Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne, Nemocničná 4, 911 01 Trenčín _________________________________________________________________
PRACOVNÝ PORIADOK pre zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme
Vypracoval: Ing. Viera Hollá, MPH vedúca Osobného úradu
Trenčín, 24.09.2007
Schválil: MUDr. Mária Štefkovičová, PhD., MPH vedúca služobného úradu
Obsah PRVÁ ČASŤ Základné ustanovenia ...................................................................................... 4 Čl. 1 Rozsah pôsobnosti........................................................................................................ 4 Čl. 2 Pracovno-právne vzťahy a vymedzenie niektorých pojmov........................................ 4 Čl. 3 Oprávnenosť konať v pracovno-právnych vzťahoch................................................... 5 DRUHÁ ČASŤ Pracovný pomer ............................................................................................ 6 Čl. 4 Predzmluvné vzťahy, výberové konanie, osobný pohovor, Pracovný pomer – pracovná zmluva, pracovný pomer na kratší pracovný čas ................................................................................................ 6 Čl. 5 Vymenovanie a odvolanie.......................................................................................... 12 Čl. 6 Dohoda o zmene pracovných podmienok .................................................................. 12 Čl. 7 Skončenie pracovného pomeru .................................................................................. 12 Čl. 8 Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru ................................................ 13 TRETIA ČASŤ Pracovná disciplína .................................................................................... 16 Čl. 9 Povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z pracovného pomeru ................................... 16 Čl. 10 Povinnosti vedúcich zamestnancov ........................................................................... 19 Čl. 11 Porušenia pracovnej disciplíny .................................................................................. 22 Čl. 12 Postup pri porušení pracovnej disciplíny ................................................................... 22 ŠTVRTÁ ČASŤ Pracovný čas, dovolenka, prekážky v práci ............................................ 24 Čl. 13 Dĺžka a využitie pracovného času.............................................................................. 24 Čl. 14 Práca nadčas, nočná práca, pracovná pohotovosť...................................................... 27 Čl. 15 Dovolenka .................................................................................................................. 29 PIATA ČASŤ Odmeňovanie ................................................................................................. 31 Čl. 16 Plat ............................................................................................................................. 31 Čl. 17 Výplata platu .............................................................................................................. 31 Čl. 18 Zrážky z platu............................................................................................................. 32 ŠIESTA ČASŤ ....................................................................................................................... 32 Čl. 19 Prekážky v práci......................................................................................................... 32 SIEDMA ČASŤ ...................................................................................................................... 35 Čl. 20 Pracovné cesty............................................................................................................ 35 ÔSMA ČASŤ .......................................................................................................................... 36 Čl. 21 Ochrana práce ............................................................................................................ 36 DEVIATA ČASŤ Podniková sociálna politika.................................................................... 37 Čl. 22 Sociálna politika zamestnávateľa............................................................................... 37 Čl. 23 Pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti, o zamestnancov so zemenenou pracovnou schopnosťou, mladistvých zamestnancov....................................................................................... 37 DESIATA ČASŤ Náhrada škody ......................................................................................... 40 Čl. 25 Predchádzanie škodám ............................................................................................... 40
2
Čl. 26 Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu, hmotná zodpovednosť, zodpovednosť za stratu zverených predmetov ......................................................... 40 Čl. 27 Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu ................................................................... 41 Čl. 28 Postup pri zistení škody, rozsah a spôsob náhrady škody.......................................... 41 JEDENÁSTA ČASŤ .............................................................................................................. 42 Čl. 28 Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru................................... 42 DVANÁSTA ČASŤ ................................................................................................................ 45 Čl. 29 Sťažnosti, oznámenia a podnety zamestnancov, pracovné spory, doručovanie ........ 45 Čl. 30 Účasť zamestnancov v pracovno-právnych vzťahoch ............................................... 45 TRINÁSTA ČASŤ.................................................................................................................. 46 Čl. 31 Všeobecné a záverečné ustanovenia .......................................................................... 46
3
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne (ďalej len RÚVZ Trenčín) v súlade s § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a podľa § 84 Zákonníka práce (ďalej len ZP) po vyjadrení Základnej odborovej organizácie pri RÚVZ Trenčín vydáva tento pracovný poriadok RÚVZ Trenčín.
PRVÁ ČASŤ Základné ustanovenia Čl. 1 Rozsah pôsobnosti (1) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov RÚVZ Trenčín vykonávajúcich práce vo verejnom záujme sú upravené zákonom č. 552/2003 Z. z., zákonom č. 553/2003 Z. z. a Zákonníkom práce, s výnimkou ustanovení § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3, § 118 ods. 2 a 3, § 119 ods. 2, § 120 až § 124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a § 135 Zákonníka práce, ktoré sa na týchto zamestnancov nevzťahujú. (2) Pri riešení konkrétnych otázok vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov treba postupovať podľa tohto pracovného poriadku, príslušných ustanovení Zákonníka práce, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj z ostatných súvisiacich právnych predpisov. (1) Základným účelom Pracovného poriadku je bližšie upraviť práva a povinnosti zamestnancov RÚVZ Trenčín pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí sú v pracovnom pomere s RÚVZ Trenčín tak, aby boli zabezpečené všetky činnosti RÚVZ Trenčín a naplnené úlohy a poslanie RÚVZ Trenčín. (2) Pracovný poriadok sa vzťahuje na všetkých zamestnancov RÚVZ Trenčín vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, ktorí sú u zamestnávateľa v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy zaradení v organizačných útvaroch RÚVZ Trenčín podľa platnej schémy organizačného členenia RÚVZ Trenčín, ktorý tvorí prílohu k Organizačnému poriadku RÚVZ Trenčín. (3) Na zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa pracovný poriadok vzťahuje len vtedy, ak to vyplýva z jeho ďalších ustanovení Pracovného poriadku alebo ak to vyplýva priamo z uzavretej dohody. (4) Všetci zamestnanci RÚVZ Trenčín musia byť s Pracovným poriadkom oboznámení a Pracovný poriadok RÚVZ Trenčín musí byť každému zamestnancovi prístupný. (5) Organizačnú štruktúru RÚVZ Trenčín, riadenie, vnútorné vzťahy a činnosť v rámci RÚVZ Trenčín, právne postavenie, organizačné členenie, rozsah oprávnení a zodpovednosť vedúcich zamestnancov upravuje Organizačný poriadok RÚVZ Trenčín.
Čl. 2 Pracovno-právne vzťahy a vymedzenie niektorých pojmov (1) Pracovno-právne vzťahy vznikajú uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V pracovno-právnych vzťahoch v mene zamestnávateľa robí právne úkony za zamestnávateľa štatutárny orgán – vedúci služobného úradu RÚVZ Trenčín.
4
(2) Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi – RÚVZ Trenčín. (3) Spôsobilosť fyzickej osoby nadobúdať práva a povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch vzniká dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku a má ukončenú povinnú školskú dochádzku. (4) Zamestnávateľ sa zaväzuje dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenú osobitným zákonom (zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov – antidiskriminačný zákon). V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. (5) Zamestnávateľ nesmie zamestnanca postihovať alebo znevýhodňovať preto, že zamestnanec uplatňuje svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. (6) Pri zabezpečení práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa postupuje podľa § 20 Zákonníka práce. (7) Podmienky platobnej neschopnosti zamestnávateľa sú upravené v ustanovenia § 21 až 26 Zákonníka práce. (8) Peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do 4-násobku jeho funkčného platu prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v spoločnej domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak takýchto osôb niet. (9) Podmienky, za ktorých môže byť prijatý do pracovnoprávneho vzťahu cudzinec, ustanovuje osobitný predpis (§ 21 až 23 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti). (10) Verejný záujem je záujem, ktorý podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme prináša majetkový prospech alebo iný prospech občanom alebo väčšine občanov. (11) Osobný záujem je záujem, ktorý podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme prináša majetkový prospech alebo iný prospech zamestnancovi alebo jemu blízkym osobám (§ 116 Občianskeho zákonníka). (12) Rozpor záujmov podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme je skutočnosť, ak zamestnanec uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom. (13) Zákon o výkone práce vo verejnom záujme sa nevzťahuje na zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce. (14) Základná odborová organizácia pri RÚVZ Trenčín je orgán, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa. Zákonník práce určuje jej právomoci, postavenie a podmienky činnosti.
Čl. 3 Oprávnenosť konať v pracovno-právnych vzťahoch (1) V pracovnoprávnych vzťahoch vystupuje zamestnávateľ vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. (2) V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa štatutárny orgán – vedúci služobného úradu RÚVZ Trenčín.
5
(3) Právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil (§ 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov). (4) Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci zamestnanci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených internými predpismi zamestnávateľa. (5) Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca. (6) Vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorými sú jeho orgány (§ 9 ods. 1 Zákonníka práce), ako aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.
DRUHÁ ČASŤ Pracovný pomer Čl. 4 Predzmluvné vzťahy a vznik pracovného pomeru A. Predzmluvné vzťahy (1) Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný zisťovať, či fyzická osoba, ktorá sa uchádza o zamestnanie (ďalej len “uchádzač“) o jej uzavretie spĺňa predpoklady na vykonávanie práce vo verejnom záujme podľa § 3 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon č. 552/2003 Z.z.“). V prípade, ak uchádzač spĺňa predpoklady na vykonávanie práce vo verejnom záujme, je zamestnávateľ povinný oboznámiť uchádzača s podmienkami za ktorých má prácu vykonávať, a to najmä: a) s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplynú z pracovnej zmluvy, b) s pracovnými podmienkami a Pracovným poriadkom, c) s platovými podmienkami, d) povinnosťami a obmedzeniami zamestnanca podľa zákona č. 552/2003 Z.z., a to s § 8, § 9 a s § 10 zákona č. 552/2003 Z.z., e) internými predpismi, f) ďalšími platnými právnymi predpismi, ktoré s druhom práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma súvisia. (2) Ak sa na výkon práce vyžaduje zdravotná spôsobilosť na prácu alebo psychická spôsobilosť na prácu podľa osobitných predpisov, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu (napr. vodič, kurič a pod.). (3) Zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu s mladistvým (mladším ako 18 rokov) iba po predchádzajúcom lekárskom vyšetrení a po písomnom vyjadrení jeho zákonného zástupcu. (4) Zamestnávateľ môže od uchádzača o prvé zamestnanie (absolvent školy), vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú by mal vykonávať. Zamestnávateľ môže od
6
