XVIII. ročník, 23. apríl 2008, č. 9 www.litcentrum.sk • Považujem vás za mystika. A vy? Cítite v sebe mystika? – Som človek. A francúzsky spisovateľ Vercors vo svojej veľmi zaujímavej knihe Odprírodnené zvieratá za základnú črtu človeka, ktoré ho oddeľuje od živočíchov, považuje práve jeho potrebu mýtu. A ja som, opakujem, človek. Rozhovor poetky Dany Podrackej s básnikom Milanom Rúfusom nájdete na strane 3.
cena 10 Sk Strana 1
Dvojtýždenník o nových knihách Zahraničná literatúra
KNIŽNÁ REVUE
Z OBSAHU 04 Martin RAJEC: Po stopách konfliktov 05 Peter GLOCKO: Tri lásky Terézie Vansovej Taňa LUCKÁ: Pavučina Jozef JANIGLOŠ: Budúcnosť, že už bola Anna A. HLAVÁČOVÁ: Homo ludens Africanus Ján NAVRÁTIL: Maličká básnička 08 Ilja ČIČVÁK: Keď bohovia nemrú Michael CONNELLY: Vyhliadka 09 Rozhovor s českým spisovateľom Davidom ZÁBRANSKÝM 10 Edičná činnosť Historického ústavu SAV 11 Na anketové otázky Čím žije literatúra odpovedá prozaička Etela FARKAŠOVÁ 12 Rozhovor s autorom literatúry faktu Milanom VÁROŠOM
www.litcentrum.sk
NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY
KNÍHKUPECTVO BELIMEX RÁZUSOVA 4/8, 977 01 BREZNO, TEL. 048/6112271 Slovenské: 1. M. Komorová: Tajomstvo mušle – Knižné centrum 2. T. Keleová-Vasilková: Nataša – Ikar 3. M. Rázusová–Martáková: Kozliatka – Buvik Zahraničné: 1. J. Čapek: Rozprávky o psíčkovi a mačičke - Belimex 2. S. Kinsellová: Bohyňa v domácnosti – Noxi 3. C. von Kesselová: Čarodejnice z jazdeckej školy – Fragment KNIHA ALVA, MAKARENKOVA 214, 958 01 PARTIZÁNSKE TEL. 038/7492191 Slovenské: 1. Táňa Keleová-Vasilková: Nataša – Ikar 2. J. Pronská: Zlatníkova chovanica – Slovenský spisovateľ 3. K. Gillerová: Neodchádzaj – Slovenský spisovateľ
SVETOVÝ DEŇ KNIHY A AUTORSKÝCH PRÁV 23. apríl vyhlásilo UNESCO za Svetový deň knihy a autorských práv. U nás si ho ešte stále pripomíname skromne. Tento rok to bolo v predstihu, 18. apríla Knižná revue odovzdala ceny Kniha roka, Debut roka a Vydavateľstvo roka 2007, o ktorých rozhodli tí, pre ktorých sa knihy tvoria, teda čitatelia. 22. apríla sa popoludní odovzdávali ceny udelené v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2007. Bolo z čoho vyberať. Vychádzajú u nás krásne a vynikajúce umelecké aj odborné diela, nie všetkým sa ujdú ceny, prinášajú však radosť svojim čitateľom aj tvorcom, robia sviatočným všedný deň. A to je popri vzdelávaní hlavné poslanie knižnej tvorby. Aj čítať sa však treba naučiť. Čítanie nie je len spájanie hlások do slov a viet. Je to prenikanie do textu, do vrstiev jazyka, odkrývanie významov... S prípravou na veľké dobrodružstvo putovaním kvalitnou literatúrou sa najlepšie začína v detstve, rozprávkami, spoločným čítaním a predovšetkým rozprávaním sa o nich. Výskumy ukazujú, že u školákov klesá úroveň čítania s porozumením. Nemožno z toho viniť len školu s nabitými učebnými osnovami, či modernú strohú a jednoznačnú komunikáciu esemaskami a emailom, je to aj tým, že deťom sa čoraz menej vecí vysvetľuje, málo sa s nimi rozpráva a takmer všetko sa vizualizuje. Cieľom Svetového dňa knihy a autorských práv je pripomenúť a upevniť zástoj knihy pri rozširovaní poznania a jeho uchovaní. Na naplnenie tohto zámeru však nestačia len vynikajúci tvorcovia, ale aj čitatelia. Iba prečítaná kniha je živá.
Zahraničné: 1. S. King: Príbeh vdovy Lisey – Ikar 2. J. Gregoryová – K. Tintoriová: Kniha mien – Ikar 3. K. Mossová: Labyrint – Ikar JANA ŠÚTOROVÁ – NAŠE KNÍHKUPECTVO ZÁHORÁCKA 21, 901 01 MALACKY, TEL. 034/774 1429 Slovenské: 1. D. Fulmeková: Jedy – Ikar 2. T. Keleová-Vasilková: Nataša – Ikar 3. Ľ. Dobrovoda: Ja Velkáč – Ďateľ Zahraničné: 1. S. Minot: V ten večer – Ikar 2. S. King: Mobil – Ikar 3. S. Kinsellová: Bohyňa v domácnosti – Noxi
CENY UDELENÉ V SÚŤAŽI NAJKRAJŠIE KNIHY SLOVENSKA 2007 CENA MINISTERSTVA KULTÚRY SR VYDAVATEĽSTVU ZA CELKOVÚ VÝTVARNÚ A TECHNICKÚ KVALITU KNIHY Vydavateľstvo FO ART za knihu Katarína Vavrová. Maľba a grafika CENA MINISTERSTVA KULTÚRY SR AUTOROVI ZA VYNIKAJÚCE ILUSTRÁCIE Zuzana Bočkayová za knihu Peter Gibey: Byť dráčikom je úžasné! CENA MINISTERSTVA KULTÚRY SR AUTOROVI ZA VYNIKAJÚCU GRAFICKÚ ÚPRAVU Vladislav Rostoka za knihy Art School a Aleš Votava CENA MINISTERSTVA KULTÚRY SR VYDAVATEĽSTVU ZA BIBLIOFILSKÉ VYDANIE Robert Brun za knihu Tomáš Janovic – Pavel Vilikovský: Hommage A. Vivaldi 2008 CENA MINISTERSTVA ŠKOLSTVA SR VYDAVATEĽSTVU ZA UČEBNICU Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá za knihu Biológia pre gymnáziá. Praktické cvičenia a seminár 1. CENA ZVÄZU POLYGRAFIE NA SLOVENSKU TLAČIARNI ZA MIMORIADNE POLYGRAFICKÉ SPRACOVANIE Tlačiarne BB za knihu Tibor Huszár: Letokruhy večnosti / Tree Rings of Eternity CENA BIBIANY VYDAVATEĽSTVU ZA NAJKRAJŠIU DETSKÚ KNIHU vydavateľstvo Albert Marenčin – PT za knihu Tomáš Janovic: Drevený tato CENA SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KNIŽNICE ZA ŠTUDENTSKÚ PRÁCU Andrea Ráchelová za prácu Spomienky na krajinu zázrakov Lenka Laššuová za prácu Bruno Ferrero: Ruže
ISSN 1210 - 1982, ISSN 1336 - 247X
Vladimir Vojnovič
Moskva 2042 Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008. Preklad Ján Štrasser Vladimira Vojnoviča (1932) pozná slovenská verejnosť najmä vďaka románu Život a neobyčajné dobrodružstvá vojaka Ivana Čonkina, ktorý priniesol okrem nesporných literárnych kvalít aj zámienku mocným na obvinenie autora a napokon k jeho nútenému exilu. Vojnovič žil v USA, teraz žije striedavo v Nemecku a Moskve. Za hranicami vydal ďalšie romány, poviedky, fejtóny, rozprávky i verše. Jeho spisba bola preložená do tridsiatich jazykov. Známeho vojaka Čonkina roku 1993 podľa scenára Zdeňka Svěráka sfilmoval Jiří Menzel. Slovenskému čitateľovi sa Vojnovič pripomína opäť románom, tentoraz avizujúcim utópiu už v názve: Moskva 2042. Vraví sa, že dobré knihy nútia ľudí premýšľať ešte dlho po tom, čo dielo zmizlo z nočného stolíka. O Moskve 2042 možno povedať, že k premýšľaniu nenavádza, nepodnecuje filozofické úvahy, ani zamyslenie nad vlastným životom, a predsa sa o knihe treba zmieňovať v superlatívoch. Jej sila je vo výslednom dojme. Kým však dôjde k zoskupeniu tejto ústrednej sily, humor, satira a sarkazmus, často okorenené černotou, ľahká nôta a rezký rozprávačský krok čitateľa vťahujú do diela a jednoducho sa nemôže odtrhnúť od tragikomickej figúrky rozprávača – „vyemigrovaného“ spisovateľa. Pravda, meno si trochu pozmenil, namiesto Vojnoviča je tu Vitalij Nikitič Karcov. V prvej, najrozsiahlejšej časti románu bohato čerpá z podmienok života emigranta – Rusa v Nemecku a v Amerike, uťahuje si z vlastnej pozície i z rôznych velikášskych manierov rovnako vyhostených autorov. V ďalších častiach cestuje v čase do budúcnosti a ocitá sa v Moskve ohradenej múrmi, kde konečne vybudovali komunizmus. Ale aké to je zriadenie? Vojnovič doťahuje proklamačné heslá a kedysi jestvujúce absurdity do ešte väčších pokrivení, takže v roku prvého vydania románu (1986), či presnejšie v časoch jeho písania, museli bdelým strážcom socializmu od jedu škrípať zuby. V roku 1986 sa však už v Rusku rozbiehala perestrojka a nekritizovateľné sa odrazu občas pokritizovať smelo. Z pohľadu dnešných mladých ľudí sa mnohé giganezmysly a teraabsurdity v knihe, vychádzajúce z reálií, môžu zdať len vtipným rozprávaním. Tí, čo predošlé režimy nezažili a žijú iba v súčasnosti a budúcnosti bez hlbších zna-
lostí minulosti, nemôžu chápať zosmiešnenosť epoliet v krivých zrkadlách. Vojnovič v závere románu zmierňuje kritický osteň a vyslovuje nadčasové pravdy opakujúc ich po iných velikánoch ducha, ako, že ľud je pri revolúciách, zmenách režimu vždy ovcou schopnou v mene nových plamenných ideálov nivočiť okrem zla aj dobro. Ani tým však dojem kankánovitosti zo svojich riadkov nevymaže. Tragifraška (u mladších vnímaná už bez toľkej tragickosti) je v druhej polovici diela vtipne zamotaná do nového komunistického spisovateľského údelu. Milovníci sci-fi, ale aj ostatní sa zabavia nad riešením paradoxu časovej slučky so zmenou vlastných napísaných riadkov v románe, ktorý autor pred odletom do budúcnosti ešte nenapísal. S trochou zveličenia, ale zato s mimoriadnou empatiou Vojnovič vníma aj fenomén otvorenej ruskej duše. Nie náhodou zdôrazňuje hľadanie vodcovskej charizmy, čakanie na novodobého Spasiteľa, Godota. S tým sa vo vhodnej chvíli spája aj pompéznosť a tradičnosť kást samoderžavia a cárskeho zbožťovania. Vojnovič, v čase dopísania Moskvy 2042 na vrchole tvorivých síl päťdesiatštyriročný, ukázal vynikajúcu znalosť svojich krajanov. Budúcnosť mu svojsky dáva za pravdu. V rámci výsledného dojmu ostáva nezodpovedanou otázka, či niektoré predpovedané praktiky predsa len nenájdu svoj reálny pendant aj v spoločnosti iného zriadenia, a možno nie v až takej vzdialenej budúcnosti. Stačí pripomenúť dnešnú diskrimináciu starších v zamestnaní, v zdravotníctve... Obyvatelia budúcej Moskvy, aby sa naplnilo heslo, že v komunizme sú všetci ľudia mladí, zdraví a krásni, chorých a starých prehadzovali za múr. Čo ak všeobecne vývoj bez ohľadu na režim je nastavený tak, aby predsa len ešte ako tak skúsenostne sociálnu gerontokraciu vystriedalo celosvetové neskúsené bezohľadné kindermanažovanie? Aj v minulosti sparťanské podmienky striedal bezuzdný hedonizmus, presladzovanie nastupovalo po presáľaní, prečo by teda skúsení a s vývojovými krivkami oboznámení autori ako Vojnovič nemohli vo svojich konkrétnych utópiách upozorňovať na globálne hrozby? A to je dôvod, prečo mocní sveta utopistov neznášajú. Ľuboš Svetoň
