Školský rok 2014/2015 Číslo 1
BukoVINKY Časopis žiakov ZŠ I. Bukovčana
Milí moji čitatelia,
hlásim sa opäť v novom školskom roku. Ja , časopis BukoVINKY, budem aj v tomto školskom roku robiť mnohým z vás spoločnosť. Nový školský rok? Znie to veselo, no nie? Veď ten je už dávno, dávno v plnom prúde. Ani sme sa nenazdali a už je tu dokonca november, jesenné prázdniny sú čerstvou minulosťou a pred nami maratón predvianočných povinností. Učíme sa, navštevujeme krúžky, máme veľa povinností. Škola sa postupne obnovuje, máme nové tabule, nábytok, čistučké podlahy. Ruch v školskej knižnici, hromové hurá z telocvične, premietanie v kinosále, šuchotanie myší z počítačových miestností. Súťaže, projekty, prezentácie. No nie je to nádhera? Obyčajne neobyčajný školský život plný každodenných radostí a starostí. A do toho vstupujem ja s novou redakčnou radou, s externými spolupracovníkmi, staronovými redaktormi, s novou fotografkou Stelkou. Na začiatku môjho nového čísla želám všetkým čitateľom super jesenné dni v škole aj mimo n ej a hlavne pri čítaní mojich stránok. Tak s chuťou do toho!
Vaše BukoVINKY
Bez komentára zo školského života Tvorba záložiek, vychádzka do prírody, Halloween a burza kníh.
Predstavujeme členov redakčnej rady
KTO?: Tomáš Kubalák KOĽKO MÁM ROKOV: 11 DO KTOREJ TRIEDY CHODÍM: 5.C ČO RÁD ROBÍM: Rád sa hrám s panákmi KTORÉ JEDLO MÁM RÁD: Mäso s ryžou OBĽÚBENÁ FARBA: Čierna OBĽÚBENÝ PREDMET: Informatika OBĽÚBENÝ FILM: Kuriér TYPICKÁ VLASTNOSŤ: Bujná fantázia
KTO?: Eliška Filipová KOĽKO MÁM ROKOV: 9 a pol DO KTOREJ TRIEDY CHODÍM: 4.C ČO RÁD ROBÍM: Rada hrám hru Fiskao. Skoro každý deň. Rada behám na veľmi dlhé dĺžky. KTORÉ JEDLO MÁM RÁD: Rizoto OBĽÚBENÁ FARBA: Fialová OBĽÚBENÝ PREDMET: Čítanie a SJL OBĽÚBENÝ FILM: Nemám obľúbený film TYPICKÁ VLASTNOSŤ: Veľmi tichá
KTO?: Eduard Lenčéš KOĽKO MÁM ROKOV: 9 DO KTOREJ TRIEDY CHODÍM: 3.A ČO RÁD ROBÍM: Rád hrám na počítači Minecraft a rád pozerám telku. KTORÉ JEDLO MÁM RÁD: Pizza OBĽÚBENÁ FARBA: Žltá OBĽÚBENÝ PREDMET: Telesná a informatika OBĽÚBENÝ FILM: Mám rád filmy na Disney Channel TYPICKÁ VLASTNOSŤ: Dobrý v počítačových hrách
KTO?: Eliška Lenczová KOĽKO MÁM ROKOV: 9 a pol DO KTOREJ TRIEDY CHODÍM: 4.C ČO RÁD ROBÍM: Čítanie, pozeranie telky, kreslenie. KTORÉ JEDLO MÁM RÁD: Ryžovú kašu OBĽÚBENÁ FARBA: Fialová, svetlomodrá OBĽÚBENÝ PREDMET: Matematika, výtvarná výchova OBĽÚBENÝ FILM: Nemám obľúbený film TYPICKÁ VLASTNOSŤ: Som nesmelá
KTO?: Stela Ryšánková KOĽKO MÁM ROKOV: 11 DO KTOREJ TRIEDY CHODÍM: 6.C ČO RÁD ROBÍM: Venujem sa fotografovaniu KTORÉ JEDLO MÁM RÁD: Pizza OBĽÚBENÁ FARBA: Zelená fialová, modrá a čierna OBĽÚBENÝ PREDMET: Geografia OBĽÚBENÝ FILM: Najobľúbenejší film Diabol nosí Pradu, Týždeň s Marylin, Na vine sú hviezdy TYPICKÁ VLASTNOSŤ: -
Najmladšie členky Laura a Kristínka
Tvorivá atmosféra redakčnej rady
Piataci a šiestaci boli v divadle
Čarovná flauta a iné kúzla
