Rozpočet Trnavského samosprávneho kraja na roky 2013 až 2015 _____________________________________________
Obsah materiálu
strana
1. Dôvodová správa
1
2. Rozpočet Trnavského samosprávneho kraja na roky 2013 až 2015 - tabuľková časť
12
3. Rozpočet Trnavského samosprávneho kraja na roky 2013 až 2015 - textová časť A. BEŽNÝ ROZPOČET 1. Bežné príjmy 1.1. Daňové príjmy 1.2. Nedaňové príjmy 1.3. Granty a transfery 2. Bežné výdavky 2.1. Originálne kompetencie 2.1.1. Úrad 2.1.2. Financovanie projektov EÚ 2.1.3. Doprava SAD 2.1.4. Správa a údržba ciest 2.1.5. Zdravotníctvo 2.1.6. Kultúra 2.1.7. Školstvo 2.1.8. Sociálna pomoc 2.2. Prenesený výkon B. KAPITÁLOVÝ ROZPOČET 3. Kapitálové príjmy 3.1. Nedaňové príjmy 3.2. Granty a transfery 4. Kapitálové výdavky C. FINANČNÉ OPERÁCIE 5. Finančné príjmové operácie 6. Finančné výdavkové operácie
16 16 16 16 16 17 18 19 19 21 21 22 22 22 23 23 24 25 25 25 25 26 27 27 27
4. Rozpočet Trnavského samosprávneho kraja na roky 2013-2015 - v programovej štruktúre
28
1. Dôvodová správa k Rozpočtu TTSK na roky 2013 až 2015 Rozpočtová politika Trnavského samosprávneho kraja (ďalej len TTSK) v súčasnej zložitej ekonomickej situácii smeruje k udržateľnosti kvality života obyvateľov regiónu a spoločenského a sociálno-ekonomického rozvoja kraja. Svetový ekonomický vývoj a vývoj v krajinách eurozóny sa nachádzajú v neistote v súvislosti s pokračujúcou hospodárskou krízou. Rozpočet TTSK na roky 2013-2015 zohľadňuje skutočnosti ako zhoršujúce sa makroekonomické ukazovatele vývoja ekonomiky v priebehu roka 2012, nezdravý vývoj na svetových finančných trhoch, neistý až spomalený vývoj ekonomík hlavných obchodných partnerov Slovenska. Dôležitým a rozhodujúcim aspektom Rozpočtu TTSK je tiež účasť Trnavského samosprávneho kraja na konsolidácii verejných financií v roku 2013 prostredníctvom Memoranda o spolupráci medzi vládou SR a Združením SK8. Týmto spôsobom sa okrem iných krajov aj Trnavský samosprávny kraj podieľa na dosiahnutí primárneho cieľa vlády SR v oblasti konsolidácie verejných financií, ktorým je zníženie deficitu verejných financií na 2,9 % HDP v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu.
A/
Základné rámce pri zostavovaní Rozpočtu TTSK na roky 2013 až 2015 Makroekonomické rámce zostavenia rozpočtu
Východiskom pre tvorbu viacročného rozpočtu TTSK sú aktuálne prognózy makroekonomického vývoja, ktoré cez ukazovatele makroekonomických prognóz determinujú vývoj daňových základní. V mesiaci jún (15.6.2012) bola zverejnená júnová makroekonomická prognóza od IFP pri MFSR. Táto charakterizovala vývoj hlavných indikátorov ekonomiky nasledovne: • zvýšila odhad rastu HDP v roku 2012 na úroveň 2,5 % (z februárových odhadov vo výške 1,1%) na základe zlepšenia vonkajšieho prostredia ťahaný zahraničným obchodom (silnejší ekonomický rast v Nemecku). Predpoklad na rok 2013 predstavuje zanedbateľné zrýchlenie na úroveň 2,6 % v dôsledku konsolidačných opatrení; • v roku 2012, pri súčasnom raste zamestnanosti očakáva rast nezamestnanosti na úrovni 13,9 % z dôvodu rastu počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. V rokoch 2013-2015 predpokladá zhoršenie vývoja z dôvodu očakávanej fiškálnej konsolidácie; • v roku 2012 očakáva infláciu na úrovni 3,5 % (nárast o 0,7 p.b. oproti februárovej prognóze), kde k celkovému rastu cien výrazne prispelo januárové zvýšenie regulovaných cien. V roku 2013 sa predpokladá spomalenie dynamiky inflácie na úrovni 2,5%. 1
Septembrová aktualizácia makroekonomických prognóz (14.9.2012) predznamenala zmeny: • odhad rastu HDP v roku 2012 zachováva na úrovni 2,5% z dôvodu nečakane rýchleho nábehu exportných kapacít v automobilkách, avšak pre rok 2013 sa očakáva spomalenie ekonomiky na úroveň 2,1% (pokles v porovnaní s júnovou prognózou o 0,5 p.b.) z dôvodu zhoršenia výhľadu ekonomík našich obchodných partnerov (hlavne Nemecka). Mierny dodatočný vplyv majú aj konsolidačné opatrenia. V ďalších rokoch z dôvodu postupného oživenia v zahraničí, na trhu práce a v domácom dopyte, je predpoklad rastu HDP na úrovni 3,5 % v roku 2014 a 3,6% v roku 2015; • predpokladaná miera nezamestnanosti v roku 2012 kopíruje úroveň júnových prognóz, t.j. 13,9 %. V roku 2013 by mala stagnovať na úrovni 13,9 % a postupne klesať k úrovni 13 % do roku 2015. Dôvodom je neistota