Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD. člen predstavenstva Slovenskej komory architektov STR. 1

Dve dekády architektonických a urbanistických súťaží Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD. člen predstavenstva Slovenskej komory architektov

Vznik Slovenskej komory architektov bol sprevádzaný aj nádejou na zvýšenie kvality architektonickej a urbanistickej tvorby prostredníctvom súťaží návrhov. Vzorom bola tradícia súťaží z prvej republiky, keď sa súťaž vyhlásila aj na malú štátnu školu v zapadnutej dedine. Tradícia súťaží, aj keď v menšom rozsahu a s iným spoločenským cieľom, pokračovala u nás aj za socializmu. Po roku 1989 sme pri zakladaní komory súťaž nevideli len ako nástroj na zvýšenie kvality, ale aj ako prostriedok získavania zákaziek v trhovom mechanizme, keď autorizovaní architekti začnú vykonávať profesiu architekta ako slobodné povolanie. Od verejného sektora sme očakávali vyhlasovanie súťaží ako prejav novej spoločenskej etiky a morálky hľadať najlepšie riešenia z verejných prostriedkov, od privátneho ako jeho prirodzenú snahu hľadať najlepšie riešenia za svoje prostriedky. Hneď v úvode musíme konštatovať, že tieto nádeje sa zatiaľ z rôznych dôvodov nepo­ darilo naplniť. Predovšetkým spoločnosť nezvládla prechod na nové podmienky a ťažko sa presadzujú pravidlá občianskej demokracie. Nielen na Slovensku, ale aj v ostatných postsocialistických krajinách sme svedkami problémových vzťahov k verejným financiám a k ich efektívnemu využívaniu. M. Masák konštatuje, že za normalizácie bolo viac súťaží ako dnes1. V očiach tých, ktorí o využití prostriedkov rozhodujú, je súťaž návrhov skôr prekáž­ kou v realizácii ich politických a iných cieľov a úmyslov. Tomu napovedá aj stav našej legislatívy, ktorej charakter je daný záuj­ mami politických strán. Žiaľ ani súkromný sektor akoby si nevážil svoje prostriedky tak, aby vo sfére výstavby hľadal efektív­ ne riešenia súťažou návrhov. Všeobecne slabá vymožiteľnosť práva, nízke právne povedomie spoločnosti a spoločenská etika sa premietajú aj do oblasti plánova­ nia a povoľovania výstavby. Čierne stavby sa stali bežné a ich dodatočné povoľovanie snáď ľahším procesom ako postupy cez stvebné povolenie. Proti súťažiam sú hlasy, že dobrá archi­

S L O V E N S K E J

tektúra môže vzniknúť aj bez súťaže. Iste je to pravda. Mnohé architektonické die­ la, ktoré získali cenu CE·ZA·AR nevzišli z architektonickej súťaže. Most Apollo sa hrdí mnohými dodatočnými ocene­ niami... a predsa je aj v týchto prípadoch oprávnená protiotázka: sme si istí, že ak by v týchto prípadoch bola vyhlásená súťaž návrhov, že by nevznikli diela ešte lepšie, efektívnejšie na priame aj prevádzkové náklady? Nový zimný štadión v Bratislave bol realizovaný bez súťaže návrhov a možno aj to je dôvodom, že udelil mest­ skej kase riadny úder. Napriek pochval­ ným ohlasom nie sme si istí, či sa nedala postaviť aj hala lacnejšia, rovnako archi­ tektonicky kvalitná a aj zachovávajúca ar­ chitektonický genius loci štadióna kolegu Kamila Grossa? Iné hlasy argumentujúce proti súťaži návrhov poukazujú na časovú tieseň. Ak dnes bez možnosti porovna­ nia návrhov vyberáme najlacnejšieho projektanta a ten navrhne neefektívne a architektonicky otázne riešenie, ťažko budúce generácie ako naši dedičia pocho­ pia, že sme nemali pár mesiacov času oproti desiatkam rokov životnosti stavby. V časovej tiesni je ale len ten, kto nemá stratégiu, zámery, idey. Takého verejného obstarávateľa potom prekvapí výzva podať termínovanú žiadosť o eurofondy alebo o štátnu dotáciu. Tak sa „zrekonštruovali“ desiatky verejných priestorov v našich ob­ ciach. Žiaľ vo väčšine prípadov musíme konštatovať otázny výsledok aj tam, kde sa riešenia ujal architekt. Kde inde, ako vo verejnom priestore, mala prebehnúť verejná diskusia spojená so súťažou návrhov? Iným dôvodom nevyhlasovania môžu byť špekulácie, ktorým vypísanie súťaže prekáža. A tu je namieste sa diviť aj poskytovateľom týchto verejných pros­ triedkov, že ich poskytujú na ciele, ktorých kvalita a efektivita nie je konkurenčne overená. Ďalším protiargumentom súťaží najmä vo verejnom sektore je pouka­ zovanie na absenciu prostriedkov na náklady spojené so súťažou. Pritom táto cena vrátane následnej ceny projektových prác sa po cca 20-tich rokoch stáva promi­ le z prevádzkových nákladov stavby. Ne­

K O M O R Y

A R C H I T E K T O V

2 0 1 2

priamo sa tak dotýkame aj problematiky ceny projektových prác. Súťaží sa o cenu projektu, a nie o riešenie. Pojem súťaž sa tak aj v oblasti výstavby aplikuje tak, ako keď sa obstaráva kancelársky papier. To­ tálnym nepochopením sú, zatiaľ našťastie len ojedinelé pokusy, vyhľadávať služby projektantov elektronickou akciou. Tá sa môže vypisovať len na služby a tovary jasne kvantifikovateľné. Poukazovanie vyhla­sovateľov, že zostava projektovej alebo územnoplánovacej dokumentácie je kvantifikovateľná, samozrejme zlyháva v tom, že takto vopred kvantifikovateľný ale nie je obsah ako výsledok duševnej činnosti. V tejto súvislosti naša komora podala námietku na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) a obdržali sme povz­ budivú odpoveď, že na služby ktoré pred­ stavujú isté duševné výkony nie je vhodné použiť elektronickú aukciu. Na základe toho komora v súčasnosti rokuje s ÚVO o niektorých úpravách v pripravovanej no­ vele príslušného zákona. Naša posledná návšteva na ÚVO zaznamenala úspech v tom, že na stránke úradu v časti „výklado­ vé stanoviská“ sa objavil nasledovný text: „...Pri obstarávaní služieb zákon obsahuje negatívne vymedzenie služieb, pri obsta­rávaní ktorých sa aukcia nepoužije ak jej charakteristické parametre a hodnoty nie sú kvantifikovateľné a nemožno ich vyjadriť podľa § 43 ods. 5 písm. a)

STR.

1

Obzvlášť za potrebné chápeme vyhlásiť súťaž návrhov pri spoločensky dôležitých stavbách.

zákona, a tiež pozitívne vymedzenie slu­ žieb, pri ktorých sa aukcia použije - ak možno presne určiť technické požiadavky týka­júce sa predmetu zákazky. Pokiaľ ide o prvý prípad, tento sa týka služieb, pri kto­rých sú charakteristické parametre predmetu zákazky nekvantifikovateľné (a spravidla významnejšie ako cena). Pôjde predovšetkým o služby, ktorých hlavným predmetom je intelektuálne pl­ ne­nie (právne služby, analytické služby, vedecká a výskumná činnosť, služby ar­ chitektov atď.), ktorého kvalitu nie je možné vyhodnotiť kvantifikovateľnou hodnotou. Použitie aukcie by v týchto prípa­doch predstavovalo reálne riziko, že znižovaním ceny dôjde k uprednostneniu ceny na úkor kvality obstaranej služby. Druhý prípad bude obdobný ako nižšie uvedené podmienky (ne)použitia aukcie pri obstarávaní stavebných prác...“ 2. Tento výklad nám dáva pevnejšiu oporu v komunikácii s vyhlasovateľmi elektro­ nických aukcií na služby architekta. Okrem jasnejšieho definovania použitia resp. vylúčenia elektronickej aukcie pre oblasť projektových služieb (aj keď nám mnohým je to jasné už dnes...) sa usilujeme presadiť, aby hodnota služby zakladajúca povinnosť vyhlásiť súťaž návrhov sa znížila. Dnes je to 133 000,- €, ideálny by bol cca tretinový štandard susedných západných krajín EÚ. Snažíme sa presadiť, aj keď to vzhľadom na širokú nomenklatúru stavieb bude zložité, aby sa súťaž návrhov stala obligatórnou povinnosťou pre návrh a projekt stavby. Rozhodujúcim verejným obstarávateľom sú obce. Komora preto v tejto veci rokuje aj so ZMOS-om a v niektorých ohľadoch zatiaľ nachádza pochopenie.

