prof. JUDr. Ján Husár, CSc., Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach Právnická fakulta
Oponentský posudok na habilitačnú prácu Dr. Łukasza Kozeru, PhD. „Zabezpečenie bankových pohľadávok (v bankovom práve)“
Na základe poverenia doc. JUDr. Gabriely Dobrovičovej, CSc., dekanky Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika predkladám tento oponentský posudok: K zameraniu práce Posudzovaná habilitačná práca Dr. Łukasza Kozeru, PhD. Zabezpečenie bankových pohľadávok (v bankovom práve), si kladie za cieľ „predstaviť“ problematiku jednotlivých spôsobov právneho zabezpečenia úverových pohľadávok bánk so zameraním na poľské právo a doplniť medzeru vo výskume fungovania bánk v Poľsku a v neposlednom rade aj otvoriť cestu pre ďalší komparatistický výskum problematiky
zabezpečenia
úverov
v ďalších
krajinách
(Poľsko,
Maďarsko,
Slovensko). V záujme
naplnenia
cieľa
práce
bolo
potrebné
preskúmať
nielen
súkromnoprávne (občianskoprávne) zabezpečovacie inštitúty, ale preskúmať tiež verejnoprávne súvislosti vyplývajúce zo špecifickej regulácie činnosti bánk a vykonávania bankového dohľadu. Habilitant uvádza, že predmetom výskumu sú normatívne právne záväzné predpisy tvoriace systém bankového práva, medzi ktoré zaraďuje Bankový zákon z 29. augusta 1997, Občiansky zákonník, Zákon o správnom konaní, Zákon o Národnej banke Poľska, Zákon o záložných bankách a celý rad ďalších (podrobnejšie na s. 9 práce). Takéto vymedzenie predmetu výskumu sa mi javí
ako nie optimálne, orientované viac na právno-normatívnu sféru, pričom pri prácach tohto typu by mal byť adekvátny aj právno-teoretický prístup. Vo svojej práci autor vychádzal najmä z normatívnych právnych úprav, ktoré sa považujú za pramene bankového práva a tiež všeobecného súkromného práva, ale aj z monografií zameraných najmä na bankové právo, resp. širšie aj na bankovníctvo, ako významnú súčasť podnikateľského prostredia. K systematike a obsahu práce Práca je rozdelená do piatich častí (kapitol). Prvá kapitola má prevažne teoretický charakter a je zameraná na rozbor teoretických prístupov k vymedzeniu bankového práva, pričom habilitant uvádza, že vymedziť bankové právo a podnikanie v bankovníctve nie je jednoduché a uvádza tri dôvody pre takéto tvrdenie: 1. zmena rozsahu pôsobnosti bánk 2. diferenciácia činností jednotlivých bánk 3. skutočnosť, že právo vykonávať niektoré bankové činnosti postupne získavajú aj iné finančné inštitúcie. Z hľadiska členenia bánk, sa habilitant prikláňa k členeniu na skupiny bánk, a podľa tohto kritéria rozoznáva centrálnu banku (v súčasnosti jediná emisná banka), obchodné
banky (komerčné), špeciálne banky (špecializované), úverové družstvá
a sporiteľne. Súčasťou tejto kapitoly je aj rozbor organizácie a fungovania bankového dohľadu, ktorý podľa habilitanta sa realizuje prostredníctvom štyroch základných funkcií: licenčnej funkcie, regulačnej funkcie, kontrolnej funkcie a ochrannej funkcie. V súlade so základným obsahovým zameraním práce považujem za vhodné, že habilitant sa v prvej kapitole venoval vymedzeniu úverovej činnosti bánk, pričom úverové operácie tvoria približne 50 % všetkých bankových aktív a zabezpečujú viac ako polovicu zo zisku pre banky (s. 27). Úvery autor člení podľa týchto klasifikačných kritérií. a) z hľadiska úverového obdobia (krátkodobé – 90 % úverov, strednodobé, a dlhodobé) b) hotovostné a bezhotovostné úvery c) komerčné a preferenčné úvery 2
d) úvery v domácej mene a devízové úvery e) delenie úverov podľa typu bankového účtu (úverový účet, bežný účet) f) delenie úverov z hľadiska účelu. Druhá kapitola predstavuje (spolu s treťou a štvrtou kapitolou práce) ťažiskovú časť práce a je zameraná na vybraných 12 súkromnoprávnych inštitútov využívaných bankami pri zabezpečení bankových pohľadávok. Medzi nimi napr. zmenka, zábezpeka, ručenie, banková záruka, postúpenie pohľadávky, uznanie záväzku a ďalšie zabezpečovacie inštitúty. Táto časť práce má však prevažne informatívny charakter a významne v nej prevažuje výkladová metóda. Zabezpečovacie inštitúty v tejto kapitole habilitant člení na osobné a vecné, pričom k osobným zaraďuje napr. ručenie, bankovú záruku, prevod pohľadávky a pod. a k vecným napr. kauciu, vinkuláciu prostriedkov na bankovom účte a záložné právo k hnuteľným
a nehnuteľným
veciam.
