1 Mládež s poruchami správania: prevencia a intervencia. PhDr. Štefan Matula Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie venuje skúmaniu prevencie porúch správania, resp. sociálno patologických fenoménov všeobecne (tak na úrovni základného ako i aplikovaného výskumu) systematickú pozornosť najmä od roku 1983. V rovine aplikovaného výskumu ide o longitudinálne sledovanie a (na základe jeho výsledkov) priebežné precizovanie integrovaného systému preventívnej poradenskej starostlivosti o deti a mládež s poruchami správania. Spomínaný systém sa od roku 1993 inštitucionálne rozvíja najmä v centrách výchovnej a psychologickej prevencie. Centrá výchovnej a psychologickej prevencie fungujú alebo samostatne alebo ako súčasti pedagogicko-psychologických poradní s realtívne špecifikým zameraním a tomu zodpovedajúcim obsahom činnosti. Základný výskum problematiky psychologickej prevencie porúch správania u detí a mládeže (ako nevyhnutné teoretické východisko a metodologický predpoklad praktického rozvíjania a priebežnej precizácie tohoto preventívneho systému) uskutočňujeme priebežne od roku 1991 v piatich grantových úlohách. V rokoch 1991 - 1993 sme riešili grantovú úlohu: Prevencia sociálnej patológie u detí a mládeže a v priamej koncepčnej a obsahovej nadväznosti na jej úspešné riešenie druhú grantovú úlohu: Efektívnosť psychologickej intervencie v prevencii porúch správania (1994 - 1996). Výsledky tretej grantovej úlohy (Psychologická prevencia porúch správania ako optimalizácia vývinu osobnosti dieťaťa), riešenej v rokoch 1997 – 1999 slúžili ako ideové a metodické východisko štvrtej, ktorú sme riešili v rokoch 2000 - 2002: Selektívna psychologická prevencia porúch správania u detí a mládeže. Ostatný grantový projekt, ktorý riešime v súčasnosti (2003 – 2005): Psychologická prevencia a psychologická intervencia ako fázy integrovanej starostlivosti o deti a mládež s poruchami správania
na základné teoretické, metodické a metodologické východiská
doterajších štyroch grantových úloh priamo nadväzuje, zohľadňujúc predovšetkým najvýznamnejšie výsledky našich doterajších výskumných analýz. Výsledky prvých troch grantových úloh (1991 – 1999) naznačili najmä, že chlapci s poruchami správania, vykazujú nižšiu mieru psychoticizmu, nižšiu úroveň prežívania úzkosti a zníženú úroveň externality. V ich osobnostnej štruktúre sa vo vyššej miere prejavujú prvky agresivity, hostility a relatívne nižšia úroveň prosociálnych tendencií. Po absolvovaní skupi-
2 nového preventívneho poradenského programu dochádza k zmenám v behaviorálnych prejavoch agresivity (pozitívny posun k akceptovateľným formám), posilňujú sa prosociálne tendencie v správaní, znižuje sa intenzita úzkostných reakcíí, dochádza k pozitívnemu obratu v sebahodnotení a vo vnímaní rodičovských výchovných prístupov. Ambulantný skupinový poradenský program ovplyvňuje vývin prosociálneho správania v pozitívnom smere (u chlapcov s poruchami správania sa významne zvyšuje najmä egalitárstvo, altruizmus a prosociálne tendencie). Faktorovou analýzou (Matula, Senka, 1995) sme z celkového počtu 98 sledovaných premenných následne identifikovali sedem faktorov, ktoré majú vzťah k poruchám správania. Ide o tieto faktory:
priame prejavy problémového správania
výchovné rodičovské prístupy
vzťah ku škole a sebaponímanie v jej podmienkach
emocionalita
všeobecné rozumové schopnosti
extraverzia
úzkostlivé správanie
Z hľadiska možnosti optimalizácie emocionálnej zložky osobnosti, ktorú pokladáme za významný etiologický faktor vzniku a vývinu porúch správania (najmä vo vzťahu k zvládacím procesom) sa
významným faktorom, dôležitým najmä vo vzťahu k riešeniu školských
problémov, ukázalo byť „vyhľadávanie sociálnej opory“. Deti s poruchami správania vyhľadávajú pri riešení svojich školských problémov sociálnu oporu viac, než ostatní vrstovníci. Je paradoxné, že práve im však často ich rodina nie je schopná takúto oporu poskytnúť. Deti s poruchami správania sa ukázali ako menej odolné voči stresovým situáciám. Významná je i ich tendencia unikať pred problémami, pasívnejšie pristupovať k riešeniu problémov a častejšie potom nechávajú situáciu "voľne prebehnúť". Preferujú teda odstup od problémov so snahou prenášať svoje problémy na niekoho iného. Ďalšou významnou oblasťou bolo skúmanie iracionality detí a mládeže (Kondáš, Kordačová, 1998). Ukázalo sa, že poruchy správania sú veľmi rezistentné pri ich spojení s depresivitou, majú kognitívne príčiny v zmysle teórie A. Ellisa, a to v tzv. iracionálnych presvedčeniach. V rokoch 2000 – 2002 sa výskumná činnosť grantového tímu koncentrovala najmä na precizáciu indikačného inventára preventívnych metód využívaných v rutinnej praxi centier
3 výchovnej a psychologickej prevencie, overovanie efektívnosti psychologických a výchovných preventívnych programov v špecifických oblastiach psychického a sociálneho vývinu rizikovej populácie a na ďalšie rozpracovanie experimentálnej klasifikácie fáz selektívnej psychologickej a výchovnej prevencie (pozri obr.1).
Obr. č. 1.: Metódy selektívnej výchovnej a psychologickej prevencie v jednotlivých fázach integrovanej starostlivosti CVPP
FÁZY ODBORY
STAROSTLIVOSTI (psycho)terapeutická
depistážna
diagnostická
poradenská
rehabilitačná
depistážne dotazníky špeciálnych porúch učenia
špeciálno pedagogické diagnostické metódy
špeciálnopedagogické poradenstvo
liečebno pedagogické diagnostické metódy
liečebnopedagogické poradenstvo
liečebná výchova
liečebno výchovná rehabilitácia
psychologické poradenstvo
psychoterapia
psychorehabilitácia
sociálno pedagogická diagnostika
sociálne poradenstvo
socioterapia
sociálna rehabilitácia
sociálno pracovná diagnostika
sociálne poradenstvo
socioterapia
sociálna rehabilitácia
PROFESIE
špeciálna pedagogika liečebná pedagogika
psychológia (zákon NR SR č . 199 / 1994)
sociálna pedagogika sociálna práca (zákon NR SR č . 195 / 1998)
depistážne dotazníky psychosociálneho ohrozenia depistážne dotazníky rizikového psychického vývinu depistážne metodiky odchýlok sociálneho správania depistážne metodiky vzniku sociálnej núdze
psychodiagnostické metódy
reedukácia
špeciálno pedagogická rehabilitácia
Schéma je vertikálne členená podľa tých piatich fáz výchovnej a psychologickej preventívnej starostlivosti, ktorými by v ideálnom prípade mal prechádzať každý klient centra výchovnej a psychologickej prevencie, prípadne pedagogicko-psychologickej poradne.