Čarovná flauta je opera od Wolfganga Amadea Mozarta v dvoch dejstvách spievaná v nemčine. Hlavné postavy sú princ Tamino, vtáčnik Papageno a kráľ Sarastro. Opera bola o tom, ako princ Tamino pomocou čarovnej flauty vyslobodil princeznú Paminu, ako Papageno sa zaľúbil do Papageny, ako si Sarastro nenechal zobrať svoju moc. Toto predstavenie bolo zaujímavé v tom, že rozprávač, ktorý operu komentoval, vyvolával deti z publika a zapájal ich do deja. Postavy mali pekné farebné kostýmy a na javisku boli pekné kulisy. Predstavenie trvalo 1 hodinu a 30 minút. Dúfam, že sa vám môj článok páčil
Autor: Tomáš Kubalák, 5.C
Interview s liečebnou pedagogičkou a mamičkou Katkou Lenczovou Čo si vyštudovala? Vyštudovala som Liečebnú pedagogiku na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Ale predtým som študovala na Strednej odbornej škole poľnohospodárskej. Čo teraz robíš? Teraz opatrujem malé detičky u nás doma. Sú vo veku 1,5 až 3,5 roka. Je ich 5-7 každý deň. Náš denný program je podobný ako v škôlke alebo v jasličkách. Baví ťa táto práca? Áno, baví ma to. Hoci, nie je to ľahká práca. Ale ako každá iná, aj táto má svoje výhody aj nevýhody. Deti sú veľmi zlaté a je u nás veselo. Čo si robila predtým? Najskôr som po škole bola 9 rokov na materskej dovolenke. Potom som 2 roky pracovala v Domove seniorov Archa na Kramároch s ľuďmi, ktorí mali Alzheimerovu chorobu. Prečo si chcela študovať liečebnú pedagogiku? Vždy som mala túžbu pomáhať druhým ľuďom a zaujímala ma psychológia, ktorej sme sa tiež venovali. Ďakujem za krátke interview Autorka: Eliška Lenczová, 4.B
Interview s prekladateľkou Milí čitatelia, dovoľte, aby som vám v priblížil prácu prekladateľa. Prekladateľka, ktorú som oslovil, je moja mamina. Ako dlho si prekladateľkou? Prekladateľstvu sa venujem vyše desať rokov a od roku 2008 som aj súdna prekladateľka. Prekladáš z angličtiny do slovenčiny alebo zo slovenčiny do angličtiny? Aj z angličtiny, aj do angličtiny. Čo najčastejšie prekladáš? V poslednej dobe sú to najmä rôzne úradné listiny (napr. rodné a sobášne listy, certifikáty, rozsudky, súdne spisy atď.) a technické dokumenty (napr. manuály, technická dokumentácia, cenové ponuky atď.) Čo ťa na prekladateľstve baví? Je to tvorivá práca, ktorá mi pripomína riešenie záhad. Zároveň sa pri nej učím nové veci, pretože niekedy som nútená študovať určitú problematiku, aby som správne porozumela prekladanému textu a dokázala ho správne preložiť. Takto si nielen rozširujem slovnú zásobu, ale aj získavam nové poznatky z rôznych oblastí vedy, techniky, kultúry a pod. Aké pomôcky používaš pri preklade? Počítač so špeciálnym prekladateľským softwarom, rôzne tlačené a elektronické prekladové aj výkladové slovníky a referenčné texty na internete. Občas musím siahnuť aj po Slovníku slovenského jazyka ši Pravidlách slovenského pravopisu. Ďakujem za rozhovor. Autor: Tomáš KUBALÁK, 5.C
Kvíz – vyskúšajte sa Lego kvíz
Kto vyrobil lego? a) Batman b) James Bond c) Ole Kirk V akej krajine bolo lego vynájdené? a) USA b) Dánsko c) Nemecko V ktorej krajine je najbližšia továreň lego? a) Maďarsko b) Česko c) Ukrajina Koľko výtvorov môžeš urobiť z piatich kociek lega? a) 13000 b) 0400 c) 19000
Autor: Eduard Lenčéš
Interview Vladimír Broniš, fotograf z Devínskej....