uchádzača, ktorý už bol zamestnaný vyžadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní. (5) Zamestnávateľ nesmie od uchádzača vyžadovať informácie : - o tehotenstve, - o rodinných pomeroch, - o bezúhonnosti s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má zamestnanec vykonávať, - o politickej, odborovej a náboženskej príslušnosti. (6) Uchádzač o zamestnanie je povinný informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu a je povinný informovať zamestnávateľa o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa, ak ide o mladistvého (§ 41 ods. 7 ZP). (7) Zamestnávateľ pri prijímaní uchádzača do zamestnania nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu – zákaz diskriminácie. (8) Zamestnancom podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme sa môže stať fyzická osoba, ktorá: a) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, b) je bezúhonná, c) spĺňa kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady, ak to vyžaduje osobitný predpis, napr. absolvovanie špeciálnych skúšok alebo špecializačných foriem vzdelávania ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré sú nevyhnuté na získanie oprávnenia vykonávať určenú pracovnú činnosť, d) má zdravotnú spôsobilosť na prácu, ktorú má vykonávať, ak to vyžaduje osobitný predpis. Tieto predpoklady uvedené musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu práce vo verejnom záujme. (9) Zamestnávateľ podľa § 2 ods. 8 zákona č.553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme určil na vykonávanie niektorých pracovných činností kvalifikačné požiadavky (zameranie alebo odbor vzdelania, absolvovanie odborného kurzu, ktorý súvisí s vykonávaním pracovnej činnosti) alebo ďalšie kvalifikačné požiadavky v súlade s vykonávanými činnosťami, ktoré sú uvedené v internej smernici o odmeňovaní zamestnancov RÚVZ Trenčín. (10) Uchádzač o zamestnanie je povinný zamestnávateľovi pred uzatvorením pracovného pomeru predložiť : a) žiadosť o prijatie do pracovného pomeru, b) vyplnený dotazník, vo všetkých príslušných kolónkach, c) profesijný životopis, d) doklad o vzdelaní (najvyššie dosiahnuté vzdelanie - diplom, vysvedčenie, výučný list), doklad o špecializovanej odbornosti (ak to vyžaduje charakter práce), e) potvrdenie o dĺžke predchádzajúceho zamestnania (zápočet rokov), resp. potvrdenie od príslušného úradu práce o dobe vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, f) preukázanie bezúhonnosti odpisom z registra trestov nie starším ako 3 mesiace (§ 3 ods. 1, písm. b) a ods. 4 zákona o výkone práce vo verejnom záujme, okrem uchádzačov, ktorí budú vykonávať pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce),
7
g) doklad, že spĺňa predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, ak sa na dohodnutú prácu vyžadujú (napr. z. č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností), h) čestné vyhlásenie na účely určenia započítateľnej praxe, i) doklad o zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktorú má vykonávať, ak to vyžaduje osobitný predpis, prípadne ďalšie doklady ovplyvňujúce jeho nároky z pracovného pomeru (napr. rozhodnutie o priznanej ZŤP, rozhodnutie o priznaní dôchodku a iné), j) vstupnú lekársku prehliadku, ak sa táto vyžaduje a ne nutná vzhľadom na prácu, ktorú má zamestnanec vykonávať, k) doklady na účely dane z príjmu, l) pre uchádzačov - cudzích štátnych príslušníkov preukaz Povolenie na pobyt pre cudzinca - registračná karta pri vzniku vzájomného zamestnávania z úradu práce. Na základe uvedených dokladov zamestnávateľ prihlási zamestnanca v zdravotnej poisťovni. (11) Osobný úrad pri zaraďovaní zamestnancov dodrží zásadu zakotvenú v § 7 zákona o výkone práce vo verejnom záujme, že blízke osoby ( podľa § 116 Občianskeho zákonníka v priamom rade, súrodenec, manžel, rodičia a deti) nemožno zaradiť do priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého. B) Výberové konanie, osobný pohovor (1) Zamestnávateľ rozhodne o obsadení voľného pracovného miesta na základe posúdenia vhodnosti jednotlivých uchádzačov z hľadiska ich znalostí a schopností na výkon práce vo verejnom záujme, a to formou osobného pohovoru s uchádzačom o zamestnanie alebo výberovým konaním pri obsadzovaní určených funkcii V RÚVZ Trenčín. Pri výberovom konaní musia byť dodržané podmienky ustanovené v § 5 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme. (2) Zamestnávateľ je povinný zrozumiteľným spôsobom informovať zamestnancov a Základnú odborovú organizáciu pri RÚVZ Trenčín o voľných pracovných miestach na výkon práce vo verejnom záujme, a to: - na mieste u zamestnávateľa, ktoré je zamestnancom prístupné alebo - uverejnením oznamu na svojej webovej stránke, príp. v regionálnej alebo celoštátnej tlači a umožniť zamestnancom a iným fyzickým osobám uchádzať sa o tieto voľné pracovné miesta v súlade so zákonom o výkone práce vo verejnom záujme. (3) Výberovým konaním v RÚVZ Trenčín sa obsadzujú len pracovné miesta vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho služobného úradu, ak sa takéto pracovné miesto uvoľní ukončením pracovného pomeru pôvodného vedúceho zamestnanca. (4) Pri vyhlásení výberového konania zamestnávateľ určí minimálne podmienky, ktoré musí uchádzač spĺňať. V oznámení určí formu, spôsob a termín predloženia žiadosti do výberového konania, termín uskutočnenia výberového konania. Toto vyhlásenie výberového konania oznámi na svojej webovej stránke a na mieste prístupnom všetkým zamestnancom v priestoroch RÚVZ Trenčín, príp. aj v regionálnej alebo celoštátnej tlači. (5) Vedúci služobného úradu určí členov výberovej komisie, ktorá bude schopná posúdiť vhodnosť uchádzača na danú pracovnú pozíciu. Komisia musí byť minimálne 3-členná, zložená z vedúcich zamestnancov a zamestnanca Osobného úradu RÚVZ Trenčín, príp. iných
8
prizvaných osôb, ktoré sú odborníci a nie sú zamestnancami RÚVZ Trenčín. Vedúci služobného úradu môže byť členom výberovej komisie. (6) Vedúci služobného úradu určí pravidlá a spôsob hodnotenia výberu najvhodnejšieho uchádzača, s ktorými je výberová komisia povinná sa oboznámiť na začiatku výberového konania. (7) Výberové konanie prebieha buď osobným pohovorom s každým prihláseným uchádzačom, alebo aj kombináciou písomného testu a osobného pohovoru. Komisia hodnotí poradie uchádzačov neverejne. (8) O priebehu výberového konania výberová komisia spíše zápisnicu, ktorú odovzdá vedúcemu služobného úradu. V zápisnici uvedie celkový počet prihlásených uchádzačov, ktorí sa zúčastnili výberového konania, výsledné poradie uchádzačov s hodnotením. (9) Poradie uchádzačov výberového konania stanovené výberovou komisiou na základe výsledkov je pri obsadzovaní funkcie záväzné pre vedúceho služobného úradu. Vedúci služobného úradu oznamuje výsledok výberového konania jednotlivým uchádzačom konštatovaním, že vo výberovom konaní uspel alebo neuspel. (10) Pri obsadzovaní pracovného miesta odvolaného vedúceho zamestnanca, ktorý zároveň neskončil pracovný pomer, môže vedúci služobného úradu vyhlásiť výberové konanie len v rámci RÚVZ Trenčín zo svojich zamestnancov. V tom prípade sa oznámenie o vyhlásení výberového konania neuverejňuje na webovej stránke alebo v tlači, ale len na mieste prístupnom všetkým zamestnancom v priestoroch RÚVZ Trenčín. V ostatnom sa postupuje rovnako ako je uvedené vyššie. (11) Pri ostatných obsadzovaných pracovných miestach zamestnávateľ informuje o voľnom pracovnom mieste formou ponuky zamestnania na mieste prístupnom všetkým zamestnancom v priestoroch RÚVZ Trenčín, na webovej stránke, príp. v regionálnej alebo celoštátnej tlači. Ďalej Osobný úrad RÚVZ Trenčín osloví vhodných záujemcov, ktorí zaslali žiadosť o prijatie do pracovného pomeru a spĺňajú predpoklady pre voľné pracovné miesto. (12) Uchádzačov, ktorí majú záujem o pracovné miesto pozve Osobný úrad RÚVZ Trenčín na osobný pohovor. Osobného pohovoru sa zúčastňuje zamestnanec Osobného úradu RÚVZ Trenčín, vedúci zamestnanec príslušného organizačného útvaru a vedúci služobného úradu, príp. iné prizvané osoby. Osobný pohovor prebieha osobitne s každým uchádzačom. Vedúci služobného úradu oznamuje výsledok osobného pohovoru jednotlivým uchádzačom konštatovaním, že s ním pracovný pomer bude alebo nebude uzatvorený. (13) Zamestnávateľ eviduje prijaté žiadosti uchádzačov o zamestnanie na Osobnom úrade. Pokiaľ nemá záujem uzavrieť s uchádzačom o zamestnanie pracovnú zmluvu, túto skutočnosť mu písomne oznámi a zároveň mu vráti všetky priložené doklady a písomnosti s osobnými údajmi uchádzača o zamestnanie. (14) Osobné údaje uchádzača o zamestnanie a materiály, ktoré zakladajú pracovnoprávny vzťah a s ním súvisia majú dôverný charakter a zamestnávateľ ich musí chrániť pred zneužitím podľa zákona NR SR č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov a platných právnych predpisov. C) Pracovný pomer - Pracovná zmluva (1) Pracovný pomer medzi RÚVZ Trenčín a zamestnancom sa zakladá pracovnou zmluvou. Pracovnú zmluvu so zamestnancom spisuje Osobný úrad RÚVZ Trenčín a podpisuje ju vedúci služobného úradu. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
9
povinný vydať zamestnancovi a jedno vyhotovenie pracovnej zmluvy sa založí v osobnom spise zamestnanca na Osobnom úrade RÚVZ Trenčín. Pracovná zmluva sa uzavrie najneskôr v deň nástupu do práce. Zamestnávateľ je povinný uzavrieť pracovnú zmluvu písomne. (2) V pracovnej zmluve je RÚVZ Trenčín povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce, c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky. a ďalšie náležitosti, ktorými sú: - doba, na ktorú sa pracovná zmluva uzatvára (pracovný pomer na dobu neurčitú, pracovný pomer na dobu určitú) - skúšobná doba, - ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem. Ak sú uvedené pracovné podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy, inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia Zákonníka práce. (3) V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace. Skúšobnú dobu dohodnutú v pracovnej zmluve nemožno predlžovať. Skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. (4) Súčasťou pracovnej zmluvy je opis pracovných činností, ktorými sa podrobnejšie charakterizuje druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve, t.j. súhrn pracovných činností (pracovná náplň), ktoré má zamestnanec vykonávať. V opise pracovných činností je uvedená najnáročnejšie pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve v súlade s katalógom pracovných činností s prevahou duševnej práce alebo s katalógom pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce podľa Nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujem a o ich zmenách a dopĺňaní. (5) RÚVZ Trenčín je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce a pri úprave funkčného platu. Odmeňovanie zamestnancov je upravené interným predpisom o odmeňovaní zamestnancov, ktorý tvorí prílohu Pracovného poriadku RÚVZ Trenčín. (6) Súčasťou pracovnej zmluvy je aj písomné oznámenie zamestnancovi o pracovnom čase, výmere dovolenky, výplatných termínoch a dĺžke výpovednej doby. (7) Zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého. (8) Uzatvorenie pracovnej zmluvy so žiakom učilišťa upravuje § 53 Zákonník práce. (9) Zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu; práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne. (10) Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
10
(11) Pracovný pomer vznikne aj vtedy, ak zamestnanec v dohodnutý deň nenastúpi do práce pre prekážku v práci a ak o tejto prekážke zamestnávateľa do týždňa upovedomí. Od pracovnej zmluvy možno odstúpiť, len kým zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci, alebo do týždňa neupovedomí zamestnávateľa o tejto prekážke. (12) Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu plat, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh, dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. (13) Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinností, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré a) sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi, b) bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb. (14) Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s Pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi, vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania. (15) Zamestnanec RÚVZ Trenčín je povinný po nástupe do pracovného pomeru zúčastniť sa vstupného školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len BOZP) a požiarnej ochrany (ďalej len PO) v termíne určenom referátom BOZP, PO a COO. Zápis o vykonanom školení BOZP a PO sa zakladá do osobného spisu zamestnanca na Osobnom úrade RÚVZ Trenčín. (16) Zamestnávateľ je povinný predkladať Základnej odborovej organizácii pri RÚVZ Trenčín správy o dohodnutých nových pracovných pomeroch v lehotách, ktoré s ním dohodol. (17) Akékoľvek zmeny v osobných údajoch je zamestnanec RÚVZ Trenčín povinný obratom nahlásiť na Osobnom úrade RÚVZ Trenčín. V opačnom prípade sám zodpovedá za nesúlad v osobných údajoch, a tým aj za prípadné vzniknuté škody, ktoré môžu vzniknúť RÚVZ Trenčín, ako aj zamestnancovi. Zmena musí byť nahlásená písomne, s vyznačením dátumu zmeny a podpisom zamestnanca RÚVZ Trenčín. D) Pracovný pomer na kratší pracovný čas (1) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. (2) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas. (3) Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí plat zodpovedajúci dohodnutému kratšiemu pracovnému času.
11
(4) Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní so zamestnancom zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas. (5) Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas. (6) Pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 15 hodín týždenne, môže zamestnávateľ alebo zamestnanec skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu, alebo bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je 30 dní a začína plynúť dňom, v ktorom sa doručila výpoveď. Na takto dohodnutý kratší pracovný čas sa nevzťahujú ustanovenia § 62, § 64 ods. 1 písm. a), b), d) a e), § 73, § 74 a § 240 ods. 8 Zákonníka práce.
Čl. 5 Vymenovanie a odvolanie (1) RÚVZ Trenčín riadi regionálny hygienik - vedúci služobného úradu. Vedúceho služobného úradu vymenúva a odvoláva hlavný hygienik SR na návrh ministra zdravotníctva SR podľa § 6 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Regionálny hygienik je štátnym zamestnancom a pri jeho vymenovaní a odvolaní sa postupuje v súlade s § 30, § 31 a súvisiacimi ustanoveniami zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe. (2) Vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca sa nezakladá pracovný pomer. Podmienky práce podľa § 43 Zákonníka práce dohodne v pracovnej zmluve, resp. v dohode o zmene pracovných podmienok vedúci služobného úradu, ktorý ho do funkcie vymenoval. (3) Ak sa vedúci zamestnanec vzdá funkcie alebo bude z funkcie odvolaný, prestane spĺňať predpoklad ustanovený v § 3 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Odvolaním z funkcie sa pracovný pomer automaticky nekončí. Zamestnávateľ sa o odvolaným vedúcim zamestnancom môže dohodnúť na inej pre neho vhodnej práci. Ak nedôjde k dohode, môže s ním zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou.
Čl. 6 Dohoda o zmene pracovných podmienok (1) Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy sa môže zmeniť len vtedy, ak sa RÚVZ Trenčín a zamestnanec RÚVZ Trenčín dohodnú na jeho zmene. RÚVZ Trenčín je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. Jedno vyhotovenie obdrží zamestnanec a jedno vyhotovenie sa Jedno písomné vyhotovenie dohody je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi a jedno vyhotovenie dohody sa založí v osobnom spise zamestnanca na Osobnom úrade RÚVZ Trenčín. (2) Vykonávať práce iného druhu alebo v inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne v prípadoch uvedených v § 55 ods. 2 a 4 Zákonníka práce.
