Časopis žiakov ZŠ I. Bukovčana Školský rok 2014/2015 Číslo 7
BukoVINKY
Milí čitatelia BukoVINIEK!
Čas je neúprosný, čas je nezadržateľný, čas je nezastaviteľný. Koniec školského roka sa pomaly blíži, naše školské finále je úplne na dosah ruky. Kolotoč skúšania a uzatvárania známok je podobne nezadržateľný. Dobiehame zameškané, opravujeme pokazené, vylepšujeme dosiahnuté. Vyhodnocujeme, bilancujeme. Tešíme sa do školy v prírode a plánujeme školské výlety. Čas dvoch tvárí – jednej naplnenej množstvom školských povinností, druhej oddychovej, zážitkovej. Koniec roka je badateľný aj na mne. Moji redaktori majú veľa povinností a času na tvorbu časopisu im veľa nezostáva. Ale predsa! Niečo sme si predsa len pre všetkých skalných čitateľov pripravili. Nech sa páči, čítajte!
Vaše BukoVINKY a redakčná rada
Máj- lásky čas Láska, je to vzácne slovo, Ona hovorí naozaj mnoho. Je to šťastie, je to krása, Je to žiadosť, a tiež spása. Mať lásku znamená vedieť ľúbiť. Láska sa totiž nedá kúpiť.
Autosalón Tohtoročný Autosalón sa konal od 14.4. do 19.4.2015. Tak ako každý rok som Autosalón navštívil aj ja. A to 15. apríla. Okrem tradičný aút a Exclusive salónu sa predstavili aj novinky. Prinášam vám aj pár fotiek.
Dávid Švec 7.B
Bratislava pre všetkých 25. a 26. apríla sa konala akcia s názvom „ Bratislava pre všetkých“. Znamená to, že všetky múzeá, galérie a ZOO boli v Bratislave zadarmo. Konali sa aj akcie, ktoré sa konajú len raz za rok. A jednej z tých akcií sa zúčastnili aj všetky Základné umelecké školy v Bratislave. Konalo sa to v sobotu na Hlavnom námestí a v Primaciálnom paláci a zúčastnil som sa toho aj ja. Nebudem vám hovoriť o tom, čo som robil, ale o tom, čo som zažil. Pred obedom som išiel na svoj koncert, no a potom som si pozrel mesto. Začal som s Hlavným námestím, kde som si popozeral dielne každej ZUŠ-ky. Boli tam aj zaujímavé projekty, potom som išiel na Radničnú vežu. Z tejto veže bol pekný pohľad. Potom som išiel na „ Vláčik Blaváčik“, ktorý bol počas tohto víkendu tiež zadarmo. Zviezol som sa na Bratislavský hrad, ktorý som si popozeral zvonka. Vlastne jediné, čo ma na Bratislave pre všetkých sklamalo, bol práve Bratislavský hrad. Viem, že by nemal byť zadarmo, lebo nepatrí mestu, ale aspoň mohli trochu znížiť vstupné. Tak som sa opäť vrátil do mesta. Akurát som stihol historickú električku, na ktorú chodím vždy, keď chodí. Tak som si s ňou spravil kolečko a prestúpil na električku a išiel domov. V nedeľu som iba išiel do mesta zvolávať ľudí na pouličné predstavenie Divadelného súboru, do ktorého chodím. Nezvolával som sám, ale aj s pár ľuďmi z nášho súboru. Bolo to veľmi dobré a nakoniec, ak to mám zhodnotiť, tak to bol veľmi dobre strávený víkend. Ak vás zaujal ten divadelný súbor, tak mu môžete dať like na facebooku. Voláme sa DS Čiarový kód. Sme naozaj úspešný a máme veľa úspechov. Tak ak chcete tak ten like nezaškodí. Ďakujem za prečítanie. Fotky nižšie.
Pekný pohľad na Bratislavský hrad
Pohľad na Hlavné námestie
Pohľad na UFO z Bratislavského hradu
Autor: Dominik Morávek, 7.B
Grbarčieta – Pražská Lucerna V sobotu sme skoro vstali, na sprievod cez Václavské námestie sa chystali. Niesli sme so sebou chorvátsku vlajku, na každom kroji sme mali krajku.
Spoločná selfie nás potešila, Nika každému magnetku kúpila. Nuž a potom opreteky s vetrom, na ubytko sme prifrčali metrom.
Jedli sme v reštaurácií: “Na blbym míste,“ Dobre tam varili, neverili by ste. V Pražskej Lucerne sme radosť rozdávali, Slavoniu sme všetkým zatancovali.
