architektonické štúdio ATRIUM ,L etná 40, 040 01 Košice, tel / fax : 055-6231587, e -mail : architekti @ atrium-archstudio.sk
L U B E N Í K Ú Z E M N Ý P L Á N O B C E
SPRIEVODNÁ SPRÁVA a u g u s t
2 0 0 3
Obstarávateľ : Obec Lubeník Okres : Revúca Kraj : Banskobystrický Spracovateľ : Architektonické štúdio – ATRIUM, Letná 40, 040 01 Košice, T/F: 055/ 62 31 587 e-mail : architekti @atrium-archstudio.sk Hlavný riešiteľ: Ing. arch. Dušan Burák, CSc. Zodpovední riešitelia : Ing. arch. Dušan Burák, CSc. Ing. Arch. Martin Koniar Ing. Michal Burák Ing. Vojtech Pejko Ing. Michal Harabín Ing. Juraj Jochman Ing. Silvia Fehérová Milan Barlog Konštruktérske a pisárske práce : Ing. Soňa Gašparová Schvaľovacia doložka – územný plán obce Lubeník SCHVAĽOVACÍ ORGÁN: OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO LUBENÍK ČÍSLO UZNESENIA:............................................................... DÁTUM SCHVÁLENIA: .......................................................
STAROSTA OBCE LUBENÍK PEČIATKA
-2-
Zoznam príloh
LUBENÍK Územný plán obce
Grafická časť Č. VÝKRESU NÁZOV VÝKRESU 1 Širšie vzťahy 2 Komplexný výkres funkčného a priestorového usporiadania územia 3 Výkres verejnoprospešných stavieb a opatrení vo verejnom záujme Výkres verejného technického vybavenia - zásobovanie pitnou 4a vodou, odkanalizovanie, vodné toky Výkres verejného technického vybavenia - energetika, 4b telekomunikácie, zásobovanie plynom 5 Výkres verejného dopravného vybavenia Výkres 1.etapy výstavby, prestavby, rekonštrukcie a zmeny 6 funkčného využitia pozemkov 7 Výkres perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely 8a Výkres ochrany prírody: Súčasná štruktúra krajiny 8b Výkres ochrany prírody: Krajinno-ekologický plán 9 Analýza stavebno-technického stavu objektov 10 Fotomontáž rekultivácie háld
MIERKA 1: 10 000 1: 2 500 1: 5 000 1: 5 000 1: 5 000 1: 5 000 1: 5 000 1: 5 000 1: 10 000 1: 10 000 1: 5 000
Textová časť a b c
Sprievodná správa (vložené výkresy č.: 8a, 8b, 9 a 10) Záväzná časť Vyhodnotenie perspektívneho využitia PPF na nepoľnohospodárske účely
-3-
-4-
Obsah 1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE ................................................................................................................................................... 7 1.1 Hlavné ciele .............................................................................................................................................................. 7 1.2 Riešené územie.......................................................................................................................................................... 7 1.3 Vymedzenie záujmového územia. .............................................................................................................................. 7 1.4 Použité podklady a materiály. .................................................................................................................................. 7 1.5 Postup spracovania ÚPD. ........................................................................................................................................ 8 1.6 Vyhodnotenie dosiaľ spracovanej ÚPD.................................................................................................................... 8 1.7 Väzba na ÚPD-VÚC Banskobystrického kraja. ....................................................................................................... 8 2. CHARAKTERISTIKA RIEŠENÉHO ÚZEMIA ...................................................................................................... 9 2.1 Prírodné podmienky.................................................................................................................................................. 9 2.2 Civilizačné podmienky. ............................................................................................................................................. 9 2.3 Životné prostredie................................................................................................................................................... 10 3. NÁVRH ....................................................................................................................................................................... 13 3.1 Širšie vzťahy............................................................................................................................................................ 13 3.2 Predpoklady pre rozvoj obce .................................................................................................................................. 14 3.3 Urbanisticko-architektonická koncepcia funkčného a priestorového usporiadania............................................... 14 3.4 Obyvateľstvo a pracovné príležitosti. .................................................................................................................... 17 3.5 Bytový fond ............................................................................................................................................................. 19 3.6 Občianske vybavenie .............................................................................................................................................. 20 3.7 Turizmus, cestovný ruch a zotavenie ...................................................................................................................... 21 3.8 Ekonomické aktivity ................................................................................................................................................ 22 3.9 Zastavané územie obce ........................................................................................................................................... 23 3.10 Ochranné pásma a chránené územia.................................................................................................................... 23 3.11 Záujmy obrany štátu, PO a ochrany pred povodňami .......................................................................................... 24 3.12 Ochrana prírody a krajiny.................................................................................................................................... 24 3.13 Verejné dopravné vybavenie ................................................................................................................................. 30 3.14 Verejné technické vybavenie ................................................................................................................................ 32 3.15 Starostlivosť o životné prostredie ......................................................................................................................... 42 3.16 Prvé poradie výstavby........................................................................................................................................... 43 3.17 Vyhodnotenie perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely......................................................... 43
-5-
-6-
1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE 1.1 Hlavné ciele Územný plán obce (ďalej len ÚPN – O ) je vypracovaný na základe schváleného zadania a pokynov pre dokončenie. Dôvodom spracovania je skutočnosť, že obec nemá platnú ÚPD. Cieľom je vytvorenie nástroja pre usmernenie rozvoja obce a jej katastrálneho územia, po zrušení stavebnej uzávery do roku 2015 a neskôr. ÚPN – O vymedzuje priestor pre bytovú výstavbu, zariadenia občianskej vybavenosti, rekreáciu a územné podmienky pre výrobné služby. Jeho súčasťou je kompletizácia zariadení a sietí verejného technického vybavenia a obmedzenie negatívov tranzitnej autodopravy. Ťažiskovou úlohou je revitalizovať ekologickú stabilitu územia zaťaženého banskou a priemyselnou činnosťou. 1.2 Riešené územie. Predmetom riešenia je katastrálne územie obce Lubeník v M 1 : 10 000. Podrobné riešenie zahrňuje podstatné prírodné a civilizačné prvky funkčne a priestorovo súvisiace so zastavaným územím v M 1: 2 500. 1.3 Vymedzenie záujmového územia. Záujmové územie tvoria katastre susedných obcí Chyžné, Jelšava, Revúcka Lehota, Magnetizovce a Turčok. Pre uvedené obce (mimo Jelšavy) plní Lubeník funkcie strediska základného obč. vybavenia, dopravy a prac.príležitostí. 1.4 Použité podklady a materiály. 1.4.1 Mapové podklady. Pre digitálne vypracovanie mapových podkladov slúžila VKM Lubeník doplnená prieskumom z terénu a iných zdrojov (čiarkovaná čira). Výškopis bol odvodený zo zákl. máp M 1 : 10 000 scanovaním. 1.4.2 Ostatné materiály. • S – ÚPN – SÚ Revúca – Lubeník – Jelšava ( STP Košice, 1973 ) • BIOPROJEKT Jelšava – Lubeník ( Urbion Košice, 1983 ) • ÚPN – Z Lubeník ( Urbion Košice, 1990) • Generel zelene Lubeník. ( STP Košice, 1989 ) • R – ÚSES okresu Rožňava • ÚPN – VÚC BB kraja (URKEA, BB 1998 ) • PaR obce Lubeník (ATRIUM Košice, 2000) • Regionálna skládka komunálneho odpadu Lubeník (Kovoprojekt Bratislava, 2002 )
-7-
1.5 Postup spracovania ÚPD. • spracovanie digitálneho mapového podkladu - 1999 • vypracovanie urbanistickej štúdie a následne zadania - 09/ 2000 • schválenie zadania - 07/ 2001 • zmena mapového podkladu – VKM - 07/ 2002 • vypracovanie návrhu - 09/ 2002 • vyhodnotenie pripomienkového konania k návrhu - 07/ 2003 1.6 Vyhodnotenie dosiaľ spracovanej ÚPD. V roku 1990 bol vypracovaný ÚPN-Z Lubeník – návrh, ktorý rešpektoval vyhlásenú stavebnú uzáveru. Prírastky bytov riešil len v bytových domoch Previazanosť ďalšieho vývoja obce na revitalizačné opatrenia krajiny nebola dostatočne dokumentovaná. Preložka cesty 11/523 bola riešená súbežne so železniou. 1.7 Väzba na ÚPD-VÚC Banskobystrického kraja. Širšie územné väzby obce sú riešené Územným plánom VÚV Banskobystrického kraja. Zo záväznej časti a záväzných regulatív ÚPN VÚC Banskobystrického kraja, schválených uznesením vlády SR č. 263/98 Z.z. sa obce Lubeník týkajú tieto vstupy: - vytvárať územno-technické predpoklady na revitalizáciu územia, zdevastovaného ťažbou a spracovaním magnezitu v lokalitách Lubeník - rezervovať priestor pre výhľadový hlavný prívod Muránsky skupinový vodovod - rezervovať priestor pre výhľadové vybudovanie skupinového kanalizačného systému Lubeník-Chyžné Verejnoprospešné stavby - realizácia skupinových kanalizačných systémov Lubeník – Chyžné - skládka regionálneho komunálneho odpadu pre okres Revúca
-8-
2. CHARAKTERISTIKA RIEŠENÉHO ÚZEMIA 2.1 Prírodné podmienky. Chotár o veľkosti 582 ha leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria (oblasť Revúcka vrchovina) na nive v doline rieky Muráň. Východná časť chotára je na terasovej plošine, západnú, zalesnenú vrchovinnú časť tvoria fylity, granity a horniny mladších prvohôr. Vyskytujú sa tu ložiská magnezitu ( mocnosť 60 – 150 m ). Pôda je piesočnato – hlinitá, v nivnej časti hlinitá. Pôdy sú prevážne hnedé, nenasýtené na stredne ťažkých zvetralinách rôznych hornín. Svahové časti terénu sú stredne až silne náchylné na eróziu. Poľnohospodárske pôdy sú málo až stredne produkčné, lesné pôdy sú produkčné. Kotlinová klíma je mierne chladná, mierne suchá až vlhká, s miernou zimou a s inverziou teplôt. Priemerné teploty sú v januári –3,5 až –6 °C a v júli 20 až 24 °C. Ročné zrážky dosahujú 600 – 850 mm. Snehová pokrývka pretrváva 60 až 80 dní, mocnosti 20 až 30 cm. Premŕzanie pôdy je priemerne do hĺbky 35 cm a extrémne do 90 cm. Prevládajúcim smerom vetrov je SZ (v smere údolia rieky Muráň) s priemernou rýchlosťou 3,5m/s. Prírodné podmienky boli značne zdecimované banskou činnosťou a spracovaním magnezitu (haldy, odkaliská, prašný spád nad prípustnú hygienickú normu 12, 5g / m2 . 30dv-1 rozsahu 9,8 km2). 2.2 Civilizačné podmienky. Obec sa spomína roku 1427, keď tu mali Ilsvayovci deväť port. Patrila Jelšavskému a od 2. pol. 16. stor. Muránskemu panstvu. Obec v roku 1566 vypálili Turci. Od stredoveku tu boli huty a hámre. V roku 1557 pracovali 3 hámre a 5 hút. Obyvateľstvo trpelo za stavovských povstaní v 17. stor. V roku 1828 mala obec 40 domov a 351 obyvateľov. V 19. stor. nastal rozvoj železiarstva, 1846 zakúpil hámre a huty Juraj Heinzelmann a vybudoval na Chyžnian. vode železiareň, ktorá koncom 19. stor. mala 3 vysoké pece a zlieváreň. Začiatkom 20. stor. postavili pece na praženie magnezitu a otvorili lom na jeho ťažbu. Obyvatelia pracovali prevážne v miestnom priemysle alebo furmančili. V roku 1923 bola zastavená práca v magnezitovej továrni a v roku 1929 aj v železiarni, ktorej strojné zariadenie premiestnili do Trnavy, kam odišla za prácou i značná časť robotníkov. V roku 1934 sa začala ťažba magnezitu v Studenej. Rozmach ťažby nastal od roku 1941. V roku 1951 začala výstavba magnezitového kombinátu (do prevádzky daný 1956) a odvtedy sa stále rozširuje. Vývoj názvu obce: 1427 Lwbnyk, 1435 Lwbenyk, 1544 Lwbonyk Lehota, 1651 Lubownyik, 1808 Lubovník, maď. Lubenyik, Lubény. Časti obce: Chyžnian. Voda, Kolónia, Majer, Pod Marvanom, Studená. V obci sa nachádza jediná pamiatka – pomník pri OÚ. V súpise pamiatok sa obec neuvádza. Napriek tomu sme identifikovali niekoľko hodnotných solitérov (zvonica, modlitebňa, ... ) a skupín. Urbanistická štruktúra sídla je významným obrazom všetkých jeho vývojových etáp. Sídlo je rozložené na okraji údolnej nivy. Je primknuté k Slovenskému krasu a rozvinuté pozdĺž cestnej a železničnej trasy v údolí riečky Muráň. Najstaršia je zachovaná časť rastlej obce s priečnym "námestím". Stará banícka kolónia budovaná pred a počas 2. svetovej vojny, tvorí druhú hodnotnú časť sídla. Medzi nimi sú -9-
chaoticky roztrúsené enklávy najnovšej individuálnej a hromadnej bytovej výstavby. Voľné priestory v sídle nie sú využité a sporadická zástavba dáva sídlu nesúrodý urbanistický dojem. Sídlo nemá žiadne urbanistické dominanty. Výrazný celok tvorí samotný areál Slovmagu, a. s., ktorý je opticky všadeprítomný, vrátane háld a odkalísk. Veľmi neesteticky pôsobí nedostatok zelene, ako verejnej, tak aj súkromnej a zničené lesné porasty vytvárajú dojem "mesačnej krajiny". Obec je zo severu ohraničená trasami tranzitných sietí VVN, VTL plynovodu, vodovodu a telekomunikácií. 2.3 Životné prostredie. Čistota ovzdušia. Zdrojom znečistenia ovzdušia obce je Slovmag, a. s. Lubeník a SMZ Jelšava a to emisiou prachu a exhalátov. Slovmag Lubeník vykazoval v roku 2001 TZL 142,2 ton/rok, SO2 – 244,8 ton/rok, NOx – 252,6 CO – 3720 ton/rok a do roku 2007 je plánované mierne znižovanie. SMZ Jelšava plánujú tak isto znožovať emisie. Podľa harmonogramu výstavby ekologických zariadení dochádza k postupnému znižovaniu emisií a oboch producentov. Značný podiel na znečisťovaní ovzdušia má aj cestná doprava na prieťahu II/532. Hluk a vibrácie. Hlavným zdrojom je nákladná doprava (tranzit na ceste II / 532, zásobovanie, sklady ), ale aj banská a spracovateľská činnosť Slovmagu. Čistota vody. Kvalita povrchovej vody v areáli závodu vplyvom ťažby klesá. Negatívnym ukazovateľom je vyšší obsah horčíka a nerozpustných látok, ktoré boli zistené i vo vodnom toku Muráň (3.tr.čistoty). Negatívnym faktorom je zvýšený obsah Mg aj v podzemných vodách. Pri hodnote na 50 mg na liter je voda nevyhovujúca. Z imisného územia je potrebné obmedziť vodu na minimum. Odpadové vody z kanalizačnej siete sú prečisťované v mechanickej ČOV, ktorá je nepostačujúca. Na intenzifikáciu ČOV je vydané stavebné povolenie. Lokálnymi zdrojmi znečistenia pôdy, spodných vôd a recipientu sú aj žumpy a septiky v starej časti sídla, kde dochádza k ich presakom a zmyvom. Na znečisťovaní sa podieľa i hospodársky dvor PD. Obytné prostredie. Znečisťovanie ovzdušia magnezitovými závodmi sa odrazilo na kvalite všetkých zložiek životného a prírodného prostredia. Hlavnou zložkou tuhých úletov je magnezitový prach s obsahom MgO, ktorý je viazaný hlavne vo forme oxidovej a uhličitanovej. Tieto zložky podľa poveternostných podmienok a ako aj mernej hmotnosti boli deponované v rozličných vzdialenostiach od zdroja znečistenia. Emisie dopadajúce na pôdu majú za následok zníženie humusu na pôdnych vrstvách, zvýšenie erózií – najmä vodnej a zníženie biologickej aktivity pôdy. Posledným stupňom kontaminácie je vznik magnezitovej krusty. Táto sa prejavuje hlavne v zaprášenejších lokalitách. V lesných spoločenstvách na imisie najcitlivejšie reagujú smrekové porasty, najmä v doline od Lubeníka smerom na Turčok. V menšej miere reagujú na imisie borovice a ostatné ihličnaté a listnaté dreviny. Aplikované špeciálne melioračné zalesňovacie pokusy boli bez konečného efektu, čo potvrdzuje, že - 10 -
aj v období po inštalácii odlučovačov bude vplyv poškodenia značný. Ohrozená je aj kvalita sídelnej zelene, aj keď v porovnávaní so zeleňou na lokalitách Jelšavy je poškodenosť menšia. Najviac je poškodená zeleň vedľa ciest, menej zeleň pri obytných súboroch, parčíkoch, a na miestach, kde sa predpokladá jej pravidelné ošetrovanie a prihňojovanie. Komunálny odpad. Zber a odvoz komunálneho odpadu zabezpečujú Komunálne služby mesta Revúca na skládku v M. Lúke. Pripravuje sa riadená skládka nad areálom Slovmagu regionálneho významu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie. Skládky menšieho rozsahu vznikli vedľa rybníka, železničnej stanice a elektrorozvodne.