12
Čl. 7 Skončenie pracovného pomeru (1) Pracovný pomer možno skončiť: a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. (2) Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby. (3) Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ak k jeho skončeniu nedošlo už iným spôsobom, sa skončí dňom, ktorým: a) sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozhodnutia o odňatí povolenia na pobyt, b) nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky, c) uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky. (4) Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca. (5) Postup pri skončení pracovného pomeru, zákaz výpovede, okamžité zrušenie pracovného pomeru, hromadné prepúšťanie a účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru upravujú § 60 až § 76 Zákonníka práce. (6) Vydávanie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní, vo vzťahu zamestnávateľ zamestnanec, upravuje § 75 Zákonníka práce. (7) Pre úpravu odstupného a odchodného platí § 76 Zákonníka práce. Priaznivejšia úprava výšky odstupného a odchodného nad zákonný nárok podľa § 76 Zákonníka práce môže byť dohodnutá v Kolektívnej zmluve. (8) Písomný návrh na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podáva vedúcemu služobného úradu priamy nadriadený vedúci zamestnanec RÚVZ Trenčín. Návrh na skončenie pracovného pomeru musí obsahovať náležitosti a dôvody ustanovené Zákonníkom práce pre konkrétny spôsob skončenia pracovného pomeru (zadefinovať výpovedný dôvod podľa § 63 Zákonníka práce - výpoveď daná zamestnávateľom, § 68 Zákonníka práce - okamžité skončenia pracovného pomeru). (9) Právny úkon o skončení pracovného pomeru sa oznamuje doručením v písomnej forme druhému účastníkovi právneho vzťahu doporučene do vlastných rúk alebo osobným doručením spravidla na pracovisku. (10) Zamestnanec RÚVZ Trenčín podáva výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu alebo podá písomný návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou. Výpoveď alebo návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou adresuje zamestnanec na vedúceho služobného úradu a zašle poštou alebo doručí osobne do podateľne RÚVZ Trenčín, ktorá potvrdí príjem písomnosti, označí písomnosť dátumom doručenia a písomnosť sa zapíše do registratúrneho denníka. (11) K návrhu zamestnanca na skončenie pracovného pomeru dohodou je povinný sa písomne vyjadriť priamy nadriadený vedúci zamestnanec RÚVZ Trenčín. (12) Organizačno-právnu stránku skončenia pracovného pomeru zabezpečuje Osobný úrad RÚVZ Trenčín, s priamou súčinnosťou s referátom Právne služby RÚVZ Trenčín.
13
(13) Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so Základnou odborovou organizáciou pri RÚVZ Trenčín podľa § 74 Zákonníka práce, inak sú neplatné. Základná odborová organizácia pri RÚVZ Trenčín je povinná prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. (14) Ak zamestnávateľ rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodu organizačných zmien (§ 63 ods.1 písm. a) a b) Zákonníka práce) alebo dohodou z tých istých dôvodov, počas 90 dní najmenej s 20 zamestnancami, ide o hromadné prepúšťanie. Bližšia úprava je podľa § 73 Zákonníka práce. (15) Ak sa pracovný pomer končí so zamestnancom RÚVZ Trenčín, s ktorým bola uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 a nasl. Zákonníka práce, priamy nadriadený vedúci zamestnanec RÚVZ Trenčín je zodpovedný za zabezpečenie a vykonanie inventarizácie zverenej hotovosti, cením, tovaru, zásob materiálu alebo iných hodnôt určených na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať. (16) Počas výpovednej doby je zamestnanec povinný vykonávať pre zamestnávateľa prácu dojednanú v pracovnej zmluve, dodržiavať ďalšie ustanovenia Zákonníka práce, zákona o výkone práce vo verejnom záujme a pracovného poriadku upravujúce vzťahy so zamestnávateľom. (17) Pred skončením pracovného pomeru je zamestnanec povinný dočerpať dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok. (18) Pred skončením pracovného pomeru je zamestnanec RÚVZ Trenčín povinný: a) informovať priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca RÚVZ Trenčín o stave plnenia úloh vyplývajúcich z jeho pracovnej zmluvy a podľa pokynov priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca RÚVZ Trenčín b) je povinný odovzdať všetku príslušnú dokumentáciu (agendu), c) odovzdať služobný preukaz, kľúče a pečiatky, pridelené pracovné predmety, pomôcky, zapožičané knihy a odbornú literatúru, vybavenie kancelárie a pracoviska v takom stave, ktoré zodpovedá obvyklému opotrebovaniu, d) vysporiadať si všetky záväzky voči zamestnávateľovi, čo si dá potvrdiť na „Výstupnom liste“ príslušným preberajúcim zamestnancom, a to: oddelenie HTČ (referát OTE, referát pre OOPP, mzdová a finančná učtáreň, pokladňa), Osobný úrad, organizačný útvar, na ktorom bol funkčne zaradený. (19) Zamestnanec je povinný dostaviť sa najneskôr v posledný deň trvania pracovného pomeru na Osobný úrad RÚVZ Trenčín vybaviť si výstupné formality a odovzdať: a) výstupný list, b) preukazy vydané zamestnávateľom, elektronické karty a pod.. (20) Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce a na požiadanie zamestnanca je zamestnávateľ povinný v lehote do 15 dní od požiadania zamestnanca, vydať zamestnancovi pracovný posudok podľa § 75 ods.1 Zákonníka práce. (21) V prípade, ak sa pracovný pomer končí výpoveďou z dôvodov podľa § 63 ods.1 písm. a) až d) Zákonníka práce (okrem písm. § 63 ods.1, písm. d) ZP), musí zamestnávateľ pred doručením výpovede ponúknuť zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu a v prípade, že ju nemá, spíše o tom vedúci služobného úradu RÚVZ Trenčín spolu so zamestnancom písomný
14
zápis. K tomuto prejednaniu prizve zástupcu Základnej odborovej organizácie pri RÚVZ Trenčín. (22) Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Vedúci služobného úradu RÚVZ Trenčín je povinný z prejednania vyhotoviť písomný zápis, ktorý doručí na Osobný úrad RÚVZ Trenčín a Základnej odborovej organizácii pri RÚVZ Trenčín. (23) Dĺžka výpovednej doby je stanovená v § 62 Zákonníka práce a v § 49 ods. 6 Zákonníka práce. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov, je výpovedná doba najmenej 3 mesiace.
Čl. 8 Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru (1) Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Bližšia úprava je v § 77 až 80 Zákonníka práce. (2) Ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď (§ 78 Zákonníka práce) alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí. (3) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď (§ 79 Zákonníka práce) alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu platu. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho funkčného platu odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. (4) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada platu, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť plat za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu platu zamestnancovi vôbec nepriznať, súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. (5) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak: a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. (6) V prípadoch uvedených v odseku 5, písm. b) tohto článku má zamestnanec nárok na náhradu platu vo výške svojho funkčného platu za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
15
(7) Ak zamestnanec skončil pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak: a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť, c) bol pracovný pomer neplatne skončený v skúšobnej dobe dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. (8) V prípadoch uvedených v predchádzajúcom odseku zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi uplatňovať náhradu škody. (9) Pri neplatnej dohode (§ 80 Zákonníka práce) o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlého platu obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom (§ 79 Zákonníka práce). Zamestnávateľ nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody.
TRETIA ČASŤ Pracovná disciplína Čl. 9 Povinnosti a obmedzenia zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru (1) Zamestnanec RÚVZ Trenčín podľa § 81 Zákonníka práce a § 8 zákona č. 552/2003 Z.z. je povinný: a) dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a všeobecne záväzné predpisy a vnútorné predpisy, uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva, b) konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania, c) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone prác vo verejnom záujme, a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení pracovného pomeru. To neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo ním poverený vedúci zamestnanec, ak osobitný predpis neustanovuje inak, d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov, e) nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb. Táto povinnosť platí aj po skončení pracovného pomeru, f) zdržať sa konania, z ktorého vyplývajú neoprávnené prísľuby alebo záväzky zaväzujúce zamestnávateľa, g) zabezpečiť hospodárne a účelné spravovanie a využívanie finančných zdrojov a zariadení, ktoré boli zamestnancovi zverené h) oznámiť nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní stratu alebo poškodenie majetku vo vlastníctve alebo v správe zamestnávateľa, i) oznámiť zamestnávateľovi, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, j) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, 16
k) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z pracoviska až po skončení pracovného času, l) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, m) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený jeho ošetrujúcim lekárom, n) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a tieto chrániť pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, o) podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy a podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v určenom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. (2) Zamestnanec RÚVZ Trenčín nesmie: a) vykonávať činnosť, ktorou by sa významnou mierou znižovala jeho dôstojnosť vo vzťahu k vykonávanej funkcii alebo by sa ohrozovala jeho nestrannosť, b) sprostredkúvať pre seba alebo inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk: − so štátom, − s obcou, − s vyšším územným celkom, − so štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom, Fondom národného majetku SR a inou právnickou osobou zriadenou štátom, − s rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou, s inou právnickou osobou zriadenou obcou, − s rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou, s inou právnickou osobou zriadenou vyšším územným celkom alebo − s inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku SR, obce alebo vyššieho územného celku (to neplatí, ak táto činnosť vyplýva zamestnancovi z výkonu práce vo verejnom záujme), c) požadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti a pri výkone práce vo verejnom záujme (to neplatí, ak ide o dary alebo iné výhody poskytované obvykle pri výkone práce vo verejnom záujme alebo na základe zákona alebo zamestnávateľom), d) nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku, alebo Fondu národného majetku SR inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe s výnimkou, ak obec alebo vyšší územný celok zverejní podmienky nadobudnutia majetku, (to sa vzťahuje aj na osoby blízke zamestnancovi), e) používať symboly spojené s výkonom práce vo verejnom záujme na osobný prospech, f) zneužívať výhody vyplývajúce z výkonu práce vo verejnom záujme, a to ani po skončení výkonu týchto prác, g) poskytovať nepravdivé vyhlásenia súvisiace s vykonávaním práce vo verejnom záujme. (3) Všetci zamestnanci RÚVZ Trenčín pri výkone práce vo verejnom záujme sú povinní okrem taxatívne uvedených povinností v bode 1 tohto článku dodržiavať tiež tieto povinnosti: a) zaevidovať sa denne v Knihe dochádzky svojim podpisom, vyznačiť príchod do práce a odchod z práce, byť na pracovisku na začiatku pracovného času , využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Vo výnimočných prípadoch
17
b) c)
d)
e) f) g) h) i) j)
k) l) m) n) o) p)
q)
r)
s) t)
na strane zamestnanca je zamestnanec povinný nahlásiť svojmu priamemu nadriadenému najneskôr do 8.oo hod. príčinu neprítomnosti v práci, prípadne doručiť doklad, na základe ktorého mu zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť v práci, o zmenu pracovného času písomne požiadať vedúceho služobného úradu, v prípade vážnych osobných dôvodov môže opustiť pracovisko len po predchádzajúcom súhlase priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca, ktorý určí aj spôsob nadpracovania zmeškaného času, dodržiavať predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a predpisy o ochrane pred požiarmi, bez zbytočného odkladu oznámiť priamemu nadriadenému zistené nedostatky a závady, ktoré môžu viesť k ohrozeniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo ku vzniku požiaru, podrobiť sa lekárskej prehliadke, ako to povaha práce vyžaduje, ak to charakter práce vyžaduje používať pri práci osobné ochranné pracovné prostriedky, starať sa o ne a riadne s nimi hospodáriť, zúčastňovať sa nariadených školení, okamžite hlásiť svojmu priamemu nadriadenému zamestnancovi vlastný pracovný úraz, prípadne úraz iného zamestnanca, ktorý to nemôže urobiť sám, v prípade nepracovného úrazu vyzdvihnúť tlačivo „Hlásenie o úraze" na referáte BOZP a PO, vypísať a odovzdať toto tlačivo, chrániť majetok pred poškodením, stratou alebo zničením a v prípade, ak posledný odchádza z pracoviska, musí skontrolovať všetko, čo by mohlo byť potenciálnym zdrojom požiaru, krádeže alebo iného zdroja možného poškodenia majetku (vypnúť elektrospotrebiče, uzavrieť okná, uzamknúť dvere), dodržiavať vydané predpisy a pokyny, ktoré sa týkajú zabezpečenia ochrany objektov a majetku zamestnávateľa, pri vzdialení sa z pracoviska počas pracovného času alebo pri odchode z práce miestnosť zamknúť, aby do miestnosti nemohla vniknúť nepovolaná osoba, dodržiavať pokyny vedúceho služobného úradu, príslušných vedúcich zamestnancov, ktorí sú oprávnení nariaďovať pracovné úlohy z titulu svojej funkcie, na pracovnej ceste postupovať tak, aby bol dosiahnutý účel cesty čo najhospodárnejšie, pri rokovaniach dodržiavať zásady slušnosti s cieľom vytvárať priaznivé medziľudské vzťahy a pracovnú atmosféru, udržiavať na pracovisku poriadok, zabezpečiť, aby vybavované spisy, registratúrne záznamy, dokumentácia, rozpracované úlohy, pomôcky vrátane pečiatok boli bezpečne uložené, oznamovať bez zbytočného odkladu a priebežne Osobnému úradu RÚVZ Trenčín všetky zmeny v osobných pomeroch a údajoch, ktoré sú rozhodujúce pre posudzovanie nárokov z pracovného pomeru, a to hlavne zmenu bydliska, osobného stavu, narodenie alebo úmrtie člena domácnosti, povolanie na výkon služby v ozbrojených silách a iné skutočnosti ,ktoré sú dôležité z hľadiska nemocenského a dôchodkového poistenia, pre personálne a mzdové náležitosti, ale aj zmeny ,ktoré majú vplyv na daň z príjmu alebo nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, zmenu zdravotného stavu, zmenu kvalifikácie, zmenu zdravotnej poisťovne ,zmenu banky a pod. na vyzvanie vedúcim zamestnancom podrobiť sa dychovej skúške ,ktorou sa zisťuje či je pod vplyvom alkoholu, prípadne aj vyšetreniu, či nie je pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných prostriedkov, dodržiavať povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov vyžiadať si predchádzajúci písomný súhlas zamestnávateľ v prípade výkonu inej zárobkovej činnosti zhodnej s predmetom činnosti zamestnávateľa,
18
u) sústavne zvyšovať svoju odbornú úroveň a ovládať predpisy vzťahujúce sa na ním vykonávanú pracovnú činnosť, v) upozorniť priameho nadriadeného zamestnanca, že pridelenú pracovnú úlohu nemôže splniť vzhľadom na príbuzenský vzťah k žiadateľovi alebo možnosti neobjektívneho posúdenia v dôsledku stretu záujmov. (4) Všetci zamestnanci RÚVZ Trenčín pri výkone práce vo verejnom záujme sú povinní okrem taxatívne uvedených obmedzení bode 2 tohto článku dodržiavať tiež tieto obmedzenia: a) dodržiavať zákaz požívania alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok na pracovisku a v pracovnom čase aj mimo pracoviska, dodržiavať zákaz fajčenia na pracoviskách a v priestoroch RÚVZ Trenčín, do práce nenastupovať pod vplyvom alkoholických nápojov a iných omamných látok a v triezvom stave zotrvať po celú pracovnú dobu, b) dodržiavať zákaz vyhotovovania náhradných kľúčov od vstupu do budovy a do kancelárií a iných priestorov RÚVZ Trenčín, c) dodržiavať zákaz organizovať, usporadúvať a zúčastňovať sa politických schôdzí a mítingov na pracoviskách RÚVZ Trenčín, zákaz používať zariadenia a majetok zamestnávateľa na organizovanie a činnosť politických strán a hnutí, d) nevykonávať súkromnú podnikateľskú činnosť v poskytovaní poradenských služieb a expertíz, z dôvodov možnosti využívania poznatkov, informácií a výsledkov práce získaných pri výkone prác vo verejnom záujme, e) nezdržiavať sa na pracovisku, resp. vstupovať na pracovisko mimo pracovného času bez súhlasu vedúceho služobného úradu, resp. príslušného vedúceho zamestnanca, f) nepremiestňovať úradnú dokumentáciu RÚVZ Trenčín z objektu bez povolenia vedúceho služobného úradu, resp. príslušného vedúceho zamestnanca. (5) Zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o vydanie predbežného stanoviska, či určité konanie alebo nekonanie pri výkone práce vo verejnom záujme je v rozpore s povinnosťami a obmedzeniami, ktoré sú ustanovené v zákone č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme a v tomto Pracovnom poriadku.