Strana 2
Aktuálne
„Žijeme v dobe, ktorá nehľadá pravdu, a preto nie je dôležitá ani presnosť. Ľudia veľmi nepočúvajú, čo v slovách je. Možno je úlohou poézie navracať slovám ich význam. Včera som napríklad počul vetu: „newyorská filharmónia hrala svoje árie“. Podobných hlúpostí, zašumeností, počujete cez deň, koľko chcete. Slová neznamenajú v médiách nič.“ Básnik a textár Kamil Peteraj, www.izurnal.sk 19. 3. 2008
KDE BOLO
KDE BUDE • Mesto Martin – Martinská literárna jar – od 22. do 25. apríla • Piešťanské informačné centrum – vernisáž výstavy Koláže a bublináže Pavla TAUSSIGA, slovenského prozaika, satirika, karikaturistu a humoristu žijúceho v Nemecku – 23. apríla o 17.00 • Galéria PROFIL na Prepoštskej 4 v Bratislave – prezentácia knihy Karol KÁLLAY – Marián PAUER: Súvislosti / Connections – 23. apríla o 17.00 • Hotel Magnólia v Piešťanoch – literárny večer s básnikom Kamilom PETERAJOM a spisovateľom Gustávom MURÍNOM – 24. apríla
číslo 9
Intímny svet Ladislava Mednyánszkeho
ZRKADLÍME
• Súkromná ZŠ Finesa v Bratislave – beseda s Danušou DRAGULOVOU-FAKTOROVOU – 2. apríla • Univerzitná knižnica v Bratislave – prezentácia knihy Antona LAUČEKA Černovčania – 2. apríla • Slovenská národná galéria v Bratislave – prezentácia knihy Ladislava MEDNYÁNSZKEHO Denníky – 2. apríla • České centrum Medzinárodného PEN Klubu v Prahe – večer slovenských autorov a členov slovenského PEN Klubu – Márie BÁTOROVEJ a Petra GREGORA – 3.apríla • AFcafé v Žiline – prezentácia knihy Dušan MELLNER: Architektúra medzivojnového obdobia mesta Žiliny – 3. apríla • A4-nultý priestor na Námestí SNP 12 v Bratislave – prezentácia zborníka Poviedka 2007 – 4. apríla • Žitnoostrovná knižnica v Dunajskej Strede – beseda s Janou LITVÍKOVOU a Danušou DRAGULOVOU-FAKTOROVOU o ich knižnej tvorbe – 4. apríla • Arteatro na Bielej ulici v Bratislave – prezentácia knihy Lucie SIPOSOVEJ Hello. My name is Anča Pagáčová – 8. apríla • Kultúrny inštitút Maďarskej republiky v Bratislave – prezentácia knihy Ignáca ROMSICSA Parížska mierová zmluva z roku 1947 – 9. apríla • Galéria Artotéka v Bratislave – spomienkový večer Odtlačky zaštepené do slov venovaný Ondrejovi ŠTEFANKOVI – 11. apríla • Kultúrny dom v Černovej – prezentácia knihy o živote Vendelína Javorku Z Černovej do Žiliny cez Rím, Šanghaj a gulag – 14. apríla • Obecný klub na Starom Koliesku – beseda so spisovateľom Ladislavom ŤAŽKÝM – 19. apríla • Klub slovenských spisovateľov v Bratislave – autorské čítanie Štefan BALÁK: Hranatý kruh a Vysoké napätie; Ivan STADTRUCKER: Teória masmediálnej (dis)komunikácie – 22. apríla
KNIŽNÁ REVUE
Po polročnej prestávke sa do literárneho diania opäť zapojil K. K. Bagala. A to hneď troma novinkami. V A-4 nultom priestore na Námestí SNP predstavil 3. apríla zborník Poviedka 2007, nový román Stanislava RAKÚSA Excentrická univerzita a vyhlásil aj ďalší ročník literárnej súťaže Poviedka 2008 DATALOCK. Foto Peter Procházka
Sedemnásta kniha k narodeninám Táňa Keleová-Vasilková vydala už svoju sedemnástu knihu, tentoraz je aj autorkou fotografie na obálke. Volá sa Nataša a jej uvedenie medzi čitateľov bolo súčasťou narodeninovej oslavy, ktorú pre svoju najúspešnejšiu spisovateľku pripravilo vydavateľstvo Ikar. Obdarovalo ju originálnym darčekom, maliarskym stojanom, farbami a štetcami, čo oslávenkyňu evidentne potešilo viac ako zlatý šperk, ktorý dostala k štyridsiatke a nikdy ho nemala na sebe, módne butiky, klenotníctva a parfumérie ju totiž neoslovujú. Dojímavým prekvapením bol osobitný darček od dcéry, ktorá jej zahrala obľúbenú skladbu. Natašu si predstavila spisovateľka sama, spontánne a s veľkou radosťou. Svoju dvojoslavu si skutočne užila a zaspievala si aj s Pavlom Hammelom, ktorého vystúpenie bolo tiež darčekom vydavateľstva. Obrovskou tortou so štyridsaťštvorkou si osladili život všetci hostia. Sladký život však nemá hrdinka prezentovanej knihy fotografka Nataša, matka dvoch synov a manželka chorobne žiarlivého muža. -bi-
DETSKÁ KNIHA ROKA 2007 Občianske združenie Fanfáry a Pracovná skupina pre prácu s deťmi a mládežou pri OKS SNK v Martine vyhlásili vlani prvý ročník čitateľskej ankety Detská kniha roka a knihovníckej ankety Detský spisovateľ roka. Anketa bola zameraná na slovenských autorov a knihy (bez obmedzenia rokom vydania) s cieľom podporiť záujem o pôvodnú slovenskú tvorbu pre deti a mládež. Hlasovanie organizovali knižnice. V ankete Detský spisovateľ roka 2007 hlasovali knihovníci prostredníctvom knihovníckej informačnej webovej stránky www.infolib.sk. Vyhlásenie výsledkov sa uskutočnilo na seminári Dni detskej knihy 1. – 3. apríla v Rimavskej Sobote. Slávnostné odovzdanie cien sa uskutoční na knižničnom festivale Prešov číta rád v septembri. Knihovníci svojím hlasom nehodnotili spisovateľa a jeho tvorbu, ale vyjadrovali mieru a kvalitu, akými sa tvorba jednotlivých autorov momentálne podieľa na živote knižníc – napríklad, s ktorým autorom majú možnosť spolupracovať, s ktorými knižkami sa im dobre pracuje na detských podujatiach. V novom ročníku ankety bude podmienkou právoplatnosti hlasovania aj zdôvodnenie, prečo sa hlasujúci rozhodol práve pre uvedenú knihu alebo autora. Dá sa teda očakávať, že bude v budúcnosti cenným zdrojom informácií o dynamike vzťahu knižnej produkcie a práce knižníc. DETSKÁ KNIHA ROKA 2007 1. Roman Brat: Môj anjel sa vie biť, Il. Miroslav Regitko, SPN – Mladé letá 2007 2. Mária Ďuríčková: Danka a Janka, Il. Božena Plocháňová, SPN – Mladé letá 2007 3. Gabriela Futová: Keby som bola bosorka, Il. Martin Šutovec, SPN – Mladé letá 2003 DETSKÝ SPISOVATEĽ ROKA 2007 1. Gabriela Futová 2. Ľubica Kepštová 3. Ján Uličiansky
Cena Jána Smreka pre taiwanského básnika Yu Hsi Vo štvrtok 3. apríla si taiwanský básnik Yu Hsi v Mirbachovom paláci v Bratislave prevzal za účasti bývalého prezidenta M. Kováča a viacerých veľvyslancov prestížnu Cenu Jána Smreka, ktorú každoročne udeľuje Občianske združenie Svetový kongres básnikov a pozostáva z diplomu a plastiky Ego z dielne mladého slovenského sochára D. Baču. Ako zdôraznil predseda poroty M. Richter, prvý raz toto ocenenie získal spisovateľ z Ázie. Yu Hsi na počesť Jána Smreka preložil do čínštiny niekoľko jeho básní a jednu z nich predniesol. Súčasťou podujatia bola aj prezentácia básnickej zbierky nového laureáta Ceny Jána Smreka Cesta. Vyšla vo vydavateľstve MilaniuM v preklade Z. Krylovej a M. Richtera. Knihu uviedli na slovenský knižný trh posypaním lupeňmi kvetov, ktoré prinesli taiwanskí hostia. -mr-
V Slovenskej národnej galérii prezentovali 2. apríla publikáciu Ladislav Mednyánszky: Denníky 1877 – 1918, koncom vlaňajška ju spoločne vydali SNG a vydavateľstvo Kalligram. Denníky sú zavŕšením projektu, ktorým si SNG roku 2002 pripomenula 150. výročie narodenia umelca. Prvou časťou projektu bolo sprístupnenie obnovenej inštalácie stálej expozície umelcovho diela v kaštieli v Strážkach, bývalom rodinnom sídle rodiny Mednyánszkych, kam sa veľmi rád vracal z ciest po Európe. Ďalšou časťou projektu bola reprezentatívna výstava jeho diel, ktorú iniciovala SNG v Bratislave a pripravila ju s Maďarskou národnou galériou v Budapešti. Výstava bola inštalovaná od roku 2003 do 2004 postupne v Budapešti, Bratislave a Viedni a jej súčasťou bol reprezentatívny katalóg v štyroch jazykových mutáciách (maďarskej, nemeckej, anglickej a slovenskej). Rozsiahla bádateľská činnosť maďarských, slovenských aj rakúskych kunsthistorikov, ktorá predchádzala príprave tejto výstavy a katalógu, pokračovala skúmaním a prekladaním jeho denníkov. Okrem úvah o umení, záznamov pocitov, nálad
a adresára ľudí, s ktorými sa stretával, obsahujú denníky aj veľmi intímne pasáže z umelcovho života. Na prezentácii hovorila o význame denníkových záznamov pre lepšie pochopenie jeho maliarskeho diela kurátorka výstavy z roku 2004 Katarína BEŇOVÁ, svoju bádateľskú prácu nad denníkmi priblížila ich vedecká redaktorka Zsófia KISS-SZÉMAN. V súčasnosti je jednou z troch bádateľov, ktorí vedia čítať Mednyánszkeho denníky písané gréckou abecedou vo viacerých jazykoch (nemčine, taliančine občas aj gréčtine či francúzštine). Riaditeľka SNG Katarína BAJCUROVÁ, ktorá Denníky pokrstila vodou z rieky Poprad pretekajúcej okolo strážskeho kaštieľa, poďakovala za ich vznik, a teda aj zavŕšenie prezentácie Mednyánszkeho diela našej verejnosti Karolovi Wlachovskému, vydavateľstvu Kalligram, riaditeľovi Maďarskej národnej galérie Lórándovi BERECZKYMU a Ľudmile PETERAJOVEJ. Ukážky z Denníkov pútavo prečítal Csongor KASSAY, na slávnostnom programe sa zúčastnili aj prekladateľky Jitka ROŽŇOVÁ a Eva ANDREJČÁKOVÁ. –báb–
Kniha o slovenskom dramatikovi iba po rusky Pri príležitosti Medzinárodného dňa divadla sa uskutočnilo v Ruskom centre vedy a kultúry v Bratislave 2. apríla 2008 podujatie Sviatok slovenského a ruského divadla o slovensko-ruských divadelných vzťahoch. Stretnutie moderovala teatrologička Nadežda Lindovská. Osobitné miesto v týchto vzťahoch patrí nášmu jubilujúcemu dramatikovi Osvaldovi ZÁHRADNÍKOVI. Okrem besedy s autorom si mohli účastníci pozrieť aj záznam z decembrovej slávnosti, ktorú na počesť Osvalda Zahradníka usporiadalo Moskovské umelecké divadlo, ako aj ukážku z hry Sólo pre bicie (hodiny) v podaní moskovských umelcov.