- 11 -
- 12 -
3. NÁVRH 3.1 Širšie vzťahy. Obec Lubeník leží v okrese Revúca. Tvorí súčasť priemyslovej zóny Jelšava – Lubeník, ktorej produkcia je založená na báze ťažby a spracovania magnezitu. Vzhľadom na blízkosť okresného mesta sa prejavuje spádovitosť k zariadeniam vyššej občianskej vybavenosti a pracovných príležitostí do Revúcej. Obec Lubeník plní strediskovú funkciu v základnom obč. vybavení, pracov. príležitostiach a doprave pre obce Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce a Turčok (spolu približne – 3 300 obyv. ). Z urbanistického hľadiska sú riešené širšie vzťahy v Územnom pláne VÚC Banskobystrického kraja( záväzné časti: Uznesenie vlády č. 263/98, čiastka 99). Katastrálne územie obce Lubeník tvorí z hľadiska prírodných hodnôt a ekologickej stability krajiny tri približne homogénne pásma. Prvým je kompaktné pásmo lesov v južnej časti územia, na ktoré nadväzuje pásmo zdevastovanej krajiny a bioty v tesnom susedstve obytnej zóny obce. Severne od obce sa nachádza poľnohospodárska krajina, poznamenaná čiastočne negatívnym vplyvom priemyselnej zóny a čiastočne hospodárskymi spôsobmi využívania v poslednom polstoročí, ale stále s relatívne bohatým zastúpením hodnotných prírodných prvkov s veľkým významom pre ekologickú stabilitu, ktoré zasahujú aj do intravilánu. Prirodzenou osou územia, rozprestierajúceho sa na svahoch údolia, je rieka Muráň. Údolie je rozčlenené sieťou jej obojstranných prítokov. Poľnohospodárska výroba je organizačne začlenená do Poľnohospodárskeho podielnického družstva ROZKVET Lubeník a hospodári v okolitých obciach. Živočíšna výroba je navrhovaná na postupnú reprofiláciu (chov koní) v jestvujúcich HD. Lesné hospodárstvo zabezpečuje Urbariát Lubeník a Lesy, š. p., závod Revúca. Priemyselná výroba je reprezentovaná ťažobno – spracovateľskou spoločnosťou Slovmag, a.s. Lubeník. Výroba je limitovaná zásobami magnezitu, preto dôjde k postupnej reprofilácii výrobných činností a využitiu areálu (motokros, krajinotvorné umelecké sympózia, a pod. ).Západne od obce v lokalite Prídel bude umiestnená regionálna skládka komunálneho odpadu. Obytné funkcie sú rozvíjané severne nad obcou. Za perspektívny zámer považujeme stavebné prepojenie Chyžného s Lubeníkom. Zdrojmi prírastkov je aj rozptyl v obci a intenzifikácia bytových domov /nadstavby a vostavby/. Komunikačne je územie napojené na ďalšie jednotky osídlenia, výroby a rekreácie, cestami II. a III. triedy, železnicou, turistickými chodníčkami ( pešie aj cyklistické ), lesnými a poľnými účelovými komunikáciami. Trasovanie preložky cesty II / 532 je riešené mimo zastavané územie ,pozdĺž železnice. Na okraji obce je elektrorozvodňa 110 / 22 kV napájaná vedením č. 7765 a 6766. Samotná obec je napájaná vonkajšími 22 kV vedeniami cez 8 + 3 TS. Zásobovanie pitnou vodou je realizované obecným vodovodom, ktorý je navrhovaný na rozšírenie o nové lokality. Zdrojom je Muránsky skupinový vodovod akumulujúci vodu vo VDJ 250 m3 nad obcou Chyžné. Splašková kanalizácia je čiastočne zrealizovaná a napojená na nevyhovujúcu ČOV. Navrhujeme komplexné dobudovanie kanalizácie s novou ČOV slúžiacou aj pre Chyžné. Obec je napojená cez RS 1200 ( VTL / STL ) na plyn kombinovanými plynovodmi STL a NTL. Nové lokality sú navrhované na plynofikáciu. - 13 -
3.2 Predpoklady pre rozvoj obce Potenciál obce pre jej ďalší rozvoj potvrdzuje prítomnosť Slovmagu Lubeník, a.s. poskytujúceho 1 400 pracovných príležitostí a križovatka dopravných trás. Magnezitové závody budú i nadalej perspektívnym zdrojom prac.príležitostí v doline a teda aj pre obec Lubeník. Obyvatelia majú silný citový vzťah k obci. Jej ďalší rozvoj však bude úmerný stavu životného prostredia a úrovni humanizácie obce. Výhodná dopravná poloha bude zvyšovať úlohy samosprávne a vybavenostné na regionálnej úrovni. 3.3 Urbanisticko-architektonická koncepcia funkčného a priestorového usporiadania Základná koncepcia rozvoja obce vychádza z územno–technických, krajinnoekologických a ekonomických podmienok, demografických ambícií sídla, prírodných daností a ich vitality a stratégie ich zhodnotenia v prospech obce, jej katastra do roku 2015 a neskôr. Rešpektujeme princípy tvorby a ochrany životného prostredia vo vzťahu k eliminovaniu existujúcich negatívnych zdrojov na obytné a prírodné prostredie. Zásady: • základnú funkčnú a prevádzkovú štruktúru obce usmerňovať k úlohe strediskovej obce v širšom sídelnom útvare, • demografický vývoj obce približovať reálnemu záujmu obyvateľov o bývanie a disponibilnej kapacite sieti TI, • v maximálnej možnej miere eliminovať hlavné zdroje znehodnocovania ŽP v areáloch Slovmag, a. s. a SMZ Jelšava SSC, • novými prostriedkami krajinársky dotvoriť celý chotár a zapojiť obec do systému ekologickej stability, • prioritne vymedziť trasu pre preložku cesty II / 532 a riešiť spôsob jej napojenia na obec, - charakter novej zástavby prispôsobovať bohatej stavebnej tradícii obce s cieľom jasne sa etablovať v širšej štruktúre osídlenia a "pritiahnuť" tak pozornosť na svoju autentickosť a originalitu, • pre funkciu bývania hľadať polohy s výhodnou expozíciou ku svetovým stranám a dostatočnou vzdialenosťou od zdrojov negatív - severne od obce, • prírastky bytov riešiť etapovite, • štruktúru občianskeho vybavenia viazať na hlavnú kompozične – prevádzkovú os ( ul. SNP ) s uzlami: obecný úrad, pošta, hotel a železničná stanica – sídlisko, • škálu pracovných príležitostí dopĺňať o nezávadnú výrobu, služby, skladové hospodárstvo zamerané na finalizáciu miestnych zdrojov ( haldy, drevná hmota, a pod. ) - lokalizácia južne od železnice a v areály PD • v rámci areálu Slovmag, a. s. vytvárať podmienky na postupnú reprofiláciu výrobného programu a nevýrobné využitie pozemkov, • začleniť pripravovanú regionálnu skládku komunálneho odpadu do štruktúry ÚPD, • rešpektovať kultúrno – historické dedičstvo vymedzením historickej zóny a solitérov historickej architektúry, • krajinársky zapojiť obec do novej revitalizujúcej sa krajiny, - 14 -
• •
reprofilovať využitie hosp. dvora PD pre chov koní sceliť a „poľudštiť“ urbanistickú štruktúru obce zástavbou prelúk, voľných zón a masívnou výsadbou verejnej zelene.
3.3.1 Funkčné využitie a organizácia riešeného územia. Základná funkčná skladba vychádza z optimalizácie vnútorných potrieb sídla a vonkajších územno – technických, socio – ekonomických a prírodných determinantov. Obec plní dominujúcu funkciu obytnú a následne výrobno – dopravnú a vybavenostnú ako centrum širšej sídelnej štruktúry ( Revúcka Lehota, Chyžné, Magnezitovce a Turčok ). Občianske vybavenie je sústredené na hlavnú kompozičnú os ( ul. SNP ) a vedľajšie osi (ul. Sama Chalúpku, Komenského a ulica Sama Tomášika ). Rezerva je riešená pod Majerom. Nové kapacity bytov sú navrhované v rozptyle, intenzifikáciou rodinných domov a bytových domov, ale najmä sústredených. Rodinné domy nad školou, nad Kolóniou, Majer a Niže dediny. Rezerva je riešená v lokalite nad Kapustnicami a Pod Marvanom. Bytové domy sú navrhované v lokalite Niže dediny. Nové pracoviskové príležitosti sú navrhované južne od železnice. Existujúce priestory Slovmagu, a. s. a poľnohospodárskeho družstva sú navrhované na zachovanie s cieľom utlmenia ekologicky závadných prevádzok a rozvinutia novej výroby a služieb. nad obcou v lokalite Prídel je lokalizovaná regionálna skládka KO, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie. Jej objem je 103, 220 m3 , kapacita 8 tis. t/rok a životnosť cca 12 rokov. Je modernej konštrukcie. Napojená je na cestu III. tr. s komplexným technickým vybavením. Športové plochy sú navrhované na ponechanie v jestvujúcich podobách a nové sú riešené v lokalitách Niže dediny, za Humná, nad Kapustnicami a v rámci obytných blokov sídliska. Športovo – oddychová zóna je navrhovaná pozdĺž Kozieho potoka v rámci ekokoridoru Chyžné – Lubeník, pozdľž Suchého potoka a od Slovmagu, a. s. k vodnej nádrži Miková. • •
• •
• •
Podrobný popis jednotlivých zón: Majer – tvorí samostatný "strapec" bývania s kapacitou 16 nových rodinných domov. Je napojený na zbernú komunikáciu rozšírenou obslužnou ulicou. Vedľa križovatky je riešená rezerva pre občiansku vybavenosť. Kolónia – jej časť je navrhovaná na zachovanie architektonických hodnôt ( rekonštrukcie rodinných domov previesť pri zachovaní tvaru strechy, objemu, hrazdených konštrukcií... ). Kôlne prestavať jednotným štýlom . Nové rodinné domy sú navrhované v počte sedem. Námestie pred OcÚ – zostáva bez podstatných zmien. Navrhovaná je rezerva pre prístavbu k OcÚ ( služby, rozšírenie samosprávnych funkcií ) a asanácia rodinného domu pri potoku v prospech rozšírenia verejnej zelene. Ul. S. Chalúpku – celá urbanistická štruktúra ja klasifikovaná ako historický priestor obce – zóna zachovania pôvodných architektonických hodnôt, v ktorom je možné intenzifikovať zástavbu a prevádzať rekonštrukcie pri dodržaní uličnej čiary, základnej hmoty, typu strechy a základných architektonických článkov ( gánok, rímsa, šambrána, ... ) Navrhujeme obnoviť mlynský náhon a zrekonštruovať mlyn pre účely obecného múzea s občerstvením. Nad školou – nová obytná skupina- 15 rodinných domov je sprístupnená cez pozemok ZŠ. Obslužná komunikácia je v strede rozšírená pre zeleň. Nad Kapustnicami – nová obytná skupina rodinných domov- rezerva ( 11 RD ) je sprístupnená z Komenského ulice v smere vzdušného vedenia VN. - 15 -
•
•
•
• • • • • • •
Niže Dediny – nová obytná skupina pozostávajúca z 3 bytových domov- kapacita 54 bytov a 5 rodinných domov, je sprístupnená samostatnou obslužnou komunikáciou a je vybavená obchodným pavilónom, drobnými prevádzkami obč. vybavenia a samostatným športovým areálom osadeným do izolačnej zelene. Bytové domy sú trojpodlažné so sedlovou strechou. Existujúca obytná skupina Pod troskami – je navrhovaná na revitalizáciu - nové garáže pod terénom, úprava verejnej vnútroblokovej zelene, amfiteáter, náhrada výrobnej haly športovo – rekreačnými funkciami. Nárožie je osadené ekumenickým kostolom . Sídlisko – je navrhované na intenzifikáciu – 14+30 bytov ( nadstavby vytypovaných bytoviek ) a reštrukturalizáciu najmä statickej dopravy a základného vybavenia vnútroblokov ( zeleň, ihriská ). Navrhujeme rozšíriť garážový dvor s komunikáciami východne od sídliska a reorganizovať záhradkárske funkcie v prospech kultúrnosti. Do Konopísk – rezerva pre výstavbu ďalších rodinných domov. Pod železnicou – polyfunkčná zástavba ( skladová, nezávadná výroba, zberňa surovín a pod. ), kompletizujúca fragmenty obytné a výrobné. Rozvoj je podmienený pešou lávkou nad železnicou. Pod Marvanom – vymedzenie rezervy pre 11 rod. domov a ČOV. Nad Plánočkou – je vymedzený priestor pre strategické stavebné zrastenie s Chyžným rodinnými domami. V 1. etape navrhujeme asfaltovú komunikáciu šírky 3 m a likvidáciu zberne surovín. Blok hotela Magnezit – návrh nového sprístupnenia parkoviska tenisového ihriska za hotelom a postupné vyčleňovanie časti rodinných domov na ul. SNP pre občiansku vybavenosť. Podmienkou je asanácia budovy VaK. Hospodársky dvor PD – vymedziť pre skladovo – výrobné činnosti hygienický nezávadné. Skupina rodinných domov v k.ú. Jelšava – predpoklad na rozšírenie smerom k obci – rezerva 4 rodinných domov (nie je súčasťou tejto ÚPD).
