knižná revue SPASITEĽA OČAKÁVANIE Najpredávanejšie knihy ČÍSELNÍK

DVOJ T Ý ŽDEN N Í K O NOV ÝCH K N I H ÁCH

X X V. R O Č N Í K

12. 08. 2015

ČÍSLO

16-17

Najpredávanejšie knihy

knižná revue www.litcentrum.sk

Centrum knihy Winterova 31, 921 01 Piešťany, 033/7730 541 [email protected], www.centrumknihy.sk

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

Boris Filan Po vtákoch Vydavateľstvo Slovart

Jo Nesbø Krv na snehu Ikar

CENA

0,90 €

OČAKÁVANIE

SPASITEĽA Margit Garajszki:

Autor Szilárd Borbély píše o dedine bez pátosu, nostalgie a prikrášľovania. Tá sa v jeho ponímaní javí ako krutý uzavretý svet s vlastnými pravidlami... strana

strana

10

strana

14

15

Slovenský knižný rok 2014 Jedinečný prehľad literárnych cien na Slovensku a výberová bibliografia pôvodnej tvorby s vročením 2014! príloha

ČÍSELNÍK Viac o programe BIB

na strane

11

33

ISSN 1210-1982 (tlač. verzia) ISSN 1336-247X (online) 9 771210 198009

AKTUALITY

Aktuality sledujte aj na našom Facebooku!

LETO S KNIHAMI Na nasledujúcich riadkoch prinášame textový zostrih správ o podujatiach spojených s knihami, ktoré sa konali v týždňoch od 13. júla do 7. augusta – zoradené sú chronologicky.

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

Anna Iváková usporadúva literárne diskusie s  rôznymi spisovateľmi, no tentoraz bola beseda v  kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej v Bratislave 13. júla zameraná na ňu. Predstavila svoj básnický debut Ševelenie jabloní (Vl. nákl.), na napísanie ktorého ju inšpirovala príroda, najmä jablone. Do krátkych veršov vkladá podľa básnika a  prekladateľa Petra Štilichu „neuveriteľnú energiu prirodzene a harmonicky“, prozaik a básnik Jozef Leikert za silnú stránku jej poézie považuje to, že „opisuje lásku opojnú, z  čoho sa dá usúdiť, že naozaj ľúbi“. Zbierku pokrstili Ivákovej priatelia slovami. V Letnej čitárni U červeného raka v Bratislave sa 14. júla moderátorka Zuzana Belková rozprávala s etnologičkou Katarínou Nádaskou, autorkou publikácií Čím žila slovenská rodina a  Čary a  veštby – Mágia v  ľudovej kultúre Slovenska. Nádaská sa zaznamenávaniu slovenských tradícií venuje dlhodobo, no priznala, že niektorým „čarám“ dokonca sama neverila, až kým ich účinky nevidela na vlastné oči – stala sa napríklad svedkom jedného prípadu urieknutia i rituálu jeho vyliečenia. Liečeniu sa v minulosti na dedine venovalo viacero osôb – osobitný status mali pôrodné babice a babky-bylinkárky, ale boľavé zuby trhal kováč a vďaka znalostiam z anatómie často dobre poradil aj kat... Publikum zaujalo i  rozprávanie o zvykoch ľúbostnej a erotickej mágie či obávanej čiernej mágie.

vá a  prozaik Peter Balko. Ako uviedol Radoslav Passia, Balko je natoľko súčasným autorom, že sa do knihy ešte nestihol dostať, no do povedomia čitateľskej aj odbornej verejnosti sa zapísal nomináciou na cenu Anasoft litera za svoju debutovú prózu Vtedy v Lošonci. Via Lošonc (KK Bagala). Passia a Taranenková skonštatovali, že jedným zo základných trendov, ktoré v súčasnej literatúre pozorujú, je návrat k regionalizmu a tematizovanie osobnej skúsenosti – do tejto kategórie spadá aj Balkova kniha. Ďalšou veľkou témou je hľadanie identity, čo je badateľné napríklad aj v poézii Kataríny Kucbelovej. (fotil Peter Procházka) U k raji nského spisovateľa Tarasa Prochaska považujú organizátori Bratislavského knižného festivalu BRaK za zakladateľskú o s obn o s ť . Zúčastnil sa aj na uvedení prekladu svojej knihy Z  tohto sa dá spraviť niekoľko poviedok do slovenčiny, ktorá je zároveň druhou publikáciou vydanou OZ BRAK. V KC Dunaj v Bratislave 15. júla s Prochaskom viedol diskusiu prekladateľ Patrik Oriešek. Kniha obsahuje dve prózy, prvá dala titulu názov, druhá sa volá Ako som prestal byť spisovateľom. Ich spoločnými témami sú pamäť, príroda a  „citlivosť voči pohybom dejín“. Autor v nej zaznamenáva tri generácie Ukrajincov od 40. rokov minulého storočia, pričom vlastný text chápe ako paródiu na autobiografický román. Jednoliate rozprávanie delí na fragmenty, aby naznačil, akým spôsobom uvažuje, a dodáva: „Veľké romány sú umelé, lebo sa vzďaľujú od bežného spôsobu uvažovania.“ Balla je autorom už desiatich kníh a práve o tej desiatej s názvom Veľká láska (KK Bagala) rozprával 21. júla v Zichyho paláci v Bratislave. Ide o dlhšiu novelu, na ktorej pracoval svojím zvyčajným spôsobom. Začal písať v  roku 2012 a  po približne 200 stranách už len precízne

V  Letnej čitárni U  červeného raka sa 15. júla v  rámci festivalu Dni literatúry 2015 konala prezentácia publikácie Hľadanie súčasnosti (Literárne informačné centrum) mapujúcej slovenskú literatúru začiatku 21. storočia. Predstavili ju dvaja zo šiestich autorov – Radoslav Passia a Ivana Taranenková – a dvaja súčasní spisovatelia: poetka Katarína Kucbeloknižná revue

2

knižná revue

16 – 17 / 2015

Naši partneri

škrtal, skracoval, cizeloval. Tento významný súčasný spisovateľ uviedol, že práve v  tom vybrusovaní textu momentálne vidí zmysel svojej tvorby. Dôležité je pre neho i to, ako vety znejú, preto so zanietením počúval spisovateľa Pera Le Kveta, ktorý čítal niekoľko ukážok z novej knihy. (fotil Peter Procházka) V  rovnaký deň sa s  čitateľmi stretol v Letnej čitárni U červeného raka Anton Heretik, profesor klinickej a  forenznej psychológie. Rozprával o  knihe Zlo (Ikar), v ktorej ako súdny znalec analyzuje kriminálne prípady. Predseda Slovenského centra PEN, spisovateľ a režisér Jozef Heriban si pozval do Letnej čitárne U  červeného raka 22. júla prozaičku Tamaru Heribanovú a  Alexandra Halvoníka, literárneho kritika, spisovateľa a  prekladateľa. V  priemere vyjde ročne 150 slovenských próz, ktoré Halvoník aktívne sleduje a dodáva: „V každej knižke sa nájde niečo dobré.“ Najradšej má Vilikovského, z  autoriek Bátorovú, Lichnerovú či Kompaníkovú. Tamara Heribanová sa ako doktorandka v  Ústave svetovej literatúry SAV venuje nemeckej literatúre. Už ako 14-ročná študovala na gymnáziu v  Rakúsku, neskôr v  holandskom Utrechte, čo sa prejavuje aj v jej prózach. Podľa jej otca Jozefa Heribana predovšetkým v Malej dobe ľadovej (Ikar).

Skutočný príbeh o  tom, ako sa 400-členná skupina mladých betarov (revizionisticko-sionistické hnutie) vydá na hrdzavom riečnom parníku Pentcho z  Bratislavy po Dunaji cez Stredozemné more až do Haify, kde chce začať nový život, pokladá Jaro Rihák za najsilnejší príbeh, s akým sa doteraz stretol. Venuje sa mu už 15 rokov, svoje poznatky o  ňom pretavil do knižky Pentcho (Príbeh parníka) (Marenčin PT – Sandberg Film), ktorú prezentoval v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej 22. júla. Autor sa dostal až k organizátorovi plavby Alexandrovi Citronovi a  na základe rozhovorov s ním, ale aj s Ferim Neumannom, Josefom Herczom a Štefanom Strelingerom vznikla táto kniha, inak rozšírená verzia filmového scenára Na drugu

www.litcentrum.sk

AKTUALITY

stronu, ktorý Rihák – rozhlasový, filmový a televízny režisér – pripravuje. (fotil Peter Procházka) Viliam Klimáček je prozaik, básnik, dramatik, režisér, herec, ale azda predovšetkým zakladateľ kultového divadla GUnaGU. Aj o  ňom a  o  knižkách GUnaGU... GUnaGU? GUnaGU! a  13 hier rozprával v Letnej čitárni U červeného raka 23. júla v diskusii s moderátorom Dadom Nagyom.

V siedmom ročníku projektu Univerzitnej knižnice v Bratislave Letné literárne láskanie mal 26. júla v Lisztovej záhrade slovo Daniel Hevier. Večer bol venovaný 60. narodeninám tohto všestranného umelca, ktorý na pódiu znovu spojil slovo s výtvarným umením i hudbou. (fotil Peter Procházka) V  Letnej čitárni U  červeného raka ste 28. júla v  rámci letných podujatí znovu mohli stretnúť prozaika a finalistu ceny Anasoft litera Petra Balka, autora knihy Vtedy v Lošonci. Via Lošonc (KK Bagala). Balko svoju debutovú prózu o detstve a priateľstve dvoch chlapcov situoval do „metropoly juhu“ – rodného Lučenca, o ktorom jeho otec hovorí, že je to „zem nikoho“. Vlastné spomienky popreplietal s príbehmi svojich rodičov, starých rodičov a známych, a tak zároveň vznikla aj akási kronika minulosti i  prítomnosti mesta. Momentálne sa venuje najmä scenáristike a príprave literárneho festivalu Medzihmla, ktorý v  Lučenci organizuje už po siedmykrát. Dado Nagy pozval 29. júla do kníhkupectva Panta Rhei na Poštovej spisovateľov Pavla Boroša a  Zusku Kepplovú. V  ich prozaickej tvorbe nájdeme málo spojív: kým Boroš sa venuje slovenskej histórii, Kepplová súčasnosti a vzťahom

Ďalšia Knižná revue vyjde 9. septembra!

k cudzine, no spája ich spoločný záujem o zlepšenie situácie spisovateľov u nás. Založili organizáciu Družstvo slovenských spisovateľov a stránku literat.sk, kde sa môžete dozvedieť viac – obom im v súčasnosti redaktorsky pomáha aj Matúš Mikšík. Na stretnutí Pavol Boroš čítal z novinky Osem mesiacov pred tým (Vyd. Slovart) – zachytáva obdobie od augusta 1938 do marca 1939 – a  Zuska Kepplová čítala úryvok z knihy 57 km od Taškentu, no hovorila aj o pripravovanej knihe Reflux – vyjde v septembri! Jozef Heriban v Letnej čitárni U červeného raka 29. júla upozornil na rakúsky časopis Reibeisen, v ktorom sa aktuálne s  podporou Literárneho informačného centra podarilo vydať ukážky z  tvorby ôsmich slovenských autorov: Mária Bátorová, Etela Farkašová, Tamara Heribanová, Juraj Kuniak, Marek Mittaš, Jozef Leikert, Erik Ondrejička, Milan Richter. Na stretnutí vystúpil aj jeden z hlavných redaktorov časopisu Josef Graßmugg a  aj niektorí zo spomenutých autorov – Erik Ondrejička napríklad znovu zaujal publikum podaním svojich básní i  rozprávaním o poézii...

Prázdninový čas sa prirodzene spája s oddychom, ale nie pre všetkých... Marek Zákopčan, učiteľ dejepisu a  slovenčiny na strednej škole v Banskej Bystrici, využíva prázdniny na písanie kníh – je to jediná možnosť, ako v  rámci pracovných povinností niečo v tomto smere urobiť. V letnej čitárni v Medickej záhrade v  Bratislave 4. augusta priznal, že k  písaniu ho priviedla mama a chcel napísať niečo, čo by si asi prečítala. Tak vznikla kniha Zradná vášeň, ktorú

Výhercovia z KR č. 13: G. Palátová, L. Varga, R. Tóthová, O. Skalská, J. Vanko, J. Šenšelová, H. Bednáriková, D. Myttník, Z. Zelenková, M. Ružiaková, R. Jacák

www.litcentrum.sk

DIÁR 13. AUGUST o 18.00 Letná čitáreň U  červeného raka – britský spisovateľ Richard Blake navštívi Slovensko a  bude besedovať s Dadom Nagyom – Vydavateľstvo Slovart ponúka čitateľom tri knihy autora: Krv Alexandrie, Teror v  Konštantínopole, Sprisahanie v Ríme 14. AUGUST o 15. 00 Mariánske námestie v Žiline – krst knihy Zuzany Kuglerovej Legenda o Selenovi 18. AUGUST o 18.00 Zichyho palác v  Bratislave – Laco Kerata a Ešte som tu a zostanem 26. AUGUST o 18.00 Mestská knižnica mesta Piešťany – beseda: Jozef Heriban a Lucia Siposová 27. AUGUST o 19.00 Gorila Urban Space, Bratislava – Braňo Jobus a Plajko Kníhkupectvo Panta Rhei na Poštovej v  Bratislave – Talkshow s Dadom Nagyom vždy o 17.00: 12. august – Rasťo Piško a  Stano Radič – majster nenápadnej pointy; 19. august – Ľubomír Horník a Šiesta nábojnica; 26. august – Jozef Žarnay a  Vesmírne prípady

ZAHRANIČIE

LETNÁ SÚŤAŽ – výhercom našej súťaže o  12 kníh sa stal Marian Bebjak z  Levíc. Blahoželáme! Ostatným čitateľom ďakujeme za priazeň a okrem súťaží v každom čísle chystáme od októbra aj ZIMNÚ SÚŤAŽ.

SLOVENSKO

knižná súťaž revue

Letná čitáreň U červeného raka – vždy o  18.00: 18. august – Juraj Šebo a  Bratislavské korzo, hostia: Kamil Peteraj, Lucia Siposová; 24. august – Peter Schmidt a Kaktus na Valentína; 25. august – Veronika Šikulová a Freska v dome, Medzerový plod; 26. august – Mila Haugová, Michal Habaj, Ivan Štrpka; 27. august – čítačka Bratislavského literárneho klubu BRAK; 28. august – Mária Bátorová, Andrej Ferko, Etela Farkašová Letná čitáreň v Medickej záhrade – cyklus Čítanie v tráve vždy o 17.00: 18. august – Ružena Scherhauferová a Život sa nás nepýtal, Andrea Novosedlíková a Až čas ukáže; 25. august – Slávka Koleničová a Výhybky osudu Soňa Bulbeck – autogramiády kníh Vo svete a v Rijáde a Tajomstvo závoja: 18. august o  18.00 Fashion Point Café, Košice; 27. august o 16.00 Kaviareň U divnej panej, Banská Štiavnica; 31. august o  17.30 Piešťanské inf. centrum, Piešťany; 3. september o 19.00 Ave Café, Bratislava

16 – 17 / 2015

knižná revue

3

knižná revue

AKTUALITY

ŽIVOT V KNIHÁCH,

KNIHY V ŽIVOTE

Petra Nagyová Džerengová

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

9. augusta oslavuje Singapur svoj národný sviatok. A práve v tomto roku, keď si pripomenuli 50. výročie založenia, zomrel zakladateľ Singapurskej republiky, Lee Kuan Yew. Volali ho otec-zakladateľ. Kto bol v Singapure, vie, že táto malá krajina, počtom obyvateľov porovnateľná so Slovenskom, funguje ako hodinky. Pri piatich miliónoch obyvateľov však podobnosť končí. Otec zakladateľ dokázal nemožné – všade dokonalá čistota, maximálna bezpečnosť a absolútna náboženská a rasová tolerantnosť. Štyri náboženstvá si tam nažívajú v ťažkej pohode – na jednom mieste som dokonca videla neďaleko seba kresťanský kostol, mešitu, budhistický aj hinduistický chrám. Aj keď percentuálne zastúpenie národností je nerovnomerné – takmer 80% tvoria Číňania, nápisy sú všade v štyroch jazykoch. Nečudo, že keď otec zakladateľ zomrel, zriadili až 18 miest s kondolenčnými knihami. Prúdili k nim zástupy ľudí, ktorí chceli vyjadriť, čo pre nich znamenal. Poznám tam jednu spisovateľku, ktorá si text cizelovala už doma, aby na nič nezabudla. Vraj keby sa s  ním ocitla sama v miestnosti, tak by sa roztriasla, že by zo seba nedostala ani slovo. Z úcty. Ešte počas jeho života o ňom vyšlo viacero kníh. Ja som mala v ruke trojdielny ilustrovaný seriál – o jeho detstve, dospievaní a budovaní štátu. Skúsila som si predstaviť, o akom politikovi by mohli u nás vychádzať knihy pre deti? Tí žijúci sú toho nehodní, a tí nežijúci už nikoho z našich detí nezaujímajú... A pritom je to dobrý spôsob, ako im priblížiť, že to boli skutoční ľudia, ktorí urobili pre vznik nášho štátu tak veľa. Mne hneď napadol Štefánik, múdry človek s  dobrodružným životom, ktorý by sa dal spracovať príťažlivou formou, napríklad aj ako komiks. Čo o  ňom vedia dnešné deti? Asi iba to, že má sochu pred Euroveou. Prečo je to u nás tak? Prečo u nás také knihy nevznikajú? Ako tak o tom premýšľam, napadá mi, že chýba ten základný predpoklad – hrdosť na našu krajinu. To by ale už bola téma na iný stĺpček, prečo tá hrdosť chýba... knižná revue

4

knižná revue

16 – 17 / 2015

napísal ako prvú, ale vyšla až tretia po dvojici kníh Mesto tieňov. Dnes medzi čitateľmi rezonuje najmä pokračovanie Nevinných zmätkárov: Zachovajte paniku! Obe knihy sú tak trošku aj autobiografiou... Najnovšou knihou je dobrodružný príbeh odohrávajúci sa v  roku 1931 v  Egypte s  názvom Pod horúcim pieskom (Vyd. Koruna). V  Zichyho paláci sa 4. augusta konalo stretnutie s  tromi mladými autormi modernej, populárnej aj humornej lyriky. Vystúpili Tomáš Ulej, Lyrik a  Bene – moderoval vydavateľ Koloman K. Bagala. Kým Ulej sa pri tvorbe sústredí iba na text, Lyrik aj Bene ho prepájajú s hudbou. Bene sa zdôveril aj s  tým, že by rád napísal možno aj 150-stranovú knihu, len má strach, že by tým minul všetky slová, ktoré pozná a  nezostalo by mu na ďalšiu knihu – aj preto je písanie krátkych básní oveľa lepšie... A ako vníma poéziu prozaik? V rovnakom čase sa v Letnej čitárni U červeného raka rozprávala Zuzana Belková so spisovateľom Ballom – v rámci leta ste ho tak mohli stretnúť už druhý raz. Jeho novou prózou je už spomenutá Veľká láska. Z poézie ho dokážu osloviť Strážay, Ondruš či Buzássy. Balla v  predchádzajúcich rokoch odmietal vystupovať so svojimi knihami na verejnosti, ale podľa toho, čo predviedol v Červenom raku, sme prišli o  veľa. Každá jeho odpoveď bola vlastne vycibrenou filozoficko-ironickou sentenciou... Napríklad: „Nevidím možnosť písať úplne vážne veci, v skutočnosti chcem čitateľa zasahovať vážnym posolstvom, ale tvárim sa, že to tak nie je!“ Balla teda zostáva v rovine ironického, postmoderného písania a  nezmení sa to ani v  blízkej budúcnosti, keď chce knižne spracovať množstvo svojich zápiskov, ktoré si robil na ulici z vypočutých rozhovorov ľudí – samozrejme, nepôjde o surový prepis, Balla pri tom rozpúta svoju imagináciu... „Keď sa večer zavreli dvere Véčka, komunizmus zostal vonku na u l ic i ,“ p o ve d a l o  známom vysokoškolskom klube spevák Peter Lipa 5. augusta v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej. Lipa bol jedným z hostí moderátora Dada Nagya, kto-

rí si prišli zaspomínať na neopakovateľnú atmosféru tohto miesta zachytenú na fotografiách Petra Procházku v knihe Legenda V-klub (Marenčin PT) – autorom sprievodných komentárov je spisovateľ Juraj Šebo. Pre Procházku je to už druhá publikácia o  V-klube – rád sa k  tomuto miestu vracia, lebo mu oživuje spomienky na mladosť. Juraj Šebo zasa skonštatoval, že „Véčko“ bolo pre bratislavskú mládež veľmi vzácne, mohla sa tu cítiť naozaj slobodne. Svojimi spomienkami do diskusie prispeli aj Ľubo Stankovský, Dodo Šuhajda a Peter Hrozenčík. Radovan Dunaj pôsobí od roku 2000 v  Zbore väzenskej a  justičnej stráže, momentálne ako pedagóg pri odsúdených v strednom stupni stráženia v Košiciach. Svoje bohaté skúsenosti z  väzenského prostredia spracoval v  roku 2012 v  debutovom románe Pruhované beštie a  tento rok mu vyšiel druhý titul Amnestia, ktorá rozpútala peklo (Dixit) – triler založený na skutočných udalostiach leopoldovskej väzenskej vzbury z  roku 1990. Autor ho predstavil 5. augusta v  Letnej čitárni U  červeného raka. Recenziu na knihu nájdete na strane 20 V júli sa v Košiciach konal už piaty ročník najväčšieho stredoeurópskeho literárneho festivalu Mesiac autorského čítania, ktorý organizujú Knižnica pre mládež mesta Košice a vydavateľstvo Větrné mlýny – skončil sa v prvý augustový víkend. Počas 31 večerov sa na ňom predstavilo 62 súčasných spisovateľov zo Slovenska, Česka, Poľska a hosťujúcej Ukrajiny, medzi nimi napríklad Oksana Zabužko, Jurij Andruchovyč, Pavlo Korobčuk, Les Belej či  Hryhorij Semenčuk. Ako uviedla riaditeľka knižnice Iveta Hurná: „Literatúru nášho východného suseda veľmi nepoznáme, keďže je v  slovenčine málo dostupná. Všetci tí, ktorí chodili pravidelne na čítačky, mi však určite dajú za pravdu, že sme tu mali mimoriadne kvalitných autorov, ktorých tvorba dávno prerástla hranice Ukrajiny.“ Z domácich autorov podľa jej slov zaujali napríklad Petr Stančík, Ivana Gibová, Peter Juščák a Daniel Pastirčák. K spestreniu prispeli i poľskí autori, ktorí priniesli výbornú poéziu a publicistiku. Okrem Košíc sa čítalo aj v  ďalších štyroch mestách: Brne, Ostrave, Ľvove a Vroclave.

