európska únia
Projekt je spolufinancovaný z ERDF „Investícia do Vašej budúcnosti“
nitriansky hrad objav miesto, zaži príbeh | discover the place, live the story
Nitriansky hrad a Hradný areál Tel.: +421 (0)37/772 17 47, www.biskupstvo-nitra.sk sprístupnený verejnosti: apríl – október: 6.30 – 18.00 november – marec: 6.30 – 17.00
Nitriansky hrad sa zaraďuje medzi najvýraznejšie dominanty Nitry. Bol postavený na vápencovom vrchu, ktorý z troch strán obteká meander rieky Nitra. Zaraďuje sa medzi národné kultúrne pamiatky a spolu s Horným mestom na južnom svahu hradného kopca bol vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Nitriansky hrad sa skladá zo štyroch samostatných častí: katedrály, biskupského paláca, hospodárskych budov a vonkajšieho opevnenia s jedinou vstupnou bránou.
Časti Nitrianskeho hradu Do areálu hradu sa vchádza cez vstupnú bránu s lomeným pôdorysom. Vnútorná renesančná brána biskupa Mošóciho vznikla v 16. storočí. Vonkajšia brána biskupa Pálfyho z roku 1673 mala v minulosti dôležitú úlohu pri obrane hradu s veľkou delostreleckou podporou. V hradnom areáli sa nachádza Katedrála sv. Emeráma, ktorá bola vytvorená spojením troch stavieb rozličného stavebného slohu. Ide o románsky Kostol sv. Emeráma (11. st.), Horný kostol (14. st., pôvodne gotický) a Dolný kostol (17. st.). Kostol sv. Emeráma sa považuje za najstaršiu časť katedrály. Románsky kostolík má románsku apsidu v tvare podkovy, ktorú od štvorcovej lode oddeľuje víťazný oblúk pochádzajúci podobne ako loď zo 14. storočia. Pôvodná stavba bola poškodená a v roku 1328 skrátená, aby sa našlo miesto na postavenie oporných pilierov Horného kostola. Po dostavbe gotického chrámu sa časť gotického kostola využívala ako archív. V roku 1465, po jeho vypálení, románsku časť hradného kostola zvýšili a zaklenuli rebrovou klenbou. Do súčasnej podoby bol interiér kostola prestavaný v rokoch 1930 a 1931 v rámci príprav na Pribinove slávnosti v roku 1933. Umelecky bol dotvorený slovenskými umelcami: J. Pospíšil- drevený kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom na modernom oltári, L. Majerský - štylizovaný štátny, župný a slovenský znak na západnom múre, Ľ. Fulla farebné vitráže okien s postavami sv. Ondreja a sv. Beňadika. Medzi ďalšie vzácne diela patrí truhlica z tepaného striebra z roku 1674 s pozostatkami svätcov a patrónov kostola a reliéfna plastika z 13. storočia nájdená
v roku 1930. Keďže znázorňuje donátora sediaceho na modeli kostola, je známa ako tzv. donátorský reliéf. Horný kostol (jednoloďový gotický chrám) bol vybudovaný na najvyššom mieste skalnej vyvýšeniny medzi rokmi 1333 až 1355. Gotický vzhľad si kostol uchoval až do začiatku 18. storočia. Horný kostol bol upravený- pristaval sa k nemu Dolný kostol, s ktorým slohovo zjednotili interiérovú časť a vonkajšia úprava pozostávala z pristavania barokovej Kaplnky sv. Barbory. Autorom fresiek a malieb v kaplnke je rakúsky maliar talianskeho pôvodu A. Galliarti. Hlavný oltár sv. Spasiteľa s mohutnou stĺpovitou architektúrou vysvätený v roku 1732 patrí k najcennejším pamiatkam Horného kostola. Do výklenku bola umiestnená renesančná krstiteľnica (1643), ktorú vytvoril M. Weigel v Banskej Bystrici. Pri príležitosti Cyrilometodských osláv v roku 1933 pribudol do Horného kostola veľký organ majstra O. Važanského.
