ISSN 1336-9679
Sociálna
Prevencia –
3
Informačno-vzdelávací bulletin rezortu kultúry
2006
PREVENCIA
alkohol a legálne drogy
Obsah Predslov
Augustín Jozef Lang − štátny tajomník Ministerstva kultúry SR
MUDr. Nadežda Stowasserová − sekcia zdravia, Ministerstvo zdravotníctva SR
3 3
Príspevky zo zahraničia
Tomaz Caks, MD, MSC − Katedra verejného zdravia, Lekárska fakulta, Univerzita v Ljubljane, Slovinsko
Kontrola tabaku v Slovinsku
4
Promile SMS – ICT nástroj na sebakontrolu pri pití alkoholu
5
MUDr. Pavel Kubů – lekár informatik, Ústav lekárskej informatiky, Praha, Česká republika
Štatistické príspevky
doc. PhDr. Alojz Nociar, CSc. − výskumný pracovník, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie,
Bratislava
Výber z údajov o alkohole v Slovenskej republike a v Európskej únii
7
Teoretické príspevky
MUDr. Nadežda Stowasserová − sekcia zdravia, Ministerstvo zdravotníctva SR
Národný akčný plán pre problémy s alkoholom na obdobie rokov 2006 − 2010
10
Problematika primárnej prevencie závislostí od psychoaktívnych látok
12
Návrh Národného programu kontroly tabaku a jeho východiská
15
MUDr. Ivan Novotný − riaditeľ Sanatória AT pre liečbu drogových závislostí, Bratislava
PhDr. Róbert Ochaba − vedúci centra kontroly tabaku, Úrad verejného zdravotníctva SR
Informačno-metodické príspevky
Mjr. JUDr. Jarmila Petrová − starší referent špecialista, oddelenie organizácie a prevencie
vnútorného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach
Alkohol a legálne drogy
20
Alkohol a iné drogy v činnosti preventívnych a poradenských zariadení rezortu školstva
21
PhDr. Štefan Matula − Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
Mgr. Bibiana Helexová − Pedagogicko-psychologická poradňa s Centrom výchovnej a psychologickej prevencie,
Bratislava III.
23
Alkohol a legálne drogy v prevencii v kultúrno-osvetovej práci
25
Poslanie a ciele činnosti Združenia abstinentov Slovenska
26
PhDr. Ingrid Hupková, PhD. − riaditeľka kabinetu sociálnej prevencie, Národné osvetové centrum, Bratislava
Cigarety a alkohol – mnohé deti ich nepovažujú za drogy
Pavel Podmajerský − prezident Združenia abstinentov Slovenska
Príspevky z regiónov − aktivity, projekty a programy prevencie
Mgr. Daniela Gundová − riaditeľka Krajského osvetového strediska v Nitre
Legálne drogy v diskusiách Protidrogového fóra Petržalka
28
Výber z aktivít prevencie závislostí Gemerského osvetového strediska
29
Chceme žiť bez drog – projekt protidrogovej výchovy Prírodovedného múzea SNM
29
Elvíra Stonišová − referentka kultúry na úseku sociálnej prevencie Gemerského osvetového strediska v Rožňave
28
Mgr. Rastislav Šenkirik − Kultúrne zariadenia Petržalky, Bratislava
Sociálna prevencia v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre
RNDr. Ivona Kautmanová − SNM − Prírodovedné múzeum, Bratislava
Výberová rešerš k problematike alkoholu a legálnych drog
PhDr. Ingrid Hupková, PhD. − Mgr. Jana Bilická − KSP, Národné osvetové centrum, Bratislava
30
Predslov Vážení čitatelia,
Milí čitatelia,
som rád, že mám možnosť prihovoriť sa vám v novom informačno-vzdelávacom bulletine Sociálna prevencia, ktorý rezort kultúry začal vydávať v roku 2006. Pripravilo ho naše špecializované rezortné pracovisko − kabinet sociálnej prevencie Národného osvetového centra. So záujmom som si preštudoval prvé dve časti tohto novoprofilovaného periodika, zameraného na prevenciu sociálnopatologických javov. Publikované príspevky len posilnili moje presvedčenie o nutnosti participácie kultúrnych inštitúcií na celospoločenskom prevenčnom úsilí. Pozitívna spätná väzba z inštitúcií štátnej správy, samosprávy, mimovládnych organizácií či z akademickej pôdy vysokých škôl tiež svedčí o kvalite a nespornom prínose tohto edičného titulu.
je všeobecne známe, že vývoj jedinca a formovanie osobnosti od útleho detstva až do dospelosti je podmienené okrem genetického vybavenia i podmienkami prostredia, v ktorom jedinec žije. Mnohé faktory, podnety, ako aj prijaté hodnoty tej-ktorej spoločnosti ovplyvňujú každého jedinca pri formovaní svojho hodnotového systému a zásad spôsobu života. Je potešiteľné, že rezort kultúry ponúka prostriedky, ktoré pomôžu účinne spolupôsobiť v oblasti prevencie drogových závislostí. Táto aktivita je zvlášť prínosom pre pozitívne pôsobenie na mladú generáciu, čím sa posilní jej schopnosť vnímať rizikové faktory, možnosti ohrozenia zdravého vývoja, ale aj voľba a rozhodnutie prijať princípy a zásady zdravého životného štýlu. Možnosť prihovoriť sa vám v tomto informačno-
Tretia časť informačno-vzdelávacieho bulletinu je venovaná problematike legálnych drog vrátane alkoholu, tabaku a možnostiam preventívneho pôsobenia. V bežnom živote sa totiž stretávame s tým, že konzumácia a možné problémy závislostí od legálnych drog sú neraz v úzadí. V našej spoločnosti sa im nepripisuje dostatočná váha, alkohol, tabak či ďalšie legálne drogy sú väčšmi tolerované. Titul bol pripravený za autorskej spolupráce s významnými slovenskými a zahraničnými expertmi na danú problematiku i s pracovníkmi rezortu kultúry či reprezentantmi iných subjektov, praktickými realizátormi prevenčných aktivít. Toto prepojenie odborného, teoretického poznania s praktickými skúsenosťami považujem za vhodné a verím, že ich poznatky a skúsenosti poskytnú aj vám nové poznanie a inšpiratívne námety pri vašej preventívnej činnosti. Bulletin Sociálna prevencia je dokladom toho, že náš rezort si jasne uvedomuje nevyhnutnosť reagovať na naliehavú a výsostne aktuálnu problematiku prevencie sociálnopatologických javov. Som presvedčený, že práve kultúrne organizácie disponujú účinnými prostriedkami, no najmä samotná kultúra a umenie má estetické kvality a emotívnu silu, ktorými môže tlmočiť posolstvo života bez drog.
-vzdelávacom bulletine je pre mňa príležitosťou upriamiť pozornosť na existujúcu problémovú oblasť spoločnosti, súvisiacu s alkoholom, ktorá zahŕňa problémy v sociálnej, vzťahovej, rodinnej sfére, ale aj problémy zdravotné, pracovné a iné. V záujme riešenia danej problematiky Ministerstvo zdravotníctva SR vypracovalo Národný akčný plán pre problémy s alkoholom, ktorý je v súlade s Rámcovým programom alkoholovej politiky SZO v európskom regióne. Veríme, že vzájomnou súčinnosťou rezortov, príslušných inštitúcií a organizácií v rámci realizácie Národného akčného plánu pre problémy s alkoholom sa podarí postupne dosiahnuť zníženie výskytu nepriaznivých následkov súvisiacich s alkoholom a rozvinie sa zvýšený záujem o prijatie potrebných zásad zdravého životného štýlu.
MUDr. Nadežda Stowasserová,
sekcia zdravia Ministerstva zdravotníctva SR
Augustín Jozef Lang, štátny tajomník Ministerstva kultúry SR
3
Prevencia – alkohol a legálne drogy
Sociálna
Kontrola tabaku v Slovinsku
PREVENCIA 3/2006 Tomaz Caks, MD, MSc,
Zdaňovanie V Slovinsku sú tabakové produkty zdaňované. Dane predstavujú 69 % (49 % spotrebná daň plus 20 % daň z pridanej hodnoty) z predajnej ceny balíčka cigariet. Predpokladá sa, že spotrebná daň porastie každých 6 mesiacov o 2 %, až kým nedosiahne 57 %. Od roku 2002 sa časť spotrebnej dane vracia zdravotníctvu.
Katedra verejného zdravia, Lekárska fakulta, Univerzita v Ljubljane, Slovinsko
Prístupnosť V Slovinsku je obmedzený prístup k tabakovým produktom, ktorý vymedzuje zákon o reštrikciách užívania tabakových produktov. Cigarety sa nesmú predávať osobám mladším ako 15 rokov, je zakázaný predaj tabakových produktov v automatoch a taktiež predaj kusových cigariet či vzoriek cigariet. Na predaj sa udeľujú licencie.
Slovinsko je jednou z európskych krajín, v ktorých fajčí menej ako 25 % obyvateľov (Zdroj: Databáza HFA). Výskyt fajčenia sa od roku 1988 do roku 1999 znížil z 34 % na 24 %. Počet fajčiarov v malej krajine, ktorá má 2 milióny obyvateľov, sa od roku 1978 znížil o takmer 200 000, pričom hlavným dôvodom je najmä to, že prestali fajčiť. Dve tretiny z tých, ktorí stále fajčia, chcú prestať (Zdroj: SVN Public Opinion). Pokiaľ ide o pacientov, ktorí utrpeli srdcový infarkt, je medzi nimi len 14,6 % fajčiarov, čo je najlepší výsledok v Európe (Štúdia EUROASPIRE, 2000).
Reklama Zákon o reštrikciách užívania tabakových výrobkov zaviedol zákaz priamej a nepriamej reklamy. Okrem toho je zakázané sponzorovanie športových, kultúrnych a iných verejných podujatí tabakovým priemyslom. Kontrola pašovania Pašovanie cigariet v Slovinsku nie je veľkým problémom. Kontrola pašovania cigariet podlieha tým istým pravidlám, ktoré platia pre ostatné produkty. Kontrola produktov, identifikácia a informácie Podľa zákona musia byť na tabakových produktoch varovania o následkoch na zdravie človeka. Na základe novely zákona z roku 2002 je obsah dechtu v cigaretách obmedzený na 10 mg a maximálny obsah nikotínu na 1 mg v cigarete. Okrem toho je zakázané používanie slov „slabý“ a „ľahký“. Nefajčiarske prostredie Slovinské zákony obmedzujú fajčenie na verejných priestranstvách. Fajčenie je zakázané v školách, lietadlách, nemocniciach, vo verejných úradoch, ktoré pomáhajú občanom, a v cukrárňach. Fajčenie je zakázané aj v mestskej hromadnej doprave a na ostatných verejných miestach, ako sú kiná, divadlá, sociálne zariadenia, okrem častí, ktoré sú vyhradené pre fajčiarov a sú oddelené od nefajčiarskych miest. Fajčenie je obmedzené aj na pracoviskách, kde sa môže fajčiť len vo vyhradených zónach.
Najväčšie úspechy v tejto oblasti sa dosiahli za posledných desať rokov, teda od roku 1996, keď bola prijatá moderná a reštriktívna legislatíva, ktorá je výsledkom úspešnej spolupráce občianskej spoločnosti, zdravotníkov, ministerstva zdravotníctva a mnohých poslancov. V roku 1996 Slovinsko prijalo zákon o obmedzení používania tabakových produktov, ktorý na jednej strane obsahuje opatrenia na obmedzenie užívania tabaku (ako zákaz reklamy tabaku, zákaz sponzorstva tabakovým priemyslom a veľkopredajcami tabaku, varovania na škatuľkách tabakových produktov, zákaz predaja tabakových produktov osobám mladším ako 15 rokov, zákaz predaja tabakových produktov z automatov, zákaz predaja kusových cigariet alebo iných tabakových produktov, ktoré nie sú v originálnom balení výrobcu). Na druhej strane zákon obsahuje opatrenia na prevenciu škodlivých následkov užívania tabaku (ako napríklad obmedzenie fajčenia na verejných miestach a pracoviskách, obmedzenie obsahu dechtu a povinné označovanie obsahu dechtu a nikotínu v cigaretách na balíčkoch).
Proti zákonu sa odvolal tabakový priemysel na ústavnom súde, ktorý rozhodol v prospech ochrany zdravia. V roku 2001 sa odvykanie od fajčenia stalo službou, ktorú pokrýva zdravotné poistenie a je poskytovaná v primárnych zdravotných strediskách. Lekári a ďalší zdravotníci sa však ešte stále dostatočne nezapájajú do programov na odvykanie od fajčenia a nestavajú sa do pozície advokátov nefajčenia. 4
Príspevky Vzdelávanie, informovanie verejnosti a verejná mienka V čase, keď sa schvaľovala legislatíva, teda okolo roku 1996 sa viedla rozsiahla informačná kampaň. Momentálne sú mediálne kampane obmedzené na špeciálne dni (Svetový deň bez tabaku) a podujatia (Prestaň a vyhraj), ktoré sa väčšinou zameriavajú na fajčiarov. Túto oblasť majú na starosti oddelenia pre zdravotné vzdelávanie v národných a regionálnych inštitútoch verejného zdravia. V televízii a rozhlase sa niekedy objavujú rôzne vyhlásenia a vyjadrenia týkajúce sa účinkov na zdravie. Na kontrole používania tabakových výrobkov a aktivitách súvisiacich s prevenciou sa podieľa niekoľko mimovládnych organizácií, ktoré si vyslúžili uznanie za ich príspevok k prijatiu legislatívy. V decembri 2002 boli prijaté úpravy zákona o reštrikcii užívania tabakových výrobkov, ktorých cieľom bolo podriadiť sa najnovšej direktíve 2001/37/EC o výrobe, prezentácii a predaji tabakových výrobkov. Týka sa to najmä obmedzenia obsahu dechtu, nikotínu a oxidu uhoľnatého v cigarete, metód merania, značenia, varovaní o účinkoch na zdravie, zoznamu všetkých látok a ich kvantity v tabakových produktoch, zákazu používania označení, ako sú „ľahké“, „s nízkym obsahom dechtu“ či „slabé“ a podobne, ktoré by mohli zvádzať zákazníka, pokiaľ ide o účinok tabakového výrobku na zdravie človeka.
zo zahraničia
Musia sa používať nové varovania: na vrchnej strane balíčka musí byť jedno z dvoch varovaní „Fajčenie zabíja“ a „Fajčenie môže poškodiť vaše zdravie a zdravie ľudí okolo vás“ a musí pokrývať najmenej 30 % povrchu. Na zadnej strane balíčka musí byť jedno zo 14 varovaní, týkajúcich sa fajčenia a zdravia. Musia sa pravidelne meniť a pokrývať minimálne 40 % povrchu. V roku 2005 bola prijatá úprava, ktorej cieľom bolo podriadiť sa nariadeniam direktívy 2003/33/ES v súvislosti so zákazom všetkých foriem reklamy a výnimiek vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona. V roku 2006 sa pracuje na novom zákone, ktorý by mal pravdepodobne zakázať fajčenie v reštauráciách a baroch. Záver Slovinsko je relatívne úspešné v boji proti tabakovej epidémii, čo je pravdepodobne výsledkom sociálno-ekonomického vývoja a vysokých životných štandardov. Prijatie reštriktívnej legislatívy a roky trvajúce verejné debaty, mnohé mediálne kampane a vzdelávacie programy vyústili do ďalšieho poklesu počtu fajčiarov.
Promile SMS – ICT nástroj na sebakontrolu pri pití alkoholu MUDr. Pavel Kubů,
v krvi, o čase, keď hladina alkoholu klesne na 0 promile, a stručné informácie o rizikách spojených so zistenou hladinou alkoholu pre človeka neprivyknutého na účinky alkoholu.
lekár informatik, Ústav lekárskej informatiky, Praha, Česká republika
PRÍKLAD: PROMILE M3090 2030 B2 C2 D1 Ďalšie údaje nutné na výpočet hladiny alkoholu v krvi a času do vytriezvenia oddeľujte medzerou a zapisujte do SMS podľa návodu v nasledujúcom poradí:
Projekt Promile SMS Promile SMS je projektom občianskeho združenia Sananim a jeho partnerov, ktorými sú: oddelenie ministerstva dopravy BESIP, České fórum pre zodpovednú konzumáciu alkoholických nápojov, Iniciatíva zodpovedných pivovarov a Európska komisia. Projekt Promile SMS bol inšpirovaný f ínskou službou, ktorú v roku 2000 vyvinul expert na sieťové služby Teuvo Peltoniemi pre najväčšiu f ínsku neziskovú organizáciu zaoberajúcu sa prevenciou alkoholovej a drogovej závislosti A-Clinic Foundation. Prevádzka Promile SMS sa začala 21. 9. 2005, jej cena je 20 Kč. Výťažok z prevádzky služby, ktorý činí u jednotlivých operátorov 20 – 40 % z ceny SMS, ide na podporu programov prevencie a liečby závislostí občianskeho združenia SANANIM.
1. POHLAVIE, VEK A HMOTNOSŤ V KILOGRAMOCH Príklad: Muž, 30 rokov, s hmotnosťou 90kg = M3090 Žena, 25-ročná, s hmotnosťou 65kg = Z2565 PROMILE M3090 2030 B2 C2 D1 2. ZAČIATOK KONZUMÁCIE ALKOHOLU Príklad: prvý alkoholický nápoj ste začali piť o pol deviatej večer = 2030 / o jednej hodine a päť minút ráno = 0105 Ak je rozdiel času začiatku konzumácie a času objednania služby väčší ako 24 hodín, pridajte písmeno D. Príklad: začiatok konzumácie 11:59, objednanie služby ďalší deň popoludní = 1159D PROMILE M3090 2030 B2 C2 D1
Návod na použitie Promile SMS musí obsahovať informáciu o pohlaví, veku a hmotnosti, začiatku konzumácie alkoholického nápoja, jeho druhu a množstve. Pomocou jednoduchého návodu, ktorý je k dispozícii na www.promilesms.cz alebo na pivných táckach a propagačných letákoch priamo v reštauráciách či pohostinstvách, zadajú záujemcovia tieto dáta a odošlú SMS. Do minúty dostanú odpoveď obsahujúcu údaje o aktuálnej hladine alkoholu
3. DRUH A OBJEM ALKOHOLICKÝCH NÁPOJOV Druhy alkoholických nápojov, ktoré ste od začiatku aktuálnej konzumácie vypili, zadajte zodpovedajúcim písmenom z tabuľky. Objem zadávajte číslicou podľa počtu vypitých pohárov typických pre jednotlivé druhy alkoholu. 5
KÓDOVACIE PÍSMENO − DRUH NÁPOJA − OBJEM TYPICKÉHO POHÁRA A
pivo veľké
0,5 l
B
pivo malé
0,3 l
C
víno
1 dl
D
destiláty – veľký panák
4 cl
E
destiláty – malý panák
2 cl
F
aperitívy a vermúty
4 cl
G
portské víno, sherry a iné likéry
1 dl
Hmotnosť užívateľov Priemerná hmotnosť zákazníkov Promile SMS je 82 kg, službu najčastejšie používajú jedinci s hmotnosťou 80 kg. Priemerná hmotnosť mužov používajúcich službu je 86 kg, priemerná hmotnosť žien je 66 kg. Hmotnostný priemer rastie s vekom, najvyšší priemer 89 kg bol zaznamenaný v skupine zákazníkov starších ako 60 rokov. Dvadsaťpäť percent zákazníkov má hmotnosť nižšiu ako 70 kg, 50 % váži menej ako 80 kg, 25 % má, naopak, hmotnosť vyššiu než 92 kg a 10 % zákazníkov váži viac ako 100 kg. Hladina alkoholu v krvi objednávateľov Necelá tretina (31,2 %) zákazníkov služby mala v čase odoslania objednávaciu SMS hladinu alkoholu v krvi 0 promile. Títo zákazníci pravdepodobne používajú službu na to, aby si na druhý deň po konzumácii alkoholu overili, či sa môžu bez obáv venovať tým aktivitám, ktoré je zakázané vykonávať pod vplyvom alkoholu (vedenie motorových i bezmotorových vozidiel, niektoré profesie). Priemerná koncentrácia alkoholu v krvi (alkoholémia) je u zákazníkov služby 1,03 ‰. Priemerná alkoholémia u mužov je 1,07‰, ženy používali službu s priemernou alkoholémiou 0,83‰. Priemerná alkoholémia klesá s vekom. Najvyššie hodnoty paradoxne dosahuje priemerná alkoholémia v skupine mladších než 18 rokov (1,82 ‰), čo môže byť spôsobené aj tým, že dospievajúci občas skúšajú, aké extrémne hodnoty konzumácie alkoholu je možné do objednávacej SMS zadať. Vo vekovej skupine 18 až 29 rokov je priemerná alkoholémia 1,23 ‰, v ostatných vekových skupinách priemerná hladina alkoholu v krvi nepresiahla 1 ‰ (30 až 39 rokov – 0,9 ‰, 40 až 49 rokov –0,82 ‰, 50 až 59 rokov – 0,65 ‰, starší než 60 rokov – 0,61 ‰). Zákazníci služby v priemere skonzumovali v priebehu jednej príležitosti 122 gramov alkoholu. Najčastejšie uvádzaný objem požitého alkoholu je 39,5 g (približne dva 0,5-litrové poháre piva). Muži priemerne vypili pri jednej príležitosti 131 g alkoholu, ženy 83 g. Priemerné množstvo požitého alkoholu rovnako ako priemerná alkoholémia klesajú s vekom. Najvyššie hodnoty 159 g dosahuje v skupine mladších než 18 rokov (18 až 29 rokov – 133 g, 30 až 39 rokov – 118 g, 40 až 49 rokov – 110 g, 50 až 59 rokov – 93 g, starší než 60 rokov – 85 g).
