Regulácia a dohľad v bankovom sektore Úvod do bankovníctva Ing. Vargová Viktória, PhD. BIVŠ
Banková regulácia a dohľad
Vymedzenie pojmu bankovej regulácie
Makroekonomické a mikroekonomické aspekty bankovej regulácie
Súčasti bankovej regulácie a) Regulácia vstupu do bankového sektora b) Základné pravidlá činnosti bánk c) Povinné poistenie vkladov d) Veriteľ poslednej inštancie
Banková regulácia a bankový dohľad
Bankovou reguláciou rozumieme určovanie a presadzovanie pravidiel a podmienok činnosti bánk, vrátane podmienok pre ich zakladanie. Bankový dohľad predstavuje konkrétnu kontrolu dodržiavania týchto pravidiel, vrátane prijímania opatrení na ich nápravu. Nevyhnutnosť bankovej regulácie a bankového dohľadu možno posudzovať z dvoch aspektov: makroekonomického a mikroekonomického.
Aspekty bankovej regulácie
Makroekonomický aspekt umožňuje centrálnej banke efektívnejší výkon v oblasti menovej politiky. povinnosti bánk informovať centrálnu banku o svojej obchodnej činnosti centrálna banka skúma pred vznikom banky stupeň potenciálnej rizikovosti (tzn. splnenie podmienok vzniku a pripraveného systému fungovania banky).
Mikroekonomický aspekt regulácie a dohľadu vyplýva z ochrany klientov pred neúmernou rizikovosťou a potenciálnymi podvodmi bánk.
Proces regulácie a dohľadu spolupráca
CENTRÁLNA BANKA ÚČASŤ NA ROKOVANIACH CB
AUDÍTORSKÁ SPOLOČNOSŤ-externá
PERIODICKÉ
AUDIT
INFORMÁCIE
MINISTERSTVO FINANCIÍ
PREDKLADANIE SPRÁV A MATERIÁLOV
štátny dozor
KOMERČNÁ BANKA
Druhá časť Zákona o bankách - § 6 Výkon bankového dohľadu
Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Bankový dohľad sa vykonáva nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk a tiež nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami, ktorých súčasťou sú aj banky a nad finančnými konglomerátmi. Národná banka Slovenska zverejňuje metodické usmernenia a odporúčania súvisiace s bankovým dohľadom vo Vestníku Národnej banky Slovenska.
Súčasti bankovej regulácie
1. regulácia vstupu do bankového sektora, 2. určovanie a kontrola základných pravidiel činnosti bánk, 3. povinné poistenie vkladov fyzických osôb, 4. pôsobenie centrálnej banky ako veriteľa poslednej inštancie.
1. Regulácia vstupu do bankového sektora Banková regulácia a dohľad 1. súčasť
ad a) Regulácia vstupu do bankového sektora
Regulácia vstupu do bankového sektora náleží centrálnej banke a ministerstvu financií (resp. špeciálnemu nezávislému úradu) a vyplýva z legislatívneho rámca. V podmienkach Slovenskej republiky sa vstupné podmienky označujú ako podmienky na udelenie bankovej licencie a podľa zákona o bankách sa definujú ako „povolenie pôsobiť ako banka (od 1. januára 2002 – tzv. bankové povolenie)“.
Na udelenie bankového povolenia musia byť splnené tieto podmienky (1) Zákon o bankách 483/2001, časť III. Bankové povolenie
peňažný vklad do základného imania banky najmenej 500 000 000 Sk a peňažný vklad do základného imania banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody, najmenej 1 000 000 000 Sk, (prepočet konverzným kurzom) b) prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do základného imania a ďalších finančných zdrojov banky, c) spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na banke a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach, d) návrh členov štatutárneho orgánu a)
Na udelenie bankového povolenia musia byť splnené tieto podmienky (2) e)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za členov štatutárneho orgánu, za členov dozornej rady, za vedúcich zamestnancov a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu,
f) návrh stanov banky, g) obchodný plán vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti banky podloženej reálnymi ekonomickými výpočtami, h) prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na banke, i) preukázať finančnú schopnosť akcionárov zakladajúcich banku preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu banky.