4 V súčasnej vývinovej etape rozvoja centier nie je praktická realizácia navrhovaných fáz uskutočniteľná v plnom rozsahu (predovšetkým, ale samozrejme nielen, vzhľadom na historicky opodstatnenú nedostatočnú úroveň personálnej a metodickej vybavenosti CVPP). Horizontálne členenie schémy je dané piatimi odbormi (profesiami), ktoré na činnosti centra výchovnej a psychologickej prevencie participujú. Odbory sú zoradené v poradí, v akom by v ideálnom prípade mali z hľadiska školského rezortu postupne pristupovať do tímovej práce v záujme integrovanej preventívnej ochrany dieťaťa ohrozeného rizikom sociálno – patologického vývinu. Za účelom kvantitatívneho upresnenia incidencie „problémových detí“ resp. detí s poruchami správania sme zrealizovali reprezentatívny prieskum v rôznych regiónoch Slovenska. Z celkového počtu 7 491 žiakov sme identifikovali 710 problémových detí, čo je 9,93% detí sledovanej populácie. Výsledky sme využili pri následnom strategickom plánovaní preventívnej starostlivosti o ohrozenú detskú populáciu a v súčasnosti realizujeme ich katamnestické prehodnocovanie (Matula, Kopányiová, 2000). Ďalej sme skompletizovali indikačný inventár preventívnych metód, využívaných v rutinnej praxi centier výchovnej a psychologickej prevencie (Smiková, 2001) a následne overili nové špecifické diagnostické metodiky porúch správania (Škála školského a rizikového správania, Dotazník správania, Dotazník agresivity). Výsledky pilotnej štúdie (Mardiaková, 2001) efektívnosti preventívneho programu „Cesta“ poukázali na priaznivé zmeny na všetkých skúmaných úrovniach správania a prežívania adolescentov. Overovali sme Dotazník na zisťovanie príťažlivosti drogy (Varmuža, 2001), ktorý identifikuje tento fenomén u stredoškolskej mládeže a možno ho využívať pri modelovaní špecifických preventívnych stratégií. Ďalej sme v rámci riešenia tejto grantovej úlohy sformulovali základné metodické východiská činnosti centra výchovnej a psychologickej prevencie (Matula, 2002). Centrum
výchovnej a
psychologickej prevencie
je teda špeciálne výchovné
zariadenie, ktoré zabezpečuje komplexnú primárnu a sekundárnu preventívnu výchovnú a psychologickú starostlivosť o deti a mládež s poruchami
správania od
výchovných
problémov v rodine cez porušovanie verejného a školského poriadku po porušovanie ustanovení Zákona o rodine č. 94/1963 a Trestného zákona č. 392/1992, ktorá sa uskutočňuje spravidla ambulantne. Preventívna psychologická starostlivosť by sa mala zameriavať predovšetkým na závislostí
deti
a mládež ohrozenú sociálnou patológiou, vznikom drogových
a o nezamestnanú mládež v obvode pôsobnosti, čo však nevylučuje aj iné
zameranie. Táto starostlivosť by mala byť organickou súčasťou celospoločenského preventívneho systému a mala by zahŕňať
koordinované, kontinuálne, komplexné a
5 synergické uplatňovanie predovšetkým psychologických, psychoterapeutických, poradenských ale aj pedagogických, liečebno - výchovných, a resocializačných metód s dôrazom na ich preventívnu aplikáciu. Uplatnenie preventívneho princípu v činnosti centra výchovnej a psychologickej prevencie znamená, že
preventívna, a to najmä preventívna psychologická činnosť sa
zameriava na optimalizáciu správania detí a mládeže už v období, keď toto správanie nemusí byť v závažnom rozpore so školským poriadkom a pokračuje kontinuálne pri porušovaní školského poriadku, ustanovení zákona o rodine a trestného zákona. Centrum rozvíja jednotlivé formy programov primárnej prevencie so zreteľom na ochranu detí pred sociálno - patologickými javmi, prípadne pred emocionálnymi výkyvmi a poruchami. V oblasti sekundárnej prevencie rozvíja svoju činnosť najmä na báze tzv. ambulantnej poradenskej komunity, v rámci ktorej sa uskutočňuje predovšetkým odborná skupinová práca. Operacionálne vymedzeným cieľom činnosti ambulantnej poradenskej komunity je postupné znižovanie výskytu sociálne-patologických fenoménov a výkyov v správaní detí a