Príklad: vypili ste dve malé pivá, dvojku vína a veľkého panáka = B2 C2 D1 PROMILE M3090 2030 B2 C2 D1 4. SMS V SPRÁVNOM FORMÁTE ODOŠLITE NA ČÍSLO 9033320 Do minúty vám príde SMS obsahujúca tieto údaje: − aktuálna hladina alkoholu vo vašej krvi, − čas, keď hladina alkoholu klesne na 0 ‰, − stručné informácie o rizikách spojených s vašou aktuálnou hladinou alkoholu pre človeka neprivyknutého (bez tolerancie) na účinky alkoholu. OBJEDNÁVACIA SMS S ÚDAJMI V PRÍKLADE PRE MUŽA BUDE MAŤ TVAR: PROMILE M3090 2030 B2 C2 D1 Analýza prevádzky v prvom roku fungovania služby Služba Promile SMS, ktorá orientačne informuje vodičov o ich aktuálnej hladine alkoholu v krvi a o čase, keď môžu po požití alkoholu opäť zasadnúť za volant, je českej verejnosti k dispozícii od 21. 9. 2005. V priebehu prvého roka plnej prevádzky odpovedala na viac ako 20 000 textových správ. Promile SMS bola objednaná z viac ako 10 000 rôznych telefónnych čísiel. Z 1/3 telefónnych čísiel bola služba objednaná opakovane. Necelých 15 % zákazníkov službu použilo viac ako 2x. Štyridsať zákazníkov službu použilo viac ako 10 x, dvaja rekordní zákazníci stihli službu v priebehu uplynulých dvoch mesiacov použiť viac než 100-krát.
Čas konzumácie alkoholu Alkohol začína 39 % zákazníkov služby konzumovať medzi 18. a 21. hodinou. Až 51 % zákazníkov potom uvádza v objednávacej SMS čas začiatku konzumácie alkoholu medzi 18. a 24. hodinou. Problematické konzumné návyky má 14 % zákazníkov, ktorí začínajú s pitím alkoholu medzi 6. a 12. hodinou predpoludním. Štvrtina zákazníkov používa službu v dopoludňajších hodinách, ide väčšinou o tých, ktorí si takto kontrolujú čas, keď budú opäť triezvi po konzumácii alkoholu z predchádzajúceho večera. Až 53 % objednávacích SMS prichádza medzi 15. a 24. hodinou, prevádzka služby je najviac vyťažená medzi 21. a 24. hodinou. Podrobné údaje o času začiatku konzumácie a čase použitia služby s ohľadom na pohlavie uvádzajú grafy 1 a 2.
Pohlavie a vek užívateľov Službu výrazne častejšie používajú muži, ktorí zaslali 82 % zo všetkých požiadaviek. Priemerný vek zákazníkov bez rozdielu pohlavia je 32 rokov, najčastejšie uvádzaným vekom je 30 rokov. Dve percentá užívateľov služby ešte nedosiahli legálny vek 18 rokov na pitie alkoholu. Do vekovej skupiny 18 − 29 rokov patrí 45 % zákazníkov, necelá tretina (31 %) je vo veku 30 až 39 rokov. Zákazníci mladší ako 40 rokov zaslali necelé 4/5 všetkých objednávacích SMS. Zákazníci starší ako 40 rokov spolu zaslali 22 % požiadaviek (14 % vo veku 40 až 49 rokov, 6 % vo veku 50 až 59 rokov, 2 % starších ako 60 rokov), čo pravdepodobne súvisí s obľubou informačných a komunikačných technológií, ktoré v starších vekových skupinách zatiaľ nepatria medzi bežnú súčasť každodenného života, tak ako v tých mladších. Muži štatisticky významne dominujú vo všetkých vekových skupinách, okrem skupiny 40 až 49 rokov, v ktorej sú častejšie zastúpené ženy.
6
Príspevky
zo zahraničia
Graf 1: Čas začiatku pitia alkoholu zákazníkov služby Promile SMS
Graf 2: Čas použitia služby Promile SMS
Zhrnutie výsledkov Promile SMS Služba Promile SMS si v priebehu dvoch mesiacov plnej prevádzky získala dostatočný počet zákazníkov na samofinancovanie svojej prevádzky a bude preto pokračovať aj v priebehu roka 2006. Zvyšujúci sa podiel opakovaných objednávacích SMS z jedného telefónneho čísla svedčí o tom, že poskytované údaje sa stávajú vierohodné pre rastúci počet zákazníkov služby. Rýchlosť a spoľahlivosť poskytovaných údajov si získava dôveru ďalších a ďalších konzumentov alkoholu. Nečakane vysoký počet zákazníkov s hladinou alkoholu 0 ‰ v čase použitia služby potvrdzuje, že verejnosť túto službu používa v súlade s cieľom projektu, a to poskytovať nástroj na kontrolu času do vytriezvenia pred aktivitami, ktoré je zakázané vykonávať pod vplyvom
alkoholu. Zhoda časov, keď zákazníci začínajú piť a keď odosielajú objednávaciu SMS, potvrdzuje plnenie druhého cieľa, ktorým je poskytnúť verejnosti nástroj na kontrolu aktuálnej hladiny alkoholu v krvi a upozorňovať na riziká konzumácie vyšších dávok alkoholu. Aktuálne najväčším problémom pri prevádzke služby je nedostatok letákov a podtácok s návodom na zostavenie objednávacej SMS, ktoré boli distribuované do reštaurácií čapujúcich výhradne Plzenské pivo alebo Staroprameň. Zákazníci týchto reštaurácií spolu so zberateľmi podtácok si tieto materiály postupne rozobrali, na nasledujúci rok sa preto pripravuje dotlač oboch typov informačných materiálov. Návod na použitie služby je stále dostupný na www.promilesms.cz.
Príspevky Výber z údajov o alkohole v Slovenskej republike a v Európskej únii doc. PhDr. Alojz Nociar, CSc.,
Š TAT I S T I C K É
Na rozdiel od neurotransmiterov alkohol nie je nevyhnutný na činnosť CNS. Na jeho odbúravanie a energetické zužitkovanie však vznikli enzýmy ako alkoholdehydrogenéza, čo svedčí o jeho dlhodobom výskyte v prostredí organizmov, ktoré sa naň adaptovali. A hoci sa plne nezačlenil do látkovej výmeny živých systémov, stačilo to na vytvorenie podmienok na vstup alkoholu do ľudskej histórie. A od tej je už alkohol neodmysliteľný, tak v pozitívnom zmysle – napríklad jeho dezinfekčné účinky, ako aj v negatívnom zmysle – abúzus a závislosť s rozmanitými, občas devastujúcimi následkami pre jednotlivca i spoločnosť. Takýchto spoločensky podmienených nezvládnutí alkoholu bolo v novodobej histórii viac, od ginovej epidémie v Anglicku v začiatkoch priemyselnej revolúcie cez americkú prohibíciu až po pokus o prohibíciu „perestrojkovú“. Preto býva azda užitočné pozrieť sa z času na čas na to, kde sa tá-ktorá spoločnosť vo vzťahu k alkoholu práve nachádza.
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava História vonkajšieho ovplyvňovania psychiky drogou je taká stará ako ľudstvo samo. Ľudia skoro všade a v každej dobe kvasili, miešali, varili a užívali rôzne látky s účinkami na psychiku. Chránili sa nimi pred skutočnými a domnelými hrozbami, zmierňovali telesné či duševné nepríjemnosti a bolesť. Medzi psychoaktívne látky, ktoré sa dlhé obdobia užívali v niektorej časti sveta, patrili predovšetkým kanabis, ópium, koka, ako aj tabak, káva a čaj. A medzi nimi, samozrejme, nechýbal ani alkohol. Zaujímavé je, že nielen človek a všetky cicavce, ale aj hmyz, mnohé rastliny a mikroorganizmy majú fermenty na oxidáciu alkoholu, aj keď príčiny nie sú celkom známe. Fakt je, že ľudský organizmus si vyrába alkohol aj sám a v krvi sa i bez požitia alkoholického nápoja vyskytuje jeho stopové množstvo (cca 0,002 ‰).
Výber z údajov o alkohole na Slovensku Alkohol sa počas 90. rokov 20. storočia stratil u nás z centra pozornosti. Preto je ťažké podať vierohodné údaje o počtoch 7
a liečbe alkoholovo závislých, ktoré by zniesli porovnanie s obdobnými údajmi o nelegálnych drogách. Tam sa nový systém hlásenia zaviedol v roku 1994 a už sa iba dolaďoval, kým pri alkohole sa zmenil a čísla spred a po roku 2000 sa nedajú porovnať. Problém je v zmene spôsobu vykazovania počtu prípadov a v zmene podmienok na ambulantnú a ústavnú liečbu závislosti od alkoholu. Sieť ambulancií sa oproti stavu spred roka 1989 zúžila o tie, čo sa zmenili na centrá pre liečbu drogových závislostí a boli až do vrcholu heroínovej epidémie v roku 2000 zahltené stálym prísunom drogovo závislých. Prestali sa tiež hradiť alebo dovážať niektoré predtým bežne používané preparáty (napríklad Antabus) a v podstate sa rozpadla aj dovtedy funkčná sieť socioterapeutických klubov. Na jej miesto síce postupom času nastúpili nové organizácie typu ZAS (Združenie abstinentov Slovenska) a ďalšie, no podpora pre ne už od ich začiatkov bola a dodnes je neistá a nesystematická. Okrem týchto zmien vo výkazníctve liečených sa nedá celkom spoľahnúť ani na oficiálne štatistiky spotreby alkoholu (v prepočte na 100-% lieh) po roku 1989, ktoré však musíme z nedostatku iných zdrojov používať i naďalej (pozri tab. 1 a obr. 1). Tab. 1. Prehľad spotreby alkoholu na obyvateľa v prepočte na 100-% lieh (v litroch)
V každom prípade počas 90. rokov bol počet liečených alkoholovo závislých niekoľkonásobne vyšší, ako bol počet liečených drogovo závislých, a na prelome tisícročí bol bezmála štvornásobný (pričom zároveň obidve tieto cifry sú iba zlomkami celkových počtov pacientov v psychiatrickej liečbe – pozri obr. 3).
Celá populácia Rok 1960 1965 1970 1975 1980 1985 1990 1995 2000 2001 2002 2003 2004
Spolu 4,7 7,3 9,3 10,6 10,7 10,2 10,4 8,0 8,9 8,7 8,8 8,1 8,3
Tvrdé 1,4 1,9 3,9 4,9 5,2 5,3 5,7 3,9 3,9 3,7 3,5 3,0 3,5
Spotreba nad 15 rokov
Víno 1,0 2,1 2,2 2,2 2,0 1,9 1,8 1,5 1,4 1,5 1,6 1,5 1,5
P i v o 2,3 3,3 3,2 3,5 3,5 3,0 2,9 2,6 3,6 3,5 3,7 3,6 3,3
Zdroj údajov: Štatistický úrad SR
Spolu 6,9 10,5 12,8 14,3 14,5 13,9 13,4 10,3 11,0 10,8 10,8 9,9 10,4
Tvrdé 2,0 2,7 5,2 6,6 7,1 7,2 7,6 5,0 4,9 4,5 4,3 3,7 4,0
Víno 1,5 3,0 2,9 3,0 2,7 2,6 2,4 1,9 1,7 1,9 2,0 1,9 1,8
P i v o 3,4 4.8 4,7 4,7 4,7 4,1 3,9 3,4 4,4 4,3 4,5 4,4 4,6
Vzhľadom na uvedené skutočnosti nás neprekvapuje, že spoľahlivejšiu informáciu o skutočnom rozsahu problémov tejto spoločnosti s alkoholom môžu momentálne dať skôr populačné a školské prieskumy, ktorých výsledky v 90. rokoch 20. storočia a po roku 2000 sú však neveľmi povzbudivé (pozri napríklad Nociar, 2004).
Znamená to napríklad, že v priebehu roka 2004 na jednu osobu v SR (v štatistickom zmysle, vrátane dojčiat) v priemere vyšlo vypitie 8,7 litra 40 % liehovín, 13,3 litra vína a 82,4 litrov piva. Priemernú registrovanú spotrebu vo vzťahu k počtom úmrtí na cirhózu demonštruje ďalší obrázok. Ukazuje, pravda, s určitým časovým posunom od polovice 70. rokov do roku 1990, súbežnosť rastu počtov úmrtí s rastom spotreby. Pozoruhodné však je, že klesajúca spotreba počas 90. rokov sa už nepremietla do trvalého poklesu úmrtnosti na cirhózu, ale, naopak, nastalo zasa zvýšenie, ktoré sa skôr javí ako nepriamy indikátor zvyšovania neregistrovanej spotreby buď doma, alebo inak nelegálne vyrábaného alebo pašovaného alkoholu. Nedá sa napríklad spoľahlivo odhadnúť množstvo neregistrovaného alkoholu: doma a pre vlastnú spotrebu vyrobeného vína a vypálených liehovín, ale i tajne vo veľkom nelegálne vyrábaného alebo pašovaného liehu či alkoholu s falšovanými nálepkami. Dá sa predpokladať podiel tejto produkcie aj na registrovanej spotrebe, keďže sú indície, že takýto alkohol sa môže dostávať tak do výčapov, ako aj do maloobchodnej siete v neznámych množstvách.
8
Príspevky
Š TAT I S T I C K É
Porovnanie Slovenskej republiky a Európy Jedna zo súčasných prác o vplyve alkoholu v Európe podáva dôkazy o devastujúcich dôsledkoch: alkohol sa ako príčina predčasných úmrtí dostal na tretie miesto za fajčenie a vysoký krvný tlak; škody následkom alkoholu v EÚ predstavujú 1,3 % HDP (čo je viac ako celý spoločný rozpočet spoločenstva ročne); 6 až 12 % detí žije v rodinách, ktoré majú problém s alkoholom; alkohol môže za 1 z 3 smrteľných dopravných nehôd v EÚ; účinkuje v 4 z 10 vrážd a v 1 zo 6 samovrážd v krajinách EÚ. Pritom mladí ľudia nesú neprimeranú váhu tohto zdravotného bremena: za vyše 10 % úmrtí mladých žien a cca 25 % úmrtí mladých mužov zodpovedá alkohol. Na druhej strane, mnohí
ľudia z okolia alkoholovo závislých osôb musia znášať následky, za ktoré sami nemôžu a ani ich sami nemajú ako odvrátiť: ide o 60 000 novorodencov so zníženou pôrodnou hmotnosťou, o 16 % zneužívaných a zanedbávaných detí, ako aj 5 – 9 miliónov detí v rodinách nepriaznivo dotknutých alkoholom v krajinách EÚ. Alkohol má škodlivý vplyv aj na iných dospelých, napríklad na 10 000 úmrtí pri nehodách s účasťou alkoholu u iných osôb, ako sú opití šoféri, a má tiež podstatný podiel na kriminalite súvisiacej s alkoholom, ktorá sa zrejme týka aj iných ľudí (podľa Anderson, Baumberg, 2006). Porovnanie našich 15- – 16-ročných s ich rovesníkmi z ďalších 34 krajín Európy ukázalo, že mladí zo Slovenska sa pri indikátoroch vlastných skúseností a znakov problémového pitia pohybujú väčšinou v hornej polovici až vedúcej tretine krajín. Ukázalo sa tiež, že v akomsi „drogovom pelotóne“ sa prepracúvajú od jednej etapy prieskumu k druhej vyššie, čo platí aj pre iné drogy, či už legálne, ako tabak, alebo nelegálne, najmä kanabis. Inými slovami povedané, žiaľ, na národnej úrovni sa nedá povedať, že by protidrogové programy a prevencia boli v uplynulej dekáde nejako mimoriadne efektívne, keďže tieto trendy jednoducho nedokázali mitigovať. Príznačný je na rast polykonzumácie (v zmysle súbežného užitia alkoholu a tabliet), v ktorej sa v roku 2003 dostali 15- –16-roční študenti zo Slovenska na nelichotivú druhú pozíciu v Európe, pričom chlapci v porovnaní so svojimi rovesníkmi boli na prvom, dievčatá na treťom mieste. Použitá literatúra je k dispozícii u autora. 9
Prevencia – alkohol a legálne drogy
Sociálna
PREVENCIA 2/2006 3/2006
Národný akčný plán pre problémy s alkoholom (NAPPA) na obdobie rokov 2006 − 2010
MUDr. Nadežda Stowasserová,
3. Hlboko zakorenené prejavy spojené s pitím alkoholu v istých sférach spoločnosti si na zmenu budú vyžadovať politickú vôľu a poskytnutie podpory zo strany verejnosti. 4. Je povinnosťou štátu, aby bol zabezpečený vysoký stupeň ochrany pre občanov pred škodami, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s alkoholom. 5. Opatrenia NAPPA sa majú realizovať na základe najlepších, súčasne dostupných vedeckých dôkazov, pričom majú zohľadňovať kulturálny kontext. 6. Vzhľadom na zvýšené medzinárodné súvislosti a vplyvy v tejto oblasti je potrebné zohľadňovať skúsenosti iných krajín. 7. Keďže problematika súvisiaca s alkoholom má multisektoriálnu povahu, riešenia NAPPA si vyžadujú zainteresovanosť širokého spektrum rôznych organizácií.
sekcia zdravia Ministerstva zdravotníctva SR
Svetová zdravotnícka organizácia – Regionálny úrad pre Európu v poslednom období venuje zvýšenú pozornosť problematike súvisiacej s alkoholom, čo sa premietlo do Rámcového programu alkoholovej politiky SZO v európskom regióne, dokumentu, ktorý bol prijatý SZO – Regionálnym úradom pre Európu v septembri 2005 v Bukurešti (Rumunsko). Slovensko považuje za dôležité a potrebné implementovať túto politiku na národnej úrovni. Na jej realizáciu je nevyhnutná spolupráca viacerých sektorov a rezortov, ako aj spoluúčasť inštitúcií na národnej, oblastnej i miestnej úrovni. Dôležitú úlohu majú aj občianske spoločnosti a mimovládne organizácie. Dospelý jedinec sa však rozhoduje sám, či a koľko alkoholu vypije, v súlade so svojimi vlastnými hodnotami, záujmami a preferenciami, pritom má aj zodpovednosť za svoje zdravie. Oblasť týkajúca sa problémov s alkoholom je v prvom rade celospoločenským problémom, preto v intenciách Rámcového programu alkoholovej politiky SZO pre európsky región boli načrtnuté priority, úlohy a ciele.
