Pokrok či riziká integrovanej ochrany rastlín Stanislav Barok ÚKSÚP Bratislava, Slovenská republika 12.-13.4.2012, Dolní Dunajovice
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov
? hrozba alebo posun vpred ?
• „integrovaná ochrana proti škodcom“ je starostlivé zváženie všetkých dostupných metód ochrany rastlín a následné zavedenie vhodných opatrení, ktoré zabránia rozvoju populácií škodlivých organizmov a udržiavajú používanie prípravkov na ochranu rastlín a iných foriem zásahu na úrovniach, ktoré sú odôvodnené z ekonomického a environmentálneho hľadiska a znižujú alebo minimalizujú riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie. „Integrovaná ochrana proti škodcom“ kladie dôraz na pestovanie zdravých plodín pri najmenšom možnom narušení agro-ekosystémov a podporuje prirodzené mechanizmy na reguláciu škodcov;
Všeobecné zásady integrovanej ochrany 1. Preventívne opatrenia • rotácia plodín – klasický osevný postup „obilnina – strukovina (okopanina) – obilnina – krmovina“ – čo najširší počet plodín, – optimálne striedanie plodín;
• obrábanie pôdy – správne ucelené agrotechnické opatrenia (buriny, hospodárenie s vlahou, biologický život v pôde) – drahšie – minimalizácia spracovania pôdy alebo bezorebné systémy aspoň v intervale niekoľkých rokov vykonať jeden celý hospodársky rok tradičným spôsobom obrábania pôdy – správny termín sejby a optimálny výsevok, prípadne podsev na založenie viacročnej krmoviny.
1. Preventívne opatrenia • používanie rezistentných alebo tolerantných odrôd a štandardného alebo certifikovaného osiva a množiteľského materiálu – najlacnejšie, prístupné a účinné opatrenie proti škodlivým organizmom. Odroda maximálne možný zdravotný stav a odolnosť proti chorobám a škodcom.
• vyvážené hnojenie + vápnenie – nadbytok - náchylnosť najmä na hubové choroby – prehnojenie dusíkom – organické hnojivá - základ zachovania priaznivých fyzikálno-chemických vlastností pôdy – kyslé pôdy - vápnenie
1. Preventívne opatrenia • zavlažovanie (prípadne odvodňovanie) – zavlažovanie intenzívnych plodín kombinovať s intenzívnejším spracovaním pôdy najmä po zbere.
• ochrana a podpora užitočných organizmov – najdôležitejšie a najúčinnejšie v porovnaní s konvenčným poľnohospodárstvom – využiť dostupné komerčné užitočné organizmy – lacnejší spôsob je podpora a ich neničenie v agroekosystéme – príklady z praxe sa týkajú najmä trvalých kultúr, a to viniča, ovocných sadov, v menšej miere zeleniny
• 2. Monitoring škodlivých organizmov – – – –
rôzne podmienky v jednotlivých rokoch dostupné metódy a prístroje na pozorovanie v teréne sledovanie druhovej skladby burín signalizačné metódy, systémy včasného diagnostikovania a nestranné poradenstvo; Do budúcna samozrejmosť.
• 3. Rozhodnutie farmára, či uplatní opatrenia na ochranu rastlín a kedy ich uplatní – výber prípravku v súlade so skutočným ohrozením porastu – zohľadniť prahové hodnoty určené pre daný región, špecifické oblasti a konkrétne klimatické podmienky.
• 4. Uprednostniť trvalo udržateľné biologické, fyzikálne a iné nechemické metódy – chemická ochrana je väčšinou ekonomicky vhodnejšie opatrenie, avšak pri ochrane proti škodlivým organizmom treba zohľadniť aj iné faktory okrem finančných.
• 5. Čo najviac špecifické prípravky pre cieľový druh s minimom vedľajších účinkov na ľudské zdravie, necieľové organizmy a životné prostredie – okrem povinných obmedzení uvedených na etikete zohľadniť aj potenciálne ohrozenie aplikátorov prípravkov, užitočné organizmy a najmä vplyv na podzemnú a povrchovú vodu – používať postupy a prípravky, ktoré predstavujú najnižšie riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie spomedzi prípravkov dostupných na riešenie toho istého problému so škodlivými organizmami.
