Pedagogické prístupy pri riešení problémového správania detí z marginalizovanej rómskej komunity

Vzdelávací program:

INOVAČNÉ VZDELÁVANIE PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV ŠKÔL V OBLASTI INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA DETÍ Z MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

Názov záverečnej práce

Pedagogické prístupy pri riešení problémového správania detí z marginalizovanej rómskej komunity. Meno a priezvisko frekventanta:

Názov skupiny:

Eva Csillagová

MRK2_INV_BB_010

Pracovisko:

ZŠ s MŠ č.1547, Vlčany 925 84

Rok: 2015

Vo svojej už viacročnej pedagogickej činnosti sa čoraz častejšie stretávam s rozličnými podobami nežiaduceho alebo deformovaného správania detí predškolského veku. Do materskej školy prichádzajú deti z rôzneho rodinného prostredia, s rozdielnou dosiahnutou osobnostnou úrovňou. Každoročne narastá

počet detí pochádzajúcich zo znevýhodneného prostredia, u ktorých sa často prejavujú rôzne druhy problémového správania. Tie výrazne ovplyvňujú a narúšajú výchovno–vzdelávacie

pôsobenie

učiteľa,

brzdia

kontakty,

komunikáciu

a spôsobujú problémy aj pre samotné dieťa. Práca učiteľa je preto veľmi náročná, kladú sa naň vysoké nároky na jeho pedagogický prístup a znalosti, ako pristupovať k riešeniu a eliminácií problémového správania.

Problémové prejavy a poruchy správania sú negatívnym prejavom osobnosti a negatívnym javom v sociálnom prostredí, ktoré vyžaduje pedagogicky pozitívne riešenia (Lipnická,2014 ).

Problémové správanie dieťaťa má predovšetkým tieto negatívne znaky: •

neústupčivosť – dieťa sa usiluje dosiahnuť svoj cieľ za každých okolností bez ohľadu na iných

•

nepozornosť – dieťa prenáša pozornosť z jedného objektu na druhý, nie je schopné určitú činnosť vykonávať v postupnosti a trpezlivosti

•

neprispôsobivosť – ťažko sa prispôsobuje na nové prostredie a ľudí, vyvoláva emocionálne napätie, presadzuje sa na úkor iných

•

neposlušnosť – nerado sa podriaďuje určeným pravidlám, občas ich nerešpektuje, nie je schopné dodržiavať pravidelný režim

•

náladovosť – dieťa nemá rado zmeny, prekvapenia, často strieda nálady a rýchlo sa nechá vyviesť z emocionálnej rovnováhy, vytrvale plače, kričí, hnevá sa, ubližuje iným aj sebe

•

nevyspytateľnosť – nedajú sa u neho predvídať reakcie na podnety ani náhle zmeny v jeho správaní

•

neposednosť ako dôsledok hyperaktivity, nedokáže sústrediť pozornosť, ani ju udržať



Disociálne poruchy správania: problémy v adaptácií, predvádzanie sa, hnev, hyperaktivita, detské klamstvo, vzdorovitosť, agresivita, neuróza



Asociálne poruchy správania:

panovačnosť, agresivita, podceňovanie ostatných, opakované porušovanie pravidiel správania 

Antisociálne poruchy správania: krádeže, vandalizmus, sexuálne deviácie

U dieťaťa v predškolskom veku sa objavujú len disociálne poruchy správania, ktoré je však potrebné riešiť za aktívnej pomoci odborníkov a rodičov.

Vnútorné príčiny problémového správania - patogénne psychické činitele: autizmus, porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou - odchýlky stavby a funkcie nervovej sústavy – drobné poškodenia mozgu - porucha centrálnej nervovej sústavy - aktuálny zdravotný stav  Vonkajšie príčiny problémového správania - patologické rodinné prostredie: nevhodná rodinná výchova, rozvrátená rodina, citová tuposť rodiny, alkoholizmus, kriminalita, duševné choroby členov rodiny - podceňovanie podnetov dôležitých pre rozvoj osobnosti dieťaťa, ktoré spôsobujú jeho zanedbávanie - dlhodobé neuspokojovanie fyziologických potrieb dieťaťa - nevhodný pedagogický prístup učiteľa k dieťaťu 

Cieľom pedagogického diagnostikovania problémového správania dieťaťa je, aby si učiteľ odpovedal na niekoľko otázok:  Aké sú prejavy problémového správania ? (zamýšľa sa nad správaním dieťaťa, analyzuje jeho prejavy správania a konania).  Prečo sa dieťa správa problémovo ? ( diagnostikuje rozvoj osobnosti dieťaťa, za akých podmienok a kedy sa vyskytujú prejavy problémového správania ).  Ako je možné problémové správanie dieťaťa zmierniť, alebo odstrániť ? (hodnotí výsledky diagnostikovania, hľadá riešenia problematiky študovaním odbornej literatúry, radí sa s rodičmi, odbornými zamestnancami o vhodných postupoch a spôsoboch eliminovania problémového správania). Učiteľ diagnostikuje dieťa s problémovým správaním dlhodobo, poznáva silné i slabé stránky jeho osobnostného napredovania..Všetky poznatky využíva aj v spolupráci s rodičmi a odbornými zamestnancami vo výchovnom vedení a kultivovaní dieťaťa. Vhodnými metódami poznávania dieťaťa sú: Pozorovanie, rozhovor (učiteľ: dieťa, rodičia, odborní zamestnanci), dotazník pre rodičov, návštevy v rodinách .

