Inštitút hospodárskej politiky, nezisková organizácia, Rýdzikova 1, Bratislava 4
ZAMESTNANOSŤ A ODMEŇOVANIE VO VEREJNOM SEKTORE -
podkladová štúdia k projektu:
„DESATORO ODPORÚČANÍ AKO ZAMESTNÁVAŤ VO VEREJNEJ SPRÁVE EFEKTÍVNEJŠIE“
DÔLEŽITÉ UPOZORNENIE 3. časť: Vývoj zamestnanosti a miezd v sektore verejnej správy Vám zatiaľ ponúkame v podobe podkladovej štúdie. V čase konania konferencie k tejto téme, ktorá sa uskutoční 27. septembra o 13:00 v Hoteli Devín, bude zverejnená kompletná analýza, vrátane desiatich odporúčaní pre Vládu SR a Národnej rady SR.
Bratislava 2010
Na začiatok pár viet... Problematika zamestnanosti vo verejnom sektore, je témou, ktorá je v súčasnosti veľmi aktuálna, najmä z dôvodu koncipovania rozpočtu na najbližšie trojročné obdobie. Do centra pozornosti vládnej exekutívy, ale aj subjektov mimo nej sa dostáva otázka zamestnanosti vo verejnej správe predovšetkým v súvislosti so šetrením výdavkov v štátnej správe. Často sa táto problematika zužuje na plošné znižovanie mzdových výdavkov v ústrednej štátnej správe. Takmer vôbec však nikto nediskutuje o tom, či nastavený systéme zamestnanosti a odmeňovania nie je príčinou neefektívneho vynakladania verejných zdrojov. Dnes nikto nediskutuje o otázke, či legislatívne a inštitucionálne nastavenie manažovania tejto sféry je optimálne alebo nie. Pripravovaný projekt má ambíciu stimulovať celospoločenskú diskusiu na túto tému, avšak na princípe argumentácie faktov. Práve preto táto štúdia poodhaľuje systém legislatívnej úpravy personálneho a mzdového manažmentu vo verejnej správe. Spomína tiež oblasť sociálneho systému ozbrojených zložiek a dokumentuje štatistický vývoj počtu zamestnancov, vývoja mzdových výdavkov v rozpočte verejnej správy za obdobie 2001 až 2010 a vývoja priemerných miezd v tomto sektore. Už v samotnej podkladovej štúdii možno identifikovať možné návrhy riešenia na zefektívnenie riadenia mzdovej a personálnej politiky výkonnej a zákonodarnej moci SR. Záverečnou fázou tohto projektu, ku ktorému je spracovaná táto podkladová štúdia bude poskytnutie konkrétnych návrhov opatrení, ktoré bude adresované Vláde a Národnej rade SR, ako postupovať v tejto oblasti zmysluplnejšie a efektívnejšie v prospech nás všetkých.
2
1 LEGISLATÍVNA DŽUNGLA ODMEŇOVANIA VO VEREJNEJ SPRÁVE V dnešnej dobe existuje vo verejnej správe mnoho zákonných noriem, pod gesciou viacerých ministerstiev, upravujúcich pracovné pomery zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere a výkone prác vo verejnom záujme. Naším cieľom je poukázať na potrebu zjednocovania jednotlivých noriem, v konečnej fáze vytvorenia univerzálneho zákona zohľadňujúceho špecifiká osobitných pracovných odborov, ktorý bude odborne zastrešovať len jeden ústredný orgán štátnej správy. Na podporu nášho hlavného cieľa sa zameriavame na rozdiely úpravy odmeňovania v jednotlivých predpisoch v rozpočtových organizáciách v členení podľa kapitol štátneho rozpočtu, ktoré vo viacerých prípadoch vytvárajú diskriminačné podmienky zamestnancov vykonávajúcich rovnaké činnosti v rámci jednotlivých subjektov štátnej správy. Z nášho pohľadu je dôležité uplatňovať a dodržiavať princípy rovnakého zaobchádzania v zamestnaní, ako aj spravodlivého odmeňovania za práce, ktoré napomáhajú odstraňovať negatívne prejavy v pracovnej kondícií a zároveň podporia zlepšenie pracovnej kultúry v celom sektore verejnej správy. Pri vytváraní pracovných podmienok a tvorbe odmeňovacích pravidiel vo verejnej správe, treba brať ohľad na vývoj v súkromnej sfére, aby nedošlo k veľkému nepomeru v preferovaní jednotlivých systémov. Jedným z prejavov uplatňovania rovnakých podmienok je zohľadnenie odmeňovania založeného na druhu a náročnosti vykonávanej pracovnej činnosti, dosiahnutom stupni vzdelania a dosiahnutej odbornej praxe. Týmto a ostatnými krokmi, ktoré ďalej opisujeme v analýze, by sa mali postupne odstraňovať všetky formy potláčania práv zamestnancov vo verejnej správe. Pri vypracovaní analýzy sme vychádzali z jednotlivých právnych noriem, schválených štátnych rozpočtov, materiálov poskytnutých Ministerstvom financií SR, ako aj ostatných podporných materiálov. Analýza obsahuje návrhy opatrení, ktoré považujeme za potrebné pri odstraňovaní nerovnosti v existujúcich a platných ustanoveniach v odmeňovacích predpisoch na podporu procesu zjednotenia umelo vytváraných skupín zamestnancov v sektore verejnej správy. Návrh opatrení ma za cieľ vzájomné zbližovať rozdielne podmienky odmeňovania pracovnej činnosti rovnakej náročnosti, z čoho vyplýva aj potreba zjednotenia odmeňovacích predpisov do jedného komplexného a prehľadného zákona, ktorý by bol pod gesciou najkompetentnejšieho ústredného štátneho orgánu. V sektore verejnej správy je oblasť odmeňovania upravená v nasledovných predpisoch: 1. Zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov; 2. Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov; 3. Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov; 4. Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov; 5. Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov; 6. Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov; 7. Zákon č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov s možnosťou uplatnenia zákona č. 311/2001 Zákonník práce v znení neskorších predpisov; 3
8. Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; 9. Zákon č. 391/2004 Z. z. o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov; 10. Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov; 11. Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmení a doplnení niektorých zákonov; 12. Zákona č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení zákona č. 467/2005 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky 299/2007 Z. z. o úprave osobných požitkov poskytovaných duchovným cirkví a náboženských spoločností v znení v znení Nariadenia vlády SR č. 610/2007 Z. z. z 12. decembra 2007 a Nariadenia vlády SR č. 611/2008 Z. z. zo 17. decembra a Nariadenia vlády SR č. 566/2009 Z. z. z 2. decembra 2009 s účinnosťou od 1. januára 2010. Z vyššie uvedeného prehľadu vyplýva, že existuje až dvanásť odmeňovacích predpisov, z ktorých jedenásť upravuje podmienky zamestnancov rozpočtových organizácií v rámci ústrednej štátnej správy a jeden špecifický predpis upravujúci osobné pôžitky duchovných cirkví a náboženských spoločností, ktorý je pod gesciou Ministerstva kultúry. Niektoré odmeňovacie predpisy v rámci jedného zákona zahŕňajú ďalšie osobitosti pre vybrané skupiny zamestnancov, napríklad osobitné stupnice platových taríf uplatňovaných v zákone o štátnej službe a v zákone o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Dôvodom vzniku mnohých odmeňovacích predpisov prisudzujeme neexistencii úpravy v oblasti odmeňovania v kompetenčnom zákone, kde nie je určený gestor, ktorý by komplexne zabezpečoval túto problematiku. Z toho vyplýva, že pri navrhovaní nových systémov odmeňovania sa v minulosti uplatňovali a stále uplatňujú široké škály rezortných záujmov bez vykonania dôsledných analýz a porovnaní s inými systémami odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich porovnateľné činnosti. Rozdiely medzi jednotlivými skupinami zamestnancov, ktoré takýmto postupom vznikali sa týkajú nielen úrovne odmeňovania, ale aj úrovne sociálneho zabezpečenia. Dochádza k neustálemu triešteniu celého systému odmeňovania a sociálneho zabezpečenia a k ďalšiemu prehlbovaniu rozdielov v podmienkach vykonávania práce v štátnozamestnaneckom a služobnom pomere ako aj pri výkone prác vo verejnom záujme. Odmeňovanie zamestnancov v sektore verejnej správy podľa vybraných predpisov V oblasti odmeňovania od roku 2001 do roku 2009 došlo k úprave legislatívy viacerých skupín zamestnancov, čím sa vylepšili mnohé podmienky ich odmeňovania, s výnimkou štátnej služby, kde sa v dôsledku novely zákona znižovala hodnota rastu odmien. Najdôležitejšie faktory ovplyvňujúce výšku odmien zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách opisujeme v prehľadom sumáre podľa jednotlivých druhov odmeňovacích predpisov.
4
Zákon č. 400/2009 Z. z o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. júla 2010 Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí tarifný plat podľa jeho zaradenia, ku ktorému sa pripočítava plat (podľa § 81 a § 82 zákona), ktorý sa skladá z týchto zložiek: a) funkčný plat,
g) odmena,
b) plat za štátnu službu nadčas,
h) náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby,
c) plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby,
i) náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie,
d) príplatok za štátnu službu v noci, e) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
j) náhrada za sťažené životné podmienky.
f) príplatok za štátnu službu vo sviatok,
Samotný funkčný plat štátneho zamestnanca tvorí podľa § 83 zákona: a) b) c) d) e)
príplatku za riadenie, príplatku za zastupovanie, osobného príplatku, príplatku za zmennosť, príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti, f) platovej kompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej služby,
g) príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a za starostlivosť o služobné motorové vozidlo, h) rozdielového príplatku, i) osobitného príplatku, j) doplatku, k) vyrovnania.
Výška tarifného platu vychádza zo zaradenia štátneho zamestnanca do funkcie viazanej na platovú triedu. V prílohe č. 1 zákona je stanovených 11 platových tried, do ktorých sú zamestnanci radení do funkcie na základe ich kvalifikačných predpokladov. Štátnym zamestnancom sa poskytuje tarifný plat v príslušnej platovej triede, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa zákona v § 84 sa tarifný plat zvyšuje o 1 % za každý rok služobnej praxe, najviac však za 32 rokov. Existuje aj tzv. mimoriadny plat (§ 83, ods. 2), ktorý sa neriadi podľa platových náležitosti stanovených zákonom, avšak jeho odmenu určuje vláda SR podľa vlastného uváženia. Takýto plat patrí štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti. Podobné podmienky pri určovaní výšky funkčného platu sú aj v prípade priznania „osobného platu“ opísaného v § 86 zákona, ktorý sa prideľuje zamestnancovi počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh. Funkčný plat na účely tohto zákona je aj plat vo výške platu poslanca národnej rady, ktorý patrí štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Osobitným skupinám 5
predstavených vo verejnej funkcii patrí na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie tiež paušálna nezdanená náhrada. Odmeňovanie v § 99 opisuje zákon nejednotne, dôkazom je že niektoré časti jednotlivých uznesení limitujú výšku odmeny a niektoré nie, pričom na základe opisu kritéria na získanie odmeny vniká voľný priestor na individuálne rozhodnutie priznania odmeny v ľubovoľnej výške a za širokú škálu pracovných úloh. K osobitným náležitostiam, ktoré prináležia štátnym zamestnancom patrí aj vyplatenie odchodného vo výške posledne priznaného funkčného platu. Paradoxom tohto zákona sú osobitné platové tarify vybraných skupín štátnych zamestnancov uvedených v § 9 ods. 2 písm. a) až e); a to: Kancelárie NR SR, Kancelárie prezidenta SR, Kancelárie verejného ochrancu práv, Najvyššieho kontrolného úradu a Kancelárie Ústavného súdu SR. Pre vybrané skupiny zamestnancov Úradu vlády SR, ktorí plnia úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády sa zvyšujú platové tarify o 20 %. Zvyšovanie platových taríf nadväzuje podľa § 119 zákona na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú na príslušný kalendárny rok v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu. V roku 2010 sa počíta s priemerným mzdovým výdavkom vo výške 866,97 € bez započítanej 1 % valorizácie. Zákon č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovujúci možnosť aplikácie zákona č. 311/2001 Zákonník práce v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. Apríla 2010 Zamestnancovi pri výkone práce vo verejnom záujme za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat v zmysle § 4 ods. 1, ktorým je: a) tarifný plat; b) osobný plat; c) príplatky za: • riadenie, • zastupovanie, • prácu v krízovej oblasti, • zmennosť, • výkon špecializovanej činnosti,
• • • •
d) e) f) g) h)
praktickú prípravu, prácu v noci, prácu v sobotu alebo v nedeľu, prácu vo sviatok.