Súčasťou tohto divadelného sviatku bola prezentácia najnovšej knihy známej odborníčky a vedeckej pracovníčky Kabinetu divadla a filmu SAV Dagmar PODMAKOVEJ Osvald Zahradník a jeho predchodcovia. Dlhá predhistória inscenácie Sólo pre bicie (hodiny). Knihu, ktorá vyšla v ruštine k decembrovým oslavám dramatika v Moskve, na cestu za čitateľom „vypravil“ a symbolicky brezovou metličkou „vyšibal“ (vrátane autory knihy) predseda Slovensko-ruskej spoločnosti Ján Čarnogurský. Zaželal knihe „úspešný chod slovenskými dejinami a dejinami divadla“. Treba dúfať, že kniha časom vyjde aj v slovenčine. Lýdia Čelková
Výstava Academia Už tradičnú jarnú ponuku najnovšej odbornej a vedeckej zahraničnej literatúry predstavila spoločnosť SLOVART, G.T.G. na výstave Academia – jar 2008. V bratislavskej Lyceálnej knižnici vystavila (2.-4. apríla) vyše 550 knižných titulov z architektúry, ekológie, životného prostredia, ekonomiky, filozofie, náboženstva, histórie, pedagogiky, sociológie, psychológie, práva, politiky, vojenstva, medzinárodných vzťahov, jazykovedy, literárnej vedy, knižničnej a informačnej vedy, kultúry, prírodných a lekárskych vied z produkcie 20 vydavateľstiev z USA, Veľkej Británie, Nemecka a Holandska. Publikácie v anglickom jazyku reprezentovali predovšetkým tituly z prelomu rokov 2007 – 2008. Len v ojedinelých prípadoch priviezla firma niektoré knihy so starším vročením (2005 – 2006), ktoré si zákazníci objednali. Okrem toho spoločnosť SLOVART, G.T.G. ponúkla aj viaceré špecializo-
PEDAGOGIKA
6. - 9. 11. 2008
vané encyklopédie a príručky z rôznych vedných odborov, ako Atlas jazykov sveta, Encyklopédia americkej filozofie, Encyklopédia judaica, Príručka psychosociológie či Encyklopédia globalizácie. Spoločnosť SLOVART, G.T.G si tento rok pripomína 15 rokov svojej činnosti. Pre návštevníkov pripravila reprezentatívny výber aktuálnych knižných noviniek s množstvom ponukových katalógov, ale aj na slávnostnom otvorení výstavy informovala o nových trendoch na knižnom trhu (napr. ústup od vydávania ekníh a zavedenie verzií štandard – print + online verzia knihy, verzií prémium – print + online + interaktívne obrázky), ako aj príprave novej koncepcie predaja SLOVART, G.T.G., ktorá bude reagovať na meniace sa podmienky na knižnom trhu. Čitatelia si na tejto predajnej výstave mohli kúpiť knihy s výstavnou zľavou 10%. -lč-
Incheba, a.s. Viedenská cesta 3-7 851 01 Bratislava Tel.: +421-2-6727 2031 • Fax: +421-2-6727 2201 E-mail:
[email protected] • www.incheba.sk Registrácia: OSBA I., odd. Sa, vložka č.10/B IČO: 00 211 087 • IČ DPH: SK2020451411
Nevyužité myšlienky Nikoho sme nevytisli, ak sme sa niekomu natisli s prázdnotou ducha. Rudolf Dilong: Stlmené slovíčko, Matica slovenská 2008
www.litcentrum.sk
Strana 3
Aktuálne
Báseň je zjednotením človeka s Tajomstvom
BIBLIOGLOSÁR
Rozhovor s básnikom Milanom RÚFUSOM
Robert van Gulik
• Minulý rok vyšla Vernosť. Klobúk dole. „Kto je neverný v malom, bude ním aj vo veľkom“. /Lk 16,10/ S neverou vo veľkom sa stretávame často; v politike či vo vzťahoch. Ale neverám v malom nepripisujeme väčší význam. Aké sú najmenšie nevery, ktoré sa už rátajú? – Myslím, že bude najlepšie a najekonomickejšie, ak začneme – návratom. K onomu citátu z Vladimíra Holana – citátu, z ktorého som vyšiel pri mojom ponímaní vernosti: „A i když sem někdy míval vidění bez zjevení, byl jsem tak věrný, až jsem se stal svědkem.“ V tejto pasáži definuje Holan báseň ako druh zjavenia. Ja osobne môžem iba dosvedčiť, že je to tak. Ako – že umenie poznáva intuíciou. Báseň iba vyrobená zo slov mi pripomína Putifárovu ženu, ktorej ostal v rukách iba Jozefov plášť – sám Jozef jej utiekol. Holan priznáva, že on sám robil báseň občas iba ako akt vôle. Ale bol taký verný svojej túžbe po tajomstve, že sa nakoniec stal aspoň jeho svedkom. A aj takto sa dá napísať dobrá báseň. Táto holanovská pasáž ma prekvapila akýmsi zvláštnym spôsobom. Akoby ju básnik hovoril za mňa a pre mňa. Princíp vernosti som potom prijal nielen v súvislosti s básňou, ale aj v životných súvislostiach vôbec. Má iba jednu Achillovu pätu: vernosť omylu a z nej vyplývajúci fanatizmus. • Považujem vás za mystika. A vy? Cítite v sebe mystika? – Som človek. A francúzsky spisovateľ Vercors vo svojej veľmi zaujímavej knihe Odprírodnené zvieratá za základnú črtu človeka, ktorá ho oddeľuje od živočíchov, považuje práve jeho potrebu mýtu. A ja som, opakujem, človek. • Nedávno som znova čítala sv. Jána z Kríža. Pri niektorých pasážach som pomyslela na vás. Na vašu duchovnú pieseň, na váš výstup na horu Karmel, na vašu temnú noc, na váš živý plameň lásky. Svätí sa na seba podobajú dôverným zjednotením s Bohom. Je báseň znakom tohto zjednotenia? – Báseň je zjednotením človeka s Tajomstvom. A tomu tajomstvu dáva rôzne mená. Jedným z tých mien je Boh. • Hovoríte: byť prostý. Ale či nepoužíva jazyk prostoty sám Boh a vkladá ho do tej duše, ktorá je natoľko očistená, že môže prijímať? – Reč Boha je prostá a účinná. Je to reč bez slov. Nezrušiteľnosť väzby
SLÁVNE PRÍPADY SUDCU TI
medzi príčinou a následkom je rečou Božej spravodlivosti; napríklad. • Vrátim sa k Vernosti. Tri razy Holan, raz Biblia – ako motto. Mávate s Holanom svoje temné noci ako on s Hamletom? – Ako som sa vlastne dostal do hlbokého kontaktu s Holanom a českou poéziou vôbec? Niekedy aj tá najošklbanejšia sliepka znesie parádne vajíčko.
sviatkom, pre mňa takým sviatkom bola Praha. A ako nemôžete byť v Tatrách a pritom nezaevidovať Gerlachovský štít, tak som nemohol nevidieť Holana. Ale ísť na Kampu a zazvoniť na jeho dverách – to som sa neodvážil. Nikdy som ho nevidel živého a stále ho cítim. A ešte niečo ma s ním osudovo spája. Ja mám svoju Zuzanku, Holan mal svoju Kateřinu – dievčatko s Downo-
Milan Rúfus s Yu Hsi, s taiwanským básnikom a zakladateľom Básnického fóra Crane Summit 21. storočia. Yu Hsi v Mirbachovom paláci 3. apríla oznámil, že tohtoročnú Cenu za poéziu Crane Summit získava Milan Rúfus. Cena vo forme zlatej medaily, dotovaná navyše sumou tridsaťtisíc dolárov, bude nášmu básnikovi odovzdaná pravdepodobne v decembri krátko pred jeho 80. narodeninami. Súčasťou ceny je aj vydanie laureátových básní v čínštine. Víťaza vybrala porota piatich spisovateľov z troch kontinentov (medzi nimi bol aj Milan Richter, básnik, prekladateľ a autor foto).
Štúdiá na katedre slovenčiny som skončil v roku 1952. Vrcholiace roky stalinizmu. Ponúkli mi miesto asistenta na tejto katedre. Rád som prijal. Ale, čo čert nechcel, urobili ma tajomníkom katedry. Zrejme podľa starých cechových zvyklostí, keď najmladší učeň pomáhal prať plienky pani majstrovej. „Majstrovala“ revolučná byrokracia. Obežník za obežníkom. Plánovalo sa na semester, plánovalo sa na rok, na päťročnicu, ba výhľadovo aj na desaťročie. Bol som z toho zúfalý. Záchrannú kotvu mi podala ponuka ministerstva školstva na dvojročnú vedeckú ašpirantúru z českej literatúry. Okamžite som to prijal. Orientoval som sa na poéziu, ktorá bola v Čechách tradične lepšia než próza. To bolo ono. A keďže som prišiel na svet v komunite severoslovenských luteránov v čase, keď ich bohoslužobnou rečou bola bibličtina – nádherný jazyk Kralickej biblie, bol som v češtine ako doma. Dva razy do roka som mal právo na študijný pobyt v Prahe. Ak Hemingway nazval svoje parížske pobyty pohyblivým
KNIHA ROKA 2007 Konečné výsledky
vým syndrómom. Žila dvadsaťštyri rokov. Aj to je súčasťou mojej holanovskej Vernosti. • Milujem z Holana napríklad toto: „Já žil jsem pro člověka a pro jeho drama. A to vždycky tam, kde dvojí bytost čeká a je sama“. V postmoderne sa začínajú objavovať názory, že básnik je zmnohonásobená bytosť. Je? – V básnikovi sú zmnohonásobené všetky ľudské bytosti. V dobrom i zlom. Prinášajú mu tu radosť, tam žiaľ; tu lásku, tam nenávisť. Ale aj tú si v sebe odskáče. • Nenapĺňa vás niekedy smútok z toho, že sa začína napĺňať Nietzscheho hrozné proroctvo: „Boh je mŕtvy?“ – Nietzsche mi od počiatku pripadal trochu tvrdý a dokonca akoby mal z tej tvrdosti potešenie. Ako druhý predmet na vysokej škole som mal dejepis. Tam ma osobitne zaujal problém, aké vlastnosti malo to– ktoré spoločenstvo vo fáze, keď sa história rozhodla poslať ho na smetisko dejín. Prvým z tých syndrómov
budúceho odchodu bola strata mýtu. A pravdepodobne s ňou súvisiaca hypertrofia sexu. • Boh vraj preto najviac miloval Židov, lebo zo všetkých národov najviac cítili Jeho prítomnosť. Je to jeden z atribútov mystickej skúsenosti. Cítite niekedy prítomnosť Boha? Ako Pascal vo svojej Noci. – Zvyknem sa s ním zhovárať ako so susedom. Nie iba ďakujem a chválim. Boh nie je horenos, že by ochkal od rozkoše, keď Ho chvália. A na tejto zemi je toľko kontroverzných vecí, až to vyzerá, že sú jej podstatou. A tak Mu hovorievam: – Muselo to byť? Inak sa to nedalo, Pane? – • Aký je váš názor na novú úlohu ženy v spoločenstve? – Košatý strom kresťanstva, zasadený do židovského podpníka, má korene v tej istej pôde Blízkeho východu. A v tejto otázke prijal jeho návyky. – Taceat mulier in ecclesia. Žena nech mlčí v zhromaždení. – Vyzeralo to potom tak, ako som to raz videl na neapolskom vidieku. Muž a žena šli robiť na roľu. On šiel vpredu, v ruke bakuľku, v ústach cigaretu. Ona zhrbená za ním, pod ťažkým batohom náradia a jedla. Kolega, Talian, mi to vysvetlil: „Na tomto juhu muž môže cez deň lajdáčiť, ale v noci sa nesmie ulievať“. Čo s tým...? Zabudnúť a ísť bližšie k ľudskosti. • Dalo by sa o vašom vzťahu k Zuzanke povedať, že je to Láska, ktorá zraňuje, aby prinavracala lásku, čistý prameň? – Dalo by sa to povedať vašimi slovami. A ja vám odpoviem básničkou.
A zasa Zuzanka Už je to znova tu. Tu je to zas a znova. Povedz mi, dievčatko, sú ešte také slová, ktoré som neriekol? Sú také slová lásky, ktoré mi zamlčal tvoj i môj osud ťažký? Už nieto takých slov, ani viac nebudú. Lebo len láskou sa vzdoruje osudu. Iba jej dotykom ten býk sám kdesi zmäkne. A z vecí nepekných sa stanú veci pekné.
