OPONENTSKÝ POSUDOK NA HABILITAČNU PRÁCU
Autor práce: PhDr. Radoslav Štefančík, MPol., PhD. Téma práce: Financovanie politických strán v nemecky hovoriacom regióne. Výzva pre Slovensko? Oponent: prof. PhDr. Ján Liďák, CSc. - Academia Rerum Civilium – Vysoká škola politických a společenských věd, Kutná Hora, ČR
Politické strany a hnutia, ktoré sú predmetom výskumu predloženej habilitačnej práce, tvoria neoddeliteľnú súčasť parlamentnej demokracie. Na rozdiel od autokratického systému, ktorý moc koncentruje, monopolizuje tvorbu politickej vôle a obhajuje totálnu integráciu jednotlivcov, demokratický politický systém moc rozdeľuje a kontroluje, preferuje otvorenú politickú štruktúru a prostredníctvom politických strán a hnutí dosahuje čiastočnú politickú integráciu. Z hľadiska fungovania demokratického politického systému zabezpečujú teda politické strany funkcií,
predovšetkým
zabezpečenie
systému
výkon určitých verejných
liberálnej
demokracie
a jej
legitimizovanie, vytváranie politického a ekonomického konkurenčného prostredia, agregácia a artikulácia záujmov a postojov ľudí, politická socializácia a participácia a v neposlednom rade aj rekrutáciu politického personálu a mobilizáciu voličov(str.8). Politické strany v súlade so svojimi programovými a ideologickými preferenciami zabezpečujú slobodnú súťaž medzi politickými aktérmi, sú nevyhnutnou podmienkou a zároveň zárukou existencie liberálnych demokracií. V tomto kontexte je nevyhnutné skúmať aj financovanie politických subjektov, teda to akým spôsobom financie na svoje aktivity získavajú, akým spôsobom financie utrácajú, čí je ich hospodárenie s finančnými prostriedkami transparentné a v súlade
s platnými legislatívnymi
normami. Problematika financovania politických strán, najmä v postkomunistickom krajinách, sa stáva objektom verejnej diskusie a ako je zrejme aj z názvu a obsahu predmetnej habilitačnej práce, aj predmetom politologického vedeckého výskumu. V tomto kontexte považujem tému predloženej habilitačnej práce za veľmi aktuálnu, vyžadujúcu si systémový a odborný prístup.
Autor si za cieľ vytýčil skúmať akým spôsobom je upravené financovanie politických strán v troch nemecky hovoriacich krajinách.... (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko) a z následného porovnania odpovedať na otázku ako skúsenosti týchto troch dlhodobo zakorenených demokracií môžu poslúžiť pri hľadaní optimálneho modelu financovania slovenských politických strán (str. 10). Konštatujem, že takto koncipovaný cieľ práce, ale aj parciálne ciele habilitačnej práce, sú správne a logicky formulované, autorovi sa podarilo dospieť pri spracovaní predmetnej problematiky k dobrému výsledku, práca je spracovaná na veľmi dobrej odbornej úrovni. Značná zložitosť, rozsiahlosť, komplexnosť i komplikovanosť cieľovej problematiky skúmania ovplyvnila i metodiku realizácie vytýčeného cieľa, ako aj štruktúru habilitačnej práce. Autor metodicky vychádza nielen z aplikácie analyticko-syntetickej metódy, ale aj metódy systémového prístupu. Tieto sú podporené
využitím metódy logicko-
historickej a metódy komparácie. Metódy použité pri spracovaní predloženej práce považujem za štandardné a vhodne volené. Takto zvolená metodika, ako aj štruktúra práce, veľmi účinne prispeli k realizácii autorom vytýčeného cieľa. Práca sa skladá z úvodu, piatich kapitol a záveru. Údaje analyzované v jednotlivých kapitolách sú spracované vo forme prípadových štúdií a v záverečnej časti práce dochádza k synchrónnej komparácii zistených skutočností. Prvá kapitola je koncipovaná ako úvod. Autor v nej vymedzuje cieľ habilitačnej práce, jej štruktúru, metodológiu i súčasný stav spracovania predmetnej problematiky v politologickom výskume. Druhá kapitola je venovaná teoretickému výkladu skúmanej problematiky. Autor v nej vymedzuje politické strany v ich historicko-teoretickom vývoji, kategórie financovania politických strán, výdavky politických strán, možné spôsoby kontroly a následné problémové oblasti spojené s financovaním politických strán. Stotožňujem sa a pozitívne hodnotím autorove vnímanie pojmu financovanie, kde pod týmto pojmom v habilitačnej práci nie je definovaná iba príjmová zložka ale sú rovnako vnímané aj výdavky straníckych subjektov na ich činnosť. V teoretickej kapitole sú podrobené výskumu priame i nepriame, verejné i súkromné zdroje príjmovej časti straníckeho účtovníctva.
