Socializmus verzus kapitalizmus po 20 rokoch [1]

Socializmus verzus kapitalizmus – po 20 rokoch [1]

Spravodaj c 154 +++++++++++++++++++++++++++++ Motto 54: „Národ, ktorý nechápe, necíti, neucti si svoju minulosť, nepoučí sa z radostných, alebo chmúrnych strán histórie predkov, zrieka sa svojej budúcnosti.“ Andrej Hlinka – Pribinove slávnosti Nitra 1933 +++++++++++++++++++++++++++++ - Krst nového CD je v pondelok 26.9.2011 o 18.00 h.v DK Ruţinov. Kráľovna nebies ..najkrajšie mariánske piesne Dovoľte, aby sme Vám predstavili nové CD z vydavateľstva Semeš Recording “Kráľovna nebies” .najkrajšie mariánske piesne Spievajú: Mája Velšicová, Miro Švába a Marian Mariak Producent: Peter Kliment +++++++++++++++++++++++++++++ VYHLÁSENIE Účastníci stretnutia, pripomínajúci si vyhlásenie Slovenskej národnej rady zo dňa 19. septembri 1848 o vypovedaní poslušnosti uhorskej vláde a vyhlásení nezávislosti Slovenska Ľudovítom Štúrom, protestujeme proti zámeru premiestniť súsošie štúrovcov v Bratislave a nahradiť ho sochou Márie Terézie. Týmto zámerom Bratislavského okrášľovacieho spolku by sa dehonestovali zásluhy Ľudovíta Štúra a jeho druţiny o slovenský národ v samotnom hlavnom meste Slovenskej republiky. Bola by to oslava veľkomaďarskej, utláčateľskej a maďarizačnej politiky a zneuctenie celých generácií Slovákov. V Bratislave 19. septembra 2011 Signatári: Matica slovenská: Marián Tkáč, predseda MS Kongres slovenskej inteligencie: Drahoslav Machala Spoločnosť Andreja Hlinku: Pavol Stano Vospolnosť: Milan S. Ďurica, Ferdinand Klinda Štúrova spoločnosť: Erich Píš Za prítomných výtvarníkov: sochár Alexander Vika Dom Matice slovenskej: Daniela Suchá Inštitút vzdelávania MS: Dušan Garay Za miestne odbory MS: I. MO MS: Eva Kristinová, Stanislav Májek MO MS Petrţalka: Jaroslav Papay MO MS Karlova Ves: Sidónia Boboková MO MS Záhorská Bystrica: Štefan Martinkovič MO MS Podunajské Biskupice: Anna Jankovská MO MS Senec: Helena Čajková Adresované: Primátor Hl. mesta SR Bratislavy Milan Ftáčnik Poslanci mestského zastupiteľstva Hl. mesta SR Bratislavy


Starostka MČ Bratislava - Staré Mesto Tatiana Rossová Poslanci miestneho zastupiteľstva MČ Bratislava - Staré Mesto Za správnosť: Ing. Stanislav Májek, Mošovského 17, 81103 Bratislava +++++++++++++++++++++++++++++ V nedeľu 18. septembra 2011 zomrel vo veku 73 rokov v Bazileji významný slovenský rodák, profesor Daniel Belluš. Narodil sa v Trnave, vyštudoval na Slovensku, absolvoval Chemicko-technologickú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Po krátkom pôsobení v Ústave pre petrochémiu v Novákoch, pracoval v Ústave polymérov SAV. V rokoch 1967-69 absolvoval postdoktorandský pobyt na Technickej univerzite v Zürichu. V roku 1969 nastúpil do jednej z najvýznamnejších svetových farmaceutických firiem Ciba-Geigy (dnešný Novartis). V jej výskumných útvaroch prechádza rôznymi pozíciami a v 90-tich rokoch sa stal vedúcim výskumu tejto firmy. Viedol niekoľko sto členný, medzinárodný výskumný tím, s pracoviskami vo Švajčiarsku VB, a Japonsku. Uzatváral výskumné zmluvy s firmami v USA. Výsledky jeho práce charakterizuje 48 patentov, 87 pôvodných vedeckých oznamov, vyše 150 prednášok na sympóziách a konferenciách a mnoţstvo odborných publikácií. Po roku 1989 inicioval a podporoval seriál prednášok významných osobností pre chemickú obec v krajinách strednej a východnej Európy. Seriál pokračuje dodnes pod názvom Novartis Lectures. Prof. Belluš ochotne poskytoval svoje vedomosti a kontakty i ZÚ SR. Cennými radami prispel k spracovaniu analytického materiálu „Inovačná politika vo Švajčiarsku“, odporučil niekoľko mladých, úspešných Slovákov pracujúcich v oblasti farmaceutického priemyslu v Bazileji, ktorí sa následne stretli na rezidencii vv SR. Prezident SR udelil v r. 2010 profesorovi Bellušovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy a za šírenie dobrého mena SR v zahraničí. Profesor Belluš zomrel pomerne náhle. Po komplikovanej zlomenine nohy absolvoval v priebehu posledného roka spolu 3 operácie. Z poslednej z nich sa uţ nedokázal zotaviť. O jeho úmrtí informovali prostredníctvom veľkoplošných inzerátov denníky Neue Zürcher Zeitung a Basler Zeitung. +++++++++++++++++++++++++++++ - 16.oktobra v nedelu sa kona put do Turzovky, Výročie posväteniakaplnky a Výročie vyhlásenia hory Živčák za pútnické miesto, Odchod : o 07:00 h z Bratislavy (parkovisko pri Istropolise) 12.00 slávnostná Svätá omša v kaplnka na hore Odchod : o 15.00 odchod do Bratislavy ( parkovisko Istropolis) Prihlásiť sa môžete a podrobnejšie informácie dostanete v CK LEGIOTOUR, Račianska 33, Bratislava Tel. 0903 452900, +++++++++++++++++++++++++++++ - máme pre vás pripravené podvečery s prednáškami, ktoré ako obyčajne budú v Mestskej kniţnici vţdy o 16,30, a to: 21. septembra 2011 na tému „Slovenské vysťahovalectvo 1918 – 1938“ 19. októbra 2011 – „Vysťahovalectvo z ČSR v rokoch 1939 – 1989“ 16. novembra 2011 . „Osobitosti vysťahovalectva zo Slovenska od r. 1990“ +++++++++++++++++++++++++++++


- Skrytý Boh ktorá sa bude konať v stredu 28. 9. 2011 o 18:00 hod. na Zrínskeho ulici č. 2 v Bratislave (konečná trolejbusu č. 208 na Šulekovej ulici). Prednášať bude Mgr. Ing. Štefan Šrobár, CSc. +++++++++++++++++++++++++++++ - pozývame Vás na prezentáciu knihy Daniel Gerbery (ed.): „Potrebujeme sociálny štát? Úvahy (nielen) o verejnej politike“ Diskusia sa uskutoční v stredu 28.semptembra o 16. hod v kniţnici SFPA, na Hviezdoslavovom nám. 14 v Bratislave. +++++++++++++++++++++++++++++ - 30.september – 30 november, 2011 Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote Vás pozýva na výstavu "Krúţkovanie vtákov" +++++++++++++++++++++++++++++ - Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika s podporou hlavných partnerov, Nadácie Tatra banky a Penta Investments, Vás pozývajú na ďalšiu z cyklu prednášok Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/, cyklu oceneného prestíţnou cenou Templeton Freedom Award 2009 ROBERT P. MURPHY /ekonóm, Ludwig von Mises Institute (USA)/ Peniaze a bankovníctvo: štát vs. trh

1. prednáška (Bratislava)

Pondelok 26. september 2011 od 17.30 hod. Crowne Plaza Hotel (sála LONDON), Hodžovo nám. 2, Bratislava (lokalizácia podľa mapy tu)

2. prednáška (Banská Bystrica)

Utorok 27. september 2011 od 14.00 hod. Kde: Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (Aula Rotunda), Cesta na amfiteáter 1, Banská Bystrica (lokalizácia podľa mapy tu)

Robert P. Murphy je ekonóm Institute for Energy Research a spolupracovník Ludwig von Mises Institute. Zároveň vedie svoju konzultačnú firmu RPM. Špecializuje sa na otázky peňazí a financií, úrokov, klimatických zmien, teórie hier, histórie ekonomického myslenia, princípov ekonómie a rakúskej ekonomickej školy. Titul Ph.D. získal na New York University. V minulosti prednášal na Hillsdale College a ako analytik Laffer Associates pôsobil vo finančnom sektore. +++++++++++++++++++++++++++++ - Po stopách neznámeho Boha ktorá sa bude konať v piatok 23. 9. 2011 o 18:30 hod. v Evanjelizačnom centre Quo Vadis Farnosti Najsvätejšej Trojice, Hurbanovo námestie v Bratislave. Prednášať bude Mgr. Ing. Štefan Šrobár, CSc. +++++++++++++++++++++++++++++


- Vaţení priatelia, Dovolte mi pozvať Vás na koncert jednej z najlepších českých bluesových speváčok Petry Börnerovej. Koncert sa uskutoční 1.10.2011 v hostinci u Čierneho psa v Komárne. Kedves barátaim, Fogadjátok el szíves meghívásom Petra Börnerová, Csehország eggyik legjobb blues enekesnő fellépésére, amely Októner1.-én lessz a Fekete Kutya vendéglőben RÉV-Komáromban. +++++++++++++++++++++++++++++ Smutná správa - rodák z Trnavy Prof. Belluš S hlbokým zármutkom Vám oznamujeme, ţe včera (18.sept.) náhle zomrel vo Švajčiarsku Prof. Daniel Belluš (73). Zradilo ho srdiečko. (Tento rok nemohol prísť do Trnavy na Trnavské dni, pretoţe ešte mal v pláne rehabilitáciu po zlomenine nohy, ktorú utrpel minulý rok. Písal, ţe všetkých pozdravuje a ţe sa teší na budúci rok na stretnutie.) Česť jeho pamiatke. Navţdy zostane v našich srdciach. Mestské zastupiteľstvo mesta Trnava na svojom zasadnutí 17. februára 2009 schválilo udelenie ocenenia mesta Trnava za rok 2008 CENA MESTA TRNAVA prof. Dr. Danielovi B e l l u š o v i za vynikajúce vedecké výsledky v oblasti chémie. Profesor Daniel Belluš sa narodil 8. marca 1938 v Trnave. Po absolvovaní základnej školy a gymnázia v Trnave, začal v roku 1955 študovať na Chemickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Ako čerstvý absolvent vysokej školy dostal umiestnenku do Chemických závodov Wilhelma Piecka v Novákoch. 1.augusta 1960 však nastúpil do Výskumného ústavu pre petrochémiu v Novákoch, V rokoch 1961 – 1967 pôsobil v Ústave polymérov Slovenskej akadémie vied, Bratislava. Od roku 1969 do roku 1996 pracoval vo firme Ciba-Geigy vo švajčiarskom meste Bazilej ako vedúci výskumu. V období rokov 1980 – 1999 prednášal vybrané kapitoly organickej syntézy ako externý profesor na Univerzite vo Fribourgu a zároveň ako hosťujúci profesor na viacerých univerzitách v Európe, Spojených štátoch amerických a v Japonsku. Je zakladateľom a majiteľom firmy BSI (Bellus Science and Innovation, International Consulting). Profesor doktor Daniel Belluš trvale udrţiava kontakty so svojou domovinou, povaţuje sa za Trnavčana. Zúčastňuje sa trnavských dní Lásky, pokoja a porozumenia. Prispieva k propagácii Trnavy a Trnavskej univerzity v zahraničí. Profesora Daniel Belluš si osobne prevzal ocenenie, ktoré mu udelilo mesto Trnava. +++++++++++++++++++++++++++++ Slavomír Rosenberg (vl.m.Slavomír Rozenberg) (23.04.1947 Prochoť - 01.09.2011 Bratislava) - slovenský scenárista, dramaturg, publicista a novinár


V roku 1971 ukončil štúdia na VŠMU Bratislava - katedra filmová a televízna dramaturgia a scenáristika u Tibora Vichtu (teoretická diplomová práca - Hraná tvorba Štefana Uhra, monografická štúdia). Bol redaktorom Filmu a divadla, od roku 1979 vedúcim tlačového a propagačného oddelenia Slovenskej filmovej tvorby Bratislava, od roku 1981 dramaturgom hraného filmu. Po päťročnom prerušení práce na Kolibe (1991-1995) sa tu vrátil v roku 1996 ako dramaturg. Bol pedagógom Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, na Fakulte masmediálnej komunikácie pracoval od 2.10.2000 ako odborný asistent na katedre masmediálnej komunikácie. Scenárista 1981 - Kosenie Jastrabej lúky (+N - r. Štefan Uher) 1983 - Zbohom sladké driemoty (+N - r. Vladimír Kavčiak) 1985 - Skleníková Venuša (r. Martin Ťapák) 1986 - Nekonečná pieseň domoviny (+N, r. Emil Fornay) - celovečerný dokument 1986 - Turecká minca (bábkový stredometráţny film - r. Ján Chlebík) - kopr. s Nemeckom 1986 - Studňa lásky (bábkový stredometráţny film - r. Ján Chlebík) - kopr. s Nemeckom Scenárista - STV 1970 - Ţiarlivý extremadurčan (r. Franek Chmiel) 1980 - Šuchot suchého lístia (r. Miloš Pietor) 1990 - Zostane to medzi nami (+N, r. Jozef Banyak) Dramaturg 1981 - Pomocník (r. Zoro Záhon) 1982 - Smrť pána Goluţu (r. Ţivko Nikolić +dialógy) 1982 - Pásla kone na betóne (r. Štefan Uher) 1983 - Štvrtý rozmer (r. Dušan Trančík) 1984 - Uhol pohľadu (r. Vladimír Balco) 1984 - Sladké starosti (r. Juraj Herz) 1984 - Návrat Jána Petru (r. Martin Ťapák) 1986 - Šiesta veta (r. Štefan Uher) 1987 - Úsmev diabla (r. Ján Zeman) 1990 - V rannej hmle (r. Ján Zeman) 1996 - Suzanne (r. Dušan Rapoš) 1997 - Matica Slovenská a štát (r. Rony Dobroslávek ) - dokument 1997 - Tábor padlých ţien (r. Laco Halama) 1997 - 1998 - Jánošík - nenakrútený film - scenár napísal Jozef Paštéka uţ v roku 1993, Koliba pripravovala jeho realizáciu od r.1995, pôvodne mal film reţírovať Dušan Rapoš (1995), nahradil ho réţia Peter Opálený (1998), kamera Dodo Šimonič) 1998 - Knieţa (r. Martin Kákoš - film nakrúcaný pod názvom Knieţa Pribina bol uvedený len v STV) 1998 - Svetlo (r. Igor Kováč, STV) Bol dramaturgom divadelného predstavenia Bola raz jedna dedina (2007- Štúdio Divadla Jána Palárika Trnava) švr


+++++++++++++++++++++++++++++ V novom Hore bez uvidite, ze umenie vo verejnom priestore nie su iba naivne bronzove sochy Cumilov a Svatoplukov: http://tv.sme.sk/v/21951/preco-bratislavcania-zanedbavaju-verejne-priestory.html Starsie diely nasej verejno-priestorovej relacie najdete tu: http://tv.sme.sk/relacia/hore-bez/ (pripadne http://kultura.sme.sk/r/ +++++++++++++++++++++++++++++ zajtrajšiu 20.sept. tlačovú konferenciu občianskeho zdruţenia Spoločnosť pre otvorené informačné technológie a poslanca Jozefa Viskupiča TK občianskeho zdruţenia Spoločnosť pre otvorené informačné technológie a poslanca Jozefa Viskupiča UTOROK

20. 09. 2011

10:00

Dom novinárov, veľká zasadačka (suterén), Ţupné nám.7, Bratislava

Pozývame Vás na tlačovú konferenciu občianskeho zdruţenia Spoločnosť pre otvorené informačné technológie a Jozefa Viskupiča, poslanca NR SR, člena výboru pre médiá a kultúru k zavedeniu blokovania prístupu k webovým stránkam v SR, navrhovanému v rámci novely zákona o hazardných hrách. Témami tlačovej konferencie budú: - Prečo považujeme tento návrh za zavedenie cenzúry internetu? - Problém s neutralitou a garanciami objektívnosti - čo hrozí keď blokovanie nariaďuje Daňový úrad? - Nevykonateľnosť zákona - za akých podmienok je možné plne zablokovať prístup k webovým stránkam na internete? - Kto to zaplatí - aké budú dopady na poskytovateľov pripojenia k internetu? - Nesúhlas s blokovaním zo strany ďalších organizácií. Kontaktná osoba: Ľubor Illek tel.: +421 903 911542 e-mail: [email protected] Jozef Viskupič tel.: +421 905 387062 e-mail: [email protected] Tešíme sa na vašu účasť. Pozvánka petičného výboru občanov SR vo veci zachovania verejného zdravotníctva a proti zmene verejných zdravotníckych organizácii na akciové spoločnosti ŠTVRTOK 22. 09. 2011 10:00 Dom novinárov, malá zasadačka (1.posch.), Ţupné nám.7, Bratislava


Petičný výbor občanov SR vo veci zachovania verejného zdravotníctva a proti zmene verejných zdravotníckych organizácií na akciové spoločnosti týmto pozýva na tlačovú konferenciu. Informujú: MUDr. Pavol F. Dráč: Svet a zdravotníctvo. Kam kráča to naše? Anton Szalay, predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych sluţieb: Postoj odborového zväzu k súčasnej situácii v slovenskom zdravotníctve Moderuje Milan Blaha. Na tlačovú konferenciu Vás pozýva petičný výbor: Peter Jaroš, spisovateľ Ivan Oţvát, sólista opery SND Peter Staněk, ekonóm, vedecký pracovník SAV Milan Blaha, novinár Kontakt: 0903 801 142 Predstavenie luxusného hotela s výnimočnou históriou, ktorého súčasťou bude vyše 20 000 zväzková baroková kniţnica ŠTVRTOK 22. 09. 2011 11:00 Kaštiel OPONICE I&P Slovakia a.s. pozýva na otvorenie jedinečného luxusného hotela zo 16. storočia s európsky preslávenou Apponyiovskou kniţnicou, ktorá sa po takmer 40 rokoch vracia znovu na pôvodné miesto. Tlačovka bude venovaná aj významným osobnostiam svetového formátu, ktoré tu v minulosti boli a izby hotela ponesú ich mená, ako napr. Josephine Baker, bratia Roosveltovci, Thomas Cardeza (Titanic), Charles Montalembert či patialský maharadţa alebo albánska kráľovná Geraldina... Informuje: Peter Králik – hovorca spoločnosti a Chateau Appony & Boris Bartoš a gen. manaţér hotela Od stvrtka sa konaju v Liptovskom Mikulasi slavnosti k 200. vyrociu vyznamnej osobnosti naroda aj cirkvi Michala Miloslava Hodzu. Na www.juras.sk sa preklikate ku vseobecnym, aj podrobnym informaciam. Trvalo to len par rokov, ale podarilo sa! V nedelu 25. 9. o 12.30 zacina Slovensky rozhlas vysielat serial Razusovci v ramci programu Slovenske rody. Bude mat 6 pokracovani. V rezii Stefana Korenciho stvarnuje dospeleho Martina Razusa Peter Kocis, matku Anna Javorková. Dalsie podrobnosti, ked ich ziskam, zavesim na www.razus.sk. A samozrejme, aj na fejsbuuk: http://www.facebook.com/pages/Spolok-Martina-Rázusa/134064059951008 +++++++++++++++++++++++++++++ Dnes je vyznamny den, pretoze sa zacinaju predavat vstupenky na dva excelentne koncerty. V piatok 28. oktobra vystupi slovenska operna diva Adriana Kucerova v koncerte pri prilezitosti 20. vyrocia Evanjelickej diakonie. Pri nadhernych ariach G. F. Handla, J. S. Bacha, W. A. Mozarta a C. Francka ju bude sprevadzat Krestansky komorny orchester ZOE s dirigentom Ewaldom Danelom.


A len „par“ dni po tomto koncerte vystupi vo Velkom evanjelickom kostole slavny Velky zbor donskych kozakov s tradicnym koncertom pre Nadaciu Vyskum rakoviny Vianocny spev pre zivot. Teraz som si vyratal, kolko je to tych „par“ dni. Nuz, od dnes je ich 91, teda koncert bude na 4. adventnu nedelu 18. decembra o 16.30 hod. Ale uz dnes mozete ziskat vstupenky za najlepsie ceny. S kozakmi vystupi jedinecny muzsky komorny chramovy zbor Spassitel z Jekaterinburgu. Taka perlicka: Zbor sa „doma“ vola Spass, ale ked vystupuje v nemecky hovoriacich krajinach, tak pre domacich to znamena zart, vtip. Preto Spassitel. +++++++++++++++++++++++++++++ Ale este pred tym vsetkym Vas pozyvame vzdat poctu fenomenalnemu manazerovi slovenskej poprevratovej kultury Milosovi Ruppeldtovi (ako ho charakterizoval iniciator koncertu Jan Schultz) pri prilezitosti 130. vyrocia jeho narodenia a jeho 90 rocnemu, ale vzdy mlademu a plnemu zivota „dietatu“, Spevackemu zboru slovenskych ucitelov. Koncert Dialogy vecnosti bude v sobotu 22. oktobra 2011 o 19.00 hod., v Katedrale sv. Martina v Bratislave. Unikatnou zlozkou koncertu budu improvizacie katedrlaneho organistu Martina Baka na vybrane skladby uvedene spevackym zborom. +++++++++++++++++++++++++++++ Ak ste vcera nenatrafili na premieru Portretu s Benjaminom Zanderom (dirigentom mládeţníckeho orchestra z Bostonu, ktorý hral pre Nadáciu Výskum rakoviny 19. juna) na TA3, odporucam vrelo pozriet si niektoru reprizu v stredu o 21.30 alebo vo stvrtok o 14.30 (pre istotu sledujte program TA3). Jedinecny zazitok! Az na tie titulky! Mimochodom, B.Zander absolvoval "v pohode" tuto nahravku medzi narocnou skuskou a vecernym koncertom.Ale merkujte si, aby ste hned po skonceni relacie nenarazili na nejaku diskusiu nasich politikov. Mne sa to prihodilo po premiere Portretu v nedelu a v tom momente som sa citil asi ako dinosuari par minut po katastrofickom dopade asteroidu. ---26. 9. 2011, 19.09 h Hudobný večer legendy slovenského big – beatu Laca Lučeniča a jeho hostí. Bliţšie info o hosťoch nabudúce. Vstupné:5 ,- € -----3. 10. 2011, 19. 09 h Na chválu vína a na krásu... Poézia charizmatickej poetky, blues a spirituálny tanec Ojedinelé vystúpenie, koncipované iba pre tento večer Účinkujú: Judita Kaššovicová - Juraj Turtev - Perla Perpetua Voberová Vstupné: 3 ,- € -------Dramaturg ART večerov Ivan Kováč ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ! www.scherz.sk,Ffacebook: ART klub Scherz rezervovanie miest: [email protected] Program je s kaviarenskou obsluhou a v nefajčiarskom prostredí +++++++++++++++++++++++++++++++++++


Vernisáţ_ALTERNATÍVNA SLOVENSKÁ GRAFIKA_v piatok 23.9.2011 o 18:00 hod. Váţení priatelia, srdečne Vás pozývame na otvorenie výstavy ALTERNATÍVNA SLOVENSKÁ GRAFIKA Autori: Marián Čunderlík, Miloš Urbásek, Jozef Jankovič, Július Koller, Stanislav Filko, Jana Ţelibská, Rudolf Sikora, Dezider Tóth, Daniel Fischer, Otis Laubert, Marián Mudroch, Igor Kalný, Vladimír Havrilla, Veronika Rónaiová, Peter Rónai, Peter Kalmus, Ľubomír Stacho, Milan Sokol, Blaţej Baláţ, Roman Galovský, Pavlína Fichta Čierna, Marko Blaţo, Erik Binder, Marek Kvetan, Martin Derner, Svätopluk Mikyta Kurátorka: Alena Vrbanová Trvanie: 24.9.2011 - 5.11.2011 v piatok 23. septembra 2011 o 18:00 hod. v Galérii Cypriána Majerníka (Ventúrska 9, 2. posch., Bratislava) Pozvánku a tlačovú správu k výstave nájdete v prílohe. Tešíme sa na Vašu návštevu! Výstava sa koná pod záštitou starostky Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto PhDr. Tatiany Rosovej. +++++++++++++++++++++++++++++ -21. septembra 2011, 16.30, Stretnutie spojene s prednaskou, VYSTAHOVALECTVO, kniznica na Kapitulskej ulici, Spolok Slovakov z Juhoslavie. +++++++++++++++++++++++++++++++++++ - 22.9.2011, 19.00, Prednaskova sala, Venturska 11, Vzdialene a blizke osudy, pribeh Polska, J.E. Andrzej Krawczyk, Magdalena Vasaryova, Frantisek Ruzicka +++++++++++++++++++++++++++++++++++ - 28.septembra 2011, 17.00 hod. Saleziani- Mileticova ul. Prof.Dr. Marcela Gburova, SLOVENSKO 2011 +++++++++++++++++++++++++++++++++++ - 29.9.2011, 19.00, Predenaskova sala, Venturska 11, Ziva veda. Reforma VS a vedy: sanca na rozvoj alebo dokoncenie likvidacie vedy?Marina Zavacka HU SAV, Emil Visnovsky, FF UK Bratislava, Mir. Tizik, SU SAV +++++++++++++++++++++++++++++++++++ - 4.októbra 2011 o 14 hod. Rektoratna zasadačka na Vazovovej 5. ALUMNI Klub STU. Zablahoţeláme nášmu členovi prof. J. Jaroškovi k 90.narodeninám. Prof. V. Slugeň nám povie nové informácie o dianí a vývoji v jadrovej energetike po Fukušime. +++++++++++++++++++++++++++++++++++ Vyhlásenie Vlasteneckej aliancie č. 4/2011 z 15. septembra 2011 k plánom odstrániť štúrovské súsošie Ekonomické zaostávanie nie je zďaleka to najhoršie dedičstvo minulého reţimu. To najškodlivejšie je hlboký rozklad morálky a spoločenskej komunikácie. Ako hlboko


sa zakorenila táto nekultúrnosť a kam aţ dospel rozklad základných hodnôt, potrebných pre pokojné spolunaţívanie v obci, vidno najviac v hlavnom meste Slovenska. Skupina zbohatlíkov z eštebáckych a nomenklatúrnych vrstiev, ktorá získala obrovské peniaze obskúrnymi machináciami, ak nechceme vravieť priamo o zlodejstve, spolu so svojimi paholkami vyuţíva tieto zdroje na voluntaristické projekty, ktoré nemajú nič spoločné ani s názormi väčšiny, ani s hodnotovým zakotvením slovenskej spoločnosti. Od osadzovania provokačných a uráţlivých pomníkov uţ prešli aj k priamemu odstraňovaniu slovenských pamätníkov. Prvým krokom bolo zmrzačenie a vykastrovanie sochy Svätopluka. Ďalším má byť odstránenie súsošia štúrovcov z centra Bratislavy. Boľševické kádre jednoducho vymenili triednu nenávisť za nenávisť voči spoluobčanom a tú aktivisticky presadzujú všetkými moţnými spôsobmi. Tak ako to poznáme z 50. rokov. Ich netolerantnosť na spôsob sluhovskej čeľade stále hlbšie rozoţiera všetky prirodzené väzby spoločnosti, zaloţené na úcte k tomu druhému. Neočakávame, ţeby títo ľudia, ktorí nenávidia kaţdého, kto si nenechal vymyť mozog rovnakým spôsobom ako oni, sa nejako náhle skultivovali. Preto apelujeme na volených zástupcov obce, aby si nenechali spútať ruky nijakými peniazmi, ako to bývalo zvykom u ich predchodcov, ale aby pomohli zahatať toto nenávistné vyčíňanie. Nikto nesmie pomáhať silám, ktoré z takýchto barbarských spôsobov chcú spraviť normu celospoločenskej komunikácie. Veď ţiadny kultúrny človek si nedovolí takto poníţiť a uraziť presvedčenie iného človeka. Zároveň pripomíname, ţe na postihnutie uráţky rasy, národa a presvedčenia tu máme dokonca zákony. No nielen volení zástupcovia, my všetci musíme byť na stráţi demokracie a nesmieme dovoliť, aby takýto svojvoľný primitivizmus tu naďalej zostával zaţratý ako špina za sluhovskými nechtami a pomáhal bujnieť zaostalým a konfliktným spôsobom, pochádzajúcim ešte z triedneho boja. Pretoţe akákoľvek nekultúrnosť podrýva základy dobrého spolunaţívania, o ktoré ide kaţdému občanovi, tak ako aj kaţdému rozhľadenému politikovi. Panslovanská únia Konzervatívne Slovensko Národný Inštitút Francois Marie Voltaire Renesancia Slovenská zelená alternatíva Naša Európa 2000 – Slovakia +++++++++++++++++++++++++++++ Reakcia na sochu MT Text uverejnený v sobotu 11. 9. 2011 v Pravde. Petra Hanáková, teoretička umenia Bratislavský kváziokrášľovací spolok si nedá povedať. Napriek tomu, ţe jeho benefičnú ideu comebacku Márie Terézie na bratislavské nábreţie odmietla väčšina súdnych ľudí i odborníkov, naďalej nás ňou otravuje. Jej argumentom či skôr zaklínadlom je väčšinová „vôľa ľudu“. Pre jeho potešenie stojí uţ pár dní na nábreţí milá malá Mária Terézia. Ide vraj o tretinový formát budúceho súsošia. Paradoxne je však gýčik pribliţne taký veľký ako neďaleký Masaryk (ţeby aj ten bol len modelom?) a jeho výtvarná úroveň ešte horšia.