Pripravila Dana Podracká
ANKETOVÝ LÍSTOK - KNIHA ROKA 2008 Počet hlasov
KNIHA ROKA 1. P. Bilý: Don Giovanni – Slovenský spisovateľ 1. J. Heriban: Úspech má srdce žraloka – Herial 2. K. Peteraj: Čo sa šeptá dievčatám – Ikar 2. M. Rúfus: Vernosť – Slovenský spisovateľ 3. M. Bielik: www.skutocnost.com – Vydavateľstvo Matice slovenskej 4. T. Janovic – J. Štrasser: Humor ho – A. Marenčin – Vydavateľstvo PT
KNIŽNÁ REVUE
1. Na knihu roka navrhujem: (autor, názov, vydavateľstvo)
271 271 86 86 52 48
2. Za debut roka navrhujem: (autor, názov, vydavateľstvo) 3. Za vydavateľstvo roka navrhujem:
DEBUT ROKA 1. M. Solčanská: Aprílové dievča – Ikar 2. P. Tomašovič: Nič v krajine nikoho – Spolok sv. Vojtecha 3. M. Ferko: Šťastie za dverami – VSSS 4. R. Sidor: Prvá kniha – OZ Slniečkovo 5. Z. Šulajová: Džínsový denník – Slovenský spisovateľ
171 134 107 105 73
(podpis)
VYDAVATEĽSTVO ROKA 1. Ikar 2. Slovenský spisovateľ 3. Vydavateľstvo Slovart 4. Aspekt 5. A. Marenčin – vydavateľstvo PT
Meno a adresa odosielateľa:
287 212 124 67 65
Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA 2008 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku 2008. Uzávierka ankety je 15. marca 2009.
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008 Preklad Mária Kočanová Sériu kníh o prípadoch, ktoré riešil sudca Ti v období vlády dynastie Tchang, rozšíril Gulikov preklad pôvodného čínskeho detektívneho románu z 18. storočia (doplnil ho o úvod, doslov a poznámky). Tri kriminálne činy zo sudcovho okresu spájala surovosť, chamtivosť a vynaliezavosť zločincov. Prvý príbeh sa odohral v dedine Šiesta míľa: pred trhoviskom tam našli dvoch mŕtvych a miestny strážnik označil z vraždy majiteľa nocľahárne. Jeho obvinenie sa však ukázalo neopodstatnené. Sudca preto začal vyšetrovať v dedine inkognito, ako pocestný liečiteľ. Pri tejto príležitosti stanovil diagnózu vdove Biovej, ktorá nedávno pochovala syna a bývala s nevestou a nemou vnučkou. Súbežne sa tak začal rozvíjať ďalší zamotaný príbeh zločinu z vášne. Dej sa prelína a nedoriešené prípady sa rozšírili o tretí zločin – otrávenú nevestu, ktorá zomrela počas svadobnej noci. Brilantný úsudok, logické myslenie, rozmanitosť rozličných kombinácií, presvedčivá charakteristika života a zvykov vtedajšej čínskej spoločnosti sú zárukou pekného zážitku pri čítaní detektívnych prípadov, ktoré sympatický sudca Ti vyrieši!
ŠTYRIDSIATKA NA KRKU Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007 Preklad Nataša Holinová Darčekovú knižku môžete strčiť do vačku pri gratulácii každému, koho postihol zrelý vek a zaiste to bude dar na nezaplatenie, možno priam úplatok radosti. Vtipné citáty spolu s vtipnými ilustráciami rozosmejú ľudí so štyrmi krížikmi možno preto, že žiaden vek ešte nezaštepili proti humoru...
Ildikó von Kűrthyová
S HLAVOU V OBLAKOCH Bratislava, Ikar 2008 Preklad Zuzana Guldanová Spisovateľka a redaktorka časopisu Stern predstavila vo svojom románe svet modernej ženy, najmä problematiku vzťahov v duchu hesla: „kto túži po láske, musí sa vzdať vášne. Kto túži po oboch, musí sa vzdať vernosti.“ Hlavnou hrdinkou je 35-ročná Linda Schumannová, prekladateľka, ktorá „utiekla“ do Berlína potom, ako zistila, že ju priateľ Draco podviedol. V novom prostredí sa usilovala zabudnúť na nemilú skúsenosť a chcela sa zoznámiť cez internet. Omylom jej počítač priradí Erdala z Hamburgu, ktorý nemá o ňu záujem, lebo má priateľa. V živote Lindy sa objaví ďalší muž – príťažlivý, no ženatý sused Johann. Po čase sa ozval aj bývalý priateľ... Ak ste si začali klásť otázku, ako táto hustá situácia dopadla, potom siahnite po tomto románe zo súčasnosti. -lč- -rm-
Strana 4
KNIŽNÁ REVUE
Vychádza
číslo 9
Martin Rajec: Po stopách konfliktov Martin Rajec (1975) precestoval kus sveta ako súkromná osoba, reportér televíznej stanice TA3 i člen filmového štábu. Jedenásty september 2001 spôsobil, že sa stal vojnovým reportérom. Okrem spravodajských informácií priniesli jeho cesty aj príbehy, ktoré z novín nepoznáme. Viac než o samotných ozbrojených konfliktoch sa dozvieme o zákulisí práce reportéra, o ťažkých podmienkach, v ktorých si musí operatívne poradiť a pracovať v nich, o problémoch s cestovaním či ubytovaním, o metódach práce zahraničných kolegov, o strachu a odvahe miestnych ľudí… V dvoch afrických krajinách si autor zasa všíma problémy
KONŽSKÁ DEMOKRATICKÁ REPUBLIKA Deti ulice Slnko nad Kinshasou sa začalo skláňať k obzoru. Trinásťročný Rilene kráčal pomaly domov. Po tvári mu stekali pramienky potu. Cítil únavu. Jeho bosé chodidlá pokrývali drobné ranky. Napriek tomu žiaril šťastím, vyčerpanosť ani poranenia mu vôbec neprekážali. Podarilo sa mu streliť tri góly a jeho tím vyhral. Keby sme hrali so skutočnou futbalovou loptou, a nie s handrovou, určite by som strelil dvakrát toľko gólov, pomyslel si. Zabočil za roh. Na druhej strane cesty sa objavil dom jeho tety, kde žil spolu so súrodencami. Otec im zomrel pred viac ako piatimi rokmi. Mama odišla do Angoly, kde si chcela nájsť prácu, ale odvtedy o nej nepočuli. Z ošarpaného prízemného domu, ku ktorému sa Rilene blížil, sa čoraz hlasnejšie ozýval krik. Rozpoznal tetin hlas. Teta bola v poslednom čase stále podráždená a Rilene si všimol, že jemu i jeho súrodencom dáva čoraz menej jedla. Zhlboka sa nadýchol a vošiel dovnútra. V rohu zbadal staršiu sestru. Hlavu mala sklonenú, po tvári jej stekali slzy. Vedľa nej stál jeho brat-dvojča, hlasno vzlykal a držal za ruku najmladšieho brata, ktorý zjavne nechápal, čo sa to vlastne deje. „A už je tu aj posledný diabol!“ vykríkla teta a zlostne pokračovala: „Už ste tu všetci, nemáte na čo čakať! Zoberte si svoje handry a vypadnite! Nech vás tu už nevidím!“ „Prečo? Čo sme spravili?“ nechápavo sa spýtal prekvapený Rilene. „Čarami ste zabili vlastného starého otca a starú mamu! Navštívila som šamana. On mi všetko povedal. Ste posadnutí démonmi a praktizujete čiernu mágiu!“ Teta chytila Rilena za ruku a vytiahla ho na ulicu. Súrodenci ho s plačom nasledovali. „Nech vám ani nenapadne vrátiť sa sem!“ precedila cez zuby a vzápätí sa stratila v útrobách svojho domu. Rilene pevne stisol ruku nariekajúcemu bratovi. Posledný krát sa pozrel na ich bývalý domov a snažil sa pochopiť, čo sa vlastne stalo. Pomaly vykročili vpred. Začalo sa stmievať. Deti si posadali na kraj cesty. Štyri drobné postavičky sa stúlili k sebe. Ľudia prechádzajúci okolo nich im nevenovali ani najmenšiu pozornosť. Podobný výjav totiž nie je v Kinshase výnimočný. Na ulici tu žijú tisícky detí. Miestni ich volajú šege. Sedím na posteli v Paveda centre určenom pre šege. Izba zapácha močom. Od vychovávateľa sa dozvedám, že niektoré deti sa v noci pomočujú. Šok, keď sa ocitli opustené bez strechy nad hlavou, na nich zanechal trvalé stopy. Pozorne sledujem Rilenove smutné oči. Snažím sa na základe faktov i s pomocou fantázie poskladať si v hlave mozaiku jeho príbehu. „Na ulici sme žili jeden rok,“ začína svoje rozprávanie so sklopenými očami Rilene. „Pamätám sa, že prvú noc pršalo a my sme sa nemali kde skryť. Bolo to hrozné. Živili sme sa tým, že my s bratom sme predávali papierové vrecká a naša staršia sestra zasa vodu. Najmladší brat nám nemohol pomáhať, bol ešte maličký. Za zarobené peniaze sme si kupovali stravu. Niekedy sa nám podarilo dokonca aj niečo ušetriť. Stále sa nedokážem vyrovnať s tým, že sme sa ocitli bez domova. Bol to pre mňa šok. Neviem si vysvetliť,
ako sa to mohlo stať. Teta nás potrestala nespravodlivo. My sme starých rodičov čarami nezabili.“ Chlapec viditeľne znervóznie. Vychovávateľ mu dohovára v miestnom jazyku. Pýtam sa tlmočníka, čo sa deje. Rilene sa vraj obáva, či si nemyslím, že je naozaj posadnutý démonmi. Vysvetľujem mu, že na démonov neverím. Očividne ho to upokojí a pokračuje v rozprávaní. „Do Paveda centra som sa dostal pred pol rokom. Moje dvojča je aj s najmladším bratom v inom centre. Pre mňa tam už nebolo miesto, tak som sa dostal sem. Sestre našli rodinu, ktorá si ju adoptovala. Tu som šťastný.“ Vychovávateľ zrazu náš rozhovor ukončuje. Vraj je to nevyhnutné, lebo chlapca rozprávanie o jeho žalostnej minulosti traumatizuje. Rilene vstáva, aby sa s nami rozlúčil. So sklonenou hlavou opúšťa izbu. V Paveda centre poskytujú deťom stravu, ubytovanie a základné vzdelanie. Vyučia sa tu aj remeslu, aby sa po odchode z centra neocitli opäť na ulici a mohli sa uplatniť. V Kinshase je veľmi málo podobných centier. „Počet opustených detí v celej krajine nemožno odhadnúť. Iba v Kinshase ich podľa odhadov humanitárnych organizácií žije na ulici dvadsaťtisíc,“ hovorí sestra Maribelle z tereziánského rádu. Do Konga prišla zo Španielska a venuje sa Paveda centrám v Kinshase. „V našom centre je umiestnených štyridsať detí. Zbierame ich doslova z ulice. Je to však len kvapka v mori. Porovnajte si našich štyridsať detí s obrovským počtom tých, ktorým sa žiadnej pomoci nedostane. Snažíme sa pomáhať, ako môžeme, ale naše finančné prostriedky sú obmedzené. Žijeme iba zo zahraničných dotácií. Snažíme sa upozorňovať ľudí v bohatých krajinách na problém šege, ale veľmi sa nám to nedarí. Peniaze, ktorými teraz disponujeme, vystačia na prevádzku nášho centra iba do konca roka. Jedným z našich cieľov je vrátiť deti späť do pôvodných rodín. Je to však veľmi ťažké a náročné na čas. Preto sa pre deti snažíme nájsť i nové rodiny. V mnohých prípadoch je obvinenie dieťaťa z bosoráctva iba zámienkou na to, aby ho rodičia mohli vyhnať na ulicu. Hlavným dôvodom je chudoba. Rodina sa zbavuje detí, pretože nemá prostriedky na ich obživu. Nie vždy za tým však stojí iba takáto pragmatická kalkulácia. Viera v silu zlých démonov a v mágiu je totiž v tejto krajine veľmi silná. Mnohí domorodci sú úprimne presvedčení, že všetko zlé majú na svedomí démoni: pripisujú im na vrub dokonca aj pokazené domáce spotrebiče. Mágia je tu hlboko zakorenená, má dávnu tradíciu. V mnohých dedinách sa post náčelníka spája s úlohou šamana.“ Podľa sestry Maribelle prežívajú deti, ktorých sa rodina zriekne, hotové peklo. Zákony ulice sú neuveriteľne kruté. „Všimnite si, že na ulici žije omnoho viacej chlapcov ako dievčat. V tomto neúprosnom prostredí môžu totiž prežiť iba silní jedinci a chlapci sú odolnejší ako dievčatá. Uživia sa predajom alebo hoci aj krádežami. Dievčatá to majú ťažšie – uchyľujú sa k prostitúcii.“ Šestnásťročnú Terezu som stretol v centre dona Bosca pre opustené dievčatá v Kinshase. Krásne a sebavedomé dievča prežilo peklo a jazvy na rukách jej to každodenne pripomínajú. Tereza nikdy nepoznala svoju matku. Otec ju zveril do opatery tety a zmizol. Teta sa jej okamžite zbavila a zaviezla ju k babke. „Moja stará mama bola veľká čarodejnica. Aj u nej sa ma pokúšali zabiť. Mučili ma,“ tvrdí Tereza. Rodina sa ju snažila utopiť v rieke. Stará mama ju pálila drôtom s elektrickým prúdom a zväzovala na dvanásť hodín do klbka oceľovým lankom. Tereza má dodnes jazvy po celom tele. Jednu ruku nedokáže narovnať ani po operácii, ktorú jej zaplatili rádové sestry, čo sa o ňu dnes starajú. Napriek oficiálnemu zákazu sa v Kongu na vyháňanie démonov z tela stále používa mučenie. Medzi najbrutálnejšie spôsoby, s ktorými som sa stretol, patrí pálenie žehličkou. Tereza netuší,
každodenného života a sociálne konflikty. Zasvätene informuje o historických okolnostiach, v dôsledku ktorých sa tieto štáty musia boriť so špecifickými javmi. Dramatické rozprávanie z ohnísk vojnových a sociálnych konfliktov dopĺňajú zážitky z autorovho študentského pobytu v Izraeli, ktorý v ňom prebudil túžbu po cestovaní a zbieraní zaujímavých príbehov. Lahôdkou pre oko sú zasa snímky vynikajúceho českého fotografa Michala Novotného, viacnásobného držiteľa ocenení v Czech Press Photo, Best of Photojournalism a tretej ceny vo World Press Photo z roku 2006.