3.3.2 Zásady urbanistickej kompozície. Rôznorodosť typov zástavby, nesúrodosť ich vzájomných väzieb a všadeprítomnosť civilizačných zásahov v krajine orientuje hlavnú pozornosť na krajinárske zapojenie obce do širšieho prostredia. Preto navrhujeme koncentrované výsadby vzrastlej zelene pozdĺž ekokoridorov, vytvorenie jazierok, rekultiváciu a zalesnenie zdevastovaných priestorov (haldy, odkaliská) okolo závodu a v závode Slovmag, a. s., výsadbu izolačnej zelene okolo budúcej obchvatovej komunikácie. Druhým krokom je výsadba verejnej zelene opticky a kompozične eliminujúcej negatívne priehľady a zjednocujúcej priestor obce okolo ul. SNP. Nepoužívané technologické zariadenia je potrebné asanovať, resp. výtvarne dotvoriť ( farba, znaky ) s cieľom definovať autentickú krajinu Lubeníka. Zónu historického jadra zachovať v pôvodnom charaktere. Nové rodinné domy je možné rekonštruovať podľa moderných architektonických princípov. Skupiny bytových domov navrhujeme farebne upraviť a oživiť tak obytné prostredie. Za účelom zlepšenia obytných podmienok doplniť prvky drobnej architektúry – lavičky, stojany na bicykle, kandelábre, smetné koše, stánky, podľa jednotného princípu. 3.3.3 Ochrana pamiatok. Pôvodná zástavba na ulici S. Chalúpku v Kolónii a v časti ul. SNP je navrhovaná ako kultúrno-historická zóna s cieľom zachovania urbanistických a architektonických - 16 -
hodnôt ( pôdorys, uličná čiara, typy a veľkosť domov, charakter zástavby ). Osobitnú pozornosť je potrebné venovať bývalému mlynu, náhonu a domom s gánkom. Pomník padlým v 2. svetovej vojne je zachovaný. Drevená zvonica je zachovalá, rovnako ako aj zástavba rodinných domov od potoka ku ZŠ. 3.3.4 Zhrnutie regulatívov Obytné územia sú plochy určené pre funkciu bývania a k nej nevyhnutné zariadenia. Je členené na plochy pre rodinné domy a bytové domy. Na hlavnej kompozičnej osi - ul. SNP - obytné územie zmiešané s funkciami občianskeho vybavenia, hygienicky nezávadnými. Ostatné obytné územie rodinných domov možno kombinovať s menšími, hygienicky nezávadnými prevádzkami. Územie pre občianske vybavenie sú čisto funkčné plochy, ktoré možno doplnkovo kombinovať s bývaním a výrobnými službami. Výrobné a skladové územia sú plochy priemyslu, výrobných služieb, skladov, služieb motoristom, odčlenené od bývania a chránených druhov školských a predškolských zariadení. Územia poľnohospodárskej výroby sú oddelené plochy živočíšnej produkcie, oddelené pásma hygienickej ochrany od obytnej a rekreačnej funkcie. Rekreačné územia sú plochy určené pre oddychové funkcie, ktoré sú oddelené od obytnej a výrobnej činnosti, ak slúžia celoobecným záujmom, alebo sú integrované v obytnej funkcii, ak ide o dennú rekreáciu. 3.4 Obyvateľstvo a pracovné príležitosti. 3.4.1. Obyvateľstvo Prognóza vývoja počtu obyvateľov vychádza z doterajšieho vývoja obce, predpokladaného demografického trendu a štrukturálnej zmeny pracovných príležitostí v obci. Doterajší vývoj obyvateľstva: Rok
Počet obyvateľov
1869 1890 1910 1930 1948 1961 1970
605 609 885 511 561 1460 1494
Prelomom vo vývoji obce bola výstavba a následná prevádzka závodov na ťažbu a spracovanie magnezitu s vysokou ponukou pracovných príležitostí a následnou hromadnou bytovú výstavbu, ktorá zmenila charakter pôvodnej obce. Sčítanie ľudu v r. 1991 Vek
absol.
%
Predproduktívny Produktívny
107 927
8,6 74,5
- 17 -
- v tom: ekon. aktívni Poproduktívny Spolu - v tom: ženy
626 211 1245 655
50,3 16,9 100 52,6
Stav v roku 2000 (podľa údajov OcÚ) predproduktívny (do 18 rokov) Produktívny Poproduktívny Spolu
337 702 266 1305
25,8 53,8 20,4 100
V demografickej prognóze boli zohľadnené tieto faktory: • dlhodobý rast počtu obyvateľstva vzhľadom na pracovné príležitosti v magnezitovom priemysle sa ustáli, • predpokladá sa i nárast pracovných príležitostí v komerčných službách; • súčasný pomerne vysoký podiel obyvateľov v predproduktívnom veku • predpokladaný pokles pôrodnosti, • postupný, ale stály nárast podielu obyvateľstva v poproduktívnom veku. Prognóza výhľadového počtu obyvateľov: Rok
Počet obyvateľov
2006 2015
1400 –1450 1450 - 1500
Teoretický ekvivalent počtu obyvateľov pri využití všetkých možností územného plánuje cca 1450-1500 obyvateľov vrátane územnej rezervy, t.j. 1650 obyvateľov. 3.4.2. Dochádzka a odchádzka do/zo zamestnania V roku 1991 bolo 626 osôb ekonomicky aktívnych, z toho odchádzalo 170, t.j. 27,2 % ekonomicky aktívnych osôb prevážne do Revúcej a Rožňavy. V roku 2000 sa odchádzka podstatne zmenšila; pretrváva však silná dochádzka do podniku SLOVMAG. Ekonomická aktivita dosiahla v roku 1991 626, t.j. 50 % obyvateľov; z toho 170 t.j. 27 % pracovalo mimo hraníc obce, prevažne v Revúcej a Jelšave. Na druhej strane dochádzalo cca 1000 zamestnancov z okolitých obcí do zamestnania v Lubeníku. Je predpoklad, že dochádzka a odchádzka sa bude postupne zmenšovať na 50% súčasného stavu. 3.4.3. Pracovné príležitosti Pracovné príležitosti v obci sú prevažne v priemysle, ostatné sektory sú zastúpené v menšom počte. Rozmáhajú sa komerčné služby. Hlavné zamestnávateľské organizácie: • SLOVMAG – priemerne cca 1400 pracovných príležitostí ( z toho obyvatelia Lubeníku cca 300), • Poľnodružstvo Lubeník, hospodári v kú: Lubeník, Jelšava, Mníšany, Korpáš, Chyžné, Revúcka Lehota, Mokrá Lúka a Revúca – prac. príl. v Lubeníku cca 30. - 18 -
Vo výhľade sa nepočíta so zmenou. • GEMER Sirk – Vianočné ozdoby – 30 pracovných príležitostí, • ŽSR – 20 pracovných príležitostí. Trend zvýšenia počtu pracovných príležitostí rozvojom živnostenského a stredného podnikania na úseku výroby a služieb sa v riešení zohľadňuje návrhom dostatočných rozvojových plôch. Vo výhľadovom období treba uvažovať so štruktúrou pracovných príležitostí nasledovne: poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo výroba a remeslá obchod a služby
4% 92% 4%
3.5 Bytový fond Súčasný bytový fond pozostáva z rodinných domov, bytových domov a ubytovne SLOVMAGu. Rodinné domy, postavené po roku 1960 sú v pomerne dobrom technickom stave; rodinné domy pôvodnej zástavby obce sú väčšinou z nepálených tehál. Bytové domy sú sústredené v obytných okrskoch. Technický stav je okrem starého sídliska vyhovujúci. Rezervou rozvoja tohto druhu bývania je v možnosti nadstavby podkrovných bytov na domoch s prevážne rovnou strechou, rekonštrukcii budov bývalej slobodárne a projekcie SLOVMAGu na malopodlažné, poť. sociálne byty. Počet bytov podľa sčítania v roku 2000: • trvale obývaných bytov • v tom: v RD
430 147
Vzhľadom na technický stav staršej zástavby ( v r. 2000 bolo 60 bytov neobývaných)je predpoklad úbytku: • do roku 2006 10 RD • do roku 2015 20 RD. Tento úbytok môže byť kompenzovaný rekonštrukciou alebo novou výstavbou na tom istom pozemku. Priemerná obložnosť bola v roku 1991 bola 3,4 obyvateľov/byt. Návrhu vychádza z nárastu počtu obyvateľov a zníženia obložnosti v r. 2015 na 3,3-3,1 obyv/byt. Riešenie potreby nových bytov: Rok 2015
v tom: 2006
Potreba nových bytov
40 - 45
55 – 70
Územné možnosti bytovej výstavby: V návrhu sú vytvorené ponukové podmienky pre rozvoj bytového fondu v tejto štruktúre: Druh RD
Počet bytov návrh 43 25 - 19 -
výhľad
bytové domy Nadstavba byt. domov Spolu
54 14 111
0 30 55
Pod pojmom nadstavba sa rozumie využívanie podkrovných priestorov pre bytové účely, rekonštrukcia a dostavba existujúcej zástavby byt. domov. V rámci jednotlivých časových etapách sa predpokladá výstavba bytov takto: Druh výstavby
bytovej
RD Bytové domy Spolu
2015
v tom: 2006
43 36 79
23 14 37
Bilancia predpokadaného rozvoja bytového fondu: Stav k 2002 predpokl. úbytok návrh výstavby Návrh celkom v r. 2015
396 ( z toho RD 143) 20 (RD) 79 ( z toho RD 43) 455 ( z toho RD 166)
Rozdiel medzi kapacitou riešenia územného plánu a predpokladanou výstavbou vytvára rezervu pre vytvorenie trhových (konkurenčných podmienok) na úseku bytovej výstavby. Celkovo sú navrhované podmienky pre 1450-1500 obyvateľov. 3.6 Občianske vybavenie V rámci občianskeho vybavenia sa navrhuje rozvoj jednotlivých skupín a zariadení podľa výhľadových potrieb obyvateľov a spádového územia nasledovne: 3.6.1 Školstvo Základná škola 1.-9. je komplexne vybavená s telocvičňou, ihriskom, jedálňou a školskou záhradou. Jej kapacita je 15 vyučovacích a 2 špeciálne učebne. Spádové územie ZŠ zahrňuje Chyžné, Magnezitovce, Revúcku Lehotu a Turčok. Súčasný počet žiakov je 265; maximálna kapacita školy je 650 žiakov. Z toho dôvodu bude škola kapacitne vyhovovať aj vo výhľade. Navrhujeme úpravu ihriska. MŠ na sídlisku o kapacite 3 tried (60 detí) vyhovuje aj pre budúce potreby. 3.6.2 Kultúra Pre kultúrnu činnosť je v budove Obecného úradu k dispozícii kultúrnospoločenská sála o kapacite 200 miest a miestna knižnica. Podmienky budú vyhovovať aj vo výhľade. Z cirkevných zariadení sa v obci nachádza iba ev. modlitebňa. Vo výhľade sa navrhuje rekonštrukcia starej školy pre ekumenické cirkevné potreby a výstavba novej viacúčelovej budovy kostola. 3.6.3 Šport a rekreácia Existujúce futbalové ihrisko vyhovuje. Vo vymedzenom areáli sa navrhuje dostavba menších loptových ihrísk a atletickej dráhy. Ihrisko Slovmag navrhujeme - 20 -
rekonštruovať. Pri železnici je navrhovaná viacúčelová športovo-rekreačná plocha s klziskom (5). Pri ČOV je navrhovaný tenisový areál (21). Nové ihrisko je navrhované pod Majerom a za hotelom Magnezitár. Pozdľž potokov Chyžné a Suchý sú navrhované oddychové zony.Na ľavom brehu riečky Muráň sa navrhuje priebežná cykloturistická trasa Revúca – Jelšava. 3.6.4 Zdravotníctvo V obci sa nachádza Obvodné zdravotné stredisko o kapacite 5 ambulancií a lekáreň. Obe zariadenia budú vyhovovať aj vo výhľade. 3.6.5 Sociálna starostlivosť V obci chýbajú zariadenia sociálnej starostlivosti. Pre dôchodcov je zabezpečené stravovanie zo závodnej kuchyne SLOVMAGu, ktoré sa distribuje do ubytovne SLOVMAGu. V budove bývalých jaslí navrhujeme zriadenie Domu opatrovateľskej služby o kapacite 8 - 10 lôžok s vývarovňou a klubovňou. 3.6.6 Administratíva Obecný úrad má kapacitu 5 pracovísk, zasadačku a pracovňu Matričného úradu. V prípade rozšírenia kompetencií obce a plnenia stredikových funkcií navrhujeme dostavbu k Obecnému domu. 3.6.7 Ostatné zariadenia Pošta sa nachádza v novej účelovej budove (2 pracoviská) a bude aj perspektívne vyhovovať. Požiarna zbrojnica má vlastnú účelovú budovu (2 garáže) a bude po rekonštrukcii vyhovovať aj vo výhľade. Existujúci cintorín o rozlohe 0,5 ha bude do roku 2015 kapacitne vyhovovať. Potreba nových plôch je cca 600 m². Dom smútku pre výhľadové potreby obce vyhovuje. 3.7 Turizmus, cestovný ruch a zotavenie Krajinný potenciál nie je v súčasnom stave disponovaný pre rozvoj cestovného ruchu. Bohatá banícka a hutnícka tradícia, prítomnosť rybníka, poľov. revírov a dostupnosť Muránskej kotliny, duchovné púte, ako aj navrhované cykloturistické a lyžiarske trasy Muráň-Jelšava a kopcovité úseky katastr.územia však vytvárajú rámec pre krátkodobý regionálny turizmus. V súčasnosti sa využíva časť domového fondu pre chalupárenie. ÚPD navrhuje zástavbu na ul. S. Chalupku vymedziť pre prezentácie remesiel, vlastivedné expozície, ubytovane a stravovanie. Pre chalupárenie a cest. ruch navrhujeme 100 lôžok, z toho 24 v hotely Magnezitár a 76 v chalupách. Požiadavky na každodennú a koncotýždňovú rekreáciu uspokojuje funkčná zóna zotavenia. Každodenná sa uskutočňuje na športovorekreačných plochách v intraviláne a jeho najbližšom okolí ( do 30 min ) . Koncotýždňová sa uskutočňuje v širšej rekreačnej krajine ( do 60 min ). Nároky na každodennú rekreáciu bude mať 15% obyvateľov, t.j. 250 občanov. Plochy pre tento účel sú nasledovné: nábrežie Muránky s vodnou nádržou, lesoparková plocha vedľa cintorína a športovo-oddychové plochy v obci. Nároky na koncotýždňovú rekreáciu budú saturované v širšom okolí okresu Revúca (Muráň). - 21 -
3.8 Ekonomické aktivity 3.8.1. Poľnohospodárska výroba a lesné hospodárstvo Poľnohospodársku činnosť v obci realizuje Poľnodružstvo Lubeník. Hospodári aj v priľahlých obciach Chyžné, Korpáš, Mníšany, Mokrá Lúka, Revúca a Revúcka Lehota. Výroba v k.ú. Lubeníka je zameraná na rastlinnú produkciu. V obci nie sú súkromne hospodáriaci roľníci. Využitie dvoch existujúcich rozsiahlych poľnohospodárskych dvorov sa predpokladá takto: • v severnom dvore so živočíšnou výrobou v rozsahu podľa možností využívania prírodných daností katastrálneho územia obce (cca 200 ks HD), poť. s chovom koní; • v južnom uvažovať s administratívnymi a mechanizačnými prevádzkami a skladmi; nevyužitú časť využiť na nepoľnohospodársku činnosť. So živočíšnou výrobou sa v tomto areáli neuvažuje. Lesné hospodárstvo: Na lesnom pôdnom fonde hospodária: • Urbariát obce Lubeník a • Lesy š.p., závod Revúca. V obci sa nenachádzajú žiadne zariadenia lesnej výroby a ani vo výhľade sa s nimi neuvažuje. Železničná stanica Lubeník disponuje prekládkovým priestorom využívaným aj na odvoz drevnej hmoty. 3.8.2. Výroba a remeselné živnosti Dominantným priemyselným podnikom je SLOVMAG Lubeník, a.s - ťažba a spracovanie magnezitu. Zavlečkovaný ohradený areál sa rozprestiera juhozápadne od obce. V ňom sa nachádzajú ťažobné, spracovateľské, dopravné a administratívne prevádzky. Mimo areálu sa nachádzajú projekcia a ubytovňa. Ťažba cca do 2015- 350 tis. t/rok. Súčasný ťažobný priestor (vymedzený Banským úradom v Spišskej Novej Vsi) a výrobný areál UPD rešpektuje bez zmien. Pre výrobné a skladovacie prevádzky ďalších podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vhodné na umiestnenie do obytných okrskov sa navrhujú tieto neefektívne využívané plochy: • časť areálu poľnohospodárskeho dvora na juhu obce, • podnikateľský areál pri železničnej stanici. Nad obcou v lokalite Prídel je umiestnená regionálna skládka komunálneho odpadu. 3.8.3 Komerčné služby a obchod Obchody Tieto zariadenia sú lokalizované v účelových areáloch, budovách, prízemných podlažiach bytových domov a v rodinných domoch. Štruktúrou a kapacitou reagujú na požiadavku trhu. Okrem výrobných služieb je vhodné ich umiestnenie v rámci obytných zón. Veľkoobchodné sklady navrhujeme v rámci areálu PD Veľkoobchodný sklad DONATO (potrav. tovar v samostatnom objekte). - 22 -