• 6. Používanie prípravkov na potrebnej úrovni, napr. znížením dávok, znížením frekvencie aplikácie alebo čiastočnou aplikáciou – využiť spodnú hranicu dávkovania prípravku – skorý zásah okrajových častí porastu – v prípade slabého alebo takmer žiadneho infekčného tlaku chorôb predĺžiť interval medzi jednotlivými ošetreniami.
• 7. Protirezistentné stratégie – všetky obmedzenia použitia uvedené na etikete z dôvodu vzniku rezistencie sa musia povinne dodržiavať. Krížová rezistencia v prípade účinných látok z rovnakej chemickej skupiny sa musí riešiť použitím prípravku s iným mechanizmom účinku alebo aspoň prípravkom s účinnou látkou z inej chemickej skupiny.
• 8. Kontrola úspešnosti použitých opatrení – záznamy o prípravkoch a o monitorovaní škodlivých organizmov na porovnanie účinnosti rôznych systémov ochrany.
Súčasnosť v SR – integrovaná ochrana je v praxi zavedená v rámci osi 2 Zlepšenie životného prostredia a krajiny Plánu rozvoja vidieka na roky 2007-2013 ako jedno z podopatrení Agroenvironmentálych platieb – vybranými plodinami sú vinič, ovocné druhy a zelenina vrátane zemiakov – každá z uvedených skupín plodín má rozdielne podmienky podpory
Kritériá výberu prípravkov do integrovanej ochrany – pri tvorbe zoznamov prípravkov na ochranu rastlín sa vychádzalo z podkladov Medzinárodnej organizácie pre biologickú a integrovanú kontrolu škodlivých organizmov (IOBC, stav k 5.12. 2005), udržania biodiverzity v ekosystémoch a udržania trvalej úrodnosti pôd; – z kritérií na výber prípravkov sa zohľadnil vplyv na nasledujúce užitočné a indiferentné organizmy: 1. dravé roztoče (Typhlodromus pyri), 2. parazitické osičky (Trichogramma cacoeciae), 3. včely;
F
MANCOZEB
Ditiokarbamáty
80 WP
1-2 ošetrenia
3200 g/ha
F
MANCOZEB
Ditiokarbamáty
80 WP
nad 2 ošetrenia
3600 g/ha
N = neškodné alebo mierne škodlivé, M = stredne škodlivé, T = škodlivé
1-2 ošetrenia
nad 2 ošetrenia
Pavúky (Pardosa spp.), Pavúky (Cheiracanthium mildei), Vážky (Syrphus corollae) Drobné predátory (Phytoseiulus persimilis), Zlatoočky (Chrysoperla carnea), Lienka sedembodková (Coccinella 7-punctata), Drobčíky (Aleochara bilineata)
N
Toxicita pre dáźďovky (Eisenia foetida)
-
-
Pozemné chrobáky (Poecilus cupreus), Paraitoidy (Aphidius rhopalosiphi)
N
N
Kvetinové chrobáky (Anthocoris nemoralis)
M
Kvetinové chrobáky (Orius laevigatus)
M
Toxicita pre ryby: – neprítomnosť a + výskyt toxicity
+
+
Drobné predátory (Typhlodromus pyri)
M
T*
Parazitoidy (Trichogramma cacoeciae)
T
T
Toxicita pre včely: – neprítomnosť a + výskyt toxicity
-
-
WHO trieda toxicity (U = (pri normálom použití nevyvolávajú akútne nebezpečenstvo) HODNOTENIE (IOBC v SR)
OBMEDZENIE - počet ošetrení pre IP
U M
T
2
normálne písmo = laboratórne údaje, tučné písmo = polo-poľné údaje, hviezdička* = poľné údaje
0
Výsledné všeobecné kritériá - širokospektrálne organofosfátové a karbamátové insekticídy sú buď zakázané alebo majú povolený nízky počet použití, - ditokarbamátové fungicídy možno použiť maximálne dvakrát za sezónu, - fungicídy s možnosťou vzniku rezistencie možno použiť maximálne trikrát za sezónu, - sírnaté prípravky možno použiť maximálne štyrikrát za sezónu.
