Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava
Pôda v meste
Čo sú urbánne pôdy ? • Sú to pôdy vyskytujúce sa v urbanizovanom, priemyselnom, dopravnom, banskom a vojenskom území • Na týchto územiach sa najčastejšie vyskytujú antropogénne pôdy, ktoré spĺňajú diagnostické kritériá v zmysle platného klasifikačného systému pôd Slovenska
Stav urbánnej populácie sveta Dynamika rastu obyvateľstva je osobitne dramatická u populácie miest: • V roku 1900 13,3 % populácie sveta (220 mil. osôb), • V roku 2000 už 45,2 % (t.j. 2 584 mil. osôb), t.j. za celých sto rokov stúpol 12-krát; • Pre rok 2030 sa odhaduje stav populácie na vyše 8 miliárd, pričom už v roku 2007 polovica svetovej populácie by mala žiť v mestách.
Urbánna populácia na Slovensku 500000 450000 400000 Počet obyvateľov
Na Slovensku v polovici 20. storočia sa výrazne zvýšil podiel urbánnej populácie: - v roku 1950 27,3 % - v roku 1970 37,4 % - v roku 1980 už 50 %. V 90-tych rokoch sa proces rastu podielu mestskej populácie relatívne spomalil (1991 − 56,7 %, 1998 − 57,0 %)
350000 300000 250000 200000 150000 100000 50000 0 1860
1880
1900
1920
1940
1960
1980
2000
Roky
Vývoj obyvateľstva mesta Bratislavy v rokoch 1869-2003 (podľa: Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy, 2003)
2020
Pohľad na nočnú Európu - asi 85 % európskej populácie žije v urbanizovaných územiach
Priestorová dynamika rastu miest je neobyčajne rýchla
Klíma v urbanizovanej krajine • Urbánne územia sa vyznačujú vyššou teplotou než okolitá krajina (1-2 °C), ktoré kolíše podľa stupňa znečistenia, hustoty zastavaného územia, orientácie ulíc a tieňa vytváraného okolitými budovami. • Táto rozdielnosť medzi urbánnymi a rurálnymi teplotami sa nazýva „efekt urbánneho ostrova tepla“
Voda v urbanizovanej krajine • Zásoba povrchových a podpovrchových vôd v pôde má v mestách všeobecne klesajúci trend v dôsledku „efektu vysušovania“. • Variabilita hydrologického cyklu v mestách je odlišná - iné infiltračné, transportné a transformačné procesy pôdnej vody v aeračnej zóne • Záujmom aj procesy kontaminácie a eutrofizácie podzemných vôd a pôd a to hlavne pri záplavách miest
Biota v urbanizovanej krajine •
•
Biotu urbanizovaných území predstavuje komplex rôznorodo využívanej zelene ako parky a lesoparky, pouličné aleje stromov, zelené plochy a pásy pozdĺž komunikácií, bariérová zeleň, botanické a mestské záhrady, cintoríny, záhradkárske osady a chránené rezervácie na území miest. Všetky zelené plochy sú neoddeliteľnou súčasťou prírodného komplexu mesta, ktoré výraznou mierou prispievajú k jeho ekologickej stabilite.
Pôda v urbanizovanej krajine • Pôda je nevyhnutnou súčasťou urbánnych ekosystémov a jej kvalita sa má posudzovať podľa jej funkčného využívania. • Podstatným spôsobom sa podieľa na eliminácii škodlivých látok v pôde a uvoľňovaní škodlivých plynov akumulovaných hlavne pod nepriepustným podložím, ktoré ventiluje cez otvorený pôdny priestor. • Špecifické prípady sú napríklad pôdy cintorínov, záhradkárskych osád, detských ihrísk a hracích priestorov, ktoré vyžadujú určité legislatívne podmienky pre ich funkčné využitie.