Výrobné služby • PALADIUM Kamenárstvo (v priestore za železničnou stanicou) • Miestna prevádzkáreň bytové hospodárstvo a služby (v budove OcÚ) Zvýšená staroslivosť o verejnú zeleň si vyžiada zriadenie vlastného areálu pod železnicou, resp. v rámci pozemku Slovmag. Jedálne a pohostinstvá sú dislokované v samostatných budovách: • Bystro PARADISE (v budove bývalých jasiel), • Hostinec 34 stol. s letnou záhradou (v samostatnom objekte) • Hostinec u Čecha s letnou záhradou (v samostatnom objekte) Ďalši nárast kapacít a štruktúry bude viazaný na dopyt. Vhodným priestorom sú hlavné kompozičné osi a uzly. Ubytovacie zariadenia sú zastúpené hotelom Magnezitár – 6 izieb (24 lôžok). Rezervy pre rozvoj komerčných zariadení sú v nedokončenom nákupnom stredisku pri stanici, dome služieb a polyfunkčom využití rod.domov a byt.domov na hl.kompozičných osiach. 3.9 Zastavané územie obce Navrhovaná hranica zastavaného územia je vedená hranicou súčasne zastavaného územia k 1.1.1990 a je rozšírená o navrhované a výhľadové plochy bývania, infraštruktúry a bývania (viď výkres č.7). 3.10 Ochranné pásma a chránené územia 3.10.1 Chránené územia V k.ú. Lubeník sú evidované ochranné lesy v rámci LHP. Ich úlohou je znižovať negatívny dosah výroby v magnezitových výrobňach Lubeník a Jelšava. Pod areálom Slovmag, a. s. ležía ložiská magnezitu a sú vyhlásené dva DP. Celý chotár spadá do 1. stupňa ochrany prírody. 3.10.2 Ochranné pásma -
železnica – 60 m od osi koľaje cesta II. triedy – 25 m mimo zast. územie cesta III. triedy – 20 m mimo zast, územie 110 kV VVN – 15 m od osi vodiča 22 kV VN – 10 m od osi vodiča VTL plynovod do DN 300 – 5 m skupinový vodovod – 6 m
3.10.3 Pásma hygienickej ochrany - živočíšna farma – 150 m - SLOVMAG, a.s. – prašný spád zasahuje celé k. ú. - cesta II/532 – ekvivalentné hladiny hluku 60 a 65dB(A) - 18 a 40 m od osi cesty - ČOV - 50 m - cintorín – 50 m - 23 -
3.11 Záujmy obrany štátu, PO a ochrany pred povodňami MO SR a OSzPO Revúca nemá v k.ú. Lubeník požiadavky na ÚPD. Rešpektovať je potrebné požiarnu zbrojnicu a umiestnenie hydrantov na vodovodnom rozvode. Ochrana proti povodniam je riešená zachovaním a údržbou jestvujúcich regulácií tokov. Pre potreby výstavby sú navrhované nové ochranné hrádze a múriky. Stabilizácia prietoku Muránky je ladená vodnou nádržou nad obcou. 3.12 Ochrana prírody a krajiny V chotári sa v súčasnej dobe nenachádzajú žiadne vyhlásené, alebo na ochranu navrhované územia, či objekty. 3.12.1 Prvky kostry ekologickej stability územia. Katastrálne územie obce Lubeník tvorí z hľadiska prírodných hodnôt a ekologickej stability krajiny tri zhruba homogénne pásma. Prvým je kompaktné pásmo lesov v južnej časti územia, na ktoré nadväzuje pásmo zdevastovanej krajiny a bioty, zväčša zaradenej do lesného pôdneho fondu, v tesnom susedstve obytnej zóny obce, severne od obce sa nachádza poľnohospodárska krajina, poznamenaná čiastočne negatívnym vplyvom priemyselnej zóny a čiastočne hospodárskymi spôsobmi využívania v poslednom polstoročí, avšak stále s relatívne bohatým zastúpením hodnotných prírodných prvkov s veľkou hodnotou ekologickej stability, ktoré zasahujú aj do intravilánu. Prirodzenou osou územia, rozprestierajúceho sa na svahoch údolia, je rieka Muráň. Údolie je rozčlenené sieťou jej obojstranných prítokov. V podstate celé územie je pod dlhodobým tlakom negatívneho vplyvu prevádzky priemyselného areálu Slovmagu. Tento vplyv sa prejavuje dvojakým spôsobom. V prvom rade priamym záberom a devastáciou územia (banské diela, areál závodu, haldy), nemalý význam má aj vplyv prašnosti na stav pôdy, vody, ovzdušia, bioty (lesných ekosystémov, ekosystémov prirodzených trávnych a krovinových spoločenstiev, sídelnej zelene, poľnohospodárskych kultúr a živočíšnych chovov) a zdravia človeka. V osemdesiatych rokoch bol rozsiahlym tímom odborníkov vypracovaný Bioprojekt (KOLEKTÍV, 1985), obsahujúci o. i. závery a odporúčania pre ďalšie hospodárenie v oblasti, usporiadanie krajiny a kultúr v nej a ďalšie opatrenia na elimináciu negatívnych vplyvov za predpokladu zníženia emisií zo zdroja na úroveň, ktorú predpisujú normy. Z tohto materiálu, ktorého závery neboli v oblasti k. ú. Lubeník doteraz realizované, vychádza čiastočne aj spracovaný MÚSES, pričom ale dochádza vplyvom časového posunu a nových poznatkov k nevyhnutnému prehodnoteniu, kritike a korekcii niektorých použitých odporúčaní a postupov. V predmetnom území boli vymedzené nasledovné genofondové lokality flóry, fauny a významné biotopy ako ekologicky významné segmenty: 1. Komplex hrabovo-bukových, dubovo-bukových a bukovo-dubových lesov s prímesou smreka a borovice. Ako celok pôsobí napriek zaradeniu do kategórie A ohrozenia a poškodenia (najviac poškodené a ohrozené lesy – Bioprojekt) ako významný ekostabilizačný prvok v krajine. Je dobre výškovo, hrúbkovo a vekovo diverzifikovaný, viacdruhový, blízky pôvodnému typu lesa. Doterajšie poškodenie sa prejavilo najmä na ochudobnení podrastových fytocenóz a lokálne aj plošne, najmä na východnom okraji komplexu a južne od závodu Slovmag. Zvyšnú časť lesného pôdneho fondu mimo vymedzeného územia tohto prvku tvoria buď značne poškodené zvyšky pôvodného lesa, alebo do lesného pôdneho fondu delimitované plochy, poškodené - 24 -
imisiami zo závodu. 2. Horná časť pravostranného prítoku Muráňa predstavuje v mimolesných častiach hodnotný vodný tok, prirodzene meandrujúci, s bohatou sprievodnou zeleňou brehových porastov, tvorených najmä jelšou lepkavou a vŕbou krehkou, s ostro ohraničeným, úzkym alúviom, lokálne vyplneným dobre zachovalými spoločenstvami typu Calthion. V lesnej časti sú toky viac-menej vyrovnané, s redukovanými brehovými porastami, ktoré splývajú s okolitými lesnými spoločenstvami, v ich okolí sa zachovalo najviac pôvodnej vegetácie. 3. Časť devastovanej plochy, zarastená náletovými drevinami, v podraste s fragmentmi pôvodných rastlinných spoločenstiev. Môže slúžiť ako jedno z jadier obnovy prirodzených lesných spoločenstiev na degradovaných plochách a ako alternatíva preferovanej umelej obnovy lesa na degradovaných plochách. 4. Haldy a odvaly, zarastené náletovými drevinami a rastlinnými spoločenstvami. Plocha môže slúžiť ako jedno z jadier rekultivácie háld. 5. Starý lom, zarastený náletovými drevinami. Všetky tri plochy majú mimo funkcie refúgia pre prirodzenú biotu v krajine (najmä plazy, vtáctvo, cicavce, ale aj mnoho bezstavovcov) význam ako plochy prirodzenej, prírodou riadenej rekultivácie poškodených, človekom vytvorených plôch, ktoré môžu poskytnúť návod, ako postupovať pri riadenej rekultivácii háld, odvalov a degradovaných plôch. 6. Alúvium sústavy troch ľavostranných prítokov Muráňa s dobre vyvinutými spoločenstvami vŕbových krovín (Salix caprea, S. triandra, S. fragilis) a mokraďnými spoločenstvami typu Calthion, ktoré sú na viacerých miestach veľmi dobre vyvinuté, na okrajoch dosť degradované. Súčasťou biotopu je aj fragment aluviálnej medze na západnom okraji Majera, porastený krovinami so zvyškami pôvodných spoločenstiev v podraste. 7. Alúvium Suchého potoka predstavuje veľmi dobre vyvinutý biotop bohatých brehových porastov (Tilia platyphyllos, Quercus petraea, Padus avium, Salix fragilis, S. triandra, Sambucus nigra, Corylus avellana, Euonymus europaea, Carpinus betulus, Cerasus avium) okolo prirodzene tečúceho potoka, s dobre vyvinutými spoločenstvami podrastu typu pôvodného lužného lesa, ktoré majú lokálne vyvinuté aj lemy teplomilných trnkových kriačín. 8. Rieka Muráň a bývalý mlynský náhon predstavujú napriek úpravám vysoko hodnotný biotop prirodzeného charakteru, s hodnotnými brehovými porastami a fragmentmi niekdajších aluviálnych lúk. Tok je prirodzenou osou územia, je súčasťou obce a s malými, nenáročnými úpravami je možné využiť ho aj ako vhodné zázemie pre obyvateľov obce na krátkodobú rekreáciu, športové aktivity, prechádzky a pod., nakoľko okrem biologických má aj nesporné estetické hodnoty a priamo nadväzuje na zastavané plochy intravilánu obce. 9. Rozsiahlejšia plocha mokrín v alúviu rieky Muráň na sútoku s mlynským náhonom a Suchým potokom, značne degradovaná ľudskými aktivitami (sypanie odpadu, úpravy na rozšírenie pozemkov a pod.). Plochu nie je možné využiť pre účely obce, aj keď je jej integrálnou súčasťou, jej ponechaním a zamedzením ďalšej devastácie vzniká v systéme MÚSES prirodzené biocentrum uprostred toku Muráňa, ktorý má kvôli úpravám prevažujúcu funkciu biokoridoru. 10. Alúvium Kozieho potoka predstavuje veľmi dobre vyvinutý biotop brehových porastov, nevhodne doplnených výsadbou euroamerických topoľov, a aluviálnych lúk okolo prirodzene meandrujúceho potoka. 11. Rozsiahlejšia plocha nad alúviom Kozieho potoka na severnom okraji obce, z časti zasypaná starou haldou a mladšími materiálmi, porastená bohatými spoločenstvami krovín, predstavuje okrem refúgia živočíšnych spoločenstiev aj veľmi vhodnú plochu na vybudovanie učebne pod holým nebom pre vyučovanie prírodopisu - 25 -
a niektorých ďalších predmetov pre ZŠ v obci. K uvedeným biotopom je potrebné dodať, že ich súčasný stav a hodnoty v podstate len málo korešpondujú so stavom degradácie, aký je uvádzaný v Bioprojekte u rovnakých typov biotopov v celom riešenom území. Absencia významnejších, citlivejších, vzácnejších druhov rastlín a živočíchov indikuje ich niekdajší zhoršený stav, avšak súčasné parametre vypovedajú o zlepšení podmienok pre rastlinné a živočíšne spoločenstvá. Mimo plôch týchto biotopov je stále veľká časť územia nevyužiteľná, alebo má sťažené využitie kvôli devastácii, ktorej príznaky a prejavy plne korešpondujú so zisteniami v rámci prípravy Bioprojektu. Z prvkov reálneho stavu ÚSES boli v území vyčlenené biocentrá miestneho významu, biokoridory miestneho a regionálneho významu a plochy interakčných prvkov. Aj keď sa charakteristiky, determinujúce jednotlivé prvky ÚSES, prelínajú a dopĺňajú, pre zaradenie územia do toho-ktorého prvku bol dôležitý prevládajúci význam. Táto charakteristika MÚSES je zobrazená v grafickej prílohe. Podstatná časť lesného pôdneho fondu na južnom okraji k. ú., mokrade v alúviu sústavy troch ľavostranných prítokov Muráňa a mokrade v alúviu rieky Muráň na sútoku s mlynským náhonom a Suchým sú zaradené medzi biocentrá miestneho významu. Všetky prítoky Muráňa sú zaradené ako miestne biokoridory vrátane plochy elektrovodu, pretínajúceho lesný komplex, rieka Muráň s mlynským náhonom tvorí biokoridor regionálneho významu. Ostatné vymedzené biotopy tvoria interakčné prvky. Vzhľadom na značné narušenie prostredia v katastri Lubeníka jednotlivé prvky systému ÚSES nemajú dostatočné zastúpenie a je potrebné ich dopĺňanie alebo tvorba nových prvkov. Ich rozsah je uvedený v grafickej prílohe. Ide najmä o doplnenie lesného komplexu na jeho východnom okraji a začlenenie ďalších prvkov do tohoto komplexu. Plocha medzí a bývalého lomu sú v súčasnosti do značnej miery pokryté iniciálnymi štádiami lesa a je predpoklad vývoja k pôvodnému typu lesa. Plocha lúky medzi mlynským náhonom a sútokom troch prítokov Muráňa bola v minulosti intenzifikovaná a v súčasnej dobe javí známky návratu k prirodzenému typu spoločenstva. Vhodnou podporou tohoto procesu vznikne komplex rôznorodých mokraďných biotopov, prispievajúcich k ekologickej stabilite krajiny. Podobná situácia je na sútoku Chyžnianskeho potoka a jeho ľavostranného prítoku, kde je predpoklad vzniku rozsiahlejšej kompaktnej plochy aluviálnych spoločenstiev a spolu s plochou navrhovanej ekopedagogickej plochy tak môžu popri edukačnom význame plniť aj biologickú funkciu. V rámci poľnohospodárskej krajiny sú však žiadúce niektoré zásahy, znižujúce eróziu a zvyšujúce ekologickú stabilitu krajiny. V rámci revitalizačných opatrení je potrebné dôsledne asanovať všetky nelegálne skládky odpadu ich likvidáciou a odvozom na skládku TKO. Pri praktizovanom zasypaní smetiska dochádza naďalej k negatívnym vplyvom skládok (premývanie zrážkovou vodou, znečisťovanie povrchových a podzemných vôd). V rámci poľnohospodárskej krajiny navrhujeme na niektorých miestach realizovať protierózne opatrenia buď výsadbou zelených pásov alebo ponechaním zasakovacích trávnych pásov bez rozorávania. Výsadby by mali byť realizované z miestnych druhov drevín, prevažne listnatých, s prípadným malým podielom ihličnanov. Takéto výsadby je vhodné aplikovať aj okolo trvalých poľných ciest. Výsadby v krajine a na okraji intravilánu obce majú dvojaký charakter – ide o pravidelné líniové výsadby prevažne okolo komunikácií (poľné cesty, hospodárske areály), ako aj o nepravidelnejšie, medzernaté, líniové až hlúčikovité výsadby prirodzene rastúcich krov a nízkych stromov. Kvôli posilneniu ekostabilizačnej funkcie v poľnohospodárskej krajine sú navrhnuté líniové výsadby zelene na trasách terajších či niekdajších poľných ciest a hraniciach väčších blokov niekdajších parciel, čo bude evokovať historickú krajinnú štruktúru, zlepší mimoprodukčné funkcie - 26 -
