narodenia Igora Stravinského

Ro čník

XIV. 21 . VI.1982 2,- Kčs

12 K 100.

výročiu

narodenia Igora Stravinského

ROMAN BERGER

Stravinskij Kolkokrát boJI spoč~tan é jeho dni a tóny? , Slová a idey, noel a predstavy? Kolkokrát boli popísané l'ytmy a f?rmy, harmónie a fa rby, ~vary a procesy( Kofko bolo výkrikov n a d~eni a a ko!ko výkrikov n enávisti ? tých Fa natických výkrikov a uvážených výr okov z od stupu a z nad hľad u? Kolk o ortielov, úva h, a nalýz, ~túdif, komen tárov, esejí? Korko u čen9ch knih ? Kolko sym pózií a prednášok? · Stravinskij. "Cá r Igor". Legenda. Mýtus. Symbol. Vzor a. odst rašu júc! príklad. Prorok a žongl ér. "čľo vek bu dúc· n osti", čo "predbehol epochu" - a lebo reak čn ík, kon · zervatlvis ta, zahla dený do minul osti? St ra vinskij. Igor Fio d orov ič . Národn ý a sv etoobč a n v jednej osobe? Bezcitný kalkulá tor , s kl adate f-úradn!k čl novodobý pustovník, askét, uzavretý 18 hod in. denne vo svojej pracovni? Umelec, č i fil ozof, č l ved ec? Veď jeho knižnica o bsahova la 10 000 zväzkov a jeh o horizon ty !)oli n eporovn atefné: bol pre dsa, ako sa tvrd i, najvzdel ane jšírp ume lcom XX. storo č i a . . . Stravinskij, Zosobnen ý pa radox. Chodiaca p rovokác ia. Nie som expert .,pl'es" Stra vinského. Keď som na pri ek tomu prijal ponuku na pís a ť text k jeho ju bil eu, ta k nie preto, že by •.sa mi žiadalo pre š ty liz ov a ť svojským spôsobom . informácie z l exikó nov a z monografií, n ani ·nie preto, že by som pokla dal za vhod n!! č i potrebné oboz n á miť ve re j n os ť so svo jimi pocit mi, s!ojmam i, zážit kami , ktor é vyvolala vo mne St ravinského hud ba. Iba jedn u privátnu poznámku si do~oll m - aby sa pripadne nep ovedalo, že hovorím o č o m si, č o ml je .,fuk ": keby ma v noc i zobu dili heslom .,Stravinski j" - mys· l!m, že by so m spontánne odpovedal " Meteó r !" Možno presnejš ie: .,Tunguzský meteórl " Mám ta ký pocit, že keby sme mohli p o zo rov a ť " sfé ru d uch a" , čl " k u,lt úro-sféru" z takého od st upu , a ko bolo dan é Gagarinovi po zo r ovať Zem - aj s paralel ným posuvom na ča s o v e j škále, uvidelí by sme explóziu - zá blesk·. A tá explózia by mala názov "St ravinsk ij ". N&razil na epoch u. Na tvrdú epochu XX. s t oroč ia, hn eď na jeho z a čiatku. Pribti2'ujeme sa ku konc u tohto č a so v é h o inter valu : vlnobitie dod nes neprestalo! Aby s om sa vrli til k na dhodené mu problému - že p rečo sa p ú š ťa m .,do St ra vinského"? Je to v tom presne y tom dl hodo bom .,vln obit{lt. Je to v te j, dodnes nezod poveda nej oti\zke: "Co sa to vl a stne sta lo? " Alebo: "A ko_ to s tý m S ť ravi n s k ý m vlastn e je ?"

Vták' ohnivák -

York

návi:h opony od Marca Chagalla ( New

19~5 ) .

Lebo - aby s me č o n aj s t r u č nej šie n ačr tl i podtext te jto ins itne j o tázky - je tu na jedn e j strane veľ ký p oč et J1udí , kto rých St ravlnskéh9 die lo filSCinova lo il fascinuje, lt torí sú p res vedče n í o jeho v eľ ko sti á o oprávnenosti názor u, že id e o Je dného z. kl asikov · XX . • st oročia: na druhej s t ra ne je nesporné to, že hud ba týchto kl asik ov so Stravins kým vrá tane nie je ani trošku pilierom č i fu ndame nto m s ú čas n é h o · ko ncertné ho ž'!vota ; a do tr e· tice: je tu s pomenutá na zač iatk u rozsiah la literatúra, t9kajúc a sa s účasne j hudby všeobec ne a St ravins kéh o špec iá lne, ktorá vša k zanec háva do jem, že sa ·ešte stále .,chodí okolo horúcej kaše". Ze exegézy s a n edot ý k aj ď. ba č asto ani n epr l bli žu ľú k podstate veci. Ze dokonca sú nieked y namie rené do protismer u. Poviem to "po lo· pate": Ide mi o t rú fa lý pokus k tej podsta te sa prib l!žiť. Aspoií troš ku. A eš te jedno: rozm ý~ľaq ie je aida jediný spôsob, akým by sme s i ma li uc t i ť' Vermajstra . No napriek tomu n ej de ml ani v prvom rade o tú p ietu. Som pr es v ed čen ý, že dôležite jšie je č o si Iné: Strav inskij nie je " izol ovaný jav ". Nie - nec hcem ob javov a ť Ameriku a pr il)omfn a ť notoricky známe kontexty Jeho vývo ja a pôsobnosti. Nie je " izolov.a n ý jav " v in om zmy sle. V tom, ktorý nám sugeru je systémový prístup. Dal o by sa to po v e d ať jed-

noducho a si takto: Ak to nemá me jasné s n ltri - ta k to znamená, ž e nemáme jasn é n ieč o so sebou. Preto, keď s me sa. pred chv!Iou pozreli vn útorným zra kom na " explózi u z gagar inovskej pe t·s pektívy'' , skús· me "mä k~o prjstá ť " opäť na Zemi. A pre Istotu sa s pý· tajme, . kde to vlastn e sm e. A pre istotu sa spýta) me; že kto vlastne sme. A pre každ ý pr!pad sa ešte rl'lz spýtajme, že o č o vlastne id e? · Ca usa "Stravinskij"? S kú,~ m e predovšet kým z~ bu d n ú ť na tzv. " samozrejmosti : lebo ni et väč š e j pa sce v poznáva cfc h procesoch , a ko uv e r i ť , že všet ko je "predsa" samozre jmé! Causa "S~ra v ! n sk i j " ? Presnejšie: Nielen St,avinski j mýtus a legend a. Druhou s tran ou mince je St ravinsk ijtabu. Aké s(t fa ktory tohto tabu? Vymenu jeme š tyri kamene úrazu: a l rus ký folklór ( nie len fudov á piesei\ 1 - pre jedných Str avinskij nepreukazoval d os t a to čn e pietu k nemu, pre 'í:ir uhých v- jeho " ob jektivite " bol znak a utorovho, odcudzenia od vlastného . ducha a viedol k deg r adácii hut! by na Allegro , bar bara; b i k lasicizmus - zá ujem o hud bu minulých ep'och bol pre jedných dôkazo111 autorovho kozmopolitizmu a forl!la llzmu, pre d ruhých zradou n a avantga rdnom, anti· meštiac kom umení, hro u dezorientova ného žongléra; c 1 sakrá ln a hud ba - takmer ťažisko v Majstrove j tvorbe, pouk azova la p o d ľa jedných na hl bku s veton ázorové h o č i dok onca mo rá ln eho pádu pseudo umelcaemigranta, pre druhých bola ; iba ď a lš !m s ymptomom psychopatie. Najvä čš i odporca Stravin ského, známy bu r · žoázny filozof T. W. Adorno, h l adajúci v každom mom en te objektivity r egres , písa l o. i.: " Z r i e knut~ e s a výrazu, ten na jvia c viditefný č in it e r deperson alizácie St ra· vinského, má v schizof rénii klinický korelát v podo be h ebefrémie .. ." ; ·d ) p osledným prekvapením, ktoré St ravinskij "nach ysta l" svo jim _k ritik om bolo jeho osvoj en ie si pr inc!· pov serializmu. Pr e jedných už iba pre jav s.enility, pre druhých e šte je den dô káz špeku'lácie, vedúci autora do slepej u lič k y . Dohro ma dy hrozná bilancia! Najväč š ! ruský skl a dater XX. storočia a toto ?! Ta ká "h a nba v rod ine" ? Sk úsn1e te da zabudn úť na ch víl u na ,.samozre jmosti" . Sú totiž dôvody pre hypotézu, že nezrovnalosti ok olo Stravi nského ( ako a j okolo osta t ných protag onistov s ú· časn e j h udby č i umenia vôbec ) vyplýva jú z toh o; že sa n eberie do úvahy r ealita . . . Skíts me sa na ch vílu osl ob o d iť spod tlaku tr adič ných ná.zor ov a sugesc ii, ktoré nás ženú n otoricky do slepých u li č ie k •a z ač a ro va­ ných kruhov, z ktorých_ potom utek áme iba cez "nú dzové východy" jazykových konštrukcií a quasi-logickej ek· vili bristiky , s barlič k a m i ab stra~c il a neoverepých axióm. Skús me sa iJ o s t avi~ n a nohy . . Za č n i m e od tézy, že ne jde o Str avinsk éh o. Ide o st retnutie osoby s dobou:_ide o nedeli telný celok da ný reláciou: "St ra vinskij : XX. storočie". Al ebo presne jšie " St;avins kl j: r eali ta XX. storočia" . Co reprezentovala doba? Co r eprezentov ala osob.a ? jedn o je n esporné : obraz sveta, predstavy o Realite v jej celistvosti, ni e len v r ovin e sociá lnej - ti e s pred BO ro kov a tie dn ešné - sa n e da jú ani po rov n ať. Došlo k hlbokej, kva litat ívnej, rev o] uč n ej premene sveta a pohladu n a svet. Rev olučné teórie sa stali zá kl a d ňo u revol učných pr e,mien a revol učnej praxe. Zmeny i:Iosiali'l i v mnohých oblastiach takú hlbku , že ča s to n ie sme schopní ·ev i d ov ať a ni ich n aj elementá rn ejšie aspek!J.. Rev ol u č n é t eórie zmenili svet tým, že ho v prvom frade prav div ej šie vy sv e t ľo va li. Iba v u_menl nám chýba do-

dnes re vol u č n á teória na úrovni doby. Dodnes n emáme " Kapitál" pre umenie a kultúru. Vzniká preto doj em že platí zásada "try and error". Absolvova li s me totiž 'pokus y o znás!li'íovani e fa ktov v intenciách starých teórií, n esk ôr pokusy o uplatnenie vy šších s tupiíov abst rakci e u gener alizácie. Po neúspechoch a j v tomto smer e môžeme pristúpi ť na r iziko a vysloviť hypo tézu opret(t s íce iba o i~ tulc i u , a le azda ni e a prior i nez myselnú , že tottž nejde o vyšší stupei'í a bstra kcie, a le o zoh fa dnenie š ir š lc h k o n t e x t o v reali'ty. Ide o prev ereni e toho čo suger_uJ ú prírodné ved y - nie preto, že je to azd~ " moderne , ale pretó, že je dnes n espo rné, ž e pr ír od né vedy sa sta li sú čas ť o u vie d o čl o v e~ u. Ide ta kt iež o poznatok, s ia ha júci do filozofie, že č l ov e k v pers pektive s ú č. a s n e i ve d y ni e je iba s ubjektom dej fn spoloč · nos ti, ale pa ra le lne subjekto m dej in pr 1 ro d y. Ze Kosmos - aj ten mikro- aj ten makro- - tvorí objektívny zá ~ l acl rudskej exist encie, a tým aj každej zá väznej r eflexie tejto existencie. Nie je t u pries to r pre bližšie rozvádzani e te jto proble ma tiky vo vzť a h u k um eniu všeobecne a k hudb e špec1á lne. Musíme sa uspoko jif d nes iba s prokla má c lou: väzby - }
Scénický ná vrh k baletu Pl_ltruška od Alexa ndra Ba · noi sa (Paril! 1911 ). te k personalizácíi ( v zmysle Ma rxovho rozlíšenia medzi ta kým, a k ý je, a ,.člov ekom pravdl vým" - t akým, a kým by sa mal s ta ť ]. Id e o postupné rozširovan ie kompe tencie vedomia , o osvo jova nie si čor a z širšieh h 1a d!sk . j e to jed iná, empír iou t is íc r očí prever ená metóda, a ko pr ek onať štru ktúr u Ego: je možné ju .,l'Ozpu s tiť " jedin e na ceste k univerza lizmu , na ceste dostupnej iba ved o miu, ktoré ch á peme ako u tme· ra no s ť pozo rnost i. Pod la soviets ke ho psych ológa Léviho, koncentr ované vedomie je a ko re fl ektor. je pot rebné učiť sa, tento refl ektor o v lá d a ť. V. dra ma ti ckom zá pase s uu toma ti zma mi Ego. naj mä s pod psych ickými mech anizma mi emócjf a s a r ogan· ciou ľ o zu m u - je sú čas n ý č l o v ek pon echa ný sám s ebe. Bojuje · na vl astnú_ päsť, alebo n et ušiac, o čo vlastn e ide - rezignuj e. Rezign u je z auten tizmu u zo spontá n· n osti. V l ť a zf EgO'. V ta kom prípade namies to potenciá l · nej jednoty s Rea litou , z abezp e čova n e j intuíci ou a zr kadlom-r efl ekto rom vedomia, vytváru sa v zťa h o pozície, a bsolutizuj e .sa relá cia "sub je kt: objekt" . Rastie pocit odcudzenia a' nim pod mienená neistota a úzkost Pričin.Y nerovn ováh y s ú videné výh ra dn e v exterié ri ( vn (1tro č l ove k a je uzavreté v obrannej pozícii ). preto a j vý · h radne na ad r~s u exteriér u a d resuje egocentrlk svo je požiadavky, splnenie kto rých by malo podl a neho obnovi ť ·homeostázu. Vzniká vyslovene nerealistic ký posto j, ktoréh o podstatnou zložkou je pocit eno r mn ej závislosti n a pr os tredi. Ras tie nepokoj, p odr ážd eno s ť , ne trpezliv os ť , agresivita. Všetko ako by V Y.(!s ťov a l o do jedného sústavného " chcem !" - a dres ovaného okoli u. Clovek už. potom a ni netuší, že jeho u rč ení m bol stav za kódovaný v š ~r~t kt úre vedomia, v y j a d ri t eľn ý la pid árn e sl oví č k om " by t i . B yt v harmónii a v jednote. By t v d ynamicke j, či n o · rodej h a rmónii a v jednpte tvoriv ých i_nterakcií. Hamle· tovskú otázku for mulu jú s ú č a s n ! myslitelia s Ma rxom vrätan.e a v zhode s mud rc mi Orien tu: "B yf a le bo c h cieť (požadovať)" , "B yť a lebo ma ť ! " . Orien tácia ,.by ť" a ori en tácia " m ať " ("c h c i e ť " 1 sú z psych ologického ( Pokr ač ov a n ie n a 5. s t r. 1 "člov ek om skutočn ým " -

itaeeat~

vajú didakticl{é prostriedky, ktoré poskytuje Dom CSSP. V spolupráci so Sekr etariátom hu. dol;mej mládeže Slovenska v priestoroch Domu ·C·SSP zorganizovali večer poézie a hudby v interpretácii E. KtistlnOV!lj a K. Havlík ovej. Pri tejto pr!ležitosti MUDr. Hafn er, predseda KPH slávnostne odovzdal členské preu~azy členom KHM. · Vystúpenie vokálno-inštrumentálnej skupiny Musica dulcisona s vokáln o-lnštr\lmentálnyml skladbami renesancie malo velký ohlas medzi 220 .poslucháčmi vo velkej sále' Domu CSSP. Pre členov KPH i nečlenov sa realizovala veľmi zaujímavá beseda s doc. I. Par!kom, hudobným skladatelom, predsedom Hudobnej mládeže ,Slovenska a s M. Ružičkov ou. . . BWej Marko) SEMINAR V HUKVALDOCH. Každoročne· poriadané semináre Kruhu mladých muziJ
Karel Berman národným umelcom