Pôda ako jedna zo základných zložiek životného prostredia • Ľudské zdravie je v prevažnej miere závislé od kvality životného prostredia, prostredia pôda má tiež byť zdravou súčasťou udržateľných urbánnych ekosystémov • V súčasnosti nemožno nájsť neovplyvnené zložky ovzdušia, pôdy a vody • V urbanizovanej krajine je relatívne najhoršie na tom je pôda, pôda pretože ďalšie zložky urbánneho environmentu, ovzdušie i voda sa veľakrát vyčisťujú na jej úkor.
Atmosféra: toxické plyny, aerosóly, ťažké kovy
H2O
CO2, NH4, CH4
Aerosóly, ťažké kovy
O2, SO2, NO2
Biosféra: Urbánna pôda: Vegetácia
H2O N, P, K O2 Humus
Mezofauna
Akumulácia solí, ťažkých kovov, patogénnych organizmov a ostatných polutantov
Aerosóly, ťažké kovy patogénne mikroorganizmy
Mikroorganizmy
Podložie: soli, ťažké kovy a organické látky
Podzemná voda, podzemné rezervoáre, toky vody
Ťažké kovy, organické a anorganické látky
Funkcia pôdy v urbánnom ekosystéme
Človek
Pôdy ako súčasť environmentu miest • Plánovanie a riadenie urbanizovaného vývoja miest, ktoré uvažujú pôdu je veľmi zriedkavé. • Životné prostredie miest SR i vo väčšine krajín EÚ sa monitoruje len cez vodu a vzduch.
Environmentálne faktory miest Polutanty • Vyšší stupeň znečistenia miest než okolitá vidiecka krajina. Je to dôsledok znečistenia životného prostredia priemyselnými, dopravnými a komunálnymi emisiami a exhalátmi, výskytom odpadov priemyselného, komunálneho či stavebného pôvodu Prach • Holé miesta bez vegetácie (holiny) sa stávajú producentmi prachu a, podobne ako nečistené krajnice ciest a chodníkov. Patogénne organizmy • Patogénne mikrobiálne organizmy nachádzame pod nepriepustným podložím. Verejné plochy sú využívané mestskými zvieratami (psy, mačky), kedy je často problém zanechania ich exkrementov v otvorenom urbanizovanom priestore. Parazitárne formy ochorenia najmä detskej populácie v dôsledku kontaktu s takto infikovaným prostredím bývajú časté.
Identifikácia urbánnych pôd je odlišná od pôd v prírodnej krajine Pôdy v mestách: • pôdy človekom pozmenené (napr. zmenený chemizmus prírodných pôd) • pôdy človekom pretvorené (napr. hlbokou orbou) • pôdy človekom vytvorené (napr. pôdy vytvorené z premiestneného antropogénneho materiálu
Genéza urbánnych pôd Všeobecne genéza urbánnych pôd je podmienená: • mladým vekom (substrátové pôdy), • prevažne heterogénnym pôdotvorným substrátom antropogénneho pôvodu, • extrémnymi pôdnymi vlastnosťami chemickými i fyzikálnymi, • nadmerným obsahom prachu (PM10), rôznych kontaminantov a patogénnych organizmov, • prítomnosťou artefaktov.
