Vzdelávací program:
INOVAČNÉ VZDELÁVANIE PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV ŠKÔL V OBLASTI INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA DETÍ Z MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT Názov záverečnej prezentácie:
Možnosti prevencie agresivity u detí z marginalizovaných rómskych komunít Meno a priezvisko frekventanta:
Názov skupiny:
Martina Štrompfová
MRK2_INV_PO_015
Pracovisko:
Materská Gelnica
škola
Hlavná
117,
Rok: 2015
Úvod Deti z rómskych komunít prichádzajú do materskej školy v dôležitom vývinovom období, keď sa formujú základné rysy charakteru, pozitívnych väzieb a vzťahov, ktoré vplývajú na utváranie morálnych vlastností, rozvíjanie vôľových stránok osobnosti a vytváranie postojov k sebe samému. Rodinné prostredie, v ktorom tieto deti vyrastajú im poskytuje neadekvátne vzory správania, kde sa deti často stretávajú s vulgarizmom, alkoholizmom a agresivitou. V súčasnom svete sa často stávame svedkami agresívneho správania sa detí, kde je ohrozená nielen bezpečnosť a správny vývoj detí, ale aj ony samé sa stávajú nebezpečnými pre spoločnosť. V tejto práci charakterizujeme pojem, príčiny a prejavy agresívneho správania sa detí a uvádzame možnosti a príklady prevencie takého správania v praxi.
Pojem agresivita Rozdiel medzi agresivitou a agresiou. Pojmy agresivita a agresia spolu úzko súvisia, no ich definície sú rôzne. Agresivita z latinského –agressivus– je útočnosť, postoj alebo pohotovosť organizmu k agresii. Agresivitu môžeme definovať aj ako dispozíciu k agresívnemu chovaniu. Každý z nás má nejakú mieru agresivity vrodenú, bez nej by neobstál v ľudskom svete. Agresívne správanie jedinca však nezáleží len od vrodenej agresivity, ale v značnej miere je ovplyvnené výchovou a vplyvom prostredia, v ktorom človek vyrastá. Agresia z latinského –aggressio- je výpad, útok, jednanie, ktorého prostredníctvom sa prejavuje násilie voči niektorému objektu alebo so zámerom niekomu ublížiť. Je to vlastne prejav agresivity v správaní jedinca. Z psychologického hľadiska sa agresia označuje ako čin, činnosť, ktorá vedie k poškodeniu alebo zníženiu nejakej hodnoty. Agresia v najužšom zmysle je fyzické, brachiálne násilie alebo útok. Cieľom agresie je zastrašiť druhého, zmocniť sa objektu alebo ho odstrániť, získať nejaké výhody.
Príčiny agresivity Podľa mnohých vplyvných psychológov je človek agresívny preto, lebo sa naučil, že sa to oplatí, že pomocou agresie sa dajú dosiahnuť ciele, ktoré by sa za normálnych okolností dosiahnuť nedali. Agresívne sklony sa u človeka utvárajú v prvých rokoch života. Známy český neuropatológ F. Koukolík uvádza tri základné príčiny agresie, ktoré sa navzájom prelínajú a sú zodpovedné za vznik agresívneho konania. Sú to dedičnosť, ochorenie alebo úraz mozgu a učenie. S. Freud pokladal agresiu za vrodenú vlastnosť. Etológ K. Lorenz nechápe agresiu ako reakciu na vonkajší podnet, ale ako neustále sa hromadiacu energiu. Psychológ J. Dollard za podklad agresie považuje frustráciu. Niektoré pramene uvádzajú ako príčinu zvýšenej agresivity genetické faktory až vo výške 60% . Skryte agresívna matka, dieťa bez hraníc, neuspokojená základná istota dieťaťa, výchovná slepota rodičov a ďalšie výchovné štýly, to sú všetko spôsoby výchovy, ktoré vlastne dieťa frustrujú a jeho obranou je agresia.