poľnohospodárskej krajiny, podporí biodiverzitu v oblasti, zlepší obraz krajiny a v neposlednom rade zabezpečí minimalizáciu negatívnych vplyvov erózie na poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorá je v katastri obce pomerne výrazná aj kvôli nepriaznivému vplyvu imisií Mg. Výsadby sú finančne a technicky nenáročné, na vymedzených líniách stačí zabezpečiť zamedzenie intenzívneho hospodárenia a prípadne zabezpečiť výsadbu riedkej kostry základných drevín, ktoré môžu byť aj hospodársky zaujímavé (napr. ovocné stromy), na zvyšných častiach línií je predpoklad skorého uchytenia mnohých pionierskych drevín a vyselektovania hodnotných kriačinových spoločenstiev, čo samozrejme nevylučuje aj priamu úmyselnú výsadbu plnohodnotných pásov miestnych druhov stromov a krov. Drevinová skladba musí zohľadňovať prirodzené spoločenstvá a fragmenty zachovalých kriačín v blízkom okolí. Pre potreby MÚSES, ale aj ÚPD obce, je potrebné využiť mnohé návrhy, obsiahnuté v Bioprojekte a doteraz nerealizované (napr. tvorba parkových plôch v obci, návrhy na druhové zloženie verejnej zelene, plochy, odporúčané na zalesňovanie, výsadba zelených pásov v krajine a pod.), pričom budú modifikované vzhľadom na súčasné podmienky, stav krajiny a bioty v nej, ako aj finančnú náročnosť, ktorá je limitujúca pre úspešnú realizáciu navrhnutých opatrení. Je potrebné povedať, že niektoré z opatrení Bioprojektu považujeme za zbytočné až škodlivé a niektoré z nich je možné s rovnakým výsledkom realizovať za podstatne menších nákladov, ako sú predpokladané v Bioprojekte. V oblasti lesného hospodárstva stav lesných porastov absolútne nekorešponduje so závermi Bioprojektu – všetky lesy v k. ú. Lubeník boli zaradené do zóny ohrozenia A, ktorú reprezentujú lesné porasty s intenzitou silného ohrozenia (zóna preťaženia), kým dnešné porasty vykazujú takýto stav len na malej ploche celkovej výmery. Z hľadiska kontaminácie pôdy imisiami Mg ležal v dobe spracovania Bioprojektu v podstate celý kataster v zóne najvyššej kontaminácie > 2000 mg Mg.kg pôdy a podľa výsledkov Bioprojektu dochádzalo v reálnej vegetácii k vysokému stupňu narušenia, degradácie a rozpadu prirodzených spoločenstiev (najmä lúčnych a mokraďných), čo dnes už taktiež nie je pravdou a podľa našich pozorovaní sú prirodzené, inak nenarušené stanovištia pokryté hodnotnou prirodzenou vegetáciou s absenciou vzácnejších druhov, čo je odrazom zvýšenej kontaminácie. Ide o významné ekostabilizačné prvky, ktoré je potrebné v krajine zachovať. Z doporučení Bioprojektu sú naďalej aktuálne viaceré z nich. Ku korekcii by malo jednoznačne dôjsť v návrhu zalesňovania borovicou čiernou miesto borovice lesnej (k čomu už, žiaľ, na niektorých miestach došlo). Borovica čierna je nepôvodným druhom s nepriaznivým vplyvom na stanovište a v domácej dendroflóre má rovnocenných zástupcov. V rámci degradovaných plôch vymedzeného lesného pôdneho fondu, ktorý značne presahuje rozlohu súčasných lesných porastov, je potrebné v plnej miere využívať jestvujúce náletové dreviny ako kostru budúcich lesných porastov. Tiež je potrebné využiť plochy interakčného prvku (plocha č. 3), ktoré sú zarastené náletovými drevinami. Toto je žiadúce aj vzhľadom na lokalizáciu plánovanej regionálnej skládky odpadu, voči ktorej budú dreviny plniť izolačnú funkciu. Výhrady máme aj k návrhom premeny zamokrených plôch na pasienky či vybudovania rybníkov v zamokrenom alúviu rieky Muráň medzi Lubeníkom a Jelšavou. Tieto návrhy sú poplatné názorom a dobe, v ktorej vznikli, keď zamokrená pôda a mokraďné spoločenstvá všeobecne nemali hodnotu a boli prekážkou intenzifikácie krajiny. Rieka Muráň je prirodzenou prírodnou osou územia a z ekostabilizačného hľadiska má nezastupiteľný význam, preto je potrebné v čo najväčšej miere jej doterajšie funkcie a hodnoty zachovať, príp. vhodnými zásahmi a manažmentom stanovíšť zvyšovať, zlepšovať. V plnej miere je potrebné praktizovať a dodržiavať opatrenia na poľnohospodárskom pôdnom fonde, týkajúce sa najmä hnojenia a zlepšovania vlastností pôdy, čo spolu s tu navrhovanými protieróznymi opatreniami a výsadbami môže úplne - 27 -
eliminovať nepriaznivý vplyv priemyselnej prevádzky. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať areálu priemyselnej prevádzky a haldám i inak antropogénne zmeneným plochám v areáli a jeho okolí, ktoré predstavujú predovšetkým nepriaznivý vizuálny obraz a rušivý moment v panoráme okolia obce. Pre konkrétne návrhy na riešenie tohoto stavu je potrebné poznať zámery ďalšieho rozvoja prevádzky, perspektívy ťažby a spracovania suroviny a od toho sa odvíjajúcej ďalšej záťaže – plošnej i priestorovej. Na základe tohto poznania je možné stanoviť konkrétne kroky a ich časovú postupnosť. 3.12.2 Krajinnoekologický plán ( výsledky ). V zmysle metodiky tvorby krajinnoekologického plánu boli v predmetnom území na základe zjednodušeného výberu dostupných analýz a vlastných zisťovaní vyčlenené nasledovné krajinnoekologické komplexy: a) vrchovinová lesná krajina s dostatočným zastúpením ekostabilizačných prvkov a dostatočným podielom zastúpenia prirodzených lesných drevín b) vrchovinová lesná krajina s nedostatočným zastúpením ekostabilizačných prvkov a nedostatočným podielom zastúpenia prirodzených lesných drevín c) vrchovinová lesná krajina so značným antropogénnym poškodením, bez zastúpenia lesnej vegetácie d) vrchovinová lesná krajina s výrazným antropogénnym poškodením, so značne redukovanou vegetáciou e) vrchovinová lesná krajina s nestabilizovanými antropogénnymi formami reliéfu f) vrchovinová poľnohospodárska lúčna krajina s výrazným antropogénnym poškodením, so značne redukovanou vegetáciou g) vrchovinová poľnohospodárska lúčna krajina s dostatočným zastúpením ekostabilizačných prvkov a mimolesnej zelene s prechodom do lesnej krajiny h) vrchovinová a pahorkatinová priemyselno-technizovaná krajina s nedostatočným zastúpením ekostabilizačných prvkov a nedostatočným zastúpením ochrannej a izolačnej zelene (resp. s nevhodným drevinovým zložením tejto zelene), s nestabilizovanými antropogénnymi formami reliéfu i) vrchovinová priemyselno-technizovaná krajina s dostatočným zastúpením ochrannej a izolačnej zelene a stabilizovanými antropogénnymi formami reliéfu j) kotlinová sídelná vidiecka krajina s prevažujúcou obytnou funkciou a s priemerným zastúpením ochrannej a izolačnej zelene k) kotlinová sídelná vidiecka krajina s prevažujúcou výrobnou poľnohospodárskou funkciou a s priemerným zastúpením produkčnej, ochrannej a izolačnej zelene l) kotlinová poľnohospodárska lúčna krajina s dostatočným zastúpením ekostabilizačných prvkov a mimolesnej zelene m) kotlinová poľnohospodárska lúčna krajina s nedostatočným zastúpením ekostabilizačných prvkov a mimolesnej zelene V rámci krajinnoekologickej interpretácie boli tieto KEK v závislosti od zastúpenia prvkov súčasnej krajinnej štruktúry hodnotené z hľadiska estetického vnímania krajiny a environmentálnych problémov. Tu ide o veľmi subjektívne hodnotenie, najmä v prípade estetického vnímania krajiny, čo najlepšie odzrkadľuje KEK XI. (časť Majer), ktorý v krajinnom segmente okolia Lubeníka pôsobí vizuálne ako harmonicky pôsobiaci prvok, prípadne neutrálne pôsobiaci, kým rovnaký prvok sa v metodike KEP uvádza ako rušivo pôsobiaci. Všeobecne sa dá povedať, že harmonickú krajinu s prevládajúcimi harmonicky pôsobiacimi prvkami tvoria KEK I., II., III., VII., IX., esteticky neutrálnu krajinu tvoria KEK X., XI. a XII., ktoré majú napriek značnému zastúpeniu harmonicky pôsobiacich prvkov (rieka, brehová vegetácia, mimolesná zeleň) - 28 -
aj značné zastúpenie rušivo pôsobiacich prvkov (cesty, železnice, elektrické vedenia), esteticky rušivo pôsobiacu krajinu tvoria KEK IV., V., VI., VIII. a XIII. Ako environmentálne problémy boli hodnotené cesty, železnice a vysokonapäťové elektrické vedenia (bariérové prvky ÚSES), areál Slovmagu a haldy v jeho okolí (problémy ohrozenia priestorovej stability územia, problémy ohrozenia životného prostredia), čiastočne do tejto kategórie spadajú aj regulácie Muráňa a prítokov (bariérové prvky ÚSES). V rámci krajinnoekologického hodnotenia bola stanovená vhodnosť využívania územia, ktorá sa v procese spracovania územného plánu konfrontovala s navrhovanými činnosťami a zámermi, niektoré výsledky tohto procesu boli zachytené v návrhovej časti MÚSES. Všeobecne sa dá povedať, že pre navrhované činnosti sú vyhovujúce podmienky v KEK I., VII., IX., X., XI., XII. a na častiach plôch KEK XIII. v miestach navrhovaného rozšírenia intravilánu a výsadby plôch izolačnej, protieróznej a inej zelene. Paradoxne menej vyhovujúce sú podmienky v KEK II., III., IV. a V., čo bolo špecifikované v návrhovej časti MÚSES a čo súvisí s odlišným ponímaním rekultivácií a rekultivačného zalesňovania. Limitované (nevyhovujúce) podmienky sú v KEK VIII. Výsledný krajinnoekologický plán, predstavujúci ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a využívanie územia, bol pri spracovaní územného plánu plne akceptovaný a rešpektovaný. 3.12.3 Verejná a izolačná zeleň. Je potrebné zamerať sa na využitie priestorov vhodných pre sídelnú zeleň, rozšíriť a skvalitniť jej údržbu a rozšíriť kategóriu verejnej zelene o 5,0 ha. Zvážiť vybudovanie lesného parku v okolí vodnej nádrže Miková, nad domom smútku a pozdĺž potoka ku Chyžnému. Pri realizovaní zakladania a rekonštrukcie sídelnej zelene, druhovú skladbu drevín a krov, navrhovať v súlade s vypracovaným generelom zelene. Na základe tejto úvahy sme navrhli park, ktorý voľne prechádza v sídliskovú zeleň až k mlynu. Táto zeleň má funkciu izolačnej zelene a má vytvoriť ochranný pás medzi zástavbou a preložkou cesty druhej triedy, ktorá ide vedľa železnice. Taktiež je na ubanistickom výkrese navrhnutá okolo celého sídla na okraji priemyselných, poľnohospodárskych podnikov a elektrorozvodne účelová krajinná zeleň. Stredisko údržby zelene je navrhnuté pod železnicou. Podľa rezistencie drevín a krovín voči emisiám a podľa sadovníckej hodnoty, zaraďujeme dreviny do 3 skupín pre dané podmienky: Druhy odolné – Acer sacharinum, Alnus glutinosa, Berberis julianae, Berberis thumbergii, Berberis vulgaris, Betula verrucosa, Fraxinus excelsior, Gleditsis triacanthos, Chamaecyparis lawsoniana, Ligustrum vulgaris, Platanas acerifolia, Populus nigra, Pinus simonii, Pinus nigra, Quercus robur, Ronia psedosccacia, Salix asp., Sambucus nigra. Druhy tolerantné – Acer platancides, Aesculus hyppocastanum, Buxus sempervirens, Fagus silvutica, Chaenomeles japonica, Picoa pungens, Pinus mugo, Prunus laurocerasus, Symporicarpos albus, Thuja orientalis, Tilis plathyphylos, Tilia cordata. Druhy citlivé – Carpinus betulus, Catalpa bignoioides, Lenicera sylosteum, Morus nigra, Picea abies, Pinus silvestris, Spiraea vanhouttei, Syringa vulgaris. Pre ekologickú stabilitu územia je potrebné osobitne chrániť sprievodnú zeleň vodných tokov a zeleň v rôznych depresiách a v terénnych zlomoch. Vytvorenú parkovú, sprievodnú a izolačnú zeleň je potrebné stále udržiavať a postupne rozširovať. Pri vytváraní ochranných zelených pásov navrhujeme pridržiavať sa pri výsadbe existujúcej zelene ( agát ). ochranný zelený pás so stálou údržbou navrhujeme okolo cintorína ( OHP 50 m ), budovaných garáží, hospodárskeho dvora a mechanizačného - 29 -
strediska. Je treba doplniť zeleň v okolí obytných súborov, občianskej vybavenosti a voľných plôch napr. v okolí železničnej stanice. Slovmag, a. s. má vypracovaný vlastný plán ozeleňovacích a rekultivačných prác. Navrhujeme hlavne vytvoriť filtračnú zeleň z rýchlorastúcich drevín, ktorá bude oddeľovať sídlo od závodu. 3.13 Verejné dopravné vybavenie 3.13.1 Širšie dopravné náväznosti Hlavnou dopravnou osou v obci Lubeník je cesta II/532 Revúca – Jelšava. Na ňu nadväzujú cesty III/532-13 Lubeník - Chyžné a III/532-14 Lubeník – Sirk a početné miestne komunikácie. 3.13.2 Súčasný stav komunikačnej siete. Trasa cesty II/532 vykazuje v prieťahu cez obec množstvo bodových a líniových dopravných závad a nepriaznivo vplýva na obytné prostredie. Vzdialenosti napojenia miestnych komunikácií na cestu II/532 nezodpovedajú norme STN. Predpokladaný nárast intenzity dopravy na ceste II/532 do roku 2015: Sčítací úsek 02260 Ročný priemer motorových vozidiel za 24 h Rok osobné nákladné
jednostopové Spolu
1995 2010 2010 2015 obchvat 2015 obec
14 14 21 24 10
1636 1914 2497 2953 602
366 366 439 490 181
2016 2194 2957 3467 793
Sčítací úsek nevystihuje reálny počet vozidiel v obci, pretože medzi Slovmagom a SMZ Jelšava je intenzívne dopravné prepojenie zvyšujúce dvojnásobne intenzitu dopravy najmä v špičke. 3.13.3 Návrh cestnej komunikačnej siete Vzhľadom na to, že intenzita dopravy na ceste II/532 sa bude reálne zvyšovať, navrhujeme vybudovať cestný obchvat cesty II/532 v súlade s VÚC Banskobystrického kraja mimo obytné územie obce. Trasa obchvatu sa lokalizuje do priestorov medzi zastavanú časť obce a železničnú trať v dĺžke 1650 m. Doterajšia trasa cesty II/532, vedúca cez obec, bude na novú trasu napojená križovatkami so zaraďovacími a odbočovacími pruhmi severne a južne od zastavaného územia obce. Vzhľadom na zvýšenie dopravnej bezpečnosti navrhujeme: • odbočenie smerom na SLOVMAG vybaviť zaraďovacími a odbočovacími pruhmi, • napojenie cesty II/532-13 z Chyžného na navrhovaný obchvat riešiť jej predĺžením cca o 75 m Pre dotvorenie komunikačného systému a sprístupnenie novonavrhovaných lokalít sa navrhuje: • lokalitu nad ZŠ dopravne sprístupniť komunikáciou v dĺžke 220 m v kategórii MO 6/40 vo funkčnej triede C3 so šírkou uličného priestoru 10,0 m; • navrhovanú lokalitu bytových domov (3 x 18 b.j.) sprístupniť novou komunikáciou dĺžky 230 m v kategórii MO 8/40 vo funkčnej triede C2; - 30 -
• • • • •
k priľahlému okrsku rodinných domov zriadiť novú komunikáciu C3 dĺžky 160 m v kategórii MO 6/40 s ukončením kruhovým obratiskom; rekonštruovať komunikáciu (aj most cez riečku Muráň) do miestnej časti „Marvan“ na C3 a kategóriu MO 6/40 v dĺžke 320 m; v trase existujúcej poľnej cesty smerom na Chyžné zriadiť účelovú komunikáciu MOK 4/30 s výhybňami v dĺžke 490 m pre pohotovejšie spojenie oboch obcí; vzhľadom na uvažovaný rozvoj lokality rekonštruovať komunikáciu k lokalite Majer na C3 a funkčnú triedu MO 6/40 v dĺžke 310 m; z účelovej komunikácie, vedúcej do závodu SLOVMAG vylúčiť nákladnú dopravu a zriadiť chránený úrovňový priechod cez trať ŽSR.