Názorný príklad tvorby antrozemí v rámci technickej rekultivácie, vyťaženou banskou hlušinou sa vyrovnáva terén, ktorý sa rekultivuje skrývkovou zeminou (okolie Havířova)
Klasifikačné zatriedenie • kultizeme • antrozeme
Kultizem černozemná, karbonátová, forma záhradná, hlinitá, z karbonátových spraší (MKSP 2000)
Antrozem iniciálna, karbonátová, forma urbická, psefitická z technogénneho substrátu (stavebný odpad) (MKSP 2000)
Antropogénne (premiestnené) substráty Substráty prírodného pôvodu (ap): • • • • • • • •
piesky (ap1) hliny (ap2) íly (ap3) štrky (ap4) zahlinené štrkopiesky (ap5) kamenitý až balvanitý materiál (ap6) zmiešaný hlinito-štrko-piesčitý a kamenitý materiál (ap7) rašelinový a humolitový materiál (ap8)
Substráty prírodno-technogénneho pôvodu (az): • • •
hlušinový odpad banského priemyslu (az1) hlušinový odpad metalurgického priemyslu (az2) zmiešané technologicko-rekultivačné materiály (az3)
Substráty technogénneho pôvodu (at): • • • • • • •
stavebný odpadový materiál (s komponentmi tehla, betón, izolačný materiál, malta, cement, kovy, sklo, smola, atď.) (at1) popolčeky (produkt spracovania čierneho a hnedého uhlia, horľavý odpad) (at2) troska a škvara (odpad spracovania železa a farebných kovov) (at3) smetiskový odpad (s komponentmi domového a komunálneho odpadu) (at4) odkaliskové bahná (kalový odpad (at5) industriálny odpad (odpadové produkty chemického, metalurgického, plastikového, drevospracujúceho, farbiarskeho, plynárenského priemyslu) (at6) biotechnologický odpad (kompostovaný organický odpad) (at7)
Skládka luženca pri Seredi je industriálny odpad ako sekundárny produkt spracovania niklovokobaltovej rudy
Fyzikálne vlastnosti urbánnych pôd • • • • •
Extrémne skeletnaté: skeletnatosť > 80 % Nadmerne prachovité: množstvo prachových častíc Rôznorodá objemová a merná hmotnosť Silne zhutnené kompakcia pôdneho profilu Prítomnosť artefaktov (antroskelet) ako uhlie, popolček, troska, asfalt, komunálny odpad a výkaly, stavebné drevo, plastická hmota, umelé sklo, tehla, škvara, betón, oceľ, kovy, organické bioprodukty • Porušená agregátna štruktúra býva v neagregátnom stave (masívny alebo elementárny), alebo s veľmi slabo vyvinutou pôdnou štruktúrou.
Príklady antroskeletu nájdené v antrozemiach (foto: Tobiášová, 2004)
Príklady technogénneho skeletnatého materiálu
Chemické vlastnosti urbánnych pôd • • • • • • • •
Ťažké kovy (Pb, Cd, As, Ni, Cr, Hg, Mn) − vyskytujú sa vo všetkých väčších mestách, hlavne pozdĺž dopravných komunikácií, v okolí priemyselných podnikov a parkov Organické polutanty − polycyklické aromatické uhľovodíky, polychlórované bifenyly, minerálne oleje (NEL) možno nájsť hlavne pri chemických koncernoch, drevospracujúcich podnikoch, celulózach Vysoký obsah Al, Fe − dominantný výskyt zaznamenávame pri rôznych haldách Vysoký obsah Ca a sadry − je pozostatkom bývalých stavebných aktivít Vysoký obsah solí − v niektorých technogénnych materiáloch vytvárajúcich sa pri spracovaní farebných kovov Vysoký obsah síry − prevláda v technogénno-prírodných materiáloch ako produkt banských a spracovateľských aktivít s extrémne nízkymi hodnotami pH < 3,5 Ca, Mg, Na, P eutrofizácia − výskyt v prímestských záhradách a záhradkárskych osadách Pesticídy ako chlórofenol, aldrin, DDT, hexachlórbenzol a ostatné perzistentné škodlivé prvky
Nečistená cestná komunikácia plná kontaminovaného prachu pochádzajúceho z dopravných emisií a priemyselných exhalátov predstavuje nebezpečenstvo pre človeka dýchaním rozvíreného kontaminovaného prachu (Bratislava, Ivánska cesta).
Pôdny profil environmentálnej záťaže vo Vrakuni. V r. 1966 bolo územie vybraté pre skladovanie chemického odpadu závodu predtým CHZJD. Po vybudovaní vodného diela Gabčíkovo sa podzemná voda zdvihla a kontaminácia organických polutantov prenikla až na povrch.