Čl. 10 Povinnosti vedúcich zamestnancov (1) Vedúcimi zamestnancami RÚVZ Trenčín sú takí zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia a sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na tento účel záväzné pokyny. Vedúci zamestnanci vykonávajú tiež hodnotiacu činnosť. Vedúcemu zamestnancovi patrí príplatok za riadenie, ak priamo riadi prácu podriadených zamestnancov. (2) Za vedúceho zamestnanca v RÚVZ Trenčín sa považuje: a) štatutárny orgán – vedúci služobného úradu, b) ďalší vedúci zamestnanci, ktorí sú poverení zamestnávateľom vedením na jednotlivých stupňoch riadenia. (3) Organizačný poriadok RÚVZ Trenčín určuje vedúcich zamestnancov, ich postavenie a pôsobnosť. (4) Vedúci zamestnanec okrem povinností podľa článku 9 má tieto základné povinnosti: a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, b) utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, 19
c) zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnej zmluvy a pracovnej zmluvy a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakého platu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, d) utvárať priaznivé podmienky zvyšovania odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb, e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny, f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa. (5) Vedúci zamestnanec je ďalej povinný: c) pravidelne hodnotiť pracovné výsledky a zabezpečiť, aby podriadení zamestnanci boli riadne a pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovaní s právnymi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na práce nimi vykonávané, s príslušnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP, so zásadami bezpečnej práce a je povinný overovať ich znalosti, d) zabezpečovať dodržiavanie platných právnych predpisov, vnútorných predpisov RÚVZ Trenčín, vydávať pokyny v súlade s platnými právnymi predpismi a vnútornými predpismi RÚVZ Trenčín a viesť zamestnancov k dodržiavaniu pracovnej disciplíny, e) sústavne vyžadovať od podriadených zamestnancov dodržiavanie predpisov z oblasti BOZP, kontrolovať ich dodržiavanie a kontrolovať používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, f) vyzvať podriadeného zamestnanca v prítomnosti 3-člennej komisie na vyšetrenie zistenia alkoholu alebo iných omamných prostriedkov na pracoviskách RÚVZ Trenčín, aby sa podrobil vyšetreniu či nie je pod vplyvom alkoholu, omamných prostriedkov a psychotropných látok a v prípade podozrenia ich použitia zakázať zamestnancovi, u ktorého sa zistilo použitie alkoholu alebo iných návykových prostriedkov, výkon práce, g) bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu referátu BOZP, PO a COO, h) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny a prešetriť každé porušenie pracovnej disciplíny zo strany podriadeného zamestnanca. Postupovať a určiť intenzitu konkrétneho porušenia pracovnej disciplíny podľa čl. 12. Pracovného poriadku a podľa Zákonníka práce, i) písomne vytknúť podriadenému zamestnancovi, ak dosahuje neuspokojivé pracovné výsledky, vyzvať ho , aby svoju prácu napravil a zlepšil a upozorniť ho na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ak v primeranom čase nenastane zlepšenie pracovných výsledkov , j) kontrolovať záznamy v Knihe dochádzky, k) spracovať podklady a návrh na uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti so zamestnancom, ktorý v rámci svojho pracovného zaradenia má zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, l) zveriť zamestnancovi osobné ochranné pracovné prostriedky, nástroje a iné podobné predmety (napr. kalkulačky, nástroje, náradie, mobilné telefóny, iné hnuteľné veci) na základe písomného potvrdenia zamestnávateľa a zamestnanca podľa § 185 Zákonníka práce, m) písomne oznamovať na Osobný úrad RÚVZ Trenčín neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci, a to najneskôr po dvoch dňoch jeho neprítomnosti, n) konať v súlade s dobrými mravmi, neznižovať dôstojnosť zamestnancov na pracovisku, o) riadne a včas plniť povinnosti vedúceho zamestnanca, ktoré vyplývajú z § 9 a 10 zákona č. 552/2003 Z.z., 20
p) dodržiavať povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, vedúcim zamestnancom, ktorý má prístup k informačnému systému a povinnosť mlčanlivosti podľa § 18 cit. zákona. (6) Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z., nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak je tento vedúci zamestnanec vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu zamestnávateľom a ak takáto činnosť vyplýva z výkonu jeho práce alebo ak takúto činnosť vykonáva so súhlasom zamestnávateľa. Súhlas zamestnávateľa udeľuje orgán, ktorý ho do funkcie vymenoval. (7) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, ostatní vedúci zamestnanci môžu podnikať, vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. (8) Zamestnávateľ neudelí súhlas s výkonom inej zárobkovej činnosti vedúceho zamestnanca v prípade, ak by podnikanie, iná zárobková činnosť alebo členstvo v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť: q) bola prekážkou riadneho plnenia povinností vedúceho zamestnanca, r) bola vykonávaná vo veci, v ktorej koná alebo môže konať zamestnávateľ, s) ovplyvnila by nestrannosť alebo nezaujatosť vedúceho zamestnanca. (9) Obmedzenia vykonávať inú zárobkovú činnosť sa nevzťahujú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorých zriaďovateľom je obec, vyšší územný celok, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní a na správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich maloletých detí, na činnosť v poradnom orgáne vlády a na činnosť člena v rozkladovej komisii. Činnosť znalca alebo tlmočníka môžu vedúci zamestnanci vykonávať len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán, pre obec alebo pre vyšší územný celok. (10) Vedúci zamestnanec je povinný zamestnávateľovi písomne oznámiť príjem z činnosti ustanovenej v predchádzajúcom odseku, ktorý v uplynulom kalendárnom roku presiahol šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej za 1. polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Oznamovaciu povinnosť plní príslušný vedúci zamestnanec vždy do 31. marca kalendárneho roka za predchádzajúci rok. Štatutárny orgán príjem z uvedenej činnosti oznamuje orgánu, ktorý ho do funkcie vymenoval. (11) Zamestnávateľ môže udelený súhlas s podnikaním a výkonom inej zárobkovej činnosti písomne odvolať. V písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť dôvody zmeny svojho rozhodnutia. (12) Vedúci zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa jeho ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca alebo odo dňa písomného odvolania súhlasu zamestnávateľa udeleného podľa odsekov 2 a 3 skončiť uvedené činnosti spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.
21
(13) Pre účely povinností deklarovať svoje majetkové pomery podľa § 10 zákona č. 522/2003 Z.z. sú vedúcimi zamestnancami vykonávajúcimi práce vo verejnom záujme v RÚVZ Trenčín: - vedúci oddelenia podpory zdravia, Poradenského centra zdravia, - vedúci oddelenia chemických analýz v ŽP a PP - vedúci oddelenia mikrobiológie a biológie ŽP, - vedúci oddelenia fyzikálnych škodlivín v ŽP a PP, - námestník pre HTČ, - vedúci útvaru Ekonomika, rozpočet a financovanie, - vedúci útvaru Prevádzka a verejné obstarávanie. (14) Vedúci zamestnanec je povinný deklarovať svoje majetkové pomery do a) 30 dní od ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca, b) 31. marca každého kalendárneho roka počas vykonávania funkcie. (15) Vedúci zamestnanci oznamujú údaje o svojich majetkových pomeroch v rozsahu stanovenom § 54 ods. 2 až 4 a ods. 6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vedúcemu služobného úradu.
Čl. 11 Porušenia pracovnej disciplíny (1) Menej závažné porušenia pracovnej disciplíny sú: a) nedodržiavanie pracovného času (napr. neskoré príchody do práce, bezdôvodné predĺženie prestávky v práci nad zákonom stanovený rozsah), b) porušovanie zásad spolupráce a pravidiel slušnosti medzi zamestnancami, c) výkon činností, ktoré nesúvisia s dohodnutým druhom práce, d) nedodržiavanie zákazu fajčenia na pracoviskách, e) nedodržiavanie zákazu vstupu do objektov zamestnávateľa po vymedzenom dennom pracovnom čase zamestnanca. (2) Závažné porušenia pracovnej disciplíny sú: a) neospravedlnená neprítomnosť zamestnanca v práci (absencia) v rozsahu 5 pracovných dní, v dobe troch po sebe nasledujúcich mesiacov, b) nerešpektovanie príkazu nadriadeného vedúceho zamestnanca, pokiaľ nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi, dobrými mravmi alebo bezprostredne a vážne neohrozuje život a zdravie zamestnanca alebo iných osôb, c) prijímanie úplatkov, d) neplnenie pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a z opisu pracovných činností zamestnanca, e) používanie alkoholických nápojov alebo iných omamných látok na pracovisku a v pracovnom čase i mimo pracoviska, f) nástup do práce alebo vykonávanie práce zjavne pod vplyvom požitia alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov. Príslušný vedúci zamestnanec je v takomto prípade oprávnený dať príkaz, aby sa zamestnanec podrobil vyšetreniu na zistenie, či je zamestnanec pod vplyvom alkoholu alebo omamných prostriedkov prostredníctvom vymenovanej komisie na vyšetrenie zistenia alkoholu alebo iných návykových látok, g) nedodržanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predpisov o požiarnej ochrane, nepoužívanie osobných ochranných pracovných prostriedkov,
22
h) bezdôvodné opustenie pracoviska bez súhlasu priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca, i) výkon inej zárobkovej činnosti zhodnej s predmetom činnosti zamestnávateľa bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu, j) úmyselné spôsobenie škody zamestnávateľovi porušením pracovnej disciplíny, k) konanie zamestnanca s následkom neoprávneného obohatenia sa alebo získania iných výhod na úkor zamestnávateľa, l) majetkové delikty na pracovisku, úmyselné odcudzenie alebo poškodenie majetku RÚVZ Trenčín v hodnote vyššej ako 1.000,– Sk, m) nepodrobenie sa lekárskej prehliadke, ktorú vyžaduje dohodnutý druh práce, n) porušenie zásad slušnosti, dobrých mravov a znižovania dôstojnosti zamestnancov na pracovisku, o) odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie, či je zamestnanec pod vplyvom alkoholu alebo omamných prostriedkov prostredníctvom vymenovanej komisie na vyšetrenie zistenia alkoholu alebo iných návykových látok, p) uvedenie neúplných alebo nepravdivých údajov podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme, q) zamlčanie alebo sfalšovanie osobných údajov, ktoré majú za následok bezdôvodné obohatenie, r) úmyselné ublíženie na zdraví inému zamestnancovi, s) nedodržiavanie povinností vyplývajúce zo zákona. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov zamestnancami, ktorí majú prístup k informačnému systému a povinnosť mlčanlivosti podľa § 18 cit. zákona. (3) Závažnosť konkrétneho porušenia pracovnej disciplíny v zmysle tohto článku, podľa miery zavinenia a vzniknutých následkov konania, posudzuje nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý je zodpovedný za vyvodenie dôsledkov. (4) Porušenie pracovnej disciplíny - neospravedlnená absencia v práci, sa rieši krátením dovolenky v počte 2 dni, za 1 deň neospravedlnenej absencie. O tom, či ide o neospravedlnené zmeškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ po dohode so Základnou odborovou organizáciou pri RÚVZ Trenčín. Ak nedôjde pri rozhodovaní k dohode, môže zamestnávateľ požiadať o rozhodnutie súd (§ 144 ods. 7 Zákonníka práce).