Žiadosť o bankové povolenie obsahuje (1) a) dôvody a rozbor podmienok, v ktorých bude banka pôsobiť, b) bankové činnosti, ktoré sú predmetom žiadosti, spolu s časovým predpokladom začatia ich výkonu a ich rozsahom, c) údaje o zakladateľoch banky, ak sú fyzickými osobami, d) údaje o zakladateľoch banky, ak sú právnickými osobami,
Žiadosť o bankové povolenie obsahuje (2) e) údaje o výške a zložení základného imania zakladanej banky, pričom základné imanie nemôže byť tvorené z finančných prostriedkov získaných úverom alebo pôžičkou; osobitne je potrebné uviesť predpokladanú výšku zriaďovacích výdavkov súvisiacich so zakladanou bankou, f) spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú listinu, súčasťou ktorej je aj návrh stanov banky, g) plán podnikateľskej činnosti zakladanej banky na prvé tri roky, h) informácie o organizácii zakladanej banky,
Žiadosť o bankové povolenie obsahuje (3) i) údaje o navrhovaných členoch štatutárneho orgánu, j) údaje o navrhovaných členoch dozornej rady, k) čestné vyhlásenie členov dozornej rady o dodržaní § 8 ods.2 zákona o bankách, l) organizácia a ciele vnútorného kontrolného systému, m) údaje o navrhovanom vedúcom útvaru vnútorného kontrolného systému.
2. Základné pravidlá činnosti bánk Banková regulácia a dohľad 2. súčasť Opatrenia obozretného podnikania bánk
ad b) Základné pravidlá činnosti bánk Zákon o bankách 483/2001, časť VI. Požiadavky na podnikanie banky a zahraničnej pobočky banky
kapitálovú primeranosť, tvorbu PMR (nie vo všetkých krajinách), pravidlá pre obmedzenia sústreďovania majetku bánk voči iným subjektom, pravidlá korunovej a devízovej likvidity, povinnosť bánk voči inštitúciám regulácie a dohľadu podávať periodicky požadované informácie a výkazy (prístup k informáciám), povinnosť bánk uverejňovať informácie o svojej činnosti, systém ochrany pred nelegálnymi obchodmi, hlavne pred tzv. insider obchodmi (únik informácií o stave firmy z vnútra) a praním špinavých peňazí.
Kapitálová primeranosť (1)
Kapitálová primeranosť– KP – sa vyjadruje ako podiel kapitálu banky (K) k rizikovováženým aktívam (RVA) KP = K/RVA (v %) Kapitál banky je súčet vlastných zdrojov financovania banky a podriadených dlhov znížený o odpočítateľné položky.
Kapitálová primeranosť (2)
Vlastnými zdrojmi financovania banky (=kapitál banky) sú: a) základné imanie, okrem zamestnaneckých akcií, b) rezervný fond a ostatné fondy vytvárané z rozdelenia zisku po zdanení, okrem tých, ktoré majú povahu záväzku, c) ážiové a ostatné kapitálové fondy, okrem oceňovacieho rozdielu k podielovým cenným papierom a vkladom a rozdielu z prepočtu podielových cenných papierov a vkladov v cudzej mene, d) nerozdelený zisk minulých rokov. Rizikovo váženými aktívami (RVA) sú aktíva banky vážené príslušnou rizikovou váhou podľa stupňa úverového rizika každého jednotlivého druhu aktíva. Najvšeobecnejšie uznávanou hodnotou pre kapitálovú primeranosť je hranica 8%.