Dolný kostol pribudol až pri dobýjaní hradu vojskami Gabriela Betlena a je najmladšou časťou hradnej katedrály. Postavený bol medzi rokmi 1621 až 1642. Interiér Dolného kostola predstavuje nádherný oltár z roku 1662. Ten sa zaraďuje medzi najcennejšie umelecké pamiatky celej katedrály. Ústrednou časťou oltára je dielo rakúskeho sochára J. Perneggera, plastický reliéf Snímanie z Kríža. Pod hlavnú plastiku bol umiestnený mramorový reliéf Ukladanie do hrobu. Okrem týchto dvoch plastík sa v Dolnom kostole nachádzajú aj tri bočné neskorobarokové oltáre z 18. storočia a tri náhrobky nitrianskych biskupov z 15. a zo 16. storočia. Jedným z posledných objavov v tejto časti katedrály je gotická freska. Maliarska technika a štýl odkrytých fragmentov zaraďuje túto fresku k významným príkladom šírenia podnetov talianskeho trecenta v stredoeurópskom maliarstve okolo roku 1400.
Katedrálny chrám - bazilika sv. Emeráma sprístupnený verejnosti: apríl - október Po – So: 9.00-12.00, 13.00-18.00 Ne: 10.00-12.00, 14.00-17.00 november – marec Po – So: 9.00-12.00, 13.00-16.00 Ne: 10.00-12.00, 14.00-16.00 Bohoslužby: Po – So: 7.30, Ne: 7.00, 9.00
Vchod do Dolného kostola je aj vchodom do katedrály. V roku 1642 bola k južnému múru pristavaná kostolná veža, vedľa nej sa nachádza dvojpodlažná katedrálna sakristia s množstvom umelecky hodnotných liturgických predmetov (kalichyneskorogotické, barokové a klasicistické, baroková monštrancia z roku 1692, barokové kadidlo z roku 1775, ktoré pôvodne patrilo zoborskému kláštoru a ďalších výnimočných diel).
Na Nitrianskom hrade sa nachádza niekoľko krýpt. Jednou z nich je aj krypta pod svätyňou, ktorú dal zhotoviť pre biskupov a kanonikov v 18. storočí Ladislav Adam Erdödy, biskup v Nitre v rokoch 1706 – 1736. Dnes je vchod do nej zvonka, v stene Horného kostola od Vazulovej veže. Prvý biskup pochovaný v tejto katedrálnej krypte bol biskup Ján Gustíni - Zubrohlavský. Celkovo je v krypte pochovaných niekoľko biskupov- Ján Gustíni, Jozef Kluch, Jozef Vurum, Imrich II. Paluďaj, Augustín Roškováni, Imrich III. Bende, Karol Kmeťko, Eduard Nécsey a od roku 1988 Ján Pásztor. Vpravo na východnom nádvorí hradného návršia pri hradnej studni sa nachádza kanonická krypta. Vznikla z delostreleckých kazemát severného bastiónu, vchod do nej bol zakrytý kamennou platňou. Používa sa od roku 1863 na pochovávanie kanonikov. Neskorobarokový Biskupský palác bol k hradnej katedrále pristavaný od západnej strany. Je zložený z troch podlaží a nádvoria. Jeho súčasný vzhľad vznikol v rokoch 1732 – 1739. Donedávna bol Biskupský palác využívaný Archeologickým ústavom SAV, no v súčasnosti je opäť sídlom nitrianskeho biskupa. Pred vchodom na nádvorie Biskupského paláca sa nachádza hradné nádvorie s parkom a terasou.
Diecézne múzeum Nitrianskeho biskupstva Súčasťou hradného areálu je aj Diecézne múzeum, ktoré bolo otvorené v roku 2007 v bývalej hospodárskej budove, ako prvé diecézne múzeum na Slovensku. Na prízemí múzea sa nachádzajú listiny, rôzne dokumenty späté s počiatkami kresťanstva u nás, modely archeologických nálezov, napr. pyxidy z Čiernych Kľačian, ďalej je tu najstaršia rukopisná kniha na území Slovenska- Nitriansky evanjeliár z roku 1083, kópie Zoborských listín z rokov 1111 a 1113. V suteréne sa nachádza expozícia hodnotných liturgických predmetov, ako kalichy, monštrancie a biskupské berly. K najzaujímavejším patrí kalich Udalrica de Budy, barokový kalich a monštrancia biskupa Jakuba Haška. Diecézne múzeum Nitrianskeho biskupstva Tel.: +421 (0)37/772 17 47 otváracie hodiny: apríl – október Ut – Ne: 10.00 – 18.00 november – marec So – Ne: 10.00 – 15.00
Vazulova veža a hradná studňa Na mieste súčasnej Vazulovej veže stálo kedysi opevnenie, ktoré bolo postupne prestavané. Vazulova veža mala pôvodne dve podlažia s dvoma vstupmi z nádvoria a z hradnej ochodze. V spodnej časti veže sa nachádzala strieľňa pre kanón a na hornom podlaží boli smerom na východ umiestnené dve okná a jedno na sever. Vazulova veža nemá na starších fotkách šikmú strechu. Tá bola postavená až počas nedávnej rekonštrukcie hradu. Pod vežou sa nachádza hladomorňa. Múr s vežou uzatvára malé východné nádvorie s hradnou studňou, ktorá mala hĺbku minimálne 60 metrov. Nad ňou sa nachádzalo čerpacie zariadenie s veľkým dreveným bubnom na vyťahovanie vody.