S L O V E N S K E J

Obzvlášť za potrebné chápeme vyhlásiť súťaž návrhov pri spoločensky dôležitých stavbách, ktoré budú reprezentovať úroveň našej stavebnej kultúry. Nepodceňujeme tým nesporný význam súťaže aj pri malej škole či hasičskej stanici na dedine. Na absenciu súťaže návrhov pri oznamovaní zámeru výstavby národného futbalového štadióna, hokejovej haly pre majstrovstvá sveta či mosty nad Dunajom komora upo­ zornila spoločnosť aj prostredníctvom ve­rejnej výzvy a účasťou v diskusiách v rozhlase, televízii, rozhovormi v tlači. V prí­ pade Starého mosta dokonca v roku 2008 vznikol na podnet komory aj spoločenský tlak na vyhlásenie súťaže návrhov. Ko­ mora na výzvu mesta zdarma pripravila súťažné podmienky (dodnes sú na www. komarch.sk), na úvodnom rokovaní sa zišla aj porota, ale súťaž mesto napokon nevyhlásilo. Oživenie nádeje pri novom vedení mesta na súťaž respektíve aspoň na zastúpenie architektov v projekčnom teame zmietli mestskí poslanci, opäť pod termínovou ťarchou vidiny eurofondov. Neúnosnou situáciou vo vyhlasovaní súťaží návrhov sa zaoberalo tiež Valné zhromaždenie SKA v roku 2011. Smerom k verejným obstarávateľom, k zákono­ darcom ako aj k verejnosti prijalo „Výzvu k zadávaniu verejných zákaziek v oblasti architekúry, urbanizmu, územného plá­ novania a stavebného inžinierstva“ nielen na dodržiavanie, ale aj na potrebu zmeny niektorých ustanovení Zákona o verejnom obstarávaní v oblasti súťaže návrhov. Hlas SKA v posilnení postavenia súťaže návrhov ostáva zatiaľ v spoločnosti oje­ dinelý. Akoby pojem architektonická súťaž označoval súťaž pre architektov, ako často

K O M O R Y

A R C H I T E K T O V

počujeme. A nie súťaž, kde sa súťaží o architektúre a ekonomickej efektivite stavieb. Zmyslom verejných súťaží návrhov je pritom jej otvorenie sa všetkým, teda nielen architektom, kto chce priniesť ideu alebo je následne spôsobilý ju aj realizovať. Mali by byť súčasťou spoločenskej kultúry. Žiaľ volanie po súťažiach sa neozýva ani z partnerskej komory stavebných inžinie­ rov, hoci jej niektorí členovia majú spô­ sobilosť poskytovať takzvané komplexné ar­chitektonické služby a projektovať kon­ štrukcie inžinierskych stavieb. Diskusiu o Starom moste namiesto ako kritiku ab­ sencie súťaže návrhov pochopili skôr ako útok na svoj stav. Akoby nešlo o verejné prostriedky, na ktoré aj oni prispievajú svojimi daňami. Akoby nevadilo, že ab­ senciou súťaže návrhov prišli o možnosť vyjadriť svoj odborný názor aj ich členovia. Iným príkladom, keď obstarávateľ pouka­ zuje na „nezmyselnosť“ súťaže návrhov je kritika jej výsledkov. Je síce možné a dokonca pravdepodobné, že iná porota by prijala nie ten istý výsledok. Porotu si ale menuje vyhlasovateľ. Často sú si na vine aj účastníci, neschopní prijať verdikt poroty. Napriek tomu, že prijali podmienky vrátane zloženia poroty. Zloženie poroty je jedným z kľúčových bodov podmienok. Aj v tejto súvislosti sa SKA snaží presadiť do zákona úpravu príslušného ustano­ venia (§107), keď žiadame, aby v porote bola najmenej polovica odborníkov s rov­ nakou odbornou spôsobilosťou ako sa požaduje od uchádzača. Dnes je to tretina a postačuje aj príbuzný odbor. V Košiciach primátor R. Raši ako argument voči kom­ petencii poroty a proti výsledku súťaže a teda proti súťaži návrhov celkove (vyhlá­ senej predchodcom vo funkcii), uviedol neakceptovateľnú ekonomickú náročnosť víťazného návrhu (amfiteáter). Na tento útok sme s priaznivým ohlasom reagovali v miestnom Korzárovi. Okrem argumentu, že vyhlasovateľ si porotu ako kľúčový or­gán súťaže vymenoval sám, sme pouká­zali, že v podmienkach neuplatnil požiadavky na ekonomický limit nákladov stavby. Tiež sme poukázali aj na skutočnosť, že zákon umožňuje rokovať bez zverejnenia aj

s iným oceneným uchádzačom, pokiaľ sa nedohodne s víťazom. Poukázali sme aj na kultúrny rozmer výsledku súťaže, keď mesto získalo taký ikonický návrh, kde by stálo za úvahu hľadať ďalšie zdroje na jeho realizáciu. V tomto porota jednoznačne svoju úlohu splnila. Ďalším možným mo­ mentom nevyhlasovania súťaží je všeo­ becné podceňovanie architektúry, čo vy­ jadril Ľ. Feldek vo svojej ironickej básni o 15 miliónoch architektov. Ako inak si vysvetliť drzý pokus štátnej úradníčky navrhnúť ambasádu v Berlíne? Presadiť, že takáto stavba je aj súčasťou reprezen­ tácie krajiny, stálo kultúrnu obec nemálo úsilia. Snažíme sa „dôvody“ proti súťažiam návrhov vyvracať a svoju argumentáciu pravidelne prezentujeme aj svojim part­ nerom pri rokovaniach. Pripravujeme aj seriál do novín pre samosprávy obcí. Zásadným otázkam oblasti súťaže návrhov venuje pozornosť predstavenstvo komory za asistencie súťažného výboru. Ten rieši skôr praktické úlohy najmä pri overovaní súťaží. Z pohľadu komory žiadosť o ove­ renie súťaže môže byť aj jednoduchým procesom s rozhodnutím áno alebo nie. Zvykli sme si však na osobitný prístup s každým vyhlasovateľom. Overiť súťažné podmienky, navrhnúť a vyargumentovať prípadné zmeny znesie porovnanie s po­ sudzovaním dizertačnej práce. Zatiaľ sa toto úsilie a tento prístup, aj keď v ma­ lom počte súťaží, oplatilo. Mnohí vyhla­ sovatelia upravili svoje podmienky, napr. v bodoch týkajúcich sa osobného pos­ tavenia uchádzača. Tu však naši členovia namies­to kritiky nevyužívajú možnosť zápisu do zoznamu podnikateľov na ÚVO, čo túto situáciu značne zjednodušuje. Ďalším neduhom vyhlasovateľov v ob­ chodných súťažiach, je predefinovanosť požiadaviek na osobné postavenie uchá­ dzača. Napríklad požiadavkou preukáza­ nia poskytnutia istého počtu služieb rov­ nakého charakteru za určité obdobie a finančný objem plnenia. Takéto požia­ davky vyvolávajú podozrenie, že sú účelovo „napasované“ na vyhlasovateľovi vopred známeho uchádzača a sú diskriminačné voči ďalším možným záujemcom. Tiež nie

2 0 1 2

je zriedkavé také definovanie podmienok na službu a na projektové parametre stav­ by ktoré naznačujú, že súťaž sa vyhlasuje na vyhlasovateľovi vopred známy návrh. Niektoré formulácie obchodných súťaží skrývajú v sebe potrebu vypracovania aj návrhu. V rámci bilancie uplynulých 20-rokov spo­ meňme niekoľko významných momentov. Na podporu etiky súťaženia v architekto­ nických a urbanistických súťažiach prijala komora architektov súťažný poriadok ako jeden zo svojich základných dokumentov. Ten prešiel niekoľkými novelami, ktoré sa zaoberali skôr technickými detailmi, podstata a ciele poriadku ostali nezme­ nené. Zákon č.25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní zaviedol ako osobitnú súčasť verejného obstarávania aj súťaž návrhov. Povinnosť súťaže návrhov verejnému obstarávateľovi vyplýva síce na základe pomerne vysokej sumy, ale napriek tomu presadenie niektorých ustanovení v tejto časti zákona nesie aj vďaka vtedajšiemu vedeniu a riaditeľovi úradu SKA V. Huttovi rukopis komory. Následná vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie vychádza textom aj duchom zo súťažného poriadku komory. ÚVO na podnet vedenia našej komory vydal v máji 2007 aj Metodické usmer­nenie ÚVO k vyhlasovaniu súťaže návrhov v oblasti architektúry, územného plánovania a sta­ vebného inžinierstva, ktoré o.i. ustano­ vilo pre obstarávateľa možnosť rokovať s autormi, ocenenými v súťaži návrhov, priamo o zadaní projektových prác. Na prijatie týchto právnych noriem vynaložilo vtedajšie vedenie komory a súťažný výbor na čele s J. Šujanom veľké diplomatické úsilie. Tým ale vznikol aj problém, že všet­ ky prípadné zmeny súťažného poriadku, ktoré má v kompetencii prijímať valné zhromaždenie, musia byť v súlade s týmito vyššími legislatívnymi normami. Celkový počet súťaží overovaných ko­ morou je od r. 1994 k septembru 2012 spolu 165 súťaží. Najviac ich bolo v ro­ koch 2002, 2003 a 2007 (po 14), relatívne úspešné ročníky s počtom nad 10 súťaží boli aj 1995, 1996, 1999, 2004, 2007. V porovnaní s tým ale napr. v Rakúsku pre­

behne ročne asi 1200 súťaží a výberových konaní na projekt ročne, z toho v roku 2009 bolo 120 návrhových. Zúčastňuje sa ich v priemere 63 % architektov. Každá kancelária sa zúčastní v priemere 3,5 súťaže za rok a do tejto činnosti venuje 300 hodín3. Rakúsko je zaujímavé aj tým, že cca 90 % architektonických súťaží or­ ganizujú architektonické kancelárie, ktoré aj pomáhajú vyhlasovateľovi pripraviť pre súťaž kvalitné zadanie. Súťaží návrhov bolo u nás v skutočnosti oveľa viac. Mnohé z nich, prednostne u privátnych vyhlasovateľov, prebehli ako neverejné vyzvané, o ich počte ani nie je prehľad. Prijať účasť v takejto súťaži je osobným právom uchádzača a súťažné podmien­ ky sú zmluvou medzi vyhlasovateľom a uchádzačom, ktorú môže a nemusí prijať. V takom prípade uchádzač robí na vlastnú zodpovednosť a komora nemá povinnosť riešiť prípadné spory a ujmy. Mal by si však vo vlastnom záujme každý uchádzač uvedomiť, či sú v súlade so zákonom (občiansky zákonník, autor­ ský zákon) a dobrými mravmi. V prípade zistenia nekorektnej súťaže má povinnosť každý člen túto skutočnosť nahlásiť ko­ more, ktorá súťaž preskúma a následne najprv upozorní vyhlasovateľa a upozorní svojich členov medzi uchádzačmi. V oblas­ ti verejného obstarávanie monitorujeme podľa vestníka vyhlasované súťaže. Pokiaľ ide o súťaž návrhov s podmienkami, ktoré nie sú korektné, vyzývame členov na zváženie ich účasti v takejto súťaži. Dôvo­ dom tohto relatívne mäkkého opatrenia je skutočnosť, že najmä ak bola vyhlásená verejným vyhlasovateľom zo zákona, kde právnu zodpovednosť nesie vyhlasovateľ, nemôžeme účasť zakázať (navyše súťaží sa zúčastňujú aj projektanti z partnerskej SKSI). Pri overovaní súťaží je potrebné rozlíšiť poj­ my súťaž neoverovaná a neoverená. Náš zákon neustanovuje podmienku dať overiť súťaž komore, je to právo vyhlasovateľa, takže nie každá súťaž návrhov musí byť komorou overovaná. V prípade neoverenia upozorňujeme najprv vyhlasovateľov, po­ kiaľ nedôjde k náprave, nasleduje upo­

STR.