Kľúčové oblasti a nástroje NAPPA Na implementáciu národných akčných plánov pre alkohol je v Rámcovom programe alkoholovej politiky SZO v európskom regióne desať oblastí cieľov a zámerov, ktoré majú centrálny význam pre politiku na národnej úrovni a majú sa chápať ako integrálna súčasť európskeho rámca. Sú to nasledujúce oblasti: • informovanosť a vzdelávanie; • verejné, súkromné a pracovné prostredie; • dostupnosť alkoholických výrobkov; • propagácia alkoholických výrobkov; • liečba; • zodpovednosť alkoholového priemyslu a predajcov alkoholických nápojov; • kapacita spoločnosti reagovať na poškodenia spôsobené alkoholom; • mimovládne organizácie; • definovanie politiky; • realizácia politiky; • monitorovanie.
Ciele a základné princípy Národný akčný plán pre problémy s alkoholom, vypracovaný Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, je formulovaný v intenciách Rámcového programu alkoholovej politiky SZO v európskom regióne s prioritami v týchto oblastiach: 1. Reaguje na najnovší súčasný vývoj: • predstavuje širokú víziu potreby rozvoja politiky na národnej úrovni; • poskytuje smernice a politické zámery s jasným určením cieľov; • potvrdzuje a prihlasuje sa ku kontinuite existujúcich nástrojov (Európska charta o alkohole, Európsky akčný plán pre alkohol a Deklarácia o mladých ľuďoch a alkohole); • koordinuje synergiu aktivít na medzinárodnej a na národnej úrovni v oblasti verejného zdravia; • umožňuje usmerňovanie prehodnocovania politických opatrení a programov (národná, regionálna a lokálna úroveň).
Úlohy a nástroje 1. Vytvorenie koordinujúceho orgánu na realizáciu NAPPA na celonárodnej úrovni pri MZ SR, prípadne na nižších úrovniach (VÚC, mestá a obce). 2. Ochrana detí a mládeže pred alkoholom patrí k opatreniam, ktoré znižujú možnosť vzniku závislosti a iných závažných zdravotných poškodení. Cieľom je vytvárať pre deti a mládež životné prostredie bez alkoholu. 3. Právo mladých ľudí na život v prostredí bez vplyvu alkoholu je potrebné podporiť primeranými opatreniami. 4. Vzdelávanie a informovanosť sa má kombinovať s inými opatreniami v ucelenej stratégii.
2. Alkohol je komplexnou politickou oblasťou s mnohými diskutovanými otázkami (aké je postavenie alkoholu v kultúrno-spoločenskom kontexte v krajine, ekonomický benefit, zdravotné problémy, otázka reklamy a pod.). 10
Príspevky 5. Bezpečnosť na ceste – sledovanie dopravných nehôd spôsobených v dôsledku riadenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, posilňovanie kontroly vodičov, zisťovanie alkoholu v krvi. 6. Násilnosti a rušenie verejného poriadku pod vplyvom alkoholu vyžadujú reakcie zo strany polície, ale aj zo strany samospráv (protialkoholické záchytné izby). 7. Všeobecná zdravotná starostlivosť – zavádzanie programov skríningu a krátkych intervencií u ľudí s nadmernou a rizikovou konzumáciou alkoholu. 8. Špecializovaná zdravotná starostlivosť sa poskytuje pri prítomných zdravotných či iných následkoch spôsobených nadmernou konzumáciou alkoholu, mala by byť dostupná pre každého, kto túto starostlivosť potrebuje. 9. Tehotenstvo – alkohol preniká placentou, môže spôsobiť poškodenie plodu, preto ženám v tehotenstve sa odporúča abstinencia od alkoholu. 10. Pri práci na pracoviskách je dôležité, aby sa prijali zásady zdravého životného štýlu na pracoviskách. 11. Školy môžu významne ovplyvniť danú problematiku, mali by prijať zásady zdravého životného štýlu aj so zameraním na konzumáciu alkoholu. 12. Efektívna politika zdaňovania, obmedzovanie počtu predajných miest na alkoholické nápoje a obmedzenia na čas jeho predaja sú účinné nástroje znižujúce dostupnosť alkoholu a tým aj rozsah výskytu možných škodlivých následkov jeho konzumácie. 13. Výcvikové programy zacielené na zodpovedné spôsoby predaja alkoholických nápojov, aplikované v pohostinstvách a obchodoch, kde sa predáva alkohol. Sú to programy pre zamestnancov, aby si osvojili zručnosti, ako nepredať alkohol osobám neplnoletým a osobám v opitosti. 14. Dôraz na kontrolu uplatňovania nariadení o zákaze predaja alkoholu, najmä neplnoletým osobám a osobám, ktoré javia závažné známky opitosti. 15. Obmedzenie sociálnej dostupnosti alkoholu pre mladých ľudí prostredníctvom ich starších priateľov, rodičov i ďalších príbuzných hrá významnú úlohu. Vyžaduje si zmenu sociálnych stereotypov a rešpektovanie práva človeka vybrať si nepitie (abstinentský životný štýl) alebo nepiť len v určitej situácii (situačná abstinencia). 16. Podpora výskumu so zameraním na epidemiologické sledovanie situácie, monitorujúce rôzne aspekty konzumácie alkoholu, a kvalitatívne štúdie mapujúce prejavy a kultúru pitia. 17. Sledovanie a monitorovanie je potrebné realizovať na národnej a medzinárodnej úrovni aj v úzkej spolupráci s členskými štátmi, úradom SZO a Európskou komisiou.
T E OR E T I C K É
2. Zmena spoločenských postojov k pitiu jednotlivca, k abstinencii, rešpektovanie nepitia, zlepšiť imidž nepijúceho v zmysle pozitívneho príkladu správania a zdravia. 3. Zlepšiť dostupnosť liečby tam, kde by to bolo zo zdravotného hľadiska potrebné, najmä pre ľudí so závislosťou od alkoholu. Konkrétne ciele • Zdôrazniť zodpovednosť občana za svoje pitie. • Zamerať sa na zmenu negatívnych spoločenských stereotypov vo vzťahu ku konzumácii alkoholických nápojov na Slovensku – prioritne dať dôraz na „právo“ človeka odmietnuť ponúkaný alkohol a nepiť, právo na rešpektovanie situačnej abstinencie. • Rozvinúť osvetovo-vzdelávacie pôsobenie na občanov so zámerom zmeniť spôsoby pitia alkoholických nápojov smerom k málo škodlivému, menej nebezpečnému pitiu. • Zvýšiť efektívne pôsobenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti smerom k identifikácii porúch zdravia súvisiacich s konzumáciou alkoholu. • Zvýšiť efektívnu komunikáciu všeobecných lekárov o problémoch súvisiacich s pitím alkoholu u jednotlivých pacientov, motivovať ich na zmenu správania v pití, prípadne na návštevu špecialistu s cieľom diagnostiky a aj liečby závislosti od alkoholu. • Zabezpečiť v špecializovanej psychiatrickej starostlivosti rovnosť šancí na vyšetrenie a liečbu u pacientov s duševnými poruchami súvisiacimi s nadmernou konzumáciou alkoholu – predovšetkým závislosti. • Doriešiť novelizáciu zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb tak, aby bol efektívny v spoločenskej praxi. • Vytvoriť systém monitorovania indikátorov konzumácie alkoholu na Slovensku a jej negatívnych účinkov na ľudí. Záverom Je možné predpokladať, že realizáciou Národného akčného plánu pre problémy s alkoholom budú problémy súvisiace s alkoholom v spoločnosti čiastočne eliminované, zvýši sa vedomostná úroveň verejnosti o týchto problémoch, zefektívni sa preventívne pôsobenie na mládež, zníži sa počet užívateľov, ale predovšetkým výskyt zdravotných následkov a sociálnych, vzťahových i právnych nepriaznivých dôsledkov podmienených alkoholovou problematikou.
Hlavné princípy 1. Zmena ľahostajného spoločenského postoja k problémom súvisiacim s pitím alkoholu na Slovensku, zdôrazňovanie nezdravých postojov, ktoré vedú k škodlivej a nadmernej konzumácii alkoholu.
11
Prevencia – alkohol a legálne drogy
Sociálna
PREVENCIA 3/2006
Problematika primárnej prevencie závislostí od psychoaktívnych látok
MUDr. Ivan Novotný,
vom prežívaní vie v tom istom časovom intervale túto emóciu ovplyvniť racionálne. Akýkoľvek typ správania, rozmýšľania či rozhodovania je výsledkom akceptácie aktuálne prežívanej emócie, tak ako aj jednotlivých slastí. Celý tento systém reakcie nie je súčasťou racionality. Je súčasťou intenzity citového prežívania každého človeka. Touto hladinou intenzity je modelované správanie od rizikového až po ochranné. Celý tento komplex zahŕňame pod pojem CI (citová inteligencia), ktorá je v priamej súvislosti s prežívaním a z toho vyplývajúcich impulzov. Navonok sa takto človek prejavuje v celej šírke sociálnej komunikácie. Prostredníctvom IQ sa môžeme zúčastňovať iba na potláčaní drogového analfabetizmu a na chápaní šírky idiognózie (v jej jednotlivých zložkách teleognózie, sexuognózie a sociognózie). CI umožňuje identifikovať vlastné prežívanie, regulovať, vyjadrovať a chápať svoje pocity u seba a ostatných, kontrolu a reguláciu impulzov, tenacitu rozhodnutí, motiváciu, elán a nadšenie zamerané prostredníctvom charakteristík osobnosti a záujmov na určitý cieľ. Stotožnením s cieľom si človek pri dostatočne rozvinutej CI zabezpečuje sociálne akceptované produktívne ochranné správanie. Cieľ predstavuje subjektívny, emocionálne reflektovaný horizont, konfrontovaný nielen s nevyhnutnými potrebami, ale aj s túžbami, predstavami, konštrukciami a nádejami jednotlivca. Droga vstupuje práve do týchto procesov desenzitizáciou niektorých štruktúr v mozgu, čím sa v komplexe prežívania, myslenia a správania aktualizujú patologické mechanizmy prejavujúce sa vznikom cravingu.
riaditeľ Sanatória AT pre liečbu drogových závislostí, Bratislava
Problematika primárnej prevencie netrápi iba nás, ale celosvetové spoločenstvo. Výsledky v konzumácii alkoholu na hlavu obyvateľa sú celosvetovo katastrofálne. Alkohol je drogou č. 1. Napríklad len v našej krajine konzumácia v prepočte alkoholu na čistý lieh bola na jedného obyvateľa v roku 1964 niečo vyše 5 litrov a v roku 1996 sa blížila k hranici 14 litrov na jedného obyvateľa. Samozrejme, vrátane novorodencov, školopovinných detí a nevládnych starcov. Z toho vyplýva mobilizujúci fakt, že väčšinu alkoholu vypije vrstva obyvateľstva v produktívnom veku. Pri dostatočnej sebakritickosti a s ohľadom na štatistiku musím skonštatovať, že na poli primárnej prevencie boja proti alkoholizmu sa neurobilo mnoho, ba museli sa urobiť nejaké chybné kroky, prečo sa stalo práve to, čo nikto nechcel. Dôvody neúspechu v primárnej prevencii sa interpretujú rôzne. Objektívne povedané, majú nielen široké multidisciplinárne korene, ale osobne som presvedčený, že pre ľudí, ktorí sami majú k drogám pozitívny postoj (konzumenti alkoholu, experimentátori iných psychoaktívnych látok a pod.), je hľadanie účinnej prevencie nielen ťažké, ale pri všetkej úprimnej snahe ich závery nesú výrazné prvky subjektivizmu, čo sa prejavovalo za starého režimu na všetkých úrovniach protialkoholických zborov až po ústredný, dokonca aj v legislatívnej rade vlády. Ak to poviem možno priveľmi naturalisticky, ani dnes by nemali členovia zodpovedných orgánov na akejkoľvek všeobecnej, legislatívnej, ale ani vládnej úrovni v jednej miestnosti robiť produktívnu protialkoholickú politiku a na druhej strane páchať trestné činy opilstva spôsobom: „Ja môžem, mne sa to“ a 3 bodky! Za týmto postojom pri každom trestnom čine spáchanom v súvislosti s konzumáciou alkoholu je skrytá nezodpovednosť, či ide o policajta, učiteľku na školskom výlete, alebo o opitého člena vlády za volantom. Samozrejme, teraz sa natíska otázka, či iba tieto individuálne postoje alebo skôr omyly sú v priamej súvislosti s úskaliami primárnej prevencie. Problematiku primárnej prevencie možno rozdeliť na dve základné skupiny: a) faktory dotýkajúce sa biologickej stavby každého subjektu s prejavmi jeho špecifickej individuálnej somatopsychickej kondície, b) faktory celospoločenských postojov k drogám.
Súčasná spoločnosť je pozitívne orientovaná smerom k drogám. Stavba prodrogového postoja v jednotlivých zoskupeniach alebo celej spoločnosti má niekoľko špecifických charakteristík, ktoré sú určované postojmi človeka k drogám: • príslušníci všetkých vekových kategórií a v posledných rokoch aj oboch pohlaví tolerujú najmä legálne drogy; • adolescenti pripisujú nelegálnym drogám priam magické účinky; • človek nemá biologické signalizačné zariadenie, ktoré by mu oznámilo prekročenie zdraviu škodlivej hranice pri konzumácii drogy; • konzumentská solidarita všetkých typov konzumentov je určujúcim faktorom komunikácie medzi človekom a človekom; • abstinencia ako hodnota neexistuje ani u takého človeka, ktorý sám nekonzumuje drogy; • individuálna úroveň vedomostí a poznania drogovej problematiky je minimálna, dokonca z celospoločenského hľadiska možno povedať až analfabetická; • diagnóza závislosti sa považuje za nežiaduce „označkovanie“; • tolerujeme ojedinelé prekročenie spoločenských noriem v konzumácii legálnych drog; • značná časť mládeže považuje konzumáciu nelegálnych drog za hrdinstvo; • preferovanie účinku drogy, po jej prvom vpravení do organizmu, sa deje bez uvedomenia priorít;
Čo sa týka somatopsychickej kondície človeka, je prísne individuálne variabilná. Táto individuálna odlišnosť sama o sebe vylučuje ilúziu želaní protidrogových trénerov a vychovávateľov, že sa raz podarí zjednotiť spôsob myslenia, unifikovať tvorbu postojov, prežívania a konštrukcií v rozhodovacích procesoch tak, aby u každého človeka vyústili do ochranných vzorcov správania. Je veľmi ťažké predpokladať, že človek v aktuálnom cito12
Príspevky
T E OR E T I C K É
• samostatný odbor adiktológia bol napriek jeho založeniu v roku 1986 z nejasných dôvodov zrušený; • problematika závislostí sa prednáša na lekárskych fakultách v rámci odboru psychiatria, čo nedostatočne motivuje študentov zamerať sa na tento odbor; • dobrovoľnícke organizácie tretieho sektora nemôžu obsiahnuť komplex protidrogovej problematiky a niektoré iba účelovo odčerpávajú z fondov určených na protidrogové aktivity; • ťažká práca v protidrogových zariadeniach, jej neatraktívnosť, rizikovosť a zasahovanie hlboko do súkromia najmä lekárov, psychológov, zdravotných sociálnych sestier a ich rodín sa absolútne nedostatočne oceňuje; • v profesionálnych zariadeniach dochádza od zavedenia bodového systému k neustálej redukcii samotného obsahu jednotlivých kategórií výkonov, a tým k znehodnocovaniu práce odborníkov; • nedostatočná legislatíva pri ochrane zdravia pri akútnej intoxikácii s poruchami správania, ohrozujúcimi nielen život postihnutého, ale aj osoby v jeho blízkom okolí (bývalé záchytné stanice); • nedostatok sociálnych pracovníkov špeciálne školených na výkon sociálnej práce v teréne a pri návštevných službách závislých, ktoré v tomto čase zdravotnícke zariadenia vôbec nevykonávajú. Ich činnosť nie je možné honorovať, pretože táto činnosť nemá stanovenú zdravotnícku kategóriu jednotlivých výkonov; • človek je tvorcom a súčasťou drogového prostredia a to mu zväzuje ruky pristúpiť k ráznemu a zodpovednému rozhodnutiu postaviť sa drogám jednoznačne na odpor. Je to častý dôvod nežiaducich kompromisov a nejednotného postupu; • u mnohých, ktorí z profesionálnych dôvodov sú zaradení do protidrogových programov, sa objavuje nestotožnenie s programom, dokonca odpor až vzdor proti týmto aktivitám; • prekonanie postojov charakteristických pre sociálny analfabetizmus v postoji: „mne sa to nemôže stať“; • rozširovať poznanie závažnosti protidrogových aktivít u nemotivovaných jedincov; • v spoločnosti napriek mnohým úmrtiam, zraneniam a tragédiám ostáva postoj k protidrogovej problematike spoločensky skotomizovaný s negativistickými tendenciami: „mňa sa to netýka“.
• dokonca sa hľadajú legálne prostriedky na pravidelné užívanie nelegálnych drog (Holandsko, Nemecko, USA). Z týchto individuálnych postojov vyplýva potom charakteristika postojov spoločnosti: • alkohol, tabak, kofeín a lieky spoločnosť oficiálne prijala za legálne užívané drogy; • pri legálnych drogách hľadáme neustále „beztrestnú dávku“ a jej hranice definujeme vlastnou skúsenosťou; • deklaratívne odsudzujeme závislosť od drog, ale vôbec nemáme záujem získať vedomosti o tejto chorobe; • verejne vyhlasujeme vzorce konzumentského správania za „normálne správanie“; • ignorujeme zákonné opatrenia týkajúce sa konzumácie drog (najmä alkoholu) v nevhodnom čase, v nevhodnej situácii a v nevhodnom množstve; • mnohé zákonné opatrenia využívame skôr účelovo (úplatky, osočovanie a pod.); • často sa schvaľujú také formy zákonných opatrení, ktoré sa v konečnom dôsledku nemôžu celoplošne uplatňovať; • neprijatie, ba až zosmiešňovanie prípadných abstinentských vzorov; • celospoločensky nie je definovaná a prijatá rola abstinentského správania; • v mnohých prípadoch protidrogové aktivity vyvolávajú individuálny alebo skupinový vzdor; • mnohé drogy sú integrované v istých spoločenských zoskupeniach (alkohol, tabak, marihuana, kokaín); • pravidelná konzumácia legálnych drog v dynamizujúcej sa spoločnosti vo všetkých vekových skupinách obyvateľstva pri stále klesajúcich vekových hraniciach; • neustále klesanie vekovej hranice u osôb závislých od všetkých psychoaktívnych látok. Ak stručne zhodnotíme problémy primárnej prevencie, tak môžeme konštatovať nasledujúce fakty: • každý človek je schopný za určitých okolností prijať a tolerovať drogu; • u väčšiny ľudí droga v emočnom prežívaní umožňuje zmenu kvality aktuálneho prežívania; • spoločnosť nie je pripravená tolerovať abstinenciu. Všetky doteraz spomínané faktory, regulujúce postoje a správanie spoločnosti k psychoaktívnym látkam, sa dotýkajú jednotlivca. K týmto problémom treba prirátať nepripravenosť spoločnosti samej o sebe, najmä v oblastiach, ktoré súvisia s organizáciou protidrogových opatrení a produktívnych aktivít jednotlivých rezortov, ktoré by mohli pozitívne zasiahnuť do jednotlivých programov.
