Po pätnástich rokoch sa traja výtvarníci - Miloš Kopták, Pavol Megyesi a Juraj Poliak - vrátili do Oravskej galérie v

Monitoring médií | VŠVU | 19.01.2013 - 25.01.2013

Kategória: Vysoká škola výtvarných umení Grafici, ktorým učarila maľba Zdroj: Pravda.sk, Strana: , Autor: Jena Opoldusová, Dátum: 18.01.2013 http://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/256310-grafici-ktorym-ucarila-malba/ Po pätnástich rokoch sa traja výtvarníci - Miloš Kopták, Pavol Megyesi a Juraj Poliak - vrátili do Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Povedali si, že by bolo dobré pripomenúť, kam sa za ten čas ako umelci dopracovali. Bol to spontánny nápad. Výstava, ktorej vernisáž bola minulý štvrtok, má názov Rôznakí 2. Po pätnástich rokoch sa traja výtvarníci – Miloš Kopták, Pavol Megyesi a Juraj Poliak – vrátili do Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Povedali si, že by bolo dobré pripomenúť, kam sa za ten čas ako umelci dopracovali. Bol to spontánny nápad. Výstava, ktorej vernisáž bola minulý štvrtok, má názov Rôznakí 2. „Názov je pravdivý. Rôznakosť každého jedného autora sa na výstave v plnej miere ukázala. Nainštalovali sme ju tak, že sme ich nedávali dohromady, ale každý má svoj priestor, aby sme ešte rukolapnejšie poukázali na ich výtvarné smerovanie,“ povedala riaditeľka dolnokubínskej Oravskej galérie Eva Ľuptáková. Spomenula, že na výstavu prišli dokonca aj ľudia, ktorí si pamätali ich výstavu spred pätnástich rokov – zo zvedavosti, kam sa uberajú a kam smerujú. Trojlístok generačne spriaznených umelcov (všetci sú absolventmi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, odbor grafika) prešiel kus cesty – umeleckej aj životnej. Pavol Megyesi sa pohybuje medzi Spojenými štátmi, Švajčiarskom a Košicami. Milošovi Koptákovi pribudol Španiel Rai Escalé, s ktorým vytvoril umeleckú dvojicu Miroir Noir, takže vystavujeme aj niekoľko ich spoločných obrazov. A Juraj Poliak sa posledné roky intenzívne venuje scénografii. Spolupracuje v Bábkovým divadlom v Žiline, v Banskej Bystrici, Zlíne aj Ostrave," pokračovala Eva Ľuptáková. K najvýraznejším úspechom v Žiline – Budatíne pôsobiaceho Juraja Poliaka je Grand Prix z Trienále grafiky v Györi. Jedno z jeho diel vlastní aj Washingtonská národná knižnica. Zameriava sa najmä na inštaláciu, objekty a experimentálnu grafiku. Pre výstavu však vybral sériu portrétov hercov žilinského Bábkového divadla. „Pavol Megyesi sa výrazne posunul do európskeho smerovania abstraktnej a geometrickej tvorby. Dalo by sa povedať, že si vyčistil stôl. Všetko, čo ho rušilo a zdalo sa mu navyše, vypustil z obrazu. Tie jeho kruhy – to nemáte šancu sledovať niť, ktorou je objekt namaľovaný. Mihoce sa, je veľmi kinetický, akoby sme pomaly až do 3D vstupovali,“ povedala riaditeľka Oravskej galérie. Obrazy bodliakov pripomínajú jeho minulú tvorbu, kruhy sú akoby pohľadom do ich vnútra. Pes s parohami namiesto uší. Kentaur, ktorý má namiesto hlavy torzo korpusu Krista. Vážne aj hravé sú objekty Miloša Koptáka, v ktorých dáva starým veciam nové významy. „Vytvára rôzne kombinácie a inštalácia je veľmi presne premyslená. Návštevník si najskôr prečítať popisku k objektu, otvorí sa mu akoby kniha a sám musí vydedukovať, čo na objekte autor urobil,“ vysvetlila Eva Ľuptáková. Posuny svojho umeleckého programu prezentuje Miloš Kopták aj dielami, ktoré vytvoril spolu s Raiom Escalé. Na jednej strane sú to interpretácie starých obrázkov, ktoré sa kedysi vkladali do Biblie. Na druhej zas portréty detí, poznačených rôznymi chorobami. „Nie je to páčivé ani prvoplánové, je to jeho filozofia. Venuje sa aj písaniu a ilustrovaniu detských kníh, tak je veľmi blízko – nechcem použiť výraz zrozumiteľného vyjadrenia – ale vie nájsť tú mieru, aby ho návštevník pochopil, aby ho dielo zasiahlo a aby si o ňom sám vytvoril obraz,“ dodala riaditeľka Oravskej galérie. Výstava Rôznakí 2 potrvá do 17. marca. Pohľad z Česka: Menej sa bojíte Zdroj: PRAVDA, Strana: 16, Autor: jj, Dátum: 19.01.2013

Českí architekti Roman Brychta a Ondřej Hofmeister pôsobia v ateliéri Projektil architekti, ktorý založili v Prahe v roku 2002 s kolegami Adamom Halířom a Petrom Leškom. Za desať rokov si stihli trikrát odniesť Grand Prix z Národnej ceny za architektúru, ktorú udeľuje medzinárodná porota za najlepšie stavby realizované v predošlom roku v Česku. V roku 2007 za Centrum ekologických aktivít mesta Olomouc, o dva roky za Študijnú a vedeckú knižnicu v Hradci Králové a v roku 2010 za Národnú technickú knižnicu v Prahe. * V čom sú česká a slovenská architektúra podobné a v čom sa podľa vás odlišujú? Roman Brychta (R. B.): Architektúra je podobná. Neviem, či existuje nejaký oficiálny názov pre súčasnú slovenskú architektúru, ale u nás sa udomácnil na konci 90. rokov pojem „česká prísnosť“ – čo je, dúfam, prekonané. Keď prídem do Bratislavy, mám dojem, že ste v niečom progresívnejší – menej sa bojíte. * Máte obľúbené osobnosti, ktorých práca vás inšpiruje? R. B.: Na Slovensku je to fenomén architekta Dědečka. Z mladých ma inšpirujú GutGut, WSA, najmä ich projekt Mestské zásahy, ktorý úspešne prenikol aj do Čiech. U nás? Som žiak Emila Přikryla. Myslím, že je to génius, ale je škoda, že nestavia. A zaujíma ma, s čím prichádza nová generácia. * Máte s tou slovenskou kontakt? R. B.: Rád chodím na Slovensko a spoznávam, čo sa tam deje. Uviedol by som tri posledné profesijné skúsenosti. Prvá, keď ma spolužiak Ján Studený (ktorý mal československý ateliér KSA s bohužiaľ už zosnulým veľkým talentom Davidom Kopeckým) pozval na kritiku jeho ateliéru na VŠVU. Druhá, keď nás s profesorom Suchomelom zavolali do poroty CE. ZA. AR a v dodávke sme prešli za dva dni celé krásne Slovensko. Treťou sú neformálne stretnutia na ľade. Pred rokmi sme s kolegom Alanom Krajčím z Plánu B založili tradíciu architektonických hokejových turnajov Praha – Brno – Bratislava. Vďaka turnaju sa stretávame, ukazujeme si svoje realizácie a otvárame priestor pre prípadnú spoluprácu. * Máte nejaké obľúbené miesto v Česku alebo na* Slovensku pre jeho architektúru? R. B.: V Prahe je to Národná technická knižnica – s radosťou sledujem, ako je jej vnútorný a vonkajší priestor voľne obývaný. V Bratislave Slovenská národná galérie od Dědečka – geniálne zaťahuje vzduch od Dunaja do vnútrobloku budovy. Ondřej Hofmeister (O. H.): Všeobecne sa cítim dobre v mestách, kde prevažuje „kompaktná“ zástavba, kde je dosť verejne prístupnej zelene a kde pamätajú aj na chodcov, lebo v Česku sa na nich stále zabúda. Z najčerstvejších pozitívnych zážitkov je to rekonštrukcia plynojemu v Banskej oblasti v Ostrave–Vítkoviciach od Josefa Pleskota, ktorá prináša nový život do opustenej časti výrobného areálu. V kontraste s tým je obchodný dom Nová Karolína, tiež v Ostrave, ktorý život z okolitého mesta, naopak, úplne vysáva. * Kam sa podľa vás bude uberať architektúra a urbanizmus v Česku a na Slovensku? R. B.: Dúfam, že sa budú angažovať mladí architekti so skúsenosťou zo zahraničia, rozbehne sa aktivizmus v architektúre a tým aj súčinnosť obyvateľov na tvorbe verejného priestoru, obcí a miest. O. H.: Architektúra a predovšetkým urbanizmus pracujú s verejným priestorom a preto sú spojené s politikou. Dúfam, že nastane posun k lepšej komunikácii s politikmi a verejnosťou, ktorá bude stále angažovanejšia, informovanejšia a kompetentnejšia. Mám radosť, že architektúra prestáva byť v očiach verejnosti len „okrášľovacia disciplína“. © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ Foto popis| Roman Brychta Foto popis| Ondřej Hofmeister O autorovi| jj © Praha, Bratislava Módna prehliadka inšpirovaná ľudovou kultúrou Zdroj: lady.sk, Strana: , Autor: , Dátum: 23.01.2013 http://www.lady.sk/index.php?kategoria=99&id=7095&PHPSESSID=1601551aa4ee6ac34c94c73de3f6458e Šaty a šperky z dielne módnej návrhárky Ľubici Poncik mali úspech. Takto môžeme zhodnotiť prehliadku, ktorá sa konala vo štvrtok večer vo Dvorane Ministerstva kultúry SR ako súčasť podujatia Kruhy na vode. Textilná a odevná dizajnérka Ľubica Poncik sa hlási k tradíciám a slovenskej ľudovej výšivke. Využíva pritom moderné technológie a jej modely získavajú súčasný až nadčasový ráz. Modelky, medzi ktorými bola Miss Slovensko z roku 2005 Ivica Sláviková, predstavili jedinečné odevy v topánkach CCC. ´ Ľubica Poncik vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, odbor úžitkové umenie, špecializáciu textil. Práce prezentovala na predajných výstavách a prehliadkach v Čechách, Francúzsku, Belgicku, Nemecku, Rakúsku i Taliansku. Niekoľkokrát bola jej tvorba ocenená na súťaži Kruhy na vode organizovanej ÚĽUVom. Svojou tvorbou sa hlási k tradíciám a slovenskej ľudovej výšivke. Využíva moderné technológie, čím jej modely získavajú súčasný až nadčasový výraz. Na odevy aktuálnych strihov aplikuje formou sublimačnej potlače tradičné ľudové motívy, najmä určité typy plnej a plastickej výšivky. Využíva tiež tradičné techniky výroby textilu a odevov:

háčkovanie, paličkovanie a pletenie. Niekoľko rokov aktívne spolupracuje so šperkárkou Hany Horbanovou Kašičkovou, s ktorou tvorí pod spoločnou značkou lubi_hany. Výsledkom ich spoločnej tvorby je rad nositeľných šperkov pod názvom "LOOP" komponovaných z tvarovo jednoduchých háčkovaných a kovových prvkov. Celá tvorba je inšpirovaná tradičnou textilnou technikou - írskou čipkou. Ľubica Poncik prináša svojimi aktuálnymi kolekciami vždy nové nápady a inšpirácie. Vďaka tomu sa jej odevy a šperky dostali aj do ďalekých krajín a miest akými sú napríklad Dubaj, Južná Amerika a Austrália. Janu Farmanovú zaujímajú emócie príbehov Zdroj: PRAVDA, Strana: 41, Autor: oj, Dátum: 19.01.2013 Najnovšie zaujal Janu Farmanovú, najvýraznejšiu predstaviteľku figurálnej maľby na slovenskej výtvarnej scéne, fenomén premeny. Materiálnej aj energetickej. Aj preto má výber z jej najnovších prác, ktorý vystavuje v bratislavskej Galérii Krokus, názov Premena. „Je to celkom jednoduché a veľmi osobné. Ale nie v zmysle životopisného príbehu konkrétnych udalostí. Na príbehu ma zaujíma emócia, o ktorej hovorí, ktorá sa môže sledom udalostí v príbehu meniť a formovať. A mňa zaujíma tú emóciu dostať na papier alebo na plátno,“ uviedla Jana Farmanová. Štyridsaťdvaročná rodáčka z Nitry absolvovala v roku 1996 štúdium maľby u Jána Bergena na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V centre jej programu je ľudská postava, figúra, ktorou reaguje na sociálne situácie a reflektuje medziľudské vzťahy. Nie je jej cudzia irónia ani sebairónia, nechýba jej odstup. Majstrovsky zobrazuje detailné a zdanlivo podružné situácie, ktoré sa menia na najdôležitejšie. Práve detailmi, ktorým dáva úlohu rozbušky, dokáže vypointovať každú situáciu. Jej obrazy pripomínajú zastavenia v čase. Presná anatómia portrétov, tvárí či postáv sa na jej plátnach stráca. Uvoľnené tvary pulzujú citmi. „Príznačné pre tvorbu Jany Farmanovej je balansovanie medzi presnou realistickou a dynamickou expresívnou maľbou, ktorá sa vyznačuje rýchlym ťahom štetca, gestickou skratkou, vynechávaním obrazových častí, zámernou nedokončenosťou kompozície,“ uviedla kurátorka Gabriela Kisová. Farmanovej obrazy sú v zbierkach slovenských, českých a nemeckých galérií, aj v súkromných zbierkach v Rakúsku, Švajčiarsku či Spojených štátoch. „Neexistuje nič cudzie, čím by som sa zaoberala, lebo všetko, čomu venujem čas a priestor, je iba mojou vlastnou cestou k sebapoznaniu,“ hovorí maliarka na stránkach monografi e Jana Farmanová. Podpísala sa pod ňu spolu s Gabrielou Kisovou a Ivanou Moncoľovou a predstavila ju na vernisáži. Výstava Jany Farmanovej Premeny bude v bratislavskej Galérii Krokus do 25. januára. © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ Foto popis| Jana Farmanová: Starostlivosť, 2012 Foto autor| FOTO: GALÉRIA KROKUS Košice stavili na odvážnu módu a nápaditý dizajn Zdroj: webnoviny.sk, Strana: , Autor: SITA, Dátum: 21.01.2013 http://www.webnoviny.sk/lifestyle/kosice-stavili-na-odvaznu-modu-a-na/614728-clanok.html KOŠICE 21. januára (WEBNOVINY) – Metropola východného Slovenska sa počas uplynulého víkendu stala centrom toho najlepšieho zo sveta módy a dizajnu. V historických priestoroch Východoslovenskej galérie sa predstavili tvorcovia zo Slovenska i zo susedných krajín, ktorí ukázali, že dizajn môže byť funkčný a zároveň hravý, tvorivý i vtipný.Jedným z lákadiel otváracieho ceremoniálu Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 bol v Košiciach Víkend dizajnu a módy. Už v sobotu ráno si s návštevníkmi mesta poklebetili známi módni návrhári Libor Komosný, Lenka Sršňová a Veronika Kostková pri káve na Raňajkách v meste. Zvyšok víkendu už potom patril módnym prehliadkam a predajným i výstavným showroomom v priestoroch Východoslovenskej galérie, kde tvorbu módnych návrhárov doplnili aj diela dizajnérov z oblasti interiérového dizajnu, šperkov či skla. Sériu módnych prehliadok v Košiciach odštartoval Ateliér odevného dizajnu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (VŠVU). Talentovaných študentov vystriedali kolekcie známych značiek Novesta a Puojd. Novesta aj v Košiciach predstavila svoju kolekciu gumených topánok, ktorú navrhol brat slávnej Madonny Christopher Ciccone. Topánky vystriedali farebné kúsky v podaní populárnej slovenskej značky Puojd, ktorá sa v zahraničí snaží preraziť