3.13.4 Hromadná doprava Autobusová doprava tvorí podstatnú časť hromadnej dopravy. Jej súčasťou je medzimestská preprava a preprava pracovníkov do závodu SLOVMAG. Tu je vytvorená autobusová stanica. Súčasná intenzita autobusovej dopravy je nasledovná: Smer
počet liniek
počet spojov/24 h
Jelšava – Revúca Lubeník – Chyžné Lubeník – SLOVMAG Sirk
17 4 3
80 8 22
Zvýšenie súčasnej intenzity autobusovej prepravy sa nepredpokladá; vplyvom rozvoja intenzity osobnej automobilovej prepravy sa predpokladá jej mierny pokles. Zmeny lokalizácie autobusových zástavok sú podmienené výstavbou cestného obchvatu štátnej ceste II/532. Na nej sa navrhuje zastávka pri železničnej stanici a ďalšia na trase obchvatu vo vzdialenosti 600 m smerom na Revúcu. Zástavky by mali byť vybavené zastavovacími pruhmi, nástupnými ostrovčekmi a prístreškami. Obidve zastávky vyhovujú 500 metrovej dostupnosti zastavaného územia obce. Existujúce nevhodné usporiadanie autobusových zastávok pri križovatke súčasnej štátnej cesty II/532 (odbočka na SLOVMAG) sa rieši ich premiestnením smerom k obci, vybudovaním prístrešia na pravej strane komunikácie a zriadením zastavovacích pruhov a nástupných ostrovčekov. V centre obce na štátnej ceste III/532-13 smerom na Chyžné sa navrhuje zriadiť ľavý zastavovací pruh na voľnom priestranstve pred zdravotným strediskom. Ostatné plochy existujúcich zastávok môžu byť po realizácii obchvatu štátnej ceste II/532 použité podľa potreby ďalej ako zastávky alebo ako odstavné plochy. 3.13.5 Statická doprava Súčasný stav parkovacích plôch pred priemyselným areálom SLOVMAG vyhovuje. V starej zástavbe RD ako aj novej zástavbe v severnej časti obce je parkovanie osobných aut riešené na vlastnom pozemku. Návrh rieši parkovacie plochy pri starom sídlisku, pri novonavrhovaných bytových domoch a zariadeniach občianskej vybavenosti (podľa SŠN 73 61-10). 3.6.6 Pešie a bicyklové komunikácie Pre pešiu dopravu sa navrhuje: • dobudovať hlavný peší ťah pri navrhovaných bytových domoch pozdĺž zbernej komunikácie v dĺžke 1350 m; - 31 -
• •
od križovatky do závodu SLOVMAG v dĺžke 400 m; peší chodník k ďalšej autobusovej zastávke.
Po ľavom brehu toku Muráňa sa navrhuje priebežná cyklistická trasa s možným využitím koruny protipovodňovej hrádze. 3.13.7 Železničná doprava Juhozápadnou časťou zastavaného územia prechádza jednokoľajová trať č. 165 Plešivec – Muráň. V súčasnej dobe tu premáva 16 osobných vlakov v oboch smeroch. Výrazný rozvoj osobnej dopravy s nepredpokladá. Intenzita nákladnej dopravy je daná potrebami priemyslu pozdĺž železničnej trate. Jej zásadný rozvoj sa taktiež nepredpokladá. 3.13.8 Cestné ochranné pásma, hluk z dopravy Cestné ochranné pásmo je pre cesty II. triedy 20 m od osi komunikácie. Ochranné pásmo železnice je 60 m. Hlavným líniovým zdrojom hluku je automobilová doprava na ceste II/532. V roku 2015 po vybudovaní obchvatu sa bude hladina najvyššej prípustnej ekvivalentnej hodnoty hladiny hluku Laeg= 65 dB (A) nachádzať 18 m od osi navrhovaného obchvatu. Hladina hluku Laej= 60 dB (A) bude vo vzdialenosti 40 m. Hluk zo železničnej dopravy je vzhľadom na nízku intenzitu dopravy minimálny. 3.13.9 Služby motoristom. Pre širšie spádové územie je vytvorená pobočka Colného úradu – Lubeník za autobusovou stanicou. Vyhovuje aj perspektívnemu nárastu colných služieb. Pre potreby motoslužieb je navrhovaná výhľadová plocha pod Majerom (čerpacia stanica, servis a pod.). 3.14 Verejné technické vybavenie 3.14.1. Zásobovanie pitnou vodou Súčasný stav Lubeník v súčasnosti nemá vodovodnou sieťou pokrytú celú obec, z toho vyplýva, že nie sú všetky nehnuteľnosti napojené na verejnú sieť. Napojených je 1240 obyvateľov, prostredníctvom 183 prípojok. Rozvodná sieť je liatina. Potreba vody pre ostatné obyvateľstvo je zabezpečovaná z vlastných vodných zdrojov – studní. Zdrojom vody pre Lubeník a ďalšie obce je záchyt viacero prameňov, s následným výtlakom do jednotlivých vodojemov. Voda pre obec je zabezpečovaná z Muránskeho skupinového vodovodu (MSV), ktorý je zásobovaný z troch samostatných vodných zdrojov (celková výdatnosť 78 l/s) a to Tisovec Horný o výdatnosti 15 l/s, Tisovec Dolný o výdatnosti 18 l/s a Prameňa pod Hradom o výdatnosti 45 l/s. Podľa údajov VVaK Revúca v predchádzajúcom sledovanom období bolo pre domácnosti dodaných 61,0 tis. m3/rok vody, pre poľnohospodárstvo 1,0 tis. m3/rok, priemysel 41,0 tis. m3/rok a v kategórii ostatní bolo dodaných 15,0 tis. m3/rok pitnej vody. Spolu bolo dodané 118,0 tis. m3/rok vody, čo značí že denné maximum činilo v priemere 323, 3 m3/d vody. Prívodným potrubím je voda dopravovaná do vodojemu Lubeník - Chyžné o objeme 2 x 250 m3 z ktorého je zásobovaný Lubeník, Chyžné a Revúcka Lehota. Kóta dna VDJ je 345,0 m. n. m. a max. hĺbka 350,0 m. n. m. Zásobný rad je spoločný pre Chyžné a Lubeník. Nároky Slovmag - u Lubeník na pitnú vodu sú zabezpečované z verejného vodovodu. - 32 -
Straty v potrubí predstavovali hodnotu 35,0 tis. m3/rok vody. V niektorých častiach v súčasnosti sú nevyhovujúce tlakové pomery v rozvodnej sieti, ktoré je nutné riešiť. V blízkej budúcnosti je potrebné uvažovať s rekonštrukciou nevyhovujúcej siete. Vo väčšine ostatných vodných zdrojov – studní voda podľa rozborov hygienickým normám nevyhovuje. Na dôvažok hrozí, že počas dlhotrvajúcich suchých období bude výdatnosť studní deficitná vplyvom poklesu spodných vôd. Odporúčame zbývajúcu časť obce napojiť na uvedený skupinový vodovod na pitnú vodu pre potreby samotnej obce aj iných odberateľov. Návrh riešenia Systémovým riešením nepriaznivého stavu zdrojov vody MSV by bolo realizovať : Zachytenie a využitie prameňa Pasterník v Muráni o výdatnosti cca 20 l/s a vrtu HK-1 o výdatnosti 10 l/s; Rozšírenie vodných zdrojov z náplavov Muráňky pod Muránskou Dlhou Lúkou. Posledne menovaný vodný zdroj by sa využíval ako doplnkový vodný zdroj v čase minimálnej výdatnosti vodných zdrojov v Muráni. Potreba vody do roku 2015: 1.Obyvateľstvo: Potreba vody je vypočítaná podľa Úpravy MP SR č. 477/99-810 z 29 februára 2000 na výpočet potreby vody pri navrhovaní vodovodných a kanalizačných zariadení a posudzovaní výdatnosti vodných zdrojov. Podľa demografických údajov získaných na základe prieskumu a podľa údajov Obecného úradu bola určená celková potreba vody pre návrhové obdobie roku 2015. Potreba vody pre bytový fond : max. počet obyvateľov 1500 A. špecifická potreba pitnej vody - 145 l/os/deň, (uvažuje sa pre byty ústredne vykurované s ústrednou prípravou teplej vody a vaňovým kúpeľom - 70 % bytového fondu) B. špecifická potreba pitnej vody - 135 l/os/deň, (uvažuje sa pre byty s lokálnym ohrevom teplej vody a vaňovým kúpeľom - 20 % bytového fondu) C. špecifická potreba pitnej vody - 100 l/os/deň, (ostatné byty pripojené na vodovod so sprchovacím kútom - 10 % bytového fondu) Qp = (1500 x 145) x 0,7 + (1500 x 135) x 0,2 + (1500 x 100) x 0,1 Qp = 152 250 l/d + 40 500 l/d + 15 000 l/d = 207 750 l/d = 207,75 m3/d = 2,40 l/s. 2.Občianska a technická vybavenosť: špecifická potreba pitnej vody - 25 l/o/deň pre obce s počtom obyvateľov do 5 000 Qp = 1500 x 25 l/d = 37 500 l/d = 37,5 m3/d Qp = 0,43 l/s 3. Iní odberatelia ( Slovmag, živnosti, remeselné služby ) predpokladaný odber: Qp = 500 000 l/d = 500,0 m3/d = 5,8 l/s 4.Celková potreba vody: Qp = 707 750 l/d = 707,75 m3/d = 29,49 m3/h = 8,20 l/s Qm = Qp x kd = 2,83 x 1,6 = 4,53 l/s = Iní odberatelia
6,94 l/s =
391 392 l/d = 391,39 m3/d 600 000 l/d = 600,00 m3/d - 33 -
SPOLU Qm
11,47 l/s =
991 392 l/d = 991,39 m3/d 704 505 l/d = 704,51 m3/d
Qh = Qm x kh = 4,53 x 1,8 = 8,15 l/s = Iní odberatelia 10,62 l/s = 917 412 l/d = 917,41 m3/d SPOLU Qh 18,77 l/s = 1 621 728 l/d = 1 621,73 m3/d
kde: Qp = celková priemerná denná potreba vody Qm = maximálna denná potreba vody Qh = maximálna hodinová potreba vody Potreba vody v návrhovom období oproti súčasnej potrebe sa zdvojnásobí, čo značí to, že bude potrebné vykonať opatrenia uvedené v začiatku kapitoly v časti návrh riešenia. Výpočet potrebnej akumulácie: V zmysle platných noriem odporúčaná veľkosť vodojemu sa pohybuje v rozmedzí 60 až 100 % z Qm. Qm = 11,47 l/s = 991,39 m3/d Chyžné a Revúcka Lehota Qm = 4,03 l/s = 348,43 m3/d SPOLU: Qm = 15,50 l/s =1339,82 m3/d V = 1 339,82 x 0,6 = 803,9 m3/d Obec Lubeník je napojený na vodojem Lubeník - Chyžné o objeme 2 x 250 m3 z ktorého sú zásobované obce Chyžné a Revúcka Lehota. Pre potreby akumulácie predpokladaného množstva vody navrhujeme vybudovať vodojem o objeme 2x150 m3 s lokalizáciou vedľa jestvujúceho vodojemu. Po technickej aj objemovej stránke navrhované riešenie bude vyhovujúce aj výhľadovo ako zásobáreň pitnej vody. 3.14.2. Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd Súčasný stav V súčasnosti v obci Lubeník v novej časti je vybudovaný jednotný kanalizačný systém s možnosťou prečistenia odpadových vôd v mechanickej čistiarni odpadových vôd s kapacitou 250 m3/deň, ktorej prevádzka pre zastaranosť technológie je náročná a výsledky čistenia sú nepriaznivé. Napojených je ( cca 1180 ) obyvateľov. Zostávajúca časť obyvateľov obce je odkanalizovaná individuálne do žúmp, ( ktoré sú vo väčšine prípadov z technického hľadiska nevyhovujúce) resp. priamo do potoka. Netesnosť žúmp resp. problémy s vývozom ich obsahu a priame vypúšťanie odpadových vôd znečisťuje podzemné vody a vody v potoku. K zabráneniu znečisťovania povrchových a podzemných vôd a zachovania kvalitného životného prostredia oblasti je potrebné riešiť komplexné odkanalizovanie obce a vyprodukované odpadové vody prečistiť pred ich vypustením do recipientu. Čistiareň odpadových vôd Odpadové vody Lubeníka sú čistené v mechanickej čistiarni odpadových vôd s kapacitou 250 m3/deň, ktorá je lokalizovaná na pravom brehu Kozieho potoka. Recipientom je Kozí potok. Pre čistenie odpadových vôd zo Slovmag - u je v areáli vybudovaná mechanicko- 34 -
fyzikálna ČOV, kde po mechanickom prečistení dochádza k odstráneniu znečistenia a to hlavne nerozpustných látok a z časti aj organického znečistenia vo forme BSK. Návrh riešenia Navrhujeme v zbývajúcej časti obce nad železničnou traťou kompletne dobudovať delenú splaškovú kanalizačnú sieť, ktorá by zabezpečila odvedenie splaškových vôd do novonavrhovanej ČOV č.1, na ktorú je spracovaná PD a vydané stavebné povolenie. Situovaná je v bezprostrednej blízkosti stávajúcej ČOV. ÚPD navrhuje rezervnú plochu za železnicou pre perspektívne odsunutie ČOV mimo obytnú plochu.Odkanalizovanie územia je rozčlenené do dvoch etáp. Vzhľadom na rozsiahlosť investície a jej finančnú náročnosť sa celý kanalizačný systém oblasti rozdeľuje do samostatných stavieb, ktoré po zrealizovaní môžu byť ihneď uvedené do prevádzky. stavba : "Lubeník - ČOV a kanalizácia I. etapa " V rámci tejto stavby sa plánuje zrealizovať čistiareň odpadových vôd o kapacit 650 EO a hlavný kanalizačný zberač. Stavba zabezpečuje možnosť priameho napojenia obyvateľstva žijúcich pozdĺž hlavného zberača a prepojenie jestvujúceho kanalizačného systému na novú ČOV. II. stavba : "Lubeník -kanalizácia II. etapa – rozšírenie na počet 1300 EO" Stavba zabezpečuje postupné (podľa priebehu výstavby) napájanie obyvateľov obce Lubeník na kanalizáciu a na ČOV. V návrhu ÚPN sa uvažuje s napojením všetkých domov a objektov technickej a občianskej vybavenosti na verejnú kanalizáciu. Trasovanie novonavrhovanej kanalizácie bude v krajniciach ulíc, resp. v ich polovici. Pri štátnej ceste bude kanalizačné potrubie uložené mimo cestného telesa. Vo väčšej časti povedie v súbehu s vodovodným potrubím v osovej vzdialenosti 80 cm od vodovodu smerom do vozovky. Na kanalizačnú sieť navrhujeme napojiť všetkých producentov znečistenia. Pred zaústením dažďových vôd z komunikácií a ostatných plôch do vodných tokov je nevyhnutné ich odsedimentovať resp. mechanicky prečistiť – lapače, so súčasným zachytávaním príp. ropných látok. Hlavný kanalizačný zberač navrhujeme z PVC rúr DN 600 mm. Napojí sa na ČOV a jeho trasa je volená tak aby bolo možné ju prepojiť na jestvujúcu kanalizáciu. V časti obce južne pod železničnou traťou z titulu konfigurácie terénu a obtiažneho napojenia na ČOV č.1, odporúčame vybudovať malú čistiareň ČOV č. 2 BIO CLEANER typu BC 250 EO, ktorá je určená pre likvidáciu izolovaných zdrojov odpadových vôd, tj. skupinka rodinných domov, malé obce. Parametre vyčistenej vody na odtoku umožňujú jej využitie ako zdroja požiarnej vody v horských oblastiach, prípadne ako vodu zálievkovú, pre zalievanie parkov, záhrad a vozoviek. So súhlasom vodohospodárskeho orgánu je možné túto vodu vypúšťať do recipienta (vodného toku), dažďovej kanalizácie či trativodu. Veľmi perspektívne je použitie týchto čistiarní v decentralizovaných kanalizačných systémoch ako lokálnych čistiarní. Týmito systémami sa rozumie ako klasická gravitačná, tak i tlaková či vákuová kanalizácia. Pri dodržaní projektovaného vstupného zaťaženia výrobca garantuje nasledujúce parametre: PARAMETER BSK5
BIO CLEANER 15 mg/l
ChSK
55 mg/l
NL
20 mg/l
N-HH
5 mg/l
P
3 mg/l - 35 -