2-3

11. UZNESENIE PREDSTAVENSTVA Slovenskej komory architektov z 18. septembra 2012 (X. volebné obdobie) predseda: Ing. arch. Juraj Šujan riaditeľka úradu: JUDr. Viera Hanuláková

zornenie členov na neregulérnosť súťaže a na dôsledky vyplývajúce z účasti v nej. Následne informujeme aj ÚVO. V prípade zistenie neregulérnosti neoverovanej sú­ ťaže komora uplatňuje podobný postup.­ Tu však podávať námietku umožňuje zá­ kon len účastníkom súťaže, a tak je v tejto oblasti potrebná aj zvýšená vlastná inicia­ tíva členov SKA. Žiaľ málo sme úspešní, keď poukazujeme na skutočnosť, že obstarávanie projek­ tových služieb je najlepšie na základe výsledkov súťaže návrhov a nie formou obchodnej súťaže. Hľadajú sa projekty resp. projektanti a nie riešenia, povedal Peter Gero na adresu protipovodňovej ochrany na nábreží Dunaja v Bratislave. Kritérium najnižšej cenovej ponuky na projektové práce žiaľ vyplýva z našej a európskej legislatívy verejného obstará­ vania. Aj architektonická rada ACE sa angažuje, aby v prípade obstarávania projektov stavieb nemohlo byť toto krité­ rium ako jediné, teda aby sa neobstarávali obchodnou súťažou. Tu je otázne, či je namieste slovo súťaž. Aj tu svitá nádej v podobe výkladového stanoviska ÚVO2: „Ak sa ponuky vyhodnocujú na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ve­ rejný obstarávateľ môže určiť aj také krité­ riá súvisiace s predmetom zákazky, ktoré predpokladajú určitý prvok subjektivity pri

ich uplatnení (napr. kvalita, estetické cha­ rakteristiky). Verejný obstarávateľ však v takom prípade musí určiť také pravidlá uplatnenia týchto kritérií, ktoré transpa­ rentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečia objektivizáciu subjektívnych elementov uplatnenia príslušného krité­ riá. Tu snáď ÚVO mohol smelšie poukázať na možnosť vyhlásenia súťaže návrhov. Istým úspechom je aj požiadavka poroty v  katalógu súťaže Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Progre­ sívne, cenovo dostupné bývanie 2011, v ktorej boli aj členovia SKA. V  tomto katalógu sú uvedené odporučenia na súťaže návrhov vo verejnom obstarávaní stavieb a ich projektovej prípravy. Momentálne je obchodná súťaž s krité­ riom najnižšia cena, žiaľ v súlade so záko­ nom a vypísanie súťaže návrhov je vecou osvietenosti vyhlasovateľa. Tam kde sú na úradoch architekti, je skôr predpoklad – a prax to potvrdzuje – že sa takáto súťaž vypíše. Preto je naše úsilie orientované smerom k legislatívnym úpravám. Našim praktickým problémom v tejto diplomacii je poslednú dobu časté striedanie partne­ rov podľa výsledkov volieb, takže pravi­ delne začíname od bodu nula. Dnešné úsilie komory je orientované na oblasť verejného obstarávania a propagá­ cie významu súťaží návrhov. Pre prípravu

súťaží komora ako pomôcku pripravila manuál súťažných podmienok, ktorý ob­ sahuje aj argumentáciu postojov komory. Poskytujeme tiež poradenskú činnosť pri zhotovení súťažných podmienok, máme niekoľko osôb špeciálne vyškolených pre prácu v porote resp. pre zhotovenie pod­ mienok. Rezervy sú v propagácii výsledkov súťaží, keď nie každý vyhlasovateľ napriek svojmu záväzku v podmienkach zverejní na stránkach komory výsledky aj vo vi­ zuálnej podobe. Tak súťaž neplní jeden zo svojich odborných cieľov – súťažiacim nedáva prehľad o možnosti porovnať vlastný výsledok s výsledkom ostaných súťažiacich. Zatiaľ sa úsilie komory venuje viac otázkam postavenia súťaží návrhov v spoločnosti ako vlastnému súťaženiu. Veríme, že tento pomer sa v krátkej bu­ dúcnosti zmení. Text je súčasťou pripravovanej ročenky Slovenskej komory architektov 2012/2013 Pozn.: 1 Masák, M.: Architektonické soutěže u nás v kontextu času, Zborník sympózia ČKA - Architektonické so­ utěže, 2010, str. 8, 9. 2 http://www.uvo.gov.sk/vykladove_stanoviska/index.html 3 Pendl, G.: Rakouské soutěže v zrcadle zkušeností v EU, Zborník sympózia ČKA - Architektonické sou­ těže, 2010, str. 6, 7.

Predstavenstvo Slovenskej komory architektov

derných drevostavieb“ proLignum,

A. konštatuje, že

4. abdikáciu z členstva výboru pre krajinnú architektúru Ing. M. Horňákovej na vlastnú žiadosť,

1. zo zasadnutia sa ospravedlnil prof. Ing. arch. B. Kováč, PhD. 2. úlohy z ostatného uznesenia sú v štádiu rozpracovania,

B. berie na vedomie 1. informáciu Ing. arch. J. Šujana a) o priebehu zasadnutia pracovnej skupiny Ministerstva dopra­ vy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, vedeného štátnym ta­ jomníkom MDVaRR SR Ing. F. Palkom a generálnou riaditeľkou sekcie výstavby MDVaRR SR Ing. arch. Z. Kukučovou a stave rozpracovania úloh na jednotlivých častiach pripravovaného Stavebného zákona, b) o pracovnom stretnutí s podpredsedníčkou NR SR JUDr. R. Zmajkovičovou za účelom prezentácie nutnosti schválenia ar­ chitektonickej politiky na Slovensku, ako aj prezentácie stano­ viska SKA vo vzťahu k regulácii billboardov na Slovensku, c) o pracovnom stretnutí s predsedníčkou ÚVO Ing. Z. Táborskou za účelom nadviazania spolupráce s komorou v oblasti prezen­ tácie a zvýšenia informovanosti o využívaní súťaže návrhov pri obstarávaní architektonických služieb, ako aj spolupráce ko­ mory pri revíznych postupoch ÚVO, d) o pracovnom rokovaní s výkonným podpredsedom ZMOS Ing. M. Muškom za účelom nadviazania spolupráce komory so ZMOS v legislatívnej oblasti ako aj pri šírení vzdelávania a in­ formovanosti o úlohách a postavení architekta a architektúry, e) o príprave tlačoviny SKA Rukoväť udržateľnej architektúry a oslovení prof. Ing. arch. R. Špačeka, PhD. na jej zostavenie, f) o konaní golfového turnaja architektov, 2. informáciu JUDr. V. Hanulákovej a) o jej účasti na zasadnutí kolégia predsedníčky ÚVO pod ve­ dením Mgr. T. Behrovej za účelom prezentácie stanoviska SKA k nevhodnosti používania elektronických aukcií pri obstarávaní architektonických služieb a s požiadavkou o vydanie výkladové­ ho stanoviska ÚVO k tejto problematike, b) o zaslaní zásadných pripomienok SKA k návrhu novely záko­ na č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, c) o príprave galavečera CE·ZA·AR 2012, d) o organizovaní seminára s názvom „Významná obnova bu­ dov a nové ciele v oblasti energetickej efektívnosti“ Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, 3. informáciu akad. arch. J. Antalovej, PhD. o základnom kurze o najnovších výrobkoch a konštrukciách z dreva “Základy mo­

S L O V E N S K E J

K O M O R Y

A R C H I T E K T O V

2 0 1 2

C. schvaľuje 1. návrh dohody o spolupráci FA STU s SKA po zapracovaní pripo­ mienok členov predstavenstva a poveruje predsedu Ing. arch. J. Šujana jej podpísaním, 2. vypracovanie anotácie, štruktúry obsahu a predbežného zloženia autorského kolektívu Rukoväte udržateľnej architektúry prof. Ing. arch. R. Špačekom, PhD., 3. zahrnutie kurzu o najnovších výrobkoch a konštrukciách z dreva “Základy moderných drevostavieb“ proLignum do celoživotného vzdelávania SKA, 4. odmenu za vypracovanie vzorovej licenčnej zmluvy s komen­ tárom advokátskej kancelárie Okenica Šula & Co vo výške 792,- €, 5. uzavretie Mandátnej zmluvy s P. Sedlákom, technikom BOZP a PO, 6. návrh zmeny úhrad za výkony Slovenskej komory architektov, 7. návrh harmonogramu zasadnutí predstavenstva za II. polrok 2012, 8. navrhovaný harmonogram výstav CE·ZA·AR 2012,

D. súhlasí 1. s preplatením cestovných nákladov 902,63 € Ing. O. Mihálikovej vyslanej na pracovné rokovanie ENACA v Ríme 3. mája 2012, 2. s preplatením cestovných nákladov 1006,60 € Ing. arch. M. Drahovského vyslaného na zasadnutie VZ ACE v Amsterdame 25. až 29. apríla 2012, 3. s preplatením cestovných nákladov 802,38 € Ing. O. Mihálikovej vyslanej na pracovné stretnutie EK v Bruseli 29. júna 2012, 4. s preplatením cestovných nákladov 846,08 € Ing. O. Mihálikovej vyslanej na pracovné rokovanie EK, ENACA, ACE v Bruseli 3. júla 2012, 5. s vyúčtovaním seminára o autorskom práve z 27. júna 2012 v Košiciach vo výške 1 670,- € (rozdiel – 1 270,- €),

STR.