Vladimír Broniš má 46 rokov, už 11 rokov žije v Devínskej Novej Vsi a venuje sa fotografovaniu ako amatérsky profesionál. Jeho zaujímavé fotografie ste mohli vidieť v Devínskej Novej Vsi na výstave v F-centre a vo firme Dalkia.
1. Ako to všetko vlastne začalo ? Zo začiatku to bolo „len tak“, keď sme išli na dovolenku, alebo na výlet, fotografia plnila funkciu spomienkovú a dokumentačnú. Neskôr ma to „chytilo“ a začal som si viac všímať zaujímavé veci, ktoré si zvečňujem. 2.Ako dlho už fotografujete ? Fotím už veľmi dávno, ako chlapec som začal fotiť na prvý fotoaparát. Mohol som mať asi 12 rokov. To už je veľmi dávno
3.Čo najradšej fotografujete? Väčšinou fotím krajinky, alebo nejaké mestá, budovy, ale fotím aj portréty, aj nejaké momentky, len to je najťažšie lebo musíš mať šťastie na ten „moment“, aby som ho vystihol.
4.Kedy ste dostali prvý “foťák“? Mal som asi 12-13 rokov. 5. Koľko máte asi nafotených fotografií? Nie veľa, neviem to presne. Nefotografujem veľmi veľa obrázkov, objekty, pohľady si vyberám a triedim. Snažím sa robiť menej fotografií, ale viac kvalitných. Odhadujem to na tri-štyri tisíc fotografií.
6. Je pre vás zaujímavejším objektom na fotografovanie živá príroda alebo pamiatky, budovy a pod. Je to asi na rovnako, nemám v tomto favorita. 7. Máte vo svojej zbierke nejakú vzácnu fotografiu? Padajúca hviezda, ohňostroj, osobnosť ? Padajúcu hviezdu nemám, nafotiť ohňostroj musí každý fotograf a zaujímavé fotografie som robil môjmu synovi s herečkou Zuzanou Fialovou. Za rozhovor ďakuje Stela Ryšánková.
Rozhovor so známou speváčkou
1. Dobrý deň pani Sisa, sme školský časopis rada by som v mojom rozhovore začala vaším detstvom: Predpokladám, že Váš obdivuhodný hlas a temperament ste dostali do vienka od narodenia, aké ste boli dieťa a žiačka na základnej škole ? Boli pre vás hodiny, kde ste ho mohli využiť, teda hudobná a telesná výchova najobľúbenejšími? Bola som veľmi dobré a poslušné dieťa. Neplakala som a neotravovala, aj napriek tomu, že som nemala takmer žiadnych kamarátov, lebo sme bývali v odľahlejšej, priemyselnej časti mesta. Vyrastala som medzi zvieratami ,od malička mám rada mačky a to boli moji kamaráti. Vedela som sa zahrať
sama a do svojich 4 rokov som neprehovorila. Nikto nevie prečo, ale je to tak, nerozprávala som. Od detstva som veľmi rada kreslila, počúvala rozhlas, tancovala a spievala Do školy som išla ako päťročná, mama usúdila, že na to mám, a mala pravdu. Škola ma bavila, dobre som sa učila, pekne som písala a moje práce častokrát viseli na nástenkách. Okrem toho som chodila na balet.
2. Ktorý predmet ste vôbec nemali rada a prečo ? Bola som dobrou žiačkou a dlho som nemala predmet, ktorý by ma nebavil. Až vo vyššom ročníku, keď sme sa začali učiť fyziku a chémiu to začalo trošku škrípať.