mládeže v obvode pôsobnosti centra. Pritom za sociálno patologické fenomény v tejto súvislosti pokladáme všetky behaviorálne prejavy v detskom a mládežníckom veku, ktoré sú spoločnosťou pokladané za negatívne, a ktoré svojim nositeľom spôsobujú problémy doma, v škole alebo v širšom sociálnom prostredí, ale aj osobné psychologické problémy (vrátane neriešených konfliktov a duševných kríz). Krízová intervencia spadá do kompetencie psychológov, príp. detských psychiatrov, ktorí v tomto druhu psychoterapie absolvovali príslušný výcvik. Vysvetľujúcim psychologickým princípom vzniku a pretrvávania porúch správania (resp. výskytu sociálne patologických a krízových psychologických fenoménov) u detí a mládeže býva (vzhľadom na spúšťacie mechanizmy porúch) nedostatočná úroveň psychickej regulácie správania. Preto základným metodickým východiskom zvolených intervencií je optimalizácia psychickej regulácie správania ohrozených detí. Jeho pragmatickým cieľom býva pozitívne ovplyvňovanie najmä dificilného, disociálneho alebo asociálneho správania detí a mladistvých. Systém komplexnej preventívno - poradenskej starostlivosti o deti a mládež s poruchami správania, v rámci ktorého ambulantná poradenská komunita svoju činnosť vyvíja, sa skladá z troch, organicky na seba nadväzujúcich zložiek:
6 1. Signalizačno - iniciačná zložka systému - jej úlohou je zabezpečovanie informácií o incidencii a prevalencii sociálne patologických fenoménov a iných psychologických problémov v obvode pôsobnosti centra výchovnej a psychologickej prevencie. 2. Analyticko - diagnostická zložka systému - jej úlohou je komplexná a najmä psychologická analýza detí ohrozených najmä sociálnou patológiou v obvode pôsobnosti centra výchovnej a psychologickej prevencie. 3. Poradensko - psychoterapeutická zložka systému - ide o činnosť centra výchovnej a psychologickej prevencie v rozsahu, v akom je vymedzovaná schváleným štatútom. Ambulantná poradenská komunita koncipuje svoju činnosť na metodologickej báze hlavne sekundárnej prevencie, systematicky využívajúc stavebnicovite konštruovaný program skupinových psychologických metód a techník najmä:
psychologického poradenstva
sociálne-psychologického učenia (v zmysle psychológa A. Banduru)
sociálne-psychologického tréningu
psychagogických
výchovných, príp. špeciálno-výchovných
psychoterapeutických. Činnosť ambulantnej poradenskej komunity sa realizuje v troch organicky prepojených a
vzájomne sa prelínajúcich rovinách: 1. tréningovo sociálno-psychologická 2. experenciálno-psychoterapeutická 3. klubovo komunitná 1. Tréningovo sociálno-psychologická činnosť V rámci tejto činnosi sa využívajú predovšetkým zákonitosti sociálneho učenia s cieľom postupného skvalitňovania psychickej regulácie správania ohrozených detí. Ide najmä o nasledovné všeobecné princípy:
Učenie tu a teraz.
Skúsenosti sa získavajú bezprostredne v prítomnej sociálnej situácii (a nie sprostredkovaným pojmovým aparátom) s využívaním zákonitostí psychológie učenia (napr. v zmysle discentného prístupu O. Kondáša).
7
Spätná väzba.
Dieťa sa v rámci sociálne tréningových postupov dozvedá o pozitívach a negatívach svojho správania na základe hodnotení iných členov skupiny, získavaním vhodne podávaných spätných informácií (psychologická spätná väzba).
Priaznivá a tolerantná emočná atmosféra.
V kamarátskej atmosfére sa spochybňujú doterajšie schémy správania členov tréningovej skupiny a súčasne sa môže pocit ohrozenia v sociálnej situácii znižovať a následne nahrádzať budovaním sociálnej opory.
Vedomie dočasnosti a atmosféra hry.
Tréningová činnosť prebieha v podmienkach tolerancie, bez následkov i bez rizík, pričom sa podporuje otvorenosť členov skupiny (pochopiteľne so zákazom vynášania problémov, o ktorých sa členovia skupiny dozvedeli na skupinových sedeniach).
Každý člen skupiny je súčasne účastníkom diania a pozorovateľom zmien.
Reálny prenos trénovaného správania do svojho každodenného života.