Kazematy Expozícia kazematy sa nachádza v juhovýchodnom bastióne hradu. Je to archeologická expozícia prezentujúca komorový veľkomoravský val a premeny systému opevnenia Nitrianskeho hradu. Samotná kazemata vznikla pri prestavbách múrov po bojoch medzi Turkami a cisárskymi vojskami v roku 1664, kedy bolo celé opevnenie hradu silno poškodené. Z tohto obdobia pochádza nové, bastiónové opevnenie. Západný a južný múr bastiónu tvoria steny dnešnej kazematy. V tom čase bol však tento priestor vyplnený násypom spevňujúcim murované opevnenie. Povrch terénu bol na úrovni spodnej časti klenby. V roku 1663 hrad obsadili Turci. O rok neskôr cisárske vojská v snahe obsadiť hrad vyhĺbili na západnej i východnej strane hradného kopca tzv. dobýjacie chodby. Jedna z nich
viedla i do juhovýchodného bastiónu, ústí do južnej steny kazematy, ešte i dnes je v tejto expozícii viditeľná. Po týchto bojoch biskup Tomáš Pálffy vybudoval nové opevnenie hradu. Starší juhovýchodný bastión obstavali z južnej strany novým múrom. Priestor medzi múrmi starého a nového bastiónu nezasypali, ale zaklenuli a ponechali prázdny. V tom čase vznikla dnešná podoba kazemát aj so strielňou, aby chránila prístup k hradnej bráne.
Gotická priekopa Vnútorná priekopa hradu tvorila v stredoveku systém opevnenia. Dnes je po rekonštrukcii z roku 2011 využívaná ako letný amfiteáter. V letných mesiacoch sa tu konajú projekcie filmov a koncertné vystúpenia pod holým nebom. Gotická priekopa je voľne prístupná pre každého návštevníka. Nachádza sa v juhovýchodnej časti hradného areálu.
Kazematy
Tel.: +421 (0)37/772 17 47 otváracie hodiny: apríl – október: Ut – Ne: 10.00 – 18.00 stála expozícia „Od veľkomoravského valu k barokovému bastiónu“
Nitriansky hrad očami Krajského pamiatkového úradu v Nitre Vo vzťahu k historickej zástavbe mesta hradné návršie tvorilo ostrov v severnom okraji sídelnej štruktúry, vymedzený vodným tokom Nitričky a meandrom rieky Nitry. V jeho juhozápadnej časti vzniklo podhradie, Horné mesto, obkolesené v minulosti tiež samostatným opevnením. Hradné návršie, osídlené od praveku, poskytlo útočisko Slovanom už v 7. storočí. V priebehu 9.-10. storočia bol na tomto mieste vybudovaný včasnostredoveký hrad, tvoriaci mocenské centrum Nitrianskeho kniežatstva. V roku 828 na majetku kniežaťa Pribinu vysvätil salzburgský arcibiskup Adalrám kostol. Archeologické nálezy nevylučujú jeho výstavbu na hradnom návrší. V roku 880 bolo v Nitre založené biskupstvo. Sídlo arcibiskupa možno s najväčšou pravdepodobnosťou lokalizovať práve sem. V tomto období dochádza k zdokonaleniu vonkajšej palisádovej fortifikácie hradu valom, ktorý obiehal celé návršie vrátane dnešného Horného mesta. Význam hradu neupadol ani po roku 955, kedy sa v súvislosti so zaujatím územia Maďarmi dostal do rúk Arpádovcov. Za kráľa Štefana I. sa Nitriansky hrad stal správnym centrom kráľovského komitátu, od začiatku 12. storočia sídlom