Mária Hozová RAZ BUDEM ŽIAKOM ROZVÍJANIE KOMUNIKAČNÝCH ZRUČNOSTÍ DIEŤAŤA Z MARGINALIZOVANEJ RÓMSKEJ KOMUNITY

Metodicko – pedagogické centrum Národný projekt INKLUZÍVNY MODEL VZDELÁVANIA NA PREDPRIMÁRNOM STUPNI ŠKOLSKEJ SÚSTAVY

Mária Hozová RAZ BUDEM ŽIAKOM ROZVÍJANIE KOMUNIKAČNÝCH ZRUČNOSTÍ DIEŤAŤA Z MARGINALIZOVANEJ RÓMSKEJ KOMUNITY

2015

Vydavateľ:

Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 850 01 Bratislava

Autor UZ: Kontakt na autora UZ:

Mária Hozová ZŠ s MŠ Nálepkovo [email protected]

Názov:

Rok vytvorenia:

Raz budem žiakom. Rozvíjanie komunikačných zručností dieťaťa z marginalizovanej rómskej komunity 2015

Oponentský posudok vypracoval:

doc. PaedDr. Eva Dolinská, PhD.

ISBN 978-80-565-1298-2 Tento učebný zdroj bol vytvorený z prostriedkov projektu Inkluzívny model vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie. Text neprešiel jazykovou a grafickou úpravou.

OBSAH Úvod

4

1 Komunikácia v prostredí materskej školy a rómske dieťa

5

1. 1 Komunikatívne kompetencie dieťaťa

6

1. 2 Metódy rozvíjania komunikačných zručností

7

2 Popis edukačných aktivít

9

3 Hry na rozvíjanie úrovne fonematického vnímania

22

Záver

23

Zoznam bibliografických odkazov

24

ÚVOD Každý človek, ktorý sa chce uplatniť v súčasnej spoločnosti, sa musí po celý život učiť. „Dieťa sa učí rozprávať pri kontakte s inými ľuďmi – počúvaním, napodobňovaním a odpovedaním. Základy správnej výslovnosti a rozvoja reči dieťaťa sa vytvárajú u rómskych detí hlavne v predškolskom veku, preto je veľmi dôležité venovať tejto oblasti mimoriadnu pozornosť“. Aj naša materská škola venuje tejto oblasti zvýšenú pozornosť. Pomocou edukačných aktivít vedieme dieťa k tomu, aby vedelo zreteľne a správne vyslovovať a aj „sluchom rozlišovať všetky hlásky“. Vedieme ich k správnemu tvoreniu viet, správnemu používaniu predložiek, aby malo dostatočne veľkú slovnú zásobu. (bližšie Encyklopédia predškoláka, 2013, s. 64). Jedným z najdôležitejších úloh pri učení predškoláka štátnemu jazyku je aj rozvoj plynulej reči. Z tohto dôvodu zaraďujeme také aktivity, aby dieťa vedelo samostatne opísať hračku, predmet alebo obrázok, rozprávalo nielen čo je na obrázku, ale aby vedelo opísať udalosti, aby vedelo odpovedať na otázky, ale ich aj klásť. Edukačnými aktivitami vedieme deti k reprodukovaniu, prerozprávaniu umeleckého textu, aby málo záujem o knihy, časopisy, aby rozlišovali niektoré písmená, číslice. V kolektíve pedagogickí zamestnanci edukačnými aktivitami vedú rómske dieťa k aktívnemu rozprávaniu a hlavne opakovaniu slov, básničiek a k čitateľskej gramotnosti. Nakoľko naša materská škola má vo svojom ŠKVP „Poď sa k nám hrať, seba a svet poznávať“ zameranie na postoje k prírode, zaraďujeme aktivity na rozvíjanie jazyka a komunikatívnych kompetencii k danej téme – o prírode, aby chápalo, aký je svet, ktorý ho obklopuje, aby si už malé dieťa uvedomilo, že prírodu treba chrániť. Našimi aktivitami napr. Janko Zvedavko na návšteve v škôlke, Janko Zvedavko v lese, Čo do prírody patrí a čo nie, Už to viem, Začarovaná lopta, Košíček, čo v sebe máš, Snehové vločky, Premeny roka, Nájdi knihu, Strom,...sa zameriame na popis obrázkov, tvorbu viet, rozhovor podľa obrázkov, rozvíjanie slovnej zásoby atď. Okrem týchto aktivít zameraných na prírodu ponúkame aktivity na rozvoj osobnosti dieťaťa z MRK a to na rozvoj grafomotorických zručnosti a na zdravý spôsob života

a ochranu zdravia. Ide o aktivity Na

obchod, Čo zúbkom škodí a čo prospieva, Čo zúbku prospieva a čo škodí, Dedkova záhrada,... Našimi edukačnými aktivitami chceme prispieť k príprave deti z MRK na primárne vzdelávanie, na získanie potrebných poznatkov, praktických skúsenosti, ale hlavne na vhodnú komunikáciu

4

1 KOMUNIKÁCIA V PROSTREDÍ MATERSKEJ ŠKOLY A RÓMSKE DIEŤA „Materská škola zohráva významnú úlohu pri podporovaní vývinu reči“ každého dieťaťa, teda aj dieťaťa z MRK. „Dôležitú úlohu zohráva učiteľka ako rečový vzor pre dieťa a aj ako cieľavedomý podporovateľ rečového prejavu a vývinu dieťaťa“. Obdobie predškolského veku má v rozvíjaní reči dominantné postavenie. V tomto období nastáva „u dieťaťa prudký vývin reči a jeho kvalitatívne a kvantitatívne zdokonaľovanie. Hovoríme, že u detí predškolského veku sa začínajú utvárať počiatky gramotnosti. Základným prostriedkom tohto procesu je komunikácia dieťaťa, jeho každodenný kontakt s hovorenou a písanou rečou. Pre ďalší vývin dieťaťa je dôležité, aby mu učiteľka pomáhala vytvárať pozitívny seba obraz, aby sa dieťa učilo vidieť seba ako budúceho čitateľa, rečníka i pisateľa“. (Krok za krokom, 1999, s. 87). Rozvíjanie reči prináša aj mnohé problémy. Ide o problémy v komunikácii ako napr. motorická neobratnosť rečových orgánov, nedostatky vo fonematickom vnímaní a diferencovaní hlások, komunikácia v inom, než v štátnom jazyku, nízka úroveň slovnej zásoby a vyjadrovania sa aj v materinskom jazyku. V materskej škole pod odborným pedagogickým vedením, nenásilnou a pre deti pútavou a zaujímavou činnosťou odovzdávame množstvo podnetov, ktoré pozitívne ovplyvňujú okrem iného aj jazykovú kultúru detí. V Zborníku hier a cvičení zameraných na rozvíjanie komunikačných kompetencií detí predškolského veku sa uvádza, že „pre dieťa predškolského veku je najprirodzenejšou aktivitou hra“. (Srnková, 2010, s.7). Je veľa hier a činností, ktoré využívame v priebehu dňa, alebo