4-5

12. UZNESENIE PREDSTAVENSTVA Slovenskej komory architektov zo 16. októbra 2012 (X. volebné obdobie) predseda: Ing. arch. Juraj Šujan riaditeľka úradu: JUDr. Viera Hanuláková

6. s návrhom plánovaných služobných ciest Ing. O. Mihálikovej, Ing. arch. P, Beňušku a Ing. arch. M. Drahovského na mesiace september – december 2012, 7. so zakúpením 2 ks PC na sekretariát riaditeľky úradu a pre Mgr. E. Martanovičovú,

G. poveruje JUDr. V. Hanulákovú a) nadviazať spoluprácu s ASSA ABLOY Czech & Slovakia s.r.o. a ponúknuť im možnosť mediálnej podpory ich aktivity komorou v rámci bodu 3. Pravidiel predstavenstva SKA upravujúcich orga­ nizovanie konferencií a seminárov.

8. so zakúpením 1 ks notebooku Toshiba pre Ing. O. Mihálikovú,

H. ukladá

E. menuje Ing. Zoltána Balku za člena výboru pre krajinnú architektúru,

F. zamieta odvolanie J. Heredoša a potvrdzuje Rozhodnutie disciplinárneho senátu SKA č. KA-370/2012 z 18. júla 2012, ktorým bol J. Heredoš uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia v zmysle čl. 9, písm. f) Disciplinárneho poriadku Slovenskej komory architek­ tov, ktorého sa dopustil a za ktorý mu bolo uložené disciplinárne opatrenie vo forme písomného napomenutia, odôvodnenie uve­ deného rozhodnutia predstavenstva bude obsiahnuté v písom­ nom vyhotovení rozhodnutia.

1. Ing. arch. J. Šujanovi a) zaslať list prof. Ing. arch. R. Špačekovi, PhD. so žiadosťou o vy­ pracovanie anotácie, štruktúry obsahu a predbežného zloženia autorského kolektívu Rukoväte udržateľnej architektúry, 2. JUDr. V. Hanulákovej a) zaslať list Ing. arch. M. Siebertovi a Ing. arch. R. Talašovi so žiadosťou o vyjadrenie sa podnetu k ich neetickému správaniu vo veci stavby Hotela Kyjev Bratislava, ktorý podal Ing. arch. Matušík, b) osloviť regionálnych zástupcov a stanoviť termín na predlo­ ženie Správy o činnosti jednotlivých regionálnych zástupcov predstavenstvu. Najbližšie rokovanie predstavenstva bude 16. októbra 2012 o 12:30 hod. v priestoroch úradu komory na Panskej 15 v Bratislave, organizačne zabezpečuje D. Bieliková.

Predstavenstvo Slovenskej komory architektov

hnutnosťou a trendom“,

A. konštatuje, že

D. súhlasí

zo zasadnutia sa ospravedlnili Ing. arch. M. Drahovský, Ing. arch. V. Droppa, Ing. arch. I. Skoček, úlohy splatné z ostatného uznese­ nia boli splnené,

1. so zaradením prihláseného diela do registra architektonických diel,

B. berie na vedomie

2. s návrhom Ing. arch. I. Pleidela zorganizovať pri príležitosti 20. výročia založenia Slovenskej komory architektov stretnutie s vý­ znamnými členmi komory, ktorí sa zaslúžili o jej vznik a aktívne participovali na jej rozvoji,

1. informáciu Ing. arch. J. Šujana a) o zhodnotení úrovne a priebehu galavečera CE·ZA·AR 2012, b) o priebehu zasadnutia pracovnej skupiny pre prípravu nové­ ho Stavebného zákona na Ministerstve dopravy, výstavby a re­ gionálneho rozvoja SR, vedeného generálnou riaditeľkou sek­ cie výstavby MDVaRR SR Ing. arch. Z. Kukučovou, c) o pracovnom rokovaní s predsedom SKSI prof. Dipl. - Ing. Dr. V. Benkom, PhD. k spoločnému postupu pri príprave a presa­ dzovaní pripomienok k novému stavebnému zákonu, d) o pracovnom rokovaní so zástupcami ZMOS o možnostiach spolupráce pri presadzovaní spoločných záujmov a oblastí v rámci prípravy nového stavebného zákona, e) o pracovnom rokovaní so Združením urbanistov a územných plánovačov k príprave nového stavebného zákona,

3. s vyúčtovaním seminára pre žiadateľov o vykonanie autorizačnej skúšky z 19. septembra 2012 v Bratislave vo výške 628,38 € (náklady: 321,62 €, príjmy: 950,- €),

2. informáciu Ing. arch. I. Pleidela a) o výsledku stretnutia s generálnou riaditeľkou sekcie ume­ nia a štátneho jazyka MK SR Mgr. J. Motyčkovej a odborníkmi k problematike Stavebného zákona,

2. JUDr. V. Hanulákovú - organizačne koordinovať prípravu seminára „Medzi nevyhnut­ nosťou a trendom“,

3. informáciu JUDr. V. Hanulákovej a) o priebehu a stave kontroly poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania členov komory, ktorú vykonáva úrad, b) o počte členov komory, ktorým bude úrad zasielať poslednú výzvu na zaplatenie príspevkov na činnosť orgánov komory za rok 2012, c) o vyjadrení sa Ing. arch. M. Sieberta a Ing. arch. R. Talaša k podnetu Ing. arch. Matušíka vo veci neetického správania sa k stavbe Hotela Kyjev Bratislava,

Najbližšie rokovanie predstavenstva sa bude konať 7. novembra 2012 o 12:30 hod. v Sieni Dušana Jurkoviča v priestoroch Spolku architektov Slovenska na Panskej 15 v Bratislave; organizačne zabezpečuje D. Bieliková.

4. s nevymáhaním dlhu – príspevku za rok 2011 (240,- €) za zo­ mrelého Ing. arch. P. Pšenčíka,

E. poveruje 1. Ing. arch. Ľ. Závodného - kontaktovať arch. Troya a dohodnúť s ním, aby prednášal na seminári k vybraným aspektom udržateľnej architektúry „Medzi nevyhnutnosťou a trendom“,

C. schvaľuje 1. základnú obsahovú náplň príručky SKA s názvom „Rukoväť udržateľnej architektúry“, 2. návrh organizačno-technického zabezpečenia seminára SKA k vybraným aspektom udržateľnej architektúry „Medzi nevy­

S L O V E N S K E J

K O M O R Y

A R C H I T E K T O V

2 0 1 2

STR.

6-7

Pripomienky SKA k návrhu novely zákona O VEREJNOM OBSTARÁVANÍ

Slávnostný galavečer a vyhlásenie cien za architektúru CE·ZA·AR 2012

predseda: Ing. arch. Juraj Šujan riaditeľka úradu: JUDr. Viera Hanuláková

SKA dlhodobo vyvíja aktivity vo vzťahu k verejným obstaráva­ teľom, aby pri zákazkách na služby vyžadujúce intelektuálne plnenie, nepoužívali ako formu verejného obstarávania elektro­ nickú aukciu. Túto zásadnú pripomienku prezentovali zástupcovia SKA na Seminári k novele zákona o verejnom obstarávaní v auguste 2012, ktorý viedol minister vnútra SR R. Kaliňák. SKA následne 11. 9. 2012 zaslala svoje zásadné pripomienky s ná­ vrhom paragrafového znenia a oddôvodnenia. Úprava bodu 47. návrhu novely: V bode 47. návrhu novely (§ 43 ods. 3) sa za slová „so zverejnením“ dopĺňa čiarka a vkladajú sa slová „ak sa nepostupuje podľa § 103 až 108,“. Odôvodnenie: Služby projektových činností tvoriace predmet záka­ zky, nie sú z povahy veci definovateľné žiadnymi určitými, merateľnými a konečnými číselnými parametrami, ktoré by boli vhodné pre auto­ matické vyhodnotenie elektronickým spôsobom bez ďalšieho/pod­ robnejšieho posudzovania verejným obstarávateľom. Obsahom projek­ tových činností je grafické a textové vyjadrenie individuálnej duševnej činnosti realizovanej obvykle v tímovej spolupráci viacerých profesií, ktoré nie je kvantifikovateľné a preto takýto predmet zákazky nie je možné obstarávať elektronickou aukciou. Využívaním elektronickej aukcie na zabezpečenie služby projektových činností podľa § 45 ods. (2) zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších právnych predpisov, dochádza podľa nášho názoru k porušeniu § 43 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého sa elektronická aukcia nepoužije, ak ide o zákazku na poskytnutie služby, ktorej charakteristické parametre a hodnoty nie sú kvantifikovateľné a nemožno ich vyjadriť v číslach alebo per­ centách. Tento náš názor opierame aj na úpravu tejto problematiky v rámci legislatívy Európskej únie. Platná Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných záka­ ziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby v pream­ bule v bode 14, pojednávajúcom o elektronických aukciách, priamo uvádza: „Na druhej strane tie aspekty ponúk, ktoré si vyžadujú posu­dzovanie nekvantifikovateľných parametrov, by nemali byť predmetom elektronických aukcií. Z toho vyplýva, že určité zákazky na práce a určité zákazky na služby, ktorých predmetom je intelek­ tuálne plnenie, ako sú napríklad projektová dokumentácia staveb­ ných prác, by nemali byť predmetom elektronických aukcií.“ Navrhované doplnenia Nové body 85. a 86. : 85. V § 104 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) výsledkom súťaže návrhov je návrh literárneho a iného ume­ leckého diela alebo vedeckého diela, ktorý je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora podľa osobitného predpisu16b)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 16b znie: „§ 7 zákona č. 618/2003

S L O V E N S K E J

K O M O R Y

A R C H I T E K T O V

Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským prá­ vom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov“. 86. V § 104 ods. 3 písm. a) sa za slová „písm. a)“ vkladajú slová „a c)“. Odôvodnenie: Za účelom eliminovania použitia elektronických aukcií pri obstarávaní projektových činností, predmetom ktorých dochádza k vzniku autorských diel sa spresňuje, že súťaž návrhov sa použije pri autorských dielach, ktoré sú výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora a pri ktorých z tohto dôvodu nie je možné stanoviť ako základné a jediné kritérium cenu (odmenu) predmetu zákazky, keďže sa jedná o služby nekvantifikovateľnej povahy. Tvorba projektovej dokumentácie stavby, krajinnej archi­ tektúry, územného plánu alebo územnoplánovacieho podkladu si vyžaduje koncepčný a tvorivý prístup, keďže výsledkom má byť návrh origi­nálneho a jedinečného riešenia stavby alebo urbanis­ tického usporiadania územia a výsledkom takejto činnosti je vznik autorského diela. Nové body 87. až 90. : 87. V § 104 ods. 2 písm. číslovkou “50 000”. 88. V § 104 ods. 2 písm. číslovkou “75 000”. 89. V § 104 ods. 2 písm. číslovkou “75 000”. 90. V § 104 ods. 2 písm. číslovkou “100 000”