napríklad aj modelmi inšpirovanými cudzími národnými vlajkami. Medzi tvorcami nechýbali Izabela Komjati či Vlasta ŽákováV sobotu popoludní svoj originálny koncept predstavilo aj tvorivé zoskupenie s názvom Die Slowakische Schmuckmanschaft, ktoré vytvára šperky a doplnky pomocou netradičnej techniky – snaží sa upozorniť na masovú priemyselnú výrobu pomocou pásového stroja, na ktorom ručne vyrábajú svoje produkty. Unikátni umelci svoju tvorbu predstavili návštevníkom aj počas nedele vo výstavných priestoroch galérie. Medzi módnymi tvorcami, ktorí v sobotu predstavili svoje kolekcie, boli i známe mená Izabela Komjati, Vlasta Žáková či značka Sewologylab. Komjati v Košiciach predstavila svoju mladistvú kolekciu Gold. Vlasta Žáková predviedla výtvarne spracovanú líniu postavenú na kontrastoch nežnosti a drsnosti. Dramatické kvety sú zastúpené na všetkých kúskoch odevu, no paradoxne nepôsobia nežne a žensky, ale deštruktívne a expresívne. Dizajnovú sobotu originálne ukončili módne prehliadky známych slovenských návrhárok Veroniky Kostkovej, Lenky Sršňovej a Slávky Toscherovej, ktorej unikátne čelenky Hogo Fogo často dopĺňajú extravagantné modely slovenských tvorcov a módnych nadšencov. Trenčianka Veronika Kostková v Košiciach ukázala svoju elegantnú kolekciu Vanitas s nežnými i extravagantnejšími modelmi s výraznými strapcami a zaujímavými siluetami. Známa mladá návrhárka Lenka Sršňová priniesla na mólo naoko zjavný opak tlmenej elegancie v podaní Veroniky Kostkovej. Jej hravé a vtipné modely mohli návštevníci Východoslovenskej galérie obdivovať počas celého víkendu aj vo výstavných priestoroch. Expozície dopĺňali módne prehliadkyDizajnové expozície počas celej nedele dopĺňali módne prehliadky, ktoré odštartovala mladá dizajnérka Ivana Kaňovská s futuristickou kolekciou Tension, s ktorou verejnosť zaujala aj na českom podujatí Shooting Fashion Stars či na súťaži Brillance Fashion Talent 2011. Jej 3D modely vystriedala kolekcie značky Chatty, ktorá sa sústreďuje najmä na denim, no v jej ponuke nájdete i moderné ženské línie, čipku a zaujímavé netradičné materiály. Časy dávno minulé do priestorov Východoslovenskej galérie priniesli dizajnéri českej značky Nanovo, ktorí vytvárajú retro kúsky inšpirované československým dizajnom. Ich tvorba je plná nostalgie i vtipu, a nechýba medzi nimi nábytok inšpirovaný socialistickými časmi či retro doplnky do domácnosti. Podvečer v galérii patril talentovanému „importovanému“ českému dizajnérovi Liborovi Komosnémum a jeho tajomnej čiernej línii Identity, ktorá je dokonalou ukážkou jeho unikátnej tvorby. Prepracované strihy vyzdvihujúce ženskú individualitu sú jedným z jej nosných prvkov. Po Liborovi Komosnom parilo mólo ďalšej českej návrhárke Zuzane Kubíčkovej. Tá návštevníkov tiež zaujala svojou jedinečnou koncepciou, netradičnými technikami a strihmi i neprehliadnuteľnými kabelkami, ktoré dopĺňajú jej originálne modely. Ivana Kaňovská vytvorila svet moderných superhrdinovVíkend unikátnej dizajnovej a módnej tvorby v Košiciach ukončila druhá prehliadka talentovanej Ivany Kaňovskej, ktorá predstavila i svoju extravagantnú kolekciu zameranú najmä na veľmi netradičné pokrývky hlavy. Striedali sa v nej prvky sci-fi s poľovníckymi tendenciami. Odvážnymi rohami a drôtmi vytvorila Ivana Kaňovská svet moderných superhrdinov v tieni vysvieteného gotického Dómu svätej Alžbety. Košice svojim návštevníkom dokázali, že odvaha a nápaditosť sa niekedy naozaj oplatia. Namiesto známych a opozeraných osobností z oblasti módy a dizajnu organizátori stavili na tvorivosť a inovatívnosť mladých tvorcov, čo sa na slovenských módnych podujatiach často nevidí. O to väčší zážitok priniesli tisícom návštevníkov, ktorí si v uliciach mesta vychutnávali Víkend dizajnu a módy i celý program otváracieho ceremoniálu Európskeho hlavného mesta kultúry. Čítať bolí. Čítať Weissa nebolí! Zdroj: Brejk, Strana: 30, Autor: Vladimír TURKOVIČ, Dátum: 24.01.2013 Čítať bolí. Čítať Weissa nebolí! Ozaj, zabudol som sa ho spýtať, ako sa čistia zubnou kefkou pisoáre. Vojenčil totiž kedysi u motostrelcov v Lounoch. Vravievalo sa: Louny pro blbouny... Zoznámte sa: Pavol Weiss, spisovateľ, dramatik, bývalý podnikateľ v reklame, súčasný majiteľ aukčnej spoločnosti, galerista a mecenáš výtvarného umenia. Človek, ktorý vie svoje... Tak ako sa čistia tie pisoáre? Kto mal v Lounoch ukončenú zédeešku, už bol intelektuálom. Samozrejme, pre mňa, chlapca zo slušnej rodiny, bolo šokujúce zistenie ocitnúť sa medzi luzou. Ale nemal som na výber. Ešte pred vojenčinou som tápal ako priemerný stredoškolák, neskôr závozník, kurič... Louny boli skrátka „pro blbouny“... * Až sa vám popri robení rajónov pritrafilo čosi zvláštne, však? V časopise Mladý svět som čítal rozhovor so študentmi FAMU. A medzi nimi Ingrid Majerová, moja spolužiačka z gymnázia. Študovala tam scenáristiku. Napísal som jej. Pekne ručne, lebo písací stroj sa na vojenčine považoval za diverzný nástroj. Napísal som jej, že aj ja by som rád študoval scenáristiku. Ozvala sa, poslal som jej nejaké svoje poviedky, doškrtala ich červenou ceruzkou, znova som ich prepisoval... a tak to išlo stále dokola. Ale na prijímačky ma pripravila. Išlo o to, či ma veliteľ pluku na ne do Prahy pustí, lebo sme urputne bránili mier proti západným imperialistom. * Tú historku o vašich prijímačkách som už niekde čítal, nádherná! Pripomína rozhovor vojína Kefalína s majorom Terazkym...

Oznámil som veliteľovi pluku, že chcem ísť na Akadémiu múzických umení. „A proč jste přede mnou tajili, že hrajete na ňákej hudební nástroj?“ spýtal sa ma. Vysvetľoval som mu, že ísť na AMU neznamená hrať trebárs na trúbku. Že sa tam zhodou okolností študuje scenáristika: „Videli ste film Oslobodenie?“ spýtal som sa ho. „Samozrejme!“ postavil sa do pozoru. „No a ten, kto Oslobodenie napísal, je scenárista.“ Okamžite mi podpísal opušťák... * Asi krásne roky štúdia... Priam vidím budúceho spisovateľa, ako inhaluje život cez metre pív, stovky vyhúlených spárt a prekotené české buchty... Praha je úžasná a umelecké školy boli azylom demokracie. * Urobme veľký oblúk. Dnes ste ,,za vodou“... Spisovateľ, filantrop, galerista, podporujúci mladých umelcov. Človek, ktorý si na panské huncúctvo zarobil v jednej z najúspešnejších reklamných agentúr... Ale ja už som z reklamy odišiel, pred desiatimi rokmi. Práve preto, že som chcel písať. Podnikanie v reklame ma vyčerpávalo. Netvrdím, že píšem tristošesťdesiatpäť dní v roku, to robia grafomani. Ale ako spisovateľ potrebujem byť osamote v pokoji, no zároveň sa aj socializovať. * Nezabilo vo vás spisovateľa sloganovité vnucovanie najúžasnejšieho masla, žehličky, matraca či dovolenky snov na zemi a blízkom okolí? Áno, spočiatku po odchode z reklamy som nevedel napísať súvislú vetu, desať rokov vyjadrovania v skratke mi ju zosekalo. Začal som znova viac čítať. Byť spisovateľom je ťažká práca. Netvorím iba vety, ale pod kontrolou držím i samotný príbeh. A nerobme si ilúzie, že písať sa dá len tak niekde v krčme. Keď som písal Troch priateľov, mal som na veľkej plachte kmeň príbehov, aby som sa sám v sebe nezamotal. * Zaspomínali ste pri tvorivom trápení na starú dobrú zlatú kvočku - reklamu? Ocitol som sa pri spoluzakladaní Soria & Grey počiatkom deväťdesiatych rokov. Po škole som nechcel ísť pracovať do televízie, lebo pre mňa je TV ideologická záležitosť. Koliba sa rozpadla, a to som tam mal po skočení FAMU už zmluvy na dva filmy. Nič z toho. Oženil som sa, prišlo dieťa, otázka z čoho žiť. A vtedy prišla ponuka: „Poď do reklamy.“ Vstúpil som do niečoho, čomu nik u nás nerozumel, neboli na to učebnice, len chuť robiť to... * Je krásne manipulovať s polopravdami, vymývať ľuďom mozgy? Nemali ste konflikt so svedomím? Ak ste v tom zaangažovaný, tak to vnímate iba ako tvrdú prácu. Vašou úlohou je zorientovať spotrebiteľa, aby si vedel vybrať z desiatich druhov masla. * Vy podliehate reklame? Veľmi citlivo vnímam, kedy je manipulatívna a zavádzajúca. Je umenie robiť reklamu, aby iba informovala o produkte. Ale všetci chcú predávať, je to boj značiek... * Naozaj chcú byť všetci zadávatelia inzercie jedineční a originálni v tom istom? Všetci chcú byť moderní i tradiční. Vážni, ale s dobrým humorom. Prinesiete niečo, kde sa budú smiať, ale povedia vám, chcelo by to niečo vážne... Vaša úloha je urobiť v dvadsaťsekundovom spote niečo vážne i veselé. Tradičné i moderné. A oproti vám sedí človek, ktorý nečíta knihy, nechodí do kina, nerozumie humoru. Pritom nie je dôležité, aby sa návnada páčila rybárovi, ale rybe.... * Ale reklama si na seba v pohode zarobí, či nie? Teda, aspoň sa zdá... Nemyslite si, že reklama teraz kvitne. To bolo v deväťdesiatych rokoch. Zanikajú reklamné agentúry, znižuje sa objem inzercie v médiách. Veľkí klienti zistili, že výsledok sa dá dosiahnuť i s menšími rozpočtami. Ale reklamný priemysel, to nie je len dvadsať ľudí sediacich v agentúre. Sú tam aj fotografi, grafici, tlačiarne, filmárske profesie. Kopa ľudí, ktorú reklama živí. Isteže, šikovný kreatívec dokáže zarobiť mesačne tri-, štyritisíc eur. Ale prečo je to tak? Pretože ten človek v agentúre rozmýšľa, ako produkt predá. A predá... * Predpokladám, že spisovateľ a dramatik Weiss si z tejto etapy života odniesol kus inšpirácie... Je dobré mať život nažitý. Učíme sa tromi spôsobmi. Buď príbeh zažijete, alebo vám ho niekto vyrozpráva, alebo si ho naštudujete, načítate. Ale čítajte, ako má vyzerať láska! Podľa mňa vždy treba osobný zážitok, ale tak, aby z knihy netrčal autor. To je zlé. * Čítať bolí. Čítať Weissa nebolí. Nespýtate sa ma, čo pijem? Vážim si čitateľa, lebo málo ľudí číta. Nechcem unaviť čitateľa tým, že veta je komplikovaná. V jednoduchosti je krása. Aj keď je vykúpená prácou. Teraz som dokončil jednu divadelnú hru - má deväť verzií. Literatúra má jedinú možnosť vyjadrovania - slovom. Ak na ňom čokoľvek zmeníte, treba si dávať pozor, aby vám to nenarušilo celkovú štruktúru. V opačnom prípade by čítať Weissa bolelo... * Prekáža vám závan autobiografie vo vašich textoch? Trebárs pri opise erotických scén, ktorým sa vôbec nevyhýbate. Čitateľ logicky zbystrí: Aha, teda takto to Weiss v posteli robí? Vyfabulujete si čokoľvek. Môžete mať svoj zážitok, ale dáte ho ženskej hrdinke, celé to otočíte. Alebo niekde niečo počujete, fantázia pracuje... * Prispeli ste troškou do mlyna aj pri skladaní antológie Sex po slovensky... Antológiu vymyslel Dušan Taragel, ktorý bol niekedy copywriterom v reklamnej agentúre. Vraj, napíš erotickú poviedku! Tak som si ju vymyslel. No a? Erotika je súčasťou života... Ak to nie je vulgárne, ak to nie je pornografia, som za. * Niekedy do svojich textov zakomponujete reálne žijúce postavy. Nenarobili ste si písaním nepriateľov? Som opatrný, aby som sa nikoho nedotkol. Ale stáva sa... Takýto človek za mnou prišiel. A ja mu vravím: buď rád, stal si sa súčasťou literatúry. On však nepochopil kontext, v akom sa jeho meno ocitlo. Keby si prečítal celú knihu, určite by nevypenil. Ale uznávam, reálne meno slúži na umocnenie hodnovernosti doby. * Traja priatelia - zaujímavý román zo súčasnosti. Mali ste aj vy svojich troch priateľov? Alebo ženu - múzu, ako bola románová Eva?