Prítomnosť patogénnych organizomov • Urbánne pôdy obsahujú veľké množstvo patogénov s nezdravým prostredím hlavne pod nepriepustným povrchom ako je napr. asfalt, betónové dlažby • Výskyt v mikrobiálnej a parazitnej forme: zvlášť nebezpečný je výskyt larválnych štádií nematód psov a mačiek spôsobujúci bezprostrednú infekciu detí s celoživotným ohrozením, napr. toxokarózu, alebo toxoplasmózu.
Helminty „Toxocara canis „ parazitujú v tráviacom trakte infikovaných psov, ich vajíčka sa uchovávajú v pôdach výbehových priestorov po dlhý čas s možným prenosom do ľudského organizmu (toxokaróza)
Nebezpečenstvo kontaktu detí s urbánnou pôdou Predovšetkým pri hraní vo verejných priestoroch - orálne (jedenie) - dýchaním (kontaminovaný prach) - poranením Spôsoby príjmu škodlivých látok - expozícia (vystavenie) detí v prostredí pôd – príjem - trávenie - resorpcia (opätovné vstrebávanie)
Problém „SOIL SEALING“
Pokrytie pôdy (z angl. „sealing“ = uzatvorenie, utesnenie povrchu pôdy, termín zahrňuje akékoľvek pokrytie povrchu pôdy, nielen výstavbu budov)
Aký je význam „pokrytia pôdy“ • V súčasnosti však plochy zastavaných území mestských konglomerátov presahujú únosnú mieru. • Neuvážený a neodborný prístup k pokrytiu pôd pre priemyselno-urbanizačné ciele prispieva k narúšaniu prirodzených ekologických väzieb v urbanizovanej krajine.
Historické centrum mesta Bratislava – dlažba kombinovaná so stromovými solitérmi
Funkčné využitie urbanizovanej krajiny
Historické centrum
Poľnohospodárska pôda
Rekreačné územie
Mestský park
Obytný priestor
Skládka chemického odpadu
Verejné pieskovisko
Opustené územie
Školský dvor
Urbánna pôda ako základňa pre život a životné prostredie človeka • Princípom hodnotenia tejto pôdnej funkcie je nebezpečenstvo, ktoré vzniká pri bezprostrednom kontakte človeka s pôdou.
Príklad environmentálne riešeného detského ihriska s ohradením hracieho priestoru, za použitia dlažby, mulčovacieho materiálu a hustosiateho trávnika (Jašíkova u., BratislavaRužinov)
Urbánna pôda ako komponent prírodnej rovnováhy Pôda ako jeden z indikátorov stavu prírodného prostredia odhaľuje a eviduje možné dopady rôznych priemyselnourbanizačných aktivít na okolitú prírodu (mestské parky a lesoparky, okrasné záhrady, vzácne biotopy, chránené územia).
Scenéria Horského parku, lesnej enklávy v Bratislave Staré mesto, cenný urbánny biotop z hľadiska zachovania kvalitného životného prostredia
Urbánna pôda ako komponent hydrologickej rovnováhy • Pôda predstavuje určitý filter, kedy prúdenie (tok) vody môže pôdu buď vyčistiť od nežiaducich látok (solí, prachu, kontaminantov), alebo na druhej strane pôdny profil zaniesť rôznymi škodlivými látkami. • Ďalším kvalitatívnym aspektom je aj hodnotenie distribúcie vody tam, kde častá či náhodná erózia alebo záplavy ohrozujú znečistenie podzemnej vody. • Záplavy veľmi často postihujú urbanizované územia.
Záplavy v Prahe 2002 (Kampa)
Urbánna pôda ako komponent živinového cyklu • Schopnosť pôdy udržať živiny a poskytnúť ich pre rast a vývoj rastlinných spoločenstiev.
Schéma zakorenenia pouličného solitéru pod nepriepustným povrchom
Urbánna pôda ako filtračné a pufračné médium • Má mimoriadny význam, zvlášť v urbánnom environmente, environmente pretože hlavné zdroje znečistenia produkujú veľké množstvo emisných spadov, hlavne ťažkých kovov.