prostredníctvom

cielených

edukačných

aktivít

zameraných

na

rozvíjanie

komunikačných kompetencií detí. Tieto sú v súlade s požiadavkami Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie a tiež v súlade s Školským vzdelávacím programom v našej materskej škole s názvom „Poď sa k nám hrať, seba a svet spoznávať“. Prostredníctvom správne zvolenej literatúry pre deti, vhodných materiálov a pomôcok rozvíjame komunikačnú gramotnosť a vytvárame predpoklady pre aktívne používanie a obohacovanie štátneho jazyka. Na základe poznania jednotlivých detí (diagnostikovania) ich vedieme k práci s knihou, k výberu knihy, vymýšľaniu a diktovaniu príbehov, rozprávok, orientovaniu sa v knižnici v triede a pod. V triede vytvárame centrum na „záujem deti o písané slovo. Obsahuje priestor na písanie, tvorbu kníh, miesto na počúvanie“. (Krok za krokom, 1999, s. 89). Časté skúsenosti dieťaťa s hovoreným a písaným slovom mu pomáha vytvárať si vlastné poznanie toho, čo znamená byť gramotný. Komunikáciu, zodpovedajúcu 5

konvenciám spoločnosti, osvojenie si správneho štátneho jazyka a obohacovanie slovnej zásoby sú ľahšie, ak to uskutočňujeme prostredníctvom prirodzených činnosti ako sú: rozličné hry so slovami, hry na telefón, dramatické hry, rozhovory s deťmi, rozprávanie, spievanie, hry s bábkou, prstové hry, rytmické hry,... Spomínanými aktivitami vedieme deti k nadobúdaniu jazykových a komunikačných zručnosti. Komunikačné zručnosti nadobúdajú aj v cielených edukačných aktivitách. Podnetným prostredím materskej školy, organizačným a obsahovým usporiadaním dňa tiež prispievame k rozvoju komunikačných zručnosti u detí. Pri rozvíjaní reči u detí z MRK dbáme na dodržiavanie princípu aktívnosti každého dieťaťa, na princíp postupnosti(od hračiek cez slovné inštrukcie) a na používanie vhodných možných postupov. Postupy môžu byť mnohoraké. Závisia od nášho pedagogického umenia, taktu, prístupu a našej skúsenosti, od situácie v triede. Ukazujeme dieťaťu cestu k správnej odpovedi, ako sa má správne logicky vyjadrovať. Teda vedieme ho k obohacovaniu slovnej zásoby, k súvislému slovnému prejavu, jeho gramatickej a správnej výslovnosti. To dosiahneme len tým, ak bude dieťa z MRK čo najaktívnejšie, ak bude čo najviac hovoriť. 1. 1 KOMUNIKATÍVNE KOMPETENCIE DIEŤAŤA V Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie (ďalej len ŠVP) v kapitole „Profil absolventa“ sa uvádza, že „absolvent predprimárného vzdelávania má byť pripravený na vstup do primárneho vzdelávania v základnej škole a na ďalší aktívny život v spoločnosti prostredníctvom zvládnutia kompetencii(spôsobilostí)“.(ŠVP, 2008, s. 7). V materskej škole sa rozvíjajú tieto kompetencie (spôsobilosti): psychomotorické, osobnostné, sociálne, komunikatívne, kognitívne, učebné, informačné. Veľký dôraz pri inklúzii detí z MRK kladieme práve na zvládnutie komunikatívnych kompetencii. Dieťa by malo viesť monológ, nadväzovať a viesť dialóg a rozhovor

s

deťmi i dospelými. Malo by vyjadrovať a komunikovať svoje myšlienky a názory. Vedieme ho k aktívnemu počúvaniu informácii z médií. Malo by reprodukovať oznamy, texty, komunikovať osvojené poznatky a malo by prejavovať predčitateľskú gramotnosť. Taktiež by malo chápať a rozlišovať, že niektorí ľudia sa dorozumievajú aj inými jazykmi. V komunikácii s deťmi sa snažíme správať prirodzene na rozvíjanie komunikatívnych kompetencii každého dieťaťa. Znamená to, že dobre poznáme svoje znalosti, vedomosti, skúsenosti, svoj vzhľad, svoj imidž, skrátka predstavujeme určitý vzor pre dieťa/deti vo verbálnej i neverbálnej komunikácii. Ako učiteľky v materskej škole by sme mali komunikovať zrozumiteľne a jasne, gramaticky a štylisticky správne. Uplatňujeme partnerský 6

vzťah vo verbálnej komunikácii, udržiavame zrakový kontakt, primerané tempo, intenzitu hlasu a zachovávame gramatickú správnosť. Využívame formálnu i neformálnu komunikáciu. Hovoriaceho v komunikácii sústredene počúvame a informácie prijímame bez hodnotiacich pozícii. Na každého si vymedzujeme dostatočný časový priestor. Okrem rozvíjania komunikácie u detí sa snažíme komunikovať aj s rodičmi/zákonnými zástupcami na báze prirodzeného dôveryhodného partnerského vzťahu. Využívame hlavne osobný kontakt formou rozhovorov, konzultácií, besied, posedení, spoločných kultúrnych a športových aktivít, dní otvorených dverí atď. Písomnú formu využívame na informovanie prostredníctvom oznamov, násteniek, pútačov. Súčasťou komunikácie má byť naša tvorivosť. Tvorivá komunikácia znamená pochopiť stanovisko druhého – počúvať ho. Znamená tiež vytvárať priaznivú atmosféru, vyjadrovať porozumenie, povzbudzovať, vyslovovať dôveru, motivovať detskú osobnú zainteresovanosť. Tvorivá komunikácia znamená aj neponižovanie, neobviňovanie, neurážanie. Znamená neukazovať naše vnútorné negatívne pocity najavo. A hlavne znamená pochváliť, vyzdvihnúť, prejaviť záujem, odmeniť a veriť v schopnosti každého dieťaťa pri získavaní komunikatívnych kompetencii. 1. 2 METÓDY ROZVÍJANIA KOMUNIKAČNÝCH ZRUČNOSTÍ Dieťa poznáva jazyk (materinský, štátny) postupne ako systém zvukových, grafických a pohybových kódov, ktoré označujú významy, javy a vzťahy v prostredí, kde žije. Získava jazykové skúsenosti a schopnosti, ktoré mu umožňujú myslieť, komunikovať, riešiť problémy, triediť svet do kategórii, poznávať väzby súčasti života atď. Jazykom ovládajú hodnoty, tradície, postoje a poznatky o svete, kde žijú. Jazyková gramotnosť sa rozvíja prostredníctvom rôznych metód. Hlavnou metódou je hra, ktorú musíme vhodne voliť podľa jazykových a komunikačných schopností detí, napr. hry na rozvíjanie motoriky rečových orgánov – hra na zvieratká (napodobňovanie zvukov zvierat,...), „hry na zisťovanie sluchového vnímania – hra Na telefón, Šeptaná, Medvedík zobuď sa, Čo sa rýmuje, Hádaj kto som,...“( Srnková, 2010, s. 15-18)). V našej materskej škole sa nám osvedčujú zvukovo – pohybové hry, hry so spevom, dramatizujúce hry. Sú zamerané na zvukovú stránku reči, napodobňovanie počutých zvukov, slov, viet. Deti majú radi hru „Kováč a kôň“. Ide o hru vo dvojici, preto sa musia deti rozdeliť do dvoch skupín a to na kováčov a kone. „Dvojice urobia tak, že jedno dieťa bude mať jedného koňa. Deti, ktoré sú kováčmi si kľaknú na jedno koleno. Deti, ktoré sú koníkmi sa postavia a jednu nohu zanožia na koleno kováča, Kováči znázorňujú podkúvanie koňa a 7