Jedenásty ročník Ceny Slovenskej komory architektov za archi­ tektúru CE∙ZA∙AR vyvrcholil slávnostným večeromv bratislavskej Refinery Gallery a odovzdaním cien víťazom za prítomnosti hostí z odbornej, verejnej a spoločenskej sféry. Ceny sa už tradične odovzdávali v šiestich kategóriách – Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Rekonštrukcia a obnova budov, Interiér a Exteriér. O víťazoch rozhodovala medzinárodná odborná porota v zložení John B. W. Bosch (NL) – predseda poroty, Andrej Alexy (SK), Roman Brychta (CZ), Peter Čanecký (SK), Beny Meier ( AT), Iľja Skoček (SK) a Jiří Suchomel (CZ). Ocenenými pre rok 2012 sa v šiestich kategóriách stali Rodinné domy: Chata 5xT, autori: Štefan Polakovič, Roman Hal­ mi, Peter Jurkovič, Lukáš Kordík, Katarína Beladičová, Jana Ben­ ková, Ivan Príkopský. Bytové domy: Casa Pueblo, autori: Michal Vršanský, Vladimír Vršanský, Branislav Hantabal, Zuzana Nágelová. Občianske a priemyselné budovy: Výstavba administratívnej bu­ dovy GasOil Engineering a.s., autor: Peter C. Abonyi.

Rekonštrukcia a obnova budov: Zastrešenie átria a rekonštrukcia fasády Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, autori: Igor Palčo, Barbara Boríková, Miroslav Egyed, Naďa Doletinová, Jozef Karlubík, Rastislav Kňava. Interiér: KILOWATT, autori: Marek Rudohradský, Peter Chaban, Martina Rudohradská Exteriér: Letný pavilón SNG, autori: Martin Jančok, Alex Šedivec Okrem týchto šiestich oficiálnych víťazov sa udelila aj Cena ve­ rejnosti, ktorú na základe internetového hlasovania denníka SME získalo dielo Vila P autorov Dušana Buráka a Michala Buráka. Slávnostný galavečer sa konal v netradičných nových priestoroch bratislavskej Refinery Gallery v areáli bratislavského Slovnaftu. Večerom ako aj odovzdávaním cien sprevádzali moderátori Roman Bomboš a Hana Rapantová. Atmosféru industriálnych priestorov dotvárali živé hudba v podaní Swing Society Orchestra a ich hostia Katka Korček, Katarína Micháliková a Tomáš Vravník, člen činohry SND. Televízny záznam programu bude odvysielaný v sobotu 3. novembra 2012 na Dvojke RTVS.

a) sa číslovka “130 000” nahrádza b) sa číslovka “200 000” nahrádza c) sa číslovka “200 000” nahrádza d) sa číslovka “400 000” nahrádza

Odôvodnenie: V záujme vyššej transparentnosti postupov verejného obstarávania, umožnenia prístupu širšieho okruhu účastníkov a využitia súťaže návrhov vo väčšom rozsahu sa znižujú doterajšie finančné limity pre povinné použitie súťaže návrhov v procese verejného obstarávania. Navrhované finančné limity reflektujú cenovú hladinu služieb s intelektuálnym plnením na slovenskom trhu, ktorá je podstatne nižšia v porovnaní s európskym priemerom, z ktorého vychádzala smernica pri stanovení finančných limitov. 91. V § 107 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo rovnocennú“. Odôvodnenie: Doterajšie znenie ustanovenia § 107 ods. 1 pripúšťalo rôznu interpretáciu. V praxi boli pritom často obsad­ zovaní členovia poroty osobami, ktoré síce neboli schopné od­ borne posúdiť súťažné podmienky a predložené návrhy, avšak mali „príbuznú“ odbornú kvalifikáciu. Navrhovaným vypustením sa jednoznačne zavádza, že člen poroty musí mať rovnakú odbornú kvalifikáciu, aká sa vyžaduje od účastníka. Len odborne spôso­ bilá osoba v rovnakej oblasti (odvetví) je ako člen poroty spôsobilá dostatočne odborne posúdiť kvalitatívne a kvantitatívne parametre súťažných podmie­nok a predložených návrhov.

Odborná porota počas návštevy letného pavilónu SNG v Bratislave. Zľava: I. Skoček, J. B. W. Bosch, A. Alexy, R. Brychta, J. Suchomel, B. Meier.

2 0 1 2

STR.

8-9

Víťaz v kategórii INTERIÉR

víťaz v kategórii extERIÉR

Interiér klubu KILOWATT, Trnava

Letný pavilón Slovenskej národnej galérie, Bratislava

Autori: Marek Rudohradský, Peter Chaban, Martina Rudohradská

Autori: Martin Jančok, Aleš Šedivec

Foto: J. Nagy

Foto: M. Jančok, A. Šedivec

S L O V E N S K E J

K O M O R Y

A R C H I T E K T O V

2 0 1 2

STR.

10 - 11

Víťaz v kategórii Rodinné domy

VÍŤAZ v kategórii bytové domy

Casa Pueblo, Bratislava Autori: Michal Vršanský, Vladimír Vršanský, Branislav Hantabal, Zuzana Nágelová Foto: M. Vršanský

Chata 5 xT, Senec Autori: Štefan Polakovič, Roman Halmi, Peter Jurkovič, Lukáš Kordík, Katka Beladičová, Janka Benková, Ivan Príkopský Foto: gutgut

S L O V E N S K E J

K O M O R Y

A R C H I T E K T O V

2 0 1 2

STR.

12 - 13

víťaz v kategórii OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ STAVBY

Víťaz v kategórii REKONŠTRUKCIA A OBNOVA BUDOV

Výstavba administratívnej budovy GasOil, Poprad Autor: Peter C. Abonyi Foto: V. Yurkovic

Zastrešenie átria a rekonštrukcia fasády FF UK, Bratislava Autori: Barbara Boríková, Igor Palčo, Naďa Doletinová, Jozef Karlubík, Rastislav Kňava, Miroslav Egyed Foto: S. Sadloňová

S L O V E N S K E J

K O M O R Y

A R C H I T E K T O V

2 0 1 2

STR.

14 - 15

CE·ZA·AR 2012 v kategórii Exteriér pre letný pavilón Slovenskej národnej galérie Mgr. Ivana Moncoľová, redaktorka Informácií SKA Foto: Martin Jančok

Cenu za architektúru CE·ZA·AR 2012 dostala po roku opať architektonická realizácia a spolupráca medzi architektmi Martinom Jančokom a Alešom Šedivcom. Tentoraz v kategórii exteriér získali cenu za letný pavilón Slovenskej národnej galérie v Bratislave na nádvorí pred vodnými kasárňami a premostením. Ako architekti pracujete každý sám, ale znova ste sa ocitli pri spolupráci na novom projekte. Na základe čoho si vás vedenie galérie vybralo? Aké bolo prvotné zadanie? AŠ: Minulý rok sme získali ocenenie CE·ZA·AR za projekt kníhkupectva Alexis a práve táto realizácia bola priamou refe­ renciou k tomu, že nás oslovila galéria ako architektov pre projekt, ktorý mal byť pôvodne čitárňou, ale vďaka možnosti vstupovať aj do dramaturgie letného programu sme postupne všetci dospeli k tomu, že by to mal byť letný pavilón, teda priestor, ktorý je schopný „ubytovať” rôznorodé aktivity. Letný pavilón bol spoločenskou náhradou za v tomto roku uzatvorené stále expozície v priestoroch vodných kasární. Slovenská národná galéria je momentálne znevýhodnená menším počtom výstavných priestorov, veľmi sa o tom nehovorí, ale zrejme sa definitívne chystá na dlhopripravovanú rekonštrukciu. Letný pavilón mal zrejme saturovať záujem návštevníkov o spoločenské, vzdelávacie, voľnočasové aktivity, ktoré by ho mali v priestoroch národnej galérie udržať. Mali ste špeciálne požiadavky od zadávateľa aj týmto smerom? MJ: Požiadavkou bolo využitie nádvoria počas celého leta. V posledných rokoch je vidieť snahu SNG vymaniť sa z obrazu zastaralej a neflexibilnej štátnej inštitúcie a otvoriť sa svojím programom širšej verejnosti. Je to badateľné na výstavnom pláne, sprievodnom programe galérie, aj na spôsobe, akým komunikuje svoje aktivity. Letný pavilón je súčasťou tejto stratégie. Rovnako, ako o saturáciu pot­ rieb návštevníkov, tu išlo o vzbudenie zá­ ujmu verejnosti, ktorá SNG nenavštevuje. Mnohí Bratislavčania v galérii ešte neboli, alebo ani nevedia, kde to je. A nie je ich málo!