Vodný tok ohraničujúci záhradkársku osadu je silne znečistený chemickým odpadom a výrazne zapácha
Urbánna pôda ako transformačné médium • V urbanizovanom území nachádzame územia pokryté dlažbou, asfaltom, líniovými konštrukciami, betónovými blokmi, pod ktorými aktivita transformačných procesov ustáva, resp. stáva sa patogénnou. nnou
Pôda ako priestor pre produkciu rastlín • Prímestskú poľnohospodársku produkciu je potrebné priebežne monitorovať (výskyt rizikových prvkov). • Zvlášť diskutabilné sú poľnohospodárske produkcie prímestských záhrad a záhradkárskych osád, nakoľko ich lokalizácia v blízkosti priemyselných podnikov a nadmerné používanie pesticídov, či rôznych fertilizačných opatrení môže viesť ku kontaminácii pôd.
Slabo obhospodarovaná časť záhradky na Žabom Majeri, prakticky niekoľko rokov opustenej, pritom hodnoty živín pre rastlinu (N, P, K, Mg) sú pomerne vysoké
Urbánna pôda ako archív prírody a kultúry Funkcia rozlišuje • pôdu ako dokument o histórii krajiny • pôdu ako médium, ktoré uchováva dôkazy o pôvode a dejinách civilizácií
Pôdny profil podzolu vo vojenskom priestore Ralsko (Česká republika) so stopami po periglagiálnej pedogenéze
Urbánna pôda ako regulačné teleso klímy – ochladzujúci efekt • Vplyv pôdy spolu s vegetáciou výrazným spôsobom zlepšuje urbánnu mikroklímu a celkovo prispieva k lepším podmienkam pre život.
Kvalita urbánnych pôd – podľa ich funkcie v urbanizovanom priestore • • • • • •
1. typ sú detské ihriská, detské škôlky, školské dvory, detské futbalové štadióny sú mestské areály, ktoré využíva detská populácia do 15 rokov. 2. typ sú športoviská, plochy využitia voľného času a ostatné plochy pre ľudí, ktorí priamo, alebo nepriamo prichádzajú do kontaktu s pôdou. 3. typ sú obytné zóny, sídelné štvrte, vilová a rodinná zástavba, tiež komerčno-obytné a komerčné plochy vrátane historického jadra a priľahlých území. 4. typ sú poľnohospodárske územia (orná pôda, lúky a pasienky, sady, záhrady a vinohrady). 5. typ sú priemyselné, banské, dopravné, prípadne vojenské lokality s veľkým množstvom produkcie exhalátov, emisií a rôznych technogénnych odpadov 6. typ predstavujú plochy špecifického využitia ako sú prímestské záhradkárske osady, cintoríny, pohrebiská, lokality v okolí benzínových púmp, atď
PILOTNÝ PROJEKT - BRATISLAVA Pilotný projekt „Urbánne pôdy ako environmentálny faktor kvality života v mestách (príklad mesta Bratislavy)“ zahrňoval niekoľko vedeckovýskumných etáp: • pôdny prieskum, odber vzoriek a ich analýza, • spracovanie výsledkov pôdneho prieskumu a laboratórnych analýz, • vyhodnotenie environmentálnych rizík spojených s pôdou
Dve úrovne výskumu a prieskumu urbánnych pôd Koncept urbánneho pedotopu, pedon - polypedon - pedotop, ktoré sú študované z hľadiska vertikálnej i priestorovej dimenzie (tolerovateľná heterogenita ≤ 20 %, t.j. 80 % tvorí homogénna pôdna jednotka) Koncept of pedo-urbánneho komplexu, komplexu t.j. pôdna asociácia (kombinácia) vrátane uvažovania stupňa urbánnej zástavby: „urban sealing“ Komplex môže zohľadňovať kvalitu urbánnych pôd v mestách