pritom rytmizujú na slabiky text riekanky. Mladšie deti hovoria: „Tuto kujem, tuto kujem, tu iskričky skáču.“ Staršie majú náročnejší text: „Kujem, kujem podkovičku, koníčkovi na nožičku, tuto kujem podkúvam, klince k tomu zhľadúvam“. Po skončení podkúvania napodobňujú cval koní. Potom si úlohy vymenia“. (Srnková, 2010, s. 20). Okrem hier zameraných na reč využívame tiež slovné metódy ako je opis obrázkov, predmetov, javov a činností, tematické rozhovory. Na rozvoj predčitateľskej gramotnosti využívame metódy, ktoré sú rozpísané v Metodike predprimárného vzdelávania v časti „Rozvíjanie gramotnosti dieťaťa predškolského veku“. Ide o metódu lona – deťom predložíme „ čítanie z „veľkých kníh“, kde sa spája text s obrázkom. Dieťa sleduje smer čítania zľava doprava, zhora nadol, riadky, začiatok i koniec textu“. Metóda ranný odkaz – ide o metódu, kde „učiteľka píše pred deťmi krátke vety, ktoré vyplynuli z momentálnej situácie, zážitku, rozhovoru, plánovania činnosti a pod. Deti pozorujú väzby hovorenej a písanej reči. Metóda kalendár slúži okrem pozorovania a následného zaznamenávania rôznych podôb počasia aj na oboznamovanie deti so striedaním dní v týždni, mesiacov a období cez rok. Pravidelným aplikovaním metódy deti registrujú tvary slov v spojení s ich významom“. (Lipnická, 2011, s. 77). Okrem spomenutých metód na rozvoj predčitateľskej gramotnosti v našej materskej škole využívame tieto: metódu tvorby kníh a časopisov metódu tzv. prediktabilných kníh, metódu maľovaného čítania, metódu tvorby pojmovej mapy, metódu tvorby pravidiel. Menej využívame tieto metódy: metódu písania denníkov, metódu písania pre rodičov a metódu tvorby triedneho časopisu. Všetky spomínané metódy nájdeme v Metodike predprimárného vzdelávania (2011, s. 77-79). Okrem vhodných metód využívame prostredie podporujúce predčitateľskú gramotnosť a to tým, že označujeme predmety, veci menovkami detí alebo ich skutočnými názvami. Aktualizujeme pravidlá triedy, tabule, nástenky s rôznymi informáciami. Sprostredkúvame deťom detské časopisy, knihy rôznych žánrov. Vytvárame priestor triedy na písanie textov a pomôcky na tvorbu kníh, aby ich mohli podľa záujmu kedykoľvek využívať.

8

2 POPIS EDUKAČNÝCH AKTIVÍT Edukačnými aktivitami rozvíjame u detí komunikačné kompetencie. Prispievajú k rozvoju hovorenej podoby jazyka a komunikácie – rozvíjajú slovnú zásobu, súvislé vyjadrovanie, gramaticky správne používanie štátneho jazyka. Sú bohatým zdrojom poznatkov, vedomostí a skúseností zameraných na tematické okruhy Ja som, Ľudia, Kultúra a Príroda v hovorenej i písanej reči. Jednotlivé aktivity učiteľky našej materskej školy čerpali z vlastných zásobníkov, ako aj z dištančných prác a záverečných prezentácií k inovačnému vzdelávaniu pedagogických zamestnancov škôl v oblasti inkluzívneho vzdelávania detí marginalizovaných rómskych komunít. JANKO ZVEDAVKO NA NÁVŠTEVE V MATERSKEJ ŠKOLE Tematický okruh: Ja som Vzdelávacia oblasť: kognitívna Obsahový štandard: Meno a priezvisko dieťaťa / kontakt v komunikácii Výkonový štandard: predstaviť sa menom a priezviskom / nadviazať verbálny

a

neverbálny kontakt s inými deťmi a dospelými Výchovno-vzdelávací cieľ: samostatne nadviazať verbálny a neverbálny kontakt

s

inými deťmi predstavovaním seba a svojho kamaráta Pomôcky: maňuška Janka Zvedavka Realizácia: Motivácia – deti sa hrajú voľne v triede. Prichádza učiteľka s maňuškou Janka Zvedavka, ktorý je smutný, zamyslený. Vyjadruje to ťažkým vzdychaním a pritom si hovorí: „Ja som Janko Zvedavko, zvedavý som na všetko. Môj kamarát je dobrý a volá sa...“ „Ako sa len volá? Kam som to len prišiel? (zbadá deti a zastane) Priebeh: deti vedú rozhovor s Jankom Zvedavkom, ktorý sa ich pýta: „Vy ste kto? Som v materskej škole medzi deťmi?“ (odpoveď detí) Janko Zvedavko znova s deťmi nadviaže rozhovor: „moja mamka ma učila, že keď niekam prídem, mám sa pozdraviť. Tak dobrý deň, deti“ (odpoveď detí). Janko Zvedavko má znovu smutný výraz tváre a deťom hovorí: „Deti, viete, čo sa mi stalo? Mám dobrého kamaráta a zabudol som jeho meno. Nepomôžete mi. Povedzte mi svoje mená, či náhodou nemáte rovnaké a ja vám zatiaľ poviem básničku: „Ja som Janko Zvedavko, zvedavý som na všetko. Chodím sem a chodím tam, kamarátov si hľadám, Môj kamarát ten je dobrý a volá sa ...“ Deti hovoria svoje mená a spontánne sa sústreďujú okolo Janka Zvedavka. Ten krúti hlavou a dáva 9

najavo, že jeho kamarát sa tak nevolá. Odpovedá deťom, že našiel v škôlke veľa nových kamarátov a veľa nových mien. „Poviete mi ich ešte raz?“ Zvedavko chodí pomedzi deti a dotykom na rameno im dáva znamenie, že dieťa môže hovoriť. Keď všetky deti povedia svoje meno, Janko im hovorí: A teraz ja zopakujem ešte raz vaše mená. Ja som Janko Zvedavko, zvedavý som na všetko. Môj kamarát zo škôlky, ten sa volá ….“ pomenuje všetky deti a zrazu veselo zvolá: „Hurá, hurá, už to mám, už som si spomenul aj na meno kamaráta. Povie deťom báseň: „Ja som Janko Zvedavko, zvedavý som na všetko. Chodím sem a chodím tam, kamaráta si hľadám. Môj kamarát ten je dobrý a volá sa Jožko Múdry.“ Janko naradostený uteká preč, ale naraz ostane stáť a povie: „Vy ste mi povedali svoje mená, ale keď prídem nabudúce, poviete mi meno svojho dobrého kamaráta. Určite ich budete vedieť, nie ako ja. Tak dovidenia, deti! Už utekám za mojím kamarátom a znovu si hovorí báseň: „Ja som Janko Zvedavko, zvedavý som na všetko. Chodím sem a chodím tam, kamarátov si hľadám. Môj kamarát ten je dobrý a volá sa Jožko Múdry. Ja k vám ešte prídem.“ Deti sa so Zvedavkom rozlúčia. Obmena: ak už deti poznajú svoje mená, pridávame aj priezviska a mená iných kamarátov. Záver: Vyučujúca motivuje deti k rozhovoru o tom, čo prežili a čo sa stalo v škôlke. Pochváli deti, že vedeli správne povedať svoje mená. Posmelí tých, ktorí nevedeli, že sa to naučia kým príde Janko Zvedavko znova na návštevu.