Vyhrali sme 2. a 3. miesto, potom sme si išli obzrieť mesto. Bolo nám tam úžasne, dnes z nás každý žasne. ;)
Autorka: Nika Griezlová, 7.B
Múzeum dopravy (Výstava Lega – modely) V Múzeu dopravy na Šancovej ul. sa konala výstava Lega. Konkrétne modelov MHD v Bratislave, áut a mesta. Okrem toho som vyfotografoval aj výstavné kusy vlakov, áut a motoriek. Peknú zábavu s mojimi fotkami.
Dávid Švec 7.B
Planéta AHOJ Jedného dňa sme išli do hvezdárne. Pozerali sme sa ďalekohľadom na planétu Ahoj. Rástli tam zo zeme banány. Pomaranče vyhrávali na husliach a hrušky bubnovali na gitare. Vznikla z toho krásna uspávanka. A neskôr prišli jablká a aj tie tancovali. Potom prišiel ufón a ten pozbieral všetku úrodu zo zeme a odišiel. Potom som už aj ja išiel domov, lebo už sa nič nedialo. Keď som ráno prišiel domov, šiel som si už po tom peknom dni ľahnúť. Neuveríte? Skúste!
Autorka: Martinka Ivanková ,5.C
O zamilovanom škriatkovi
Ahojte kamaráti, ja som škriatok Bukovníček, a v časopise ma budete stretávať častejšie. Dneska som išiel lesom a neuveríte, čo sa mi stalo. Ja, ja, ja vám to porozprávam, dobre? No, počul som, že dobre, tak môžeme ísť na to. Max! nezabudni písať, idem rozprávať príbeh, čo sa mi prihodil!
Tak, kamaráti, toto mi neuveríte. Myslím ,že to nemá zmysel vám to rozprávať. No nevadí, aj tak vám to porozprávam!
Bolo nebolo, za siedmimi horami a siedmimi dolami, stretol som vám ja dvoch kamarátov. Teda presnejšia kamaráta a kamarátku. Stále chodili pri sebe, ale ani jeden na druhého nerozprávali. Potom som zistil, že sa asi hanbia, alebo niečo také. Priatelia, ja vám neviem. Ale, nerozprávali sa ani so mnou. Bola to škoda, chcel som sa ich opýtať nejaké veci, ale nič mi nepovedali. Ja, ja cítil som sa trápne. A bol som tam v tom lese zbierať hríbiky do polievky. Keď dozbieral, išiel som domov. Urobil som si vynikajúcu polievku. O pár dní som sa do lesa vrátil nazbierať si šišky na ozdobu a neuveríte, čo som zazrel! Oni dvaja tam boli spolu pred nejakou chalúpkou a...
...vyzerali šťastne. Po chvíli vošli do chalúpky a nažívali si tam. Oni sú asi manželia. Ale stále mi to nejako nesedí, idem to ešte omrknúť. Tak zatiaľ sa majte. Ahóój kamaráti.
Max Mencl 7.B
SANDBERG Pod ohnivým kotúčom slnka sa zelenie hustý koberec z korún stromov. A pod ním? Pod ním kvety nakláňajú svoje hlávky a pozývajú skorý hmyz k sebe na hostinu. Pomedzi korene stromov sa presýpajú zrnká mohutného pieskového kopca, hrdo nesúceho meno Sandberg. Po kľukatom pieskovom chodníku sa pôvabne vlní had, skrývajúci sa pred silnou páľavou slnka, aj rýchlonohá jašterica sa na okamih sťa šperk blysne na zlatistom piesku. Biele chlpaté fliačky roztrúsené pomedzi kríky a skaly si pochutnávajú na šťavnatej zelenej trávičke. Drobnými parôžkami si kliesnia cestu, štverajúcu sa pomedzi rozpadajúce sa skaly. Západ slnka je ešte očarujúcejší. Večerný orchester cvrčkov a lúčnych kobyliek hrá tak hlasno, že aj malé vtáčiky ho počujú už zďaleka. Sovy sa práve vydávajú na lov malých myšiek, skrývajúcich sa medzi puklinami skál obrastenými machom. Chladný a pokojný večer sa vznáša nad tajuplnými miestami bývalého oceána. Autorka: Zuzka Ševčovičová, 7.A
Spomienka na Štefánika
Začiatkom mája sa siedmaci zúčastnili spomienkovej slávnosti , ktorú zorganizoval miestny odbor Matice slovenskej. Slávnosť bola venovaná osobnosti našich národných dejín Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Naši siedmaci zarecitovali pár pekných básní a vypočuli si zopár pekných slov o Štefánikovi.
