o sa to začalo, keď mala Majka 7 rokov. Išli na návštevu ku mamkinej spolužiačke. Zoznámila sa tam s jej synom, ktorý sa volal Jurko. Chvíľu po sebe nesmelo pokukovali, ale mamina spolužiačka povedala: „ No tak, Jurko, choďte sa hrať do izby!" A tak išli. Hrali sa až do večera, a keď Majkina mamička povedala, že odchádzajú, obaja sa rozlúčili s veľkou nevôľou. Dokonca Jurko daroval Majke svojho najobľúbenejšieho vojačika. Chceli sa aj inokedy stretnúť, ale ich mamy sa pohnevali a odvtedy sa nevideli, iba o sebe počuli. Zmenilo sa to ale vtedy, keď Majka oslávila 12. narodeniny. Boli sa s kamarátkou prejsť, keď videli okolo seba prechádzať nejakého chlapca. Majke sa veľmi páčil, a keďže bola smelá, hneď ho aj oslovila: „Prepáč, ale niekoho mi pripomínaš, ako sa voláš?" spýtala sa ho. „Juro, prečo?" Majkou až tak hrklo. Došlo jej, že je to určite ten Juro, s ktorým sa, keď bola malá, spolu tak pekne hrali. Povedala mu to a on súhlasil, ale netváril sa veľmi nadšene. Keď odišiel, Majkina kamoška povedala: „No, nechcem ťa uraziť, ale očividne si sa mu veľmi nepáčila." Majka zosmutnela. „Neboj nič, nájdeš si lepšieho, ale ak sa ti veľmi páči, tak viem ako naňho. Chceš to vedieť, však?" Majka okamžite nadšene prikývla. „Tak počúvaj, určite nesmieš dávať najavo, že sa ti páči. Tvár sa N-E-D-O-S-T-UP-N-E!!! Veľa sa smej a teš sa zo života, ale na nič nehundri. A určite pred ním nezvádzaj iného chalana! Samozrejme musíš byť upravená, a občasnými „náhodnými" dotykmi tiež nič nepokazíš. Nenadávaj a ani sa netvár ako najväčšia drsniačka, ale ani ako pipka. A ešte sa naňho nesmieš lepiť, lebo to ho tiež odplaší." „Hm, dobre, dobre, ale kedy ho zas stretnem?" trápila sa Majka. Prešiel dlhší čas, ale napokon sa Majka dočkala. Bolo to v zime na prednáške o viere. Majka sa náramne nudila, keď ho zrazu uvidela! Očividne sa aj on nudil. Zrazu ju tiež zbadal. Vyvalil na ňu oči, akoby ju prvýkrát videl, ale napokon jej kývol a usmial sa na ňu. Vyzeral úplne inak ako keď ho videla v lete. Teraz sa jej už nepáčil. Z úvah ju prerušil hlas profesora. Odpovedala prvé, čo ju napadlo: „ Ahoj!" zvrieskla.
Profesor na ňu prekvapene pozrel, ale nevydržal to a vzápätí sa smial on i celá miestnosť. Majka očervenela. Večer jej dakto volal. Bol to Juro! „Ahoj, Maruška, ako?" „Čo?!"
Nechápala Majka. Hlas v telefóne sa zasmial a zrušil. Majka si takmer hneď uvedomila, kto to bol, Juro! Ale teraz sa jej už nepáčil. Ale ona očividne jemu áno, okrem toho, tiež sa od leta zmenila. Už vedela aj to, kto jej vsunul ten lístok do kabelky, na ktorom bolo napísané:
< < „Smola, chlapec," pomyslela si Majka. Mal si sa ozvať v lete. Keď ráno išla do školy, tak ju pri bráne čakal Juro. Majka sa zľakla a obišla ho druhým vchodom, ktorý z cesty nebolo vidieť. Niekoľko dní jej vyvolával, ale Maja nezdvíhala. Nakoniec to vzdal. Odvtedy ho nevidela. V jeden letný deň za ňou prišla jej mamka: „ Majka, pobaľ sa, zajtra ideme na chatu." Majka sa zatvárila nadšene, ale spýtala sa s kým. Mamka je odpovedala, že sa pomerili s tou tetou, ktorá mala Jurka. „S nimi teda pôjdeme na chatu?" Maja sa tvárila, akoby videla zvlášť hnusného červíka. Našťastie si to mama nevšimla. Keď prišli na chatu, Majka rýchlo utekala nájsť nejakú izbu, kde by sa mohla zašiť, ale mama ju zastavila. „ Mladá slečna, kam ten zhon? Je už iba jedna izba voľná, s Jurkom. Mrzí ma to, ale keď ste si v detstve tak skvele rozumeli, prečo by to nemalo byť aj teraz?" A zaviedla ju do izby, ktorú mala mať s JUROM!!! Keď vošla dnu, vyvaľoval sa znudene na posteli. „Ahoj", pozdravila ho ticho, ani naňho nepozrela. „Čau", zamrmlal takisto bez záujmu. Pohľady sa im stretli. Obaja vyvalili oči. Obaja mysleli na to isté:, Vyzerá super!' Prvý začal Juro: „Dddlho sme sa nevideli" zakoktal. „Hm, to áno" povedala Maja a naskočili jej zimomriavky. Zrazu si neuvedomovala nič iné, všetko splynulo v jedno. Všetko pre ňu prestalo existovať. Zrazu sa prebrala v Jurovom náručí. „ Chýbala si mi," mrmlal jej do vlasov. Odvtedy spolu chodia. Martina Beňová tercia