ohľadom budúceho vývoja a zníženie očakávaného rastu ekonomiky, ktoré pôsobia proti výraznejšiemu zvyšovaniu zamestnanosti. Pomalý rast ekonomiky bude v roku 2013 ťahaný skôr zvyšovaním produktivity práce, ako zamestnávaním nových pracovných síl. Rast zamestnanosti sa očakáva od roku 2014, počet pracujúcich na Slovensku by sa mal priblížiť k úrovniam predkrízového obdobia v roku 2015; • septembrová prognóza upravuje očakávaný rast medziročnej inflácie na Slovensku v roku 2012 na 3,7 % (o + 0,2 p.b. oproti júnovej prognóze), v roku 2013 na 3,1 % (o + 0,6 p.b. oproti júnovej prognóze), v rokoch 2014 a 2015 je predpoklad stabilizácie inflácie k úrovni 2,2 %. Dôvodom je globálny vývoj a rast cien potravinárskych komodít (kukurica a pšenica o 35 %). Za hlavné negatívne riziká makroekonomických prognóz možno považovať: • situácia na finančných trhoch keď Európska centrálna banka (ECB) ohlásila nákup štátnych dlhopisov (čím sa kurz eura voči doláru odrazil od svojho minima), sa čiastočne upokojila, avšak tento vývoj možno hodnotiť len ako zmiernenie negatívneho rizika. Opätovné zhoršenie tejto situácie predstavuje i naďalej negatívne riziko makroekonomického vývoja v podobe zmrazenia, finančného systému s následnou recesiou; • neistota vonkajšieho prostredia keď kríza periférnych krajín eurozóny (Španielsko, Grécko) a spomalenie svetového rastu začínajú doliehať aj na ekonomiku Nemecka (ako nášho najvýznamnejšieho obchodného partnera), kde očakávania na rok 2013 potvrdzujú zhoršenie ekonomického vývoja na úrovni 1,1%. Daňové prognózy a ich vývoj Základom pre vypracovanie daňových prognóz sú makroekonomické predpoklady, skutočné výnosy daní za rok 2011 a tiež aktuálne hotovostné plnenie daní v roku 2012. Júlové daňové prognózy znižujú doterajšie odhady (februárové odhady) daňovo-odvodových príjmov o cca 0,3 % HDP. Pokles daňových príjmov sa očakáva aj napriek rastu slovenskej ekonomiky. Dôvodom je skutočnosť, že ekonomický rast je ťahaný najmä exportom s veľmi miernym pozitívnym vplyvom na daňové základne (+0,1 % HDP). Daňové príjmy sa napriek vyššiemu ekonomickému rastu nezvýšia. V roku 2012 sa očakáva nižší výnos daní v porovnaní s februárovou prognózou. Vývoj dane z príjmu fyzických osôb (ďalej len DPFO) je ovplyvnený:
2
• horším vývojom mzdovej bázy, kde po miernom raste o 0,3 p.b. v roku 2012 sa v rokoch 2013 - 2015 očakáva pokles, • vyššou valorizáciou nezdaniteľnej časti základu dane v roku 2013, • nižším než očakávaným vyrovnaním dane (hotovostným plnením) za rok 2011, ktoré sa premietne aj do ďalších rokov. Aktualizované daňové prognózy IFP pri MF SR (27. september 2012) však avizujú zníženie daňových príjmov oproti júlovej prognóze, z dôvodu spomalenia hospodárskeho rastu ekonomiky v makroekonomickom prostredí, ktoré určuje vývoj daňových základní. Tieto daňové prognózy prinášajú protichodné vplyvy: • tlačia príjmy z DPFO smerom nadol hlavne z dôvodu poklesu mzdovej bázy a valorizácie nezdaniteľnej časti základu dane; • predpokladajú rast príjmov z DPFO vplyvom legislatívnych zmien v oblasti daní a odvodov v rámci konsolidačných opatrení schválených parlamentom. Septembrové daňové prognózy predpokladajú objem DPFO pre VÚC vo výške 412 873 tis. EUR, čo je menej o 12 506 tis. EUR oproti odporúčanej úrovni príjmov z DPFO pre VÚC vo výške 425 379 tis. EUR (rokovanie na MFSR dňa 20.9.2012). Uvedený rozdiel predstavuje zvýšenie daňových príjmov oproti septembrovej prognóze o 11 429 tis. EUR, čo predstavuje prínos z titulu legislatívnych úprav v rámci konsolidačných opatrení a predpokladanej výšky sankcií v daňovej oblasti pre VÚC vo výške 1 077 tis. EUR. Aktuálna prognóza daňových príjmov predpokladá: • rast ekonomiky v roku 2012 na úrovni 2,5 % a v roku 2013 na úrovni 2,1 %, kde možné nenaplnenie tohto odhadu by sa premietlo do nižšieho výnosu daňových príjmov; • pozitívny vplyv legislatívnych zmien na výnos daňových príjmov v roku 2013. Medzi hlavné riziká prognózy daňových a odvodových príjmov patrí makroekonomický vývoj s výrazným spomalením rastu ekonomík eurozóny a dopad legislatívnych zmien v rámci konsolidácie verejných financií. Nasledujúci graf znázorňuje vývoj a zmeny niektorých makroekonomických ukazovateľov, ich vzťah k vývoju a zmenám dane z príjmu fyzických osôb v rokoch 20052015.