S L O V E N S K E J

Aké boli reakcie návštevníkov na letný pavilón? AŠ: Ľudia začali navštevovať nádvorie vodných kasární dokonca aj v pondelky, kedy je väčšina galérii vo svete zatvorená, takže dalo by sa povedať, že reakcie boli pozitívne. Sami sme pavilón radi navštevovali a objavovali jeho rôzne at­ mosféry. Zažili sme ho počas koncertu, v tme, keď tam bolo 1500 ľudí alebo v bežnú stredu doobeda, keď sa v sieti hojdali študenti filozofie a pripravovali sa na skúšky. Poslednou pozitívnou klebetou je, že úspech pavilónu dokonca podnietil ar­ chitektov rekonštrukcie k prehodnoteniu konceptu nádvoria v rámci plánovanej rekonštrukcie. My by sme boli veľmi radi, keby sa po tomto pilotnom ročníku z letného pavilónu SNG stala každoročná tradícia, podobne ako je tomu napríklad v P.S. 1 v New Yorku. Odborná porota si prišla pozrieť letný pavilón ako poslednú obhliadku po troch dňoch cestovania po prihlásených stavbách a myslím si, že sa potešili ako malé deti, že ide o oddychové miesto, kde treba interaktívne reagovať a nenechávať si vysvetľovať detaily. Čo si myslíte, že zapôsobilo na ňu tento rok? MJ: Zrejme to, čo považujeme za dôležité aj my. Naším cieľom bolo nájsť architek­ tonickú formu, ktorá by bola schopná organizovať rôzne programové aktivity. Pavilón vie byť kaviarňou, záhradou, čitárňou, detským ihriskom, koncertnou či divadelnou scénou alebo výstavným priestorom. Súčasne je dostatočne subtílny, aby nepôsobil rušivo v kontexte Vodných kasární a umožnil vyniknúť trávnatej ploche a stromom na nádvorí. Hovoríme, že je monumentálny a súčasne neviditeľný. Nemenej dôležitým je fakt, že prostriedky na jeho realizáciu boli mini­ malizované na hranicu možností a po rozobratí pavilónu neostane prak­

K O M O R Y

A R C H I T E K T O V

kej udržateľnosti? MJ: Dobrá otázka. Tiež si ju často kladieme. Máme šťastie, že pracujeme na zaujímavých projektoch, ktoré nás bavia. Tie ale majú vo väčšine prípadov problém s peniazmi. Nevýhodou je, že zisk nie je našou prioritou. Peniaze sa vždy nakoniec nejako nájdu, sme však nútení sa trochu uskromniť. Ocenenia ako CE·ZA·AR nám síce pomáhajú zviditelniť sa, ale kladiem si otázku, či by nemohli urobiť aj niečo viac a nemusia to byť hneď peniaze. Napríklad cena Oskara Čepána vo výtvarnom umení ponúka laureátom okrem finančnej odmeny aj rezidenčný pobyt v New Yorku. My nepotrebujeme veľkolepý galavečer. Odovzdávanie cien za architektúru tak, ako sme ho zažili, na mňa pôsobí skôr ako výročné stret­ nutie stále tých istých ľudí hladkajúcich si svoje brušká. Nedali by sa prostriedky vynaložené na to využiť rozumnejšie? Zdá sa, že aj tu by sme vedeli ušetriť.

ticky žiadny odpad. A asi ešte aj to, že sme boli opäť struční pri vysvetľovaní pro­ jektu a netrápili sme porotu zbytočnými detailmi a filozofovaním. Hovoríme o ocenenom architektonickom diele v minulom čase. Pri jeho riešení ste vedeli, že je len dočasnou záležitosťou na jedno leto. Obdobne sa tak stalo s vašou minuloročnou ocene­ nou realizáciou interiéru kníhkupectva Alexis v Bratislave, ktoré zavreli z príčin ukončenia nájmu a búrania priestorov Cvernovky. Ako sa architektovi rozmýšľa o dočasnosti svojich realizácií, ak sú vynútené okolnosťami, nie plánované dopredu? AŠ: Letný pavilón má dočasnosť už v názve, takže tam to bolo jasné od začiatku. Jednou z najdôležitejších otázok pri takýchto témach je ekológia, preto sme od začiatku uvažovali o recyklácii celého pavilónu. Samotná mriežka bola postavená zo staršieho lešenia, ktoré sme našli v sklade a pôvodne ho použil Imro Vaško ako výstavný systém v dvorane Ministerstva kultúry SR. Drevené schody, ktoré sme navrhli, si berie stolár na svoju chalupu, čo bolo zohľadnené už pri jeho cenovej ponuke. Na sedenie sme použili vyradené galerijné sokle, bar požičal náš kamarát Miško, chladnička a veľký kruhový sedák mali premiéru na Benát­ skom bienále 2008 (zerozero untd.). Pri kníhkupectve nás doba existencie trochu zaskočila, to je fakt a to aj napriek tomu, že sme všeličo tušili. Snažíme však ostať verní našim zvykom, preglejka z Alexisu sa momentálne transformuje na podlahu a kuchynskú linku v jednom hausbóte. Na čom momentálne pracujete? AŠ: My momentálne kreslíme dva rodinné domy a pár bytových interiérov, nedávno sme navrhli veľmi malú ale milú výstavu bratislavského dizajnu pre Walking-Chair

Gallery vo Viedni. Projektov je celkovo menej, ale mám pocit že na nich trávime viac času, klienti sú omnoho opatrnejší, overujú každý detail. MJ: V súčasnosti mám na stole jeden rodinný dom. Musím povedať, že po dosť dlhej dobe. Okrem toho pripravujeme spolu s Ľubicou Segečovou na november výstavu nezávislej architektonickej tlače, ktorú predstavíme na Fakulte architek­ túry STU. Mojou najväčšou dlhodobou aktivitou je revitalizácia žilinskej Neo­ logickej synagógy od Petra Behrensa a jej transformácia na kunsthalle, am­ biciózny filantropický projekt, ktorý sme iniciovali s Marekom Adamovom a Fedorom Blaščákom. Práca na ňom sa vymyká obvyklým postupom, s ktorými sa architekt stretáva v praxi. Vzhľadom na to, že na projekt neboli vopred vyhradené finančné prostriedky, musí si na seba postupne zarobiť, osloviť potenciálnych sponzorov, získať nadšencov. Návrh je

2 0 1 2

neustále prehodnocovaný v závislosti na nových zisteniach alebo momentál­ nych možnostiach. Iniciatíva má čoraz rozsiahlejšiu podporou, budova sa postupne zbavuje neskorších zásahov a ukazuje sa jej pôvodný charakter. Koncom augusta bola prvýkrát sprístupnená verejnosti. Konala sa tam prvá výstava s príznačným názvom Pootvorenie. Pracujete na malých projektoch, niekedy ako hovorí Martin Jančok s vopred nevyhradeným finančným zázemím. Tak, ako prezentujete architektúru vy (recyklácia, minimalizácia výdavkov), sa úplne odlišuje od velikášskej architektúry nákupných centier investičného boomu (90-tych a nultých rokov 20. storočia na Slovensku), tvorenej značne inou architektonickou generáciou, podľa mňa silne ovplyvnenou modernistickou tradíciou. Ako sa dokáže architekt uživiť v tomto sociálnom zázemí malých projektov s nejasnou víziou ukončenia a ekonomic­

AŠ: My sa velikášskym projektom nebránime. Očakávali sme od krízy, že investori budú hľadať inovatívne riešenia, ale opak sa stal pravdou. Všetci hľadajú tie istoty. Nie sme ani taký ten klasický prípad, kde prvým klientom je niekto z rodiny a potom to už ide. Dostali sme cenu CE·ZA·AR v kategórii, ktorá je pre kvalitu života veľmi podstatná, ale keď som si pozrel prihlásené diela, bol som ich úrovňou, pri všetkej úcte, dosť zaskočený. Rekonštrukcie sloven­ ských námestí a verejných priestorov sa zadávajú na základe obchodných tendrov, kde jediným kritériom je cena, nevyhlasujú sa absolútne žiadne ar­ chitektonické súťaže, neexistuje žiadny dopyt po kvalite. Otázkou je, prečo tento stav skoro nikto nekritizuje, alebo či by nebolo efektívnejšie radšej vytvárať tlak na kompetentných, ako napríklad rok čo rok organizovať drahý galavečer.

STR.

16 - 17

CE·ZA·AR 2012 PRE RekonštrukciU Univerzity Komenského v BRATISLAVE Mgr. Ivana Moncoľová, redaktorka Informácií SKA Foto: Soňa Sadloňová

Dohoda o spolupráci medzi Fa STU v BratislavE a Slovenskou komorou architektov Mgr. Ivana Moncoľová, redaktorka Informácií SKA Foto: archív Slovenskej komory architektov

Cenu za architektúru CE·ZA·AR 2012 v kategórii Rekonštrukcia a obnova budov získalo architektonické dielo Zastrešenie átria a rekonštrukcia fasády Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave autorov Igora Palča, Barbary Boríkovej, Miroslava Egyeda, Nade Doletinovej, Jozefa Karlubíka, Rastislava Kňavu. O vzniku a realizácii sa rozprávame s architektom Igorom Palčom.

Dohodu o spolupráci medzi Fakultou architektúry STU v Bratislave a Slovenskou komorou architektov podpísali Ing. arch. Juraj Šujan a doc. Ing. arch. Ľubica Vitková, dekanka Fakulty architektúry STU.

Ako ste sa dostali k realizácii tejto zákazky? Kto vás oslovil? Univerzita Komenského v roku 2007 vyhlásila verejnú súťaž na prestrešenie nádvoria a rekonštrukciu fasády, kde sme získali prvé miesto. Realizácia teda vychádzala z nášho víťazného návrhu.

Vzájomná zmluva o spolupráci bola podpísaná 16. okóbra 2012 a je platná do 31. augusta 2016. Predmetom zmluvy je rozvoj vzťahov medzi oboma stranami pre vzájomne prospešné akti­ vity rôznych foriem spolupráce. Obe strany budú podporovať realizáciu hlavných smerov aktivít v jednotlivých oblastiach ako je oblasť vzdelávania, oblasť vedy a výskumu, oblasť umeleckotvorivá, ale aj v oblastiach ochrany autorských práv architektov, spolupráca so zahraničnými profesnými organizáciami či budú sa podporovať vo vzájomnej propagácii jednotlivých svojich aktivít.