Prejavy agresivity Druhy agresívneho správania: mentálne (predstavy), verbálne (nadávky), neverbálne (mimika, gestá), grafické (kresby), útočné. K prejavom agresivity tiež patria šikanovanie, bolesť a hrozba bolesti, týranie. Charakteristika agresívneho dieťaťa S agresivitou u detí sa stretávame takmer každý deň. Akýkoľvek nepríjemný podnet môže viesť u detí k agresivite. Agresívne dieťa je vo svojej podstate milé, dobré, jemné. Len sa mu stáva, že na niektoré podnety reaguje agresívne. Jeho agresivitu niečo vyprovokovalo, možno má takú povahu a pravdepodobne tento povahový rys zdedilo alebo si proste v danú chvíľu nevie rady so svojimi emóciami. Spúšťacích faktorov agresivity u detí v predškolskom veku môže byť veľa. Napríklad dieťa chce niečo iné, čo mu dospelý človek ponúka, hovorí, má určité priania, ktoré sa v danej chvíli nedajú splniť, kamarát alebo spolužiak v škole sa s ním odmieta hrať, alebo mu nechce požičať hračku a podobne. Takéto situácie vyprovokujú dieťa, aby iné udrelo, štuchlo, poškrabalo, kričalo. Mohli by sme to nazvať aj obranným mechanizmom dieťaťa. Nevie sa inak brániť, nevie povedať, že chce aby niečo bolo tak, ako si ono samo praje a preto hneď „vyrazí do útoku“. Tieto prejavy sú pre okolie neprijateľné, a preto je na rodičovi, učiteľke, či vychovávateľovi ukázať mu správny vzorec správania.
Praktická časť Správne usmerňovanie a výchova detí z marginalizovaných rómskych komunít ako prevencia pred agresívnym správaním K deťom treba pristupovať diferencovane. Deti predškolského veku bežne vzdorujú. Ich vzdor treba niekedy po opakovaných pripomienkach riešiť aj dôraznejšie. Je dôležité, aby sme im dali iný návrh, uzavreli dohodu, ukázali mu, že to ide aj inak a vysvetliť mu ako. Deti potrebujú pravidlá. Pravidlá, ktoré im dávajú pocit bezpečia a istoty. Potrebujú uznanie od rodičov, učiteľov aj od svojich vrstovníkov. Deti v materskej škole potrebujú spolupracovať s inými, hlavne pri hre, ktorá je pre nich najviac rozvíjajúcou činnosťou. V konečnom dôsledku potrebujú komunikovať s dospelými a inými deťmi. Prevencia vzniku agresivity je vždy v pravidlách správania. Tieto pravidlá sa nevytvárajú preto, aby sa im ostatní podriaďovali, ale vytvárajú sa preto, aby všetkých chránili a dávali im pocit istoty a bezpečia. Preto je potrebné usmerňovať deti, aby ich dodržiavali. V materskej škole, kde sa vyskytne agresívne správanie namierené voči inému dieťaťu je potrebné zvoliť vhodný spôsob nápravy. Môžeme uvažovať o niekoľkých metódach, ktoré je dobré spoločne kombinovať. A to: rozhovor s dieťaťom, ktoré ubližuje, zavedenie ochranného režimu, práca so skupinou, rozhovor s rodičmi dieťaťa – agresora.
Príklady a možnosti preventívnych hier u detí z marginalizovaných rómskych komunít v predškolskom veku Vek dieťaťa od 3 do 6 rokov je často označovaný ako vek hry a materskej školy. Prevencia v predškolskom veku nemáva konkrétny charakter tak, ako na vyšších stupňoch škôl. Je potrebné uvedomiť si, že základom podpory sebadôvery dieťaťa je optimálny vzťah dospelých k dieťaťu v bežnom, každodennom živote, právo povedať NIE, formovanie vlastného názoru, ale tiež učiť sa akceptovať kompetentnú autoritu, postupne kontrolovať extrémne prejavy svojich emócii a prispôsobovať správanie sociálnemu prostrediu v ktorom sa dieťa pohybuje. Mentalite predškolského veku je vlastné zážitkové učenie formou sociálnych hier, hier s možnosťou nácviku riešenia problémov, diskusiou, dramatickou výchovou a podobne. Hlavným cieľom aktivít a hier je prebudiť u dieťaťa záujem objavovať a ukázať čo vie, zvládne a dokáže. Hry sú rozdelené do okruhov podľa toho, čo u dieťaťa formujeme a rozvíjame.