Socha je to naozaj ohavná. Jej predlohou zrejme – napriek propagande – neboli zachované fotografie dynamitovanej sochy, ale obrázok Sissi z ,,pixle" na kúpeľné oplátky. Pri takomto faceliftingu sa Ján Fadrusz iste v hrobe obracia. Nielenţe mu (pre politickú korektnosť) scenzurovali súsošie o dve figúry, to jest o tretinu sochárskej hmoty, ešte ju aj poriadne „vymydlili“. Princeznička sa nám tak na nábreţí ligoce ako cukrová bábika na špici svadobnej torty. Lemy panovníckeho plášťa – voľná licencia kopistky – sa ornamentálne vykrúcajú ako paródia na oslie uši neskorej gotiky. PR manager spolku Maroš Mačuha nám sľuboval kararský mramor, ale toto je – bez ohľadu na formát – obyčajná kašírka do súkromnej záhrady. Šuškanda hovorí, ţe tomuto zbohatlíckemu kapricu sa uţ asi nevyhneme. Keby mu aspoň zo zadku striekalo šampanské alebo padali ,,mozartkugels"... +++++++++++++++++++++++++++++ Americké zdravotníctvo Pozri reláciu SICKO 25. 9. o 20.00 na dvojke +++++++++++++++++++++++++++++ Ďakujem za zaslanie (Spomienky na tvorbu slovenskej ústavy – od JUDr. Milana Janičina). Myslím si, ţe je to dosť objektívny a vierohodný materiál. Moţno v malých detailoch by sa to dalo opraviť-doplniť resp., aby to nebolo aţ príliš také osobné privlastňujúce (Janičina; hoci mu právom patrí uznanie aj od mojej maličkosti...). Na niektorých spomenutých verejných akciách som sa zúčastnil chvalabohu aj ja. Okrem toho v danom čase tlak, podpora i zdravé burcujúce národné myšlienky prichádzali aj z niţších poschodí od nás obyčajnejších ľudí – pešiakov v teréne, resp. členov iných národných zoskupení (H-SĽS, HzNS, HzOS, MS...ostatní mnohí nespomenutí nech mi odpustia ). Takţe nebola to zďaleka len tá spomínaná elita. Niektorí z nej sa totiţ časom aj inak protinárodne „vyfarbili“. Jednoducho nechceli z praobyčajne obvyklých konjunkturálnych dôvodov zmeškať príleţitosť (týka sa to bez rozdielu aj akoţe hlavných protagonistov - predstaviteľov HZDS, SDĽ i SNS). S. +++++++++++++++++++++++++++++ dovoľujeme si Vás upozorniť na nasledujúci článok na zborovni.sk: Planéta vedomostí alebo Planéta NEHORÁZNOSTI?! -šokujúce video zo stretnutia Martina Mojţiša s ministrom školstva SR Eugenom Jurzycom. http://www.zborovna.sk/novinky/blog.php?action=show&id=226 Prajem Vám príjemný deň. Ing.Slavomír Rybár Komensky, s.r.o.


Šokujúce video zo stretnutia Martina Mojţiša s ministrom školstva SR Eugenom Jurzycom, na ktorom p.Mojţiš vysvetľuje ministrovi čo je Planéta vedomostí vlastne zač. http://www.tyzden.sk/reportaze-tyzdna/planetavedomosti.html Urobte si vlastný názor. A tu nájdete ešte jeden článok Martina Mojţiša k tejto téme: http://www.tyzden.sk/casopis/2011/38/planeta-nehoraznosti.html Pointa je v tom, ze program za 75 € predavaju ministerstvu skolstva za 10 milionov!!!!! +++++++++++++++++++++++++++++ je zo SaSu. Dobre hovoril a dobre mu sekundoval aj moderátor Bielik na rozdiel od toho Bruncka brunckovatého. Dúfam, ţe to nestiahnu. http://www.ta3.com/sk/relacie/5_tema-dna/12547_euroval-kamenom-urazu +++++++++++++++++++++++++++++ Nejšťastnější povolání na světě: duchovní 18. září 2011 14:55 NEW YORK - Přemýšleli jste někdy o tom, jaké je nejšťastnější povolání na světě, tedy takové, které dává člověku největší míru spokojenosti a pocitu naplnění z vlastní práce? Na tuto otázku se pokusil odpovědět průzkum Národní organizace pro výzkum Chicagské univerzity. Výsledky výzkumju zveřejnil časopis Forbes a rovnou je porovnal s předchozím průzkumem, který se zaměřil na nejvíce nenáviděná povolání. První skupině dominují profese tvůrčí nebo ty, které pomáhají lidem. DESET NEJŠŤASTNĚJŠÍCH POVOLÁNÍ 1. Duchovní: Ti nejméně spoutaní světskými marnostmi uvádějí, ţe jsou nejspokojenější ze všech. 2. Hasiči: 80 procent hasičů je "velmi spokojeno" se svou prací, která zahrnuje pomáhání lidem, 3. Fyzioterapeuti: Sociální interakce a pomáhání lidem patrně z této práce činí jednu z nejšťastnějších. 4. Autoři: Pro většinu autorů je honorář směšně malý nebo nulový, ale volnost psát to, co nosí ve vlastní mysli, zjevně vede ke štěstí. 5. Speciální pedagogové: Pokud vám nezáleţí na penězích, pak stát se učitelem ve


speciálním školství můţe být šťastnou profesí. 6. Učitelé: Ve valné většině uvádějí, ţe jsou ve své práci spokojení navzdory problémům s financemi a stavem učeben. Tato profese nadále přitahuje mladé idealisty, byť 50 procent nových učitelů v USA svoje povolání opouští v prvních pěti letech. 7. Umělci: Sochaři a malíři hlásí vysoký stupeň uspokojení navzdory velkým problémům, jak se tímto povoláním uţivit. 8. Psychologové: Moţná nejsou vţdycky schopní vyřešit problémy druhých lidí, ale ty svoje, zdá se, vyřešili. 9. Finanční poradci a prodejci finančních produktů: 65 procent z nich hlásí spokojenost s vlastní prací. Coţ by také měli, protoţe platy za ni jsou velmi slušné a samotné povolání se obvykle provozuje v příjemném kancelářském prostředí. 10. Obsluha strojů: Manipulace s velkými hračkami, jako jsou buldozery, nakládače, jeřáby, bagry, čerpadly či kompresory, můţe být zábava.

Ve druhé skupině profesí, které jejich vykonavatelé nejvíce nenávidí, nejsou - jak by se dalo očekávat - uklízečky nebo obsluha toalet, ale převáţně vysoce společensky postavená a štědře placená povolání. V nich obvykle nejvíc vadí sešněrovaná hierarchie a malý prostor pro rozvoj. DESET NEJNENÁVIDĚNĚJŠÍCH POVOLÁNÍ 1. Ředitel IT: Jako hlavní důvod nespokojenosti uvádějí "protěţování, bratříčkování a nedostatek respektu k zaměstnancům". 2. Ředitel prodeje a marketingu: Nejčastěji si stýskají na "nedostatek vedení shora a nulový prostor pro růst". 3. Produktový manažer: Největším problémem pro ně je omezený kariérní růst a nudná práce. 4. Vyšší webový vývojář: Vysoký stupeň nespokojenosti plyne z neschopnosti zaměstnanců srozumitelně komunikovat a chápat technologii. 5. Technický odborník: Navzdory veškeré odbornosti a zkušenostem je s nimi prý zacházeno s citelně nízkým respektem a jejich závěry nebere vyšší vedení váţně. 6. Elektroničtí technici: Tady je seznam stesků hodně dlouhý a sahá od příliš malé kontroly nad výsledkem, přes ţádné opravdové moţnosti pro růst aţ po všeobecnou nenávist mezi kolegy.


7. Právní koncipient: Tato profese patří mezi nejţádanější v právním světě; přesto koncipienti hlásí vysoký stupeň nespokojenosti kvůli dlouhé, úmorné pracovní době i skutečnosti, ţe jsou koncipienti často vydáni na pospas rozmarům vrtošivých výše postavených osobností. 8. Analytik technické podpory: Tito lidé pomáhají jiným s problémy jejich počítačů. To obvykle vyţaduje klidnou komunikaci s panikařícím zákazníkem, často nejrve po telefonu, a pak osobní návštěvu jen proto, aby na místě zjistili, ţe dotyčný prostě nezapnul tiskárnu. A to vše v podstatě kdykoli včetně víkendů či dovolených. 9. Operátoři počítačem naprogramovaných strojů: Pro ty, kdo si pod tím nedokáţou nic představit - to jsou ti, kdo mačkají knoflíky, díky nimţ hladce běţí bez dalšího přispění lidské ruky třeba soustruh nebo mlýn. Ovšem krom onoho mačkání knoflíků a údrţby stroje nedělají nic moc jiného, a protoţe je to úzce specializovaná práce, ţádný prostor pro pokrok či rozvoj tu není. 10. Marketingový manažer: Jako hlavní důvod nespokojenosti obvykle uvádějí nedostatek vedení. ČTK +++++++++++++++++++++++++++++ Kaţdý rok si Zdruţenia slovenskej inteligencie KORENE, Slovakia plus a Slobodná rada slovenského národa – obnovená SNR uctievajú pamiatku svojich predchodcov – členov generácii národne uvedomelej slovenskej inteligencie - a výročia významných udalostí slovenských dejín. Tohtoročná slávnosť pri príleţitosti 163. výročia vzniku SNR 1848 a Slovenského povstania 1848-49 – keď bola prvý raz v našich dejinách vyhlásená nezávislosť slovenského národa – sa uţ tradične uskutočnila v priestoroch Múzea SNR na Myjave. Po hlavnom prejave predsedu Obnovenej SNR akad. mal. Viliama Hornáčka „Morálne autority slovenských dejín“ a po pietnej spomienke na tých, ktorí obetovali svoj ţivot za slobodu a rovnoprávnosť slovenského národa bol – za účasti členov Zdruţení, zástupcov mladej slovenskej inteligencie a hostí... prečítaný záverečný dokument „Čas morálnych autorít!“, ktorý bol účastníkmi slávnosti jednomyseľne prijatý. Prítomná bola aj miestna Myjavská televízia, ktorá urobila rozhovor s predsedom Obnovenej SNR akad. mal. Viliamom Hornáčkom a zároveň záznam zo slávnosti. Po prednesení básní, zaspievaní národných piesní a poloţení kvetov k Pamätníku SNR, boli odovzdané výročné dokumenty činnosti Obnovenej SNR do archívu Múzea SNR a do Pamätnej knihy bol vykonaný slávnostný zápis s odtlačkom jedinej zachovanej pôvodnej pečate „Slovenská národnia rada 1848“. Po prehliadke Múzea SNR sa účastníci odobrali na Bradlo, aby si na mohyle generála Dr. M. R. Štefánika uctili pamiatku tejto kľúčovej osobnosti slovenských, aj širších európskych dejín. +++++++++++++++++++++++++++++ Čas morálnych autorít! (Vyhlásenie a výzva obnovenej SNR)


Historická skúsenosť slovenského národa aj celého ľudstva jednoznačne potvrdzuje, ţe z kríz – čo ako hlbokých a rozsiahlych – dokázali kaţdú postihnutú spoločnosť úspešne vyviesť iba morálne autority, ktoré mali na to aj odborné znalosti, aj charakterové predpoklady a dokázali nadradiť celospoločenský záujem nad svoj osobný prospech. Pre súčasný svet, ktorý sa nachádza v globálne kríze je však charakteristické, ţe vyzdvihuje, ba vnucuje trend „celebrity nad autority!“ Pritom aj náš národ, aj ľudstvo určite disponujú skutočnými autoritami. Mocenské štruktúry ich však nerešpektujú a nepropagujú ich ani majitelia mienkotvorných médií. Oprávnene moţno predpokladať, ţe ide o premyslený a plánovaný postup tých, ktorí chcú národy a ľudstvo zbaviť prirodzených vodcov, aby ich mohli ľahšie ovládnuť. Ignorovanie osvedčených osobností či zaznávanie overených hodnôt – medzi ktoré patrí aj rodina či kultúra – uţ spôsobilo stratu veľkej časti prirodzenej ľudskej motivácie vytvárať si dlhodobé perspektívy ţivota a tvoriť trvalé – nadčasové diela. Izolovanie morálnych autorít od vplyvu na spoločnosť spôsobilo tieţ neobyčajnú demoralizáciu ľudstva uţ aj v základných prístupoch a vzťahu k ţivotu. Mnohé nasvedčuje tomu, ţe ide o cielenú kampaň proti ľudstvu s cieľom zbaviť ho nielen národnej, ale aj ľudskej identity. Za propagáciou násilia a „pahodnôt“ - namiesto overených hodnôt kultúrneho dedičstva ľudstva -nemoţno nevidieť snahu o akúsi „eutanáziu ľudského svedomia“ a degradáciu človeka na úroveň jeho biologickej podstaty, čo treba odsúdiť ako „zločin proti ľudskosti“! Jednou z hlavných príčin tohto stavu neúcty k skutočným hodnotám a osobnostiam je – v súčasnosti vo svete dominantná – ideológia konzumizmu ako základ úpadkového ţivotného štýlu, ktorý priviedol k zániku zatiaľ kaţdú civilizáciu. Celosvetová kríza a jej sústavné prehlbovanie sa nás utvrdzuje v obavách, ţe aj tá súčasná – tak ako všetky krízy takéhoto rozsahu – vyústi do globálneho vojnového konfliktu! Aj súčasná bezohľadná ekonomická vojna silných voči slabým a drancovanie svetových zdrojov s ničivým dopadom uţ aj na atmosféru, pôdu a vodu... spôsobujúca degradáciu a likvidáciu celých ekosystémov od ktorých bezprostredne závisí ţivot na našej planéte, jasne ukazuje, ţe jej následky preţijú iba tí najbohatší a najodolnejší. Rapídne sa zhoršujú aj vzťahy medzi ľuďmi a ich spoločenstvami, keď jedni sú nedotknuteľní, kým iní sú povaţovaní za menejcenných a ideologickými či mocenskými tlakmi sú proti svojej vôli nútení slúţiť bohatým. Eskalovanie napätia a polarizáciu sveta zvyšuje aj pouţívanie tzv. dvojakého metra, keď jedni môţu takmer všetko, kým ich oponenti sú spravidla označovaní ako „darebácke štáty“. V zápase o moc sa nezvyknú pouţívať ani humánne, ani kultúrne prostriedky. Moţno teda oprávnene predpokladať, ţe v boji o nadvládu nad celým svetom nebudú platiť ţiadne civilizované zásady, zvyklosti a pravidlá ani medzinárodné právo, ktoré uţ v súčasnosti takmer výhradne slúţi iba tým, ktorí si to dokáţu mocensky vynútiť. Dôkazom je napríklad agresia proti Juhoslávii, Iraku či Lýbii. Vo všetkých prípadoch očividne ide o obsadzovanie strategických území pre rozmiestnenie vojenských základní agresora či zabezpečovanie ropy na presúvanie jeho armád, čo je neklamným príznakom príprav na vojnu globálnych rozmerov.


Stupňovanie krízy však svedčí aj o tom, ţe tí, ktorí ju spôsobili a riadia jej priebeh, ju nemienia skončiť dovtedy, kým nesplní účel, ktorý jej určili. Dokonca sa zdá, ţe aj bankroty jednotlivých štátov či dokonca „globálny kolaps“ vyhovuje ich záujmom, lebo – oni sú na krízu pripravení. A určite na nej zarobia toľko, aby ich to posunulo bliţšie k ich cieľu. Krízou sú postihnuté aj medzinárodné inštitúcie, ktoré stratili dôveru a niektoré aj vplyv, lebo nekonajú na prospech ľudstva ani podľa zásad spravodlivosti a rovnoprávnosti, ale iba v záujme profitu úzkej vrstvy prominentov. Preto treba neodkladne obnoviť pôvodnú autoritu OSN, ktorá jediná by mala mať právo – po spoločnej dohode jej členov – zasahovať do svetového vývoja aj mocenských sporov, ktoré by sa mali riešiť zásadne rokovaním a nie vojnami. Pri súčasnom stave zásob zbraní je konfrontačný spôsob riešenia vzájomných sporov vojnami – pre ľudstvo aj ţivot na našej planéte – samovraţedný! Treba si tieţ s plnou váţnosťou uvedomiť, ţe keď je ohrozený svetový mier, tak sú najviac ohrození najmä tí najslabší a najmenej pripravení čeliť vojne, medzi ktorých patríme aj my a náš štát. Súčasný vývoj v Slovenskej republike sa neuberá správnym smerom, lebo mladý štát a tvoriaci sa politický národ nesmie byť brzdený reštriktívnou ekonomikou, ale naopak, má byť sústavne oţivovaný rozvojovými impulzami, ako si to vyţaduje kaţdý mladý organizmus. Je nevyhnutné zamerať sa predovšetkým na motiváciu mladej slovenskej generácie – najmä inteligencie - a vytvárať tak „intelektuálnu bezpečnosť“ nášho štátu ako základ prosperity a perspektívnej budúcnosti celej našej spoločnosti. S dôrazom predovšetkým na kvalitu našej populácie. Odborné elity sú pre tento zámer povinné vypracovať a -spoločne s predstaviteľmi nášho štátu - čo najskôr aj realizovať „Národný program rozvoja tvorivého potenciálu SR“. Tento ambiciózny plán je úlohou nielen pre Vládu SR, ale aj pre SAV, MS a ďalšie intelektuálne centrá a všetkých občanov nášho štátu. K tomuto projektu sa hlásime aj my s presvedčením, ţe sa nám konečne podarí spojiť odborné a morálne autority pri riešení problémov na prospech celej našej spoločnosti. Opäť vyzývame Maticu slovenskú, aby prevzala iniciatívu, postavila sa na čelo národných síl a neodkladne zvolala celoslovenskú poradu s cieľom spoločne vytýčiť aktuálne naliehavé aj dlhodobé strategické priority pre slovenskú spoločnosť a pomôcť ju vyviesť z krízy v ktorej sa nachádza. Pri zvolaní národných síl trváme iba na jednej – podľa nás zásadnej – podmienke, aby išlo výhradne o neskompromitované osobnosti a skutočné odborné a morálne autority, ktoré to svojou prácou pre slovenský národ a príkladom vlastného ţivota jednoznačne preukázali. Aj vývoj vo svete dokazuje, ţe ľudstvu čím ďalej viac chýba „celosvetové fórum morálnych autorít“, ktoré by malo vytýčiť novú motiváciu a nájsť ďalšie pozitívne trendy rozvoja ľudstva. Vyzývane vedcov, umelcov, verejných činiteľov a všetky významné a vplyvné osobnosti, aby oslovili svojich kolegov a priateľov v zahraničí a spoločne iniciovali vytvorenie kolektívnej morálnej autority, ktorá by - ako „svedomie ľudstva“ - váhou svojich stanovísk a verejnými aktivitami pomohla zastaviť súčasnú globálnu krízu,


zvrátiť ničivé trendy a usmerniť vývoj ľudstva pozitívnym smerom v duchu partnerskej mierovej spolupráce. Kaţdá skúsenosť má svoju cenu. Aj skúsenosť z krízy. Najvyššiu cenu má však vtedy, ak sa zo skúsenosti dokáţeme aj poučiť a rásť k vyššej kvalite. Práve čas krízy je časom najťaţších skúšok – najmä pre morálne autority. Je však zároveň aj výzvou, aby dokázali svoju nenahraditeľnosť a prospešnosť v ţivote ľudských spoločenstiev, ktoré potrebujú nájsť pre svoj ďalší úspešný a ľudsky dôstojný ţivot aj - úspešné a ľudsky dôstojné východisko. A to dokáţu nájsť iba morálne autority! Myjava, 18. september 2011 +++++++++++++++++++++++++++++ Morálne autority slovenských dejín Výnimočnosť a nenahraditeľnosť osobností, ktoré sú morálnymi autoritami spočíva v tom, ţe ide o prirodzené autority, ktoré nemoţno vytvoriť ani z titulu funkcie, ani prostredníctvom peňazí, ani násilím. Prirodzené autority sú nimi preto, ţe sa o to samy zaslúţili. Rozhodne nie preto, ţe sa narodili napríklad v kráľovskej rodine. Veď dôkazov o tom, ţe ani dediční cisári nebývali vţdy autoritami – a ak, tak iba umelými - je viac ako dosť. Tí si svoju autoritu často museli vynucovať aj krutými represiami či dokonca vojnami... Prirodzenou, teda skutočnou autoritou môţu byť iba silné, vykryštalizované osobnosti, s vlastným originálnym postojom k ţivotu a svetu, ktoré dlhodobo svojimi skutkami dokazujú, ţe ich konanie je totoţné s ich slovami. Pričom vţdy musí ísť o konanie – nie na ich osobný, ale na celospoločenský – prospech. Ţiaden dvojtvárny „vodu káţuci, víno pijúci“ farizej sa prirodzenou - navyše morálnou autoritou – nikdy nestal. Treba vedieť, ţe stať sa morálnou autoritou sa často nepodarilo ani tým, ktorým to vyplývalo priamo z ich funkcie – napríklad aj mnohým pápeţom. Ani – čo ako zručné – „šermovanie“ so slovami či pojmami, ktorým získavajú často masovú popularitu rôzni demagógovia, najmä politici, automaticky neznamená status prirodzenej morálnej autority. Je to preto, ţe aj ta najprimitívnejšia masa ľudí veľmi rýchlo podrobí adepta tej najnepríjemnejšej, ale neomylnej skúške: či koná tak ako hovorí. A zrazu je po bubline! Ani najkrajší lesk jej povrchu ju nezachráni... Podstatou je obsah. A keď je ním prázdno, tak – celkom prirodzene – nemôţe obstáť! Morálnou autoritou môţe byť iba osobnosť, ktorá nielen dodrţiava, ale svojimi skutkami aj propaguje a reprezentuje všeobecne uznávané morálne hodnoty a najmä príkladné medziľudské vzťahy. Takýto všeobecne rešpektovaný idol musí byť tieţ veľkorysý. Trochári a minimalisti v takejto kategórii excelentnosti nemajú čo hľadať. Morálna autorita sa musí dokázať v kaţdej situácii - aj bezvýhradne obetovať pre tie idey, ktoré hlása a reprezentovať ich svojim správaním sa a celým svojim ţivotom. Vynucovanie si autority ako prisvojovanie si niečoho, čo v skutočnosti človek nemá rozozná aj malé dieťa. To vlastne ešte skôr ako dospelí. Dôkazom je známy príbeh, v ktorom práve dieťa odhalí podvod a verejne povie - „kráľ je nahý!“ Preto je mimoriadne ťaţké povolanie učiteľa detského kolektívu, ktorému – ak chce uspieť – nedajú deti inú šancu ako byť pre ne prirodzenou – a prirodzene, ţe aj morálnou – autoritou. Jeho povolanie sa mu musí stať poslaním. Len vtedy vtlačí tú pravú pozitívnu výchovnú pečať do svojich ţiakov a len vtedy ho budú „jeho ţiaci“ – v dobrom spomínať ako „svojho učiteľa“.