prečo ju rodina obvinila z posadnutosti démonom. Dôvod jej nikto nepovedal. Napokon skončila na ulici. Chudoba dosahuje v Kongu gigantické rozmery. Väčšina ľudí bojuje o holé prežitie, ale najviac na to doplácajú tí najmenší. Fenomén šege je len jeden z mnohých problémov krajiny. Európana kráčajúceho po uliciach Kinshasy neustále otravujú otrhané deti, ktoré pýtajú peniaze. Pocit viny po čase vystrieda únava z odháňania detí, pre ktoré mu už peniaze nezostali. Uvedomí si, že všetkým pomôcť nemôže. Opusteným deťom v uliciach Kinshasy však neostáva iné, iba bojovať o prežitie. Ich jedinou nádejou je pomoc zo zahraničia, ktorá však nie je ani zďaleka dostatočná, alebo – zázrak.
Ako vyhnať démona Na zaprášenom dvore sa už od rána tiesnia ľudia rôznych vekových kategórií – deti, ich rodičia aj starí ľudia. Spoza plachty vyjde sympatický starček a prehovorí k najbližšej rodine. Otec rodiny mu podá vtáčie pero. Starec pristúpi k prvému dieťaťu. Prstami mu otvorí ústa a začne ho dráždiť perom v krku. Chlapček vyzerá vystrašene, ale nebráni sa. Zrazu ho napne a vyvracia sa doprostred dvora. Starček pozorne preskúma vývratky a na tvári sa mu rozhostí spokojný výraz. „Dám deťom zjesť niť. Na druhý deň prídu za mnou znova. Vtáčím perom, ktoré si samy prinesú, ich prinútim, aby vyvrátili potravu. Keď nájdem kúsok mäsa zamotaný do nite, znamená to, že sa tam ukrýval démon. Jeho vyvrátením sú deti oslobodené od zlých síl,“ tvrdí šaman Phillipe Bandu. Za vyhnanie démona inkasuje dva doláre. Živí sa remeslom, ktoré zdedil po svojich predkoch. Vyháňa démonov aj z dospelých a lieči všetky druhy chorôb. „Prvýkrát som sem prišla pred dvoma rokmi. Strašne ma bolela hlava a v nemocnici mi nevedeli stanoviť diagnózu,“ hovorí pacientka Maria Fatuma. „Šaman mi vytiahol z rôznych častí tela päťdesiat brokov. Ony boli príčinou mojich zdravotních ťažkostí. Po šamanovom zákroku bolesti pominuli. Odvtedy sem chodím vždy, keď sa mi vrátia zdravotné problémy.“ Operácie sa konajú v dome. V šere malej izby sledujeme jednu z nich. Šaman žiletkou jemne zarezáva do pacientovho tela. Počína si tak zručne, že po rezoch neostávajú žiadne rany. Výraz v tvári postihnutého prezrádza, že naozaj cíti bolesť. Sústredenejšiemu pozorovateľovi však neujde, že kože sa obratne dotýka neostrou stranou žiletky. Po vykonaní jedného z „rezov“ sa šamanovi zrazu objavia v dlani broky. Neskôr sme sa zhodli na tom, že ich mal ukryté medzi prstami ruky, ktoré držal neprirodzene pri sebe. „Broky vyrezávam z dospelých ľudí, ktorí majú zdravotné problémy. Pravou príčinou ich neduhov sú démoni, ktorí sídlia v brokoch. Chorých ľudí nimi v noci postrelili čarodejnice. Ja počarované broky z tela vyberám a zbavujem tak ľudí, ktorí za mnou chodia, nepríjemností,“ tvrdí osemdesiatročný Phillipe Bandu. O pacientov nemá núdzu. Liečebné postupy, ktoré zdedil po predkoch, zmodernizoval – žiletka a broky nepatria do tradičnej výbavy šamana. Podľa jeho slov si slávu v Kinshase získal tým, že postavil na nohy ochrnutého generála, ktorý patril do okruhu obľúbencov diktátora Mobutua. Odlišné metódy používajú na vyháňanie démonov a liečenie chorôb pastori a proroci. „Šamani používajú negatívnu silu a my pozitívnu silu, modlitbu v mene Ježiša Krista,“ prezentuje svoj postoj k šamanom pastor letničného hnutia Maurice Lusamba. „Niekedy sa pri nej treba dotknúť rukou čela postihnutého a účinok je silnejší. To nám dodáva silu na vyháňanie démonov. Nemám nič proti šamanom, tiež boli na vykonávanie tohto remesla vyvolení vyššou silou.“ Hlavne v mestách sa pastori a proroci tešia väčšej popularite ako šamani. Niektorí ľudia
však pre istotu navštevujú oba typy liečiteľov. Súboj s démonmi a zlými silami je v Kongu každodennou záležitosťou. Ľudia ich vinia za všetko zlé, čo sa im v živote prihodí. Nie vždy sú však vzťahy medzi pastormi a šamani bezproblémové. „Môj otec bol šaman a iní šamani ho zabili čarami,“ tvrdí pastor Mbulu. „Pred smrťou si nás zavolal a povedal nám: ,Všetkým svojim potomkom zakazujem zaoberať sa šamanizmom a dotýkať sa fetišov. Šamani používajú zlé sily a nakoniec vás zničia.‘ Ja svojich veriacich od návštevy šamana odrádzam.“ V ostatnom čase sa v konžských mestách stáva čoraz populárnejším letničné hnutie, ktoré ovláda televízne a rozhlasové stanice a ovplyvňuje aj politiku. Jeho masovo navštevované obrady sprevádza hlasná hudba a tanec. Ľudia sa ich prostredníctvom dostávajú do tranzu. Niektorí z nich sa v triaške, vydávajúc neartikulované výkriky, zrútia na zem. Pastor mi vysvetlil, že záchvat dostanú tí veriaci, ktorých telo opúšťajú zlé sily alebo ktorí zacítia prítomnosť Boha. Veriaci sú presvedčení, že počas obradov sa pravidelne dejú zázraky. Každá omša sa končí dobrovoľnou peňažnou zbierkou, niekedy ide o plné vrecia bankoviek. „To, čo sa teraz deje v Kongu, je náboženské šialenstvo,“ hovorí mi podnikateľ Jim. „Hlavnou príčinou tohto javu je zrejme neúnosná sociálna situácia v krajine. Niektorým ľuďom nezostáva nič iné, len veriť v zázrak. V modlitbách trávia celé dni. Toľkých prorokov, koľko je ich teraz u nás, niet v celom Starom zákone. Katolícka viera je síce v Kongu stále najrozšírenejšia, stráca však na sile. Živnú pôdu tu nachádzajú rozmanité sekty a nové náboženstvá. Niektorí podnikavci si z toho spravili slušný biznis. Dnes si totiž môže hocikto zriadiť kostol a zbohatnúť na tom. Zákon mu to umožňuje. Ak chce takýto zakladateľ pritiahnuť ľudí, stačí mu rozšíriť správu, že v kostole sa dejú zázraky.“ Hojnosť prorokov a zázračných liečiteľov je pre Kongo príznačná. Vystupujú v masmédiách, liečia smrteľné choroby a rôznymi spôsobmi vyháňajú zlých duchov. Niektorí z nich dosiahli celonárodnú slávu a chýr o nich prenikol aj do zahraničia. Medzi nich patrí prorok Mathieu Mputu. Na stretnutie s ním som sa vyslovene tešil. Prijal nás v malom domčeku, postavenom z bambusových palíc. „Tu nebývam, iba prijímam pacientov. Táto konštrukcia je veľmi vzdušná, je to taká miestna klimatizácia,“ povedal prorok a zasmial sa na svojom vtipe. Na stolíku mal pred sebou položenú Bibliu. V ruke držal prorockú palicu. Oblečené mal dlhé rúcho podľa vzoru svojich starozákonných predchodcov. „Ja liečim ľudí a vyháňam diabla modlitbami, teda pomocou Ducha Svätého. Väčšinou stačí zlým démonom rozkázať a oni telo postihnutého opustia. Takisto komunikujem s Bohom pomocou anjelov a vidím to, čo normálni ľudia nevidia. Jeden deň v týždni neliečim. Oddychujem na hore, kde pomocou modlitieb naberám liečivú silu.“ Mputu je absolventom univerzity – vyštudoval sociológiu. Tvrdí, že po úspešnom ukončení štúdia sa stal svedkom zázraku, ktorý zmenil jeho život: „Keď som sa modlil v horách, zjavil sa mi anjel. Povedal mi, že som vyvolený na to, aby som na zemi rozšíril ríšu Božiu. Najprv som odmietal, veď to je nadľudská úloha. Napokon som však súhlasil. Vôli Božej predsa nemožno odporovať. Teraz liečim a kážem v mene Ježiša Krista.“ Mathieu Mputu už absolvoval turné vo Francúzku a navštívil aj Moskvu. Údajne tam uzdravil ľudí s nevyliečiteľnými chorobami. Živo sa zaujímal o to, či aj na Slovensku pôsobia proroci. Chcel, aby som mu našiel nejakého, ktorý by ho pozval a prípadne mu zaplatil letenku. Nesmelo som mu povedal, že na Slovensku už proroci vymreli. Aspoň si to myslím. U nás ich funkciu prevzali politici! Úryvky z knihy, ktorá práve vychádza vo vydavateľstve Ikar.