Kamaráti sa menia s dobou. Ale mám kamarátov, s ktorými sa poznám celý život. Vedia o mne všetko, a ja o nich, a napriek tomu sme ostali priateľmi. To je aj moja definícia priateľstva. * Kto je vaším ,,priateľom“ vo výtvarnom umení, v literatúre? Koho uznávate, s kým si máte čo povedať? Uf... spisovateľ Palo Rankov, výtvarník Bohdan Hostinák, režisér Roman Polák. * V jednom rozhovore ste priznali, že dokážete i s rodinou štyri mesiace dovolenkovať v Thajsku. Prečo takto kruto štvete Slovákov? Ak si odrátate cestu, tam je o dve tretiny lacnejší život než u nás. Sú tam kolónie dôchodcov z Nemecka a z Anglicka. Doma zavrú vodu, elektrinu a plyn a z ušetrených peňazí si v Thajsku prenajmú domček. No a či som tam aj písal? Ale áno, našiel som si rytmus, keď manželka s dcérou odišli k moru... * Vy ste taký nádherný typ na závidenie! Píšete si, kupujute obrázky, robíte aukcie... Ani som si nejako neuvedomoval, že som sa rokmi stal zberateľom umenia. Robil som tak od študentských čias, keď som poznal kopu spolužiakov na pražskej AVU alebo na bratislavskej VŠVU. No a keď sa mi začalo dariť v reklame, mohol som si kúpiť ešte viac obrázkov. Zberateľsky som sa začal profilovať, povedal si, čo zbierať môžem a čo nie. Na čo mám a na čo nemám. Začal som reagovať na nové generácie začínajúcich výtvarníkov. * Vaša cesta k umeniu vraj bola nejaká osudová. Áno, oslovili ma z Česka, lebo som u nich veľa kupoval na aukciách. Reku, či sa nechcem stať ich spoločníkom. Prikývol som. O pár rokov mi povedali, že na Slovensku nechcú podnikať. Rozmýšľal som, čo teraz. Napokon som pri aukciách zostal. Ale nerobím viac než dve aukcie do roka, aby som mohol písať. Mám okolo seba spoľahlivý tím. Ak aukcie nemusím dotovať a zarobia na seba, som nadmieru spokojný. A druhá vec, umožňujem najmladšej generácii výtvarníkov vstup do priestoru trhu. * Máte na mladých umelcov nos? Je to o intuícii. Jedna vec je umelecká hodnota obrazu, druhá jeho cena. Niekto namaľuje skvost, ale nepredá ho. U nás sú len tri možnosti predaja. Buď priamo z ateliéru, cez galérie alebo cez aukčné spoločnosti. Galérie nefungujú, každá zaniká do piatich rokov. Aukčné spoločnosti sú tri, ja som jediný, kto sa programovo venuje súčasnému umeniu. A predaj z ateliéru? Ak o umelcovi nikto nevie, ťažko sa mu predáva. Jediný, kto reálne na trhu stanovuje cenu, je aukčná spoločnosť. Tam musí byť dopyt a ponuka. Cítim sa v tomto slobodný, lebo nežijem len z aukcií. * Ako sa človek stane znalcom umenia? Za nejakých pätnásť rokov v branži viem, kto je kto. Som v správnej rade VŠVU, mám mnoho priateľov medzi pedagógmi v škole, pravidelne chodím na prieskumy. Navštevujem výstavy, sledujem odborné časopisy, cestujem na výstavy na trase Bratislava - Viedeň - Praha. * Priznajte sa, koho z mladých maliarov kupujete? Pozor, tu treba oddeliť dve veci. Pohľad obchodnícky a zberateľský. Kupujem diela očami, nie ušami. Nezaujíma ma meno, ale kvalita diela. Ľudia kupujú mená, žiaľ... Nechápem, ako niekto môže kúpiť trebárs slabého Bazovského iba preto, že ide o zvučné meno, a pritom vedľa visí obraz mladého maliara umelecky oveľa presvedčivejší. Kto z mladých je dobrý, to sa skôr či neskôr dozvieme tak či tak. Ak chodím po výstavách, vidím, kto kde a s kým vystavuje, či má ten chlapec alebo dievča v sebe dlhodobý potenciál. Malo by platiť pravidlo kupovať od absolventov umeleckých škôl až päť rokov po absolvovaní. Vtedy sa ukáže, či má na to obstáť. * Ale ako teda oddeliť zrno od kúkoľa? Za roky v zberateľstve som zažil mená, ktoré išli hore, ale už o nich nepočuť. To mi vraví: Buď opatrný. Ale na druhej strane, čo ak mi niečo ujde? Jednoduchšie je to s mŕtvymi autormi: Fula, Galanda, Bazovský, Majerník... Aj keď na druhej strane, ohrozuje nás strašné množstvo falzifikátov diel klasikov. Až tak neuveriteľne dobre urobených, že ich dávam identifikovať najlepším znalcom. Napríklad pani Peterajová je neomylná. Nestalo sa mi to, ale prípadný falzifikát na aukcii škodí i môjmu menu. Obraz môže byť iba pravý alebo falošný. Preto ho pri najmenšej pochybnosti nezaraďujem do aukcie. * Kto dnes výtvarné diela kupuje? Snobi s nabitými šrajtofľami? Podnikatelia, právnici, lekári. Vždy to súvisí so vzdelaním, ľudia vysokoškolsky vzdelaní. Prachatí kupci bez prehľadu majú okolo seba radcov. Ale tí im radia tak, aby to najlepšie vyhovovalo im samotným... Snažím sa s potenciálnym záujemcom rozprávať a zistiť, čo ho motivuje, že chce toho či oného autora. Určite je príjemné rozprávať sa s rozhľadenými a vzdelanými zberateľmi. * Čo by mal mať kupec u seba okrem peňazí? Prehľad. Získať o autorovi čo najviac informácií. Kde vystavoval a s kým, či má jeho dielo medzinárodný presah. * Ako ešte nenaletieť? Ako som už povedal, nekupujte ušami, kupujte očami. Ak chcete vycálovať za obraz viac než dve-, tritisíc eur, choďte za znalcom, i dvomi, hoci aj do národnej galérie. Nie každý znalec je dobrý znalec, treba byť opatrný aj pri ľuďoch s okrúhlou pečiatkou. * Ozaj, aj medzi autormi falzifikátov nájdeme absolventov výtvarných akadémií? Myslím si, že áno. * Apropo, sme na prahu nového roku. Čo chystáte? Chcem byť galeristom. To je viac, ako mať aukčnú spoločnosť. Hľadám na to vhodné priestory. Opäť chystáme aukciu, najbližšia bude v apríli. A potom si chcem nastaviť taký status, aby som mohol písať. Dokončil som divadelnú

hru. Chcem napísať ďalšiu a veľký román. To je robota na dva roky. * Znova sa zašijete niekde na pláži v Thajsku? Ak áno, už nie nadlho. Vypnúť doma občas elektrinu a plyn nie je špatné... Pavol Weiss (1962) Spisovateľ, galerista, podnikateľ. Narodil sa v Humennom, vyrastal v Bratislave. Po skončení gymnázia pracoval ako šofér, závozník a kurič. Vyštudoval scenáristiku a dramaturgiu na FAMU v Prahe. Spoluzakladal reklamnú agentúru Soria & Grey. Knižne debutoval románom Žime, potom uvidíme (2003), ktorý mu spolu s ďalšou knihou Pomsta (2004) vyšiel vo vydavateľstve L. C. A. Nasledoval román Traja priatelia (Slovart, 2006) a zbierka poviedok Treba na chvíľu odísť (Slovart, 2011). Je autorom divadelných hier Priateľky a Bajmann Brothers pre divadlo Astorka. Je tvorcom marketingového konceptu 100 kníh Tatrabanky pre vydavateľstvo L. C. A. a marketingovo zabezpečil podujatie Román 2006. Je členom Správnej rady VŠVU a viceprezidentom nadácie EKS, ktorá pôsobí pri Múzeu Milana Dobeša. Spoluzakladal galériu súčasného umenia BASTART a vedie aukčnú spoločnosť WhiteWeiss. Žije v Bratislave, z prvého manželstva má dvadsaťročnú dcéru Vanesu, v druhom sa mu narodili dcéry Stella Margaréta a Greta Hana. Foto autor| Foto: Robo HUBAČ

Kategória: Fondy, finančný mechanizmus, nadácie, granty Zora Jaurová: Košice si zaslúžia lepší imidž Zdroj: Pravda.sk, Strana: , Autor: Katarína Šamajová, Dátum: 18.01.2013 http://kultura.pravda.sk/na-citanie/clanok/256239-zora-jaurova-kosice-si-zasluzia-lepsi-imidz/ Stála pri vzniku víťazného projektu a neskôr sa stala jeho umeleckou riaditeľkou. Zora Jaurová je Bratislavčanka, no niekoľko rokov svojho života venovala Košiciam a tie sa stali Európskym hlavným mestom kultúry aj vďaka nej. Prečo je pre mesto výhodné stať sa Európskym hlavným mestom kultúry? Vďaka titulu Európske hlavné mesto kultúry sa na mesto upriamuje pozornosť európskej verejnosti, čo mu môže priniesť zviditeľnenie v Európe. Projekt môže priniesť mestu rozvoj, meno a takisto aj zvýšenie cestovného ruchu. Niektorým mestám sa v minulosti návštevnosť zvýšila takmer o 20 percent. Ako vznikla myšlienka udeľovať tento titul? Tento program Európskej únie vznikol v roku 1985 a na začiatku išlo skôr o akési celoročné festivaly. Až v roku 1990, keď sa Európskym hlavným mestom kultúry stal škótsky Glasgow, prišla myšlienka pochopiť titul ako šancu na zmenu pozície mesta na mape Európy a kultúru ako faktor rozvoja mesta. V Glasgowe sa veľa investovalo do kultúry ako nástroja regenerácie mesta a dnes je toto mesto jedným z kultúrnych centier Veľkej Británie. Súčasná európska legislatíva chápe titul Európske hlavné mesto kultúry týmto spôsobom – ako šancu priniesť dlhodobú víziu mesta v Európe. Kedy sa vlastne po prvýkrát premýšľalo o tom, že jedno zo slovenských miest bude Európskym hlavným mestom kultúry? Podľa novej legislatívy sú na každý rok určené krajiny Európskej únie, v rámci ktorých sa vyberá mesto kultúry. Slovensko a Francúzsko boli prvé krajiny, ktoré absolvovali nový typ výberového procesu, kde o udelení titulu rozhoduje porota zložená z európskych a domácich expertov. Ako ste sa k tomuto projektu dostali vy? V čase, keď vznikala nová legislatíva o Európskom hlavnom meste kultúry, zastupovala som ako expert Slovensko vo Výbore pre kultúrne záležitosti Rady EÚ v Bruseli. Tam som sa zoznámila s Markom Kolarčíkom, ktorý bol v tom čase riaditeľ Domu slovenských regiónov v Bruseli. Neskôr, keď sa vrátil na Slovensko, začal pracovať pre mesto Košice a bol jedným z prvých iniciátorov košickej kandidatúry na titul Európske hlavné mesto kultúry. On ma prizval k príprave projektu ako hlavnú konzultantku. Čím bol projekt Košíc špecifický, keď sa mu podarilo zvíťaziť nad zvyšnými ôsmimi kandidátmi spomedzi slovenských miest? Projekt sa snažil ukázať, že aj relatívne malé mesto na východe Európskej únie môže byť pre Európu zaujímavé. Bol veľmi principiálne postavený na dlhodobej vízii mesta, ktoré sa postupne mení a snaží sa vyrovnať so svojou postindustriálnou identitou, v čom mu výrazne môže pomôcť práve kultúra a kreatívny priemysel. Cieľom nebolo usporiadať festival, aby sa krátkodobo Košice zviditeľnili, ale naštartovať procesy, aby toto fungovanie bolo udržateľné. Košice dostali titul už v roku 2008. Prečo ten dlhý čas od schválenia po samotný rok 2013? Mesto má štyri až päť rokov na to, aby sa na titul dokázalo pripraviť. Počas tohto obdobia sú prípravy monitorované zástupcami Európskej komisie. Mesto musí preukázať, že naplní to, čo v kandidatúre sľúbilo. Aké financie sú vlastne určené pre mesto, ktoré získa titul? To nie je presne dané, veľa závisí najmä od toho, čo je obsahom projektu a aké sú podmienky danej krajiny. Košice získali 70 miliónov zo štrukturálnych fondov určených priamo na kultúrnu infraštruktúru, 10 miliónov eur dalo Ministerstvo kultúry SR na program a zvyšok mesto. Európska komisia prispela sumou 1,5 milióna – ide o cenu Melliny Mercourri, ktorú mesto dostane až po úspešnom