vera zahran i čných host! p ravírozdielnosti postáv. V Národnom PhDr. LADISLAVOVI MOKRf:MU, CSc. pri prídelne prichádza do Prahy, aby tu divadle sa jeho umenie vykryš!!J.ležitosti ~eho p!lťdesiatin udelila rada NVB ·okrem iných nespor n ých h odnôt lizovalo do celkom mimoriadneho Plaketu mesta Bratislavy za zásluhy o rozvoj uvideli aj naštudovanie Mozartov-· t varu, t a kž e predstavuje v najhudobného a kultúrneho života rriesta. Plaketu h o Dona Giovanniho v pamätnom vlastnejšom a najkrajšom s!ova jubilantovi odovzdal primátor Bratislavy Ladismieste niekdajšeJ svetoveJ premlézmysle realistického operného her· lav Martinák. ry. Predstavenia v Tylovom divadca, d ramatického umelca v opere, FANFAROVÝ SÚBOR B_RATISLAVSKf:HO KON~ le sa st ali jedným z najv!!čš!ch ktorý je základnou popm!enkou sú· ZERVATÓŔTA začal v máj! t. r. svoje tradičné magnetov pre poslucháčov. Všetc! časného operného divadla. Jeho vežové koncerty. Súbor pod veden!m prof. J. v te jto opere však rovnako obdiv ýkony sú vždy velmi seriózne, Beneša interpretuje fanfárY., kasácie a tance vu jú predstavitela Leporella, k tobez ake jko ľvek náhodllej improvistarých majstrov. Vežové koncerty patria ku rý s t outo úlohou si z!skal u zna zácle, nikdy sa n euspok oju je tba kultúrnym kuriozitám Bratislavy. nie i v rade zah ra ničných hosťaso vžitou tradíciou, ale - ako vo PROGRAM VII. ·oRAVSK:E:HO HUDOBN:E:HO van!. Je n!m nedávno menov aný svojom neop akovateľnom BeckLETA, ktorý pripravili na dni 12. VI. - 3. VII. národný umelec Karel B e rm an, messerovi z Majstr ov speváK'ov not. r. ONV odbor kultúry, MsNV Trstená, MsKOS dnes už po roky jeden z hlavných rimberských - ide často p roti nej, Trstená, Oravská · galéria Dolný Kubín a Okrespilierov sólistického súboru opebez toho, že by narušil sloh ovost né osvetové stredisko v Dolnom Kub!ne. Na ry Národného d!vac:na v Prahe. cel.ého' d iela. Leporet~lo sa dnes na Oravskej priehrade, Slanickom ostrove umenia Janáčka. Karel Berman, rodák z juhočesscéne pražského ND spája s me· uskutočnia sa štyri koncerty, na ktorých vyZameranie seminára sa odlišuje od nášho kého Jin9-l'ichovh o Hradca J nar. 14. nom t ohto speváka, ktorý mu Yhf) divadla p rišiel rocliarda Wagnera, v !t.torých a ko né viaceré jeho kompozície. · Mladí muzlkológovia sa predstavili dvoma ku 195~ kej opernej scéHenrich, Alberich i a k o Beckmes· ZASLÚŽILA UMELKYŇA Vf:RA SOUKUPOVA analýzami víťazných skladieb súťaže mladých ny, kde n ~ __ _ .• dl ako sóser ukázal mimoriadne umenie h eoslávna svoje päťdesiatiny. Túto vynikajúcu skladateľov Generace: s, Bodorová - Musica !!sta 1 ako šéfrežisér. Za tak mer recké a spevácke. Barmanov Albe· českú · speváčku poznáme najm!! z koncertného dedicata [Vlasta CJlmelaľová l 1981, M. Sla· tri desať ročia sa v Prahe vyprarl ch i Beckemesser sú v ýsledkom pódia - ako interpretku oratóri! a pies~e. vický - Ziista11 s nám!, lás ko [ Jan Vičar) 198!) coval po bok u niekda jše j slávne j detailnej psychologickej analýzy a Známe sú aj jej gramofónové nahrávky, ako [miesto pôvodne . plánovanej skladby La voce generácie na protagonistu svojho patria medzi vrcholné výkorw česaj spolupráca s viacerými slovenskými diri· soave z r. 1981 od toho istého autora, nakoľko hlasového odboru, k torý v dneškého operného javiska za posledn~ gen tm!. ešte nie je k dispozicii nahrávka). Ostatné pr!ných podmien~ach takmer bez polstoročie, podľa svedectva pa· spevky sa dotýkali rôznych p roblémov .súčasnej konkurencie zvládn e široký operm!!tnlkov sú merateľné s nedostlh· muz!'k ológie - "K problematike českej zbo-ný repertoár od Vodn!ka z Dvonuteľným umením Viléma Ž!tka. rovej tvorby pre deti v sedemdesiatych rokoch fákovej Rusalk y až po brilantne Berman je umelec _u niverzálneh o nášho storočia" (Alena Burešová), . "K problep oňaté postav y zo súčasných opier typu, ktorému ovládnutie neoby· mati ke pr.ezentác!e vážnej h,ud_I?Y v rozhlase" (Mácha , Kre jč ! a i. ), od mozartovčajne širokého spektra opier rôz• [)ana Novotná), "Problémy hudobnej -kritiky " s k-ého Leporel_la až k skvelému nych typov, odlišných čias svojho (Helena Tarkó 1. K závažným príspevkom, v kto · Doktorovi z :Bergovho ' Wo yzec ka, vzniku i provenienci! dovoľuj e jerý ch sme chili nielen znalosť správneho pastaBuddovľ z Br!tteriovho Alberta h o pr!tomnosť vo väčšine bežne venia problému a dotera jš!c!_l výsk,um9v, !Ile Herringa, Menrozzovi z Prokofieh raného repertoáru. i snahu o vyjadrenie osobn~.ho názor u n a zá· vov.ých Zásnub v k iáštore a L . Berza tri desaťročia p ráce v Národ· klade spracovania vlastnýcq výskumov, patrill manova v šestr annosť je obdivu- , · nom divadl e · poznalo publikum "Dramaturgia hudby [zvuku l u fil mov s ne· hoäná nielen š!rkou rep ertoár9véKarla Bermana v širokej škále ~~O!l1P.9.11.9.-:?J1J~u . _.h udb?u" ( St~!'I~~~~Y. J2.?~.~-~Io,l 1 .., ...... H ~ ..z3wer,ania ~ o_~ernýc~ ..~ie~a.ch" · " PP.~t~v.. !l posS~Y.ič)~.~ 1 ~!&úrok 1 ti· "Exakt~~. postupy pn analý:i~~ mt~rpre.taptýc~, ooma<;~ch _~ s~etbvych (ná takmll l' t u Iných nároČných úloh - vždy , vý~qnoy: .( ~R~~h,ľ,Odgorný], .. ,;Psychol.ogtc'ke zálf·' 3Q.OO..v~sfupem ~st ~p~eval_ -~yše l~? . ~ko urpelca ~eobyčajne svedomité... klady' hudobn~ho !vnfman!a (. ~1!ch a l Zen k~ l a úloh IJ, al e .aj, . množstvom režt j- · · h!>, neobyčajne -r udskél\:0 i neo'by· najm!! "Súčasné . hudobné kmh~~nlct,~o, J~ho ných spoluprác [vyše 60 opernýc~ čajne erudovaného. Bermanova Profesorka bratislavského Konzervatória Gréta miesto a význam v hudobnom zt~ote ( Julius a n i ekoľko t elevlznychl. U platmi spevácka technika nepozná p robléHrdá, ktorá v sítčasnosti pôsobi v Tunise, sa aj v oblasti skladaterske j (spomy, spevákov a znamenitá v ok al!· Hiilek 1. Po každom refer~~e bola živá diskUsia . uviedla na tamo jšom· Konzervatóriu skladby Program seminára goplml! návštevy koncertov lu s dVOI'!).a orchestrá lnymi suita zácia frázovanie i dek lamácia sú M. Bázlika, L. Burlasa, M. Schneidra-Trnavské{s hodnotením l v Ostrave preb!ehajúce!Jo fe smi a j ni ekoľko scénick ých hudieb mu ~poločne s mnohým! in ými ho, B. Urbanca a O. Flosma!1a. Súčasne odotivalu janá['kuv máj. (Eva Cunderlfková) k činohrám), nahráv,a na gramof ó·vlastno sťami zá konom. je dnes cel· vzdala predstaviteľom tuniského hudobného ži· nové platne, !'Jre rozh las i televlkom samozrejmým ( žiaľ, dosť vývota gramofónové platne s' nahrávkami diel Z!U, úč i nkuje v zahraničí, významn im očným a ojedine lými) predsta· slovenských skladateľov. né bolo jeho d lhodobé hosťovan i e viteľom všetkého toho, čo od skuv berl!nskej Komickej opere pod točné h o sólistu pražsk e j p rve j PREDSEDA ZVÄZU CESKOSLOVENSKÝCH veden!m Waltera Felsenstein a, opernej scény treba očak áva ť, ak SKLADATEĽOV dr. Zdenko Nováček, CSc., prijal skvele sa uplatnil v desiatkach humá byť naš.e spevácke u men ie me18. V. v Prahe sovietsku a kubánsku delegáciu, dobn ých metropol! európskych l ratefné 6 h odnotami, ktorými d!s· ktoré sa zúčastnili na tohtoročnom festivale zámorských. panujú mnohé popredné o perné Pražská Jar. Pri tejto príležitosti si účastníci V Bermanových žilách vždy pu! - scény. Karel Be r m~n tieto hodstretnutia vymenili notové materiály a rokova~! zovala neskrotná dramatická k r v, noty splľ\a bez zvyšku. o možnostiach prehlbenia vzájomných kontakvďaka ktorej s pevák dosahoval vytov. T. G. HE)ZLAR a lka júce vystihnutie individuálnej l KLUB HUDOBNEJ MLADEŽE V HUMENNOM. l ·uplynulo už niekoľko rokov od letných stretnuti Hudobnej mládeže Slovenska, ktoré sa ko· nali v prekrásnom prostred! renesančného kaštieľa v Humennom. Pobyt a koncertné vystú· penie mladých umelcov, dobrá činnosť KPH u majstrov, čosi z odbor ne; liteV okresnom časopise ist~ho ;upredurčovali, aby aj v Humennom vznikol klub, , r atúry a čosi z vlastnej praxe. Nafhoslovensk~ho mesta bol oznam, .v ktorom by sa grupovala mládež so záujmom viac opravárov je z radov ci gán· že MsNV , je .nútený zatvoriť jedio vážnu hudbu. Začiatky boli ťažké, viac-menej sk_ych hudobníkov, ktorí " neraz nenú opravovňu obuvi pre nedostaživelné a iniciatíva vychá-dzala od jednotlivcov odborným zásahom pokazili neje· tok pracovníkov . A ty, milý občan , so záujmom v tejto oblasti cieľavedome a na den dobrý nástro;" (tak o nich nachoď s opravou do. iného mesta, patričnej úrovni pracovať. " Bez strechy nad písal· v HZ dr. M. Kresák }. Prečo alebo si kúp nové to pánky a starhlavou" to však nešlo. Bolo treba nájsť kulteda nemáme· celkove u nás dosť · šie zahoď! túrno-výchovné a spoločenské zariadenie, ktoré opravárov? Málo i ch vyučíme a zle Nie ;e podobná situácia aj v obby bolo zriaďovateľom klubu hudobnej mláde· platím,e: 1600 korún je d nes malý lasti opráv hudobných nástrojov? že, poskytlo mu všestrannú pomoc a stalo sa plat za kvalifikovanú prácu. ViaTakmer áno. Som huslista a we· jeho gestorom. Dom CSSP v Humennom v súcerí z nich si našli iné, le pšÍe pla· to problém okolo sláčikových nálade s •úpravou MK SSR z 20. 10. 1980 č. MK tené zamestnanie. strojov mi je dosť známy. Z r o7724/80-21. oficiálne zriadil KHM pri Dome Pri bohatosti hudobného ži vota ka na r ok nám ubúda majstrov CSSP. je to jediné zariadenie tohto typu na u nás treba hľadať a nájsť ri ešehusliarov. Prečo? Títo sú polosú·slovensku, ktoré je zriaďovateľom KHM. Od nie na zlepi;enie situácie. V H ukromníci a môžu vyučiť a zamest· začiatku sa vytvárali dobré podmienky pre čin­ delmíc.h r ozhledoch pražský ma;• . nať len svoje deti, tio je nedostanosť klubu. Veľkým pozitívom a prlnos!Jm, najster Spidlen už dvakrát upozorčujúce. V i;tátnom podniku Luby m11 p.o stránke organizačnej, boli a sú skúnil ministerstvá školstva a k ultúry - je zopár majstrov, ktorí vi;ak neOd marca t. r. v tilovenskom národnom d isenosti zaslúžilého pracovníka kultúry, zaklana · nevyhnutnosť celoštátneho rie· stat!ia zásobovať domáci trh a tým vadle v Bratislave pedagogicky p~sobia ,zaslú· dateľa Humenskej hudobnej jari a teraz praš.e nia problému, zatiaľ sa pre námenej opravovať sláčik ové nástro žil ý umelec RSFSR Jaroslav D a nilov i'č Se c h covníka Domu CSSP }. Levického. Pochopenie pravu nit! neurobilo. O tio sú pru'tje . Mám e bohaté hudobné škola jeho manželka Valentina Gur jevna Bolotovosa našlo na š lwlách Il. cyklu, v ~luboch menej~'í v iných krajinách! Napr ikl ad stvo, profesionálne i ľudové súvá -S ech o v á. Jar oslav Sech bol prvým, ideáldzináJ'Odného priateľstva i v radoch prac:ujúcej v Poznani us}f:utočňujú medzinábory, o s6listoch ani nehovorím. Tí nym predstaviteľom tituln e j ú lohy Paganiniho mládeže, a tak člen~tvo v k lu be začalo byť rodné súťaže husliarov, v Zakopavšetci potrebujú "údržbárov" svona Rachmanin ovovu hudbu, úspešne vytvoril výberovou záležitosťou. Bolo pripravené všetnom majú husliarsku školu, kd~ jich nástrojov, lebo do brý nástroj aj ďalšie, vedúce postavy v bal etoch Popoluška, ko, aby klub ztľčal systematicky a cieľavedome mladí adept i získavajú maturitu a ;e polovica úspechu. Pozrime sa Don Quijote, Petru ška, ée1·vený mak, Romeo pracovať. Vytvoril sa deväťčlenný výbor, ktorér;yučia sa remeslu. , nai;e ĽSU: žiaci huslisti hrtl· na a Júlia, Kon!ček hrbáčik, Kamenný kvietok, mu predsedá J. Nemčíková, učiteľka ĽSU v v opravovniach iných htldob-' fú casta na zlých,_ neupravených Ase!, Bachčisarajskä fontána, Van!na Vanitli Humennom. !<;lub pri svojom zrode si predsaných nástrojov je situácia. tak i sto nástrojoc h a na takých nástroa L Val entina Sechová dvadsať rokov úč inko ­ vzal uspokojovať umelecké zliujmy mladých v zlá. v každom okrese ;e nie koľko joch ť ažko pres vedt!i ť, že hudba je vala vo všetkých baletných inscenáciách mosich voľnom čase , rozvíjať estetické vedomie tisíc klavírov . Tieto však nemá krásna. kovského Veľk-ého divadla, v k lasických i chaako neodde l iteľnú súčasť spoločenského vedokto ladi ť a opravovať. Napriklad Kto u nás na Slovensku opra· rakterových iílghách. Bola žiačkou . Jelizavety mia a harmonicky rozvinutej osobnosti mladémestá Komárno, Nové Zámky a Le· vuje sláčik ové nástroje? fedtnq Gerdtovej, v divadle pracovala po_ d veden!m ho socialistického človeka formou spoluúčasti vice nemajú kvalifikovaného ladikvalifikovaný majster, už 76-rot!ny Mariny Semjonovovej. Jaroslav Sech je d ocenna prlprave a účasti na samotných podujatiach ča. Bol by teda najvyšší čas ko· Karol Nosáľ v Br,atislave. Sám je tom moskovského GlTISu, a ko hosť u j úc i pedahudobného umenia. Výbor klubu pr.a videlne nať. Chorobu síce poznáme, len zavalený prácou, na vät!!lie opragóg v rokoch 1972, 1974, 1975 a 1976 pôsobil dvakrát do mesiaca organizuje pre svojich treba nájsť na ňu a; úči nný liek. vy treba čaka ť niekoľko mesiacov; v Národnom divadle v Helsinkách , v roku 1977 Členov cliscokoncerty s hovoreným ~lovom ·VOJTECH CIBULA, Tu i tam sa nájde opravár, ktory spolu s manželkou boli pedagógm i v Di,yadle z tvorby svetovej, českej, slovenskej, ruskej uč. ĽSU v. v. Nové Zámk y, získal isté opravárske vedo mosti opery a baletu v Belehrade. (A. P. ) i sovietskej hudby. V plnom rozsahu sa využí-

Postaráme sa o nástupcov?

Rozhovor so šéfom opery SND zaslúžilým umelcom Pavlom Baginom

Nad 111. sláčikovým kvartetom 1 . Jozefa Podprockého

Repertoár ope y ohnisko tvori.véh Význam repertoáru operného divadla oceni odbornlk aj la!k. Repertoár je najzávainejli, profilujúci činitel, akési ohnisko, v ktorom sa sústreďuje tvorivé nadanie inscenátorov, kryitallzuje sa ich výpoveď, a' v ktorom sa stretáva tvorivý čin javiskového umelca s divákovým záujmom. · Preto rozhovor so iéfom operného divadla o otázkach tvorby repertoáru nemoino viesť iba s pohladom, upretým na dlhodobé perSnfmka: R. Polák spektlvy či krátkodobé plány súboru. Tvorba ekonomicky náročná prevádzka opern9ch divarepertoáru je viac, ne! ktorákolvek iná umediel. Bolo by však nesprávne chápať takúto Iecká činnosť jazdou s pohladom, ktorý je ·repertoárovú politiku a ko pol.itlku ústupkov. upretý zväčia do spätného zrkadielka, lebo je Veď divák si tu vynucuje také skvo~ty dejln to prepájanie budúcnosti operného súboru s opery, ktoré v majstrovskej interpretácii neod· jeho minulosťou, je to reflexia moiností, schop· mletne ani laik, ani odborn!~ . .. Je zauj!mavé, nosti a potrieb. Je to azda najosobitejšia forže Pľl tra ktovan f tohto ·probl~mu nás všetk9ch ma spoločenskej objednávky voči opernému v podv-edoml straš! pom9lená rovnica, že to, umeli!'?Vi, lebo študované dielo ho vyzýva k čo sa páči širok9m diváckym vrstvám, nie je sústredenej tvorivej činnosti bez toho, aby mal dobré, krásne, vkusné, 11 lebo je prinajmenšom Istotu, ie návštevnik má o tento výsledok jeho podozrivé . .. Zabúdame na to, že a k sa niekedy tvorivého procesu vôbec záujem. v dejinách (a nielen ·v dejináifh) stalo, že sú Z tejto úvahy vyp:iynula úvodná otázka rozčasnlci ne pochopili (a odmietli) nleč! tvorlv9 hovoru so šéfom opery SND zaslúiilým umel· čln , n eznamená to, že všetky velké tvorivé com Pavlom Bagin om, ktorá ho nútila skôr člny sú nepochopitelné, alebo že všetko, čo je nepochopené je velké ... No napriek tomu, že k bilancovaniu, ne~ k náčrtu budúcich plánov. - Od roku 1972 sme pos tupne budovali zá· povinnosti národnej ,scény nám do istej miery kladn9 repertoá r operného súboru SND. Maž· zužujú priestor na · ex periment, pociťujeme sil~ no konš tatovať, že cel9 s ystém prípravy sa nú potrebu vytvoriť experimentálnu scénu,' na opieral o seriózne anal9zy, dlhoročné skúse· ktorej by sme mohH overovať nové javiskové nosti vedúcich pracovníkov umeleckého súbopostupy, formovať novú poetiku javiskového ru, ak o uj o porovnania s porovna tefn9ml tediania, ktor~ by sa premietala jednak do repertoáru, jednak do vlastn9ch inscenačn9ch poles aml v z a hr aničí. Táto "budovatelskli" etapa mala navyše za úlohu opäť zí s k ať každodennéstupov. . · ho návštevníka n ašich precistavenl. iárovei\ Stanciardiúcii repertoáru eurlípskych sme si vyt9člli úlohu pos tupne presadiť M.š operných scén sme splatili d'aliiu daň : v nle· opern 9 súbor aj na v9znamn9ch za hrani čn9ch kolkfch - ~!e itezávalných prlpadoch - upuss.cénach. Do ake j miery sa nám podarilo tieto tlla opera .~ND od naitudovania diela v pre.kla· zá mer y u s kutočniť - to pric hodf hodnotiť his· de a uviedla ho v pôvodnom jazyku. O "Výhotorlkom .. . - V s úč asnom obdob! musfme rfed6ch a dôvodoch tohto postupu nepoclJybuješlť iné problémy, ktoré spôsobu jú, že dramame, len ostáva · tu nezodpovedanou jedna· dô· turg!a jednotliv9ch sezón sa stáva zložitejšou lelit6 otázka: . čo robi národnú opernú scénu a náročnej šou úlohou , než doposiaf: ' Jedn9m z národnou, ked' také závalné umelecké činy , n ali ehavých aspektov je aj cie!avedom9 . r ast ako je napríklad naitudovanie Borisa Godunos ~bo r u . Do súbotu opery SND nastúpil rad tava, sa rea~izujú. n;'imo významový a zvukový le,l(tovan9c~.~ J1}!~~9~}~ 'J!!~~.iA>t.o,yJ ~.t~rým,_ffii.JS119.~ ....PJ,i.~~to~ vlastné~~ j~~yka? ,, , :• .. 'l' , . . umožniť , aoy nadobuall Javiskové a hlasovo- N.. rodi:losf opernej scény pramel) · predotechnické skúsenosti, potrebné pre interpre· všetk9m z toho, ak9 je podiel pôvodnej opernej tvorby na repertoári daného súbóru a \!ký· táciu diel rôznych štýlových obdob!. Rekonštrukcla DPOH nám spôsobuje značné prevádzml v9razov9mi prostriedkami· tieto diela stvár· kové problémy: dnes pôsobia v budove SND Jl.uje. Naštudovania v origináli sú mqtlvované tri súbory [ opera, balet a či n o h ra SND ), ČO pedagogicky - VO vzťahu k interpretovmu hla· sa· odráža nielen na skladbe dramaturgického su - i štýlovo: melodicko-rytmická , štruktúra plánu, ale s ťažuje aj s kúšobn9 proces a núti jednotllv9ch opern9ch diel sa rodi v úzkej nad · nás r o zvinúť zájazdovú činn os t. Pokúsili sme vllznostl nie na !udskú reč a ko takú, ale v orsa nájs ť optimálne východis ká ; spomlnaný peganick ej jednote s jazykom toho-ktorého národagoglck9 aspekt s a zatla! odrazil na volbe da. Pri preklade sa toto spojenie nevyhnutn e naruší, pretože ani sebalepší p'r eklad nanaBeethovenovho Fidelia a Moza rtovej opery Cosl fan tutte, a kultúrno-politicky a ekonomicky hrad! ,zvukovo-farebné rozdiely medzi jednot· efektívnou 'zájazdovou · člnnosťó u sme vytvorili 11v9m1 hláskami, ako vypl9vajú zo zvukovej činohernému s úboru čas a pl'iestor, aby mohol podstaty daného jazyka. - Ukázalo sa, že naše na našej scén e re a lizovať závažnejšie umelec publfkum je už t aké vyspelé, že nie je od· ké proj ekty. V celkovej dramaturgickej bilankázané na to, aby sa všetky 'di ela študovali eli pociťu jeme isté pod lžnos ti voč,i opere XX. v prekl.adocll. Divákovi n avyše 'pomáhame t9m, st o ročia . V uplynulom obdobi sme popri dieže do bulletinov vkladáme preklady libriet. - Nejde tu o problém a~ekvátnosti prekla· Iach s účasn9ch slovenskýc9 autor ov (Cikker. Di bák , Frešo, S uc goň a Urbanec v oper e, Nodu, ale o transfer daného di!lla z jédnef kul· vák , Suc hoií, Stra č i na , Vll ec a Zeljenka v ba· tt~rnej oblasti do druhej. Hlasové technika slalete ] uvá dzali diela J a náč k a, BartQ.j
··•·