www.litcentrum.sk
Strana 5
Recenzie
S veľkou dávkou empatie
Afrika včera a dnes
Peter Glocko: Tri lásky Terézie Vansovej. Bratislava, Perfekt 2007
Anna A. Hlaváčová: Homo ludens Africanus, Bratislava, Kalligram 2007
„Tereza, nepíš o sebe, o svojich smútkoch, píš o svojich drahých ľuďoch. V duchu som už nazvala svoje spomienky (skôr pripomienky a rozpomienky, než memoáre) ,Moje drahé postavy´,“ (s. 68) – v tomto duchu akoby aj spisovateľ Peter Glocko pochopil a prijal svoje poslanie: priblížiť neľahké roky života našej klasičky po boku chorľavého a neurotického manžela Jána. Vznikol tak ani nie príbeh v príbehu, ale naopak, vzniklo množstvo príbehov. Spoznávame Vansovej detské roky, keď ju očarili rozprávky a povrávky zo života ľudu, ako aj jej odchod od rodičov za manželom, s ktorým prežívala neľahké obdobia aj životné tragédie, ako stratu malého synčeka. Sledujeme každodenné zápasy budúcej spisovateľky o životné šťastie, pohodu, ale niekedy aj jednoducho o dostatok času na písanie, na zachytávanie historiek (ako ich neraz počúvala od obľúbenej tetky Martinovie i sama prežívala), spoznávame mnoho ľudí z rodiny i celkom cudzích, ktorí sa u Vansovcov na fare sotva mihli. Vansová približuje aj veľkú záľubu svojho manžela vo včelárstve, a tak aj osobnosť Jána Vansu, o ktorom na okrajoch literárnej histórie koluje mnoho rečí, neraz prifarbených. Glockove svižné dialógy a nielen konkrétne, ale aj sympatiou a hlbokou empatiou preteplené opisy umožňujú knihu čítať ako svojimi kvalitami nekaždodenné literárne dielo, ktoré sa tým, že sa zaoberá známymi
postavami, ešte nedostáva medzi populárno-náučnú literatúru, ale každou vetou si ponecháva kvality dobrej, vydarenej umeleckej prózy. Samozrejme, za všetkým badať autorovo úsilie o čo najbohatší pramenný materiál, a hoci tak vznikla jeho, Glockova Vansová, nemáme nijaké rozpaky zároveň ju prijímať ako našu. „Tiché šťastie“, ako ho Vansovci prežívali, o čom svedčí aj Jánov list, publikovaný v tejto knihe, to, „ako sme sa vedeli tešiť z maličkostí“ (s. 57), napovedá o výnimočnej zrelosti aj mladej Terézie Vansovej, ktorá sa vedela vzoprieť svojmu údelu. Dopredu ju hnala túžba po vedomostiach i po harmónii, a pokiaľ sa dalo, aj popri svojich povinnostiach kňazovej manželky sledovala vtedajší slovenský literárny život. Knihu dopĺňajú veľmi jemné a nevtieravo elegantné ilustrácie Dariny Dobrovodskej-Berkovej, vydavateľstvo Perfekt ju vydalo na kvalitnom papieri, v grafickej úprave Petra Lukáča. Po jej prečítaní sa čitateľa možno namiesto tichého šťastia, ako ho poznali a prežívali Vansovci, zmocní pocit tichého nadšenia: aj takto pútavo, ako nás Peter Glocko napokon neraz už presvedčil, možno písať o slovenských literátoch, ktorých mená v čítankách už možno trochu zošedli pod náporom všetkých postmoderien. Glocko ich vyťahuje na svetlo a robí to erudovane, šťavnato a pôvabne. Viera Prokešová
Ľudia v pavučine Taňa Lucká: Pavučina, Bratislava, Ikar 2008 „Pavúčia žena v krovinách utkala siete priezračné. Pre koho? Pre koho? Kto sa jej zapáči, aby ho zovrela v pavúčom zajatí?“ citát z piesne stredoafrického kmeňa Simejov použila Taňa Lucká ako motto svojej knihy. Jej hrdinovia sa totiž zaplietajú do pavučiny rodinných, ľúbostných či priateľských vzťahov, ale i intríg. Pôdorysom príbehu je retrospektíva. Zámožný podnikateľ Herbert sa ocitne po náhlej mozgovej príhode v nemocnici a jeho dcéra Zuzana a druhá manželka Ika čakajú na lekársky verdikt. Kým si spytujú svedomie, či sa pod stav otca a manžela nepodpísali aj ony svojím egocentrizmom, autorka zachytáva minulosť. A tak spoznávame rodinu majiteľa a zakladateľa nábytkárskej firmy – workoholika Herberta, ich priateľov Zola a Zitu, kolegov Jozefa a Noru, potencionálnych ženíchov – Mojmíra a Adama. Ústrednými postavami sú ambiciózna dizajnérka Zuzana s neverným snúbencom, zato však s milujúcim bohatým oteckom, a jej priateľka, nová pôvabná účtovníčka firmy – Petra. Neskôr sa dozvedáme, že Petra je nemanželskou dcérou Zuzaninho otca, jej nevlastnou sestrou. Nuž, námet na ženský román o spletitých vzťahoch ako vyšitý. Na rozdiel od väčšiny podobnej produkcie sa však kniha vyznačuje kultivovaným jazykom a psychologickým prekreslením postáv a situácií.
Pôsobivá je filmová skratkovitosť. Napríklad pri vykreslení spomienok Zuzany na detstvo, či nachádzaní cesty k druhej otcovej manželke. Plochejšie vyznieva načrtnutie príbehu nepraktického starého mládenca Jozefa, ktorý obetavo opatruje svoju matku a podlieha zvodom mladej kolegyne... Autorka akoby obrusovala hrany konfliktov, neodsudzuje, hľadá ospravedlnenia. Pre náladovú a cholerickú Zuzanu poznačenú zlými výchovnými metódami jej matky. Pre chladno kalkulujúcu Petru, ktorá súcit a empatiu považuje za zbytočné mrhanie energiou a zohráva úlohu „pavúčej ženy“, ho nachádza už vopred vo vetách „Dlho ju prenasledovali tri otázky: Čo čakáme od života? Čo si môžeme od života vynútiť? Dá sa zo života vytrieskať viac, ako nám to určil on sám?“ Čitateľ je v závere až zaskočený, ako ľahko sa dá manipulovať s ukradnutým miliónom, informáciami i snami. Chcel by sa dozvedieť možno viac, ako to všetko dopadlo s jednotlivými postavami knihy. Ale musí sa uspokojiť s „iskričkami nádeje“ a s tým, že „pavučina“ je v podaní Luckej dvojvýznamovou metaforou pre sieť vypočítavých intríg ale aj mäkkú záchrannú sieť usporiadaného domova a rodinného zázemia. Práve jemu vzdáva autorka, inak matka troch detí, svojský hold. Elena Ťapajová
Citlivé vnímanie záchvevov života Jozef Janigloš: Budúcnosť, že už bola, Poprad, SLZA 2007 O tom, že poézia zďaleka nestratila význam v živote dnešného človeka, svedčí básnický debut Jozefa Janigloša z Popradu. Bývalý stredoškolský učiteľ v ňom mapuje svoj citový život od vysokoškolských štúdií v Prešove až po súčasnosť. No vo svojich veršoch reflektuje aj život spoločnosti. Tak, ako sa od jeho študentských čias vyvíjala. Ťažisko jeho poézie je však predsa len v jeho citlivom a vnímavom pozorovaní ľudského vnútra. Veľké miesto má v tomto pozorovaní vrúcny vzťah k manželke, prírode, deťom. No básnik nastoľuje aj závažné existenciálne a spoločenské otázky. V jeho veršoch je prítomný kraskovský smútok, ale aj rúfusovské meranie citlivými vážkami. Janigloš sa prirodzene a originálne ponára do transcendentálna – „ale veď koreňov som sa
dotýkal už v lone nepredstaviteľnej matky“. Chvíľami smúti, no kdesi na pozadí jeho smútku znie Óda na radosť. Je to básnik túžby zaplniť prázdnotu a je to básnik zároveň silno zmyslový. V jeho veršoch je prítomné vivaldiovské striedanie ročných období. Padá tu lístie, potom ťažký sneh na levočskom námestí. Odtiaľ sa však na pomyselných krídlach letí do študentských parkov dávneho Prešova. A v tých kedysi tak opojne voňali magnólie a čerešňové kvety. Údel od úderu nemajú u Janigloša od seba ďaleko. Ale to je osud nás všetkých. Janigloš hovorí aj za nás. Píše, plače, smúti, raduje sa. A miluje. Lebo láska, v akejkoľvek podobe, nechýba v žiadnom z jeho veršov. Pavol Hudák
CITUJEME ... „Delenie vajíčka na štyri časti je ako delenie buniek, ktoré sa násobia... V informačnej dielni predkov je v okamihu zrodenia zapnutých a vypnutých asi 230 000 možností. Na oplodnenom vajíčku je najtajomnejší proces násobenia delením podľa genetického programu. Za neviditeľnej účasti všetkých predkov genetického reťazca. Je to neviditeľné a zároveň najskutočnejšie bojisko armády, rozprávkovo by sme povedali: vojska podzemného kráľa. Pri každom oplodnení sa otvára kniha osudu, v ktorej sa
píše štyrmi písmenami: A, C, G, T. Adenín, cytozín, guanín a tymín, štyrmi bázami kódu DNA. Kniha genóm sa píše sama. Dlhé a krátke vety predstavujú dlhý a krátky gén. Niektoré pasáže sa opakujú ako refrény. V každom z nás je kniha, ktorá má tisíc zväzkov, a v každom zväzku je tisíc strán textu. To nie je rozprávkové podobenstvo, ale holý fakt.“ Dana Podracká in: Pamodaj šťastia, rozprávka. Pocta P. Dobšinskému 1828-1885. Bratislava, Literárne informačné centrum 2008
Africká maska – neoddeliteľný prvok európskeho moderznimu, štýlový bytový doplnok, a kedysi, v neurčitej dávnej dobe, súčasť „primitívnych“ afrických rituálov, ktoré dnes predvádzajú už len pre dychtivých západných turistov s videokamerami. Monografia Anny A. Hlaváčovej Homo ludens Africanus s podtitulom Pohľady na predstavenia masiek západnej Afriky ma celkom vyviedla z môjho laického a eurocentrického omylu. Táto útla knižka, napísaná na základe autorkinho niekoľkoročného výskumného pobytu v južnej Nigérii v deväťdesiatych rokoch, prináša neuveriteľné množstvo fascinujúcich informácií o kultúrach, ktoré sú nám ešte stále takmer úplne neznáme. Dozvedela som sa nielen to, že predstavenie masiek je dodnes súčasťou každodenného života v Nigérii, kde plní funkciu chrámu, knižnice, ošetrovne, školy, stánku umenia, súdu a vykonávateľa trestu, ale aj to, že v africkom ponímaní maska neznamená len tvárová maska, ako je to napríklad v antickej dráme. Hlaváčovej metodológia je mimoriadne citlivá na mocenskú dynamiku medzi Afrikou a Európou, ktorá tradične pristupovala k Afrike s postojom kultúrnej nadradenosti a dodnes určuje, čo je a nie je umenie, čo je a nie je náboženstvo, čo je a nie je medicína. Jej úvahy sa odvíjajú od nezaujatého pozorovania, počúvania a kladenia otázok, ktoré prináša priamočiarym opisným rozprávaním a miestami ilustruje aj priamym prepisom rozhovorov. Dôležitú časť knihy tvoria originálne fotografie autorky. Strategicky významná je aj pozornosť, ktorú venuje okrajovým fenoménom, ako sú napríklad predstavenia masiek detí. Štúdiom takýchto kultúrnych prejavov, ktoré sú v samotnej kultúre podceňované, kniha odhaľuje kľúčové historické súvislosti. Ďalším osviežujúcim prvkom štúdie je jej ponímanie africkej plastiky nielen ako výrobku ľudových umelcov, ale aj ako tvorby konkrétnych afrických akademických výtvarníkov. Text sa tak vyhne tradičnej európskej kolonizácii afrického umenia, ktoré sa v západných múzeách vystavuje vo veľkej väčšine anonymne. To, čo práci možno vytknúť, je používanie cudzích slov aj tam, kde jestvujú slovenské ekvivalenty (napr. marginalizovaný, eskalácia, akcent, eliminácia, empíria, narácia), ktoré pôsobia rušivo; niet dôvodu, aby v takýchto prípadoch neboli použité slovenské výrazy (spoločensky podceňovaný, vystupňovanie, dôraz, odstránenie, skúsenosť, rozprávanie). Mnohé výrazy, ktoré v slovenčine nemožno presne nahradiť, si žiadajú slovník na konci knihy. Ako anglistke mi neujde slovenské spojenie ,,deti vojaci“, správnejší (a menej nemotorný) výraz je ,,detskí vojaci“. Ešte dodám, že knižka by si zaslúžila atraktívnejšiu obálku – z autorkiných fotografií by nebolo bývalo ťažké vybrať. Homo ludens Africanus odhaľuje, že africké predstavenie masiek nie je statické kultúrne dedičstvo, ale dynamický fenomén, ktorý sa vyvíja a adaptuje na nové spoločenské podmienky. Pretože autorka nielen opisuje, ale aj sa zamýšľa, provokuje, a nazerá do minulosti, aby pochopila prítomnosť, nachádza fascinujúce súvislosti medzi tradičným nigérijským umením, multinárodnými obchodnými značkmi, neo-kolonializmom, a životným prostredím. Ako píše, naftárska spoločnosť Shell pôvodne obchodovala s mušľami, ktoré sú tiež súčasťou tradičného nigérijského umenia masky. Ťažba ropy v delte Nigeru však spôsobila, že mäkkýš, ktorý je symbolom koncernu Shell, je ohrozený. Takisto sú ohrozené tance masiek v plytkých vodách, ktoré boli významným kultúrnym prejavom. Takéto irónie histórie dosvedčujú, že dnes už nie je možné rozdeľovať štúdium ľudskej spoločnosti do izolovaných kategórií ako antropológia, umenoveda, politika, ekonómia, environmentalistika, a pod. – a to je presne to, čo táto knižka tak výborne zvláda. Dobrota Pucherová