Kapitálová primeranosť (Opatrenie NBS č. 4/2004) Vlastné zdroje banky tvoria: a) základné zdroje b) dodatkové zdroje c) doplnkové zdroje
Kapitálová primeranosť (Opatrenie NBS č. 4/2004) Vlastné zdroje banky (§ 4) - Sú rozdielom položiek vytvárajúcich ich hodnotu a znižujúcich ich hodnotu Položky vytvárajúce hodnotu Splatené základné imanie Emisné ážio Rezervný fond Ostatné kapitálové fondy Nerozdelený zisk z minulých rokov Položky znižujúce hodnotu vlastných zdrojov Neuhradená strata z minulých rokov Výsledok hospodárenia v schvaľovaní ak je ním strata Strata bežného účtovného obdobia
Kapitálová primeranosť (Opatrenie NBS č. 4/2004)
b) Dodatkové zdroje banky -
podriadené dlhy, ktorých zostatková doba splatnosti je dlhšia ako jeden rok a rezervy (pričom veriteľ na základe zmluvy o PD poskytol banke prostriedky najmenej na 5 rokov)
c) Doplnkové zdroje banky podriadené dlhy, ktoré nie sú súčasťou dodatkových zdrojov banky (PD na dobu dlhšiu ako 3 roky)
Podriadený dlh
Sú záväzky banky, u ktorých bolo zmluvne dohodnuté, že v prípade likvidácie, konkurzu, núteného vyrovnania alebo vyrovnania banky budú splatené až po úplnom uspokojení všetkých pohľadávok ostatných veriteľov, s výnimkou pohľadávok, ktoré sú viazané rovnakou alebo podobnou podmienkou podriadenosti
Vyššia rizikovosť podriadených dlhov je pre veriteľov kompenzovaná vyšším úrokom
Povinné minimálne rezervy
Rozhodnutie NBS č. 7/2003 v znení č. 6/2004 o PMR bánk, pobočiek zahraničných bánk , SS a inštitúcií elektronických peňazí
Obmedzenie sústreďovania majetku bánk voči iným subjektom (1)
má za cieľ formálne limitovať a fakticky zabezpečiť aspoň základnú úroveň diverzifikácie bankových aktív a tak obmedziť nadmernú koncentráciu úverového rizika Majetkovou angažovanosťou sa rozumie súhrn: - Pohľadávok a iných majetkových práv banky - Budúcich pohľadávok banky - Rozdiel aktív a pasív zahrnutých v obchodnej knihe banky (par. 31 a 39 zákona o bankách)
Obmedzenie sústreďovania majetku bánk voči iným subjektom (3)
Banka je povinná zabezpečiť, aby jej majetková angažovanosť voči: materskej spoločnosti alebo dcérskej spoločnosti, alebo voči skupine hospodárskych osôb, ktorých členom je banka, neprekročila 20% vlastných zdrojov, inej osobe, skupine hospodársky spojených osôb, voči štátom a centrálnym bankám neprekročila 25% vlastných zdrojov Súčet veľkých majetkových angažovaností nesmie prekročiť 800% vlastných zdrojov (paragraf 31, ods. 1 Zákona o bankách), Opatrenie 8/2002
Korunová a devízová likvidita Korunová a devízová likvidita znamená schopnosť splniť svoje záväzky v akomkoľvek čase. Primeranosť likvidity spočíva v stanovení záväznej štruktúry aktív a pasív a väzieb medzi nimi.
Povinnosť poskytovať informácie
Povinnosť bánk poskytovať informácie vyplýva zo zákona a metodicky sa upravuje vyhláškami a opatreniami centrálnej banky. Významnú úlohu pri informáciách má externý audit banky. Správa audítora je súčasťou výročnej správy banky a spravidla je bezprostredne k dispozícii bankovému dohľadu. Audítor je povinný upozorniť orgány bankového dohľadu hlavne na zistené nedostatky a skúsenosti, ktoré by mohli byť predmetom osobitného záujmu centrálnej banky.
Systém ochrany pred nelegálnymi obchodmi (1) Regulácia a dohľad sa orientujú na: insider obchody, pranie špinavých peňazí (money laudering). Insider obchody sa viažu na zneužitie, využitie exkluzívnych informácií (insider informácií). Pranie špinavých peňazí nadobúda formu vkladov hotovostných peňazí pochádzajúcich z nezákonných obchodov (obchod so zbraňami, drogami, nelegálne prostredie herní, nelegálnych stávkových a dostihových kancelárií a pod.) na anonymné kontá v bankách. Peniaze tak získavajú legitimitu, hoci sú navyše nezdanené. Okrem ukladania v bankách ich možno legalizovať investovaním do nehnuteľností, do nových firiem a pod.