Alternatívnym riešením odkanalizovania územia pod traťou je prečerpávanie splaškov do ČOV č.1, resp. vybudovanie tlakovej kanalizácie v uvedenej lokalite. Výpočet množstva splaškových vôd rok 2015 Celkový prítok na ČOV z obce: Pri posudzovaní minimálnych a maximálnych odtokov splaškových vôd sa použili koeficienty podľa tab.č.1 STN 73 67 01 - Stokové siete a kanalizačné prípojky. Qp = 152 250 l/d + 40 500 l/d + 15 000 l/d = 207 750 l/d = 207,75 m3/d = 2,40 l/s. Obec Lubeník: • -Minimálny odtok splaškových vôd : 207,75 m3/d /24 x kmin = 5,62 m3/h • -Priemerný odtok splaškových vôd : 207 750 l/deň = 207,75 m3/d = 2,40 l/s • -Maximálny odtok splaškových vôd :207,75 m3/d /24 x kh = 18,18 m3/h kmin = 0,65 kh = 2,10 Celkové ročné množstvo splaškových vôd: 207,75 m3/d x 365 = 75 829,0 m3/r Celodenná produkcia BSK5: 1500 obyv.x 60 g/obyv. deň = 90 000 g/d = 90,0 kg/d Požadované parametre ČOV pre jednotlivé ukazovatele je: BSK5 - 95 % CHSK - 95 % NL - 93 % NH4- 95 % Z týchto údajov je zrejme, že znečistenie vypúšťaných vôd z ČOV I. a II. etapy vyhovuje ukazovateľom prípustného stupňa podľa prílohy č.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.242/1993 Z.z. Na kanalizačnú sieť navrhujeme napojiť všetkých producentov znečistenia, ( mimo Slovmag-u ) ale napojiť ich až v druhej etape na ČOV. Pre ich napojenie platí, že musia predchádzať predčisteniu pred ich zaústením do kanalizácie. 3.14.3. Vodné toky a nádrže Cez obec preteká čiastočne upravený potok Muráň. Upravené koryto v tvare lichobežníka je od odkaliska pozdĺž závodu v dĺžke 1600 m a v náväznosti na túto úpravu, koryto bolo preložené pozdĺž nádrže Miková v dĺžke 1400 m. Pod a nad touto úpravou potok preteká neupraveným korytom, z ktorého za vyšších vodných stavov sa voda vylieva a zaplavuje okolité územia. Najväčšie prietoky cez územie obce sú zaznamenávané na jar, najmenšie koncom leta a začiatkom jesene. Čistota vody odpovedá požiadavkám na povrchové toky. Je potrebné upraviť koryto Muráňa v dĺžke cca 4,5 km na Q100 ročný prietok s korytom lichobežníkovitého profilu so šírkou dna 10 m. Kozí potok ktorý preteká vo východnej časti Lubeníka a ústi z ľavej strany do Muráňky je upravený od ústia v dĺžke cca 0,5 km. Suchý potok ktorý preteká v západnej časti Lubeníka ústi taktiež z ľavej strany do Muráňa je upravený od ústia po futbalové ihrisko na Q100 (4,5 m3/s). Odporúčame upraviť uvedený tok až po koniec intravilánu obce. Na pravej strane Muráňa sa nachádza akumulačná vodná nádrž Miková. V súčasnosti slúži ako zásobáreň úžitkovej vody hlavne v období deficitu pre SLOVMAG Lubeník a SMZ Jelšava. Jej úžitkový objem je 950,0 tis. m3 a zátopová plocha je 0,4 km2. Voda do nádrže je privádzaná z Muráňa nad stupňom pri Mokrej Lúke. - 36 -
3.14.4. Energetika a energetické zariadenia Lubeník je zásobovaný elektrickou energiou z dvojitého primárneho 22 kV vzdušného vedenia č. 238 a 563 a z vedenia č. 264, z ES 110/22 kV Lubeník. Napájanie samotného sídla je realizované 22 kV vzdušnou prípojkou prostredníctvom piatich 22/0,4 kV trafostaníc, zásobujúcich súčasnú bytovú aj občiansku zástavbu. ŽSR a firma AMAG má vlastnú trafostanicu, ktorá nie je zahrňovaná do bilancií v obci, nakoľko uvedené trafostanice nie sú prepojené sekundárnym vedením a nedodávajú elektrickú energiu pre obec. Územím prechádzajú ďalšie 22 kV vedenia č: 232, 256, 263, 367, 383 a 110kV vedenia č: 6766, 6869, 6870, 7765. ES 110/22 kV Lubeník je napájaná110kV vedeniami č: 6766 Dobšiná – Lubeník a 7765 Rimavská Sobota – Lubeník . ES 110/22 kV Miková je napájaná110kV vedeniami č: 6869 a 6870 z ES Lubeník . Trafostanice: Označenie T1 T2 T3 T4 T5 Spolu:
Výkon
Umiestnenie
400
Centrum obce
250 160 250 160 1220
Pri malom ihrisku Pri štadióne Vo východnej časti obce Pri železničnej stanici
Trafostanice nezahrňované do bilancií: Označenie TAMAG TŽSR Spolu
Výkon (kVA) 250 400 650
Umiestnenie Pri železničnej trati Pri železničnej trati
Dodávka elektrickej energie pre jednotlivých odberateľov v obci je vykonávaná verejným NN vzdušným rozvodom AlFe6 na betónových a v menšej miere aj drevených stožiaroch v blízkosti verejných komunikácií a z časti aj kábelovým vedením. SO a VO sú napojení podzemnými kábelovými rozvodmi. Vedenie tvorí zokruhovanú sieť s výbežkami pre vzdialenejšie lokality obce. Sieť pri súčasnom odbere pracuje spoľahlivo a dodáva potrebný príkon bez väčších úbytkov napätia. Verejné osvetlenie tvoria výbojkové svietidlá upevnené na výložníkoch a stĺpoch sekundárnej siete. Najväčším odberateľom je obyvateľstvo, využívajúce energiu pre svetlo a domáce spotrebiče. Plynofikácia obce podstatne znížila zaťaženie siete najmä zo strany odberateľov z radov obyvateľstva. Transformátory T1 až T5 sú prevádzkované energetickým podnikom a v súčasnosti je stav napäťových pomerov v obci pomerne vyhovujúci. V najbližšom období v obci nenavrhujeme vykonať žiadnu rekonštrukciu, resp. generálnu opravu NN siete., ale vzhľadom na urbanistický návrh je potrebné uvažovať so zaústením ďalších trafostaníc. - 37 -
Potreba elektrickej energie – návrh: Výpočet potreby elektrickej energie je vykonaný v zmysle pravidiel pre elektrizačnú sústavu č.2/82 a dodatkov z roku 1990. V zmysle tab. 3. citovaných pravidiel v riešenom území do roku 2015 stanovujeme tri stupne elektrizácie: • A s merným zaťažením 1,7 kVA/b.j. na vývodoch NN a 1,5 kVA/b.j. na DTS pre 75 % rodinných domov v čom je zahrnuté osvetlenie, používanie drobných el. spotrebičov; • B2 s merným zaťažením 3 kVA/b.j. na vývodoch NN a 2,6 kVA/b.j.na DTS pre 15 % RD, v čom je zahrnutý stupeň B1 + príprava TÚV elektrickou energiou; • C1 s merným zaťažením 7 kVA/b.j. na vývodoch NN a 6,5 kVA/b.j.na DTS pre 10 % RD, v čom je zahrnutý stupeň B2 + vykurovanie el. energiou zmiešané (priame a akumul.); Potreba elektrickej energie pre vybavenosť sa podieľa na maxime zaťaženia obytného súboru asi 20 % v špičke u kategórií A a B1, u kategórie B2 asi 30 % a u kategórie C1 asi 40 %; V zmysle uvedeného merné zaťaženie v kategórii: • A bude 2,04 kVA/b.j. na vývodoch NN a 1,8 kVA/b.j. na DTS • B2 s merným zaťažením 4,03 kVA/b.j. na vývodoch NN a 3,51 kVA/b.j. na DTS a • C1 s merným zaťažením 9,80 kVA/b.j. na vývodoch NN a 9,10 kVA/b.j. na DTS Bytový fond a občianska vybavenosť: Pre 507 b.j. do roku 2015 vrátane občianskej vybavenosti potreba elektrickej energie bude: Sbnrdov = Sbrd .nrd . 0,75 = 1,80 x 507 x 0,75 = 684 kVA Sbnrdov = Sbrd .nrd . 0,15 = 3,51 x 507 x 0,15 = 267 kVA Sbnrdov = Sbrd .nrd . 0,10 = 9,10 x 507 x 0,10 = 461 kVA ------------------------------------------------------Spolu 1412 kVA Pre ČOV – celkový inštalovaný príkon SČOV Výroba, podnikateľská sféra, účelové org.: SVUP =
33 kVA
30 kVA
SMAX = Sbn + SVUP + SČOV + straty 1475 kVA Výpočet distribučných 22/0,4 kV transformovní: Pri 75 %nom zaťažení inštalovaný výkon DTS bude: SMAX SDTS = ---0,75
1475 = ---- = 0,75
1977 kVA
Návrh riešenia Odber elektrickej energie sa skladá z potrieb rodinných domov, občianskej vybavenosti a podnikateľských aktivít. Pre zabezpečenie požadovanej potreby elektrickej energie pre uvažovaný rozvoj sídla navrhujeme: a) rekonštruovať transformačné stanice T2,3,4,5 a osadiť transformátormi o výkone á 400 kVA; b) vybudovať vonkajšiu sekundárnu sieť vzdušným vedením (viď grafickú časť) - 38 -
podľa urbanistického návrhu; c) v lokalitách navrhovanej výstavby osadiť na výložníkoch a stĺpoch sekundárneho vedenia upevnené výbojkové svietidlá vonkajšieho osvetlenia komunikácií. 3.14.5. Zásobovanie teplom Súčasný stav V riešenej obci je odber a dodávka tepla pre potreby vykurovania a prípravu TÚV uskutočňovaná nasledovne: RD len z lokálnych tepelných zariadení na báze spaľovania prevažne plynných palív. V súčasnosti už v zanedbateľnom množstve je zastúpené vykurovanie a príprava TÚV na báze pevných palív (hnedé uhlie, koks, drevo),resp. v malej miere elektrickou energiou. Zariadenia občianskej vybavenosti sú zásobované teplom z blokových kotolní a okrskovej kotolne. Vo výhľade sa súčasný decentralizovaný spôsob prípravy tepla a TÚV zachová. Plynofikácia obce veľkou mierou prispela k doriešeniu situácie v zásobovaní teplom. Stávajúce zdroje tepla u vybavenosti slúžia prevažne len pre jeden, príp. dva objekty v bezprostrednej blízkosti. Nejedná sa o centrálne zdroje tepla. Návrh riešenia Súčasný stav v zásobovaní teplom navrhujeme ponechať. Predpokladáme komplexnú zmenu štruktúry používaných palív v prospech ušľachtilých palív. Vykurovanie novonavrhovaných objektov OV, poľnohospodárstva, podnikateľských aktivít bude na báze spaľovania zemného plynu. Jednotlivé odbery pri rozširovaných objektoch budú kryté z rezerv vlastných kotolní, prípadne ich rozšírením a zväčšením ich kapacity. Celkovú spotrebu tepla pre ÚK a prípravu TÚV do roku 2015 stanovujeme pre vonkajšiu tepelnú oblasť – 18 0 C s tepelným príkonom 9,045 kW (t)/ b.j. u BD a 10,7 kW (t)/ b.j. u RD. Pre vybavenosť budeme uvažovať s potrebou 20 % z potrieb pre byty všeobecne. Bilancia potreby tepla : Pre 507 b.j. do roku 2015 v členení 307 b.j. v BD + 14 b.j. v nadstavbe a 186 b.j. v RD, tepelný príkon bude: QB BD = 321 x 9,045 = 2 903 kW (t) QB RD = 186 x 10,7 = 1 990 kW (t) QB BD+RD = = 4 893 kW (t) QVYB = 4 893 x 0,2 = 979 kW (t) QSPOLU = = 5 872 kW (t) Ročná potreba tepla : - Bytový fond 3,6 x 4 893 x 2 000 = 35,23 TJ/rok - Vybavenosť sídla 3,6 x 979 x 1 600 = 5,64 TJ/rok - Spolu QROK = 40,87 TJ/rok Potrebný príkon pre BD,RD a OV bude pokrytý zo stávajúcich zdrojov tepla. Realizácia prípadných nových kotolní, resp. rekonštrukcia jestvujúcich kotolní má byť v časovom súlade s termínmi realizácie príslušných objektov. 3.14.6. Zásobovanie plynom Súčasný stav Obec je plynofikovaná. Plynofikácia bola realizovaná v rokoch 1989-91. Obec je - 39 -
napojená VTL prípojkou DN 100, PN 4,0 MPa o dĺžke cca 50 m na jestvujúci VTL plynovod Bohúňovo – Revúca DN 200, PN 4,0 MPa cez RS 1 200 VTL/STL s jej umiestnením pri severozápadnom okraji obce. Z uvedeného plynovodu je vybudovaná VTL prípojka pre Slovmag Lubeník DN 100, PN 4,0 MPa s vlastnou RS a VTL prípojka pre obec Chyžné DN 80, PN 4,0 MPa taktiež pre vlastnú RS. Návrh riešenia. Súčasný stav je vyhovujúci i pre návrhové obdobie, z ktorého sa bude odvíjať i plynofikácia pre novonavrhované objekty RD,OV a podnikateľské subjekty v obci. Miestna sieť je vytvorená kombináciou STL a NTL plynovodov na ktoré nadväzuje návrh nových sietí. Stav obyvateľstva a bytového fondu Základné údaje o súčasnom a výhľadovom stave obyvateľstva a bytového fondu vychádzajú z evidencie obecného úradu a z voľných disponibilných plôch pre RD. Uvažujeme so 100 % plynofikáciou BD a 90 % - nou plynofikáciou RD a OV. RRok Počet RD
2015 Obyv.
632 BBD + nadst. 868 SPOLU 1 500
Bytov 186 321 507
Štruktúra spotreby plynu v RD Nm3/hod
Hod. a ročná potreba plynu Príprava jedál – varenie Príprava TÚV Vykurovanie rodinných (RD) Spolu RD:
tis. m3/rok
0,15 x 186 x 0,9 = 25,1 0,20 x 186 x 0,9 = 33,5 1,15 x 186 x 0,9 = 192,5
150x186x0,9 = 25,1 400x186x0,9 = 66,9 3850x186x0,9 = 644,5
1,50 x 186 x 0,9 = 251,1
4400x186x0,9 = 736,5
Štruktúra spotreby plynu v BD Hod. a ročná potreba plynu Príprava jedál – varenie Príprava TÚV Vykurovanie BD Spolu BD Celkom RD+BD + nadstavby Ostatní odberatelia Obec Lubeník
Nm3/hod 0,15 x 321 x 1 = 48,2 0,20 x 321 x 1 = 64,2 1,00 x 321 x 1 = 321,0 1,35 x 321 x 1 = 433,4
tis. m3/rok 150x321x1 = 48,2 400x321x1 = 128,4 1800x321x1 = 577,8 2350x321x1 = 754,4
684,5 m3/h 511,0 m3/h
1 490,9 tis. m3/rok 971,0 tis. m3/rok
1 195,5 m3/h
2 461,9 tis. m3/rok
Pre stanovenie odberu množstva plynu boli použité Smernice GR SPP č. 15/2002, ako aj údaje OcÚ v Lubeníku. Miestne plynovody sú navrhované tak, aby boli schopné zabezpečiť dodávku - 40 -
plynu aj pri zvýšenom náraste spotreby než je uvažovaný. Návrh riešenia V novonavrhovanej časti RD, OV, príp. BD vybudovať STL rozvod plynu v nadväznosti na jestvujúci rozvod s domovými prípojkami a regulátormi plynu STL/NTL. Vybudovať STL rozvody plynu pre plynofikáciu kotolní na tuhé palivo. 3.14.7. Telekomunikácie a miestny rozhlas Lubeník je súčasťou PO Rožňava. Miestne rozvody sú tvorené kombinovane podzemnými kábelmi, vzdušným vedením FeZn, resp. závesnými káblami. Nadzemné vedenie je na drevených podperných stĺpoch. Domové prípojky sú realizované obdobne vzdušným vedením. Telekomunikácie spracovali projekt rozšírenia miestnych sietí, na ktorý je vydané územné rozhodnutie. Miestnu sieť je potrebné rozšíriť z pohľadu súčasného stavu aj z hľadiska návrhu. Existujúca ústredňa v obci nie je digitalizovaná. Obcou prechádza OOK (oblastný optický kábel) Rožňava – Revúca, s vyvedením na telefónnu ústredňu v Lubeníku. V rámci novej výstavby sa telekomunikačné rozvody prevedú úložnými kábelmi s vazelínovou zábranou proti vlhkosti typu TCEPKPFLE s priemerom žíl plynúcich z útlmového plánu. Trasy navrhnúť s ohľadom na ostatné inžinierske siete v zmysle platnej priestorovej normy Telefónnu sieť v novonavrhovaných lokalitách sústrediť do jedného sústreďovacieho bodu s umiestnením na pozemku cca 4 m2 s prístupom z verejnej komunikácie. Bytové stanice sú dimenzované na navrhnutú telefonizáciu, t.j. 2 páry na byt a pri nebytových staniciach podľa požiadaviek zákazníkov 2 až 3 násobok dopytu v čase prípravy výstavby telefónnej siete. Bilancia potreby HTS - potreba prípojok v sídle k roku 2015 : Pre 507 bytových jednotiek ............... 507 HTS vybavenosť 30 % z bytového fondu..… 152 HTS Priemysel, podnikat.subjekty,................... 22 HTS poľnohospodárstvo ......................... 7 HTS urbanistická rezerva ....................... 11 HTS C e l k o m ......................... 699 HTS
• • • •
Návrh riešenia Do roku 2015 navrhujeme: dobudovať jestvujúcu miestnu sieť na uvažovanú kapacitu HTS, s 10 % káblovou rezervou počtu párov žíl; presmerovať časť vonkajšieho telefónneho rozvodu a prispôsobiť podľa požiadaviek novonavrhovanej bytovej výstavby; jestvujúca telefónna sieť je realizovaná v prevažnej miere nevyhovujúcim vzdušným vedením, treba uvažovať s jej rekonštrukciou a rozšírením na rozvody káblové, uložené v zemi; v prípade kabelizácie telefónneho rozvodu súbežne ukladať vodiče pre rozvod káblovej televízie.