osobný príplatok; kreditový príplatok, výkonnostný príplatok; platová kompenzácia za sťažený výkon práce; plat za: • prácu nadčas, • plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku. i) odmena. 6
V súlade so zákonom sú zamestnanci zaraďovaní do stupníc platových taríf: 1. v 14 platových triedach a 12 platových stupňoch: o základná stupnica (príloha č. 3 zákona); o osobitná stupnica platových taríf vybraných skupín zamestnancov (príloha č. 4 zákona); o osobitná stupnica platových taríf učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov (príloha č. 5 zákona) 2. v zmysle zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch sa odmeňuje v platových triedach 6 až 12 a v pracovných triedach 1 alebo 2 bez zaradenia do platových stupňov uverejnených v zákone č. 553/2003 Z. z. v prílohe č. 7 zákona, kde je zároveň opísaný spôsob valorizácie platových tried v § 7 ods. 11 tohto zákona, ktoré sa zvyšujú o 1 % za každý rok až do 16 roku praxe a od 17 roku do 32 roku praxe sa platové triedy zvyšujú o 0,5 %. Ďalej sa v zákone č. 553/2003 Z. z. uplatňuje pre niektoré inštitúcie vyššia osobitná stupnica platových taríf. Ide o zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme Kancelárie NR SR, ktorí sú odmeňovaní podľa zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov a Kancelárie verejného ochrancu práv, ktorí sú odmeňovaní podľa zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov. A tak ako aj v zákone o štátnej službe, tak sa aj v zákone č. 553/2003 Z. z. uplatňuje zvýhodnenie vybraných zamestnancov Úradu vlády SR, ktorí plnia úlohy spojené s organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády SR, v zmysle zákona č. 474/2008 Z. z. a majú zvýšené tarifné platy o 20 %. V rámci zákone je opísaný v § 7a aj osobný plat, ktorý sa prideľuje zamestnancovi počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh, kde je ohraničená len minimálna sadzba platu. Odmeňovanie v § 20 opisuje tento zákon nejednotne, podobne ako v zákone o štátnej službe, kde vzniká voľný priestor na individuálne rozhodnutie priznania odmeny v ľubovoľnej výške a za širokú škálu pracovných úloh. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa upravuje ďalšie podmienky pre zamestnanca odmeňovaného podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. V prvom rade ide o možnosť skrátenia pracovného času, predĺženia výmery dovolenky, vyplatenia odstupného a odchodného, stanovenie výšky príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie, ako aj prídel do sociálneho fondu. V podnikovej kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vo vyššej percentuálnej sadzbe ako ustanovuje zákon, avšak najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca; zvýšenie odstupného najviac o sumu dvoch funkčných platov zamestnanca nad rámec tejto kolektívnej zmluvy a zvýšenie odchodného najviac o sumu dvoch funkčných platov zamestnanca nad rámec tejto kolektívnej zmluvy. V roku 2010 sa počíta s priemerným mzdovým výdavkom vo výške 656,43 € bez započítanej 1 % valorizácie.
7
Zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2010 Podľa tohto zákona sú odmeňovaní ústavní činitelia vrátane verejného ochrancu práv, ktorý nie je ústavným činiteľom. Poslancom Národnej rady SR je § 2 zákona plat stanovený vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. Plat poslanca nie je ďalej členený, nemá priznané žiadne iné zložky platu. Súčasne, v súlade s ustanoveniami zákona je plat poslanca NR SR priemerným platom sudcu SR (§ 23), od ktorého sa odvíja jeho základný plat. Na plat sudcu SR je naviazaný priemerný plat prokurátora. K platu poslanca ďalej patria funkčné príplatky za výkon funkcie predsedu, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj podpredsedov a predsedov výborov NR SR. Poslancom podľa § 4 zákona prináležia aj nezdanené paušálne náhrady, ktoré nie sú v zákone priamo limitované a ich výška záleží od uznesenia NR SR. V roku 2010 patrí poslancovi plat určený v roku 2008 (§ 29f ods. 1 zákona č. 120/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov) v hodnote 2 009 €. Poslancom za výkon funkcie predsedu a podpredsedov NR SR, ako aj predsedu či podpredsedov výborov NR SR patria funkčné príplatky v rozpätí od 82,99 € do 497,91 €. Poslancom zároveň prináležia nezdanené paušálne náhrady, ktoré v závislosti od miesta bydliska tvoria 70 % alebo 80% z mesačného základného platu poslanca a poskytujú sa vo výške 1 406,30 € alebo 1 607,20 €. V júli 2009 sa zmenil štatútu poslanca Európskeho parlamentu zvoleného na území SR, v zmysle ktorého si poslanci EP zvolení na našom území uplatnili podmienku rovnakých platov a náležitostí, ako ich partneri z iných členských krajín a ich platy sa po novom hradia zo všeobecného rozpočtu EÚ. Členom Vlády SR prináleží podľa § 12 zákona plat zodpovedajúci jedenapolnásobku platu poslanca, ktorý sa pre predsedu vlády SR a podpredsedov vlády SR zvyšuje o funkčné príplatky podľa § 13 zákona. Paušálne náhrady opísané v § 14 zákona taktiež nemajú priamo opísané zákonne limity, avšak ich výška sa schvaľuje uznesením vlády, ktoré sú zverejňované elektronicky na web stránke Vlády SR. V roku 2010 patrí členom Vlády SR plat vo výške určenej v roku 2008 (§ 29f ods. 1 zákona č. 120/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov) čo predstavuje 3 013,50 €. Členom Vlády SR za výkon funkcie predsedu a podpredsedov vlády SR je zvýšený plat o funkčný príplatok zodpovedajúce sume pre predsedu 497,91 € a pre podpredsedov 746,87 €. Paušálne náhrady schválené uznesením vlády SR č. 284/2001 sa v závislosti od funkcie pohybujú v sume od 867,80 € do 1 065,35 €. Plat prezidenta zodpovedá podľa § 10 zákona štvornásobku platu poslanca, súčasne sa prezidentovi poskytuje paušálna náhrada v pevne stanovenej výške v § 11 zákona. Zároveň prezidentovi patrí po skončení vykonávania funkcie doživotný plat v pevne stanovenej výške uvedenej v § 10 ods. 2 zákona. V roku 2010 patrí prezidentovi plat vo výške určenej v roku 2008 (§ 29f ods. 1 zákona č. 120/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov) čo predstavuje 8 036 € a paušálna náhrada vo výške 1 327,76 €. Prezidentovi po skončení výkonu jeho funkcie patrí doživotne plat vo výške 995, 82 eura. Plat sudcu ústavného súdu Slovenskej republiky podľa § 16 zákona zodpovedá 1,3 násobku platu poslanca NR SR. Predsedovi ústavného súdu, podpredsedovi, ako aj predsedovi senátu Ústavného súdu SR patria pevne stanovené funkčné príplatky uvedené v § 17 zákona. Sudcom Ústavného súdu SR patria podľa § 18 paušálne náhrady v nelimitovanej výške, ktoré si určí plénum ústavného súdu uznesením. 8
V roku 2010 sa sudcov Ústavného súdu SR nedotklo zmrazenie platov podľa § 29f ods. 2 na rok 2009 a rok 2010. V dôsledku čoho sa ich plat vypočítava z trojnásobku priemernej mzdy zamestnanca dosiahnutej v hospodárstve SR za predchádzajúce obdobie. V roku 2009 dosiahla priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR 744,50 €, čo predstavuje základňu vo výške 2 234 €. Na základe uvedeného plat sudcu ústavného súdu SR predstavuje sumu 2 904,20 €. Funkčné príplatky v rozsahu od 165,97 do 331,94 € sú stanovené pre sudcov, ktorí sú poverení výkonom funkcie predsedu a podpredsedu Ústavného súdu SR a predsedu senátu Ústavného súdu SR. Sudcom Ústavného súdu SR patria paušálne náhrady vo výške, ktoré si určí plénum ústavného súdu uznesením. V závislosti od miesta trvalého pobytu ústavného sudcu si určili paušálne náhrady vo výške 106,5 % alebo 112,8 % z platu, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje sumu 3 092,97 € a 3 275,94 €. Podľa § 20 zákona predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu SR patrí plat vo výške 1,5 násobku platu poslanca a podpredsedovia Najvyššieho kontrolného úradu SR patrí plat vo výške 1,3 násobku platu poslanca, ktorým sú zároveň priznané pevne stanovené funkčné príplatky. Paušálne náhrady (§ 21a) sú určené vo výške, ktorú schvaľuje národná rada uznesením. V roku 2010 patrí plat predsedovi NKÚ SR vo výške 3 351 € a podpredsedovi NKÚ SR vo výške 2 904,20 €. Taktiež sa ich nedotklo zmrazovanie platu podľa § 29f ods. 2. Funkčný príplatok pre predsedu je stanovený vo výške 331,94 € a pre podpredsedov 248,96 €. Paušálne náhrady sú priznané v závislosti od miesta trvalého pobytu vo výške 57 % alebo 64 % z platu. Predsedovi prislúcha paušálna náhrada vo výške 1 910,07 € alebo 2 144,64 € a podpredsedovi vo výške 1 655,39 € alebo 1 858,69 €. Plat generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa § 22a zodpovedá 1,3 násobku platu poslanca, súčasne je generálnemu prokurátorovi priznaný pevne stanovený funkčný príplatok (§ 22b), ako aj pevne stanovené paušálne náhrady (§ 22c). V roku 2010 patrí plat generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky vo výške 2 904,20 €. Tiež sa ho nedotklo zmrazenie platu podľa § 29f ods. 2. Súčasne je generálnemu prokurátorovi priznaný funkčný príplatok vo výške 331,94 € a paušálne náhrady vo výške 1 452,10 € mesačne. Okrem vyššie uvedených platových náležitostí prináleží pri zániku poslaneckého mandátu poslancom plat ešte päť mesiacov. Uvedené neplatí, ak ide o poslanca, ktorý bol znovu zvolený v nasledujúcom volebnom období, začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky, resp. bol zvolený do Európskeho parlamentu. Ostatným ústavným činiteľom za tých istých podmienok ako u poslancov prináležia tri platy po skončení výkonu funkcie s výnimkou prezidenta, ktorému, po skončení výkonu funkcie patrí doživotne plat vo výške 995,82 €. V zmysle zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky sa platy ústavným činiteľom odvíjajú od priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Plat ústavných činiteľov sa zvyšuje prevažne raz za rok, so spätnou platnosťou od 1. januára príslušného roka v celoročnom vyjadrení. Paušálne náhrady u všetkých ústavných činiteľov nepodliehajú zdaneniu. V roku 2010 majú ústavní činitelia rozpočtovaný priemerný mzdový výdavok vo výške 3 936,78 €. Z celkových výdavkov vyčlenených pre ústavných činiteľov predstavujú nezdaniteľné paušálne náhrady 41,5 %, základný plat vo výške 56,6 % a v nepodstatnej miere funkčný príplatok, ktorý sa podieľa iba vo výške 1,9 %.
9
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 17. júla 2009 Podľa § 66 zákona je základným platom sudcu najvyššieho súdu a sudcu špecializovaného trestného súdu je plat rovnajúci sa 1, 3 násobku platu poslanca národnej rady mesačne, ktorý mu patrí od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol na najvyšší súd alebo Špecializovaný trestný súd pridelený alebo preložený. Funkčné príplatky predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho súdu SR patria podľa § 24 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Sudcovia okresných súdov a krajských súdov sa na potreby určenia základného platu zaraďujú do dvoch platových skupín a do siedmich platových stupňov. Sudcovia okresných súdov sa zaraďujú do platovej skupiny I a sudcovia krajských súdov sa zaraďujú do platovej skupiny II. Do jednotlivých platových stupňov sa sudcovia zaraďujú podľa dĺžky praxe rozhodujúcej na zaradenie do príslušného platového stupňa. Priemerným platom sudcu, od ktorého sa odvíja základný plat sudcu, je v súlade so zákonom č. 120/1993 Z. z. plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Základný plat sudcu sa určuje podľa ich zaradenia do dvoch platových skupín a siedmich platových stupňov v závislosti od druhu súdu (okresný alebo krajský) a dĺžky praxe sudcu, tým sa ich základný plat pohybuje na úrovni medzi 90 % až 125 % priemerného platu sudcu. Plat sudcu tvoria: a) základný plat sudcu, b) príplatky (funkčný, počas dočasného pridelenia, za vedenie justičného čakateľa, za pohotovosť a osobitný),
c) d) e) f)
plat za výkon funkcie sudcu nadčas, ďalší plat, vyrovnanie platu, odmena.