Nechtiac sa natíska otázka, či možno vôbec ovplyvniť takúto spleť individuálne a spoločensky komplikovaného postoja k drogám a konzumentským aktivitám. Celkove si treba priznať, že sme kruto zraniteľní, nepoučiteľní, drogovo orientovaní, s mnohými dobrými a nedobrými vlastnosťami, a tak nám ostáva okrem hľadania cesty k humanizácii spoločnosti aj schopnosť prijať jedincov, ktorých jednoducho do protidrogových programov nemožno zaradiť. Neostáva nám iné, ako týchto občanov prijať a snažiť sa im pomôcť v sekundárnej a terciárnej prevencii. V laickej verejnosti sa veľmi často stretávame so značným zjednodušovaním abstinencie do roviny definitívneho rozhodnutia alebo fungovania akejsi záhadnej pevnej vôle, ktorú stačí do protidrogového programu jednoducho zapojiť. Abstinencia je v skutočnosti veľmi zložitý a diferencovaný mechanizmus práve pre rozdielne typy postojov osobností k nej a pre spoločenské postoje k drogám. Vo fungovaní prodrogovej klímy na prvom mieste stojí celospoločensky ritualizovaný a akceptovaný systém konzumácie drog, či už alkoholu v dospelej populácii, alebo napríklad marihuany na diskotékach u mladých v pubertálnom a postpubertálnom veku. V niektorých izolovaných skupinách
K týmto faktorom patria: • vo vertikálnom riadení štátu, v odborných a vecných rozhodnutiach, sa objavujú veľmi často laické a subjektivistické závery; • chybou je tiež v krátkych časových intervaloch časté striedanie zodpovedných pracovníkov na rozhodujúcich postoch i v jednotlivých rezortoch protidrogového reťazca; • nedostatok všetkých kategórií zdravotníckych pracovníkov s odbornou špecializáciou na úseku starostlivosti o závislých; • nedostatočná erudovanosť odborníkov z rezortu sociálnej práce; • vybavenosť niektorých pracovísk a resocializačných zariadení neznesie na personálnom i na materiálnom úseku niekedy ani minimálnu kritiku; 13
výrazne drogovo orientovaných vzniká fenomén drogovej konzumačnej atmosféry (obdoba davovej psychózy ako javu), ktorému podľahnú aj jedinci s aktuálne neprogramovanou komunikáciou s drogami. Ďalšou veľmi nepríjemnou skutočnosťou je, že sa dosiaľ nikomu na svete nepodarilo vytvoriť spoľahlivo účinný protidrogový program v oblasti primárnej prevencie. Niekto môže namietať, že načo sa teraz venujeme programom, ktoré nie sú efektívne v protidrogovej praxi. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Sme apraktickí a ešte stále na počiatku cesty k produktívnej ochrane zdravia spoločnosti. Každá k dielu priložená ruka prináša nové skúsenosti, posúva aj naše vedomosti ďalej a dáva nám prepotrebnú vedeckú skúsenosť. Čím viac je neúspechov, tým sme bližšie k úspechu, pretože nebudeme opakovať tie chyby, ktoré už poznáme. Túto cestu nám treba pokorne prijať. Zatiaľ potreby v primárnej prevencii vyžadujú odbornú a verejnú diskusiu. Keďže sa v súčasnosti v postojoch k drogám líšia všeobecné i odborné názory na postupy v prevencii, aj tento predkladaný návrh je len súčasťou takejto verejnej diskusie. Javí sa potrebné vykonať a vyriešiť nasledujúce problémy: • vyhľadávať spolupracovníkov pre protidrogové programy z ľudí odborne orientovaných v problematike a ochotných pôsobiť ako pozitívny vzor vrátane solidárnej abstinencie s protidrogovým programom; • stabilizovať odborných pracovníkov vo vertikálnom riadení protidrogových programov; • vrátiť odbor adiktológia ako nadstavbový alebo samostatný na lekárske fakulty; • zabezpečiť výchovu sociálnych pracovníkov s programom orientovaným na sociálne činnosti v procese vyhľadávania, odbornej pomoci a resocializácie závislých aj z pohľadu psychoterapeutického ovplyvňovania rozhodovacích procesov nielen v primárnej, ale aj v sekundárnej a terciárnej prevencii; • za pomoc by sme považovali aj vytvorenie školiaceho strediska pre absolventov sociálnej práce v odbore liečba závislostí, prípadne zaradenie predmetu liečba závislostí pre študentov priamo na vysokých školách; • aktivizácia všetkých druhov masmédií s redaktormi orientovanými v problematike. Do dosiahnutia cieľa vo verejnoprávnych a kľúčových masmédiách zriadiť redakcie alebo aspoň vymenovať redaktorov, čo sa touto problematikou budú pravidelne a odborne zaoberať, bez senzácií a snahy odhaľovať intimity, ktoré často pôsobia kontraproduktívne; • na Slovensku je mnoho nadácií a združení, ktoré majú v programe protidrogové aktivity, avšak ich činnosť sa nejaví vždy produktívna a efektívna. Mnohé iba odčerpávajú finančné prostriedky z protidrogových fondov; • prostredníctvom cielených výskumných úloh hľadať cestu na ovplyvnenie konzumentskej solidarity v rôznych oblastiach spoločnosti; • zvyšovanie spoluzodpovednosti za nadmerný konzum psychoaktívnych látok aj legislatívnymi opatreniami a definíciou spoluzodpovedných (pri všetkých trestných činoch spôsobených pod vplyvom alkoholu); • legislatívnou úpravou ochrany zdravia akútne intoxikovaných s auto- alebo heteroagresivitou (zriaďovanie záchytných zariadení pre osoby s poruchami správania pod vplyvom drogy); • dostupnými prostriedkami ovplyvňovať celospoločenskú anozognóziu; • začať s informáciami o protidrogovej výchove u tehotných žien, ako aj u detí do 3 až 5 rokov;
• informácie o drogách, ktoré do tohto času boli poskytované mládeži, sa nejavia produktívne, a preto je nevyhnutné revidovať tieto programy; • zrevidovať neproduktívne zriaďovanie fajčiarní v stredných školách; • ovplyvňovanie kognitívnych procesov a tréningy týkajúce sa sociálnej interakcie sú nedostatočné a bez behaviorálneho zakódovania, čím sa redukuje ich účinnosť; • opakované masmediálne kampane na korekciu výchovných procesov u rodičov, o ktorých vieme, že sú pre ochranné správanie neproduktívne alebo kontraproduktívne; • napriek chápaniu protidrogovej prevencie (Európskym monitorovacím centrom pre drogy a drogové závislosti – EMCDDA), procesy v rámci prevencie, orientované na školenia sociálnych zručností ako rozhodovanie, empatia, komunikácia, asertivita a pod., sú neproduktívne pre abstinenciu. Treba ich prehodnotiť a uzavrieť s odporúčaniami; • výchovný proces (aj výskum) na školách orientovať na reguláciu CI a z toho vyplývajúcich faktorov správania; • motivovať rodičov a učiteľov na vzájomnú spoluprácu. Tento krok vyžaduje realizovať mnohé výskumné úlohy; • s pedagogickými pracovníkmi, pedopsychológmi a adiktológmi hľadať cesty aktivít, ktoré behaviorálne zakódujú produktívnu skúsenosť ako základnú tendenciu vedúcu k ochranným vzorcom správania mládeže; • pravidelne denne informovať verejnosť o možnostiach a miestach pomoci pre závislých a ich rodinných príslušníkov. Rozhodovacie procesy potrebujú istú latenciu, pretože významne ovplyvňujú prežívanie, a preto je potrebné, aby sa informácie poskytovali denne v regionálnych denníkoch, tak ako reklamy; • permanentnosť prísunu informácií na zmenu správania – napríklad informácie o poradniach; • kontrolovať komunity a verejné miesta, v ktorých sú integrované drogy, a z poznatkov vyvodzovať právne dôsledky; • vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť u rodičov, ktorí nezabezpečia abstinenciu svojich detí do 18 roku veku (pozri konzumáciu v pohostinstvách u mladších ako 15-ročných); • prehodnotiť finančné zdroje a postupne zlepšovať podmienky na plnenie programov vo všetkých troch typoch prevencie a výskum; • zistené nedostatky v zákonoch ošetriť legislatívne. Prijať abstinenciu ako životný štýl alebo ju jednoducho akceptovať ako nevyhnutnosť sa nám podarí až vtedy, ak v ňu uveríme. Abstinencia je súbor konfliktov, ktorých sprievodným znakom je postupná premena rolí – roly konzumentskej na rolu abstinenta. Tieto premeny potrebujú svoj čas a ľudí, ktorí v abstinenciu uveria. Ak dar narodenia budeme považovať za vyšší princíp, pokúsme sa ho zachovať aj v duši počas života.
14
Prevencia – alkohol a legálne drogy
Príspevky
Sociálna
PREVENCIA 3/2006 PhDr. Róbert Ochaba,
T E OR E T I C K É
Návrh Národného programu kontroly tabaku a jeho východiská
vedúci centra kontroly tabaku, Úrad verejného zdravotníctva SR
kontroly tabaku. Pravidelné zvyšovanie reálnej ceny prostredníctvom zvyšovania daní z tabakových výrobkov znižuje spotrebu a prevalenciu fajčenia hlavne medzi mladými ľuďmi. Podľa údajov Svetovej banky zvýšenie ceny o 10 % na škatuľku cigariet by mohlo znamenať redukovanie fajčenia v priemere o 4 %.
Realizáciou politiky kontroly tabaku sa zaoberá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Medzi ich poradné a iniciatívne orgány patria národný koordinátor SZO na kontrolu tabaku a Národný koordinačný výbor na kontrolu tabaku, ktorý je multirezortným orgánom určeným na výmenu informácií a spoluprácu s mimovládnymi organizáciami. Činnosť mimovládnych organizácií v oblasti kontroly tabaku reprezentuje hlavne Národná koalícia na kontrolu tabaku, občianske združenie Stop fajčeniu a Liga proti rakovine. Podľa Rámcového dohovoru OSN o kontrole tabaku je kontrola tabaku súhrn stratégií na zníženie ponuky, dopytu a škodlivosti, ktorých cieľom je zlepšiť zdravie obyvateľstva prostredníctvom vylúčenia alebo zníženia spotreby tabakových výrobkov a expozície tabakovému dymu. O stratégii a nástrojoch kontroly tabaku v SR sa hovorí vo všeobecnosti v štyroch rovinách. Kontrola tabaku sa uplatňuje prostredníctvom štyroch nástrojov, ktorých cieľom je znížiť počet fajčiarov a zlepšiť ochranu práv nefajčiarov. Za základné nástroje kontroly tabaku považujeme legislatívne opatrenia, cenové a daňové úpravy, výchovu a vzdelávanie a poradensko-liečebnú starostlivosť.
Strategický prístup by mal zahŕňať: • Udržiavanie vysokej cenovej a daňovej úrovne pre tabakové výrobky. • Zvyšovanie daní, aby sa zvýšila cena nad priemernú mieru inflácie. • Zákaz predaja nezdanených tabakových výrobkov a výrobkov nepodliehajúcich precleniu. • Vymedzenie 3 % štátnych príjmov získaných z predaja tabaku a tabakových výrobkov na financovanie aktivít na plnenie Akčného programu na kontrolu tabaku. • Prijať harmonizačné opatrenia v oblasti daní a cien v zmysle určenia jednotnej ceny pre jednotlivé druhy tabakových výrobkov. Pasívne fajčenie Zhodnotenie dôkazov o rizikových a zdravotných následkoch nedobrovoľného vystavenia účinkom tabakového dymu zdôraznilo potrebu silnejšej regulácie v záujme ochrany nefajčiarov. Regulácia tiež prispieva k zmene vnímania správania, ktoré bolo predtým zvyčajne prijateľné. Silná podpora verejnosti pre usmernenie v rámci celého regiónu, a to nielen od nefajčiarov, ale aj za silnej podpory zo strany fajčiarov, môže zabezpečiť uvedenie legislatívy a iných relevantných opatrení do praxe predovšetkým na ochranu práv detí.
Z dôvodu systematického a kontinuálneho uplatňovania politiky kontroly tabaku je potrebné prijať komplexný Národný program kontroly tabaku (ďalej iba „program“). K vypracovaniu a predloženiu návrhu viedli autorov tri dôvody: 1. epidemiologická situácia vo výskyte aktívneho fajčenia, 2. výskyt pasívneho fajčenia, 3. medzinárodné záväzky a súvislosti. Cieľ a predmet návrhu programu Cieľom je zabezpečenie rámca pre opatrenia na celoštátnej i regionálnej úrovni, ktoré budú rešpektovať úctu k životu, redukovať výskyt fajčenia a ochraňovať súčasné i budúce generácie od následkov fajčenia a účinkov pasívneho fajčenia. Cieľom programu je znížiť každoročne počet fajčiarov tak, aby sa v priemere o dvojnásobok zvýšil počet ľudí, ktorí prestanú fajčiť (v priemere o 2 % ročne u dospelej populácie). Cieľom je zaistiť občanom právo dýchať vzduch bez tabakového dymu.
Strategický prístup by mal zahŕňať: • Uplatňovanie a posilnenie legislatívy na vytváranie nefajčiarskych miest včítane verejných miest a na pracoviskách. • Zákaz fajčenia v reštauráciách a baroch, ochrana majiteľov a zriaďovateľov, zamestnancov a klientov od vážnych zdravotných následkov. • Klasifikácia pasívneho fajčenia ako rakovinotvorného v záujme ochrany a práva zamestnancov dýchať čistý vzduch. Reklama, podpora a sponzorstvo
Stratégie kontroly tabaku 1) opatrenia na úrovni znižovania dopytu po tabaku, 2) opatrenia na úrovni znižovania ponuky tabakových výrobkov
Na základe empirických dôkazov možno konštatovať, že iba úplný zákaz reklamy včítane priamej a nepriamej vedie k zníženiu sociálnej akceptácie a k zníženiu fajčenia. Účinky zákazu reklamy pôsobia hlavne na mládež a deti. V súvislosti s podporou vzniku nefajčiarskeho prostredia regulácia reklamy prispieva k vytváraniu normy nefajčenia. Podľa údajov Svetovej banky úplný zákaz reklamy znižuje spotrebu tabakových produktov o 7 %.
Opatrenia na úrovni znižovania dopytu po tabaku a tabakových výrobkoch Ceny a dane Medzinárodné skúsenosti dokazujú, že ceny a zvyšovanie daní sú jedným z najúčinnejších nástrojov komplexnej národnej 15
Záber z preventívnych aktivít KR PZ Foto: archív mjr. JUDr. Jarmily Petrovej
Z preventívnych podujatí Krajského osvetového strediska v Nitre Foto: archív Mgr. Daniely Gundovej
Protidrogové forum si našlo cestu aj na hudobné festivaly... Foto: archív Mgr. Rastislava Šenkirika 16
Titulná strana bulletinu z projektu Chceme žiť bez drog Foto: archív SNM a NOC
Pohľad na exponáty výstavy Chceme žiť bez drog Foto: archív SNM
Zážitkový pobyt abstinujúcich alkoholikov na Muráni Foto: archív Elvíry Stonišovej 17
Predaj tabaku a informácie pre spotrebiteľa
Strategický prístup by mal zahŕňať: • Zákaz všetkých foriem priamej a nepriamej reklamy na tabakové výrobky a fajčenie včítane akejkoľvek podpory a sponzorstva. • Prijatie opatrení a príslušných obmedzení na to, aby reklama a sponzorstvo nepodporovali predaj tabakových výrobkov prostredníctvom klamlivých a zavádzajúcich významov, ktoré vedú k vytvoreniu nesprávneho dojmu o charakteristikách fajčenia, zdravotných následkoch, riziku a obsiahnutých škodlivinách.
Spotrebitelia by mali byť informovaní do takej miery, aby vedeli rozpoznať riziká fajčenia prostredníctvom zreteľných, špecifických a zrozumiteľných zdravotných varovaní. Tieto špecifické varovania by mali byť uvedené na každej škatuľke tabakových výrobkov. Ostatné varovania, obsahujúce informácie o karcinogénnych a toxických látkach, majú byť dostupné pre každého spotrebiteľa. Strategický prístup by mal zahŕňať: • Prijatie štandardov na kontrolu tabakových výrobkov včítane štandardov na testovanie a meranie, obal, výrobu a spracovanie takýchto výrobkov, a tiež spoluprácu pri rozvíjaní a harmonizácii týchto štandardov. • Povinnosť uvádzať všetky zložky tabakových výrobkov výrobcami včítane detailov o väčšine zložiek a prísad, hlavných zložiek tabakového dymu, jeho škodlivosti, karcinogénnosti a návykovosti. Podporiť prístup verejnosti k týmto druhom informácií. Opatrenia na úrovni znižovania ponuky tabaku
Informácie, školenie a verejné uvedomenie Na zvyšovanie akceptácie politických opatrení je dôležité neustále využívať aktuálne informácie a výchovné programy. V tomto smere je nutné, aby prebiehali školenia pre zdravotníckych pracovníkov a k verejnosti smerovali informácie zamerané na podporu nefajčenia. Úspešný rozvoj a implementácia aktivít na podporu nefajčenia by mali byť zabezpečené prostredníctvom komplexných informácií a školiacich stratégií. Strategický prístup by mal zahŕňať: • Rozvíjanie a zavádzanie efektívneho základného kurikula a školiacich programov pre tých, ktorí uskutočňujú rozhodnutia v oblasti kontroly tabaku – pre zdravotníckych pracovníkov, študentov, učiteľov a iné osoby. • Uľahčovanie a posilnenie edukácie, školiacich programov a kampaní. • Podmienku, že verejnosť a zvlášť deti, mládež a ohrozené skupiny budú úplne informované o zdravotných rizikách, návykovosti a sociálnych stratách v dôsledku fajčenia a účinkov pasívneho fajčenia. • Snahu podporovať spoluprácu štátneho sektora, mimovládnych organizácií a verejnosti pri rozvoji stratégií na kontrolu tabaku.
Nedovolený obchod Pašovaním vláda stráca daňové príjmy, zároveň sa posilňuje postavenie kriminálnych organizácií a rozmáha sa korupcia. Pašovanie je problém na národnej a medzinárodnej úrovni. Účinky kontroly tabaku v jednom štáte môžu mať za následok nárast či pokles pašovania a nedovoleného obchodu v inom štáte či štátoch. Z tohto dôvodu je z hľadiska potierania nedovoleného obchodu účinná medzinárodná cezhraničná spolupráca s cieľom odhaľovať pašovateľov tabaku a tabakových výrobkov. Strategický prístup by mal zahŕňať: • Prijatie takých opatrení, aby všetky balenia tabakových výrobkov, ktoré sa predávajú alebo vyrábajú, niesli potrebné obchodné označenia a informácie o výrobkoch, ktoré by ich dovoľovali sledovať a vyhľadávať. • Monitoring a zber dát o cezhraničnom obchode s tabakovými produktmi vrátane nedovoleného obchodu a výmeny informácií medzi príslušnými a medzinárodnými orgánmi.
Poradenstvo a liečba závislosti Poradenstvo a liečba závislosti je dôležitý komponent politiky kontroly tabaku. Dôkazy nasvedčujú tomu, že krátka rada a behaviorálna podpora sú efektívnym motivačným prvkom pre fajčiarov, aby prestali a nezačali opäť fajčiť. Používanie náhradnej nikotínovej liečby zvyšuje pravdepodobnosť zanechania fajčenia.
Predaj mladým ľuďom Medzinárodné skúsenosti nasvedčujú, že veľmi ťažko sa dá kontrolovať vekové obmedzenie na predaj tabakových výrobkov mladým ľuďom. Napriek tomu je možné zaviesť prísnu kontrolu predajcov cez systém licenčnej kontroly a prostredníctvom znižovania všetkých neosobných a podporujúcich spôsobov predaja a distribúcie. Uzákonenie vekových obmedzení by malo byť len jednou časťou zo súboru opatrení s cieľom obmedziť dostupnosť tabakových výrobkov.