O III. sláčikovom kvartete Jozefa Podprockého vzniklo čosi ako anekdota - lst9 kritik si po jeho, vy.po~ut! povzdychol: "Zasa jedno dobré s láč ikové kvarteto. No a čo?' Možno, že som tú bezradnú otáz· ku za konštatovanie kvality pridal sám. C!tim ju totiž ·v podtexte. Niečo , čo je len. tak normálne "dobré'', vyvoláva bezradnosť. Hl·a dk9, technicky zvládnut9 a prirodzen9 tok tejto hudby neposkytuje nabrúsenému peru možnosť brilantného kritického zásahu "do živého". Jej prosté zvu kové rúcho, prehľadná artikulácia myšlienok , opretá navyše o autoritu, vzhladom na naše domáce pomery do sť abstraktnú [ podtitul znie: Hommage ä Bart6k] nenahráva jú ani nutkaniu k apo· 16gii za an gažova no sť či experimentálnu odvahu. Počujem , ako mi mnoh! našepkáva jú: komunikatfvnosf. Ved sa to tak dobre počúva. Lenže Podpŕockého skla dba je . vo svojej stavbe prfliš rafinovaná, vláčne premenlivá, vybalansovaná väzbami, aby bola bez zvyšku dešlfrovateľná v pohodlnej, " p ap u čo vej" póze. A tak mus!m priznar,·· že o tejto s kl adbe sa plše sk utočne ťažko, najmä mne, sklada teľovi , ktor9 je zvyknutý uvažovať o h'Udbe ln9ch len pre vl astnú potrebu, a nie pre poučenie vere jnosti. Skdslm vychádzať · pclive z tejto neistoty: je dobr9, prirodzen9 dojem z Podproc kého kvarteta v9sledkom akac::Jemickej, submislvnej t.flchnologic· kej perfek cie, ktorá sa už vopred spolieha na ustálené percepčné štruktúry, ktorá paraziti na bart6kovskom podhubl, aJ.ebo sl h<1 vybojoval a utor sám so sebou? Rád by som v tejto súvislosti spomenul myšlienku Mira' Bázlika na adresu dnes u nás skutočne na dužfvané· ho, takmer bezmyšlienkovite frekventovaného pojm'u komunikatrvnosť. V rámci ana lýzy a v9klétdu jednej z Beethovenov9ch sonát vyjadril presvedčenie, že skladateľ nemá .a nemôže tvoriť s apriórnym ~ámerom byť pre druh9ch zrozumlteľn9m. ale sám sa musí snažiť čomusi porozumieť. Ak sa mu to dar!, ak sa bllži k pravde, ktorá presahuje jeho momentálny obzor, vzniká ako prlrodzen9 dôsledok zrozumltelnost. Casta, pravda, Iba potenciálna - priznajme si, že väč šin a lud! nemieni za porozumen!m prekračovať h ranice svojej súkromnej záhradky, svojej ohraničenej a n er az zmrazenej skúsenosti. Nemá, mysllm, v9znam, apy som sa v texte pre časopis pustp do podrobnej štrukturálnej analfzy. Som však presvedčený, že každéml,!, kto sa na ň u v budúcnosti odhodlá, poskytne nemalý zážitok. jednoduchej a logickej usporiadanosti už v rovine tónovej organizácie.. ,Podprock9 vychádza z t emé\tlcky artikulovanej dvaná s ťtóno­ vej série ( c-es-cis-a-gis-b-e-f-d-g-h·fls ). Vnútorne ju člen! na menšie celky (zväčša troj tónové 1 a pomoc-ou ro tá ci!, ostlnát, opakovan9ch, rytmizovaných tónov a pod. ťaži z nej aj funkčne-harmonické dôsledky. Rozdielnu intervalovú . morfológiu prvej a druhej polovice, tr!tó · nový intervalov9 vzťah medzi nimi l medzi prv9m a posledným tónom celej série využíva v rámci systému bart6kovskej rozšlrenej tonality na pl yn ulé harmonické !JVolúcl e i na prísnu organizáciu "tonálneho plánu" celkovej formy. Chápe teda rad ako k jednému bodu centrali· zovan9 systém alebo ako sled člastko:v9ch centrallzáci!. V stavbe vertl~ál a v rytmickom pulze .l mene'j už vo f0rmovom pulze) tiež uplatňuj e bart6kovskú technológiu [ zlat9 rez, Fibonacciho č!seln9 rad , ver tiká lne i horizontálne inverzie, a pod.). Stavba prve j myšlienkovej pl ochy ( Prf)sto) je takmer ortodoxne vybudovaná podla "vzoru". Prekvapujúci jé vš~k dlalšr v9vof. Rubli · · JtóVii''uvl:lrilén~" recltatf,v 1moderato) ·opúšfá ' prisriu ··schéqlU a velmi fantazijne narába s buľíkami série. Toto slobodné gesto, ktoré do všetkých zložiek procesu vnáša dramatlčno, je však uzemnené a vybalansova né v makrosúvislostlach. V priebehu skladby je vždy akoby signalizátorom ťažiskových procesov, gestom, ktoré rozpúta najppd· statnejšie mater-iálové evolúcie. V expozičnej časti skladby uvádza fugátové Largo, v jeho závere psychologicky pripravuje ítstrední~ plochu - All egretto. V zrkadlovo riešenej reprízove j č asti neznamená len mechanické priznanie Identity, ale tvor i zdvih k záverečnému Prestu, ktoré bohato rozmotáva zárodočné · "klbko" sv.ojej expozičnej existencie do pr egnantnej plochy, vypolntovanej za pomoci ďal šieho materiá lu z expozície (téma fugáta, atď.]. Aby som sa proti svojmu predsavzatiu nezamotal do detailov, muslm opäť na s k oč!t na všeobecnejšiu· "stopu". Prekvapivé Moderato je v sťavbe originálnej soná tovej formy pov9šené na archltektonick9 svorník. S ved č i to o rozvahe, nie ·o opatrnosti, pretože fo rmová fu!!kC!a toho, čo vstupuje ako ne· č ~ kané, sa zrodila z anal9ZY prvotnébo spontánneho gesta.., nemohla mu predchádzať. . Zaoberám sa touto prvou súvi slosťou , centrálnym kontras tom sklad · by, lebo je typick9 pre Podproc kéh o myslenie. Pedantno sť a odvaha s a snúbia do plodonosného celku. Jedin9m zda nllv9m v ybočenl m z konzekvencii daných expozíciou prvých dvoch plôch je citácia témy z Bart6kovho· VI. kvarteta v úvode reprízy, simultánne l v horizontálnej súvislosti s vlas tn9m Podp rockého materiálom. Ale 1 tu nachádza autor s tyčné body a bart6kovsk9 c!Uit sa r ozpusti v jeho hudbe ako cuk or v káv~ ' Najväčšiu radosť 'v šak má Podprock9 predsa len z hfadan!a súvis· Iostí, nie z prekvapovania. T9m nechcem poveda ť , že ni ektoré kon š teiácie n eprekvapu jú; je to ale prekvapeni e, pri ktorom nenableha "husia_ koža" na chrbte, ktoré s kôr s pôsobuje prfjemné Iskrenie v oblasti intelektu, lebo je väč š inou pros té a hravé, ťažiac e zo spon tánne objavenej as ociácie či vlastnos ti materiálu. Plynulé prechody do malej aleatorlky v rámci jednotllv9ch hlasov. Pri r aďov a nie kontrastných štr uktúr pri budovan! jednej melodick ej llnie. Spojenie Bart6kove j té my s r epr ízou vlastne j úvodnej témy-radu a jeJ rozvinutie na báze. vlastn9ch radov9ch konzekvencii. Riešenie záveru narú šanlm harmónie (prázdne s truny, gllssandá) a jej nás ledn9m vypointovanfm vo f,lažoletov9ch akordoch a záverečnej ľlo skull, obs ahujúcej všetky tóny radu v superpozlcli jeho trojtOnových buniek a yyús fujú cej do centra " c". A mnoho iného. Co Je sympati cké väč šina tak9chto momentov je sluchovo dos tupná , s l e dovate ľn á , apartne pôsobivá. V nich je hlavné čaro Podprockého hudby - ina k s triedmej, neraz až profesorsky prisnej a pedantnej (riešenie fugát, presná modá lna centralizácia v súlade s formou, dokon ca v rámci tradičnej kadencie T-S-0, vyu:ľlvanie subst!tučn9ch možnosti v rámci osového sys tému, presné globálne organizovanie te mpov9ch hodnôt a vzťahov, atď. ). Pružnosť myslenia v mikrokllm e skladby dáva je j vša~ prlrodzen9, .životn9 ráz, sa mozrejmosť bez suchost i, prekvapivos ť bez šokovania a kŕ č ovito s tl. Ktosi o Podprockom vyslovil prlvlastok - "skromnf ' . Rozh odne to n eznamená" .,provinclli lny" , hoci t ento skladater ži je a tvori v Košiciach ; takisto to neznamená .. eklektick9" , bez nároku na osobitosť, hoci toto j~ho kvarteto, na lm!l v technológii mlk rošt ruktúr, žile z bart6kovsk9ch Inšpirácii ; už vé\ bec to neznam ená "zjednodušu júc!", lebo Podprocké ho priez r ačno sť nie je Infantilná, ale ťaži sice z prostých, al e dôsledn9ch operácii rozumu. A tak mi vychádza, že je s kromný tým jedin9m pravd!v9m spôsobom - je pou čen 9, ale ešte stále aj učenliv9; mená vzorov vo svojom krstnom lls te nevy už!va na podopi er anie vl astnej aut or ity, hoci ju zvyšuje za ich pomoci ; je sá.m sebou, ale považuje to za otv orenú vec . . . Možno práve preto sa od kvarte ta ku kva rtetu zlepš uj e. Ak by s om si mal zaproro· k o v a ť, myslfm sl, že d alšf kvalitatlvny posun u neho nas tane, ak dokáže predsa len väčš mi vystav i( svoj us poriadan9 ves mir ítd erom zvonka (či zvnútra? ) a v te j mn ou spomínane j symbióze pedantnosti · JURAJ HATRlK a odvahy predsa len pod čiarknuť to druhé .

SLOVENSKA FILHARMÓNIA (6. a 7. V. 1982) Špecifi~om dramaturgie vystúpenia Slovenského komorného or-

c:hestra bola spolupráca s dvoma sólistami - maďarským flautistom Bélom Drahosom ( lal.lreát 'MTMI '79 l a západonemeckým klaviristom Rolandom Kellerom ( lau1·eát MTMI '76 l. "Skalní" návštevnfci koncertov mohli vystúpenie host! konfrontovať s ich só· listickými výkonmi v rámci Tribúny, recenzent zasa pokúsiť sa postrehnúť, ako sa za tých niekoľko rokov interpreti vyvinuli a akým smerom sa uberajú dnes. · Pr!značnou dominantou . Drahosovho umeleckého prejavu je podčiarkovanie prirodzeného, muzikantsky tvorivého temperamentu. Tuto črtu sme vyzdvihli už aj pred rokmi a zhodne konšta tujeme, že v jeho hre opHť prevláda. Drahos nie je typom, ktorý úporne pracuje na detailoch, na vyzdvihovan! zvukovo-farebných odtieňov. špekulatrvnosť a s iíou ;;pojená strohosť sú mu vzdialené. Jeho výkon vyžaruje lntenzfvnu hudobnosť, inklinu je k cel· ku, k muzikantskému globálu. Radosť z prirodzeného, uvo!ne.ného muzicírovania výdatne zúžitkoval v Bachovej . populárnej 2. suite h mol (BWV Í067). Okrem príjemne zafarbeného tónu upútal tu osobnostne vysoko zaangažovaným výkonom a znamenitou spoluprácou so sprevádzajúcim B. Warchalom. V Balade. pre flautu, sléčikový orchester a klavír (A. Cattarino) od FNlnka Martina mohol takisto ex1Jloatovať bohaté zázemie svojej tvorivej fantázie, arzenál dynamickej palety a predovšetkým účinne a pres ved čivo muzicírovať.

v porovnaní s Drahosom Roland Keller mal

dokumentovať svoj umelecký rast zúženú, predstavil sa iba ako sólista jediného Koncertu d mol pre klavír a orchester od J. S. Bacha (BWV 1052). Jeho prístup .ku klavírnej verzii známeho koncertu vychádzal z možností kladivkového nástroja. Bol zvukovo sýty, zohfad!'íoval aj terasovitú dynamiku, pokia! to však prirodzený spád hudby vyžadoval, nevyhýbal sa v dynamickej foŕme ani cresc·endám a diminuendám. Hral čisto, zóhlad!'íoval preplietanie sa polyfónie, živo, tvorivo, uvoľnene. Vyváženosť muzikantskej dis· ciplíny a tvorivého zaujatia sme privítali najmH v meditatívnom Adagiu, ktoré spievalo, vyžarovalo citový popor, ale sputnané . prísnou disciplínou n~prekračovalo hranice štýlovosti. Prfvržencl zvukovo intímnejšieho prepisu čembala na klavír mohli Kellerovi vyčítať príli$ zvukový nános. Jeho dynamická paleta bola široká, ale pružný tón - výsledok ideáľneho uvoľneného hracieho aparátu - i pri zväčšenej sýtosti, disciplinovaná fantázia a . priehľad­ nosť faktúry plne a Z\JSiúžene zvlťazili. u obecenstva. Prvá polovica koncertu SKO patrila ' barokovým majstrom, okrem spomínaných Bachových diel odznela aj Suita pre sléčikovt orchester od Benedetta Marcella. SKO v nej demonštroval vysoký muzikantsko-technlcký štandard, preclzne modelovanie dynamic · kých hladín, istotu súhry H istotu intonácie. . V druhej polovici koncertu po Martinovej skladbe _na záver odznela Serenáda pre sláČikový orchester Es dur, op. 18 od josefa Suka. Pri jej interpretácii sa všetky _vyššie spomínané parametre hry ·warchalovcov spájali navyše s intenzívnou romantickou emocionalitou. Vo výraze srne však zaznamenali u telesa .aj nové meditatívne polo~y a !stý ústup od podčiarlwvávania patetickosti výrazu. Tieto nov~: u warchalovcov doteraz menej preferované črty treba vyzdvlhnut a poc,pyáliť. Ai, cel.kovÝ, .zv~ k [s ,VÝI(,irnk?u priebojnejšieho finále l, , začJTH.l., nw( ~pvf\ ,~tv,I!Jlt);l ;í.-.,yl~;čnus,t~ }nt'Hn!ttt, !stý druh zasn.e.~ ·• · ,. nia, obohacuje sa o · naiadov~ o'krUliy, 'ktoré doteraz nepatr1h ' -k naj silnejším devízam hry SKO. možnosť