Sudcovi je pevne stanovený funkčný príplatok za riadiacu činnosť podľa § 68 a funkčný príplatok za funkciu podľa § 69 zákona. Sudcovi podľa § 52 zákona tiež patria mesačné paušálne náhrady nákladov spojené s výkonom funkcie vo výške 1/12 z 50 % základného platu sudcu. Sudcovi patrí podľa § 77 zákona v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat vo výške funkčného platu. Podľa § 79 zákona možno priznať sudcom odmeny s verejne určenými kritériami ale bez stanovených finančných limitov. Zvýšenie platov sudcov sa každoročne vykonáva súčasne so zvýšením platov ústavných činiteľov v závislosti na medziročnom vývoji priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR, ak nebolo uzákonené inak. V roku 2010 sa sudcom podľa tohto zákona určuje priemerný plat, ktorý zodpovedá platu poslanca NR SR, pričom sa ich nedotklo zmrazenie platov podľa § 29f ods. 2 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov na rok 2009 a rok 2010. V dôsledku čoho sa ich plat vypočítava z trojnásobku priemernej mzdy zamestnanca dosiahnutej v hospodárstve SR za predchádzajúce obdobie. V roku 2009 dosiahla priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR 744,50 €, čo predstavuje priemerný plat sudcu vo výške 2 234 €. Podľa zákona č. 120/1993 Z. z. v § 24 sa ďalej stanovuje výška funkčných príplatkov stanovená pre predsedu Najvyššieho súdu je 331,94 € a pre podpredsedu Najvyššieho súdu SR 248,96 €. Ostatné platové náležitosti sú už upravované podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10
Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry s účinnosťou od 17. júla 2009 Priemerný plat prokurátora je naviazaný na priemerný plat sudcu a zodpovedá platu poslanca Národnej rady SR. Priemerný plat prokurátora je základňou pre výpočet základného platu prokurátora. Plat prokurátora je zložený z: a. funkčného platu, ktorý sa skladá zo základného platu a funkčného príplatku, b. náhrady funkčného platu a osobitné formy odmeňovania, ktorý v sebe zahŕňa aj ďalší plat, c. príplatkov k funkčnému platu, d. odmeny. Rozhodujúcou zložkou odmeňovania prokurátorov je funkčný plat prokurátora, ktorý tvorí základný plat prokurátora a funkčný príplatok. Základný plat prokurátora generálnej prokuratúry upravený zákonom č. 120/1993 Z. z. je plat zodpovedajúci platu sudcu Najvyššieho súdu SR, ktorý tvorí 1,3 násobok platu poslanca národnej rady. Základný plat ostatných prokurátorov sa určuje podľa zaradenia prokurátorov do dvoch platových skupín a ôsmich platových stupňov v závislosti od druhu prokuratúry (okresná alebo krajská) a dĺžky praxe prokurátora, tým sa ich základný plat pohybuje na úrovni medzi 85 % až 125 % priemerného platu prokurátora. Priemerný plat prokurátora zodpovedá priemernému platu sudcu, ktorý zodpovedá platu poslanca NR SR. Mesačné paušálne náhrady patria prokurátorovi zo zákona podľa § 79 na náhradu nákladov spojených s výkonom funkcie vo výške 1/12 z 50 % základného platu sudcu. Prokurátorovi patrí podľa § 106 zákona v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat vo výške funkčného platu. Prokurátorovi možno priznať aj odmenu (§ 115) až do výšky jeho funkčného platu pri dosiahnutí 50. roku veku. Zvýšenie platov prokurátorov sa každoročne vykonáva súčasne so zvýšením platov ústavných činiteľov v závislosti na medziročnom vývoji priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR, ak nebolo uzákonené inak. V roku 2010 sa prokurátorom určuje priemerný plat, ktorý zodpovedá platu poslanca NR SR, pričom sa ich nedotklo zmrazenie platov podľa § 29f ods. 2 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov na rok 2009 a rok 2010. V dôsledku čoho sa ich plat vypočítava z trojnásobku priemernej mzdy zamestnanca dosiahnutej v hospodárstve SR za predchádzajúce obdobie. V roku 2009 dosiahla priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR 744,50 €, čo predstavuje priemerný plat prokurátora vo výške 2 234 €. Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2010 Odmeňovanie profesionálnych vojakov podľa § 138 zákona tvorí: a) hodnostný plat, b) 9 rôznych príplatkov, ktorými sa zohľadňujú špecifiká práce v rezorte obrany: 4. príplatok za výkon štátnej služby v organizačnej zložke Vojenského spravodajstva,
1. platová kompenzácia za sťažený výkon štátnej služby, 2. príplatok výkonným letcom, 3. príplatok výsadkárom, 11
7. príplatok za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru, 8. príplatok vojenským vrcholovým športovcom, 9. príplatok za zastupovanie.
5. príplatok zdravotníckym pracovníkom, 6. príplatok príslušníkom Vojenskej polície,
c) zahraničný príspevok, d) odmena. Hodnostný plat podľa § 139 je viazaný na udelenú hodnosť a platový stupeň (je určených 17 platových stupňov) je viazaný na dĺžku odpracovaných služobných rokov. Termín účinnosti a percentuálne zvýšenie hodnostných platov na príslušný rok ustanoví zákon o štátnom rozpočte. Odmena podľa § 148 zákona môže byť profesionálnemu vojakovi udelená za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo osobitne významnej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy, alebo pri dosiahnutí 50 rokov veku najviac v sume rovnajúcej sa výške jeho hodnostného platu. Rozhodujúcou zložkou odmeňovania profesionálnych vojakov je hodnostný plat, ktorý v plnom rozsahu vymedzuje kritériá odbornosti a praxe požadované od zamestnanca na konkrétnom zamestnaneckom poste. Zvýšenie funkčných platov o príslušné percento a termín jeho účinnosti sa každoročne ustanovuje v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rok. V roku 2010 sa počíta s priemerným mzdovým výdavkom vo výške 1 138,58 € bez započítanej 1 % valorizácie. Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. novembra 2009 Zákon v § 71a stanovuje platové pomery, hmotné výhody a paušálne náhrady riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, ktorému patrí mesačne funkčný plat vo výške platu poslanca Národnej rady SR. Riaditeľovi úradu patrí po skončení výkonu funkcie náhrada vo výške trojnásobku jeho posledného funkčného platu. Riaditeľovi úradu patrí na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie paušálna náhrada mesačne vo výške 54 % funkčného platu. V roku 2010 sa riaditeľovi NBÚ určuje priemerný plat, ktorý zodpovedá platu poslanca NR SR, pričom sa ho nedotklo zmrazenie platov podľa § 29f ods. 2 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov na rok 2009 a rok 2010. V dôsledku čoho sa jeho plat vypočítava z trojnásobku priemernej mzdy zamestnanca dosiahnutej v hospodárstve SR za predchádzajúce obdobie. V roku 2009 dosiahla priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve SR 744,50 €, čo predstavuje plat riaditeľa NBÚ vo výške 2 234 €, paušálna náhrada je vo výške 1 206,36 €.
12
Zákona č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení zákona č. 467/2005 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky 299/2007 Z. z. o úprave osobných požitkov poskytovaných duchovným cirkví a náboženských spoločností v znení v znení Nariadenia vlády SR č. 610/2007 Z. z. z 12. decembra 2007 a Nariadenia vlády SR č. 611/2008 Z. z. zo 17. decembra a Nariadenia vlády SR č. 566/2009 Z. z. z 2. decembra 2009 s účinnosťou od 1. januára 2010. Podľa znenia zákona č. 467/2005 v § 3 tvoria osobné požitky duchovných: a) základný plat, b) hodnostný prídavok, c) zvýšenie základného platu za ocenenie vysokej kvality výkonu duchovenskej činnosti. Sumy základného platu, podmienky na priznanie hodnostného prídavku a jeho výšku a podmienky na priznanie zvýšenia základného platu za ocenenie vysokej kvality výkonu duchovenskej činnosti a podrobnosti o tomto zvýšení ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky. Základný plat sa v príslušnom roku zvýši o rovnaké percento a v rovnakom termíne, ako sa zvýši základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu. V roku 2010 sa počíta s priemerným mzdovým výdavkom vo výške 491,88 € bez započítanej 1 % valorizácie. Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1.júla 2010 Platové podmienky podľa § 103 zákona patria príslušníkom hasičského a záchranného zboru, ktoré sa skladajú z: a. tarifný plat, b. príplatky: • • • • •
•
za riadenie, za zastupovanie, osobný, hodnostný, za zmennosť,
za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia.
c. plat za štátnu službu nadčas, d. odmena, e. doplatok k služobnému platu. Rozsah tarifného platu je určení stupnicou v deväť platových triedach a v dvanástich platových stupňov. Platová trieda sa určuje podľa dosiahnutého stupňa hodnosti a platový stupeň sa určuje podľa započítanej praxe. Podľa § 108 zákona sa príslušníkovi za každý pripočítaný rok nad 32 rokov započítanej praxe zvyšuje jeho tarifný plat o 1 %. Odmeny podľa § 120 zákona sa môžu udeľovať v nelimitovanej výške, napríklad za kvalitné plnenie úloh alebo za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy. 13
Zvyšovanie platových taríf nadväzuje na kolektívne vyjednávanie v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v súkromnej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu. Ak sa kolektívna zmluva neuzatvorí, zvýšenie stupnice platových taríf a termín jej účinnosti navrhne vláda ako súčasť návrhu zákona o štátnom rozpočte. V praxi sa však uvedené ustanovenie nevyužíva a zvyšovanie platov hasičov ustanovuje zákon o štátnom rozpočte. Poskytovanie ostatných sociálnych výhod pre túto skupinu štátnych zamestnancov upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V roku 2010 sa počíta s priemerným mzdovým výdavkom vo výške 1 045,90 € bez započítanej 1 % valorizácie. Zákon č. 73/1998 Z. z o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. júla 2010 Príslušníkovi Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 patria tieto platové náležitosti: a) funkčný plat, b) prídavok za výsluhu rokov, c) príplatky: • • • • • • •
• za starostlivosť o prideleného služobného psa alebo služobného koňa, • za starostlivosť a vedenie služobného cestného vozidla alebo motorového člna, • za výkon potápačskej činnosti, • za nerovnomernosť času služby, • za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, • príplatok členom posádok lietadiel a vrtuľníkov.
hodnostný, rizikový, za riadenie, za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, osobný, za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, za ovládanie a používanie cudzieho jazyka,
d) odmena, e) doplatok k služobnému platu. Vo všeobecných platových náležitostiach podľa § 84 ods. 1 sú priznané aj ďalšie dve formy odmeňovania, ktoré nie sú presne špecifikované komu patria a sú to: ďalší služobný plat a osobitný príplatok. Všetci príslušníci riadiaci sa týmto zákonom sa zaraďujú do platových tried podľa jednotlivých funkcií v súlade s charakteristikami platových tried, ktoré určí minister po prerokovaní s príslušným odborovým zväzom v tabuľkách počtov a zloženia služobného úradu. Je stanovených 9 platových tried, osobitnú tabuľku platových tried majú určenú príslušníci Policajného zboru. 14
Všetkým príslušníkom podľa zákona v stálej štátnej službe patrí podľa § 86 za výsluhu rokov výkonu štátnej služby prídavok určený percentuálnym podielom z funkčného platu, odstupňovaný podľa dĺžky započítanej odbornej praxe, ktorého maximálna výška je 67,1 % z funkčného platu. Odmeny podľa § 102a zákona sa môžu udeľovať v nelimitovanej výške, napríklad za kvalitné plnenie úloh alebo za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy. Poskytovanie ostatných výhod upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o odchodné, výsluhový dôchodok, výsluhový príspevok, liečenie, práceneschopnosť, kde dochádza k náhrade až do výšky 100 % služobného platu. Zvyšovanie funkčných platov, termín účinnosti a percentuálne zvýšenie na príslušný rok stanovuje každoročne zákon o štátnom rozpočte. V roku 2010 sa počíta s priemerným mzdovým výdavkom vo výške 1 191,53 € bez započítanej 1 % valorizácie. Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1.decembra 2009 Služobné príjmy colníkov sú upravené v § 79 zákona nasledovne: a) funkčný plat, b) prídavok za výsluhu rokov, c) príplatky: • hodnostný, • osobitný, • za riadenie, • za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej funkcie nadriadeného, • osobný, • za prípravu colníka čakateľa, • za starostlivosť o prideleného služobného psa, • príplatok za štátnu službu vo sviatok,
• • • • • •
za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo motorového člna, za nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni, príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, príplatok za štátnu službu v noci, príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu.
d) odmena. Colníkovi v stálej štátnej službe patrí podľa § 81 zákona za čas výkonu štátnej služby prídavok za výsluhu rokov určený percentuálnym podielom z funkčného platu, odstupňovaný podľa dĺžky započítanej odbornej praxe, ktorého maximálna výška je 66 % z funkčného platu. Zvyšovanie funkčných platov, termín účinnosti a percentuálne zvýšenie na príslušný rok ustanovuje zákon o štátnom rozpočte.
15
Odmeny podľa § 95 zákona sa môžu udeľovať v nelimitovanej výške, napríklad za kvalitné plnenie úloh alebo za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy. Poskytovanie ostatných výhod pre túto skupinu štátnych zamestnancov upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V roku 2010 sa počíta s priemerným mzdovým výdavkom vo výške 1 021,82 € bez započítanej 1 % valorizácie.