Strategický prístup by mal zahŕňať: • Zavedenie edukačných programov s cieľom povzbudiť ľudí, aby chceli prestať fajčiť. • Zhodnotenie a zavedenie efektívnych spôsobov v liečbe nikotínovej závislosti a prevencie zlyhania (recidívy) do programov, ktoré súvisia s prevenciou chorôb zapríčinených fajčením, plánov a stratégií včítane primárnej zdravotnej starostlivosti. • Zavedenie programov školenia v technikách liečby závislosti od nikotínu pre zdravotníckych pracovníkov, lekárov, zdravotné sestry, stomatológov a farmaceutov, učiteľov a sociálnych pracovníkov. • Zriadenie programov na diagnostikovanie závislosti, na liečbu a poradenstvo na odvykanie od fajčenia pre pracovníkov, ktorí pracujú v primárnej zdravotnej starostlivosti.
Strategický prístup by mal zahŕňať: • Zákaz predaja tabakových výrobkov osobám pod hranicou 18 rokov. • Požadovať od predajcov, aby žiadali od mladistvých nákupcov tabakových produktov preukázať sa dokladom totožnosti alebo iným dokladom, ktorým potvrdia stanovený vek na nákup tabakových výrobkov.
18
Príspevky Dotácie na pestovanie tabaku
T E OR E T I C K É
Strategický rámec pre medzinárodnú spoluprácu: nástroje, mechanizmy a medzníky spolupráce
Ochrana verejného zdravia má prioritu pred pestovaním tabaku a rozvojom obchodu. Cieľom by mala byť minimalizácia až zrušenie dotácií na pestovanie tabaku.
Množstvo opatrení, ktoré sa má prijať v napĺňaní politiky kontroly tabaku, je nadnárodnej povahy, a teda nemôžu byť zavedené len s ohľadom na národné záujmy. V záujme zmenšovania rozdielov úrovne politiky kontroly tabaku (koordinácia daňovej politiky, opatrenia na úrovni potierania pašovania, cezhraničná reklama, monitoring a metódy získavania nových informácií) v Európe je žiaduce pracovať na báze medzinárodnej spolupráce. Za nástroje medzinárodnej spolupráce považujeme: • Vybudovanie medzinárodného výboru na kontrolu tabaku. • Zabezpečenie medzinárodnej podpory pre budovanie národných kompetencií na kontrolu tabaku. • Posilnenie medzinárodnej spolupráce. • Uľahčovanie výmeny informácií, technickej spolupráce a monitorovania.
Monitoring, hodnotenie, správy o situácii vo fajčení a politika kontroly tabaku Efektívny monitorovací a hodnotiaci systém dovoľuje určiť špecifické potreby a následne na to určiť opatrenia. V rámci medzinárodnej spolupráce a monitoringu je potrebná štandardizácia na zavedenie európskeho monitorovacieho systému, ktorý dovolí zhodnotiť situáciu v rámci Európy. Strategický prístup by mal zahŕňať: • Zvyšovanie finančnej podpory pre monitoring, hodnotenie a ohlasovanie prevalencie a incidencie fajčenia a jeho škodlivých účinkov, podobne aj účinkov pasívneho fajčenia. • Rozšírenie relevantných informácií k osobnostiam zo spoločenského a kultúrneho života, k médiám a zdravotníckym pracovníkom. • Vydávanie pravidelných správ o hodnotení národnej politiky na kontrolu tabaku, fajčiarskej prevalencie a k tomu sa vzťahujúcich škodlivých následkov.
Spolupráca na budovaní medzinárodného výboru Špecifickú medzinárodnú činnosť, mechanizmy a nástroje v tejto oblasti predstavujú: • Zdôrazňovanie kontroly tabaku ako dôležitej otázky na politickú agendu. • Predloženie rozdielnych aspektov kontroly tabaku na konferenciách ministrov a iných adekvátnych konferenciách so zameraním na verejné zdravie. • Uľahčovanie celoeurópskej a medzivládnej spolupráce na vyjednávaniach, prijatí a zavedení Rámcového dohovoru OSN na kontrolu tabaku vrátane protokolov. Medzinárodná podpora pre budovanie národných kompetencií Špecifickú medzinárodnú činnosť, mechanizmy a nástroje v tejto oblasti predstavujú: • Zabezpečenie technického poradenstva a podpory na stanovenie potrieb, rozvoja a posilnenie Národného programu kontroly tabaku. • Využitie dvojročných dohôd o spolupráci medzi Regionálnou kanceláriou SZO pre Európu a vládou na podporu aktivít na Slovensku. • Z databázy SZO, ktorá vzniká na účely vývojových programov na poli kontroly tabaku, získavať zdroje pre kontrolu tabaku v SR. • Zapájať politikov a zdravotníckych pracovníkov do medzinárodných školení o kontrole tabaku. • Podporovať mimovládne organizácie a iné siete v rámci spoločnosti na budovanie kapacít na kontrolu tabaku. Získavať zdroje zo SZO a iných medzinárodných organizácií a nadácií. • Podpora pre medzinárodné kampane v oblasti kontroly tabaku (Svetový deň bez tabaku, Svetový deň zdravia, Quit and Win) prostredníctvom rozvíjania a šírenia materiálov, podporovať národné a celoeurópske súťaže.
Barbora Perichtová (16 r.), Cez alkohol nevidíš realitu, Základná umelecká škola, Nová Dubnica
19
Prevencia – alkohol a legálne drogy
Sociálna
PREVENCIA
Alkohol a legálne drogy
3/2006
Mjr. JUDr. Jarmila Petrová,
v našej spoločnosti silne podceňované. Môžeme konštatovať, že v praxi býva podhodnotený všeobecne známy vplyv požívania alkoholu a s ním spojené dopravné nehody, úrazy, o čom svedčia každodenné štatistiky. Legislatíva niektorých vyspelých štátov zohľadňuje vysoké riziko požívania alkoholu pre mladý organizmus a výslovne zakazuje podávanie a predaj alkoholických nápojov vrátane piva deťom a mládeži. V SR je veková hranica 18 rokov. Z prieskumov vieme, že toto nariadenie sa všeobecne porušuje nielen vo verejnej predajnej sieti, ale aj rodičmi, ktorí v niektorých prípadoch deťom ponúkajú alkohol. Alkoholické nápoje sú mladistvým voľne dostupné a oni ich vo veľkej miere konzumujú. Deti sú nebezpečenstvu kontaktu s drogou vystavené denne. Je to vážny problém dnešnej doby. Dôležitú úlohu pri rozhodnutí dieťaťa ovplyvní množstvo faktorov – vplyv kamarátov, zvedavosť dieťaťa, ale aj vlastná osobnosť dieťaťa a celý rad ďalších faktorov. Sú prípady, keď po droge siahne dieťa vyrastajúce v usporiadanej rodine, pre ktoré sú rodičia najlepším príkladom. Iné siahli po droge pod vplyvom okolia, v škole či doma. Deti sa však najviac naučia z toho, čo vidia. Vnímajú aj to, ak rodič pije alkohol, aby potlačil žiaľ, či berie lieky, ktoré mu pomôžu pri bolestiach, keď nemôže spať. Možno si rodičia ani neuvedomujú, že im dávajú zlý vzor, ako sa takto dá zmeniť život. Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach zameriava svoje aktivity na prevenciu sociálnopatologických javov ohrozujúcich deti všetkých vekových kategórií. Našou snahou je pomôcť učiteľom, rodičom a deťom v prevencii pred týmito javmi. To bol jeden z cieľov pri vyhlasovaní súťaže, kde deti uplatňujú svoju literárnu tvorivosť. V školskom roku 2005/2006 prebiehal už 4. ročník tejto zaujímavej súťaže pre deti ZŠ Košického kraja. Úspech potvrdil i veľký ohlas samotných detí. Ich práce jednoznačne nasvedčujú, že pálčivé problémy im nie sú ľahostajné, prežívajú ich s nesmiernou citlivosťou a premýšľajú o nich. Už minulé ročníky tejto súťaže preukázali, že o súťaž tohto typu je veľký záujem a prináša nielen radosť, ale aj potrebnú osvetu a zamyslenie nad problémami, ktoré sa dotýkajú detského veku. Druhou časťou tejto súťaže sú výtvarné práce, koláže a všetky zaujímavé nápady podľa vlastnej fantázie. V 4. ročníku došlo do súťaže cca 650 prác, z ktorých boli vybrané a odmenené tie najlepšie. Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach má dobrú spoluprácu s Krajským úradom v Košiciach a Komisiou pre problematiku drog. Dňa 7. novembra 2005 zorganizovali krajskú konferenciu, spojenú s tvorivou dielňou dobrých nápadov, na tému, ako získať peniaze na riešenie drogového problému. Podujatie s názvom Krok vpred sa uskutočnilo v rámci Týždňa boja proti drogám v Spišskej Novej Vsi. V rámci projektu Krok vpred bol vypracovaný dotazník, ktorý sa rozposlal 225 organizáciám zaoberajúcim sa touto problematikou v Košickom kraji. Vrátilo sa 111 dotazníkov, ktoré sme vyhodnotili. Závery konferencie sú zároveň podnetom na činnosť komisie v roku 2006, a to v tomto smere: − skvalitniť preventívne programy aktívnym zapájaním mládeže ZŠ, SŠ, VŠ, pracujúcej a nezamestnanej mládeže a ďalším využívaním efektívnych interaktívnych metód práce;
starší referent špecialista, oddelenie organizácie a prevencie vnútorného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Rok 1989 nám priniesol spoločenské zmeny, ale aj zvýšený výskyt a šírenie sociálnopatologických javov vo viacerých oblastiach spoločenského života. Bezpochyby sem patria drogy. Rozšírila sa paleta od alkoholu až po „tvrdé“ drogy. Došlo k prudkému nárastu osôb nielen kontaktovaných s drogou, ale aj užívajúcich. Najzraniteľnejšou skupinou populácie sú deti a mládež, pričom veková hranica užívateľov drog stále klesá. Drogy nie sú iba problémom mladej generácie, je to problém nás všetkých. Nik nie je imúnny, neexistuje vakcína na zabránenie vzniku závislosti či odstránenie následkov zneužívania drog. Nezabudnime, že drogou je aj alkohol, aj tabak. Alkohol je u nás najrozšírenejšou drogou a konzumované množstvo na osobu sa neustále zvyšuje. Preto je potrebné ustavične sa zaoberať touto témou. Je nebezpečný zvlášť vtedy, ak sa vymkne kontrole osobnosti. Spomínam si na slová mojej mamky, ktorá mi neraz povedala: „Nedaj piť pivo, lebo bude hlúpe...“ Neskôr som zistila, že to boli slová známeho egyptského lekára Imhotepa, ktorý to radil svojim žiakom. Taktiež poznali účinky alkoholu a mali s ním problémy. Možno ste sa dočítali, že napríklad Indiáni mali tiež zákon prikazujúci všetkým, aby opitého človeka pri stretnutí na ulici zvalili na zem a rozšliapali mu brucho. Alkohol pôsobí ako ľahké anxiolytikum, pomáhajúce znižovať napätie, bolestivosť, a odstraňuje ľuďom zábrany. Jednoznačne s ním musíme vedieť zaobchádzať, aby nám pri požití nepoškodil. Existujú štyri kategórie ľudí vo vzťahu k alkoholu: • abstinenti – odmietajú alkohol v celom rozsahu, • občasní konzumenti – príležitostne požívajú malé množstvo alkoholu v akejkoľvek forme vrátane piva, ktoré je tiež alkohol, • pravidelne užívajúci alkohol – sú od alkoholu závislí (používajú ho napríklad na spánok, na odstránenie zábran, neistoty, úzkosti a pod.), • alkoholici – pravidelne užívajú alkohol. Neraz som dostala na prednáške otázku od mládeže, či je alkoholizmus dedičný. Podľa môjho názoru nie je to pravidlo a môžeme to brať z dvoch hľadísk: • Človek, ktorý žije v takom prostredí, má k alkoholu bližšie a považuje ho za prirodzený a dôležitý pre život. • Človek, ktorý v takom prostredí vyrastal, má nepríjemné spomienky z detstva, keď žil v rodine alkoholika, a tým si vypestoval odpor k alkoholu. Alkohol je typickou spoločenskou drogou, od ktorej vzniká fyzická závislosť. Riziko spojené s konzumáciou alkoholu je 20
Príspevky
IN F OR M AČNO - M E T O D I C K É
kov v oblasti primárnej prevencie drogových závislostí. Cieľom tohto podujatia bolo zvýšiť úroveň poznatkov a zručností jednotlivých účastníkov v oblasti primárnej prevencie drogových závislostí so špecifickým zameraním na ich uplatnenie v priamej realizácii kultúrno-osvetovej činnosti. Na školení sa zúčastnili kultúrno-osvetoví pracovníci predovšetkým z regionálnych osvetových stredísk Košického samosprávneho kraja, ale tiež osvetoví pracovníci pôsobiaci v miestnej osvete, tak na vidieku, ako aj v meste. Vekové zloženie účastníkov bolo pestré od čerstvých absolventov stredných škôl až po ženy v preddôchodkovom veku. Ďalším spoločným podujatím bola tvorivá dielňa s názvom Mladí ľudia a zdravý životný štýl. Cieľom bolo zvýšiť úroveň poznatkov o nežiaducich účinkoch drog a zvýšiť úroveň zručností v oblasti prevencie drogových závislostí u mladých aktívnych ľudí – prirodzených autorít v okruhu vrstovníkov. Na školení sa zúčastnili mladí ľudia, ktorí sú spoločensky aktívni. Ich výber bol uskutočnený formou pozvánky adresovanej centrám voľného času, súborom záujmovej umeleckej činnosti a stredným školám. Pätnásť účastníkov školenia bolo členmi košického študentského parlamentu, ktorý pôsobí pri Centre voľného času Domino. Ďalší účastníci školenia boli študenti stredných škôl, aktívni v činnostiach zameraných na prevenciu drogových závislostí. Stop drogám bol názov projektu v rámci Týždňa boja proti drogám, ktorý bol pripravený pre žiakov 2. stupňa ZŠ a študentov SŠ. V závere akcie som dostávala zvedavé a často až prekvapujúco erudované otázky od prítomných žiakov. Problematike drog a závislostí sú venované aj kapitoly celoslovenského projektu Správaj sa normálne, ktorého gestorom je Prezídium PZ, a taktiež nový projekt Vieme, že..., ktorého realizácia sa začína v tomto školskom roku.