Všeobecné zásady výberu prípravkov - vinič - mancozeb 2-krát spoločne pre všetky prípravky, triazoly 3krát spoločne pre všetky prípravky, síra 4-krát spoločne pre všetky prípravky, bez pyretroidov a organofosfátov, určené maximálne počty ošetrení; - ovocné druhy - bez pyretroidov a organofosfátov, počty ošetrení podľa etikiet; - zelenina - aj pyretroidy a organofosfáty väčšinou 1-3-krát podľa účinných látok spoločne pre všetky prípravky, počty ošetrení podľa etikiet, menšie obmedzenia pre mancozeb, síru a pod., ale pre každý prípravok samostatne
Vinič – aplikovať len prípravky povolené v IP, – ročná dávka medi maximálne 2 kg/ha a rok, – počet aplikácií maximálne 6 proti peronospóre, 6 proti múčnatke a 2 proti plesni sivej po 1. auguste, biologické a iné prípravky nemajú určený počet aplikácií, – hnojenie dusíkom v dávke maximálne 50 kg/ha vrátane organických hnojív, – hnojenie fosforom a draslíkom len na základe pôdnych a listových analýz, – zatrávnenie alebo zazelenanie v každom druhom medziradí, – počet životaschopných jedincov nad 60 % výsadby, – počas prvých troch rokov aplikovať aspoň raz zelené hnojenie, – viesť evidenciu hnojenia a spotreby prípravkov na ochranu rastlín;
Ovocné druhy – aplikovať len prípravky povolené v IP, – zabezpečiť rez a tvarovanie stromov, – sledovať počasie a využívať signalizačné metódy, – rozbor pôdy na As, Cd, Cr, Hg a Pb najmenej raz za 3 roky, – rozbor plodov As, Cd, Hg a Pb raz za 2 roky, – dodržať minimálny počet jedincov podľa jednotlivých druhov, – oznamovať zmenu využitia sadu, – viesť evidenciu hnojenia a spotreby prípravkov na ochranu rastlín;
Zelenina vrátane zemiakov – – – – – –
aplikovať len prípravky povolené v IP (moridlá), sledovať počasie a využívať signalizačné metódy, rozbor pôdy As, Cd, Cr, Hg a Pb na najmenej raz za 3 roky, každoročne rozbor plodov na Cu, Ni, Cd, Hg, Pb a dusičnany, používať štandardné osivo alebo certifikované sadivo zemiakov, viesť evidenciu hnojenia a spotreby prípravkov na ochranu rastlín;
Výsledný sumár pre vinič (2012) 12 prípravkov
do 2 kg Cu/ha
mancozeb (14 prípravkov) max. 2-x (ekotoxicita) ** triazoly (19 prípravkov)
max. 3-x (rezistencia)
strobiluríny (5 prípravkov) max. 3-x (rezistencia) síra (3 prípravky)
max. 4-x (ekotoxicita)
ďalších 6 prípravkov
max. 1-3-krát (ekotoxicita, rezistencia)
ďalších 8 prípravkov
bez obmedzenia
* odporúčanie – prípravok je použiteľný s dravým roztočom Typhlodromus pyri (33 fungicídov + 6 insekticídov) ** ditiokarbamátové fungicídy možno použiť maximálne 2-krát za sezónu, ale po nasadení dravého roztoča Typhlodromus pyri je ich použitie 2 roky zakázané
insekticídy (21 prípravkov) a herbicídy (32 prípravkov)
Legislatívny základ aproximácie Smernice 2009/128/EC – základné ustanovenia v zákone 405/2011 o rastlinolekárskej starostlivosti – vyhláška 487/2011 o integrovanej ochrane – všeobecné pravidlá z prílohy č. III Smernice 2009/128/EC – plus: • Národný akčný plán s podrobnejšími podmienkami • dobrovoľné ustanovenia a plodinové usmernenia (pre všetky plodiny komplexné materiály od výberu polohy, výsevu (výsadby) až po zber a uskladnenie)
– chýba previazanosť na dotačné schémy!