NÁVRHY NA ÚPRAVU ODMEŇOVACÍCH ZÁKONOV Z predchádzajúceho prehľadu je zrejmé, že pri uplatňovaní jednotlivých odmeňovacích predpisov nie sú zaručené rovnaké práva všetkých zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a v obdobných právnych vzťahoch deklarovaných v zákonoch, nakoľko pri odmeňovaní dochádza k značnej diferenciácii mixu odmeňovacích nástrojov, ktorých význam a podiel k základnému platu sa značne líši. Preto navrhujeme, aby sa v prechodnom trojročnom období v stanovených fázach za každý rok, postupne odstraňovali diskriminačné odmeňovania umelo vytvorených osobitných skupín zamestnancov vykonávajúcich porovnateľné pracovné činnosti, ktorých členenie bolo podložené len na základe výkonu práce vo vybraných rezortoch ústrednej štátnej správy. Cieľom je aj realizácia odčlenenia výkonných zložiek príslušníkov ozbrojených síl a iných zložiek od činností administratívneho charakteru. K dosiahnutiu takéhoto kroku je potrebné delegovať právomoci v kompetenčnom zákone na jeden subjekt ústrednej štátnej správy, ktorý z nášho pohľadu je najvhodnejšie Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré zodpovedá za trvalo udržateľný a stabilný vývoj verejných financií, a tým by sa zaviazalo racionálne prerozdeľovať finančné prostriedky na základe odôvodnených nárokov na odmeny pre zamestnancov ostatných rezortov bez sledovania osobných záujmov. Tým by sa predišlo dnešnej chaotickej a neprehľadnej situácií v systéme odmeňovania zamestnancov vo verejnej správe. Ďalším problémom je rozdielny postup zhodnotenia, resp. zvyšovania platov. Uplatňované postupy každoročného zvyšovania platov podľa jednotlivých odmeňovacích noriem spôsobujú značnú rozdielnosť v ich medziročnom raste. Preto je potrebné jednotne upraviť spôsob medziročného zvyšovania platov zamestnancov v sektore verejnej správy postupne systémom spravodlivého konvergenčného procesu. Mimoriadny, osobitný a osobný plat je podľa nášho názoru potrebné špecifikovať určením presne stanovených pravidiel pre limity výšky odmeňovania, ktoré by mali byť verejne známe a uvedené priamo v zákone, aby sa ich udeľovanie stalo transparentné a verejne kontrolovateľné. Zástancami rovnakého názoru sme aj v prípade udeľovania odmien, kde je potrebné stanoviť peňažné limity pre všetky druhy odmien, ako aj systému uplatňovania jednotlivých druhov odmien. Vo väčšine systémov odmeňovania už neexistuje ustanovenie o nároku na „ďalší plat“ v dôsledku obmedzených zdrojových možnosti štátneho rozpočtu. Jedinými zamestnancami, u ktorých sa v súčasnosti uplatňuje inštitút „ďalšieho platu“ sú sudcovia a prokurátori. Na základe uvedenej skutočnosti navrhujeme odstrániť takýto nesystémový prvok z právnych predpisov upravujúcich odmeňovanie sudcov a prokurátorov.
16
Paušálne náhrady, ktoré hlavne prislúchajú ústavným činiteľom, sú upravené osobitne pre každý druh ústavného činiteľa. Problémom je, že neexistuje komplexná zákonná úprava limitov a tak sa tento druh náhrad stáva lukratívnym zdrojom príjmov, ktoré navyše nie sú zdaňované. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na anomáliu, kedy paušálne náhrady, ktoré slúžia na pokrytie výdavkov spojených s výkonom funkcie sú vyššie ako zákonom stanovený plat. Je preto nevyhnutné upraviť spôsob stanovenia výšky paušálnych náhrad pre všetkých ústavných činiteľov a ostatných zamestnancov v štátnej správe.
2 SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE ZAMESTNANCOV VEREJNEJ SPRÁVY Celkový efekt vyplývajúci z odmeňovacieho systému zamestnancov v rozpočtových organizáciách ústrednej štátnej správy dotvára úroveň sociálneho zabezpečenia, kde u špecifickej skupiny zamestnancov existujú značne rozdiely od bežného univerzálneho systému, ktorý sa uplatňuje u všetkých ostatných zamestnancov verejnej či súkromnej sféry. V tejto časti analýzy poukazujeme na sociálne výhody osobitých skupín zamestnancov verejnej správy. Jedná sa o sociálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov, profesionálnych vojakov ozbrojených síl a osobitne sudcov a prokurátorov. Takúto úpravu sociálneho zabezpečenia zamestnancov silových, bezpečnostných, záchranných zložiek, ako aj úpravu sociálneho zabezpečenia sudcov a prokurátorov považujeme za nadštandardné benefity. Je všeobecne známy zlý stav verejných financií, ako aj fakt neustáleho prehlbovania štátneho deficitu a v neposlednom rade demografický vývoj, ktorý jasne vypovedá v neprospech fungovania momentálne nastaveného systému sociálneho zabezpečenia špecifickej skupiny zamestnancov (poistencov) štátnej správy. Naše tvrdenia podporuje aj fakt, že už v roku 2004 Ministerstvo financií v rámci stratégie zavedenia univerzality v sociálnom poistení poukázalo na neudržateľný a deficitný vývoj systému sociálneho zabezpečenia špecifických skupín poistencov. Preto je naším cieľom, na základe našich návrhov a ich prípadného uplatnenia v záväznej norme, zmeniť systém sociálneho zabezpečenia špecifických skupín poistencov, a tým zefektívniť ich vývoj financovania. Tým máme namysli rovnováhu medzi zdrojmi a nákladmi tejto časti sociálneho systému a priblížiť ho k súčasnému univerzálneho systému sociálneho poistenia, samozrejme pri rešpektovaní špecifík výkonu takýchto druhov povolaní, u ktorých dochádza k priamemu ohrozeniu zdravia a života pri výkone služby. Na dôkladné posúdenie situácie ďalej v analýze opisujeme podmienky jednotlivých skupín zamestnancov podľa ich zákonnej úpravy sociálneho zabezpečenia, v ktorých identifikujeme zákonne nárokovateľné dávky nesúvisiace so špecifickým výkonom štátnej služby. Výhody sociálnych systémov opisujeme v nasledovnom poradí upravovaných skupín: 1. Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, 2. Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, 3. Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, 4. Zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície,
17
ktorým sa poskytujú sociálne výhody upravené osobitným zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov; 5. Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a 6. Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Pri sociálnom zabezpečení príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov a profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR sa vychádza z paragrafového znenia zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Profesionálni vojaci: • • •
•
•
§ 6 zákona určuje nemocenské zabezpečenie do 30 dní neschopnosti na úrovni 100 % čistého príjmu, nad 30 dní na úrovni 70 % čistého príjmu. V prípade pracovného úrazu sa nemocenské zabezpečenie na úrovni 100 % vypláca celý rok; § 33 zákona určuje odchodné po trvaní služobného pomeru najmenej 5 rokov vo výške mesačného platu, za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa zvyšuje o pol platu, najdlhšie však do 30 rokov trvania služobného pomeru; § 38 nárok na výsluhový dôchodok vzniká už po odpracovaní 15 rokov služby. Výška dôchodku po vzniku nároku je závislá od výšky priemerného služobného platu v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku za posledných 10 rokov. Najvyšší možný dôchodok je podľa § 39 limitovaný na úrovni 60 % vymeriavacieho základu zisteného podľa ustanovení § 60 zákona. Tento maximálny percentuálny limit je dosiahnutý ukončením 30 roku trvania služobného pomeru; podľa osobitného zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR patrí príslušníkovi podľa § 93 základná výmera dovolenky v trvaní 42 kalendárnych dní v kalendárnom roku. Po dovŕšení 20 rokov služobného roku sa základná výmera dovolenky zvyšuje o 7 kalendárnych dní; podľa osobitného zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR patrí príslušníkovi podľa § 110 preventívna rehabilitácia v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku po dosiahnutí 35 rokov veku alebo po dosiahnutí najmenej 10 rokov dočasnej štátnej služby.
Profesionálnym vojakom podľa zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky sa poskytujú aj jednorazové peňažné náležitosti, ktoré nemajú charakter miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní, sú to najmä: 1. Jednorazová nenávratná peňažná výpomoc (§ 158), ktorý minister môže v osobitne odôvodnených prípadoch profesionálnemu vojakovi na jeho žiadosť priznať jednorazovú nenávratnú peňažnú výpomoc až 3 320 eur na prekonanie prechodnej, ním nezavinenej ťaživej sociálnej situácie; 2. Aktivačný príspevok (§159) pre profesionálneho vojaka, ktorý získal vzdelanie požadované na výkon štátnej služby štúdiom na inej ako vojenskej škole alebo na inej ako policajnej škole alebo získal takéto vzdelanie štúdiom na vojenskej škole alebo policajnej škole bez poskytovania pracovných úľav a hmotného zabezpečenia zamestnávateľom, možno poskytnúť pri prvom prijatí alebo vymenovaní do dočasnej štátnej služby aktivačný príspevok až do výšky 9 959 eur;
18
3. Stabilizačný príspevok (§ 160) možno priznať profesionálnemu vojakovi za každý ukončený rok ponechania v dočasnej štátnej službe poskytnúť stabilizačný príspevok do výšky 399 eur. Stabilizačný príspevok možno poskytnúť najviac počas piatich rokov. Príslušníci Hasičského a záchranného zboru, vrátane príslušníkov Horskej a záchrannej služby: • • •
•
• •
§ 6 zákona určuje nemocenské zabezpečenie do 30 dní neschopnosti na úrovni 100 % čistého príjmu, nad 30 dní na úrovni 70 % čistého príjmu. V prípade pracovného úrazu sa nemocenské zabezpečenie na úrovni 100 % vypláca celý rok; § 33 zákona určuje odchodné po trvaní služobného pomeru najmenej 5 rokov vo výške mesačného platu, za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa zvyšuje o pol platu, najdlhšie však do 30 rokov trvania služobného pomeru; § 38 nárok na výsluhový dôchodok vzniká už po odpracovaní 15 rokov služby. Výška dôchodku po vzniku nároku je závislá od výšky priemerného služobného platu v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku za posledných 10 rokov. Najvyšší možný dôchodok je podľa § 39 limitovaný na úrovni 60 % vymeriavacieho základu zisteného podľa ustanovení § 60 zákona. Tento maximálny percentuálny limit je dosiahnutý ukončením 30 roku trvania služobného pomeru; podľa osobitného zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí príslušníkovi podľa § 93 je základná výmera dovolenky v trvaní 4 týždňov za kalendárny rok a po dosiahnutí 15 roku služobného pomeru 5 týždňov za kalendárny rok. Základnú výmeru dovolenky možno predĺžiť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. Na dodatkovú dovolenku v trvaní 1 týždeň vzniká nárok za splnenia zákonom stanovených podmienok; podľa osobitného zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí príslušníkovi podľa § 161 rekondičný pobyt vo výmere 14 nepretržitých dní v kalendárnom roku, ktorý má započítaných najmenej 10 rokov služby; podľa osobitného zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí príslušníkovi podľa § 102b špecifická zdravotná starostlivosť, s každoročnou preventívnou prehliadkou.
Príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej polície a colníci: • • •
•
§ 6 zákona určuje nemocenské zabezpečenie do 30 dní neschopnosti na úrovni 100 % čistého príjmu, nad 30 dní na úrovni 70 % čistého príjmu. V prípade pracovného úrazu sa nemocenské zabezpečenie na úrovni 100 % vypláca celý rok; § 33 zákona určuje odchodné po trvaní služobného pomeru najmenej 5 rokov vo výške mesačného platu, za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa zvyšuje o pol platu, najdlhšie však do 30 rokov trvania služobného pomeru; § 38 nárok na výsluhový dôchodok vzniká už po odpracovaní 15 rokov služby. Výška dôchodku po vzniku nároku je závislá od výšky priemerného služobného platu v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku za posledných 10 rokov. Najvyšší možný dôchodok je podľa § 39 limitovaný na úrovni 60 % vymeriavacieho základu zisteného podľa ustanovení § 60 zákona. Tento maximálny percentuálny limit je dosiahnutý ukončením 30 roku trvania služobného pomeru; základná výmera dovolenky podľa osobitných predpisov (zákon č. 73/1998 Z. z. o policajtoch a zákon č. 200/1998 Z. z. o colníkoch) je v trvaní 6 týždňov za
19
•
•
kalendárny rok a dodatková dovolenka v trvaní 1 týždeň za výkon štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí; patrí príslušníkovi podľa osobitných predpisov (zákon č. 73/1998 Z. z. o policajtoch a zákon č. 200/1998 Z. z. o colníkoch) preventívna rehabilitácia v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku od 35. roku veku alebo pri trvaní služobného pomeru najmenej 15 rokov; podľa osobitného zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v § 141a patrí príslušníkovi čiastočné uhrádzanie nákladov na bývanie.