Výkop a popis reprezentatívnych profilov 1A Bratislava IV., Lamač (miestna časť Plánky) - prímestský les, kambizem modálna, nasýtená, hlinitá z kryštalických bridlíc 1B Bratislava IV., Lamač (miestna časť Plánky) - prímestský les, antropogénny val z r. 1866, antrozem modálna, hlinitá, z antropogénneho premiestneného materiálu 2 Bratislava III., Rača - vinice, kultizem modálna karbonátová, rigolovaná, hlinitá, z deluviálnych zvetralín žuly hlín 3 Bratislava IV., Dúbravka - opustené urbánne územie, antrozem iniciálna, karbonátová, urbická forma, psefitická, z technogénneho stavebného odpadového materiálu 4 Bratislava II., Zlaté piesky - rekreačná oblasť, čiernica černozemná, kultizemná, karbonátová, hlinitá z karbonátových aluviálnych sedimentov 5A Bratislava II., Vrakuňa - skládka chemického odpadu, Antrozem iniciálna, karbonátová, kontaminovaná, haldová, piesčito-hlinitá z technogénneho industriálneho odpadu 5B Bratislava II., Vrakuňa - prírodný ekotop vedľa skládky chemického odpadu, fluvizem modálna, karbonátová, piesčito-hlinitá z karbonátových fluviálnych sedimentov 6 Bratislava III., (Žabí majer) - záhradkárska osada, kultizem glejová, karbonátová, záhradná, hlinitá, z hlinitých sedimentov 7 Bratislava II, Devín - protipovodňový val, antrozem iniciálna, karbonátová, haldová psefitická, z antropogénneho zmiešaného materiálu 8 Bratislava V., Rusovce - poľnohospodárska pôda (lúka), fluvizem modálna, karbonátová, hlinitá z karbonátových štrko-pieskových fluviálnych sedimentov 9 Bratislava V., Čuňovo - orná pôda, čiernica kultizemná černozemná, karbonátová, hlinitá z karbonátových fluviálnych sedimentov 10 Bratislava I., Staré Mesto, záhrada - kultizem modálna karbonátová, záhradná, piesčito-hlinitá z karbonátových piesčitých spraší 11 Bratislava IV., Karlova Ves, záhrada - kultizem černozemná, karbonátová, záhradná, hlinitá zo spraše
Reprezentatívne profily sú uvedené v prílohe
Odber vzoriek povrchovej kontaminácie Kód BAk-01 BAk-03 BAk-03a BAk-03b BAk-04 BAk-06 BAk-07 BAk-08 BAk-09 BAk-10 BAk-11 BAk-12 BAk-13 BAk-14 BAk-15 BAk-16 BAk-17 BAk-18 BAk-19 BAk-20 BAk-21 BAk-22
Lokalita Bratislavy Most SNP Križovatka Trnavská + Tomašíkova ul. Križovatka, Račianske mýto Križovatka, Trnavské mýto Hurbanovo námestie Rekreačná zóna Zlaté piesky Detské ihrisko, Slovnaft Detské ihrisko za ISTROCHEM-om, Bajkalská-ESSO pumpa Patrónka Námestie SNP Petržalka - nákupný park TESCO Mlynská dolina Devínska Nová Ves Hlavné námestie Kamenné nám., za TESCO-m, komerčno-obytná zóna Dulovo námestie Dlhé diely - obytná zóna VÚPOP, Gagarinova ul., zastávka MHD Dolné hony, Čiližská ul., zastávka MHD Apollo oproti Presscentra Žabí majer, záhradkárska osada
Lokalizácia odberu vzoriek
Špecifická kategorizácia pedourbánnych komplexov 1. Zastavané územie > 60 % 2. Zastavané územie < 60 % 3. Priemyselné územia a) chemický priemysel, spaľovne b) povrchová ťažba, lomy, štrkoviská c) ostatný priemysel 4. Infraštruktúra, cesty, železnice, letiská a ostatné dopravné plochy 5. Územia verejnej zelene, rekreačné územia a) športové areály b) okrasné záhrady, parky c) detské škôlky, hracie plochy, školské dvory d) cintoríny, krematóriá, pohrebiská e) zelené plochy 6. Poľnohospodárske územie a) orná pôda b) sady, záhrady c) vinice d) lúky, pasienky 7. Lesy a prímestské lesy, chránené územia 8. Opustené územia (brownfields) 9. Vodné toky, jazerá a) vodné toky b) priehrady, jazerá c) močiare
Na podklade ortofoto máp snímaných v júli 2002 v mierke 1:5,000 a digitalizované v ESRI ArcGIS 9.1
Tvorba základnej mapy pedourbánnych komplexov
Digitalizácia podkladov - pedourbánnych komplexov mesta Bratislavy
Mapa pedourbánnych komplexov mesta Bratislavy
Výrez z Pôdnej mapy Bratislavy v M 1:25 000
Postup pri tvorbe Mapy environmentálnych rizík z pôdy 1.