monitoringu počas medziobdobia. V máji 2011 vás na poste umeleckej riaditeľky projektu vystriedal Ján Sudzina. Prečo? Počas implementácie projektu došlo k zmene vedenia mesta aj zastupiteľstva po komunálnych voľbách. V tom čase sme považovali za veľmi dôležité, aby si nové vedenie osvojilo ciele pôvodného projektu a ostala zachovaná kontinuita. Po nejakom čase však bolo jasné, že v istých zásadných otázkach sa ambície pôvodného projektu nestretávajú s ambíciami tých, ktorí o ňom rozhodovali. Po formálnych zmenách v riadení projektu stratila pozícia umeleckého riaditeľa akúkoľvek autonómiu. Pri takomto projekte je zákonité, že politické a umelecké ciele na seba niekedy narazia a práve preto by mal mať umelecký riaditeľ také postavenie, aby takéto zrážky dokázal ustáť. Myslím, že v súčasnosti to už nie je možné. Ako momentálne vnímate Košice ako Európske hlavné mesto kultúry? Je náročné projekt v tejto chvíli nejako komplexne hodnotiť, pretože sa ešte prakticky ani nespustil. Navyše je len málo dostupných informácií o tom, čo sa bude počas roka v Košiciach naozaj diať. Program nie je uzatvorený, chýbajú informácie o presných termínoch konania podujatí atď. Verejnú mienku postavili proti projektu aj kauzy posledných dní, napríklad účinkovanie starostovej manželky Anny Gaja počas otváracieho ceremoniálu… Udalosti posledných dní sú pre mňa veľmi smutnou ukážkou fatálne nezvládnutého marketingu, keď bezvýznamná udalosť ťažko poškodila meno celého projektu a potupila roky práce stoviek ľudí. Dramaturgia otváracieho ceremoniálu je pre mňa záhadou, pretože tam nebadám vôbec žiadne programové a tematické línie, je tam proste všetko, čo bolo k dispozícii. Ale krízová komunikácia, ktorú mesto zvolilo v posledných dňoch, je naozaj tým najhorším, čo sa pre projekt dalo urobiť. Je mi to ľúto, lebo tým zatienili množstvo dobrých a kvalitných vecí, ktoré budú aj súčasťou otvorenia. Imidž, ktorý si projekt vytvoril ešte predtým, než sa vôbec začal, sa bude ťažko naprávať. Je to spôsobené nesprávnou komunikáciou? Keď sa snažíte zapáčiť úplne všetkým naraz, väčšinou sa to vždy obráti proti vám. Projekt má rôzne cieľové skupiny, ale nie je možné všetkým komunikovať naraz všetko. Keď nie je jasné, o čom otvárací ceremoniál je a aké sú jeho priority, lapsus typu Anna Gaja z neho zrazu trčí oveľa viac, ako by mal. Organizátori sa zrejme snažia byť viac „ľudoví“… Mne a môjmu tímu bolo často vyčítané, že projekt je málo ľudový. Snažili sme sa vytvoriť zopár kvalitných vecí a naštartovať dlhodobé procesy, ktoré by postupne presakovali k rôznym cieľovým skupinám a do širokej populácie. Na to, aby sme mohli niečo komunikovať, potrebujeme najprv kvalitný obsah. Ten sa potom dá predať rôznou formu. Nehovorím, že sme tento proces vždy dobre zvládali, bolo to veľmi náročné a robili sme chyby. V súčasnosti sa však v snahe zasiahnuť masy robia v projekte oveľa závažnejšie komunikačné chyby. Myslím si, že slogany ako „Planéta Košíc“ a „Sorry, we are open“ len zbytočne posilňujú negatívne stereotypy o Košičanoch a východniaroch, o zvláštnom „programovom“ marketingu ani nehovoriac. Veľa sa hovorí aj o meškaní infraštrukturálnych projektov… Samozrejme, aj to je problém, ale nepovažujem ho za kardinálny, ak dôjde k tomu, že sa tie projekty budú dokončovať počas roka. Podstatné je, čo bude náplňou týchto budov po ich dokončení, aké udržateľné budú a z čoho budú po roku 2013 financované. Aké sú podľa vás, naopak, pozitíva programu Európske hlavné mesto kultúry? Myslím, že v programe je potenciálne viacero zaujímavých vecí. Pripravuje sa balet o Sándorovi Máraiovi aj nová slovenská opera s názvom 66 sezón. Tá je prácou Marka Piačeka a Petra Kerekesa a vznikla na motív filmu 66 sezón, čo je Kerekesov slávny dokument, ktorý vyhral množstvo ocenení, a v ktorom ukazuje dejiny strednej Európy na príbehu košickej plavárne. Vo výtvarnom umení je tam napríklad projekt Tomáša Džadoňa, známeho súčasného umelca pohybujúceho sa na hranici výtvarného umenia a architektúry. Ide o inštaláciu tradičnej slovenskej drevenice na streche paneláka košického sídliska. V otváracom ceremoniáli vystúpi Peter Breiner s premiérou unikátneho projektu Slavka Dances, alebo Veni Academy, čo je veľmi zaujímavý vzdelávací projekt v oblasti súčasnej vážnej hudby. Vďaka titulu EHMK sa Košice dostali do mnohých prestížnych turistických rebríčkov a teraz je na nich, ako túto šancu využijú a aké dojmy si ľudia zo zahraničia odtiaľ odnesú. Zora Jaurová ====== (1973) vyštudovala divadelnú dramaturgiu na Činohernej a bábkarskej fakulte VŠMU v Bratislave. Pôsobila a pôsobí ako divadelná dramaturgička, kritička a prekladateľka. Má za sebou niekoľko študijných pobytov v zahraničí, v rokoch 2003 a 2004 absolvovala dlhodobé študijné stáže v nórskom KulturrĂĄd (Art’s Council) v Osle. V rokoch 2004 – 2008 pracovala ako riaditeľka národnej kancelárie európskeho grantového programu Kultúra (2007 – 2013) – Kultúrny kontaktný bod. V rokoch 2004 – 2006 zastupovala Slovenskú republiku vo Výbore pre kultúrne záležitosti Rady EÚ. V roku 2005 založila Inštitút pre kultúrnu politiku, venuje sa analytickej a mienkotvornej činnosti v tejto oblasti. V rokoch 2005 – 2011 bola členkou výkonného výboru a v rokoch 2008 – 2011 aj viceprezidentkou európskej organizácie Culture Action Europe. Od apríla 2007 pôsobila vo funkcii hlavného konzultanta projektu Košice – Interface 2013, ktorý sa stal víťazným projektom v slovenskej súťaži o titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. V októbri 2008 bola vymenovaná do funkcie umeleckej riaditeľky projektu, v ktorej pôsobila do mája 2011. Momentálne pôsobí ako producentka, expertka na kultúrnu politiku a kreatívny priemysel. Venuje sa projektom prepájania umenia, podnikania a vzdelávania a tiež tzv. kultúrnemu plánovaniu. Ako konzultantka sa podieľa na viacerých projektoch Európskych hlavných miest kultúry a medzinárodných umeleckých projektoch. Prednáša na medzinárodných fórach. V súčasnosti pracuje s Mátyásom Priklerom na filmovom projekte Slovensko 2.0.

Už tento víkend začnú Košice žiť predovšetkým kultúrou Zdroj: Slovenský rozhlas, Strana: , Autor: Peter Béreš, Dátum: 18.01.2013 Moderátor: Už tento víkend začnú Košice žiť predovšetkým kultúrou. Na východe vrcholia prípravy na otvorenie Európskeho hlavného mesta kultúry 2013. Spolu s Košicami tento titul zdieľa aj juhofrancúzske mesto Marseille. Redaktor: Na Slovensku pritom ide o historicky najväčší projekt v oblasti kultúry, na ktorý sa majú použiť desiatky miliónov eur. Najviac, 60 miliónov, je zo štrukturálny fondov EÚ. Bohatý program úvodného celovíkendového podujatia má podľa organizátorov zodpovedať významu tohto projektu. Ján Sudzina, riaditeľ prípravného tímu Košice EHMK 2013: Otvárací ceremoniál bude veľkolepá šou. Bude prebehať na viac ako 70 miestach v Košiciach tisíc umelcov sa predstaví na 200 podujatiach, takže otváracím ceremoniálom bude žiť celé mesto. Vladimír Beskid, umelecký riaditeľ tímu EHMK 2013: Otvárací ceremoniál je takou veľkou marketingovou a kultúrnou akciou, ale na druhej strane.. takou malou ochutnávkou toho, čo všetko sa pripravuje práve tak v tej pestrosti žánrov na jednotlivých druhoch umenia. A radi by sme vlastne len tak naznačili to smerovanie a tu našu programovú štruktúru, tú architektúru toho celého programu. Redaktor: Očakáva sa, že v nedeľu príde do historického centra mesta viac ako 30 tisíc ľudí. Verejnosť pritom bude môcť víkendové dianie v Košiciach sledovať aj cez online prenos na internetovej stránke ehmk. Vedenie mesta vníma projekt Európskeho kultúrneho mesta ako svoju veľkú šancu. Richard Raši, primátor Košíc: My chceme práve EHMk využiť v tom, aby sme vedeli cestou kreatívneho priemyslu, cestou turistického ruchu mesto naštartovať, aby sa eventuálne vedelo vyrovnať s nástrahami, ktoré prináša hospodárska kríza akou sú zatváranie podnikov alebo oslabovanie priemyslu. Peter Béreš, RTVS Téma dňa Zdroj: TA3, Strana: , Autor: Eva Jánošíková, Dátum: 22.01.2013 Moderátor: Košice dostali šancu v podobe miliónov na projekt európskeho hlavného mesta kultúry. Ako ju zatiaľ využili? Aký bol úvod a prečo nie sú dostavané viaceré projekty? Na to sa opýtam Zory Jaurovej a Vladimíra Beskida. Izrael sa dnes v parlamentných voľbách rozhoduje ako ďalej. Očakáva sa, že ešte viac moci dostanú do rúk pravicoví politici. Jednou z tém volieb je totiž aj údajná hrozba Iránu. Aké sú tie ďalšie? Opýtam sa na to veľvyslanca Alexandra Ben Zvi. Vitajte pri sledovaní Témy dňa na TA3. Košice sa na dva dni stali stredobodom pozornosti Slovákov aj Európanov. Počas víkendového programu otváracieho ceremoniálu Európskeho hlavného mesta kultúry tu vystúpilo viac ako tisíc umelcov z celého sveta. Organizátori multikultúrneho podujatia nesklamali a dokázali, že titul, Európske hlavné mesto kultúry, patrí právom metropole východu. Veľkú večernú šou si včera prišlo do centra pozrieť viac ako 40 tisíc ľudí. Redaktor: Námestie pri Dolnej bráne v nedeľu večer zaplnili davy ľudí. Na veľkej otváracej šou na nich okrem netradičných hudobno-tanečných vystúpení čakalo aj svetelné divadlo na historických budovách. Vyvrcholením programu bol ohňostroj plný najčerstvejších pyrotechnických noviniek. Návštevníci: Toľko ľudí tu nebolo ani počas revolúcie. Krásne je to, nádherné. Nevedeli sme kde máme skôr pozerať. Richard Raši (SmerSD), primátor mesta Košíc: Je krásne vidieť ako sa kombinuje moderné umenie s tradíciami. Myslím si, že je to veľmi inšpiratívna a veľmi krásna. Verím, že si to všetci naozaj naplno užívajú. Redaktor: Do Košíc prišlo množstvo zahraničných návštevníkov, v uliciach bolo počuť češtinu, maďarčinu, či dokonca ruštinu. Pozvanie prijali aj zástupcovia bývalých, aj budúcich európskych hlavným miest kultúry. Ján Sudzina, riaditeľ projektu EHMK Košice 2013: Rozprával som s mnohými z nich a sú nadšení mestom. Sú nadšení mestom, sú nadšení krajinou a sú prekvapení z toho akí ľudia v Košiciach žijú. Redaktor:

Hudobnú bodku za veľkým otváracím ceremoniálom urobila britská kapela Jamiroquai, ktorá sa na Slovensko vrátila po dlhých 11 rokoch. Miloš Gesker Petráš, producent koncertu Jamiroquaj: Toto bola párty. Toto bola šou, toto bola tanečná párty, Košice sú mekkou funky. Ľúbia takúto hudbu. Redaktor: Oficiálny začiatok vesmírneho dobrodružstva majú Košice za sebou. Organizátori však sľubujú že víkendový program bol iba ochutnávkou toho čo pripravujú počas nasledujúcich mesiacov. Vladimír Tomek, TA3. Moderátor: Takže s mekky funky, ako sme správne počuli, to bol Vladimír Tomek. Samozrejme ak to majú hodnotiť ľudia ktorí tam žijú, určite to hodnotia pozitívne. Niečo sa tam deje. Iné je to už keď si pozrieme niektoré média, aj preto som dnes do relácie nepozýval politikov ale odborníkov. V štúdiu TA3 vítam Vladimíra Beskyda, dobrý večer a na telefonickej linke je s nami Zora Jaurová, dobrý večer. Začnem vami, patrí sa to. Dáma prvá. V akom období, aby sme si to vyjasnili, aby aj diváci mali konkrétnejšiu predstavu, v akom období ste mohli mať vplyv na plánovanú podobu Európskeho hlavného mesta kultúry? Zora Jaurová, bývalá riaditeľka KOŠICE-EHMK 2013: Tak ja som s projektom Európske hlavné mesto kultúry prišla do styku ešte pred rokom 2007, kedy sa vyjednávala nová európska legislatíva o mestách kultúry. Ja som zastupovala Slovensko vo výbore pre kultúrne záležitosti Rady EU. Čiže som vlastne túto legislatívu vyjednávala za Slovensko. A na základe toho ma neskôr oslovili zástupcovia mesta Košice a počas prípravy toho projektu, pretože ten projekt súťažil. To diváci určite vedia, že mesto Košice vyhralo súťaž, s tým pôvodným projektom, tak som pôsobila pri projekte ako hlavný konzultant. V septembri 2008 vlastne na základe rozhodnutia medzinárodnej poroty Košiciam bol priznaný teda titul Európskeho hlavného mesta na rok 2013 a následne na to som bola vymenovaná do funkcie umeleckej riaditeľky projektu v ktorej som pôsobila do mája 2011. Moderátor: Diváci vidia, že v titulku máte napísané bývalá riaditeľka. Takže kedy sa to obdobie vášho vedenie tohto projektu skončilo? Zora Jaurová, bývalá riaditeľka KOŠICE-EHMK 2013: V máji 2011 ten bezprostredný dôvod, pre ktorý som z projektu odišla bol ten, že na základe istých zmien v organizačnej štruktúre riadenia projektu kedy sa oddelila funkcia riaditeľa a umeleckého riaditeľ tak tá nová štruktúra z môjho pohľadu zobrala umeleckému riaditeľovi akúkoľvek umeleckú autonómiu. A to som považovala za v podstate neprijateľné a preto som ukončila svoju spoluprácu s týmto projektom. Moderátor: Ďakujem pekne. Pán Beskid, vy ste už do teda projektu nastúpili, samozrejme na základne korektného konkurzu, už ako do projektu rozpracovaného, v pomerne vysokom štádiu príprav. Prečo ste sa rozhodli zmeniť ten pôvodný zámer vašich predchodcov? Keď už to teda bolo v takom vysokom štádiu? Vladimír Beskid, umelecký riaditeľ Košice- EHMK 2013: Predovšetkým by som chcel zablahoželať Zore Jaurovej k dnešným meninám, nech sa jej darí. Nie je celkom pravda, že som nastúpil vo vysokom štádiu. Lebo ja som tiež bol pri jeho plánovaní v roku 2008 som bol konzultant pre výtvarné umenie a nové média. Takže mal som globálnu predstavu. Zároveň nie je pravda, že ten projekt bol nejakým spôsobom zmenený, naopak bol rozšírený, posunutý, dala sa mu jasná architektúra, tvar, čo sa týka veľkého rozvojového projektu. Moderátor: Dobre. Ja som v tej otázke samozrejme spomínali že umeleckým šéfom projektu ste sa stali v istom štádiu rozpracovanosti. Vy teda hovoríte, že ste rozvinuli iba tie pôvodné zámery? Lebo ak som správne pochopil, to malo byť postavené skôr na alternatívnej kultúre. Teraz je to postavené ako? Vladimír Beskid, umelecký riaditeľ Košice- EHMK 2013: Pán redaktor. Netreba si pliesť dojmy a pojmy. Toto je veľký... Moderátor: Som laik, tak mi to vysvetlite prosím. Vladimír Beskid, umelecký riaditeľ Košice- EHMK 2013: Je to veľký projekt, skutočne ktorý nastavuje mechanizmy smerom do budúcnosti, má niekoľko rozvojových línií. To znamená sú v ňom zahrnuté investičné projekty. Kreatívna ekonomika, mobilita umelcov, rezidenčné pobyty, komunitná komunikácia s ľuďmi, regionálna spolupráca, kde máme veľké dva projekty, Inkognito a Pontapolitano. Ale aj samozrejme sociálny a kultúrny program. všetko čo bolo v roku 2008 v tom veľkom, je realizované, naopak sme pridali zhruba 40% postavili sme 5 takých strategických línií, postavili sme 4 veľké osobnosti, a koniec koncov ocenil to alebo to zhodnotil bruselský monitorovací výbor, ktorý v tej poslednej správe zaznamenal práve veľký pokrok v kultúrnom a rozvojovom programe. A na základe toho sme koniec koncov dostali aj cenu Meliny Mercury. Moderátor: Ďakujem pekne. Pani Jaurová, ako sa pozeráte na to čo má teda byť koniec koncov náplňou tohto projektu v definitívnej podobe? Už sme naozaj v stave že nám ten čas odsýpa, pretože už sa projekt začal realizovať. Ako vnímate vy ten program ktorý sa má zrealizovať v rámci projektu? Zora Jaurová, bývalá riaditeľka KOŠICE-EHMK 2013: Tak ja si myslím, že projekt sa nezačal realizovať teraz ale začal sa realizovať už v čase keď mesto Košice ten projekt

vytvorilo. Pretože to pán Beskid povedal že ide naozaj o jeden veľmi komplikovaný a dlhodobý rozvojový projekt mesta kde sa kultúra chápe ako faktor rozvoja mesta. Tento rok už teda ale mesto nesie ten titul. To znamená, že je to nejakým vyvrcholením snáh v tom prípravnom období a zároveň by ten rok 2013 mal nejakým spôsobom naznačiť, kam sa mesto Košice chce vyvíjať do budúcnosti. Ja v tejto chvíli sa neviem úplne presne vyjadriť k programu roku 2013 pretože ten program zatiaľ nie je k dispozícií s presnými termínmi. To znamená že vlastne nedá sa presne k nemu vyjadriť v tejto chvíli. Myslím si, že nejaké základné programové línie ostali naplnené. V konečnom dôsledku také tie väčšie podujatia sa pripravovali niekoľko rokov, to znamená, že tie podujatia tam ostali. To čím budú vyplnené sa dozvieme keď bude program podrobne zverejnený aj s termínmi. Z môjho pohľadu, to čo badám ako istú zmenu možno oproti tomu keď sme na tom projekte pracovali my je to, že v súčasnosti ako keby bola veľmi badateľná snaha uspokojiť očakávanie širokej škály rôznych záujmových skupín. Čo sa podľa mňa nie vždy dá a niekedy keď sa snažíte uspokojiť všetkých, tak sa to môže aj obrátiť proti vám. Moderátor: Ďakujem pekne. Pán riaditeľ vyplynuli samozrejme ďalšie otázky aj z toho čo povedala pani Jaurová. Ale dovoľte mi teda byť konkrétnejší. Vysvetlili ste mi, že ten projekt je naozaj veľmi široký. Že sa netreba zameriavať na jednotlivosti. Ale ak sa vrátime konkrétne napríklad k tomu otvoreniu už týchto konkrétnych aktivít, koniec koncov videli sme ich aj v tom úvodnom príspevku. No, nie je tak trocha rozsah od tej Anny Gaja až po Jamiroquia ako sa hovorí tu v Bratislave príliš veľká všehochuť? Videl som aj jeden taký kreslený vtip a tam psíček a mačička spolu varili poznáme aj ten príbeh od Karla Čapka. Čo na to hovoríte? Vladimír Beskid, umelecký riaditeľ Košice- EHMK 2013: To nie je tiež celkom pravda. Ten otvárací ceremoniál mal jasnú dramaturgiu. Rozloženú do dvoch dní. To bol veľký dvojdňový kultúrny maratón. Samozrejme v tú sobotu boli predovšetkým aktivity ktoré sú spojené s lokálnou regionálnou scénou. Veľmi dôležité aby Košice boli epicentrom nielen priemyselným ale aj kultúrnym a kreatívnym aby potiahli celý ten región. A predstavili práve možno že aj menej známe kapely, spevákov a podobne. Potom boli raňajky v meste ako taký dôležitý formát. Až na obed sa začala celá tá oficiálna časť v divadle pre pozvaných hostí a samozrejme pre širokú verejnosť veľká otváracia šou, ktorú sme postavili tak trošku metaforicky ako veľký kozmický príbeh a zaslanie kozmickej sondy do vesmíru. Koniec koncov, spojili sme sa so stanicou ISS a tá nás pozdravila a na záver bol samozrejme koncert space kovboja - JK - z Jamiroquai - čiže malo to jasnú linku a gradovanie od tej soboty rána a podobne. Tieto prípady lokálne speváčky, nechcem to komentovať. Mne sa to zdá byť nedôstojné. Prekvapilo ma to trošku, poviem pravdu. Keď hovoríme o kultúre, hovoríme o kultúre komunikácií. A tá komunikácia možno nefunguje v tej politickej sfére, ale ukazuje sa, že ani v tej mediálnej, hlavne v domácich médiách. Takže viac to nechcem komentovať. Moderátor: Ak sa posunieme ďalej na východ, tam sme mali teraz prípad z Ruského Boľšoj Theatre, kde sa dokonca polievajú kyselinou. Ale tak ďaleko to u nás ešte nie je. Ale našťastie sa vieme porozprávať takto slušne v rámci Témy dňa. Ale čo na to hovoríte, čo povedala pani Jaurová, to je pravda? Že ten program na rok 2013 ešte nie je známy, nie je zverejnený, nemá konkrétne termíny? Vladimír Beskid, umelecký riaditeľ Košice- EHMK 2013: Doniesol som so sebou aj programovú knihu. Je vydaná kompletná programová kniha v slovenčine a v angličtine, ktorú sme prezentovali na tlačovej besede pri otváracom ceremoniály. Je samozrejme len výber. Je tam zhruba takmer 190 akcií tých najdôležitejších ktoré sme jasne rozdelili na tie veľké kľúčové medzinárodné podujatia, významné a množstvo sprievodných. Nezabúdajte že je to takmer 4 stovky všetkých podujatí, ktoré sa odohrajú v roku 2013. Moderátor: Pani Jaurová, z čoho teda vyplýva tá vaša neznalosť toho programu? Nedostala ste tú knihu? Zora Jaurová, bývalá riaditeľka KOŠICE-EHMK 2013: Knihu som nedostala, ale ja teda vychádzam len z informácií, ktoré sú na webovej stránke, ale bohužiaľ, tam som túto informáciu nenašla a už vôbec nie čo sa týka presných termínov. Zhodou okolnosti som ich teda hľadala práve preto, že rôzny moji priatelia zo zahraničia sa ma pýtali, že kedy by mali prísť do Košíc počas tohto roka. Moderátor: Ako vnímate to, že niektoré objekty, ktoré mali byť naozaj žiaričmi, nosičmi tých programov a možno aj byť miestami, kde sa mali tie časti tých programov odohrávať, nie sú ešte stále hotové. Máme už január 2013. Viaceré z tých objektov jednoducho ešte doznávajú práce robotníkov, to znamená nie sú nejaké dekoratívne práce. Ale naozaj ešte tvrdé práce. Dokonca ešte ani nie je stanovený termín, kedy by mali byť dokončené. Ako vnímate vy ako bývalá riaditeľka tohto projektu, toto meškanie? Nie je to spôsobené napríklad chybami pri začiatkoch? Keď sa ten projekt začínal? Zora Jaurová, bývalá riaditeľka KOŠICE-EHMK 2013: Tak to pokiaľ sa tie stavby otvoria počas tohto roka nevidím až ako taký zásadný problém. Hlavne aby sa tie stavby dokončili a otvorili. Myslím si, že je tu skôr problém, práve pre programovú dramaturgiu projektu. Pokiaľ dramaturgovia nemajú istotu kedy a ktoré priestory budú k dispozícií ale s môjho pohľadu je pre mesto Košice oveľa podstatnejšie čo sa v tých budovách bude diať, keď sa otvoria. Aké procesy to v meste naštartuje. A čo sa týka meškania, tie úplne prvopočiatky meškania tých investičných projektov boli spôsobené práve zlým nastavením v rámci operačných programov štrukturálnych fondov na Slovensku a vlastne obnášalo to veľmi komplikované rokovanie s vládou Slovenskej republiky o tom, akým spôsobom sa tieto investície budú financovať. Pretože v