obnoveného biskupstva. V tomto období vzniká murovaná hradba s plnou ochodzou a predprsňou s cimburím, dodnes zachovaná ako súčasť severného hradbového múru 1. predhradia. Na mieste Dolného kostola bola doložená sakrálna stavba s kvádrami armovaným nárožím. K sakrálnej stavbe na mieste Dolného kostola prislúchal aj príkostolný cintorín v priestore dnešného Východného nádvoria (1. predhradie), na ktorom sa pochovávalo najneskôr od začiatku 12. storočia. Murovaná architektúra z 11.12. storočia sa zachytila aj v priestore severného krídla paláca, pravdepodobne patrila svetskej zástavbe hradu. V priebehu 13. storočia tu vzniká viackrídlový palác,
niektoré jeho nadzemné konštrukcie dodnes tvoria súčasť severného a západného palácového krídla, dochádza tiež k prestavbe sakrálnej stavby. Hoci dobre opevnený hradný areál odolal náporu Tatárov v roku 1241, o 30 rokov neskôr vojská Přemysla Otakara II. pri obliehaní podpálili. V rokoch 1311 a 1317 bol hrad spustošený vojskom Matúša Čáka. Biskup Meško medzi rokmi 1328-1335 obnovil a doplnil sakrálnu stavbu, vzniká nová gotická jednoloďová katedrála s polygonálnym presbytériom - Horný kostol. Jeho severná stena stojí na románskej hradbe vo vonkajšej línii opevnenia. Prestavoval sa aj palác a priestor dnešného Východného nádvoria, k románskej hradbe bola pristavaná murovaná stavba obdĺžnikového pôdorysu. K výraznej prestavbe systému opevnenia a k odčleneniu akropoly hradu od Horného mesta dochádza po polovici 15. storočia, vybudované bolo nové južné opevnenie s vonkajšou priekopou,
Po poškodení sakrálneho komplexu povstaleckým vojskom Gabriela Betlena v roku 1620 došlo za arcibiskupa Jána Telegdyho v rokoch 16221642 k jeho obnove a radikálnej prestavbe. Gotická katedrála bola prepojená s dolným poškodeným románskym kostolom. Počas prestavby k južnej fasáde nového Dolného kostola pripojili mohutnú vežu. Z románskeho komplexu v celistvosti zostala ponechaná iba neskororománska kaplnka sv. Emeráma.
ktoré vymedzilo priestory dvoch samostatných predhradí. Priestor vyššie položeného predhradia bol sprístupnený mostom cez priekopu približne na mieste dnešného barokového schodiska. Jeho opevnenie pozostávalo z murovaných štvoruholníkových, do nádvoria otvorených bášt, prepojených navzájom palisádovou stenou s kolovou konštrukciou a prúteným výpletom, ktorá bola do polovice 16. storočia nahradená murovanou hradbou, nárožná bašta prestavaná na uzatvorenú vežu a na nádvorí vyhĺbená studňa. Druhé samostatné predhradie pred palácom, ktorý bol v priebehu 2. polovice 15. storočia dostavaný na štvorkrídlovú dispozíciu s vnútornou studňou, bolo sprístupnené druhým samostatným mostom ponad priekopu. Do polovice 16. storočia bol vybudovaný aj vonkajší okruh opevnenia. Počas renesančnej prestavby opevnenia v 2. pol. 16. storočia bola vonkajšia línia južného opevnenia prestavaná. Murovanú hradbu s prejazdovou budovou spevňovali murované bastióny.
