Posilniť čitateľskú gramotnosť1 Na otázky Mgr. Vladimíra Bačišina, PhD.2 odpovedá prof. Ing. Peter Plavčan, CSc., minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky VLADIMÍR BAČIŠIN : Kedy ste pán minister prvý raz v živote zobrali do ruky knihu? PETER PLAVČAN: Bolo to ešte predtým, ako som nastúpil do školy. V susednom dome sa nachádzala knižnica, kde som chodil objavovať tajomstvá ukryté v knihách. V. BAČIŠIN: Ktorá kniha z detstva Vám najviac utkvela v pamäti a prečo? P. PLAVČAN: Jednoznačne všetky Winnetuovky. Koniec - koncov ako každý chlapec. Páčilo sa mi, že aj napriek mnohým zápletkám sa príbehy končili uzavretím mieru a vyhrávali v nich kladní hrdinovia. V. BAČIŠIN: Ktorý žáner umeleckej literatúry je ministrovi školstva najbližší? P. PLAVČAN: Oslovil ma detektívny román, najmä britský autor kníh tohto žánru Dick Francis. V. BAČIŠIN: Má dnes minister školstva čas na odbornú literatúru, a ak áno na akú? P. PLAVČAN: Pracovné povinnosti mi naozaj výrazne ubrali z času, ktorý som predtým venoval čítaniu vo všeobecnosti. Veľmi rád čítam a snažím sa venovať sa čo najširšiemu spektru tém, vrátane odborných publikácií. Ako zvyknem hovoriť, čítam všetky knihy, ktoré dostanem a tak je to veľmi široký záber. Môžem však povedať, že ročne ide o niekoľko desiatok kníh. V. BAČIŠIN: Dnes študenti nechcú čítať, všetci sú ponorení vo virtuálnej realite. Nezničí nás a nepremení nás na živých robotov riadených umelou inteligenciou? P. PLAVČAN: Pevne verím, že nie. Ľudia žijú v spoločnosti, potrebujú sa stretávať, rozprávať, potrebujú 1 2
LITERÁRNY TÝŽDENNÍK 15.02.2017 Odborný asistent na AKADÉMII MÉDIÍ, odbornej vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave
bezprostredný kontakt s inými. Myslím si, že to žiadna virtuálna realita nahradiť nemôže. Ja sám dávam prednosť osobným stretnutiam s priateľmi a známymi a žiadna iná forma komunikácie sa tomu nevyrovná. Čo sa týka čítania kníh, mladí ľudia dnes naozaj menej často siahajú po knihe, keďže majú množstvo iných zdrojov informácií. Som presvedčený, že na forme ich získavania záleží menej, než na samotnom fakte, že sa dozvedia a naučia niečo nové. Pre mňa však knihy v papierovej podobe budú mať vždy svoje neopísateľné čaro. V. BAČIŠIN: Ako motivovať dnešnú mladú generáciu aby viac čítala? P. PLAVČAN: V tomto smere je dôležitá škola a kľúčovou postavou učiteľ. Škola by mala byť miestom, ktoré má žiakovi nielen ukázať veci, ktorým nerozumie, ale aj cestu, ako im porozumieť. A práve to je jeden z hlavných cieľov vyučovania literatúry v škole. Vychovávať aktívneho čitateľa, rozvíjať jeho predstavivosť, viesť ho k poznaniu, že knihy sa stávajú zdrojom informácií a poznávania okolitého sveta. Učiteľ by sa však nemal uspokojiť len s úrovňou čítania „pre potešenie“, aj keď tento moment by mal u svojich žiakov neustále podporovať. Základom sa musí stať postupné rozvíjanie čitateľa od tej najnižšej úrovne, cez jeho schopnosť analyzovať text a porozumieť mu, premýšľať o jeho význame, až po schopnosť interpretovať ho a hodnotiť z rôznych uhlov pohľadov. To, že máme v tejto oblasti značné rezervy, dokazujú nedávno zverejnené výsledky medzinárodných testovaní PIRLS či PISA. Nie