JANKO ZVEDAVKO V LESE Tematický okruh: Príroda/Ja som Vzdelávacia oblasť: kognitívna/ sociálno-emocionálna Obsahový štandard: Živá a neživá príroda/Spisovná reč Výkonový štandard: - poznať, rozlíšiť zložky živej a neživej prírody - uplatňovať spisovnú podobu materinského jazyka Výchovno-vzdelávací cieľ: rozvíjať spisovnú reč prostredníctvom poznávania, rozlišovania živej a neživej prírody Pomôcky: názorný obrázkový materiál, didaktická pomôcka Poznávanie, baliaci papier, nožnice, lepidlo, pomôcka Bee Bot, podložka, maňuška, magnetická tabuľa Realizácia: Motivácia: Medzi deti sediace v kruhu prichádza maňuška Janko Zvedavko, ktorý začne rozhovor s deťmi o tom, čo sa v predošlých dňoch a obdobiach dozvedeli, naučili o lese, čo sme v ňom pozorovali. Janko Zvedavko sa pýta: „Deti počuli ste už také slovo – ŽIVÁ A 10

NEŽIVÁ PRÍRODA? Ja som vám taký zvedavý a neviem to . Vy to viete? (odpoveď deti). Potom naviaže rozhovor s maňuškou vyučujúca: „Ja ti vysvetlím Zvedavko a aj vám deti, čo patrí a nepatrí do živej a neživej prírody.“ Na magnetickej tabuli sú rôzne obrázky tvoriace živú a neživú prírodu. Deti opisujú jednotlivé obrázky (sú tam lesné zvieratá, stromy, kamene, huby, kvety, vtáky, kríky, piesok, listy, voda). Po ukončení dialógu vysvetlím dané pojmy. „Živá príroda - sem patrí všetko, čo je živé, čo sa pohybuje, rastie – zvieratá, vtáky, voda, stromy, kvety, hmyz. Neživá – kamene, štrk, zemina, kôra - to čo sa nepohybuje, leží na mieste, nerastie. Po ukončení vysvetlenia vyzveme deti na spoluprácu – predložíme deťom návrhy aktivít na danú tému. Deti majú možnosť rozhodnúť sa, ktoré z ponúkaných aktivít budú realizovať. Aktivita č. 1 – deti tvoria pojmovú mapu – ŽIVÁ PRÍRODA (nápis napísaný

v

prostriedku papiera) – vystrihujú obrázky k danému pojmu a lepia ich. Aktivita č. 2 – deti tvoria pojmovú mapu – NEŽIVÁ PRÍRODA – taktiež vyhľadávajú, vystrihujú a lepia dané obrázky Aktivita č. 3 – deti manipulujú s robotickou pomôckou podľa pokynov učiteľky a vyhľadávajú zložky živej a neživej súčasti prírody Po splnení úloh jednotlivých aktivít detí slovne hodnotia, čo robili, čo ich najviac zaujalo. Po ukončení hodnotenia sa Janko Zvedavko rozlúči s deťmi a vyučujúcou a poďakuje sa za získané poznatky. Záver: edukačnú činnosť zhodnotí aj vyučujúca, pochváli deti za ich snaživosť, reč. ČO DO PRÍRODY PATRÍ A ČO NIE Tematický okruh: Príroda/Ja som Vzdelávacia oblasť: kognitívna, sociálno-emocionálna, perceptuálno-motorická Obsahový štandard: ochranárske postoje k prírode/pasívna a aktívna slovná zásoba Výkonový štandard: KO – zdôvodniť význam životného prostredia na základe pozorovania a zážitkov

z

prírody SEO – prejaviť vzťah a ochranárske postoje k prírodnému prostrediu PMO – prejaviť zručnosti a praktickú tvorivosť pri vytváraní pomôcok z odpadového materiálu SEO – rozširovať si pasívnu a aktívnu slovnú zásobu Výchovno-vzdelávací cieľ:

používať primeranú slovnú zásobu a formovať základy

enviromentálnej výchovy 11

Pomôcky : maľované čítanie, rôzny odpadový materiál (škatule, papiere, plastové fľaše,..) vrecia na odpadky, Realizácia: Pred realizovaním edukačnej aktivity si všímame okolie s deťmi pri pobyte vonku a identifikujeme, čo tam patrí a čo nie. Na magnetickej tabuli sú namaľované obrázky, na ktorých je zobrazené čo do prírody patrí a čo nie (zvieratká medzi hrbou odpadkov a veľké smetisko s rôznymi vyhodenými predmetmi – konzervy, fľaše, hrnce, topánky, papiere, kolesá,...). Úlohou detí je pomenovať a voľne rozprávať, čo všetko vidia na obrázkoch. Medzi tým donesieme vrece s odpadkami a pred deťmi ho vysypeme na nejakú podložku (samozrejme odpadky sú hygienicky neškodné. Deti opäť pomenúvajú videné predmety. Vysvetľujeme im, že takéto veci dávame do odpadu – triedime. Upozorníme deti, že niektoré predmety z odpadu sa dajú ešte ináč využiť. „Zahráme sa s tým? Čoho je tu najviac?“ (malé plastové fľaše). „My si ich naplníme vodou a budeme nimi cvičiť. Vrchnáčiky môžeme použiť na zostavovanie obrázkov“. Deti si zacvičia s fľašami. Po docvičení deti dostanú veľké množstvo farebných vrchnákov a ich úlohou na papierovej podložke je zostaviť obrázok a slovne opísať čo vytvorili. Záver: deti hodnotia svoje práce, prácu kamaráta. Nakoniec vyučujúca hodnotí ich farebné kompozície a poukáže na to, že tak ako vytvorili pekné obrázky, tak isto máme sa starať o prírodu, aby bola pekná. Prínos pre prax: primerane veku rozvíjať slovnú zásobu, pohybové schopnosti, tvorivosť a prebúdzať enviromentálne cítenie