(13. a 14. V. 1982) Meno Libora Peška stalo sa prlťažlivým magnetom pre poslucháča, zárukou vysokej kvailty interpretácie, intenzívnym zážitkom aj pre odborn!ka. A práve tieto epitetá inšpiroval! nás pokúsiť sru nájsť ich podstatu. Vidíme ju v p.e š kovom talente, v tom neomyl nom in štinkte, ktorý s to j! v pozadí jeho vytríbené~o hu · dobného vkusu v intenzívnom 1muzikantskom cltení, ktore však nie je prostri~clkom na venti iovanie bohatéJ:!.o emoc!onálne!:J.o zázemiH, či hudobného tempe1·amentu, ale výsledkom dokladného zváženia každého tvorivého postupu, predovšetkým v dommujúcej s chopnosti zapojiť jednotlivé detaily, interpretačné parametre do skvelej, neopa}';ovateľnej umeleckej syntézy. Pešek. ~o­ káž e vychutnávať krásu deta ilu, vie ako a pj' ečo ho m~ vyzdv!~­ nú'ť, no predovšetkým dokáže miniatúru vyu,žiť a zapoJiť do muzikantského globálu. ' . _ . Krásu motfvov, tajomnú atmosféru napnutého očakávama 1 vý btlch dramaticky vyhrotenej vášnivosti v úvodnej preqohre k opere Sicílske ne'špory od Giuseppe Verdiho podčiarkol Pešek bez zvyšku. Dei' rozsahom neveľkej plochy dokázal. vtesnať množstyo výrazu, zdržanlivého napätia, ale i uvoľllovama zvukového privalu. . Koncepciu záver ečnej Beethovenovej VII. symfónie A ~nr, op.. 92 budoval dirigent síce prostredníctvom totožných tehličiek, ale na širšie koncipovanej hudobnej ploche, vo veľkolepých, priam monumentálne klenutých stavebných oplúkoch. Pravda, iný autor, n evyhnutnosť rozsiahlejŠie rozv!jať hudobný tok 'v yžadovali ve rkoryse jšie metódy prístupu, odlišnú koncepciu. Peškov Beethov.e?. !)ol sústavne napnutý, v mno):Jých úsekoc!) tempovo zdržanl!ve]ŠI, ale v prípHde tretej časti ( Pre~to l tým, že bol zvukovo odľahče­ nejš!, mohol byť i tempovo rýchlejš!, ráznejš(, elegantnejš!, a prá: ve preto strhujúci. V lL časti ( Al)egretto l v snah..e dos~ahnuf kontrasty využíval zas dirigent . bohaté spektrum dynam1cký,S~ odtienkov. V prfpade Beethovenovej Siedmej sme sa presvedčili , že Pešek i vo véľmi populárnom a frekventovanom diele dokáže ob j aviť nové · polohy, byť originálnym, no súčasn_e štýlovým a presve d čivým. Ai ked orchester Slovenskej filharmónie pod Peškovou taktovkou nehral technicky priam ideá lne, nHj_iednoliatejšie, dominovala intenzita umeleckej výpovede ~ a táto drobnejšie nepresnosti v súhre odsúvala na peri fér iu poslucháčo v e j pozornost i. .. Pešek vstúpil do histórie slovenskej hudby aj ako inšpirátor nových diel na im ti v radoch svojich skladateľských vrstovn!kov. Na podnet prvého slovenského orchestrálneho telesa, jeho dlri~<enth L. Peška l sólistu-klav iristu Petra Toperczera vznikol roku 1981 11. klavírny koncert Ilju Zeljenku. Prvé predvedenie tohto diela odznelo v !nterpretácll vyššie spom!naných inšp irátorov. Pre Zeljenkov skladat el'ský ru-kopis je príznačný· cit pre proporcie. Na asi ZO-minútovej ploche rozvinul skladateľ sled po sebe logicky nadväzu júcich, medzi sebou kontras tu júcich a Of!· vzá jom sa dop!ňajúcich ná Íadových (!sekov: z:el ienka výdHtne ex po'nuje nástro jovú virtuozitu·, nie však samoúčelne, zameranú na efekt, a le vždv - možno povedať bez výnimky - v službe zamýš l aného výrazu. Prevlácla j(ICil11 nlíladovotvorným orincíoom ie drsná zemitosť ,a s ' ňou spojená istá úspornosť. ktorú vvvažovala kantiléna i meditat!vne nolohy. Dielo u pú tH posluchiíčovu pozornosť prirodzenou výpoveďou. variabilitou nálad. neprinaclá mu ako náhodný kaleido~kop, zostavený zo zau jímavých izolovaných plôšok, ale ako cie ľav edomý, súvislý orúd intenzfvnei umel eckej výpovede. Kvality skladby, svedomitá príprava interoretov ~a spolupodi eľali na zaslÓženrim diváckom úspechu. Zellenkov II. koncer t nre klav ír a orchester je významnvm vkladom do fondu slovenskej koncertantnej literat(try. VLADIMIR ClžiK

~·rollu

(Zoltán Nagy) a Esmeralda (En Senkyfíko,é). Sn ímk a: J. Vavro

stredoveku v širšej súvislosti. Petit ur č u je tragédiu lásky a túžby postavami Frollo - Esmeralda - Quas!modo. Neobyčajne dramatick y a dramaturgicky zau j!mavý podklad vytváral hutný fundus pre celli šfrku možnéh o a kc eptovania diela, jeho umeleckého spracovaniH. Co teda priniesla brati slavská insc enác ia? Dra· maturgicko-režijnej strá nke ba· letu chýba jednoznač ná dr ama tická sila . a významov o sť. Prečo? Ak citujem z doslovu k u nás vydanému románu, že kresba Esmeraldy psychologicky zaostáva za podobou výtvarnou - v Hugovom románe fa ktor vedomý, tak apliku júc to - v podobnom význame zaostáva táto postava režijne i fu nkčne za programovanou Esmeraldou. Figúra Phoeba, ba ná lna v r ománe, je tu ešte baná lnejšia, naivne ornamentovaná t aver · nou, jej atmosfér·o u a ch a rak· terom. Týmto sa bal etná inscenácia zužu je na kresbu Frolla a Quaslmoda a vlastn e sa rozpadáva na dva minlprfbeh y. Každej z postáv patr! jedno dej stvo. Frollovi prvé a Quaslmo· dovi druhé - d ramaturgicky •zaujíma vejšie a dramaticky

Zvonár z Notre Dame v SND Maurice Jarre: Zvonér z Notre Dame. Choreografiá, ré.l!ia , a úprava libreta: Karol Tóth. Scéna: Pavol M. Gábor. Kostýmy: Ľudmila Purkyňová. Dirl· gent: Adolf Vykydal. Spoluúčin­ kuje zbor opery SND a externý zbor pod vedenim Ladislava Holáska, Celoštátna premiéra 1&. a 17. aprila 1982.

s keh o bale tu R. Petita a hu· do bného skludat er.a M. Jarra, au tora scénicke j a filmovej hud by, Opera Pa rfž, pod názvom Not r e Dame de . Paris. Ch oreograf kladie hla vný dô· raz na posta vu Q ua s i iT'~ d a na poza dí trag ických súvislostí histor ického o brazu. Výpočet s a, pravda, týmito redakc iami nek onč í. Existuje ich viac č i Romá n Victora Huga Ch rá m menej podobných pôvodnej Matky Božej v Paríži poslúžil ve rzii - Esm eral da v rôzn ych ako námet pre pohy bové sprad rama turgic ko-režl jnýc h vaco vanie, ktoré v rôznych ver· r iantoch. Ex kluzivita Hugovh o román u lákala i lálw chor eoziác_h ex lstu je na scéne podnes. Malá , prechádzka hist óriou : gra fov k individuálnemu spra 1839 - chor eog rafia A. Monticovani.u pri použiti niektorej z .ci on iho, m!láqska Scala; 1844 hudob ných pa rtitúr . -- pod názvom Es meralda na Bratislavská insc ená cia sl berie za východisk o hudobnú pa rh ud bu C. Pugnlh o v ch oreogra· titúr u M. Ja rra , č i ž e - s pr!sfii J. Per rota, Londýn (tá to ve r· zla sa sta la jedn ou z na jo btúlušnou úpravou libret a - nadbene jšfc h a preš la viac et· ým i vHzu je na posl ednú verziu ro• ., f éda kc'!ll'ml ; · k otiči:l\r' sa· 'h áppy-· .n'lánu v bal etnom ·svéte. A·k po--: ·,'
pregnantnejšie. Choreografická partitúra, i keď remeselne ná· ročná, nie je vždy jednot ná !i a rchitektúra zborov ých scén je priveľm i zj ednodušená . Práve v predchádzajúc ich riadkoch spomínaná priorita titulných· po s táv bola najzau j!mavejšia po stránke i nt erpretačne j , l ked Frollov part je štýlovo n eh omogénny a niekedy aj vzťa h o ­ vo zjednoduš ený. Peter Dúbrav!k v postave Qu as!moda da l svoje sch opnosti a architek ta · nické charakte r istiky plne do s luži eb postavy - vpútorne 1 navonok; scéna meozi zvohami, d ueto s Esmeral dou , c.elková pohybov á mn o h.otvárnos ť . Alter.· nu júc l Libor Vaculí k je téchnický a bravúrn y, na priek jeho hereckému talentu unikla mu t entoraz význa mo vá rov ina postavy. Froll o Zoltána Nagya je istý, hladajúci s vo ju ·pr avd u. , Esmeralda ·a abrlely ' Zahra dnfkovej prefer uje remeselnú stránku int erpretácie. Kreá cia Evy šenký ľi k ovej je k r-eh ke jš ia, žensk ejšia, al e už s o bligátnymi technic kými vrtochmi. Phoeba stvárnili Ju ri ) P. Plavník a Marián Barna. Možno s a zdá, že ide o nie naji deálne jš lu inscenáciu. Konkr étne to platí na ko munikáciu s a utorom , na diskusiu ku kon· ce pcii a jej na p1ií.anL Ako ce· lok sa .vš ak premiérová inscenácia jáví s vojou monumentálnou pod obou vďačnou · pre diváck u obec l divadlo ako také . E. T. BARTKO /

s Karolom Tóthom O hľadaní

novej cesty. Zišli sm11 sa nahrať malý rozhovor pre Rozhlasové noviny. Bolo to 1deň pred premiérou ba· letu M11uric€la Jarra ":tlvonár ili Notre Dame". Umelecký š éf baletu SND, choreograf, režisér a upravovatef libreta Karol Tťith je vynikajúcim partnerom na rozhovor, a tak sa magnetofónová páska zaplnila do pos· lednej minút*. Zachytila nielen jeho predpremiérové vyznanie, ale aj jeho názory na klasický balet, na možnosti no vých pohybových výrazov _.. Historický román Viktora Hu ga nachádzal a nachádza nové rozmery na filmovom plátne, ·na · scénach, televiznych obrazovkách. Všetci, . ktorí po ňom siahli, snaiili sa pretlmo čiť to· to dielo do svojej, sebe vlast· nej podoby. Tak isto aj fran· cúzsky skladater Maurice Jarre skomponoval ·na námet tóhto skutočne grandiózneho diela balet, ktorý je velmi osobitý, zaujímavý a umožňuje tvorcom, aby mohli dostatočne rozvíjať svoju fantáziu. Núka sa celkom prozaická otázka - aké balety inscenujete radšej, súčasné alebo klasické? - D a ť od p oveď n a tak út o otázk u je v eľm i ťaž k é . Napriek tomu sa · pokúsim n a l'l ll odpo-

v e c!äť. Vysoko· si váži m kl as te· ký odkaz. Sám som odchovancom tohto di vad la a ko t u n e č­ ník, neskô r som absolvoval moskovsk ý GJT!S, kde ma vie d· li v prvo m r ude ku kl Hsic kým inscenáciá m. Po ná vrate zo štú· cl ia som sa č asto zaoberal kl a· s ickým bal etom. Neskô r som vša k zača l p,a c i ť-o vať potrebu vlas tného pt·istupu, vlastného vyjadrovania sa, a to nie iba po strán ke obs?hovej. ale aj č o do form y. Rozh odol s om sa teda í sť vlastnou cest ou v hľa ­ da n í poh ybových, výr azovýc h škii l. A tak sa už v 60. r okoch zrod ili insce nácie , v ktor ých som z ača l hľ a dať vlastný prístup a svo jsk ý výk lad. Túto cest u som už neopustil. Drží ma po dnes a myslím s i, že je správ' na. Keď sa mi dostal a do rúk par titúra Ma ur icea Ja rra , fna l som pocit, že je to to, po čom t úžim. P reč o? Pret ože ide o sym fo nic kú tvo rbu, nie o ilustráci u, ale o prekom ponovaný de j. kt orý v ra ps od ic kej forme, v n ást ro jovom kon tr a ste , v kontr aste emócii dáva možnosť h ľa d a ni a. Dáva možno s ť ob !s ť ste reoty p, jednoducho, čl o v ek s a musí nam á h ať a .doslovn e s potom v tvá ri náj s ť to, čo je adekvátne tej to hud be. Mysl!m si, že sa motná hud ba je s tvárnená vynikajúcim spôsobom, je emotívna, s k l adateľ sa vie vermi silne umelec ky rea li zovať a j na malých plochách. Pre choreografa musi byť zaujímavejšie inscenovať balet súčasný , než klasický. Nie le by pri klasických ·b aletoch tvorca zapadol do akéhosi ,.klišé", to

sa neodvaiujem tvrdiť. Ka!d ý choreograf je viazanj' tradí· ciou, akosi nerád porušuje rokmi dané pohybové postupy. Pri baletoch súčasných môže ísť vlastnou, nikým neovplyvnenou cestou. ' - Trošku by som si s ·vami zapqlemizo val. Som p resvedče · ný, Že našou povinnosť ou je c h rániť sl klasick ý od kaz, pretože ide o geniálné vytvorenie pohybového súzvuku s hudbou. Tieto balety zostá va jú ta k, a'ko zos tá~ a j ú n a jväčšie výtvory iných druh ov um enia. To je totiž ná š ,.f undam ent" , my ho n ech ceme opu s tiť, musíme sa drža ť ' techniky klasického tanca. No na druhej strane, naša gen erácia s a usiluje - a myslí m s i, ž e plným právom - o h ľa · danie novéh o, pretože chce me, a by sa z našej doby zachovalo čo si ve ľ kéh o , a by aj o pá s mohli budúce generác ie h ov or iť t o, čo my dnes hovorime o mHjstroch, od ktorých sme sa uč il i . Myslím si, že k aždý tvorca , kt orý dostal možnos ť inscenova ť novú vec, s i musí na plno uv ed om ov ať, že jeho tvorba je podrobená kritike, Ako sa to podaril o mne, to preverí čas . Jar reho bal et poskytu je nesm ierne množstvo, nápadov, dá va velký, boh atý pries tor pre ·h ľ adanie novej dramaturgie, pre h ľada ni e nov ej pohybove j vý razovej plastiky a samotný obsah je s ku točne ta ký ati·aktívny, že každý z tvoriv ých umelcov v mojej obl a sti ocpotne siahne k e d y k oľvek po tomto titule s cie rom rea lizova ť ho . ..J OĽGA ODZliANOVA

/

K 100.

výročiu

narodenia Igora

Stravinskij (Pokračovanie

z l. str. J

hladiska určujúce vo všetkých. aspektoch jestvovania. Tvoria zrejme základ dvoch typov potrieb a motiváci!, dvoch typov percepčných kategóri!, dvoch typov hodnotových škál, dv?ch typov mentálnych procesov. Musfme predpokladať na jednej strane dominantnú orientáciu na poznanie Kozmu, ktorého som súčasťou, a na druhej strane dominantnú orientáciu zameranú na adaptáciu a exploatáciu konečného prostredia. Musime predpokladať smerovanie k pravde, alebo k utilitarizmu, k tvorbe, alebo ku konzumu. K prieskumu, alebo k istote. Čo je nezanedbateľné: ide jasne o kot·elát .kozmickej polarity, ktorú vyjadrila antika v pojmoch Kozmos a Chaos, devätnáste storočie v · termodyrtamickej opozfcii "negentropia: entropia", il. naša doba, opäť v súlade s hlbokou tradlc lou a súčasne na vedeckej báze, v polarltách "evolúaia : lnvolúcia" "informácia: redundancia", "život : smrt". Táto dialekt!·· ka sa javí fundamentálna, tak v ontológii ako v kozmológii, tak vo fyz ike ako v biológii a psychológii -a je mimo akúkofvek pochybnost, že tvor! objektlvne daný základ nového pohľadu aj na kultúru a umenie. Za predpok ladu, že vedomie je najvy š~ou formou By· tia - jeho dominantná poz!cia v živote ednotilvca, ale llJ spoločno sti by mala byť normou. Zi ot a Kozmos, tvórbQ a poznanie by mali byť orientačnými bodmi špe· cificky ľudskej existencie. A tak tomu bolo - a azda aj dodnes je - v prfpade autentickej tvorby, ktorá sa v umení manifestuje ako tzv. " velké umenie", to znamená, umenie orientované na pravdu. No napriek tomu kultúra XX. storočia vcelku str(lcu svoj pôvodný charakter, A to napriek mimoriadne intenz!vne.j pôsobnost! veľkých osobností, medzi ktoré Stravinskij patril. Kultúra - senzu stricto ako systém aktlvrt zameraných na kultiváciu človeka, presnejšie na kultiváciu "pr!rody v človeku" - to ~namená na transformáciu štruktú.ry Ego na psychickú štruktúru s dominantou vedomia - je v podmienkach kapitalistickej spoločnosti redukovaná , na pseudokultúru, sto_!9žI1ovanú so súbormi diel--predmetov a príslušných inštitúcH. A na pasfvnu konzuli1áciu. Kultúra-Živý proces bola v XX. storoč! spreclmetnená. Taký stav kultúry biokuje in formáciu o aktuálnom stave pozn ania, o aktuálnom obraze svet a.' Co je ešte horšie,. znemožiíuje genézu etosu ( Rubinštejn ). Rastie vnútorný nepokoj človeka a úmerne tomu stupiíujú sa ad absurduh1 požiadavky, nazývané ve-r koryso "potrebami". V tejto perspektivez hradiska egocentrickej osobnosti - nedošlo v. našom storoč! k žiadnej podstatnej zmene, k žiadnej revolúcli, okrem tých, čo bezprostredne transformovali spôsob životu spoločnost i a tým aj jedincov. Lebo z pozfcie. Npveka, ktorého psychická evolúcia je zablokova ná je ~zaseknutý" aj obraz Reality·. V tej.to perspektíve 'statický, .substaríciaľls'tlcký,'· · ll'neái·ne-deterl11inistlcký, mechanistický, nerelativistický obraz reality z " ,'anna dazurnal" ostáva v zásade v platnosti. Výv in sa eviduje iba v oblasti techniky, produkcie tovarov a konzumu. Oblohu vesm!ru, .ktorý otvára svoje netušené horizon ty a priepast i, zakryl smog. Aj naše vedomie - živé zrkadlo - živý radar - živé svetlo, zameriavané spontánne cez tisicročia ku hviezdam zakryl "vnútorný smog" egoc entrizmu a alienácie. Nevšimli sme si ani, ako nás obklopil ·nový horizont našej existencie: úzky, finitný, s tatic,~ý. Horizont "modernej doby" a "moderného človeka . V jeho komfortnom -átriu rastú bledé kvety modernej mytológie. Vznikla priepasť medzi veľkým umenrm našej epochy, vy jadrujúcim ako vždy túžbu po poznan! a "po hviezdach", umením orientovartým na podstatu Bytia a nu pravdu - a "moderným človekom". Nenegujrile: exis· tuje aj "moderné · umenie". Je to to umenie, ktoré produkuje "moderný človek", človek ne jako donútený triednou spoločnosťou "strčiť hiavu do piesku", je hnai~ý v dÔsledku rozporu so svoj1m ontologickým určením hľadať a konštruovať prostriedky na utršenie svojho nepoko ja a dezorientácie. Pt·oduk!J.je a akceptuje quasi umenie, evokujúce ilúzie. Ilúziu stability, bezkonfliktnosti, homogénnosti. Um enie , ktorého kód má v paml!t{, ktoré umožt1uje stotožnenie so vzormi iíloženými v pamät! · (č o su kvalifikuje bežne ako "zrozumiteľnosť" l a ktoré necháva na pokoji umŕtvenú intuíciu aj vedomie, narkotizované všemohúcimi väzbami s pamäťou. Pamäť sa stáva dominlmtou neautentickej existencie. "Moderný človek". produkuje umenie, ktoré je "pekné". Verí, že je v sÚlade s kánonmi estetiky - nemenným!, nadhistorickým i. Zabudol iba na to, že "pekné" neznamená "kräsne", a že Krása aj v minulosti bola pokladaná za p,a rtnerku Pravdy. A Pravda za korelát Bytia. Nenegujme:. existuje aj "moderné umenie", ktoré na rozdiel od umeniu (miku a ilúzil je sice odrazom doby, ale zdôrazií.uje jedincovo vnútro. Jedinec, ktorý v konfrontácii so svetom nenac hádza yých.oclisko v tvorivom prekonaní individualistic kých bariér a súčasne nie je schopný podt·obiť sa procesom dezindlvicJ.ualizácie, nachádza ventU. v absolutizácii expresie. Dôraz na expresii je - ak je autentický - vždy v prvom rade znakom SOS. "Ho diť kamet'JOm" mali by mať právo iba "spravodliví": nie experti na sentimentalitu .a banalitu a u7. rozhodne nie tí, čo s(J o ~l pr!rody jednoducho hluchí na hudbu. Jedným z nepočetnej množiny spravodlivých bol nesporne Igor Stravinskij. Môžeme sa teraz vrátiť k Nemu, keď sme už "pristali na Zemi" a poobzerali sa po okol! a po sebe. (nebolo to idei\ lne "mäkké pristátie" 1}. Môžeme sa vrát iť k Nemu cez prizmu v úvode s pom e.nutých "faktorov tabu". . a) Nebudeme tu rekapitulovať to všetko_, čo doka zuje thlbku Stravinského vzťahu k ruskej vlasti a k íej kultúrne j tradfcii. Pokiaľ ide o folklór, aj ten nebol pr.e neho iba akousi archaickou exotikou, či objektivlstieky videnou abstraktnou štr1,1ktúrou. A · nebol to ani sentimentálny vzťah piety a pokľaknutia pred modlou . Ľudovfi rozprávka a ľudová pieseň vo svojej autentič­ nosti spojenej zázračne s anonymitou znamenala pre "cára Igora" predovš~tkým pred-individuaiistickť't múd· rasť, empirick·Y získanú skúsenosť o bsah termfnu