2. 3. 4. 5.
Vyhraničenie pedo-urbánnych komplexov posudzovaných vo vzťahu ku kvalite pôdy, napr. priemyselné plochy, komerčnoobytné zóny, obytné plochy, dopravná infraštruktúra, plochy verejnej zelene, parky, rekreačné oblasti, detské hracie plochy, školské dvory a iné. Vypracovanie Mapy pedo-urbánnych komplexov mesta Bratislavy v M 1 : 25 000 na základe digitalizácie v ArcMap priamo do pokladu ortofoto máp v M 1 : 5 000 Definovanie kvality pôdy na základe dostupných analytických výsledkov a ich relácia k jednotlivým pedo-urbánnym komplexom využívaných rôznymi skupinami mestskej populácie. Vytvorenie dvoch typov špeciálnej kategorizácie pedourbánnych komplexov. Zostavenie Mapy environmentálnych rizík vyplývajúcich z pôdy mesta Bratislavy v M 1:25 000.
As mg.kg-1
Cd mg.kg-1
Cr mg.kg-1
Pb mg.kg-1
Zn mg.kg-1
Hg mg.kg-1
BAK-01
3,95
0.24
24.90
102.64
53.39
0.0653
BAk-03
7,9
0.82
32.45
120.34
342.69
0.1662
BAk-03a
6,7
0.53
59.30
31.95
162.45
0.0597
BAk-03b
5,4
0.45
38.45
67.11
205.82
0.1389
BAk-04
6,5
0.20
36.90
51.28
109.53
0.1001
BAk-06
4,38
0.67
30.70
61.23
171.39
0.0400
BAk-07
1,58
0.23
16.25
23.58
101.77
0.0439
BAk-08
6,73
0.80
39.85
68.95
257.80
0.1814
BAk-09
3,73
0.72
35.75
38.50
184.10
0.0440
BAk-10
5,03
0.75
41.30
49.77
444.45
0.0375
BAk-11
6,63
1.19
49.00
79.09
237.78
0.1883
BAk-12
5,88
0.42
38.45
34.21
133.60
0.0414
BAk-13
5,98
0.28
30.70
22.69
152.70
0.1435
BAk-14
3,78
0.34
21.15
23.XI
111.72
0.0166
BAk-15
6,68
0.28
28.80
20.75
91.57
0.0628
BAk-16
10,35
1.20
28.65
112.69
453.27
0.3450
BAk-17
6,6
0.24
28.75
15.74
87.76
0.0745
BAk-18
3,4
0.88
44.00
33.32
204.28
0.0512
BAk-19
4,98
0.95
43.55
62.39
293.36
0.0703
BAk-20
4,45
0.39
30.60
22.49
134.85
0.0327
BAk-21
4
0,27
24,75
47,15
174,65
0,089
BAk-22
4,83
0,18
22,45
30,15
205,30
0,087
I.