sú také, aké by sme si predstavovali a poukazujú na niektoré slabé stránky našich žiakov v oblasti čitateľskej gramotnosti a porozumenia textu. Aj preto sa ministerstvo školstva rozhodlo pomôcť školám v ich neľahkej úlohe motivovať žiakov k čítaniu a v rámci Roka čitateľskej gramotnosti vyhlásilo Čitateľskú súťaž pre žiakov škôl. Keďže kampaň na podporu čítania sa v tomto roku nesie v znamení hesla „Myslenie je pohyb“, zameranie súťaže je prepojené so športom. Čo ma obzvlášť teší je to, že sme pre túto myšlienku získali aj podporu známych slovenských športovcov, akými sú zlatý olympionik Matej Tóth či úspešný hokejový reprezentant Richard Lintner. V. BAČIŠIN: Kedy sa pán minister rozhodol študovať na vysokej škole. Kedy si ju vybral a prečo? P. PLAVČAN: Pochádzam z učiteľskej rodiny, a tak štúdium na vysokej škole, aj vzhľadom na to, že ma učenie na základnej i strednej škole bavilo, prišlo tak akosi prirodzene. Ako samozrejmá voľba. Na strednej škole som sa rozhodoval medzi vtedy len nastupujúcou informatikou a medicínou. Napokon
to vyhrala informatika a šiel som študovať odbor automatizované systémy riadenia na vtedajšej Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V. BAČIŠIN: Ktorý z pedagógov Vás najviac ovplyvnil počas štúdia na vysokej škole? P. PLAVČAN: Nebol to iba jeden pedagóg, ale viacero významných osobností z akademického prostredia. Aj po rokoch na nich rád spomínam s uznaním a veľkou vďakou. V. BAČIŠIN: Čo bolo pre Vás motívom pokračovať v štúdiu v jeho treťom stupni, písať doktorandskú prácu? P. PLAVČAN: Bol to výskum zameraný na oblasť rozvoja vysokých škôl, ktorému som sa venoval počas môjho pôsobenia v Ústave rozvoja vysokých škôl. V. BAČIŠIN: Ktorá oblasť vedy a výskumu Vás najviac zaujímala? P. PLAVČAN: Keďže som vyštudoval odbor zaoberajúci sa hospodárskou informatikou, prirodzene som inklinoval k tejto oblasti. No okrem toho ma zaujímalo aj spomínané lekárstvo, vždy som mal tiež blízko k umenovedným disciplínam a postupne som začal sledovať aj ďalšie oblasti, aby som mal prehľad. V. BAČIŠIN: Príslovie hovorí pomôž si človeče, pomôže ti aj pán Boh. Čo by dnes najviac pomohlo slovenskej vede a školstvu? P. PLAVČAN: Jednoznačne finančné prostriedky, ktorých nikdy nie je dostatok. Bol by som preto veľmi rád, ak by medzi politikmi zavládla zhoda v tom, že tieto oblasti - teda vzdelávanie a veda a výskum, sa stali pre spoločnosť prioritou. Iba tak bude možné zabezpečiť prosperitu a konkurencieschopnosť nášho štátu. V. BAČIŠIN: Mnohí absolventi stredných škôl utekajú do iných krajín a nevrátia sa. Ako dosiahnuť to, aby študovali na Slovensku? P. PLAVČAN: Ak hovoríme o motivácii absolventov stredných škôl študovať na vysokých školách v zahraničí, tak by som vôbec nevnímal túto skutočnosť tragicky. To, že sa slovenskí študenti dokážu uplatniť v zahraničí a zvládnuť náročné štúdium, vypovedá len o ich šikovnosti, ctižiadostivosti a v neposlednom rade aj o kvalite slovenského vzdelávacieho systému. Voľný pohyb osôb považujem za jednu zo základných vymožeností členstva v EÚ, aj čo sa týka štúdia. Všetci vieme, že motivácia