www.litcentrum.sk

AKTUALITY

Trnavský samosprávny kraj, Mesto Senica, Záhorská knižnica Senica, Spoločnosť Ladislava Novomeského, Národné osvetové centrum, Spolok slovenských spisovateľov, Literárne informačné centrum a  Záhorská galéria Jána Mudrocha vyhlasujú 29. ročník celoslovenskej autorskej súťaže LITERÁRNA SENICA LADISLAVA NOVOMESKÉHO 2015. Môže sa na nej zúčastniť každý autor, ktorého práce neboli doposiaľ knižne publikované. Súťaž je tematicky voľná a neanonymná. Každý autor môže poslať najviac 5 poetických, resp. prozaických útvarov v rozsahu maximálne 20 strán formátu A4 v  troch exemplároch. Súťaží sa v  literárnych žánroch: poézia, próza, reportáž, cestopis, dramatický útvar a pod. a v troch vekových kategóriách: I. žiaci 5. – 9. ročníkov ZŠ a 8-ročných gymnázií; II. študenti stredných škôl; III. študenti vysokých škôl a ostatní dospelí. Súťažná práca musí obsahovať meno, vek autora, bydlisko, u žiakov a študentov aj navštevovanú školu a ročník. Uzávierka súťaže je 30. septembra. Práce je potrebné zaslať poštou na adresu: Záhorská knižnica, Vajanského 28, 905 01 Senica. Viac info: Mgr. Júlia Kubíková, [email protected], 034/ 654 3782, 651 2604. Spolok slovenských spisovateľov, Literárny fond, Žilinský samosprávny kraj, Kysucká knižnica v Čadci a Kysucká kultúrna nadácia vyhlasujú 47. ročník celoslovenskej literárnej súťaže JAŠÍKOVE KYSUCE 2015. Môžu sa do nej zapojiť autori prózy do 35 rokov, ktorí ešte knižne nepublikovali. Súťažné príspevky treba zaslať na e-mail: [email protected] najneskôr do 31. októbra. Každý súťažiaci môže poslať dve samostatné poviedky v maximálnom rozsahu 10 strán. K  súťažným príspevkom je potrebné pripojiť i  stručný životopis, miesto bydliska a  vek, prípadne aj autocharakteristiku a fotografiu. Texty spolu s medailónmi autorov budú postupne uverejňované na webovej stránke www.jasikovekysuce.sk a vyjadrovať sa k nim budú nielen členovia odbornej poroty, ale aj čitatelia. Viac info: 041/4334 618. Trnavský samosprávny kraj a Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave vyhlasujú pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra literárnu súťaž SLOVENSKO OČAMI DETÍ. Môže sa na nej zúčastniť každé dieťa vo veku do 15 rokov s prácou písanou po slovensky, námet je ľubovoľný. Zasielať môžu poéziu aj prózu v rozsahu maximálne 3 strany formátu A4. Prácu treba poslať v elektronickej forme: [email protected] a jeden tlačený exemplár na adresu: Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave, Rázusova 1, poštový priečinok 29, 918 20 Trnava. Termín uzávierky je 31. október. Súťaž je neanonymná, na každú prácu je potrebné uviesť meno, priezvisko, vek, bydlisko alebo adresu školy. Viac info: 033/5511 782, kl. 15.

www.litcentrum.sk

SVET PREKLADU

Tamara Chovanová Prekladu z angličtiny sa venujem už 37 rokov a, chvalabohu, práca mi je stále koníčkom. Samozrejme, nie všetky knihy, ktoré som preložila, boli moje srdcovky, ale vždy sa raz za čas vyskytne taká, z ktorej mám úprimnú radosť. Tento rok to boli dokonca dva tituly: Život po živote od Kate Atkinsonovej a My od Davida Nichollsa (obe Ikar). Život po živote má zaujímavú, netradičnú stavbu a  núti človeka zamyslieť sa nad tým, ako môžu náhodné udalosti zmeniť náš život. Stačí vybehnúť z domu, aby ste zachránili vystrašeného psa, a nie ste pochovaní v  troskách stavby, ktorú zasiahla bomba. V  románe My sa hrdina usiluje zachrániť dvadsaťročné manželstvo a zblížiť sa so synom. A tak sa začne jeho odysea od slávnych parížskych múzeí cez amsterdamské ulice a benátske kaviarne až po barcelonské pláže. Rada spomínam aj na preklad románu Jojo Moyesovej Predtým ako som ťa poznala (Ikar 2013), ktorý hovorí o veľmi citlivej téme eutanázie. Všetky spomínané knihy boli dosť náročné na reálie – bez internetu by som bola stratená, určite by som nevedela, že existuje čosi ako padáková bomba, nemohla by som si pozrieť obraz H. Boscha Záhrada pozemských rozkoší, aby som zistila, že to, čo má jedna z postáv zabodnuté medzi ušami, je brko. Pri overovaní reálií na internete si vždy spomeniem na svoje prvé preklady, životopisné romány o  hudobnom skladateľovi C. Debussym a  sochárovi A. Rodinovi, keď som musela študovať desiatky kníh a  encyklopédií, aby som pochopila, o čom je reč. A k dispozícii som mala len anglicko-český slovník Osička-Poldauf. Takže technický pokrok významne zasiahol do práce prekladateľov a veľmi pozitívne ju ovplyvnil. A ešte jeden pokrok oceňujem. Ide o používanie slangu. Kedysi bol postoj Jazykovedného ústavu a  redaktorov veľmi prísny, nemali radi anglicizmy, germanizmy ani iné -izmy, ale v posledných rokoch mám pocit, že románoví tínedžeri môžu hovoriť živým jazykom. A to je významný posun vpred. Pevne verím, že ešte budem mať príležitosť preložiť zopár pekných kníh a prispieť svojou troškou k obohateniu knižného trhu.

16 – 17 / 2015

knižná revue

ZAHRANIČIE

Satirická kniha Jozefa Banáša Idioti v  politike vyšla v  týchto dňoch v  arabskom preklade vo vydavateľstve Sefsafa Publishing House v Egypte. Po románoch Zóna nadšenia, Zastavte Dubčeka! a Kód 9 je to ďalší autorov titul, ktorý vychádza v zahraničí. Jeho diela boli doposiaľ preložené do češtiny, nemčiny, poľštiny a ukrajinčiny. V tomto roku mu vyjdú ešte maďarský a bulharský preklad románu Zóna nadšenia a pripravujú sa aj zahraničné vydania románu Kód 1. Arabské vydanie odovzdal Jozefovi Banášovi a obchodnej riaditeľke vydavateľstva Ikar Valérii Malíkovej prekladateľ Khalid Biltagi (na foto). Knihu si vybral preto, že „Egypťania majú z revolúcií, ktoré odstránili totalitné režimy, podobné skúsenosti ako Slováci. Keď som si v roku 2010 začal v Prahe čítať Banášovu knihu, nechcelo sa mi veriť, koľko podobných nádejí i sklamaní nám revolúcie priniesli. Humor je najlepší liek proti rezignácii a politický humor v tejto knihe je excelentný“. Banáš na jeseň pripravuje aj voľné pokračovanie knihy pod názvom Slovenské dementi.

SLOVENSKO

V ARABČINE

5

knižná revue

RECENZIE

PO VTÁKOCH

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

Borisa Filana (1949) netreba nijako zvlášť predstavovať. Dramaturg, scenárista, textár, moderátor, cestovateľ je okrem iného aj úspešným spisovateľom. Vydal niekoľko románov, poviedkových i básnických zbierok, do literárnej podoby spracoval svoje zážitky z ciest aj zaujímavé námety z každodenného života. Do poslednej spomenutej kategórie patrí aj jeho najnovšia kniha Po vtákoch obsahujúca výber príspevkov z  Filanovej  rozhlasovej relácie Pálenica i niekoľko útržkovitých postrehov výstižne nazvaných Denníky a Nočníky. Hravý názov knihy má pritom aj svoj pragmatický rozmer: hneď v úvode totiž nájdeme CD s autorovým rozhovorom s  veľkým milovníkom a ochrancom prírody Miroslavom Sanigom pomenovaný O vtákoch, všetky ostatné príspevky sú teda v rámci chronológie zaradené po vtákoch. Jednotlivé texty sa nedajú jednoznačne žánrovo definovať, no vlastne to ani nie je potrebné. Už na prvý pohľad je zrejmé, že Boris Filan je neúnavný a bystrý pozorovateľ sveta okolo seba. Jeho hlboké a podnetné úvahy o  živote sa totiž odvíjajú od celkom obyčajných predmetov a  udalostí, ktoré väčšinou v každodennom zhone veľmi ľahko prehliadneme. Veď, ruku na srdce: ako často rozmýšľame o  zemiakoch, kukurici, príbore, moliach či perfektne našponovanej posteľnej plachte? Týmto veciam síce venujeme časť našej pozornosti, asi však nie viac, než je nevyhnutné. Zato Filan od nich dokáže odvinúť priam existenciálne úvahy, ktoré odhalia čosi netušené o  celom ľudskom pokolení. Po svete chodí s  doširoka otvorenými očami a ako inšpirácia mu poslúži čokoľvek: stretnutia so známymi i neznámymi ľuďmi, cesty po Slovensku aj zahraničí, útržky rozhovorov, prečítaná kniha, bežné predmety v domácnosti... Filan je mimoriadne sčítaný, väčšinu úvah dokladá vedeckými alebo historickými faktami, nie však násilne a didakticky – do textu ich zakomponúva úplne prirodzene. Jediné, čo môže trochu vyrušovať, je Filanova digresívnosť – občas je možno až príliš uvraveným rozprávačom, ktorý sa nechá strhnúť početnými odbočkami a  myšlienkovými asociáciami. Vďaka tomu sa však zasa môžeme dozvedieť niečo iné, rovnako zaujímavé ako hlavný predmet rozprávania. Do Filanových textov sa dostáva množstvo ľudí, s ktorými sa náhodne stretol. Mimoriadne silný a inšpiratívny je hneď prvý príbeh Šťastný muž – takto sám seba označil nevidiaci Václav s ťažkým životným údelom, ktorý autora oslovil vo vlaku. Ešte viac knižná revue

6

knižná revue

16 – 17 / 2015

Boris Filan Vydavateľstvo Slovart 2015

„...Boris Filan je neúnavný a bystrý pozorovateľ sveta okolo seba.“

než o iných ale Filan prezrádza o sebe – nerozpakuje sa zveriť čitateľom aj so svojimi najvnútornejšími pocitmi, ide s  kožou na trh. Práve preto nemáme problém prijať jeho úvahy, hoci spočiatku sa môžu zdať dosť neobyčajné. A nakoniec je to možno tá najlepšia cesta, ako spoznávať svet okolo nás – cez každodenné zdanlivé drobnosti nám ho Filan ukazuje tak, ako ho bežne nevnímame. Katarína Zitová

ZLO NEMÁ NA KÚZLO Roman Brat CPRESS 2015 Každoročné knižné prírastky činorodého prozaika a  dramaturga Romana Brata ponúkajú detskému a mládežníckemu adresátovi vždy pútavé čítanie s rozmanitými (humornými aj vážnymi) témami a  pomerne vyrovnaným hodnotovým výsledkom. Výnimkou nie je ani najnovšia kniha Zlo nemá na kúzlo. Od začiatku je jasné, že pôjde o  prózu (s románovou ambíciou), ktorá sa primárne snaží osloviť dievčatá. Hrdinkou a rozprávačkou je trinásťročná Martina Čápová (alias Maťa Bocianová), ktorá, ako avizuje názov, bude bojovať proti zlu (najmä proti „trapoške Monči z ôsmej B“, ale aj proti nevychovaným spolužiakom) netradične – pomocou kúziel. Jej otec bol totiž známym kúzelníkom, a preto sa snaží odovzdať remeslo svojej nasledovníčke. Maťa je šikovná žiačka, najradšej má dejepis, no keďže sa neoblieka podľa súčasných trendov, ako jediná v  triede ešte nemá mobil ani počítač a  navyše sa nevenuje dievčenským koníčkom, nezapadne príliš do školského kolektívu – chýba jej spriaznená duša. Napokon hneď dve nachádza práve vďaka svojej kúzelníckej šikovnosti. V  domove dôchodcov, kde začne pravidelne vystupovať, sa zoznámi so sympatickým „vysúvacím deduškom“, ktorého jej kúzla očaria. Druhým a  ešte dôležitejším je modrooký blonďák Stanley, s ktorým sa hrdinka začne kama-

rátiť po jednom súkromnom malom kúzle. S príjemnými skúsenosťami protagonistky však prichádzajú aj tie opačné, aby ňou otriasli a vyskúšali pevnosť Matinho priateľstva so Stanleym, ako aj jej vzťah ku kúzlam. Objaví sa tajný sabotér, ktorý opakovane poškvrňuje dobré meno hrdinky a chystá jednu pascu za druhou. Autor v  texte siaha po štandardných rekvizitách tohto žánru. Hrdinka pochádza z nie celkom harmonickej rodiny – otec, invalidný dôchodca v  staršom veku, holduje alkoholu, prostredníctvom ktorého sa vyrovnáva s  depresiami z  pocitu nedocenenia. Rodina aj z toho dôvodu žije v skromných pomeroch. Popri sociálnom fenoméne Brat zdôrazňuje aj problémy súvisiace s dospievaním. Hrdinka je vystavená pokušeniu vyskúšať alkohol a cigarety, ktoré však zostane iba v  rovine jednorazového pokusu, ale aj frustrácii z  materiálneho nedostatku či fyzickej nedokonalosti – takej častej u  tínedžerov. Samozrejme, nechýbajú prvé lásky, bozky aj sklamania. Titul však naznačuje, že pôjde iba o vonkajškovú disharmóniu, ktorá má slúžiť predovšetkým ako dejový konflikt v podobe očakávaného súboja dobra a zla. Roman Brat zrozumiteľne formuluje posolstvo o  hodnotách – čestnosti, empatii, láske a priateľstve. Text, hoci verného čitateľa zrejme výraznejšie neprekvapí, je napínavý, má potrebnú gradáciu, príťažlivú tému, adekvátny jazyk a  nič závažnejšie v  ňom neškrípe. Potvrdzuje tak autorovu remeselnú zručnosť, vďaka ktorej rozhodne stojí za prečítanie. Peter Naščák

RUŽOVÝ AKT Miroslav Bartoš Georg 2015 Ako akt liahnutia motýľov, na ktorý sa do botanickej záhrady schádzajú pozrieť obdivovatelia aj zďaleka – tak rozohral svoju hru so slovom a obrazom dvojdomý umelec, básnik a maliar (vidí sa mi, že viac platí obrátené poradie) Miroslav Bartoš vo svojej

www.litcentrum.sk

RECENZIE

ACH, TÁ JOJA!

Peter Mišák

www.litcentrum.sk

Beáta Belancová

POSLEDNÁ PRÍLEŽITOSŤ Mark Verin Eurobooks 2015 Debut dlhoročného novinára, reportéra, redaktora a fotografa je spoločenským románom, v ktorom nechýbajú ľudia, čo hľadajú dávno stratenú, ale nezabudnuteľnú lásku. Autor ponúka čitateľom celú škálu tajomných, neraz až ťažko pochopiteľných udalostí. Ústrednou postavou románu je Marek, novinár „starej školy“, ktorý hlása, že „byť novinárom v správnom čase na správnom mieste znamená byť novinárom z povolania“. Ťažko znáša, že už nik nehľadá argumenty, lebo v móde sú len stručné komentáre. Nevie pochopiť, ako jeho mladí kolegovia v redakcii môžu urobiť rozhovor, keď sa nestretnú s človekom, o ktorom píšu. Za svoje názory si vyslúžil prezývku Eses (starý suchár). Ochrannú ruku nad Markom však drží blízka priateľka Ina, ktorá sa doňho zamilovala ešte na univerzite, hoci tušila, že jeho srdce patrí inej – Lade. Marek vnímavo sleduje meniacu sa tvár súčasného sveta a neočakávane sa stretáva aj s  viacerými nevysvetliteľnými úkazmi. Patria k nim i tragické úmrtia pri neobvyk-

lej stavbe na brehu rieky. Tajomstvo jej podzemia Marka len povzbudzuje v pátraní. Situáciu komplikuje fakt, že investor stavby Alex je jedným z majiteľov novín, v ktorých Marek pracuje. Túto postavu autor vykreslil s  takmer všetkými črtami súčasných dravcov divokého kapitalizmu, ktorí sú presvedčení, že im patrí svet, že ovládajú ľudské osudy – obeťou tohto prístupu je aj nešťastná Alexova manželka Lada. Tá, na ktorú Marek nikdy nezabudol, ale ani nepochopil, prečo sa kedysi rozišli. Marek sa v  spomienkach vracia do študentských čias, keď strávil istý čas v  neopakovateľnom meste na Neve. Jeho zápisky sú svedectvom hlbokých stôp, ktoré mesto navždy zanechalo v jeho živote. V  románe s  nádychom detektívky autor ukázal, aká tenká je hranica medzi snom a realitou. Zároveň núti čitateľa, aby sa zamýšľal nad udalosťami okolo seba. Na záver si požičiam Markove slová: „Od úspechu nás často delí jediný krok. Aj od porážky. Osudový krok!“ Prvý krok sa autorovi podaril a zrejme nebudeme dlho čakať na jeho ďalšie knižky.

SLOVENSKO

najnovšej, v poradí ôsmej knižke básní Ružový akt. Nemá nič spoločné so sentimentom, ktorý sa (neprávom) pripisuje ružovej farbe. Je to poézia vyhraná i vyhranená. Vyhranená predovšetkým obsahovo, keď v  necelej päťdesiatke básní je zhruba tretina venovaná azda najznámejšej slovenskej výtvarnej škole, a ešte konkrétnejšie jednému z jej najvýraznejších predstaviteľov, Mikulášovi Galandovi. A  knižka je vyhranená aj tvarovo. Autor si vybral sonet a hru s ním vyviedol do rovín, výšok i hĺbok tak, ako to vedeli len čarodejníci farieb okolo Galandu (a Fullu) vyvádzať s  tvarmi a  podobami. Inšpirácia ružovou farbou z titulu knihy a ústrednej básne (v podnázve venovanej Mikulášovi Galandovi), samozrejme, nie je náhodná, ale práve a presne evokuje cez jeden z najznámejších Galandových obrazov už spomínanú maliarsku školu/skupinu/epochu – legendu. Bartošov sonet nie je otrockým pridŕžaním sa pravidiel tvorby tohto útvaru. Naopak, je hrou s jeho základnými prvkami, ale aj s organizáciou veršov, kde ľubovoľne zamieňa nielen tradičné štvor- a trojveršia, ale aj ich náplň, keď téza nasleduje po antitéze a niekde ich obe predbehne syntéza. Skúsenejší čitateľ by si mohol v  týchto súvislostiach spomenúť na majstrovské diela poetizmu, ktorý k nám prenikol od Nezvala a Seiferta a udomácnil sa najmä vďaka Novomeskému. Časová zhoda tvorivých nástupov M. Galandu (Ľ. Fullu) a  Novomeského literárnych počiatkov (mimochodom, umelecky najpôsobivejších) môže mnohé vysvetliť. Myslím však, že netreba. Bartoš to svojou knižkou veršov vysvetľuje dostatočne. Zbierka už na prvý pohľad prezrádza, že vychádza z  autorskej, graficko-výtvarno-textovej dielne Bartošovcov (otca Miroslava a syna Petra) a že si prizvali na výrobu vydavateľstvo a  polygrafický závod Georg v Žiline. Výsledkom je príjemne pôsobiaci artefakt, celok, v ktorom výtvarná aj grafická stránka nielen korešpondujú, ale aj oku príjemne harmonizujú s textami. Čitateľovi sa ňou dostáva opäť jedinečná príležitosť na konfrontáciu s básňou, básnikom a jeho videním.