Štefánikova magistrála (4. Časť) V tomto diele sa konečne dozviete prečo sa tento prechod Malými Karpatmi volá Štefánikova magistrála a keďže je to zároveň posledný diel, tak aj kde končí. Začnem tam, kde som prestala v minulom diele, čiže pri obci Dobrá Voda. Tam sme sa trochu občerstvili a slnko nám pekne hrialo a povzbudilo nás na stupák, ktorý sme mali pred sebou. Nechápala som prečo je tu ten strašný stupák. Po chvíli sme odbočili z cesty a bola som rada, že som sem vyšla. Tá námaha stála zato. Pred nami sa objavila pekná a celkom zachovalá zrúcanina Dobrovodského hradu. Mimochodom je to gotická stavba, ktorá bola postavená už pred rokom 1253, kedy vznikla o ňom prvá písomná zmienka a dokonca ho vlastnil aj František Rákoczy. A keď som sa vyšplhala na najvyšší bod, uvidela som ten krásny výhľad a netušila som, že v ten deň uvidím ešte niečo krajšie. Potom, keď sme sa vrátili späť na cestičku, sme ešte prudko stúpali, ale po chvíli sa to ustálilo. Nasledovalo jedno z tých stúpaní, ktoré by som charakterizovala asi tak, že to nie je ani veľký stupák, no nie je to ani žiadna rovinka. Keď sme začali traverzovať kopec Slopy, tak som vedela, že sme na hrebeni. Ďalej sme pokračovali až na kopec Ostrá Úboč a potom nasledovalo už len strmé klesanie do Brezovej pod Bradlom. Tam sme si oddýchli a trochu sme sa poobzerali po meste a našli sme tam aj sochu Jána Husa! Po tomto prekvapivom objave sme sa rozhodli pokračovať ďalej. Najprv sme išli po poľnej ceste, po ktorej mimochodom chodili aj autá a keďže bolo krásne počasie nestíhali sme sa im uhýbať, no potom nás cestička zaviedla do lesa. Po ceste sme uvideli veľmi veľké mravenisko, čo sa nám neskôr stalo osudným. Keď sa zdalo, že už sme pod vrcholom, zrazu tá cestička odbočovala smerom od vrcholu. Nevedeli sme nájsť správnu cestu a nakoniec sme sa vrátili až k tomu mravenisku. Tam bola pekne vyznačená odbočka, ktorú sme si predtým nevšimli.. Po nej sme došli až na vrchol, ktorý bol zároveň hlavným bodom nášho prechodu. Došli sme na miesto, kde bol Milanovi Rastislavovi Štefánikovi vzdaný veľký hold. Nachádzali sme sa na vrchole kopca Bradlo, kde má veľkú mohylu, ktorá bola navrhnutá architektom Dušanom Jurkovičom. Keďže Štefánik pre slovenský národ veľa urobil, tak architekt Dušan Jurkovič mal veľkú inšpiráciu, ale aj zodpovednosť. Iba o päť rokov po páde Štefánikovho lietadla, čiže v roku 1924 bol položený základný kameň. Keďže bol na vrchol Bradla zlý prístup, tak sa o niečo výstavba predražila a tak bola vyhlásená národná zbierka, v ktorej sa vyzbieralo okolo dvoch miliónov korún. Mohyla bola dokončená 23. septembra 1929. Toľko z histórie o Bradle a Štefánikovi. Chvíľu sme sa tam popozerali, odfotili, oddýchli a zišli sme dolu do Brezovej pod Bradlom, kde sme čakali na autobus. A týmto by som chcela skončiť rozprávanie o prechode Štefánikovej magistrály. Ak vás niečo inšpirovalo a na najbližší víkend nič neplánujete, tak sa kľudne choďte prejsť do prírody. Veď ako raz povedal Cicero: „ Ak pochopíš krásu prírody, nemôžeš zablúdiť.“
Lucia Gelenekyová, 9. B
Svetluška Svetluška si lieta, v noci vzduchom svieti, len tak sa tam trblieta, len na večer svoj zadoček rozsvieti.
Ľudia jej často robia zle, zatvárajú ju do pohára, na pomoc prídu motýle, spravia z nich suchára.
Autor: Riško Beke, 9.B
Bez komentára
