Opisná veda, zaoberá sa priestorovým usporiadaním a následnosťou vrstiev prevažne vo vertikálnom smere

Čo je stratigrafia – Opisná veda, zaoberá sa priestorovým usporiadaním a následnosťou vrstiev prevažne vo vertikálnom smere. Všíma si vekové vzťahy, rozšírenie, horninové zloženie, obsah fosílií, geofyzikálne aj geochemické vlastnosti

* * * * * * * *

Litostratigrafia Chronostratigrafia Biostratigrafia Magnetostratigrafia Sekvenčná stratigrafia Chemostratigrafia Eventostratigrafia Ekostratigrafia

Litostratigrafia Vychádza priamo z horninového charakteru vrstiev. Jej účelom je presné usporiadanie vrstvových komplexov do pomenovaných jednotiek, ktoré zastupujú základné zmeny charakteru ich hornín. Základnou litostaratigrafickou jednotkou je súvrstvie (formation), ktorá sa člení na litologicky odlišné členy (member). Litologicky výrazne jednotná, najmenšia formálna jednotka je vrstva (bed).

Litostratigrafia

Ukážka litostratigrafickej tabuľky neogénu Východoslovenskej panvy

Biostratigrafia Usporadúva vrstvy do jednotiek na základe obsahu fosílnych zvyškov (Zákon rovnakých skamenelín). Základnou biostratigrafickou jednotkou je biozóna.

Sekvenčná stratigrafia a Eventostratigrafia Opisuje postupnosť vrstvových celkov – sekvencií. Vychádza z cykličnosti sedimentácie a opakovania cyklov. Je založená na sledovaní výrazných zmien a udalostí (eventov) rozlíšiteľných v horninovej sekvencii.

Seizmostratigrafia Aplikuje poznatky seizmostratigrafickej interpretácie analýzy sedimentačnej panvy

Chronostratigrafia sa zaoberá vekom horninových celkov a ich vzájomnými vzťahmi v čase. Chronostratigrafické jednotky

Geochronologické jednotky

*Eonotéma * Eratéma * Systém * Séria * Stupeň * Chronozóna

* Eón (fanerozoikum) * Éra (mezozoikum) * Perióda (krieda) * Epocha (spodná krieda) * Vek (berias) * Chrón (Beriasella jacobi)

Chronostratigrafia Chronostratigrafické metódy: Numerické * Dendrochronológia * Varvová analýza Fyzikálne

* Rádiometrické metódy * Analýza stôp po produktoch štiepenia (fission track) * Magnetostratigrafia

Chronostratigrafia – chronostratigrafická tabuľka

Fácia je

súbor hornín s definovanými vlastnosťami, ktoré sa tvorili vo vymedzených sedimentačných podmienkach odrážajúcich proces, alebo prostredie

Historická geológia Tektonika Paleontológia

Vznik a vývoj vesmíru vznikajú stabilné atómy vznik jadier deutéria a hélia

Dnešný vek vesmíru – 13,7 mld rokov

kvarky vytvárajú hadróny, elektróny a neutrína

2 – 3 mld. rokov – vznik Mliečnej cesty

koniec fázy inflácie singularita

(pred 10-11 mld. R.)

vznikajú prvé galaxie

10-34s 10-32s

1s

3min

300 000 r

1 mld r

Chronostratigrafická tabuľka Predkambria

Stromatolity, Žraločia zátoka (Austr.)

Kambrické trilobity

Zuby žraloka

Konodonty

Graptolity

Prvé bezčeľustné ryby v silúrskom mori

Dvojdyšné ryby a prvé obojživelníky

Granodiority Tatier a ostatných jadrových pohorí vznikli hercýnskou granitizáciou v paleozoiku

Karbónska vážka Meganeura – rozpätie krídel 75 cm

Dosah vrchnokarbónskych súvrství pred denudáciou v kenozoiku

Lubenícko margecianska línia Gemerikum Hronikum Zemplinikum

Morské sedim. Prostredie Prechodné prostredie Kontinentálne sedim. prostredie

Scutosaurus a Sauroctonus z konca prvohôr dnešnej strednej Európy

Edaphosaurus zo spodného permu sev. Ameriky

Fosília permského plaza - Brachiosaurus

Dimetrodon– stopy permského jaštera

Krajina Strednej Európy na konci permu

Sedimentačné priestory permu Západných Karpát Kálnický žľab

Ľubietovský žľab

Hornádsky žľab

Vnútrokarpatský šelf

Južné Hronikum Severné veporikum gemerikum

Karbón kontinentálny a morský Perm kontinentálny a morský

Subdukovaná oceánska kôra Zóny „ťažšej kôry

Báziká a kyslé vulkanity

„Ľahšia kôra s granitoidmi Prieniky hercýnskych granitoidov

Ichtyosaurus

Amonity

Stopy Coelurosaurichnus tatricus z tomanovských vrstiev Tatier

Mapa rozšírenia pevnín a morí v strednom triase Európy pevnina more

Jurské súvrstvia bradla Vršatec

Radiolárie

Odtlačky schránok amonitov

Archaeopteryx

Tyrannosaurus rex

Tylosaurus a Pteranodon

Kriedové amonity a belemnity

Iguanodon

Zalambdalestes

Ichthyornis

S Vývoj v jure

J

S Vývoj v kriede

J

Schéma vzniku krížňanského príkrovu

Pozícia tektonických jednotiek Západných Karpát po presune príkrovov vo vrchnej Kriede (Plašienka, 1999)

Vývoj bradlového pásma

Vývoj bradlového pásma

Rozloženie morí a súše v eocéne strednej Európy

J

S

J

S

J

S

J

S

J

S

J

S

J

S

J

S

J

S

12 11

mezozoikum 1 prvé organizmy

10

12

11 10

2

2

paleozoikum 9

3

archaikum

9

3

súčasnosť 8 zánik života na Zemi

kenozoikum 1

proterozoikum 4

4

8

doba živočíchov 7

6

5

7

6

5

Paleogeografické mapy rozšírenia kontinentov v jednotlivých periódach geologickej histórie Zeme, ktoré boli použité na prednáške sú na stránke: www.scotese.com/earth.htm