Aké boli požiadavky zadávateľa? Od začiatku sa počítalo so zastrešením priestoru dvora? Pôvodnou predstavou zadávateľa bol uzavretý, temperovaný priestor, ale po prvom štádiu schvaľovania dokumentácie na príslušných inštitúciách a násled­ ných analýzach sme museli pristúpiť k alternatívnemu riešeniu prekrytého, prirodzene odvetrávaného exteriéru. Aká bola komunikácia ohľadom projektu so zadávateľom? S investorom bola dobrá komunikácia, všetci boli veľmi trpezliví pri zložitom pro­ cese schvaľovania projektov a samotnej náročnej realizácii. Zástupcovia univer­ zity majú s riadením investícií a realizácii dobré skúsenosti, čo celému procesu rekonštrukcie veľmi pomohlo. Na Slovensku nie je zvykom celkom rekonštruovať univerzitné priestory, okrem novovzniknutých univerzít v posledných troch rokoch. Na slovenskú alma mater - Univerzitu Komenského v Bratislave prišiel rad až teraz. Počítali ste ako architektonický tím s tým, že chcete dať rekonštrukcii pridanú hodnotu? Všetci rozumieme situácii prečo je rekonštrukcií málo. Sú často finančne náročné a vyčlenené prostriedky niekedy nestačia ani na udržiavacie práce. Základným konceptom celého projektu bolo určite vytvoriť pre univerzitu priestor s novou pridanou hodnotou. Átrium je len začiatok dlhého procesu rekonštrukcie

S L O V E N S K E J

celej Filozofickej fakulty UK a je potrebné, aby neskončil len pri opravení fasády a výmene okien. Čo vás nakoniec inšpirovalo k výslednému riešeniu? Samotná konštrukcia prestrešenie je výsledkom stanovených podmienok súčasnej platnej legislatívy a technických možností jestvujúcej historickej budovy fakulty. Hlavná myšlienka však zostala - pretvorenie neatraktívneho, sivého nád­ voria na kvalitný, inšpiratívny priestor, otvorený novým možnostiam, nielen pre fakultu a samotných študentov. Doplnený vložený mezzanin pripája do konceptu ešte aj Moyzesovu sieň a vytvára tak zadné „foyer“. Multifunkčný prázdny priestor nie je definitívny, ale otvára nové možnosti doplnenia a využívania. Medzi nomináciami boli v konkurencii architektonické diela so silným his-

K O M O R Y

A R C H I T E K T O V

torickým kontextom - palác a kaštieľ. Prekvapilo vás rozhodnutie poroty? Myslím si, že prekvapenie bolo zjavné na našej ďakovnej reči. Obidva pro­ jekty sú výnimočné svojím rozsahom a celospoločenským významom. Pán Križma postavil z ruiny kaštieľ. Ob­ divuhodný je celý výsledok náročnej rekonštrukcie a ušľachtilý počin navráte­ nia knižnice a zvlášť je ojedinelá osveta investora, že sprístupnil priestory širokej verejnosti. Architekti Bouda a Masár veľmi citlivo pristupujú ku každému pro­ jektu a zvlášť k chráneným pamiatkam. Stará radnica je veľmi náročný rozsiahly projekt, ktorý je jedným zo symbolov historickej Bratislavy. Na čom momentálne pracujete? Tento rok robíme len architetonické štúdie a investičné zámery, čo sa dá definovať ako nič.

2 0 1 2

STR.

18 - 19

Špitálska ulica by sa mohla stať bratislavským bulvárom

PARKHILL V BRATISLAVE – STARÉ MESTO PREBIEHAJÚCA súťaž

Ing. arch. Ivan Matušík, spracovala I. Moncoľová Foto: Ivan Karlík

Architekt Ivan Matušík v roku 2012 pripravil návrh - svoju predstavu o dobudovaní centra Bratislavy, konkrét­ne osi Kamenné námestie - Špitálska ulica. Digitálnou formou spracoval urbanistický model v mierke 1:1000 s nosnou témou Bratislavský bulvár. Keďže návrh vzišiel z vlastnej iniciatívy a nebol publikovaný, pre možný záujem ho publikujeme na stránkach komorových Informácií. Návrh reaguje na likvidáciu stromov a chýbajúci živý parter centrálneho územia Bratislavy, vymierajúci obytný parter v historickom jadre, či vznikajúce pochybné prevádzky hazardu a ďalších neobsadených kancelárskych priestorov. Okrem fotografie publikujeme aj jeho text k návrhu.

V cestnej štruktúre mesta zaujíma bratislavská radiála Vajnor­ ská - Krížna - Špitálska a Šafarikovo námestie dominantné pos­ tavenie . K bezprostrednému dotyku s historickým jadrom mesta prichádza pri styku s námestím SNP, aby na Šafárikovom námestí prostredníctvom starého mosta cez Dunaj vyústila do Petržalky. Kľúčovým priestorovým uzlom je Kamenné námestie a spodná časť námestia SNP, ktoré sa v minulosti dotýkali mestských hradieb so vstupnými bránami na Laurinskej a Michalskej ulici. Špitálska ulica predstavuje kilometrový úsek tejto trasy. Začína sa pri historickom objekte a záhrade šlachtického rodu Schifbeck a končí sa pri prvej výškovej dominante Bratislavy Manderláku. O mimoriadnom význame tejto ulice svedčia aj budovy Metropo­ lu, Policajného riaditeľstva, kostolov sv. Alžbety a sv. Ladislava, Bellušove domy Slovenských družstiev, Generálnej prokuratúry SR, bankové domy a budova Univerzity komenského v Bratislave. Ako potvrdil život, lokalitu pre prvý plnosortimentný obchodný dom Prior na Slovensku z roku 1968 (v Prahe Biela labuť 1933, v Paríži Lafayette 1915) vybrali mestskí činitelia správne. To isté sa dá konštatovať aj pri situovaní vtedy nového bratislavského ho­ tela a komplexu budov pre ministerstvá. Z uvedeného mi vyplýva, že skutočne ide o najvýznamnejšiu mes­ tskú triedu, ktorá nemá obdobu ani v štruktúre, ani v obsahu bratislavských ulíc. Napriek polohe, významu i obsahoej náplni k dobudovaniu Špitálskej ulice zatiaľ nedošlo. Netýka sa to len dvoch nezastavaných prieluk pri kostoloch, ale najmä pri koncepčnom riešení ulice. Základom najvýznamnejšej mestskej radiály musia byť v oboch smeroch dva dopravné pásy s poho­ tovostnými parkoviskami, obojsmerné teleso pre električkovú dopravu so zástavkami, optimálne dimenzované chodníky a oboj­ stranné stromové aleje. Nevyhnutne sa žiada realizovať aj výstav­ ba podzemného parkoviska s celkovou kapacitou približne 2000 miest. Hlavná mestská trieda v hlavnom meste Slovenska by mala byť dobudovaná v správnych proporciách a obsahu najmä preto, že celkový charakter mesta dotvárajú nielen budovy celoštátneho významu, ale aj kompletne riešený verejný priestor. Osobitným priestorovým, obsahovým i architektonickým problé­ mom zostáva kontakt Kamenného námestia so spodnou časťou námestia SNP. V súlade s dopravnou štúdiou, ktorá je súčasťou územného plánu zóny, sa pred obchodným domom “MY” uvažuje o realizácii podzemného parkovacieho domu s kapacitou 600 áut.

S L O V E N S K E J

K O M O R Y

A R C H I T E K T O V

Vyhlasovateľ: LBG byty, spol. s r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava Spracovateľ súťažných podmienok: Ing. arch. Ján Komrska, CSc. Sekretár súťaže je kontaktnou osobou pre SKA, porotu a súťa­ žiacich: Ing. Valéria Podolská, LBG byty, spol. s r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, tel.: 02/209 04 300, kl.442, m.t.: 0903 235 241 e-mail: [email protected]

Lehoty súťaže: dátum vyhlásenia súťaže: 25. 9. 2012 - dátum hodnotiaceho zasadnutia súťažnej poroty: 11. 12. 2012 - lehota na vyhlásenie výsledkov súťaže: do troch pracovných dní od rozhodnutia poroty - predpokladaná lehota zverejnenia súťažných návrhov, najneskôr do 3 mesiacov od vyhlásenia výsledkov súťaže

Predmetom súťaže je urbanisticko-architektonické riešenie obyt­ ného komplexu s občianskou vybavenosťou v lokalite Machnáč v Bratislave – Staré mesto, transformácia územia bývaleho am­ fiteátra, dobudovanie Búdkovej cesty a zapojenie Gaštanovej záhrady do obytného územia.

Riadni členovia poroty - závislí na vyhlasovateľovi: Ing. Jaroslav Packa - nezávislí na vyhlasovateľovi: Doc. Akad. arch. Ing. arch. Ján Bahna, AA SKA, Ing. arch. Ingrid Konrad, člen SKA, Ing. arch. Pe­ ter Gero, Ing. arch. Ľubomír Klaučo, AA SKA Náhradníci poroty - závislí na vyhlasovateľovi: Ľubomír Balog - nezávislí na vyhlasovateľovi: Ing. arch.Gabriel Drobniak, AA SKA, Ing. arch. Ján Komrska, CSc. AA SKA

Druh súťaže je podľa predmetu riešenia: urbanisticko - architek­ tonická, podľa okruhu účastníkov: verejná anonymná, podľa počtu kôl: jednokolová Ceny a odmeny, režijné náklady: 1. cena: 5000 eur 2. cena: 3000 eur 3. cena: 2000 eur Odmeny: 1500 eur

Záväzok vyhlasovateľa a podmienky zadania zákazky: vyhlasovateľ sa zaväzuje usporiadať do troch mesiacov po vy­ hlásení výsledkov súťaže verejnú výstavu súťažných návrhov. Overenie súťaže Slovenskou komoru architektov: súťaž overená SKA, listom KA-514/2012 zo dňa 14. 9. 2012.

Žilina – Hájik Západ, PREBIEHAJÚCA súťaž Vyhlasovateľ: Mesto Žilina, Nám. Obetí komunizmu č. 1, 011 31 Žilina, P.O. BOX B 41 Spracovateľ súťažných podmienok: Ing. Roman Osika, odb. spô­ sobilá osoba pre verejné obstarávanie, reg. č.: F0003-005-2001 Ing. arch. Viera Šottníková Sekretárka súťaže: Ing. arch. Viera Šottníková, tel.: 0903 794 736, 043/4204105, e-mail: [email protected]. Overovateľ súťažných návrhov: Ing. arch. Katarína Chromcová, Ing. arch. Júlia Durdyová, Ing. arch. Viera Šottníková. Tento objekt sa však nemôže obmedziť len na podzemné podlažia, ale v špecifickej tvarovej aj funkčnej podobe musí dotvárať priestor i svojimi nadzemnými podlažiami. Styk štyroch ulíc v tomto území prostredníctvom nového architektonického diela je úloha nielen náročná, ale aj vzácna.