Joja je bláznivé trinásťročné dievča. Navonok so slušným sebavedomým správaním, ale vo vnútri citlivé a  zraniteľné. Tvorkyňou tohto pochabého stvorenia je Lena Riečanská, inak autorka piatich románov pre ženy. Ach, tá Joja! je jej prvým literárnym dielom pre dospievajúce dievčatá. Preniká v  ňom do zmätenej duše mladej protagonistky aj do rodinných vzťahov naprieč tromi generáciami. Čo môže byť silnejšie, než kamarátske puto troch spolužiačok v puberte? Priateľstvo Moniky, Sone a Joje prejde poriadnou skúškou, keď jedna z nich začne zrazu vynikať – Joja sa na škole „preslávi“ ako talentovaná hráčka basketbalu, zahľadí sa do nej krásny chalan a všade sa hovorí len o nej. Doma to však, naopak, tak trochu škrípe – rodičia akosi nevedia byť rodičmi práve pre nedostatok voľného času. Joja sa cíti byť odstrkovaná, mama s  otcom vyzdvihujú mladšiu sestru Ruženu a medzi členmi rodiny viazne komunikácia,

z čoho vznikajú rôzne nedorozumenia. Situácia sa vyhrotí natoľko, že Monika a Soňa sa prestanú s Jojou rozprávať, Ružena sa stratí v lese a udeje sa tu ešte všeličo iné, čo autorka perfektne ustojí. Jednotlivým problémovým miestam sa venuje v  akurátnej miere s vyváženou dávkou psychológie a empatie: každému dievčaťu by som dopriala zažiť na vlastnej koži rozhovor, aký vedie Jojina mama s dcérou – úprimný, plný pochopenia a pokory. Autorka vkladá pokoru, a to veľmi nepatrne, aj do ďalších vzťahov medzi jednotlivými postavami, a tak si vedia protagonisti priznať chybu, prepáčiť si, preto sa próza Ach, tá Joja! tak dobre číta. Text sem-tam okoreňuje stará mama svojím pohľadom na svet cez porekadlá, ktoré len tak súka z rukáva. A učiteľky tu vôbec nie sú také strašné, ako ich opisuje väčšina dnešných detí. Azda len niektoré ich klišéovité vyjadrenia sú večné a, žiaľ, nikdy nevymiznú: „Som zvedavá, či vieš aj rozumom pohnúť tak dobre a rýchlo ako jazykom.“ Ach, tá Joja! je prvou prózou v rámci edície Navždy kamošky, a ak bude aj tá ďalšia tak rozumne napísaná, odporúčam čitateľkám vytvoriť si zbierku. ZAHRANIČIE

Lena Riečanská Trio Publishing 2015

Katarína Mikluščinová

16 – 17 / 2015

knižná revue

7

knižná revue

RECENZIE

POŠTÁR ZVONÍ VŽDY DVAKRÁT

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

Literárna pospolitosť ho titulovala ako otca americkej drsnej školy. James M. Cain vydaním debutového románu v roku 1934 šokoval, ale i nadchol množstvo čitateľov a literárnych kritikov. Dostal sa na zoznam zakázaných kníh pre neprimerané erotické a  násilnícke scény. Svojím úsporným štýlom vyhýbajúcim sa opisom a  poskytujúcim značné interpretačné rozpätie inšpiroval svetoznámeho autora Alberta Camusa. Názov dodnes ponúka množstvo výkladov významu. Niet divu, že americký majster slova sa dokáže prihovoriť aj čitateľovi 21. storočia. Jeho román Poštár zvoní vždy dvakrát vychádzajúci v reedícii môžeme pokladať za nadčasový. Príbeh tuláka Franka, Gréka Nicka a jeho manželky Cory by sa dal prerozprávať povrchne s nálepkou vášne, zrady, sklamania a  napokon i  odpustenia a  nádeje. Tieto atribúty by však román nezaradili medzi klasické diela svetovej literatúry a zrejme by sa mu neušlo niekoľko sfilmovaní s  držiteľmi Oscarov v  hlavných úlohách. Jedni hovoria o  detektívnom žánri, iní sa posúvajú ku kriminálke, filmoví tvorcovia ľúbostný trojuholník ponímajú ako romantickú drámu. Tulák Frank zakotví v  kalifornskom motoreste vo vlastníctve spokojného Gréka Nicka Papadakisa. Ten nevlastní iba motorest, ale i svoju „bielu holubičku“ – manželku Coru. Stretnutie tuláka, ktorý nepozná zmysel ani cieľ nielen svojej cesty, ale ani života, s  v  istom zmysle dobráckym hedonistom Nickom a  vnútorne rozorvanou, z manželstva zúfalou Corou, dáva tušiť slušnú zápletku okorenenú brilantným autorským štýlom. Nečakáme dlho a  úmysel sa stane skutkom, vôbec nie násilným. Neukojiteľná vášeň prepukne v sen o slobode na strane Cory, ktorá prvýkrát pocíti intenzitu lásky, a  v  objavenie zmyslu života na strane Franka. Obaja sú ochotní za svoje (po)city bojovať akýmikoľvek prostriedkami. Uskutočnia dva pokusy o  vraždu manžela, prvý chutí mierne tragikomicky. Druhý, úspešný, posúva hranice vytúženého vzťahu do medzí, ktoré milenci nepredpokladali. Nastupuje načieranie do svedomia a  skúška dôvery pod nátlakom poisťovacích agentov a  súdnych peripetií. Aj keď ľudská spravodlivosť zlyhá na brilantnosti „šachových partií“ obhajcu a  žalobcu, na milencov doľahne rozsudok vlastného poznania: knižná revue

8

knižná revue

16 – 17 / 2015

James M. Cain Preklad Alena Redlingerová Ikar 2015

„...americký majster slova sa dokáže prihovoriť aj čitateľovi 21. storočia.“

„Vtedy v noci nás pánboh pobozkal na čelo. Dal nám všetko, čo dvaja ľudia môžu mať. Ale my sme to skrátka neuniesli. Mali sme toľko lásky, ale zlomila nás...“ Deštruktívny vzťah je poznačený vinou, strachom a  vzájomným obviňovaním. Ťažoba vyslovených aj zamlčaných poryvov duše nás sprevádza až za mreže väznice s malým intermezzom vykúpenia, ktoré sa nakoniec mení na boží trest. Čitateľ sa možno za milencov pomodlí, ako vyslovuje posledné želanie Frank, a  možno v  tichu, ktoré zaznie po zavretí knihy, dôjde k  poznaniu, prečo Poštár zvoní vždy dvakrát a kde vlastne v tomto príbehu „zazvonil“... Alena Štrompová

ZRADNÉ HORY DRAGOR Michaela Burdová Preklad Petra Kýšková Vydavateľstvo Fragment 2015 Druhý diel trilógie Posolstvo jednorožcov nazvaný Zradné hory Dragor mohla mladá česká autorka Michaela Burdová (1989) nazvať aj Vojna o  Santiel. Prinajmenšom rovnako ako prekonávanie hôr Dragor družinou s  jednorožcom je totiž v knihe zastúpený opis krvavej bitky, kedysi v  podstate vojny o  kráľovské mesto Walos a úžasný hrad Santiel, sídlo kráľa Lilandgarie. Odtínanie hláv a končatín v boji Zla proti Dobru zvládla autorka presvedčivo, dokonca kniha smeruje viac k  chlapčenskému vnímaniu sveta ako dievčenskému. Oproti prvému dielu trilógie Strážcovia dobra čitateľ ocení aj lepšiu prácu so stupňovaním napätia, novými prvkami autorka teraz častejšie graduje. Ustúpila aj v  opisnosti, ba dokonca si dovolila dialogický humor. Rozhodne to už nie je Burdová z prvého dielu. Všetko ešte vylepšuje neočakávanou pointou, ktorou nekompromisne a profesionálne pozýva čitateľa do tretieho, záverečného dielu trilógie.

Pravda, rozprestreté plátno deja a  postáv zostáva rovnaké, avšak odhliadnuc od silnej inšpirácie Tolkienom, spracovanie je na vyššej kvalitatívnej úrovni. Azda by sa dalo v  knihe popracovať na lepšej skladbe niekoľkých súvetí, v ktorých občas treba porozmýšľať, či sa vedľajšia veta vzťahuje na podmet, predmet alebo iný nosný vetný člen. Pár chýb však nezastrie celkovú premyslenú skladbu deja, pre mládež príťažlivý sujet i nekomplikovanú frazeológiu. Autorka, ktorá zrejme v  čase písania trilógie hľadala a možno aj našla svoj životný štýl, viackrát badateľne propaguje vegetariánstvo či vegánstvo. V  širšom zmysle slova sa uvedené u Burdovej spája so vzťahom k zvieratám, a v tom si tiež porozumie s mladými čitateľmi. Romantickosť aspoň trochu vyvažuje bolestivosť a krutosť opisovanej vojny a ďalších ľútych bojov ľudí s nadprirodzenými bytosťami. Autorka zvýrazňuje ich zlobu, zápach i vzhľadovú odpudivosť. Dobrota a láska majú zase krásne, teplom zaliate tváre. Čierna a  biela, ako sa na takmer rozprávkový príbeh patrí. Ľuboš Svetoň

MRÁZ Bernard Minier Preklad Mária Gálová Nakladateľstvo XYZ 2015 Triler Bernarda Miniera Mráz je autorovým debutom a zároveň prvým dielom zatiaľ trojdielnej série kníh s vytrvalým a  sympatickým veliteľom kriminalistickej jednotky Martinom Servazom. Minier vytvoril dokonalé prostredie pre budovanie napínavého príbehu. Dej sa odvíja v  mestečku Saint-Martin-de-Comminges vo francúzskych Pyrenejach počas neľútostnej zimy. Atmosféru chladu a dojem hrôzy umocňuje tajomný Wargnierov inštitút, v ktorom sa liečia nebezpeční duševne chorí ľudia. Izolovaný mikrosvet liečebne sa riadi vlastnými pravidlami. Na takomto kvalitne vykreslenom pôdoryse vzniká

www.litcentrum.sk

RECENZIE

NEZLOMENÝ

knižná súťaž revue

Laura Hillenbrandová Preklad Martin Kubuš Vydavateľstvo Tatran 2015

Ľubica Psotová

www.litcentrum.sk

Veronika Cosculluela

O DIEVČATKU, KTORÉ PREHLTLO OBLAK...

Letecký dispečer na francúzskom letisku Orly, pán Leo Oné, si jedného dňa vypočuje zvláštnu prosbu od mladej a  šarmantnej poštárky Providencie. Príde za ním do kontrolnej veže v plavkách a chcela by letieť do Maroka. Odhliadnuc od toho, že ide o  poriadne bizarnú situáciu, má to ešte ďalší háčik: všetky lety sú pozastavené, pretože sa zobudila islandská sopka a oblak sopečného popola, ktorý zasiahol Európu, môže spôsobiť leteckú katastrofu. Lenže literárny text sa nikdy nespráva ako realita, ku ktorej zaiste patrí letisko, lietadlo a  jeho motor, a preto, niežeby sme išli na ryby, tu naďabíme na ďalší háčik: Providencia nechce letieť lietadlom, ale sama, normálne sa odraziac od zeme a mávať rukami až do nemocnice v  Marrákeši. Azda to už bude s  tými háčikmi prehnané, ale tieto ošemetné okolnosti rozpráva sám Oné holičovi, ktorému nezostáva nič iné, len brať to celé s istou dávkou rezervovanej apatie, keďže, povedzme si úprimne, znie to naozaj trochu šibnuto a netuší, prečo to musí počúvať práve on. Tridsiatnik Puértolas napísal dosiaľ dve knihy a obe na slovenský trh prinieslo vydavateľstvo Fortuna Libri. Obe sa prihovárajú ľahkým vtipným štýlom a  jednoduchou

epickou skladbou, do ktorej sú vlo- knižná súťaž revue žené dôležité filozofické, morálne a  všeobecne humánne posolstvá, napríklad toto: „No mýliť sa je ľudské. Veď preto sú na konci ceruziek gumy.“ Predtým to bol utečenec fakír v skrini z Ikea a v podstate predstavoval obraz hľadania ľudskosti a funkčných spoločných hodnôt v dnešnom svete; v knihe O dievčatku, ktoré prehltlo oblak veľký ako Eiffelova veža je hlavnou postavou Providencia a  dievčatko Zahera, ktorá pre vážnu chorobu pľúc odmalička leží v  marockej nemocnici. Providencia úspešne zvládla procedúru s  adoptovaním tohto opusteného dieťaťa a  za každú cenu ho chce zobrať k  sebe do Paríža a  dať mu šancu na nový život. Komika textu je prvá vrstva, s ktorou sa čitateľ stretáva, a zväčša aj dokáže vyvolať úsmev – ak ste na detinský a jemne poetický typ humoru, potom sa budete určite smiať. O to viac sa vás potom v  akomsi emočnom výkyve dotkne druhá, pozvoľnejšia vrstva, ktorá má tragický charakter. Po dočítaní zostáva v  človeku katarzná dojemnosť a možno si budete chcieť aj zrevidovať sprofanované slová, ako láska či súcit. Táto beletria nie je náročná, prostredníctvom zábavnej optiky chce zoširoka a nenásilne apelovať na súčasníka často stiahnutého v ulite vlastného pohodlia, aby sa aspoň trochu a možno raz skúsil obetovať aj za iných – chutí to čisto ako let...

Súťažte o knižky O dievčatku, ktoré prehltlo oblak... a Nezlomený – pošlite na adresu našej redakcie kupóny Fortuna Libri a Vyd. Tatran zo strany

ZAHRANIČIE

Romain Puértolas Preklad Oľga Hirnerová Fortuna Libri 2015

SLOVENSKO

Minierov román. Autor však dej odvážne formuje ďalej: cez rad podozrivých úmrtí, spájajúcich minulosť s  prítomnosťou, k pestrej palete postáv. Tie buduje veľmi prezieravo. Ich vonkajšiu stránku i  charakter predstavuje neraz prostredníctvom detailov, vynikajúco ich približuje čitateľom a  mnohé podstatné črty zachytáva s  obdivuhodnou zrozumiteľnosťou. V jednotlivých hrdinoch si napriek tomu zámerne ponecháva aj neznámy priestor, rovinu dohadov a nejasností, ktorá mu umožňuje vnášať do textu nečakané zvraty a  vyvolávať tak v čitateľovi neodkladný záujem o text. Autor rád narúša zaužívané schémy myslenia, s  obľubou búra „myšlienkové istoty“ čitateľa, a to nie iba v rovine vykreslenia nepredvídateľných zmien vo vyšetrovaní, ale i  v  mnohých relevantných spoločenských či filozofických stanoviskách. Vrahovia v inštitúte predstavujú spodnú hranicu spoločenského rebríčka a  zároveň stelesnenú podobu extrémneho zla. No napriek tomu Minier kladie odvážne otázky, či sa zlo vo svojich podobách niečím líši, či existuje viac stupňov zla a  kto je v  skutočnosti dobrý a kto zlý. V deji popri tom cítiť i naliehavý záujem o ľudskú samotu, bolesť a  citlivé zachytenie medziľudských vzťahov. Autor kombináciou rôznych postupov udržiava i stupňuje napätie, premyslene a  dynamicky zintenzívňuje dej. Od pozvoľného rozprávania prechádza k  energickému podaniu akciou nabitých situácií. Pritom sa neustále drží jedného z ústredných motívov svojho diela – motívu chladu až mrazu. Ten načrtol neľútostnou krajinou Pyrenejí, ale i  mrazivou atmosférou smrti, ktorej príčinou je chladnokrvnosť v človeku. Mráz je kvalitným trilerom so všetkými prvkami, ktoré čitateľ od tohto žánru očakáva, no príjemne prekvapí aj tých, ktorí radi – v snahe nájsť skutočné pravdy – polemizujú o súčasnej podobe sveta.

Jedinečný životný príbeh nadporučíka Louisa Zamperiniho (1917 – 2014) z druhej svetovej vojny zaujal aj Angelinu Jolie. Svet obletela počas kampane k filmu fotografia herečky – režisérky a  staručkého legendárneho hrdinu, o  ktorom je kniha Nezlomený. Spĺňa to, čo sľubuje: „Skutočný príbeh z druhej svetovej vojny o prežití, odhodlaní a odpustení.“ Louis Zamperini vďačí za dlhý život zrejme predovšetkým športu. Absolvoval úspešnú dráhu bežca na dlhé trate, dostal sa až na olympiádu v Berlíne. Počas vojny sa z  neho stal letec a  po nešťastnej havárii sa ocitá v  člne sám uprostred mora. Od tohto momentu sa začína príbeh o človeku, ktorý sa dosta-

ne až na hranicu možného. Kto má rád netradičné životné osudy, túto knihu by určite nemal obísť. Nájde v  nej všetko – hrdinstvo, boj, cestu, ktorá sa javí ako obyčajná, hoci na konci znie neuveriteľne, no a  ťaživé i  krásne spomienky. Zdá sa, že autorka Laura Hillenbrandová sa dostala k svojmu hrdinovi až príliš blízko a niekedy stráca odstup. V protagonistovi, ktorý ako dieťa vojnu nečakal, ako mladík počas jej trvania pochopil zmysel ľudského života a  ako dospelý sa s  ňou nevedel vyrovnať, sa nájde stále mnoho vojakov, ktorí sa vracajú z misií zlomení a vyčerpaní. Príbeh Zamperiniho života sa napriek okolnostiam a  krutosti udalostí, s  ktorými sa stretol, skončil pomerne uspokojivo – ľudia si ho zapamätajú ako hrdinu. Nie všetci majú také šťastie.