mladých ľudí odísť na zahraničnú vysokú školu je rôzna, či už je to vnímanie prestíže, získavanie skúseností v cudzine, zdokonalenie sa v cudzom jazyku, v prípade susednej Českej republiky sú to aj ďalšie faktory. Spomenúť môžem najmä relatívne nízke náklady na štúdium, zanedbateľné jazykové bariéry, dobrú dostupnosť a pod. Na druhej strane si však uvedomujem, že potreba zatraktívniť slovenské vysokoškolské prostredie je naliehavou úlohou, ktorou sa už ministerstvo začalo zaoberať v rámci pripravovanej reformy vysokého školstva. Jedným z návrhov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ku ktorému sa v týchto dňoch vyjadruje aj široká verejnosť, je zásadná zmena zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania, ako aj väčšie otvorenie vysokých škôl smerom k zahraničiu. Práve to by mohlo pre Slovensko recipročne priniesť viac študentov z iných krajín. Naším zámerom je taktiež vytvoriť na vysokých školách lepšie podmienky pre viac odborníkov z praxe a zo zahraničia a rovnako zvýšiť propagáciu vysokoškolského vzdelávania v zahraničí. Ale aby som nehovoril len o plánoch, ministerstvo školstva už podniklo prostredníctvom grantových programov konkrétne kroky, ktorými sa snaží prilákať našich občanov späť na Slovensko. V minulom roku bola spustená podporná schéma na návrat odborníkov zo zahraničia, vďaka ktorej našinci, ktorí sa etablovali v zahraničí, prichádzajú na Slovensko zúročiť získané vedomosti, zručnosti a skúsenosti. Motivovať k návratu na Slovensko študentov z prestížnych zahraničných vysokých škôl sa snažíme prostredníctvom ďalšieho grantového programu, konkrétne pre posilnenie analytických kapacít vo verejnej správe. Slovenskí študenti týchto univerzít môžu už niekoľko rokov získavať štipendium na pokrytie študijných nákladov v prípade, ak sa zaviažu po skončení štúdia zamestnať sa na tri roky v niektorom z vybraných slovenských ministerstiev či na Úrade vlády SR. V. BAČIŠIN: Učitelia protestovali. Čo sa dá urobiť so mzdami učiteľov. Sú ich požiadavky reálne? P. PLAVČAN: Vždy a všade hovorievam, že učitelia majú nízke platy. Na úroveň vyspelých krajín sa ale, žiaľ, nedokážeme dostať skokovo. Musíme urobiť v tomto smere maximum, zohľadňujúc ekonomickú realitu a možností štátneho rozpočtu, samozrejme. Som preto nesmierne rád, že minuloročné zvyšovanie platov pedagógov a odborných zamestnancov v školstve, stále aktuálna ponuka na tohtoročné zvyšovanie, ako aj garantovaný nárast platov v nasledujúcich rokoch výraznou mierou prispeje k zlepšeniu ich finančnej situácie. Učitelia sa tak
stávajú jedinou kategóriou zamestnancov, ktorá bude mať garantovaný najvyšší nárast miezd v oblasti verejnej správy. Svoju pozornosť budeme musieť zamerať aj na začínajúcich pedagógov s cieľom prilákať a motivovať ich pre prácu v školstve. Akou cestou sa vyberieme, bude predmetom diskusií v nasledujúcich mesiacoch. V. BAČIŠIN: Čo je hlavným cieľom, ktorý by minister školstva chcel dosiahnuť v školstve? P. PLAVČAN: Téma zlepšenia súčasného stavu slovenského školstva je aj o novom nastavení systému vzdelávania. Ak nám ide o úprimný záujem zmeniť veci, je potrebné navrhnúť konkrétne obsahové zmeny, identifikovať najväčšie problémy, s ktorými sa školy stretávajú a zároveň ponúknuť návrhy na ich riešenie. Bez