Čl. 12 Postup pri porušení pracovnej disciplíny (1) Nedodržiavanie povinností uvedených v článku 9 a v článku 10 Pracovného poriadku sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny. (2) Pri menej závažnom porušení pracovnej disciplíny zamestnancom RÚVZ Trenčín je priamy nadriadený vedúci zamestnanec povinný zamestnancovi túto skutočnosť vytknúť a poučiť ho o nesprávnosti jeho konania. (3) Pri opätovnom porušení pracovnej disciplíny je vedúci zamestnanec povinný písomne upozorniť zamestnanca na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1, písm. e) Zákonníka práce. (4) Pre sústavné menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny môže byť daná výpoveď, ak bol zamestnanec v dobe posledných 6 mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. (5) Závažné porušenie pracovnej disciplíny je pre zamestnávateľa dôvodom pre skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. 23
(6) Porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
ŠTVRTÁ ČASŤ Pracovný čas, dovolenka, prekážky v práci Čl. 13 Dĺžka a využitie pracovného času (1) Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec RÚVZ Trenčín k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom. (2) Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Rozsah týždenného pracovného času zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme možno upraviť v kolektívnej zmluve zamestnávateľa podľa Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme bez krátenia mesačného platu. V RÚVZ Trenčín je upravený týždenný pracovný čas 37,5 hod., t.j. v prepočte na deň 7,5 hod.. (3) Pracovný čas, ktorý zamestnávateľ určí podľa odseku 1 a 2 Pracovného poriadku je ustanovený týždenný pracovný čas. Všetci zamestnanci sú povinní plne využívať pracovný čas a výrobné prostriedky na vykonávanie zverených prác, kvalitne, hospodárne a včas plniť pracovné úlohy. (4) U zamestnávateľa je pre zamestnancov vykonávajúcich pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce stanovený pracovný čas nasledovne: a) Vrátnik – informátor - je stanovený týždenný pracovný čas v dĺžke 37,5 hodiny, t.j. v prepočte na deň 7,5 hodiny. Pracovná zmena je zabezpečená vždy 2 zamestnancami s posunutým nástupom do práce. Začiatok pracovnej zmeny prvého zamestnanca je o 6.00 hod a koniec pracovnej zmeny je o 14.00 hod.. Začiatok pracovnej zmeny druhého zamestnanca je o 8.00 hod. a koniec pracovnej zmeny je o 16.00 hod.. Zamestnávateľ poskytuje prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 1/2 hodiny v čase od 11.00 do 13.00 hod.. b) Upratovačky - je stanovený týždenný pracovný čas v dĺžke 37,5 hodiny, t.j. v prepočte na deň 7,5 hodiny. Začiatok pracovnej zmeny zamestnanca je o 12.00 hod a koniec pracovnej zmeny je o 20.00 hod.. Zamestnávateľ poskytuje prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 1/2 hodiny v čase od 17.00 do 18.00 hod.. c) Vodiči, sanitárky – je stanovený týždenný pracovný čas v dĺžke 37,5 hod., t.j. v prepočte na deň 7,5 hodiny. U týchto zamestnancov sa uplatňuje pružný denný pracovný čas, ako je uvedené nižšie. (5) Pružný pracovný čas podľa § 88 a § 89 Zákonníka práce po prerokovaní so Základnou odborovou organizáciou pri RÚVZ Trenčín sa vzťahuje na všetkých ostatných zamestnancov RÚVZ Trenčín, (okrem vrátnikov – informátorov a upratovačiek). (6) Pri uplatnení pružného pracovného času si zamestnanec volí sám začiatok a koniec pracovného času v jednotlivých dňoch v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom (voliteľný pracovný čas). Medzi dva úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku (základný pracovný čas). V RÚVZ
24
Trenčín je určený pružný pracovný deň, kde zamestnanec si sám volí začiatok a koniec pracovnej zmeny a je povinný v príslušnom dni odpracovať celú dennú pracovnú dobu 7,5 hodiny a nadpracovať prestávky na odpočinok a jedenie v trvaní 30 min. denne. (7) Pružný pracovný čas v RÚVZ Trenčín ako pružný pracovný deň, je určený nasledovne: a) základný pracovný čas je: od 7.30 hod. do 14.30 hod. t.j. 6,5 hodiny, ktorý je povinný dodržiavať každý zamestnanec. b) voliteľný pracovný čas je:
od 6.30 hod. do 7.30 hod. (začiatok voliteľného pracovného času) a od 14.30 hod. do 15.30 hod. (koniec voliteľného pracovného času).
(8) Zamestnávateľ môže po prerokovaní so Základnou odborovou organizáciou urobiť zmenu vo vyššie uvedenej úprave pružného pracovného času, a to najmä z dôvodu zabezpečenia vhodných pracovných podmienok, ak vonkajšie teploty ovzdušia v určitom období prekračujú 30°C. (9) Pružný pracovný čas sa neuplatní: a) pri čerpaní dovolenky a pracovného voľna, b) pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu, v tomto prípade platí pre zamestnanca vopred stanovené rozvrhnutie pracovného času od 7.00 hod. do 15.00 hod., c) ak zamestnávateľ na čas nevyhnutnej potreby pri nutnosti zabezpečiť naliehavé úlohy určí riadny pracovný čas od 7.00 hod. do 15.00 hod., d) u zamestnancov podľa článku 13 ods. 4 Pracovného poriadku. (10) Pri uplatnení pružného pracovného času sa prekážky v práci na strane zamestnanca (§ 141 Zákonníka práce) posudzujú ako výkon práce len v rozsahu, v ktorom nevyhnutne zasiahli do základného pracovného času a poskytuje sa za ne pracovné voľné s náhradou mzdy. Ak prekážky v práce na strane zamestnanca zasiahli do voliteľného pracovného času, posudzujú sa ako ospravedlnené, ale nie ako výkon práce a neposkytuje sa za tieto prekážky v práci náhrada mzdy. (11) V prípade, ak zamestnanec neodpracoval pre ospravedlnené prekážky v práci uvedené v § 141 ods. 2, 3 Zákonníka práce celý denný pracovný čas, pretože mu v tom bránila prekážka v práce na jeho strane, je povinný túto neodpracovanú časť pracovného času nadpracovať bezprostredne v nasledujúci deň, výnimočne so súhlasom priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca najneskôr do konca mesiaca. (12) Nástup na pracovisko a odchod z pracoviska zamestnanec zapisuje v Knihe dochádzky vždy v 5-minútových intervaloch, t .j. po 5 minútach, napr. 6.30, 6.35, ... . Minúty pred, resp. po stanovenom čase sa neberú do úvahy. Celkove musí zamestnanec v jeden pracovný deň odpracovať minimálne 6,5 hodiny - základný pracovný čas a môže odpracovať maximálne 7,5 hodiny. (13) Za správne využitie tohto pracovného času je zodpovedný okrem samotného zamestnanca aj jeho priamy nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý je súčasne povinný v tomto zamestnanca kontrolovať a prijímať náležité opatrenia k efektívnemu využitiu pružného pracovného času. (14) Zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 3 roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s takýmto zamestnancom.
25
(15) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Prestávky na odpočinok a na jedenie sa nezapočítavajú do pracovného času (§ 91 ods. 5 Zákonníka práce) tzn., že zamestnanec je povinný byť na pracovisku 37,5 hod týždenne a zamestnancovi za túto prestávku neprislúcha plat ani náhrada platu. Prestávka na odpočinok a jedenie je prerokovaná so Základnou odborovou organizáciou pri RÚVZ Trenčín určená a je určená v čase: od 11.00 hod. do 13.00 hod. v trvaní 30 minút. (16) Zamestnanec je povinný dodržať čas prestávky na jedenie. V rámci tohto určenia vedúci pracoviska kontroluje dodržiavanie čerpania tejto prestávky. Zamestnanci, ktorí prestávku nevyužijú na jedenie, môžu ju využiť na odpočinok iným vhodným spôsobom. Zamestnanci, u ktorých prestávka na odpočinok a jedenie presiahne 30 minút, sú povinní tento čas nadpracovať. Prestávky na odpočinok a jedenie sa neposkytujú na začiatku a na konci pracovného času. (17) Prestávky na dojenie alebo prestávky z dôvodov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa započítavajú do pracovného času. (18) Podľa § 99 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce a pracovnej pohotovosti zamestnanca. Evidencia pracovného času, čas príchodu a odchodu, sa vedie v Knihe dochádzky - „Kniha príchodov a odchodov“. Zamestnanec je povinný vyznačiť príchod na pracovisko a odchod z pracoviska, taktiež v Knihe dochádzky zamestnanec vyznačí aj opustenie pracoviska v rámci pracovného času, s uvedením dôvodu, pre ktorý zamestnanec opustil pracovisko. (19) Evidencia dochádzky podľa jednotlivých pracovísk sa mesačne kontroluje príslušným vedúcim zamestnancom organizačného útvaru RÚVZ Trenčín, ktorý na „Výkaze mzdových nárokov“ zamestnanca svojím podpisom potvrdí správnosť vykázanej evidencie príchodov a odchodov jednotlivých zamestnancov. Zamestnanec si sám vyplní po ukončení príslušného mesiaca „Výkaz mzdových nárokov“, v ktorom vyplní s dochádzkou evidovaný pracovný čas zamestnanca, vrátane prestávok na odpočinok a prerušenie práce od - do. K výkazu mzdových nárokov, za účelom preukázania prerušenia práce, je zamestnanec povinný doložiť riadne vypísané a potvrdené tlačivo "Priepustka", „Dovolenkový lístok“, „Príkaz na prácu nadčas“, Žiadosť o čerpanie pracovného voľna“ a iné doklady preukazujúce ospravedlnenú neprítomnosť v práci. Výkaz mzdových nárokov vlastnoručne podpíše zamestnanec a správnosť overí a podpíše nadriadený vedúci zamestnanec a po obdržaní výkazu aj zamestnanec Osobného úradu RÚVZ Trenčín. (20) Za evidenciu dochádzky, odpracovanie fondu pracovného času vrátane prestávok v práci za zamestnancov zodpovedá vedúci zamestnanec, ktorý podpisom potvrdí správnosť týchto údajov. (21) Ak zamestnanec neodpracoval pre ospravedlnené prekážky v práci celý denný pracovný čas, pretože mu v tom bránila prekážka na jeho strane, je povinný túto neodpracovanú časť pracovného času nadpracovať v nasledujúcom pracovnom dni bez zbytočného odkladu po odpadnutí prekážky v práci, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. V tomto prípade spôsob nadpracovania dohodne so svojím priamym vedúcim zamestnancom. Nadpracovanie je prípustné iba vo voliteľnom pracovnom čase (od 6,30 hod. do 7.30 hod a od 14.30 hod. do 15.30 hod.), ak nebola dohodnutá iná doba a nadpracovanie nie je prácou nadčas (§ 143 Zákonníka práce). (22) Ranná zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 6.00 hodinou a 14.00 hodinou. Odpoludňajšia zmena je pracovná zmena, ktorej prevažná časť spadá do času medzi 14.00 hodinou a 22.00 hodinou. Nočná zmena je pracovná zmena, ktorej
26
prevažná časť spadá do času medzi 22.00 a 6.00 hodinou. V RÚVZ Trenčín je jednozmenná prevádzka. (23) Zamestnancovi sa započítava do pracovného času čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, po predchádzajúcom súhlase zamestnávateľa, ktorý je prerokovaný so Základnou odborovou organizáciou. (24) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa zamestnanec pracujúci v noci podrobil posúdeniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v noci: a) pred zaradením na nočnú prácu, b) pravidelne podľa potreby najmenej raz za rok, c) kedykoľvek v priebehu zaradenia na nočnú prácu pre zdravotné poruchy vyvolané výkonom nočnej práce. (25) Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín, a aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok. Skrátiť odpočinok až na 8 hodín možno zamestnancovi staršiemu ako 18 v prípadoch a za podmienok v § 92 ods. 2 Zákonníka práce. (26) Ak zamestnanec zotrváva na pracovisku po 15.30 hodine, oznámi to priamemu vedúcemu zamestnancovi a vrátnikovi - informátorovi. (27) Vnútorný kontrolór RÚVZ Trenčín je poverený vykonávať kontrolu dochádzky do zamestnania a kontrolu evidovania pracovného času na všetkých pracoviskách RÚVZ Trenčín. V Knihe príchodov a odchodov červeným perom a čiarou vyznačí údaje o vykonávanej kontrole s poznámkou „Kontrola", napíše hodinu, deň, rok a podpis. Z tejto vykonanej kontroly spíše zápis, ktorý odovzdá vedúcemu služobného úradu a vedúcemu zamestnancovi kontrolovaného pracoviska.