• Vplyv prípravkov podľa klasifikácie: – nebezpečnosti pre človeka – domáce, hospodárske a voľne žijúce zvieratá (okrem vtákov) – vtáky – ryby a ostatné vodné živočíchy – dážďovky a iné pôdne makroorganizmy – včely – pásma hygienickej ochrany vôd – užitočné článkonožce okrem včiel – horľaviny – + iné faktory ovplyvňujúce rezíduá (veľmi veľa)
Aká je najlepšia účinná látka? Závisí to od toho, aké vlastnosti preferujeme: • biologická účinnosť • vzťah rastlina – škodlivý organizmus a jeho bionómia • rýchla odbúrateľnosť • minimum toxických vlastností vrátane medziproduktov rozkladu • prirodzené odbúranie až na prvky (Cu) • nehromadenie v životnom prostredí • úplná degradácia počas kratšieho obdobia, ako je jej možná aplikácia v ďalšom vegetačnom období
Stálosť a odbúrateľnosť 1. – Polčas rozpadu v pôdach závisí od typu pôdy a podmienok a dosahuje približne 40-70 dní. – Priemerný polčas rozpadu vo vode je 25-85 dní. 2.
Vyhodnotenie biodegradácie a eliminácie (H2O): – Produkt je čiastočne biologicky odbúrateľný. 3.
Vyhodnotenie biodegradácie a eliminácie (H2O): – Nie je ľahko biologicky odbúrateľný (podľa OECD kritérií). 4.
– Prípravok nie je pohotovo biodegradabilný.
• Pre integrovanú ochranu: – nestranné poradenstvo!? – vytvorenie podmienok a „podpôr“ na dobrovoľné plnenie – do 1.1.2014 postupné zavádzanie do praxe – do 30.6.2013 správa Komisii o zavedení integrovanej ochrany • Národné akčné plány (v nich aj integrovaná ochrana): – do 26.11.2012 Komisii a ostatným členským štátom – merateľné ukazovatele – účasť verejnosti vrátane pestovateľov a ich organizácií (združenia, zväzy, mimovládne organizácie, ale aj samostatné osoby; včasné a primerané informovanie)
Zoznamy prípravkov • najdiskutovanejšia, i keď nie najdôležitejšia, je tvorba zoznamov povolených prípravkov na ochranu rastlín • nepovinné schémy a podmienky tvorby týchto zoznamov (IOBC) - u nás v doterajšej aplikácii integrovanej ochrany v rámci PRV 2007-2013 • integrovaná ochrana nie je len o zozname povolených prípravkov, ale je to uprednostňovanie nechemických metód • za posledných 20-30 rokov sa značne obmedzili mechanické vstupy do pôdy, zúžil sa počet pestovaných plodín, pričom sa celkove podceňuje prevencia a uplatňuje najmä chemické riešenie zdravotného stavu plodín
IOBC • základné všeobecné požiadavky pre všetky plodiny vo forme tzv. minimálnych povinných požiadaviek, pričom k nim sú stanovené odporúčania ako voliteľné riešenia • špeciálne plodinové usmernenia sú nadstavbou pre všeobecné pokyny. Niektoré základné princípy a vedľajšie efekty integrovanej produkcie: - zníženie vedľajších dopadov poľnohospodárskych aktivít, ako sú kontaminácia pitnej vody dusičnanmi a rezíduami prípravkov, erózia pôdy a pod., - systémový prístup so zameraním na celé hospodárstvo (plošná aplikácia v praxi),
• veľkosť pozemkov primeraná oblasti a terénu, • nárazníkové zóny v citlivých zónach dodržiavať s primeranou rezervou (ochrana vôd), • pestovať aspoň 4 hlavné plodiny (s viac ako 10 %-ným zastúpením), • zachovanie časovo čo najdlhšieho pôdneho pokryvu počas celého roka, • zabezpečovanie čo najmenšieho zhutnenia pôdy (čiastočne v rozpore s obmedzovaním používania herbicídov), • zavlažovanie iba v opodstatnených prípadoch nedostatku vody, • ponechanie malých prípravkami na ochranu rastlín neošetrených plôch (nepoužije sa u výnimočne škodlivých organizmov), • geneticky modifikované organizmy sú v zásade zakázané,
- vyvážený prísun a odber živín, minimalizovať straty živín, - dôraz na preventívne (nepriame) opatrenia, ktoré musia byť využité v najväčšej možnej miere; rozhodnutie použiť priame opatrenia (chemické prípravky) na základe prognózy, signalizácie a prahov škodlivosti, - maximálne možné zachovanie biodiverzity, - produkcia - viditeľné vonkajšie znaky, ale aj vnútorné znaky kvality (minimalizácia nežiaducich látok v produkte), - zaťaženie DJ/ha pôdy a nákup alebo predaj krmív a organických hnojív musia byť v primeranej rovnováhe, - pohľad, motivácia a odborná spôsobilosť farmára sú úzko späté s jeho vnútorným presvedčením.