Stravin~kého

"arche"; t·eprezentovala záväzný vzor, záväznú úroveň poznania, záväznú pr(ilto, lebo Intuitivne zameranú uni· verzaHsticky: založenú na zárkladnej schopnosti č l oveka "byt", dat v dennej prax i na plnenej lopotou priestor pre polohu kontemplácie, jediného garanta psychickej rovnováhy v živote. Fascinácia životom mus ela sa u Stravinského premietnuť do fas cinácie ľudo vým . um.ením. A ono mu poskytlo "na revanš" pocit suvet·enlty. Stravinského preto nikdy nenapadl o profanovat ľudovú pie· set!: neprišlo mu na um ju "upravovať". Nesnažll sa ju · vtesnať do mriežky klasickej harmónie a metrorytmiky - štruktúr poplatných racionalistickej filozofi! Zá J?Ildu (eo ipso založenej rla ľ udskej pýche ). Ľudová piesetl_ bola pre Stt·avlnského stelesnením' života, energie. Ľudová piesei\ - to bol ek razit ! V rukách majstra z kla· • slclstného ~~trohradu bola t o rozbuš_! "má k dispozicii" pro du k~i u ilúzií alebo expresionistické výkriky, je_dinec smeruj úci k personalizácll, riadený štruktúrou vedomia, môže voliť medzi orientáciou na Pravdu a orientáciou na Hru. V jednom aj v druhom prípade manifestuje sa prostredníctvo m tvorby princíp slobody (pod ktorým si mnoh! predstavu jú svojvôľu). Rozdiely medzi umením-pravdou éJ ujllením-hrou sú takpbvediac v stupni realizmu. "Maximálny1 realizmus" , vy· plývajúci z kontaktu s neredukovanou superkomplexnosťou Reality - Nekonečna ( ktoré sa nám dnes rteja_yf ako čosi, čo je "tam" či "vonku" , ale je univerzálne, fl preto zjednocujúce) vyú sťu je v aut entizme "ontologického obsahu" diela - korelát u objektívnej pravdy. V prípade, že umelec sústreďuje svoj " reflektor" na už existujúce dielo tohto druhu (množinu diel), dochádza k ake jsi "transformácii reality druhého radu" , vzniká "hudba o hudbe", presnejšie: ·"pravdivá hudbu o pravdivej hudbe" ; Rozdiely s(t nielen v teoretických predpokladoch, ale aj vo výsledkoch. V prípade iluzrvnej hudby autor racionalľzuje ( v psych iatrickom zmysle slova) svoju v pqdstate it·acionálnu činnosť,- vyplývajúcu (sym1 z neschopnosti odpútať sa od hudby minulosti bolizujúcej pôvodné "prirodzené väzby " z detstva a z nich prameniaci. pocit istoty l a postaviť sa na vlastné nohy. Hovor! sa tu potom o kontinuite vývoja, alebo o záväznosti tradície, alebo o z rozum i t eľnosti ( čím sa mlčky predpokladá, že hudba je tu na to, aby sme ju "rozumeli", á nie na to, aby sme ju celou bytosťou pre· žívali). Stravinskij ako "slobodný d uch" , ako nositer auto, nómneho vedomia zintegrované.ho so živou intufciou zobral tradíciu vážne. To znamená·, nie neuroticky: zobral ju pod lupu. A vyťa'žil z tohto podujatia vera strán partitúr, ktoré nielen svedčia ci jeho majstrovstve a vlrtuo· zl te ; v Jeho alchymlckej pracovni vzniklo vera čarovnej krásy porovnateľnej s krásou pr!rody. Je to akási "pravda prfrody . osebe", v podstate lyrická alebo epická. Nemožno súhlasiť s názorom, že ide o umenie "bezobsaž· né". Je iba non-dramatické. Lebo dráma - tá, ktorú sme schopní poch!Jpiť a poc.í tH - za~lna sa až za bránami clo ľudského sveta. c) Na tieto brán.y Stravinskij ·opäť' íi opäť búphat Ne•· boli to, pravda, brány s nápis om " Lasc iate ognia' ' St:le' "'" ranza". Stravinskij videl svoje poslanie práve v t om, čoho nie je schopný egocentrlk. V ukazovaní 'reáh1ej perspekt!vy človeka. V priestore aj v čase. A snáď a j mimo čas a mimo priestor, ak by sme obmedzovali zmyse! týchto pojmov našou dnešnou kapacitou poznania a predstavivosti; v, novo uvidenej pravde jednoty mikrokozmu a makrokozmu. A vedel,· že môže byť prorokom iba ta k, ak bude rešpektovať objektívne fungujúcu symboliku (ktorá nie je vecou "konvencie'' , ale f undamentom, na ktorom sa utvárajú všet ky historické a etnické varianty kultúrnych konvencii), symboli ku opr.etť'1 v najhlbšej podstate na relácii "život: smrt". · Preto Zalmová symfónia, Omša, p1·eto Th_reni a mnoho cl'alš!ch. Ale preto aj sacre, aj Oedipus Rex! V analogických intenciách! Lebo St ravinsk ij vedel, že t a k náboženská symbolika a tematika, ako mytologická a napokon aj ako archaický rituál - nie sú vo svojej podstate nič Iné, než historické for my predstáv, zrodených v imaginácii človeka - bytosti riadiace j sa v optimálnych prípadodi štruktúrou "Ja-vedomle·vig ilita -intufcta". Struktúrou, ktorej špecifickou, jed i nečnou funkciou ie reflexia toho, čo je, a regulácia vlastného chovania adekvátna poznanej podsta te Bytia. Kažpý autentický kontakt s nekonečným Vesmfrom a s Princípom života evokov-al od nepamäti a dodnes evokuje v človeku pok iar neza~rpatelo . jeho vedomie a Intuícia - jedno a to isté: údiv a (tžas. A n edefinovateiný pocit Mystéria. Stravinskij bol veľký - lebo bol veľký realista. dl Last but not least - tá " hanba " so Schl>nbel'gom. Otázka; že prečo Stravinskij n a staré kolená obrá til pozornosť na dodeka ~óniu a serla lizmus by sa dala akcentovať opačne, než je to zvy kom: prečo až tak neskoro! Prečo nie už v mladosti? A nebol by to iba žart. Totiž pod povrchom všetkých notoricky zdôrazňovaných rozdielov medzi Stravinským a Schl>nbergom, tito . "súpe~!" mali čosi spoločné. [Veď čo by Ich bolo vzájomne dráždilo či pútalo? l Zdá sa, že to spo l očné bolo podstatné. · Aclorno, klasifikujúc! všetko v kategóriách objekt!· vily a subjektivity a v spoj itosti s kategóriou štý lu, v ktorom videl, zdá sa, skôr synonymum nemeckej tradiele, notu bene nielen hudobnej, ale s HegiO!Jl v čele nemohol Stravinského poch opiť. Nemohol p'ochoplt, že by individualizmus nebol absolú tne záväzný' pre umelca žijúceho v dobe dezlndlvid ualizačných procesov, a vý· chodisko z jeho ohraničen! že by mohlo byť člmsi viac , než pózou a trikom. Alebo jednoducho zastieraným odcu d7nním. · l , ti ie! medzi Schänbergom a St ravinským bol zrejme v t:" n, že to, čo nebolo možné Schanbergovi z pozlciť kra jného subjektivizmu - bolo samozrejmosťou z personalistickej pozície S.travinského. Tá ' t otiž nielen umožiiuje, ate priam "programuje", ukladá zvn(Jtornenie reálne jestvujúcicb hfadlsk, aif umožiíujú ďálš! krok k univerzalizmu, ďalšie rozšírenie · komp~t encie vedomia intuície. Tak, ako Stravinského fascinova lo umenie rudu umenie pred· alebo non-lnd ividualistické, tak ako ho zn· ujali štýly minulosti (veď štýl je v podstate prekona( Pokračova n i e na 8. str,)

GRAM ORECENZIE JOZEF SIXTA, PROFILOVA PLAT ŇA Interpreti: Symfonický orchester čs. rozhlasu v Bratislave - dir. Bystrik Režucha; Bratislav· ské dychové kvinteto, Koiické kvarteto - dir. juraj Beneii, Vojtech Samec, Ladislav šoka, Juraj Brunner, Milan Brunner, Alexander Cattarino. . OPUS Stereo 9110 1050

...

, .... . . .. 1

Sixta je v mnoho m obdivuho dný sklada t eľ. Vedome ignoruj e lákavé možnosti odkryté v hu dbe našim . s t oroč ! m , a by s metodickou vytrvalosťou s kúmal jediný rozmer k o m p o z i čnej praxe - techniku kontrápunktu a polyfónia. Je spo ločn ým menovateľom a podstatnou vlastnosťou Sixtovh o pr ejavu. Imitácia, kánon, sekvenciu, fugá to sú mu hlavnými princ!pm i fung u jú však bez individuali zovaných tém, ktoré ·s ú nahradené jeclnocluchými št ru ktúrami , napr. intervalom. Významotvornú povahu preto nadobúda hustota fa k.túry, jej pohyb, p ričom do pop ŕedia sa dost.á vajú dva základné modely, hustnúce narastanie a zr i aďované ubť'u;l a- · n ie. V ich aplikácii volf Sixta najčastejšie pri rodzené obiúky , ale bo sa uspokoj! s vykreslen !m jedne j fázy. Napríklad prvý úsek Kvarteta pre flauty je t otvor eným ascen denčný nl rovnorodo h ustým "pásom" hudby. Pokia! ide o farbu, vládne v Sixtovoni die le monochrómia. Rozplltie expresivity je úzke, s dynamickou formou a agogickým vln en ím poč !t a au tor len v na jelemen tárne jšom zmysle. · Ide teraz o to, č i popis n iek torých mo rn en tov Slxtovej k o mpozične t techniky, nahliadnutie do jeho dielne dáva správny ce lk ový obraz o hu cl· be. 1\Jie. Jej tajomstvo spoč í va v tom , že ve ľ m! naliehavo presahuje svoju št ruktúrnu uspor ia· dí)nosf. Punctum contra puncturn nie je ibn 64-hl asným ká nonom. A ak, tak potom s igna· lizuje mnohé n ové súvislosti, ktoré pri analýze partitúry vôbec ne berieme do úvahy, no o ~~ výraznejšie ' vystúpia pri počúvunL Kdeže smif od barokových monolitov ! Tu sa s ne· (Jprosnou l eglkou de je také zmnožovanie východ iskového prvku , že každú chv!Yu hrozí rozpadnutrm. A autor s veľk olepým poko jom neché.va rozpútaný zvuk vyzrieť i vyznieť, priam sa strániac zasiahnuť do imanenc ie procesu. Toto pot lače nie vlastnéh o ega je mimoriadne dôležité, lebo práve nim sa nám umelec môže tak intenzrvne prihovárať. Nie je totiž paradoxom, že hudobný sebavýJ'az s i v yžadu je rovnak é per.cepčné "nalaqenie", duchovný súlad, ktorý môžeme p~.edpokladať len u malého počtu posluchá čov (ďalší poch opite ľ n e nie sú zbavenf účast i na diele, !baže v posunutej, inej, menej adekvátnej rovine ). Pr i absencii sebavýrazu je situácia otvor.enejšia, prístupná rôznym vkladom a výkladom , pod ľa dispozicii vnímateľa. Sixtove · píú·tit úi:y SCt , v tomto zmysle maximá l ne .. pdosobnené - a tý rtl nesmierne pútavé. Chybil rob[ 'k aždý, kto s·a !eli nasilu pokúša int e rpre tovať pomocou autorovej svo jráznej psychológie. Tá je pr!tomná iba v o riginálnom uchop ení vz ť ah u t rac!lcie a súčasnos t i, v tom celkovom tvorivom rámc i, ktorý si Sixta vytý· čll už na zač i atku umeleckej cesty a penna · n entn e ho v jemných detailoch domýšľa . Inak s(l svojou antipsychologickou abs t rak tn osťou skúšobným kamei\om se!lz ibil it y nás ostatný ch, ako je ním napr . . ~až dá Bachova f úga, t iež z hľadiska autorského sebavýrazu indiferentná. Päť skladieb na Sixtovej platni ( Punctum contra punctum,. Noneto, Variácie pre 13 nástrojov, Kvarteto pre flauty , Sólo pre klavír ] posl
Zo,zahraničia

NÄš ZAHRANICNt HOSt .

__

-.~._._

~~.ww.~

Moskovské vydav ateľstvo So· vietskij komp ozitOl' vydalo posledný d iel š tvorzväzkovej práce venovanej životu a dielu Dmitrija š o stak oviča . Prvý zväzok • vy ší el v roku 1975.