U všetkých skupín zamestnancov upravovaných podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhujeme zrušenie 100% náhrady príjmu do 30 dní a 70 % náhrady príjmu nad 30 dní počas dočasnej práce neschopnosti pre tých poberateľov, u ktorých nedošlo k vzniku nároku v dôsledku služobného úrazu alebo v dôsledku choroby z povolania tak, aby prišlo k zosúladeniu poskytovania náhrady príjmu so všeobecným systémom upravovaných v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zároveň navrhujeme pre všetky skupiny zamestnancov upraviť limit výšky odchodného do maximálnej výšky piatich platov, čo je podobné ako u poslancov NR SR, ktorým prislúcha po skončení funkcie päť funkčných platov za podmienky splnenia zákonom stanovených kritérií. Pre zabezpečenie stability pracovnej sily v dotknutých rezortoch v dôsledku uplatnenej pre zamestnancov nevýhodnej zmeny, navrhujeme výšku odchodného znižovať postupne v priebehu niekoľkých rokov. Výpočet dôchodkov v osobitnom systéme zamestnancov upravovaných podľa zákona č. 328/2002 Z. z. je výrazne rozdielny oproti univerzálnemu systému, ktorý je upravovaný zákonom č. 461/2003 Z. z. V univerzálnom systéme je ročná miera náhrady cca. 1,25 % priemerného príjmu poistenca, čo pri 40 odpracovaných rokoch predstavuje cca. 50 %. V osobitnom systéme je ročná miera náhrady až 2 % najlepšieho príjmu za posledných 10 rokov, s celkovým obmedzením na 30 rokov. Maximálna náhrada je teda limitovaná na 60 % už po odpracovaní 30 rokov. Z nášho pohľadu je osobitný systém príliš štedrý a neudržateľný z pohľadu vývoja verejných financií. Preto navrhujeme v osobitnom systéme predĺžiť optimálne pracovné obdobie na 40 rokov a znížiť ročnú mieru náhrady na 1,25 %, čo by znamenalo čiastočné zosúladenie s univerzálnym systémom. Ďalšia výhoda, ktorú obsahuje len osobitný systém, je spôsob výpočtu výšky dôchodku na základe rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie v osobitnom systéme pre výpočet výsluhového dôchodku je stanovené ako priemerný služobný plat v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru. Rozhodujúce obdobie v univerzálnom systéme pre výpočet dôchodku je celoživotný príjem, teda pomer skutočne dosiahnutej mzdy poistenca k priemernej mzde v národnom hospodárstve v príslušnom roku, čo je v porovnaní s osobitným systémom výrazne horšia základňa pre výpočet výšky dôchodku. Preto navrhujeme zjednotiť v osobitnom systéme rozhodujúce obdobie pre výpočet dôchodku podľa univerzálneho systému. Zároveň navrhujeme zrušiť tzv. solidárnu inštitúciu opísanú v § 68 ods. 3 a 7 zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorej sa vyplácane druhy dôchodkov priznané pred účinnosťou tohto zákona každoročne zvyšujú až do času, keď ich priemerná výška dosiahne priemernú výšku rovnakých dávok priznaných podľa tohto zákona.
20
Sudcovia a prokurátori Pri sociálnom zabezpečení sudcov a prokurátorov sa vychádza z paragrafového znenia zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorých jednotlivé paragrafové znenia upravujúce vybrané atribúty sociálneho zabezpečenia sú obsahovo rovnaké. Sudcom a prokurátorom sa na základe znenia zákonov priznávajú sociálne výhody nielen počas výkonu funkcie, ale aj po odchode do dôchodku. Sociálne výhody týmto profesiám sú poskytované najmä na: •
•
• •
•
príplatok k nemocenskému po dobu dočasnej pracovnej neschopnosti až do rozdielu medzi poskytnutým nemocenským a funkčným platom, tým sa zachováva úroveň čistého príjmu z funkčného platu. Súdna rada môže na návrh predsedu súdu vyplácanie tohto príplatku sudcovi zastaviť ak ho sudca poberal viac ako 30 dní v kalendárnom roku. U prokurátoroch sa dĺžka vyplácania nelimituje; základnú výmeru dovolenky v trvaní 6 týždňov za kalendárny rok; predlženie základnej výmery dovolenky o 1 týždeň ak sudca alebo prokurátor využil aspoň 2 týždne dovolenky za kalendárny rok na kúpeľnú starostlivosť na základe odporúčania lekára; preventívnu rehabilitáciu v trvaní 1 týždňa pre sudcov a prokurátorov od 45 rokov veku, pokiaľ vykonávajú funkciu sudcu a prokurátora najmenej 10 rokov; príplatok k dôchodku vo výške 0,8 % za každý rok odslúžený vo funkcii z priemerného platu maximálne však za 35 rokov vo funkcii. Príplatok k dôchodku najbližším pozostalým patrí v rozsahu 30 % alebo 60 % podľa typu priznaného dôchodku pozostalého; pri zániku služobného pomeru a za podmienky splnenia zákonom stanovených podmienok má sudca alebo prokurátor nárok na odchodné, ktoré sa poskytuje vo výške päťnásobku základného platu.
Poskytovanie príplatkov k nemocenskej dávke navrhujeme obmedziť zákonným ustanovením len na prvých 10 dní po dobu dočasnej pracovnej neschopnosti. Počas doby dočasnej práce neschopnosti nad 10 dní bude poistenému zamestnancovi poskytovaná nemocenská dávka vo výške stanovenej univerzálnym systémom sociálneho zabezpečenia. Dôchodkové príplatky z pohľadu dopadu na verejné financie považujeme za neprijateľné, ako aj z pohľadu dodržiavania princípu rovnosti, kde dochádza k výraznej disproporcii dôchodkových nárokov z pohľadu ostatných poistených, teda dochádza k diskriminácií voči poisteným zamestnancom v súkromnej sfére ako aj poisteným zamestnancom vo verejnej sfére. Dokonca ani ústavní činitelia nemajú nárok na príplatok k dôchodku, čo jednoznačne poukazuje na jedinečný výdobytok osobitnej skupiny sudcov a prokurátorov. Je dôležité spomenúť aj to, že príjmy oboch spomínaných osobitých skupín poistencov sa nachádzajú na vrchnej hranici vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov na dôchodkové poistenie, čo znamená že po odchode do starobného dôchodku budú mať nadpriemerne vysoké dôchodkové dávky. Preto navrhujeme zrušiť inštitút príplatku k dôchodku za výkon funkcie sudcu a prokurátora, nakoľko obe profesie sú podľa osobitých predpisov nadštandardne odmeňované. Z hľadiska poskytovania sociálnych výhod najviac zaostávajú štátny zamestnanci, ktorí sú upravení v zákone č. 400/2009 o štátnej službe, do ktorého neboli zakomponované žiadne extra sociálne výhody, ktoré sa v pôvodnom zákone o štátnej službe uplatňovali, napr.:
21
• • • • •
príplatok k nemocenskému do výšky funkčného platu v maximálnom rozsahu 15 dní za kalendárny rok; možnosť priznania 13. až 14. platu; príplatok k dôchodku 1,25 % k priznanému dôchodku za každý rok výkonu praxe; pri znížení limitu počtu stálych štátnych zamestnancov sa štátny zamestnanec zaradil mimo činnú službu najdlhšie po dobu 18 mesiacov; podpora pri ošetrovaní člena rodiny do výšky funkčného platu v rozsahu maximálne 15 dní v kalendárnom roku.
Nový zákon č. 400/2009 o štátnej službe už neobsahuje spomínané výhody pôvodného zákona o štátnej službe. Nový zákon upravuje len inštitút započítavania ročnej praxe zamestnanca, kde dochádza v každom roku služby k zvýšenie platu o 1 % z prislúchajúcej platovej tarify zamestnanca až do dosiahnutia 32 roku služby. Na základe uvedených skutočností a reálnych predpokladov nepriaznivého vývoja financovania sociálneho zabezpečenia osobitných skupín poistencov, by mali naše predložené návrhy opatrení postupne stabilizovať výdavkovú stránku verejných financií a zároveň by mali zabezpečiť zbližovanie a rovnováhu oboch sociálnych systémov, čím by sme výrazne zhmotnili myšlienku univerzálneho systému sociálneho poistenia pre všetkých poistených, pri rešpektovaní špecifík výkonu povolaní, v ktorých dochádza vo výkone služby k priamemu ohrozeniu zdravia a života.
3 VÝVOJ ZAMESTNANOSTI A MIEZD V SEKTORE VEREJNEJ SPRÁVY Nasledovné údaje boli získane zo štátnych rozpočtov, z vládnych uznesení, z materiálov poskytnutých Ministerstvom financií SR, zo zistení štatistického úradu, odmeňovacích predpisov, štátnych záverečných účtov a mnoho iných podporných materiálov. V tejto časti sa zaoberáme vývojom ukazovateľov zamestnanosti, ako aj mzdových výdavkov v sektore verejnej správy a osobitne ústrednej správy. Tab. 1 Štruktúra jednotlivých zložiek verejnej správy v roku 2010 Organizačná zložka Ústredná správa Územná samospráva Fondy sociálneho poistenia a zdravotného poistenia Verejná správa spolu Zdroj: MF SR
Rok 2010 (osoby) 168355 181055 8333 357743
POZNÁMKA: V Tab. 1 sa ústredná správa uvádza bez prenesených kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a VÚC, ktoré sú financované zo ŠR.
V roku 2010 sa vo verejnej správe očakáva zamestnanosť v počte 357 743 osôb, čo v porovnaní s rokom 2009 predstavuje pokles o 4 790 osôb (1,32 %). Priemerný mzdový výdavok v roku 2010 pri plnej zamestnanosti dosiahne výšku 779,90 €; čo oproti roku 2009 predstavuje pokles v absolútnom vyjadrení o 24,24 € (3,01 %).
22
Tab. 2 Verejná správa spolu
Ukazovateľ
Počet zamestnancov
Index rastu
(osoby)
(%)
Mzdy, platy a OOV
Index rastu
(Eur)
(%)
Osobné výdavky spolu
Index rastu
Priemerná mzda
Index rastu
(Eur)
(%)
(Eur/mes.)
(%)
Rok 2001
412 505
-
1 908 771 959
-
2 610 115 407
-
384,99
-
Rok 2002
414 770
0,55
2 185 363 772
14,49
2 992 817 686
14,66
438,00
13,77
Rok 2003
410 483
-1,03
2 385 770 000
9,17
3 258 834 261
8,89
483,22
10,32
Rok 2004
397 007
-3,28
2 543 064 167
6,59
3 407 562 139
4,56
531,08
9,90
Rok 2005
381 587
-3,88
2 659 614 983
4,58
3 562 119 406
4,54
580,82
9,37
Rok 2006
372 059
-2,50
2 821 161 288
6,07
3 780 775 592
6,14
631,88
8,79
Rok 2007
369 014
-0,82
2 994 987 255
6,16
4 048 798 790
7,09
676,35
7,04
Rok 2008
361 950
-1,91
3 193 739 360
6,64
4 320 986 907
6,72
735,31
8,72
Rok 2009
362 533
0,16
3 498 316 715
9,54
4 693 368 025
8,62
804,14
9,36
Rok 2010
357 743
-1,32
3 348 028 258
-4,30
4 496 188 734
-4,20
779,90
-3,01
Zdroj: MF SR
Počas rokov 2001 až 2005 bol ovplyvnený úpravami, ktoré sa prejavili predovšetkým v zmenách vnútornej štruktúry, v dôsledku prechodu kompetencií na obce a VÚC. Z hľadiska posudzovania vývoja zamestnanosti v rokoch 2005 a 2006 je nevyhnutné zdôrazniť, že zníženie počtu zamestnancov v sektore verejnej správy na 372 059 osôb bolo podmienené znížením počtu zamestnancov v regionálnom školstve o 3 %, vychádzajúceho zo skutočného počtu zamestnancov tak, ako bolo deklarované vo vládou schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2005 až 2007 a v rozpočte na roky 2006 až 2008. Z pohľadu najvýraznejších zmien vnútornej štruktúry zamestnanosti stojí za pozornosť odčlenenie 70 487 zamestnancov z ústrednej správy do územnej samosprávy v roku 2005 na zabezpečenie originálnych kompetencií. V roku 2008 sa na poklese zamestnanosti podieľala výrazne ústredná správa v súvislosti so znížením počtu zamestnancov v zmysle uznesenia vlády č. 856/2006, ktoré sa však nekonalo v pôvodne plánovanej výške. K zníženiu počtu zamestnancov v roku 2010 došlo v súvislosti s vyčlenením zdravotných poisťovní Apollo, Dôvera a Union zo sledovania v sektore verejnej správy a taktiež znížením limitu počtu zamestnancov v kapitolách štátneho rozpočtu nad úroveň 3 % z celkového limitu počtu zamestnancov pri zohľadnení plnenia administratívnych kapacít a osobitostí vybraných skupín zamestnancov. Tab. 3 Ústredná správa spolu (bez SIS, vrátane preneseného výkonu štátnej správy na obce a VÚC) Ukazovateľ
Počet zamestnancov */
Index rastu
(osoby)
(%)
Mzdy, platy a OOV
Index rastu
(Eur)
(%)
1 590 265 984
Osobné výdavky spolu
Index rastu
Priemerná mzda **/
Index rastu
(Eur)
(%)
(Eur/mes.)
(%)
Rok 2001
274 712
2 171 793 439
390,99
Rok 2002
276 661
0,71
1 822 799 409
14,62
2 492 881 977
14,78
445,00
13,81
Rok 2003
307 651
11,20
2 000 459 603
9,75
2 728 142 461
9,44
495,02
11,24
Rok 2004
312 048
1,43
2 114 105 292
5,68
2 823 508 643
3,50
517,17
4,47
Rok 2005
263 738
-15,48
1 969 612 627
-6,83
2 627 796 172
-6,93
622,34
20,34
Rok 2006
259 902
-1,45
2 101 160 626
6,68
2 807 763 982
6,85
673,70
8,25
Rok 2007
259 290
-0,24
2 232 299 642
6,24
3 018 121 066
7,49
717,44
6,49
Rok 2008
252 174
-2,74
2 367 943 470
6,08
3 205 057 118
6,19
782,51
9,07
Rok 2009
252 807
0,25
2 611 197 338
10,27
3 492 622 315
8,97
860,73
10,00
Rok 2010
248 247
-1,80
2 584 550 645
-1,02
3 458 799 425
-0,97
867,60
0,80
Zdroj: MF SR (Poznámka: */V r. 2001 a 2002 bez vojenských a bezpečnostných zložiek (zaradenie bezpečnostných zložiek od r. 2003 predstavuje cca 34 572 zamestnancov), v r. 2003 a 2004 bez MO SR a NBÚ.)