Dnes vyžadované aj v konvenčnej výrobe: • rozbory pôdy na hlavné prvky - fosfor, draslík a horčík, • hnojenie dusíkom, • nežiaduci prebytok fosforu, • uprednostňovať organické hnojivá, • bezpečné a efektívne aplikovanie hnojív, • skladovanie hnojív, • skladovanie a manipulácia s prípravkami na ochranu rastlín, • bezpečná aplikácia prípravkov na ochranu rastlín a školenia obsluhujúcich pracovníkov, • postrekovacie zariadenia, • zneškodňovanie obalov.
• Na základe kritérií IOBC boli vytvorené zoznamy prípravkov na ochranu rastlín rozdelené na 3 základné skupiny: – zelený zoznam – bez obmedzení, – žltý zoznam – s presne definovanými obmedzeniami, – červený zoznam – zakázané prípravky na ochranu rastlín.
Používanie prípravkov Príklad – obaľovač jablčný, okres NZ, rok 2008 Obec 1 – 141 ha účinná látka
skupina ú.l.
spotreba vg
ošetrené ha
BAC. THURINGIEN. KURSTAKI LUFENURON METHOXYFENOZIDE CHLORPYRIFOSMETHYL ETHOFENPROX
bio
120 000
80
0,57
10
inh
3 000
60
0,43
32
rast. reg. org. P
19 200
200
1,42
23
122 000
244
1,73
8
pyr
9 857
178
1,26
26
-
762
5,41
100
spolu
priem. %z počet celkových ošetrení ošetrení
Príklad – obaľovač jablčný, okres NZ, rok 2008 Obec 2 – 110 ha účinná látka
skupina ú.l.
spotreba ošetrené ha vg
priem. %z počet celkových ošetrení ošetrení
LUFENURON
inh
4 750
110
1,00
7
NOVALURON METHOXYFENOZIDE
1 000 7 793
20 81
0,18 0,74
11 23
INDOXACARB
inh rast. reg. karb
8 289
162
1,47
16
ACETAMIPRID THIACLOPRID
neo neo
2 328 17 309
47 182
0,43 1,65
3 15
-
17 047 -
104 706
0,95 6,42
26 100
SPINOSAD spolu
Príklad – obaľovač jablčný, okres NZ, rok 2008 Obec 3 – 27 ha účinná látka
skupina ú.l.
spotreba vg
ošetrené ha
LUFENURON
inh
1 850
37
1,37
14
NOVALURON
inh
1 200
24
0,89
9
rast. reg.
3 120
33
1,22
12
INDOXACARB
karb
978
19
0,70
7
CHLORPYRIFOS
org. P
12 500
30
1,11
11
CHLORPYRIFOSMETHYL
org. P
2 400
10
0,37
4
ACETAMIPRID
neo
1 200
24
0,89
9
THIACLOPRID
neo
1 440
20
0,74
7
CYPERMETHRIN
pyr
1 250
30
1,11
11
LAMBDACYHALOTHRIN
pyr
375
40
1,48
15
-
-
267
9,89
100
METHOXYFENOZIDE
spolu
priem. %z počet celkových ošetrení ošetrení
Ako ďalej? -
ekologickú výrobu v SR riešime samostatne, neprelína sa s integrovanou ochranou názory na zavedenie princípov integrovanej ochrany možno rozdeliť na 4 základné pohľady: 1. súčasnosť je stále poddimenzovaná, 2. dnes konvenčné sa rovná integrované, 3. drobné úpravy, 4. skutočné zmeny k lepšiemu.