STROM Tematický okruh: Príroda/Ja som Vzdelávacia oblasť: kognitívna/sociálno-emocionálna Obsahový štandard: Stromy a kríky/Počúvanie s porozumením Výkonový štandard: - poznať, opísať a rozlíšiť stromy a kríky a zdôvodniť ich význam - počúvať s porozumením Výchovno-vzdelávací cieľ:

prostredníctvom počúvania s porozumením rozvíjať

predčitateľskú gramotnosť a rozširovať okruh poznatkov o stromoch Pomôcky: maľované čítanie, interaktívna tabuľa, rôzne druhy kníh o prírode Realizácia: Motivácia – prostredníctvom veľkého formátu baliaceho papiera, na ktorom máme veľkými 12

tlačenými písmenami predpísaný text maľovanej rýmovačky. Deti motivujeme k počúvaniu s porozumením a na vlastnú aktivitu v čítaní. Priebeh: Čítame napísaný text , ktorý som čerpala z publikácie Pedagogická diagnostika (2011). Zároveň ukazujeme na čítané slová. Deti čítajú obrázky a dopĺňajú obsah napísaného. Pozorujú postupný proces čítania zľava doprava a zhora nadol, po slovách a riadkoch. Spoločné čítanie: „Stojí, stojí jeden stromček, pod stromčekom lesný domček. Pred domčekom lavička, sedí na nej veverička. Priskackal k nej zajačik, hop - sem, hop - tam ušiačik. Kúsok ďalej, v čiernej skrýši, pištia, šantia sivé myši. Z okna sova vykúka, na medveďa zahúka. Fu fu, fu - fu, čo to fučí? Ježko, ježka behať učí. Veselo je pod stromčekom, na čistinke pred domčekom“. (Raabe, 2011, s. D 1.30). Po prečítaní textu s deťmi hovoríme o obsahu básne, o stromoch. Po ukončení dialógu vyzve učiteľka na spoluprácu a rozdelí do skupín. Prvá skupina bude vyhľadávať obrázky zvierat z rýmovačky a opisovať ich. Druha skupina pracuje s knihami a vyhľadáva zvieratá a stromy. Tretia skupina sa pokúša napodobniť na interaktívnej tabuli tvar písmena V. Záver: motivujeme deti na vyjadrovanie vlastných pocitov, zážitkov a skúseností, ktorým sa venovali. Necháme im priestor na vyjadrenie vlastných myšlienok a názorov z prežitého čím získame spätnú väzbu o tom, čo bolo pre deti najúčinnejšie. Prínos edukačnej činnosti: Vhodným výberom metód prispievať k rozvoju osobnosti dieťaťa a pripraviť ho na vstup do ZŠ.

PREMENY ROKA Tematický okruh: Príroda/Ja som Vzdelávacia oblasť: kognitívna Obsahový štandard: Ročné obdobia/Pasívna a aktívna slovná zásoba Výkonový štandard: -podľa typických znakov rozlíšiť ročné obdobia -rozširovať si pasívnu a aktívnu slovnú zásobu Výchovno-vzdelávací cieľ: porozumieť, že príroda sa mení v súvislosti s ročným obdobím a získané poznatky aplikovať v aktivitách Pomôcky: obrázky ročných období, makety papierových košíčkov, rekvizita – slniečko, bábiky oblečené podľa znakov jednotlivých ročných období, nožnice, lepidlo, košík Realizácia: počas hrových činnosti deti vystrihujú obrázky z časopisov, ktoré sú typické pre jednotlivé ročné obdobia a uložia ich do spoločného košíka. 13

Motivácia: papierové slniečko predstaví učiteľka ako mamku, ktorá má štyri deti – jar, leto, jeseň, zima. Budú ich predstavovať bábiky oblečené v typických znakoch ročného obdobia. Zaspievame si pesničku: „Poznám ja mamku čo má štyri deti, každé jej nosieva inakšie kvety. Jar dáva snežienky a sedmokrásky, od leta dostáva ruže a klásky. Kvietok od jesene zakaždým zmokne, zima zas maľuje kvety na okne. A tak tá mamka, čo má štyri deti, má všade pekné a vždy čerstvé kvety.“ (www.uspesnaskola.sk/eduburza/kvety-pre-mamku/). Prostredníctvom piesne a rozhovoru deti motivujeme k riešeniu nasledovných aktivít. Priebeh: „Ukážeme slniečku prekvapenie – je to košík plný obrázkov, ktoré sme vystrihovali.“ Slniečko si vyberie z košíka obrázky a povie: „Vy ste pre mňa pripravili prekvapenie a ja mám pre vás tiež. Aj ja mám košíčky, ale až štyri, ale sú prázdne. Pomôžete mi ich vyzdobiť pre moje deti?“ Podľa farby košíčka deti identifikujú ku ktorému ročnému obdobiu patrí: zelený – jar, červený – leto, žltý – jeseň, biely – zima. Deti slovne opisujú znaky pre jar, leto, jeseň a zimu. Deti sa rozdelia do 4 skupín: 1. Skupina vyhľadáva z veľkého košíka obrázky o jari a ozdobia nalepovaním jarný košík, 2. Skupina letný košík, 3. Skupina jesenný košík a 4. Skupina zimný košík. Vyzdobené košíčky si zoberie slniečko pre svoje deti a odovzdá im ich. Vytvoríme veľkú nástennú mapu, na ktorú umiestnime slniečko a bábiky – ročné obdobia so svojimi košíčkami. Dieťa vyhľadáva svoj obrázok, ktorý nalepilo a slovne pomenuje, v ktorom košíčku – ročnom období sa nachádza. Nakoniec deti hodnotia

slovne svoje

košíčky a vyjadrujú, či sa im aktivita páčila, či nie. Záver: zhodnotíme zapojenie deti do aktivity, ich slovnú zásobu Prínos edukačnej aktivity:

Využívať kooperatívne a diferencované učenie v oblasti

rozvíjania slovnej zásoby. ČO ZÚBKOM ŠKODÍ A ČO IM PROSPIEVA I. Tematický okruh: Ja som Vzdelávacia oblasť: kognitívna Obsahový štandard: Zásady ochrany vlastného zdravia/Počúvanie s porozumením Výkonový štandard: -dodržať zásady ochrany zdravia, poznať význam zdravej výživy -počúvať s porozumením Výchovno-vzdelávací cieľ:

počúvať s porozumením informácie o zdravej výžive

a rozlišovať, ktoré druhy potravín sú zdraviu prospešné a ktoré škodia 14

Pomôcky: nahrávka, videoklip – rozprávka s pesničkou „Zdravá strava“, misky, makety ovocia a zeleniny, mliečne výrobky, sladkosti, pracovné listy, farbičky Realizácia: Motivácia – deti navodíme na sledovanie videoklipu – rozprávky s pesničkou „Zdravá strava“ (www.veselezubky.sk/?page_id´=501), ktorú deti počúvajú s porozumením. Dozvedia sa, že v zúbkovom kráľovstve vládne zúbková kráľovná, ktorú navštívia nevedkovia - Sofinka, ktorá ľúbi čokoládu, Marek zasa keksíky a Lucinka malinovky. Zúbková kráľovná ich zavedie do zúbkovej jedálne, porozpráva im, čo je najväčším nepriateľom zúbkov – cukor. Pripraví im hostinu plnú ovocia a zeleniny. Deti musia sľúbiť, že sladkosť si dajú iba občas, aby ich zúbky nenapadol Zubo žrút. Priebeh: na stole je pripravená miska s ovocím a zeleninou, miska s mliečnymi výrobkami a miska so sladkosťami. Deti slovne menujú jednotlivé druhy potravín v miskách. Vyzveme deti jednotlivo, aby si vybrali z misky to, načo majú najviac chuť. Keď si všetci vyberú , pomenujú zvolené jedlo a vedieme s nimi rozhovor, kto si vybral zdravé a kto nezdravé . Následne triedime do jednej misky zdraviu prospešné potraviny a do druhej zdraviu škodlivé a zdôvodňujú význam. Na overenie získaných poznatkov použijem pracovné listy, v ktorých deti majú vyfarbiť len obrázok čo zúbkom prospieva a prečiarknuť čo zúbkom škodí. Záver: deti si spolu s nahrávkou zaspievajú pesničku „Zdravá strava“ vyjadrenú pohybovou improvizáciou. Vyučujúca s deťmi hodnotia edukačnú činnosť, čo ich najviac zaujalo. Prínos edukačnej činnosti: Osvojenie poznatkov prostredníctvom počúvania

s

porozumením a získanie pozitívneho postoja k vlastnému zdraviu vhodnými stratégiami a pomôckami.