Zdroj: ekonomická štatistika MFSR
3
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013-2015 Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013-2015 (ďalej len návrh rozpočtu VS) predložený na rokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky je vypracovaný v intenciách Programového vyhlásenia vlády SR, v ktorom jednou z kľúčových úloh vlády SR je konsolidovať verejné financie. Návrh rozpočtu VS akceptuje aktuálnu (septembrovú) prognózu makroekonomického vývoja a prognózu vývoja daňových a odvodových príjmov do roku 2015 a opatrenia v oblasti konsolidácie verejných financií. V návrhu rozpočtu sú zapracované vplyvy prijatých opatrení vlády SR, ktoré boli schválené, resp. sú predmetom rokovania Národnej rady SR. V súvislosti s konsolidačným úsilím, návrh rozpočtu VS na rok 2013 obsahuje príjmové opatrenia v celkovej výške 1,8 mld. EUR. Ide napríklad o zmeny v zákone o sociálnom poistení, zmeny v zákone o dani z príjmov (zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 23%, zavedenie druhej sadzby dane z príjmov fyzických osôb vo výške 25 %), rozšírenie osobitného odvodu v bankovom sektore a zavedenie dočasného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. Na strane výdavkov ide o konsolidačné opatrenia v celkovej výške 1,0 mld. EUR, ktoré spočívajú najmä v úsporách osobných a prevádzkových výdavkov štátneho rozpočtu a úsporách výdavkov samosprávy. Konsolidačné úsilie sa v nasledujúcich rokoch sústreďuje najmä na výdavky rozpočtu verejnej správy. Európske krajiny sa snažia zastaviť zadlžovanie. Celková úroveň verejného dlhu SR nie je v porovnaní s inými štátmi vysoká, avšak Slovensko je malou krajinou s otvorenou ekonomikou omnoho zraniteľnejšou vonkajšími vplyvmi ako väčšie krajiny. Vývoj v oblasti financií eurozóny zakladá potrebu zodpovedného prístupu k verejným financiám SR, čo je nevyhnutnou podmienkou pre udržateľný rozvoj Slovenska. Hlavným cieľom fiškálnej politiky vlády SR pre nastávajúce rozpočtové obdobie je presadzovanie zodpovednej rozpočtovej politiky. Primárnym cieľom vlády SR v oblasti konsolidácie verejných financií je zníženie deficitu verejných financií na 2,9 % HDP v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu. Predpokladom pre splnenie tohto cieľa je dodržanie stanoveného deficitu VS na rok 2012 vo výške 4,6 % HDP. Na dodržanie tohto cieľa je potrebné, aby boli prijímané ďalšie konsolidačné opatrenia v záujme dosiahnutia cielených stanovených schodkov aj v budúcich rokoch. Vláda SR sa zameriava na také opatrenia, ktoré v snahe o zníženie deficitu verejných financií nezablokujú ekonomickú aktivitu a hospodársky rast Slovenska a nebudú presadzovať neúmerne veľký dopad na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti. Návrh rozpočtu VS na roky 2013 - 2015 akceptuje výrazné zmeny a legislatívne predpoklady pri takmer všetkých daňových a odvodových príjmoch s výnimkou dane z pridanej hodnoty a väčšiny spotrebných daní. Najväčší vplyv na daňové príjmy bude mať sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, daň z príjmov právnických osôb, osobitný odvod finančných inštitúcií, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. Daň z príjmu fyzických osôb predpokladá podiel vplyvu na daňové príjmy z dôvodu legislatívnych zmien vo výške 1,8 %. Výnos dane z príjmu fyzických osôb je negatívne ovplyvnený horším makroekonomickým vývojom – pomalším rastom odhadu HDP v rokoch 2013-2015 (rast mzdovej bázy v sledovanom období je v priemere menší o 0,9 p.b.). Medzi hlavné riziká daňových príjmov rozpočtu VS patrí samotný makroekonomický vývoj, neistý vývoj DPH a odhad vplyvu legislatívnych zmien, ktoré sa prijímajú súčasne, môžu sa navzájom ovplyvňovať. Taktiež je zložité odhadnúť možné zmeny správania sa daňových subjektov.