Riziká integrovanej ochrany -
-
neohroziť množstvo produkcie protichodnosť praxe a legislatívy skutočné potreby prínos pre životné prostredie možnosti a ústretovosť pestovateľov finančná náročnosť dotačné stimuly nedostatočný výber prípravkov merateľné ukazovatele legislatívna činnosť, v ktorej sa musia prejaviť všetky podmienky, aby prax mala jasné pravidlá a aj minimálnu nevyhnutnú finančnú istotu Kompromis!!!
Spotreba prípravkov v EÚ a v okrese Dunajská Streda rok 2006
NL, BE PT, ES, IT, MT, CY DE, FR, UK DK, AT, IE PL, HU, CZ, SK, LV, LT, LU, SI FI, SE EU 27 Dunajská Streda
kg účinnej látky na ha
8,3 5,5 3,3 1,5 1,3 0,7 3,3 1,7
nasleduje zhodnotenie spotreby prípravkov na ochranu rastlín v okrese Dunajská Streda v 5-ročných intervaloch od roku 1995 podľa jednotlivých klasifikácií prípravkov farebne sú vyznačené údaje hodné komentára rozdelenie absolútnej spotreby významne ovplyvňuje podiel jednotlivých klasifikácií z celkového počtu registrovaných prípravkov
Vplyv na ryby a ostatné vodné živočíchy Vo1
mimoriadne jedovatý
Vo2
jedovatý
Vo3
slabo jedovatý
Vo4
riziko je prijateľne
vyrovnaný stav
1995 kg
2000
2005
2010
%
kg
%
kg
%
kg
%
Vo1
17028
16
14966
43
22391
41
81657
38
Vo2
30799
28
15770
45
19043
35
84206
39
Vo3
6150
6
4031
11
8121
15
27401
13
Vo4
2631
2
399
1
5488
10
21208
10
52972 48 ? SPOLU 109580 100
35166
100
55043 100
214472 100
Ochrana zdrojov pitnej vody 1995
2000
2005
kg
%
kg
%
PHO1
1407
1
6670
19
PHO2
1708
2
3360
PHO3
1335
1
PHO4
314
PHO5
9540
%
kg
%
609
1
4177
2
10
6399
12
9501
5
162
0
348
1
6953
3
0
0
0
0
0
0
0
9
5390
15
85
0
0
0
19584
56
47602
86
193841
90
35166
100
55043
100
214472
100
95276 87 SPOLU 109580 100
kg
2010
pokles
Ochrana včiel Vč1
jedovatý
Vč2
škodlivý
Vč3
riziko je prijateľné
–
prípravok nie je klasifikovaný, termín alebo spôsob aplikácie vylučuje zasiahnutie včiel
1995 kg
2000
2005
2010
%
kg
%
kg
%
kg
%
Vč1
13254
12
1121
3
1546
3
3103
1
Vč2
21885
20
2281
6
3238
6
475
0
Vč3
34516
31
26243
75
49176
89
207494
97
39925 36 SPOLU 109580 100
5521
16
1083
2
3400
2
35166
100
55043 100
214472
významný pokles
100
Ochrana zvierat (okrem vtákov) Z1
zvlášť nebezpečný, osobitne pre prežúvavce
Z2
osobitne nebezpečný
Z3
nebezpečný
Z4
riziko je prijateľné
1995
2000
mierny pokles 2005
2010
kg
%
kg
%
kg
%
kg
%
Z1
4737
4
1945
6
1939
4
6503
3
Z2
13601
12
3260
9
4176
8
44
0
Z3
1560
1
4261
12
13932
25
50678
24
Z4
17615
16
25495
72
34856
63
157247
73
72067 66 ? SPOLU 109580 100
205
1
140
0
0
0
35166
100
55043
100
214472
100
Ochrana vtákov Vt1 prípravok je jedovatý Vt2 morené osivo je jedovaté Vt3 prípravok je jedovatý, nesmie byť voľne dostupný vtákom ako potrava
Vt4 prípravok je škodlivý i pri neprekročení predpísanej dávky alebo koncentrácie Vt5 riziko je prijateľné
1995 kg
2000 %
kg
2005 %
kg
2010 %
kg
%
Vt1
0
0
1
0
0
0
1407
1
Vt2
0
0
0
0
0
0
12
0
Vt3
0
0
0
0
0
0
0
0
Vt4
15
0
731
2
1517
3
4932
2
Vt5
7599
7
12650
36
37173
68
207656
97
101966 93
21784
62
16353
30
465
0
109580 100 35166
100
55043 100
214472
? SPOLU
100
Súhrnné zhodnotenie Vplyv na ryby a ostatné vodné živočíchy Ochrana zdrojov pitnej vody Ochrana včiel
vyrovnaný stav
Ochrana zvierat (okrem vtákov) Ochrana vtákov Rezíduá
mierny pokles nehodnotiteľné ???