Kto som ja? Zámerom hier je motivácia a posilňovanie identity a autonómie detí, za účelom prekonania počiatočného napätia. Hry: 1.Výroba menoviek - vymaľovanie a výzdoba menoviek s vlastným menom. 2. Autoportrét – nakreslenie samého seba, náčrt tváre. Aké mám vlasy, oči, farbu pleti...? 3. Vláčik- deti si do farebných vagónikov vlepia svoje fotky, utvoria si vláčik priateľstva. Učíme sa dodržiavať pravidlá Cieľom aktivít je porozumieť významu a zmyslu pravidiel, ktoré majú deti rešpektovať doma, v materskej škole, na ceste, v prírode. Pomôcť deťom pochopiť, že pravidlá vznikli pre ich dobro a majú svoj význam (bezpečnosť, lepšie spolužitie...). Hry: 1. Hra s klbkom – deti si hádžu klbko a pritom hovoria jeden druhému, čo sa o sebe dozvedeli. 2. Zostavenie pravidiel slušného správania – analýza toho, aké nebezpečenstvá nám hrozia na ulici, doma, v materskej škole, keď nebudeme dodržiavať pravidlá, ktoré nám stanovili dospelí.
Moje – tvoje pocity Cieľom je naučiť sa spoznávať svoje pocity, dokázať vnímať a rozlišovať pocity iných ľudí, kamarátov, príbuzných. Vedieť pocity pomenovať a vyjadriť ich. Hra: Škôlkárska polievka – neverbálne vyjadrovanie svojich pocitov. Veľký hrniec, varecha..... Riekanka: „Abraka dabra, čáry máry už sa to varí, alebo sa nám to iba marí? Vyčarovali sme si polievočku.....“(smutnú, veselú, nazlostenú, mrzutú, plačlivú, pojašenú a pod.) Celá trieda sa hrá a znázorňuje, ako sa po ochutnaní takej polievky správa podľa toho, ako sa cíti. Moja rodina Úlohou je posilniť pozitívne väzby k členom rodiny, uvedomiť si, v čom sú nám príbuzní vzorom a v čom môžu malé deti pomáhať dospelým, súrodencom. Naučiť sa vyjadriť, že niekoho blízkeho máme radi. Hry: 1. Moje srdce – papierové srdce, ktoré deti majú za úlohu rozdeliť na dieliky a do nich nakresliť ľudí s rodiny, ktorých nosia vo svojom srdci. Rozhovor - Koho mám najradšej? Prečo? Aké miesto v srdci som nechal sebe? 2. Diskusia s deťmi na otázky: Ako môžem doma pomôcť? Kto s rodiny sa mi najviac páči a prečo? Koho správanie obdivujem? Čo sa mi páči na ockovi? Na koho by som sa chcel podobať? A podobne.
Ja a iní - riešenie problémov Cieľom aktivity je pochopiť, že v našom živote sú ľudia, ktorí nám môžu pomáhať, skrášliť a obohatiť náš život. Že sú na svete ľudia, ktorí nám pomôžu v prípade, kedy si sami nevieme poradiť. Hra: Ruka bezpečia – deti obkreslia svoju ruku a do jednotlivých prstov kreslia postavičky, ktoré znázorňujú ľudí, na ktorých by sme sa obrátili, keby sme potrebovali pomoc alebo by nás niečo trápilo. Kamarátstvo je dar Zámerom aktivity je uvedomenie si hodnoty kamarátstva, ako i pochopenie toho, že dieťa môže byť dobrým kamarátom, uvedomenie si dobrých vlastností vo vzťahu k iným ľuďom. Hra: Môj najlepší kamarát – kresba kamaráta dieťaťa, ktorého dieťa reálne má, alebo kresba takého kamaráta a priateľa, po akom túži, akého by chcelo mať. S deťmi po dokončení kresbu analyzujeme, aký je to dobrý kamarát a tiež sa zamyslíme, čo dieťa robí preto, aby bolo dobrým kamarátom pre iné deti.