4
Memorandum o spolupráci pri uplatňovaní rozpočtovej politiky na rok 2013 Významnou súčasťou rozpočtu verejnej správy sú rozpočty subjektov územnej samosprávy, kde volení predstavitelia miest, obcí a vyšších územných celkov zodpovedajú za použitie značnej časti verejných zdrojov. Výsledok hospodárenia územnej samosprávy má nezanedbateľný vplyv na celkový rozpočet verejnej správy. Realizácia nevyhnutnej konsolidácie verejných financií s cieľom v oblasti deficitu verejnej správy na rok 2013 formulovaného v rozpočte verejnej správy na roky 2013 - 2015 si vyžaduje dosiahnutie širokého konsenzu všetkých zainteresovaných strán vrátane obcí, miest a vyšších územných celkov. Vláda SR preto iniciovala rokovanie so Združením miest a obcí Slovenska a Združením samosprávnych krajov SK8 s cieľom prijatia spoločného Memoranda o spolupráci, ktoré by potvrdzovalo spoločnú vôľu podieľať sa na realizácii zámerov stabilizácie a konsolidácie verejných financií vyjadrených v rozpočte verejnej správy na roky 2013-2015. Výsledkom týchto rokovaní bolo následné premietnutie predpokladaného vývoja príjmov a výdavkov rozpočtov obcí a vyšších územných celkov na roky 2013 - 2015, kde v oblasti príjmov sa vychádza z aktuálnych prognóz daňových príjmov VS po zohľadnení už schválených legislatívnych návrhov a návrhov predložených na rokovanie NR SR. V oblasti výdavkov kvantifikácia objemu potrebnej konsolidácie v roku 2013 vychádza z princípov uplatnených v návrhu štátneho rozpočtu, t.j. úspor osobných výdavkov o 5 % a výdavkov na tovary a služby o 10 % oproti rozpočtu na rok 2012. Vo výdavkoch vyšších územných celkov návrh rozpočtu VS rešpektuje ich spôsob premietnutia úspor v štruktúre výdavkov. Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a VÚC sa budú realizovať predovšetkým prostredníctvom podielu na dani z príjmov fyzických osôb a prostredníctvom dotácií z príslušných kapitol štátneho rozpočtu. Začiatkom októbra 2012 v nadväznosti na predchádzajúce rokovania predsedov samosprávnych krajov s predsedom vlády za účasti ministra financií, Trnavský samosprávny kraj pristúpil k „Memorandu o spolupráci pri uplatňovaní rozpočtovej politiky orientovanej na zabezpečenie finančnej stability verejného sektora na rok 2013 medzi Vládou Slovenskej republiky a Združením samosprávnych krajov v SR (SK8)“ (ďalej len Memorandum). Uvedeným Memorandom Vyššie územné celky deklarujú záujem spolupodieľať sa na konsolidácii verejných financií a zaväzujú sa schváliť a realizovať svoj rozpočet na rok 2013 s podielom na konsolidácii oproti schválenému rozpočtu na rok 2012 a s premietnutím ukazovateľov v zmysle prílohy Memoranda.