NA OBCHOD Tematický okruh: Ľudia/Ja som Vzdelávacia oblasť: kognitívna Obsahový štandard: Priraďovanie, triedenie, usporadúvanie, zostavovanie podľa kritérií /Spisovná reč Výkonový štandard: -priraďovať, triediť, porovnávať a usporiadať predmety podľa určitých kritérií (farba, tvar, veľkosť) -uplatňovať spisovnú podobu materinského jazyka Výchovno-vzdelávací cieľ: prostredníctvom hry Na obchod naučiť sa používať správnu spisovnú reč a kooperovať v skupine, kolektíve 15

Pomôcky:

obrázky, rôzne škatuľky, farbičky, nožnice, farebný papier a rôzny drobný

materiál Realizácia: Motivácia – prostredníctvom vybaľovania nových veci, ktoré vyučujúca priniesla do kútika „Obchod“ (vytvoriť tento nápis). Záujem vzbudíme u detí tým, ž ich prizveme k pomoci a tak vedieme spoločný dialóg o tom, ako s budeme hrať. Vysvetľujeme deťom, čo nové nám ujo priviezol – aký tovar, aké veci pribudli

a na čo budú slúžiť. Po vybalení, poukladaní,

navrhneme deťom, že sa zahrajú Na obchod. Deťom zadelíme úlohy – kto bude predavač, kto bude kupujúci a kto bude voziť tovar. Priebeh: povzbudení záujmu o túto činnosť, preberie učiteľka zo začiatku hlavnú úlohu

a

neskôr prenecháme na deťoch ako si rozdelia jednotlivé úlohy. Deti budeme diferencovať do jednotlivých skupín podľa druhu práce, ktorú budú vykonávať. Prvá skupina – deti budú vykladať tovar(drobné predmety, krabičky, flaštičky...) a umiestňovať do poličiek v obchode podľa vopred určených kritérií (farba, tvar a veľkosť). Tovar slovne označujú. Deti predstavujú ujov, tety, ktoré zásobujú obchod tovarom, ktorý budú predávať. Deti vedieme k vzájomnej spolupráci, aby nevznikali medzi nimi žiadne konflikty. Druhá skupina – bude pripravovať peniaze na nákup tovaru. Deti obkresľujú tvary peňazí z farebného papiera, následne ho vystrihujú, dokresľujú a dopisujú hodnotu peňazí, aby vedeli rozlíšiť podľa farby ich cenu (červený obdĺžnik – 1 euro, modrý kruh – 2 eura, …). Tretia skupina – túto skupinu predstavujú ostatné deti, ktoré sú zapojené v hre ako kupujúci. Tu vedieme deti, aby dodržiavali základy slušného správania (pozdraviť sa, poprosiť, poďakovať...) a hlavne, aby medzi sebou rozprávali gramaticky správne a tým si upevňovali a rozširovali aktívnu slovnú zásobu. Štvrtú skupinu budú tvoriť deti, ktoré budú zhotovovať drobné predmety na predaj (kresliť obrázky, navliekať koráliky,...) Tieto urobené predmety budú dodávať ako tovar do obchodu. Vedieme ich k vzájomnej spolupráci prostredníctvom vhodnej komunikácie. Záver: Hra sa ukončí zatvorením obchodu lebo sa ukončila pracovná doba. Vedieme deti k poukladaniu a upratovaniu obchodu. Zopakujeme si, čo všetko robili, čo bolo pre nich nové, čo sa im páčilo, vedieme ich k seba hodnoteniu, Prínos pre prax: deti si osvojili kooperovanie v skupine prostredníctvom hravej, aktívnej diferencovanej a kooperatívnej výučby.

16

HRA S BODOM Tematický okruh: Ja som Vzdelávacia oblasť: perceptuálno-motorická, sociálno-emocionálna Obsahový štandard: vizuomotorika/počúvanie s porozumením Výkonový štandard: -správne používať grafický nástroj v dominantnej ruke, vyvinúť správny tlak na kresliaci nástroj -počúvať s porozumením Výchovno-vzdelávací cieľ: počúvať s porozumením ako správne sedieť a dodržiavať sklon pri písaní Pomôcky: pracovné listy, popisovače Realizácia: Motivácia: Riekankou „Sedí vrabec na konári, spomína si na výlet, ešte včera som bol malý a dnes poznám celý svet“ (Lysáková, 1989, s. 306) navodíme deti k rozvíjaniu hrubej motoriky – voľným pohybom deti po priestore

napodobňovaním letu vtákov a jemnej

motoriky prostredníctvom motivovaným pohybom prstov „zobkanie maku“ (deti ukazovákom dominantnej ruky ťukajú prstom na dosku stola za sprievodu riekanky). Priebeh: na pracovnom liste je obrázok vtáčika sediaceho na konári. Deti kreslia bodky – zrniečka pre vtáčika, ktorý je hladný. Aby mal dosť síl lietať, musí sa dobre najesť, preto deti upozorníme, aby nakreslili čo najviac zrniek (bodiek). Slovnými pokynmi dbáme na primeranú intenzitu tlaku na podložku. Záver: deti vyhľadávajú vo svojich prácach, ktorý vtáčik má najviac síl, lebo sa dobre najedol. Slovne to komentujú a zdôvodňujú prečo. Nakoniec si zopakujeme ešte raz riekanku z úvodu. Metodická poznámka. Popisovače boli použité z dôvodu toho, že zanecháva stopu už pri jemnom dotyku na papier. Keby kreslili ceruzou boli by k tlačeniu na podložku, aby uvideli stopu. Prínos edukačnej aktivity: edukačná aktivita prispieva k rozvoju koordinácii zraku a ruky, nácviku správneho sedu, dodržiavaniu sklonu papiera, správnej intenzity tlaku na podložku a samozrejme k získavaniu informácii prostredníctvom počúvania s porozumením. SNEHOVÉ VLOČKY Tematický okruh: Ja som Vzdelávacia oblasť: perceptuálno-motorická, sociálno-emocionálna 17

Obsahový štandard: Grafomotorika/Počúvanie s porozumením Výkonový štandard: -znázorňovať grafický motivovaný pohyb vychádzajúci z ramenného kĺbu, zápästia a pohybu dlane a prstov -počúvať s porozumením Výchovno-vzdelávací cieľ:

prostredníctvom počúvania s porozumením viesť deti k

znázorňovaniu horizontálnych a vertikálnych línii Pomôcky: pracovné listy, farebné ceruzky, gramorádio, platňa Realizácia: Motivácia: Hudobno-pohybovou hrou „Snehové vločky a metelica“. (Ondrejka, 1965 s. 165 ). Deti sa držia vo dvojiciach za ruky a prednožujú ľavú a pravú nohu striedavo podľa rytmu piesne. Na refrén sa chytia pod pazúch a točia sa v priestore. Takto si precvičia hrubú motoriku. Motivovanými pohybmi prstov, napodobňovaním padania snehových vločiek si precvičia jemnú motoriku. Priebeh:

v pracovnom liste bude ich úlohou kresliť horizontálne a vertikálne línie.