Je tragickým omylom kaţdej spoločnosti, ak práve také kľúčové a rozhodujúce poslanie - akým je výchova vzdelávanie mladej generácie - je takmer „vyárendované“ pre tých, ktorí sa na iné vysoké školy nedostanú. Na to ťaţko aţ osudovo dopláca kaţdá spoločnosť, ktorá sa cestou tohto tragického omylu vydáva. Pretoţe – práve „prirodzené morálne autority“ – sú tými najpovolanejšími učiteľmi, ktorí vychovávajú spoločenstvo tým najúčinnejším spôsobom – vlastným príkladom. Čím sú pre nás – ich pokračovateľov, ale aj pre celý slovenský národ - tvorcovia 1. SNR 1848 prirodzenými morálnymi autoritami? Hodnovernejšia pečať dokazujúca jednotu slov a skutkov – ako je odhodlanie a ochota obetovať svoj ţivot za hlásané ideály – hodnovernejšia pečať neexistuje! Práve tam – na rozhraní bytia a nebytia – osud skúša charakter osobnosti tým najnemilosrdnejším spôsobom, aby neomylne zistil či je osobnosť skutočne hodná zápisu do dejín ako „prirodzená morálna autorita“. Byť smelým na čele miliónovej, dobre vyzbrojenej a vycvičenej armády – to dokáţe kadekto. Byť však odváţnym na čele pomerne malej, zle vyzbrojenej a nevycvičenej dobrovoľníckej skupiny - a napriek tomu dokázať vlastným príkladom odvahy a odhodlania nadchnúť a presvedčiť svojich spolubojovníkov o nevyhnutnosti poloţiť hoci aj svoje ţivoty za vytýčené ideály – v našom prípade za slobodu a rovnoprávnosť slovenského národa - to dokáţu iba tie najväčšie morálne autority. Predovšetkým však, samy musia úprimne a hlboko veriť v to, o čom presviedčajú iných. A musia veriť a byť presvedčení aj o tom, ţe ich konanie má zmysel a je pre ich národ nevyhnutné, lebo výzva doby prikazuje, ţe - ako to chápal, napísal a podľa toho aj konal jeden z vodcov Slovenského povstania Ľudovít Štúr – národu treba dať dej! Dať mu dej v príhodnej historickej chvíli a zapojiť ho tým – ako rovnocenný národ - do vtedajšieho prúdu európskeho vývoja, ktorý sa v meruôsmych rokoch prejavoval v národnoemancipačnými revolúciami po celej Európe. Naši predchodcovia obstáli nielen pred ideálmi, ktoré hlásali, pred svojim svedomím, ale aj pred vlastným národom a aj pred svetom. A obstáli ako tí, ktorých slová sú totoţné s ich skutkami – čiţe obstáli ako morálne autority, ako vzory hodné nasledovania... Určite platí, ţe kaţdá skúsenosť je dobrá. Uţitočná je však iba tá skúsenosť, z ktorej sa dokáţeme poučiť. Poučme sa teda – najmä od prirodzených morálnych autorít, ktorými boli a sú aj naši veľkí predchodcovia - a konajme v zmysle ich odkazu v ţivotnom záujme svojho národa a v súlade so slovami našej Devínskej prísahy. V tomto príklade „jednoty slov a skutkov“ je pre kaţdú spoločnosť úloha prirodzenej morálnej – či uţ osobnej alebo kolektívnej autority – nezastupiteľná! Myjava, 18. septembra 2011 Akad. mal. ViliamHornáček +++++++++++++++++++++++++++++ DAROVACIA LISTINA My, predstavitelia Slobodnej rady slovenského národa – obnovenej SNR, ako kaţdý rok od svojho vzniku, aj tohto roku darujeme výročné dokumenty našej činnosti od 19. 9. 2010 do 18. 9. 2011 Múzeu SNR na Myjave. Ide o nasledovné dokumenty: Fotografia účastníkov slávnosti k 162. výročiu prvej SNR 1848 – Myjava, 19. 9. 2010, Múzeum SNR;


Fotografia zo vzdania pocty generálovi Dr. M. R. Štefánikovi, 19. 9. 2010, Bradlo; Správa pre média o uskutočnení slávnosti na počesť 162. výročia SNR; Naši veľkí predchodcovia – naše veľké vzory a Spolupráca nás zjednotí! článok v Slovenských národných novinách č. 45 z 9.11.2010 (V. Hornáček a Obnovená SNR); Morálne autority slovenských dejín – článok v novinách Kopaničiar expres 30.11.2010 (Dr. Danica Jakubcová); Štátna idea Slovenskej republiky - pozvánka na 19. plenárnu konferenciu Zdruţení slovenskej inteligencie, Bratislava, 8.12.2010; Štátna idea Slovenskej republiky – plagát na 19. plenárnu konferenciu Zdruţení slovenskej inteligencie, 8.12.2010; Štátna idea Slovenskej republiky – fotografia predsedníctva na 19. plenárnej konferencii Zdruţení slovenskej inteligencie, 8.12.2010; Štátna idea Slovenskej republiky – hlavný prejav predsedu Zdruţení slovenskej inteligencie akad. mal. Viliama Hornáčka; Štátna idea Slovenskej republiky – Memorandum účastníkov 19. plenárnej konferencie Zdruţení slovenskej inteligencie, 8.12.2010; Váţení predstavitelia EÚ! – list účastníkov 19. plenárnej konferencie Zdruţení slovenskej inteligencie predstaviteľom EÚ, 8.12.2010; Messieurs les représentants de l’Union européenne! francúzsky preklad listu účastníkov 19. plenárnej konferencie Zdruţení slovenskej inteligencie predstaviteľom EÚ, 8.12.2010; Správa pre média o konaní 19. plenárnej konferencie Zdruţení slovenskej inteligencie, 8.12.2010; Dáva národu najlepšie zo seba... (Viliamovi Hornáčkovi k šesťdesiatke) – článok v SNN č. 50/2010 zo 14.12.2010 (Ladislav Ťaţký); Dvojjednotková novoročenka (na rok 2011) – 31.12.2010 (Viliam Hornáček); Naša cesta – hodnotenie práce a vytýčenie nových perspektív činnosti Zdruţení slovenskej inteligencie, 6. 1. 2011 (Viliam Hornáček); Váţený majster Ťaţký, milý a vzácny môj priateľ Lacko... – ďakovný list majstrovi L. Ťaţkému, 18.1.2011 (Viliam Hornáček); Nenahraditeľná strata – smútočný oznam pre média o úmrtí majstra Ladislava Ťaţkého 20.1.2011(Viliam Hornáček); V nádeji (priateľovi Lackovi Ťaţkému) – spomienková báseň, 20.1.2011 (Viliam Hornáček); Takí sme... – báseň ako apel na naše národné svedomie, 21. 1. 2011 (Viliam Hornáček); Fotografie z pohrebu majstra L. Ťaţkého v Klíţskom Hradišti, 22. 1.2011; Za majstrom Ladislavom Ťaţkým... – smútočná rozlúčková reč nad hrobom majstra Ladislava Ťaţkého, čestného predsedu Obnovenej SNR, 22. 1.2011 (Viliam Hornáček); Tam, kde sa otáčajú muchy... – článok o potrebe vytvorenia nového Národného cintorína pre významné osobnosti novodobých slovenských dejín, 31.1.2011 (Viliam Hornáček);


Slovenčina – najvýznamnejšia hodnota nášho národa – Výzva na zjednotenie národných síl, 23.2.2011 (Viliam Hornáček); Váţení priatelia, slovenskí vlastenci – patrioti! Otvorený list predstaviteľom národných síl, 25. 2.2011 (Viliam Hornáček); Stop revizionizmu v demokratickej Európe! – článok vyjadrujúci protest proti inštalovaniu pomníka čelného predstaviteľa maďarského revizionizmu a nacionalizmu Jánoša Esterházyho v Košiciach, 6.3.2011 (Viliam Hornáček); Výzva – Spoločne pri určovaní a riešení slovenských priorít. List novému vedeniu Matice slovenskej, aby neodkladne zvolala celoslovenskú poradu národných síl. 2.3.2011 (Viliam Hornáček); Ing. Ivan Kopečný *16.4.1938 – †10.3.2011 – smútočné oznámenie o úmrtí prísaţného člena Obnovenej SNR. 10.3.2011; Za PhDr. Jánom Mitošinkom – smútočné oznámenie o úmrtí prísaţného člena Obnovenej SNR. 22.3. 2011; ThDr. Anton Hlinka – smútočné oznámenie o úmrtí člena našich Zdruţení, 25.3.2011; Pozvánka na slávnostnú Devínsku prísahu, Devín, 11.4.2011; Fotografia čela sprievodu na miesto Devínskej prísahy, Devín, 1.5.2011; Fotografia účastníkov sprievodu na prísaţisko v areáli hradu Devín, Devín 1.5.2011; Fotografia účastníkov slávnosti pri príleţitosti 7. výročia obnovenia SNR, ako vzdávajú úctu svojim predchodcom pred pamätnou tabuľou Ľudovíta Štúra na hrade Devín, Devín 1.5.2011; Sila odkazu – Devín 2011. Hlavný prejav predsedu Obnovenej SNR, Devín, Devín 1.5.2011 (Viliam Hornáček); Bráňme si našu slobodu! - Prvomájové memorandum SNR. Záverečná výzva občanom a predstaviteľom SR, cirkvám a MS. Devín, 1.5.2011; Ôsma Devínska prísaha – 1. máj 2011. Správa pre tlač o uskutočnení slávnosti a prísahy na Devíne, 1.5.2011 (Viliam Hornáček); Stanovisko – vyjadrenie sa našich zdruţení k súčasnej situácii národných síl v našej spoločnosti. 11.5.211; Cesta k slovenskej zvrchovanosti – článok o podiele našich Zdruţení slovenskej inteligencie v zápase o zvrchovanosť Slovenska. 24.6.2011 (Viliam Hornáček); Rodný list po tisíc rokoch – člnok v SNN č. 28-29/2011 (J. Smolec a V.Hornáček); Slovenské národné noviny či SNN? – polemický článok o názve Štúrovych novín, ktoré vydáva MS, 25.6.2011 (Viliam Hornáček); „Kým duch v národe, národ ţije“ – plagát k 4. ročníku kulúrno-spoločenského podujatia, Slovenská Ľupča, 2.7.2011; Nenahraditeľní – článok na tému významných osobností slovenského národného ţivota, 29. 7. 2011 (Viliam Hornáček); Za profesorom Petrom Danišovičom – článok pre časopis Kultúra pri príleţitosti úmrtia nášho najvýznamnejšieho vodohospodára 20. storočia. (Viliam Hornáček);


Quo vadis štátna reprezentácia SR? – kritický článok o našej neschopnosti reprezentovať sa ako starobylý kultúrny národ, 4.8.2011(Viliam Hornáček); Ţeby - nová krv? – článok pranierujúci karieristov a konjunkturalistov kompromitujúcich národné sily. 22.8.2011 (Viliam Hornáček); Štátnosť a suverenita vo vzťahu k Ústave SR – hlavný prejav na 19. výročí prijatia Ústavy 2. SR, Devín, 1. 9.2011 (Viliam Hornáček); Fotografia pri spievaní štátnej hymny na slávnosti k 19. výročiu prijatia Ústavy SR, Devín, 1. 9.2011; Fotografia po zapálení vatry na slávnosti k 19. výročiu prijatia Ústavy SR, Devín, 1. 9.2011; Výzva doby – príleţitostná báseň, Devín, k 19. výročiu prijatia Ústavy SR, Devín, 1. 9.2011(Viliam Hornáček); Slovenská inteligencia na Devíne – správa pre média o uskutočnení slávnosti k 19. výročiu prijatia Ústavy SR, Devín, 1. 9.2011; Pozvánka na Myjavu, 7.9.2011; List primátorovi mesta Myjava; Kľúčová osobnosť našej doby (Júliusovi Binderovi k osemdesiatke) - článok do časopisu Kultúra venovaný čestnému predsedovi Obnovenej SNR (Viliam Hornáček); Spoločnosť slovenskej inteligencie KORENE – „Na čele zápasov v sluţbe národu a vlasti“ – chronologický zoznam hlavných činností SSI KORENE, SKSI Slovakia plus a Slobodnej rady slovenského národa – obnovenej SNR od 30. 3. 1990 – 18. 9. 2011. Bratislava – Myjava, 18. 9. 2011 +++++++++++++++++++++++++++++ Marián Burík , štvrť Sihoť č. 181/9, 019 01 ILAVA Váţená redakcia, milí a vzácni priatelia . Od skončenia Celoslovenského snemu uplynulo čosi viac ako dvadsať štyri hodín a ja sadám k počítaču, aby som napísal to – čo o tomto sneme. Ako člen, ako občan nášho štátu. Uţ počas cesty v autobuse sa vravelo o tomto sneme, ţe bude dôleţitý a napínavý. Najviac rezonovalo to, kto navrhol nomináciu pána Rudolfa CHMELA do funkcie člena „ ČESTNÉHO PREDSEDNÍCTVA „, v spojitosti osláv Vyhlásenia ROKA MATICE SLOVENSKEJ. V autobuse nás bolo asi tridsať a všetci jednomyseľne sme sa zhodli, ţe to bol iba omyl ! Našu debatu sme skončili tým, ţe počas rokovania Celoslovenského snemu a schvaľovania sa o tom sami presvedčíme. Po príchode do budovy kde sa tento snemu konal nás prekvapilo mnoţstvo delegátov, a, dovolím si tvrdiť, ţe nás bolo zo všetkých konaní podujatí – najviac . A prekvapil ma pohľad na delegátov snemu. Toľko mladých ľudí – matičiarok a matičiarov ešte na ţiadnom sneme ani Valnom zhromaţdení nebolo !!!


Medzi hosťami sme zazreli milé tváre významných osobností kultúrneho a spoločenského ţivota, ako aj politického, napríklad, podpredseda slovenského snemu, pán Róbert FICO. Auditórium ho dlhotrvajúcim potleskom aj srdečne privítalo. S radosťou aj konštatujem, ţe slávnostná časť – jej kultúrna časť, musela splniť aj tie najnáročnejšie kritéria ! Myslím si, ţe táto časť aj uvoľnila atmosféru na jej pokračovanie v pracovnej časti. Svojho času som odpísal istú myšlienku. Ţe sú ľudia, ktorí hľadajú pravdu a sú ľudia, ktorí chcú mať pravdu. Píšem to preto, ţe mnohí delegáti silou – mocou sa chceli prezentovať, ţe „majú pravdu“. Často ich argumenty vyznievali tak, ţe pri aplikácii svojich argumentov nevedeli pokračovať. Napríklad, pri schvaľovaní znenia STANOV. STANOVY kaţdej organizácie, kaţdého spolku a kaţdého zdruţenia zohrávajú najvýznamnejšiu časť. Nie je moţné ich podceňovať či svojvoľne si ich vysvetľovať. Obdivujem pevné nervy pána predsedu Mariána TKÁČA, ţe svoje nervy udrţal na uzde, čo by v takej pracovnej atmosfére asi málokto udrţal. Ale, aby som nepísal iba samé samochvály o tomto sneme. V pracovnej časti za závaţný nedostatok hneď v úvode tohto rokovania bolo, ţe sa nedalo hlasovať o tom, ako bude prebiehať hlasovanie o jednotlivých bodoch – či len zo zdvihnutím hlasovacieho lístka, alebo písomne. V jednom hlasovaní sa to dokonca prejavilo tým, ţe tých „proti“ a tých „za“ by bolo viac, ako bolo prítomných v sále. V časti voľby členov do „ Čestného predsedníctva „ sa voľba jednotlivých nominantov presunula na Predsedníctvo a Výbor Matici slovenskej, čo osobne povaţujem za chybu. Delegáti mali právo hlasovať o jednotlivých nominácií. Tie prekáračky o slová či o dodaných písomných námietok by boli zbytočné, ak by jednotliví navrhovatelia tesne pred začatím pracovnej časti rozdali delegátom. V závere sa chcem vyjadriť – mal som pripravený diskusný príspevok, ale vzhľadom na to, k čomu bol zvolaný Celoslovenský snem, bol bezpredmetný. Dotýka sa obsahu a formy SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH NOVÍN. Slovenské Národné Noviny dávam čítať svojim priateľom. Kým ja som si zmeny názvu v titulku vôbec nevšimol, priatelia hneď pri prvom čísle zo zmenením názvu to zaregistrovali s poukázaním, ţe oni chcú čítať nie „SNN“, ale SLOVENSKÉ NÁRODNÉ NOVINY ! Priatelia, moţno to nebude aţ tak ťaţké, aby sa úvodný názov vrátil k pôvodnému. Verte, ţe to prospeje novinám, ako aj členom Matice. V našom štáte sa totiţ pomaly ale isto vytrácajú názvy – národ, národné, národný. Nepomáhajme aj my ! Veľmi mňa i priateľov trápi, ţe sa v obsahu objavujú politici (– vraj sú to uţ politické noviny -), ktorí okrem toho ţe sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky s našim štátom nič nezdieľajú, ani z Maticou Slovenskou !!! Z rozhovorov som vycítil, ţe by čitatelia privítali napríklad aj recepty – slovenské a pôvodné z jednotlivých oblastí nášho štátu napríklad, podľa sviatkov, podľa ročných období, atď., atď. Moţností je veľa. Privítal by som ja i moji priatelia, aby v SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH NOVINÁCH boli súťaţné „švédske kríţovky“ o kniţné ceny, trebárs z fondov Matice slovenskej, alebo Vydavateľstva NEOGRAFIE. Poslednou mojou výčitkou je, aby sa rozšírili informácie o ţivote a práci jednotlivých MO Matice slovenskej. Jedna strana je málo. No, verím tomu, ţe to čo som napísal, nepohnevám si redakciu a redaktorov našich SLOVENSKÝCH NÁRODNÝCH NOVÍN !


S úctou , Marián Burík predseda MO Matice slovenskej v ILAVE +++++++++++++++++++++++++++++ Marián Burík, štvrť Sihoť č. 181/9, 019 01 ILAVA Váţená redakcia, milí a vzácni priatelia. Ej, bolo ţe to kriku okolo nás, ktorí sme ţiadali slovenskú štátnu neutralitu !!! Toľká spŕšku hnevu, osočovania a rôznych iných nálepiek čo sa na nás vtedy zosunulo, od toho obdobia sa uţ neopakovalo. Ako srdnato nás presvedčovali o tom, ţe naša kolektívna obrana pod krídlami NATO bude pre náš štát oveľa lacnejšia, ako keby sme sa mali brániť či chrániť vlastnými silami. Po pár rokoch v aktívnej aliancii NATO sa zisťuje, ţe náš štát nemá dostatok finančných prostriedkov na financovanie našej – mini – armády ! Súčasný minister Ministerstva obrany – ako nevojak – ruší dôleţité časti kaţdej armády , ako je trebárs letecká obrana – stíhacie letectvo i vrtuľníky a tankový prápor. Údajne, Slovensko, je „príliš“ malý štát... Údajne – nemáme ţiadnych nepriateľov.... Na šťastie. História si však nepamätá, aby štát, ako suverénny štát, likvidoval svoje armádne zväzky preto, ţe je mier, ţe nie sú nepriatelia. Na druhej strane však tento minister obrany ţiada štát, aby zo štátneho rozpočtu dával k dispozícii tomuto rezortu viac prostriedkov z dôvodu, ţe nemôţe financovať tie armádne zloţky, ktoré sú nasadzované do iných štátov, kde sú miestne či lokálne vojny a ktoré náš štát nevyvolal ! Pred pár dňami zo Slovenska odišla skupina vojakov do Afganistanu s tým, ţe idú dobrovoľne aj na smrť. Nepoznám podrobnejšie znenie našej štátnej ÚSTAVY v tom znení, či je tam niekde zaevidovaná moţnosť vysielania našich vojakov na smrť. Ale asi nie je. Pod pojmom – kolektívna obrana – stále chápem tak, ţe ak by niekto napadol členský štát NATO či EÚ, tak sa kolektívne bude tento štát brániť. Ak pod pojmom – kolektívnej obrany – sa môţe rozumieť aj ochrana cudzích záujmov v tej či onej oblasti ich záujmov, čiţe, mimo hraníc štátov NATO a EÚ s pouţitím našej armády, by azda bolo vhodné vyhlásiť celoštátne referendum buď vydaniu súhlasu, alebo odmietnutiu vyslania. A, od nepamäti platí skutočnosť, ţe objednávateľ ( v tomto prípade aliancia NATO ) hradí všetky náklady. A, náš štát, hoci nemá dostatok finančných prostriedkov pre domácu funkčnú armádu, za svoje vlastné prostriedky vysiela vojakov na „istú smrť“. Nerozumiem tomu !!! Nedovolím si tvrdiť, ţe pred vstupom do aliancie NATO sme mali horšie vybavenú a vystrojenú armádu ako hoci ktorý iný členský štát aliancie NATO. Ak niekto tvrdí, ţe naše húfnice, tanky, vrtuľníky, pechotné vozidlá a stíhacie lietadlá zaostávali za inými – vedome klame ! Z výzbroji našej armády museli odísť nie pre slabú obrannú schopnosť – ale pre to, ţe si to ţelali zbrojárske loby zo zahraničia !!! Z tohto čo som napísal na margo našej mini armády vyplýva ţiadosť, aby o tak závaţných rozhodnutiach ako je vysielanie našich vojakov mimo hraníc aliancie NATO a EÚ sa nerozhodovali v slovenskom sneme, či za stolmi ministrov vlády, ale aby rozhodovalo sa všeľudovým referendom. Ak niekto vysloví námietku, ţe vyhlasovanie


referenda je nákladná finančná akcia namietam, ţe škody z nevyhlásenia referenda sú vyššie, pretoţe ľudské ţivoty sa ţiadnou finančnou sumou nedajú vyčísliť !!! Veď je to ten najdemokratickejší spôsob rozhodovania aj pre všetky budúce pokolenia, ako aj prípadných následkov z referenda. S úctou , Marián Burík +++++++++++++++++++++++++++++ Neznámá akce: StB vypátrala Benešovo válečné konto 17. září 2011 20:08 PRAHA - Na přelomu 50. a 60. let zahájila Státní bezpečnost akci s krycím jménem Margot, jejímţ cílem bylo najít a převést do Československa peníze, které uloţil v anglických bankách za války prezident Edvard Beneš. K součinnosti přiměli důstojníci tajné sluţby i jeho vdovu Hanu Benešovou. Akce byla doposud historikům neznáma. Na počátku akce StB bylo hlášení agenta s krycím jménem Tobo o setkání s bývalým kancléřem Jaromírem Smutným v říjnu 1959 v Londýně. Podle Toba si Smutný koupil v Putney dva domy za 100 aţ 300 tisíc liber z peněz, které zbyly na válečných účtech prezidenta Beneše. ČTĚTE TAKÉ: Hana Benešová si z lásky změnila i křestní jméno Smutný čas od času posílal přes prostředníky menší částky i Haně Benešové. StB to nezůstalo utajeno a začala sledovat Ludmilu Sobotovou, vdovu po jednom z bývalých pracovníků prezidentské kanceláře, která se na tajné komunikaci mezi Smutným a Benešovou podílela. Brzy se jí podařilo podstrčením svých agentů dostat kanál mezi Londýnem a Prahou pod svou kontrolu. Haně Benešové dva pracovníci ministerstva vnitra 22. června 1961 oznámili, ţe vědí o existenci konta a ţe podle zákona musí nabídnout cizí peníze do deseti dnů po nabytí čsl. státní bance. Benešová pak byla nucena souhlasit, aby v Londýně jejím jménem usilovali o identifikaci peněz a jejich převedení do Československa. Během dalších pěti let bylo z anglického konta Edvarda Beneše do Československa převedeno 19 tisíc liber, v přepočtu více neţ půl milionu korun, v té době značná suma. Z ní se však do rukou Hany Benešové dostal jen zlomek, protoţe ministerstvo financí uvalilo na částku správní poplatek ve výši 30 procent z kurzovní protihodnoty, zvýšené o 100 procent. Prakticky Hana Benešová získala 112 tisíc Kčs a 50 tisíc tuzexových bonů. StB se přes najatou britskou advokátní kancelář snaţila najít ještě další konta, na kterých mělo být na 50 tisíc liber. Nepodařilo se jí ale prokázat, ţe jde o Benešův soukromý majetek, takţe peníze zůstaly rodině Smutného. Petr Zídek © 2010 MAFRA, a.s., ISSN 1213-1385 © Copyright ČTK, Reuters, AFP. Publikování nebo šíření obsahu je zakázáno bez předchozího souhlasu. +++++++++++++++++++++++++++++ o Chazaroch, ktorí vládnu v Poľsku... http://www.youtube.com/watch?v=wVxFXRsWjrY&feature=related


+++++++++++++++++++++++++++++ http://www.youtube.com/watch?v=NdhnEvaSKBU&feature=related čo by sa muselo stať, aby takáto relácia v opačnom garde mohla byť odvysielaná v našej televízii... Určite by bolo na SR uvalené hospodárske embargo... +++++++++++++++++++++++++++++ A potom ţe v EU nie sú byrokrati. Subject: :))) Pytagorova veta: _____________________24 slov Otčenáš: ___________________________66 slov Archimedov zákon: ___________________67 slov Desať prikázaní: ____________________179 slov Americká deklarácia nezávislosti: _____1 300 slov Ústava USA s všetkými 27 dodatkami: _7 818 slov Vyhláška EU o predaji kapusty: ______26 911 slov +++++++++++++++++++++++++++++ Sťahovanie národov so slivkami, (resp. (s)tromi švestkami) Historický odbor časopisu Záhradkár priniesol správu, ţe bystrickú slivku priviezli slovanské kmene do strednej Európy v období sťahovania národov z ďalekej Ázie. Záhradkár 8/2011, str.69. O tom hovorí aj Darwinova teória: človek pochádza zo slivky (slivka-slivovica-opica-...). Teóriu Charlesa doplnil a potvrdil neskôr Karol Salva článkom v Domácom kalendári Čo Slovák, to človek! Keďţe vtedajšia vláda neuznávala Darwina, kaţdý, kto v tom čase navštívil RS počul pri jednej budove pravidelné „pik, pik, pik“. Ak by priloţil ucho k múru, vedel by, ţe to si náš Karol odpykáva za ten článok 15 dňovú basu. +++++++++++++++++++++++++++++ Vyhlásenie Vlasteneckej aliancie č. 4/2011 z 15. septembra 2011 k plánom odstrániť štúrovské súsošie Ekonomické zaostávanie nie je zďaleka to najhoršie dedičstvo minulého reţimu. To najškodlivejšie je hlboký rozklad morálky a spoločenskej komunikácie. Ako hlboko sa zakorenila táto nekultúrnosť a kam aţ dospel rozklad základných hodnôt, potrebných pre pokojné spolunaţívanie v obci, vidno najviac v hlavnom meste Slovenska. Skupina zbohatlíkov z eštebáckych a nomenklatúrnych vrstiev, ktorá získala obrovské peniaze obskúrnymi machináciami, ak nechceme vravieť priamo o zlodejstve, spolu so svojimi paholkami vyuţíva tieto zdroje na voluntaristické projekty, ktoré nemajú nič spoločné ani s názormi väčšiny, ani s hodnotovým zakotvením slovenskej spoločnosti. Od osadzovania


provokačných a uráţlivých pomníkov uţ prešli aj k priamemu odstraňovaniu slovenských pamätníkov. Prvým krokom bolo zmrzačenie a vykastrovanie sochy Svätopluka. Ďalším má byť odstránenie súsošia štúrovcov z centra Bratislavy. Boľševické kádre jednoducho vymenili triednu nenávisť za nenávisť voči spoluobčanom a tú aktivisticky presadzujú všetkými moţnými spôsobmi. Tak ako to poznáme z 50. rokov. Ich netolerantnosť na spôsob sluhovskej čeľade stále hlbšie rozoţiera všetky prirodzené väzby spoločnosti, zaloţené na úcte k tomu druhému. Neočakávame, ţeby títo ľudia, ktorí nenávidia kaţdého, kto si nenechal vymyť mozog rovnakým spôsobom ako oni, sa nejako náhle skultivovali. Preto apelujeme na volených zástupcov obce, aby si nenechali spútať ruky nijakými peniazmi, ako to bývalo zvykom u ich predchodcov, ale aby pomohli zahatať toto nenávistné vyčíňanie. Nikto nesmie pomáhať silám, ktoré z takýchto barbarských spôsobov chcú spraviť normu celospoločenskej komunikácie. Veď ţiadny kultúrny človek si nedovolí takto poníţiť a uraziť presvedčenie iného človeka. Zároveň pripomíname, ţe na postihnutie uráţky rasy, národa a presvedčenia tu máme dokonca zákony. No nielen volení zástupcovia, my všetci musíme byť na stráţi demokracie a nesmieme dovoliť, aby takýto svojvoľný primitivizmus tu naďalej zostával zaţratý ako špina za sluhovskými nechtami a pomáhal bujnieť zaostalým a konfliktným spôsobom, pochádzajúcim ešte z triedneho boja. Pretoţe akákoľvek nekultúrnosť podrýva základy dobrého spolunaţívania, o ktoré ide kaţdému občanovi, tak ako aj kaţdému rozhľadenému politikovi. Panslovanská únia Konzervatívne Slovensko Národný Inštitút Francois Marie Voltaire Renesancia Slovenská zelená alternatíva Naša Európa 2000 – Slovakia +++++++++++++++++++++++++++++ http://praha.idnes.cz/tiskni.asp?r=domaci&c=A110915_1652262_praha-zpravy_sfo Nejhonosnìjší synagogu svìta strhli v Praze pøed šedesáti lety 18. záøí 2011 15:33 Na konci války se nad Prahou prohnaly desítky bombardérù a stovky budov srovnaly se zemí. Na Vinohradech byla poškozena i jedna z nejvìtších synagog na planetì. V roce 1951 úøady rozhodly, ţe ji nemá smysl opravovat, a tak zmizela úplnì. Dnes na jejím místì stojí škola. Snad uţ jen odborníci a starousedlíci si vzpomenou na dobu, kdy na Vinohradech stávala jedna z nejhonosnìjších synagog Evropy. Letos by slavila 113. narozeniny, kdyby ovšem stála. Letošní rok je ale naopak poznamenán smutným výroèím. Pøed šedesáti lety ji totiţ zbouraly buldozery. Ţe se nejednalo o ţádné zastrèené tintítko, dokládá fakt, ţe se dovnitø vešlo na dva tisíce vìøících. Tím se øadila mezi nejvìtší synagogy nejen v Evropì, ale dokonce na celém svìtì. Pokud si èlovìk vybaví Velkou synagogu v Plzni, která pojme zhruba stejný poèet lidí, tak ta je tøetí nejvìtší na planetì.