(-)
pokles (↓↓) významný pokles (↓ ↓ ↓ ) (↓)
Aké sú možnosti integrovanej ochrany? Detaily výberu prípravkov nie sú zatiaľ v SR stanovené. Kritériá výberu by mali zahŕňať: - prioritou je ochrana vôd, včiel, užitočných organizmov a necieľových druhov, - mať dostatočný výber prípravkov a potom možno vybrať ten s najnižším rizikom z rôznych hľadísk, - stanoviť maximálne počty ošetrení za určité obdobie, najčastejšie vegetačnú sezónu, - kompromis v používaní herbicídov a mechanickým obrábaním pôdy, - cielene informovať o najúčinnejších prípravkoch, napr. inhibítory tvorby chitínu, prípravky proti mladým húseniciam a pod., - dôraz klásť na protirezistentné stratégie - jednoznačne striedať prípravky s rôznym účinkom, ale aj neprekračovať maximálne počty ošetrení systémovými fungicídmi s rovnakým spôsobom účinku (2-krát), - určiť celoročné schémy ochrany podľa plodín, - spresniť dávkovanie podľa rastových fáz plodiny, najmä u fungicídov.
A kde je zákazník – konzument? - Kvalita je vo „vnútri“, nie na „povrchu“!!! -
Výsledný efekt by sa mal prejaviť aj pre konzumenta v podobe potravín s nižším množstvom rezíduí. Na to je však potrebné zintenzívniť dohľad nad obsahom rezíduí v potravinách rastlinného pôvodu, najmä čerstvých plodov predávaných bez akejkoľvek úpravy priamo zákazníkovi.
Nariadenie 1107/2009 Článok 31 • 3. Požiadavky uvedené v odseku 2 zahŕňajú v prípade potreby aj: a) najvyššiu možnú dávku na hektár pri každej aplikácii; c) maximálny počet aplikácií ročne; • 4. Požiadavky uvedené v odseku 2 môžu zahŕňať: f) interval medzi aplikáciami;
Aké pravidlá stanoviť v SR? -
maximálne počty ošetrení za sezónu maximálne dávky účinnej látky na ha a rok rozpätia dávkovania interval medzi ošetreniami
Ale ako??? – povinné pravidlá alebo bonusy s finančným zvýhodnením? A za „aké peniaze“?
Integrovaná ochrana versus zákazník – pre pozitívny vplyv na zákazníka je potrebné zohľadniť iné kritériá ako pre potreby vysokej úrody – vedecky podložené maximálne množstvá rezíduí – avšak kombinovanie prípravkov a ich rezíduí vrátane ich vzájomných ovplyvňovaní počas rozkladu sa nesleduje – taktiež možnosti ich odstránenia zákazníkom – rozdiely pre plodiny konzumované priamo v čerstvom stave, po skladovaní, spracovaní, prípadne miešaní viacerých produktov dohromady
Čo nám chýba do budúcnosti? – chýba komplexné zhodnotenie: • • • • • •
orba a nafta orba a herbicídy orba a mzdy orba a vyššie materiálové náklady orba a emisie CO2 zvýšená mineralizácia a „emisie“ CO2
– prepojenie výsledkov hodnotení všetkých organizácií zaoberajúcich sa: • • • • •
povoľovaním prípravkov na ochranu rastlín sledovaním spotreby prípravkov na ochranu rastlín výskytom rezíduí v pôde výskytom rezíduí vo vode výskytom rezíduí v produkcii
- hrozba toxínov & rezíduá prípravkov - hrozba toxínov ≠ rezíduá prípravkov ? hrozba toxínov < rezíduá prípravkov?
Ďakujem za pozornosť