− priamo zapojiť mládež do obsahovej stránky konferencií s problematikou drog; − rozvíjať nešpecifickú prevenciu s dôrazom na rozvíjanie zručností potrebných na zvládanie životných rolí (rodičovskej, partnerskej, kolegiálnej...); − vo väčšej miere zapojiť do problematiky súkromný sektor; − iniciovať využívanie medzinárodných grantových schém na získavanie peňazí; − iniciovať presun kompetencií pri využívaní finančných prostriedkov na malé aktivity na úroveň krajov; − iniciovať samosprávy, aby venovali pozornosť problematike drog. Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach bolo iniciátorom a organizátorom stretnutia za okrúhlym stolom zástupcov KR PZ v Košiciach, Krajského úradu, Krajského súdu, Krajskej prokuratúry s ostatnými orgánmi a organizáciami tretieho sektora v kraji, ktoré sa konalo 22. 2. 2006. Stretnutie pod názvom Drogy a domáce násilie bolo úspešné a plánujeme takéto stretnutia organizovať aspoň raz ročne. Domáce násilie a drogy majú veľa spoločného. Oba problémy ubližujú rodine, časom sa zhoršujú, zahŕňajú odmietanie alebo bagatelizovanie problému či obviňovanie iných. Avšak oba problémy sú odlišné a ich riešenie si vyžaduje rozdielne prístupy. V súvislosti s domácim násilím sa často vníma alkoholizmus páchateľa ako jedna z najčastejších príčin násilia. Menej diskutovanou oblasťou je užívanie návykových látok obeťou či jej deťmi. Dobrá spolupráca je v našom kraji aj medzi KR PZ a Krajským osvetovým strediskom. Pripravili sme zaujímavé podujatie pod názvom Tvorivá dielňa pre kultúrno-osvetových pracovní-
Alkohol a iné drogy v činnosti preventívnych a poradenských zariadení rezortu školstva
PhDr. Štefan Matula, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava
V Národnej správe o politike mládeže v SR pre Radu Európy (august 2005) sa oprávnene konštatuje, že medzi látkami vplývajúcimi na psychiku človeka má výnimočné miesto alkohol, ktorý sa na Slovensku považuje za najfrekventovanejšiu drogu. Podľa výsledkov výskumu Ústavu informácií a prognóz v Bratislave v porovnaní so zisteniami z roku 1995 v roku 2004 výrazne stúpol počet mladých ľudí konzumujúcich alkoholické nápoje denne a dva- až trikrát týždenne a zvýšil sa aj počet mladých ľudí, ktorí pijú alkohol len príležitostne. Od roku 1995 klesá počet mladých ľudí, čo alkohol nepijú, a zároveň sa znižuje aj počet respondentov, ktorí alkoholické nápoje ešte nikdy neochutnali. Hlbšia analýza údajov ukazuje, že od roku 2000 mierne klesá počet opýtaných, ktorí konzumujú alkoholické nápoje vo zvýšených frekvenciách. Zároveň sa výrazne zvyšuje počet opýtaných, ktorí pijú alkohol pri rôznych príležitostiach, a klesá počet mladých ľudí, ktorí alkoholické nápoje nepijú, prípadne ich ešte nikdy neochutnali. V tejto situácii školský rezort jednak pokračuje v overovaní realizovaných a odborne garantovaných preventívnych psychologických a výchovných programov pre špecifické ob-
lasti psychického a sociálneho vývinu (programy Školy podporujúce zdravie, Škola bez alkoholu, tabaku a iných drog, Cesta k emocionálnej zrelosti, Chceme dýchať čistý vzduch, Sladkosti závislosťou, Poklady v nás, Aby sme si rozumeli, Kým nie je príliš neskoro, Povedz to priamo, Správaj sa normálne, Zdravý životný štýl, Program rozvoja osobnosti, rovesnícke programy a pod.) a jednak metodicky sleduje a usmerňuje úroveň, formu a obsah preventívnej výchovnej činnosti v školách, v špeciálnych výchovných zariadeniach a v poradenských zariadeniach. Ďalšou dlhodobou strategickou líniou drogovej prevencie v školách a školských zariadeniach je podpora a rozširovanie možností uplatňovania efektívnych projektov a realizácia prosociálne preventívno-výchovných programov v materských, základných a stredných školách. Osobitná pozornosť sa v tomto kontexte nemôže nevenovať programom prevencie fajčenia a užívania alkoholu (ako tzv. vstupným drogám) a zabezpečovaniu využívania vhodných metodík a programov vo výchovno-vzdelávacom procese. Podľa potrieb pedagogickej praxe sa podporuje realizácia špeciálnych projektov a programov zameraných na prevenciu fajčenia, alkoholizmu, užívania konkrétnych 21
druhov nelegálnych drog (napríklad marihuana, syntetické drogy, heroín a pod.), gamblerizmu, závislosti od počítačových hier a pod. Podporuje sa realizácia projektov, ktoré sa zameriavajú najmä na rizikové oblasti, na rovesnícke programy a na adolescentnú mládež. Zásadný dôraz sa kladie na odbornosť a efektívnosť prístupov, ako aj na vyhodnocovanie (evalváciu) projektov. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave venuje skúmaniu metód prevencie a poradenstva (najmä psychologického) pri ovplyvňovaní porúch správania, resp. sociálnopatologických fenoménov všeobecne (tak na úrovni základného, ako i aplikovaného výskumu) systematickú pozornosť už od roku 1983, pričom základný výskum problematiky psychologickej prevencie a poradenstva u detí a mládeže s poruchami správania (ako nevyhnutné teoretické východisko a metodologický predpoklad praktického rozvíjania a priebežnej precizácie tohto preventívno-poradenského systému) uskutoč ňujeme priebežne od roku 1991 v piatich grantových úlohách. V rovine aplikovaného výskumu ide o longitudinálne sledovanie a (na základe jeho výsledkov) priebežné precizovanie integrovaného systému preventívnej a poradenskej starostlivosti o deti a mládež predovšetkým s poruchami správania, od roku 1993 inštitucionálne rozvíjaného najmä v centrách výchovnej a psychologickej prevencie, ale i v pedagogicko-psychologických poradniach. Na základe analýzy výsledkov riešenia doterajších grantových projektov, zameraných predovšetkým na prevenciu porúch správania (1991 – 2005), ukazuje sa potreba skúmania a následnej korekcie (prípadne konštrukcie nových) metód evalvácie preventívnych, intervenčných a prípadne rozvíjajúcich poradenských programov, ktoré sa využívajú v praxi pedagogicko-psychologických poradní a centier výchovnej a psychologickej prevencie a prípadne aj v praxi ďalších školských zariadení. Cieľom výskumného grantu je obsahové skúmanie a metodologická analýza metód evalvácie poradenských a preventívnych programov v integrovanom systéme preventívnej a poradenskej starostlivosti o deti a mládež v poradenských a preventívnych zariadeniach. Výskum uskutočňujeme najmä komplexným sledovaním preventívnych, intervenčných a rozvíjajúcich programov v konkrétnych podmienkach vybraných pedagogicko-psychologických poradní, prípadne centier výchovnej a psychologickej prevencie a aj v špecifických podmienkach vybraných školských zariadení. Cieľom je vo dvoch na seba nadväzujúcich etapách: I. etapa a) primárna inventarizácia metód evalvácie preventívnych, intervenčných a rozvíjajúcich programov používaných v rutinnej praxi poradenských a preventívnych zariadení; b) komparácia výsledkov inventarizácie evalvačných metód používaných v SR so situáciou v ostatných členských štátoch EÚ, s dôrazom na situáciu v ČR; c) analýza metodologických špecif ík evalvácie pedagogických, psychologických a sociálnych preventívnych, intervenčných a rozvíjajúcich programov; d) zostavenie pracovnej verzie inventára metód evalvácie pedagogických, psychologických a sociálnych preventívnych, intervenčných a rozvíjajúcich programov; e) spresňovanie klasifikácie jednotlivých fáz a metód integrovaného algoritmického systému psychologickej, pedagogickej a sociálnej činnosti preventívnych a poradenských zariadení II. etapa a) primárna analýza efektívnosti metód evalvácie preventívnych, intervenčných a rozvíjajúcich programov používaných v rutinnej praxi poradenských a preventívnych zariadení;
b) sekundárna analýza výsledkov inventarizácie evalvačných metód používaných v SR v porovnaní s vybranými štátmi EÚ; c) precizácia metodologických špecif ík evalvácie pedagogických, psychologických a sociálnych preventívnych, intervenčných a rozvíjajúcich programov; d) zostavenie definitívnej verzie inventára metód evalvácie pedagogických, psychologických a sociálnych preventívnych, intervenčných a rozvíjajúcich programov; e) postulácia konsenzuálneho modelu jednotlivých fáz a metód integrovaného algoritmického systému psychologickej, pedagogickej a sociálnej činnosti preventívnych a poradenských zariadení. Vychádzajúc zo všeobecne prijímaného konceptu evalvácie preventívnych programov (EMCDDA, 1998), budeme chápať evalváciu ako systematické zhromažďovanie, analyzovanie a interpretovanie informácií o tom, ako program (preventívny, intervenčný, resp. rozvíjajúci) pôsobí a aké môžu byť jeho účinky. Budeme pri tom rozlišovať tri kategórie evalvácie: A. evalváciu diagnostickú (plánovaciu) – zber údajov, ktoré sú relevantné pre tvorbu programu; B. evalváciu procesu (formatívnu) – získavanie údajov o tom, či program prebiehal podľa plánu; C. evalváciu efektu (sumačnú) – evalvácia vplyvu a meranie okamžitých a dlhodobých účinkov. Najvšeobecnejším cieľom navrhovaného výskumného projektu je obsahové skúmanie a metodologická analýza metód evalvácie poradenských a preventívnych programov v integrovanom systéme preventívnej a poradenskej starostlivosti o deti a mládež v poradenských a preventívnych zariadeniach. Obsahová a metodologická analýza evalvačných metód (a prípadne následná konštrukcia originálnych evalvačných prístupov) sa premietne do ďalšieho zefektívňovania činnosti poradenských a preventívnych zariadení (a, samozrejme, i ďalších psychologických a výchovných inštitúcií) a následného znižovania frekvencie výskytu psychických porúch v detskej a mládežníckej populácii. Poznatky získané realizáciou navrhovaného výskumného projektu umožnia ďalej najmä: a) priebežnú evalváciu vybraných prvkov metodického inventára psychologických, ale i pedagogických a sociálnych postupov a metód zameraných na optimalizáciu osobnostného vývinu detí a mládeže v systéme výchovnej a psychologickej prevencie, počnúc metodikami určenými na preventívnu činnosť materských škôl; b) vytváranie metodických (a prípadne aj metodologických) podkladov na zlepšovanie multiodborovej a interdisciplinárnej úrovne činnosti preventívnych a poradenských zariadení; c) skvalitňovanie interdisciplinárnej tímovej spolupráce odborníkov pôsobiacich v pedagogicko-psychologických poradniach a centrách výchovnej a psychologickej prevencie (psychológov, liečebných pedagógov, špeciálnych pedagógov, sociálnych pedagógov a sociálnych pracovníkov a pod.). Ťažiskovú časť výskumu budeme uskutočňovať komplexným sledovaním preventívnych, intervenčných a rozvíjajúcich programov v konkrétnych podmienkach vybraných pedagogicko-psychologických poradní a centier výchovnej a psychologickej prevencie a prípadne v špecifických podmienkach vybraných školských zariadení.
22
Prevencia – alkohol a legálne drogy
Sociálna
PREVENCIA 3/2006
Mgr. Bibiana Helexová, Pedagogicko-psychologická poradňa s Centrom výchovnej a psychologickej prevencie, Bratislava III.
Príspevky
IN F OR M AČNO - M E T O D I C K É
Cigarety a alkohol – mnohé deti ich nepovažujú za drogy Špecifiká práce s deťmi a mládežou v rámci primárnej prevencie závislostí v Centre výchovnej a psychologickej prevencie
na iné deti, alebo na autority), prípadne sa ich problémy s udržaním pozornosti alebo zvýšená aktivita v prítomnosti iných detí zhoršuje;
V úvode príspevku by som vás najprv rada oboznámila s pôsobením Centra výchovnej a psychologickej prevencie, Bratislava III. (ďalej CVaPP) a zároveň priblížila formy práce, ako aj niektoré aktivity, ktoré používame v rámci našej preventívnej činnosti s deťmi a mládežou. Bližšie spomeniem niektoré techniky zamerané na tému legálnych drog, konkrétne užívanie cigariet a alkoholu. Naša organizácia vznikla v roku 1997 ako oddelenie pedagogicko-psychologickej poradne. Hlavnou náplňou činnosti CVaPP je komplexná starostlivosť o deti s poruchami správania a primárna prevencia drogových závislostí. Našimi klientmi sú deti od 3 do 15 rokov, navštevujúce materské a základné školy v treťom bratislavskom okrese, teda z miestnych častí Nové Mesto, Rača a Vajnory, ktorým poskytujeme špecifickú sociálnu, psychologickú a liečebno-výchovnú starostlivosť (individuálnu i skupinovú terapiu, špeciálnovýchovné programy…). Ďalšou oblasťou pôsobenia centra je organizovanie školení a seminárov pre pedagogických pracovníkov (koordinátorov prevencie v ZŠ, učiteľov etickej výchovy), praktické vedenie študentov končiacich ročníkov VŠ, tvorba ucelených prednáškových cyklov, pravidelné skupinové stretnutia detí komunitného charakteru, práca s problémovými triednymi kolektívmi, príprava špeciálne tematizovaných podujatí a v neposlednom rade príprava a realizácia projektov v oblasti prevencie a vzdelávania. Veľkú časť spomínaných aktivít realizujeme formou skupinovej práce, v rámci ktorej majú členovia a účastníci možnosť získať značné skúsenosti nielen v interpersonálnej komunikácii a percepcii, ale majú tiež priestor na získanie cennej spätnej väzby. Skupinovým aktivitám v rôznej podobe sa venujeme už deväť rokov. Naša príprava programu práce so skupinou vychádza zo špecif ík, ako aj formy práce s príslušnou skupinou. Celkovo realizujeme niekoľko foriem skupinovej práce:
3. stretnutia s triedami – pre žiakov 2. stupňa pripravujeme prednáškovo-diskusné a zážitkové stretnutia dvomi formami: buď ide o jednorazovú (v čase trvania 2 hodín), prípadne krátkodobú aktivitu (viac stretnutí v trvaní 2 hodín) s témou drogovej prevencie, sexuálnej výchovy, šikanovania, spolupráce a pod., organizovanú v škole, alebo s triedou pracujeme počas celého predpoludnia v našom centre, kde máme priestor na zaradenie väčšieho počtu zážitkových techník týkajúcich sa uvedených tém. Veľkým prínosom je, že učiteľ, ktorý sprevádza svoju triedu, sa tu môže zapojiť do hier spolu so svojimi žiakmi, môže ich zažiť inak ako na vyučovaní, vidieť naše reakcie na rušivé správanie detí, taktiež deti majú možnosť spoznať ho, čo môže pozitívne vplývať na ich vzťah, ale i to, že deti touto návštevou majú možnosť lepšie spoznať nás, našu činnosť a pracovisko; 4. práca s triedou, v ktorej sa vyskytujú problémy (výrazne hlučná trieda, nespolupracujúca, časté konflikty medzi deťmi, šikanovanie...) – predstavuje súbor viacerých stretnutí zameraných zväčša na zlepšenie sociálnej atmosféry v triedach. Program si školy zahŕňajú priamo do výchovno-vzdelávacieho procesu. Triedu potom navštevujeme raz týždenne v období 8 – 12 týždňov. Podľa zváženia pred samotným programom a po ňom administrujeme v triede dotazník zameraný na sociálnu klímu a spätnú väzbu. Nosným prvkom našej práce, či už skupinovej, alebo individuálnej, je budovanie vzťahu s deťmi, byť s nimi v čo najintenzívnejšom kontakte, avšak bez toho, aby sme ich nútili do našich aktivít. Riadime sa zásadou dobrovoľnosti a cestou ponuky diskusie, aktivít, programov... O to viac to platí pri realizovaní programov s tematikou drog, ako aj pri individuálnej práci s klientmi, ktorí experimentujú, resp. zneužívajú rôzne látky. Individuálni klienti sa k nám dostanú viacerými cestami, najčastejšie ich odporučí škola (učitelia), o spoluprácu žiadajú i rodičia, avšak máme aj deti, ktoré majú samy záujem o kontakt s nami. Naša skúsenosť je, že problém s užívaním alkoholu a fajčením cigariet je väčšinou spojený s problematickým fungovaním žiaka v škole, často sa vynorí ako téma počas terapeutickej práce s dieťaťom (nie ako prvotný podnet na začatie terapie). Niekedy k nám škola odporučí žiaka vtedy, keď zistí užitie alkoholu napríklad na nejakej školskej akcii (škola v prírode, branné cvičenie, výlet...). Počas individuálnej (i skupinovej) práce je dôležité nemoralizovať a viesť rozhovor nie ako prednášku, čo môžu alkohol a cigarety spôsobiť, ale snažiť sa byť
1. skupinové stretnutia pre starších žiakov – v čase mimo vyučovania (pre deti 7. – 9. ročníka, pracujeme aj so stredoškolákmi, ktorí sa zúčastňovali na našich aktivitách už na ZŠ). Stretnutia sú zamerané na sebarozvíjanie, sebapoznávanie, na budovanie vlastných postojov a názorov, ako aj hodnotového rebríčka; 2. stretnutia s klientskou skupinou – pre našich klientov 5. – 6. ročníka, s ktorými súbežne pracujeme na jednotlivých školách. Ide o deti s problémovým správaním, u ktorých je veľmi efektívne doplniť individuálne sedenia so skupinovými, kde si deti môžu zažiť samy seba v skupine. Do skupiny vyberáme deti, ktorých problémy sa prejavujú najmä v skupine detí: prichádzajú do konfliktov, majú tendenciu reagovať agresívne (či už 23
v kontakte s dieťaťom, načúvať mu, byť empatický, porozumieť. Na základoch dobre vybudovaného vzťahu máme šancu byť ako odborníci nápomocní a viac efektívni. Primárna prevencia je práve pri týchto látkach o to ťažšia a zároveň potrebnejšia, že ide o drogy, ktoré v očiach detí a mládeže nepredstavujú až také ohrozenie. Vychádzajúc z našich prieskumov, môžeme konštatovať, že prvý kontakt s cigaretami a alkoholom majú deti v priemere okolo 10 – 11 rokov (5. ročník ZŠ). Zaujímavé je, že keď sa pri stretnutiach v rámci preventívnych programov pýtame, či vedia, aká je droga č. 1 na Slovensku, ich reakcie sú rôzne, ale najčastejšie hovoria o heroíne alebo marihuane. Keď spomenieme alkohol, sú viacerí prekvapení, mnohí alkohol a cigarety akoby už ani nepovažovali za drogy. Môžeme si klásť otázku, prečo je to tak. Odpovedí by bolo viacero. Pre deti sú cigarety a alkohol ľahko dostupné, bežne sa užívajú v domácnosti (oslavy, zvyky...), v rovesníckej skupine bývajú imponujúcim prvkom, sú súčasťou prostriedkov na relatívne rýchle odbúranie stresu, navodenie uvoľnenia, dobrej nálady, pre niektorých predstavujú „jednoduché“ riešenia problémov alebo vyplnenie voľného času. Opierajúc sa o uvedené, pri kontakte s deťmi a mládežou cez skupinovú prácu sa snažíme postihovať všetky zložky postoja k droge, tak kognitívnu (podávame informácie), ako aj afektívnu (využívame zážitkové aktivity) a behaviorálnu (nácvik odmietania drogy). Používame rôzne formy práce, pričom najlepšie skúsenosti máme s prácou v malých skupinkách. Deti dostanú úlohu, ktorú následne prezentujú tak, ako ony chcú, môžu sa konfrontovať s názormi rovesníkov, čo má väčší účinok ako prednáška. Ako som už spomenula, zákazy, hrozby či dohováranie sú už dávno neúčinné. Keď s deťmi hovoríme o alkohole a cigaretách, dôležitým faktorom je prejavenie záujmu, že názory a postoje, ktoré účastníci stretnutia vyjadrujú, počúvame a akceptujeme, následne korigujeme mylné informácie a rôzne mýty. Netreba sa obávať, že ako odborníci nebudeme niečo vedieť, deti to priznanie prijmú skôr, ako keď zastávame rolu experta. Chceme, aby si deti zo spoločných stretnutí s nami odniesli aj to, že v reálnom svete sa ony samy budú musieť rozhodovať, ktorou cestou sa vydajú. V rámci skupinovej práce používame niekoľko techník, ktoré slúžia na to, aby sa účastníci naladili na tému a aby o nej premýšľali. Následne je vždy podstatnou súčasťou diskusia a zhrnutie toho, čo sa udialo na stretnutí. S mladšími deťmi (5. ročník) máme osvedčenú techniku robenia plagátov s témou alkohol alebo cigarety, kde účastníci v skupinkách vystrihujú z časopisov rôzne obrázky týkajúce sa problematiky pitia alkoholu alebo fajčenia a potom výtvory prezentujú. V rámci diskusie niekedy prezentujeme isté zdravotné argumenty súvisiace s fajčením formou malého experimentu. Najprv deti behajú cca 1 min. a potom si merajú tep. V druhom kole im rozdáme slamky a ich úlohou je behať ten istý čas so slamkou v ústach a dýchať len cez ňu. Následne si opäť merajú tep, ktorý je niekoľkonásobne zrýchlený, a mnoho detí nevládze dýchať už počas experimentu. Tak majú možnosť aspoň čiastočne „si ohmatať“, aký vplyv majú cigarety na pľúca, resp. celý organizmus. Takéto spestrenie stretnutí formou istého zážitku má u detí dobrý ohlas. U starších žiakov skôr využívame len rozhovor, komunikovanie názorov a postojov, ich obhajobu alebo vyvrátenie. Nemenej zaujímavá je aj technika „postoje k alkoholu“. Tu účastníci pracujú vo dvojiciach (môžu byť rozdelení podľa toho, ako sedia v laviciach). Každá dvojica dostane do lavice jeden zoznam s dvadsiatimi postojmi ku konzumácii alkoholu (napríklad „alkohol rieši problémy len dočasne“, „priatelia predsa tiež pijú, prečo mám byť výnimkou“,
„alkoholici sú chorí ľudia“, „na diskotéke sa musí piť alkohol“...) a jeden hlasovací lístok s tromi nedokončenými vetami typu: tri postoje, s ktorými súhlasím, tri postoje, s ktorými nesúhlasím, tri postoje, pri ktorých si nie som istý/-á. Úlohou žiakov je spomedzi dvadsiatich postojov vypísaných na zozname vybrať tri súhlasné postoje, tri postoje, pri ktorých nemajú istotu, a tri nesúhlasné postoje. Keď tak urobia, potom sa pokúsime spraviť prehľad na tabuľu: na jedno krídlo zapisujeme postoje všetkých skupín, s ktorými súhlasia, na ďalšie krídlo zapisujeme ďalšiu skupinu postojov a na posledné zapisujeme postoje, s ktorými nesúhlasia. Z toho vidieť, pri ktorých sa skupiny zhodli, prípadne pri ktorých majú opačné pohľady. V nasledujúcej časti jednotlivé dvojice argumentujú, prečo sa tak rozhodli, prípadne sa konfrontujú s dvojicami s opačným názorom. K jednotlivým postojom v rámci diskusie zaujímame stanovisko aj my, k niektorým dávame doplňujúce informácie. Špeciálne čo sa týka problematiky pitia alkoholu, je dobre uvedomiť si, že pre niektoré deti môže ísť o citlivú tému (rodič alkoholik) a pri vedení a facilitovaní skupiny treba byť vnímavý na dianie v skupine. Máme skúsenosť, že hoci sa deti pri úvodných slovách, že sa s nimi chceme rozprávať o drogách, netvária nadšene, skôr znechutene (zase drogy!!!), má význam do toho ísť a hľadať čo najzaujímavejšie spôsoby, ako mládež osloviť aj touto stále aktuálnou témou.
Jana Bachová (18 r.), Ešte je čas, Stredná priemyselná škola stavebná, Hurbanovo
24
Prevencia – alkohol a legálne drogy
Sociálna
PREVENCIA
Príspevky
3/2006
IN F OR M AČNO - M E T O D I C K É
Alkohol a legálne drogy v prevencii v kultúrno-osvetovej práci
PhDr. Ingrid Hupková, PhD., riaditeľka kabinetu sociálnej prevencie, Národné osvetové centrum Jedným z možných a veľmi frekventovaných spôsobov klasifikácie drog je ich členenie na legálne a ilegálne. Tento spôsob nie je členením medicínskym, ale skôr spoločenským, či, lepšie povedané, zdravotno-právnym. V tomto ponímaní je spektrum legálnych, u nás dostupných drog, s ktorými sa človek dostáva do kontaktu, oveľa širší, než je samotný alkohol − víno, pivo, destiláty.
livca, rodinu a celú spoločnosť sú veľmi významné, zameriame ďalšiu časť príspevku práve na alkohol. Alkohol sa často označuje za drogu číslo jeden na Slovensku z dôvodu jeho hromadného rozšírenia a nekritického užívania a zneužívania. Na následky užitia alkoholu a rozvinutia ochorenia nazývaného alkoholizmus (modernejší pojem je závislosť od alkoholu) zomiera veľké množstvo ľudí. Alkohol akosi patrí k nášmu každodennému životu − pije sa pri mnohých príležitostiach a sprevádza ľudí pri oslavách všetkých významných životných udalostí od narodenia až po smrť.