B/
Tvorba Rozpočtu TTSK na roky 2013 až 2015
Tvorba Rozpočtu TTSK na roky 2013 až 2015 prebieha v prostredí: • zložitej ekonomickej situácie v eurozóne (neistota vonkajšieho prostredia), • negatívneho vývoja hlavných indikátorov ekonomiky (pokles rastu HDP, inflácia, nezamestnanosť), • prístupu k Memorandu medzi vládou SR a Združením SK8 v oblasti rozpočtovej politiky. V dňoch 9.8.2012 a 20.9.2012 sa konalo v Bratislave na MF SR stretnutie predstaviteľov VÚC s ministrom financií SR, na ktorých boli diskutované otázky daňových príjmov pre VÚC na financovanie originálnych kompetencií. Na stretnutí boli prejednávané dôležité skutočnosti, ktoré ovplyvňujú úroveň navrhovaných daňových príjmov pre VÚC na 5
roky 2013 - 2015 v „Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 - 2015“, v súvislosti so zmenami, ktoré priniesla aktuálna septembrová prognóza makroekonomických ukazovateľov. Minister financií v diskusii podčiarkol očakávané zhoršenie výberu daňových príjmov v rokoch 2012 a 2013 oproti „východiskám návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 2015“, z augusta tohto roka. Uviedol, že na znížení deficitu verejných financií v roku 2013 sa má vláda podieľať objemom 500 mil. EUR a územné samosprávy objemom 150 mil. EUR. K tomuto cieľu minister odporučil vyšším územným celkom, aby vo svojich návrhoch rozpočtu na roky 2013 - 2015 prijali opatrenia vo výdavkovej časti rozpočtu: na úsporu v oblasti mzdových výdavkov ako zníženie týchto výdavkov o 5 % v roku 2013 oproti schválenému rozpočtu na rok 2012, na úsporu v oblasti tovarov a služieb ako zníženie o 10% v roku 2013 oproti schválenému rozpočtu na rok 2012, na obmedzenie nových investícií s cieľom zamedziť prehlbovaniu zadĺženosti. Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad vývoja prognózy DPFO vo Východiskách návrhu rozpočtu VS na roky 2013 - 2015 (júlová daňová prognóza), septembrové prognózy DPFO a návrh DPFO pre VÚC podľa Vládneho Návrhu rozpočtu VS na roky 2013 – 2015 a ich medziročné zmeny.
DPFO VÚC spolu v tis. EUR júlové prognózy, východiská
DPFO VÚC spolu v tis. EUR septembrové prognózy
2010 S 2011 S
393 266
18,53
393 266
18,53
393 266
18,53
2012 OS
405 615
3,14
402 287
2,29
402 287
2,29
2013 N z toho TTSK 2013 N
426 834
5,23
412 873
2,63
420 062
4,42
2014 N
454 228
6,42
434 487
5,24
455 191
8,36
2015 N
488 586
7,56
468 771
7,89
488 821
7,39
Rok
43 528
medziročná zmena DPFO/VÚC v% 331 788 X
DPFO VÚC spolu v tis. EUR, podľa Vládneho Návrhu rozpočtu VS na roky 2013-2015
medziročná zmena DPFO/VÚC v% 331 788 X
42 105
medziročná zmena DPFO/VÚC v% 331 788 X
42 838
zdroj: daňové prognózy MF SR júl, september 2012 Návrh rozpočtu VS na roky 2013-2015 vysvetlivky: S - skutočnosť, OS - očakávaná skutočnosť, N - návrh.
Z uvedeného prehľadu je zrejmá chronológia formovania rámca príjmov z DPFO pre VÚC, kde príjmy z DPFO vo východiskách (júlové prognózy), odzrkadľujú priaznivý vývoj HDP v I. štvrťroku 2012, pokles DPFO v septembrových prognózach odzrkadľuje ďalšie spomalenie hospodárskeho rastu v makroekonomickom prostredí a tiež pokles očakávanej skutočnosti za rok 2012. Naproti tomu DPFO podľa Vládneho Návrhu rozpočtu VS na roky 2013-2015 je vyšší. Dôvodom je skutočnosť, že Návrh rozpočtu VS na roky 2013 - 2015 zohľadňuje legislatívne zmeny a predpoklady v oblasti konsolidácie verejných financií pri takmer všetkých daňových a odvodových príjmoch. Návrh DPFO na rok 2013 (420 062 tis. EUR) podľa Návrhu rozpočtu VS na roky 2013-2015, predstavuje pokles o 0,66 % oproti schválenému rozpočtu DPFO na rok 2012 (422 840 tis. EUR). Naproti tomu medziročná zmena DPFO na rok 2013 podľa Návrhu rozpočtu VS na roky 2013-2015 vo výške 4,42 % je pomerne vysoká, predovšetkým
6