existujúcom nastavení jednoducho nebolo možné čerpať štrukturálne fondy, na takéto projekty. Ďalšie zdržanie spôsobili tak isto s môjho pohľadu veľmi rigidné, byrokratické, nesprávne pochopené pravidlá pri čerpaní štrukturálnych fondov opäť na úrovni slovenských správnych orgánov. Ale čo sa týka nejakých posledných dvoch rokov o tom ako sa stanovali termíny ukončenia o tom ako nejakým spôsobom sa tie investičné projekty ďalej riešili, o tom ja naozaj nemám v tejto chvíli informácie. Moderátor: Pán Beskid, kde vidíte vy dôvod , príčinu toho že niektoré tie objekty zásadného charakteru, čo sa týka programu, ešte nie sú hotové? Kedy by mali byť hotové? Máte už aspoň približné termíny? Vladimír Beskid, umelecký riaditeľ Košice- EHMK 2013: Predovšetkým tá otázka má smerovať predchádzajúcemu vedeniu mesta a projektu. Moderátor: To aj smerovala. Vladimír Beskid, umelecký riaditeľ Košice- EHMK 2013: Keďže to začalo neskôr. Keď až v roku 2011 bola odovzdaná kompletná dokumentácia, a rozbehol sa ten kompletný program rekonštrukcie tých najväčších investícií. Nezabúdajme, že ich je 20 celkovo. Mnohé z nich sú už hotové tohto času. Dve najväčšie z nich , a to sú kasárne, Kunsthalle - kutlurpark a hala umenia, tam sú rôzne. Budú dokončené v priebehu toho roka, už na jar, očakávame, že tú letnú sezónu pobežíme v plnom režime. Sú tam samozrejme objektívne dôvody. Našla sa tam bomba. Archeologické výskumy ešte neboli dokončené práve v čas pred štartom tých stavebných prác. Ale koniec koncov, nie je to nič výnimočné. Aj v predchádzajúcich hlavných mestách kultúry boli niektoré tie rekonštrukcie ukončené neskôr. Koniec koncov aj v našom partnerskom Marseile tá budova bude otvorená až v apríli ako najväčšie múzeum stredozemnej civilizácie. Bude otvorené v júni 2013. Koniec koncov eurokomisárka Vasiliu ktorá nás poctila návštevou na otváracom ceremoniály a bola si pozrieť investičné projekty povedala že tie nie sú určené pre rok 2000 ale smerom do budúcnosti. Ja sa toho neobávam. Koniec koncov, keď poviem takto, viete, to také to očakávanie, nejaká tá manipulácia nie celkom je pre mňa zrozumiteľná, lebo keď 20 rokov čakáme na riadne Kunsthalle, výstavnú sieň, ktorá by mala medzinárodný rozmer, a teraz nepočkáme dva mesiace? Tá netrpezlivosť nie je celkom na mieste. Moderátor: Ďakujem pekne. Ako to vidíte predsa len vy pani Jaurová? Pýtal som sa či to náhodou nie je spôsobené aj chybami pri začiatkom projektu. Vy ste mi vysvetlili niektoré tie okolnosti, ktoré mohli viesť k jeho odkladaniu. Ale predsa len, robiť takýto projekt, alebo odhadovať termíny možno na základe nejakého subjektívneho odhadu bez toho aby si človek urobiť prieskum statiky budovy, napríklad prieskum archeologický či tam nie je nejaká munícia z druhej svetovej, čo sa na Slovensku bohužiaľ občas stáva. Nie je to chyba? Zora Jaurová, bývalá riaditeľka KOŠICE-EHMK 2013: Ja nie som samozrejme expert na investičné projekty. A nikdy to nebola ani moja úloha v rámci tohto celého. Ja som bola predovšetkým umelecká riaditeľka. Čiže nechcem sa vyjadrovať k nejakým konkrétnym stavebným záležitostiam. To, že napríklad budova bývalej plavárne, ktorá sa prebudováva na Kunsthalle má narušenú statiku, bolo jasné odjakživa. Takže vlastne s tým bolo nutné rátať. Ale znovu hovorím, že vlastne spôsob financovania týchto projektov bolo to čo bolo najproblematickejšie vyriešiť na začiatku. Nebyť vlastne komplikovaných rokovaní ktoré to pôvodné vedenie mesta viedlo s vládou, tak dnes by žiadnych 70 miliónov v Košiciach nebolo. To znamená že ja v tomto súhlasím sa pánom Beskidom, že jednoducho sú to investície, ktoré sú preto mesto, ktoré sa budujú na ďalších x rokov. Čo samozrejme problém je, pokiaľ v roku 2013 keď mesto chce privítať turistov, tak je celé rozkopané. Ale to sa tiež nejakým spôsobom dá ošetriť. Z môjho pohľadu z hľadiska investícií tá najdôležitejšia vec, a myslím si, že to na čo by sa mala pýtať aj verejnosť aj novinári, je to čo sa v tých budovách bude diať potom ako sa otvoria, ako budú tie projekty udržateľné a akým spôsobom mesto dokáže tie budovy financovať a prevádzkovať, potom ,ako od budúceho roka jednoducho nebude mať tie peniaze ktoré má teraz. A mám pocit, že týmto sa dnes málokto zaoberá. Moderátor: Ale je to takmer dokonalá otázka pre vás pán Beskid. Čo sa tam teda bude diať? Ako ďalej bude mesto tieto všetky možnosti využívať? Vladimír Beskid, umelecký riaditeľ Košice- EHMK 2013: Predovšetkým dnes už jasne je pripravený program aj pre kasárne aj pre Kunsthalle, ak vyberiem len Kunsthalle, aby to nebolo zdĺhavé. To znamená už v lete pripravené retrospektívnu výstavu britského umelca, predstavíme jednu z našich kľúčových osobností Guyla Kosiceho ale aj Branko Sihoke, fotografa. V septembri, októbri bude nový pilotný projekt Trinalon súčasného obrazu s celosvetovým kongresom historikov a kritikov súčasného umenia. November až január bude súčasná výstava britského umenia. Po Warholovi, bude sa volať British expert ktorú pripravujeme s britskou radou. Takže ten program je jasne postavený. Ale samozrejme už aj na ďalšie roky. Čo sa týka tých samotných investícií. Ja myslím, že je dôležité povedať, že skutočne je niečo čo začne. Pre nás je dôležité aby to bežalo ďalších 5 - 10, alebo 20 rokov a nie otázka nejakých mesiacov. Moderátor: Dáma a pán, veľmi pekne ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3. Určite tento pohľad zo zákulisia., pohľad odborníkov je pre našich divákov veľmi cenný. Ešte sa mi žiada dodať, ako Bratislavčanovi, nepáčia sa mi celkom tie ťahanice, ktoré sa dejú na margo tohto vynikajúceho projektu a snažia sa to dosať do roviny

Bratislava - Košice. Ak to bude úspechom v Košiciach, bude to úspechom aj pre Bratislavu. Vladimír Beskid, umelecký riaditeľ Košice- EHMK 2013: Môžem ešte k tomu niečo dodať? Ja myslím, že je to len taký príbeh, bublina, skôr na domácej scéne, tieto žabomyšie vojny. Však pozrite sa aký úspech sme dostali na medzinárodnej scéne. Priniesli o nás veľké články, upútavky. Veľké medzinárodné siete ako je BBC, CNN nás dalo na tretie miesto. Dokonca Británia na prvé miesto top destinácií. Dokonca tak trošku sa smejem. Lebo na 10tom mieste je New York aby bolo jasné. To znamená veľké články ktoré vyšli v denníkoch, ako je francúzsky Le Mont, alebo Frankfurter Allgemeine Zeitung, alebo vo švajčiarskom Neue Zürcher Zeitung a podobne rôzne televízie. Pritom samozrejme veľa oficiálnych pozícií. To znamená tento ohlas medzinárodný je vnímaný veľmi pozitívne, úspešný projekt, a je samozrejme len začiatok. Ešte veľká dobrodružná kultúrna plavba nás ešte čaká. Všetko to ostatné vnímam ako také kuvičie hlasy. Ale pre nás je dôležité celý ten proces, ktorý je dobre nastavený a bude úspešný. Moderátor: Pár viet aj pre pani Jaurovú. Nech sa páči. Zora Jaurová, bývalá riaditeľka KOŠICE-EHMK 2013: Ja si myslím, že tie emócie vybičované v posledných dňoch sú do istej miery spôsobené nevhodnou komunikáciou zo strany projektu, pretože aj sám pán Beskid dnes povedal, že o Anne Geise sa nebavme, ale pán riaditeľ neziskovky povedal, že to bol zámerný marketing, tak vlastne neviem si z toho celkom vybrať. Že ako to presne bolo. Ale dosť na tom, že napriek týmto komunikačným chybám, ktoré podľa mňa nemuseli byť si myslím, ja osobne, že viete ja som strávila s tým projektom 4 roky svojho života. A nič si viac neželám, ako to aby bol úspešný. A myslím si, že napriek tomu, že vlastne znie to možno kontroverzne, stále Košice majú celý rok na to, aby obhájili ten projekt, ale nielen celý rok, ale množstvo ďalších rokov, to by som si naozaj úprimne želala, pretože si myslím, že podobná druhá šanca tu už nebude. Moderátor: Veľmi pekne vám ďakujem ešte raz za to že ste si našli čas pre divákov televízie TA3. Poďme ďalej. Izraelčania dnes rozhodujú o zložení nového parlamentu. Podľa posledných odhadov je záujem voličov väčší ako v uplynulých voľbách. K urnám prišli už aj najvyšší politici. Tisíce Izraelčanov sa rozhodli, že volebný deň strávia na výlete v prírode. Redaktor: Izraelčania si dnes môžu vybrať z viac než 30 strán, ktoré potom obsadia 120 parlamentných kresiel. Šimon Peres, izraelský prezident: Izrael je demokratický štát. Nepoznám žiaden iný štát, ktorý by bol demokratickejší. Podarilo sa nám vytvoriť jedinečnú krajinu ktorá musela čeliť mnohým výzvam a nebezpečenstvám, ale ktorá sa nikdy nevzdala. Redaktor: Takmer isté víťazstvo patrí pravicovému bloku ktorý tvorí strana premiéra Benjamína Netanjahu Likud a strana Izrael je náš domov. Tej šéfuje exminister zahraničných vecí Avigdor Lieberman, ktorý pred niekoľkými týždňami odstúpil pre podozrenia z korupcie. Izraelskí voliči: Tieto voľby sú pozoruhodnejšie ako tie predchádzajúce. Bude zaujímavé vidieť ich výsledky. Výzva, ktorej teraz čelíme, je Irán. Je to otázka života a smrti. Všetko ostatné ostáva stranou. Redaktor: Očakáva sa, že budúca vláda bude ešte pravicovejšia ako súčasný kabinet. Jeho podoba tiež ovplyvní politiku Izraela najmä voči Palestínčanom, Iránu či USA. Vláda vyšla Izraelčanom v ústrety a v dnešný deň vyhlásila štátny sviatok. Mnohí z nich ho preto využili na prechádzky či turistiku. Odvoliť mohli dokonca priamo v prírodných parkoch. Predbežné výsledky by mali byť známe už dnes v noci. Eva Jánošíková, TA3. Moderátor: Tak v Izraeli to počas volieb vyzerá veľmi, veľmi pokojne. Mám pravdu pán veľvyslanec. Je to tak? Vitajte u nás v štúdiu televízie TA3. Som rád, že ste opäť našim hosťom. Naši diváci vás už samozrejme veľmi dobre poznajú. Ale predsa len tá atmosféra. No podobalo sa to pomaly na selanku, taký piknik v parku. To z Izraela nie sme zvyknutí. Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Sme zvyknutí na tento demokratický proces. Neberieme to veľmi dramaticky. Moderátor: No pripomeňme si, čo vlastne viedlo k predčasným voľbám. Sú to predčasné voľby. Nebol to len taký šikovný trik Likud? Keď bol na vrchole svojej popularity, tak urobí predčasné voľby, aby si potvrdil svoje pozície? Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Nie. Dôvodom pre voľby bol rozpočet. Ako predseda vlády zistil, že nezískal dostatok hlasov pre rozpočet podľa nášho práva pokiaľ nemáte schválený rozpočet. Musí vláda odstúpiť , preto bolo potrebné vypísať voľby. Moderátor: Koniec koncov vzhľadom na bezpečnostnú situáciu vieme čo sa dialo v pásme Gazy bola naozaj popularita vtedajšieho premiéra Benjamína Netanjahua. Naozaj veľmi, veľmi vysoká. Nebol to teda hlavný motívom? Samozrejme má viacero možností ako presvedčiť svojich partnerov, či už koaličných, alebo iných aby mu pomohli s rozpočtom? Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Problémom bolo naozaj to, že nemal dostatok hlasov pre rozpočet. Pokiaľ by bol tak populárny a má takúto moc, prečo robiť voľby? To znamená mal by vládnuť do novembra. Pokiaľ máte tam rozpočet, a musíte hlasovať o ňom,