Medzi najznámejšie legálne drogy okrem alkoholu patria tabak s psychoaktívnou látkou nikotín a lieky (napríklad lieky proti bolesti, lieky na spanie...). Zaraďujeme sem i široké spektrum rozpúšťadiel (reprezentované toluénom, lepidlami a riedidlami), ktoré sa aplikujú inhalovaním (čuchaním). Rozpúšťadlá napriek tomu, že sú voľne dostupné, patria medi najrizikovejšie drogy z hľadiska trvalého poškodenia zdravia a pravdepodobnosti úmrtia už pri prvokontakte. Spektrum legálnych drog ďalej dopĺňa káva a v nej obsiahnutá psychoaktívna látka kofeín a čaj (najmä čierny) s psychoaktívnou látkou teín. Je zrejmé, že negatívne účinky na zdravie jednotlivca, sociálne vzťahy i následky zo spoločenského hľadiska sa pri konzumácii čaju a kávy nedajú porovnať s niektorými ďalšími legálnymi, no najmä ilegálnymi drogami. Do skupiny legálnych drog možno ďalej bezpochyby zaradiť aj čokoládu. Účinok v nej obsiahnutej psychoaktívnej látky teobromín sa zvyšuje, čím je vyšší podiel kakaa v danej čokoláde. Vo výpočte legálnych drog nemožno vynechať drogy voľne rastúce v prírode − huby (napríklad lysohlávka, muchotrávka červená) a mnohé iné, rovnako ako rad liečivých byliniek s psychoaktívnymi účinkami (medovka lekárska, šalvia, gingko biloba...). Ďalšou veľmi nebezpečnou rastlinou je durman, voľne rastúca burina so silnými halucinogénnymi účinkami. Spektrum dostupných drog dopĺňa rajský plyn (bezfarebný plyn), ktorý sa okrem uplatnenia v lekárstve pri anestézii využíva na plnenie do balónov a, žiaľ, aj masívne zneužíva z dôvodu jeho účinku − tlmenia pocitu bolesti, vytvorenia mierne pozdvihnutej nálady.... Medzi legálne, ľahko dostupné drogy zahŕňame i muškátový oriešok, využívaný v gastronómii − pri varení ako korenie na dochutenie mäsových jedál či omáčok. Konzumácia väčšieho množstva (3 − 5 ks) má výrazný halucinogénny účinok a môže spôsobiť predávkovanie až smrť. Zámerom tohto príspevku nie je vymenovať všetky legálne, voľne dostupné drogy, ich spektrum je omnoho širšie. Dôležitejšie je, aby sa čitatelia, tvorcovia preventívnych programov a projektov, rodičia, ale aj my všetci sme sa stali citlivejšími vo vzťahu k legálnym drogám. Zároveň chceme poukázať na možnosti a limity legálnych a ilegálnych drog.
Krátky historický exkurz k počiatkom poznania alkoholu v dejinách ľudstva Ako uvádzajú F. Ch. Göhlert a F. Kühn, označenie alkohol pochádza z arabčiny (to najjemnejšie z jemného) a jeho objavenie (v zmysle páleného alkoholu) sa pripisuje talianskym alchymistom 12. storočia. Pri hľadaní tajomstva výroby zlata a tzv. živej vody sa podarilo ľudstvu po prvýkrát vypáliť vysokopercentný alkohol. Dovtedy ľudia poznali iba alkohol vyrábaný kvasením − víno a pivo, ale aj medovinu. Ľudia v dávnom staroveku poznali účinky alkoholu. Napríklad už Homér sa zmieňuje o víne, ktoré sa riedilo vo dvanástich mierkach vody (Odysseia), alebo Eurípidés hovorí o nápoji, čo sa musel rozriediť osemkrát, aby nebol nebezpečný pre zdravie a nemohol spôsobiť smrť. Z poznámok z hostín v dávnom staroveku je možné sa dozvedieť, že ľudia už v tomto období považovali tri malé poháriky za životu nebezpečné. Preto hlavný ceremoniár určoval − po dohode s hostiteľom − žiaduci stupeň opitosti jednotlivých hostí. Aj starí Rimania poznali alkohol najmä v podobe vína a piva, ich konzumáciou slávili rôzne obrady a hry. Starí Rimania prevzali postoj k alkoholu a iným drogám od Grékov. K základným rastlinám v tomto ohľade patrili v Ríme mak a vínna réva. Koniec pohanstva a šírenie kresťanstva v Rímskej ríši znamená koniec presvedčenia o neutralite drog, striedmej opitosti a automedikácie. Takto by sme mohli prechádzať ďalšími obdobiami ľudskej civilizácie, z čoho by bol zrejmý nám všetkým známy fakt historicky a kulturálne podmieneného kontaktu európskej civilizácie (Slovákov nevynímajúc) s alkoholom. Čo je alkohol a aký je jeho vplyv na človeka? Autori F. Ch. Göhlert a F. Kühn uvádzajú: „Alkohol je: • živina s vysokým obsahom energie, • pochutina ako súčasť mnohých nápojov, • jed, ktorého toxický účinok sa prejavuje pri náhlom a chronickom predávkovaní, • omamný prostriedok s vysokým potenciálom zneužívania, • uspávací prostriedok, ktorý pôsobí tlmivo a uspokojujúco.
Najrozšírenejšou legálnou drogou je alkohol Vzhľadom na to, že zdravotné následky konzumácie alkoholu, rozšírenie jeho konzumu vo všetkých vekových a sociálnych skupinách obyvateľstva a celkové negatívne účinky na jednot-
Čo sa týka vplyvu alkoholu na človeka platí, že asi 20 % skonzumovaného alkoholu sa vstrebáva v žalúdku, koncentrovaný 25
alkohol aj v sliznici ústnej dutiny a v pažeráku, ale hlavný podiel je v tenkom čreve. Po užití sa alkohol dostane rovnomerne do telových tekutín. Citovaní autori ďalej uvádzajú, že koncentrácia alkoholu závisí od nasledujúcich faktorov: • od prijatého množstva, • od rýchlosti užitia, ktorá zasa závisí od koncentrácie alkoholu v nápoji a od stavu naplnenia žalúdočného tráviaceho traktu, • od hmotnosti konzumentovho tela, • od rýchlosti odbúravania a vylúčenia alkoholu z organizmu. Len malá časť alkoholu sa vylučuje obličkami, dychom a pokožkou. Prevažné a podstatné množstvo sa premieňa pri výmene látok v pečeni. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odbúravanie alkoholu prebieha lineárne, to znamená, že za jednotku času sa odbúra konštantné množstvo alkoholu. Len čo sa skončí odbúravanie, začne klesať koncentrácia alkoholu v krvi takisto konštantnou mierou za jednotku času. Základná charakteristika alkoholu ako látky je podmienená tým, že alkohol sa vyznačuje piatimi vlastnosťami, ktoré sa pri iných návykových látkach nevyskytujú spoločne: „Alkohol človeka uvoľňuje, zmierňuje ťažkosti, pozdvihuje náladu, potláča problémy, podporuje komunikáciu, odstraňuje zábrany (aj sexuálne) a okrem toho mnohým ľuďom chutí. Navyše v našej (európskej) kultúre sa odohráva jeho rituálna konzumácia prevažne na verejnosti.“
úrazov, zdravotný stav a správanie nielen užívateľov, ale i na užšie či širšie spoločenské prostredie. Bolo preukázané, že kontrola ponuky a dostupnosti alkoholu patrí medzi najefektívnejšie, finančne najúčinnejšie prístupy pri obmedzovaní poškodení zdravia v súvislosti s alkoholom. Prodrogová klíma vo vzťahu k alkoholu je podľa českého autora J. Nemca charakterizovaná tým, že oproti minulým rokom sa pije viac, pije sa spravidla lepší, teda kvalitnejší alkohol, pije viac žien. Rovnako sa zvyšuje počet maloletých a mladistvých osôb, u ktorých je konzumácia alkoholu súčasťou životného štýlu. Zároveň pribúda ľudí, ktorí si alkoholom riešia prepracovanosť a stres. Prevencia zameraná na alkohol a legálne drogy v kultúrno-osvetovej práci Pri definovaní významu prevencie zameranej na alkohol a ďalšie legálne drogy je nutné akceptovať, že naša spoločnosť má celkovo prodrogovú klímu. MUDr. I. Novotný vo svojom príspevku uviedol, že v našej spoločnosti nie je prijatá rola abstinenta. Zariadenia, ktoré organizujú a usmerňujú voľnočasové aktivity, napĺňajú kultúrne a duchovné potreby jednotlivcov a rodín, ku ktorým patrí aj sieť kultúrnych inštitúcií, majú preto nezastupiteľné miesto aj v prevencii týchto závislostí. Pre verejnosť, osobitne však so zacielením na rôzne vekové skupiny detí a mládeže pripravujú množstvo podujatí, projektov a programov zameraných na prevenciu drogových závislostí vrátane alkoholu a iných legálnych drog. Rovnako sa môžu pripojiť k programom harm reduction (ktoré sú už rozvinuté v zahraničí), zameraným na tzv. kultiváciu pitia.
Nežiaduce spoločenské následky užitia alkoholu Viac ako 50 % recidivujúcich trestných činov je spáchaných pod vplyvom alkoholu. Alkohol má nepriaznivý vplyv na dopravnú nehodovosť, pracovnú výkonnosť, vznik pracovných
Použitá literatúra je k dispozícii u autorky.
Poslanie a ciele činnosti Združenia abstinentov Slovenska Poslaním ZAS je vytvoriť široké spoločenstvo dobrovoľníkov v duchu humanitných ideálov, ktorí zakúsili úskalia závislosti a dnes žijú triezvym a zdravým životným štýlom, ale aj ľudí, čo z dajakého iného dôvodu podporujú a presadzujú triezvy a zdravý životný štýl v spoločnosti. ZAS na zabezpečenie svojej činnosti spolupracuje so štátnymi a zastupiteľskými orgánmi a inými organizáciami v Slovenskej republike i v zahraničí. ZAS pôsobí v súlade s Ústavou a zákonmi Slovenskej republiky, na úžitok tých, ktorí sú buď odkázaní na humanitnú pomoc, alebo ju presadzujú triezvym a zdravým životným štýlom v spoločnosti. V tomto duchu chráni a presadzuje občanov postihnutých tým-ktorým druhom závislosti proti orgánom štátnej správy a ďalším právnickým osobám. ZAS rozvíja komplexné programy, zahŕňajúce prevenciu, zníženie konzumácie alkoholu a iných drog, vzdelávanie a rehabilitáciu vo vzťahu k tým-ktorým závislostiam. Na tento účel vypisuje zbierky a zakladá fondy na získavanie darov a dotácií. ZAS iniciuje kontakty so zahraničím v oblasti preventívnej liečby a doliečovania závislostí.
Pavol Podmajerský, prezident Združenia abstinentov Slovenska
ZAS organizuje odborné i laické prednášky a semináre na vzdelávanie svojich členov i širokej verejnosti. Organizuje preventívne a doliečovacie akcie. Cieľom ZAS je zmierňovať ľudské utrpenie spôsobujúce sociálnu a hmotnú núdzu občana, taktiež utrpenie spôsobené závislosťou postihnutých spoluobčanov a absenciou ich integrácie do riadneho občianskeho, rodinného a spoločenského života. Hlavným nástrojom dosiahnutia týchto humánnych cieľov je všestranná podpora pôsobenia už existujúcich a novovznikajúcich skupín (klubov) organizácií. ZAS vydáva písomné informácie o svojej činnosti, buduje databanku informácií z oblasti závislostí, vydáva časopis, ako aj náučné brožúrky a knižné publikácie o závislostiach. Pri pôsobení sa kladie dôraz na rizikové skupiny, a to: a) deti, mládež a dospelí závislí od návykových látok a patologického hráčstva; b) abstinujúci od návykových látok a patologického hráčstva; c) deti, dospievajúca mládež a životní partneri pochádzajúci z rodín, v ktorých sa vyskytuje závislosť;
26
Príspevky d) adolescentná mládež; e) deti a mládež z veľkých mestských aglomerácií a sociálne slabších (rozvrátených) rodín.
IN F OR M AČNO - M E T O D I C K É
osobnú skúsenosť a poznám už jestvujúce riziká, na ktoré môžem upozorniť. Vzájomná podpora a pomoc Členovia klubu pri svojich stretnutiach si navzájom celkovým vystupovaním dávajú najavo, že im na každom jednom z nich záleží. V klube má každý možnosť overiť si svoje pocity a postoje v reakciách ostatných členov klubu. Konštruktívne konanie Členom abstinentského klubu je jasné, že problémy nemožno vyriešiť len slovami. Vieme, že po slovách musia nasledovať skutky. Preto v rámci klubu sa organizujú turistické pochody, športové hry, účasť na terapii ako hosť komunity... Na Slovensku najpočetnejšiu skupinu tvoria abstinentské kluby, ktoré sú rozdelené na dve skupiny: a) socioterapeutické kluby, ktoré sú vedené zdravotníckou autoritou (lekárom, psychológom...); b) socioharmonizačné kluby, ktoré sú založené na svojpomoci, kde všetci členovia klubu sú si rovní. Aj keď v klube môže byť vytvorených viacero funkcií (predseda, pokladník...), neznamená to, že by títo ľudia mali významnejšie postavenie. Tu sa stretávame s novým pojmom. Čo to vlastne je socioharmonizačný klub? Na vysvetlenie musíme zájsť kúsok do histórie. Pred rokom 1989 nebolo mysliteľné, aby jestvoval klub bez vedenia zdravotníckeho pracovníka. Minimálne to musela byť zdravotná sestra. Vo väčšine prípadov to však boli lekári a psychológovia, ktorí v rámci svojej hlavnej pracovnej činnosti pracovali so závislými napríklad na oddeleniach AT psychiatrických liečební alebo centier pre liečbu drogových závislostí. V období do roku 1989 existovali iba socioterapeutické kluby. Po roku 1989 sa však situácia radikálne zmenila. Okrem nadšených zdravotníckych pracovníkov, ktorí v kluboch videli svojho zdatného pomocníka, sa do vedenia klubov pustili aj samotní abstinujúci. Nadšených lekárov a psychológov pre abstinentské kluby nebolo veľa ani pred rokom 1989, ale po tomto prelome ich zostalo ešte menej. Spolčovanie ľudí rovnakého záujmu už nebolo nebezpečné, ale definovanie nového smeru sa neurobilo. Tak v rámci svojpomoci vzniká definovanie nových pojmov a socioharmonizačný klub je jedným z nich. Socioharmonizačný klub je také spoločenstvo, ktoré jedincovi uľahčuje jeho návrat do spoločnosti. Zosúlaďuje ho s ostatnou spoločnosťou. V našom prípade zosúlaďuje abstinujúceho s rodinou, priateľmi, pracoviskom. Cieľom našej práce je zvýšiť vedomosti a potenciál členov svojpomocných skupín pri poskytovaní sociálnych služieb a zvýšiť úroveň sociálnej interakcie v prospech zdravšieho životného štýlu. Našou snahou je zefektívnenie prevencie a zlepšenie činnosti organizácie. Usilujeme sa prispievať k rozširovaniu odborných vedomostí a praktických zručností v sociálnej práci prostredníctvom vzdelávania, výcvikov, stáží a ďalších aktivít pre členov Združenia abstinentov Slovenska i partnerských organizácií. Zabezpečujeme vzdelanie pracovníkov pre poradenský proces. Zabezpečením vzdelania pracovníkov pre poradenský proces sa pokúšame zlepšiť sociálno-psychologickú spôsobilosť odliečených abstinujúcich − závislých, ktorí majú chuť a možnosť pracovať ďalej v svojpomocných skupinách.
Klub abstinujúcich – miesto premeny, zrod ľudí novej kvality Chorobná závislosť od alkoholu, psychotropných látok (opiáty, amfetamíny, kanaboidy...) alebo poškodzujúceho konania (patologická hra, bulímia, anorexia...) je skupina chorôb, pre ktorú je jedným z typických znakov, že človek po liečbe sa nevracia do štádia úplného zdravia. Po liečbe samotnej (ambulantnej alebo ústavnej) má nasledovať fáza doliečovania, aby sa rekonvalescent mohol dostať do stavu, ktorý môžeme nazvať „stabilizovaná abstinencia“. V základných mechanizmoch je to podobné ako pri cukrovke (diabetes mellitus) alebo pri vysokom krvnom tlaku (hypertenzia). Ani tu nemôžeme hovoriť o vyliečených ľuďoch, ale o stabilizovaní stavu. Aj tu po liečbe samotnej nasleduje úprava životosprávy, aby nedochádzalo k opätovnému zhoršeniu zdravotného stavu. A ak sa títo ľudia riadia príslušnými odporúčaniami, môžu žiť plnohodnotný život. Týka sa to hlavne závislostí. Keď človek neporuší abstinenciu, závislosť sa už nikdy neprejaví svojimi chorobnými prejavmi. Abstinujúci závislí sú na tom preto oveľa lepšie ako diabetici alebo hypertonici, ktorí stabilitu svojho zdravotného stavu nemôžu stopercentne ovplyvniť. Takýto obsiahlejší úvod do sveta závislostí som považoval za potrebný, aby sme vedeli nájsť miesto pre doliečovacie subjekty. Klub abstinujúcich, aj keď má svojpomocný charakter (je vedený iba laikmi), je osvedčeným nástrojom s liečivým účinkom. Dlhoročná prax dosvedčuje, že klub je miesto: – na šírenie informácií dôležitých pre abstinenciu; – emočnej podpory člena klubu v ťažkostiach; – racionálnej konzultácie problémov. Abstinencia nie je niečím, čo prichádza v zlomku sekundy, ale je to proces časového, vedomostného i skúsenostného vyzrievania. O čo dlhšie je človek v abstinencii, o to viac sa prejavuje jeho osobnostná jedinečnosť. Ak má abstinentský klub byť tým správnym ozdravujúcim prvkom, musí to byť sociálne zoskupenie, ktoré svojho člena v jedinečnosti podporuje. Pre abstinentské kluby sú charakteristické tieto základné znaky: Štafeta (reciprocita) pomoci Tak ako mne na začiatku pomáhali iní, teraz aj ja mám šancu v klube pomôcť niekomu ďalšiemu, kto nemá ešte s abstinenciou skúsenosti. A závislosť je taká nevypočítateľná choroba, že nie je vylúčené, že aj ja niekedy budem potrebovať opätovnú pomoc. Pomáhanie inému – najlepšia škola, ako sa niečo naučiť Ak niekomu skutočne pomáham a len neteoretizujem, tak to robím bez učebnicovej čistoty. Pomoc v praxi nie je striktné uplatňovanie poučiek, ale je to zúročovanie nadobudnutých vedomostí. Každý jeden prípad pomoci robí človeka vedomostne i emočne bohatším. A keď ja sám pomáham, nepociťujem potrebu, aby pomáhali aj mne. Zúročovanie spoločnej skúsenosti V klube je šanca ponúknuť riešenie problému spôsobom, ako som to riešil ja, prípadne ešte lepšie, lebo s riešením už mám 27
Sociálna prevencia v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre
Mgr. Daniela Gundová, riaditeľka Krajského osvetového strediska v Nitre
Sociálnej prevencii sa v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre venujeme už vyše desať rokov. Postupne sme prechádzali rôznymi fázami preventívneho pôsobenia. Spočiatku sme sa zamerali na jednorazové podujatia najmä pre školy, vojakov, ale aj neorganizovanú mládež. Naším cieľom bolo podať prostredníctvom odborných lektorov základné a pravdivé informácie o drogách a závislostiach. Ponúkli sme vždy dostatočný priestor na otázky a individuálne konzultácie. Záujem bol obrovský, preto sme začali spolupracovať s centrom poradensko-psychologických služieb, s pedagogicko-psychologickou poradňou a políciou, hlavne mestskou. Sme hrdí na to, že prvý podnet na cielené preventívne pôsobenie v oblasti drog a závislostí vyšiel z kultúrnej inštitúcie a že spolupráca medzi rôznymi inštitúciami pracujúcimi v oblasti prevencie v našom regióne existuje dodnes. Už pri týchto podujatiach sme zistili, že najväčším problémom nášho regiónu je stále alkohol. Začali sme pripravovať cyklické podujatia pre deti a mládež, na ktorých sa odborníci snažili o sebapoznávanie účastníkov, skvalitnenie sociálnych zručností, zvládanie stresových situácií v živote, nácvik modelových situácií a schopnosti odmietnuť. Nezabúdali sme ani na zdravotne postihnuté deti a mládež. Pre dospelú populáciu sme pripravili Otvorené diskusné fórum, podujatia, ktoré sa postupne venovali všetkým druhom závislostí látkových i nelátkových pod vedením najlepších odborníkov zo Slovenska. Bolo zaujímavé napríklad stretnúť sa s človekom, ktorý abstinuje 19 rokov a zakladá resocializačné zariadenie pre mužov, čo majú problém s drogami. Zorganizovali sme aj Informačný seminár, predstavili sme všetky profesionálne inštitúcie, ktoré sa venujú danej problematike. Získali sme finančné prostriedky z projektu a pripravili informačný leták pre 15 tisíc rodičov, kde boli uvedené inštitúcie
s kontaktnými číslami, adresami a možnými spôsobmi pomoci rodičom a deťom. Pozitívom bolo, že samotní odborníci začali bližšie spolupracovať – psychológovia, polícia, tretí sektor, odbory sociálnych vecí, lekári – a nadviazali kontakty so školami a pedagógmi, najmä koordinátormi. Pravidelne organizujeme v rámci trojročných sociálnopsychologických výcvikov pre kultúrno-osvetových pracovníkov a vedúcich záujmových krúžkov jeden blok 2 – 3 dni, venujúci sa prevencii v rodine – ako pomôcť deťom odmietať alkohol, čo urobiť v rodine, aby sme znížili riziko zneužívania alkoholu u detí a mládeže, ako budovať zdravé sebavedomie, pozitívne hodnoty, jasné a primerané očakávania a pravidlá, zodpovednosť u dieťaťa. Je to emotívne najsilnejšia časť výcviku, venovaná rodine, a najviac sa objavuje aj v spätných väzbách potreba riešiť otázky alkoholu v rodine. Aby sme sa prispôsobili súčasnosti a oslovili mládež, stali sme sa spoluorganizátorom výtvarnej súťaže Plagát roka 2006, ktorú vyhlásil odbor školstva, mládeže, športu a kultúry Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja pre stredoškolskú mládež nášho kraja počas Týždňa boja proti drogám. Súťaží tohto typu je určite veľa, ale my sme zvolili počítačovú grafiku ako formu spracovania plagátu – spôsob pre mladých ľudí asi najprijateľnejší. Záujem prevýšil naše očakávania, porota mala veľké problémy vybrať troch najlepších, a čo bolo zaujímavé, opäť sa alkohol často objavoval ako motív plagátu. Z tejto súťaže, ktorej vyhodnotenie a zároveň vernisáž najlepších 25 plagátov sa konali v januári 2006 v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre, sa stala putovná výstava. Stredné školy majú o ňu záujem a pripravujú si k nej aj sprievodné podujatia venované drogám a závislostiam.