Architektonicky cenná stavba stála od roku 1898 v dnešní Sázavské ulici a poslední roky své existence hodnì strádala. Nepøálo jí politické klima válèící Evropy ani nastupující komunistický reţim. "Za války si ze synagogy Nìmci vytvoøili sklad, kam ukládali zabavený ţidovský majetek," píše ve své knize Ţidovská Praha Ctibor Rybár. Osudová rána pøišla z nebe Jak paradoxní. Desetitisíce èeských Ţidù beze stopy mizely v koncentraèních táborech a o jejich cennosti a nábytek se nacisté dìlili právì v jejich vinohradském svatostánku. Osudovou zkázu mu však nezpùsobili okupanti, ale spojenecká letadla v posledním roce druhé svìtové války. 14. února se v Praze rozezvuèely sirény a zanedlouho se mìsto stalo cílem zhruba šedesáti amerických strojù B-17. Pøes sto padesát tun bomb pak bìhem pár minut zlikvidovalo obydlené èásti metropole. Jedna z pum zasáhla i synagogu, kterou okamţitì zachvátil poţár. V tento únorový den lehl popelem i emauzský klášter èi Faustùv dùm na Karlovì námìstí. Kupodivu nebyla znièena jediná továrna, které byly bìţným cílem spojeneckých letadel v okupované èásti Evropy. Sedm set lidí bylo zabito a skoro dvanáct set zranìno. A nutno øíct, ţe umírali výhradnì civilisté. Tìţce poškozenou vinohradskou synagogu po válce uţ nikdo neopravil a o šest let pozdìji byla nekompromisnì strţena. Na místì bývalé synagogy stojí dnes škola, nìkdejší skvost pøipomíná jen tabulka u jejího vchodu. Autorem novorenesanèní stavby byl známý vídeòský architekt Wilhelm Stiassny, který je podepsán i pod synagogou v Èáslavi èi chrámem v Jeruzalémské ulici v Praze. Reprezentativní vinohradská synagoga se pyšnila dvìma vysokými vìţemi, které ènìly do dnešní Moravské ulice. "Nádherný a pompézní byl i interiér s otevøenými arkádami do hlavní lodì," píše Rybár. Celá stavba, pøipomínající byzantský chrám, byla výrazem zámoţnosti praţských Ţidù. Dnes na jejím místì stojí základní škola, kam se chodí zdejší dìti jiţ padesát let vzdìlávat. Jedinou památkou a vzpomínkou na obrovskou synagogu s pochmurným osudem je plechová cedulka u vstupu do školy. +++++++++++++++++++++++++++++ cestujte okolo sveta. Zvolte si mesto a pozrite sa na jeho ţivot. http://www.jcdurand.ca/Monde/Monde.html +++++++++++++++++++++++++++++


Nejdříve vymačkejte citrón a pak jej přidejte do vody a k tomu med. Je to výborné pro zdraví a jako prevence rakoviny. Rada pro ty, kteří mají cysty a nádory. Velké vyuţití citronu proti rakovině a infekcím Citron je blahodárným bojovníkem proti rakovině Citron je lepší neţ chemoterapie !!!  Toto je poslední novinka v medicíně, efektivní v boji proti rakovině. Čtěte pozorně tuto zprávu z medicíny, která byla právě publikována. Je to zázračný a blahodárný produkt přírody k likvidaci karcinogenních buněk.  Je 10 000krát účinnější neţ samotná chemoterapie.  Proč nejsme o tomto fenoménu uţ dávno informováni?  Protoţe existují laboratoře, které vyrábějí syntetické léky a které těmto firmám dodávají tučné zisky.  Můţete nyní pomoci nejen sobě ale i svým blízkým a přátelům touto informací, a totiţ - citron je výborný prostředek pro prevenci nemocí.  Jeho chuť je příjemná a neprodukuje hrozivé vedlejší účinky jako chemoterapie. Jestli máte moţnost, pěstujte citrusovité plody na své zahradě.  Kolik lidí umírá jenom proto, ţe toto tajemství je uchováno jenom proto, aby korporace vydělávali na lidském neštěstí....?  Existuje mnoho variet citronů a limetek, můţete si vybrat.  Můţete jíst duţinu, vymačkat si šťávu, sorbety, přidat do pečiva.  Citron má mnoho atributů, nejzajímavější je však účinek působící na cysty a nádory.  Tato plodina zabraňuje vzniku rakoviny.  Někteří tvrdí, ţe má velké uţití proti všem typům rakoviny.  Pokládá se také za antimikrobiální, antibakteriální, anti myotický protiparazitární prostředek, reguluje vysoký krevní tlak, má andidepresivní účinky, ovlivňuje příznivě neklidné nervy.  Pramen těchto informací je fascinující: pochází z největších medicínských laboratoří na celém světě, kde bylo učiněno mnoho dokazujících pokusů uţ od roku 1970. Tyto pokusy, dnes jiţ podloţené, dokazují:  likvidaci kancerogenních buněk u dvanácti typů rakoviny - hlavně rakoviny tlustého střeva, prsu, prostaty, plic a slinivky břišní.  sloţky citronu vykazují 100 lepší účinnost neţ jaký má lék Adriamycin, coţ je chemoterapeutický prostředek pouţívaný běţně ve světě ke sniţování růstu rakovinných buněk.  .A ještě něco překvapivého: rakovinné buňky mizí, ale zdravé zůstávají. 


 Institut de Sciences de la Santé, L.L.C. 819 N. Causez Street, Baltimore, MD 1201 ENVOYER LE A TOUT LE MONDE... ! ! ! ! ! P.S. : pokud budete užívat citrusové plody nebo šťávy, poté si vypláchněte ústa čistou vodou. Kyselina citronová má ráda zubní sklovinu. +++++++++++++++++++++++++++++ Existuje super moţnosť adoptovať si Gréka za 500 ?. Bude robiť všetko za Teba, na čo nemáš čas: spať za Teba do 11tej, chodiť za Teba na kávu, dodrţiavať obednú siestu a večer za Teba vysedávať v krčme. My sme si adoptovali a konečne máme po starostiach.... a môţeme robiť od rána do večera!! +++++++++++++++++++++++++++++ Co sa deje s internetom http://www.spolocnavec.sk/?p=2785 +++++++++++++++++++++++++++++ http://necenzurovane.sk/11/euro.html Iniciatívni hlupáci a Sulíkove tance okolo eurovalu V roku 2007, teda v období, kedy sa Ficová vláda rozhodla dokončiť to, čo nestihol Dzurinda s Miklošom, som sa v príspevku s názvom „Diabolský plán, štátny rozpočet a euronadšenci“ márne pokúšal upozorniť na to, čo tento – podľa Fica – diabolský plán bude znamenať pre Slovensko. Tento príspevok z oficiálnej stránky Svetového zdruţenia bývalých čsl. politických väzňov www.szcpv.org okrem iných prebral aj časopis Svědomí v Českej republike http://www.svedomi.cz/aktuality/a2007/list_070828_bef_sr_a_euro.htma dnes uţ súčasnými pseudodemokratmi eliminovaný portál „Proti prúdu“ http://www.protiprudu.info/diabolsky_plan.html , ktorého tvorcov obvinili z údajnej trestnej činnosti a z útoku na základné ľudské práva a slobody. Potešilo ma aspoň to, ţe v diskusii k tomuto článku jeden diskutér navrhol, aby tento príspevok povinne študovali všetci politici a učitelia na školách. Ako to uţ býva, kaţdé svinstvo sa po čase vyplaví na povrch samo a tak uţ začína byť aj zrejmé, do čoho nás vtiahli iniciatívni hlupáci zo slovenskej vysokej politiky. Nie je totiţ nič horšieho ako iniciatívny hlupák, ktorý vo svojej snahe imponovať a pchať sa do zadku nadriadeným, urobí nad rámec svojich povinností aj to, čo nemá v náplni práce. Čo sa slovenský občan po nástupe prvej Dzurindovej vlády namiesto sľubovaných dvojnásobných platov napočúval táranín o nevyhnutných reformách a potrebe uťahovania opaskov, aby sme splnili podmienky pre vstup do Eurozóny! (Paradoxne od Grécka to EÚ nevyţadovala.) A tak nás títo iniciatívni hlupáci, na rozdiel od našich susedov, ako jediný štát z regiónu, doslova dokopali najprv do systému RMS2, a potom rovno k prijatiu eura. Róbert Fico po nástupe k moci v roku 2006 ako bývalý odporca prijatia eura, na rozdiel od Václava Klausa, ktorý sa do hazardného experimentu s prijatím eura nenechal


vmanévrovať, podľahol tlaku finančných ţralokov, ktorí financovali Smer-SD a urobil pre Slovensko dnes kardinálnu chybu. Minister financií Počiatek nezaprel svoje kšeftárske a vekslácke gény, ktoré zdedil po otcovi – spolupracovníkovi ŠTB a prominentom kšeftárovi, o ktorého „aktivitách“ informovalo Domino č. 31/2007 v článku „Kšeftárske počiatky pána Počiatka“ http://necenzurovane.sk/09/pociatek.html , keď na jachte v Monaku stihol včas dohodiť informáciu o konverznom kurze slovenskej koruny k euru v prospech istej spriaznenej finančnej skupiny. Uţ aj táto záleţitosť, ktorá by v kaţdom slušnom štáte pripravila ministra financií o kreslo, svedčí o blízkom vzťahu Smeru-SD k Euru, z čoho uţ nemôţe táto strana vycúvať bez toho, aby stratila svoju tvár. Ficovi preto neostáva nič iné,len robiť z núdze cnosť a velebiť pofidérne výhody spoločnej meny – aj keby bola slovenská ekonomika totálne na dne. O nevýhodách Eura však Smer-SD, a rovnako aj SDKÚ-DS cudne mlčia – a to je asi to jediné, čo ich spája v ich budúcom moţnom koaličnom partnerstve. Pretoţe ak sa Eurozóna udusí vo vlastnej šťave, čo v súčasnosti vlastne uţ začalo, bude pre ňu koalícia kvázi-sociálného SmeruSD s kvázi-pravicovou SDKÚ-DS prijateľnejšia ako ohrozenie politického projektu s názvom Euro. Pochopiteľne – záujmy slovenských občanov budú pre EÚ tak, ako doteraz, aj naďalej aţ na poslednom mieste. Do akej miery sú slovenskí politici nesvojprávni , svedčia slovné piruety Ivety Radičovej, ktorá ešte v januári 2011 vyhlasovala – citujem: „Spoločná európska mena by sa napriek svojim výhodám nemala udržiavať za každú cenu.“ "A už vonkoncom sa nedá udržiavať pyramídovou hrou permanentných nových dlhopisov." – konštatovala v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu predsedníčka vlády SR Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Euro sa nedá udržiavať pyramídovou hrou http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/ekonomika-veu/clanek.phtml?id=1223682 Súčasné vajatanie a vyhráţky Sulíkovej SAS, ţe nebude hlasovať za prijatie eurovalu, ukazuje na tragédiu typického slovenského zápecníckeho chytráčenia. Na jednej strane nadutí narýchlovykvasení pseudoekonómovia SAS tárajú o nevyhnutnosti Eura pre slovenskú ekonomiku, a na druhej strane trucujú, ţe nepodporia poţiadavky z Bruselu na záchranu Eura navršovaním tzv. eurovalu. Neuvedomujú si pritom, ţe ak má platiť pacta sunt servanda ( t. j., ţe zmluvy sa musia plniť), v tom prípade musia akceptovať, ţe prijatie Eura neznamená len pozitíva, ale aj negatíva. SAS pripomína novomanţela, ktorý uzavrie cirkevný sobáš so sľubom vernosti, ale predstavuje si to tak, ţe popri manţelke, ktorá mu navarí a vyperie, bude mať ešte tri milenky. Problém pre SAS je negácia volebnej kampane, ktorá bola postavená na odmietnutí finančnej podpory Grécka. To však Sulík ešte netušil, ţe Grécko je len začiatok rozsiahlej dlhovej krízy, o následkoch ktorej nemali Sulíkovi ekonomickí chytráci pred voľbami v roku 2010 ani tušenia. Sulík dnes stojí pred dilemou politickej samovraţdy SAS v nastávajúcich voľbách – v prípade, ţe podporí euroval, alebo pripustí rozpad koalície a schválenie eurovalu SDKÚ s podporou Smeru-SD, s ktorým sa bude SDKÚ-DS musieť spriahnuť v záujme tzv. vyšších záujmov a poslušného plnenie direktív z Bruselu, k čomu sa uţ de facto zaviazal Ivan Mikloš, ktorý sľúbil nervóznym euroúradníkom, ţe do 11. októbra 2011 prebehne hlasovanie o eurovale v slovenskom parlamente. A preto nedávno uţ aj prezident Gašparovič v tomto duchu poslušne strašil slovenských občanov následkami jeho neprijatia Slovenskou republikou, čo by podľa neho ohrozilo samotnú EÚ. Druhým politickým klaunom na scéne je Igor Matovič a jeho tzv. Obyčajní ľudia,


ktorých so Sulíkom spája snaha kalkulovať a politicky preţiť aj pri nepopulárnych krokoch súčasnej vlády Ivety Radičovej, ktorá robí všetko preto, aby budúce voľby prehrala. Obaja pritom povedia A, ale B uţ nepovedia: Grékom nedáme, euroval nepodporíme, ale čo bude nasledovať po tom , ako naserieme EÚ, ponechajúc si pritom naďalej jej menu, o tom uţ nik z nich nehovorí. Jediným racionálnym únikom z tejto pasce je totiţ vystúpenie z eurozóny a návrat k národnej mene. Čím skôr sa tak stane, tým menej si rozmlátime hubu, a tým menšie budú následky pre našu ekonomiku. Verím, ţe Ľudová strana- Naše Slovensko bude iniciovať celonárodný plebiscit o vystúpení z Eurozóny, pretoţe to je to jediné ,čo bude musieť EÚ akceptovať, ak nechce poprieť svoje vlastné princípy a samotnú podstatu demokracie, vrátane rešpektovania názoru väčšiny občanov jednotlivých národov, čo deklaruje aj vo svojom Dohovore o ochrane základných ľudských práv a slobodách. Súčasná realita je viac ako alarmujúca. Prepad slovenskej ekonomiky v júli 2011 bol najväčší v rámci EÚ, ako potvrdil Eurostat a neexistuje predpoklad pre výraznejšiu zmenu. Poľsko, Maďarsko a postupne aj Česká republika uţ cítia druhú vlnu krízy, ktorá naplno prepukla v USA v roku 2008, a keďţe teraz prichádza ďalšie „déja vu“, oslabujú svoje meny. Kurz poľského Zlotého nad 4,30 a kurz maďarského Forintu nad 2,80 voči Euru je pre slovenských exportérov, ako aj pre domácu spotrebu a turistický ruch katastrofou a nočnou morou. Je o päť minút dvanásť a najvyšší čas, aby politici povedali namiesto pravdu zastierajúcej propagandy o nevyhnutnosti podpory Eura skutočnú pravdu. Ak Grécko prijme Drachmu, bude to preň rovnako – ako aj pre nás –záchranou. Dočasná devalvácia meny a zvýšenie konkurencieschopnosti je totiţ to jediné , čo nielen Grécko v súčasnosti potrebuje. Prijatie Eura Slovenskom bolo unáhleným a politicky nepremysleným hazardom. Štát, v ktorom sú príjmy a dôchodky 5 aţ 7x niţšie ako je priemer vo väčšine štátov EÚ, nemôţe mať rovnakú menu dovtedy, pokým sa tieto priepastné rozdiely medzi krajinami EÚ nevyrovnajú. Z toho logicky vyplýva, ţe takýto štát nemôţe sanovať také krajiny EÚ, akou je Taliansko, ktoré je na štvrtom mieste v drţbe zlata vo výške 2451.8 tony, (pozri tabuľku na stránke: http://mzo.trimbroker.com/sprava/Zlata-drzba-110117-1233 ), ale nie je ochotné ho predať – a namiesto toho ho majú zachraňovať slovenskí občania so ţobráckymi platmi! Absolútnym výsmechom tzv. pádu komunizmu po novembri 1989 je skutočnosť, ţe kapitalistickú Európu dnes musí „zachraňovať“ komunistická Čína! František +++++++++++++++++++++++++++++ NASA ZASTAVA.SLOVENSKE NOVINI. Majitel a sefredaktor: Rev. Kossalko Jozka, Uhersky Slovjak, Pleban z Nagy Saros.


Administrator: Uherskeho rim. katolickeho koscela v Plymouth Pennsylvania v roku pana 1889. {Toto je pokus a priniest madaronsky casopis z 19.str. do 21. str ako nostalgiu, Uherskym Slovjakom, ako som z hrozou zistil na Slovensku este existuju, a niektorich osobne poznam sa urcite nedoziju Velkeho Madarska, ale sen v nich stale zije.} 1. februara 1889. Tieto noviny sa niesli pod heslom: IDZEME NA PREDEK UNGARE BO MY SZVETLOSZCZ CHCEME, NYECH CZEMNOSZCZ OSZTAVA. Heslo pana plebana Denesa - Zweizigera ktory si hovoril, ze je orientalny Slovjak bolo : " RADSIK MAM TALPU Z JEDNEHO MADARA, JAKO HLAVU ZOS SLOVJAKA. V prvom cisle pan sefredaktor Kosalko Jozka urcil smer casopisu takto:" Ja som Slovjak z Uherskej krajiny pochadzajuci a milujem vlasc a narod muj Slovjacky z calej dusi a sily mej a nebudzem nyigda zraditelom vlasci mej, na ktorej persoch so bul pestovan a vychovan, ani nebudzem nyigda odbojnym synom cirkvi mej. Ja Kossalko Jozka tak prisaham. Krajanom a pracelom do pozornosci! Zeby zme velo nasich krajanoch, ktorym novinky v inaksu narecu cesko citac padnu vyhoveli, a naprik planych casoch, ustanoveli zme vydavac novy tyzdzennik, ktory jak aj nadpis ukazuje sme " Slovenske Noviny " pomenovali. Naso noviny budu venovane zvlastne zasadom cisto robotnickym, poucnym, vzdelavacim a zabavnym. Predkladame Vam mile krajani Slovjaci tedy dnesnym dnom naso perse cislo totych novinoch, a pitame Vas, ze by sce nas na nasej vykazanej a cernistej draze z bratersku lasku podporovali a ze cim vecej na naso novinky predplacali Predplatne ne je tak velke, kostuje na caly rok lem jeden talar, a pri tym poradne kazdy tydzen vychodzic budu na osem strany. Lehko, vera lehko hondzen kazdy krajan pri takym tunom predplatnym naso novinky sebe zaopatric, z chtorych se sicke najnovse udalosci zos stareho kraju a i z Ameriky docita. Preto, ze kazdy na novo vychadzajuci casopis vo svojim persim cisle ctenemu obecenstvu svuj cil, tak volany program opisuje, a i mi sebe dovolujeme nasim citatelom tu v kratkosci predlozic: #1. Tote naso Slovenske Noviny, jak sme spomnuli, donasac budu iste a dobre zpravy o pomeroch robotnickych a spolocenskych z Amerikytak, jak aj zos stareho kraju. #2. Budzeme v nasich novinoch opisovac a pestovac clanky poucne a v takej besede { dialektovej diskure}, chtory budze znac kazdy citatel barz lehko porozumic, a budze hodzen z nich hasen brac na svuj caly zivot. #3. Tunajsim americkym i starokrajovskym najnovsim a tiz biznisovym zpravam, ktore se nasich krajanoch tykaju, budzeme najveksu pozornosc davac, a tak zpravy v kazdym cisle vo velkym poctu uverejnovac. Clanky panslavske a poburujuce, jake su :Proci nabozenske, proci Madarii, a inakse z daromnej zavisci pochadzajuce, nebudu naso novinky nyigda donasac preto, ze take clanky ne lem lud poburuje, ale i nedoveru, nemravnostc bezboznosc podporuju. #4. Zabavne clanky nasich novinoch budu zaujimave a mravne rozpravky zo zivota naseho ludu, abo dobre preklady z druhych recoch, chtore aj poucne pisane budu. Humor, abo tak volany figel, budzeme tyz vo velkym mnozstve prinasac. #5. Listy, chtore nam krajani tu zos Ameriky abo zos stareho kraju poslu, budzeme z radoscu prinasac, a na otazky v kazdim buducim cisle svedomito odpovedac.


Tote by buli hlavne zasady nasich novinoch, ktore sme, mile krajani, ratajuc na Vasu podporu sebe predvzali a z pomocu Bozsku i koncic chceme. Tedy esci raz pitame Vas serdecne, otvorce Vaso domi i uctive chyze nasim novinkom, a zname na predek, ze v kratkym case budu naso novinky vasim vernym a uprimnym Pajtasom, prez chtoreho se obejsc hodni nebudzece. Na koncu pitame i Vas cteni pani redaktori a majitelove sickych druhych slovenskych casopisov tu i v starym kraju, podajce i Vy nam Vase pracelske ruky, sak aj mi lem Za Boha a Narod bojovac idzeme, a preto v pracelstvu, cichosci a pokoju robic i zic chceme, a myslime, ze aj budzeme. No nezdrzali sa na dlhu dobu a uz v druhom cisle isli k podstate vyznamu ich misie: Comu balamuca nas Slovjakoch kadzejake Jurigovci, Trasoritkovci i Furdekovci a druhe vilci ? Lehka otazka! Stvane to je jich remeslo. Zos teho ziju. Inaksi by se museli blukac po huroch, jak tote opravdzive vilci. Comu se taral " Ja Hlinka" po Cechoch a po Morave? Bo un znal ze v Cernovej budze ceknuc krev. Persi by on bul dostal z kamenom do hlavy, a za to ze on tak poburel svet, ze escik i teraz strajkuje proci Bohu...{ citat je z roku 1908} Dalej v redakcnej uvahe napisal na ukor slovenskej tlace toto: Hcu proci nam { rozumej Madarom} mobilizovac masy ludu; tote namahi podporovac v tedy neslebodno bulo. Nemozno dac takym zivlom moc, ktore ani netaja, ze totu proci nam chcu upotrebic. Madaronske casopisy ostro utocili este aj na kult Sv. Cyrila a Metoda. V periodikach ich nazyvali " DREVOSTIPACMI" Nas Slovjacky narod proci Uherskej - rodicovskej zemi buric se na zaden spusob nechce a nebudze, bo nemame ani comu bo slebody v starym kraju mame dosc. Madaronske casopisy zaujali aj socialnych zaposoch protislovenske stanovisko a vzdy stali na strane podnikatelov a proti robotnikom.Pocas banickeho strajku v roku 1894 pisali toto: Nesluchajce na nikoho ne na comitetoch ne na knazoch ice do roboti bo ja kazem Vam ze unia na szaden pad nebudze upoznata u Frickowe Co. Banicka unia v roku 1894 nariadila svojmu clenstvu bojkot tohto platku Kolko pravdy je v slovach, ktore boli napisane pred viac ako 100 rokmi. Tento slovensky knaz a vlastenec od pravdy nebol daleko ani daleko neni dnes: Pfuj, zahambi sa, skri sa do ciernej zemi,ty stary Madaron. Slovensky chlieb jete, ale slovensku vec hanite, madarom sa zapredavate, do Slovaka kopete. Slovami Sv. Evanjeliuma volam Vas " Cinte bliznemu milosrdenstvo", bo mozno, ze aj Vy milosrdenstvo poterbovat budete, veru ano, keby len vsetci Vasi osadnici, Slovaci, poznali, koho na svojich nadrach zivia a Vas, jak by ste vsetkym pravom zasluhovali, do Judo- Madarie vyhnali. A pamatajte, ze Bozie mlyny melu pomali, ale isto. Pred rokmi moj spolukrajan Dr. Ed Tuleja na adresu Madarov mi povedal toto: Jozku pametaj sebe, ze Madare tak isto jak Cigani nikda Europani z nich nebudu bo oni ani nerozmyslaju jak Europani. Fini jakoska se zmeneli,ale tote Madare ne. Tym nepomoze lem jich posadzic na tote male hunate koniki z krivyma nohami aj jich poslac nazad do Azijskej stepi bo to tak, jak mi moja mama {Borca Timcakova} povedala, ze zo psa slanina nigda nebudze.