Radoslav Matejov

24

16 – 17 / 2015

knižná revue

9

knižná revue

TÉMA

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

HERCOM CELOU DUŠOU

knižná revue

10

Nie je podstatné, či Juraja Kukuru milujete, alebo ho neznášate. Nezáleží dokonca ani na tom, či sa oňho ako o osobnosť vôbec zaujímate. Martin Čičvák, uznávaný súčasný režisér, vydáva svoju literárnu prvotinu, ktorou búra niekoľko stereotypov. Kniha Kukura – jeho život ako ho prežil Čičvák (Dixit 2015) nie je typ biografie, na aké sme na Slovensku zvyknutí. Autorovi sa podaril presah. Okrem toho, že herca obnažil na kosť a  vykreslil reálne, konkrétne kontúry jeho vnútorného prežívania a  vnímania, odhaľuje v knihe aj zápas človeka s divadlom, herca s publikom, ľudskej bytosti s  neslobodou. Dielo tak ponúka viac ako len náhľad do súkromia známej osobnosti. Čičvák spolupracuje s  Kukurom už niekoľko rokov a  sú si blízki i  ako priatelia, na knihe pracovali dva roky. Dielo ovplyvňuje aj autorova skúsenosť s  divadlom – dramatické prvky a  nuansy vnášajú do literárneho textu sviežosť, nenútenú gradáciu a nevšedný prístup ku kompozícii. Kniha nie je faktografická, skôr románová a ku konkrétnym udalostiam autor nepristupuje chronologicky. Kukura v texte vystupuje ako človek nezlomný, odvážny, zároveň zvedavý a citlivo vnímajúci svoje okolie. Herec svojou profesiou žijúci a dýchajú-

ci. Autor ozrejmuje mnohé fámy, ktoré sa ským vypredaokolo Kukuru počas desaťročí vytvorili, ným hľadiskom. a  to pravdepodobne kvôli otvorene vy- Vniká hlbšie do jadrenému nesúhlasu s  bývalým reži- jeho uvažovania mom. Kukura, ako opak oportunistu, si a  približuje aj nachádza priateľov aj po emigrácii do strastiplné časy Nemecka, blízkych vzťahov má však nútenej emigrámálo. Výrazné je najmä dôverné a doko- cie, hľadania, nale starosvetské puto s  manželkou – strácania, strádania. Ďalším z presahov dodnes si vykajú. Profilujúca je pre Ku- je aj autorova polemika o súčasnom stakuru aj  spolupráca s  talentovaným, no ve slovenského divadla, ktoré ešte stále mierne egocentrickým nemeckým reži- bazíruje na tradícii a, tak sa zdá, že sa sérom Petrom Zadekom, pričom stret zakonzervovalo kdesi v  minulom storotýchto dvoch výnimočných indivíduí čí. Čičvákov prínos je evidentný v  poosciluje medzi dokonalým pochopením vznesení Kukuru ako herca na Kukuru a nárazom kosy na kameň. Staršia gene- ako človeka a čitateľovi ponúka osobitý rácia si ešte pamätá na hercove medzi- príbeh o hľadaní vnútornej slobody. Súnárodné úspechy. časťou knihy je sceInscenácia Yerma nár Čičvákovej maj„Pripadalo mi smrteľným v Nemecku, film Postrovskej divadelhriechom mať Juraja Kukuru sledná rola, obľúbenej hry, u  divákov vedľa seba a nevypytovať sa ný seriál Via mala, i kritiky si vyslúžila ho na všetko – na jeho život, Miesto činu, Dedičpozitívny ohlas názory, osudové stretnutia...“ a  biografiu dopĺňa stvo GuldenburgovMartin Čičvák cov a  viacero ďaloriginálnym spôsoších televíznych bom. Fotodokumeni  divadelných spoluprác potvrdzujú tácia a  faktografický súpis významných Kukurov talent. Čičvákov cieľ však ne- medzníkov hercovho života dotvárajú bol dať hercovi gloriolu, hoci ten pre- ucelený obraz o živote Juraja Kukuru – ješiel takmer celý svet, spoznal význam- dinečnej osobnosti slovenského umenia. Diana Mašlejová ných umelcov a často hral pred obrov-

Rozprávkový príbeh o  ľudskej odvahe, vytrvalosti, pravde, skutočnej láske, ale tiež o sile slova vychádza z  klasickej rozprávky Boženy Němcovej Sedmero krkavců, ako aj  z  rozprávky Traja zhavranení bratia štúrovského spisovateľa a  zberateľa ľudovej slovesnosti Pavla Dobšinského. Filmovú adaptáciu týchto knižných predlôh scenáristky a  režisérky Alice Nellis máme možnosť aktuálne vidieť v  kinách. Spolu s  česko-slovenským koprodukčným filmom Sedem zhavranelých bratov (SPN – Mladé letá 2015) sa na pultoch kníhkupectiev objavila kniha s  rovnomenným názvom. Podľa filmovej poviedky Alice Nellis ju do knižnej podoby upravila a  z  češtiny preložila spisovateľka pre deti Gabriela Futová. Bolo raz jedno kráľovstvo, v ňom dedinka a  práve sem, do vône čerstvo upeče-

ných buchiet, sa jedného dňa narodila Bohdanka. Veselé dievčatko vyrastalo v  dome utrápeného pekára a  pekárky. Nech robila čokoľvek na rozveselenie svojich rodičov, stále boli smutní. Na prahu dospelosti sa dozvedá o  tom, že keď ešte nebola na svete, sedem nezbedných pekárkiných synov vyprovokovalo svojím správaním matku k  vyrieknutiu kliatby: „Bodaj by ste zhavraneli!“ Bohdanka je presvedčená, že každá kliatba sa dá zrušiť, preto zájde za čarodejnicou Gabrielou a dostane radu – natrhať žihľavu ďaleko v horách, urobiť z nej priadzu a ušiť sedem košieľ. Dievčina sa vydá na dlhú dobrodružnú cestu, nesmie vyriecť ani slovko, kým nevykoná to, čo jej poradila čarodejnica. Do cesty sa jej postavia zlí ľudia, no i takí, ktorí jej pomôžu. Do jej mlčanlivých dní jedného dňa vstúpi láska, stretne dvoch princov a  celý príbeh sa ešte viac zamotá. Bohdanka sa dostáva na kráľovský dvor, kde odhaľuje ďalšie tajomstvá a stane sa súčasťou nepríjemných intríg. Dôležitým rozprávkovým motívom a  hlavným magickým prvkom je zázračný Gabrielin hrebeň. Ten, kto ho

knižná revue

16 – 17 / 2015

drží a češe ním inému človeku vlasy, vidí výjavy z  jeho pamäti. Prostredníctvom zázračného hrebeňa sa vyjavia zločiny kráľovnej Alexandry... Celý príbeh temného zakliatia synov na havrany a  zápasu hlavnej hrdinky o prelomenie kliatby je v knižnej podobe podaný s veľkou dávkou humoru, ktorý do deja vkladá hlavná hrdinka. Každého čitateľa si získa svojou šibalskou povahou a osobitým čarom. Zuzana Chlebová

Ku klasikom literatúry pre deti sa nepochybne zaraďuje aj známy spisovateľ Joknižná súťaž zef Cíger Hronský (1896 revue – 1960), ktorému vo vydavateľstve SPN – Mladé letá vyšli v reedícii dve knižky. Čitateľov od 6 rokov iste zaujmú veselé príhody dvoch prasiatok s  názvom Budkáčik a  Dubkáčik s  ilustráciami Petra Cpina a  dobrodružstvá  Smelého Zajka s  ilustráciami Jaroslava Vodrážku.

Súťažte o tituly Budkáčik a Dubkáčik a Smelý Zajko – pošlite na adresu našej redakcie kupón SPN – Mladé letá zo strany

24

www.litcentrum.sk

TÉMA

25. BIENÁLE ILUSTRÁCIÍ BRATISLAVA Na Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) sa od 4. septembra do 25. októbra zúčastní 50 krajín. Jubilejný 25. ročník BIB (50. výročie založenia) ožije deťmi – v spolupráci s partnermi je pripravený bohatý program v  priestoroch Domu umenia, kde je súťažná výstava inštalovaná, záujemcovia môžu navštíviť BIBIANU aj ďalšie výstavy.

SPRIEVODNÉ VÝSTAVY Na krídlach fantázie: ilustrácie ocenené na BIB 1967 – 2013 (Bratislavský hrad 1. 9. – 30. 9.) Grafika a  ilustrácia: súčasní bulharskí autori (Bulharský kultúrny inštitút 2. 9. – 2. 10.) Zvieratá a  iné príšery: Ľuboslav Paľo (Galéria Typo&Ars, Vajnory 5. 9. – 22. 11.) 35. mája a  neskôr...: Bohdan Butenko pinxit (Poľský kultúrny inštitút 5. 9. – 15. 10.) Ocenení na BIB 2015: (SND, Hviezdoslavovo námestie 7. 9. – 25. 10.) PROGRAM V DOME UMENIA 13. 9. o  16.00 O  Haničke, Vieme kresliť puzzle; 16. 9. o 10.00 Kadiaľ do Afriky?, o  14.00 Poďte sa hrať s  filmom; 17. 9. o 14.00 Poďte sa hrať s filmom, o 14.00 Ilustrátor je tiež len človek; 22. 9. o  10.00 Poďte sa hrať s  filmom, o  16.00 Ako išlo vajce na vandrovku, o 16.00 Vieme kresliť puzzle; 23. 9. o 10.00 Poďte sa hrať s filmom, o  14.00 Škôlkohra; 24. 9. o  14.00 Poďte sa hrať s filmom, o 14.00 Ilustrátor

www.litcentrum.sk

Animačný expres BAB: premietanie slovenskej kolekcie Grand Prix Cubes: online hra O PROGRAMOCH Vieme kresliť puzzle So známymi  ilustrátormi deti doplnia puzzle a  vytvoria spoločné dielo – novú ilustráciu. Organizované v spolupráci s Literárnym informačným centrom v  rámci projektu TRANSBOOK, od 7 rokov. Ilustrátor je tiež len človek Ilustrátorov môžete podrobiť výsluchu a zistiť o nich, čo ste chceli už dávno vedieť, od 7 rokov. Blexbolex workshop Workshop s  francúzskym ilustrátorom a autorom komiksových kníh. Organizované v spolupráci s Literárnym informačným centrom v  rámci projektu TRANSBOOK, pre študentov umeleckých škôl. Škôlkohra Divadelné predstavenie z  repertoáru Bratislavského bábkového divadla v Bratislave. Kadiaľ do Afriky? Bibácke dielničky pre batoľatá a mamičky. Program pre deti od 18 mesiacov do 3 rokov na motívy knihy Ľuba Paľa Kde je Afrika? o  malom nosorožcovi Rinovi, ktorý hľadá cestu do Afriky.

Kresliť povolené! Stretnutia detí so slovenskými ilustrátormi a T. Hujdičom, od 7 rokov. Nová Scénička  – zahrajme sa na divadlo Tvorivé dielne z repertoáru divadla Nová scéna, kde deti dostanú možnosť zažiť na vlastnej koži, ako vzniká divadelné predstavenie, od 7 rokov. Kade ľahšie Úsmevný príbeh podľa rozprávky z knihy Branislava Jobusa, od 4 rokov. Ako si Kubo obzeral svet Divadelné predstavenie od 5 rokov. Ako sa z divých zvierat stali domáce Divadelné predstavenie od 3 rokov. Grand Prix Cubes Nová online hra, v ktorej sa deti zahrajú s ilustráciami ocenenými Grand Prix BIB 1967 – 2013. Deti si ju budú môcť zahrať nielen na svojom počítači, mobile alebo tablete, ale aj priamo vo výstavných priestoroch. ZAHRANIČIE

VÝSTAVY V BIBIANE Klobúk dolu, pán Brunovský: 4. 9. – 10. 1. 2016 Moja krajina je moja fantázia (Miroslav Cipár): 4. 9. – 10. 1. 2016 Sám proti Liliputu (Peter Uchnár): 23. 7. – 18. 10.

je tiež len človek; 27. 9. o  15.00 Sladké chute Japonska; 29. 9. o 10.00 Kresliť povolené!; 30. 9. o 10.00 Kadiaľ do Afriky?; 1. 10. o  14.00 Kresliť povolené!; 6. 10. o  14.00 Kresliť povolené!; 7. 10. o  10.00 Kadiaľ do Afriky?, o  14.00 Škôlkohra; 8. 10. o 14.00 Ilustrátor je tiež len človek; 9. 10. o 10.00 Blexbolex workshop; 11. 10. o 16.00 Ako si Kubo obzeral svet, o 16.00 Vieme kresliť puzzle; 13. 10. o 10.00 Vieme kresliť puzzle; 14. 10. o  10.00 Kadiaľ do Afriky?, o 14.00 Nová Scénička; 15. 10. o  14.00 Vieme kresliť puzzle; 18. 10. o 16.00 Kade ľahšie, o 16.00 Vieme kresliť puzzle; 20. 10. o  10.00 Vieme kresliť puzzle; 21. 10. o 10.00 Kadiaľ do Afriky?, o 14.00 Kresliť povolené!; 22. 10. o 14.00 Ilustrátor je tiež len človek; 25. 10. o 16.00 Ako sa z  divých zvierat stali domáce, o 16.00 Vieme kresliť puzzle

KNIŽNÉ HODY Slovenská sekcia IBBY v spolupráci s BIBIANOU, medzinárodným domom umenia pre deti, a  OZ Fanfáry organizuje na podporu BIB medzinárodný projekt, takzvaný openair festival s názvom Knižné hody. Jeho cieľom je spojiť knihu s každodenným životom a  mottom titul knižky Svet zachránia rozprávky D. Heviera. Uskutoční sa od 29. do 31. augusta na Hviezdoslavovom námestí, v  Mestskej knižnici na Klariskej ulici a  vo dvorane Primaciálneho paláca. Program zahŕňa vystúpenia hercov, spisovateľov, ilustrátorov, ako sú napríklad Ľ. Feldek, D. Hevier, Z. Kronerová, návštevníci môžu absolvovať workshopy, tvorivé dielne či happeningy. Slovenská sekcia IBBY organizuje i  dve konferencie: 30. augusta sa v  kongresovej sále Hotela Tatra v Bratislave uskutoční medzinárodná konferencia Vidíme rozlične alebo Ako čítať detské obrázkové knižky, na druhý deň v rovnakých priestoroch budú prednášajúci hovoriť na tému Stop kríze čítania! Hlavnými rečníkmi sú Timotea Vráblová (Slovensko), Valery Coghlan (Írsko), Junko Yokota (USA), Akoss Ofori-Mensah (Ghana), Gunilla Ekman (Švédsko) a ďalší. Viac informácií nájdete na facebooku Slovenskej sekcie IBBY.

16 – 17 / 2015

knižná revue

SLOVENSKO

VÝSTAVY V DOME UMENIA (Nám. SNP 12, otvorené denne okrem pondelka od 9.00 – 20.00) BIB 2015: súťažná výstava je inštalovaná dva mesiace, pre deti je pripravený interaktívny sprievod po výstave pod názvom Skrz obrázok. Grand Prix BIB 2013: Evelyne Laube a Nina Wehrle (Švajčiarsko) Cena H. Ch. Andersena 2014 za literatúru: Nahoko Uehaši (Japonsko) Cena H. Ch. Andersena 2014 za ilustráciu: Roger Mello (Brazília) Plaketa BIB 2013: Daniela Olejníková (Slovensko) Pamätná cena Astrid Lindgrenovej: PRAESA (Južná Afrika) Misia BIB za polstoročie

11

knižná revue

ROZHOVOR

ŽIJEME V MNOHOZNAČNOM ČASE Slovenská poetka, prozaička, dramatička, publicistka a renomovaná redaktorka Slovenského rozhlasu Ivica Ruttkayová (1963) má na konte niekoľko vydaných kníh, medzi ktoré patrí napríklad zbierka poviedok a dramatických textov Marylin miluje literatúru (2007) či básnické zbierky Anjeličkárka – Komentáre (2002), Hadia žena (2012). Nedávno jej vo vydavateľstve Perfekt vyšla nová básnická zbierka s názvom Vodné znamenia 2.

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

Je najnovšia básnická zbierka Vodné hy. Hľadala som spôsob, ako by sa v konznamenia 2. iná ako predošlé zbier- cepcii zbierky preskupovali jednotlivé symky básní a čo symbolizuje tá dvojka boly, motívy, básnické obrazy, odkazy tak, v názve? Zmenili ste niečo vo svojej aby vytvárali nové konfigurácie. poetike? Dvojka v  názve je opäť súčasťou literárPredovšetkým by som sa chcela poďako- nej hry. Odkazuje na popkultúru a komerčvať za to, že sa dnes môžeme rozprávať ne úspešné diela, ktoré dostávajú v názve o knihe Vodné znamenia 2., vydavateľstvu radovú číslovku. Je to svojím spôsobom aj Perfekt, za všetkých pani Magdaléne Goc- úsmevné, pokiaľ by sme uvažovali o  koníkovej. Vydavateľstvo vytvorilo pre vznik merčnej úspešnosti poézie... zbierky tvorivé a  priateľské prostredie, vďaka ktorému je kniha taká, aká je. Ako naznačuje názov, dominantnou Zbierka je venovaná vydavateľovi Eduar- témou zbierky je voda. Bez vody by dovi Drobnému, ktorého prácu a odkaz si neexistoval život. Bez čoho by podľa s  ilustrátorkou Ingrid Zámečníkovou veľ- vás neexistovala poézia a prečo? mi vážime. Práve v čase, keď išla kniha do Život by nebol bez života, poézia bez kontlače, nás zastihla smutná správa, že nás textu. Práve v  poslednom období som si Edko, ako ho volali blízki, navždy opus- uvedomila, možno aj vďaka esejistickému til... písaniu filozofky a spisovateľky Etely FarVodné znamenia 2. je zbierka, ktorá je od- kašovej či umeleckému konceptu knihy Pílišná ako moje predchádzajúce písanie, ale sať ako dýchať poetky a  prekladateľky zároveň s  ním „spodnýMily Haugovej, že mi prúdmi“ súvisí. Ak by osobné písanie je hlFRAKTÁL sme hľadali súvislosti, bokými vnútornými Sebakonštrukcia. nepochybne by sme mechanizmami spoVodný stĺp mnohé našli. V  zbierke jené s umeleckou kosmerujúci od východu po západ Anjeličkárka – Komenmunitou (akokoľvek slnka. táre som svojím spôsoju chápeme), spoloNereplikovať. bom reagovala na rôzne čenstvom, spoločNezdôrazňovať. citácie, v  zbierke Hadia nosťou. Sme súčasNenásobiť. žena som sa „hrala“ ťou celku, či si to Nepredstierať. s obrazom hada. Citácie uvedomujeme, alebo Len jednoducho prísť a odísť... a  literárne variácie na nie. tému voda sú ústredV  zbierke Vodné ným umeleckým princíznamenia 2. som pom textov Vodné znamenia 2. Otvorene túto nadväznosť vyjadrila „privlastnením a s radosťou som prijala pravidlá postmo- si“ (postmoderna tento princíp legitimizudernej hry, pričom zdôrazňujem fenomén je) niekoľkých notoricky známych veršov hry. Prežila som pri jej písaní pre mňa nes- z diela Miroslava Válka. mierne obohacujúce obdobie tvorby pravidiel tejto hry, hľadala som vnútorné súvis- Básne dopĺňajú ilustrácie akadelosti a ďalšie možnosti básnickej výpovede. mickej maliarky Ingrid ZámečníkoVoda je pre mňa práve to, čo zjednotilo, ale vej. Ako prebiehal proces vašej vzázároveň diferencovalo, voľne vybrané texty jomnej spolupráce? Na počiatku z  internetu s  osobnou poetikou. Internet bola báseň alebo ilustrácia? chápem ako fenomén globálnej komuniká- Podoba knihy vznikala približne tri roky. cie, vybrala som si teda tento „literárny Niektoré poetické texty sú priamym básmateriál“ a hľadala som, ako spojiť globál- nickým prepísaním obrazov s  vodnou tene a lokálne, privátne a spoločenské obsa- matikou, ktoré namaľovala Ingrid Zámečknižná revue

12

knižná revue

16 – 17 / 2015

níková. V jej maliarskej tvorbe sa tieto motívy objavujú už roky a originálnym spôsobom ich chápe cez mytológiu či kozmológiu. A naopak, mnohé jej ilustrácie v knihe Vodné znamenia 2. sú akoby výtvarným dopovedaním básnických textov. Dlhé mesiace sme sa rozprávali o vode, o jej podobách a o asociáciách, ktoré voda vyvoláva. Boli to veľmi podnetné rozhovory a  impulzy. V  niektorých vašich básňach badať experimentálne postupy. V  akej polohe sa cítite prirodzenejšie – experiment alebo tradícia? Isté „veci“ sa dajú vysloviť len istým spôsobom. Všetko okolo nás a  v  nás vplýva na konkrétnu formu výpovede. V tomto prípade mám pocit, že báseň si „hľadá“ svoju podobu. Žijeme v  mnohoznačnom, krásnom a  nebezpečnom čase, tá mnohoznačnosť ma veľmi zaujíma. Čo vás najviac inšpiruje na napísanie básne? Ako vyzerá proces jej vzniku? Napríklad sledovanie televíznych správ. V  šotoch vidíme denne príliv migrantov, ktorí plávajú na bárkach cez vodu k brehom Európy. Situácia, ktorá je archetypálna. Nielen v dejinách ľudstva, ale aj dnes. Počúvame politické analýzy a prognózy. Je však možné vyjadriť pocit z  tejto situácie cez motív vody... Aké máte literárne plány do budúcnosti? Na čo sa vaši čitatelia môžu tešiť? Nikto nevie, čo prinesie budúcnosť. V knihe Vodné znamenia 2. je na tému budúcnosť napríklad napísané: „Budúcnosť, tá hlboká voda.“ Som autorka, ktorá reaguje na svet okolo nás. Napriek všetkému verím, že ho môžeme zmeniť k lepšiemu. Je to nádej, ktorú potrebujeme všetci. Martin Chudík

www.litcentrum.sk

ESEJ

JA AJ TY... VŠETCI

www.litcentrum.sk

Ivan Čičmanec je spisovateľ a prekladateľ – narodil sa v roku 1942 v Bratislave a od roku 1969 žije v Nórsku. Vydal knihy: V ohnisku neprítomnosti (MilaniuM 2005), Vzdychy a údery (MilaniuM 2011), Krehké čaro disonancií (Kalligram 2012), Fialová hudba (MilaniuM 2013), Bratislavský satyr (MilaniuM 2015).