3. Objavil váš talent , herecké, spevácke alebo tanečné schopnosti vo vás už niekto na základnej škole ? Boli ste členkou nejakého speváckeho či tanečného súboru? Bavil vás spev a tanec už v tomto veku ? Môj talent objavila náhodou mladá čerstvá učiteľka, ktorá vedela spievať a hrať na klavíri a pripravovala moju najlepšiu kamarátku na spevácku súťaž. Ja som na tej skúške bola tiež a pani učiteľka zavolala aj mňa nech to skúsim. Páčilo sa jej to a do súťaže prihlásila aj mňa, no a ja som tú súťaž vyhrala. Odvtedy som sa začala venovať spevu.
4. Rozhodnutie venovať sa spevu či herectvu prišlo už na základnej škole ? Navštevovali ste konzervatórium alebo inú strednú školu? Všetci ma presviedčali, že by som mala ísť študovať spev. Venovala som sa mu už zopár rokov, vyhrala som všetky možné súťaže. Ja som však chcela byť veterinárkou a tak spev išiel ešte na chvíľu bokom.
5. Po skončení VŠMU účinkujete v operách, operetách a v muzikáloch, čo vás viac baví, čo máte radšej? Ktorú postavu z doterajšej kariéry si najviac ceníte, resp. prirástla vám k srdcu a najčastejšie na ňu spomínate ? Ak chcete svoju úlohu zahrať dobre, musíte sa do úlohy prevteliť, zžiť sa s ňou a počas skúšok a predstavení zakaždým prežiť život tej postavy. Ak toto dokážem, stanem sa na chvíľu matkou „Pokrvných bratov“ , rozprávačkou z muzikálu“ Jozef a jeho zázračný farebný plášť“, Mata Hari alebo Dulcine s opery Don Quijote. Vyberá sa ťažko ale takou najsilnejšou postavou je Mata Hari, je to postava, ktorú sme tu vytvorili doma a bola písaná na mňa.
6. Je nejaká rola, či dielo, v ktorom ste doteraz nehrali a chceli by ste? Prečo ? Nad tým som vôbec nerozmýšľala. Vždy príde ponuka, ktorá ma prekvapí. Teším sa na každú novú ponuku, ktorú dostanem, na tvorivé chvíle pri jej naštudovaní a samotné predstavenia. Nerozmýšľam dopredu čo bude alebo čo by som chcela. Teraz sa teším na nové dielo, ktoré pripravujeme, rolu Madame Pompadour.
7. Ja osobne som mala možnosť vás vidieť v úlohe Katkinej zaneprázdnenej matky Stelly v muzikáli „Neberte nám princeznú!“ Je iné hrať pre detského diváka ? Ako vnímate detské publikum ? To je úplne jedno pre koho hrám, hrám vždy úplne rovnako. Vždy idem na sto a viac percent. Pre mňa je premiérou každé jedno prestavenie.
8. Ste elegantná žena s vynikajúcim vkusom, vždy perfektne upravená a oblečená. Máme vás možnosť vidieť v nádherných róbach, šatách či outfitoch doplnených perfektnými topánkami. Máte vo svojom šatníku nejaký obľúbený „kus“, outfit, alebo šaty z nejakej vzácnej príležitosti, či divadelný kostým , ktorý sa „vydaril“ a zamilovali ste si ho ? Mám veľa šiat, mám ich rada a nemôžem povedať jedny, ktoré by boli najobľúbenejšie. Každé šaty sa viažu k nejakej príležitosti, k nejakým spomienkam. Som veľká kamarátka s módou, móda je moje hobby. Nemám šaty na jedno použitie, to je scestný názor našej módnej polície. Mám vo svojom šatníku zopár veľmi zaujímavých kúskov, sú to hlavne moje koncertné šaty, mám rada kamienky a flitre, všetko čo sa leskne.
9. V akom oblečení sa cítite najlepšie. Čo nosíte v mimo pódia a javiska najradšej?
Cítim sa dobre vo všetkom čo je pohodlné. Nemá vyhranený štýl alebo typ obliekania. Ak si niekto myslí, že si neoblečiem tepláky a neobujem tenisky sa mýli. V mojom šatníku by ste našli rifle, tepláky aj tenisky. Stačí aby sa mi to páčilo a bolo to príjemné a pohodlné.