Čl. 14 Práca nadčas, nočná práca, pracovná pohotovosť (1) Prácou nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz vedúceho zamestnanca alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien (§ 97 ods. 1 Zákonníka práce). U zamestnancov s kratším pracovným časom (§ 49 Zákonníka práce) je prácou nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný čas. Týmto zamestnancom nemožno prácu nadčas nariadiť. (2) Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť len výnimočne v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami a za podmienok ustanovených v Zákonníku práce. (3) Zamestnanec je povinný pracovať nadčas, ak mu zamestnávateľ nariadil prácu nadčas v súlade s právnymi predpismi. Zamestnávateľ vydá zamestnancovi príkaz na prácu nadčas v primeranom časovom predstihu, ak tomu nebránia závažné prevádzkové dôvody. (4) Za prácu nadčas sa nepovažuje práca, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi nenariadil ani ju neschválil. (5) Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne v období najviac 4 mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so Základnou odborovou organizáciou
27
pri RÚVZ Trenčín nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich. (6) V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov dohodnúť so zamestnancom výkon práce nadčas nad hranicu 150 hodín v rozsahu najviac 250 hodín. (7) Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno alebo ktorú vykonáva pri: a) naliehavých opravárskych prácach, b) mimoriadnych udalostiach a naliehavých prácach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo veľké hospodárske škody. (8) U zamestnanca s kratším pracovným časom je práca nadčas práca presahujúca jeho denný pracovný čas. Tomuto zamestnancovi nemožno nariadiť prácu nadčas. (9) Pri pružnom pracovnom čase je práca nadčas vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa - vedúceho zamestnanca a so súhlasom zamestnanca. (10) Ak zamestnanec nadpracúva prácu vykonávanú nad určený denný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť, nejde o prácu nadčas. (11) Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22,00 hodinou a 6,00 hodinou. (12) Uložiť prácu nadčas alebo nočnú prácu môže zamestnávateľ len v súlade s § 97 a § 98 Zákonníka práce. (13) Náhradné voľno za prácu nadčas si môžu zamestnanci uplatniť do konca kalendárneho mesiaca, najneskôr do 3 mesiacov po vykonaní práce nadčas. Zamestnanec môže čerpať náhradné voľno v rozsahu najmenej 1 hodiny, kratšie časové úseky nie sú prípustné. (14) O pracovnú pohotovosť sa jedná, ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. (15) Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu 8 hodín v týždni a najviac 100 hodín v kalendárnom roku. (16) Neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku je čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, sa nezapočítava do pracovného času. (17) Neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska je čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, a považuje sa za pracovný čas. (18) Aktívna časť pracovnej pohotovosti je čas, počas ktorého zamestnanec vykonáva prácu a považuje sa za prácu nadčas. (19) Evidencia práce nadčas, nočnej práce a pracovnej pohotovosti podľa jednotlivých zamestnancov sa vedie na príslušnom pracovisku RÚVZ Trenčín. Mesačne spolu s evidenciou dochádzky a výkazom mzdových nárokov za pracovisko sa odovzdáva na Osobný úrad RÚVZ Trenčín. Za evidenciu práce nadčas, nočnej práce a pracovnej pohotovosti, ako aj čerpanie povolených hodín v zmysle platných právnych predpisov, za zamestnancov pracoviska zodpovedá vedúci zamestnanec, ktorý svojím podpisom potvrdí správnosť týchto údajov v súlade s Pracovným poriadkom.
28
Čl. 15 Dovolenka (1) Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených ZP: a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, b) dovolenku za odpracované dni, c) dodatkovú dovolenku. (2) Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. (3) Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna 1/12 dovolenky za kalendárny rok. (4) Základná výmera dovolenky je minimálne 4 týždne. Dovolenka vo výmere najmenej 5 týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕšil aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku. V rámci kolektívneho vyjednávania v kolektívnej dohode možno upraviť predĺženie výmery dovolenky nad ustanovený rozsah ZP. (5) Základnú výmeru dovolenky môže zamestnávateľ upraviť v kolektívnej zmluve zamestnávateľa v súlade s Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.. V RÚVZ Trenčín je základná výmera dovolenky predĺžená o 1 týždeň. (6) Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok ma dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonal v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. (7) Poskytovanie dodatkovej dovolenky zamestnávateľom je upravené v § 106 Zákonníka práce a v ďalších osobitných právnych predpisoch. Druhy prác pre poskytovanie dodatkovej dovolenky sú ustanovené vo Vyhláške č. 75/1967 Zb. o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé alebo zvlášť obťažné práce, a o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pri niektorých chorobách z povolania. Na rozdiel od dovolenky náhradu mzdy za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť, musí sa vyčerpať vždy „in natura“ a prednostne. (8) Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek, ktorý sa spracováva do konca februára bežného roka a predkladá sa na schválenie Základnej odborovej organizácii pri RÚVZ Trenčín. Plán dovoleniek sa robí tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je treba prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. (9) Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi tzv. minimálne čerpanie dovolenky, t.j. 4 týždne v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. (10) Zamestnávateľ po dohode so Základnou odborovou organizáciou pri RÚVZ Trenčín môže určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov a zlučiteľné so záujmom zamestnancov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť viac ako 2
29
týždne. Ak sa dovolenka poskytuje v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej 2 týždne, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Zamestnávateľ nesmie dovolenku určiť na dobu ak sú zákonné prekážky v práci zamestnanca (§ 111 Zákonníka práce). (11) Nástup na dovolenku určuje priamy nadriadený vedúci zamestnanec po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. (12) Ak zamestnanec chce čerpať dovolenku je povinný požiadať svojho priameho nadriadeného o jej poskytnutie. Návrh zamestnanca na čerpanie dovolenky si musí zamestnanec vypísať na formulár ŠEVT č. 30 138 9 - „Dovolenka“ a dovolenku musí vždy schváliť priamo nadriadený vedúci zamestnanec. Zamestnanec je povinný vyznačiť na dovolenkovom lístku aj miesto pobytu na dovolenke. (13) Zamestnávateľ v ojedinelých prípadoch umožní zamestnancovi čerpanie dovolenky v rozsahu ½ pracovného dňa za predpokladu, že druhú polovicu dovolenky si vyčerpá do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Iné časové úseky čerpania dovolenky ako celý pracovný deň, nie sú prípustné. (14) Zamestnanec je povinný včas oznámiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi skutočnosti, ktoré majú význam pre určenie nástupu dovolenky a včas navrhnúť termín nástupu dovolenky alebo jeho zmenu. (15) Zamestnanca môže zamestnávateľ odvolať z dovolenky len na plnenie úloh súvisiacich s dojednaným druhom práce v pracovnej zmluve. Odvolať zamestnanca z dovolenky môže zamestnávateľ na plnenie inej práce ako bola dohodnutá ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov (§ 55 ods. 4 Zákonníka práce). (16) Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi preukázané náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli preto, že zamestnávateľ mu zmenil čerpanie dovolenky alebo ho odvolal z dovolenky. (17) Ak si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku z naliehavých prevádzkových dôvodov alebo preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci, je zamestnávateľ povinný poskytnúť ju zamestnancovi tak, aby sa skončila najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka. Zamestnanec je povinný do konca tohto obdobia dovolenku z predchádzajúceho roka vyčerpať. (18) Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie rodičovskej dovolenky ani do konca budúceho kalendárneho roka, poskytne jej zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku po skončení rodičovskej dovolenky. (19) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho funkčného platu. (20) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemožno poskytnúť náhradu vo výške funkčného platu, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol zamestnanec vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru. (21) Zamestnávateľ kráti zamestnancovi dovolenku na zotavenie v zmysle § 109 Zákonníka práce po predchádzajúcom prerokovaní so Základnou odborovou organizáciou pri RÚVZ Trenčín.
30
(22) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada platu vo výške jeho funkčného platu. (23) Zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.
PIATA ČASŤ Odmeňovanie Čl. 16 Plat (1) Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi plat podľa zák. NR SR č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na vykonanie tohto zákona a v ich rámci podľa kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy. (2) Odmeňovanie zamestnancov RÚVZ Trenčín, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme je upravené v Smernici o odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, ktorá tvorí prílohu Pracovného poriadku. (3) Zamestnancovi prislúcha za vykonanú prácu plat. Platom je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu. Za plat sa nepovažuje náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť a plnenia poskytované zamestnancovi podľa osobitných predpisov v súvislosti s vykonávaním pracovných činností, najmä odstupné, odchodné a cestovné náhrady. (4) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ochranu údajov o plate, o náležitostiach s ním súvisiacich a iných peňažných náležitostiach zamestnancov; tým nie je dotknutá povinnosť poskytnúť údaje o plate, o náležitostiach s ním súvisiacich a o iných peňažných náležitostiach.
Čl. 17 Výplata platu (1) Podkladom pre výplatu platu zamestnancovi je riadne vyhotovený „Výkaz mzdových nárokov“, za ktorý zodpovedá zamestnanec a vedúci zamestnanec. Vedúci zamestnanec predloží Výkazy mzdových nárokov za všetkých riadených zamestnancov na Osobný úrad RÚVZ Trenčín najneskôr prvý pracovný deň nasledujúceho mesiaca. Zamestnanec je povinný vypísať si „Výkaz mzdových nárokov" podľa formulára a dať ho podpísať priamemu nadriadenému zamestnancovi. Bez takto podpísaných podkladov nemôže byť plat vyplatený, nakoľko nie je zdokladovaný nárok na výplatu platu. (2) Plat sa vypláca zamestnancovi v peniazoch. V inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno plat vyplácať len ak to umožňuje Zákonník práce alebo iný právny predpis. (3) Plat je splatný pozadu za mesačné obdobie v stanovených výplatných termínoch. Termín výplat je 15-ho dňa nasledujúceho mesiaca. V prípade, ak termín pripadne na deň pracovného pokoja alebo deň pracovného voľna, plat sa vypláca v prvý pracovný deň po dni pracovného pokoja alebo pracovného voľna. Plat sa vypláca len 1-krát v mesiaci, preddavky na plat sa neposkytujú. (4) Plat sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec nemôže dostaviť po výplatu platu z vážnych dôvodov, alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ plat tak, aby mu bol doručený v
31
deň určený na jeho výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak. (5) Zamestnávateľ je povinný poukázať plat alebo jeho časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v SR, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti platu určené zamestnancom zasielať na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil. (6) V RÚVZ Trenčín je plat zamestnancom vyplácaný bezhotovostne poukázaním na osobný účet zamestnanca v peňažnom ústave. (7) V prípade, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom písomne dohodne o výplate platu cez pokladnicu, plat sa vypláca osobne v pokladnici RÚVZ Trenčín, pričom je zamestnanec povinný si plat prevziať v termíne výplat, tzn. 15-ho dňa nasledujúceho mesiaca z pokladnice RÚVZ Trenčín. V prípade, ak si zamestnanec plat v stanovenom termíne neprevezme v pokladnici RÚVZ Trenčín, postupuje sa v súlade s § 130 ods. 4 Zákonníka práce. Ak sa nedohodne inak, RÚVZ Trenčín poukáže plat na depozitný účet RÚVZ Trenčín, z ktorého bude zamestnancovi následne poukázaný bezhotovostne na osobný účet zamestnanca v peňažnom ústave. Vo výnimočných prípadoch (pracovná neschopnosť, ošetrovanie člena rodiny) zamestnanec môže na prevzatie platu písomne splnomocniť inú osobu. Ak sa zamestnanec nemôže z vážnych dôvodov dostaviť osobne na prevzatie platu, tento dôvod oznámi RÚVZ Trenčín písomnou formou a zamestnankyňa pokladnice RÚVZ Trenčín zabezpečí odoslanie platu v najbližšom pracovnom dni po termíne výplaty, na náklady zamestnávateľa. (8) Pri vyúčtovaní platu zamestnávateľ vydá zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Údaj o celkovej cene práce tvorí súčet platu a úhrady poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti, platených zamestnávateľom. Ak o to zamestnanec požiada, vedúci zamestnanec v spolupráci s Osobným úradom RÚVZ Trenčín poskytne zamestnancovi k nahliadnutiu doklady, na základe ktorých mu bol plat vyúčtovaný.
Čl. 18 Zrážky z platu (1) Zrážky z platu môže zamestnávateľ vykonať len na základe dohody so zamestnancom o zrážkach z platu. Inak môže zamestnávateľ vykonať zrážky z platu len v prípadoch určených § 131 Zákonníka práce.
ŠIESTA ČASŤ Čl. 19 Prekážky v práci (1) Prekážky v práci sú skutočnosti, ktoré bránia zamestnancovi vo výkone práce v určenom a rozvrhnutom pracovnom čase, s ktorými sa spájajú dôsledky ustanovené v právnych predpisoch (napr. § 136-141a, § 144 Zákonníka práce). (2) Prekážky v práci na strane zamestnanca sa pri uplatnení pružného pracovného času posudzujú podľa § 143 Zákonníka práce.