Báseň plná sveta Ján Navrátil: Maličká básnička, Bratislava, Buvik 2007 Básnik Ján Navrátil a ilustrátorka Veronika Cabadajová pozývajú malých i veľkých do BÁSNIČKOVA alebo inak – zmerať si ten náš svet veselým básničkovským metrom. Výlet sa začína zostra: budíčkom! To aby sa oživili zmysly a vnímavosť tých, čo čítajú i tých, čo počúvajú. Aj táto knižka je totiž stvorená na spoločné čítanie, podnetné rozhovory a hru. Drobné básničky s vtipnými pointami ponúkajú dospelým veľa možností, ako rozvíjať vnímavosť detí, a tiež ako ich uviesť do tvorivého básnického sveta. Nepochybne ocenia, že prostredníctvom zábavných veršíkov sa zároveň aktivizuje detská pozornosť, stimuluje sa ich všímavosť a navyše učia sa pozerať aj na menej príjemné veci z lepšej stránky. V maličkých básničkách sa zmenšuje optika nášho sveta. Pod jej zorným uhlom sa z neho stáva útulný, veselý a bezpečný priestor, v ktorom sa na každý problém nájde skvelé riešenie. Neviditeľným kľúčom k odomykaniu Navrátilových básničiek (a nielen v tejto knižke) je vzťah. Rozprávanie o bezpečí a o harmónii v rodinných vzťahoch sa prepletá viacerými textami knižky. Sú miniatúrami skúseností, ktoré dieťa pozná aj z autopsie – na túre sa z ocka stáva kengura a z Maťka spevavé kenguriatko v ockovom plecniaku; vždy ostražitá mama zachraňuje maličkého Jánošíka pred možnými nástrahami ohníka. V drobnokresbách a postrehoch je veľa dôležitých detailov, ktoré nezbadáme na prvý pohľad. Vo veselej pointe básničky Otec a syn sú ukryté dôležité no neviditeľné „kľúčové dierky“ k vzťahu medzi malým a veľkým chlapom: od radostných hier na schovávačku; cez rozhovory o domove, rodine, o odchodoch do sveta a o návratoch domov, až po istoty otcovskej podpory a vzájomnej dôvery otca a syna: „Otec syna / takto zvyká: – Nestrať dierku od kľúčika! / Čo by si šiel / na kraj sveta, / za tou dierkou / čakáme ťa.“ Niektoré texty pripomínajú detské komentáre, ktorými sa malí vyjadrujú o veľkých (veciach). Práve preto môžu byť deťom výrazovo blízke a zrozumiteľné. Jedna takáto básnička vypovedá o vrúcnom vzťahu vnuka k starej mame. Pointa básničky smeruje k citlivej téme: vnúčik daruje starkej slávika, aby ju ochránil „pred strigôňom, čo sa volá samota“. Pozvanie začína zostra jarným budíčkom a končí usínajúcim zimným večerom s prskavkami. Aj v tomto je Navrátilova knižka ústretová: obsahuje básničky na každý čas. Múdri ľudia maličkú básničku neprehliadnu, zmestí sa totiž do nej takmer celý svet. Timotea Vráblová
Strana 6
Anotácie
Knihy v predaji 0 VŠEOBECNOSTI 00 Bibliografické katalógy. Knihovníctvo. Dokumentácia Dobroslav Chrobák 1907 – 1951. Zost. I. Salajová, M. Michníková Liptovský Mikuláš, Knižnica Gašpara Féjerpataky-Belopotockého 2008. 1. vyd. 65 s. Brož. Výberová personálna bibliografia. ISBN 978-80-85702-97-2 04 Kalendáre Anjel po vašom boku. Z angl. orig. prel. Andrea Vargovčíková. Verše prebásnila Jana Báliková Bratislava, Ikar 2008. 1. vyd. Nestr. Viaz. Stolový kalendárik s ilustráciami anjelov a krátkymi, niekedy zbásnenými myšlienkami o nich. ISBN 978-80-551-1629-7 1 FILOZOFIA 10 Filozofia BILASOVÁ, Viera Výzvy pre etiku v súčasnosti Prešov, Prešovská univerzita 2008. 1. vyd. 203 s. Viaz. Úvahy nad etickými a morálnymi súvislosťami súčasnej kultúry. ISBN 978-80-8081-715-1 GLUCHMAN, Vasil Etika a reflexie morálky Prešov, Prešovská univerzita 2008. 1. vyd. 281 s. Viaz. Súbor textov z r. 1999 – 2007. ISBN 978-80-8068-714-4 Morálka a súčasnosť. Zost. V. Gluchman Prešov, Prešovská univerzita 2008. 1. vyd. 471 s. Viaz. Zborník statí z konferencie. ISBN 978-80-8068-713-7 13 Okultné vedy. Parapsychológia. Tajné spoločnosti BIRKENBIHLOVÁ, Vera F. Čísla určují váš život. Z nem. orig. prel. do češtiny J. Perglová Bratislava, Noxi 2007. 1. vyd. 144 s. Viaz. Numerológia. ISBN 978-80-89179-52-7 22 ciest zasvätenia Košice, LÍVIA ROYALE 2008. 1. vyd. 143 s. Brož. Využitie tarotu v praxi. ISBN 978-80-969786-1-8
Trnava, Dobrá kniha 2007. 1. vyd. 369 s. Brož. Spisy starozákonných prorokov – Jeruzalemská Biblia je dielom francúzskej Jeruzalemskej biblickej školy, École Biblique et Archéologique Française, ktorá je najstaršou výskumnou inštitúciou so zameraním na vedecké štúdium biblickej exegézy a archeológie. ISBN 978-80-7141-576-3 Vieroučná nôta o niektorých aspektoch evanjelizácie. Z neuved. orig. prel. M. Spišiaková Trnava, Spolok sv. Vojtecha – VOJTECH 2008. 1. vyd. 24 s. Brož. Vatikánske dokumenty. ISBN 978-80-7162-698-5 3 SPOLOČENSKÉ VEDY 30 Sociológia. Súčasná spoločnosť. Demografia Kultúrna a sociálna diverzita na Slovensku. Zost. A. Bitušíková Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela 2007. 1. vyd. 127 s. Brož. Štúdie a dokumenty. ISBN 978-80-8083-345-9 33 Ekonomika KALETOVÁ, Viera – TURÓCIOVÁ, Jana Účtovné súvzťažnosti 2008 Žilina, Poradca podnikateľa 2008. 1. vyd. 447 s. Brož. Praktická príručka pre účtovníkov. ISBN 978-80-88931-93-5 STRÄHLOVÁ, Jarmila Vedenie jednoduchého účtovníctva v roku 2008 Žilina, Poradca podnikateľa 2008. 1. vyd. 168 s. Brož. Praktická príručka pre účtovníkov. ISBN 978-80-88931-86-7 37 Pedagogika. Školstvo. Veda 135 rokov Strednej priemyselnej školy strojníckej v Košiciach. Zost. A. Pšenčíková Košice, Vienala 2008. 2. dopl. vyd. 99 s. Brož. Dejiny školy. ISBN 978-80-89232-23-9 372 Rodinný život
2 NÁBOŽENSTVO. DUCHOVNOSŤ
Čo vieme o náhradnom rodičovstve? Zost. E. Kelly Bratislava, S. P. A. C. E. 2008. 1. vyd. 133 s. Brož. Zborník príspevkov a štúdií. ISBN 978-80-88991-29-8
20 Kresťanské náboženstvá
38 Komunikácia. Doprava
LACK, Rudi 101 princípov vodcovstva podľa knihy Nehemiáš. Z angl. orig. prel. A. Gajdošová Levice, JPK – Ježiš pre každého 2007. 1. vyd. Nestr. Brož. Kresťanská učebnica pre vedúcich pracovníkov. ISBN 978-80-968159-7-5
STADTRUCKER, Ivan Teória masmediálnej (dis)komunikácie Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2007. 1. vyd. 468 s. Brož. Odborná monografia vysokoškolského profesora o súčasných problémoch masmediálnej komunikácie a televíznych komunikátoch. ISBN 978-80-8061-290-0
Prínos Tridentského koncilu pre cirkev. Zost. P. Zubko Košice, Seminár sv. K. Bartolomejského 2007. 1. vyd. 122 s. Brož. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. ISBN 978-80-89138-88-3 Prorocké knihy Starého zákona s komentármi Jeruzalemskej Biblie. Z hebr. a franc. orig. prel. A. Botek
KNIŽNÁ REVUE
39 Etnológia. Mravy a zvyky. Folklór Slovakia European Contexts of the Folk Culture. Zost. R. Stoličná Bratislava, Veda 2007. 2. vyd. 365 s. Viaz. Slovensko a etnografia v európskom kontexte. ISBN 978-80-229-0969-8
391 Učebnice Jeden svet na školách 2. Banská Bystrica, Metodicko-pedagogické centrum Banská Bystrica 2007. 1. vyd. 101 s. Brož. Metodická príručka pre učiteľov stredných škôl. ISBN 978-80-8041-528-0 NOSKOVIČ, Jaroslav Ochrana a tvorba životného prostredia Nitra, Slovenská poľnohospodárska univerzita 2007. 3. prepac. vyd. 152 s. Brož. Skriptá. ISBN 978-80-8069-978-9 PAVELKOVÁ, Bronislava – KRIŽAN, Martin Občianske právo. Pracovný zošit 2 Šamorín, HEURÉKA 2007. 1. vyd. 88 s. Brož. Praktické príklady z občianskeho práva pre študentov. ISBN 978-80-89122-43-1
vydavateľstvo 2008. 1. vyd. 142 s. Brož. Konverzačná príručka. ISBN 978-80-223-2459-5
nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 1. vyd. 127 s. Brož. Odporúčaná učebnica. ISBN 978-80-10-00919-0
42 Slovníky
6 APLIKOVANÉ VEDY
MINÁRIKOVÁ, Hana – LIŠČÁKOVÁ, Irena Francúzsko-slovenský, slovensko-francúzsky slovník Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 4. vyd. 784 s. Viaz. Moderný slovník so základnou slovnou zásobou, bežnou frazeológiou a prísloviami. ISBN 978-80-10-01135-3
61 Medicína
49 Učebnice
Urogenitálna chlamýdiová infekcia Košice, Orbis medicinae 2008. 1. vyd. 82 s. Brož. Najnovšie poznatky v kocke. ISBN 978-80-969873-6-8
SOMOROVÁ, Renata – KROČITÁ, Anna Slovenský jazyk a testy na prijímacie skúšky na SŠ Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 1. vyd. 254 s. Brož. Príručka. ISBN 978-80-10-01295-4 5 EXAKTNÉ VEDY 59 Učebnice
STECOVÁ, Eva Cvičenia z hygieny potravín Bratislava, Vydavateľstvo PROXIMA PRESS 2007. 1. vyd. 111 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-89248-06-3
Biológia pre gymnáziá 7 Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 1. vyd. 110 s. Brož. Praktické cvičenia a seminár. ISBN 978-80-10-00766-0
Teória a dejiny kultúry pre SPŠ, pedagogické a sociálne akadémie, pedagogické a kultúrne akadémie Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 1. vyd. 237 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-10-00763-9
Choroby cudzokrajných zvierat II. Vtáky, cicavce Bratislava, Vydavateľstvo PROXIMA PRESS 2007. 1. vyd. 160 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-89248-16-2