Agresivita:  striedať pohyb so sústredenou prácou pre možnosť uvoľnenia nahromadenej energie  používať čo najviac pochvál, kooperujúcich aktivít, prosociálnych činností  voliť pre deti zmysluplné činnosti, primerané ich aktuálnej osobnostnej úrovni  vytvoriť pre dieťa prostredie, v ktorom bude cítiť, že mu chce učiteľ pomôcť situáciu riešiť, neodmietať dieťa, len jeho negatívny prejav správania  agresívnemu správaniu dieťaťa okamžite zabrániť, zdôvodňovaním počkať, kým negatívne city ustúpia  pri riešení agresivity sa vyjadrovať o konkrétnom momente, nevhodné správanie opísať a zdôvodniť dôsledky správania agresora, vypočuť si aj názor dieťaťa  posilňovať prosociálne správanie s využívaním zážitkových metód sociodramatických hier, hodnotením správania a konania, hraním rolí a pod.  vhodne využívať humor ako prostriedok riešenia a agresívneho správania  aktívne spolupracovať s rodinou a odbornými zamestnancami poradenských zariadení

Hnev a vzdorovitosť: 

pri prejavoch hnevu a vzdoru dieťaťa je veľmi dôležité, aby učiteľ ovládal svoj hnev a iné negatívne emócie, hnev dieťaťa neopätovať hnevom



pri prejavoch hnevu a vzdoru venovať dieťaťu pozornosť udržiavaním kontaktu očí alebo dotykom ruky na telo dieťaťa, aby cítilo záujem učiteľa riešiť jeho problém



nadviazať s dieťaťom rozhovor, pýtať sa, čo ho hnevá, čo potrebuje, čo ho trápi „aktívne dieťa počúvať“, zisťovať aké dôvody, city a pocity sa skrývajú za správaním dieťaťa



trpezlivo počkať, kým hnev a vzdor odznie, vysvetliť dieťaťu, že svoje názory môže riešiť aj iným miernejším spôsobom



hnev a vzdor netrestať, ale ani nesľubovať isté výhody, ak sa už nebude hnevať a vzdorovať

Hyperaktivita:  pri riešení symptómov zachovať pokoj, byť trpezlivý a optimistický  vytvárať priateľský a pozitívny vzťah s dieťaťom a rodičmi, prejavovať mu náklonnosť, dotyk, objatie, individuálne k dieťaťu pristupovať  vyhýbať sa direktívnemu prístupu  byť dôsledný a obozretný  dbať, aby dieťa poznalo a rešpektovalo pravidlá správania v triede,  dieťa zámerne učiť, len vtedy keď je sústredené  pozitívne hodnotiť každý pokrok v učení a správaní, poskytovať dieťaťu spätnú väzbu  využívať premyslene motivačné prostriedky – povzbudenie, pochvalu, pochvalu dieťaťa pred rodičmi, udelenie výhody  vytvárať vhodné podmienky na pohybové aktivity  tresty a materiálne odmeny nevyužívať, nie sú účinné

Klamstvo: 

klamstvo riešiť objektívne, vysvetliť dieťaťu, že klamstvo je zbytočné a veci nerieši



pri prejavoch klamstva dieťa nezavrhovať, získavať objektívne príčiny prečo klamalo



vysvetliť dieťaťu dôsledky klamstva (pri porušovaní práv druhých)



pozitívne hodnotiť jeho priznanie sa ku klamstvu

Predvádzane sa: 

na nežiaduce prejavy nereagovať pozornosťou, smiechom, trestom

 vysvetliť

dieťaťu, že jeho správanie nie je vhodné, ale viesť ho k tomu, aby pochopilo, že i bez „šaškovania“ bude rešpektovaný v kolektíve detí



posilňovať neproblémové správanie uznaním, oceňovaním a poskytovaním určitých výhod

K úspešnej prevencií a náprave problémového správania detí, by učiteľ mal:  



prejaviť lásku všetkým deťom, neodsudzovať ich, emocionálne nezraňovať akceptovať dieťa také aké je a snažiť sa mu pomáhať pri riešení problémového správania, posilňovať jeho sebavedomie neriešiť samostatne vážne problémy, ale úzko spolupracovať s rodičmi, nadväzovať aktívnu spoluprácu s rodinou, podávať im relevantné informácie o prejavoch detí, poznávať rodinné prostredie



trpezlivo s dieťaťom komunikovať o jeho problémovom správaní a jeho príčinách



riešiť pokojne nežiaduce prejavy správania dieťaťa



poskytovať dostatok času na spontánnu hru a pohyb



zamýšľať sa nad vlastným edukačným pôsobením a jeho účinkami na dieťa



 





zamýšľať sa, či nerobí niekde chybu, ktorá je spúšťačom problémového správania vytvárať pozitívnu sociálnu a edukačnú klímu triedy individuálne k dieťaťu pristupovať, povzbudzovať, stimulovať, vyjadrovať nádej, že sa mu činnosť podarí, uskutočňovať stimulačné činnosti využívať adekvátne metódy a prostriedky ( hru, zážitkové učenie, kooperatívnu výučbu, metódu induktívnej disciplíny...) intenzívne spolupracovať s odbornými zamestnancami ( pediatrom ,špeciálnym pedagógom, psychológom, logopédom )



výchovno – vzdelávaciu činnosť s deťmi z marginalizovaných rómskych komunít uskutočňovať za aktívnej pomoci pedagogického asistenta v triede



vytvárať individuálne podmienky výchovy a vzdelávania pre deti z marginalizovaných rómskych komunít

Použité bibliografické odkazy: Lipnická,M. 2014. Dieťa s problémovým správaním v materskej škole. Bratislava: Metodicko – pedagogické centrum, 2014, 49 s. ISBN 978-80-8052-677-1 Majzlanová,K. 1998. Poruchy správania u detí predškolského veku. Bratislava: Humanitas,1998.114 s. ISBN 80-967890-4-X

Ďakujem za pozornosť

Ďakujem za pozornosť Ďakujem za pozornosť