ZAHRANIČIE

romnom živote satyrmi najvulgárnejšieho druhu. Spomeniem aspoň anglického básnika Shelleyho a  Nóra Hamsuna. Neraz mám pocit, že títo ľudia ospevovali lásku preto, aby ju vo vlastnom živote mohli zneužívať na slepý kult semena. Obeťami takéhoto pseudoromantizmu sa stávali ženy a deti. Ale boli tu tiež zničené životy samotných satyrov, keďže v hre bývali neraz aj chudoba, pohlavné choroby, alkoholizmus alebo drogy. Pokiaľ ide o  Stanovu schopnosť písať o  patriarcháte v  (kvázi) filozofickej rovine, bol som pri písaní začas v  rozpakoch, akými intelektuálnymi schopnosťami ho mám vybaviť. Nakoniec som mu priznal schopnosť treťotriedneho esejistu, pričom jeho poznámky možno chápať aj ako čisto literárny extrakt jeho vedomých a podvedomých túžob, a či jeho mačovskej paranoje. Aj nórsky masový vrah Breivik, takisto veľký prívrženec patriarchátu, sa dokáže celkom slušne písomne vyjadrovať, podobne aj jeho predchodca Quisling sa rád hral na filozofa.“ Z Čičmancovej knihy vanie čechovovský mráz; zdanlivo sa nič nedeje, a pritom sa siaha do psychických rán celého spoločenstva. Satyr vie, že jeho srdce je iba pseudosrdce. Aj preto sa upína k  biologizácii života, k  jeho materializácii, čo má vždy blízko k  ideológiám, manipulujúcim s duchovnou podstatou človeka. Dostávame sa k  jadru Čičmancovho varovania: Ak príbeh nemá dušu, nie je to ľudský príbeh, ale príbeh satyrský.

SLOVENSKO

Bratislavský satyr (MilaniuM) je no- duchovný stav dnešnej spoločnosti sme vou knihou Ivana Čičmanca. Chce byť zodpovední obecne všetci, ale nikto knihou varovnou. Autor píše: „Chcem konkrétne, lebo také časy žijeme. varovať pred antiduchovnou mentalitou, Tesne po druhej svetovej vojne, roku ktorej výhonky možno pozorovať aj u nás 1946, vydal Karl Jaspers filozofické diea ktorej vplyvy by v prípade vážnejšej spo- lo Otázka viny (Die Schuldfrage), kde ločenskej krízy mohli mať fatálne násled- vojnovú, a  teda ideologickú nemeckú ky.“ Protagonistom je Stano. Stano je vinu začlenil do štyroch oblastí: 1. krimačo (slovo macho pochádza zo špa- minálna vina, 2. politická vina, 3. morálnielčiny a  jeho pôvodný význam je sa- na vina a  4. metafyzická vina. Vojna sa mec). Je solídne intelektuálne vybavený. skončila, vojna pokračuje. V  súvislosti Patriar chálnu rolu uplatňuje nielen pro s  otázkami, ktoré nastoľuje Čičmanec, domo, teda dôverne a doma, ale aj v so- by bolo výstižnejšie hovoriť o  zodpociálnom a  mediálnom priestore. Riadi vednosti a  spoluzodpovednosti. Ak je sa heslom: Všetko je dovolené. Táto vydobytá sloboda človeka o  tom, že myšlienka má pôvod v  Dostojevskom všetko je dovolené, veľmi ľahko môže (a ešte hlbšie v Solovjevovi), má však aj skĺznuť do slobody bez zodpovednosti. druhú polovicu: Všetko je dovolené, ak Čičmanec píše: „Naša sloboda je dnes nie je Boh. Stano tento rozmer bytia ohrozovaná z  mnohých strán. V  mene zjednodušuje: Všetko je dovolené, pre- ideológií, prírodných zákonov a  tzv. tratože som samec. dičných hodnôt sa útočí na duchovnú auAby to nebolo také priehľadné, znaky tonómiu jednotlivca a na jeho právo voliť antiduchovnej mentality má uhladené si vlastnú životnú cestu. V  tejto knižke kultúrnym správaním. Ako novinár po- som sa pokúsil ponoriť do psychiky človemerne zručne narába so slovom. Podľa ka, ktorý by sa za určitých okolností moČičmanca: „Stano, ústredná postava prí- hol stať prisluhovačom niektorého z  tabehu, je nespokojný so svojím životom, kýchto totalitných hnutí.“ problém však nevidí v sebe, ale v okolitom Satyr v gréckej mytológii patril medzi svete. Utieka sa k  zdanlivo nerealistic- lesných démonov. Bol napoly cap, kým, antihumánnym snom o  spoločnosti napoly človek. Holdoval vínu a  sexu založenej na biologizujúcom poňatí člove- a  bol zobrazovaný s  erekciou. Po vaka a na práve silnejšieho.“ Mnoho dvojíc žovali ho za zbabelca. Ak začneme stažije ako Stano a  jeho manželka Beata. rý príbeh vykladať v  nových súvislosKonzumujú navzátiach, vynára sa jom svoje životy, vyz neho aj symbo„Je nesporným, a dosť chovávajú a  matelika moci silnejdeprimujúcim faktom, že riálne zabezpečujú šieho nad slabsvoje deti, a  predsa ším, symbolika mnohí romantickí, alebo sú dôsledky ich žiideológie. Dnešromanticky založení umelci, votov fatálne. Staný satyr, ten, ktorí vo svojich dielach vedeli nova vina je dovŕšektorého má na krásne stvárňovať čistú lásku, ná na deťoch – syn mysli Čičmanec, boli v súkromnom živote Otto spácha samopatrí medzi civisatyrmi najvulgárnejšieho vraždu a  dcéra Ida lizačných démooznámi rodičom, že nov. Je napoly druhu.“ sa dala sterilizovať, mačo, napoly inpretože cieľom jej telektuál, holduživota je byť anarchistkou. Aby dráma je rôznym typom závislostí, od internenadobudla antické rozmery, po tu po burzu, a  tiež je považovaný za samovražde syna Otta, Stano, ktorý zbabelca. Je maskovaný kultúrou a  má spal s Ottovou priateľkou Mínou, sa do- aj romantické črty (súcitne načúva zvedá, že ich sex nezostal bez násled- problémom žien v  romantických kakov. Mína však dieťa nechala potratiť. viarňach, pričom uvažuje o tom, či by sa Aby sa zbavila viny aj za potratené die- s nimi dalo vyspať alebo ich zmanipuloťa, aj za samovraždu priateľa, hovorí vať). V maile mi Ivan napísal: „Je nesporo  spoluvine: „Hanebne sme ho nechali ným, a dosť deprimujúcim faktom, že mnov  štichu. Všetci sme vlastne spolupá- hí romantickí, alebo romanticky založení chateľmi. Ja aj ty... Všetci. Mali by nás za umelci, ktorí vo svojich dielach vedeli to súdiť.“ Inými slovami povedané, za krásne stvárňovať čistú lásku, boli v súk-

Dana Podracká

16 – 17 / 2015

knižná revue

13

knižná revue

TÉMA

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

OČAKÁVANIE SPASITEĽA

knižná revue

14

Román Vydedenci (Kalligram 2015, preklad Magda Takáčová) sa odohráva v malej dedine v Maďarsku blízko pri rumunských hraniciach v 60. – 70. rokoch minulého storočia a zachytáva život jednej päťčlennej rodiny žijúcej v  extrémnej chudobe z  pohľadu malého chlapca. Svojský spôsob chápania sveta cez prizmu dieťaťa poskytuje autorovi možnosť ukázať sa aj ako citlivý básnik. Jedine poetickosť textu a z nej prameniaci estetický zážitok vyvažuje  neúprosnosť románového sveta. Autor Szilárd Borbély píše o dedine bez pátosu, nostalgie a prikrášľovania. Tá sa v jeho ponímaní javí ako krutý uzavretý svet s  vlastnými pravidlami, ktoré ak niekto nerešpektuje, tí ostatní ho zničia. Naturalistické opisy krutosti ľudí voči sebe, voči najbližším, ale aj voči zvieratám sú miestami až zarážajúce. Rodinné a dedinské prostredie sa javí ako citovo vyprahnutý svet bez ľudského tepla, kde sa musí tvrdo bojovať o prežitie. Borbély neúprosne odhaľuje temné zvyky a praktiky dedinčanov: „Keď zbadajú na dieťati, že je múdre, dávajú mu chlieb namočený do pálenky. Opíjajú ho sladeným vínom, aby osprostelo. Aby neopustilo rodičov na staré kolená. Aby ostalo v dedine. Aby sa po celý život opovážilo zájsť iba po krčmu. Lebo nenávidia každého, kto nie je ako oni.

Kto rozmýšľa. Kto špekuluje. Kto chce niečo iné. Kto vôbec niečo chce.“ Osamotenosť a  izolovanosť detského rozprávača vyjadrujú prvočísla, ktoré sa dajú deliť sebou a číslicou jeden. Prvočísla určujú vzťah medzi jednotlivými členmi rodiny. Prvočíslami sa vlastne kniha začína, sú uvedené na samostatnej strane pred začiatkom textu prózy do 101. Je to posledné prvočíslo, ktoré detský rozprávač pozná. Čísla pre neho znamenajú vnútorný svet, svet fantázie, svet riadený logickými pravidlami, svet poznateľný, čitateľný aj pre neho, na rozdiel od sveta dospelých, kde vládnu sily, ktorým rozumie len sčasti. Z čiastočného chápania sveta, ktorý chlapca obklopuje, pramení aj špecifické videnie sveta dospelých. V  podtitule románu stojí otázka Mesiáš už odišiel? Mesiáš odkazuje jednak na mentálne zaostalého Cigána z dediny, ktorého všetci využívajú len na čistenie latríny. Je emblematickou posta-

Spisovateľovi Pálovi Százovi (1987) vyšla prvotina Arcadia (2011) v  maďarskom jazyku, tak ako aj jeho druhá kniha Mŕtva zem, mŕtve dievčatá (Kalligram 2014), ktorú však preložila do slovenčiny Gabriela Magová. Zbierku tvorí sedem poviedok a  ich hlavným  motívom je labyrint alebo sieť príčin a  následkov. Tento motív vyplýva zo snahy o vyjadrenie osudu, kauzality javov, karmy. V poviedke Neznámy nie je len jedna budúcnosť, ale tvorí ju množstvo variantov a  príčinno-následných vzťahov medzi nimi, ktoré v  ich zložitosti a  zdanlivo nekonečnom reťazení nie sme schopní mysľou obsiahnuť. Navzájom sa preskupujú, ovplyvňujú a  menia podľa toho, aký variant sa stane v prítomnom okamihu. Príbehom v  podobe siete príčin a  následkov je aj poviedka Boh na teba

nie je zvedavý. Na malom priestore sa tu stretajú a  v  rýchlom slede striedajú mikropríbehy viacerých postáv epizodického charakteru, čo svojím konaním ovplyvnia život inej postavy. Protagonista vedome či nevedome kreuje ďalší príbeh až do nekonečna len zdanlivo, v kruhu sa vracia späť k východiskovej príčine. Poviedka Minotaurus motív labyrintu obsahuje už v samotnom názve. Hlavná postava sa tu opätovne nachádza a zase stráca vo výsledkoch rozmanitosti vlastnej tvorivosti, ktoré na konci akoby už prestali byť dôsledkom tvorivej činnosti človeka a  stali sa príbehom jeho života. Postava pohltená tvorivou činnosťou ako príčinou vlastného konca vystupuje aj v  poviedkach Škvrny na stene a Šum. V poviedke Šum vzniká viacúrovňová narácia, pripúšťajúca kombinácie jednotlivých rovín fikcie a  časopriestorový presah medzi nimi. Labyrintom v  prvom z  menovaných textov sa stáva predstavivosť hlavnej postavy, ktorá víťazí nad pamäťou, reálnymi spomienkami a  sama sa

knižná revue

16 – 17 / 2015

vou, keďže stojí mimo kolektívu dediny, a predsa ho dedinčania potrebujú. Meno Mesiáš odkazuje aj na biblický motív čakania na Mesiáša, ktorý vo Vydedencoch neprichádza. Dokonca je možné, že už aj odišiel a niet na čo čakať. Szilárd Borbély sa o  svojom texte vyjadril nasledovne: „Píšem o chudobe, lebo vidím pokračujúcu dezintegráciu v  zaobchádzaní s  chudobnými ľuďmi... To mi zožiera srdce.“ Borbély však vo svojej próze nehovorí len o chudobe, ale aj o asimilácii, tematizuje životné pocity a  osudy príslušníkov prostredím opovrhovanej národnosti alebo spoločenskej vrstvy, ako sú Cigáni, Židia, Rumuni. Autor román Vydedenci označil za životopisnú fikciu. Je to krutá, ale poetická výpoveď Borbélyho, ktorý sa sám cítil byť celý život vydedencom a  vo svojich päťdesiatich rokoch sa rozhodol dobrovoľne odísť z tohto sveta. Margit Garajszki

Szilárd Borbély (1964 – 2014) dlhé roky pôsobil ako literárny historik, esejista a prekladateľ z angličtiny a nemčiny, debutoval básnickou zbierkou Adatok v  roku 1988, neskôr sa stal profesorom na Univerzite v  Debrecíne. Svoj prozaický debut Vydedenci napísal v roku 2013 a ním sa zaradil medzi najvýznamnejších súčasných maďarských spisovateľov.

stáva realitou. Na rozdiel od hlavného hrdinu poviedky Minotaurus tu protagonista dokáže svoje vidiny, svoje nové spomienky ovládnuť, a  aj keď stratí schopnosť rozlišovať medzi vidinou a spomienkou, nadobudne novú schopnosť vytvárať vlastné svety. Autor v experimentálne ladených prózach nadväzuje na poetiku nového románu, najmä na Alaina Robbe-Grilleta a Michela Butora. V tomto zmysle je veľmi pôsobivá opisná forma narácie. V poviedke Triptych funguje opis predmetov ako opis nástrojov umožňujúcich konkrétny zvukový jav zložený z  pohybu vnímajúceho a  z  mestskej premávky. Zorný uhol je tak v istom zmysle akustický, resp. je len akousi bránou vnímania univerzálnejšieho jazyka, akým zvuk bezpochyby je. Všetky postavy v poviedkach mladého spisovateľa hľadajú zmysel života a tvorby, no strácajú sa v nekonečných labyrintoch vlastného uvažovania. Nádej však umiera posledná... Milan Sabo

www.litcentrum.sk

TÉMA

O stave nášho hlavného mesta sa popísali už celé desiatky pamfletov, kritických štúdií a  rozhorčených komentárov. Diskusia je však znakom zdravej spoločnosti, pretože bez nej nastáva monológ privilegovanej vrstvy. A práve projekt Mestské zásahy, za ktorým stoja architekti Matúš Vallo a Oliver Sadovský, má za cieľ prichádzať s konkrétnymi riešeniami okolo zástavby, prestavby a výstavby mestských lokalít. Od začiatku jeho existencie sa do neho postupne začlenilo až pätnásť miest. Publikácia 95 nápadov, ako zlepšiť Bratislavu/95 ideas how to make Bratislava better (OZ My sme mesto 2015) si všíma výlučne naše hlavné mesto. Projekt bol sprevádzaný veľkou mediálnou kampaňou, ktorá vyburcovala ľudí, aby začali sledovať tzv. občiansku spoločnosť. Hlavnou ideou obrazovej publikácie je pálčivá problematika neodvratnej premeny Bratislavy. Už v úvode sa spomína dôležitosť prenesenia nápadov zo skicárov do reality, preto sa autori podnecujúcimi slovami snažia zamedziť rezignácii, ktorá je u nás bežná. Zhustenejšie o tom rozpráva v príhovore spisovateľ a aktivista Michal Hvorecký, keď spomína neduhy a zakliatu atmosféru mátajúcu Bratislavu už dlhé roky. Je preto mimoriadne povzbudivé, že na túto výzvu zareagovalo viac ako sto tímov a jednotlivcov v rozličnom zložení architektov, aktivistov, ale aj obyčajných ľudí, v podobe nápadov sprevádzaných grafickým náčrtom a krátkym vysvetlením daného projektu. V mnohých prípadoch je možná realizácia iba naznačená a otázka financovania zostáva zatiaľ len v rovine špekulácie, ale nachádzajú sa tu aj detailne rozpracované štúdie. Niektoré myšlienky sa môžu javiť ako utopistické, ale predstavy rojkov boli vždy podstatné pre rozvoj svetových metropol. Ako by asi vyzerala Eiffelova veža či Sydney Opera House bez riskovania architektov – vizionárov? Podstatnejší fakt než len samotné fantazírovanie je upozornenie na negatívne javy v našom hlavnom meste, ako je napríklad reklamný smog na Obchodnej ulici, nedostatok signalizačného osvetlenia či prítomnosť arogantných taxi služieb. Práve tieto maličkosti ovplyvňujú kolorit mesta, na čo citlivo reagujú predovšetkým zahraniční turisti. Verejný priestor by mal mať svoj štandard, za ktorý platíme dane. Bratislava má svoje problémy a trvalé straty, ale s kúskom ochoty sa dá revitalizovať. Samotní autori tohto záslužného projektu vyzývajú na prerod od malých činov k veľkým skutkom. Veď predsa najhoršie zvolená cesta je pasivita. Daniel Hevier ml.

Neodmysliteľnou dominantou Bratislavy je Dunaj, v  súvislosti s  ktorým vznikol zaujímavý projekt len neďaleko od nej. V  roku 1944 vyhodili nemecké vojská do vzduchu most Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom. Od toho času neexistovala možnosť, ako sa spojiť s  príbuznými či priateľmi na druhom brehu rieky. Ľudia sa preto schádzali a  zhovárali ponad ňu. Na počesť tohto fenoménu usporiadali Karol a Hanneke Frühaufovci performance. Na oboch stranách stáli prednášajúci a  hudobník a  vzájomne si knižná súťaž vymieňali tóny a texty, čo dokumentuje publikácia AquaPhone (Marenrevue čin PT 2015). Nájdete tu prózy i  básne autorov píšucich v  slovenskom (M. Hvorecký), nemeckom (K. Merz) a maďarskom (Z. Csehy) jazyku. Knihu máte možnosť vyhrať v súťaži.

www.litcentrum.sk

Kupón vydavateľstva Marenčin PT nájdete na strane

24

ZAHRANIČIE

Hlavné mesto Slovenska sa mení rýchlo, prostredníctvom 61 poviedok Ivana Szabóa v knihe Prešporsko-bratislavské historky zistíte, ako v ňom vyzeral život kedysi. O jeho revitalizáciu sa snaží vyše sto tímov, čo dokumentuje publikácia 95 nápadov, ako zlepšiť Bratislavu... Bratislavské okolie zas ponúka niekoľko nových značených trás, ktoré priblížil Daniel Kollár z  vydavateľstva Dajama v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej 15. júla. Sprievodca Najkrajšie cyklotrasy D. Kollára a F. Turanského vás zoznámi s 25 najkrajšími okruhmi v regiónoch Záhorie a Podunajsko. Napríklad Habánsky okruh je vhodný pre úplných začiatočníkov a  málo známy je okruh z Podhájskej cez Trávnicu až k Žitavskému Luhu.

Prechádzka historickou Bratislavou na začiatku 18. storočia. Známe uličky hlavného mesta sa pred našimi očami menia na tajomné zákutia starého Prešporka. Lákavé a  skutočné dobrodružstvo nám ponúka neobyčajný sprievodca Prešporsko-bratislavské historky (Perfekt 2015), prostredníctvom ktorého sa zasmejeme, zhrozíme i udivíme. Dielo prozaika a  spisovateľa literatúry faktu Ivana Szabóa predstavuje súbor poviedok o slovenskom hlavnom meste. Zámerom knihy je odhaliť čitateľom nepoznanú históriu Bratislavy. Keďže učebnice dejepisu zaznamenávajú prevažne strohé informácie a  fakty o  najvýznamnejších udalostiach, tie malé príhody, ktoré tvoria dušu historického mesta, zostávajú pre ľudí často nepoznané. Historky vystihujúce charakter mesta a osudy jeho obyvateľov upadli do zabudnutia. Autor sa o nich však postupne dozvedal, zhŕňali sa do jeho rúk a tieto poklady teraz ponúka ďalším generáciám. Poviedky čerpajúce z histórie sú písané s citom pre zážitok. Autor čitateľa pobaví, poučí či prekvapí. Každá poviedka je svojská, neobyčajná, v  každej je vyrytý jedinečný príbeh. Autor tvorí prózy zaujímavým a jasným jazykom. Čitateľ si ich môže prečítať na jeden dych, pretože sú pomerne krátke a najmä pútavé. Navyše sú doplnené o  zaujímavé fotografie a  ilustrácie súčasného aj historického mesta, budov, pamiatok či osobností. Dielo Ivana Szabóa zaiste osloví nielen obyvateľov Bratislavy, ale svoje miesto v  domácej knižnici si nájde u  mnohých milovníkov histórie Slovenska či zberateľov kuriozít. Kniha priblíži mesto z iného uhla pohľadu, než na aký sme zvyknutí. Budovy už nebudeme vnímať len vizuálne. Pocítime tiež ich atmosféru. Už to nebudú len stavby či sídla inštitúcií. Poviedky oživujú ich ducha. S historkami sa zúčastníme zakázaného súboja, prekonáme morovú epidémiu, objavíme zabudnuté osobnosti aj šľachetné činy, spoznáme Mozartovho rivala, dozvieme sa, odkedy je na Dóme svätého Martina hromozvod, a množstvo ďalších informácií či príhod. So sprievodcom Prešporsko-bratislavské historky sa vám žiaden bratislavský kút, ulička či budova nebudú zdať nudné. Bratislava je mimoriadne bohatá na historické udalosti, slávne návštevy a každá socha tu má svoj príbeh. O mnohých z nich sa dozviete práve v tejto knihe.