Miestny rozhlas Miestny rozhlas v obci je prevedený vzdušne na konzolách. Stožiare sú oceľové, - 41 -
do výšky 7.5 m nad zemou. Reproduktory prevažne 6 a 12 W sú rozmiestnené tak, aby nevznikali zázneje. Vedenie je na oboch koncoch chránené proti podpätiu bleskoistkami. Z hľadiska funkčnosti bude plne vyhovovať aj v ďalšom období až do času, pokiaľ odovzdávanie informácií v obci nebude na báze miestnej výmeny informácií z centra na Obecnom úrade. Návrh riešenia V miestach novonavrhovanej zástavby v prípade potreby osadiť ďalšie reproduktory. 3.15 Starostlivosť o životné prostredie Na riešenom území sa nachádzajú stacionárne i pohybujúce sa zdroje znehodnocovania ovzdušia, pôdy, podzemných vôd, zdroje nadmerného hluku a vibrácie ktoré spolupôsobia aj s externými zdrojmi. Čistota ovzdušia: Hlavným zdrojom znečistenia je Slovmag, a. s. Lubeník a SMZ Jelšava, ktorí realizovali ekologické investičné akcie a ďalej znižujú emisie. Podmienkou ďalšieho rozvoja obce je ich zníženie na normou povolené koncentrácie. Sídlo je plynofikované a ako aj jeho ďalší rozvoj. Značný podiel na znečistení ovzdušia má cestná doprava na ceste II / 532 prechádzajúca obcou. ÚPD navrhuje jej preložku na okraj sídla. Hluk a vibrácie: Hlavným zdrojom hluku je nákladná a osobná hromadná doprava na ceste II / 532. Navrhovaná preložka súbežne so železnicou sústreďuje zdroje do jednej línie a teda logaritmicky znižuje intenzitu hluku oboch zdrojov. Od obytnej funkcie je znižovaný hluk výsadbou izolačnej zelene. Železničná vykládka ostáva na pôvodnom mieste. Čistota vody: Hlavným zdrojom znečisťovania podzemných a povrchových vôd je Slovmag, a. s. a samotná obec. Lokálnymi zdrojmi znečistenia pôdy, spodných vôd a recipientu sú aj žumpy a septiky v starej časti sídla, kde dochádza k ich presakom a zmyvom. Kanalizačná sieť vybudovaná v novej časti je navrhovaná na rozšírenie do celého sídla. Odpadové vody z kanalizačnej siete sú prečisťované v mechanickej ČOV, ktorá je nepostačujúca. Návrh na dobudovanie kanalizácie vychádza z predpokladov vybudovania aj novej ČOV pod sídlom na ľavej strane Muráňky s ochranným hygienickým pásmom 40 m. Na čistenie odpadových vôd v Slovmag, a. s. je vybudovaná vlastná ČOV. Na znečistení sa podieľa aj hospodársky dvor, ktorý do návrhového obdobia musí byť upravený tak, aby nedochádzalo k porušovaniu hygienických predpisov. Navrhujeme previesť úpravu dvora a dielní tak, aby nedošlo k presaku ropných produktov a čistiacich prostriedkov do spodných vôd. Podobne je treba zabezpečiť priestranstvá garáží. Leteckú aplikáciu priemyselných hnojív a pesticídov navrhujeme použiť len pri možnosti dodržania izolačnej vzdialenosti od vodného toku. Hygiena obce Zber komunálneho odpadu: • pre rodinné domy sú k dispozícii malé KUKA nádoby, • pre bytové domy sú k dispozícii KUKA kontajnery. Komunálny odpad odvážajú Komunálne služby mesta Revúca na skládku v Mokrej Lúke; po ukončení činnosti tejto skládky sa zriadi nová riadená regionálna skládka pre - 42 -
okolité obce (včítane mesta Revuca) v k. ú. obce Lubeník, lokalita Prídel so životnosťou 12 rokov. Vo výhľade sa predpokladá organizácia separovaného zberu. Technologický odpad závodu SLOVMAG a Poľnodružstva sa likviduje v rámci technológie výroby a nezaťažuje komunálne odpadové hospodárstvo. 3.16 Prvé poradie výstavby Výstavba, prestavba a rekonštrukcia sídelného útvaru je rozdelená do dvoch základných etáp: 1. etapa – približne r. 2006, 2. etapa – približne r. 2015. Prvá etapa predstavuje realizáciu investičných zámerov vo všetkých častiach sídla a ich všetkých funkčných zónach pre 1 400 obyvateľov. V prvej etape je navrhovaných 49 bytov, vo forme bytových domov (14) a rodinných domov (23) a komplexné zabezpečenie technickou infraštruktúrou, dopravou a občianskym a športovo – rekreačným vybavením. Etapizácia je zobrazená vo výkrese č. 6. 3.17 Vyhodnotenie perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely. Úvod Územný plán obce Lubeník je vypracovaný po rozhodnutí o zrušení stavebnej uzávery na základe schváleného zadania. Jeho samostatnou prílohou je vyhodnotenie perspektívneho použitia PPF na nepoľnohospodárske účely do r. 2015. Základné východiskové podklady: -
hranice zastavaného územia k 1.1.1990 (VKM Lubeník-KU Revúca) druhy pozemkov (VKM Lubeník-KU Revúca) priebeh hraníc BPEJ (VKM Lubeník-KU Revúca) identifikácia hydromelioračných zariadení / SVP š.p.,Oz Hydromeliorácie Bratislava, OcU Lubeník/ stupeň kontaminácie PPF/ VUPOP, reg. pracovisko B. Bystrica/
Prírodné podmienky: Chotár o veľkosti 582 ha leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria (oblasť Revúcka Vrchovina) na nive v doline Muráňa. Východná časť chotára je na terasovej plošine, západnú, zalesnenú vrchovinnú časť tvoria fylity, granity a horniny mladších prvohôr. Vyskytujú sa tu ložiská magnezitu ( mocnosť 60 – 150 m ). Obec patrí do ekolog. najviac zaťažených lokalít na Slovensku. Pôda je piesočnato – hlinitá, v nivnej časti hlinitá. Pôdy sú prevážne hnedé, nenasýtené na stredne ťažkých zvetralinách rôznych hornín. Svahové časti terénu sú stredne až silne náchylné na eróziu. Poľnohospodárske pôdy sú málo až stredne produkčné, lesné pôdy sú produkčné. Kotlinová klíma je mierne chladná, mierne suchá až vlhká s miernou zimou a s inverziou teplôt. - 43 -
Priemerné teploty v januári –3,5 až –6 °C, v júli 20 až 24 °C. Ročné zrážky dosahujú 600 – 850 mm. Snehová pokrývka pretrváva 60 až 80 dní, mocnosti 20 až 30 cm. Premŕzanie pôdy je priemerne do hĺbky 35 cm a extrémne do 90 cm. Prevládajúcim smerom vetrov je SZ, v smere údolia Muráňky, s priemernou rýchlosťou 3,5m/s. Prírodné podmienky boli značne zdevastované banskou činnosťou a spracovaním magnezitu (haldy, odkaliská, prašný spád nad prípustnú hygienickú normu 12, 5g / m2 . 30d-1 v rozsahu 9,8km2). Pôda v k.ú. je zaradená do 9. odvodovej skupiny. Poľnohospodárska pôda je v užívaní Poľnohospodárskeho družstva Lubeník. Pôda je podľa RP VUPOP B. Bystrica nekontaminovaná a zaradená do kat. kontaminácie -pod A/ zvýšený obsah Mg/. Hydromelioračné zariadenia sa v k.ú. obce Lubeník nenachádzajú/ stanovisko PD Lubeník a SVP, OZ Hydromeliorácie Bratislava/ Zdvôvodnenie navrhovaného urbanistického riešenia Lubeník je stredom spádovej oblasti (Chyžné, Turčok, Magnezitovce, Rev. Lehota). Historický vývoj ohraničil zástavbu obce výrobnými plochami (najväčší Slovmag a.s. Lubeník) a trasami dialkových sieťi (skupinový vodovod, plynovod VTL a elektr. 110 kV vedenie) do velmi zovretého pásu. Rozvoj obce je preto orientovaný najmä do využitia intravilánu / jeho intenzifikáciou/ v nevyhnutnom rozsahu aj mimo zastavané územie a to tak, aby sa využili nezastavané enklávy a TTP. V niektorých prípadoch je dôvodom rozšírenia zastavaného územia efektivita využitia jestvujúcich a plánovaných komunikácií a sietí, scelenie hranice zastavaného územia a lokalizácia bývania do ekologicky priaznivejších polôh. Súčasťou riešenia je regionálna skládka komunálneho odpadu v lok. Prídel, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie. Vyhodnotenie použitia PPF na nepoľnohospodárske účely Celkove je navrhovaných 29 lokalít na záber PPF v rozsahu 5,7073 ha pôdy. ÚPD nárokuje záber tejto štruktúry Mimo zastavané územie Celkovo - poľnohospodárska pôda - nepoľnohospodárska pôda
4,5281 ha 3,6777 ha 0,8504 ha
V zastavanom území Celkovo - poľnohospodárska pôda - nepoľnohospodárska pôda
1,1792 ha 0,0228 ha 1,1564 ha
Predpokladaná výška odvodov je 184,965 tis. Sk Tabuľky - 44 -
SÚHRNNÝ PREHĽAD O ŠTRUKTÚREDNEHO FONDU NA UVAŽOVANÝCH LOKALITÁCH NAVRHOVANÉHO URBANISTICKÉHO RIEŠENIA ÚZEMIA VÝMERA POĹNOHOSPOD. PôDY V RIEŚENEJ LOKALITE PODĽA KULTÚR
/POVOD NE OZNACE NIE/ 1 B
CELKOVÁ VÝMERA LOKALITY V / ha DRUH POZEMKOV DOTKNUTÝCH CELKOM Z TOHO NAVRHOVAN ÝM SPOLU BPE V MIMO J ZASTAV ZASTAVA URBANIST. RIEŠENÍM ANOM NÉ ÚZEMÍ ÚZEMIE
CELKOM Z TOHO V V ha ZASTAV ANOM ÚZEMÍ
VÝMERA NEPOĽNO H. POZEMKO V MIMO ZASTAVA V RIEŠ. LOKALITE NÉ V ha ÚZEMIE
00-16-50
9
00-16-50
00-14-56
00-14-56
2 3 4
B,D B,Š D
00-09-10 00-12-75 00-03-86
9 9 9
00-09-10 00-12-75 00-03-86
00-09-10 00-12-75 00-03-86
00-09-10 00-12-75 00-03-86
5 6
B,D,VZ D,IZ,VZ
00-13-95 00-63-42
9 9
00-13-95 00-63-42
00-13-95 00-63-42
00-13-95 00-63-42
7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17
B,D,VZ B,D B,D,VZ,IZ,OV ČOV,D E Š E Š SKLÁDKA E E
00-40-46 00-11-66 00-73-94 00-04-05 00-17-13 00-18-27 00-72-26 00-08-47 00-14-07 00-45-31 00-27-61
9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9
00-40-46 00-11-66 00-73-94 00-04-05 00-17-13 00-18-27 00-72-26 00-08-47 00-14-07 00-45-31 00-27-61
00-40-46 00-11-66 00-73-94 00-04-05 00-17-13 00-18-27 00-72-26
00-40-46 00-11-66 00-73-94 00-04-05 00-17-13 00-18-27 00-72-26
18 19 20 21
D,IZ,VZ ČOV,D Š D
00-36-66 00-00-12 00-04-18 00-04-31
9 9 9 9
OZN. LOKALI TY
NAVRHOVA OBEC NÉ FUNKČNÉ K.Ú. VYUŽITIE RIEŠENEJ LOKALITY
00-36-66 00-00-12 00-04-18 00-04-31
OP TTP OP OP OP TTP OP OP TTP OP TTP TTP TTP TTP TTP TTP
00-12-18 00-02-38 00-09-10 00-12-75 00-01-64 00-02-22 00-13-95 00-01-33 00-62-09 00-40-46 00-11-66 00-73-94 00-04-05 00-17-13 00-18-27 00-72-26
OP TTP
00-07-31 00-12-36 00-05-05
TTP
00-00-12 00-00-12
00-12-36
00-01-94
00-08-47 00-14-07 00-45-31 00-15-25 00-36-66
00-00-12 00-04-18 00-04-31
NAVRH. ČASOVÁ ETAPA VYUŽ. POZEM. V RIEŠ. LOKALITÁC H
POZNÁ M KA ROZDI EL V ha
22 23 24 25 26 27 28 29 SPOLU
Š OV E,Š,D E B,D,VZ,IZ,OV B,D B,DVZ E
00-07-40 00-08-23 00-22-23 00-23-23 00-04-46 00-00-24 00-02-16 00-04-70 05-70-73
9 9 9 9 9 9 9 9
00-07-40 00-08-23 00-22-23 00-23-23 00-04-46 00-00-24 00-02-16 00-04-70 01-17-92
00-07-40 00-08-23 00-22-23 00-23-23 00-04-46 00-00-24 TTP 04-52-81
- 46 -
00-02-16 00-02-16
00-02-16
03-70-05
00-02-28
03-67-77
00-04-70 02-00-68 Výmera nepoľnohos podárskej pôdy mimo zastavané územie
VYHODNOTENIE ODVODOV ZA PREDPOKLADANÉ ODŇATIE PPF OZN. LOKA LITY /POV. OZN./
SKU PI NA
VÝMERA V HA
ZÁKLADNÁ SADZBA ODVODOV V TIS. Sk/ha
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17
9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9 9
00-16-50 00-09-10 00-12-75 00-03-86 00-13-95 00-73-77 00-40-46 00-11-66 00-73-94 00-04-05 00-17-13 00-18-27 00-72-26 00-08-47 00-14-07 00-45-31 00-27-61
50 50 50 50 50 50 50 50 50 50 50 50 50 50 50 50 50
CELKOVÝ ODVOD PODĽA ZÁKLAD. SADZBY V TIS. Sk/ha 8,25 4,55 6,375 1,93 6,975 36,885 20,23 5,83 36,97 20,25 8,565 9,135 36,13 4,235 7,035 22,655 13,805
ZVÝŠENIE ZNÍŽENIE ODVODU V % ODVODU V DÔVOD %/ DÔVOD -
50% 50% 50% 50% 50% 50% 50% 100% -
VÝSLEDNÝ PREDPOKLADA NÝ ODVOD ZA ODŇATIE V TIS. Sk 4,125 2,275 3,1875 1,93 3,4875 36,885 10,115 2,915 18,485 0 8,565 9,135 36,13 4,235 7,035 22,655 13,805 184,965 ,- tis Sk 184 965 ,- Sk