z dôvodu poklesu očakávanej skutočnosti DPFO v roku 2012 oproti schválenému rozpočtu na rok 2012 o 4,86 %. Východiskom rozpočtovej politiky Trnavského samosprávneho kraja pri tvorbe rozpočtu na roky 2013-2015 je predovšetkým deklarovanie účasti na konsolidácii verejných financií premietnutím a plnením ukazovateľov v zmysle Memoranda, ako to je: • úspora v oblasti bežných výdavkov, na úrovni osobných výdavkov a tovarov a služieb oproti schválenému rozpočtu na rok 2012; • rozpočet bez nového úverového zaťaženia; • kapitálové výdavky kryté vlastnými zdrojmi; • splácanie istiny úverov v zmysle zmlúv; • dodržanie zmeny stavu záväzkov a pohľadávok. Územná samospráva (obce a VÚC) sa spolupodieľa na konsolidácii verejných financií SR od 1.1.2012, keď Zákonom č. 548/2011 Z.z. bol novelizovaný zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Účinnosťou tohto zákona, t.j. od. 1.1.2012 sa zmenil podiel na výnose z dane z príjmu fyzických osôb pre VÚC z 23,5 % na 21,9 %. Týmto sa vyššie územné celky už v roku 2012 podieľajú na konsolidácii verejných financií SR za účelom dosiahnutia stanoveného deficitu verejných financií. Pri tvorbe Rozpočtu TTSK na roky 2013 až 2015 bol použitý v minulosti osvedčený konzervatívny prístup. V súlade so zodpovednou rozpočtovou politikou TTSK pokračuje v realizácii úsporných opatrení prijatých a schválených zastupiteľstvom TTSK v apríli 2011. Ide o opatrenia vo výdavkovej časti rozpočtu, tak v oblasti bežných výdavkov znižovaním výdavkov na mzdy, tovary a služby, ako aj v oblasti investičných výdavkov, kde presadzuje snahu nezvyšovať zadĺženosť kraja. Zároveň TTSK bude iniciovať legislatívne zmeny v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v oblastiach: • zrušenia povinnosti obcí a VÚC financovať sociálne služby poskytované občanovi v ZSS v inom VÚC ako je príslušné VÚC podľa trvalého pobytu občana, dôvodom je zložitosť administratívnych postupov, nedostatok finančných prostriedkov a problematické plánovanie ich potreby na rozpočtový rok; • zrušenia lehoty 60 dní na poskytnutie alebo zabezpečenie požadovanej sociálnej služby občanom, dôvodom je nedostatočná kapacita a finančné zdroje pri vysokom počte žiadateľov; • legislatívne stanoviť povinnosť zdravotných poisťovní uhrádzať stanovené ošetrovateľské úkony vykonávané v ZSS v súlade s platnou legislatívou. V záujme udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja a služieb pre obyvateľov kraja a v snahe vysporiadať vysoký stav prevzatých záväzkov po lehote splatnosti v oblasti zdravotníctva a taktiež z dôvodu dodržania zmeny stavu záväzkov a pohľadávok ako jednej z úloh Memoranda, Trnavský samosprávny kraj pristúpil k ozdraveniu finančného riadenia v tejto oblasti. V roku 2012 na základe rámcovej dohody o reštrukturalizácii dlhu a Dohody o novácii záväzkov pristúpil Trnavský samosprávny kraj k riešeniu neuhradených záväzkov zdravotníckych zariadení. V roku 2012 zatiaľ predpokladá vyriešenie cca 59 % neuhradených záväzkov a zastavil ďalší nárast príslušenstva z titulu omeškania. TTSK pristupuje k tvorbe rozpočtu na roky 2013-2015 zodpovedne a realisticky, s nastavením daňových príjmov v zmysle Vládneho Návrhu rozpočtu VS na roky 2013 - 2015 a plnenia záväzkov Memoranda.
7
Príjmová časť rozpočtu Podstatnou zložkou príjmovej časti rozpočtu TTSK sú „daňové príjmy“, ktoré tvoria viac ako 50% z celkových bežných príjmov TTSK. Daňové príjmy TTSK pre roky 2013-2015 je v súčasnosti potrebné posudzovať z hľadiska viacerých aspektov, ako: • prognózy makroekonomických ukazovateľov - ich aktualizácia a vývoj, • spomalenia rastu ekonomík eurozóny a Ameriky, neistoty ohľadom skutočného vývoja daňových príjmov TTSK, • Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013-2015, • účasti na konsolidácii verejných financií plnením úloh v zmysle Memoranda. V oblasti nastavenia daňových príjmov na roky 2013 - 2015 pristupuje TTSK zodpovedne z dôvodu pokračujúcej hrozby prehlbovania dlhovej krízy (spomalenie ekonomiky z dôvodu zhoršenia výhľadu ekonomík našich partnerov), vychádzajúc z materiálu „Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 - 2015“. Realistické stanovenie úrovne príjmov z DPFO vychádza tiež zo skutočnosti, že v rokoch 2010 - 2012 boli zo strany MFSR pôvodné rozpočtované údaje o daňových príjmoch pre VÚC vždy postavené vyššie oproti skutočnému výberu daní. Tiež prognózy a predpoklad skutočného vývoja daňových príjmov za rok 2012 nie sú jednoznačné. V neposlednom