Béla Draho.s

Maďarský flautista Béla Dra· júcich BHS; medzi inými napríh1is ( nar. 195~) je laureátom klad aj s Máriou Gráfovou, kto· mnohých med:dn!irodn ých hu· l'á vystupovala s F-rankfurtským V rámci tmdičn ých letn ýcb dobných konkurzov a súťali. symfonickým orchestrom v Mokomorných, orchestrálnyc)l a Aktivita tohto umelca však nezartovom koncerte. organových koncertov v Buda::~~os táva ib a pri sólistickej čin· pešti vystúpi a j "Svetový or• Zdá sa, ie flautové prezentán osti - v nedávnych rokoch cbester a zbor Hudobne j mlá~ie akosi t),enach~dz~jú odozvu ,. sa okrem p ôsobenia v štátnom deie" pod ~ak to vkou Japonca · u širšej posluchtičskej základ· symfonickom orchestri v Buda· , ne. V čo. m vidíte príčiny tejto Hirouki Iwaldho, ktorí pred vepešti stal zakladajúcim členom dú skladby to·htoročných jubipre vás zaiste nie lichotivej Dychového kvinteta Maďarské· lantov - Haydna, Kodálya a skutočnosti? bo r ozhlasu, ktoré získalo l. ceStravinského. československo nu na súťali vo fra ncúzskom - V n i jakom prípade by ,?om na imdápeštianskom letnom Colmari. ( Drahosovo vystúpenie to nenazval príčinami. Tu ide festivale budú reprezentovať v SF so Slovenským komorným len o samotný vývoj. Nezabú· organista Ivan Sokol a Špevácn rchestrom hodnotíme v čísl e dajm e, že vystúpenia ,dychových Z bulletinu, informujúceho r ých štýlov, nie je molné doky zbor moravských ul!iteJov Ba str. 4.) zoskupení neboli v minulosti na poslucháča o priereze vaším spieť k hudbe dvadsiateho sto· pod vedením Lu bomíra Mátla. K umeleckému kontaktu metakej úrovni, ako napríkiad repertoárom zi sťujeme , ie staročia . . . dzi vami a Slovenským komorkoncerty sláčikových. ensemrá a moderná hudba sú v ňom V tonito s v<~m i pl ne s ú V júli t r. sa v Taliansku ným orchestrom došlo v podblov. No postupom času sa dypribliine rovnako zastúpené. hlasím. Som však toho názor u, uskutočnia 6. interpretačné state po prvý raz. Ako hodnotichové nástro je neustále zdokoAko sa pozeráte na možnosti že dnes sa ešte pt·oblemat iČky kurzy pre operných spevákov, te túto n espor n e Illodnú spolunaiovali, čím sa logicky dostásúčasnej hudby vzhladom ' na posudzu je, kto vlastne moderprácu? vali do popredia aj ich hráči. ktoré vedie Mario d el Monaco; to, le vám poskytuje ovefa viac nú hudbu " h rii dobre" . Namiesv dňoch l . -4. a ugusta t . r . bu_ l Dcl prvého momentu sa Vytvorila sa ted a základňa, na vofnosti vo vyuiiti svojho náto ustálených ob jektívnych kr ide v Udine 7 . ročník medziná. medzi nami vytvorila optimálna ktorej sa vybudovala pekná tra stroja? , térií vznikajú vo väčš i n e prt· r odn ej speváckej síiťai e mia· atmosféra. Nedošlo totiž k poddicia. Celý tento vývoj sa začal padov roz pUky. statným rozdielom v cel kovom v podstate v Nemecku a vo ·- Prav du povediac, real it a je dých interpre tov. poníman í hudby, n tHk su s ta· Francúzsku a naše krajiny ho taká, že si nemôžem p riv ermi Doklíl!ete si vytvoriť , či p rodIa nasu s polt!!.l,,I:Iíca celkom jed ítspHšne prevznli. On vlastne vyber'a f medzi s ta ro u a moderNahrávka Mozartov e j oper y lltavi( relatívne ideálny prístup n označnou . Neviem síce v~eešte stále trvá, pr i čom interprenou hudbou. Flautový repertoár La clemenza di Tito (Titova miinterpreta k naštudovaniu sklao becne posúdiť k!lltúrne vztahy ti na dychových nástrojoch nie je to tiž taký široký, Hko n aiosť l, ktorá vznikla v kop rodaterovho diela? medz i oboma našimi kra jinadostávajú čoraz viac pr!ležit ost! príklad klavírny. Aby sa umeldukcii VEB Deutsche Schall· mi , nle podla vlastných skúse· uplatni ť sa, a to v rôznorodých covi dostalo meclziná roduéll o -- Taký to t yp otázk y nepatrí. p latten a firmy Polydo r, bola nosH sa nazdávam, že sú výbor · fo rmáciách. Ešte donedávna sa uznaniH, musí do dHnej s k ladby do ob l as ť i mojich nll ľ úbehýc h . vyzn amenaná Moza rtovou sponé. Aj ked' mám pocit, že by koncertní usporiadatelia obávavložiť celé svo je " ja". Moderná Pretože prob lém s p o číva v to m, ločn osťou vo Viedni. Drálďan­ mohli byť v ni ektorých oblasli, že takéto ·koncerty budú ra hudba je mi vel mi bl!zka, le bo že nie je smeroda jné len to, skú Staatskapelle diriguje Karl . h š š' dových poslucháČov jednodu· v rozhl asovom orchestri, ·kde o ak é 'd ielo vla stne id e, a le aj t wc e.te 1ep. te ... Bi>hm, sólistami sú o. i. Pl!ter Vaša umelecká kariéra je pocho nudiť. Situácia sa však mesom zames tnaný, sa jej ven u jem to . k to h o int et·p ret u je. Ak o prSclueicr, Júlia Vá r adyová, Theo :snačená mnoibtvom medzinánf. Napr~k tomu však nemô· dosť. I k eď vyzerá zd an li vo v ý p redpokl ad sp rávneh o prí Adam a Ťheresa Berganza . rodných trofejí. Ktorú z n ich si žem povfffi ať, že by to povedz- zložitejšia , inteqFetuje sa rah - stu pu považÚ jem pren i esť sa do . ce~íte najväčšmi? me u nás - v Budapešti šie než b arakova hudba, lebo obdobia, v k torom skl ad ba __ Každá súťaž bola svojím bolo ideál n e. Doma je tých pÍ·ídáva via€ príležitost! v technicGréeky skladatef Mikis Theo· vznikla a s nažiť sa p oc hopi ť s pôsobom v eľmi podnetná a zaležitostí skutočne málo, najvi'ac kom využiti flauty. Je v nej ci· dorakis značnú časť svojich jej vnútorné súvisl osti. Až poujímavá. Ak mám ale povedať, ponúk prichádza z Nemecka a tiť dnešnéh o človeka. P r i !Jarodiel vydá v Lipsk u vo v yd ava tom začať s nácvilwm, · kto r ý kto ré z nich mali pre mlta razz Francúzska ... to je však dosť kovej hudbe je to ú plne in é . teľstve DVfM. v šak nemožno odd e ľov a ť od p ôhodujúci význam, ta k to boli logické, keďže tieto štáty maTam sú u rčHé tradície; odvodného spozn a n in. To by sa československé. K va,šej kra ji· jú kultúme najvyshelejšie pubhliaclnuc od toh o, č í sú dob· malo týka f v šetk ých štádi í naNedožité 85. na rodenin y znáne ma viažu t ie najkraj šie vzťalikum v Európe. Uvažujem pre· ré alebo zlé, Í11us!m sa ich prištudovan ia diela. meho talianskeho violončelistu, hy , pretož e vlastne ešte a ko to obča s pozmeniť koncepciu držiavať. Preto je a j p re miía dirigenta a skladateľa Enriea Horši e je to a le s' k ritikou. die ťa som vyhral 1. cenu na svojich vystúpení: menej sóloBach omnoh o ťažší , než sklad Mainardiho s ú príl efitosťou na Jeden ·h ovorí1 že to b ol o štýmedz iná ro dnej súťaži Concert\.vých a viac s komorným or· ba súča sného autora. z toho p ripomenutie si umelcovho l ové, d ruhý zase, že to štý lono Praga '71. o štyri roky ne· chestrom. a le vyplýv a, , že kto sa naučí s kladateľské ho odkazil, v kto· vé nebolo, l ebo . . . ·p'r o blém skôr to bola 2. cena na PražS akým cielom ste sa rozhrať dobre 'Bacha, ten s í náj de rom domin ujú kompozicic ve · št ýlovosti je najvypukle jš! p oskej jari a napokon v .roku bodli zaloliť Dychové kvinteto aj' svoju cestu k modernej hu dnované v i olončelu. kiaľ id e o ba rokové obdob ie. 1979 mi udelili ve ľ kú cenu a ako , toto teleso formu je vás be a získ ä správn y n adh rad vo 1 Nap.r íkla cl Iwn k rét n e v Ba choUNESCA · Me c1ZtnäľO · ' dne,j.· . •,ľ.l; · ........ saméh o? ~voj•.o,mv"-'''f povo , , na· ~ .. ., . ," . " . ,. , " ,.,.,,.,. "'-'t· ' ·""laní. Nie, .je však ve j Su i té, ktorú sonr u vá s hral, Z n ovýc h op ern ý ch n a hrávok: bú n e mla dých interpretov: v - - Dychové kvinteto vzqiklo l" é, _Cl en, kto hr11 l !lH>'· ·. \>f~..,ml.GP~.P.MJI-1 dyf:l .f\iii{Zá1jRlľl s,a "~ ' '· • · A;r · P.onchieUi::·~La · Gillconda· :-'- .' Bratislave ' Toto m:nílníe '!??v~'- · · ' vl a.s'ťne · z čťéh~v · 1\ej.ire!ientäč~ • dérnu ·_ h udb~·" · ~ude hraf ., poprer, )) t'rWria.jjl~ e p'o! Q')\y: · qJ elod,'tcKá žLľfem" 'z'aJ 'nájvii'&Ue, !Ú{~ ' s'dni')" n 'é'f!'ó' o rch estrd .'"'}edhé'ťro hcÍňB'' ~~~·Baf.l~ar< · 1 '' 11s~ •·1ue. · · · " · a rytmická', · ,til o\'ia ca je j ~ o za ­ •' · · " · •i>aballé; ·1Jálts·a , ' .Gj'äuro v, Pava , ro tti, Mílnes, dir. B. Bar toletti dopo si aľ získal. sme sa jednoducho zišli, pret vášich .s lov predsa len za· d ie . . Tá skladba je ve ľ m i hete( Oecca l; G. Puccini : Tosca ~ Vo Francúzsku a v Nemecku - tože s me dospeli k presyedčeznieva' akési imaginárne prerogénna, č o je ni ek edy v ertn í Scotto, Domingo, Br uson, dir. som sa tiež viac krát zúč as tnil niu, že hrá č ' na dychovom ná· svedčenia, že koexistencia tých'ťažké rozpoznať. Azd a · na jv ý). Levi ne l EMI Elcct r ola ] ; · ). takýchto prehliadok mladých stroji by nemal byť Jen s6lis· to dvoch dó bových hudobných st ižnejšie t o p ovedal promiWeinberg er: švanda dudák umelcov. Naposledy to bolo v tom . Sú síce takf, no komorné oblastí riemusl byť v kafdom nentn ý · maď a r ský m uzikológ Rosner, Lika, Po11pová , Jeru sa.západonemeckom · Giessene. zoskupenie dáva člove.ku kom prípade nevyhnutná. Naproti András Pemye : " Baroková hu d l em, Prey a i., d ir H. Wallberg Tam som sa, na mo je velké plexnej ší a bohatší pohľad na tomu klaviristi, alebo huslisti ba, stále p lynie" . ( CBS]; E. Wolf-Ferrari: Zuza n prekv11penie, str etol dokonca so problematiku umenia. A takúto oprávnene tvrdia, le bez skúsek ino tajomstvo - Scotto, Brusvojimi kolegam i z p r-edchádzaskúsenosť potom cfti ť. ností ziskaných na hudbe sta· JURAJ POKO RNt' son , dii·. J. Pt•ich a rd ( CBS ).

?a

Vzácny č/ovelc a priateľ V 'januári

t. r. bol by sa dožil

75 rokov doktor umenia, pro· fesor štátneho konzervatória P. l. čajkolJského v Moskv_e Lev Sol omo nomič Gin zb u ry. Bol to č lov e k , ktorý celou svo .. jou bytosťou, celým svojím ži · votom /Jol .verný hudbe a h udobne ; vede.

Už v roku 1937 sa stal kan· didátom vied, lJ roku · 1946 doktur om vied. Od roku 1923 du roku 1946 pôsobil af,:o violončel,ist a v r ôznych o r c h estroch i kvartetách a ako sólista ačin · koval v sovietskom rozhlase. Za druhej svetovej vojny vyše päť · .~to krát vystupoval vo vojenských nemocniciach a pred vo · jakmi na frontoch. Bol jedným z prvých interpretov, ktorí u Moskve predviedli Sonátu pre k lav ír a vi o l o nč e l u Dmitri ja Sostakoviča. Peclago yi cko u čin ·. nosťou sa zača l zaoberať v roku 1936 v Štátnom konzerva tóriu P. l. Ča jkovského ako asistent, neskôr ako docen t a v r oku .1950 ho menovali za profesora . Medzi jeho a.li pirant mi sa mnohí laureáti medzinárodných súťaží i t erajší peaagó· yovi a konzeruatória, j eho žiaci pracu; a ako uýznamrzí hudob n íci alebo hudolmí od/Jorníci u Ceskos/ovensku, NDR, Poľsku a ZSSR. Profesor Ginzburg ;e autorom počtu teoretických prác o estetike, histórii a teórii hudby. Vydal 20 kníh a publikoval vyše 300 článkov, v e1/0 l!aných domácej a za hr anič ­ ne; hudobnej ku/tare. Mnohé lcn ihy a články boli publikovan é aj v českosl ovensk u. Pod je/l o vedením vy.m tri zborníky veľkého

L. S. Gin zburg l sprava ] s čle­ nom Janá č.kovho kvarteta prof. Kra fkom . článkov . sovietskych a česko­ slovenských m u zikológou: v ro ku 1967 zborník "An t onín /Jvo ľák", v roku 1973 zborník "Zväzky, vzťahy , paralely" a v roku 1974 zborník "česká hud/Ja svet u, svet českej hudbe" .

Od roku 1947 /Jol profesor Ginzburg členom Zväzu l!udob nych skladateľov ZSSR a čle1Wrn mnohýc h j eho komisií. Bol viceprezidentom Hudob nej asociácie Zväzu sovietskych spoločností priateľs tva a kultúrn y c h stykov so zahraničím a

členom predsedníctva Sp o l o č­ nliJsti s ov i etsko-československé .. ho priateľstva. Ako predseda Hudobnej komisi e Spoločnosti mal eminentný zdujem propagova(' u ZSSR diel a klasikov českej hudby a tv orbu sačas ­ ných slovenských a českýc h skladateľ o v. S vrelými sympatianli v ždy vít al v M oskve vy slancov nášho huctolmého života. V máji 1981 na Moskovsko m medzinár odnom hudo bn om f estivale p r ivít al ndrodnéfw ufn elca profesora Eugena Suc'hoT1a. A potom, keď vo V el'ke j sále Čajkovského konzervatóri a Akadem!ck.9 sym"fo nic ký orchester Moskovskej št átnej f ilharm ónie pod ved ení m D. Kita;enka a č s . sólistka f . PotmiWlová predviedli ' SuchoT~ovu "Fantáziu n a tému Bach", v Ginzburgových očiach sa objav ili iskierky aprimne; r adosti, vďaky a nad· šenia, lebo h o vždy d o jímali úspechy jeho skuto čný c h pria· teľov. S rovnak ou radost'ou a haževna tosťou pripravoval koncerty na p o če sť význmnnýc h vý· roč1' B. •smetanu, B. Mar ti nu, l.. fanáčka a A . Dv ol'áka. Na slávnostnom večere, veno uanom 140. výročiu narodenia A. Dvo, l'áka vystripil p osledný raz . . . Za zásluhy o rozvo; spo lupráce medzi CSSR a ZSS!? bol I•. 8. Ginzburg vyznamenaný zlatou medailou ťs. spol očnosti pre medzináro d né styky, medailami Zväz.u čs . -sovietskeho pri a Mľ ­ stva a m edailami k významným výro čiam. Bol' jedným z prvých v ZSSR , k t orému odovzdali meda-ilu Bedľi c ha Smetanu, Anto nína Dvui'áka a v apríli 1980 mu udelila k omi sia fanáčkovho hudobného Lašska . medailu L .

Tanáčka za v šestran nú čin nosť

v

prop agdcii die /g L. fa n ácka a za r o zširovanie poznat kov o českej a slovenskej hudbe v Sovietskom zväz e. S profes~rorrÍ Ginzlmr gom som v M o skve .vž.d y rád spo lupracoval. V jeho byte n a ulic i Ogareua .13 mal som mo žnos ť bližšie spo zn a ť jeho n evy če rp a­ t ePn ú pracovn a wn iet enosť, ; e-· h o neu stá ly zápa l a nadšeni e čím v iac ur ob iť p r e svo j ic h čes ­ k(Jch a slo ven skýc h p riate ľolJ. Obdivov al. som fo to grafie s v en ov a ním od d esiqt ok najvý znam nej ších SIJet ovýcll · hudob· nýclz sk lacla t eľov a h udobn ýc h vedco lJ, k to ré mu na znak u ďa ­ ky a úct y 11 enovali po l! as poby· t u v ZSSR . Boli medzi nimi aj fot ografie Z. Nejed léh o , V . N ejed l ého , V . Dob iá ša, B. S"uc h o· iia a J, Cikkera . V j eh o boha t e; a rozs i ahlej kniž n ici, o k t o .. rú sa s mimor iadnou staros lli .. vosť o u stara la jeho, manž el ka Bmma, sú zh r oma žd.e né cenn é partittir y, ved ecké publikác i e, knUí y o život e a t v orb e plejády svet ových h ud ob nýeh au tor ov. Leu S olom onov ič si to v šetko ale .neneclzáual pre seba . Sám s g akob y rozdáva l m l adý m ru-. ďom , le bo s i vá žil a cenil m ladých autor o v, um enov edco u a hud obný c h pedagó gov . čast o sa s n im i stretáual, n ača1Ja l, rad il

a

vy svetľov a l.

L eu Sol o mo n ovič Ginzburg zostane pre m fía čl oveko m ne obyčajného . srdc a, čl ovek·orn mladej mysle, človek o m mimoriadne pracuvitým . V M alej sá le k onzeruat ória sme sa s ním n avždy rozlúčili 25. n ovembra 1981 - · 26. n o vemb r a m a l od· ces to vať d o českoslov en s ka a byť s tým i , ktorý c h si tak ne výslovne vážil a m al r ád . :

GU STÁV STOPKA

Predn~dávn om sa na maďar­ skom gramofónovom t r hu objavil trojplatň ový kom11l et fil' ·my Hungaroton pod · n á zvom "Hviezdy maďarského operného javislta - 2". Komplet pred· stavuje umelcov, ktorí pôsobili na s céne do ro ku 1960, nahráv· ky na prijatelnej technickej ú· rovn i pochádza jú z obdobia ro· kov 1949--1960. V 31 úr yvk och zo svetove j opernej tvorby pre· zeutuje sa umenie takých osobností, akými boli Zoltán Závod - ·· s k y, Oszkár Maleczk y, Ella Némethová', D\JZSo Ernster, Anna Báthyová, István Laczó, Endre Riisler, János Fodor, Gyorgy Losonczy, Mihály Szék ely, Sándor Svéd, János Sárdy, Endre Koréh, Imre Palló, júlia Osvátli."ová a Júlia Orosz ová. Medzi dirigentmi nahrá vok sú popri domácich zastúpen i aj Otto Klemp erer a Joseph Krips.

"Zlatý vek" je názov Ŕového baletu, l< to rý !}a hudbu · D. Sostakoviča vytvára šéfchoreograf Veľkého d ivadla v Moskve Ju rij Grigorovič. Ústrednou postavou bal etu, tematicky č e rpajú­ echo z obdo bia po Verkej októbrovej revolúcii, je tanečn i ca :r;ábavného podniku Zlatý vek, ktorá sa rozchádza s minulosťou a z ač ín a nový život. V súčasnej renesancií operného diela Julesa Masseneta prispievajú a j kompletné gramofónové nahrávk y jeho opier. Tak napriklad gramofónová spoločnosť Philips vydala na· hrávku opery Werther, v ktorej h lavné úlohy spievajú José Carreras (Werther) a Frederica von Stade (Charlotte ]. Ol·ch es ter iondýnskr.j Royal Oper a House Coven t Gar den diriguje Colin Da vis.

\

Pozvánka na folklórne slávnosti ..