10. Na záver tradičná otázka : -) Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo ?
Veľmi mám rada surovú stravu. Milujem sashimi a ústrice, ale som veľký gurmán, a zjem takmer všetko. Pochutnám si na všetkom čo je dobré.
Za rozhovor ďakuje Stela Ryšánková.
Robinson Crusoe Môj literárny hrdina je Robinson Crusoe. Veľmi milujem robinsonády a hlavne toto dielo je plné epiky a zážitkov. Presne niečo také by malo literárne dielo obsahovať. Obdivuje Robinsonovu odhodlanosť, vytrvalosť, to ako chce prežiť a veľmi sa mi páči, že nestratil hlavu hneď ako stroskotal. Bojoval do posledného dychu , skrotil prírodu, ale to nevedel, čo ho tam čaká. Boli tam totiž kanibali, ktorí ho chceli zjesť ako zákusok. Ale Robinson sa nevzdal a bojoval do posledného dychu.
Práve preto obľubujem diela, kde je epika. Lyrika ma nebaví, ale epika veľmi. Tiež ma bavia iné literárne žánre ako epická poézia , detektívka , dobrodružná literatúra ... Baví ma čítať ako sa niečo rozuzľuje v detektívke, alebo útek z nejakého väzenia. Ale robinsonádu je radosť čítať, je to ako šťastie, ktoré sa dá voľným okom čítať. Je to ako láska v knihe . Epické diela taktiež obsahujú mnohé prvky ako v detektívke, ale niekedy je to veľmi epické a divné. Mne sa to osobne nepáči, keď sú diela strašne epické . Ale robinsonáda má hranice lyriky a epiky, je to niečo ako ich stred . Robinson Crusoe je mojím hrdinom, lebo má mnoho dobrých ľudských a úctyhodných vlastností . Obdivujem to, že nestratil hlavu, keď tam stroskotal. Zo začiatku to tak vyzeralo, ale nie, povedal si "idem ďalej" a smelo vykročil do budúcnosti plnej dobrodružstiev . Taktiež stretol psa, ktorý mu robil spoločnosť, dokým nezomrel . Ale potom stretol "Piatka", ktorý boj jedným z kanibalov a zoznámili sa. Robinson ho naučil rozprávať . Robinson na ostrove veľa hútal, staval, doloval, krotil a robil mnoho iných vecí, aby si spestril svoj pobyt na tomto divokom mieste.
Autor: Ján Tkáč, 9.A - Ďakujem za prečítanie :)
Vystúpenie v Maďarsku Toto vystúpenie sa konalo 13.9.2014 v sobotu. Pozvali nás do obce Kemlja v Maďarsku. Vystupovali tu maďarské súbory, ktoré ale spievali a tancovali chorvátske piesne a tance. Len náš súbor bol zo Slovenska, čiže sme boli jedineční. Tento program trval celkovo zhruba 4 hodiny, ale to od začiatku až po koniec. Vystupovali sme vnútri na obecnom úrade. Je to tam pekné. Skvelí ľudia tam boli a pochválili nás za vynikajúci program. Jeden 90- ročný pán maliar nám venoval svoj obraz, na ktorom je znázornený Dunaj a nad ním most, ktorý spojil Maďarsko a Slovensko. Mali sme tam večeru a dali nám aj zákusky. Vôbec sme to nečakali, a preto sme si to tým viacej vážili. Vyšlo nám nádherné slnečné počasie. Som veľmi rada že som tam mohla ísť.