32
(3) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre dôležité osobné prekážky v práci stanovené § 141 Zákonníka práce, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno s náhradou platu alebo bez náhrady platu v rozsahu nevyhnutne potrebnom, resp. najvyššie prípustnom stanovenom § 141 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. (4) Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166 Zákonníka práce), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada platu, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 141 ods. 1 Zákonníka práce). (5) Prekážky v práci z dôvodov všeobecného záujmu pri vykonávaní verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času, sú upravené v § 136 až 139 Zákonníka práce. (6) Zamestnávateľ podľa § 141 ZP poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške jeho priemerného zárobku alebo bez náhrady mzdy z týchto dôvodov: a) na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku ak to zamestnanec nemohol vykonať mimo pracovného času. Zamestnanec je povinný túto skutočnosť dokladovať potvrdením od príslušného lekára, s vyznačením času skončenia ošetrenia (Priepustka), b) narodenie dieťaťa manželke zamestnanca pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť, c) pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac sedem dní v kalendárnom roku, poskytne zamestnancovi pri sprevádzaní rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času, d) úmrtie rodinného príslušníka: - pracovné voľno s náhradou mzdy na 2 dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb, - pracovné voľno s náhradou mzdy na 1 deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb, - pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas najviac na 1 deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v spoločnej domácnosti, a na ďalší deň ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb, e) vlastná svadba - pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca. f) znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň
33
g) sťahovanie zamestnanca v obci pracovné voľno najviac na 1 deň bez náhrady mzdy, mimo obce 2 dni, h) zamestnancovi patrí počas výpovednej lehoty z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) pracovné voľno s náhradou mzdy najviac ½ dňa v týždni, počas zodpovedajúcej výpovednej doby. Čerpanie zamestnanec dokladuje priepustkou podpísanou príslušným vedúcim zamestnancom. (7) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy z iných vážnych dôvodov, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. (8) Pracovné voľno z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnanca odsúhlasí priamy nadriadený vedúci zamestnanec. Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa je zamestnanec povinný včas požiadať o poskytnutie pracovného voľna priameho nadriadeného zamestnanca, spravidla 1 deň vopred. (9) Pracovné voľno zamestnávateľ zamestnancovi neposkytne, ak zamestnanec môže svoju záležitosť vybaviť mimo pracovného času. (10) Ak prekážka v práci nie je vopred známa, zamestnanec je povinný oznámiť prekážku v práci osobne alebo telefonicky, bez zbytočného odkladu, priamemu nadriadenému zamestnancovi. (11) Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady platu, zamestnávateľ je povinný mu umožniť nadpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody (§ 144 ods. 2 Zákonníka práce). (12) Pracovné voľno bez náhrady mzdy je možné čerpať len po súhlase vedúceho služobného úradu a na odporúčanie priameho nadriadeného zamestnanca. Pracovné voľno bez náhrady mzdy možno poskytnúť po vyčerpaní dovolenky len na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových záležitostí, ak ich nemožno vybaviť mimo pracovného času. Priamy nadriadený zamestnanec umožní zamestnancovi nadpracovanie takto poskytnutého pracovného voľna, ak tomu nebránia prevádzkové dôvody. (13) Ak zamestnanec požiada z vážnych dôvodov o poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy v rozsahu viac ako tridsať po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, jeho žiadosti sa vyhovie za podmienky, že za uvedené obdobie vopred zaplatí zdravotné poistenie a odvodové povinnosti zamestnávateľa. Na Osobnom úrade RÚVZ Trenčín tomuto zamestnancovi na uvedené obdobie určia výšku platby na zdravotné poistenie a odvodové povinnosti, ktoré je zamestnanec povinný uhradiť v hotovosti do pokladnice RÚVZ Trenčín a len potom sa mu na základe uvedeného vydá súhlas s poskytnutím pracovného voľna bez náhrady mzdy. (14) Zamestnanec je povinný preukázať existenciu prekážky v práci a jej trvanie priamemu nadriadenému zamestnancovi potvrdením alebo iným hodnoverným dokladom. Potvrdenie podpísané nadriadeným vedúcim zamestnancom je potrebné doložiť k „Výkazu mzdových nárokov„ k spracovaniu miezd. (15) Neprítomnosť zamestnanca v práci z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia v zdravotníckom zariadení zamestnávateľ ospravedlní na základe vystaveného dokladu o trvaní prekážky. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas najviac na jeden deň. Pri pružnom pracovnom čase sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri prekážkach v práci za čas, ktorý zasiahol do základného pracovného času. (16) V prípade, ak zamestnanec je práceneschopný pre chorobu alebo úraz, je povinný upovedomiť o tom priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca a je povinný najneskôr do
34
3 dní odovzdať na Osobný úradu RÚVZ Trenčín „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“, tlačivo Sociálnej poisťovne, diel II. a II.a, podpísané na druhej strane zamestnancom. Po desiatom dni tlačivo diel II. zamestnávateľ posiela na Sociálnu poisťovňu pobočka Trenčín. Dočasná pracovná neschopnosť sa vyznačí na „Výkaze mzdových nárokov" a ak pracovná neschopnosť trvá do konca mesiaca, tento výkaz za zamestnanca podpíše bezprostredne nadriadený vedúci zamestnanec. (17) Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti tlačivo „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ diel. IV. zamestnanec doručí zamestnávateľovi na potvrdenie, kde sa uvedie, od ktorého dňa nastupuje zamestnanec po dočasnej pracovnej neschopnosti do zamestnania a zamestnávateľ tlačivo „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ diel. IV. do 3 dní po ukončení pracovnej neschopnosti doručí osobne Sociálnej poisťovni. Obdobný postup je stanovený aj pri preukazovaní prekážok v práci z dôvodu ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov a pri uplatňovaní nárokov na materské dávky . (18) Účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca. (19) Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi v súlade s § 140 Zákonníka práce pracovné voľno a náhradu platu vo výške jeho funkčného platu, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie. (20) Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady platu a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené sú štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. (21) Podmienky a náležitosti dohody upravuje § 155 ods. 2 až 6 Zákonníka práce. (22) Zamestnávateľ je povinný prerokovať so Základnou odborovou organizáciou pri RÚVZ Trenčín opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov a jej prehlbovanie.
SIEDMA ČASŤ Čl. 20 Pracovné cesty (1) RÚVZ Trenčín môže zamestnanca vyslať na tuzemskú a zahraničnú pracovnú cestu za podmienok stanovených v § 57 Zákonníka práce. Zamestnancovi zamestnávateľ poskytuje za podmienok podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestových náhradách v znení neskorších predpisov cestovné náhrady pri pracovnej ceste a iné náhrady výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností na pracovnej ceste. (2) Podrobnosti o uskutočňovaní pracovných ciest v podmienkach RÚVZ Trenčín upravuje Smernica o pracovných cestách.
35
ÔSMA ČASŤ Čl. 21 Ochrana práce (1) Ochrana práce je systém organizačných, technických, zdravotných a sociálnych opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. (2) Zamestnávateľ v súlade so zákonom č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci (ďalej len „BOZP“) a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. V záujme toho je povinný najmä: a) zriaďovať potrebné ochranné zariadenia, udržiavať ich a zlepšovať, vykonávať technické ako aj organizačné opatrenia podľa právnych a iných predpisov na zaistenie BOZP, b) sústavne oboznamovať s právnymi predpismi a inými predpismi na zaistenie BOZP vedúcich a ostatných zamestnancov, overovať ich znalosť, vyžadovať a kontrolovať ich dodržiavanie, c) zaraďovať zamestnancov na prácu a pracovisko so zreteľom na ich schopnosti a zdravotný stav, nepripustiť, aby zamestnanec vykonával práce, ktorých výkon by bol v rozpore s právnymi a inými predpismi na zaistenie BOZP, d) vypracovať politiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti BOZP a program jej realizácie, e) vykonať najmenej raz za rok pravidelnú previerku BOZP a pracovného prostredia na všetkých pracoviskách a odborné prehliadky a kontroly technických zariadení v spolupráci so zástupcami zamestnancov a za ich účasti, f) odstraňovať nedostatky kontrolnou činnosťou, g) poskytovať zamestnancom, ak to vyžaduje ochrana zdravia a života, podľa pracovnoprávnych predpisov na bezplatné používanie potrebné osobné ochranné pracovné prostriedky, umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky, prípadne ochranné nápoje a špecifické účinné doplnky stravy, pracovný odev a pracovnú obuv, h) tieto osobné ochranné pracovné prostriedky udržiavať v použiteľnom stave, kontrolovať ich používanie, zabezpečovať riadne hospodárenie s nimi, i) vypracovať hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného prostredia a na jeho základe vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, j) dbať na to, aby sa zdravie zamestnancov neohrozovalo fajčením na pracoviskách. Za týmto účelom zabezpečovať dodržiavanie zákazu fajčenia na pracoviskách ustanoveného zákonom č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a určiť zákaz fajčenia na pracoviskách, kde pracujú nefajčiari. (3) Zamestnávateľ, zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a Základná odborová organizácia pri RÚVZ Trenčín navzájom spolupracujú v oblasti ochrany práce.
36
(4) Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. (5) Za plnenie úloh zamestnávateľa týkajúcich sa starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zodpovedajú všetci vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu svojej funkcie podľa Organizačného poriadku RÚVZ Trenčín. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností. Znalosti právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP sú neoddeliteľnou a trvalou súčasťou kvalifikačných predpokladov. Pri hodnotení pracovných výsledkov treba prihliadať aj na dodržiavanie predpisov na zaistenie BOZP. (6) Všetci zamestnanci sú povinní dodržiavať predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, taktiež sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka. (7) Zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, ak je toho schopný a každý zamestnanec, ktorý je svedkom takéhoto úrazu, je povinný bez zbytočného odkladu o tom upovedomiť priamo svojho priameho nadriadeného zamestnanca, ktorý podľa závažnosti úrazu, najskôr zabezpečí poskytnutie prvej pomoci postihnutému a v prípade potreby aj následnú lekársku pomoc. V prípade, ak dôjde mimo sídla zamestnávateľa k pracovnému úrazu pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, je zamestnanec povinný zabezpečiť o tejto skutočnosti hodnoverný dôkaz. Postup pri vzniku pracovného úrazu podliehajúceho registrácii je upravený v internej smernici RÚVZ Trenčín. (8) Právo odborového orgánu vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u zamestnávateľa upravuje § 149 Zákonníka práce. (9) Právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci patrí podľa § 150 Zákonníka práce Inšpekcii práce a táto sa vykonáva podľa zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších právnych predpisov.
DEVIATA ČASŤ Podniková sociálna politika Čl. 22 Sociálna politika zamestnávateľa (1) Pracovné podmienky a životné podmienky zamestnancov upravuje § 151 Zákonníka práce. (2) Zamestnávateľ utvára na zlepšovanie kultúry práce a pracovného prostredia primerané pracovné podmienky a stará sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu. (3) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší
37
ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. (4) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. (5) Zamestnávateľ môže so súhlasom Základnej odborovej organizácie pri RÚVZ Trenčín: a) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas prekážok v práci, b) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie. (6) RÚVZ Trenčín zabezpečuje stravovanie svojim zamestnancom v pracovnom pomere, a to v čase výkonu práce. Stavovanie zamestnancom neposkytuje vtedy, ak zamestnanec čerpá dovolenku, alebo nevykonáva prácu pre prekážky v práci na strane zamestnanca, čerpá náhradné voľno, študijné voľno a pod., okrem prípadu, že v daný pracovný deň odpracuje viac ako 4 hodiny. Okruh fyzických osôb nie je rozšírený a vzťahuje sa len na zamestnancov v evidenčnom počte zamestnancov. (7) Zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnú úschovu najmä zvrškov predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania ako aj obvyklých prostriedkov, ak ich zamestnanci používajú na cestu do zamestnania a späť motorových vozidiel. Túto povinnosť má aj voči všetkým ostatným osobám, ak činné na jeho pracoviskách.
a osobných dopravných s výnimkou sú pre neho
(8) Zamestnávateľ sa stará o odborný rast svojich zamestnancov, o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov (zaškolenie na prácu, kurzy, školenia, semináre) alebo o jej zvyšovanie (dosiahnutie vyššieho stupňa vzdelania, špecializácia v príslušnom odbore). Zamestnávateľ prerokuje so Základnou odborovou organizáciou pri RÚVZ Trenčín opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie. V rámci ďalšieho vzdelávania organizuje a vysiela zamestnancov na kurzy, školenia, semináre, študijné pobyty a na iné vzdelávacie aktivity. Taktiež umožňuje zamestnancom prehlbovanie, dopĺňanie, prípadne zvyšovanie kvalifikácie štúdiom popri zamestnaní, ak je to v súlade s potrebami a záujmami zamestnávateľa v rámci svojho osobného voľna. (9) Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Za týmto účelom je povinný sa zúčastňovať odborných aktivít, ak mu to priamy nadriadený vedúci zamestnanec prikáže. Účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi funkčný plat. (10) Súhlas na štúdium popri zamestnaní, pracovné úľavy a hmotné zabezpečenie zamestnanca, uzavretie dohody o zvýšení kvalifikácie sa riadi § 155 Zákonníka práce. Súhlas na štúdium popri zamestnaní udeľuje vedúci služobného úradu RÚVZ Trenčín na návrh príslušného vedúceho zamestnanca a Osobný úrad RÚVZ Trenčín spíše písomnú dohodu podľa § 155 Zákonníka práce medzi zamestnancom a zamestnávateľom. (11) Zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu, úraz, pri tehotenstve, materstve a rodičovstve, zabezpečenie zamestnanca v starobe, pri invalidite, čiastočnej invalidite, zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca a preventívnu a liečebnú starostlivosť upravujú osobitné predpisy. (12) Ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení výkonu verejnej funkcie alebo činnosti pre odborovú organizáciu, po školení alebo po skončení zdokonaľovacej služby, mimoriadnej služby a civilnej služby vykonávanej na miesto zdokonaľovacej služby alebo zamestnankyňa
38
(zamestnanec) po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce) alebo ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti alebo karantény (karanténneho opatrenia), je zamestnávateľ povinný zaradiť ich na ich pôvodnú prácu a pracovisko. Ak to nie je možné, preto, že táto práca sa nevykonáva alebo pracovisko je zrušené, musí ich zamestnávateľ zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. (13) Zamestnávateľ vytvára pre svojich zamestnancov sociálny fond v súlade so zákonom č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a kolektívnou zmluvou zamestnávateľa. Sociálny fond slúži na realizáciu sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o svojich zamestnancov, a to podľa výšky vytvorených zdrojov. Rozpočet tvorby a čerpania sociálneho fondu na príslušný rozpočtový rok vopred schvaľuje vedúci služobného úradu. Adresátom pre použitie prostriedkov sociálneho fondu je výlučne zamestnanec RÚVZ Trenčín. (14) Sociálny fond používa zamestnávateľ na: a) príspevok zamestnancom na zabezpečenie stravovania, b) príspevok zamestnancom na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily, c) príspevok na dopravu do zamestnania a späť, d) na zabezpečenie ďalšieho príspevku na dopravu do zamestnania, e) na nenávratnú sociálnu výpomoc, f) na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. (15) Príjmy z prostriedkov sociálneho fondu od platiteľa týchto príjmov (od zamestnávateľa) sú pre zamestnanca podľa § 5 ods.1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších zákonov, príjmami zo závislej činnosti. Výpočet a odvod zrazenej dane vykonáva za zamestnanca zamestnávateľ.