rade je dôležité zohľadniť inflačný tlak na ceny (3,7 % v roku 2012; 3,1 % v roku 2013), ktorý ako najsilnejší faktor reálnej ekonomiky stláča uvažovaný nominálny rast daňových príjmov do nižšej reálnej úrovne. Daňové príjmy TTSK na rok 2013 sú navrhnuté vo výške 57 364 173 EUR, z čoho tvorí výnos dane z príjmu fyzických osôb čiastku 42 100 000 EUR. Táto čiastka predstavuje nárast vo výške 3,0 % oproti očakávanej skutočnosti za rok 2012, pričom predpoklad nárastu príjmov z DPFO v roku 2013 oproti očakávanej skutočnosti za rok 2012 podľa Vládneho Návrhu rozpočtu VS na roky 2013 – 2015 je 4,42 % (viď tabuľku na str.6). Výnos dane z motorových vozidiel je pre TTSK na rok 2013 navrhnutý vo výške 15 264 173 EUR. Bežné nedaňové príjmy, granty a transfery a tiež príjmy z projektov EÚ sú na úrovni predpokladov navrhnutých jednotlivými odbornými útvarmi ( školstvo, sociálna pomoc, SÚC TTSK, Úrad TTSK, sekcia regionálneho rozvoja). Celkové príjmy bežného rozpočtu na rok 2013 predstavujú výšku 102 003 553 EUR, čo je približne na úrovni očakávanej skutočnosti za rok 2012. V príjmovej časti kapitálového rozpočtu sú naplánované príjmy na rok 2013 v celkovej výške 3 617 964 EUR (3.). Z toho nedaňové príjmy z predaja neupotrebiteľného majetku (3.1.) tvoria čiastku 473 000 EUR a príjmy z projektov EÚ (3.2.2.) od riadiaceho orgánu na základe žiadosti o nenávratný finančný príspevok čiastku 3 144 964 EUR. Príjmové finančné operácie vo výške 3 112 037 EUR (5.) predstavujú prostriedky predchádzajúcich rokov, a sú zdrojom krytia kapitálových výdavkov úradu a odborov a čiastočne zdrojom krytia potreby na financovanie investičných projektov EÚ. Výdavková časť rozpočtu Výdavková časť rozpočtu TTSK na roky 2013-2015 je kvantifikovaná hlavne nasledovnými skutočnosťami: • tlakom smerom k dlhodobým úsporám v rozpočte z dôvodu nižšieho rastu daňových príjmov, • potrebou plnenia úloh v oblasti reštrukturalizácie dlhu a riešenie záväzkov zdravotníckych zariadení, • potrebou vytvárania zdrojov na financovanie schválených projektov EÚ, 8
•
dopadom očakávanej inflácie, ktorá v roku 2013 dosiahne podľa prognóz úroveň 3,1 p. b. , čo vedie k poklesu reálnej hodnoty daňových príjmov, • potrebou finančných prostriedkov na výdavky dlhovej služby (splátky investičných úverov), • plnením úloh a záväzkov na rok 2013 vyplývajúcich z prijatého Memoranda medzi Vládou SR a Združením samosprávnych krajov v SR (SK8). TTSK v Rozpočte na rok 2013 v súlade s parametrami podľa Memoranda navrhol úroveň bežných výdavkov (2.) na rok 2013 vo výške 96 517 019 EUR, čo je pokles o 3,9 % oproti schválenému rozpočtu bežných výdavkov na rok 2012. Odporúčaná úroveň bežných výdavkov (pokles oproti schválenému rozpočtu na rok 2012) bola premietnutá v originálnych kompetenciách jednotlivých odborov TTSK. Výsledkom je pokles bežných výdavkov pre jednotlivé odbory (s výnimkou zdravotníctva a financovania projektov z EÚ ) oproti schválenému rozpočtu na rok 2012. V rozpočte bežných výdavkov na rok 2013 sú tiež kvantifikované výdavky na prenesený výkon štátnej správy pre úrad a školstvo (2.2.1., 2.2.2.), ktorých výška je determinovaná normatívnymi výdavkami v zmysle platnej legislatívy a tiež výdavky na reštrukturalizáciu dlhu zdravotníckych zariadení (2.1.5.). Výdavková časť bežného rozpočtu TTSK na rok 2013 znamená reštrikciu výdavkov TTSK na: • financovanie zákonmi stanovených štandardov v oblasti sociálnej pomoci (zariadenia sociálnych služieb, neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, akreditované subjekty, krízové stredisko), • financovanie bežnej prevádzky služieb v oblasti školstva (osobné a prevádzkové náklady na stredné školy, gymnáziá, školské zariadenia, jazykové školy), dotácie pre súkromné a cirkevné školské zariadenia, • nevyhnutnú prevádzku služieb v oblasti kultúry. Bežný rozpočet TTSK na rok 2013 je zostavený ako prebytkový, kde prebytok bežného rozpočtu bude slúžiť na financovanie schodku kapitálového rozpočtu (financovanie investičných projektov EÚ) a výdavkových finančných operácií (splátky istín úverov). Výdavková časť