Autorka: Niki Griezlová, 7.B
Štefániková magistrála (3. Časť) Pezinská Baba - Dobrá Voda V tomto dieli vám ukážem ďalšie krásy Malých Karpát. Jednou z nich je aj kopec Čmelok, na ktorý sme smerom od Pezinskej Baby strmo stúpali. Na jeho vrchole sa nachádza vojenský vysielač. Potom sme trochu klesli a strmo stúpali na Čertov Kopec. Síce to bolo namáhavé, no odmenou bol krásny výhľad na všetky strany. Po oddychu sme zostúpili na kopec Skalnatá, no to sme ešte nevedeli, čo nás čaká. Tým prekvapením bol strmý, 200 metrový zostup na Čermákovú lúku. Tam sme sa trochu osviežili prameňom s nápisom Ta vita, čo znamená ,,ten život“. Potom sme traverzovali kopec Gajdoš a už sme sa pomaly, ale isto blížili k Taricovým skalám. Tieto skaly, sutinového charakteru, dostali meno podľa žltého kvetu Tarica skalná, ktorý tu rastie. Bol tu krásny 360 stupňový výhľad. Videli sme až na kopec Vysoká, ktorý je druhý najvyšší kopec v Malých Karpatoch. Má nadmorskú výšku 754,3 metrov. Na tento kopec nepôjdeme, pretože nie je na červenej značke, ale pohľadom sme ho už preskúmali. Cesta ďalej pokračovala po skalách až na kopec Skalka a potom sme klesali do Sološnickej doliny, ktorá býva na jeseň krásne sfarbená. Keďže sme veľa metrov klesli, tak sme si to museli nastúpať strmou a kamenistou cestou na kopec Vápenná. Na jeho vrchole sa nachádza betónový obelisk s plošinkou a slovenskou zástavou. Ďalej sme pokračovali po hrebeni, a po ceste sme uvideli Jaskyňu pri kríži. Vyšli sme až na kopec Klokoč, ktorý je zaujímavý svojimi zvláštnymi kvetmi, ktoré tvoria prírodnú rezerváciu. Ešte pred stúpaním na Mon Repos bola krásna Amonova lúka plná kvetov so žltými pukmi. Lokalita Mon Repos je zaujímavá najmä svojou históriou. Pod vrcholom sa nachádza zámoček, v ktorom kedysi dávno žil ranený francúzsky vojak z čias napolenských vojen. Keďže bol lesníkom a navyše bol aj šikovný, tak mu šlachtici udelili právo spravovať oblasť Mon Reposu. Veľmi sa mu
tu páčila príroda aj okolie a tak to nazval Mon Repos - môj pokoj. Teraz sa presunieme do súčastnosti. Z Mon Reposu sme dlho klesali na Brezinky, za ktorými prišiel stupák na Ostrý Kameň. Prišli sme k zrúcanine hradu, ktorý bol postavený v 13. storočí a slúžil na kontrolovanie obchodnej cesty vedúcej z Budína do Česka. Jeho názov je zrejme odvodený z tvaru skaly, na ktorej bol postavený. Ale teraz späť k turistike. Na Ostrom Kameni sa stupák nekončil, pokračoval až na vrch Záruby, ktorý je najvyšší vrch Malých Karpát s výškou 767 m.n.m. Potom sme klesli na skalnatý kopec Havrania skala, ktorý je známy horolezecký terén. Z vrcholu je vidieť až na Smolenický zámok. Pokračovali sme traverzovaním Javorového vrchu a dlhou rovinkou cez hornú a dolnú Rakovú až do obci Dobrá Voda. Tu sa síce končí tento diel Štefánikovej magistrály, no môžete sa tešiť na ďalší diel, v ktorom vám predstavím Bradlo a celú jeho históriu.