Podrobnejšie
sú
potom
analyzované
zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa odvíjajú od pozície banky a ktoré nie sú typické pre iné subjekty, napr. peňažná kaucia, zablokovanie peňažných prostriedkov na bankovom účte, plnomocenstvo na disponovanie s bankovým účtom a banková záruka. Aj tretia kapitola práce má prevažne výkladový charakter a habilitant v nej popisuje pomerne podrobne právnu úpravu a postup pri zriadení a uplatnení záložného práva z hľadiska bankovej praxe. Podrobne sa venuje najmä zabezpečeniu pohľadávok registrovýmn
záložným
právom
a rozlišuje
registrované
právo
na
povinne
registrovaných vozidlách, registrované záložné právo k veciam označeným z hľadiska druhu, registrované záložné právo na obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným,
registrované
záložné
právo
k akciám,
dlhopisom,
štátnym
pokladničným poukážkam a peňažným poukážkam, registrované záložné právo na pohľadávku a na podielové jednotky investičného fondu. V tejto kapitole však chýba zhodnotenie účinnosti zabezpečovacích inštitútov. Vo štvrtej kapitole, ktorá je tematicky zameraná na bankovú hypotéku, habilitant analyzuje tri rozdielne názory na charakter bankovej hypotéky: - ponímanie bankovej hypotéky ako zákonnej hypotéky (čo vychádzalo zo zákona z 3. 2. 1994 o finančnej reštrukturalizácií podnikov a bánk), 3
- ponímanie bankovej hypotéky ako nezmluvnej a kvázi nútenej hypotéky (čo vychádzalo z názoru, že banková hypotéka je špeciálny druh nútenej hypotéky, keďže vznikla na základe jednostranného vyhlásenia banky), - napokon názor, že hypotéka, ako základ žiadosti o zápis hypotéky, je výsledkom zmluvy žiadateľa a banky. Z hľadiska druhov bankových hypoték sú predmetom habilitantovej pozornosti bežná hypotéka, kaučná hypotéka a nútená hypotéka. V tejto kapitole habilitant analyzuje charakter bankových dokumentov, ako dokumentov, ktoré majú silu úradných dokumentov, čo vysvetľuje špeciálnym právnym štatútom bánk, ako dôveryhodných inštitúcií. Uvádza však, že skupina bankových dokumentov, ktoré majú moc úradného dokumentu, je vymedzená v zákone z 10. 12. 2011 o osobitných pravidlách účtovníctva bánk, veľmi široko (s. 158). Ostatná, piata časť je potom
venovaná skúmaniu vplyvu zabezpečenia
pohľadávok na kapitálovú primeranosť bánk a základu pre výpočet účelového rezervného fondu banky. Záver práce predstavuje zhrnutie obsahu predchádzajúcich kapitol. Žiadalo by sa preto, aby habilitant pri obhajobe práce sa vyjadril k otázke, aké praktické problémy vidí pri zabezpečení pohľadávok bánk, aká je účinnosť jednotlivých zabezpečovacích inštitútov využívaných bankami pri zabezpečení bankových pohľadávok a tiež či inštitúty zabezpečenia pohľadávok využívaných bankami, vyplývajúce z ich osobitnej pozície, nezvýhodňujú banku pred ostatnými veriteľmi. K splneniu formálnych požiadaviek Posudzovaná habilitačná práca Dr. Łukasza Kozeru, PhD. svojim rozsahom (cca 205 strán) i monotematickým obsahom spĺňa kritéria stanovené pre tento druh prác. Súčasťou práce je rozsiahly poznámkový aparát, ktorý obsahuje približne 420 poznámok pod čiarou. Pri spracovaní habilitačnej práce vychádzal habilitant z odbornej literatúry,
knižnej i časopiseckej, prevažne domácej, t. j. poľskej
proveniencie a tiež z niekoľkých zahraničných monografií vydaných v anglickom 4
jazyku, ktoré sú uvedené v zozname použitej literatúry. Pozitívom práce je tiež využitie judikatúry poľských súdov a iných štátnych orgánov (spolu 27), čo preukazuje schopnosť autora poznať problémy praktickej aplikácie skúmaných inštitútov. Záverečné hodnotenie Svojou habilitačnou prácou habilitant preukázala schopnosť analyzovať, hodnotiť ale aj triediť a syntetizovať získané poznatky. Habilitačná práca preukazuje schopnosť habilitanta postrehnúť praktické problémy a tiež schopnosť formulovať vlastné názory a primerane ich zdôvodniť. Poznatky, ku ktorým habilitant vo svojej habilitačnej práci dospel, sú podnetné a tvoria prínos pre teóriu i prax zabezpečenia bankových pohľadávok. Hodnotená habilitačná práca Dr. Łukasza Kozeru, PhD. „Zabezpečenie bankových pohľadávok (v bankovom práve)“ spĺňa všetky kritériá kladené na tento druh prác, a preto navrhujem, aby v prípade úspešnej obhajoby bol Dr. Łukaszovi Kozerovi, PhD. udelený vedecko-pedagogický titul „docent“.
V Košiciach dňa 22. 6. 2016
5