Systém ochrany pred nelegálnymi obchodmi (2)
Proti špinavým peniazom sa možno čiastočne brániť:
uzákonením
povinností preukazovať ukladaných na bankové kontá,
pôvod
peňazí
zrušením možnosti zakladania anonymných kont a dispozície s ním,
zavedením povinnosti pre banky registrovať každú transakciu presahujúcu určitú (stanovenú) sumu.
3. Povinné poistenie vkladov Banková regulácia a dohľad 3. súčasť Systém ochrany vkladov
ad c) Povinné poistenie vkladov (1)
Cieľom poistenia vkladov je ochrana vkladateľov a teda akési „sociálne zabezpečenie“ istej úrovne úspor. Vo väčšine rozvinutých štátov sa takéto poistenie vzťahuje na vklady fyzických osôb a garantuje ho štát. (konkretizácia v SR – FOV) V rozvinutom trhovom hospodárstve sa často kritizuje rozsiahlejšia ochrana vkladateľov, ktorú sprevádza tzv. morálny hazard a nepriaznivá voľba.
ad c) Povinné poistenie vkladov (1)
Morálny hazard predstavuje tendenciu k rizikovosti operácií na oboch stranách – tak vkladateľov ako i bánk. Nepriaznivý výber vychádza z rastu pravdepodobnosti, že do bankovej sféry vstúpia rizikové subjekty, ktoré sa orientujú dominantne na výnosné a tak aj vysoko rizikové operácie. S rizikovosťou rastie súčasne pravdepodobnosť úpadku rýchlejšie ako je to v stabilizovaných serióznych bankách.
Záruka za vklady vs. morálny hazard Zjednodušene podané: Pri 100%-nej ochrane vkladov klienti nemajú potrebu rozlišovať medzi dobrou a zlou bankou. - sú ovplyvňovaní výškou úrokových sadzieb - banka poskytujúca vyššie úroky musí dosahovať vyššie výnosy a teda vykonávať rizikovejšie aktívne operácie - vyššie úročenie vkladov poskytujú aj banky, ktoré majú nedostatok zdrojov.
Systém ochrany (poistenia) vkladov
Implicitný Explicitný
Systém ochrany vkladov
Implicitný • neexistuje žiadna právna úprava ochrany vkladov • neexistencia pravidiel upravujúcich výšku krytia • štát zvažuje svoju pomoc pri kompenzácii vkladateľov od prípadu k prípadu • na kompenzáciu vkladateľov nie sú vopred vyčlenené žiadne prostriedky
Systém ochrany vkladov
Explicitná forma upravené zákonom stanovenie: ktoré typy vkladov, v akých depozitných inštitúciách podliehajú ochrane a do akej výšky zdroje financovania fondu ochrany vkladov postupy uplatňované pri riešení úpadkov bánk
Systém ochrany vkladov v EÚ Zosúladenie podmienok ochrany vkladov v EÚ: Smernica EP a Rady EÚ (30. máj 1994) o systémoch ochrany vkladov č. 94/19/ES - existencia systému poistenia vkladov, ktorého financovania je zabezpečené bankovým sektorom, - explicitné vymedzenie pravidiel stanovujúcich - limity poistnej náhrady, - typy vkladov spadajúcich do poistnej ochrany, - metódy výpočtu nárokov vkladateľov.