2. Experenciálno psychoterapeutická činnosť Ide o proces, v rámci ktorého sa pravidelne stretávajúca sa skupina podieľa na zámere pomáhať si navzájom pri dosahovaní takých zmien v správaní, ktoré smerujú k optimalizácii psychickej regulácie. Terapeutické sily v zmysle humanistickej
psychológie A. Maslowa a C. Rogersa
zahŕňajú tak intrapsychické, ako aj interpersonálne procesy, pričom dôraz kladieme na využívanie skupinovej dynamiky. Rozumieme ňou všetky sociálne procesy a interakcie s ich emočnými, verbálnymi i neverbálnymi sprievodnými znakmi. Vstupy a intervencie vedúcich skupín (využívajúce zákonitosti skupinovej dynamiky) sa kombinujú s interakciami členov skupiny, ako je to známe z encounterových skupín C. Rogersa. Každý člen skupiny je týmto spôsobom
vystavený mnohým vplyvom, ktoré je nútený spracovávať a môže ich v
priaznivom ovzduší využívať na podporu svojho vývinu a osobnostného rastu. Dosiahnutá zmena by sa mala prejavovať v jeho správaní v skupine ale i mimo nej - v bežných životných situáciách. Jedným zo základných cieľov činnosti ambulantnej poradenskej komunity v tejto rovine je kontrola a hlavne kultivácia emócií, počínajúc ich vyjadrovaním a a spracovávaním.
8 Z toho vyplýva postupne sa rozvíjajúce lepšie porozumenie sebe i svojmu správaniu a porozumenie druhým. Výsledkom potom môže byť zmena správania, objavovanie jeho efektívnejších foriem, a to priamo v sociálnom kontexte. Vedúci skupiny by mal viac svojím správaním, než svojimi verbálnymi intervenciami uľahčovať vyjadrovanie pocitov, podporovať komunikáciu emócií a primeranú sociálnu interakciu s ostatnými členmi skupiny. To by malo viesť ku kognitívnemu porozumeniu a pretlmočeniu toho, čo dieťa prežíva a čo sa v skupine deje. Vedúci skupiny akceptuje prejavy dieťaťa, a v tomto zmysle ich aj komentuje. Dieťa sa potom cíti pochopené a prijímané a neskoršie je schopné verbalizovať svoje city a vnútorné impulzy. Môže svoje afekty a obranné mechanizmy používať v bezpečnej a istej atmosfére a postupne ich ako nepotrebné nepoužívať. Zmena dieťaťa vo vzťahu k sebe samému i k druhým ľuďom sa dosahuje pomocou skupinovej dynamiky, ale postupne by mala presahovať rámec psychoterapeutickej skupiny a prenášať sa do života dieťaťa v pôvodných prirodzených skupinách - v rodine, medzi vrstovníkmi a v škole. Za účinné činitele a zložky týchto činností ambulantnej poradenskej komunity pokladáme najmä:
zlepšenie komunikácie na všetkých úrovniach - deti sa učia jasne komunikovať, lepšie vyjadrovať vlastné myšlienky a názory a byť citlivejšími k výpovediam ostatných;
komunikácia citového prežívania - deti získavajú v skupine schopnosť vyjadrovať svoje city novým spôsobom, úplnejším a pritom sociálne prijateľnejším;
katarktická funkcia skupinovej práce - deti majú napr. možnosť vyjadriť hostilné reakcie, a to aj vo vzťahu k autoritatívnym postavám;
korektívna rekapitulácia zážitkov z primárnej rodinnej skupiny so spätnou odozvou v skupine;
korektívna sociálna skúsenosť s vrstovníkmi;
schopnosť prijímať zodpovednosť za svoje správanie a rozhodovanie;
podporovaný rozvoj sociálne – psychologických spôsobilostí;
skúšanie nových foriem správania a ich posiľňovanie v skupine;
získavanie informácií;
pocit spolupatričnosti s ostatnými členmi skupiny.