Môj vzor Práca s pozitívnym vzorom má význam v uvedomení si vlastností, kvalít, ktoré na iných obdivujeme. Upevnenie priateľstva medzi deťmi, posilnenie vlastnej sebaúcty a úcty iných ľudí, ktorí si ju zaslúžia. Hry: 1. My sme dvaja remeselníci- hra na remeslá. Pri riekanke dieťa znázorní neverbálne profesiu a ostatní hádajú. Takto sa menia a vystriedajú rôzne profesie. Môžeme si pomôcť kartičkami so znázornenými profesiami. Rozhovor s deťmi – aké profesie poznajú, aké zamestnanie majú rodičia, ktoré si zaslúžia obdiv a prečo? 2. Skupinové cvičenie „Si hviezda“ - deti sedia v kruhu a navzájom si hovoria, čo sa im na druhom páči, čo dobré urobil, vymyslel, za čo si zaslúži pochvalu, obdiv a podobne. Do hry sa môže zapojiť aj učiteľka.
Zovšeobecnenia pre prax: Tieto hry a aktivity pomáhajú stimulovať adekvátne správanie detí z marginalizovaných rómskych komunít, ich autoreguláciu (dôsledné dodržiavanie pravidiel), zvyšujú porozumenie vlastnému prežívaniu, rozvíjajú citlivosť na prežívanie rovesníka, kamaráta, rodiča, súrodenca. Vedú k spolupráci v skupine. Rozvíjajú sa komunikačné schopnosti, koncentráciu, otvorenosť detí hovoriť o problémoch a ich pocitoch. Záver Deti z marginalizovaných rómskych komunít by mali byť vedené k tomu, aby si uvedomovali, že za svoje činy nesú zodpovednosť a že agresivita namierená voči iným deťom a ľuďom nebude tolerovaná. Učiteľ nie je zodpovedný za agresívne správanie dieťaťa. Učiteľ je ale zodpovedný za svoje správanie sa voči dieťaťu. Preto považujeme za dôležité, aby sa s uvedenou problematikou oboznámili nielen učitelia, ale aj rodičia a vychovávatelia týchto detí. Poznanie možností prevencie agresívneho správania detí a schopnosť takéto správanie identifikovať vedie k pozitívnemu riešeniu problémov, ktoré môže mať v budúcnosti vplyv na samotný život nielen jedinca, ale aj celej spoločnosti.
Použité bibliografické odkazy: Monografie Bratská, M.: Vieme riešiť záťažové situácie?, Bratislava: SPN, 1992, ISBN 80-08-01592-6 Kyriacou, CH.: Řešení výchovných problémů ve škole, Praha: Portál, 2005, ISBN 80-7178-945-3 Průcha, J., Walterová, E., Mareš, J.: Pedagogický slovník, Praha: Portál, 1998, ISBN 80-7178252-1 Ranschburg, J.: Strach hnev agresivita, Bratislava: SPN, 1982, ISBN 67-313-82 Špaňhelová, I.: Dítě v předškolním období, Praha: Mladá fronta, 2004, ISBN 80-204-1187-9 Jackulíková, G.: Stimulácia sociomorálneho vývinu v materskej škole, Prešov: Rokus, 2006, ISBN 80-89055-66-4 Články a štúdie odborných časopisov Kolář, M.: Šikana v mateřské škole, In: Iformatórium, č. IX., 2011 Těthalová, M.: S agresí se setkávame dnes a denně, In: Informatórium, č. III., 2013 Leskovjanská, G.: Realizácia preventívneho programu pre deti predškolského veku, In: Prevencia, č.3, 2012 Internetové zdroje htp://referaty.aktuality.sk/referat-19167 htp://liek.beautywoman.sk/clanok/1823