A veru Dr. Tuleja daleko od pravdy nebol. Co sa tyka vztahu medzi Madarmi a Slovakmi, tak to bolo na pociatku, tak je i teraz a tak bude az na veky vekov Amen. J.J. +++++++++++++++++++++++++++++ Vyhlásenie Vlasteneckej aliancie č. 4/2011 z 15. septembra 2011 k plánom odstrániť štúrovské súsošie Ekonomické zaostávanie nie je zďaleka to najhoršie dedičstvo minulého reţimu. To najškodlivejšie je hlboký rozklad morálky a spoločenskej komunikácie. Ako hlboko sa zakorenila táto nekultúrnosť a kam aţ dospel rozklad základných hodnôt, potrebných pre pokojné spolunaţívanie v obci, vidno najviac v hlavnom meste Slovenska. Skupina zbohatlíkov z eštebáckych a nomenklatúrnych vrstiev, ktorá získala obrovské peniaze obskúrnymi machináciami, ak nechceme vravieť priamo o zlodejstve, spolu so svojimi paholkami vyuţíva tieto zdroje na voluntaristické projekty, ktoré nemajú nič spoločné ani s názormi väčšiny, ani s hodnotovým zakotvením slovenskej spoločnosti. Od osadzovania provokačných a uráţlivých pomníkov uţ prešli aj k priamemu odstraňovaniu slovenských pamätníkov. Prvým krokom bolo zmrzačenie a vykastrovanie sochy Svätopluka. Ďalším má byť odstránenie súsošia štúrovcov z centra Bratislavy. Boľševické kádre jednoducho vymenili triednu nenávisť za nenávisť voči spoluobčanom a tú aktivisticky presadzujú všetkými moţnými spôsobmi. Tak ako to poznáme z 50. rokov. Ich netolerantnosť na spôsob sluhovskej čeľade stále hlbšie rozoţiera všetky prirodzené väzby spoločnosti, zaloţené na úcte k tomu druhému. Neočakávame, ţeby títo ľudia, ktorí nenávidia kaţdého, kto si nenechal vymyť mozog rovnakým spôsobom ako oni, sa nejako náhle skultivovali. Preto apelujeme na volených zástupcov obce, aby si nenechali spútať ruky nijakými peniazmi, ako to bývalo zvykom u ich predchodcov, ale aby pomohli zahatať toto nenávistné vyčíňanie. Nikto nesmie pomáhať silám, ktoré z takýchto barbarských spôsobov chcú spraviť normu celospoločenskej komunikácie. Veď ţiadny kultúrny človek si nedovolí takto poníţiť a uraziť presvedčenie iného človeka. Zároveň pripomíname, ţe na postihnutie uráţky rasy, národa a presvedčenia tu máme dokonca zákony. No nielen volení zástupcovia, my všetci musíme byť na stráţi demokracie a nesmieme dovoliť, aby takýto svojvoľný primitivizmus tu naďalej zostával zaţratý ako špina za sluhovskými nechtami a pomáhal bujnieť zaostalým a konfliktným spôsobom, pochádzajúcim ešte z triedneho boja. Pretoţe akákoľvek nekultúrnosť podrýva základy dobrého spolunaţívania, o ktoré ide kaţdému občanovi, tak ako aj kaţdému rozhľadenému politikovi. Panslovanská únia Konzervatívne Slovensko Národný Inštitút Francois Marie Voltaire Renesancia Slovenská zelená alternatíva Naša Európa 2000 – Slovakia +++++++++++++++++++++++++++++


Důchodový systém spoření do fondů se zdá být odepsaný Stát vklady v soukromých penzijních fondech ze zákona negarantuje. Skutečnost, ţe nikdo nikdy a nikde na světě nemůţe garantovat hodnoty akcií na 40 let je fakt, o kterém se nemá cenu přesvědčovat. Celý systém navrhovaný vládou je tak o začátku podroben riziku, které se nedá jednotlivými střadateli vůbec eliminovat. Jistě, akcie je moţné kupovat a prodávat průběţně, jak se ostatně děje, ale to budoucím důchodcům, kteří budou muset systém nákupů a prodejů financovat, mnoho zisku nezbude. Nakonec obdrţí méně peněz, neţ vloţili. Debata o přínosu sytému je tedy zjevně nadbytečná. Protoţe o nějaký přínos pro české občany vůbec nešlo. ................................................................................... ................................................................................... ................................................................................... .......................................... Poprvé si přiznejme, ţe český důchodce byl ten poslední, o koho se hodlala vláda starat. Cílem nebylo, aby se důchodci měli lépe, ale cílem bylo uzákonit povinné spoření ve prospěch nových fondů. Zákazníkem vlády tedy byly fondy, nikoliv občané. Proto byl systém původně navrţen jako povinný a fondy si předem mnuly ruce. Zabezpečit si zákonem do neprůhledného českého soukromého sektoru na 40 let nedotknutelné peníze, je jistě sen všech podvodníků a spekulantů. Nepřekvapí, ţe vytékají informace o tom, ţe účelový plán tzv. Bezděkovy komise tj. povinné šetření v důchodových fondech, na kterém se vládnoucí strany původně dohodly, zkrachoval na odmítnutí tehdejšího předsedy ČSSD Jiřího Paroubka. Ten zřejmě obdrţel předběţné stanovisko z Ústavního soudu, ţe takový zákon by byl neústavní. Natěšení čeští politici nepochybně plánovali po skončení své politické kariéry vstup do vedení těchto fondů. Jistě si kaţdý vzpomíná na Českou pojišťovnu a přiklepnuté čtyři a půl miliardy státních peněz politikem, který dodnes hřaduje v jejích orgánech. Odzkoušený model se měl opakovat. Jenţe neopakuje. Zákon se sice přijal, ale pro občany jako nepovinný. První kdo zareagoval, jsou fondy. Uţ dnes oznamují, ţe plánované účty asi ani neotevřou. Navíc licence je od ministerstva financí podmiňována vysokým počtem 50 tisíc zájemců o toto důchodové spoření. A trhem jde spíše skepse, neţ zájem. Po všech těch vykradených fondech, developerských firmách, kampeličkách apod. se nedůvěře občanů nelze divit. Krach připravované reformy se blíţí. Někteří obhájci této reformy připomínali, a navíc pravdivě, ţe fondové spoření ve světě existuje a je úspěšné. Mají pravdu. Podruhé si ale přiznejme, ţe kdyţ dva dělají totéţ, není to totéţ. Fondové důchodové spoření v Austrálii je díky vysoké ochraně vkladů a kontrole státu úspěšné. Uţ trochu opatrnosti je nutné mít ve Velké Británii, jejíţ systém i důvěru v něj otřásli politici, jako byl Tony Blair a Gordon Brown. Naspořené důchody dodatečně zdanili. Naštěstí je nezestátnili, jako tomu bylo třeba v Maďarsku. Ve Spojených státech jsou zkušenosti tohoto typu špatné. A to včetně podnikových penzijních fondů. Útěchou můţe být, ţe si postupně jednotlivé vlády USA uvědomují, ţe pokud americký občan nebude věřit v zákonné jednání firem a prosperitu akciového trhu, tento trh o jeho peníze přijde. Argumenty, ţe někde důchodové spoření funguje, jsou tedy hezké, ale Česká republika uţ dávno z


Důchodový systém spoření do fondů se zdá být odepsaný není standardní demokracií. Země podle BIS prorostlá organizovaným zločinem, dosahujícím do nejvyšších pater politiky a korupcí soudní moci a policie, nemůţe garantovat nic seriózního. Ani důchodový systém. A tak jen strach ze tří miliónů protestujících oţebračených důchodců nutí české loutkové vlády k nějakému konání. Hezká ekonomická slova o potřebnosti důchodové reformy nezmění fakt, ţe důchodová reforma se de facto nehledá. Hledá se pouze zisk pro soukromý sektor. Není proto důvod se k tomuto konání vlády přidat a riskovat své dlouhodobé peníze. +++++++++++++++++++++++++++++ Kingovy přešlapy: Jágr je Čech a Dzurinda Rumun King, který zavítal do Bratislavy na pozvání televize TA3 u příleţitosti jejího desátého výročí zaloţení, se při pobytu na Slovensku nevyhnul faux-pas. Na novinářský dotaz, zda můţe jmenovat alespoň jednoho Slováka, který byl hostem v jeho talkshow, King vzpomněl jméno bývalého československého a později českého prezidenta Václava Havla a hokejové hvězdy Jaromíra Jágra. "Dělal jsem rozhovory s téměř 60 tisíci lidmi, jsem si jist, ţe mezi nimi bylo mnoho Čechů," řekl. Slovenská média přitom ještě před návštěvou Kinga na Slovensku připomněla jeho omyl, kdy na CNN představil tehdejšího slovenského předsedu vlády Mikuláše Dzurindu jako rumunského premiéra. +++++++++++++++++++++++++++++ deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví ISSN 1213-1792 2.9.2011 Vládní mateníky kolem údajné důchodové reformy V., aneb Nutnost demokratizace zastupitelské demokracie Stanislav A. Hošek V sérii textů o tak zvané důchodové reformě jsem logicky dospěl k širším politickým souvislostem, ať uţ k některým aspektům pojímání demokracie v našem státě, či k širším historickým souvislostem sociální politiky, aţ konečně ke globálnímu hledisku zajišťování stáří. Všechny tyto kontexty se nyní pokusím v krátkosti shrnout. Začlenění sociálních „reforem“ do historického kontextu Politickou mocí prosazované reformy penzí, zdravotnictví, školství a všech dalších sociálních institutů byly nastartovány vítězstvím západních demokracií ve „studené válce“. Studená válka je rádoby poetické označení pro poválečnou etapu aţ příliš horkého celá dvě století trvajícího odporu nejmocnějších vrstev vůči jakýmkoliv formám vládních kolektivismů od komunismu, přes různé druhy socialismů, aţ po realizované sociáldemokratismy. Budu o odporu vůči kolektivismům nadále psát jako o antikomunismu. Ten byl od samého počátku a vţdy potom odpovědí mocenských skupin na konkrétní socializační tendence ve společnosti.


Antikomunismus byl a je tedy neustále rodným bratrem samotného komunismu a má proto i některé jeho negativní znaky. Tradiční společnost, pro kterou se vţilo označení feudální, byla rozvrácena průmyslovou revolucí, aby se později v rozhodujících zemích, prostřednictvím politických revolucí, zkonsolidovala do zastupitelských demokracií. Jedním z jejích rysů bylo i vybudování široké palety systémů sociálního jištění, později označovaného za sociální stát. Pravda ale je, ţe všechna sociální pojištění vznikala v době výhradní existence soukromého sektoru a proto mají zákonitě na něm závislou formu. Hovoří se sice o sociálním státu, ale ten byl zajišťován soukromými penzijními fondy, soukromými zdravotními pojišťovnami a dalšími privátními institucemi aţ po charity a nadace. Šlo tedy o sociální stát pouze formálně. Státní moc byla ze zákona jen garantem určitého sociálního jištění, které realizovaly pouze soukromé firmy. Sociální stát byl tedy většinově zprostředkováván soukromým sektorem. (Toto lze cum grano salis tvrdit např. o původním západoněmeckém systému sociálního zabezpečení realizovaném převážně konzervativními vládami. Pro skandinávský model to ovšem tak docela neplatí - pozn. KD.) Nástup reţimů, které samy sebe pojmenovaly komunistickými, přinesl do sociálních systémů zásadní změnu. Převedl jeho přímou realizaci na stát, bez soukromých zprostředkovatelů. Historie tento proces pojmenovala socialistickou revolucí. Po skončení studené války se novodobé mocenské struktury snaţí o obnovu nadvlády soukromého sektoru nad veškerými sociálními systémy. Byla–li kolektivizace sociálního zajišťování jakousi základní změnou v dějinách civilizace, čili doslova revolucí, pak je současný proces odstátňování sociálních systémů kontrarevolucí, minimálně sociální kontrarevolucí. Současná totální destrukce sociálního státu, probíhající nejen v postsocialistických zemích, ale po celém světě, potvrzuje pak jednu z tezí bývalých komunistických vlád. Ty totiţ vţdy tvrdily, ţe všechny typy sociálního zajišťování vznikaly v zemích protikladného pólu studené války proto a jenom proto, aby jejich občané neměli snahu provést zmíněnou sociální revoltu, spočívající především v kolektivizaci kapitálu. Likvidace sociálního státu rovněţ nabourává jednu z nosných hypotéz liberálů o tak zvaném prokapávání bohatství. Ta tvrdí, ţe neomezované hromadění majetku do rukou „přičinlivých“ jedinců zajistí přirozenou cestou zvyšování bohatství všech ostatních občanů. Realita je ale jiná. Pravdivější je, ţe bohatí bohatnou a chudí chudnou. Česká zastupitelská demokracie jako revoluční diktatura Všeobecný penzijní systém, všeobecná a rovná zdravotní péče a konečně všeobecné, rovné a přímé vzdělávání, jsou tři základní prvky široké palety sociálních práv našich občanů. Jejich konkrétní realizace je nejen vizitkou sociálnosti kaţdého státu, ale v mém pohledu i dokladem reálného naplňování lidských práv. Uţ v dobách studené války se o realizaci lidských práv vedl zásadní spor. Země Západu z celé palety práv preferovaly občanské svobody a některá politická práva a tyto povyšovaly nad ostatní


lidská, především pak sociální práva. Komunistické vlády se chovaly přesně naopak. Tento spor nebyl nikdy ani kompromisně řešen a fakticky není vyřešen dosud. Po rozpadu socialistického tábora pak nové mocenské struktury uţ neměly ani potřebu o tomto problému uvaţovat, nadtoţ ho řešit. Dlouhodobě existující zastupitelské demokracie a především všechny ty nově vzniklé v postkomunistických zemích se začaly chovat stejně. Sociální práva byla a jsou pro ně vesměs „plevelem“ ústav, jako například v ČR. Sociální stát je zase projídáním zdrojů a v poslední době dokonce hýřivým mejdanem. Základní otázkou současnosti je, zda polistopadová moc, a tím více současná vládní moc, měla kdy a má dnes legitimní právo, či z voleb platný mandát, nebo jakékoliv morální oprávnění, či alespoň nějaký mravní nárok z jakési „sametové“ revoluce, na provádění všech změn, které v průběhu dvaceti let provedla. Listopadové vzepětí davů v roce 1989 dalo novým mocným mandát tak nanejvýš k likvidaci článku 4 Ústavy ČSSR o vedoucí úloze KSČ, k rozpuštění milicí a k prosazování odchodu sovětské armády z našeho území. Nic víc. Volby v roce 1990 našim mocným v ţádném případě nedaly mandát k uloupení veškerého majetku lidu a jeho pseudoprodeji do soukromých rukou. Volby v roce 1992 pak mimo jiné v ţádném případě nedaly mocným mandát na rozbití státu, natoţ k nadiktování narychlo sešpendlené ústavy. Jen vyjmenované činy jsou v mých očích dostatečnou sumou argumentů k tvrzení, ţe polistopadová zastupitelská demokracie v ČSFR a později v ČR byla především, ne-li jedině, revoluční diktaturou, minimálně pak radikálním autoritářstvím. Pokud se vydává za zastupitelskou demokracií, musí teprve prokázat, koho vlastně zastupuje, čili koho zájmy realizuje. Na první pohled je dneska uţ jasné, ţe v ţádném případě ne zájmy většiny obyvatel, ba dokonce ani většiny reálných volitelů. Obsahem mé série textů o penzijní reformě byl popis kroků, kterými mocní mátli veřejnost, aby ji přesvědčili, ţe je nutné stávající systém zajišťování ve stáří zásadně změnit. Proto nese v titulku slovo mateníky. Nynější, závěrečné pokračování celého seriálu, uţ ale není popisem nějakého pouhého matení veřejnosti. V tomto textu obţalovávám polistopadovou politickou moc ze zásadního politického podvodu. Dovoluji si tvrdit, ţe za demokratický reţim vydává jeho silně zvulgarizovanou formu. Místo zastupitelské demokracie po celou polistopadovou dobu realizovala její zdegenerovanou podobu. Předváděla diktaturu poslaneckých většin, někdy aţ podvodně vytvořených, dále pak reálné pohrdání opozicí, bezohlednost k mínění veřejnosti a především zavádění změn, k nimţ nikdy neměla faktický mandát. Počínaje restitucemi, přes bezhlavou privatizaci, devastaci prvovýrob aţ po totální destrukci sociálního státu, politická moc ČR vţdycky realizovala pouze své představy a ne zájmy většiny obyvatel. Ač kaţdá z vlád měla mandát jen a pouze na čtyři roky, prováděla změny, které ovlivní budoucí generace na celá desetiletí. Jestli toto není diktatura, pak se obracím na všechny politology, ať mi vysvětlí, co tedy je skutečnou diktaturou.


Legitimní práva české veřejnosti Česká veřejnost má nezpochybnitelný ústavní nárok na to, aby se dověděla, kde se ztratily peníze, které si po celá desetiletí odkládali příslušníci nejméně tří generací na svou starobní penzi. Proč byl státní majetek prodáván soukromníkům bez závazků věcného břemene spočívajícího v zajištění penzí a bezplatného zdravotnictví i školství. Budoucí penzisté pak mají nárok vědět, o jak velkou část svých dlouhodobých úspor byli uţ připraveni, ne-li doslova okradeni. Všichni obyvatelé naší země mají oprávnění vědět, o kolik polistopadové vlády sníţily příspěvky do penzijních a ostatních sociálních účtů. Penzisté samotní pak mají stejné právo vědět, o kolik jim vládci sníţili reálné penze. A to nejen sniţováním pravidel výpočtu, ale opoţděnými valorizacemi a především zavedením závislosti valorizací pouze na inflaci a ne na průměrné mzdě. Veřejnost mé oprávněný nárok znát dopodrobna všechny manipulace prováděné za posledních dvacet let s finančními prostředky určenými výhradně na penze. Veřejnost má nezcizitelné právo dovědět se, kam se poděly produkční hodnoty vytvořené z „investic“ její odloţené spotřeby, odevzdávané dokonce nedobrovolně - po čtyři desetiletí státu. Veřejnost má nárok vědět, proč si stát při privatizaci národního bohatství nezajistil daňový systém, jehoţ výnosy by zaručily všem lidem sociální jistoty v míře adekvátní alespoň době nadvlády KSČ. Teprve, aţ vládnoucí moc podá odpovědi nejméně na přednesené otázky, teprve pak získá alespoň morální oprávnění k projektování změn penzijního systému. V ţádném případě ale ne k jejich realizaci. Aby vláda mohla začít provádět změny v penzijním systému a samozřejmě i v dalších, je ve skutečné a ne formalistické demokracii povinna požádat o to svrchovaného nositele moci – tedy lid. Vláda, která má příliš krátký a navíc pouze dočasný mandát, nemá vůbec ţádné oprávnění k realizaci změn se zásadním dopadem na budoucnost celých generací. Jediný nárok na rozhodování o své dlouhodobé budoucnosti má pouze a jenom veřejnost, čti lid, coby jediný svrchovaný nositel moci. V této souvislosti, jen jako „třešničku na dortu“, připomínám, ţe vláda před tím vším musí navíc ještě prokázat celé společnosti, ţe odstranila naprostou většinu plýtvání veřejnými penězi, kterého je prokazatelně daleko víc, neţ je v slušných zemích únosné, takţe jenom zamezení vládního rozhazování by vystačilo k tomu, aby se ţádné „reformy“ provádět nemusely. K provádění zásadních změn v sociálních systémech nemá vláda absolutně ţádný mandát. Pouze se matoucími manipulacemi snaţí dokazovat, ţe jsou z jakéhosi, především přirozeného demografického vývoje, nezbytné. Všechna tato a podobná tvrzení jsou však lţivá, jak jsem se v předešlých textech snaţil dokázat. Největším matením veřejnosti, které já povaţuji dokonce za politický podvod, je pak přesvědčení vládců, ţe mají oprávnění nadiktovat celým generacím dopředu nový, podstatně nevýhodnější sociální systém jak penzijní, tak zdravotní a školský. Vládnoucí


moc je přesvědčena, ţe v demokratickém státě má k takovému chování legální, čili zákonné právo. Tvrdím, ţe nemá a ţe je to naopak jen a jenom „lid“, kdo má suverénně rozhodovat o své budoucnosti. Plebiscit, základní forma demokratizace zastupitelské demokracie Všeobsáhlý pojem demokratický stát je v ČR konkrétně realizován zastupitelskou demokracií parlamentní formy, vzešlou především z voleb do sněmovny. Realizace této formální demokracie naší veřejnosti jiţ dostatečně ukázala, ţe není ve skutečnosti vládou lidu, jak proklamuje Ústava, ale nadvládou vlivných skupin, jejichţ zastupitelé se dostali do parlamentu. Vládní moc nezastupuje zájmy většinové veřejnosti, ale menšinových vlivů. Po posledních volbách je dokonce všem jasné, ţe vláda je z vůle svrchovaného nositele moci dokonce naprosto neodvolatelná. Za dvacet let existence zastupitelské demokracie v ČR se občané dále přesvědčili, ţe po volbách se vytváří vládní koalice, které si voliči nepřáli, ţe vládu nesestavuje vítěz voleb a ţe vládní koalice nebere váţně opozici. Uţ jen tyto slabiny musí vést – a taky vedou – přemýšlivé občany k úvahám o zlepšení demokratičnosti v naší zemi, čili minimálně o demokratizaci zastupitelské demokracie. Jiţ celá desetiletí zainteresovaná veřejnost zná kupříkladu občanské iniciativy prosazující některé formy přímé demokracie. Jedna z parlamentních stran má ve svém programu dokonce samosprávnou demokracii. Opozice ve sněmovně se kupříkladu jiţ nesčetněkrát snaţila prosadit zákon o referendu a vznikly další iniciativy snaţící se zkvalitnit náš demokratický systém. Zastupitelská demokracie v celém světě začíná být v krizi, tvrdí někteří odborníci. Podle mne je to pouze povrchní pohled. Celou pravdou je, ţe zastupitelská demokracie pro svou formálnost uţ doţívá. Zásluhu na tom má především obrovský pokrok v komunikačních technologiích, vysoký stupeň všeobecné vzdělanosti a rostoucí zájem lidí o věci veřejné, způsobený mimo jiné i zvětšením fondu volného času. „Světoví dozorci“ nad demokratičností jednotlivých států navíc celou demokracii zprofanovali tím, ţe za demokratický stát povaţují stupidně kaţdý, v němţ probíhají tak zvané svobodné volby. Osobně vidím mnohem více rysů, které uţ dneska musí naplňovat stát, aby mohl být povaţován za demokracii. V mých očích například v žádném případě není demokratickým stát, který nemá prováděcí zákon o obecném referendu, čili institut, jímţ má lid umoţněn minimálně zásadní vstup do politických rozhodování v zemi. Demokratickým se rovněţ nemůţe nazývat stát, jehoţ politická elita není alespoň pod přímou kontrolou lidu. Dle mého přesvědčení skutečnou, neformalistickou demokracií je vlastně bude teprve stát, jehoţ politická moc bude dokonce pod prokazatelnou nadvládou veřejnosti. Ale zpět k penzím v ČR a současné vládní moci. Realita po posledních volbách dává naprostou jistotu, ţe mocenská elita země nemusí reagovat ani na jedno z práv veřejnosti, která jsem vyjmenoval v předešlé kapitole. Nemusí sdělovat veřejnosti ţádné rozbory, jimiţ by dokladovala finanční dopady na zdroje sociálních účtů za polistopadové období. Nemusí podávat


svrchovanému nositeli moci „vyúčtování“ likvidace sociálního státu. Nemusí fakticky nic a nikdo ji k tomu nemůţe ani donutit. Vládne totiţ v politickém reţimu doslova zasmrádlé zastupitelské demokracie, čili se můţe chovat bez jakéhokoliv ohledu nejen na mínění opozice, ale absolutně bez respektu k názorům veřejnosti odbornou počínaje a většinovou konče. Z toho pro mne plyne jednoznačný názor, ţe realizace zastupitelské demokracie v současné ČR už není pouze krizí demokracie, ale doslova jejím reálným zanikáním. Reálná zastupitelská demokracie u nás byla od naprostého počátku revoluční diktaturou. Vţdyť i polistopadové Federální shromáţdění bylo „rekonstruováno“ bez voleb, jenom proto, aby zvolilo za prezidenta Havla. První volby v roce 1990 byly pouze jakýmsi referendem odmítajícím nadvládu KSČ. Všechny další volby jiţ byly silně ovlivňovány klany nových zbohatlíků, které měly a dosud mají rozhodující vliv v předvolebních machinacích, ať jiţ v jednotlivých stranách při výběru kandidátek, nebo ve financování předvolebních shromáţdění a reklam. Tyto skupiny rozhodujícího vlivu v našem státě proto naprosto zásadně nedovolily po celých dvacet let realizovat ani tu nejmenší moţnost uzákonění jakéhokoliv projevu vůle veřejnosti na rozhodování o vývoji v zemi. Občanům v demokracii podle nich má stačit „právo“ jednou za čtyři roky jít k údajně svobodným volbám. Na základě všeho toho, co jsem o reálné demokracii v ČR napsal, troufám si tvrdit, ţe zastupitelská demokracie v provedení naší politické moci vůbec demokracií není. A platí to o kaţdé zemi, která nemá Ústavou přesně definovanou a prováděcími zákony pak realizovatelnou kontrolu vládní moci veškerým lidem, čili občanskou veřejností. Jsem přesvědčen, ţe zásadním rysem demokratičnosti státu a jeho politického reţimu nejsou svobodné volby, ale reálná nadvláda veřejnosti nad vládnoucí elitou. Aby byl tento princip splněn v naší zemi, stačilo by k tomu v první fázi jediné. Ústavou vyjmenovat sféry, ve kterých by si vláda před realizací zásadních změn musela vyţádat odsouhlasení jejích základních parametrů plebiscitem. Ptám se, z jakého pojetí demokracie si odvozuje minimálně 142 náhodně zvolených „nadobčanů“ nárok na ovlivňování ţivotů všech občanů země?! Jelikoţ vlády mají mandát pouze na jedno volební období, pak by si změny projektované na mnohem delší časy měly nechat odsouhlasit plebiscitem. Alespoň v hlavních parametrech. Konkrétně by to v případě tak zvané „důchodové reformy“ mělo kupříkladu vypadat následovně. Předcházet by jí měla dlouhodobá a především veřejná debata odborníků, dokladovaná především nezpochybnitelnými čísly. Odborníci by nesměli být pouze z jednoho „tábora“ natoţ zástupci jedné zájmové sféry. Následovat by měly návrhy vyargumentované a zase dokazované čísly. Nakonec by navrhovaná změna měla být koncentrována do několika rozhodujících parametrů, o nichţ by proběhl plebiscit. Nikdo jiný, neţ veřejnost sama, nemá právo rozhodovat o ţivotním standardu kaţdého z nás, o kvalitě našich ţivotů a tím o ţivotní spokojenosti. Ţádná moc, dokonce jenom jednorázová politická, nemá právo všem lidem určovat, kdy chtějí jít do penze, jak vysoké chtějí platit příspěvky na penzijní


účet a jaký poměr má být mezi penzí a příjmy aktivních osob. Alespoň tyto tři parametry, zásadně determinující ţivotní standard, by ve skutečné demokracii měl odsouhlasit plebiscit. Ústava naší země by jeho vyhlášení měla mít zakotveno jako neodstranitelnou povinnost vládců. Taková země by pak mohla o sobě tvrdit, ţe je víc, neţ tou zahnívající zastupitelskou demokracií. Uvedl jsem jiţ mnohokrát, ţe naše současná Ústava není příliš povedeným základním zákonem demokratického státu. Tentokrát si troufám tvrdit, ţe prakticky není vůbec demokratická, protoţe nezakotvuje „nadvládu“ veřejnosti nad politickou elitou. Tvrdím, ţe tuto ústavu je přinejmenším v tomto směru třeba zásadně změnit. Občanské iniciativy by se měly minimálně shodnout na tom, aby u politické moci prosadily vtvoření přípravné ústavní rady, která by vypracovala návrh nové ústavy, veskrze občanské, jeţ by byla rovněţ všeobčanským plebiscitem schválena a nebyla nám naoktrojována – jako to bylo provedeno s Ústavou platnou od 1.1.1993. Poznámka o globalizačním faktoru Pro úplnost si nakonec dovoluji posledních několik myšlenek. Udivuje mne od samého počátku, ţe státeček, který je prakticky jakousi jednou z větších vesnic Číny, si pracně vymýšlí samostatné systémy sociálního zajištění. Při tom se jen globalizací pracovního trhu na druhé straně všeobecně zvyšuje pracovní mobilita. Díky ní budou jiţ současné generace pracovat v několika zemích Evropy a moţná i světa. Vţdycky jsem tvrdil, ţe stát, který vstupoval do EU, měl povinně zrušit minimálně své ministerstvo zahraničí a obrany, jinak bych jeho vůdcům nevěřil, ţe se chtějí skutečně podílet na vytvoření budoucího státu - Evropy. Dneska jsem jiţ přesvědčen, ţe EU by měla mít společnou nejen zahraniční a obrannou politiku, ale i sociální. Coţ je podle mne především důleţitější pro řadové občany. Zatímco mezinárodní vztahy jistě zajímají více samotné politiky. Při přemýšlení nad zajišťováním ve stáří, ale i zdravotní péče, jsem stále více přesvědčen, ţe systémy veškerého sociálního zajištění by měly být „evropské“ a ne uboţácky diferencované podle jednotlivých pidistátečků. Copak člověk v budoucí Evropě bude pobírat penzi třeba z pěti různých zemských systémů? Absurdní. Copyright © 2010 Občanské sdruţení Britské listy | Kopírování obsahu moţné pouze po předchozím písemném souhlasu redakce +++++++++++++++++++++++++++++ Jak souvisí opalování, vitamín D, cholesterol a síra? Nový objev! Následující informace podle mě dávají ve světle toho, co už víme, velmi dobrý smysl !!! Zdroj: http://articles.mercola.com/sites/articles/archive/2011/09/17/stephanie-seneff-onsulfur.aspx?e_cid=20110917_DNL_art_1 Mohlo by TOTO (nedostatek síry) být faktorem skrytým za obezitou, srdečními chorobami a chronickou únavou?