9 3. Klubovo komunitná činnosť Členovia ambulantnej poradenskej komunity vytvárajú postupne psychoterapeutické spoločenstvo, fungujúce na klubových princípoch. Takéto spoločenstvo má rozvíjať a podporovať nasledovné charakteristiky:
pocit spolupatričnosti (intenzívny skupinový život by mal vytvárať pocit stotožnenia
pocit sociálneho naplnenia (niekam patriť)
pocit závislosti (spoločenstvo je útočiskom pred samotou a úzkosťou)
Táto rovina činnosti by mala postupne vytvárať komplexný psychologický, resp. psychoterapeutický systém, ktorého všetky články budú zmysluplne poprepájané a nebude sa podceňovať žiadna z nich. Tento systém by mal byť organizovaný tak, aby svojim členom umožňoval prežitie korektívnej skúsenosti zároveň s podporou prežívania spolupatričnosti, sociálneho naplnenia, ale aj vzájomnej závislosti. Uplatňovanie takéhoto spôsobu sekundárnej výchovnej a psychologickej prevencie prostredníctvom centier výchovnej a psychologickej prevencie možno bezosporu považovať za pokus o systémovú zmenu uskutočňovania komplexnej psychologickej prevencie v školskom rezorte. Jedine systémové zmeny v tejto oblasti majú totiž šancu na úspech v súboji so sociálnou a psychologickou patológiou. Hlavnými operatívnymi cieľmi riešenia ostatnej grantovej témy (Psychologická prevencia a psychologická intervencia ako fázy integrovanej starostlivosti o deti a mládež s poruchami správania), ktorou sa zaoberáme od roku 2003 je:
vypracovanie algoritmu preventívnej a interventívnej starostlivosti o deti a mládež s poruchami správania v jednotlivých fázach integrovanej starostlivosti CVPP
vypracovanie metodických zásad činnosti interdisciplinárneho tímu pracovníkov CVPP v nadväznosti na uplatňovaní modelu selektívnej psychologickej a výchovnej prevencie v jednotlivých fázach integrovanej starostlivosti CVPP
vypracovanie metodického inventára psychologických, výchovných a reedukačných preventívnych a interventívnych postupov zameraných na optimalizáciu osobnostného vývinu detí a mládeže s poruchami správania
stanovenie strednodobej prognózy vývinových trendov incidencie detí s poruchami správania v SR ( na základe katamnestického sledovania vo vybraných okresoch)
10 Ak sme v predošlých štádiách výskumného riešenia problematiky postulovali predpoklad, že individuálnu stratégiu prevencie treba budovať predovšetkým v závislosti na individuálne
špecifickej
konfigurácii
biologických,
sociálnych
a
psychologických
(osobnostných) faktorov v etiológii vzniku porúch správania (a tento predpoklad sa nám potvrdil), javilo sa nám oprávnené za ďalší krok považovať postulát o potrebe chápania nielen psychologickej prevencie, ale i psychologickej intervencie
ako dvoch fáz integrovanej
starostlivosti o deti a mládež s poruchami správania v interodborovom kontexte. Tým sa náš metodicko-výskumný záber rozširuje aj na zariadenia výchovného poradenstva (najmä pedagogicko-psychologické poradne). Pokúsime sa to ilustrovať na príklade
konštrukcie
modelu integrovaného algoritmického systému psychologickej, pedagogickej a sociálnej činnosti v preventívnych a v poradenských zariadeniach. Vychádzame zo základného predpokladu, že činnosť poradenských a preventívnych zariadení (včítane činností s klientom) má byť zabezpečovaná interdisciplinárnym tímom najmä pedagógov, psychológov a sociálnych pracovníkov. Problém je v tom, že každá z vyššieuvedených odborností však doposiaľ charakterizuje „svoje“ poradenstvo „svojím“ spôsobom, vychádzajúc pritom z odlišných metodologických
pozícií a z
odlišných
legislatívnych dikcií zákonov, ktoré jednotlivé činnosti v Slovenskej republike upravujú. Bez toho, aby sa aspoň operacionálne východiskové pozície konsenzuálne nezjednotili, nemožno ašpirovať
na
formuláciu
metodologických
východísk
ich
(dnes
už
nevyhnutnej)