Dobytie hradu Turkami v roku 1663 vyvolalo potrebu zdokonalenia fortifikácie a modernizácie renesančného bastiónového opevnenia biskupom Tomášom Pálfym. Prestavba ukončená okolo roku 1673. Staršie konštrukcie renesančných bastiónov boli prestavané na modernejšie so zahrotenými pôdorysmi. Dvomi novými bastiónmi bola zdokonalená aj obrana severného predpolia. Nový hlavný vstup do hradu v juhovýchodnej kurtine ústil do zalomeného prejazdu v napojení na staršiu renesančnú prejazdovú budovu. Nové opevnenie bolo v roku 1704 vystavené obliehaniu a spustošeniu hradu povstaleckým vojskom Františka Rákociho II. Vzhľadom na výrazné poškodenie sakrálneho komplexu biskup Ladislav Adam Erdődy v rokoch 1710-1720 zrealizoval rozsiahlu barokizáciu interiéru oboch kostolov, v rokoch 1732-1739 prestavali aj biskupský palác. Výraznou dominantou areálu sa stala kostolná veža s barokovou cibuľovitou strechou s lucernou. V súvislosti so zánikom funkcie vnútorného opevnenia hradu boli pri prestavbe zasypané niektoré úseky vnútornej priekopy, odstránené časti stredovekého opevnenia. Vzniká celistvé dolné nádvorie (nádvorie hradné II) s dominantným kamenným schodiskom do katedrály. Neskorobaroková prestavba vniesla hradu podobu v akej sa vcelku zachoval dodnes.
Vedeli ste, čo všetko ukrýva Katedrálny poklad?
KADIDELNICA (renesancia neskorá, okolo roku 1670) z Augsburgu zdobená anjelskými hlavičkami a slnečnicami
DOSKA EVANJELIÁRA S RELIKVIÁROM (gotika ranná, 14. storočie)
BISKUPSKÁ BERLA (gotika neskorá, 2. pol. 15. storočia – 1. pol. 16. storočia) v špirále reliéf Madony
BISKUPSKÁ BERLA (baroková, 1716) s emailovým erbom biskupa Ladislava Erdödyho, na ktorom je emailový obrázok Nanebovzatia Panny Márie a ďalšie emaily s obrazmi svätcov v špirále biskupskej palice
KALICH (renesancia neskorá, okolo roku 1670) dar biskupa Tomáša Pálfyho, importovaný z Augsburgu s neskorším erbom biskupa Imricha Palúdzkeho
KALICH (gotika neskorá, 2. pol. 15. storočia – 1. pol. 16. storočia) technika filigrán a granulácia
KALICH (okolo roku 1600) s perlami, emailom, drahokamami a erbom biskupa Františka Forgáča
KALICH (ranobarokový, 1692)s emailovými obrázkami svätcov a erbom biskupa J. Haška
KAZULA, MITRA A ŠTÓLA biskupa Augustína Roškovániho, biskup v rokoch 1859 - 1892
OMŠOVÉ RÚCHO (2. štvrtina 17. storočia) na dominantnej chrbtovej strane Madona a erb biskupa Jána IV. Telegdyho
SVIETNIKY (gotika neskorá, 1. pol. 16. storočia) brúsený opál a horský krištáľ
RELIKVIÁR na relikvie sv. Andreja - Svorada a sv. Beňadika, z roku 1674, augsburská zlatnícka dielňa. Relikviár nechal vyrobiť biskup Tomáš III. Pálfi (1669 - 1679).
NAVIKULA (renesancia neskorá, okolo roku 1670) nádoba na tymián v tvare lodičky, zdobená listami a morušami; pravdepodobne import z Augsburgu za biskupa Tomáša Pálfyho
KALICH (klasicistický, 1803) jednoduchý tvarom aj dekorom, pravdepodobne kalich biskupa Jozefa Klucha
ZOBORSKÁ LISTINA Z ROKU 1111, najstarší pôvodný dokument zachovaný na Slovensku. Originál sa nachádza v archíve Nitrianskeho biskupstva.
BULA PÁPEŽA JÁNA VIII. INDUSTRIAE TUAE z júna r. 880 Svätoplukovi, faximila. Odpisy listov z pôvodného kancelárskeho registra pápeža Jána VIII. Pochádzajú z 11. storočia a sú uložené v Tajnom vatikánskom archíve.
Sinajské euchológium, faximila. Odpis z 11. storočia pochádza z knižnice Kláštora sv. Kataríny na Sinaji v Egypte a je uložený v Štátnej knižnici Saltykova – Ščedrina v Petrohrade.
Projekt je spolufinancovaný z ERDF „Investícia do Vašej budúcnosti“
európska únia
NITRIANSKY HRAD Vydalo: Mesto Nitra v roku 2012 Spracovali: P. Ostovrchá, A. Pivarčiová, Biskupský úrad v Nitre Grafická koncepcia: Peter Jánsky Foto: M. Havran, P. Rafaj, archív Biskupského úradu v Nitre, M. Plekanec, J. Macák Tlač: Patria I., spol. s r.o. Náklad: 5.000 kusov