Významnou zložkou slovenského kultúrneho leta sú siávnostl folklóru. Ohlasujú sa už na samom jeho začiatku: Folklórny festival VfchodnÄ v dňoch 2.-4. júla, Folklórne slávnosti pod Pofanoo Detva v dľioch 9.-11. júla, Západoslovenské folklórne slávnosti Myjava 12.13. júla, zatial čo .Z!l!na a Košice vl. tal! m!lovnlkov ľudového umenia úr v marci, resp. zač i atkom júna. Východná a Detva nie sú festivalovýmt nováčikmi - slávnosti pod Tatrami vstupujú už do XJ!;Vlll. ročnika, detvianskv festival do XVII. ročnika · západoslovenské folklórne slávnosti 'majú mladú tradlclu - v t omto roku sa rozhod.lo, že sa bud(! konať každý rok , so zredukovanejšlm programom, ale so zvýšenou p~sobnosfou . Rok 1982 je v živote slovenských folklórnych festivalov medzn!kový, dochádza k uzatvoreniu dlhodobej dohody o spolupráci medzi FSP Detva a Folklórnym fes tivalom Východná, prejednall sa programové zámery oboch na jvýznamnej š!ch folklórnych podujat! v SSR a závery, ktoré z toho vyplývajú, majú slúžif ďal­ šiemu rozvoju a propagácii lúdovej kul~ túry. O tomto Informovali vedúci · organizátori festivalov zástupcov In štitúcii a tlače už na stretnut! v Slovenskom národnom múzeu na bratislavskom Hrade 4. marca t. r . Na porade, na ktorll f>ozývalo Krajské osvetové stredisko v Banskej Bystrici a ktor\1 viedol jeho riaditel, predseda PV FSP Deťva a predseda PK FF Y.,ýchodná Igor Kovačovtč, sa prltomnl oboznám!l! s programovými skladbami festivalov v roku 1982, s dlhodobými zámermi niektorých významných podujatf. Spolupráca oboch festivalov, fúzia Ich záujmov a Ich nadväznosť zlskavajú širšie pole n a 'p resadenie sa Ich špecializácie - vlastnef tváre. Východná. usiluje o komplexné prezentovanie fudov ej kulttlry, vyberá z toho najlepšieho z festivalov v amatérskom hnut!, uvolňuje aj pole autorom a vita aj profesionálne telesá. V jej základných cieloch .,Ide o celkovú vyváženosť v dramaturgii podujatl.a, dotváranie výchovnovzd.elávacej a Inštruktážnej funkcie scénických programov a kulttlrnych poduJat!, stab11!zácl u programovej štruktúry festivalu pri možnostiach uplatnenia všetkých vrstiev pestovatelov ľudového umenia, zapojenie čo najširšieho štábu tvorivých pracovnikov a organizátorov a rozvinutie širokej aktivizácie všetkých skupin o'byvatelstva". Detva sa špeclall.zu je na kraj, Ide jej o zmapovanie \Stredoslovenského kraja, o postupné predstavenie všetkých druhov záujmu o lu-

Koncerty MOKU v Bratislave

dovú kultúru, o scénické predstavenie je~notlivých regiónov. Cielom je ,,vychádza( z poznania existujúceho stavu starostlivosti o folklórne hnutie v okresoch kra ja, rozvijaf aktivizáciu obyvat'erstva v udržiavani, pestovan! a rozv!janl tr~dlčnej ľudovej kultúry, naplňať základné ciele rozvoja estetickej výchovy o výcltovno-vzdel'á vacleho pôsobenia medzi pracujúcimi a mládežou, propagovať dosiahnuté výsledky rozvoja tejto oblasti ZUČ". Významnou sl1časfou detvlans~5ych slávnosU je pozornosť, ktorl1 venuj(! výrobcom Judových hudobných nástrojov - a týmto pr ek rač ujú už rá · mec kraja. SlHaž výrobcov ludových nástrojov o Cenu dr. Ladislava Lenga vznikIa v !'· 1~75, jej cielom v prvých roč­ n!koch bolo oživenie tradfcle výroby rudovýc_!! }Judobných nástrojov najmä v oblasti Podpofa nla, neskOr súborná dokumentjj,cla, ktorá zaznamenávala podrobné charakteristiky výrobcov, výrobných postupov, terminológie, spoločenského zázemia· l kulttlrnel!o uplatnenia nástrojov. Tlm, vedený dr. Ivanom Mačákom, a zložený zo š pecialistov v rôznych profesiách, pripravu je do roku 1985 zma povanie všetkých typov ľudových nástrojov z celého Slovenska, spra_c 0 vanle informáci! spojených s Ich hudobno\.\ a spoloč e nskou funkciou. Záujem plat! naj~!l starš!m výrobcom, .,aby sa pri dokumentačných prácach .zachytili najmä údaje, ktoré boli typické pre obdobie pôvo~ného života ludových nástrojov". Fo!klórny festi va l Východná pozýva na hlavné .amfi teatrálne programy (Pred muzikou, Stretnutie pod Tatrami SÝ!ef stnko, svief, Prameň nôty starodávnej Z n ovej tvorby, Ozveny našich dnl, Nአpozdrav mierový), na scénickú prehliadku tichej krásy o Judoch zaniknutých remesiel a zamestnaní, na sprievody účinkujúcich, koncerty hudieb, na vý· stavy ( Súčas ná výšivka, Kresané do dre· va I., Ondrej Sklenka z Prievidze, Deti a tr adi čn á .ludová tvorba , Figúrky 'ZO šúpolia), _,na letné z.!_bavy a rozhlasových poslucháčov k počúvaniu programu Pozdrav z Východnej a k pravidelnému spravodajstvu z fes tivalu. Detva ponúka súťaž výrobcov Judových nástrojov lnstrumentum excellens - ob· radné nástroje, výstavu Detvianska kolónia, programy Pozvanie pod Polanu, Panické obrázky, Sviatky rodov, Nástroje a Ich majstri, Prlvftahie pod Polimou, Medail~ny, fluciáčt kovla,' Hont a Novohrad, Prišli hostia nov!, Krajania, Premeny prameňov. a rekreat!vno-spoločen­ ské podujatia pre návštevnfkov slávnos-

rr

- m-

juhoslovanská klaviristka Xenia Kusová

Ak počujeme na koncerte po prvý raz neznámeho Interpreta, _stáva sa pre nás jeho výkon akýmsi druhom strlptýzu, po· čas ktorého· postupne obnažuj e jednotUvé črty svojho int erpretačnéQo profilu. Tieto 111inipostrehy sa snaž!me potom poskladať ako kamienky mozaiky, čim Ša nám pos.tupne výraznejšie načrtáva jeho umelecká osobnost, vystupujú do popredia klady, ale sa v_ynárajú aj rezervy. V prlpad e juhos lovanskej klaviristky Xente Kosovej , ktorá vystúpila v bratislavsk ej Zrkadlovej sien! Primaciálneho paláca (27. aprlla) sme mal! tepto zámer pri na črtnut! obrazu o jej Interpretačných schopnostiach dosť limitovaný samotným výberom repertoáru. V programe k oncertu totiž tlplne ch ýba la tvorba majstrov barok a l viedenského klasicizmu. Ťažisko dramaturgie tvorili Iba dva rozslahle cykly Tance Dávidových spojencov op. 6 Roberta Schumanna a Ravelov Couperinov ná hrobok. . Ked s a um elk yňa pos tu pne dos távala do kontaktu s publik om cltlll sme, že svet schumannovskej poézie so zábleskam! menia cich sa nálad nie je jej vzdtalen ý. Z h ry Kosovej vyžaroval ·os obitý druh nobles y, upútavala živos ťou prednesu, delikátnym spektrom dynamických farieb. Jej Schumannovi chýbali však hutnejšie odtiene a predovšetkým intenzlvnejšie uvofn enost a prirod zeno s ť v úsekoch , kde nastupovala náročnej šia technika oktáv a akordov. V týchto expono-

vaných miestach sa um elkyňa akosi vnútorne stiahla a zn!ženle technickej pohotovosti sa au tomaticky odrazilo aj v presvedčivo~ ! výraz u a v nedostatočne zvukovp vygradov.a ných vrcholoch. I k ed š týlová Interpretácia Ravela vyžaduj e zdôrazňovanie !nýcJt parametrov a š!rka hudobných plôch núti umelca vs tupovať viac rozumo·m do tvorivo-fantazljného vkladu . a tak udržať napä_tle klenby,. ur čité nedostatky klavlrlstki v technickej stére priniesli aj tu svoje trpké ovocie. Navyše fa ktom, že lmpr esto-· nlsti ck\1 n e u rčitos t vtláčala aj rytmickému parametru a nedokázala dostatočne prežlarlf hudobný tok Intenzitou svojej osobnosti, vyznieval jej Ravel pr!llš jednotvárne, bez vrcholov a menej presvedči vo.

Sch erzo fantastlco Borisa Papandopula bolo by Iste znlesl_o aj ohnivejšie farby, ale žlvot _tvorlvéh o temperamentu, technický n adhrad, premys lenejšia dynamlcká výstavba 1 zret eJnejšie reš pektovan!e rytmického pulzu prlbl!ž!ll paslu cháčovl dielo, v ktorom nachádzal vplyvy balkánskeho hudobného folklóru čl zrkadleni e slneč ného Jadranu. V pr!davkoch Choplnových Mazurlek chýbala nám zase tntenz!vnejšia rovnová· ha mec,!zl citovo fantazi jným vkladom a premyslenosfou koncepcie. Najmarkantnejšie sa t ento n edostatok odrážal v prillšnom narušovanf rovnomerného poh ybu metra. VLADIMIR ClžiK

OPRAVA: V č. 10 HZ s tr . 6 názov článku A. Kovárove] má správn e znieť XVIII. Ie· nlngradská hudobná jar.

KONKURZ . Rladitelstvo divadla J. G, Tajovského v Banskej Bystrici vypisuje k on k u r z do orchestra na nasledovnj! miesta: violino 1., violino Il., viola, Il. flauta, III. trombón, biele. Vyžaduje sa absolutórium konzervat6 ria. Prihlélky sa prljfmajd do 30. Vl. 1982. Z~ujemcovla budd na kon~urz pozvani p!somoe. Ubytovanie pre prijattch lllenov poskytneme. Cestovné bradlme len prijatfm uch6dzai!om. •

šTúDIO S-nový stánok umenia vBratislave Po ni ekoľkor očnej zložitej rekonštrukcii priestorov bývalej bratislave skej Tatra revue, odovzdali 14. mája t. r. v Bratislave do už!vanta nový stánok umenia - STúDIO s, umelecké štúdio Slovkoncertu, ktoré vzniklo z podnetu Ministerstva kultúry SSR za účelom z!skanla variabilného p.riestoru štúdiového typu pre malé dramatické a hu gobn~ formy. Základná koncepcia štúdiovéh o priestoru v tvare osemuh oln!ka utvá1·a podmienky pre vytvoreni e totá lneh o kontaktu medzi účinkujúclmt a divákmi s ne· opakovatelnou atmosférou vn!mania umeleckej produkcie v jadre sálového priestoru. Prestavbou sedadiel s 'kapacitou 200 miest a základného stavebnicového systému javiska je možné vy tvoriť 6-8 rôznych priestoro. '-ch zostáv podla potrieb a povahy •. -~ dza ných umeleckých žánrov. Priestorová vart.a blllta je podporená systémom svetelného, scénického a el e~troa ku stlc kého technologického vybavenia, s možnosťou uplatnenia náznakových dekorácii a širok ej škály zvukPvých a svetelných ·efektov. Nové, mlmortadn!t esteticky a funkčne pôsol!.lace divadielko, vzniklo podla návrhov Ing. arch. Viktórie Cvengrošovej a Ing. arch. V!rglla ~oppu. Od· bornýmt konzultantmi pri tvorbe zá· kl adného konceptu boli divadelný výtvax:_nlk národný umelec prof. Ladislav Vychodil, režiséri Bedl'lch Kramosil a Ján Roháč a choreogr af Boris Slovák. Z ideovo-umeleckého zamerania ŠTúDIA S vyplýva, :íle hlavnou lllo· h ou tejto divadelnej scén y bude všestranná pomoc rozvo ju zábavného umenia u nás. P.re splnenie tejto ~'I á­ ročne j úl01)y , zameria sa STODIO s na spolu prácu s renomovan~m! tvorcami a Interpretmi zábavného žánru )m vytváran! a uvádzan! vlastných 1.1 rogramov f J. Sol ovlč, Ľ. Feldek, T. Janovic, P. Petlška, M. Lasica, J. Sa-

tlnský, J. Filip, ·s. Steplta, M. Mar koP. Oravec, J. Nvota, J. Bednárik a dalšf), ako l na podchytenie • autorov a kole!tt!vov, ktor! už svoj talent preukázali, nemali však dostatok možnost! prezentácie (Súbor zábavy mladých SZM, VSMU, autori L. }anošov, J. Geri). STÚDIO S sa bude v budl1cnostl " orientovať na uvádzanie: - vlastn ých programov Slovkoncertu z obl asti zábavného umenia , a to slovesno-hudobné, malé javiskové formy, recitály zábavnej hudby; - vzorových pr ogramov najlepšieh súborov zábavného žánru vrátane kom()_!'ných, folkloristických skup!n zo . SSR a ČSR; .= zahraničných programov zábav· n ého žánru . V rá mci skúšobnej prevádzky v mesiacoch máj a jún 1982 pripravilo STúDJO S pestrý program z hotových programov profesionálnych divadiel (Goldoniho Pref!kaná vdova v naštudovanl Poetického sl1boru Novej scén y ), zábavných divadiel malých foriem ( Atellér Ypsilon, Divadlo Pod lampo).l, .,Z" Divadlo zo Zele n ča , DIvadlo pre deti a mládež Trnava. Npnseon s p.raha , Malé komedÍálnl ·s tÚdia Praha), a · česko slovens k ých umeleckých agentúr (recitály V. SplnaroveJ, J. StMro)'la, H. Hegerovej a M. Hor· nf čk a ) . Osobitne treba oceniť pri pravené programy džezovej hudby, ktorých cielom je prezentácia najhodn qtnejšlch výsledkov InterpretačneJ · aktivity v tejto oblasti. Júnové stredajšie džez-ové večery: budú patriť hosťom Petra Lipu - Triu Emila Vik· lickéh o, Kvartetu Milana Svobodu, Lacovi Gerhardovi, J!l'!mu Stlv!novi a Novému Tradlc!onálu. úvodnými pred-· stavenlamt STúDIA S (14.- 16. má ja) boli prepstaven!a pražského komorn ého baletu P. Smoka s pr ogr amom (Rl Baletogramy a Kontrasty. vič ,

Hudba Kvety Fulierovej Prlst na výstavu Kvety Fulierovej znamend vstúpiť do zntlmych priesto· rov srd ca. Lebo maliark a j e dôverne zntlma a do· stupntl st ovktlm mtlovntkov krtlsy - vďaka svo· jim techniktlm, ktoré z obrazov nerobia luxl.{sné a nedosažiterné diela. Jej grafické listy zdobia nielen výkladné skrine pre: datn! "Diela" , ale vstupu· jú do domovov, aby priniesli na steny p_oéziu, zákutie plné oča ren i a z jemného autorkinho vide· nia sveta. Hudba v doterat~om snažent Kvety Fulierovet je podstatnou, i ked nie jedi nou témou. l Nedtlvno dok onca o sv ofich pldnoch a ln~ p ird · ciách hovorila na strtlnkach . hudobného časopi ­ su Gramor evue.) Posled· nd z početnýc h výstav Kvety Fu lierovef (i v tom te ;ed nou zo ~ťas tnýc h typov, pret ože v tel katalógu vldtme prehľad st rieda júcich sa každor očných prezentácii tvor by v centrách sl ovensk é·

ho a českéh o kultúrne ho života} bola v bratisl(lV· sket Galérii Cypriána Majerníka. Vstúp do neveľkého ·výstav ného priestoru ihneď ovanie návštevníka osobit ou atmosférou intimity, poézie a priamosti výtvarnej re či, k t orá nie je jednodu· a predsa akási chd čistá, zrozumitplná a jas· ná. Fulierová sa ne~tyli · zu;e do prózy nezrozumit el ný ch symbolov, ale vyvoláva mnohor aké aso· ctácte na jmä u tých milovntkov umenia, ktor! vedia nachtldzaf súvisl osti a pr e mietať poetické metafory do svojho zážitkového sveta. Jednou [n ie jedi nou} t émou je tu hudba. Fulierová na ob· razoch nezobr azuje pro gram hudby , al e cez svo jský rukopis a mo žno l zajixované obrazy do· tvára naše poznania: tak te často znásobený niot!v organových pišťal a mo· týl!ch krtdel f ar ebne variovaných, v ždy v~ak fa s· cinujúco zjemt!ufúctch

mhlu ltniu prtsneho znaku hudobného majestátu. Sem-tam konkretlzujúce znaky (naprtklad mottv Povstaleckého pochodu, klávesy, názov diela, me· no s kladateľa} uve4ú prametf fantázie na cestu, z ktorej sa možno tvo· rivo ro zbehnúť vlastný mi chodntčkami . Aj t am, kde niet na obrazoch K . Fulier ovej hudobného podpisu či prameňa , cttif v itlčnosf [akú dodáva mysl eni u hudobné poznanie), krehkosf detailu, jemnos( línii, ozvlá štňu· jÍíclch i mprestvny celok. Vo Fulierovej obra zoch hrá podstatnú úl ohu aj f ar ba - väč~i n ou jemne pastel ová, ružová č i mod· r á, v predtuche tragédie prechádzajúca do t emných odtieilov . "Vo fa·_ rebn ej monotypi i kombinovanej s mast ným pas· tel om a vo farebnej seri grafii" nachádza umel · kyňa nové možnost i , r oz· ~ irujúce výra z pôvodn ých čiernobielyc h gra}ík. TER ~ZIA

URSlNYOV A

HUDOBN'2' ZIVOT - dvojtýždenník. Vfdáva Slovkoncert vo Vydavatelstve OBZOR, n. p., ul. Cs. al.'mády 35, 815 85 Bratislava. Vedúci r edaktor : PhDr. Zdenko N o v á č e k, CSc., zástupca vedtlceho redaktora: Al· fréd Gaba u e r , prom. hlst. Redakčná r ada: zas!. umelec Pavol Bagin, Jar oslav Blaho, PhDr. Ľub o mfr ·Cižek, PhDr. Vladimír C!žik, Ladis lav Dóša, Alojz Luknár, prom. ped., Jaros lav Meter, zas!. umelec Zdenko Mikula, PhDr. Michal Palovčlk , CSc., PhDr. Igor Podracký, PhDr . Terézia Urs!nyová. Adresa r,edakcle: Gorkého 13/Vl., 815 85 Bratislava, t elefón: 338 234. Administrácia: Vydavatelstvo OBZOR, n. p., ul. Cs. armády 35, 815 85 Bratislava. Inzertné oddelenie: Gorkého 13/VI., 815 85 Bratislava. Tlačia: Nitrianske tlačiarne, n. p. 949 Ol Nitra. Rozširuje Poš tová novina· vá s lužba, objednávky pr ljlma každá pošta a doru č ovatel. Objednávky do .zahraničia vybavuje PNS - ústredná exped!cia a dovoz tl ače, Gottwaldova nám. 6, 813 81 Bratislava. ·Cena jedného výtlačku · 2 Kčs. Neob - ' jednané rukopisy sa nevracajll. · Indexné ~Jslo: 492 15 Registračné čfslo : SúTI 6/10