interdisciplinárnej (t.j. psychologicko-pedagogicko-sociálnej) spolupráce. Nižšieuvedené formulácie sú pokusom o náčrt takéhoto systému. Činnosti s klientom sa uskutočňujú v referenčnom rámci komplexnej inštitucionalizovanej odbornej starostlivosti o klientelu preventívnych a poradenských zariadení, ktorú chápeme ako integrovaný algoritmický systém bazálnych zložiek (psychologickej, pedagogickej a sociálnej) ich činnosti. Pod integrovanosťou systému chápeme zjednotené synergické pôsobenie bazálnych zložiek činnosti poradenských a preventívnych školských zariadení predovšetkým v záujme optimálnej úpravy psychologického, pedagogického a sociálneho stavu klientov. Pod algoritmičnosťou systému chápeme stav, v ktorom sa integrované bazálne činnosti (psychologické,
pedagogické
a
sociálne)
uskutočňujú
podľa
presných
a
logicky
jednoznačných predpisov na ich vykonávanie, pričom je určené aj poradie na riešenie úloh daného typu. Psychologická činnosť v
pedagogicko-psychologických poradniach a centrách
výchovnej a psychologickej prevencie sa vykonáva podľa zákona NR SR č. 199/1994 Z.z. a v zmysle dikcie §1 tohoto zákona ňou rozumieme:
11 -
skúmanie,
výklad,
ovplyvňovanie
(mládeže) a skupiny detí psychologickými
a
prognostické hodnotenie správania dieťaťa
(mládeže) v podmienkach
škôl a školských
zariadení
metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčasným
poznatkom psychologických vied a stavu praxe, -
používanie psychodiagnostických metód a testov,
-
psychologické poradenstvo v podmienkach škôl školských zariadení,
-
psychoterapiu a iné formy psychologickej intervencie v podmienkach škôl a školských zariadení. Najvšeobecnejším cieľom psychologickej činnosti v podmienkach pedagogicko-
psychologických poradní a centier výchovnej a psychologickej prevencie je podpora dosahovania takej úrovne psychickej regulácie správania klienta (klientov), ktorá mu (im) umožní optimálne sociálne fungovanie v biodromálnom kontínuu. Pedagogická činnosť v pedagogicko-psychologických poradniach a v centrách výchovnej a psychologickej prevencie sa vykonáva podľa zákona NR SR č. 279/1993 Z.z. Jednotlivé druhy pedagogickej činnosti sú expresis verbis deklarované: 1) v § 11, ktorý stanovuje, že centrum výchovnej a psychologickej prevencie v úzkej spolupráci s rodinou a prirodzeným sociálnym prostredím poskytuje špecifickú sociálnu, psychologickú a liečebno - výchovnú starostlivosť deťom ohrozeným sociálno patologickými javmi, spravidla ambulantnou formou, 2) v § 20, (ods. 2,3), ktorý stanovuje, že poradenskými zariadeniami psychologická poskytovaní
sú pedagogicko-
poradňa a zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva, a že na odborných
služieb
v
oblasti
výchovného
poradenstva
a
špeciálnopedagogického poradenstva sa zúčastňujú aj výchovný poradca, školský psychológ a školský špeciálny pedagóg, 3) v § 21, ktorý stanovuje, že pedagogicko - psychologická poradňa plní úlohy odbornej pedagogickej a psychologickej diagnostiky, odbornej pedagogickej a psychologickej starostlivosti o deti
a úlohy poradenstva v otázkach
ich výchovy, vzdelávania,
osobnostného a profesijného vývinu. Najvšeobecnejším cieľom pedagogickej činnosti v
podmienkach pedagogicko-
psychologických poradní a centier výchovnej a psychologickej prevencie je podpora dosahovania takej úrovne prospechu a výchovnej zvládnuteľnosti klienta (klientov), ktorá mu
12 (im) umožní optimálne zvládanie pedagogických nárokov v školách a školských zariadeniach v priebehu vzdelávacieho procesu a komplexnej prípravy na život a povolanie. Sociálna činnosť v pedagogicko-psychologických poradniach a v centrách výchovnej a psychologickej prevencie sa vykonáva podľa zákona NR SR č. 195/1998 Z.z., v ktorom je sociálne poradenstvo deklarované ako „odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a na usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci; sociálne poradenstvo sa poskytuje najmä rodinám“ (§ 12, ods. 1). Najvšeobecnejším cieľom sociálnej činnosti v
podmienkach pedagogicko -
psychologických poradní a centier výchovnej a psychologickej prevencie je podpora dosahovania takej úrovne sociálnej regulácie správania klienta (klientov), ktorá mu (im) umožní optimálne sociálne fungovanie v biodromálnom kontínuu. Na obrázku č. 2 je znázornený model integrovaného algoritmického systému psychologickej, pedagogickej a sociálnej činnosti preventívnych a poradenských zariadení v školskom rezorte.