nezískate to, potom jediným spôsobom je vypísať voľby. Moderátor: Tak logicky ale zrejme očakáva, že urobí lepší výsledok, aby ten rozpočet presadil, aby mohol vládnuť. No na to potrebuje ale Likud dá sa povedať ultranacionalistickú, dovoľte mi ten výraz, možno budete nesúhlasiť. Izrael Bejtemu na to musí byť Likud spojený s touto stranou aby sa dokázal presadiť výraznejšie? Nestačí mu teda len jeho vlastná kapacita, len jeho vlastní voliči? Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: V prvom rade všetci politici chcú vyhrať všade vo svete voľby. Treba si to pripomenúť. Spojené sily neznamená to , že sú v tej istej strane. Nie je to pravda. Len pre voľby sú v koalícií. Po voľbách to budú zase dve oddelené frakcie. Je to ten istý blok, ale dve samostatné frakcie. Myšlienkou teda je to, že niektorí ľudia nesúhlasia teda že ultra nacionalisti ... Moderátor: Akoby ste ich nazvali vy? Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Je to strana pravého krídla. Je to štandardná strana pravého krídla. Iných ultra racionalistov. Iné strany, ešte viac doprava. Najmenej dve sa uchádzajú vo voľbách tento raz. Jedna z nich má možnosť získať hlasy od Likudu... Moderátor: Možno by som nemal uplatňovať kritéria z našich končín, pretože predsa len ak by u nás podobne ako pán Lieberman niekto žiadal aby sme skladali sľub vernosti štátu, tak by sme boli označení asi za nie normálnu pravicovú stranu. Súhlasíte? Sú iné kritéria v Izraely zrejme. Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: V prvom rade sú tu úplne iné kritéria v Izraely čo sa týka ľavice a pravice. Štandardne je to podľa ekonomických kritérií, kapitalisti, socialisti. V Izraely to nie je to isté. Pre nás ľavica, pravica nie je to z hľadiska postoja voči mierovému procesu. Nejde o ekonomické rozhodnutie. Je teda pravda, že niektoré z ľavicových strán hovoria o sociálnej demokracií. Ale niektorí z ich členov sú veľmi bohatí ľudia. A zase v pravicových stranách máte ľudí ktorí pochádzajú z veľmi chudobného prostredia... Moderátor: To znamená pravicové strany sa vymedzujú teda tým, ako negatívne pristupujú k blízko východnému mierovému procesu? A ľavicové naopak? Alebo? Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Nejde o proces ale ide o koncesie, alebo prísľuby, ktoré musíte poskytnúť počas procesu. Povedzme si teda že pravicové strany chcú poskytnúť menej a ľavicové by zase radi poskytli viacej. A toto je hlavnou záležitosťou čo sa týka to čo povedal pán Lieberman o prísahe vernosti a povedal, že v jednom prípade je to prípad tých ktorí požadujú rovnaké práva a vyhlásil teda, že rovnaké práva znamenajú aj rovnaké povinnosti. A to je to čo máte v štandardnej demokratickej krajine. To znamená nemôžete nepožadovať viac práv pokiaľ ukladáte menej povinnosti. Nemyslím si, že je to záležitosť pre tieto voľby, tieto voľby sú skutočne o viac ekonomickej situácií. A o niečo menej o mierovom procese. Moderátor: No ale znamená to, toto spojenie, ak sa k nemu vrátime, Likud a Izrael Bejtenu že sa teda očakáva viac pravicový prístup. Aj k blízko východnému mierovému procesu. No ale možno aj k bezpečnostným otázkam. Možno aj k ďalším otázkam, znamená to teda zostrenie aj v týchto záležitostiach? Čo sa týka napríklad politiky v Gaze, politiky smerom k Iránu a tak ďalej? Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Čo sa týka Gazy. to je zase iná záležitosť. Sú tam teroristické skupiny ktoré vládnu a vidíte v iných častiach sveta pokiaľ je tu teroristická skupina reagujú na to iné krajiny, aj keď je to ďaleko od ich územia. Mali sme v poslednej dobe niekoľko prípadov napríklad aj v Afrike. Ale chcem povedať, že musíme vidieť výsledky a očakáva sa, že Likud s Bejtenom respektíve celý blok získa najväčší počet miest. Ale musíme sledovať aj to či budú schopní vytvoriť koalíciu a dobrých partnerov v koalícií. Pokiaľ sa rozhodnú vytvoriť koalíciu s niektorými stredovými stranami, napríklad strana bývalého premiéra a títo zase podporujú mierový proces. Akoby bol jej vplyv na vládny program. A toto nevieme. Musíme teda sledovať k akej koalícií dôjde po voľbách. A povedzme si, že to bola najväčšia strana , nebola schopná vytvoriť koalíciu a prevzalo vedenie potom druhá strana. Moderátor: Pamätáme si ju ako ministerku zahraničných vecí. To čo ste hovorili o Hamase samozrejme je vašim názorom. Nenechám to len tak bez povšimnutia. Samozrejme budú sa môcť vyjadriť možno aj palestínskej ambasády u nás. Na Slovensku. Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Ktorí samozrejme nepodporujú Hamas. Moderátor: V každom prípade by ale povedali, že vláda Hamasu v Gaze je legitímne zvolenou vládou. Možno to by bolo to stanovisko, ktoré by povedali. Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Pokiaľ teda hovoríme o tom, tri alebo 4 roky sa na palestínskom území sa neudialo nič okolo volieb. A sme schopní prijať miesto bez volieb, ako demokratické? Myslím si, že inde na svete by k tomu nedošlo.

Moderátor: Kontinuita volieb vo viacerých krajinách nie je úplne symetrická. To je samozrejme a bohužiaľ stáva sa to. Poďme ešte k Iránu. Je to jedna z tém predvolebnej kampane. Aké sú tie ďalšie témy? Sú tam vôbec nejaké? Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Čo sa týka volieb v prvom rade je to ekonomika a ekonomické záležitosti. Mali sme veľké demonštrácie. Videli ste ich v minulý rok v lete. To znamená náklady na živobytie, náklady na palivo, vyššie platy, je tam samozrejme množstvo záležitosti, samozrejme súčasťou je aj záležitosť. To znamená mierový proces a vzťahy s Palestíncami. Sú súčasťou problémov s bezpečnosťou. Čo sa týka Iránu, naše stanovisko je veľmi jasné. Veľa ľudí hovorí zajtra dôjde v Iránu, veľmi veľa sa o tom hovorilo. Ale neurobili sme to. Povedal by som že je to veľmi jednoduché. Najlepším spôsobom na zastavenie Iránu pri získaní jadrovej bomby čo ohrozuje všetkých. Nielen Izrael. Je diplomatický spôsob. Sankcie,tlak medzinárodného spoločenstva. Vojenské opatrenie je najhorším scenárom. Nie najlepším. Ale nemôžeme samozrejme nič vylúčiť. Moderátor: No ale súčasťou tej diplomacie aj napríklad hackerský útok na systém Iránu. Údajné unášanie vedcov, ktorí majú niečo spoločné s iránskym jadrovým programom. To nazývate diplomaciou? Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Ja by som rád povedal, že teda neviem o čom hovoríte. Moderátor: Ale počuli ste správy o tom? Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Počuli sme o tom že ale kto povedal, že to bol Izrael. Moderátor: Ja som nepovedal, že .... Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Vy sa snažíte naznačiť, že máme s tým niečo dočinenia. Moderátor: Dobre. Ale prečo je vlastne hrozba Iránu takým dôležitým bodom aj v predvolebnej kampani, v predčasných parlamentným voľbách v Izraely? V čom podľa vás spočíva konkrétne tá hrozba? Naozaj v tom, že Irán sa chystá vyrobiť jadrovú zbraň, ktorú by potom použil na vymazanie Izraela z planéty? Je to tá realistická predstava? Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: To čo tvrdia, nevymýšľame si. Len si vypočujte čo hovorí prezident alebo vodca. Chceme vymazať Izrael z mapy sveta. A nikto sa k tomu nevyjadril. A tvrdí sa že to nie je veľmi vážne. Ale žiaľ to je vážne. A neustále opakujem ten istý príklad. A pokiaľ máte suseda, ktorý každý deň hovorí, že vás chce zabiť, a keď ho jedného dňa vidíte ako kupuje zbraň, potom buďte opatrní. To je to čo robíme. Moderátor: Aj keď si predstavím tú reálne situáciu, pozíciu Iránu obklopeného v podstate americkými vojenskými základňami. Jednoducho bez možnosti. Dobre. Má tam možnosť v jednej úžine zablokovať povedzme dopravné cesty. Ale to je asi z vojenského hľadiska to jediné. Myslíte si, že má na viac? Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Myslím, že áno. Myslím si, že áno. Pretože vidíme, že všetky sankcie ktoré sťažujú situáciu v Iráne ich nezastavia. Pred tým aby sledovali vojenský jadrový program. Najjednoduchšie by bolo keby zastavili program. Moderátor: Takže máte konkrétne dôkazy o tom, že vyrábajú jadrovú zbraň? Aké? Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Predložili sme to viac ako jeden krát. Napríklad zariadenia, výbušné zariadenia, sú to viaceré príklady. Samozrejme to nie je pre televíziu na vysvetľovanie. Ale je tu zoznam opatrení. Ale čo sa týka obohatenia pre energetiku, toto by nemalo predstavovať viac ako 5%. To znamená , že pokiaľ je to viac ako 20% a o tom hovoríme, to môže znamenať len pre vojenské zbrane. Moderátor: Čo sú vaše argumenty samozrejme. Chcel by som k tomu dodať, aby to nedopadlo ako v tom Iraku. Tiež sa predpokladali chemické zbrane, rôzne iné zbrane, nakoniec tam žiadne neboli. Tiež to boli overené informácie prezentované dokonca ministrom zahraničných vecí na pôde OSN. Preto som chcel iba vedieť, aké sú tie vaše argumenty a dôkazy. Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Je to veľmi jednoduché. Poskytnite inšpektorom medzinárodnej atómovej agentúry cestu na niektoré miesta kde sme sa vyjadrili že sú problémy, a nech to skontrolujú. Pokiaľ sa obrátite na Iráncov, odstránia všetky zariadenia, toto sa monitoruje, potom to ukazujú. Napríklad včera boli rokovania medzi dvomi stranami ktoré neviedli nikam. Moderátor: Ale viete ako to robia Američania a Rusi medzi sebou? Keď teda chcú mať istotu, ohľadne jadrových zbraní, tak sa pozývajú navzájom. To znamená tak ako vy ste sa chceli pozrieť do Iránu, tak potom možno oni by sa chceli pozrieť k vám. Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Pokiaľ by sme sa dostali do situácie, kde si môžeme vzájomne overiť veci. Bol by to veľmi dobrý krok. To by

znamenalo, že máme veľmi mierovú koexistenciu medzi stranami. Ale nie sú ochotní vysloviť slovo Izrael. Nie uznať. Nazývajú to Sionistická entita. Toto je najďalej kde sú schopní ísť v smere Izraela. Takže hovoríme do istej miery o science fiction. Moderátor: Ale hovoríme aj o národe, ktorý má aj takých aj takých ľudí. Sú tam horší, lepší, úplne vynikajúci. Možno že sa situácia zmení. Veľmi by sme si to želali. Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Do roku 1979. Medzi Iránom a Izraelom boli vynikajúce vzťahy. Medzi národmi Izraela a Iránu nebolo nič o čo by sme bojovali. Moderátor: Čo sa stalo? Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Treba sa opýtať pána Chomeiniho. Nie nás. Moderátor: No jeho kultúrna revolúcia bola jeho kultúrnou a náboženskou revolúciou. V každom prípade vám veľmi pekne ďakujeme. Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Náboženská. Moderátor: Áno. Náboženská. Kultúrna bola v Číne. Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Áno. To je to náboženstvo. Moderátor: Ďakujem pekne, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3. Alexander Ben Zvi, veľvyslanec štátu Izrael v SR: Ďakujem. Moderátor: Dámy a páni, Téma dňa sa končí. Vďaka za vašu pozornosť i čas ktorý ste jej venovali. Pri ďalšej Téme dňa sa stretneme opäť zajtra už v tradičnom čase o 19.50. Dovidenia. Porovnanie: Mestské centrum Stará Tržnica a Ars Atrium Zdroj: regiony.sme.sk, Strana: , Autor: Aliancia Stará tržnica, Dátum: 24.01.2013 http://s.sme.sk/r-rss/6677290/bratislava.sme.sk/porovnanie-mestske-centrum-stara-trznica-a-ars-atrium.html Porovnanie projektov vypracovala Aliancia Stará tržnica. 1. Predkladateľ projektu McSt (Mestské centrum Stará tržnica): Projekt predkladá občianske združenie založené za účelom revitalizácie Starej tržnice. Členmi združenia sú odborníci so skúsenosťami v oblasti manažovania veľkých projektov, organizovania kultúrnych podujatí a trhov, fundraisingu, marketingovej komunikácie i práva, a to Gábor Bindics, Lucia Faltínová, Martin Giertl, Denisa Chylová, Zora Jaurová, Martin Jenča, Mirka Ľachká, Pavol Murín, Illah van Oijen, Matúš Vallo a Barbara Zavarská. AA (Ars Atrium): Projekt predkladá pán Peter Petrovič z Guarant International, spol. s.r.o., ktorá podniká v oblasti kongresovej turistiky v Čechách a na Slovensku. 2. Cieľ projektu McST: „Cieľom projektu je vytvorenie multifunkčného priestoru, ktorý bude jednoduché prispôsobiť rôznym požiadavkám. Aliancia plánuje využitie tržnice na mestskú kultúru, trhy a služby, pričom dôraz pri nastavení funkčných rámcov pre prevádzku priestoru bol kladený na jeho dlhodobú udržateľnosť a vygenerovanie dostatku finančných prostriedkov na rekonštrukciu, bez nutnosti finančného vstupu zo strany mesta Bratislava. Takto pripravený multifunkčný priestor bude tiež v dlhodobom horizonte jednoduché využiť i na iné spôsoby, než momentálne navrhuje Aliancia.“ AA: „Prichádzame s projektom ktorým zmeníme chátrajúci objekt v centre mesta na moderné kultúrno-spoločenské centrum založené na niekoľkých základných bodoch. Rozvinúť Starú tržnicu ako priestor kultúrnych, vzdelávacích, spoločenských, konferenčných aktivít s dôrazom na pravidelnosť, reprezentatívnu návštevnosť a kvalitu ponúkaných služieb, produktov a akcí, ktoré sa tu budú odohrávať. Pritiahnuť pozornosť usporiadateľov kvalitných kultúrnych podujatí, koncertov, divadelných predstavení, výstav výtvarného umenia, odborných a iných spoločenských udalostí, poskytnúť im všestranný profesionálny servis a zázemie. Obohatiť prevádzku Starej tržnice o prvky, ktoré budú potvrdzovať a povyšovať špecifickú atmosféru tejto