Čl. 23 Pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti, o zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou, mladistvých zamestnancov (1) Zamestnávateľ je povinný dodržiavať ustanovenia Zákonníka práce, ktorými sa zabezpečujú priaznivé pracovné podmienky ženám a mužom starajúcim sa o deti, najmä pokiaľ ide o zamestnávanie po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (§ 160 až 170 Zákonníka práce), zákaz niektorých prác (§ 161 Zákonníka práce) a vypracovaného Zoznamu prác a pracovísk zakázaných všetkým ženám a zoznamov prác zakázaných tehotným ženám a matkám do deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám. (2) Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so zamestnávaním zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou (ZPS) sú upravené v § 158 až 159 Zákonníka práce a podrobnejšie v osobitných právnych predpisoch. (3) Zamestnávateľ je povinný utvárať priaznivé podmienky na všestranný rozvoj telesných a duševných schopností mladistvých zamestnancov aj osobitnou úpravou ich pracovných podmienok. (4) Ďalej je zamestnávateľ povinný dodržiavať všetky ustanovenia právnych predpisov, ktoré zakazujú, prípadne obmedzujú niektoré druhy prác, zákaz práce nadčas, práce v noci a pracovnej pohotovosti mladistvých zamestnancov a dodržiavať ustanovenie § 176 Zákonníka práce o vykonávaní vstupných a iných lekárskych vyšetrení.
39
(5) Mladistvý zamestnanec je povinný podrobiť sa určeným lekárskym vyšetreniam. (6) Na uzatváranie pracovného pomeru a skončenie pracovného pomeru mladistvých zamestnancov sa okrem ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, vzťahujú aj ustanovenia § 172 a § 173 Zákonníka práce. (7) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu mladistvých zamestnancov, ktorých zamestnáva v pracovnom pomere. Evidencia obsahuje aj dátum narodenia mladistvých zamestnancov.
DESIATA ČASŤ Náhrada škody Čl. 24 Predchádzanie škodám (1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať svojim zamestnancom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie. (2) Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. (3) Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.
Čl. 25 Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu, hmotná zodpovednosť, zodpovednosť za stratu zverených predmetov (1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185 Zákonníka práce. (2) Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. (3) Okrem všeobecnej zodpovednosti zodpovedá zamestnanec za: a) schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať (§ 182 až § 184 Zákonníka práce), b) stratu zverených predmetov (§ 185 Zákonníka práce). (4) Dohody o hmotnej zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, uzavrie zamestnávateľ so všetkými zamestnancami, ktorí vykonávajú prácu, kde musí byť takáto dohoda uzavretá. Dohoda musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná. (5) Zamestnanec je zodpovedný za vzniknutý schodok v plnej sume.
40
(6) Zamestnanec je zodpovedný zamestnávateľovi za stratu zverených predmetov, ochranných pracovných prostriedkov a iných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia.
Čl. 26 Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu (1) Zamestnávateľ má: a) všeobecnú zodpovednosť za škodu (§ 192 Zákonníka práce), b) zodpovednosť za škodu na odložených veciach (§ 193 Zákonníka práce), c) zodpovednosť pri odvracaní škody (§ 194 Zákonníka práce), d) zodpovednosť za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania (§ 195 až § 198 Zákonníka práce). (2) Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním. (3) Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v jeho mene. (4) Zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu zamestnávateľa. (5) Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu. Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia o pracovných úrazoch s tým obmedzením, že jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí. (6) Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. (7) Ak zamestnávateľ preukáže, že škodu zavinil aj poškodený zamestnanec, jeho zodpovednosť sa pomerne obmedzí. Pri zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a pri chorobách z povolania sa postupuje podľa § 196 Zákonníka práce.
Čl. 27 Postup pri zistení škody, rozsah a spôsob náhrady škody (1) Postup zamestnávateľa a jeho zamestnancov vo veci zodpovednosti za škody spôsobené zamestnávateľom, zamestnancom a vo veci predchádzania a náhrady škôd sa riadi ustanoveniami § 177 až § 222 Zákonníka práce. (2) Zamestnanec je povinný ohlásiť škodu zamestnávateľovi prostredníctvom bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca, bez zbytočného odkladu najneskôr do 5-tich dní odo dňa, kedy sa o škode dozvedel. V oznámení zamestnanec uvedie ako ku škode došlo a ďalšie dôležité údaje podľa povahy prípadu. Ak a jedná o škodu na odložených veciach alebo iný druh škody, vedúci zamestnanec je povinný spísať záznam o škode. (3) V prípade, že sa jedná o škodu v dôsledku pracovného úrazu, je povinný vedúci zamestnanec spísať záznam o pracovnom úraze. Jedno vyhotovenie záznamu odstúpiť na prejednanie škodovej komisii. O pracovnom úraze bezodkladne informovať štatutárneho zástupcu zamestnávateľa.
41
(4) Zamestnávateľ je povinný od zamestnanca v každom prípade požadovať náhradu škody, za ktorú zodpovedá. Ak to neurobí ten, kto je v mene zamestnávateľa povinný takúto škodu vymáhať, za uvedenú škodu zodpovedá zamestnanec, ktorý túto povinnosť nesplnil. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Zamestnanec je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. (5) Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody spôsobenej vyrobení nepodarku alebo nepresahujúcej 1.000,– Sk je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so Základnou odborovou organizáciou pri RÚVZ Trenčín. (6) Vzniknutú škodu prejednáva Škodová komisia RÚVZ Trenčín. Práca škodovej komisie sa riadi Smernicou o činnosti škodovej komisie RÚVZ Trenčín. Rozhodnutie o požadovanej náhrade škody podpisuje vedúci služobného úradu (§ 191 ods.1 Zákonníka práce). (7) Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca (§182 až 185 Zákonníka práce), alebo ak ide o úmyselne spôsobenú škodu alebo škodu spôsobenú pod vplyvom alkoholu alebo použitím omamných alebo psychotropných látok. (8) Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, je upravená v ustanovení § 192 a nasl. ZP. (9) Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda už bola uhradená.
JEDENÁSTA ČASŤ Čl. 28 Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (1) RÚVZ Trenčín môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru: - dohoda o vykonaní práce (§226 Zákonníka práce), - dohoda o brigádnickej práci študentov (§227 Zákonníka práce), - dohoda o pracovnej činnosti) (§228a Zákonníka práce), - ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce a ktorej výkon v pracovnom pomere by bol pre RÚVZ Trenčín neúčelný alebo nehospodárny. Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti Zákonníka práce. (2)
Zamestnávateľ je povinný: a) viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené, b) viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
42
c) prihlásiť zamestnanca vykonávajúceho práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na účely úrazového poistenia a na účely zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov najneskôr jeden deň pred začatím výkonu práce, odhlásiť uvedeného zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu a zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. (3) Ďalšie povinnosti zamestnávateľa, ktoré sa vzťahujú na uzatvorené dohody, sú stanovené v § 224 ods. 2 a 3 Zákonníka práce. (4) Povinnosti zamestnancov, ktorí vykonávajú práce na základe uzatvorených dohôd sú stanovené v § 224 ods. 1 Zákonníka práce. (5) Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia 1. časti Zákonníka práce. Ustanovenia 2. časti Zákonníka práce, týkajúce sa pracovného pomeru, nemožno ani podporne použiť vo vzťahu k zamestnancom pracujúcim na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Nároky vyplývajúce z 2. časti Zákonníka práce, napr. nárok na dovolenku, náhradu platu pri prekážkach práci a pod., môžu vzniknúť len vtedy, ak to bude dohodnuté v dohode. Tieto nároky však nemôžu byť dohodnuté za výhodnejších podmienok alebo vo väčšom rozsahu ako majú zamestnanci v pracovnom pomere. (6) Tieto dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského práva. (7) Spory vyplývajúce z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru, t. j. spory prejednávajú a rozhodujú o nich súdy. A.
Dohoda o vykonaní práce (§ 226 Zákonníka práce)
(1) Túto dohodu môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. (2) V dohode musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. (3) Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. (4) Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. Splnenie dohodnutej pracovnej úlohy je súčasne jeden zo spôsobov zániku dohody.
43
(5) Zamestnanci môžu uzatvárať dohody o vykonaní práce aj s viacerým zamestnávateľmi. U každého z nich môžu naplniť ročný limit 300 hodín. Splnením pracovnej úlohy, ktorá je predmetom dohody, vzniká zamestnancovi nárok na dohodnutú odmenu za vykonanú prácu. B.
Dohoda o brigádnickej práci študentov (§ 227 a § 228 Zákonníka práce)
(1) Túto dohodu môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta, aj keď predpokladaný rozsah nepresahuje 100 hodín v kalendárnom roku. (2) Na základe tejto dohody nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času, t.j. 20 hodín týždenne pri 40 hodinovom týždennom pracovnom čase, resp. 18,75 hodín týždenne pri 37,5 hodinovom týždennom pracovnom čase. Do tohto rozsahu sa nezapočítava čas pracovnej pohotovosti, za ktorú zamestnancovi nepatrí odmena, a pracovná pohotovosť doma. (3) Dodržiavanie dohodnutého a najviac prípustného rozsahu pracovného času podľa § 227 ods. 2 Zákonníka práce sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov. (4) Za študenta pre tieto účely možno považovať fyzickú osobu, ktorá má pracovnoprávnu subjektivitu a sústavne sa pripravuje na povolanie. (5) Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. (6) Dohoda sa uzatvára na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej zrušenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta podľa uvedenej dohody. Okamžité zrušenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia pracovného pomeru nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená. C. Dohoda o pracovnej činnosti (1) Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. (2) Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. (3) Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob ukončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou, ktorá začína plynúť dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.
44
DVANÁSTA ČASŤ Čl. 29 Sťažnosti, oznámenia a podnety zamestnancov, pracovné spory, doručovanie (1) Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania v súlade s § 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. (2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spolupracovníkov. Nikto nesmie byť u zamestnávateľa v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. (3) Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo nedodržaním podmienok podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). (4) Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach z platu, ručením alebo zriadením záložného práva. (5) Ak fyzická osoba alebo právnická osoba upozorní zamestnávateľa na porušenie povinnosti alebo obmedzenia zamestnancom podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zamestnávateľ je povinný zistiť, či zamestnanec porušil povinnosti alebo obmedzenia, a do 30 dní od prijatia upozornenia oboznámiť túto právnickú osobu alebo fyzickú osobu s výsledkom, ako aj s prijatým opatrením. (6) Zamestnávateľ je povinný konať podľa odseku 5, ak písomné upozornenie je podpísané, je z neho zrejmé, kto ho podáva, akého porušenia povinnosti alebo obmedzenia zamestnanca sa týka vrátane uvedenia skutočností, z ktorých možno odvodiť porušenie povinnosti alebo obmedzenia. (7) Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. (8) Písomnosti zamestnávateľa, týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach, týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku. (9) Písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. (10) Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo
45
z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. (11) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Čl. 30 Účasť zamestnancov v pracovno-právnych vzťahoch (1) S cieľom zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky sa zamestnanci zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov, a to priamo alebo prostredníctvom Základnej odborovej organizácie pri RÚVZ Trenčín. (2) Účasť zamestnancov na rozhodovaní zamestnávateľa v zmysle zákona č. 552/2003 Z.z. je zabezpečovaná formou kolektívneho vyjednávania, ktorého cieľom je uzatvorenie kolektívnej zmluvy. (3) V rámci výkonu prác vo verejnom záujme v kolektívnej zmluve možno upravovať nároky zamestnancov v pracovno-právnych vzťahoch, len v rozsahu ustanovenom zákonom č. 552/2003 Z.z., zákonom č. 553/2003 Z.z., kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa a zákonom č. 152/2004 Z.z. o sociálnom fonde. (4) Základnej odborovej organizácii pri RÚVZ Trenčín patrí právo na spolurozhodovanie, prerokovanie, informácie a na kontrolnú činnosť podľa ustanovení Zákonníka práce. Postavenie, pôsobnosť a právomoc Základnej odborovej organizácie pri RÚVZ Trenčín je upravená štatútom Základnej odborovej organizácie pri RÚVZ Trenčín.
TRINÁSTA ČASŤ Čl. 31 Všeobecné a záverečné ustanovenia (1) Všetci vedúci zamestnanci RÚVZ Trenčín sú povinní oboznámiť každého podriadeného zamestnanca s Pracovným poriadkom podľa § 84 ods. 4 Zákonníka práce. O oboznámení sa zamestnanca sú povinní vyhotoviť písomný zápis, v ktorom uvedú menný zoznam zamestnancov, ich vlastnoručný podpis a dátum, s podpisom vedúceho zamestnanca. Zápis o oboznámení sa s Pracovným poriadkom sú vedúci zamestnanci povinní uschovávať a archivovať. Obdobný postup zostáva v platnosti aj pri novo uzatvorených pracovných pomeroch. Pracovný poriadok RÚVZ Trenčín musí byť každému zamestnancovi RÚVZ Trenčín voľne prístupný prostredníctvom www.ruvztn.sk. (2) Nedodržanie ustanovení uvedených v Pracovnom poriadku zo strany zamestnanca sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny. (3) Zmeny a doplnky Pracovného poriadku môžu byť vykonané po predchádzajúcom súhlase Základnej odborovej organizácie pri RÚVZ Trenčín a po schválení vedúcim služobného úradu. Iné interné úpravy ako rozhodnutia vedúceho služobného úradu, pokyny , smernice a pod. nesmú byť s pracovným poriadkom v rozpore.
46
(4)
Pracovný poriadok nadobúda účinnosť dňom 01. októbra 2007.
(5) Nadobudnutím účinnosti tohto Pracovného poriadku stráca platnosť Pracovný poriadok z 28.03.2002. V Trenčíne, dňa 24. septembra 2007.
________________________________ Ľubomír Bohuš, v.r. predseda základnej odborovej organizácie pri RÚVZ Trenčín
______________________________________ MUDr. Mária Štefkovičová, PhD., MPH, v.r. vedúca služobného úradu RÚVZ Trenčín
Príloha: Smernica o odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme
47