Dr. Stephanie Seneffová je výzkumnicí v oblasti biologie, stravy a výţivy z Massachusettskéhu institutu technologií. Zabývá se oblastí, o niţ se mnoho neví, a to je význam siry. Říká, ţe deficience síry u lidí je všudypřítomná, a můţe být faktorem přispívajícím ke vzniku: obezity srdečních chorob Alzheimerovy choroby chronické únavy a dalších Také se domnívá, ţe konvenční medicína má váţné neznalosti v oblasti cholesterolu, který je těsně spjat se sírou. Navíc zdravé úrovně cholesterolu a síly jsou také vysoce závislé na vaší úrovni vitamínu D! V našem interview (viz video http://www.youtube.com/watch?v=5QUChSlUEH0 ) hovoří o významu a spletitých vztazích mezi těmito třemi faktory. Srdeční choroba můţe být způsobena nedostatkem cholesterolu Konvenční medicína nám říká, ţe srdeční choroby jsou způsobeny zvýšeným cholesterolem a doporučuje sníţení jeho úrovně na nejniţší moţnou míru. To, co říká dr. Seneffová, nám můţe připadat jako naprostý šok: „Srdeční choroby, jak se domnívám, jsou způsobeny nedostatkem cholesterolu, a zejména nedostatkem nedostatku cholesterol sulfátu.“ Poukazuje na to, ţe tato informace je ve vědecké literatuře dostupná, ale je třeba si sloţit všechny součásti dohromady, aby bylo vidět celkový obraz. Skrze svůj výzkum se domnívá, ţe mechanismus, který nazýváme „kardiovaskulární choroby“, jejichţ charakteristickým znakem je arteriální povlak, je v podstatě způsob, jak se tělo snaţí kompenzovat nedostatek sulfátu cholesterolu.Vysvětluje: „V povlaku jsou makrofágy, které pohlcují LDL (low densinty lipoprotein – „zlý“ cholesterol), malé husté částice LDL, které jsou poškozeny cukrem... Játra jej nemohou přijmout, protože je nemůže přijmout receptor, který se cukrem zalepuje. Takže LDL zůstane plavat v našem těle ... Tyto makrofágy v povlaku konají heroickou práci tím, že pohlcují LDL z našeho krevního oběhu a vybírají z něj cholesterol, aby ho uchovaly – cholesterol je důležitý – a pak jej exportují do HDL (high destinty cholesterol – „hodný“ cholesterol), zejména do HDL A1. HDL je ten hodný hoch.Krevní destičky v povlaku přijímají HDL A1 a nic jiného nemohou přijímat... Přijímají sulfát, a produkují cholesterol sulfát v povlaku. Sulfát vlastně pochází z homocysteinu. Zvýšený homocystein je dalším rizikovým faktorem pro srdeční choroby. Homocystein je zdrojem sulfátu. Také obsahuje hemoglobin. K výrobě sulfátu z homocysteinu je třeba energie, a červené krvinky poskytují povlaku ATP (adenosintrifosfát).Takže vše funguje za účelem výroby cholesterol sulfátu a probíhá to v arteriích vyživujících srdce, protože právě srdce potřebuje cholesterol sulfát. Pokud není produkován, dojde nakonec k selhání srdce.“ Stručně řečeno, ukazuje se, ţe vysoký LDL je příznakem nedostatku cholesterol sulfátu. Je to způsob, jakým se vaše tělo snaţí udrţet správnou rovnováhu tím, ţe přijímá poškozený LDL a přeměňuje jej na povlak, v němţ krevní destičky produkují cholesterol


sulfát, který potřebují vaše srdce a mozek k optimální funkci... To také znamená, ţe kdyţ uměle sniţujete svůj cholesterol statinovým lékem, který účinně sniţuje tento povlak, ale neřeší hlavní problém, vaše tělo není dále schopno kompenzovat nedostatek cholesterolu sulfátu, coţ můţe skončit selháním srdce. Důleţité upřesnění: Jak slunce ovlivňuje váš stav siry Podle konvenčního názoru je vysoký cholesterol LDL spjat se srdečními chorobami, takţe myšlenka, ţe budete brát statinové léky na jeho umělé sníţení, se vám můţe zdát dobrá. Avšak jak vysvětluje dr. Seneffová, kdyţ máte vysoký cholesterol LDL, je to proto, ţe vaše tělo pravděpodobně potřebuje vyrábět cholesterol sulfát, který potřebuje vaše srdce pro optimální funkci. Kdyţ pouze odstraníte LDL, tím také odstraníte „záchranný“ mechanismus vašeho těla, který se snaţí udrţet vaše srdce tak zdravé, jak je moţno, a výsledkem můţe být srdeční selhání. Ale vysoký LDL je spojen s kardiovaskulární chorobou (prosím, uvědomte si, ţe tato kardiovaskulární choroba je úplně jiná kategorie chorob neţ selhání srdce, coţ vysvětluje spoustu nejasností v tomto tématu), takţe jak můţe vaše tělo produkovat cholesterol sulfát bez škodlivého LDL? Jak se vyrábí za normálních, zdravých podmínek? Zde vstupuje do hry slunění. Kdyţ vystavujete své tělo slunečním paprskům, vaše kůţe syntetizuje vitamín D3 sulfát. Tato forma vitamínu D je rozpustná ve vodě, na rozdíl od orálních vitamínových přípravků s D3, které nejsou sulfáty. Forma rozpustná ve vodě můţe volně putovat vaším krevním řečištěm, zatímco nesulfátové formy potřebují LDL (tzv. „zlý“ cholesterol) jako dopravní prostředek. Dr. Seneffová se domnívá, ţe pouhá orální nesulfátová forma vitamínu D pravděpodobně neposkytuje stejné blahodárné účinky jako vitamín D vytvořený v kůţi při vystavení slunci, protoţe nemůţe být konvertován ve vitamín D sulfát. To je další důvod, proč bychom se měli skutečně snaţit získat veškerý potřebný vitamín D sluněním! „Sulfát vlastně inaktivuje vitamín D,“ říká dr. Seneffová. „Sulfátová forma vitamínu D nefunguje pro transport kalcia, coţ shledávám velmi překvapujícím. A domnívám se, ţe je to sulfátová forma vitamínu D, která poskytuje ochranu před rakovinou. Posiluje váš imunitní systém. Chrání vás před kardiovaskulární chorobou. Je dobrá pro váš mozek. Pomáhá proti depresi. Domnívám se, ţe všechny tyto účinky vitamínu D jsou účinky vitamínu D sulfátu.Pro ty, kteří jsou dosud pod mylným dojmeme, ţe slunění je prvotní příčinou rakoviny kůţe, můţe být dobrou pomocí vysvětlení z tohoto článku o síře: Dr. Seneffová říká, ţe: “Cholesterol a síra umožňují ochranu kůže před poškozením buněk DNA slunečním zářením, což je poškození, které může vést k rakovině kůže. Cholesterol a síra se při slunění oxidují na vysokou frekvenci slunečními paprsky, a tak působí jako antioxidanty, „pohlcují horko“, dá se říci. Oxidace cholesterolu je prvním krokem procesu, v němž se cholesterol přeměňuje na vitamín D.“ Cholesterol sulfát – spoj mezi obezitou a nedostatkem slunění? Dále vaše kůţe produkuje také obrovské mnoţství cholesterol sulfátu, který je také vodou rozpustný a poskytuje zdravou bariéru proti baktériím a dalším potenciálním patogenům, které by jinak mohly vsoupit do vašeho těla přes kůţi. A kvůli své polaritě můţe také lehce vstupovat do tukových a svalových buněk. Dr. Seneffová se domnívá, ţe právě proto můţe být cholesterol sulfát schopen chránit tukové a svalové buňky před


poškozením glukózou a kyslíkem. Také argumentuje, ţe kdyţ máte nedostatech cholesterolu sulfátu, vaše svalové a tukové buńky jsou náchylnější k poškození, coţ v důsledku můţe vést k intoleranci glukózy: to je stav, kdy vaše svalové buňky nemohou zpracovávat glukózu jako palivo. V důsledku toho vaše tukové buňky musejí ukládat více tuku, aby mohly poskytovat palivo svalům, a s postupem poškozování se nadbytečný tuk hromadí. Síra také hraje důleţitou roli v metabolismu glugózy. Dr. Seneffová má hypotézu http://www.westonaprice.org/vitamins-and-minerals/sulfur-deficiency , ţe dostatek síry působí jako léčka na glukózu, účinně ji přitahuje, aby redukovala síru, spíše neţ aby vytvářela glykát a způsobovala poškození. To by znamenalo prospěšný účinek při redukci zánětu, protoţe cukr (glukóza) je vysoce zánětlivý a působí zmatek ve vašem těle. Síra má mnoho rolí Všeobecně se zdá, ţe sulfát je vysoce podceňovaná molekula, pokud jde o vliv na zdraví. Dr. Seneffová probírá svá zjištění velmi detailně, ale nabízí i následující analogii: „Když se rozloží sulfát, uvolní se energie, což znamená, že sulfát vlastně absorbuje energii ze světla ... Chápu kůži jako baterii – nebo se dá říci solární panel – přijímající energii slunce a uchovávající ji ve formě molekuly sulfátu.“ Zdá se to logické, ţe lidé by měli mít nějakou schopnost absorbovat energii přímo ze slunce, ale toto je poprvé, co o ní slyším na molekulární úrovni!„Mám spoustu myšlenek o tom, co vlastně dělá sulfát,“ říká dr. Seneffová. „Jedna věc, kterou jsem si jistá, je, ţe cholesterol sulfát vysoce chrání proti invazi bakterií a virů. Proto vás slunění chrání před infekcí. Posiluje váš imunitní systém. Tento cholesterol sulfát je neuvěřitelně důleţitý pro imunitu.“ Síra také hraje důleţitou roli ve struktuře biologické aktivity jak proteinů, tak enzymů. Kdyţ nemáte dostatek síry ve svém těle, můţe z toho vyplynout řada zdravotních problémů, např. postiţení kostí, kloubů, pojících tkání, metabolických procesu a jiné. Další oblasti, v nichţ hraje důleţitou roli síra, jsou: Systém přenosu elektronů ve vašem těle, jako součást ţelezo-sírových proteinů v mitochondriích, coţ jsou energetické továrny vašeho těla. Konverzi vitamínu B (B1) a biotinu, které jsou rovněţ důleţité pro přeměnu karbohydrátů v energii. Syntéza důleţitých metabolických prostředníků, jako glutation. Správná funkce inzulínu. Inzulínová molekula se skládá ze dvou aminokyselinových řetězců, spojených sírovými můstky, bez nichţ inzulín nemůţe provádět svou biologickou aktivitu. Detoxifikace. Sulfát je vysoce významný pro miminka Cholesterol sulfát je také vysoce významný pro děti v děloze. Ţena má normálně v krvi asi 1,5 jednotky cholestrol sulfátu. Kdyţ otěhotní, úroveň jejího cholesterolu postupně stoupá, a také se začne hromadit v klcích placenty – právě odtud se přenáší výţivné látky z placenty k dítěti. Na konci těhotenství cholesterol sulfát v klcích stupne na úroveň 24 jednotek! Mlezivo také obsahuje vysoké mnoţství síry, ještě více neţ samo mateřské mléko. Takţe příroda se zřetelně snaţí dodat dítěti v době narození mnoho síry i


cholesterolu. Je velmi zajímavé, ţe kdyţ matka má vysoký sérový cholesterol, úroveň u dítěte je typicky nízká. Proč? Dr. Seneffová vysvětluje: „Protože se nemůže dostat skrz. Myslím, že matka má vysoký LDL cholesterol proto, že má nízkou úroveň cholesterol sulfátu. Myslím, že to obojí je spojeno. Způsob, jak snížit svůj LDL zdravým způsobem, je vystavovat kůži slunci. Vaše kůže bude produkovat cholesterol sulfát, který bude volně proudit vaší krví – nebude zabalený uvnitř LDL – a proto vaše játra nebudou muset vyrábět tolik LDL. Takže LDL půjde dolů.“ Je zde tedy inverzní vztah mezi sluněním a kardiovaskulární chorobou – čím více slunce, tím méně kardiovaskulární choroby.“Kdyţ se narodí dítě matce, která má vysokou hladinu LDL a nízký cholesterol sulfát, LDL dítěte bude nízký, ale dítě bude mít také tukové usazeniny ve svých tepnách ... navzdory faktu, ţe se předpokládá, ţe tyto tukové usazeniny jsou spojeny s vysokým cholesterolem. „Usazeniny jsou tam, jak se domnívám, proto, aby mohly začít náhradní program výroby cholesterol sulfátu, pro náhradu toho, který nefunguje“, vysvětluje dr. Seneffová. „Děti, které mají adekvátní cholesterol sulfát dodaný od své matky, nemají tukové usazeniny... Je to zvláštní, ale vysoký cholesterol spojený s tukovými usazeninami u dospělých (což způsobuje srdeční choroby) je řešením, nikoliv příčinou.“ To je naprostý obrat v myšlení, ve srovnání s konvenčním paradigmatem! A navíc: „Nejhorší věc, kterou můžete udělat, je potírat LDL ... protože tak skončíte selháním srdce,“ říká dr. Seneffová. Zdroje síry v potravě Síra pochází téměř výhradně z proteinů, jako ryby, vysoce kvalitní (organické a/nebo pastvou získané) hovězí a drůbeţ. Maso a ryby jsou pokládány za „kompletní“, protoţe obsahují všechny aminokyseliny obsahující síru, které potřebujete k výrobě nových proteinů. Není třeba říkat, ţe ti, kteří se zdrţují zvířecích proteinů, se vystavují daleko většímu riziku nedostatku síry.Kokosový a olivový olej také obsahují síru (a jsou také ideálními zdroji zdravých nasycených tuků). Další potravní zdroje, které obsahují malá mnoţství síry, pokud tato potrava byla pěstována v půdě obsahující dostatečné mnoţství síry: Organická vejce Chřest

Luštěniny Kapusta

Česnek Cibule Pšeničné klíčky

Růţičková kapusta

Kaţdá dieta spočívající především v obilovinách a průmyslově zpracovaných potravinách je pravděpodobně chudá na síru, protoţe jakmile je původní potravina zpracována, síra je ztracena. K tomu půda po celém světě je stále více bez síry, coţ znamená, ţe všude jsou potraviny s nízkým obsahem. Tvrdá voda také spíše obsahuje více síry neţ měkká voda, coţ podle dr. Seneffové můţe znamenat, ţe lidé pijící měkkou vodu mají větší riziko srdečních chorob. http://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS01406736%2867%2991297-4/abstract K zajištění dostatečného přísunu síry doporučuje dr. Seneffová koupele v síranu hořečnatém (Epsomská či Glauberova sůl), coţ pomůţe kompenzovat nedostatek ve


stravě. Pouţívá asi ¼ šálku na vanu vody, dvakrát týdně. Je to obzvláště prospěšné, pokud máte problémy s klouby či artritidu. Pokud jde o potravinové doplňky, jednou z moţností je MSM, methylsulfonylmethan. To je organická forma síry a silný antioxidant, přirozeně se nacházející v mnoha rostlinách. +++++++++++++++++++++++++++++ Je Sulík pre Radičovú bliţší ako Mikloš? Končí sa éra vlády Ivety Radičovej, alebo ide len o zle zahranú komédiu a všetci z vládnej koalície sú dohodnutí, ţe ju budú hrať, lebo im hrozí niečo horšie? Vladimír Mečiar dlhodobo ohlasuje, ţe sociálny výbuch je na spadnutie, len zatiaľ nemá jednotiaci prvok. Nemá lídra. A tento pohyb svojim spôsobom brzdí zvada v koalícii. Podľa ministra Jozefa Mihála zo SaS však prevládne potreba ďalšej existencie vlády. Teda moţno ide naozaj len o hru. K učiteľom a lekárom pribudli protestujúci Rómovia. Je pravdou, ţe sú v čoraz ťaţšej sociálnej situácii a môţe sa stať, ţe znova budeme svedkami rabovania, aké vzniklo na východnom Slovensku za vlády Mikuláša Dzurindu. Hlad sa môţe stať silným pánom. O tom sa však nehovorí. Témou dňa je euroval. A niekto sa môţe snaţiť, aby vydrţal dlhšie časové obdobie. Trebárs dovtedy, kým sa sociálne výbuchy budú dať takto podobne úspešne prekrývať. Pozrime sa na moţnosti, čo by sa stalo, ak by Radičovej vláda padla? Vznikol by nový kabinet Roberta Fica? Smer by museli podporiť niektorí poslanci terajšej vládnej koalície, ktorá je postavená na aktivitách proti Ficovi. Nakoniec, aj šéf Smeru hovorí, ţe do vlády bez nových volieb nepôjde. Najnovšie oznamuje, ţe všetky odchody a rozpady v súvislosti s eurovalom sú zo strany členov koalície iba zle zahraná fraška. Teda potvrdzuje Mihálove slová o pokračovaní vlády. Ako sa bude táto hra vyvijať ďalej? Môţe sa Richard Sulík na poslednú chvíľu spamätať a zahlasovať za euroval? To je nepravdepodobné. Skôr môţe dať Radičová hlasovať o eurovale a nespojiť to hlasovanie s pádom vlády, aby umoţnila Sulíkovi drţať svoje slovo. Lenţe táto hra je oveľa nebezpečnejšia. Darmo sa Radičová vyhovára, ţe Miklošove slová o spojení hlasovania sú len teoretickou moţnosťou. Tým akoby vravela, ţe teória je predsa iná od praxe a v praxi také niečo ona neurobí. Nebezpečnejšia je táto hra preto, lebo sa netýka len Slovenska. Na naše rozhodnutie čaká medzinárodná verejnosť, ktorá nás pozorne sleduje. Ak by premiérka nespojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde, ukázala by svetovej verejnosti, ţe to s eurovalom nemyslela váţne. Teraz je teda otázka, je Radičovej Sulík bliţší, neţ si myslíme a chce ho zachrániť v očiach slovenskej verejnosti, preto hlasovanie o eurovale nespojí s pádom vlády?


Je to vôbec moţné? Prečo však potom Radičová hovorí v podmieňujúcom spôsobe iba o teórii na otázky, či Mikloš vravel pravdu a hlasovanie naozaj spojí. A prečo drţí predsedu parlamentu vo funkcii, ak bojuje proti jej vláde? Sulík uţ predsa svoju nedôveru Radičovej vyslovil vyhlásením, ţe ani v prípade spojenia hlasovania by za euroval nebol a teda ani za vládu. Predseda NR SR uţ vláde SR oficiálne vyjadril nedôveru a to postojom svojich 18 poslancov stojacich za ním na tlačovej besede ako jeden muţ. A tým sa sám z koalície vyčlenil, čo uţ pochopili mnohí ostatní členovia vládnej koalície. Otázka je, pochopila to aj Radičová, alebo je pre ňu Sulík bliţší, neţ ostatní stranícki súputníci, dokonca aj z vlastnej strany SDKÚ? A ak je Sulík naozaj pre Radičovú bliţší, neţ Mikloš, čo ich spolu spája? Nezištné priateľstvo to zrejme nebude. Stanislav Háber zdroj: www.hzds.sk +++++++++++++++++++++++++++++ Ľútosť Milana Janičinu nad privatizáciou národného majetku, a oţobračenia obyvateľstva je priam srdcervúca, no úplne diletantská. Jeho pevné presvedčenie, ţe sa k téme privatizácie verejne vyjadrovať nebude, porušil a urobil dobre, lebo nedomyslel akú hodnotnú sluţbu poskytne verejnosti. 1) Neadekvátne sa vyjadruje o obyvteľoch Slovenska uţ v tom, keď paušalizuje, ţe “dnes máme 5,5 milióna odborníkov na privatizáciu”, vtedy keď bol minister ich bolo koľko okrem neho, Čarnogurských, Mečiarovcov, Lexovcov, Mikloša, Kaníka, Kojdu, Majského. Ľ. Černáka, Rozina, Majských, Hatinu, J. Kollára, M. Juska, A. M. Húsku, Hudeka, Baca ...? 2) Tvrdí, ţe “ Nevedeli nám v tom čase veľmi poradiť ani zahraniční poradcovia, pretoţe oni sami mali problém”. Zabudol, ţe hlavným adlátusom pre zmocnenie sa majetku privatizáciou v celom východnom bloku bol Jefrey Sachs, ktorý tento rabovací systém presadil aj u oţratého Jeľcina ? V čase jeho pontifikátu Milanovi Janičinovi radili aj exulanti Uhrík a aj Fred Nicholson (pôvodným menom Ferencz Németh) a najbliţší stranícki kamaráti Miškovský a Ľ. Černák. Spomína si vôbec na materiál vypracovaný skupinou pracovníkov NKÚ SR, ktorý definoval mnoţstvo subjektov nezákonne privatizovaných ? Vtedy mu kto pragmaticky prikázal ţiadnu nápravu privatizácie neuskutočniť, tak ako to tvrdí, ţe sa tak udialo pred voľbami v roku 1998 u vtedajšieho predsedu KDH ? 3) Ideologicky nás poučuje, ţe “v čase vlády komunistickej strany bolo priamo, či nepriamo, v rukách štátu cca 95% majetku podieľajúceho sa na hospodárskom ţivote štátu”. Napokon im britskí poradcovia poradili aspoň to, aby štátne podniky najprv odštátnili. Neporadili im aby ich aj podfinancovali, aby sa zo zikových stali stratové, čo umoţnilo diletantom z Interconsultu a ďalších organizácií oceniť zaradené podniky na privatizáciu maximálne do výšky 8 - 10% reálnej trhovej hodnoty ? 4) Má pravdu, keď tvrdí “povedzme pravdu, všetci sme boli odchovaní komunistickým systémom”, veď aj Dzurinda písal básne o Víťaznom februári. Ale to neznamená, ţe všetci komunisti boli zlodeji a teroristi, tak ako je to u súčasných tzv. politikov a po majetkovom prevrate 1989 okotených oligarchov a vrahov.


5) O tom, či boli alebo neboli na Slovensku odborníci na privatizáciu sa radšej ani nemal vyjadrovať, lebo následne tvrdí, ţe dodnes sa vyuţívajú sluţby tzv. privatizačných poradcov, čo sú v skutočnosti len legálne (?) peňazovody na odvádzanie “provízií” v zmysle “obchodných záujmov” vládnych politických strán. Došlo mu vôbec, ţe napríklad Slovnaft bol sprivatizovaný za hodnotu ním vytvoreného 3-mesačného zisku a tak to bolo u väčšiny strategických podnikov, Duslo Šaľa, SPP, SE, SCP, SLK ...? 6) Úplné fiasko je tvrdenie, ţe o “Prechode od kapitalizmu k socializmu toho bolo popísané veľa, ale o spätnom prechode toho ešte nenapísal nikto nič”. Čo mu hovorí prechod Číny zo socializmu na štátny kapitalizmus s ochranou ekonomiky, obyvateľstva a národa ? Nech nič nehovorí o systémových chybách a o tom, ţe sa ich nedopustí len ten kto nerobí nič, je to symptomatické vyjadrenie ako od Kaníka, ktorý sa vytasil, ţe ten, kto nepracuje nech neje. Milan Janičina je súčasťou tejto neoliberalistickej bandy, ktorá z vyspelého štátu vyrobila “rozvojovú COUNTRY”, s návratom do raného kapitalizmu aţ feudalizmu s prvkami otrokárstva a vykorisťovania. A cíti sa aspoň trochu spoluzodpovedný za biedu na Slovensku, ktorá tu bola naposledy v 19. storočí ? 7) Čo tým chce povedať, ţe “Najväčšími kritikmi privatizácie sú dnes ortodoxní komunisti” (to sú Migaš, Schuster, Široký, Lexovci, Blanárik, Hudek, Fico, Muňko, P. Weiss, P. Kanis, Machala, Harabín, Mečiar ...? ). Špeciálne Milanovi Janičinovi odporúčame preštudovať Karola Ondriáša, ktorý sa stal komunistom tesne pred rokom 2000, po celkovo 5 ročnom vedeckom pôsobení v USA. 8) Dodnes Milan Janičina nepochopil, ţe majetkový prevrat bol riadený z lichvárskeho západu a je smutné, ţe sa Rumuni a Bulhari nepoučili z kolonizácie štátov pred nimi Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska. 9) Podľa Milana Janičinu “od roku 2000 uţ nebolo potrebné privatizovať všetko napríklad pri privatizácii elektrární, SPP, Transpetrolu, ţelezníc, letísk, prístavov a podobne”. A to sa týkalo aj bánk , ikeď tvrdí “Napríklad oddĺţenie bánk bolo síce potrebné, ale následné nakladanie s klasifikovanými pohľadávkami zo strany špecializovaných inštitúcií uţ tak celkom v poriadku nebolo”. Sám bol v tom čase v Slovenskej konsolidačnej ,a. s., ktorá plným priehrštím rozdávala klasifikované pohľadávky Slovenskej kapitálovotvornej vrstve a oligarchom z PENTY, J&T ... 10) Najodváţnejšie sa vyjadruje k zdravotníctvu, keď tvrdí “Akciovka Veriteľ bola záhadným subjektom, ktorého činnosť môţe byť ešte raz predmetom vyšetrovania. Je odhodlaný zúčastniť sa vyšetrovania Veriteľa a vyšetrovania netransparentnej privatizácie a myslí si, ţe dostane šancu ? 11) Taktieţ sa vyjadruje k “chybe neprijatia konsenzu nekomunistického politického spektra, ţe strategické podniky sa nebudú privatizovať vôbec, alebo maximálne do 40%, tak aby štátu zostala garantovaná väčšinová účasť “. Je to iba ilúzia veď predsa “všetci sme boli odchovaní komunistickým systémom” ako tvrdí. A on konkrétne nemal pripustiť ďalšiu privatizáciu, pokiaľ nebudú prijaté zákony na kontrolu kapitálového trhu a ochrany minoritných akcionárov, a mal zamedziť vzniku Koţeného harvardských a ďalších rabovacích fondov. 12) Tak ako bol oslovený A. M. Húska, vyzývame aj Milana Janičinu aby kvantifikoval reálny objem (masu) sprivatizovaného, rozkradnutého a zašantročeného majetku v dnešnom trhovom vyjadrení. Koľko % je vlastneného