23
V roku 2010 sa v ústrednej správe znížil počet zamestnancov medziročne o 4 560 osôb, z toho v rozpočtových organizáciách o 2 063 osôb, v príspevkových organizáciách o 280 osôb a v regionálnom školstve za prenesený výkon štátnej správy o 2 349 osôb. Na znížení počtu zamestnancov v rozpočtovej sfére sa hlavne podieľalo zníženie počtu zamestnancov rozpočtových organizácií, ktoré súviselo s neplnením počtu zamestnancov nad úroveň 3 % pri súčasnom zohľadnení administratívnych kapacít a osobitostí vybraných skupín o 485 osôb. Reorganizácia ozbrojených síl v Ministerstve obrany SR má zabezpečiť zníženie osôb o 2 595 a v opačnom prípade sa má zvýšiť počet zamestnancov v kapitole Ministerstva vnútra SR o 500 osôb v nadväznosti na uznesenie vlády SR č. 534/2009 a iné. V príspevkových organizáciách sa znižovanie osôb dosiahlo formou transformácie na iné formy hospodárenia, napr. v rezorte ministerstva vnútra to tvorilo 370 osôb a rast v Slovenskej akadémií vied o 126 osôb. V roku 2009 sa v ústrednej správe zvýšil počet zamestnancov medziročne o 633 osôb, z čoho najvyššie zvýšenie počtu zamestnancov bolo v rozpočtových organizáciách, ktoré hlavne súviseli so zriadením Mýtnej polície, posilnením zamestnaneckých kapacít prokuratúr, zvýšenie počtu sudcov na zabezpečenie zníženia prieťahov v súdnom konaní, čo mohlo byť umožnené v dôsledku zrušenia úlohy C.15 uznesenia vlády č. 856/2006 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009. Výrazné zvýšenie sledovaných ukazovateľov v roku 2004 oproti roku 2001 v celkovej výške 37 336 zamestnancov súviselo s metodickou zmenou vo vzťahu k odtajneniu počtu zamestnancov bezpečnostných zložiek v kapitolách Ministerstva vnútra SR, Ministerstva spravodlivosti SR (Zbor väzenskej a justičnej stráže) a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (Železničná polícia). Ďalšie zmeny v tomto období súviseli s prijatými zákonmi a uzneseniami vlády SR ako napríklad s racionalizáciou štátnej správy, čim sa mali znížiť stavy o 2 113 osôb, so zabezpečením administratívnych potrieb EÚ čím sa zvýšili stavy o 1 551 zamestnancov, s transformáciou Národného úradu práce do kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v počte 5 000 zamestnancov, so zmenami vyplývajúcimi z realizácie miery vyučovacej povinnosti učiteľov a povinnosti výchovnej práce ostatných pedagogických zamestnancov sa zvýšil počet zamestnaneckých miest o 1 053 zamestnancov. V roku 2005 došlo k úprave počtu zamestnancov z dôvodu započítania zamestnancov Ministerstva obrany SR a Národného bezpečnostného úradu v celkovom počte 26 394 osôb. Súčasne, z dôvodu fiškálnej decentralizácie bol odčlenený počet zamestnancov vo výške 70 487 osôb z ústrednej správy v redukovanej podobe do samosprávnych orgánov v rámci ich originálnych kompetencií, ktorých financovanie sa od roku 2005 v dôsledku fiškálnej decentralizácia realizuje cez daňové príjmy obcí a vyšších územných celkov. V ústrednej správe bol medziročný nárast miezd a platov ovplyvnený valorizáciou v jednotlivých rokoch, ako aj vyplatením ďalších platov príslušným skupinám zamestnancov (príslušníci, vojaci, colníci, sudcovia a prokurátori), alebo sa valorizácia uplatnila vo zvyšovaní tarifných zložiek platov. Jedným z najvýznamnejších rozhodnutí, ktoré ovplyvnilo medziročné zvyšovanie miezd okrem valorizácie od rokov 2002 bolo prijatie zákonov o štátnej službe, verejnej službe a o Hasičskom a záchrannom zbore s účinnosťou od 1. 4. 2002, zvýšenie hodnostného príplatku o 10 % a o ďalších 21,58 € pre policajtov, hasičov a colníkov, nový systém odmeňovania profesionálnych vojakov s účinnosťou od 1. septembra 2005, sudcov a prokurátorov. Osobitný prístup sa od roku 2006 začal uplatňovať pri rozpočtovaní platov pedagogických zamestnancov regionálneho školstva, ktorých platy sa rozpočtujú vo výške očakávanej priemernej mzdy v hospodárstve SR na príslušný rok. S účinnosťou od 1. marca 2008 sa začal uplatňovať nový systém odmeňovania príslušníkov Policajného zboru MV SR a od 1. 3. 2009 aj u ostatných policajtov (podľa zákona sú to príslušníci: Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže aŽelezničnej
24
polície). Súčasne sa od 1. 4. 2009 uplatnil nový systém odmeňovania hasičov, zmena od 1. 7. 2009 nastala u colníkov a od 1. 11. 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, na zabezpečenie ktorého bola v rozpočte na rok 2010 rozpočtovaná priemerná mzda pedagogického zamestnanca nad úroveň očakávanej priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. Uvedené vplyvy v mzdovej oblasti mali bezprostredný vplyv na rast priemernej mzdy, ktorá sa v rokoch 2001 až 2010 zvýšila z 390,99 € na 867,60 €. Rast priemernej mzdy v roku 2005 bol ovplyvnený posilnením odmeňovania zamestnancov regionálneho školstva, presunom značnej časti počtu zamestnancov originálnych kompetencií do samosprávnych orgánov s nižšou priemernou mzdou. Od roku 2008 a 2009 je úroveň odmeňovania platov zamestnancov ústrednej správy ovplyvnená prijímaním nových predpisov o odmeňovaní. Tab. 4 Rozpočtové organizácie (bez SIS)
Ukazovateľ
Rok 2001
Počet zamestnancov */
Index rastu
(osoby)
(%)
227 775
Mzdy, platy a OOV
Index rastu
(Eur)
(%)
1 408 088 595
Osobné výdavky spolu
Index rastu
Priemerná mzda **/
Index rastu
(Eur)
(%)
(Eur/mes.)
(%)
1 927 237 171
403,82
Rok 2002
229 616
0,81 1 628 556 928
15,66
2 227 918 642
15,60
463,42
14,76
Rok 2003
124 371
-45,84 1 127 241 851
-30,78
1 527 928 699
-31,42
614,14
32,52
Rok 2004
117 819
-5,27 1 140 809 799
1,20
1 515 619 399
-0,81
654,34
6,55
Rok 2005
139 472
18,38 1 186 177 521
3,98
1 569 200 259
3,54
708,73
8,31
Rok 2006
139 115
-0,26 1 282 317 102
8,10
1 700 981 478
8,40
768,14
8,38
Rok 2007
139 311
0,14 1 356 414 592
5,78
1 834 380 004
7,84
811,38
5,63
Rok 2008
133 609
-4,09 1 409 812 122
3,94
1 910 436 500
4,15
879,31
8,37
Rok 2009
134 428
0,61 1 589 183 987
12,72
2 113 122 738
10,61
985,15
12,04
Rok 2010
132 365
-1,53 1 555 176 258
-2,14
2 068 321 734
-2,12
979,10
-0,61
Zdroj: MF SR Poznámka: */ V r. 2001 a 2002 bez vojenských a bezpečnostných zložiek (zaradenie bezpečnostných zložiek od r. 2003 predstavuje 34 572 zamestnancov), v r. 2003 a 2004 bez MO SR a NBÚ. **/ Priemerná mzda resp. priemerný mzdový výdavok zohľadňuje výdavky na mzdy v kapitole VPS na celkový počet zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry (vrátane vojenských a ozbrojených zložiek), od r. 2005 sa počíta priemerný mzdový výdavok t.j. vrátane OOV.
V roku 2001 došlo k úprave stupníc platových taríf zamestnancov verejnej sféry odmeňovaných podľa zákona č. 143/1992 Z. z. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov vo výške 4 % od 1. júla 2001 a pre pedagogických zamestnancov o ďalšie 3 % od 1. septembra 2001. Súčasne sa realizovalo zvýšenie platov ústavných činiteľov, sudcov a prokurátorov v nadväznosti na rast priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok 2000, ako aj zvýšenie funkčných platov policajtov, colníkov a profesionálnych vojakov vo výške 3 % s účinnosťou od 1. septembra 2001. Príslušníkom, colníkom a profesionálnym vojakom bola vyplatená časť ďalšieho platu zodpovedajúca výške funkčného platu. Vývoj počtu zamestnancov rozpočtových organizácií (bez vojenských a bezpečnostných zložiek a Slovenskej informačnej služby, ktoré neboli predmetom zverejňovania) oproti roku 2001 zaznamenal nárast o 1841 osôb. V rozpočtových kapitolách boli premietnuté najmä zmeny vyplývajúce z realizácie miery vyučovacej povinnosti učiteľov a povinnosti výchovnej práce ostatných pedagogických zamestnancov v súlade s uznesením vlády SR č. 459 zo dňa 21. júna 2000 (zvýšenie o 1 053 zamestnancov), zabezpečenia administratívnych potrieb a nových inštitúcií súvisiacich s implementáciou práva EÚ o 833 zamestnancov. V oblasti odmeňovania bol premietnutý dopočet valorizácie funkčných platov profesionálnych vojakov, 25
policajtov a colníkov o 3 % s účinnosťou od 1. septembra 2001. Pre túto skupinu zamestnancov bol pre rok 2002 pozastavený rast ich funkčných platov a v štátnom rozpočte na rok 2002 sa pre nich rozpočtovali finančné prostriedky na vyplatenie 13. a 14. platu, čo zodpovedá zvýšeniu oproti roku 2001 o jeden ďalší funkčný plat. Jedným z najvýznamnejších rozhodnutí so značným vplyvom na rozpočtovanie výdavkov v roku 2002 bolo prijatie zákona o štátnej službe, verejnej službe a o Hasičskom a záchrannom zbore s účinnosťou od 1. 4. 2002, ktoré sa prejavilo aj vo výraznom náraste rozpočtovanej priemernej mzdy, ktorá zohľadňuje aj výdavky v kapitole všeobecná pokladničná správa pre zamestnancov príspevkových organizácií, ktoré sa uvoľňujú v priebehu roka. Jej nárast ovplyvnilo aj rozpočtovanie ďalšieho platu pre vojenské a ozbrojené zložky. V roku 2003 nastala významná zmena počtu zamestnancov vykazovaných v sektore rozpočtových organizácií bez evidencie zamestnancov Ministerstva obrany SR, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby v utajení, keď v porovnaní s rokom 2002 došlo k poklesu o 105 245 zamestnancov. Zmeny súviseli s prijatými zákonmi, najmä vo vzťahu k presunu kompetencií a k postaveniu vysokých škôl. Išlo predovšetkým o nasledovné zmeny: presun kompetencií z orgánov miestnej štátnej správy na samosprávne orgány v počte 10 304 zamestnancov, presun kompetencií súvisiaci so zmenou poskytovania finančných prostriedkov na platy zamestnancov na úseku školstva prostredníctvom bežného transferu, týkalo sa to 110 084 zamestnancov rozpočtových organizácií, zmena postavenia vysokých škôl z rozpočtových organizácií na verejné inštitúcie, týkalo sa to 21 327 zamestnancov, metodická zmena zaradenia bezpečnostných zložiek kapitol Ministerstva vnútra SR, Ministerstva spravodlivosti SR a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR do rozpočtových organizácií v celkovom počte cca 34 000 zamestnancov. súvisiace so zabezpečením administratívnych potrieb EÚ spojené so zvýšením o 718 zamestnancov. V rezorte Ministerstva hospodárstva SR došlo k zmene pôsobnosti z dôvodu začlenenia zrušeného Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR do kapitoly Ministerstva hospodárstva SR a delimitácie kompetencie výroby stavebných látok z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. V oblasti odmeňovania bol premietnutý dopočet realizácie zákonov o štátnej službe, verejnej službe a zákona o Hasičskom a záchrannom zbore; realizácia nového systému odmeňovania profesionálnych vojakov od 1. septembra 2002 bez valorizácie; nového systému odmeňovania sudcov a prokurátorov od 1. júla 2003 bez realizácie 14. platu; 5 % valorizácia pedagogických zamestnancov a 8 % valorizácia zamestnancov verejnej služby odmeňovaných podľa základnej stupnice platových taríf, ako aj realizácia vyšších stupníc platových taríf pre pedagogických zamestnancov vysokých škôl, vedeckovýskumných zamestnancov a niektorých vybraných skupín zamestnancov. Na výraznom medziročnom náraste priemernej mzdy vyše 32 % sa súhrnom približne 25% podieľali najmä metodické zmeny súvisiace so zverejnením bezpečnostných zložiek a s presunom značného počtu zamestnancov rozpočtových organizácií zo štátu na obce financovaných prostredníctvom bežného transferu, a s rozpočtovaním mzdového nárastu v kapitole všeobecná pokladničná správa (VPS) pre všetkých zamestnancov ústrednej verejnej správy. Tu išlo najmä o zamestnancov na úseku školstva a sociálneho zabezpečenia. 26