Kategorizácia pedo-urbánnych komplexov na základe reálnej a potenciálnej kontaminácie pôd 1a chemický a iný priemysel, spaľovne komunálneho odpadu, skládky, staré environmentálne záťaže (Slovnaft, O.L.O, Istrochem, Technické sklo, ...) 1b hlavné cestné komunikácie, železničné trate, prístavy, letiská a ostatné dopravné plochy 2a výrobno-komerčné a inak funkčné urbánne systémy, komerčno-obytné zóny (kde zastavaná plocha predstavuje viac ako 60 %) 2b obytné zóny (2b) s menej ako 60 % zastavanej plochy (sídliská, rodinná zástavba, ap.)
II.
Kategorizácia pedo-urbánnych komplexov potenciálne ohrozených environmentálnymi rizikami vyplývajúcimi z pôdy
A
najrizikovejšie areály z hľadiska kvality pôdy: detské škôlky a hracie plochy, verejné ihriská a pieskoviská, školské dvory využívané detskou populáciou do 15 rokov rizikové areály z hľadiska kvality pôdy: športové areály, okrasné záhrady a parky, cintoríny a krematóriá, rekreačné vodné plochy, využívané predovšetkým dospelou mestskou populáciou. špecificky rizikové územia: záhradkárske oblasti, vinohrady a ovocné sady areály potenciálne slabo ohrozené environmentálnymi rizikami vo vzťahu ku pôde: orná pôda, lúky a pasienky, mestské a prímestské lesy, chránené prírodné územia.
B C D
Mapa environmentálnych rizík urbanizovaného územia vyplývajúceho z pôdy – príklad mesta Bratislava
Vyhodnotenie environmentálnych rizík spojených s pôdou
I. kategória – najrizikovejšie územia z hľadiska kvality pôdy: • Nové Mesto, Ružinov, Nivy, Vrakuňa, Rača a čiastočne Podunajské Biskupice. II. kategória – stredne rizikové územia z hľadiska kvality pôdy: • Petržalka, Podunajské Biskupice, Devínska Nová Ves, Trnávka, Rača a čiastočne Staré Mesto a Dúbravka. III. kategória – málo rizikové územia z hľadiska kvality pôdy: • Vinohrady, Karlova Ves, Devín, Lamač, Vajnory, Záhorská Bystrica, Rusovce, Čuňovo a Jarovce.
Prečo sa urbánne pôdy nechránia a nemonitorujú? • Je nepochopiteľné, že životné prostredie miest SR i EÚ sa monitoruje len cez vodu a vzduch. vzduch Je mnoho vedeckých štúdií, ktoré dokazujú, že v pôde sa zachovávajú všetky „stopy“ znečistenia, environmentálnych poškodení a znečistení, pôda akumuluje škodliviny i kontaminanty pochádzajúce zo vzduchu i z podzemnej vody. Preto nemožno hovoriť o celkovej „integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia“.
Čo robiť ďalej? 1. Vyvinúť nový informačný systém pôdnej informácie ako nástroj, ktorý bude integrovaný do udržateľného využitia krajiny a riadenia životného prostredia pri plánovaní mesta; 2. Študovať environmentálny risk spojený s pôdnou a substrátovou kontamináciou, ciou s návrhom na doriešenie limitných hodnôt rizikových prvkov urbanizovaných území; 3. Vypracovať nové metódy rýchlych a nenáročných metód hodnotenia a monitoringu urbánnych pôd vrátane nevyhnutných laboratórnych analýz. 4. Zozbierať a integrovať doteraz platnú legislatívu týkajúcu sa súčasného využívania urbanizovaných území a navrhnúť nové legislatívne úpravy vzhľadom na využitie pôdnej informácie.
Je veľmi dôležité vytvoriť
environmentálne povedomie o význame urbánnych pôd pre zdravší život a lepšie životné prostredie v mestách nielen pre mestské obyvateľstvo, ale aj pre riadiace administratívne zložky, aktivovať občanov, občianske združenia a nevládne organizácie, zapájať verejnosť do riešenia pálčivých problémov udržateľného rozvoja urbanizovanej krajiny.
Kontakt Doc. RNDr. Jaroslava Sobocká, CSc. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava, Gagarinova 10, 827 13, tel: 02/48206976, 0904 245 478