Vysvetlíme im ako budú postupovať – je predkreslený kruh. Uprostred je orientačný stredový bod, v ktorom sa línie prelínajú. Vytvárajú väčšie aj menšie snehové vločky počúvaním piesne z platne „My sme vločky“. Fixácia: deti hodnotia pracovné listy, na ktorých bola Perinbabka najusilovnejšia

a

nasnežila najviac snehových vločiek. Prínos edukačnej aktivity: Lomenou líniou si cvičili a rozvíjali grafomotorické schopnosti ako prípravu na písanie v 1. ročníku ZŠ. DEDKOVÁ ZÁHRADA Tematický okruh: Príroda/Ja som Vzdelávacia oblasť: kognitívna sociálno-emocionálna Obsahový štandard: Rastlinná ríša/ Pasívna a aktívna slovná zásoba Výkonový štandard: - poznať, opísať, rozlíšiť a triediť ovocie a zeleninu - rozvíjať si pasívnu a aktívnu slovnú zásobu Výchovno-vzdelávací cieľ:

prostredníctvom aktívnej slovnej zásoby sa oboznamovať s

významom ovocia a zeleniny pre zdravie človeka Pomôcky:

makety ovocia a zeleniny, rekvizity, ovocie, špáradla, interaktívna tabuľa,

interaktívny materiál – pracovné listy 18

Realizácia: motiváciou je príbeh o dedkovi a babke, ktorí žijú v domčeku s veľkou záhradou. Dedko sa o svoju záhradku vzorne staral a ona ho odmenila bohatou úrodou. Dedko je už starý a má malo síl a sám tú úrodu nezvládne pozbierať, preto mu pomôžeme. Evalvácia: Vyučujúca prezlečená za dedka si spieva pieseň „Mám ja veľkú záhradku...“ (Holécyová, 1966, s. 244) Deti si vyberajú jeden druh ovocia alebo zeleniny. Pomenujú ho, popisujú ako vyzerá, akú má farbu, kde rastie. Vytvoria maketu ovocnej a zeleninovej záhrady. Potom sa rozdelia do skupín. Prvá skupina priraďuje a triedi ovocie a zeleninu na interaktívnej tabuli (ovocie do košíka, zeleninu do debničky a južné ovocie k palme). Druhá skupina pripravuje ovocnú hostinu – „jedno hubky“ z ovocia. Jednotlivé skupiny sa vymenia a za odmenu sa pohostia. Záver: získané poznatky si deti overia vyfarbovaním maľovanky na interaktívnej tabuli i na pracovnom liste Prínos edukačnej aktivity: edukačnou aktivitou si osvoja deti poznatky o rastlinnej ríši a zároveň si rozvíjali pracovné zručnosti sna interaktívnej tabuli. ZÁBUDLIVÉ MAČIATKO Tematický okruh: Príroda/Ja som Vzdelávacia oblasť: kognitívna Obsahový štandard: Domáce zvieratá/spisovná reč Výkonový štandard: - poznať, rozlíšiť a určiť na základe priameho alebo sprostredkovaného pozorovania niektoré domáce zvieratá - uplatňovať spisovnú podobu materinského jazyka Výchovno-vzdelávací cieľ: rozprávkou spoznávať a rozlišovať domáce zvieratá Pomôcky: maňuška, kniha Veselé rozprávky o zvieratkách, obrázky zvierat z rozprávky, výkresy, makety zvierat, pastelky, nožnice, lepidlo, popisovače Realizácia: Motivácia: maňuškou mačičky reprodukujeme rozprávku „Ako mačiatko zabudlo prosiť“. (Dršková, 2006, s. 69). Vymenujeme všetky zvieratká z rozprávky a všetky ostatné žijúce na domácom dvore. Deti napodobňujú zvuky a spôsob pohybu jednotlivých zvieratiek. Realizácia.

Pomocou obkreslovacej makety zvierat si deti obkreslia zvolené domáce

zvieratko, vyfarbia si ho a pod každý obrázok učiteľka dopíše prediktabilný text veľkými tlačenými písmenami. Pri písaní text súčasne číta. Obrázok mačičky zaradí ako prvý a obrázok misky s mliekom ako posledný. Deti držia svoje obrázky v ruke a na vyzvanie po 19

prečítaní textu zaraďujú svoje zvieratko do radu. Učiteľka prečíta posledný obrázok a prečíta celý text. Ľahší prediktabilný text: IDE MAČIČKA PO DVORE A STRETNE KONÍKA, IDE MAČIČKA PO DVORE A STRETNE KRAVIČKU, IDE MAČIČKA PO DVORE A STRETNE OVEČKU...... Ťažší prediktabilný text: IDE MAČIČKA PO DVORE A STRETNE KONÍKA, IDE MAČIČKA A KONÍK PO DVORE A STRETNÚ KRAVIČKU, IDE MAČIČKA, KONÍK A KRAVIČKA A STRETNÚ OVEČKU.... Po dopísaní všetkých textov k obrázkom vytvoríme knihu a umiestnime ju na viditeľnom takom mieste, aby si ju mohli deti kedykoľvek čítať. Záver: fixáciu prevedieme hrou Na kúzelníka. Učiteľka predstavuje kúzelníka

a

čarovnou paličkou deti začaruje na zvolené zvieratko a hovorí: „Čáry, máry, abraka, dabraka, nech sú z vás mačičky....(koníky, ovečky,..). Deti napodobňujú zvuk a pohyb zvierat. Nakoniec deti hodnotia svoje výtvory. Nezabudneme ich pochváliť za snaživosť v edukačnej činnosti. Prínos edukačnej aktivity: Aktivitou sa rozvíjala predčitateľská gramotnosť jednotlivých detí. ČO ZÚBKOM ŠKODÍ A ČO PROSPIEVA II. Tematický okruh: Ja som Vzdelávacia oblasť: kognitívna, sociálno-emocionálna Obsahový štandard: Zdravé potraviny/Kontakt v komunikácii Výkonový štandard: - poznať, rozlíšiť, triediť a vyberať si zdravé potraviny - nadviazať neverbálny a verbálny kontakt s inými deťmi a dospelými Výchovno-vzdelávací cieľ:

rozlišovať a pomenovávať zdravé a nezdravé potraviny,

uvedomovať si význam hygieny pri jedle Pomôcky:

miska s ovocím a zeleninou, miska s mliečnymi výrobkami, miska so

sladkosťami, pracovné listy, pastelky Realizácia: Motivácia

– prerozprávame príbeh nájdený na internete od autorky učebného zdroja

„Zdravie a čistota – polovica nášho života“ 20

„Kamilka a vlk s boľavým zubom“

(učebnézdroje.npmrk2.sk/sites/default/files/009.pdf) tak, aby vyučujúca vtiahla deti do deja. V príbehu ide o to, že vlk v lesíku vycerí zubiská na Kamilku, ktorej chce vziať košík s jahodami nazbierané v lese. Kamilka sa vlka nezľakne, ale začne sa smiať z toho, že má vlk veľké diery a čierne zuby. Tak mu dá dobrú radu, aby navštívil zubárku, ktorá mu diery ošetrí. Učiteľka sa pýta detí: „Čo zbierala Kamilka v lese? Kto na Kamilku vyceril zubiská? Čo mal vĺčik v ústach? Kam poslala Kamilka vlka?“ Deti odpovedajú na dané otázky. Expozícia: Učiteľka má na stolíku pripravené misky s ovocím a zeleninou, s mliečnymi výrobkami a so sladkosťami. Deti postupne chodia na výzvu k stolíku, aby si zobrali na čo majú chuť. Vybraté dieťa potravinu pomenuje a určí či zúbkom prospieva alebo škodí. Dbáme, aby sa všetky deti vystriedali. Potravinu, ktorú si vybrali môžu zjesť. Upozorníme deti, že zúbkom prospievajú mliečne výrobky, ovocie a zelenina. A ak nechcú dopadnúť ako vlk z príbehu, tak by mali jesť menej sladkosti. Učiteľka sa opýta deti: „Chcete aj vy, milé deti, stále zdravé zuby mať? (odpoveď deti). Musíme si ich umývať a prednesieme krátku báseň: „Vždy keď zjeme niečo sladké, poďme si zúbky umývať. Čo bacily zo sladkosti v našich zuboch pokazia, zubná kefka s fluórom v paste to zaraz napravia“. Fixácia:

získané poznatky overíme pracovnými listami. Úlohou deti je vyfarbiť len

potraviny, ktoré zúbkom prospievajú a prečiarknuť tie, ktoré zúbkom škodia. Záver: hodnotíme deti za správne pomenovanie potravín, za vyjadrovanie. Prínos edukačnej aktivity: edukačnou aktivitou si deti uvedomujú o význame zdravých potravín pre zuby a o potrebe starať sa o svoje zdravie.

21

3 HRY NA ROZVÍJANIE ÚROVNE FONEMATICKÉHO VNÍMANIA Tieto hry čerpáme od autorky Srnkovej (2010), ktoré sa nachádzajú pod inými názvami v „Zborníku hier a cvičení zameraných na rozvíjanie komunikačných kompetencií detí predškolského veku“. V „Zborníku...“ ich nájdeme pod týmito názvami „Na mená“, Pomiešané obrázky“ a Vymyslí slovo na rovnakú slabiku“. (Srnková, 2010, s. 25-26). Nájdeme tam mnoho dobrých hier a cvičení, ktoré v našej materskej škole využívame a odporúčame aj iným.

UŽ TO VIEM Každé dieťa sa predstaví, ako sa volá a čím jeho meno začína. Učiteľka dáva pokyny: „Vstane ten, koho meno sa začína na „M“ (Marek) „ Deti, ktorých meno začína na „K“ si sadnú po turecky, kľaknú,... Hra je zameraná na mená“. (Srnková, 2010, s. 26)

KOŠÍČEK, ČO V SEBE MÁŠ Pripravíme si košík, ktorý deti poznajú. V košíku sú uložené obrázky kresbou dolu. „Dieťa si vyberie obrázok, pomenuje ho a učí prvú hlásku v slove. Ak správne splní úlohu, obrázok si vyloží pred seba. Ktoré dieťa má najviac vyložených obrázkov získava pochvalu. Výber obrázkov môže byť aj cielený. Môžeme precvičovať správnu výslovnosť sykaviek“. (Srnková, 2010, s. 26)

ZAČAROVANÁ LOPTA Pomocou lopty vymyslieť slovo na rovnakú slabiku. Hra sa s loptou. Deti sedia

v

kruhu v tureckom sede. Vysvetlíme deťom pravidlá hry s loptou. „Kto vmyslí prvý slovo na slabiku, ktorú bude počuť, dostane loptu a pokračuje v hre ďalšie dieťa, ku ktorému sa lopta zakotúľa. Učiteľka napr. Vysloví slabiku „BA“. Deti vymýšľajú slová, ktoré ich napadnú: bábika, babka, balón, banán,...Ak už nevedia pokračovať, učiteľka zmení slabiku – napr. „MA“ mačka, malinovka, mačička, ...Loptu si deti prihrávajú dovtedy, kým trvá zásoba slov a majú záujem o hru“. (Srnková, 2010, s. 25)

22

ZÁVER Materská škola v súčasnosti musí reagovať na nové spoločenské podmienky a potreby tak, aby každé dieťa malo rovnaké podmienky na výchovu a vzdelávanie. Inkluzívne vzdelávanie poskytuje deťom z MRK rovnaké šance, aké sa poskytujú iným deťom. V inkluzívnom vzdelávaní je nevyhnutný „tímový prístup“ pedagogických zamestnancov pri výučbe detí. (bližšie Lipnická, 2014, s. 19 - 35). Preto aj my v našej materskej škole podporujeme inkluzívne vzdelávanie adekvátnym výberom vhodných edukačných aktivít, činnosti a hier. Vytvorením

učebného zdroja „Čoskoro budem žiakom“

u detí rozvíjame komunikačné

zručnosti tak, aby dieťa z MRK čo najviac hovorilo, aby bolo pripravené na vstup na primárne vzdelávanie v základnej škole a na ďalší aktívny život v spoločnosti.

23

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

1. Dršková V. 2006. Veselé rozprávky o zvieratkách. Bratislava: Magnus PRESS, a. s. Bratislava, 2006. ISBN 80-89147-97-6 2. Holécyová O. 1966. Hry v materskej škole. Nitra: Slovenské pedagogické nakladateľstvo Nitra, 1966. 67 – 070 - 68 3. Krok za krokom. 1999. Žiar nad Hronom: Nadácia Škola dokorán, 1999. ISBN 80968 292-0-3 4. Lipnická M. – Lopušná A. 2011. Metodika predprimárného vzdelávania. Partizánske: EXPRESPRINT s. r. o. Partizánské, 2011. ISBN 978-80-968777-3-7 5. Lipnická M. 2014. Inkluzívne vzdelávanie detí z marginalizovaných rómskych komunít v materskej škole. Bratislava: Metodické pedagogické centrum Bratislava, 2014. ISBN 978-80-565-0265-5 6. Lysáková M. 1989. Piesne, hry a riekanky detí predškolského veku. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava: 1989. 067-006-8936,8 HA 7. Ondrejka K. – Biľová A. 1965. Hry so spevom pre materské školy. Bratislava: slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1965. 67-390-65 8. Raabe J. 2011. Pedagogická diagnostika v praxi materskej školy. Bratislava: odborné nakladateľstvo Dr. Jozef Raabe Slovensko, s. r. o. Bratislava, 2011. ISBN: 978-80-8918263-3 9. Srnková M. 2010. Zborník hier a cvičení

zameraných na rozvíjanie komunikačných

kompetencií detí predškolského veku. 2010. Spoločnosť pre predškolskú výchovu 10. Štátny vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie. 2008. Bratislava: ŠPÚ, 2008. ISBN: 978-80-969407-5-2 Iné zdroje: Vlastné zdroje - edukačné aktivity z dištančných prác pedagogických zamestnancov MŠ Nálepkovo (Hozová, Dubiňáková, Patzová, Tomčányová) – Inkluzívne vzdelávanie detí z marginalizovaných rómskych komunít a vzdelávanie zamerané na predčitateľskú gramotnosť

24