Psychologická, pedagogická a sociálna intervencia by sa mala v tomto
modele uskutočňovať v štyroch na seba nadväzujúcich fázach, pričom nie všetky fázy musia byť samozrejme u jednotlivého klienta realizované. V každej fáze by však mali byť zrejmé nielen “intervenčné” nadväznosti, ale i vzájomná metodologická väzba a spôsob interdisciplinárnej kooperácie všetkých troch bazálnych odborov činnosti. V súčasnosti rozpracúvame charakteristiky a obsahovú náplň jednotlivých fáz intervencie vo vzťahu k bazálnym odborom činnosti. (Pozornejšiemu čitateľovi akiste neuniklo, že východiskom prezentovaného modelu je návrh experimentálnej klasifikácie fáz selektívnej psychologickej a výchovnej prevenciem, uvedený vyššie na obr.1). Príkladom rozpracovania jednotlivých fáz je model integrovaného algoritmického systému diagnostických činností v systéme interodborovej práce s klientelou preventívnych a poradenských zariadení, znázornený na obrázku č. 3. V krátkej budúcnosti týmto spôsobom hodláme spracovať tak isto poradenskú, terapeutickú a rehabilitačno-preventívnu fázu intervencie. Jedným z priebežných výstupov aktuálne uskutočňovanej analýzy metód selektívnej výchovnej a psychologickej prevencie v jednotlivých fázach integrovanej starostlivosti
13 CVPP/PPP je koncept troch úrovní poradenskej činnosti v kontexte normálneho rozloženia ovplyvňovaného javu (obr. č. 4). Obr. č. 4: Tri integrované úrovne (prevencia, intervencia & rozvíjanie) multidisciplinárneho (t.j pedagogického, psychologického a sociálneho) poradenstva v kontexte normálnej distribúcie javu, ktorý je jeho predmetom Komentár [v1]:
interventívna
preventívna
-3 +2
rozvíjajúca
-2 -1 M +1 +3 Pracovný model troch úrovní multidisciplinárnej poradenskej činnosti v kontexte
normálneho rozloženia ovplyvňovaného javu na obr. č. 4 dáva do vzájomného vzťahu preventívne a interventívne psychologické, pedagogické a sociálne poradenstvo na pozadí Gaussovho normálneho rozloženia psychologického (príp. sociálneho) javu, ktorý býva spravidla zámerným objektom takejto činnosti (napr. poradenská práca s deťmi, príp. s mládežou s poruchami správania). V protiklade so statickým chápaním tradične dualistického rozdeľovania poradenskej psychologickej činnosti na činnosť interventívnu a preventívnu (napr. Koščo a kol., 1987) pokladáme tak psychologickú prevenciu ako i intervenciu za dve metodicky i metodologicky vzájomne prelínajúce sa úrovne psychologického poradenstva s tým, že rozdiel medzi nimi nie je ani tak metodický, ako kontextuálny vo vzťahu k frekvencii výskytu javu, ktorý je ich objektom.Treťou úrovňou je „rozvíjanie“ pozitívnych potencialít (v relatívnom protiklade
14 s preventívnou úrovňou, ktorá by mala dominovať predovšetkým na opačnej strane Gaussovej krivky). Ďalšie teoretické rozvíjanie vyššieprezentovaného modelu ako i jeho praktická verifikácia v činnosti prílušných psychologických inštitúcií by sa malo stať jedným z ťažiskových cieľov nášho výskumného snaženia v najbližších rokoch..
LITERATÚRA: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8.
Kondáš, O., Kordačová, J.: 1998 Koščo, J., a kol.: 1987 Mardiaková, Z.: 2001 Matula, Š.: Centrá výchovnej a psychologickej prevencie. In: O. Kondáš a kol.: State z klinickej psychológie, UCM, Trnava, 2002, s. 248 - 255 Matula, Š., Senka, J.: 1995 Matula, Š., Kopányiová, A.: 2000 Smiková, E.: 2001 Varmuža, J.: 2001