Legálne drogy v diskusiách Protidrogového fóra Petržalka Protidrogové fórum Petržalka je na Slovensku asi jediná permanentná verejná diskusia (od roku 1996). Formou verejných diskusných stretnutí sprostredkúva komunikáciu medzi najširšou verejnosťou a poprednými domácimi i zahraničnými odborníkmi, inštitúciami a jednotlivými sektormi verejného života. Diskusie obnažili samotnú podstata problému, ktorou nie sú jednotlivé drogy, ale ľudský sklon vytvárať si závislosť. V tomto zmysle sú neprávom podceňované legálne návykové látky, sociálne akceptované drogy (menovite alkohol a tabak). Ich zdeformovaná spoločenská reflexia sa prejavuje v sociokultúrnych stereotypoch, v akomsi „prodrogovom“ spoločenskom tlaku (príkladom je voľný predaj takzvaného detského šampanského). Alkohol sa považuje za bežnú súčasť života a spoločnosť sa paradoxne správa rovnako intolerantne k tým, ktorí majú zjavné problémy s pitím, ako aj k abstinentom. Dôsledkom je pretrvávajúci trend vysokého konzumu, nízka kultúra pitia, ná-
Mgr. Rastislav Šenkirik, Kultúrne zariadenia Petržalky
rast pitia žien a hlavne alarmujúci pokles vekovej hranice konzumentov a závislých. Alkohol dominuje v čiernych štatistikách (4 000 úmrtí ročne, tretia najčastejšia príčina predčasných úmrtí, vysoká komorbidita a súvisiaca nákladovosť, sociálne škody...). Stále absentuje skutočný spoločenský záujem riešiť čo i len čiastkové problémy súvisiace s problematikou sebapoškodzujúceho pitia: nízka vymožiteľnosť beztak benevolentnej legislatívy, otázka reklamy a propagácie, redistribúcia finančných zdrojov na prevenciu, liečbu a resocializáciu. Čiastkový posun v legislatíve chrániacej nefajčiarov je skôr reakciou na vonkajšie podnety ako koncepčným riešením problému legálnych drog. Protidrogové fórum poskytlo priestor aj názorom samotných závislých. Prepisy audiozáznamov diskusií vychádzajú tlačou a sú voľne dostupné na internetovej stránke: www.kzp.sk, link: protidrogové fórum.
28
Príspevky z regiónov
A K T I V I T Y, P RO J E K T Y A P RO G RA M Y P R E V E N C I E
Výber z aktivít prevencie závislostí Gemerského osvetového strediska
Chceme žiť bez drog – projekt protidrogovej výchovy Prírodovedného múzea SNM
Elvíra Stonišová,
RNDr. Ivona Kautmanová,
referentka kultúry na úseku sociálnej prevencie Gemerského osvetového strediska v Rožňave
Slovenské národné múzeum v Bratislave, Prírodovedné múzeum
Prioritnou úrovňou pôsobenia Gemerského osvetového strediska v Rožňave v oblasti prevencie závislostí ostáva primárna (univerzálna) prevencia. Na základe celoročného projektu pod názvom Mladosť s r. o. realizujeme široké spektrum špecifických programov od výchovno-vzdelávacích cez záujmovo-umelecké až po oddychovo-relaxačné aktivity, ktorými uskutočňujeme neformálnu, nešpecifickú prevenciu závislostí. Cieľovou skupinou je väčšinou mládež, lebo dospelí v našom regióne, žiaľ, nemajú záujem o vzdelávanie v tejto oblasti. Aktivity projektu sú finančne podporené Protidrogovým fondom v Bratislave. Metodickú, odbornú pomoc a garanciu mali PhDr. Ingrid Hupková, PhD., riaditeľka kabinetu sociálnej prevencie NOC, a MUDr. Ivan Novotný, riaditeľ sanatória AT v Bratislave. Cyklické vzdelávanie sa uskutočňuje prostredníctvom nových edukačných aktivít – tvorivých dielní: práca v skupine, zameraná na špecifickú prevenciu závislostí. Sú koncipované v zmysle osobného prínosu pre účastníkov a jednak v zmysle prínosu v reálnej činnosti v prevencii. Tematicky na ne nadväzuje celoslovenský zážitkový pobyt v Muráni. Na terénnej terapii v Muráni sa z nášho okresu zúčastňuje stredoškolská mládež a členovia A-klubu – svojpomocnej skupiny odliečených závislých. Komunity mladých ľudí závislých od drog sú vedené odbornými terapeutmi a máme možnosť sa na nich zúčastňovať. V žiadnom prípade nikomu nehrozí navádzanie na užívanie akýchkoľvek drog. Veľmi hodnotné a silno emocionálne sú rodičovské skupiny. Tohtoročné alarmujúce výsledky prieskumu uskutočneného u stredoškolskej mládeže v okrese nás viedli k rozšíreniu osemročného Klubu voľnočasových aktivít mládeže o svojpomocnú skupinu závislej mládeže. Hrdí sme aj na sedemročnú činnosť A-klubu (svojpomocná skupina odliečených závislých). Obidva kluby boli zriadené na základe našej metodickej pomoci a pracujú pri osvetovom stredisku. Odborníci z okresu, zo Slovenska aj zo zahraničia sú nám nezištne nápomocní pri našej práci. Vďaka všetkým sa ľudia radi zúčastňujú na našich aktivítách, pozitívne sa o nich vyjadrujú a radi sa k nám vracajú.
V roku 1998 pripravili pracovníci botanického oddelenia Prírodovedného múzea SNM v spolupráci s Národným osvetovým centrom, Ústavom zdravotnej výchovy a Múzeom polície SR, s finančnou podporou Protidrogového fondu, netradičný projekt, ktorý mal návštevníkom priblížiť svet rastlín zneužívaných na výrobu omamných látok. Výstava autorky RNDr. Marty Vozárovej predstavovala drogy z viacerých aspektov – z pohľadu zdravotníkov, kriminalistov, vedcov i formou výtvarných diel mladých ľudí. V prvej časti pod názvom POVEDZME DROGÁM NIE! našli návštevníci základné informácie o tom, čo sú drogy, aké sú následky ich zneužívania, aj rady, kde hľadať pomoc. Jadrom celého projektu bola výstava RASTLINY AJ ZABÍJAJÚ, ktorá predstavila takmer tri desiatky druhov rastlín a húb, ktoré slúžili a dodnes slúžia na výrobu drog. Boli to rastliny používané na výrobu spoločnosťou tolerovaných drog, najmä alkoholu a tabakových výrobkov (chmeľ, vinič, jačmeň, ryža, tabak), či ďalšie „drogy“ každodenného života – kávovník arabský a čajovník čínsky. Výstava predstavila aj rastliny, z ktorých pochádzajú takzvané „tvrdé“ drogy, ako sú ópium a heroín (mak siaty), kokaín (kokaínovník obyčajný) či hašiš a marihuana (konopa indická). Návštevníci sa zoznámili aj s najrozšírenejšou drogou Ázie a Afriky – betelom (semeno palmy areky betelovej), americký kontinent bol zastúpený kaktusom lofoforou a halucinogénnymi hubami holohlavcami. Záver výstavy tvorila putovná výstava VLAK BEZ STANÍC, výber výtvarných prác štyroch ročníkov rovnomennej súťaže mládeže a drogovo závislých v procese liečby. Do roku 2000 bola výstava úspešne reprízovaná v mnohých slovenských múzeách a kultúrnych strediskách. V roku 1999 to bolo Považské múzeum v Žiline, Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi, Agrokomplex v Nitre a Kysucké múzeum v Čadci. V roku 2000 pokračovali reprízy v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici, Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici, Múzeu SNR v Myjave, MsKS v Žiari nad Hronom, Tekovskom múzeu v Leviciach a MsKS v Piešťanoch. Súčasťou výstavy boli aj sprievodné podujatia – premietanie náučných videofilmov, prednášky, besedy a tvorivé dielne, počítačové programy a poradenské aktivity.
29
Výberová rešerš k problematike alkoholu a legálnych drog PhDr. Ingrid Hupková, PhD. a Mgr. Jana Bilická, kabinet sociálnej prevencie, Národné osvetové centrum Baker, F.: Absint. Praha, VOLVOX GLOBATOR, 2005. 226 s. ISBN 80-7207-577-2 Bianchi, G. – Lukšík I. et al.: Alkohol – drogy – sexualita. Bratislava, KVSBK SAV, 2004. 66 s. ISBN 80-900981-8-5 Edwards, G.: Záhadná molekula. Praha, Lidové noviny, 2004. 207 s. ISBN 80-7106-696-6 Ehrmann, J. – Schneiderka, P. et al: Alkohol a játra. Praha, Grada Publishing, a. s., 2006. 166 s. ISBN 80-247-1048-X Geringerová-Woititzová, J.: Dospelé deti alkoholikov. Bratislava, SOFA, 1997. 157 s. ISBN 80-85752-50-6 Göhlert, F. – Kühn, F.: Falošné vedomie. Kompetentne o drogách. Bratislava, Ikar, a. s., 2001. 142 s. ISBN 80-551-0207 -4 Harperová, J.: Detoxikácia. Bratislava, Noxi, s. r. o., 2004. 128 s. ISBN 80-89179-07-X Janiaková, D.: Tak už dosť!. Bratislava, Kontakt, 2003. 220 s. ISBN 80-968985-0-7 Nešpor, K. et al: Jak zůstat fit a předejít závislostem. Praha, Portál, s. r. o., 1999. 112 s. ISBN 80-7178-299-8 Nešpor, K.: Vaše děti a návykové látky. Praha, Portál, s. r. o., 2001. 157 s. ISBN 80-7178-515-6 Kolibáš, E.: Alkoholizmus a drogové závislosti. Bratislava, Univerzita Komenského, 1996. 120 s. ISBN 80223-1078-6 Králíková, E. – Kozák, J.: Jak přestat kouřit. Praha, Maxdorf, 2003. 130 s. ISBN 80-85912-68-6 Kredátus, J.: Abstinent v záťažových životných situáciách, Košice, Krajský ústav národného zdravia, 1989. 67 s. London, J.: Démon alkohol. Praha, Labyrint, 2003. 216 s. ISBN 80-85935309 Naumann, F.: Kouřit a zůstat zdravý. Brno, MOBA, s. r. o., 2002. 221 s. ISBN 80-243-0743-X Nociar, A.: Prieskumy o drogách, alkohole a tabaku u slovenskej mládeže. Bratislava, VEDA, 2004. 219 s. ISBN 80-224-0832-8 Nociar, A.: Alkohol, fajčenie a užívanie drog u detí a mládeže. Bratislava, Ústav zdravotnej výchovy, 1998. 22 s. ISBN 80-7159-108-4 Nociar, A.: Alkohol, drogy a osobnosť. Bratislava, Vydavateľstvo Asklepios, 2001. 364 s. ISBN 80-7167-044-8 Okruhlica, Ľ. et al.: Ako sa prakticky orientovať v závislostiach. Bratislava, Inštitút drogových závislostí, 1998. 276 s. ISBN 80-968111-1-8 Settertobulte, W. – Jensen, B. et al.: Pitie u mladých Európanov. Bratislava, Asklepios, 2003. 51 s. ISBN 80-7167-059-6 Spál, M.: Boj proti alkoholizmu a iným toxikomániám. Martin, Matica slovenská, 1975. 81 s. Tholtová, J., Nová kniha o pití alkoholu. Bratislava, Hope UK Vondrka, J.: Smrt jménem závislost. Praha, Portál, s. r. o., 2004. 187 s. ISBN 80-7178-884-8
Vybrané odporúčané časopisy Kultúra a prevencia závislostí I – V, Bratislava, Národné osvetové centrum Prevencia. Bratislava, Ústav informácií a prognóz školstva Psychiatrie pro praxi, Solen, s. r. o. Avicenna Revue, Avicenna Company, s. r. o. Alkoholizmus a drogová závislosť (bývalý Protialkoholický obzor), Ministerstvo zdravotníctva SR (Obzor, s. r. o.)
Vybrané odporúčané videokazety • • • • • •
Miluj život, nie drogy. Krátke animované spoty o drogovom nebezpečenstve. Enviroportal 1995. 75 min. Povedať nie, I. diel. Problematika drog na základných školách. Enviroportal 1998. 14 min. Povedať nie, II. diel. Problematika drog na stredných školách. Enviroportal 1998. 14 min. Povedať nie, III. diel. Problematika drog na stredných školách. Enviroportal 1998. 14 min. Řekni drogám NE! 4 dokumentárne filmy, Zdravotný ústav Jihlava 2001. 75 min. Nejlepší droga – 15 min., Svět drog – 20 min., Alkohol a cigarety – 20 min., Drogy aktuálne – 20 min. Řekni drogám NE! 5 dokumentárnych filmov, odborníci, študenti, feťáci o drogách. Zdravotný ústav Jihlava 2001. 110 min. Film Nemoc a zdraví. Rôzne choroby z pohľadu lekárov, študentov a chorých.
Vybrané odporúčané internetové stránky www.drogy.sk www.medicus.sk www.klubasbstinentov-nz.sk www.prevencia.info www.stopfajceniu.sk www.nocka.sk/noc/soc_prevencia/ 30
Projekt Prečo som na svete rád/rada
Informačné bulletiny z projektu Prečo som na svete rád/rada
Riaditeľ Protidrogového fondu PaedDr. Ján Galáš s generálnou manažérkou projektu Prečo som na svete rád/rada PhDr. I. Hupkovou PhD.
Po úvodných slovách štátneho tajomníka Ministerstva kultúry SR a zástupkyne rezortu zdravotníctva podáva bulletin prehľad zahraničných aj našich štúdií, výskumných prác i štatistických sledovaní týkajúcich sa predovšetkým legálnych drog, najmä alkoholu a tabaku, vrátane národných programov a akčných plánov zameraných na tieto dve drogy. Cenné je, že okrem charakterizovania strategických dokumentov národnej politiky zameranej na tieto drogy dostáva priestor aj hlas dlhoročného praktika, nestora slovenskej alkohológie, MUDr. Ivana Novotného, ktorý nastavuje zrkadlo a prináša analýzu stavu spoločnosti s dvojitou morálkou vo vzťahu k alkoholu, pričom nie je odsudzujúci, ale, naopak, konštruktívny a realistický v návrhoch možných opatrení. Obidva zahraničné príspevky, či už ide o účinnosť politiky štátu, týkajúcej sa tabaku, v Slovinsku, alebo o inovatívny a aj výskumne zdokumentovaný český projekt SMS odhadu koncentrácie alkoholu, majú solídnu úroveň. Posledný uvedený projekt je i dokladom toho, že prevenciu treba robiť na súčasnej úrovni technológie a myslenia mladých, nie starou „papierovou osvetou“, ktorá nevie zaujať cieľovú skupinu, tak ako to nedokážu pro forma amatérske masmediálne kampane. Ďalšie odborné príspevky z praxe pedagogicko-psychologických poradní alebo centier výchovnej a psychologickej prevencie opisujú metodiky a spôsoby prístupu k prevencii závislostí u detí a mládeže. Osobitnú skupinu tvoria príspevky, ktoré opisujú situáciu z regionálneho hľadiska. A napokon, v bulletine sa našiel priestor aj na vypočutie takpovediac hlasu z druhého brehu, teda ľudí, ktorí prešli závislosťou od alkoholu, dokázali ju prekonať a napokon si zvolili abstinenciu. Z hodnotiaceho hľadiska bulletin predstavuje potrebné nové fórum na vyjadrenie širokého spektra názorov a poznatkov.
doc. PhDr. Alojz Nociar, CSc.
Informačno-vzdelávací bulletin si možno bezplatne objednať na adrese: Národné osvetové centrum Nám. SNP 12, 812 34 Bratislava 1
[email protected]
Sociálna prevencia
Prevencia – alkohol a legálne drogy Informačno-vzdelávací bulletin
3/2006
ISSN 1336-9679
Registračné číslo MK SR 3543/2006 Vydalo: Národné osvetové centrum – kabinet sociálnej prevencie Adresa redakcie: Mgr. Ľubica Janegová, Národné osvetové centrum, Nám. SNP 12, 812 34 Bratislava 1 Zostavovateľka: PhDr. Ingrid Hupková, PhD. Redakčné práce: PhDr. Ingrid Hupková, PhD. Jazyková úprava: PhDr. Katarína Vrablicová Recenzoval: doc. PhDr. Alojz Nociar, CSc. Za obsahovú stránku publikovaných príspevkov zodpovedajú autori. Náklad: 2 500 ks V roku 2006 budú vydané 4 čísla. Ročník I. Rok vydania: 2006 Nepredajné.