zahraničím, Slovenskou kapitálovou vrstvou (kto je to ?) a koľko štátneho majetku vlastní Slovenský národ. Bol dosť rokov medzi touto neoliberálnou čvargou nato, aby mal tieto informácie. Nech sa nevyhovára na ochranu osobných údajov, tak ako Čarnogurský pri poţadovanom zverejnení drţiteľov akcií na doručiteľa. 13) Ak si Milan Janičina myslí, ţe cesta späť je nemoţná uţ aj z titulu retroaktivity, tak ţije v úplnom právnom delíriu, lebo keď je moţné vysporiadať arizovaný majetok po viac ako 60 rokoch, musí byť vysporiadané aj rabovanie majetku štátu a jeho občanov, bez znárodnenia. Stano Janis alias Vilo Uz som raz povedal, ze taketo utociace prispevky nebudem uverejnovat!!!! Nech si to pisatel konecne zapise!!!! +++++++++++++++++++++++++++++ O privatizácii (Príspevok do Stálej konferencie Panslovanskej únie) 30. augusta 2011 www.pansu.sk Nie je tomu tak dávno, čo som bol pevne presvedčený, ţe k tejto téme sa uţ verejne vyjadrovať nebudem. A nemienim veľmi diskutovať ani v budúcnosti. V ostatnom čase sa však objavili články, úvahy, či dokonca pamflety obsahujúce kritiku privatizácie z dielne komunistických agentov vplyvu a tieţ z dielne niektorých politických subjektov, ktoré sa síce tohto procesu sami veľmi aktívne zúčastnili ale svoje vlastné „brvno v oku“ nevidia, avšak o to razantnejšie poukazujú na smetie v očiach iných. Tak preto som sa rozhodol predsa len sa k téme ešte raz vrátiť. To, ţe ľudia, ktorí (okrem účasti na kupónke) s privatizáciou nemali nič do činenia (pri pive, či pri káve) o veci diskutujú a mnohí sa pritom tvária ako naslovovzatí odborníci, ma nevyrušuje. Aj na Slovensku je totiţ zvykom, ţe o futbale, či hokeji najzápalistejšie a „najfundovanejšie“ hovoria práve tí, čo si v ţivote nekopli do lopty a tieţ tí, čo nikdy nestáli na korčuliach. A tak máme u nás päť a pol milióna „futbalových a hokejových trénerov“. S privatizáciou je to podobné. Futbal, či hokej však ţivotnú úroveň nijako neovplyvňujú, ale privatizácia áno. Som presvedčený, ţe radoví občania majú právo aj na informácie o tom kto, čo, za akú cenu, kedy a za akých podmienok sprivatizoval. Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 som preto navrhol zriadiť štátny informačný systém s pracovným názvom Register privatizovaného majetku. Odtiaľ by kaţdý potrebné informácie získal. Nepochodil som však, pretoţe vraj zriadením toho informačného systému by bolo porušené právo privatizérov na ochranu ich osobných údajov. Privatizácia bola nutným zlom. S tým súhlasili všetky politické strany (okrem ortodoxnej Komunistickej strany Slovenska), ktoré boli po prevrate v parlamente. Direktívne riadenie hospodárstva v súťaţi s kapitalizmom prehralo a bolo treba vytvoriť súkromný sektor, ktorý je základnou ekonomickou podmienkou trhového mechanizmu. Uvedomme si, ţe prostredníctvom plánovacích aktov (ktoré boli v čase vlády komunistickej strany najdôleţitejšími zákonmi) bolo priamo, či nepriamo, v rukách štátu cca 95% majetku podieľajúceho sa na hospodárskom ţivote štátu. Ak nepočítam bývalý Sovietsky zväz, tak to bolo medzi európskymi „socialistickými“ štátmi najviac. Súkromný sektor bolo moţné vytvoriť len masívnou privatizáciou. Išlo teda o nevyhnutnú súčasť transformačného procesu, v ktorom sa slovenská spoločnosť vracala k štandardnému systému s trhovým hospodárstvom. Preto ak dnes niekto označí


privatizáciu apriori za oţobračovanie národa tak buď ide o ortodoxného komunistu, alebo kapitálneho hlupáka. A domnievam sa tieţ, ţe ak niekto, pri kritike privatizácie vychádza z princípu: „Podľa seba súdim Teba.“, tak by sme takého človeka ani nemali počúvať. Netvrdím, ţe v procese privatizácie sa nikdy nestalo nič nekalého. Ale ak niekto má odôvodnené podozrenie, tak má moţnosť zverejniť konkrétne a presné informácie o takejto činnosti napríklad na internete (a potom sa taký skutok nedá ututlať) a tieţ môţe podať trestné oznámenie. Ak nič také neurobí a blúzni o okrádaní, či oţobračovaní národa, tak je to buď obyčajný tlčhuba, alebo komunistický agent vplyvu. Keď sme v roku 1990 začali, takpovediac „na zelenej lúke“, pripravovať vytváranie súkromného sektora prevodom majetku štátu do vlastníctva iných osôb (subjektov súkromného práva), mali sme kaţdý určité predstavy, ale oprávnene sme očakávali názory aj od iných, najmä od rezortných ministerstiev a iných centrálnych inštitúcií. Nedočkali sme sa však ničoho – zato však dnes máme 5,5 milióna odborníkov na privatizáciu. Ako príklad uvediem pripomienkové konanie k zákonu o malej privatizácii, v ktorom zástupca Najvyššieho súdu SR (aj v mene Ministerstva spravodlivosti SR) vystúpil s námietkou, ţe na základe príklopu licitátora nemôţe vzniknúť vlastníctvo, pretoţe Občiansky zákonník takýto spôsob vzniku vlastníctva nepozná. Musím povedať, ţe to bola kapitálna hlúposť, pretoţe Občiansky zákonník uţ vtedy pripúšťal aj iný spôsob vzniku vlastníctva (neţ aký sám zakotvoval) ak tak ustanoví osobitný zákon. Navyše právnici poznajú (alebo by mali poznať) zásadu, ţe novší zákon mení alebo ruší starší zákon. Ako ďalší príklad uvádzam humornú situáciu z návštevy riaditeľa istého štátneho podniku na ministerstve privatizácie v októbri 1990. Súdruh riaditeľ si, ako posilu, priviedol zo sebou aj predsedu podnikovej odborovej organizácie a tieţ predsedu podnikovej organizácie komunistickej strany. Súdruhovia mi poloţili otázku, ţe „… ako to teda s tou privatizáciou bude..“, pretoţe ich „vedenie podniku, a tiež stranícka a odborová organizácia sú už pripravené.“. Nevedeli nám v tom čase veľmi poradiť ani zahraniční poradcovia, pretoţe oni sami mali problém. Nerozumeli totiţ zásadám vtedajšieho kumunistického česko-slovenského práva a museli sme im to dosť prácne vysvetľovať, čím sme len strácali čas. Napokon nám britskí poradcovia poradili aspoň to, aby sme (predtým, ako spustíme privatizáciu veľkých podnikov) štátne podniky najprv odštátnili. Takto vznikla myšlienka fondu národného majetku. Neskôr, keď sme proces spustili, fungoval istý čas, v roku 1994, na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku SR transakčný tím, zloţený zo zahraničných právnikov a ekonómov. Títo ľudia nám v praxi predviedli, ako si treba overovať serióznosť a solventnosť záujemcov o privatizovaný majetok a ako treba formulovať zmluvu, ktorou sa záujemca zaviazal mlčať o obchodných tajomstvách privatizovaného podniku a ako treba formulovať privatizačné zmluvy. Povedzme pravdu, všetci sme boli odchovaní komunistickým systémom. Neviem, či sa prípravy privatizácie a jej rozbehu zúčastnil niektorý Slovák s potrebnou praxou vo svete, kde také transfery boli v celku beţnou praxou, ale na slovenskom ministerstve privatizácie, ani na slovenskom fonde národného majetku taký zamestnanec nebol. Cenné rady a know how transakčného tímu sa však neskôr vôbec nevyuţívali a privatizačné zmluvy boli formulované dosť laxne. Namiesto toho, aby štát vytvoril slovenský transakčný tím, vyuţívajú sa dodnes sluţby tzv. privatizačných poradcov, čo sú v skutočnosti len legálne (?) peňazovody na odvádzanie „provízií“ v zmysle „obchodných záujmov“ vládnych politických strán.


Pamätám si, ako mi svojho času povedal riaditeľ legislatívno-právneho odboru ministerstva privatizácie: „O prechode od kapitalizmu k socializmu toho bolo popísané veľa, ale o spätnom prechode toho ešte nenapísal nikto nič“. Taká bola vtedy pravda. Komunisti boli, nejaký čas po prevrate, zastrašení a čušali a tí, ktorí sa mali k príprave právnej úpravy privatizačného procesu profesionálne vyjadriť, okrem uţ vyššie uvedenej hlúposti, neponúkli ţiadnu vecnú pripomienku. A samozrejme, niektoré systémové chyby urobili aj tí čo právnu úpravu privatizácie pripravovali. Ţiadnej chyby sa však nedopustí len ten, kto nerobí nič. Je však úsmevné ak prácu kohokoľvek kritizuje ten, čo sám vo svojom fachu 20 rokov nič nové nevytvoril – ten skutočne 20 rokov „nič nepokazil“. Najväčšími kritikmi privatizácie sú dnes ortodoxní komunisti (čo je samozrejmé a prirodzené) a tieţ tí, čo v rozhodujúcom čase ţiadne pripomienky nemali. Medzi „zlepšovateľov“ privatizačného procesu, sa po čase zaradili aj zástupcovia rôznych záujmových skupín. Pomery na Slovensku sa postupne menili a menil sa aj proces privatizácie. Pôvodné znenie zákona, ktoré nedovoľovalo „prejedať“ privatizačné výnosy sa pod tlakom (najmä ľavicových) populistov postupne menilo a tak sa stalo, ţe tieto peniaze sa nepouţili na rozvojové projekty, napríklad na stavbu diaľnic, ale plátajú sa nimi diery v rozpočte (spôsobené plytvaním) diery v sociálnom zabezpečení a podobne. Ja som bol posledný minister privatizácie, ktorý bránil výnosy z privatizácie pred ich „prejedaním“. Štát namiesto toho, aby šetril a rozumne narábal s peniazmi daňových poplatníkov, plytval a „prejedal“ aj privatizačné výnosy a robí to dodnes. Z väčšej časti bývalej Komunistickej strany Slovenska sa stala Strana demokratickej ľavice a z mnohých bývalých komunistických odporcov privatizácie sa stali ľavicoví intelektuáli, ktorí začali vystupovať ako novátori a zlepšovatelia privatizácie. Najčastejšími námietkami zo strany kritikov privatizácie sú „holandské“ draţby v malej privatizácii, priame predaje a najmä „výpredaj do zahraničia“ vo veľkej privatizácii a kupónová privatizácia, ktorej vyčítajú najmä „rozdrobenosť vlastníctva“, a tieţ nekorektnú činnosť investičných privatizačných fondov. Veľkej privatizácii vyčítajú tieţ to, ţe nepodliehala ţiadnemu procesnému reţimu napríklad podľa Správneho poriadku. Takzvané holandské draţby boli do zákona o malej privatizácii zakotvené preto, aby bolo moţno predať aj neefektívne prevádzky a najmä inak nepredajné zásoby. Vzorom boli draţby (uţ starších) tulipánov v Holandsku – odtiaľ aj názov „holandská dražba“. V čase keď bola spustená malá privatizácia existovalo u nás skutočne aţ príliš veľa neefektívnych prevádzkových jednotiek, ktoré mali navyše v majetku mnoţstvo nepredajného tovaru. Cieľom bolo teda zbaviť sa tejto príťaţe. Je však pravda, ţe práve v procese malej privatizácie sa u nás začalo, vo väčšej miere, organizovať podsvetie. Chybou bola nedostatočná spolupráca ministerstva privatizácie, presnejšie povedané jeho odboru malej privatizácie s políciou a spravodajskou sluţbou. Podľa môjho názoru, na kaţdej holandskej draţbe sa mali inkognito zúčastňovať špecializovaní agenti. Isté hmlisté chýry o tom, ţe holandské draţby sú zneuţívané presiakli aj na ministerstvo privatizácie a bolo vecou vedúcich pracovníkov odboru malej privatizácie, aby o veci informovali svojich nadriadených, a aby sa urobili patričné kroky. Ak sa tak nestalo, treba sa opýtať (tých, čo vtedy rozhodovali) prečo. A treba sa tieţ pozrieť na podnikateľské aktivity vtedajších zodpovedných pracovníkov v neďalekej minulosti a v súčasnosti.


Veľkou chybou malej privatizácie bolo aj to, ţe do vlastníctva sa v mnohých prípadoch prevádzalo len zariadenie prevádzkovej jednotky a zásoby. Pokiaľ nešlo o samostatnú nehnuteľnosť, tak vydraţiteľ získal, k dotknutej nehnuteľnosti, len právo nájmu. Aj keď bola doba nájmu neskôr predĺţená veľmi to nepomohlo. V malej privatizácii vzniklo mnoţstvo malých rodinných podnikov, ktoré fungovali veľmi dobre. Po piatich rokoch však, v mnohých prípadoch, museli nadobúdatelia privatizovaného majetku prevádzku zavrieť a stali za nich často nezamestnaní. Keď sa pripravoval zákon, pracoval som na ministerstve privatizácie ako zástupca riaditeľa legislatívno-právneho odboru. Na porade v Prahe som navrhol, aby sme do privatizácie zahrnuli aj nebytové priestory, v ktorých sa privatizované prevádzkové jednotky nachádzajú, ak ide o budovy vo vlastníctve štátu. Nepochodil som však, pretoţe podľa názoru Federálneho ministerstva financií a českého ministerstva privatizácie: „Trh všechno vyřeší.“ a vraj nemáme zákon, ktorý by upravoval vlastníctvo nebytových priestorov a pripravuje sa nová právna úprava tejto oblasti, ktorá tento problém vyrieši. Nebola to síce pravda, pretoţe uţ dávno pred 17. novembrom 1989 platil u nás zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a napokon pripravovali sme predsa federálny zákon, ktorý mohol ako lex specialis upraviť aj tento problém. Moji nadriadení ma ale zahriakli, ţe také je politické rozhodnutie. Trh však napokon „nevyřešil nic“. Myslím si tieţ, ţe bolo chybou štátu, ţe nerobil dôslednejšiu osvetu medzi majiteľmi prevádzkových jednotiek sprivatizovaných v malej privatizácii, aby sa zdruţovali do väčších celkov, či uţ druţstiev alebo obchodných spoločností. Mohli tak úspešnejšie čeliť veľkým obchodným reťazcom, ktoré ich takmer úplne vytesnili z trhu. Toto však malo zmysel, len v období, keď sa malá privatizácia realizovala, po roku 1993 uţ bolo neskoro. Ak by bol privatizačný proces podriadený reţimu správneho poriadku prípadne, ak by bo uzákonený nejaký obdobný osobitný proces, tak by asi dodnes nebolo nič sprivatizované a predprivatizačná agónia štátnych podnikov určených na privatizáciu by ich úplne poloţila na kolená. Treba si uvedomiť, ţe uţ tam, kde sa o privatizovaný majetok uchádzali aspoň dvaja záujemcovia, prebiehal tvrdý konkurenčný boj, ktorom sa vyuţívajú všetky dovolené ale aj nedovolené maniere a fauly. Len sa pozrite na to ako dlho trvá výber pri verejných objednávaniach dnes a aké námietky a podozrenia sú takmer vţdy vznášané. Ak by sa mohol neúspešný záujemca o privatizovaný majetok odvolávať a dovolávať a následne ešte nechať rozhodnutia vydané v správnom konaní preskúmavať súdom a potom ešte ústavným súdom a napokon aj Európskym súdom pre ľudské práva, tak by privatizovaný podnik skapal sám od seba a jeho mršina by potom mala len mizernú zlomkovú cenu. To by sme to (pri kvalite a výkonnosti slovenského súdnictva) „vyhrali“. Chybou veľkej privatizácie bolo to, ţe neprebehla rýchlo, aspoň tá časť, v ktorej mal byť vytvorený, konkurencie schopný súkromný sektor. Chybou bolo aj to, ţe nedošlo ku konsenzuálnej dohode nekomunistickej časti politického spektra o tom, ktoré podniky povaţujeme z hľadiska slovenských záujmov za natoľko strategické, ţe ich nebudeme privatizovať buď vôbec, alebo maximálne do nejakej výšky (napríklad 40%) tak, aby štátu zostala garantovaná väčšinová účasť. Toto sme mohli urobiť aspoň po získaní samostatnosti, tu sa uţ na Prahu vyhovárať nemôţeme. Problém bol však v tom, ţe kaţdá z politických strán mala vlastné „obchodné“ záujmy a zaujímalo ju najmä to, ako si z toho koláča čo najviac odhryznúť. A tento prístup neskončil ani dnes, prejavuje sa najmä v štátnych objednávkach, v dotáciách pre obce s „našimi“ starostami a podobne. Pamätám sa ako


dnes, keď mi jeden vysokopostavený demokratický politik, ktorý sám bol kedysi „kapitánom socialistického priemyslu“ povedal: „A čo sa im čuduješ. Ty by si nechal sprivatizovať stoličku pod zadkom?“. Dnes musím uznať, ţe v podstate mal pravdu a za ďalšiu chybu veľkej privatizácie povaţujem, že sme nezainteresovali manažérov. Ak by manaţéri úspešných podnikov boli na privatizácii priamo zainteresovaní (napríklad opciou na 5-10% akcií), tak by podniky neboli pred privatizáciou rozkrádané a proces majetkovej transformácie mohol byť hladší a rýchlejší. Napokon ani noví vlastníci, či akcionári nemajú len tak dôvody meniť úspešný manaţment a úspešní manaţéri mohli zostať na svojich postoch aj po privatizácii.. Kritizovaná privatizačná metóda priamy predaj vopred určenému vlastníkovi bola a je štandardnou privatizačnou metódou aj inde vo svete. Moţno, ţe zákon nezvolil práve najšťastnejší názov, ale pokiaľ sa táto metóda uplatňovala transparentne a pod kontrolou verejnosti, tak jej ťaţko moţno čokoľvek vyčítať. Keď som privatizačný proces riadil ja, tak úmysel privatizovať konkrétny podnik bol vţdy oznámený v obchodnom vestníku a v dennej tlači a bol určený termín na prijímanie ponúk. Ponuky od záujemcov o privatizovaný majetok boli na ministerstvo predkladané v zapečatených obálkach. Tie otvárala komisia, ktorá predloţila návrh na výber konkrétneho záujemcu. O tomto návrhu potom rozhodovala vláda a vţdy po rokovaní vlády predstúpil minister, prípadne jeho štátny tajomník pred novinárov, oboznámil ich so schválenými privatizačnými rozhodnutiami a odpovedal na ich otázky. Pre mňa bola rozhodujúcim kritériom kúpna cena. Všetko ostatné som povaţoval za druhoradé. Sám som totiţ nejaký čas, ako komerčný právnik na voľnej nohe, vypracúval privatizačné projekty a vedel som, ţe v čase keď sa právne, ale aj ekonomické podnikateľské prostredie mení často aj niekoľkokrát do roka, je spravidla nemoţné dodrţať všetky záväzky vyplývajúce z privatizačného projektu, prípadne z privatizačného podnetu. Ak si však záujemca zobral úver (a najmä úver od zahraničnej banky) tak si ho banka dôkladne preverila. Navyše v tom čase na ministerstve pôsobil uţ vyššie spomenutý transakčný tím, ktorý nemal problém, aby jeho človek odcestoval do Nemecka, Francúzska prípadne inde do zahraničia a preveril si záujemcov goodwill priamo na mieste. Ortodoxní komunisti a ich agenti vplyvu čoraz hlasnejšie vykrikujú, ţe do zahraničia sa vypredáva to čo oni vlastnými rukami vybudovali a ţe všetci, čo kedykoľvek pracovali v privatizačnom procese, sa podieľali na oţobračovaní národa.. Najhlasnejšie sa však často ozývajú práve tí, čo v ţivote nepreloţili kríţom slamy, nič nevybudovali a neukradli len to, čo bolo dobre prilepené, priklincované a priskrutkované. Sem tam sa taký pokrik vyuţíva na „vybavovanie osobných účtov“ a aţ príliš často z hlúposti. Ak sme sa však rozhodli odvrhnúť komunistický direktívny systém a prijať kapitalizmus, tak sme sa privatizácii vyhnúť nemohli a zahraničným investorom sa neubránime. Taká je pravda. Naše záujmy sme mohli a ešte stále môţeme, chrániť v privatizačných zmluvách. Fond národného majetku bol však koncom roka 1994 celkom vyňatý spod kurately ministerstva privatizácie a nadobudol takú samostatnosť, ţe mu uţ nikto (ani vláda) nemohol nič priamo prikázať a jeho privatizačné zmluvy zďaleka slovenské záujmy spoľahlivo nechránia. Toto sa nedá nijako napraviť ani z pozície poradcu prezidenta fondu, ani v rámci nejakého metodického riadenia. Myšlienka vytvorenia slovenskej kapitálotvornej vrstvy je v podstate dobrá a správna. Nesmie sa však realizovať spôsobom, ako keď istý štátny tajomník na rokovaní


vlády uviedol návrh na privatizáciu nemenovaného podniku takto: „Záujemca je hnutiu blízky a všetko, čo s tým súvisí. Preto navrhujem schváliť.“. Slovenská kapitálotvorná vrstva mohla vzniknúť napríklad aj z úspešných manaţérov privatizovaných podnikov, ktorí by boli na privatizácii osobne zainteresovaní. Nie však z (hnutiu, či strane blízkych) bielych koní. Kupónová privatizácia je moţno najviac kritizovaná privatizačná metóda. Kaţdý (teda aj ja) máme právo na svoj vlastný názor a je dobre ako svoj vlastný názor vôbec máme. Kupónovú privatizáciu som vţdy povaţoval a dodnes povaţujem za metódu privatizácie, v tom čase, veľmi vhodnú pre Slovensko. Po prvé preto, lebo táto metóda umožnila v krátkom čase sprivatizovať, alebo aspoň odštátniť obrovské množstvo majetku vo vlastníctve štátu, po druhé preto, lebo nevyžadovala hotový finančný kapitál a šetrila úverové zdroje, ktoré tak bolo možné využiť na rozvojové účely, po tretie preto, lebo to bola najtrasparentnejšia privatizačná metóda (stranícke centrály totiţ nerozhodovali, komu privatizovaný majetok pridelia), po štvrté preto, lebo umožnila vznik kapitálového trhu, takpovediac z ničoho a po piate preto, lebo to bola metóda umožňujúca skutočnú účasť radových občanov na privatizácii. Chcelo to len doplniť slovenský právny poriadok o zákonnú úpravu riadnej kontroly kapitálového trhu a o zákonnú úpravu ochrany minoritných akcionárov – to však patrilo do pôsobnosti rezortu financií. Odporcovia kupónovej privatizácie argumentujú neustále tými istými nezmyselnými argumentmi. Po zhodnotení ich argumentov nenachádzam ani dnes jediný, skutočne hodnotný argument proti kupónovej privatizácii. Škody, ktoré vznikli neskôr z dôvodu nedostatočnej kontroly kapitálového trhu nespôsobila kupónová privatizácia, ale orgány štátu, ktoré zanedbali svoju povinnosť vytvárať legislatívne prostredie chrániace záujmy tých, čo rešpektujú zákon. Odporcov tejto metódy moţno rozdeliť na dve skupiny. Do prvej skupiny patria tí, ktorí boli proti kupónke preto, lebo nerozumeli jej (treba povedať, ţe dosť zloţitému) mechanizmu a sú presvedčení, ţe všetko, čomu oni nerozumejú je zlé, prípadne zbytočné. Do druhej skupiny patria tí, ktorí síce veľmi dobre rozumejú celému mechanizmu kupónovej privatizácie, avšak na jej uskutočnení nemali záujem preto, lebo chceli ovládnuť privatizovaný majetok buď priamo sami, prípadne mali záujem na tom, aby tento majetok získali ich biele kone. Odporcovia kupónky „do nemoty“, ešte aj dnes, opakujú ten istý nezmysel o rozdrobenosti vlastníctva privatizovaného majetku ako dôsledku uplatnenia tejto privatizačnej metódy. Bolo to však inak. Privatizácia veľkých štátnych podnikov prebiehala zásadne v dvoch etapách. V prvej etape bol privatizovaný podnik zrušený bez likvidácie a jeho majetok prešiel na fond národného majetku, ktorý ho následne vloţil do novej akciovej spoločnosti. V niektorých prípadoch boli časti majetku privatizovaného štátneho podniku prevedené na obce. V absolútnej väčšine prípadov sa jediným vlastníkom privatizovaného majetku stala nová akciová spoločnosť, prípadne obec – tak akéţe rozdrobenie privatizovaného majetku? V druhej etape sa privatizovali akcie takto vzniknutých akciových spoločností. Musím dôrazne poukázať na skutočnosť, ţe akcionári nie sú spoluvlastníkmi akciových spoločností, ako to často tvrdia odporcovia kupónky. Akcionári vlastnia len akcie a vlastníkom majetku, ktorý do akciovej spoločnosti vloţil fond národného majetku je v celku, teda na 100%, táto akciová spoločnosť. Bolo skutočne chybou štátu, ţe dlho nebol schopný uzákoniť účinný dozor nad kapitálovým trhom a účinnú ochranu drobných akcionárov. Investičné privatizačné fondy by sa tak boli správali ináč a drobní akcionári by neboli tak ošklbaní, ako sa to


v mnohých prípadoch stalo. To však bola úloha ministerstva financií a tam sa s riešením vôbec neponáhľali, bez ohľadu na to ktorá vláda bola pri moci a ako sa volal minister financií. Nahradenie 2. vlny kupónovej privatizácie dlhopismi fondu národného majetku bolo rozhodnutím vlády, ktorá nastúpila po voľbách v roku 1994 a ak by neboli v tom čase prijaté aj dva zákony z oblasti privatizácie, ktoré ústavný súd vyhlásil za protiústavné a ak by boli prijaté opatrenia na kontrolu kapitálového dlhu /trhu ?/ a na ochranu minoritných akcionárov a najmä ak by sa privatizácia nerealizovala v duchu „obchodných záujmov“ hnutia, tak by som ani nič nenamietal. Do druhej vlny som pripravil majetok v celkovej hodnote 60,8 miliárd slovenských korún, pričom v čase nástupu tretej Mečiarovej vlády uţ začínalo predkolo druhej vlny. Som presvedčený, ţe ak by to nebolo uţ takto rozbehnuté, tak by občania nedostali nič, ani len tie dlhopisy fondu národného majetku. Mečiarova vláda síce pre občanov určila menej ako pôvodne plánovaných 60,8 miliárd slovenských korún, ale ľudia predsa len dostali aspoň niečo. Pred voľbami v roku 1998, vtedajšia opozícia tvrdo kritizovala privatizačnú prax tretej Mečiarovej vlády. Doslova masívny útok viedli (okrem denníka Slovenská Republika) aj slovenské mienkotvorné denníky. Tesne pred voľbami sa u vtedajšieho predsedu KDH uskutočnila porada, na ktorej sa politici, ktorí po voľbách zaujali rozhodujúce posty, dohodli konať „pragmaticky“ a ţiadnu nápravu privatizácie neuskutočniť. Vraj to uţ nejde, v konečnom dôsledku by sa tým vraj poškodila slovenská ekonomika a preto bude lepšie nechať veci tak, ako sú. Nuţ aj z ukradnutých tehál moţno postaviť dom a ak má niekto dostatočne silný ţalúdok, tak v takom dome môţe bez problémov ţiť. Myslím si však, ţe nie je v poriadku, ak je na takomto chápaní etiky postavená rozhodujúca časť národnej ekonomiky. Ale ako hovoria ţidovskí obchodníci „kšeft je kšeft“ a „lepší malý kšeft, ako veľká lopata“. Masívna privatizácia mala zmysel v 90. rokoch minulého storočia. Desať rokov však malo stačiť na to, aby sme vytvorili súkromný sektor, ktorý bude najsilnejším hráčom v hospodárskej súťaţi. Od roku 2000 uţ nebolo potrebné privatizovať všetko. Štát predsa na plnenie svojich úloh potrebuje aj nejaký majetok. Najmä bolo treba opatrne postupovať pri privatizácii elektrární, SPP, Transpetrolu, ţelezníc, letísk, prístavov a podobne. To, ţe vlády stále potrebovali peniaze z privatizácie na upchatie nejakých dier, ich neospravedlňuje. Napríklad oddlţenie bánk bolo síce potrebné, ale následné nakladanie s klasifikovanými pohľadávkami zo strany špecializovaných štátnych inštitúcií uţ tak celkom v poriadku nebolo. Nebola tam snaha o čo najlepšie speňaţenie pohľadávok (prípadne o ich kapitalizáciu), ale opäť sa robili „obchody“. Obdobne to bolo aj s oddlţovaním zdravotníctva. Akciovka Veriteľ bola záhadným subjektom, ktorého činnosť môţe byť ešte raz predmetom vyšetrovania. Na všetky tieto špásy boli pouţité výnosy z privatizácie. Takţe na rozvojové projekty sa opäť nedostalo. S prihliadnutím na všetko, čo sa v privatizácii stalo, ideálne by bolo, aby sa všetky politické subjekty postavili k veci otvorene a chlapsky si priznali svoj podiel na chybách a omyloch. Pokiaľ totiţ išlo len o chyby a omyly tak musím opakovať, ţe tie nerobí len ten, kto nerobí nič. A keďţe neverím tomu, ţe všetci členovia ktoréhokoľvek politického subjektu chceli v privatizácii apriori kradnúť a keďţe som tieţ presvedčený, ţe vţdy išlo len o jednotlivcov a záujmové skupiny, ktoré nereprezentovali celú členskú základňu, mali by sa politické strany od týchto ľudí dištancovať. Veď predsa neexistujú dobrí