kapitálového rozpočtu v celkovej výške 7 508 535 EUR (4.), obsahuje rozpočtované výdavky na financovanie investičných projektov EÚ (4.3.) vo výške 5 629 435 EUR, zdrojom krytia týchto výdavkov sú príjmy z investičných projektov EÚ a prebytok bežného rozpočtu. Ďalšiu časť kapitálového rozpočtu na rok 2013 tvorí potreba na obstaranie investícií pre jednotlivé odbory v celkovej výške 1 879 100 EUR. Ide o investičné akcie, ktoré neboli zrealizované v roku 2012 a zdrojom ich krytia v roku 2013 budú prostriedky z prebytku rozpočtového hospodárenia za rok 2012 (5.4.) a prostriedky z predaja neupotrebiteľného majetku (3.1.). Pri zostavovaní registra investícií rozpočtu sa každoročne uplatňuje systémový prístup. To znamená, že je dlhodobo zostavený súbor investičných akcií, ktoré sú zoradené podľa stupňa dôležitosti. Preto v registri investícií 2013 kontinuálne pokračujú rozostavané akcie z registra investícií 2012, vzhľadom na nedostatok finančných zdrojov sú v novozačínaných stavebných akciách zaradené len akcie riešiace havarijný stav objektov resp. pozemných komunikácii. Pri financovaní výdavkov na projekty EÚ sa využíva systém financovania predfinancovanie a refundácia. Spolufinancovanie zo strany TTSK ako orgánu regionálnej samosprávy je vo výške 5 %. Informácie o projektových zámeroch a projektoch OvZP TTSK a Úradu TTSK sú predkladané na Zastupiteľstvo TTSK.
9
Finančné operácie Výdavkové finančné operácie v celkovej výške 4 708 000 EUR (6.) obsahujú splátky istín: z úveru poskytnutého z VÚB a.s., na základe zmluvy o termínovanom úvere č. 79/2011/UZ uzatvorenej v roku 2011 na financovanie projektov EÚ, z úveru od SLSP a.s., na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. 43/092/CC/2011. Zdrojom krytia výdavkových finančných operácií je prebytok bežného rozpočtu. Rozpočet TTSK na rok 2013 je zostavený ako vyrovnaný, kde prebytok bežného rozpočtu vo výške 5 486 534,- EUR je použitý na krytie výdavkových finančných operácií – splátky istín úverov a tiež na krytie časti schodku kapitálového rozpočtu schodku kapitálových výdavkov na investičné projekty EÚ. Ďalším zdrojom krytia kapitálových výdavkov na rok 2013 sú príjmové finančné operácie – prostriedky predchádzajúcich rokov (5.4.) a nedaňové kapitálové príjmy (3.1.). Rozpočet TTSK na rok 2013 - 2015 je vypracovaný v intenciách záverov prijatého Memoranda o spolupráci medzi Vládou SR a Združením SK8, pri súčasnom zachovaní možnosti flexibility, v prípade nutnosti riešenia finančnej náročnosti neočakávaných situácií v rozpočtovom hospodárení roka 2013. Vo výdavkovej časti rozpočtu TTSK neuvažuje s čerpaním investičného úveru v roku 2013, pristúpi k optimalizácii organizačnej štruktúry a odmeňovacieho systému, zavedie sprísnený režim čerpania každej položky tovarov a služieb a zmrazí obstarávanie nových hmotných a nehmotných investícií. Programový rozpočet TTSK Rozpočet TTSK na roky 2013 – 2015 je v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 zákona NR SR č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov spracovaný aj vo forme programového rozpočtu, v ktorom sú vyjadrené zámery a ciele ktoré napomáhajú udržaniu rozvoja územia a potrieb obyvateľov kraja. Cieľom programového rozpočtovania je snaha o maximálnu transparentnosť pri nakladaní s verejnými zdrojmi VÚC a prezentovanie zámerov a vybraných cieľov, ktoré sú základom pre tvorbu rozpočtu a rozdeľovanie verejných zdrojov. Programová štruktúra návrhu rozpočtu TTSK je tvorená štrnástimi programami: - Program 1: Plánovanie, manažment a kontrola - Program 2: Cestovný ruch a propagácia - Program 3: Propagácia a marketing - Program 4: Interné služby - Program 5: Bezpečnosť - Program 6: Komunikácie - Program 7: Doprava - Program 8: Vzdelávanie - Program 9: Šport - Program 10: Kultúra 10
- Program 11: Sociálne služby - Program 12: Prostredie pre život - Program 13: Zdravotníctvo - Program 14: Administratíva
v Trnave dňa 23.11.2012
Spracovali: Sekcia riadenia Úradu TTSK Odbor finančnej správy ÚTTSK Ing. Oľga Palovičová, Ing. Emília Poláčková, Ing. Darina Ambrušová, Z: Ing. Ľuboš Dušek
11