SLOVENSKO

PREMENY BRATISLAVY

Lea Šagátová

16 – 17 / 2015

knižná revue

15

knižná revue

VYCHÁDZA

SNÍVANIE S NETVOROM

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

Radovan Brenkus (1974) ukončil štúdiá matematiky a fyziky na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde medziiným pôsobil ako odborný pracovník v Ústave experimentálnej fyziky SAV. V súčasnosti sa vo Vydavateľstve Pectus podieľa na vydávaní pôvodnej a prekladovej literatúry. Venuje sa literárnej kritike, prekladá z poľštiny. Vydal básnické zbierky Pochod mŕtvych (1997), Rekviem v prachu (2002), Romanca s bludičkou (2005) a Dym z ríše tieňov (2009). V próze zaujal poviedkovou knihou Návraty pekla (2005, v poľštine 2013). Zbierka básní Snívanie s netvorom vychádza s ilustráciami Martina Račka vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.

knižná revue

16

Vídať známe tváre v cudzích, lebo cieľom pohybu nie je pohyb. Pláva sa, neustále pláva. A hoci človek, morský vlk, myslí na bielu vlajku, svoj ostrov musí nájsť bez hľadania. Zápas s vlnami nevzdáva, aj keď vie, že stroskotá v nočnej búrke bez mračien. Keď z pohybu rýb vyčíta citlivosť vody, poslanie mora v úprimnom plači, vyšle fľašu s listom. A vlny, predtým kruto ľahostajné, spozornejú, až sa doň nachýlia, vraky vyplavia truhlice pokladov a vo vráskach rozkvitne pena, pretože pri pohľade na let vtákov, jemu podobných druhov, leží na druhej strane mora ostrov iný o plavbu.

Keď anjeli kvília nad pamäťou, hladšie a farebnejšie usína dúha. Potomok oproti mne spieva za predkov, o priateľstve, zrade, kvetoch, vráskach. Dvojník svedomia, vyzývajúci na scénu. Keď bdiem, sníva bez svojho bytia, a v sne sa zjavuje ďaleko od ľudstva. Hoci sa nestretneme, jeho tvár, taká ošľahaná mojimi okamihmi, zrkadlí jednotu mora a súše, rozhranie svetla a tmy, človeka a smrť na brehu. Nahlas spieva v mnohých očiach, takých zasklených pohľadom do neznáma, až na ich zaniknutom hrobe kvitnú ľalie. Hrdlo nemusí prehltnúť slzu, ktorou matka prežije dieťa, a predsa sa tvárou na pobreží, šifrou k neskoršiemu predobrazu čara, prekračuje kruh hrôzy.

V predposlednom obraze stále stojím predo dvermi, za ktorými sa nedá nič precítiť. Kto velebí blaho na večnosti, nech sa tam ponáhľa. I seladóni, ktorí tak nenávidia smútok, že si na oltár kladú telo, akoby sa raz mali nájsť v sebe, hrajú slasť, po ktorej volá pustovník. Koľko liekov sa predáva, aby sa virtuóz stal svojím nástrojom: od rozptýlenia cez hrdinstvo na nebezpečných cestách až po boha. Radšej zúfalstvo na dne čírych očí než zmierenie sa s tvárou, čo klame. Opierať sa o také dvere neznačí ujsť, ale vrátiť sa do trinástej komnaty, kde ma maliar kladie na plátno: prenikavo bude načúvať mojej nahote, až schúlená umriem od ohňa.

V poradí druhá literárnovedná kniha Juraja Briškára Poetika zmyslového vnímania (Modrý Peter 2014) má pre teoretický typ literatúry netradičnú obálku (dizajn – autor). Je na nej reprodukcia Ra f faelovho obra z u Svätý Juraj a  drak. Prvá štúdia (spolu ich je šesť) má názov Rytier a  drak s  podtitulom Raffael – Svätý Juraj a  drak. Pre Briškára „je to svet v  malom“; detailne analyzuje Raffaelov obraz, akoby to bol literárny text, ktorý podrobuje rozboru. Vie nájsť „drobnosti“ na každom kúsku obrazu, aby z nich mohol zovšeobecňovať: „Podivuhodný rytier, s ktorým sa stretávame na obraze, presvedčivo dokumentuje možnosti abstraktného uvažovania, stelesňuje samotnú ľudskú myseľ, pripomína viac človeka, ktorý práve čosi číta,

než hrdinu uprostred životunebezpečného zápasu.“ Podobne pristupuje k  inému „výnimočnému objektu, ktorý pozostáva iba z písmen...“ – je to Proglas. Ide o veľmi interesantnú, filozofickú interpretáciu tohto staroslovienskeho textu s poukázaním na spojitosť s  človekom, históriou i súčasnosťou: „Schopnosť objavovať podobnosti medzi zdanlivo pevne rozlíšenými javmi poukazuje na mieru nášho porozumenia samým sebe.“ Keď sa už zdá, že Briškár ukončil pozorovanie a uvažovanie, nájde iné roviny a rozmery a čitateľ s uznaním kvituje jeho analýzy,  aplikácie totožností a podobenstiev: objavovanie viditeľnosti v poézii Ivana Štrpku (Správy z  jablka) a  „ľahké obrazy o  ťažkom svete“ u Štefana Strážaya. Juraj Briškár sa v  celej knihe vracia k  motívom a  detailom na Raffaelovom obraze a  vyslovuje analógie medzi ním a  dnešnou skutočnosťou. S  veľkým potenciálom vedomostí a  poznatkov prechádza od staroveku po súčasnosť v oblasti umenia a  spolu s  E. Auerbachom

hovorí, že stvárňovanie človeka a prírody môže mať podobu biblickú a  homérsku, nachádza analógie medzi motívmi na Raffaelovom obraze a epikou či lyrikou v  slovesnom texte. Osobitne sa vyjadruje o poetike zmyslového vnímania: „Zdá sa, že skutočnosť, ako ju vnímame, je z veľkej časti naším vlastným dielom. To, čo vidíme a čo si myslíme, je viac výpoveďou o nás samých ako o svete.“ Briškár je výborný pozorovateľ, preto vie oceniť a  vyzdvihnúť autorov, ktorí osnovali svoju tvorbu najmä na tomto akte. Tak sa dostáva k úvahám o postavení umenia v protiklade k vede a technike i  k  rozdielu medzi kvalitou a  nekvalitou v literatúre. Zaujímavá je konfrontácia medzi skutočnosťou a jej verbálnym stvárnením v  umeleckých textoch. Poetika zmyslového vnímania – to sú výborné eseje, v  ktorých vzdelanosť a  múdrosť je predstavená pôsobivým štýlom.

knižná revue

16 – 17 / 2015

Gabriela Rakúsová

www.litcentrum.sk

VYCHÁDZA

knižná súťaž revue

KNIHA ROKA® 2015 KNIHA ROKA 1. 2. 3. 4. 5.

SLOVENSKO

Hlasovaním sa dostávate do žrebovania o balík kníh.

STAV K 5. AUGUSTU 2015 22 20 18 15 14

ZAHRANIČIE

-rm-

>> ANKETOVÝ LÍSTOK 2015 1.

Na knihu roka navrhujem:

2.

Za debut roka navrhujem:

POČET HLASOV

Juraj Červenák: Železný polmesiac – Vydavateľstvo Slovart Peter Holka: Láska prebýva na Kilimandžáre – Ikar Rút Lichnerová: Hostina – Marenčin PT Katarína Mikolášová: Bojnickí búbeli – Vyd. Matice slovenskej Balla: Veľká láska – KK Bagala

SLOVENSKO

zábran. Obaja myslíme len na to jediné. Stále však stojí ako socha. Kvapky vody rozrážajú svetlo na pleciach, na nohách, na bokoch… „Má so sebou lano!“ snažím sa na pár sekúnd rozptýliť myseľ, aby som sa celkom nezbláznil. Ukazujem smerom na malú pláž, kde leží zmotané hrubé konopné lano. „Úžasný výstup, Oto, bez teba by som to vzdala!“ Jej zvonivé posolstvo nesie až k nám ďalšiu dimenziu jej ženstva. Škrípem zubami. Joska sklamane na zlomok sekundy zaryje hlavu do trávy. „Veľmi ti to takto pristane, Vlastička,“ hrubý hlas naraz otupí všetky naše nádeje. Ktosi neznámy stojí za obrovským kameňom, podáva žene uterák. Tá sa na chvíľu otočí čelom k nám. Videli sme ju celú, ako tam stála orámovaná popoludňajším slnkom. Vlasta sa usmieva, zavinuje si uterák okolo pása. „Ako sa ti páčim teraz?“ vyzývavým hlasom láka muža, ktorý je stále skrytý za kameňom. Dvíha ruky do výšky, koketne natáča hlavu nabok. Tejto póze sa jednoducho nedá odolať. Nikto z  nás ani nedýcha. Vrcholné číslo predstavenia. Nezmazateľne sa nám vrýva do hlavy každý jej pohyb i drobný posunok na tvári. Keď o  tom dnes premýšľam, obaja sme sa zamilovali v tom istom okamihu. Keď zodvihla svoje biele paže nad hlavu, vyjadrila všetko, čo sme na nej neskôr obdivovali – vášeň, zmysel pre hru, ale aj cit a oddanosť. O tajomstve jej uhrančivosti často uvažujem i dnes. A vari to bola jej zdanlivá sebadôvera alebo priamočiara elegantná provokácia. Pre ňu by každý muž bežal až na kraj sveta.

ZAHRANIČIE

Úryvok: „Asi mi praskli pánty!“ Joska si ohmatáva čeľusť. „Ticho!“ šepkám dôrazne a  opatrne rozhŕňam bodavé ihličie. Obaja prekvapene pozorujeme priehľadnú hladinu jazera. Dole, len pár desiatok metrov pod nami, sa kúpe žena. Jej dlhé vlasy splývajú s  vodou. Pohľad na nahé telo nám obom na chvíľu vyráža dych. Sladkosť nášho precitnutia však nepozná hranice. Pozorujeme každučký záhyb bielej siluety, ktorej tieň sa premieta na kamenné dno. „To musí byť ľadovňa!“ šepkám a po tele mi behá mráz. Cítim, ako sa mi hromadia sliny v  ústach a  ako mi tuhnú všetky končatiny. Ani Joska na tom nie je o nič lepšie a nikto z nás netuší, ako ďaleko siaha naša predstavivosť. Nahá žena sa na chvíľu ponorí. Oči nám takmer vypadnú z  jamiek, keď nad hladinou zažiari jej biely zadok. Je oslnivý ako zrkadlo. Obaja sa tisneme vedľa seba k  zemi. Obaja sa modlíme k  nášmu jedinému Bohu, nech tento obraz ešte chvíľu trvá, nech trvá čo najdlhšie. A  on nás vypočul. Biela silueta sa ďalej vznáša v  blankytnej vode. Chvíľu mi pripadá, akoby sa neznáma bytosť vznášala v  samotnom nebi. Nestačím oči vyvaľovať, Joska sa plazí húštinou bližšie k vode. „Čo to robíš?!“ syčím naňho ako had, cítim, že naše voyerstvo prekročilo všetky hranice. Ani ja som nechcel prísť o poriadny výhľad. Žena stojí na kamennom brehu chrbtom k  nám, dlaňami si stiera vodu z bokov. Pripadá nám ako bohyňa Afrodita. „Bože, otoč sa,“ šepká Joska bez

Vydavateľstvo Fragment pripravilo pre čitateľov nevšednú publikáciu: životopisný román inšpirovaný osudom legendárneho českého horolezca Josku Smítka (1919 – 1945). Knihu Vtedy v  raji napísal spisovateľ a  scenárista Josef Urban známy napríklad filmami Habermannův mlýn a 7 dní hříchu, preložila ho Mária Havranová. Rozprávačom je Smítkov kamarát Heinrich a v ukážke ste mali možnosť prečítať si náhodný okamih osudového stretnutia búrliváka Josku s vydatou spisovateľkou Vlastou z  vyššej spoločnosti, keď sa kúpala v  jednom z tatranských plies. Joska svoj život venoval pieskovcovým skalám Českého raja, bol to dobrodružný typ s talentom na lezenie a čitateľ ho spoznáva pred maturitou v  exponovanom období nastupujúcej druhej svetovej vojny. Zručne napísaný príbeh s  bohatou vizuálnosťou a  zmyslom pre situačnosť dovoľuje spoznávať živelného človeka so sympatickou, pudovo mužnou rivalitou a tiež danú dobu, i niekoľko skúsenostných právd, napríklad: „cesty odvážnych sú lemované strachom.“ Rozprávanie má dejový charakter s prirodzeným rozmerom ľudskej psychológie a intimity. Do protikladu sa dostáva obdobie vojny s čistým a  nepoznačeným prostredím hôr – tento protiklad sa v  osobnosti Joska Smítku, ktorého rebelujúci naturel tvorí akúsi ozvenu spomenutej čistoty a zmyslu pre slobodu, transformuje do životného napätia s tragickým vyústením v Terezíne. Napokon posun od pozemského/zemepisného k hodnotovému a až k duchovnému symbolizuje už hra v názve so slovom raj. Román bude sfilmovaný a film by sme mali vidieť budúci rok (režisér Lordan Zafranović). Ak vás kniha zaujala, pošlite kupón Vydavateľstva Fragment na adresu našej redakcie – nájdete ho na strane 24

knižná revue www.litcentrum.sk

Anketu sledujte aj na našom Facebooku.

VTEDY V RAJI

(autor, názov, vydavateľstvo)

(autor, názov, vydavateľstvo)

3.

Za vydavateľstvo roka navrhujem:

DEBUT ROKA 1. 2. 3. 4. 5.

Miro Hrubjak: Chobotnička – Ikar 24 František Kozmon: Posledný prípad kapitána Čontoša – Forza Music 20 Marko Thelen: Dlhé tiene Karibiku – Vydavateľstvo Slovart 15 Silvia Gelvanicsová: Anam Cara – Spolok slovenských spisovateľov 11 Milka Mináriková: Môj (ne)obyčajný život – Georg 9

VYDAVATEĽSTVO ROKA 1. Ikar 2. Dajama 3. Vydavateľstvo Slovart 4. Slovenský spisovateľ www.litcentrum.sk 5. Matica slovenská

21 19 17 13 10

Meno a adresa odosielateľa: Som predplatiteľ Knižnej revue

ÁNO

NIE

(podpis)

Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA® 2015 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jeden návrh, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám s vročením 2015. Uzávierka ankety je 15. marca 2016. Štatút čitateľskej ankety Kniha roka nájdete na www.litcentrum.sk/kniharoka. 16 – 17 / 2015

knižná revue

17

knižná revue

TÉMA

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

PRÍBEHY, VZŤAHY, PROBLÉMY Čas dovoleniek je ako stvorený na túlanie sa hoci aj talianskymi Benátkami či Vallettou, hlavným mestom ostrovného štátu Malta. Môžete si ho dopriať, ak siahnete po knihe Benátska babica (Ikar 2014, preklad Mária Kočanová). Navyše si „zacestujete“ v  čase – americká autorka Roberta Richová dej svojho románového debutu zasadila do roku 1575. Hrdinke príbehu Hannah Leviovej osud nedoprial vlastné deti, o to ochotnejšie pomáha na svet iným ako pôrodná asistentka – babica. Pri komplikovaných pôrodoch používa aj svojský vynález – „pôrodné lyžice“, čo však tají, lebo v  tej dobe to bol prehrešok proti „prirodzenosti“ a mohla by sa dostať do konfliktu s inkvizíciou. Tá jej hrozí aj v noc, keď príde do benátskeho židovského geta kresťanský šľachtic požiadať ju o pomoc pri pôrode jeho vytúženého dediča. Pápežské nariadenie jej zakazuje ako židovke poskytnúť lekársku starostlivosť kresťanke, navyše, ak by žena či dieťa zomreli, následky ponesie celé židovské geto. Hannah nemôže nechať trpieť živú bytosť a potrebuje peniaze na vykúpenie manžela Isaaca. Je to vzdelaný muž, ktorého loď zajali maltskí rytieri a  žiadajú výkupné. Babici sa podarí vybojovať  život malého Jacopa i jeho matky. Netuší, že tým narušila plány intrigánskych grófových bratov, ktorí sa už tešili na dedičstvo. Gróf s manželkou nečakane zahynú pri morovej epidémii a ich príbuzní sa ju i dieťa pokúsia opakovane zabiť... Postavy statočnej Hannah a  verného Isaaca sú zaujímavo vykreslené a ich príbeh je svojským nahliadnutím do histórie a vzťahov rôznych kultúr a náboženstiev. Ale aj trpkým poznaním, že síce prešlo niekoľko storočí, no myslenie ľudí a vzťahy medzi nimi sa veľmi nezmenili. Pre milovníčky tohto žánru oddychové dovolenkové čítanie.

šie. Keď sa nečakane vráti zo zahraničia jej mladšia sestra, úspešná modelka Angela (Angie), Rebeka sa nevyhne porovnávaniu ich osudov. Navyše sestra doviedla príťažlivého Daniela, za ktorého sa chce vydať. Postupne si záhadný mladý muž získa celú rodinu, iba Rebeke je jej budúci švagor viac ako podozrivý. No nikto ju neberie vážne. Dokonca ani vtedy, keď sa jej podarí odhaliť jeho druhú tvár. Zdá sa, že za to zaplatí privysokú cenu a príde o všetko, čo milovala. Rebeka sa však nevzdáva... Toto je východisko príbehu Cudzinca nemiluj (Motýľ 2015). Autorka viac ako desiatky titulov, ktoré vyšli v slovenčine aj v českom preklade, Ivana Ondriová, opäť dokazuje, že je dobrou rozprávačkou. Nemá problémy s  psychologickou drobnokresbou jednotlivých charakterov či rodinných vzťahov a vie vykresliť atmosféru na hranici detektívky či až trileru, kde svoje zohrávajú aj drogy a psychopatická nenávisť, ale aj neschopnosť nájsť si cestu k tomu druhému. Čitateľ síce pochybuje o  proklamovanej  racionalite protagonistky, ale je schopný uveriť jej problémom a občas nelogickému skratovému konaniu.

Dobre sa vydať, je, zdá sa, večný ženský problém. Rieši ho i vo viktoriánskom Anglicku roku 1888 hrdinka knihy Dokonalý džentlmen (Slovenský spisovateľ 2015, preklad Diana Ghaniová) od americkej autorky Sherry Thomasovej. Protagonistka Louisa Cantwellová si do denníka poznamenala: „Všetko, čo potrebujem: muž s ročným príjmom 5000 libier.“ Niežeby bola „zlatokopkou“. Jednoducho chce finančne zabezpečiť svoje štyri slobodné sestry, z  ktorých najmladšia trpí epilepsiou. Cieľavedomá dvadsiatnička sa dokáže upraviť a správať tak prívetivo, že ju počas plesovej sezóny v Londýne vníma spoločnosť ako mimoriadne príjemnú bytosť, hoci nemajetnú. Keď stretne povestného dokonalého džentlmena markíza Felixa, srdce sa jej rozbúši, ale je realistkou a uvedomuje si jeho nedostupnosť. Netuší, že i Felixa ich stretnutie zasiahlo viac, ako je ochotný pripustiť.  Príbeh o vášnivej príťažlivosti sa nevyhýba erotickým scénam, ale ani psychologickým exkurzom. V  historickej romanci zaznievajú aj aktuálne témy. Celkom zaujímavý je motív, do akej miery rozhoduje naša psychika o tom, ako sa cítime a pôsobíme na druhých. Sympatický je motív zdôrazňovania vnútorného sebaovládania a schopnosti byť prívetivou za každých okolností. Veď aj mnohé súčasníčky zabúdajú, že najkrajšou ozdobou ženy je predsa úsmev a dobrá nálada.