K 100. v 9 r ot!lu n a r odenia l'diOPa Stravinského Meditácia

o Stravinskom v

Moderna hudbu ni kto nevyna~iel tet podobe, v k tor ef ju pozn~me . For movala sa postu pne, nepozorovaterne, z rôznych lndtvtd u~lnych pr !spevkov najr ôznor odej~ ef podoby a odlišný ch období či to bolt v pr vom pl~ ne vrcholné kva rtet~ Bl!lethovenove, čt Straussove d r~m y , alebo čarovný svet Debussyho har monicke; pa· lety, · čt to boli v skor šom historickom pozaďt odv~žne Idey Gesual dove, Dowlen· dave, Purcéllove a mnohé i né. Modern~ hudba sa n ~m takto jav! ako logick ý dôsledok .širokého historického vývojového obWka, ktorý sa klenie takmer ako nevyhnutnost od prazačiatkov až po na§u sačasnost. Hovorili sme preto o prtspevkoch, le· bo elementy, ktoré sa včle n ili do vývoia novodobej hudby, neboli fednotné. Iba dlhotrvajacim V!ívo jovým pohybom sa v predstav~ch tvorcov heter ogénne [10d nety navz~fom prispôsobovali. Dôsledk om bol čo raz väč~mi do seba sa u zatv ~ra jú ­ Ci ~tý l , ktor ý nazývame moclernou hudbou. Každý štýl je teda sy ntézou, ktorá je nafpregnantnef~i a vtedy , ke'ď sa amalgamizuta mnohé mysleniu novej doby zodpoveda;ace posto;e a výra zové cha· raktery v sl1hrnný l1činok. Igor Stravinskil dok~zal sumovať elementy novodoMlio estetického ide~lu a dať im ucel e· ný podobu, jednoliaty v:Qzor. Zfednotil v~etk o to, čo sa uk~zal o byť perspektívne a čo tlmočilo p_qcitový svet doby, aka ·napr. odklon od subjektívneho sebazobrazovania novor omantizmu, rJyhýba7J.ie sa monumentdlnosti, mon~tr u6znosti, m noh ovr avnosti - v pr ospech k onctznosti, snaha o i ntelektudlnu n dročnosf, jasna 1orm ovú kresbu, duchaplnú t var ovo-v!}'z namovú asocidciu . Dôsl edkom te zrod n ového umeleck ého obrazového sveta, k tor ý . i keď spoč i atku mnohfích prijímateľov ~o k ova l , sa predsa časom zohrial v ľ uds k om s p ol očenstve. K tord no· v oobjavend prarJda nešoku.te človeka? · Moderna hudbu nevutvára jedi né štrJl ové sk upenstvo, vu tv~raiú )u nespoč et ­ né tndi vidudlne obmen.u v stdle novr}ch 'ink ar ndcidch, v ktor Qch zov~eobecnend §tiílovd predstava na.chddza svo';u individr~dlne obmenenií r ekonkretizáciu. V(tvoi hudob!!ého i každého umeleckého m!fslenia-- :te ·· prooe~u,l.:.to1ltí· ~neprebie­ ha 11 srtverénne t sebestačn osti, ale ktorQ podlieha roznr~m obmedzujúcim 'faktor om. Pro.~triedku, ktortími sa vuiatf.rute, Ztfr m>el1 ďal§! rJtír>otovtJ postup ai hat ia. Vus lovenie t nolJtích idei vredvoklodá existenciu tradovaného komunikačného základu, orltrhnutlm sa od neho hudhn. onemie. Ndvrat v.~ak neexistu.ie v žiadn.nm llmPnl . rov ~ako ako neexistu je v ;eho vraobraze - " živote. Neoklasi cizmus Igor a S trav ľnského ta· 'lcýmto n ťfv ratom nie ;e. re vystupiíovan!m f! vy užittm rozpo ru, ktorý obsahujé inak ka ždý vývo ;, i keď v mene; . zjavne; podobe. Te to rozpo r, k torý stále existuje medzi východ iskovou t radičn ou dor ozu.mfevacou sastavou a ;e; pretrvdva;actm i zása!lmi, vytvorenými vzdial enejšími,· nesusediacimi zobrazovacími form áciami. Rozpor vznikd, keď sa novodobej~ ie v!}r azové tvary a postupy dosadzujú do his.tortckef poztcie, čo vyostruje heter ogenitu pozfcií, umožňujl1ci par odizujúci od· ~tup. Novodobefšle ~t!}lov é p·r ostriedky dostdvajú v kontexte historického ~týlo­ v~ho zoskupenia modifikovanú a umocnena platnost. Rozpor u m ožňuje vnútorný d~alóg hudby "same j so sebou", i!tm vznikli dovte~ neexistujúce zobr azovacie varianty. Metóda neoklasici zmu však Stravtns}>~mu pr edovšetkým umožnila zvýrazniť svo; espr i t, upla tni ť intelekt a IJtip, najpoprednefšie črty jeho umenia . Mode rn e; hudbe dal f edinečnú podobu, schop_n(l vyjadrovať nie len vlastný svet, ale zdr oveň a; postoj k i ným prejavom a diel am dvojitou optikou, ktor á začal a novodobý dialóg, n esm r t e ľ ný r ozhovor medzi epochami tvor by.

Michal Dollol omanskt ( Cert) a Marib SloYák ( Vojak ) " Prfbehu v ojaka. Snímka; M. Bušo

Na Stravinského siln e vplývali podnety zo svetovej diva delnej a vantgardyčl presnejšie; súbežn e s divadelnou avantgardou, s hľadaním Mejerchoľda h ľ adal n ové formy v oblasti hudobného divadla práve Igor St ravinskij. Ni č si n oosvojova l z nálezov č inohernéh o divadla, sám us!lovn e a vytrvalo exp_eri· mentoval na poli opery. Stravinskéh o s refor mačným i pos tupmi rus kých či n o herný ch · divadelníkov s pá ja pred ovšet kým , záujem o r us kú Ju · dovú slovesn osť , o Judové rozprávky, rie· kan_ky, obra gy a . zvyky, o Judové jarmočn é divadlo. Všetky ti eto pr amene Stravinskij n evyhi adlíval preto, aby z nich citoval, . ale a by sa nimi inšpiroval. Stravinski j nikdy scénicky neupravova! ruský fo lk· lór._ Ked kom ponoval ruské choreografické scény Svadba, dostali sa mu do - rúk zbierky fudových ve ršovaných porekadlel od Alexan dra Afan asieva a Kirejevského. Tie kn ižky Iudovej múdr osti boli pre Stra vinského pokla dnicami. r usk ého jazyka a duchovnéh-o bohatstva svojho nár oda. Nebola to preň Iba jednorazová Inšpirácia. Zo zbierok Afanas ievových ruských Iudových r ozprávok če r pa l aj námet pre Príbeh vojaka.

Príbeh voiaka v Slovenskej filharmónii . '

Vyrozprávanie príbehu Igor Stravinskij je u nás známy, hrá i poč ú va sa. Predovš etkým sa však na Stravinského chodíme dLv ať. Najčastej ­ šie sa totiž s jeho tvorbou stretávame v balete. V te jto oblasti pa tr! medzi " klasikov" dvadsiateho storoč ia, je to n ajpopulá rnejšl ' autor moderných bale· tov. N ajčastejšie sa tancoval Petr uš ka, zriedkavejšie zaujalo choreografov Svät enie ja ri, ešte vzácn ejšie bolo uvedenie Vtáka Ohniváka. Zo s lovenských javisk pozná me teda na jzná me jšie Stravin sk·é ho balety. VideU s me tan ečnéh o , baletného, na špi čkách tancovaného, čiže " špi č kové ho" Stravinského. ' Nepoznali sme h o však ako operné h o skladatera. V ý nim o čne p o u~U skladater pre niek toré svoje opusy aj t erm!n "operA", č i "opera buffa". Kým však balet nazýva l ba letom, ozna č eniu opera sa čas ­ to , vyhýbal. Svo{e scénické skla dby ne· chc el pom enovať • jedným s lovom, jedným termín om, vyh raneným žánrovým označenfm. Termín oper a a koby bol pre Stravinského " nest rav!teiný", n epresný a n evýst!žný. Term!nu opera sa najmä v exper lmentá lnycn scénických skladbách v vt~ýbal , obchádza l h o a hladal akoby ná h radný termín, svojské pomenovanie "Gesamtkunstwerku". Lebo i Stravins ké· ho hu-dobné divadlo je nesporne syntetickým umeleckým dielom, syntetickým dlvag lom, v )
·Michal

Dočo l omanský,

JAN AL-e RECHT

Co n a Stravinského silne za pôsobilo, to nosil stále hlboko v sebe. Svojej hudbe nikdy nedával vonkajšie zna ky, ná· lepky ruskostl, n apriek tomu jeh o dielo má n ielen ruský názvuk, ale aj ducha ruskéh-o umenia. Aj jeho Voja k z Pr!be· hu vojaka má r us kú dušu. Na pr iek tom u, že vari · ešte nikdy a n ikde ho ne· obliekli do rubašky alebo do uniformy cá rskeho vojaka . Tento v ojači k n edal život za cára, dal dušu za vlast ný život . Aký j e príbeh tohto Pr!behu ? Str avinskij r ád do svojich diel vkladá Ro zprávača. A sám je pútavým a otvor eným r ozp r á vačom o svojom diele. Po· ruk e mal navyše poh otového zapisovatera. Rober t Cr aft dlhé roky sprevádzal svojho majstra .neustále so zápisnfk om v r uke. Zazn ačil Stravinského výroky· 1 dlhšie úvahy a ucelené n ázory. Zapísal i genézu jednotliv ých diel. Tak pozná me, nielen čo Stravin skij napísal, al.e aj čo zamýšlal, čo sa mu podla jeh o pred· stáv vydarilo, čo nie. Stravinskij totiž pri väčšine svojich diel bol a j "inscenátorom" . Hudobné nápady realizoval pri· dzene sám, ale vyberal si a usmeri'loval 1 lite rárnych , výtvarných, či chor eograflckýc h spolupracovn fkov. Ne ču do, že a j v Prl behu voj aka zanechal široký po· zná mkový i n scenačn ý ma teriál. Stravln· sklj je však velkorysý. S voj e poznámky nikomu nevnu cuj e, ba režisérom i ú čin · kujúclm r adi, aby javis.kové predvedeni e

Gustá v Valach a Marián Slowäk na pó diu SF. Snímka : M. Buša

a~o umelec st redove~ u , nema l ambíciu "producísa . Ak, tak n anajvýš hral hru s tým, čo objavil pod svo jim mik rosk opom. V ď a k a tomu bol autenticky sc~oprtý povzni esť sa nad kánony štýlu a nad individua· listicky chá panú expresiu. Adorno n emohol pochopi ť Stravinského. A Schonberg nemohol Stra vins kého in tegro v ať. Opačn e to bolo možné. (Do ko n če n ie z 5. st r. 1 Lebo v poza dí bol o ešte čosi; Stravinskij "najvl:!čší kozn l !TI Individuá lne j e.~ presie], ta k h_o za uj ímal aj ScMnmopolita" vyšiel zo svojej kultúrnej tradície a zostal bergov "experiment . Sia hol po jeho neosobne j štruktcijej vemý. Z tradície principiáln e odlišnej od tej, l< tor ú re ( dodekafónia l VO chvHi, ked na dobudol Istotu , že skratkovite oz n aču jeme h eslom " Hegel". došlo k histo ricl<,ej verifikácii tohto bezprecedentného Stravinskij bol, ak o zd ôra zňu j e Drus kln, hlboko nábopodu jatia. Ze ScMnb ergov projekt je schopný vývoja, \ žens ky c ítiaci a myslia,ci čl ov ek. Ale treba dodať : neqol života aj odozvy. · idealista. Nebol , na priek ohu rujúce j erudovanosti, sch op· · Spoloč n é majú obaja t o po dstatné; vedomie kozmi ckej ný ľudsky inte g r ova ť k oncepc iu Ducha-abstrakcie, spoperspekt!vy člov ek a . Vedomie "tlovolu júc e neid entifi kojenú s ta kými kat egóriami ak o transcendencia a m etavať sa so štýlom, určeným "iba '1 hist oricky. Schônberg fyzi ka. Narodený vo vlasti Dostojevského mal Iný životsa od štýlu akoby odvrátil - Str avinskij urobil z n eh o ný pocit: " duch" znamenal pr eňh o živú s!lu, konkrétne terén svoj ho "exper iment u" , svojej hry. Ale zrejme mopôsobiacu energiu, azda i dentickú s princípom života, tivácia bola presne opačná, než akú sugerova li k omenenergiu · Evolúc ie, ener giu otvá r ajúcu nové pers,.Pektívy, tátori deter minovaní dobovým myslením. Stravinski j, e ner giu oslobodzu júcu. podobne ako !udový umelec st arého Ruska, alebo po-

Stravinskij

dóbn e

rovať

Prtbehu vojaka prispôsobovali dobovým a miestnym ok olnostiam.

• vo jny, vojny predovšet· Dve svetové k ým v Rusku a o Rusko - a z každej máme aj operný pr ibeh. Z prvej vojny Stravinského Pribeh vojaka, z druhej Pr okoflevov Prfbeh opravdivého člove­ ka . Jede~- príbeh rozprávkový, na dč a ­ sový, druhý velmi konk rétny, vlastenec· ký. Stravinskij ch cel mat svo je dielo bez u rč i týc h t ypick ých národných čtt. Spi· sovat e!ovl Cha rlesovi Ferdinandovi Ramuzovl vyrozprával vo švajčia r sk om exile ruskú r ozprávku, ale šv a j č i arsky spi· sovateJ da l príbehu nielen svoi e slová, a le aj svo jskú filozofi u. Ten prlbeh je už viac fa ustovský, nemá kolorit rus,l{ých fudových · rozprá vok. A tú faustovsk ú atmosféru v i'lom zvýraznilo aj prvé sla· venské predvedenie diela. Odznelo v rám· ci abon ent ných koncertov Slovenskej fil· harmónie 29. a 30. a príla 1982. Prostredie určilo r áz v eče ra . Nebol to ani koncert , ani divadlo, bol to Príbeh vojaka - presne tak , a ko to u rčil v podtitul e s kl adby St ravinskij "číta ný, hra ný a ta ncovaný" . Ten trpný rod v in· scenácll prevládal. Má lo bolo v nej divadeln ej a ktivity. Režisér Vladimfr StrniskO' l výtvarnik scény a kostýmov Jozef Cil· l er r ešpektoval v plnej miere koncertné pófium. Dirigent Ladisla v Slovák a jeho seďem sóllstlckých h ráčov ( Pavel Bogacz, husle; František Rek, bicie; Karol lllek, kont rabas; Jus tus Pavllk, klarinet; Jozef Martinkovič, fagot Kamil Rl!liko, karnet, Jozef Ga ip aro v lč, tr ombón 1 boli síce zatl ačenl do kúta pódia, ale boU stá le na 11om doma, boli na ň om "páni ~. O blečenl vo frakoch h rali a koby "scénickú" hudbu k prlbeh u, sedeli vedra deja, s t ým, čo sa odoh rávalo, či vlast· ne iba ilustrovalo vedra nich nemali žiadny "divadel ný" k on takt. Režisér Ich ponech a l celkom v rukách d irigenta, ne· zapojil Ic h do svojich akci! a komblná · elf. "tak h ráči vytvor!ll a nimovaný ensemble, v ktor om každý nástro j mohol !!_a u p l at n iť sólisticky, č o v plne j mier e využ!l naj m!! h rá č na h usliach a blclch, všetci h r ali s citom pre súhru i "hru" čo bežala vedra nich . Výtvarníkovi n adlkt ova la riešenie scé· ny a r chitektúra budovy a výzdoba siene. Nepost avil n a koncert nom pódiu žiadnu scénu, iba dlhý a masívny písací stôl, kreslá a svietn iky. An i stopy po Judova rn, veselom, j armočno m ,di~ ad l e alebG "čar e'' kočovného divad la. Režisér ešte podporil ná ladu slávnostnú, obradnú, koncertnú, nie divadelne koncentrovanú. Tento pribeh bol predovšetkým "člt a­ ný''. Predstaviter R ozprávača Gustii'fl Va· Iach sl vzal hlavné slovo. Oblečen ý v talári stredovekého učenca, č i v luterán· s kej kamžl, prednášal n eobyčajne dôstoj· ne, sugestívne 1 autoritat!vne slová prí· behu i morá lne pon a u čenia . Diktoval tempo a rytm us celej produkcii. Prlbeh stratil humor, hudba z n eho vypadávala, k rátk e sl< l ad b l čk y akoby boli iba inter· mezza mi medzi ·dlhými výkla dmi Rozprá v ača . Pohybová spoluprá ca Ctibora Turbu ( R nie ch oreografia 1 mala k dl s· pozlc!i síce vefký priestor pódia, ale malý ' p riestor v samotnej pr odukcii, i Princezná , - Jana Smrčková - väčšmi pózovala, než tancoval a. Vo jakov pribeh sa t u rozpráva l, Ilustroval, a tak l Marián Slowák (Vojak 1 bol predovšetkým demonštrátorom. Iba Michal D očolo ­ mansk) (Ce rt 1 pokúsil sa o plnokrvné divadlo, ktoré by aspO!"\ trocha smrdelo čertovinou. Robil k (tzla s huslami, so Slovákom mal "divadelnú" scénku drezúry poníženého, ozubadlenéh o človeku ( tráky na Vojakových nohavic iach poslúž!li Certovi ako opraty ), a le Ináč v celom dlhom ba až zdlhavom pr íbehu vystu poval tento diabol v podobe unaveného ci rk usového krotltera a kúzelníka maléh o formátu. Faust v te jt o r ozprávke :"!ťaz ll nad pokuštterom pravda, ved ani nešlo o jeho dušu , ale o život vojač ik a.

LADISLAV CAVOJSKÝ

Spoločne so Schänbergom ma l pres v edčenie , že túto energiu je umelec povinný svo jím dielom vyžarovať tak, aby to bolo v prospech fu dstva.

Stravinskij bol hlboko angažovaný: dešifrq,val s neuver itelnou presnosťou podstatné problémy Iudstva, núteného históriou rozlúč iť sa s epochou individualizmu a idea lizmu, snažil sa pos k yt n úť rudstvu "moderne j doby" oporu v reálnyc h ,.orient ač n ých bodoch ". Vedel, že v tejto dobe bude č l ovek pot r ebovať viac ako kedykoľ­ vek to, na čo sa čo raz častejšie v konzumne j spol očnos ti zabúdalo. Presný smer. Ku katat·zii. Stravinskij "nebol sk l ada t eľ budúcnosti". Nezamera l sa na budúc n os ť človeko , ale na jeh o podstat u, viden ú dynamicky. Na to, že jeho úlohou je tu a teraz pre· k o n á vať egocentrické obmedzenia a p ri bližov ať sa k naplneniu zmyslu termi nu " ho mo sapiens" . Lebo o katarziu ide dnes. O osvo jovanie si kontemplat ívn eh o vz ť ahu ku sku t oč nost! ide dnes. Lebo o tvorbu i ť;)e dnes. Aj o Pravdu. ROMAN BERGER