učiteľov a odborníkov na školstvo a vzdelávanie to možné nie je. Bol by som preto veľmi rád, keby sme spojili sily a všetci spoločne urobili pre slovenské školstvo maximum. Človek nie je živý len vedou výskumom. Ste známy aj ako úspešný športovec, karatista. Čo Vám to dáva? Áno, športujem často a veľmi rád. Cvičím každé ráno. Je to príležitosť „naštartovať sa“ do náročného dňa. Mám vlastnú zostavu kombinácie jogy a silových cvičení. Robím kľuky, stojku na hlave, na rukách, mostík. Dvakrát do týždňa behávam. Šport mi dáva veľa a aj preto sa zasadzujem o športovanie našich detí a žiakov. Nielen kvôli zdravému životnému štýlu, ale aj pre osvojenie si pravidiel fair-play, ktorými by sa mali v živote riadiť. V. BAČIŠIN: Čo najradšej robíte vo voľnom čase? P. PLAVČAN: Ako som už spomenul, rád čítam knihy, športujem, ale veľkú záľubu som našiel aj v umení. Nikdy si nenechám ujsť príležitosť na návštevu galérie, vernisáž výstavy, dokonca, nejakými drobnými umeleckými dielami sa môžem pochváliť aj ja sám. V. BAČIŠIN: Aké by mali byť hodnoty, ktoré by mala zdieľať slovenská spoločnosť? P. PLAVČAN: Myslím si, že mnohé tieto hodnoty sú prirodzenou súčasťou nášho národného povedomia – sloboda, demokracia, spravodlivosť. K tomu určite patrí aj vlastenectvo či rodina. Ako vidíme v poslednom období, zďaleka nejde o samozrejmé a všeobecne prijímané hodnoty. Zvlášť u mladých ľudí, ktorí majú prirodzene sklon hľadať rýchle a radikálne riešenia. O to väčšiu pozornosť je potrebné venovať v školách nielen vzdelávaniu, ale aj výchove k spomínaným hodnotám.
V. BAČIŠIN: Ako znie vaše osobné krédo, ktorým sa riadite v živote? P. PLAVČAN: V pracovnom, ale i v osobnom živote sa snažím riadiť tým, že aj najväčšie problémy sa dajú riešiť bez zbytočných emócií a vytvárania stresových situácií. V. BAČIŠIN: Čo je hlavným cieľom, ktorý by minister školstva chcel dosiahnuť v školách? P. PLAVČAN: Zistením, že naše deti majú nedostatočné praktické zručnosti, nie vždy dokážu využiť získané vedomosti v praxi a v uspokojivej miere sa uplatniť na trhu práce, že v medzinárodných meraniach zaostávajú za svojimi rovesníkmi sme dospeli do štádia celospoločenskej zhody vykonať v oblasti vzdelávania a výchovy nevyhnutnú zmenu. Za prvoradé preto považujem nastaviť náš vzdelávací systém tak, aby sa v ňom mohli uplatňovať také formy a obsah vzdelávania, ktoré reagujú na praktický život. Učivo by malo byť menej akademické a viac previazané na osobné skúsenosti, zážitky a reálne potreby detí a žiakov, ako aj na praktické využitie naučeného v živote. V. BAČIŠIN: Kedy by mohol nastať ideálny stav? Dožijeme sa toho na dôchodku? P. PLAVČAN: Neviem, či v tomto prípade možno hovoriť o nejakom ideálnom stave, keďže školstvo je v neustálom vývoji a musí sa prispôsobovať aktuálnym požiadavkám, ktoré naň spoločnosť kladie. Viackrát som sa verejne vyjadril, a opäť to zopakujem, že mojím cieľom je, aby deti chodili do školy rady a boli šťastné nielen ony, ale aj ich rodičia. A aby ich učili spokojní učitelia. Ak sa nám podarí dosiahnuť tento stav a zároveň zreformovať vzdelávací systém na moderný, flexibilný a konkurencieschopný celok, tak to budem môcť považovať za veľký úspech.