Prečo sa to stalo? To je najčastejšia otázka, ktorú si kladieme, keď sa prihodí niečo, čo nečakane zmení celý náš život. Hľadanie odpovede na túto otázku je i leitmotívom knihy Zlodejky (Marenčin PT 2015) od známej publicistky a  autorky dvanástich kníh Ivany Havranovej. Jej hrdinkami sú dve mladé priateľky na život a  na smrť, dievčatá z takzvaných dobrých rodín. Dada, vychytená dizajnérka, a jej mladšia sestra vyrástli v bohatej umeleckej rodine. Baša je absolventkou grafickej školy a pochádza z relatívne striedmejšieho, hoci intelektuálne bohatšieho prostredia – z rodiny vedcov. Na pohľad im nič nechýba. Prečo teda dominantná a extravagantná Dada bez väčších problémov presvedčila Bašu s nízkym sebavedomím, že niet lepšej zábavy, ako kradnúť – v  električke, v  obchode či priamo v  cudzích domoch? Dievčatá tvrdia, že to vnímali ako adrenalínový šport, dobrodružstvo, obranu proti nude a všednosti. O nejakých morálnych zásadách ani neuvažovali. Len akosi nedomysleli, že dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým... Autorka sa snaží nazrieť do myslenia a  osudov oboch delikventiek, ich rodičov, ba dokonca aj do jednej z  okradnutých – starnúcej herečky Olivie. Pozoruje, popisuje, ale citovo sa snaží nezainteresovať. To sa ťažšie darí čitateľovi, ktorý má možno v niektorých chvíľach chuť rozmaznanými dievčatami potriasť, aby sa spamätali. Možno pochopiť nešťastných rodičov i psychické problémy všetkých zúčastnených, ale je ťažké vyrovnať sa s chuťou ubližovať druhým a absenciou výčitiek svedomia u mladých ľudí vôbec. Na úvodnú otázku Prečo sa to stalo? sa dočkáme iba čiast-

Rebeka je čoraz viac nespokojná so svojím životom. Je síce majiteľkou malého kvetinárstva v  Martine, s  manželom – skladníkom Petrom – žijú v byte na sídlisku a majú šikovnú dospievajúcu dcéru Lenku, ale finančne nie sú na tom najlepknižná revue

18

knižná revue

16 – 17 / 2015

www.litcentrum.sk

TÉMA

Kniha Soňa (Marenčin PT 2015) od mladej autorky Kristíny Ježovičovej prináša nevšedný príbeh spracovaný ešte nevšednejším spôsobom. Ponúka pohľad do duše ženy, ktorá je vychovávaná tvrdou rukou otca, pod silným tlakom viery a z nej vyplývajúcich morálnych zásad. Soňa, najmladšie dieťa postarších manželov, je aj vo veku dvadsaťsedem rokov pod neustálym vplyvom a  dozorom otca, čo sa podpisuje na jej psychike. Nemôže povedať svoj názor, vybrať si manžela, mať vlastný účet v  banke, ani sa obliekať tak, ako sa jej to páči. Pri čítaní prvých strán sa zamyslíte, či je niečo také v dnešnej dobe vôbec možné. Pod rúškom pobožnej, usporiadanej rodiny sa ukrýva mnoho temných tajomstiev. Soňa tento tlak prestáva zvládať a rozhodne sa pre útek... Knihu by som pomyselne rozdelila na tri časti. V  tej prvej žasnete nad spracovaním neošúchaného námetu. V  druhej sa ponoríte do vnútorného sveta zlomenej protagonistky, ktorá nám odhaľuje svoje najtajnejšie myšlienky. V tretej časti do deja vstúpi oživenie a vy sa smejete cez slzy. Zároveň vás šokujú tajomstvá, ktoré postupne vyplávajú na povrch. Jazyková úprava textu je voľnejšia. V  knihe nájdete slang, veľa vulgarizmov a aj uvoľnenú štylistiku, ktorá však prislúcha dialógom a  dodáva im autentickosť. Autorka si nedáva servítku pred ústa, úprimná spoveď ženy sa tak mení na reálny príbeh a  vy začínate uvažovať, či je to naozaj len fikcia. Rieši mnoho otázok týkajúcich sa viery, lásky a dokonca kliatby. Zaujímavosťou je, že autorka do príbehu vsadila postavu, ktorá je hlavnou hrdinkou inej knihy. V každom prípade je Soňa veľmi silný príbeh ťažko skúšanej ženy, príbeh, aký ste pravdepodobne ešte nečítali. Príbeh o  Striebornom zálive (Ikar 2015, preklad Tamara Chovanová) Jojo Moyesovej vyrozprávaný viacerými hlavnými hrdinami, dokonca aj dieťaťom, nie je taký, ako sa na prvý pohľad zdá. O niečo pomalší začiatok je prevalcovaný následným dynamickým stredom a grandióznym záverom. Rozpráva o živote ľudí z rozličných miest, ktorých spojí Strieborný záliv. Toto miesto už pohltilo množstvo tajomstiev. Keď sa Angličan Mike ubytuje v  malom rodinnom hoteli v  Striebornom zálive, ešte netuší, že mu cesta do Austrálie zmení život. Prišiel sem s jediným zámerom, a to získať stavebné povolenie pre vybudovanie úžasného hotela. Mike má všetko – skvelú prácu, snúbenicu, sľubnú budúcnosť. Lenže práve pobyt v Striebornom zálive mu ukáže, že vlastne nemá nič, k čomu by sa chcel vrátiť. Spoznáva miestnych obyvateľov, prírodu a podmorský svet, ktorý treba chrániť. V neposlednom rade mu cestu skríži Liza. Svojou tajomnosťou a nenápadnou krásou vzbudzuje u Mikea dosiaľ nepoznané pocity. Lenže Liza sa už roky ukrýva pred minulosťou, ktorá bráni jej šťastiu. Autorka, ktorá sa preslávila romantickými príbehmi s hrdinkami s neľahkým osudom, ani tentoraz nesklamala. Osud ľudí, ktorí potrebujú postrčiť, aby sa odhodlali k zmene svoj-

www.litcentrum.sk

Jana Šulková

V  knihe Evy Martinovičovej Krehký vzťah (Marenčin PT 2014) sa stretávajú ubolené duše Matúša a Anny na sociálnej sieti. Po ich predchádzajúcich partnerských sklamaniach obaja túžia po láske i  nehe. Anna prežila manželstvo s  mužom, ktorý ju neustále podvádzal, a Matúš sa rozišiel so sebeckou priateľkou, ktorá z neho urobila slabocha, neschopného uspokojiť jej narastajúce potreby. Po viac ako roku spoločného četovania prichádzajú na rad vzájomné stretnutia na káve, nekonečné rozhovory, milovanie. Po čase vyjde najavo, že Matúš nedokáže opustiť svoju bývalú priateľku Martinu. Svoje konanie odôvodňuje prekvapivo naivnými argumentmi, ktorým sa Anna ako psychologička snaží porozumieť. Matúš však pôsobí ako slaboch – v  jeden deň je rozhodnutý opustiť Martinu, v druhý naopak. Anna ho napriek všetkému miluje, no ich spoločné večerné rozhovory sú čoraz viac o Matúšových problémoch s Martinou, ktoré by azda iná žena nedokázala ani len vypočuť. Anna sa stáva Matúšovou bútľavou vŕbou, čo, samozrejme, veľmi ťažko znáša. Veď ich vzťah je ako na hojdačke – ich vzájomnú túžbu striedajú rozchody. Príbeh pôsobí naivne, ba priam vyvoláva rozhorčenie nad Matúšovou nerozhodnosťou. V  očiach ženy pôsobí úzkostlivo, nie je schopný oslobodiť sa a  prevziať zodpovednosť za svoj život. Pomôcť sa dá iba tomu, kto chce pomoc prijať. Matúš sa bál. Bál sa byť slobodným. Podarí sa mu tento vnútorný boj vyhrať?

ZAHRANIČIE

Elena Ťapajová

ho života, vás chytí za srdce. Kniha poukazuje na to, ako môže jedna udalosť zasiahnuť do života mnohých osôb. V prípade hlavného hrdinu sa prebúdza láska, ktorú nikdy predtým nepocítil, a hlavná hrdinka, ktorú život vytrestal viac než dosť, tiež nachádza šťastie. Romantika teda v knihe vôbec neabsentuje, avšak nie je jej ani priveľa. Oceňujem postrehy o  živote v  Austrálii a  poznatky o  delfínoch či veľrybách. Zaujímavá zápletka, nádherné myšlienky, boj o život, láska, humor, ale aj smútok a  trápenie. Vďaka autorkinmu rozprávačskému talentu sa ocitnete na lodi a budete pozorovať veľryby. Zamyslíte sa nad svojím životom a uvedomíte si, že by ste ho možno pokojne vymenili za život v Striebornom zálive.

SLOVENSKO

kových odpovedí, ale je to zaujímavé čítanie, a, žiaľ, aktuálna a krutá psychologická sonda do našej súčasnosti.

Andrea Ševčíková

Hanino detstvo nebolo radostné, vyrastala v  detskom domove. A  zdá sa, že ani v  dospelosti jej šťastie veľmi nepraje. V  debutovej próze Laury Fechovej Neuvidíš ma plakať (Marenčin knižná súťaž revue PT 2014) spoznáva príťažlivého a  sebaistého chlapca, ktorý sa s ňou a s jej citmi však len zahráva. Knihu máte možnosť získať v  súťaži, ak pošlete na adresu našej redakcie kupón Marenčin PT zo strany 24 Prostredníctvom knihy Búrlivé vyznanie (Ikar 2015, preklad Monika Srnková) Johanny Lindseyovej sa môžete vydať na cestu do Ameriky. Počas plavby na tento kontinent sa Jacqueline stretne s Nathanom, pašerákom rozhodnutým splniť v  Amerike tajnú misiu. Túto historickú romancu získate, ak pošlete na adresu našej redakcie kupón Ikar zo strany

24

16 – 17 / 2015

knižná revue

19

knižná revue

ANKETA

ŽENY O SEBE Eva Ava Šranková

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

Písanie ako také je čosi úžasné, avšak písanie pre niekoho, o kom iba tušíte, ba možno viete, že tam niekde netrpezlivo  čaká na nový príbeh, je povznášajúce. Katarzia, ktorú pri ňom zažívam, sa slovami opísať nedá... Netajím sa tým, že žijem a dýcham históriou, a  verím, že z  mojich príbehov je to aj cítiť. Som autorkou historických ľúbostných románov zameraných na európske dejiny stredoveku (Izabela. Láskou spútaní, 2011 – román preložený do českého jazyka ako Čas nevinnosti; Izabela II. V tieni Notre-Dame, 2012; Hriechy mocných, 2013) a  členkou Literárneho klubu Janka Jesenského v Nitre. Napriek tomu, že moje romány sú pamätníkmi krutostí, ktorých sa dopúšťala stredoveká spoločnosť, pod hromadou špiny, násilností a intríg objavujem krásu a lásku. O tom, že sa nebojím výziev, svedčí aj môj najnovší román, ktorý vo vydavateľstve Artis Omnis vyšiel v júni. Spracovávam v ňom tému, ktorú v beletrii dosiaľ nikto nespracoval. Život v  hriechu je nevšedný príbeh o  láske, zrade, odvahe a  vzácnej relikvii z  čias stredovekého Talianska, keď sa hrdinské, ale aj zvrhlé činy rytierov, často zaslepených bezohľadnosťou a túžbou po moci, nezmazateľne zapísali do dejín. Odohráva sa krátko po Druhom lateránskom koncile, ktorý nielenže ukončil pápežskú schizmu, ale bol na ňom uzákonený aj povinný ceknižná súťaž revue libát kňazov a ich manželstvá boli zrušené. Som presvedčená, že tento zákon nebol z morálneho aspektu pre katolícku cirkev šťastnou voľbou. Nepochybujem, že sa stal príčinou mnohých zlých, často až neľudských činov zo strany duchovných, na čo opäť raz doplatili jednoduchí ľudia, nevynímajúc, pravdaže, deti... Popri intrigách vo vtedajšej spoločnosti odhaľuje kniha príbehy troch hlavných predstaviteliek – Adelasy,  Arianny a  Alessandry – ktorých život v  nemalej miere ovplyvní jeden a ten istý muž. Neodmysliteľná láska plynie príbehom od začiatku do konca, okrem nej je však nosnou témou románu konanie katolíckej cirkvi – najstaršej, početne najsilnejšej a  tiež najmocnejšej predstaviteľky kresťanstva.

knižná revue

20

knižná revue

16 – 17 / 2015

Z ODVRÁTENEJ STRANY Muhammad Walad Saláhí (1970) pochádza z africkej Mauritánie, od  roku 1988 študoval a  pracoval v  Nemecku a Kanade a v 90. rokoch sa zapojil do povstania proti sovietskej invázii v Afganistane. Prvýkrát ho zatkli na príkaz USA v roku 2000 pre podozrenie, že sa zapojil do tzv. Sprisahania milénia a  chcel spáchať bombový atentát na letisko v Los Angeles. Jeho prípad sa vyhrotil najmä po teroristických útokoch v septembri 2001. Tento muž tak dodnes sedí vo väzenskej cele Guantánama, pričom on sám tvrdí, že „nič zlé nespáchal“. Jeho slová sčasti podporuje aj fakt, že ho americká vláda dosiaľ neobvinila zo žiadneho zločinu. Kniha Denník z Guantánama – Príbeh väzňa (Vydavateľstvo Tatran 2015, preklad Marián Kabát) je prvým publikovaným titulom doteraz zadržiavaného väzňa na americkej základni na Kube. Kontroverznosť väznice spočíva najmä v  množstve tamojších trestancov, ktorí ročne stoja amerických daňových poplatníkov nemalé peniaze – len Saláhí vo svojich zápiskoch tvrdí, že za jeho väznenie museli Spojené štáty zaplatiť už aspoň jeden milión dolárov. Pozornosť si väznica vyslúžila aj pre údajné kruté praktiky pri vypočúvaní zadržiavaných a  ich mučenie chladom, ponižovaním a pod. Zrejme aj to je príčinou miestami veľmi hutnej cenzúry Denníka z Guantánama, ktorú vykonala americká tajná služknižná ba. súťaž revue Kniha sa aj napriek ťažkosti témy číta dobre. Saláhího pisateľský talent až bolestne vystupuje do popredia v  momentoch, keď sa dostáva do kontrastu s krutými zážitkami z väzenia. Miestami sa zdá, akoby mal tento muž natoľko silný charakter a vieru v Boha, že či chce, alebo nechce, negatívnym skutočnostiam v knihe dodáva ľudskú tvár. Celkový faktografický prínos diela je sčasti vizitkou editorskej činnosti Larryho Siemsa – amerického spisovateľa a ľudskoprávneho aktivistu, ktorý dodal Saláhího príbehu ucelený ráz aj vďaka poznámkam pod čiarou. Afričanove obhajkyne bojovali vyše šesť rokov za vydanie rukopisu tohto moslimského väzňa s pozoruhodným zmyslom pre humor. Keď ho Saláhí písal, nečakal, že každý čitateľ uverí jeho spovedi o väzenských praktikách Američanov. V kútiku duše však chcel, aby udalosti, ktoré sa pokúsil farbisto zachytiť spoza mreží väzenských ciel, minimálne vzbudili pochybnosti. Možno aj o tom, či dokáže nevina zaručene priniesť človeku slobodu... Kniha Amnestia, ktorá rozpútala peklo (Dixit 2015) je po Pruhovaných beštiách druhým literárnym počinom Radovana Dunaja v priebehu troch rokov. Námetom tohto „trileru inšpirovaného skutočnými udalosťami väzenskej vzbury“ – ako charakterizuje vyše dvestostranovú publikáciu jej obálka – sa stalo dianie vo väznici Pevnosť v  časoch, keď sa vtedajší prezident rozhodol udeliť niektorým trestancom amnestiu. Ďalší väzni sa však nedokážu zmieriť s tým, že nepatria k vyvoleným a na nich sloboda nečaká. A  to sa nemôže skončiť inak než zmieneným peklom... Radovan Dunaj zakomponoval do príbehu to, čo patrí k dobrému trileru – napätie, prekvapivé momenty, rýchly spád deja; to všetko je okorenené faktom, že vychádzal zo skutočných udalostí, ktoré sa odohrali v  rokoch 1986 – 1990 za bránami väznice v  Leopoldove. Kniha vyvoláva dojem reálneho svedectva o  brutálnych činoch väzňov, ktorí sa často menia na bezduché stroje na zabíjanie. Treba očakávať „drsné“ pasáže, psychologicky prepracované momenty aj kriminálne činy už odsúdených mužov súvisiace so zdanlivým pocitom bezprávia. Druhé Dunajovo dielo však možno považovať aj za sondu do politických udalostí v Československu v 90. rokoch minulého storočia, a teda ponúka dostatok priestoru na prípadnú reflexiu o tom, či bolo udelenie amnestie pre takmer 700 väzňov vôbec správnym krokom. Zároveň tak prináša možnosť posúdiť postupy Súťažte o knihu Život v hriechu – pošlite do našej redakcie kupón Artis Omnis zo strany

24

www.litcentrum.sk

ĽUDIA A KNIHY

od 1. do 31. augusta

JUBILANTI 1. 8. 1951 – Milka ZIMKOVÁ, prozaička, dramatička 2. 8. 1939 – Ilja ČIČVÁK, básnik, prozaik 2. 8. 1965 – Vladimír BARBORÍK, literárny vedec a kritik 2. 8. 1977 – Roman BEŇO, básnik 3. 8. 1928 – Emil CHAROUS, slovakista, prekladateľ 3. 8. 1946 – Ľuba HAJKOVÁ, prozaička, dramatička 3. 8. 1949 – Eva JENČÍKOVÁ, literárna vedkyňa 3. 8. 1987 – Oľga GLUŠTÍKOVÁ, poetka 4. 8. 1949 – Ľudovít PETRAŠKO, prozaik, autor literatúry pre deti a mládež 5. 8. 1953 – Jana KÁKOŠOVÁ, dramatička 5. 8. 1984 – Michaela Ella HAJDUKOVÁ, prozaička 7. 8. 1944 – Víťazoslav HRONEC, básnik, prozaik, prekladateľ 7. 8. 1960 – Miroslav DANIŠ, básnik

www.litcentrum.sk

9. 8. 1958 – Zora PRUŠKOVÁ, literárna vedkyňa 9. 8. 1967 – Peter ŠULEJ, básnik, prozaik 11. 8. 1953 – Anton MAREC, prozaik, autor kníh pre deti a mládež 12. 8. 1945 – Ján FEKETE, autor kníh pre mládež, básnik 13. 8. 1964 – Marián ANDRIČÍK, básnik, prekladateľ 14. 8. 1950 – Miroslav MUSIL, autor literatúry faktu 14. 8. 1953 – Andrej MAŤAŠÍK, divadelný teoretik, historik a kritik 14. 8. 1960 – Vladimír HARATÍK, prozaik 15. 8. 1920 – Ladislav GRANČ-CSELÉNYI, prozaik 15. 8. 1961 – Jana KUZMÍKOVÁ, literárna vedkyňa 15. 8. 1961 – Róbert MÜLLER, prozaik, básnik 16. 8. 1933 – Ján JURČO, literárny kritik a historik 16. 8. 1943 – Dušan DUBOVSKÝ, kultúrny a literárny historik 17. 8. 1946 – Peter PETRO, literárny vedec, prekladateľ, prozaik

Júlia Poláková

17. 8. 1969 – Slávka KOLENIČOVÁ, prozaička 19. 8. 1937 – Augustín MAŤOVČÍK, literárny historik, autor literatúry faktu 19. 8. 1971 – Pavel „Hirax“ BARIČÁK, prozaik, básnik, autor literatúry faktu 19. 8. 1972 – Richard PUPALA, prozaik 21. 8. 1942 – Ivan ČIČMANEC, prekladateľ, prozaik 21. 8. 1947 – Milan AUGUSTÍN, autor literatúry faktu 21. 8. 1978 – Pavol GARAN, básnik 22. 8. 1950 – Peter HOLKA, prozaik 22. 8. 1952 – Kristína KRNOVÁ, literárna historička a metodička 22. 8. 1960 – Štefan CIFRA, básnik, prekladateľ, autor odbornej literatúry 22. 8. 1960 – Martin VLADIK, básnik 23. 8. 1935 – Kveta DAŠKOVÁ, autorka kníh pre deti a mládež, editorka 23. 8. 1948 – Alojz NOCIAR, básnik, prozaik, autor kníh pre deti

O knihy Denník z Guantánama a Agent s pasom diplomata súťažte zaslaním kupónov Vyd. Tatran a Marenčin PT zo strany