Autorka: Lucka Gelenekyová, 9.B
A načo mi tá matika vlastne bude? Veľa študentov sa nielen na nás, ale hlavne na svojich rodičov a učiteľov obracia s otázkou – Budem okrem školy ešte potrebovať matematiku? Odpoveď je jednoduchá – budeš. Základné matematické schopnosti sú dôležité aj v bežnom živote mimo školy. Čo sa žiaci v škole naučia síce na prvý pohľad nemusí vyzerať ako užitočné alebo dôležité, ale schopnosti a myšlienkové procesy, ktoré si študenti na hodinách matematiky osvoja, sú mimoriadne dôležité pre naozaj produktívny život. 10 dôvodov prečo potrebujeme matematiku: 1. V práci: Poznanie základných matematických operácií ako sčitovanie, odčítanie, násobenie a delenie je dôležité pri práci s peniazmi. Pokladníci musia vedieť vydať a spočítať peniaze. Navyše, čím vyššie je človek v kariérnom rebríčku, tým viac pracuje s peniazmi, rôznymi kalkuláciami alebo rozpočtami. Bez matematiky to, žiaľ, nie je možné. 2. Osobné financie: Rozdeliť si výplatu tak, aby ste všetko neminuli hneď a aby vám ostal dostatok peňazí na zvyšok mesiaca, môže byť mimoriadne ťažké bez znalosti matematiky. Ako si budete šetriť na budúcoročnú dovolenku, pokiaľ neviete, koľko si máte mesačne odložiť? 3. Nakupovanie: Nový top, nová sukňa, nové topánky. Ale v peňaženke len 50 eur. Môžete si kúpiť všetky tri veci? A pokiaľ máte kreditku – môžete si tieto tri veci kúpiť a nepôjdete do mínusu? Aj správna nákupná maniačka musí ovládať matematiku. 4. Varenie: Suroviny potrebné na varenie bývajú v receptoch často uvedené v jednotkách, ktoré si treba previesť. Rovnako, niekedy namiesto ôsmich porcií sviečkovej na smotane chcete uvariť len tri, ale inak ako pomerom správne množstvo surovín nedostanete. 5. U doktora: Doktor vám odporučil strojnásobiť dennú dávku vitamínu C. A ako to spravíte, keď nebudete vedieť, koľko krásne oranžových pomarančov si máte kúpiť? 6. Vedenie si diáru: Niekedy nemáme čas rozmýšľať nad tým, ako si rozvrhneme náš čas – koľko času strávime oddychovaním, učením alebo hraním na ukulele. Koľko minút má hodina, koľko hodín má deň a koľko nám zaberú jednotlivé činnosti, je základ v plánovaní úspešného dňa. 7. Šport: Koľko bodov chýba do vyrovnania a koľko na to, aby tím vyhral, je dôležité nielen pre trénera a hráčov, ale aj divákov. Veď nechcete fandiť ako amatér, či? 8. Dom/záhrada: Máte nový byt a chcete si kúpiť posteľ. Ale čo keď sa vaše vysnívané „letisko“ s nočnými stolíkmi do spálne jednoducho nezmestí? Zameriavate záhradu a bazén tam nevojde? Lepšie ako riskovať nespokojnosť, je všetko si najprv zrátať. 9. Reštaurácie: Pri návšteve reštaurácie necháte v prípade spokojnosti čašníkovi sprepitné. Ale ako to spraviť, keď nepoznáte pravidlá zaokrúhľovania? 10. Zvýšenie platu: Váš šéf sa rozhodol bezdôvodne vám zvýšiť plat o 17%. Viete vôbec na čo sa môžete tešiť?
Návšteva u starostu Začnem tým, že náš klub Mažoretky TINA získal na Majstrovstvách Slovenska 5x zlato, 1x striebro a 1x bronz a tak získal postup na Majstrovstvá Európy a sveta. Tam sme dosiahli tituly-2x 1.miesto-Majster Európy a sveta, 1x 3.miesto-II.Vicemajster Európy a sveta, 1x 3.miesto-II.Vicemajster Európy, 1x 4.miesto, 1x 9.miesto. Za tieto úspechy nás pozval starosta mestskej časti Devínska Nová Ves, pán Milan Jambor, do reprezentačných priestorov miestneho úradu, Vily Košťalky, kde nám poďakoval za reprezentáciu a odovzdal ďakovný list a darčekové predmety. Bolo to milé a neformálne stretnutie a príjemná bodka za minuloročnou sezónou a podpora do ďalšej činnosti.
Autorka: Magdalénka Seidmannová, 9.B
Nulté hodiny
Nulté hodiny sú realitou pre každoročných deviatakov. Netreba sa ich báť, ale treba na ne chodiť. Je to naozaj veľmi dobrá príprava na monitor. Oplatí sa na ne privstať. Spočiatku vám to príde veľmi skoro, ale čoskoro si na to zvyknete a budete to brať ako samozrejmosť. A čo sa týka učiteliek, tak tu platí pravidlo radšej neskôr ako nikdy. Kvôli tomu, že si cenia, že ste prišli síce neskôr, ale ste prišli a to sa cení. A preto poctivo choďte na každú jednu hodinu.