Systém ochrany vkladov v SR Osobitný vstup: - Chránené vklady (vkladateľ, typ vkladu) - Výška náhrady - Postup vyplácania náhrady - Postavenie FOV (Fond ochrany vkladov)
4. Veriteľ poslednej inštancie Banková regulácia a dohľad 4. súčasť
ad d) Veriteľ poslednej inštancie
Zabezpečenie bezpečnosti, dôveryhodnosti a efektívnosti BS Problémy s likviditou CB (limitovaný objem) medzibankový trh
Funkcia veriteľa poslednej inštancie: Štát (zvýšenie kapitálu, odkup novoemitovaných akcií) viacero veriteľov (USA) poverenie špecializovanej inštitúcie (DE)
ad d) Veriteľ poslednej inštancie
Základné dôvody pomoci ohrozeným bankám: systémové riziko: spočíva v nebezpečenstve ohrozenia likvidity „zdravých“ bánk z dôvodu úpadku veľkej silnej banky vyvolanie obavy nebankových vkladateľov „útek k hotovosti“ „útek ku kvalite“ – reštrukturalizácia vkladov v prospech lepších bánk (nie úbytok vkladov)
domino efekt – nedôvera voči BS „too big to fail“ - nepísané pravidlo, keď CB nemôže prispustiť úpadok veľkej bankovej inštitúcie Riziko ohrozenia ďalších bánk
ad d) Veriteľ poslednej inštancie
Postavenie centrálnej banky ako veriteľa poslednej inštancie je slúži na udržanie bezpečnosti, dôveryhodnosti a efektívnosti bankového systému. Systémové riziko predstavuje nebezpečenstvo ohrozenia likvidity ostatných bánk (zdravých) kvôli krachu jednej, spravidla však veľkej banky. Krach banky môže podmieniť obavy klientely v iných bankách a následne môže nastať situácia tzv. „pančuchových“ vkladov – sústreďovanie hotovosti v domácnostiach a firmách.
Organizácia integrovaného dohľadu nad finančným trhom v SR Integrovaný dohľad nad finančným trhom od 1.1. 2006 vykonáva Národná banka Slovenska (NBS) – Zákon o dohľade nad finančným trhom 747/2004 Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom je: a) b) c) d)
dohľad nad bankovníctvom a obchodníkmi s cennými papiermi, dohľad nad kapitálovým trhom dohľad nad poisťovníctvom, dohľad nad dôchodkovým sporením.
Organizácia integrovaného dohľadu nad finančným trhom v SR
Činnosť dohľadu nad finančným trhom spočíva v týchto oblastiach: a) povoľovacia činnosť, b) dohľad na diaľku a dohľad na mieste nad dohliadanými subjektami, vrátane dohľadu na konsolidovanom základe, c) vedenie konaní a vydávanie rozhodnutí v týchto konaniach, dohliadanie na plnenie vydaných rozhodnutí vrátane podmienok určených v týchto rozhodnutiach, d) tvorba príslušných právnych predpisov.
Dvojstupňový rozhodovací proces
Rozhodnutia v konaní v prvom stupni sú kompetenciou viceguvernéra. Viceguvernér zároveň priamo riadi vedúcich jednotlivých organizačných útvarov, zabezpečujúcich výkon dohľadu. Druhostupňovým teda odvolacím orgánom je Banková rada NBS. Viceguvernér zodpovedný za dohľad nad finančným trhom nehlasuje.
Rozšírené právomoci BR NBS Bankovej rade NBS pribudli právomoci v oblasti dohľadu a regulácie finančného trhu, a to najmä: a) právomoc a povinnosť odvolacieho orgánu pri podaní opravného prostriedku účastníkom konania proti rozhodnutiu orgánu príslušnému konať v prvom stupni konania, b) právomoc schvaľovať sekundárnu legislatívu a vydávať metodické usmernenia pre všetky oblasti finančného trhu.
Financovanie integrovaného dohľadu nad finančným trhom Viaczdrojové financovanie v nasledovnej štruktúre: a) z vlastných zdrojov NBS b) z prijatých príspevkov dohliadaných osôb. Prostriedky poskytnuté z rozpočtu NBS by sa mali podieľať na financovaní fungovania prvostupňového orgánu približne dvojtretinovým podielom. Zvyšok sú príspevky dohliadaných subjektov a poplatky za úkony v konaní na prvostupňovom orgáne, ktoré sú výnosom banky.