a zlí zlodeji. Existujú len a len zlodeji. Slovo zlodej tu prirodzene pouţívam ako expresívny výraz pre ľudí, ktorí sa v privatizácii „nabalili“ v rozpore so zákonom. Síce neverím, ţe k takejto sebareflexii niekdy dôjde, ale bolo by to pekné, no nie? Nie som si istý, či sa v dohľadnej dobe podarí urobiť serióznu a objektívnu analýzu slovenskej privatizácie. Kaţdý ju totiţ vidí a chápe zo svojho zorného uhla, teda inak. Zrejme si budeme musieť ešte nejaký čas počkať. Existuje však jedna spoľahlivá metóda, ako si overiť, kto sa na transformácii spoločnosti „nabalil“. Táto metóda sa volá verifikácia. Stačí si porovnať to, čo sa hovorí so skutočnosťou. Ak sa niekto nekalým spôsobom obohatil, tak skôr, či neskôr to vidno na jeho ţivotnej úrovni. Jedna vec je totiţ istá – pokiaľ politik, či štátny úradník, alebo funkcionár fondu národného majetku svoju prácu robil poctivo a výlučne len za svoj plat, tak nemohol zbohatnúť takým závratným spôsobom, aby si mohol dovoliť kúpiť, či vybudovať ranč, vilu v cene niekoľkých desiatok miliónov slovenských korún, ani lietadlo, či niekoľko miliónové super auto a podobne. Ale nemali by sme tolerovať ani také prípady, ak niekto peniaze, ktoré obdrţal na presadzovanie národných záujmov, pouţije na svoj osobný prospech, napríklad na vybudovanie súkromného ateliéru. Toto si všímajme a hneď uvidíme, kto tu má na hlave maslo a komu by sme nemali veriť. JUDr. Milan Janičina, predseda Panslovanskej únie +++++++++++++++++++++++++++++ BOMBA NÁPAD Bomba nápad!!! Dajme našich seniorov do väzení a zločincov do domovov dôchodcov!!! Následkom toho: By naši seniori mali denne prístup k sprche, voľný čas, prechádzky, lieky, pravidelné zdravotné a stomatologické kontroly Mali by nárok na kolieskové kreslá atd. Dostávali by peniaze namiesto toho, aby za ubytovanie platili Mali by nárok na kamerový dohľad, v prípade choroby alebo nehody by sa im dostalo okamţitej pomoci Ich postele by boli dvakrát týţdenne prezliekané, ich bielizeň a oblečenie by im bolo pravidelne prané a ţehlené Kaţdých 20 minút by mali návštevu dozorcu a jedlo by dostávali aţ do izby Mali by osobitnú miestnosť, v ktorej by prijímali návštevy svojej rodiny Mali by prístup do kniţnice, telocvične, k fyzickej a psychickej terapii a taktieţ do bazénu a dokonca by mali právo na ďalšie bezplatné vzdelávanie


Na ich ţiadosť by im boli legálne bezplatne k dispozícii pyţamá, topánky, papuče a ďalšie pomôcky Mali by súkromné izby s vlastnou vonkajšou plochou obklopenou veľkorysou záhradou Kaţdý senior by mal právo na vlastný počítač, televíziu, rádio a neobmedzené telefonovanie Existovala by riaditeľská rada, ktorá by vypočula a riešila sťaţnosti a dohľad by musel dodrţiavať kódex správania Zločinci by dostávali väčšinou studené, v lepšom prípade vlaţné jedlo, boli by osamelí a bez dohľadu. Svetlá by sa im zhasínali o 20:00 hod., mali by nárok a jeden kúpeľ týţdenne (ak vôbec). Ţili by v malej izbičke a platili by za to 2.000,00 € mesačne, a to bez nádeje, ţe sa z toho dostanú ţiví! A konečne by bola spravodlivosť pre všetkých! Ak ti tento nápad nie je proti mysli, pošli ho ďalej, nech sa s ním oboznámi čo najviac ľudí. +++++++++++++++++++++++++++++ “Dnes uţ naozaj začnem!” - 4 motivačné tipy ako začať behať Snaţili ste sa uţ niekedy presvedčiť sami seba, ţe konečne začnete behávať a vydrţíte s tým? Ale o pár dní ste akosi stratili motiváciu a bolo po veľkom pláne… Chýba Vám motivácia, odhodlanie a vytrvalosť? Verte, ţe nie ste jediný. Keď si dočítate tento článok, určite budete dokonalo namotivovaní a začnete s behom moţno hneď dnes. Ponúkame Vám 4 základné a najdôleţitejšie motivačné tipy… 1. Kúpte si novú beţeckú výbavu Odporúčame beţecké tenisky, nohavice a tričko. Budete sa cítiť lepšie a pohodlnejšie - a hneď budete chcieť vyskúšať svoje nové športové vybavenie. 2. Nebehajte sama/sám Vţdy behajte s kamarátom alebo so skupinkou známych, je to oveľa zábavnejšie a uvoľňujúcejšie. Navyše keď vedľa Vás beţí viacero ľudí, budete mať väčšiu motiváciu vydrţať a drţať krok s nimi. Môţu Vás povzbudiť a posmeliť, aby ste sa nevzdávali a pokračovali ďalej v behu. Takto môţete zabehnúť oveľa viac ako samostatne. Ak však preferujete individuálne behanie, odporúčame počúvať pritom Vašu obľúbenú hudbu, ktorá Vám zabezpečí pravidelný rytmus a motiváciu. Aj čas Vám s pesničkami ubehne rýchlejšie.


3. Stanovte si svoje ciele Je mimoriadne dôleţité stanoviť si ciele, pretoţe tie úzko súvisia s motiváciou. Napríklad sa môţete rozhodnúť, ţe o rok sa chcete zúčastniť maratónu. To teda bude Vaším prvoradým cieľom – vyberte si uţ len dĺţku trate, na ktorú si chcete o rok trúfnuť - 10 km, 21 km alebo 42 km. 4. Vytvorte si stratégiu a plán Faktom je, ţe stratégiu a plán, ako dosiahnuť svoj cieľ, si môţete urobiť aţ po tom, ako si stanovíte konkrétny cieľ. Keď neviete, čo chcete, je logické, ţe nemôţete mať ani plán, ako to dosiahnuť. Mnohé športové štúdie dokázali, ţe ak má človek presný plán, podľa ktorého trénuje, motivácia mu vydrţí oveľa dlhšie. Keď si stanovíte ciele a spôsob, ako ich dosiahnuť, budete pri behaní vytrvalejší, zároveň sa zvýši Vaše sebavedomie a sebadisciplína. Platí to aj v prípade, ţe chcete drţať diétu alebo si zlepšiť postavu pomocou pravidelného cvičenia. Výhody behu • Budete sa celkovo lepšie cítiť a získate viac energie pre kaţdodenné aktivity. • Beh pomáha udrţiavať normálnu telesnú hmotnosť a zniţuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. • Beh takisto zmierňuje stres, upravuje krvný tlak a hladinu cholesterolu v krvi. Bezpečnostné opatrenia Musíte byť pripravení na to, ţe pri nesprávnom behaní alebo pri pouţívaní nevhodnej obuvi sa môţu objaviť rôzne nepredvídateľné zranenia. • Ak máte nadváhu, začnite najskôr chôdzou a pokračujte behom v intervaloch, ktoré budete striedať s chôdzou. Takto zabránite prílišnému tlaku na kĺby. • Kúpte si kvalitnú beţeckú obuv. • Ak máte problémy s kolenami, vyhnite sa beţaniu dolu kopcom. • Pred beţaním sa nezabudnite rozohriať a po behu zas robte strečové cviky. +++++++++++++++++++++++++++++ Najnebezpečnejšie krajiny sveta Ak sa chcete z dovolenky vrátiť ţivý a zdravý, vyhnite sa týmto 8 krajinám… Prečítajte si, ktorým krajinám sa treba radšej vyhnúť, aby ste si nepokazili dovolenku. Aj keď radi cestujete do exotických kútov sveta, sú miesta, ktoré treba obísť veľkým oblúkom – inak sa z dovolenky nemusíte vrátiť celý… Kongo Zoznam začneme krajinou Kongo alebo ak chcete Konţskou republikou. Počas vojny tu zomreli milióny ľudí, väčšina z nich na následky vojny ako je hlad alebo deportácia.


Hoci vojna uţ skončila, v tejto krajine aj naďalej vládne chaos. Nebezpečné sú aj susedné krajiny, kde sa stále rebeluje. To, ţe v krajine panuje chaos a nedodrţiavajú sa takmer ţiadne pravidlá, vyuţívajú mnohé vojenské skupiny z rôznych krajín a práve v Kongu hľadajú útočisko. Ţeny nemajú takmer ţiadne práva a často sú obeťami znásilnenia. Deti sú tu v úlohe obetí, ale aj vrahov, pretoţe odbojové skupiny ich vyuţívajú na preváţanie zbraní. Únosy, choroby… Táto krajina skutočne nie je vhodným miestom pre turistov, pretoţe ich často unášajú alebo zabíjajú rôzne paramilitárne skupiny. Šíria sa tieţ strašidelné príbehy o mučení, ktoré sa v tejto krajine deje. Ďalším faktom je, ţe chudoba spôsobuje v Kongu rôzne ťaţké choroby. Juţná Afrika Juţná Afrika sa nazýva aj “hlavným mestom znásilňovania”. Tento prívlastok hovorí za všetko – viete si určite predstaviť, aká “bezpečnosť” tu vládne. Takmer na dennom poriadku sú tu vraţdy a krádeţe - v tejto “branţdi” Juţná Afrika naozaj vyniká. Väčšina trestných činov sa odohráva v najchudobnejších častiach krajiny – turisti a návštevníci, ktorí sem zavítajú, musia byť vţdy sprevádzaní ozbrojenou stráţou. Nebezpečenstvo pri jazde autom Je veľká pravdepodobnosť, ţe na Vás niekto začne strieľať alebo ţe Vás okradnú, keď s autom zastavíte na červenej. Nezabudnite preto vţdy jazdiť so zamknutými dverami a keď zbadáte, ţe sa k Vášmu autu blíţi podozrivá skupinka ľudí, radšej prejdite na červenú! Naozaj to bude bezpečnejšie… Nebezpečenstvo HIV V tejto krajine je podľa oficiálnych prieskumov viac ako 10 miliónov ľudí nakazených vírusom HIV, preto určite neriskujte náhodný sex… Jemen Jemen je krajina, ktorá sa snaţí bojovať proti terorizmu a údajne rešpektuje ľudské práva. V praxi to však vyzerá celkom inak – štátna moc dokonca podporuje teroristov a ich násilné zásahy voči občanom. Mnohí totiţ vidia terorizmus ako jediný spôsob odporu voči krutej vláde. Ţiadne práva Jemen je známy neslobodou slova a represiami. Ţeny majú veľmi malé práva a vydávajú sa uţ v deviatich rokoch! Takmer všetky kmene, ţijúce v tejto krajine, sú ozbrojené a predstavujú väčšinu tamojšej populácie.


Noviny a médiá sú prísne cenzurované, štátne sily často odpočúvajú a ohrozujú zahraničných novinárov. Tí, ktorí navštívia túto krajinu, musia rátať s tým, ţe budú pod neţiaducim dozorom teroristických skupín a skorumpovaných vládnych úradníkov. Kolumbia Kolumbia je najväčším producentom kokaínu vo svete. Odhaduje sa, ţe produkuje aţ 75 percent svetových dávok. Fungujú tu silné mafiánske kartely, ktoré majú dosah aţ na najvyššie politické miesta. Kartely prispievajú k nárastu paramilitárnych skupín, ktoré zápasia s vládnymi silami. Stúpenci týchto skupín sú väčšinou veľmi agresívni a bojujú pod vplyvom na drog. Únosy Najväčšou hrozbou pre turistov v Kolumbii je riziko únosu. Únoscovia si takto vymáhajú vysoké výkupné a niekedy zajatcov aj zavraţdia… Hoci má táto krajina nádhernú prírodu, pobreţia a hory, ak chcete preţiť pokojnú dovolenku, radšej sa jej vyhnite! Afganistan Afganistan sa radí medzi krajiny, ktoré takmer nevedia, čo je to mier, preto niet divu, ţe patrí medzi najnebezpečnejšie na celom svete. V Afganistane sa bojuje uţ od roku 1970 začalo to sovietskou okupáciou, potom sa k moci dostalo hnutie Taliban a v roku 2001 bol Afganistan napadnutý Američanmi. Ţivot v neustálom strachu Obyvatelia Afganistanu nepoznajú nič iné, len ţivot v neustálom strachu a obavách, kedy ich niekto zastrelí alebo im pod nohami vybuchne bomba. V Afganistane sa nemôţe cítiť bezpečne nikto – bez ohľadu na krajinu, náboţenstvo či rasu. Únosy a zabíjanie sa týkajú všetkých. Ak vycestujete do tejto krajiny, rátajte s tým, ţe sa stanete terčom rôznych teroristických a kriminálnych skupín, ktoré zabíjajú pre peniaze alebo si chcú dokázať politickú moc tým, ţe zabíjajú cudzincov. Dovolenka v Afganistane? Nie a ešte raz: nie! Líbya Líbya je na zozname nebezpečných krajín sveta kvôli občianskej vojne, ktorá tam prebieha. Vojna a nepokoje s ňou súvisiace začali uţ 15. januára 2001, kedy sa prezident Kaddáfi snaţil potlačiť protesty. To viedlo k nepokojom v celej krajine a k vznikom bojov medzi Kaddáfiho stúpencami a povstalcami. Kaddáfi si dokonca najal cudzincov, aby vyvraţdili civilistov. Do občianskej vojny začali zasahovať západné sily, čo zvýšilo nepriateľstvo voči európskym a americkým občanom ţijúcim v Líbyi. Kaddáfi tieţ zaviedol cenzúru a blokáciu komunikácie. V niektorých oblastiach Líbye sa civilisti pouţívajú dokonca ako


ţivé ľudské štíty proti streľbe a bombardovaniu. Niektorí Európania, ktorí tam v čase najväčších nepokojov vycestovali na dovolenku, si museli doslova zaplatiť za to, aby sa mohli vrátiť naspäť domov. Irak Asi súhlasíte s tým, ţe Irak je na zozname nebezpečných krajín logicky a oprávnene, veď to, čo sa tam deje, je často témou v médiách. Zaujímavé je, ţe pred americkou okupáciou bola táto krajina pomerne bezpečná. Od tej doby však v Iraku vládne anarchia. Samovraţedné útoky či výbuchy áut sú tam na dennom poriadku, rovnako aj únosy a vraţdy. V Iraku boli unesení a zabití uţ mnohí cudzinci. Niektorí teroristi sa dokonca svojimi brutálnymi činmi chvália na internete. Obeťami pritom nebývajú len cudzinci, ale aj miestni obyvatelia. V uliciach Iraku moţno nájsť mnohé pozostatky ľudských tiel, na ktorých sú stopy mučenia a týrania. Teroristické skupiny, ktoré majú na svedomí únosy a týranie pracujú veľmi premyslene a efektívne, avšak sú tak perfektne utajené, ţe len málokedy sa dajú vystopovať. Irak je teda krajina, ktorú Vám v súčasnom stave rozhodne neodporúčame navštíviť – ani zadarmo! Somálsko Somálsko patrí medzi najnebezpečnejšie krajiny sveta uţ niekoľko storočí. Anarchia a chaos tu vládnu uţ od roku 1991, kedy odbojové skupiny vyvolali pád vlády. Nikto nemá nad ničím kontrolu V Somálsku medzi sebou neustále zápasia rôzne klany – všetky chcú získať vplyv, peniaze a kontrolu nad štátom. Piráti, únosy a vraţdy sú samozrejmosť Takmer ţiadna nákladná loď, ktorá sa plaví v blízkosti Somálska, nie je v bezpečí. Obsadzujú ich piráti, vyrabujú ich a unesú posádku (vo väčšine prípadov skončia členovia posádky mŕtvi). V poslednej dobe sa síce počet útokov pirátov zníţil (vďaka koaličným silám), ale stále je to ďaleko od stavu, ţe by sa lode mohli cítiť bezpečne. Somálsko je nepriateľské voči cudzincom, hlavne voči belochom Ak Vás v Somálsku unesú, s najväčšou pravdepodobnosťou to nepreţijete. Novinári alebo humanitní pracovníci tam takto prichádzajú o ţivot denne a to bezdôvodne. Hlavné mesto Mogadišo bývalo dokonca tak nebezpečné, ţe kaţdý somálsky prezident musel ţiť a vládnuť z iného, neďalekého mestečka. Keď to zhrnieme, táto krajina určite nepatrí medzi tie, kde by ste preţili peknú dovolenku a oddýchli si, preto sa jej radšej zďaleka vyhýbajte!


+++++++++++++++++++++++++++++ Oznam slovenskej pošty: „Od októbra sťahujeme z obehu známky s tvárami politikov. Dôvod: Národ nevie, ktorú stranu má opľuť.“ +++++++++++++++++++++++++++++ Nevysvetliteľná záhada : Dnes sa uţ ťaţko dozvieme, prečo Stano Radič urputne tajil svoje aforizmy pred svojou manţelkou. Keby tak nebolo, mohla sa z mnohých poučiť, mohla sa zbaviť svojho zdeformovaného, učiteľského pohľadu na svet a moţno by sme mali aj normálnu premiérku. Je potvrdené, ţe svojím priateľom Dzurindovi a Miklóšovi to neukázal preto, lebo chcel, aby jeho ţena bola premiérka. Ale prečo toto vykonal svojej ţene ??? AFORIZMY Stana Radiča : Krásnej ţene sme schopní odpustiť aj to, ţe je inteligentná. Koľko námahy dá naučiť mladých robiť tie isté chyby, aké robia dospelí! Keď mu došli náboje, povedal: Nič proti tebe nemám. Ak netrafíš klinec po hlave, dáš si po prstoch - ak trafíš, po prstoch ti dajú iní. Ľudí moţno presvedčiť o všetkom s výnimkou toho, aby sa o všetkom nedali presvedčiť. Kto uţ raz ochutnal sladké víno moci, ten uţ navţdy bude hlásať iba vodu. Vlk pozval baránka, aby mu oznámil, ţe ho zoţerie. V komuniké oznámili, ţe rokovali o otázkach zaujímajúcich obe strany. O tom, ţe to s demokraciou myslia váţne, svedčil aj počet popravených odporcov. Nerušte moje dobre informované kruhy! Nepriateľa si nepripúšťajte príliš k telu - mohli by ste sa spriateliť. V noci som sa zobudil zo strašného sna - snívalo sa mi, ţe ktosi so mnou ľudsky zaobchádzal.


Potrebujeme silnú armádu - aby sme sa ubránili pred tými, ktorí nechcú mať ţiadnu. Oslávili striebornú svadbu - 25 rokov spoločného pozerania televízie. Rekvalifikácia je, keď sa niekto naučí rozprávať o úplne inej práci ako predtým. Vţdy sa strašne nasmejem, keď počujem, ţe niekoho prepustili z väzenia na slobodu. Chcem do politiky. Zn.: ţalúdok mám. Zlodej hľadá nejakého policajta. Zn.: takto ma to uţ nebaví. Vrcholom diktatúry je, keď si uţ aj pacienti na psychiatrii dávajú pozor na jazyk. Mnohým ľuďom padlo bohatstvo z neba - len škoda, ţe rovno na hlavu. Tisíckrát opakovaná loţ sa stáva pravdou - kým sa nad ňou aspoň raz nezamyslíme. V tme kaţdý zásah mieri do čierneho. Aţ po dvoch fackách bol ochotný uznať, ţe ruka je ten najdokonalejší nástroj. Ţivotnému prostrediu by prospelo aj menej dymu z okiadzania. Kaţdé opakovanie je matkou múdrosti - s výnimkou opakovania hlúpostí. Jedine spoločnosť bez krýs je bez kríz. Tak spotvorili jeho myšlienky, ţe sa v hrobe obvracal. Jediné, čo je na politických ceremoniáloch čestné - je čestná stráţ. Predvolebná rozprávka: Tri zlaté hlasy deda Vševeda. Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, čo budeš písať. V politike je dôleţité skúmať, ale nepovedať. V láske zasa povedať, ale neskúmať. Ak partnera drţíte nakrátko, neudrţíte ho nadlho. Fyzikálny paradox: najrýchlejšie klesajú ľahké ţeny. Proti rozsudkom svedomia sa vţdy odvolávame k rozumu. O tom, aký samostatný je muţ, svedčí okrem iného aj to, ţe ho najskôr


privedú na svet, neskôr zavedú do školy, tam ho vyvedú z mnohých omylov, sem-tam ho niekto podvedie, keď má 18 rokov, predvedú ho pred komisiu, ktorá ho odvedie, po vojne ho jeho láska zvedie a navedie na sobáš. V práci s ním prevedú rozhovor a ak sa zle uvedie, vyvodia z toho dôsledky. V rodine to obyčajne nevedie k ničomu dobrému a tak ho súd nakoniec rozvedie. Vyčerpal som všetky moţnosti dokázať, ţe som človek - tak sa smejem. Na svet sa občas treba pozrieť očami človeka, ktorý práve spadol z mesiaca. Anamnéza: menovaný utrpel štrnásťnásobný priestrel hlavy. Porušenie mozgu nebolo zistené. História je veľká kniha, z ktorej kdekto beztrestne vytrháva strany. Ţiadne koleso nemalo toľko defektov, ako koleso dejín. Na smetisku dejín moţno nájsť nejeden poklad. Dejiny sa stanú objektívnymi aţ potom, keď sú uţ všetky ich objekty pod zemou. Záväzok, ţe sa zmení o 180 stupňov, splnil na 200 percent. Keby sa tak tí, čo stoja na čele, radšej postavili pevne na nohy! Bol to trpaslík s veľkým "T". Paradoxom doby je, ţe ľudia venujú viac energie na dorozumenie sa s inými civilizáciami ako medzi sebou. Absolútny anonym je prázdny list papiera v čistej obálke. Vysokoškolsky vzdelaný človek je ten, ktorý najskôr študuje to, čo nechcel, a potom robí to, čo neštudoval. Novodobý Kristus nevstal z mŕtvych, ale z ľahostajných. Najlepší spôsob propagácie náboţenstva je mlátiť ľudí tak, ţe vidia všetkých svätých. Pred bojom bol taký nervózny, ţe si musel zapáliť fajku mieru. Ak sa raz vyčerpá všetok papier, byrokrati tomu neuveria - pokiaľ to nedostanú na papieri. Sme rôzni - jeden sa pýta, odkiaľ ideme, druhý kam kráčame a tretí - na čom sme prišli.


Absolútny konzervatívec sa bojí pouţívať aj striedavý prúd. Najskôr mu sláva stúpla do hlavy, potom ho opustila - cítila sa tam strašne osamotená. Únik mozgov je smutný - horšie ale je, ţe po nich všade ostávajú prázdne hlavy. Strašne rád mám mysliacich ľudí - tí pri myslení obyčajne mlčia. Keď nepríde rozum k človeku, musí prísť človek k rozumu. Aţ po otrase mozgu prišiel na to, aké bolestivé je ním pohnúť. Do dejín sa stále častejšie zapisujú analfabeti. Keď opice videli, na čo sa premenili ich kolegyne, radšej s premenami prestali. Ak niekoho kritizujeme, akoby sme mu vŕtali zub - čím viacej ideme do hĺbky, tým pevnejšie sa drţí kresla. Hlúposť je ako meteorit - čím z väčšej výšky priletí, tým viac škody napácha. Je aţ neuveriteľné, aký chaos sa dá spôsobiť pouţitím takej vysoko organizovanej hmoty, akou je mozog. Svetový kongres byrokratov sa nepodarilo zvolať pre nepredstaviteľné administratívne ťaţkosti. Ak chcete dosiahnuť svoj vysnívaný cieľ, spite čo najmenej. Ak láska prechádza cez ţalúdok, môţe sa jej stať, ţe sa ocitne tam, kde aj ostatná potrava. Ţijeme v srdci Európy. Ale vyzerá to, akoby to srdce bolo práve po infarkte. Jeho obzor sa rozrástol. Kedysi si myslel, ţe je pupkom sveta - dnes je presvedčený, ţe je pupkom galaxie. Nebite ma po hlave. Poškodíte mi klobúk! Ľudia, ktorí sa vyhlasujú za chlebodarcov, majú na stole vţdy najviac mäsa. Inflácia najťaţšie postihla korunu tvorstva. Kacíri kedysi končili na hraniciach. Dnes končia za hranicami. Ľudia, mal som vás rád - spite!


Opakovanie je matkou múdrosti. Otca doteraz hľadajú kvôli alimentom. Demonštráciu rozohnali slzotvornými rečami. Po muţoch, ktorí sa neoţenia, sú pomenované ulice, námestia a školy. Po tých čo sa oţenia, zasa ich manţelky a deti. Človek si napodiv za symbol múdrosti zvolil sovu, ktorá celý deň sedí s vystrašenými očami na jednom mieste. Čím bol slávnejší, tým viac ľudí ho poznalo a tým menej on poznával sám seba. Šoky sú rôzne. Ale najhorší je zajtraj-šok. Keby tak trpezlivosť namiesto ruţí priniesla niečo poriadne! Keď ho kopla múza, vrátil jej to aj s úrokmi - napísal báseň. Usilujte sa, aby po vašej smrti nezavládla rovnaká radosť ako po vašom narodení. +++++++++++++++++++++++++++++ West Papua: A history of exploitation West Papua was taken over by Indonesia in 1969, and a legacy of oppression and environmental devastation has followed. NAJ Taylor Last Modified: 21 Sep 2011 20:29 http://english.aljazeera.net/indepth/opinion/2011/08/201182814172453998.html +++++++++++++++++++++++++++++

Socializmus verzus kapitalizmus po 20 rokoch [1]

Recommend Documents