Autor Janko Ondrejka, 9.B
Predstavujeme ....................................................... V tejto rubrike vám predstavujeme našich spolužiakov. Volám sa Andrej Krajčír a chcem sa predstaviť. Som žiakom 7.A triedy. Učím sa celkom dobre, mám kamarátsku povahu a najradšej mám slovenský jazyk. Mám veľ záľub a koníčkov, ale jeden koníček je pre mňa ten najlepší. Futbal. Som výborný futbalista. Tento šport ma bavil od malička. Som člen Slovan Bratislava. V Slovane sa mi veľmi darí. Som tu pomaly 5 rokov. Nastrieľal som veľa gólov a mal som veľa asistencií (prihrávok na góly). Tréner je prísny, ale veľa nás naučil. Získal som 3 trofeje za najlepšieho hráča, brankára, strelca, no najviac si však cením trofej za najlepšieho hráča z Mikulova. Dúfam, že sa mi bude aj naďalej dariť. Autor: Andrej Krajčír, 7.A
Zvláštne prázdniny Väčšina z nás cez prázdniny chodí ku starým rodičom, pláva, hrá futbal, chodí na hory, k moru, ostáva doma alebo časť prázdnin strávi na tábore. No malý chalan menom Eleonór strávil prázdniny úplne inak. Bol totiž so svojím otcom na Ukrajine. Teraz vám vyrozprávam jeho príbeh. Jedného pekného dňa (30.6. 2014) sa Eleonór dozvedel, že ide s otcom do vojny na Ukrajinu. Nebol z toho veľmi nadšený, lebo vedel, že je tam vojna. Musel tam ísť, lebo mu sľúbil, že ho bude sprevádzať na každej jeho výprave, ktorú bude organizovať cez prázdniny. No a sľub je sľub. Na Ukrajinu išli autom a trvalo to veľmi dlho. Čím viac sa blížili ku hraniciam s Ukrajinou, tým viac sa Eleonór bál. Keď už boli pár kilometrov od hraníc, tak si to takmer rozmyslel. No spomenul si na svoj sľub. Ešte keď boli na začiatku Ukrajiny, tak si to predstavoval úplne inak. Myslel si, že už tam bude vojna. Mýlil sa. Cestovali ďalej a po nejakých dvoch hodinách počuli prvé výstrely, tak sa Eleonór začal veľmi báť. Prišli až do centra vojny, no našťastie ich ešte nezabili. Po týždni z Eleonóra nervozita takmer opadla. Asi preto,
lebo si už na to celkom zvykol. No nedá sa povedať, že by sa nebál. Vždy sa bojíte, keď ste vo vojnovej oblasti, lebo neviete, kedy vás môžu zostreliť respektíve zabiť. Našťastie pre Eleonóra ubehol „výlet“ na Ukrajinu rýchlo a keď sa vracali na Slovensko, tak bol celý šťastný, že na Slovensku nie je vojna. Zvyšok prázdnin Eleonór strávil s rodičmi pri mori, u starých rodičov... Eleonór získal veľký zážitok, a uvedomil si veľa vecí na čele s tým, že si treba vážiť ľudský život a potraviny. Autor: Dominik Morávek, 7.B
4.9 2014 sme ráno o ôsmej hodine vyrazili do štúdia RTVS (STV). Išli sme tam na súťaž
DAJ SI ČAS. Keď sme tam dorazili tak sme sa išli do šatne prezliecť. Zvukár nám dal mikrofóny a začali sme natáčať príchod. Po dotočení príchodu súťaž mohla začať. Táto súťaž mala 5 kôl. Bola to vedomostná súťaž o Slovensku. Vyhrali sme o 3 body a získali sme veľkú cenu.
Autor: MAX MENCL, 7.B
Prázdninová spomienka
Autorka: Laura Gavorová, prváčka
