním jej trasy v širšom území, prípadne preložku cesty ako celok vylúči.

VI.

Metódy použité v procese hodnotenia vplyvov územnoplánovacej dokumentácie na životné prostredie a zdravie a spôsob a zdroje získavania údajov o súčasnom stave životného prostredia a zdravia použité podklady a zdroje (pre formuláciu vstupov a výstupov v území, vplyvov na chránené územia a krajinu, predpokladaných vplyvov na životné prostredie, ich porovnávanie a vyhodnotenie). 1. Prieskumy a rozbory ÚPN-O Švábovce (Ing.arch. Genčanský, 2006, Poprad) 2. Krajinnoekologický plán ÚPN-O Švábovce (p. Milan Barlog, Ing.arch. Genčanský, 2006, Poprad) 3. Doplňujúce priesk. a rozbory ÚPN-O Švábovce (Ing.arch. Mária Kollárová, 2014, Poprad) 4. Zadanie pre ÚPN-O Švábovce (Ing. Emília Hudzíková, 2007, Poprad) 5. Koncept riešenia ÚPN-O Švábovce (Ing.arch. Mária Kollárová, 2014, Poprad) 6. ÚPN VÚC Prešovského kraja 7. Regionálny systém ekologickej stability okresu Poprad (REPKA, P., MARENČÁK, M., A KOL., 1994, Stará Lesná) 8. Environmentálne údaje z Atlasu krajiny SR prístupné na www.enviroportal.sk 9. Štatistické údaje o obyvateľstve, domoch a bytoch zo Štatistického úradu SR 10. Štatistické údaje o obyvateľstve, domoch a bytoch poskytnuté obcou Švábovce 11. Údaje o odpadoch poskytnuté obcou Švábovce (Plán odpadového hospodárstva) 12. Vlastné prieskumy

VII.

Nedostatky a neurčitosti v poznatkoch, ktoré sa vyskytli pri vypracúvaní správy o hodnotení Za nedostatky a neurčitosti v poznatkoch, ktoré sa vyskytli pri vypracovaní správy považujeme: 1.

2.

Návrh preložky cesty I/18 v jednom, z variantov konceptu ÚPN-O za neurčitosť v hodnotení považujeme to, že ide významnú cestu v rámci Slovenska a jej preložka nemôže byť definovaná len v hraniciach jedného katastra – riešeného územia ÚPN-O. Jej trasa musí byť súčasťou spoločného koridoru aj na susedných katastroch, resp. musí byť definovaná a ekonomicky opodstatnená jej trasa ako celok. Práva táto skutočnosť vyvoláva neurčitosť a nedostatky v hodnotení, keďže na susedných katastroch nie je uzavreté spracovanie územných plánov: - cesta I/18 je v Koncepcii územného rozvoja Slovenska a v ÚPN-VÚC Prešovského kraja definovaná ako súčasť hlavných dopravných sieti SR medzinárodnej úrovne - pri návrhu jej preložky v ÚPN-O Švábovce sme vychádzali z poznatkov o sčítaní dopravy a dopravnej zaťaženosti cesty I/18 po spustení diaľnice D1 a z návrhu preložky cesty v ÚPN-O susednej obce Hozelec - susedná obce Hôrka a ani v poradí ďalšia obec s dopravnou väzbou na diaľnicu D1 – obec Jánovce nemá spracovaný územný plán a prípadnou preložkou cesty I/18 na svojom katastrálnom území sa zatiaľ vôbec nezaoberali Neúplnosť uvedeného posúdenia vplyvov na životné prostredie vzhľadom na polohu navrhovaných rozvojových obytných plôch v severozápadnej časti katastra – na hranici s obcou Hozelec, keďže ide síce o územie ležiace v riešenom území na k.ú. Švábovce, ale dopravne prístupné z obce Hozelec. Technicky je obslúžené z oboch obcí. Vplyvy na životné prostredie z nich vyplývajúce budú znamenať hlavne zintenzívnenie obslužnej dopravy v obci Hozelec a jej dopady sa budú sa týkať hlavne obyvateľov Hozelca - ktorými sa táto správa nezaoberá (predmetom tejto správy je posúdenie konceptu ÚPN-O obce Švábovce).