Platy týchto zamestnancov boli rozpočtované v podstatne nižšej výške, čo po ich vyňatí spôsobilo nárast priemernej mzdy zamestnanca v rozpočtových organizáciách. Súčasne sa na zvýšení priemernej mzdy podieľal dopočet zákona o štátnej službe, verejnej službe a zákona o Hasičskom a záchrannom zbore o 2,8 %, realizácia nového systému odmeňovania profesionálnych vojakov o 1,7 %, valorizácia vybraných skupín zamestnancov o 2,2 % a uplatnenie vyšších stupníc platových taríf pre pedagogických zamestnancov vysokých škôl, vedeckovýskumných zamestnancov o 1 %. Vývoj počtu zamestnancov v roku 2004 oproti roku 2003 zohľadňoval racionalizáciu štátnej správy, ktorá sa premietla v znížení počtu zamestnancov ústredných orgánov vo výške 5 – 7 %, čo v absolútnom vyjadrení predstavovalo 545 osôb a v znížení počtu zamestnancov zrušených kapitol krajských úradov, ktorých kompetencie prešli do pôsobnosti jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy na samosprávy v počte 2113 osôb. Súčasne bol vývoj počtu zamestnancov poznačený jeho zvýšením o 5 000 zamestnancov transformovaného Národného úradu práce. Ostatné zmeny v počte 11 716 osôb súviseli s presunom kompetencií z organizácií miestnej štátnej správy na samosprávne orgány. V nadväznosti na uvedené zmeny sa počet zamestnancov rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti rozpočtových kapitol znížil oproti roku 2003 o 8 565 osôb. V oblasti odmeňovania bol premietnutý objem výdavkov súvisiaci so zvýšením platov zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej sféry v kapitole VPS o 7 %, s termínom účinnosti od 1. augusta 2004, s výnimkou pedagogických zamestnancov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov, zdravotníckych zamestnancov a profesionálnych vojakov, u ktorých sa valorizácia platov v roku 2004 neuplatnila. Súčasne bol vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu rozpočtovaný objem výdavkov na zvýšenie platov ústavných činiteľov, sudcov a prokurátorov vrátane predstavených v politickej funkcii vo výške 17 %, s termínom účinnosti od 1. januára 2004. Na rast rozpočtovanej priemernej mzdy v roku 2004 mal vplyv dopočet valorizácie z predchádzajúceho roku pre pedagogických a ostatných zamestnancov vo verejnej službe s výnimkou zdravotníckych zamestnancov a vysokoškolských učiteľov, ako aj rozpočtovaná valorizácia od 1. augusta 2004. V roku 2005 došlo k zvýšeniu počtu zamestnancov oproti roku 2004 predovšetkým z dôvodu odtajnenia ukazovateľa počtu zamestnancov Ministerstva obrany SR a Národného bezpečnostného úradu v počte 25 709 osôb. V súvislosti s presunom kompetencií na cesty II. a III. triedy z kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR do samosprávnych orgánov došlo k zníženiu v počte 3 810 osôb. Súčasne v kapitole Ministerstva školstva SR je premietnuté 3 % zníženie počtu zamestnancov regionálneho školstva v počte 746 osôb. V oblasti odmeňovania je premietnutý dopočet valorizácie z roku 2004, valorizácia štátnych a verejných zamestnancov od 1. júla 2005 a zvýšenie platov ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov vrátane predstavených v politickej funkcii s termínom účinnosti od 1. januára 2005. V oblasti odmeňovania bol premietnutý dopočet valorizácie z roku 2005, valorizácia od 1. júla 2006 pre štátnych zamestnancov o 5% a pre ostatných zamestnancov o 6% a zvýšenie platov ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov vrátane predstavených v politickej funkcii vo výške 9,2% s termínom účinnosti od 1. januára 2006. U profesionálnych vojakov sa premietol nový systém odmeňovania platný od 1. septembra 2005. Pre policajtov, hasičov a colníkov bolo zohľadnené zvýšenie hodnostného príplatku o 21,58 €. V kapitolách Ministerstva spravodlivosti SR, Generálnej prokuratúry SR a Najvyššieho súdu došlo k zvýšeniu funkčných príplatkov v súlade so schválenými zákonmi.
27
V oblasti odmeňovania bol premietnutý dopočet valorizácie z roku 2006. V tomto roku sa rozpočtovala valorizácia prevažnej časti zamestnancov vo výške 5 % od 1. júla 2007. Osobitný princíp valorizácie bol uplatnený u štátnych zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe vo výške 4 % od 1. júla 2007. Pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaných podľa všeobecnej stupnice platových taríf sa rozpočtovala valorizácia vo výške 7 % od 1. júla 2007. Pre ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a predstavených v politických funkciách v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a pre predstavených v politických funkciách, ktorí sú na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy v súlade s platnými zákonmi sa plat pre týchto zamestnancov zvyšoval o percento zodpovedajúce rastu priemerného platu zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci rok, ktoré bolo za rok 2006 vykázané vo výške 8,6 %. V rozpočte na rok 2007 sa rozpočtoval 14. plat pre sudcov a prokurátorov. V roku 2008 sa oproti roku 2007 znížil počet zamestnancov o 5 702 osôb. Zníženie počtu zamestnancov súviselo s realizáciou bodu C.15 uznesenia vlády SR č. 856/2006 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 premietnutím cca 10 % zníženia počtu zamestnancov o 6 441 osôb. Zo zníženia boli s ohľadom na osobitný charakter vylúčení ústavní činitelia, štátni zamestnanci v politickej funkcii, sudcovia, prokurátori, príslušníci Hasičského a záchranného zboru SR, colníci, policajti, profesionálni vojaci, administratívne kapacity a zamestnanci regionálneho školstva financovaní z kapitoly Ministerstva školstva SR. Ďalšími zmenami, ktoré ovplyvnili počet zamestnancov v roku 2008 bolo zvýšenie administratívnych kapacít, v súlade s uzneseniami vlády SR č. 396/2007 a č. 787/2007 a to v počte o 1 019 osôb. Súčasne sa v rozpočte pre rok 2008 zohľadnil počet zamestnancov regionálneho školstva vychádzajúci zo skutočne dosiahnutého počtu za I. štvrťrok 2007 kde sa znížil počet osôb o 334, ďalej medziročné zníženie vyplývajúce z rozpočtu verejnej správy na roky 2006-2008 v kapitole Ministerstva obrany SR o 414 osôb, súčasne zvýšenie počtu zamestnancov Ministerstva obrany SR v súvislosti s transformáciou časti príspevkových organizácií o 218 osôb. V oblasti odmeňovania bol do rozpočtu rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu premietnutý dopočet valorizácie z roku 2007 vo výške 3,5 %, resp. 2,5 % v závislosti od skupín zamestnancov. Zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaní podľa všeobecnej stupnice platových taríf mali zvýšenie platov o 2 % vyššie ako ostatné skupiny určené zákonom o štátnom rozpočte alebo na základe kolektívnej zmluvy vyjednávaním. Pre rok 2008 sa rozpočtovala valorizácia pre prevažnú časť zamestnancov vo výške 4 % od 1. januára 2008 v celoročnom vyjadrení. Osobitný princíp valorizácie, vzhľadom na zvyšovanie taríf na základe hodnotenia, bol uplatnený u štátnych zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe vo výške 3 %. Pre ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a predstavených v politických funkciách v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a pre predstavených v politických funkciách, ktorí sú na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy, v súlade s platnými zákonmi sa plat pre týchto zamestnancov zvyšoval o percento zodpovedajúce rastu priemerného platu zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci rok. Pre rok 2007 sa plat týchto zamestnancov, po zaokrúhlení, v súlade s príslušným zákonom v priemere zvýšil o 7,5 %. Osobitný prístup sa obdobne ako minulý rok uplatnil aj pre pedagogických zamestnancov regionálneho školstva, ktorých platy sa rozpočtovali vo výške očakávanej priemernej mzdy v hospodárstve SR na príslušný rok. V rozpočte na rok 2008 sa rozpočtoval aj 14. plat pre sudcov a prokurátorov. Súčasne sa premietla i zmena v systéme odmeňovania príslušníkov Policajného zboru Ministerstva vnútra SR. V roku 2009 došlo k zvýšeniu počtu zamestnancov oproti roku 2008 o 819 osôb. Zvýšenie počtu zamestnancov súviselo predovšetkým so zrušením úlohy C.15 uznesenia 28
vlády č. 856/2006 2006. Zriadila sa Mýtna polícia v kapitole MDPT SR s počtom 200 osôb, posilnili sa zamestnanecké kapacity prokuratúr o 130 osôb a v kapitole MV SR sa zvýšil počet zamestnancov o 119 osôb v súvislosti s presunom Horskej záchrannej služby z príspevkovej sféry do rozpočtovej sféry. V oblasti odmeňovania sa v nadväznosti na Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, s termínom účinnosti od 1. 1. 2009, základná stupnica platových taríf a platové tarify pedagogických zamestnancov zvýšili o 7 %, a stupnice platových taríf pre vybrané skupiny zamestnancov a učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov sa zvýšili o 5 %. U ostatných zložiek je v zákone o štátnom rozpočte schválená valorizácia vo výške 5 % a pre zamestnancov v štátnej službe vo výške 4 %, vzhľadom na zvyšovanie taríf na základe hodnotenia. Na základe novely zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR sa v roku 2009 pozastavila valorizácia platov poslancom, poslancom Európskeho parlamentu, prezidentovi, členom vlády a vybraným predstaveným v politickej funkcii, čím sa zachovala úroveň jej výšky z roku 2008. Ostatným ústavným činiteľom sa v roku 2009 plat valorizuje v nadväznosti na vývoj priemernej mzdy v hospodárstve o 8,01 %. V roku 2009 došlo v systéme odmeňovania k viacerým zmenám. U príslušníkov Hasičského a záchranného zboru došlo od 1. 4. 2009 k posilneniu tarifných platov na úkor hodnostných príplatkov a niektorých iných príplatkov. Do parlamentu bol predložený vládny návrh novely zákona o štátnej službe colníkov, ktorým zvýšil ich funkčný plat s účinnosťou od 1. 7. 2009. Súčasne 1. 11. 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý stanovuje nový systém odmeňovania pedagogických zamestnancov regionálneho školstva zavedením kariérneho postupu v závislosti od ich vzdelávania. K zmene dochádza aj pri odmeňovaní štátnych zamestnancov, u ktorých však nový systém odmeňovania nezakladá nárok na štátny rozpočet. V roku 2010 sa oproti roku 2009 znížil počet zamestnancov o 2 063 osôb. Zníženie počtu zamestnancov súviselo s rozhodnutím znížiť limit počtu zamestnancov v kapitolách, v ktorých úroveň neplnenia počtu zamestnancov v roku 2009 presiahla 3 % z celkového limitu počtu zamestnancov, pri zohľadnení plnenie administratívnych kapacít a osobitostí vybraných skupín zamestnancov a zvýšením hlavne v Najvyššom súde SR o 32 osôb, Generálnej prokuratúre o 32 osôb a Ministerstve zahraničných vecí o 25 osôb. V nadväznosti na uznesenia vlády č. 534/2009 a č. 458/2009 sa zvyšovali počty zamestnancov hlavne v kapitole Ministerstva vnútra SR o 500 osôb, z toho 300 policajtov a 200 hasičov. V kapitole Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR o 350 osôb na posilnenie Úradov práce. K medziročnému zníženiu došlo v kapitole Ministerstva obrany SR o 1 823 osôb. V oblasti odmeňovania bolo do rozpočtu rozpočtových organizácií kapitol štátneho rozpočtu premietnuté zníženie objemu prostriedkov z titulu neplnenia počtu zamestnancov. Pre rok 2010 bola pozastavená valorizácia platov poslancom, prezidentovi, členom vlády a vybraným predstaveným vo verejnej funkcii, čím sa zachovala úroveň jej výšky z roku 2008. Poslanci Európskeho parlamentu sú od 1. júla 2009 financovaní z prostriedkov EÚ. Ostatným ústavným činiteľom sa v roku 2010 plat valorizuje v nadväznosti na vývoj priemernej mzdy v hospodárstve o 2,97 %. Do roku 2010 sa zapracovali zmeny ku ktorým došlo v roku 2009, a to posilnenie odmeňovania príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, štátnej služby colníkov a zrealizoval sa dopočet zmeny odmeňovania policajtov. Súčasne bol do roku 2010 zapracovaný nový systém odmeňovania pedagogických zamestnancov regionálneho školstva. K zmene došlo aj pri odmeňovaní štátnych zamestnancov, u ktorých však nový systém odmeňovania nezakladá nárok na štátny rozpočet. V rámci kolektívneho vyjednávania bola vyjednaná valorizácia vo výške 1 %. 29
Tab. 5 Príspevkové organizácie Ukazovateľ
a
Počet zamestnancov */
Index rastu
Mzdy, platy a OOV
Index rastu
Osobné výdavky spolu
Index rastu
Priemerná mzda **/
Index rastu
(osoby)
(%)
(Eur)
(%)
(Eur)
(%)
(Eur/mes.)