24

ZAHRANIČIE

Žurnalista a  spisovateľ Michal Havran starší (1945) sa nikdy netajil svojím záujmom o zahraničnú politiku. Počas bývalého režimu pracoval ako zahraničnopolitický komentátor a publicista pre denník Smena a  takisto spoluzakladal denník SME. Kniha Agent s pasom diplomata (Marenčin PT 2014) je tak len určitým prirodzeným vyústením jeho profesijnej záľuby spájajúcej pracovné cesty so stretnutiami s  najvplyvnejšími politickými autoritami v  časoch, keď bolo cestovanie pre bežného smrteľníka absolútnym tabu. Agent s pasom diplomata je však okrem rozprávania o skutočnom žurnalistickom „chlebíčku“ najmä príbehom Richarda

Švehlu – autorovho priateľa a  československého diplomata, ktorý sa rozhodol prebehnúť na druhú stranu a spolupracovať s  americkou CIA. V  očiach mnohých teda zradil svoju vlasť. Švehla začal v  časoch Vasila Biľaka žiť priamo v  Spojených štátoch a  miestne úrady si jeho prácu mimoriadne vážili. A hoci sa do USA dodnes dostalo mnoho emigrantov, agentovo riskovanie na hrane života je predsa len trocha inou šálkou kávy... Podrobnosti však už prináša samotná kniha a otázka, prečo sa diplomat rozhodol podstúpiť taký rázny krok napriek dobre rozbehnutej kariére a zázemiu, ostáva až do rozuzlenia záhadou i  pre samotného autora. Ten sa vydá na cestu za „veľkú mláku“, pretože odpoveď chce počuť priamo z úst priateľa Richarda. Havran neváha sadnúť do lietadla aj napriek tomu, že v ňom v minulosti takmer prišiel o život. Skrátka, zvedavosť vie byť pre novinára prekliato silnou motiváciou. Príbeh je napísaný čítavým publicistickým štýlom. Havranovo žurnalistické pero vnáša do diela svojský akcent a  robí z  neho istú kroniku mapujúcu skutočnú novinársku prácu, ktorej dnes pomaly, ale isto odzváňa. Rušivým momentom je síce pomerne nedôsledná finálna korektúra textu, no téma bezpochyby zaujme a  ponúka vierohodnú exkurziu do novinárskeho prostredia a  diplomatických kruhov, ktoré sa chtiac-nechtiac navzájom prelínajú. Michal Havran starší si ako žurnalista „pripil s  Fidelom Castrom“, podarilo sa mu „podať ruku Billovi“, a hoci sám v knihe tvrdí, že „novinárstvo by malo byť povolaním pre určitú skupinu fanatikov“, vidno, že jeho zážitky sú nezabudnuteľné, a aj preto sa o ne rozhodol podeliť v knihe Agent s pasom diplomata. knižná

súťaž revue

24. 8. 1939 – Dezider BANGA, básnik, prekladateľ 24. 8. 1966 – Stanislav HÁBER, básnik, prozaik 25. 8. 1966 – Alexandra PAVELKOVÁ, autorka sci-fi literatúry 26. 8. 1951 – Blahoslav UHLÁR, dramatik, divadelný režisér 26. 8. 1965 – Ján LITVÁK, prozaik, básnik 27. 8. 1938 – Ivan KAMENEC, historik, autor literatúry faktu 27. 8. 1965 – Daniela DVOŘÁKOVÁ, historička, autorka odbornej literatúry 27. 8. 1971 – Tomáš HORVÁTH, literárny vedec, prozaik, dramatik 27. 8. 1981 – Erika RIDZIOVÁ, prozaička 28. 8. 1950 – Ivan JACKANIN, prozaik, prekladateľ 28. 8. 1979 – Katarína KUCBELOVÁ, poetka 28. 8. 1979 – Ján MARTON, básnik 28. 8. 1986 – Maja DEMČIŠÁKOVÁ, poetka 28. 8. 1988 – Marja HOLECYOVÁ, prozaička

16 – 17 / 2015

knižná revue

SLOVENSKO

vtedajšej vládnej garnitúry a orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti so zásahom proti krvavej väzenskej vzbure, ktorá si vyžiadala aj obete na životoch. Hoci je publikácia inšpirovaná skutočnými udalosťami, istým sklamaním môže byť, paradoxne, jej slabá faktografická nasýtenosť. Slovenský knižný trh prežíva v uplynulom období rozmach románov založených na skutočných udalostiach. Ich námetmi sú napríklad údajné nekalé praktiky tajných služieb, politické prešľapy či justičné omyly s dosahom na bežných občanov. V  mnohých prípadoch tieto diela obsiahnu zmienenú pridanú hodnotu v podobe explicitných faktov, ktorých však v Dunajovej knihe mnoho nenájdeme. Za pozitívum treba jednoznačne považovať okrem dobre spracovaného príbehu bez zbytočných hluchých miest a s vierohodnou väzenskou atmosférou aj grafickú úpravu obálky, ktorá plne korešponduje s  obsahom. Tí, ktorí mali možnosť čítať Dunajove Pruhované beštie, istotne ocenia toto voľné pokračovanie s otvoreným koncom.

21

knižná revue

ANKETA

MLADÍ ĽUDIA CHCÚ ČÍTAŤ Literatúra pre mladých dospelých – young adult – sa v poslednom období teší veľkej popularite. O tom, čo pre nich znamená a ako vnímajú jej miesto na našom knižnom trhu, hovorí v nasledujúcej ankete päť autoriek.

SLOVENSKO

ZAHRANIČIE

Miroslava Varáčková Písanie pre mládež som zo začiatku vnímala ako relax, no čím viac kníh mám vydaných, tým intenzívnejšie si uvedomujem, akú veľkú zodpovednosť som si naložila na plecia, pretože predstavujú nástroj, ktorým môžem tínedžerov ovplyvňovať, opatrne ich nabádať, aby prehodnotili svoje priority, všímali si okolie, nestavali na piedestál dočasné hodnoty a  zamerali sa na rozvoj svojho vnútra. Puberta je obdobie, ktoré prináša zmätok, dezilúzie, neistotu, nové pocity a  v  ktorom sa vo veľkej miere človek formuje, tak chcem, aby decká vedeli, že nie sú na všetky problémy samy, že vždy je tu niekto, kto ich rád vypočuje a podá im pomocnú ruku. Ponúkam im príbehy, v  ktorých sa môžu nájsť a v ktorých neraz paralely so svojím životom aj nájdu, o  čom mi píšu vo svojich správach, naznačujem im smer, akým sa môžu vybrať, no samotné riešenie im prostredníctvom kníh nenatláčam, to by zrejme nikam neviedlo. Či už ide o  problémy v rodine, v škole, o sexuálne zneužívanie, šikanu, alkoholizmus... Tínedžeri by mali vedieť, že riešenia sú, hoci sa situácia neraz javí inak, a hlavne by mali mať pocit, že sa o  vyriešenie problémov pričinili sami, že ich nik do ničoho netlačil a potreba vymotať sa z danej situácie prišla z ich vnútra. Takže moja práca nie je už len o tom, že ak mám chuť napísať príbeh, tak ho napíšem, vidím za tou možnosťou oveľa viac a pristupujem k nej s určitým zámerom. A o čom vlastne moje knihy sú? O dospievaní, o  prvých fackách od života, o  láske, o sile priateľstva a spolupatričnosti, o nádeji aj v tých najzložitejších a zdanlivo neriešiteľných situáciách. A o presvedčení, že v každom z nás sa skrýva hrdina schopný zvládnuť i tie najťažšie prekážky, dôležité však je, aby sme ho v sebe objavili. Nina Protušová Rozmach young adult literatúry v  poslednej dobe môže znamenať iba jediné – mladí ľudia chcú čítať. Chcú sa zasnívať a  preniesť do čarovného sveta fantázie, červenať sa pri ľúbostných príbehoch či zasmiať sa na zábavných zápiskoch svojich fiktívknižná revue

22

knižná revue

16 – 17 / 2015

nych rovesníkov. Práve fakt, že hlavní hrdinovia týchto románov by pokojne mohli byť ich kamaráti, umožňuje mladým čitateľom vcítiť sa do postáv. V niektorých príbehoch dokonca nájdu aj samých seba. Ja sama patrím do cieľovej skupiny „mladých dospelých“. Už odmala som rada čítala, od rozprávok som prešla k prvým fantasy knihám, pripojila som sa ku generácii Harryho Pottera, nechala som sa vtiahnuť do upírskeho víru a  nazrela som do postapokalyptického sveta. V mysli som si svoje obľúbené príbehy dotvárala, menila, stala som sa hlavnou postavou. Tie, ktoré vzišli z hlavy niekoho iného, mi však nestačili, a  tak som si vytvorila vlastné svety. Keď som svoje myšlienky preniesla na papier, situácia nabrala na vážnosti. Písanie ma nadchlo. V Čiernej schránke som opisovala ľudí, ktorí majú takmer neobmedzenú moc, a presne tak sa cítim pri písaní fantasy – vytváram vlastný príbeh s  vlastnými pravidlami. Napriek tomu, že young adult je zväčša považovaná za menej náročnú literatúru, všimla som si, že sa v nej stále viac a viac objavujú knihy, ktoré nastoľujú otázky

o  našej spoločnosti, zvyšujú informovanosť o  chorobách či iných ľudských ťažkostiach a  vyzývajú nás k  zamysleniu. Páči sa mi, keď autor do príbehu zakomponuje aj posolstvo pre mladých ľudí, ktorí si ešte formujú mienku o  svete alebo v ňom hľadajú svoje miesto. O niečo také sa chcem pokúsiť aj ja vo svojej budúcej tvorbe. Mnohí mladí ľudia môžu v  knihách nájsť riešenie svojich problémov. A možno si to ani neuvedomia a začnú sa na svet pozerať novými očami – taká je sila kníh. Dominika Ponechalová Moju prvú knihu som brala viac-menej ako šťastnú náhodu – samozrejme, že bez štipky talentu by sa takáto náhoda nemohla stať, ale po vydaní Punkovej princeznej som sa necítila ako spisovateľka... a necítim sa tak ani teraz . Myslím si, že život mladých dospelých sa točí najmä okolo vzťahov, a preto sú vzťahy aj ústrednou témou môjho príbehu. Mám pocit, že svet je čoraz rýchlejší – každý chce všetko vyskúšať a všetko mať, ideálne hneď a  bez akejkoľvek námahy. Keď sa niečo pokazí, jednoducho sa to vyhodí a zoženie sa nové, namiesto toho, aby človek venoval svoj drahocenný čas oprave. Preto sú aj vzťahy čoraz povrchnejšie, rodičia nemajú čas na deti, deti hľadajú chvíľkové potešenie, aby mohli predstierať, že im vlastne nič nechýba, a každý je

Názor Knihy pre násťročných kedysi mizli v čiernej diere medzi literatúrou pre deti a dospelých. A  verili sme presvedčeniu, že tínedžeri aj tak nečítajú, a  keď už, tak siahajú po „kvalitných“ kúskoch z  oddelenia svetovej beletrie. Celosvetový rast popularity tínedžerských kníh našťastie pomohol ich rozmachu aj u nás. A tak mohli aj naši násťroční hltať tisícky strán o hrdinoch v ich veku, ktorí riešia tie isté problémy – lebo dospievanie je rovnaké, nech sa nachádzate v ktoromkoľvek kúte sveta. Ostáva nám však ešte prekonať niekoľko predsudkov. Tínedžerská literatúra nie je žáner. Je to len vekové vyčlenenie – hlavní hrdinovia sú spravidla trinásť- až osemnásťroční. Ich čitatelia ale neuznávajú žiadne vekové obmedzenie! Tínedžerská literatúra nie je nekvalitná len preto, lebo je písaná pre tínedžerov. Je žánrovo bohatá a tematicky pestrá a v policiach s „knihami pre mládež“ sa nachádzajú mnohé nadčasové kúsky, ktoré sprevádzajú násťročných až do dospelosti. Veď knihy, ako Kto chytá v žite, Pán múch, Denník Anny Frankovej, Volanie divočiny, Anna zo Zeleného domu preniesli cez pomyselný prah dospelosti moju generáciu. Nastal čas upriamiť sa aj na pôvodnú slovenskú tínedžerskú literatúru. Verím, že my ako vydavatelia objavíme viacero mladých talentov, že autori otvoria aj doteraz tabuizované témy a nebudú sa báť netradičných, no plnohodnotných a uveriteľných hrdinov. Lebo najostrejším kritikom je terajšia násťročná fejsbúková generácia – to sú hrdinovia našich kníh. Erik Fazekaš pôsobí ako prekladateľ a editor young adult literatúry vo Vydavateľstve Slovart.

www.litcentrum.sk

ANKETA

www.litcentrum.sk

Daniella Ferková Mám 16 rokov. A píšem. Vraj som ešte primladá... Mala by som počkať, odložiť svoje diela na istý čas do zásuvky alebo sa len jednoducho venovať povinnostiam a škole. No ja píšem. Pretože to dáva môjmu životu zmysel. Vytvárať fiktívne svety je totiž istou formou úniku zo špinavej, zahmlenej a každodennej rutiny, ktorú sledujem, keď kráčam po uliciach plných príbehov bolesti, smradu a lásky. Ide tu o viac ako len o ukladanie viet na nudný biely papier. Slová kníh inšpirujú skutoční ľudia, ich pohľady, denníky a  slzy. Tvorba young adult literatúry dáva nádej, že scenáre našich životov môžeme vytvoriť aj sami. Veď písanie je predsa o dráme. Skutočnej. O tej, ktorú prežíva každý z nás, i keď jej príbeh sa takmer nikdy nekončí šťastne... A ja ani netvrdím, že konce majú byť o šťastí. Diela, ktoré píšem, tiež nie sú rozprávky na dobrú noc. Sú o ľuďoch, ktorí robia chyby, ale aj správne závery, a nič z toho už nejde vziať späť. Bohužiaľ. Alebo našťastie... Je veľmi dôležité písať, najmä pre mladých. O  mladých. Tieto príbehy by, podľa môjho názoru, mali byť aj podané mladými. Práve preto píšem young adult literatúru. Chcem tvoriť scenáre životov, chcem podávať ďalej chvíle, ktoré sa už nikdy nebudú opakovať, chcem, aby iní prežili pocity, ktoré som okúsila ja. Každý z nás má túto jedinečnú možnosť – naveky zaznamenať omyly, túžbu alebo zúfalstvo. Pretože literatúra, tak ako život, je tu pre všetkých. A  mojou jedinou túžbou je vďaka mojim dielam ovplyvniť zmýšľanie mladých ľudí a  ukázať im príbehy iných. Pikantné, bolestné, nespútané, dráždivé. Dokonca aj zakázané. Mladí musia vedieť, že tí, ktorí píšu slová, konajú i činy. Som rovnaká ako moji čitatelia a nebojím sa o tom písať. Zavádzam, ubližujem, rehocem sa, kričím, milujem a nenávidím. Young adult literatúra je ako plátno. Jediné, na ktoré nemusíme len maľovať poslušnosťou, ale aj čmárať hnevom.

O knihu Adaptácia môžete súťažiť – pošlite do našej redakcie kupón Vydavateľstva Slovart zo strany

Miroslava Varáčková (1981) napísala desať kníh najmä pre mladých dospelých, najnovšou je dystopia Adaptácia (Vydavateľstvo Slovart).

Nina Protušová (1995) vlani debutovala románom Čierna schránka (Ikar), ktorý je zároveň prvou knihou slovenskej autorky v edícii YOLi.

ZAHRANIČIE

Jana Šulková Literatúru pre mládež a  mladých dospelých vnímam ako veľmi dôležitý prvok slovenského knižného trhu. Domáca tvorba young adult má na našom trhu oveľa nižšie zastúpenie ako ostatné žánre, čo zapríčinilo, že mladí siahajú najmä po prekladových tituloch. Všimla som si, že niektorí čitatelia majú voči slovenskej literatúre predsudky, čo ma skutočne mrzí, keďže máme naozaj talentovaných autorov. Ja sama tento žáner obľubujem zo všetkých najviac, hoci už nie som tínedžerka. To je aj jeden z  dôvodov, prečo som sa rozhodla písať práve pre mladých. Neviem, či je to tým, že tento žáner obľubujem aj ako čitateľka, alebo sa mi tak dobre píše najmä vďaka môjmu veku, ktorý je veľmi blízky veku mojich čitateľov. Ešte nedávno som bola aj ja tínedžerka, takže sa dokážem do postavy vžiť, viem, ako mladí uvažujú, čo sa im páči či nepáči. Tiež sa mi jednoduchšie vyjadruje jazykom mladých a často využívam aj slang. Inšpiráciu čerpám najmä zo života. Odkedy píšem, všetko okolo seba vnímam oveľa intenzívnejšie. Stačí mi úplná drobnosť a v mojej hlave sa hneď vynára myšlienka za myšlienkou, z  ktorej následne vzniká príbeh. Niekedy je to človek v autobuse či na ulici, príhody známych, ktoré začujem, alebo moje vlastné zážitky a  skúsenosti. Veľmi mi pomáha aj hudba. Pri piesňach si viem predstaviť mnohé scény oveľa reálnej-

šie. Dokážem tak príbeh precítiť, hoci je to len fikcia. Nepíšem síce autobiografické knihy, no do svojich príbehov vkladám veľkú časť seba, hoci to väčšinou robím úplne nevedome a uvedomím si to až pri korektúrach, keď text opakovane čítam. Som rada, že sa stále viac a viac ľudí vracia k čítaniu kníh. Myslím, že v  dnešnej internetovej dobe je to to najlepšie, čo sa im môže stať. Knižná kultúra sa tak opätovne rozvíja aj medzi mladými, čomu sa veľmi teším. O to viac, ak k  tomu prispejem aj svojou tvorbou.

Dominika Ponechalová (1991) debutovala v roku 2008 románom Punková princezná, tento rok vyšlo pokračovanie Punková princezná sa vracia (Slovenský spisovateľ).

SLOVENSKO

spokojný. Preto ma vždy teší, keď vidím niekoho mladého, kto nemá úplne rozhádzaný rebríček hodnôt a  nepovažuje morálku za nejaký prežitok... Moja hlavná hrdinka urobila vo svojom živote niekoľko zlých rozhodnutí, no predsa sa jej podarilo vrátiť sa na správnu cestu – aj keď musela pri opravovaní pokazených vzťahov prehltnúť svoju pýchu. Preto, ak si čo len jeden človek po prečítaní Punkovej princeznej povie, že každá chyba sa dá napraviť, budem šťastná. Najlepšie sa mi píše o veciach, ktoré poznám, a  preto moja inšpirácia vychádza hlavne zo života. Nemusia to byť priamo moje zážitky (hoci aj také sa tu nachádzajú), ale aj rôzne pozmenené skúsenosti kamarátov či situácie odpozorované na ulici. Predsa len, človek je tvor spoločenský a  vzťahy sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Niekedy inšpirácia príde úplne nečakane – najčastejšie v  noci, keď už napoly spím . Veľakrát sa však stane, že počúvam pesničku a  vďaka jej slovám či atmosfére sa mi v hlave objaví kúsok príbehu. Inšpirácia sa dá nájsť všade, akurát musí byť človek naladený na kreatívnu vlnu, aby ju bol schopný zachytiť.

Jana Šulková (1992) má na konte dva knižné tituly: Dievča s maskou (2014) a Silnejšia ako osud (obe Motýľ).

Daniella Ferková (1999) napísala román Tanec pre Luciu Frey, ktorý v septembri vyjde vo Vydavateľstve Slovart.

24

16 – 17 / 2015

knižná revue

23

knižná revue

KUPÓNY

Knižnej revue (do 9. septembra)

VYD. TATRAN s. 9

FORTUNA LIBRI

VYD. TATRAN s. 21

SPN – MLADÉ LETÁ

MARENČIN PT s. 15

VYD. FRAGMENT

MARENČIN PT s. 19

IKAR

ARTIS OMNIS

VYD. SLOVART

KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum. IČO 31 752 381. Redakcia: PhDr. Radoslav Matejov – šéfredaktor, Mgr. Katarína Zitová, Mgr. Beáta Beláková. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, tel.: 02/204 73 514, 0918 640 831, e-mail: [email protected], www.litcentrum.sk, facebook.kniznarevue.sk. Spolupráca: Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR, Spolok slovenských knihovníkov. Grafika a tlač: DOLIS, s.r.o. Rozširuje: MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a.s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 46 65 a L.K. PERMANENT, spol. s r.o., Poštový priečinok 4, 834 14 Bratislava 34, tel.: 02/4445 37 11. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. EV 2983/09, MIČ: 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba-Pošta 12 dňa 21.10.93, č.j. 129/93.

MARENČIN PT s. 21 www.litcentrum.sk

knižná revue