architektonickej pamiatky.“ 3. Obsah projektu McST: Tržnica by mala byť multifunkčným priestorom, poskytujúcim víkendové trhy (farmárske trhy a trhy dizajnové/knižné/blšie...) a mestskú kultúru cez pracovné dni od utorka do piatku (tanečné vystúpenia, divadlo, filmové premietania, diskusie, prednášky, koncerty...). Zároveň by v priestoroch po obvode budovy sedem dní v týždni fungovali prevádzky poskytujúce rôznorodé služby, ako napríklad požičovňa bicyklov a nabíjačkáreň pre elektromobily, reštaurácia ponúkajúce jedlá z potravín spĺňajúcich kvality Slow Food, informačný bod pre Bratislavský kraj zriadený BSK a iné. Plánovaná programová náplň je v projekte podrobne rozpracovaná a pre väčšiu prehľadnosť rozdelená do troch častí – trhy, služby, mestská kultúra. Aliancia ponúka mestu možnosť využiť priestory tržnice pre mestské aktivity dvakrát mesačne zdarma. AA: V Ars Atrium by sa mali konať kongresové aktivity, ponechané mestské podujatia, spoločenské udalosti, tradičné podujatia ako mestský ples, majáles, adventný a veľkonočný trh, akcie pre široké publikum, ako aj ďalšie, ktoré prípadne vzniknú. V projekte sa spomína aj galerijný priestor v suteréne. ,,Našim zámerom nie je plniť priestory za každú cenu a každý deň, pretože vhľadom na stávajúci technický stav objektu, príliš intenzívnym využívaním dochádza k jeho značnej amortizácii. Mnohé podujatia môžu byť technicky náročné na prípravu, výstavbu dekorácií a technického vybavenia tak aby prevádzkou netrpela stavba a jej zariadenia. Preferujeme kvalitné, dobre pripravené podujatia, ktoré budú zvyšovať kredit Starej tržnice.“ V projekte nie je programovej štruktúre venovaný dostatočný priestor a nie je jasné, aká bude skladba programu – o kongresových aktivitách sa dozvie čitateľ len nepriamo , nie je vysvetlené, akú časť programu budú tvoriť kongresy a akú spoločenské a kultúrne podujatia. 4. Architektúra projektu McST: ,,Architektonický návrh reaguje na požiadavky variability priestoru, priestorovým usporiadaním bola zohľadňovaná možnosť prispôsobenia interiéru rôznorodým podujatiam. V suteréne budovy je umiestnené technické zázemie, skladové priestory určené pre prevádzkarov a trhovníkov, ako aj pre komerčné využitie priestorov. So súčasným prepojením 1.NP a suterénu eskalátormi sa v návrhu neuvažuje, je nahradené výsuvnou plošinou slúžiacou na zjednodušené premiestňovanie technického zariadenia počas kultúrnych podujatí a prípadne aj na zásobovanie. Prvé nadzemné podlažie má 3 základné varianty usporiadania, v závislosti od charakteru pripravovaného podujatia. Variabilne je možné trhové usporiadanie až pre 25 stánkov alebo tribúnove sedenie pre 330 divákov. Kapacitu priestoru sedenia je možné zvýšiť na galérii 2.NP. Na druhom nadzemnom podlaží sú navrhnuté prenajímateľné priestory kancelárskeho či ateliérového typu. Na galérii je možnosť rozšíriť kapacitu sedenia o 200 miest, a tak je v celom priestore tržnice možné usadiť okolo 530 ľudí.“ Súčasťou kapitoly o architektúre sú nákresy a vizualizácie navrhovaných priestorových riešení. AA: ,,V podzemí plánujeme menšiu kultúrnu halu - galériu vhodnú na výstavy, aukcie a iné prezentácie výtvarného umenia, šatne pre účinkujúcich, hygienické zariadenia, zázemie pre technické vybavenie. Hlavný kultúrny priestor bude na úrovni prvého nadzemného podlažia, po obvode ktorého bude veniec priestorov na dlhodobé prenájmy nezávislé na prevádzke v hlavnej hale. Samozrejme zostanú zachované všetky tri vstupy, komunikácie, hygienické zariadenia pre návštevníkov a technické vybavenie. Na úrovni druhého nadzemného podlažia bude pokračovať hlavný kultúrny priestor na balkónoch, časť v ktorej sú kancelárske priestory bude služiť ako zázemie pre produkciu. Zachováme aj hygienické zariadenia pre návštevníkov.“ Kapitola neobsahuje nákresy a vizualizácie navrhovaných priestorových riešení. 5. Financovanie a harmonogram projektu McST: ,,Hlavnou stratégiou pri financovaní projektu Mestské centrum Stará Tržnica bude snaha o diverzifikáciu zdrojov a tak zamedzenie závislosti na jednom spôsobe financovania pričom financovanie bude úplne nezávislé od finančných zdrojov mesta, tak ako je uvedené i v návrhu Zmluvy o spolupráci v prílohe. Zameriame sa na nasledovné: - verejné zdroje (štátne zdroje, mestské zdroje) - Európske zdroje (štrukturálne fondy, Európske komunitárne podporné programy) - súkromné zdroje - samofinancovanie prevádzky - Európsky fond sociálneho podnikania“ ,,Za každý mesiac, ktorý bude Aliancie Stará Tržnica, o.z. tržnicu využívať, investuje 10 000 eur do rekonštrukcie a opráv technického stavu budovy. Investície sa budú konať vždy po naakumulovaní istého obnosu (napríklad 60 000 eur po šiestich mesiacoch), pričom o konkrétnom účele použitia finančných prostriedkov rozhodne správna rada. Po ukončení skúšobnej doby (2 roky) a zavedení plnej prevádzky budú prípadné zisky z prenájmov slúžiť i na vybalansovanie programovej štruktúry, ako je navrhnuté v kapitole 5. Programová náplň.“ Za rok sa po zavedení plnej prevádzky uskutoční približne 80 ráz trh, 208 podujatí pre verejnosť a 24 súkromných podujatí. Súčasťou projektu je rozpočet s podrobnými tabuľkami, kde je možné nájsť i plánované príjmy z podujatí v členení podľa ich charakteru (komerčné, kultúrne so ziskom, kultúrne bez zisku, zdarma).

Aliancia plánuje za každý rok investovať do opráv, rekonštrukcie a vybavenia tržnice spolu 120 000 €. AA: „Prvé tri roky predpokladáme realizovať intenzívnejšie rekonštrukčné a revitalizačné práce. Zrealizovaných akcií bude preto pravdepodobne menej. Uvažujeme, že by sa tu mohlo v prvých dvoch rokoch konať okolo 50 - 60 väčších podujatí ročne. V období nasledujúcich troch rokov by sa počet podujatí mohol zvýšiť na 70 až 90 ročne. S ohľadom na to, že mnohé významné akcie sa plánujú aj tri štyri roky dopredu by sa v piatom roku mohol dosiahnuť optimálny stav 100 -140 akcií ročne. Počet akcií v jednotlivých rokoch nasledujúceho desaťročného obdobia môže pochopiteľne kolísať, ale mal by oscilovať okolo počtu 140 ročne. Našou vstupnou investíciou budú opravy vo výške 80 000 €. Do piatich rokov zafinancujeme opravy za ďalších 70 000 €. Vzhľadom na to, že Stará tržnica je vlastníctvom Hlavného mesta SR, Bratislavy, nemôže si prenájomca uplatňovať výdaje na opravy ako náklady svojej podnikateľskej činnosti. Tieto prostriedky mienime Hlavnému mestu SR poskytnúť formou mimoriadneho nájomného, ale zároveň navrhujeme, aby do budúcej zmluvy o prenájme priestorov bola zahrnutá klauzula, že sa zaväzujeme tieto prostriedky použiť na hradenie rekonštrukčných prác na objekte prenájmu. Ako doklady o vykonaných prácach predložíme účtové doklady dodávateľov. Súčasne zástupca mesta bude mať možnosť odsúhlasiť ich použitie. Každý rok poskytneme 5% z obratu na ďalšiu rekonštrukciu a údržbu Starej tržnice, jeho výšku v prvých piatich rokoch predpokladáme: v roku 2013 - 15 000,-€ v roku 2014 - 15 000,-€ v roku 2015 - 20 000,-€ v roku 2016 - 20 000,-€ v roku 2017 - 20 000,-€ V prvých piatich rokoch by sme platili Magistrátu nájomné vo výške 25 000, 00 € ročne. V nasledujúcom období, piaty až desiaty rok Magistrátu príjem zdvojnásobíme na 50 000,00 € ročne. V období prenájmu desiaty až pätnásty rok Magistrátu príjem strojnásobíme na 75 000,00€ ročne.“ Súčasťou sú tabuľky znázorňujúce výdavky na prevádzku – osobné náklady, mzdy, výdavky na energie a pod. Chýba tabuľka znázorňujúca plánované príjmy v členení podľa podujatí. 6. Partneri projektu McST: Členovia Aliancie Stará Tržnica, o.z. už od začatia prípravy projektu oslovovali potenciálnych partnerov a rokovali s nimi o možnostiach spolupráce. Na základe získaných vyjadrení potom Aliancia pripravovala projekt tak, aby v čo najväčšej miere zodpovedal reálnym možnostiam a požiadavkám, či už z programového alebo architektonického hľadiska. Spolu bolo oslovených 88 organizácií, z toho 7 vysokých škôl, 38 veľvyslanectiev, 24 organizácií zaoberajúcich sa organizáciou rôznych typov podujatí a 19 potenciálnych finančných alebo iných partnerov. Podporu projektu a pripravenosť spolupracovať na programe vyjadrilo 19 organizátorov a 18 veľvyslanectiev a 6 iných organizácií (Hlavné mesto SR Bratislava, BSK, Mestská časť Staré Mesto, Visegrádsky fond, ZSE, Slovnaft). Vyjadrenia od partnerov možno nájsť v prílohe k projektu. AA: GUARANT Group je skupina firiem a divízií spojená spoločnými vlastníkmi a filozofiou. Skupina GUARANT podniká v oblasti kongresovej turistiky a MICE segmentu (Meetings – Incentives – Conferences – Events). Počas doby svojej existencie dosiahla obrat vyše 300 miliónov Euro. Skupina GUARANT Group sa skladá z nasledujúcich firiem: GUARANT International Česká republika GUARANT International Slovenská republika Intercatering Partneri: 1.národná aukčná spoločnosť, s r. o. Bratislava Tourist Board V časti venovanej Marketingu sa spomína: „Disponujeme databázou viac ako 2 500 koncových klientov a partnerov. Priestory Starej tržnice okamžite zahrnieme do svojej ponuky a budeme ju cielene propagovať medzi svojimi stálymi klientami.“ 7. Propagácia McST: Súčasťou projektu je kapitola venovaná komunikácii, kde sa nachádzajú východiská komunikácie, návrh nového loga a identity, vizualizácie znázorňujúce využitie novej komunikačnej identity. Návrhy vypracovalo kreatívne štúdio Milk. AA: Projekt v kapitole venovanej propagáciu tvrdí, že dôjde k premenovaniu budovy na Ars Atrium, následkom čoho bude pre jej potreby vytvorená celá vizuálna identita. Chýbajú návrhy, vizualizácie. 8. Zhrnutie: Projekt McST má spolu 152 strán, projekt Ars Atrium 26. Projekt Ars Atrium je málo konkrétny najmä čo sa týka programovej stránky, hoci sa snaží navodiť dojem, že vznikne kultúrne centrum, nedostatok špecifických informácií hovorí skôr o opaku. Aj v sekcii o marketingu priznávajú, že budovu budú ponúkať svojím klientom – Guarant pôsobí na trhu organizovania kongresov. Na konci projektu Guarant vymenúva iné budovy, o prevádzku ktorých sa starajú v Čechách. Projekt McST je občianskym projektom, ktorý chce z tržnice spraviť verejnosti prístupný priestor, ktorý bude

poskytovať rôznorodé služby rôznym cieľovým skupinám, nie uzavretej skupine spoločnosti. Poznámka pod čiarou: Vzhľadom na to, že firma Guarant v projekte navodzuje dojem, že disponuje množstvom finančných prostriedkov a je schopná budovu tržnice zrekonštruovať a zvládne jej finančne náročnú prevádzku by som očakávala, že budú mať pár eur na zaplatenie niekoho, kto spraví korektúry výslednému textu, ktorého úroveň značí o odfláknutej práci a neprofesionálnom prístupe.