Predmetom - cieľom tejto urbanistickej súťaže je získanie návrhov na riešenie obvodu Hájik Západ v Žiline a výber spracovateľa urbanistickej štúdie tohto obvodu na základe rozhodnutia a odporúčania poroty rokovacím konaním bez zverejnenia. Druh súťaže: podľa predmetu riešenia urbanistická súťaž návrhov s udelením cien, podľa okruhu účastníkov verejná anonymná, podľa počtu kôl jednokolová

2 0 1 2

Ceny a odmeny: 1. cena: 3000 euro 2. cena: 1800 euro 3. cena: 1200 euro odmeny spolu do výšky max. 3 000 euro (režijné náklady sa neu­ hrádzajú. Porota si vyhradzuje právo prerozdeliť ceny a odmeny). Dátum vyhlásenia súťaže: 28. 9. 2012 Termín odovzdania návrhov: do 11. 12. 2012 do 14:00 hod. Lehota na vyhlásenie výsledkov súťaže: do 5. 1. 2013 Riadni členovia poroty: - závislí na vyhlasovateľovi: Akad. arch. Dušan Voštenák - nezávislí na vyhlasovateľovi: prof. Ing. arch. Akad. arch. Ján Bahna, Ing. arch. Martin Drahovský, Mgr. art. Róbert Dúbravec, Ing. arch. Milan Horák, prof. Ing. arch. Bohumil Kováč PhD. Ing. arch. Ľubomír Závodný Náhradníci poroty: - nezávislí na vyhlasovateľovi: Ing. arch. Ľubica Koreňová, Ing. arch. Pavol Kropitz, Ing. arch. Dušan Maňák - závislí na vyhlasovateľovi: Ing. arch. Ferdinand Buček Experti poroty: prof. Ing. Ján Čelko PhD. a porota môže prizvať ďalších expertov podľa potreby

STR.

20 - 21

A3UM – DOKUMENTÁRNY CYKLUS O SÚČASNEJ SLOVENSKEJ ARCHITEKTÚRE A DIZAJNE Ing. arch. Elena Alexy a tlačová správa

Prof. Ing.arch. Peter Gál, PhD. účastník a organizátor turnaja

Až jedenásť nedeľných večerov bude na Dvojke (RTVS) patriť dokumentárnemu cyklu A3UM, ktorý sa venuje súčasnej sloven­ skej architektonickej a dizajnérskej tvorbe. Reláciu A3UM bude Dvojka vysielať každú nedeľu po 21:30 hod. - po skončení večerného filmu a jednotlivé diely budú mať 26 minút vysielacieho času. Prvú časť cyklu budete môcť vidieť už 23. septembra. A3UM však nie je v programovej štruktúre slovenskej televízie úplnou novinkou. Relácia svoju premiéru totiž absolvovala už minuloročnú jeseň. Vtedy sa podarilo pripraviť a odvysielať päť častí, ktoré aktuálne diela architektov a dizajnérov priblížili v celkom novom dokumentárnom formáte. K prvej sérii tvorco­ via projektu tento rok pridali ďalších šesť častí, takže vznikol 11-dielny cyklus. Každý z dielov priblíži tri samostatné objekty, stavby či ateliéry (odtiaľ aj šifra A3UM), celkový súčet „návštev“ teda dosahuje priam magické číslo 33, čo už možno označiť za pomerne výživnú dávku špičkových výkonov našich architektov a dizajnérov. Pojem špičkový však nemožno chápať len ako mar­ ketingový nástroj pri propagovaní relácie, ale ako zásadné krité­ rium selektívneho výberu objektov a zúčastnených architektov a dizajnérov. Pred kameru sa totiž dostali len diela, ktoré získali prestížne ocenenia alebo ktoré v prostredí odbornej komunity iniciovali podnetnú diskusiu. Napriek tejto odbornej náročnosti si relácia zakladá na rétorike, ktorá je príjemne ľudská, a teda aj blízka naozaj širokému publiku divákov. Autori Relácia podľa námetu Ivana Kočnera vznikala v externom prost­ redí pod vedením producentky Barbary Janišovej Feglovej (Hitch­ hiker Cinema). Od začiatku sa vytvorili dva kreatívne tímy, takže pozorný divák môže zachytiť dva rozdielne prístupy. Režisér Ivan Trebula so scenáristkou Dianou Kacarovou zvolili cestu, v ktorej si nemožno nevšimnúť dôraz na precízne výtvarné komponovanie filmových záznamov. Druhá skupina, ktorá pracovala v zložení Samuel Jaško – réžia a Dominika Karasová – scenár zase dokáza­ la siahnuť po nevšednom humore, ktorý v spojitosti s tak vážnou profesiou ako je architektúra pôsobí nanajvýš osviežujúco. Pod­ statnou súčasťou celého procesu bolo aj odborné zázemie kon­ centrované v rukách architektky a publicistky Eleny Alexy. Ďalším odborným vkladom však boli aj samotní „moderátori“. „Relácia o architektúre je v profile slovenskej televízie viac-menej prvoti­ nou, a tak sme sa v rámci nášho tímu rozhodli siahnuť po zľahka experimentálnom prístupe s dôrazom na rýdzosť a autenticitu. Pozíciu profesionálneho moderátora sme z pohľadu televíznej tvorby obsadili amatérmi, ktorí však patria k zaujímavým posta­ vám slovenskej architektonickej scény,“ približuje producentka Barbara Janišová Feglová. Túto pre architekta nevšednú úlohu si vyskúšali Miro Minca, Matúš Vallo, Ilja Skoček, Štefan Polakovič a Viktor Šabík. Forma Každá z jedenástich častí relácie A3UM sa venuje jednej z tém,

S L O V E N S K E J

Golfový turnaj architektOv má za sebou svoju premiéru

K O M O R Y

A R C H I T E K T O V

ktoré práve rezonujú v dianí v architektúre a v dizajne. Ich výz­ nam je však viac epický, než vecný, a dotýka sa skôr filozofie tvor­ by, než jej racionálnej realizačnej podstaty. Úlohou relácie totiž nie je dávať praktické návody ako si zväčšiť malý byt apod. Pri­ oritou Slovenskej televízie i všetkých zúčastnených tvorcov bolo na obrazovku priniesť kvalitnú súčasnú architektúru a dizajn a predstaviť ich ako autorský tvorivý proces a najmä ako plnohod­ notnú súčasť našej kultúry. Aj preto je jadrom relácie vyvážený dialóg medzi architektmi, kde na jednej strane stojí moderátor a na druhej autor prezentovaného diela. „Aby však nešlo len o márnivé teoretizovanie, v relácií je prítomné aj ukotvenie v bežnej realite, ktorú stelesňujú užívatelia či obyvatelia navštívených bu­ dov. Ich osobné výpovede a postrehy k architektúre, v ktorej žijú, odkrývajú ich vlastné vnímanie tejto profesie a sú cennou reflexi­ ou jej naplnených, ale aj nenaplnených ideálov,“ hovorí odborná garantka projektu Elena Alexy.

Architekti majú za sebou svoj historicky prvý golfový turnaj. Zrodil sa z opatrnej predstavy, že golfujúcich architektov pribúda a bolo by vhodné ich raz za čas pustiť na zelené trávniky bez kosačky, ale zato s paličkami a loptičkami. Proces naštartovania myšlienky turnaja sa posunul do fázy zasielania prihlášok, kedy sa preukázalo, že predstava mala reálny základ a golf na ihrisku Tri duby pri Hrone zhromaždí architektov od Dunaja po Tatry. A tak sme sa tam stretli a odohrali napriek nevľúdnemu počasiu riadny golfový turnaj, sedemnásť pánov a jediná dáma a tým snáď spolu s partnermi položili základ novej tradícii. Špecifikum turnaja podporila výstava fotoobrazov z prostredia golfových ihrísk i hlavná cena pre víťaza, výtvarné dielo, venované maliarkou Luciou Tallovou. Spoločenský rozmer podujatia dýchal kolegialitou a potešením z atmosféry neobvyklého stretnutia architektov v golfovom plenéri s jednoznačným záverom: prídeme i nabudúce. Kompletné výsledky turnaja i fotogalériu nájdete na www.turnajarchitektov.sk

Obsah Filmový štáb navštívil viaceré slovenské mestá i nenápadné zá­ kutia, okrem Bratislavy, kde je pochopiteľne najväčší počet hod­ notných objektov, cestoval napríklad aj do Nitry, Prešova, Žiliny, Púchova či Popradu. Predmetom záujmu boli úplne čerstvé, ale i staršie diela od architektov rôznych generácií. Na obra­ zovke sa objaví napríklad Martin Kusý, Irakli Eristavi, Andrej Alexy, Ľubomír Závodný, Martin Kvasnica, Dušan Fischer, Mar­ tin Jančok, Aleš Šedivec, Peter Jurkovič, Juraj Polyák a mnohí ďalší. Medzi dizajnérmi nájdeme mená ako Sylvia Jokelová, Patrik Illo, Marian Laššák alebo grafický dizajnér Juraj Blaško. V každej časti je zaradené aspoň jedno bývanie (rodinný dom, byt), no bližšie spoznáme aj príbehy stavieb ako je napríklad ateliér vo vodojeme, príkladne zrekonštruovaná funkcionalistická vila, galéria v strešnej nadstavbe, oživená pasáž, tlačiareň etikiet alebo krematórium. A3UM predstaví vážne a vážené diela veľkej architektúry, ale i alternatívne projekty ako je aj divadlo z prepra­ viek na pivové fľaše či kultúrno-spoločenský bod v bývalom ob­ chodnom dome. Harmonogram vysielania, každú nedeľu po 21:30 hod. 23. 9. 2012 S MALÝM ROZPOČTOM 30. 9. 2012 INTROVERTI 7. 10. 2012 COMEBACK 14. 10. 2012 UPDATE 21. 10. 2012 TRVALÁ UDRŽATELNOSŤ 28. 10. 2012 VEĽKÉ SKLO 4. 11. 2012 ZMENA IDENTITY 11. 11. 2012 HRAVOSŤ 18. 11. 2012 ŠKATULE 25. 11. 2012 HORE A DOLE 2. 12. 2012 BLIŽŠIE K BOHU Hlavnou cenou bol obraz Lucie Tallovej, významnej mladej slovenskej maliarky

2 0 1 2

STR.

22 - 23