(%)
1
2
3
4
5
6
7
8
Rok 2001
46 307
176 991 901
238 496 581
309,12
Rok 2002
46 436
0,28
188 139 414
6,30
Rok 2003
14 876
-67,96
74 132 709
Rok 2004
14 057
-5,51
80 170 584
Rok 2005
13 916
-1,00
79 916 617
Rok 2006
13 655
-1,88
82 323 939
3,01
111 007 535
2,96
502,40
4,98
Rok 2007
13 490
-1,21
93 368 519
13,42
125 778 729
13,31
576,78
14,80
Rok 2008
11 939
-11,50
90 999 535
-2,54
122 554 305
-2,56
635,17
10,12
Rok 2009
11 678
-2,19
91 367 089
0,40
123 086 868
0,43
651,99
2,65
Rok 2010
11 398
-2,40
88 841 000
-2,76
120 166 000
-2,37
649,54
-0,38
259 162 053
8,66
327,70
6,01
-60,60
102 117 805
-60,60
405,87
23,85
8,14
108 029 875
5,79
453,19
11,66
-0,32
107 813 185
-0,20
478,57
5,60
Zdroj: MF SR Poznámka: */ V r. 2001 a 2002 bez vojenských a ozbrojených zložiek, v r. 2003 a 2004 bez MO SR. **/ Priemerná mzda pre zamestnancov (vrátane vojenských a ozbrojených zložiek) do roku 2008 nezohľadňovala výdavky súvisiace s valorizáciou v danom roku.
Hodnotenie zamestnanosti štátnych príspevkových organizácií podľa jednotlivých rokov zohľadňuje vývoji počtu zamestnancov príspevkových organizácií nastala podstatná zmena len v roku 2003, pričom išlo predovšetkým o nasledovné vplyvy: prechod kompetencií na úseku kultúry na obce a VÚC v súlade so zákonom 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov – 3 585 miest, zmena spôsobu financovania neštátnych škôl (súkromných a cirkevných) v súlade so zákonom č. 506/2001 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov– 4 371 miest, zmena spôsobu financovania stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania zriadených Slovenským zväzom výrobných družstiev a Slovenským zväzom spotrebných družstiev zo štátnych príspevkových organizácií na neštátne – 909 miest, prechod kompetencií na úseku školstva na obce a VÚC (školy a školské zariadenia) rozpočtované v súlade so zákonom č. 506/2001 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov v kapitolách krajských úradov – 21 776 miest. V roku 2004 došlo k ďalšiemu zníženiu o 819 miest, ktoré vyplývalo predovšetkým z transformácie organizácií v kapitolách Ministerstvo hospodárstva SR v počte 465 miest, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v počte 163 miest, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR v počte 184 miest a v ďalších rozpočtových kapitolách v menšom rozsahu. V roku 2005 došlo k metodickej zmene súvisiacej so zverejnením údajov za kapitolu Ministerstva obrany SR a z toho vyplývajúcemu zvýšeniu o 685 miest, ďalej došlo k racionalizácii a transformácii a teda celkovo došlo k zmene formy hospodárenia organizácií
30
v kapitolách: Ministerstvo životného prostredia SR – zvýšenie o 230 miest, Ministerstvo kultúry SR – zvýšenie o 217 miest, Ministerstvo zdravotníctva SR – zvýšenie o 90 miest, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR – zníženie o 636 miest, Ministerstvo pôdohospodárstva SR – zníženie o 374 miest a Slovenská akadémia vied – zníženie o 145 miest. V roku 2006 došlo k celkovému zníženiu počtu zamestnancov celkovo o 261 osôb. Zníženie sa premietlo predovšetkým v kapitole Ministerstva vnútra SR z dôvodu transformácie Leteckého útvaru Ministerstva vnútra SR na rozpočtovú organizáciu v počte 88 zamestnancov a v kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR z dôvodu transformácie Železničného zdravotného ústavu na rozpočtovú organizáciu. V roku 2007 došlo k celkovému zníženiu o 165 osôb z dôvodu objektivizácie počtu zamestnancov, zmeny formy riadenia, delimitácie a pod. Zníženie sa premietlo predovšetkým v kapitolách Ministerstva pôdohospodárstva SR o 833 miest, Slovenskej akadémie vied o 72 miest a Ministerstva kultúry SR o 10 miest. K zvýšeniu došlo v kapitolách Ministerstva zdravotníctva SR o 422 miest, Ministerstva školstva SR o 164 miest, Ministerstva hospodárstva SR o 128 miest a Ministerstva zahraničných vecí SR o 39 miest. V oblasti odmeňovania vývoj priemernej mzdy nadväzoval na valorizačný mechanizmus uplatňovaný obdobne ako v rozpočtových organizáciách. Nárast priemernej mzdy v roku 2003 o cca 23 % ovplyvnil predovšetkým presun značného počtu zamestnancov príspevkových organizácií zo štátu na obce a vyššie územné celky a dopočet realizácie zákona o verejnej službe. Vývoj priemernej mzdy v tomto sektore pokrýval rast cenovej hladiny. V rokoch 2002, 2005 a 2006 nedosahovala úroveň priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. V roku 2007, okrem dopočtu valorizácie z predchádzajúceho roka, rast priemernej mzdy ovplyvnila aj objektivizácia počtu zamestnancov v kapitole Ministerstva pôdohospodárstva SR bez zníženia objemu finančných prostriedkov, ako aj rozpočtovaná priemerná mzda pre pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve, ktorej výška sa odvíjala od rastu priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. V roku 2008 došlo k najvýraznejšiemu poklesu zamestnanosti v príspevkovej sfére od čias ich hodnotenia. V tomto roku sa očakávalo zníženie počtu zamestnancov o 1 551 osôb, ktoré súviselo s realizáciou 10 % zníženia počtu zamestnancov v zmysle bodu C.15 uznesenia vlády SR č. 856/2006 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 o 998 osôb, transformáciou organizácií v Ministerstve obrany SR o 685 osôb. Ďalšími zmenami, ktoré ovplyvnili počet zamestnancov príspevkových organizácií, bolo zvýšenie administratívnych kapacít, v súlade s uznesením vlády SR č. 396/2007, v kapitole Ministerstva hospodárstva SR o 60 osôb, zvýšenie počtu zamestnancov štátneho regionálneho školstva na skutočnosť I. štvrťroka 2007 o 73 osôb a ďalšie úpravy, ktoré sa dotýkali presunov medzi rozpočtovými a príspevkovými organizáciami. V oblasti odmeňovania vývoj priemernej mzdy nadväzoval na valorizačný mechanizmus uplatňovaný obdobne ako v rozpočtových organizáciách. Osobitný prístup sa uplatnil pre pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve, výška platov ktorých zodpovedala predikovanej výške priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR na rok 2008. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanci príspevkových organizácií sú odmeňovaní podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme výška platov zaostávala za platmi v rozpočtových organizáciách aj napriek ich vyššiemu medziročnému rastu. V roku 2009 došlo v príspevkovej sfére k zníženiu počtu zamestnancov o 261 osôb, ktoré súvisí predovšetkým s transformáciou príspevkových organizácií v Ministerstve pôdohospodárstva SR o 353 osôb; s presunom z príspevkových do rozpočtových organizácií 31
čo sa týkalo Horskej záchrannej služby MV SR o 124 osôb; s presunom z rozpočtových do príspevkových organizácií v Ministerstve životného prostredia SR o 215 osôb. V roku 2010 došlo k poklesu zamestnanosti v príspevkovej sfére o 280 osôb, ktoré súviselo s transformáciou príspevkových organizácií, či už presunom do rozpočtovej sféry, alebo do akciových spoločností. V oblasti odmeňovania vývoj priemernej mzdy nadväzoval na valorizačný mechanizmus uplatňovaný obdobne ako v rozpočtových organizáciách. V roku 2010 sa pre pedagogických zamestnancov oproti roku 2009 zohľadnila rozpočtovaná priemerná mzda nad úroveň očakávanej priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva SR na rok 2010 v nadväznosti na zákon č. 317/2009 Z. z.. Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanci príspevkových organizácií sú odmeňovaní podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, výška platov zaostáva za platmi v rozpočtových organizáciách aj napriek ich vyššiemu medziročnému rastu. Tab. 6 Prenesený výkon štátnej správy
Ukazovateľ
Počet zamestnancov
Index rastu
Mzdy, platy a OOV
Index rastu
Osobné výdavky spolu
Index rastu
Priemerná mzda **/
Index rastu
(osoby)
(%)
(Eur)
(%)
(Eur)
(%)
(Eur/mes.)
(%)
Rok 2001 Rok 2002 Rok 2003
146 479
667 307 110
919 215 528
379,64
Rok 2004
158 195
8,00
752 132 942
12,71
1 013 499 137
10,26
396,21
4,36
Rok 2005
87 708
-44,56
539 982 606
-28,21
730 056 483
-27,97
513,05
29,49
Rok 2006
84 359
-3,82
551 256 689
2,09
745 299 044
2,09
544,55
6,14
Rok 2007
83 862
-0,59
589 788 986
6,99
797 394 709
6,99
586,07
7,62
Rok 2008
82 241
-1,93
633 490 507
7,41
856 479 165
7,41
641,90
9,53
Rok 2009
82 241
0,00
695 482 408
9,79
940 292 216
9,79
704,72
9,79
Rok 2010
79 892
-2,86
687 634 387
-1,13
929 681 691
-1,13
717,25
1,78
Zdroj: MF SR Poznámka: Priemerná mzda pre zamestnancov do roku 2007 nezohľadňovala výdavky súvisiace s valorizáciou v danom roku okrem zamestnancov regionálneho školstva. V roku 2010 nezohľadňuje 1 % valorizáciu rozpočtovanú v kapitole VPS, ktorá bude uvoľnená v priebehu roka.
Reforma verejnej správy prebiehala v rokoch 2002 až 2004 v súlade so zákonom č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov. V priebehu roka 2002 postupne prechádzali kompetencie na jednotlivých úsekoch z kapitol krajských úradov na obce a na vyššie územné celky: úsek divadelnej činnosti s počtom zamestnancov 3 585, úsek sociálnej starostlivosti s počtom zamestnancov 9 722, úsek matrík s počtom zamestnancov 582, úsek školstva (školy a školské zariadenia) rozpočtovaný v súlade so zákonom č. 506/2001 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov v rozpočtových kapitolách krajských úradov s počtom zamestnancov 131 860. V priebehu roka 2002 bolo na obce a VÚC presunutých spolu 145 749 zamestnancov. 32
V roku 2003 pokračovala reforma verejnej správy prechodom ďalších kompetencií na obce a vyššie územné celky za:
úsek opatrovateľskej služby s počtom zamestnancov 7 735, kompetencie v oblasti stavebného zákona, vyvlastňovacieho konania, pozemných komunikácií, zdravotníctva a administratívnosprávnych agend s počtom zamestnancov 3 797.
Úsek školstva:
školy ostali rozpočtované ako transfery s počtom zamestnancov 90 344, školské zariadenia s počtom 41 700 zamestnancov prešli do Súhrnného finančného vzťahu (SFV) k obciam a VÚC, niektoré školy zmenili formu hospodárenia.
Skutočný počet zamestnancov na úseku regionálneho školstva za rok 2003 dosiahol 93 618 pedagogických zamestnancov. V roku 2004 sa na obce a VÚC presúvali ďalšie kompetencie:
na úseku cestnej dopravy, ktorý prešiel z MDPT SR na VÚC od 1. januára 2004 s počtom zamestnancov 3 810,
na úseku sociálnej starostlivosti, sa presunuli kompetencie z MPSVR SR do VÚC za zariadenia sociálnych služieb s počtom zamestnancov 278,
na úseku opatrovateľskej služby, sa presunuli kompetencie z MPSVR SR s počtom zamestnancov 7 735 osôb sa presunul do rozpočtu kapitoly SFV.
Na úseku školstva v roku 2005 bol zohľadnený demografický vývoj počtu žiakov a v tejto súvislosti bol počet zamestnancov štátneho regionálneho školstva znížený o 3 % skutočného počtu zamestnancov regionálneho školstva, v celkovej výške 8 945 osôb, z toho za originálne kompetencie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že od 1. januára 2005 bola v súlade s fiškálnou decentralizáciou zrušená kapitola Súhrnný finančný vzťah k obciam a VÚC. Z uvedeného dôvodu bol sektor ústrednej správy znížený o objem mzdových prostriedkov vo výške 313 359 988,05 € pre 65 526 zamestnancov, ktorý prešiel do samosprávy. V roku 2007 a 2008 dochádzalo k znižovaniu počtu ľudí v súvislosti so znížením počtu zamestnancov regionálneho školstva na skutočnosť. V roku 2010 sa znova má znížiť počet zamestnancov preneseného výkonu štátnej správy sa znížil o 2 349 osôb zamestnaných v regionálnom školstve, čo spôsobilo aj pokles mzdových výdavkov. Výšku priemernej mzdy ovplyvnilo schválenie zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, kde rast platov pedagogických zamestnancov, bez 1 % valorizácie, zodpovedá výške 5,2 %. Priemerná mzda rozpočtovaná za prenesené kompetencie v sektore verejnej správy pre rok 2010 bola oproti priemernej mzde rozpočtovanej v roku 2009 vyššia o 1,78 %.
33