Vysnený princ Kedysi žilo jedno dievča, ktoré sa volalo Pavla. Bola veľmi pekná, mala blond vlasy asi po pás, dlhé zvlnené a pekne vytvarované veľké modré oči sa o ňu usilovali, ale plné pery. Chlapci nebola zamilovaná, ona do nikoho od nej odchádzal a preto každý chalan Verila, že raz nájde s dlhým nosom, na bielom koni. toho svojho princa romantička! A to sa Typická splniť. malo čoskoro O pár ulíc ďalej sexi chlapec menom sa práve prisťahoval uhľovočierne vlasy asi Samo. Mal do polovice zátylku, tmavohnedé oči a taký krásny úsmev, z ktorého sa dievčatám priam dych zastavil a dostával ním tieto príslušníčky nežného pohlavia do kolien. Vedel, že sa babám páči, a tak to aj patrične využíval. Po dni plnom vybaľovania a nervákov s mamou si ľahol do rozheganej starožitnej postele a okamžite zaspal. Snívalo sa mu samozrejme o babách, ale mal aj sen o tom, že keď zajtra prvýkrát príde do novej školy, spolužiaci ho neprijmú, babám sa nebude páčiť a chalani ho vysmejú. Zatiaľ čo sa Samo prehadzuje v posteli a je spotený z nočnej mory, noc u Pavly vyzerá takto: Po tom, ako dokončila každovečernú hygienu, ľahla si do svojej obrovskej postele s baldachýnom akoby pre princeznú a samozrejme nezabudne snívať o tom, ako by mal vyzerať dokonalý chlapec. „Musí mať čierne vlasy, tmavohnedé oči a musí byť odo mňa vyšší." Tíško šepká predstavy o svojom vysnenom. O chvíľu sladko zaspáva. Keď sa ráno zobudí, okamžite si spomenie na svoj včerajší sen. Snívalo sa jej o chlapcovi z jej predstáv, o tom, ako sa šli pobozkať a... Potom sa zobudila! Akurát v tom najkrajšom okamihu! Sklamane vzdychne a rýchlo sa oblieka. Zoberie prvé, čo jej príde pod ruku. Je to odvážna minisukňa a obtiahnutý top, v ktorom vyniká jej pekná a už žensky zaoblená postava. Neuvedomuje si, že tento pohľad je lákavý pre mnoho chalanov. V inom byte sa práve prebúdza Samo. Prudko sa posadí a zrýchlene dýcha. Ešte chvíľu potrvá, kým si uvedomí, že to, čo sa mu snívalo, bol len sen a nie skutočnosť. Nemá sa čoho obávať. Napriek tomu je celý roztrasený. Radšej na seba nahádže oblečenie, aby sa nemusel zaoberať snom. Oblečie si skejterské široké nohavice a dlhé tričko. Samozrejme, čierna šiltovka k tomuto stajlyngu gangstra nesmie chýbať. S obavami ale aj očakávaním kráča do školy. Keď Pavla prišla do školy, hneď sa ku nej hrnuli spolužiačky. „Čau, Pája, máme
nového spolužiaka, volá sa tuším Samo, a je tááák pekný, že z neho odpadneš!" Vyhŕkne na ňu ukecaná Táňa. Keď zazvoní, Pavla si sadá na miesto. Z nového chalana vidí zatiaľ iba chrbát, lebo ho obklopuje skupinka chalanov, s ktorými sa už stihol skamošiť. Všimne si však, že má krásne vlasy, keď do triedy vbehne učiteľka. Usmeje sa na toho nového a zavolá ho k sebe. „Ták, deti, poprosím o chvíľku pozornosti. Chcela by som vám predstaviť nového spolužiaka. Volá sa Samuel." Všetci naňho vypliešťajú oči, ale jemu to očividne nevadí. Ba zdá sa, akoby mu robilo dobre, že je stredobodom pozornosti! Pomyslí si nesmelá Pája. Keď sa na ňu pozrie, usmeje sa na ňu. Pavle sa v tej sekunde tak rozbuši srdce, až má pocit, že jej vyskočí z hrude. Tvár jej očervenie ako paprika. Vyzerá presne tak, ako chalan z jej sna! Opäť naňho pozrie, ale ten už okukuje ďalšie spolužiačky, i keď sem tam na ňu šibalsky pozrie alebo žmurkne. Bože, takú peknú babu som snáď ešte ani nevidel, a to som ich už videl veľa! Rozmýšľa šokovaný Samo. Nevie sa dočkať konca hodiny. Keď