........................................................................................................................................................................................................42


VIII.


Všeobecné záverečné zhrnutie – vyhodnotenie variantov

Z hľadiska VPLYVOV NA OBYVATEĽSTVO obce Švábovce (v oblasti zdravia, soc.-ekonomických dopadov a kvality života): -

je výhodnejší rozvojový variant - z rozvojových variantov sú obidva varianty „A“ a „B“ rovnocenné (rozdiely v návrhu rozvoja územia podľa variantu „A“ a „B“ nie sú z hľadiska posudzovania vplyvov na obyvateľstvo významné)

Z hľadiska VPLYVOV NA OBYVATEĽSTVO obce Hozelec (v oblasti zdravia, soc.-ekonomických dopadov a kvality života): -

-

na obyvateľstvo Hozelca bude mať vplyv navrhovaný rozvoj územia v severozápadnej časti katastra Švábovce v oboch variantoch, vo variante „B“ je navrhovaný rozvoj aj výhľadovo vo väčšom rozsahu ( územie dopravne prístupné z k.ú. Hozelec) vplyvy na obyvateľstvo Hozelca neboli posudzované (nie sú predmetom posudzovania strategického dokumentu ÚPN-O Švábovce)

Z hľadiska VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE -

je výhodnejší rozvojový variant - z rozvojových variantov sú obidva varianty „A“ a „B“ rovnocenné (rozdiely v návrhu rozvoja územia podľa variantu „A“ a „B“ nie sú z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie významné)

Z hľadiska VPLYVOV NA KRAJINU -

je výhodnejší rozvojový variant - z rozvojových variantov sú: - z hľadiska návrhov na ochranu územia pred prívalovými vodami a protipovodňové opatrenia obidva varianty „A“ a „B“ rovnocenné - z hľadiska návrhov na dobudovanie krajinnej zelene a likvidácie skládok obidva varianty „A“ a „B“ rovnocenné - z hľadiska návrhov na úpravu cesty I/18, resp. jej preložku mimo zastavané územie je z rozvojových variantov je výhodnejší variant „A“ (ponechanie cesty I/18 v pôvodnej trase, bez zásahu do krajiny)

Z hľadiska VPLYVOV NA CHRÁNENÉ A KRAJINÁRSKY HODNOTNÉ ÚZEMIA -

sú obidva variant y - nulový aj rozvojový rovnocenné (v oboch rozvojových variantoch nie sú navrhované zámery na chránených a krajinársky hodnotných územiach ani ich častiach )

Správa o hodnotení je rozpracovaná podľa požiadaviek Zadania, t.j. podľa všetkých bodov prílohy č. 5 zákona, primerane charakteru strategického dokumentu s osobitným prihliadnutím na špecifické požiadavky.

........................................................................................................................................................................................................43


IX.

zoznam riešiteľov a organizácií, ktoré sa na vypracovaní správy o hodnotení podieľali, ich podpis a (pečiatka)

Ing.arch. Mária Kollárová – architekt

X.

...................................................................................

zoznam doplňujúcich analytických správ a štúdií, ktoré sú k dispozícii u navrhovateľa, a ktoré boli podkladom na vypracovanie správy o hodnotení 1. 2.

XI.


Doplňujúce prieskumy a rozbory ÚPN-O švábovce – časť doprava, výpočet hluku (autor Ing. Juraj Marton, september 2014) Program odpadového hospodárstva obce Švábovce 20011-2015

Dátum a potvrdenie správnosti a úplnosti údajov podpisom (pečiatkou) oprávneného zástupcu navrhovateľa

Ing. Ján Mlynár, starosta obce Švábovce

............................................................................

........................................................................................................................................................................................................44

S P R Á V A ÚZEMNÝ PLÁN OBCE ŠVÁBOVCE KONCEPT RIEŠENIA. o hodnotení strategického dokumentu

Recommend Documents