Nasledujúce kapitoly, tri, štyri, päť a šesť sú koncipované ako prípadové štúdie a majú v podstate rovnakú štruktúru. Autor venuje v prípade Nemecka, Rakúska, Švajčiarska a aj v kapitole venovanej Slovenskej republike pozornosť štruktúre a špecifikám politického systému jednotlivých krajín tak, aby poukázal na to, že inštitucionálny rámec politického systému zásadným spôsobom ovplyvňuje formy a spôsoby financovania politických strán. Ďalej skúma na konkrétnych prípadoch modely financovania politických strán zo štátnych ako aj zo súkromných zdrojov, zverejňovanie informácii a kontrolu, venuje pozornosť negatívnym trendom a kauzám spojeným s financovaním politických strán, teda akým spôsobom politické strany financie utrácajú a do akej miery je ich hospodárenie transparentné a v súlade s platnou legislatívou príslušnej krajiny. Následne vyhodnocuje dopady financovania politických strán na strany a stranícky systém v jednotlivých skúmaných krajinách. V rámci prezentovaných výstupov treba zdôrazniť, že ani niektorými politickými elitami vyzdvihovaný a istým spôsobom obdivovaný straníckopolitický systém Švajčiarska z hľadiska skúmanej problematiky nie je imúnny voči vplyvom nekalých praktík, že aj v tomto politickom systéme sa podieľajú na financovaní politických strán veľké firmy a korporácie
a aj
v tomto
prostredí
možno
skúmať
previazanosť
politikov
a záujmových skupín. V prípade Slovenskej republiky autor správne upozorňuje na fakt, že v porovnaní s ostanými nemecky hovoriacimi krajinami, do popredia vystupuje rozdiel v kategórii inštitucionalizácie straníckeho systému. Slovenský systém politických strán zaraďuje do kategórie slabo inštitucionálnych straníckych systémov a s touto kategóriu pri následnej komparácii dôsledne pracuje. Oceňujem veľmi kvalitný záver habilitačnej práce, ktorý okrem všeobecných záverov skúmanej problematiky uvádza vzájomnú komparáciu a definovanie hlavných rozdielov, ako aj spoločných faktorov straníckeho financovania vo všetkých skúmaných krajinách a zároveň prezentuje aj vlastné stanoviská, pripomienky, postrehy a návrhy na možné riešenia financovania politických strán na Slovensku. K predmetnému odbornému textu pripomienky zásadnejšieho charakteru nemám. Konštatujem, že habilitačná práca je spracovaná na veľmi dobrej odbornej úrovni, má ucelenú a logickú koncepciu, jednotlivé časti sú navzájom vyvážené, z obsahového hľadiska na seba vnútorne nadväzujú.
Predložená
habilitačná práca predstavuje kvalitný a ucelene spracovaný
odborný text, ktorý je výsledkom dlhodobo realizovaného výskumu straníckeho systému nemecky hovoriacich krajín a Slovenskej republiky. Autor dokázal nazhromaždiť, spracovať a využiť seriózne a najnovšie vedecké informácie, ktoré ďalej analyzoval a kvalifikovane interpretoval. Habilitačná práca je spracovaná na základe využitia širokého spektra prameňov, domácej ale predovšetkým zahraničnej literatúry. Pozitívne hodnotím tento fakt a konštatujem, že práca je originálnym príspevkom autora k vedeckému skúmaniu predmetnej problematiky. Z hľadiska celkového hodnotenia obsahovej stránky predloženej habilitačnej práce oceňujem a za prínos považujem kvalitu a úroveň spracovania predovšetkým šiestej časti práce zameranej na skúmanie konkrétnych foriem a špecifík financovania politických strán na Slovensku. Z formálneho hľadiska predložený text neobsahuje závažnejšie nedostatky. Konštatujem, že autor svojimi závermi v teoretickej i praktickej rovine a uvedenými výsledkami naplnil vytýčený cieľ svojej habilitačnej práce. Otázky a námety do diskusie v rámci obhajoby
1. Ako
v súvislosti
s charakteristikou
politickej
strany
ako
hierarchicky
usporiadanej organizácie s vertikálnou a horizontálnou štruktúrou (str.17) vysvetliť fakt, že na Slovensku v straníckom systéme existujú politické subjekty postavené a financované iba osobou lídra (veľkopodnikateľ, finančník), resp. úzkej skupiny osôb? 2. Okrem príspevkov z verejného financovania môžu politické strany získavať v súlade so zákonom finančné zdroje z podielov na zisku z podnikania. Je možné príjmy z týchto zdrojov v slovenskom straníckom systéme bližšie špecifikovať a charakterizovať?
3. V prípade financovania politických strán zákonodarca v SR legislatívne upravil povinnosti politických strán pri zverejňovaní týchto údajov. Existuje legislatívny postih ak politická strana tieto povinnosti nedodrží?
Záverečné hodnotenie Predložená habilitačná práca PhDr. Radoslava Štefančíka, MPol., PhD. spĺňa požiadavky kladené na formu, obsah a kvalitu habilitačnej práce a preto jeho prácu odporúčam k obhajobe. Po splnení všetkých podmienok navrhujem udeliť PhDr. Radoslavovi Štefančíkovi, MPol., PhD. vedecko-pedagogickú hodnosť docent v odbore 3.1.6. Politológia.
Kutná Hora 24.5.2016
........................................ oponent