sa konečne zazvoní, hneď sa hrnie k Pavlinej lavici. „Čau, kočka, nezájdeme po škole na zmrzku?" Pýta sa sebavedome. Pája naňho zhrozene vyvalí oči. Tak takého sebavedomého chalana som nestretla, ale, pravda, ani takého pekného, uvažuje. Nevie, čo urobiť. Rozhodne sa nebyť ľahká korisť. „Rozmyslím si to," odpovie a prehodí si záplavu hustých svetlých vlasov cez plecia. Samo iba mykne plecami a už je pri ďalšej spolužiačke. Ukážem jej, že nie je jediná! Aj keď je strašne pekná, nech si nemyslí! Prejde ďalšia hodina a už sa správa, akoby tu bol pánom on. Akoby tu žil veky! ,No počkaj, veď dostaneš svoje! Nepôjdem s ním na žiadnu zmrzku!' Keď sa k nej po ďalšej hodine opäť dovalí, už má pripravenú odpoveď. „Nepôjdem s tebou na žiadnu zmrzku!" „Ale prečo?" „Nemám čas, a vôbec, prečo na ňu nejdeš so Zuzou alebo Janou?" „Čože? Tak okej, keď nechceš!" Baby! Pomyslí si naštvane, to sú komplikované bytosti! Tvári sa akože pohodovo, ale v skutočnosti to v ňom vrie a zároveň je aj sklamaný. Ešte nikdy ho žiadna baba neodmietla! To pre ňu nie som dosť dobrý alebo čo? Myslí si. U Páji to je podobne. Bože, jemu to absolútne nevadí, dume smutne. Kto sa má vyznať v tých chalanoch? Takto to ide niekoľko dní. Obidvaja na seba myslia ,ale nevedia to o sebe. Samo okukuje ďalšie baby, ale akoby preňho prestali existovať. Myslí iba na Pavlu. Vidí ju úplne všade, dokonca sa mu o nej aj sníva. U Páji je to podobné. Keď sa na ňu nepozerá, zasnene naňho hľadí. ,Je taký krásny, určite je ten pravý. Len to jeho správanie! Vyzerá, že sa mu páči každá baba, je to strašné!' Keď vyučovanie konečne skončí, Samo sa ju rozhodne sledovať až domov. Pavla si pomaly pobalí veci a so smutne sklonenou hlavou sa poberá domov. Keď prechádza okolo pošty, zrazu ju premkne akýsi zlý pocit. Otočí hlavou a tam stojí- Samo! Rozrušené zrýchli krok aby prešla na druhú stranu, keď sa zrazu spoza zákruty vyrúti auto a vpáli do nič netušiacej Páji. Samo sa na tento výjav zhrozene pozerá, a keď Pája klesne na zem, okamžite sa k nej rozbehne. Schytí ju do náručia a pomedzi slzy, ktoré si on neuvedomuje, šepká: „Pavlínka, miláčik, preber sa, prosím... Pavli... vstaň... ľúbim ťa", pobozkajú, a keď ani to nepomáha, oborí sa na vodiča. „Preboha, okamžite zavolajte pomoc!" „Neboj sa, chlapče, pomoc je už na ceste." Muž sa na nich dojato pozrie a tiež sa rozplače. „Neboj sa, pomôžu jej, strašne ma to mrzí." Keď Samo neodpovedá a len ju ďalej drží v náručí s tvárou zaborenou v jej vlasoch, dodá:,, Už sú tu." Záchranári pribehnú na miesto a opatrne odtiahnu Samove ruky od Pavly. Posvietia jej baterkou do očí, zbežne ju prehliadnu a ich veliteľ profesionálne skonštatuje:,, Vyzerá to na ľahší otras mozgu a pár škrabancov, nič vážne. Dostane sa z toho." Keď začujú tichý vzlyk, záchranár sa pozrie tým smerom a znepokojene sa spýta:,, Aj tomu chlapcovi je niečo?" „Nie, nie, iba je chorí láskou," uškrnie sa ďalší. „Tak v tom prípade sme tu skončili." Pája sa pomaly preberá. Zmätene sa pozerá naokolo. Samo ju rýchlo objíma. Keď sa naňho šokovane pozrie, usmeje sa a opýta sa. „Tak čo bude s tou zmrzkou?" „Platí," vydýchne tíško. Všetci sa dojato pozerajú na zrod tejto krehkej lásky, záchranári sa pomaly balia. Oni dvaja nevnímajú tento svet okolo seba, navzájom sa strácajú jeden druhému v očiach. Samo ide Pavlu odprevadiť. Keď zastanú pri jej dverách, Samo si ju k sebe zvrtne a pobozká. Pavla sa nebráni, opätuje mu jeho bozky možno aj intenzívnejšie. Ešte dlho takto stoja na priedomí Pavlinho domu. Pavla i Samo myslia na to isté. ,Je ten pravý. Ľúbim ho.', Je
tá pravá. Milujem ju. V snoch ju prenasledujú stále jeho oči. Jeho tiež. Ostanú spolu navždy. Sú do seba zamilovaní. Ľúbia sa. NAVŽDY.
Martina Beňová