4 JAZYK. JAZYKOVEDA 40 Lingvistika. Filológia Anton Bernolák – priekopník slovenčiny. Zost. V. Nováková Nové Zámky, Múzeum J. Thaina 2007. 1. vyd. 73 s. Brož. Zborník príspevkov z konferencie. ISBN 978-80-969821-0-3 41 Cudzie jazyky BLAZSEKOVÁ, Simona – RUSIŇÁKOVÁ, Jarmila Angličtina na každý deň Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 1. vyd. 287 s. Brož. Učebnica konverzácie. ISBN 978-80-10-01156-8 DOSTÁLOVÁ, Iva Angličtina v kocke pre ZŠ a nižšie ročníky viacročných gymnázií. Z čes. orig. prel. Jozef Eliáš Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. 120 s. Brož. Učebnica – obsahuje gramatickú časť a časti venované konverzačným témam. ISBN 978-80-8089-161-9 JUSTOVÁ, Hana Nemčina v kocke pre ZŠ a nižšie ročníky viacročných gymnázií. Z čes. orig. prel. Tatiana Laliková Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. 136 s. Brož. Učebnica – obsahuje tieto kapitoly: Zvuková stránka jazyka, Grafická stránka jazyka, Slovná zásoba, Tvaroslovie, Skladba, Kľúč k cvičeniam a testom. ISBN 978-80-8089-155-8
číslo 9
IVAN, Jozef Pestovateľské práce pre 5. ročník ZŠ Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 1. vyd. 110 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-10-01327-2 LANK, Vladimír Prehľad matematiky a fyziky. Z čes. orig. prel. Tatiana Laliková Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. 152 s. Edícia Krok za krokom k maturite. Brož. Učebnica – obsahuje vzorce, definície, vety a zákony. ISBN 978-80-8089-173-2 LANK, Vladimír – VONDRA, Miroslav Fyzika. Z čes. orig. prel. Tatiana Laliková Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. 184 s. Edícia Krok za krokom k maturite. Brož. Učebnica doplnená o praktické cvičenia a testy. ISBN 978-80-8089-174-9 Matematika pre 7. ročník ZŠ. 2. časť Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 4. vyd. 158 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-10-00984-8 RÝGLOVÁ, Janka Matematika pre 3. ročník špeciálnych ZŠ. 2. časť Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 8. vyd. 96 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-10-01350-0
BURKHARDTOVÁ, Dietlinde Laboratórne hodnoty. Ako pochopiť výsledky vyšetrení a zlepšovať ich hodnoty. Z nem. orig. prel. J. Zaťko Bratislava, Noxi 2007. 1. vyd. 159 s. Brož. Praktická príručka. ISBN 978-80-89179-59-6
611 Populárna medicína MALACHOV, Gennadij Urinoterapie. Lék z vlastní čistírny. Z rus. orig. prel. do češtiny A. Trávníčková Bratislava, EUGENIKA, s. r. o. 2008. 1. vyd. 272 s. Brož. Druhá časť liečby urinoterapiou. ISBN 978-80-8100-014-0 OSHO Léčení duše. Z angl. orig. prel. do češtiny R. Kneblová Bratislava, EUGENIKA, s. r. o. 2007. 1. vyd. 154 s. Brož. Súbor meditácií, relaxácií a cvičení na uvedomenie si samého seba a ďalších metód pre citovú a duševnú pohodu. ISBN 80-89227-61-7 SINEĽNIKOV, Valerij Vnútorné príčiny chorôb. Z rus. orig. prel. B. Kráľová Bratislava, EUGENIKA, s. r. o. 2007. 1. vyd. 202 s. Brož. Praktické návody, ktoré inšpirujú k zmene. ISBN 978-80-8100-000-3 TEPPERWEIN, Kurt Sebeléčba aneb jak aktivovat vlastní léčivé síly. Z nem. orig. prel. J. Perglová Bratislava, Noxi 2008. 1. vyd. 180 s. Viaz. Zdravie vďaka správnemu mysleniu. ISBN 978-80-89179-65-7 62 Psychológia. Psychiatria. Psychoanalýza. Sexualita OSHO Láska, svoboda, samota. Z angl. orig. prel. do češtiny R. Kneblová Bratislava, EUGENIKA, s. r. o. 2007. 1. vyd. 237 s. Brož. Výber Oshových prednášok, ktoré súvisia s láskou, sexom a vzťahmi. ISBN 978-80-8100-009-6 RYBOLT, Richard 75 spôsobov ako poraziť depresiu. Z angl. orig. prel. M. Mezovská Bratislava, Noxi 2007. 1. vyd. 191 s. Viaz. Zápas s depresiou krok za krokom. ISBN 978-80-89179-76-3 681 Internet Teleworking v regiónoch Žilina, EDIS 2008. 1. vyd. 109 s. Brož. Informačná brožúra. ISBN 978-80-969877-2-6 7 UMENIE. ŠPORT. VOĽNÝ ČAS 74 Sochárstvo. Figuratívne umenie
POKLAČ, Saša – VOJTECH, Miloslav Slovensko-slovinská konverzačná príručka Bratislava, Univerzita Komenského,
ZAHRADNÍK, Pavol – LISÁ, Viera – TÓTHOVÁ, Anna Organická chémia Bratislava, Slovenské pedagogické
Sochár Ján Koniarek Trnava, Galéria J. Koniarka 2007. 2. vyd. 199 s. Viaz.
www.litcentrum.sk Monografia sochára. ISBN 80-85132-42-7 78 Hudba. Tanec. Scénické umenie. Iné múzické formy BLAHYNKA, Miloslav Kapitoly z estetiky muzikálu Bratislava, Slovenská teatrologická spoločnosť 2007. 1. vyd. 142 s. Brož. Autor načrtol globálne trendy v inscenačnej tvorbe a praxi muzikálu, ich sociálnom, estetickom a umeleckom zázemí. ISBN 978-80-9685145-4 Prezentácie – konfrontácie II. Bratislava, Divis SLOVAKIA 2007. 1. vyd. 155 s. Brož. Zborník z medzinárodných seminárov z teórie hudby. ISBN 978-80-969354-6-8 VEREŠOVÁ, Katarína Storočie divadla v Starej Pazove. Doslov Úvod Ladislav Čavojský Bratislava, ESA, s. r. o. 2007. 1. vyd. 319 s. Viaz. Kronikársky prehľad udalostí storočného staropazovského divadla. ISBN 978-80-85684-60-5 79 Šport. Voľný čas Jarné hlavolamy Senica, Vydavateľstvo Arkus 2008. 1. vyd. 71 s. Edícia Preč s nudou. Brož. Zbierka 60 hlavolamov na oddychové chvíle detí. ISBN 978-80-8103-007-9 KLIMEŠOVÁ, Eva Karty Lenormand Bratislava, EUGENIKA, s. r. o. 2007. 1. vyd. 316 s. Brož. Učebnica na vykladanie kariet – podrobný opis 36 kariet a ich kombinácie, typy a ukážky výkladov. Kniha + 36 kariet. ISBN 978-80-8100-008-9 ZED, Sara Věštení s dominem. Z angl. orig. prel. do češtiny Z. Šestáková Bratislava, EUGENIKA, s. r. o. 2007. 1. vyd. 169 s. Brož. Kniha o veštení z kociek domina obsahuje aj hracie kocky domina. ISBN 978-80-8100-004-1 ZED, Sara Věštění s kostkami. Z angl. orig. prel. do češtiny Z. Šestáková Bratislava, EUGENIKA, s. r. o. 2007. 1. vyd. 168 s. Brož. Jednoduchá metóda veštenia. ISBN 978-80-8100-05-8 791 Učebnice HOJEROVÁ, Jarmila – ŠKULTÉTYOVÁ, Katarína Materiály pre 2. a 3. ročník študijného odboru kozmetik Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 1. vyd. 224 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-10-01261-9 KALAŠ, Ivan – WINCZER, Michal Informatika okolo nás Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 1. vyd. 48 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-10-00887-2 MÓZSIOVÁ, Oľga – BOHATOVÁ, Anna Dejiny odievania pre SPŠ odevné, ŠÚV a SUŠ Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 1. vyd. 238 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-10-01142-1 OLŠANSKÁ, Zdenka – BALAŽOVIČOVÁ, Antónia
Strana 7
Anotácie Tovaroznalectvo I. pre učebný odbor predavač Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 1. vyd. 216 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-10-01196-4 PONDELÍKOVÁ, Renáta Farebný svet Banská Bystrica, Metodicko-pedagogické centrum Banská Bystrica 2007. 1. vyd. 31 s. Brož. Využitie výtvarných techník v globálnom rozvojovom vzdelávaní. ISBN 978-80-8014-527-3 REMIÁŠOVÁ, Oľga Materiály I. pre 1. ročník učebného odboru kaderník Bratislava, EXPOL pedagogika 2007. 1. vyd. 59 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-8091-050-1 SLÁDEČKOVÁ, Gabriela Technológia pre 2. ročník učebného odboru cukrár Bratislava, EXPOL pedagogika 2007. 1. vyd. 107 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-8091-051-8 SLÁDEČKOVÁ, Gabriela Suroviny pre 1. ročník učebného odboru pekár I. Bratislava, EXPOL pedagogika 2007. 1. vyd. 99 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-8091-052-5 SLUJKOVÁ, Viera – FISLA, Roland Hudobná náuka pre 7. ročník ZUŠ Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2007. 1. vyd. 127 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-10-01330-2 Umenie zblízka Bratislava, Galéria mesta Bratislavy 2007. 1. vyd. Nestr. Voľné listy Vzdelávací program pre žiakov od 10. – 15. rokov. ISBN 978-80-88762-99-7 8 LITERATÚRA. BELETRIA 80 Literárne dejiny. Teória. Kritika. Korešpondencia. Súborné dielo a vybrané diela. Biografie a monografie o spisovateľoch HRÚZ, Pavel Okultizmus a iné prózy. Zost. Vladimír Barborík Bratislava, Kalligram 2007. 1. vyd. 529 s. Edícia Knižnica slovenskej literatúry. Viaz. Výber z diela prináša dva poviedkové súbory Okultizmus (1968) a Pereat (knižne 1991), ktorých ústrednou témou je rozklad morálky a hodnôt v období budovania socializmu. Súčasťou knihy sú aj autorove (nar. 1941) kratšie prózy, publicistické texty, rozhovory, obrazová príloha a doslov editora ISBN 978-80-8101-015-6 HSI, Yu Cesta. Z čín. orig. prel. Zuzana Krylova, prebásnil Milan Richter. Doslov Milan Richter Dunajská Lužná, MilaniuM 2008. 1. vyd. 83 s. Edícia MESPO (Malá edícia svetovej poézie). Brož. Výber z diela súčasného taiwanského básnika, prozaika a fotografa (nar. 1951). ISBN 978-80-89178-25-4 ŠTÚR, Ľudovít Dielo. Zost. Rudolf Chmel Bratislava, Kalligram – Ústav slovenskej literatúry SAV 2007. 1. vyd. 670 s. Edícia Knižnica slovenskej literatúry. Viaz. Výber z diela jednej z kľúčových osobností nášho moderného národ-
no-kultúrneho povedomia (18151856). ISBN 978-80-8101-020-0 83 Román. Novely. Poviedky FEATHEROVÁ, Jane Jaskyňa lásky. Z angl. orig. prel. Miriam Ghaniová Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008. 1. vyd. 288 s. Viaz. Romanticko-dobrodružný príbeh známej spisovateľky ženských románov, v ktorom sa lord Rutherford na odľahlom pobreží Cornwallu zoznámi s pôvabnou Meredith, ktorá skrýva dramatické tajomstvá. ISBN 978-80-220-1433-5 LAUČEK, Anton Černovčania. Andrej / Cez utrpenie Bratislava, Post Scriptum 2007. 1. vyd. 155 s. Viaz. Dve historické novely zachytávajú osudy mladého Hlinku do jeho kňazskej vysviacky a okolnosti zrodu černovského kostola a jeho tragédie. ISBN 978-80-969850-0-5 RAJEC, Fero O deň skôr Holíč, Vl. nákl. 2008. 1. vyd. 207 s. Viaz. Štvrtá kniha prozaika strednej generácie (nar. 1952) zachytáva našu nedávnu minulosť. ISBN 80-969851-9-7
Leopoldov Senec, Sinex 2007. 1. vyd. 1 s. Voľné listy Mapa mesta (1 : 10 000). ISBN 978-80-89198-50-4 Ružomberok Senec, Sinex 2007. 1. vyd. 1 s. Voľné listy Mapa mesta (1 : 8 000). ISBN 80-89198-52-8 92 Biografie. Rodokmene KERSSENBROCK, Franziskus Život a doba Paracelsa. Z nem. orig. prel. Jana Šulcová Bratislava, Ikar 2008. 1. vyd. 199 s. Viaz. Rozprávanie o Európe 16. storočia a priekopníkovi farmaceutickej chémie, humanistovi, mystikovi a alchymistovi. ISBN 978-80-551-1576-4 Milan Hodža – Statesman and Politician. Zo slov. orig. prel. M. Styan. Zost. M. Pekník Bratislava, Veda 2007. 1. vyd. 422 s. Viaz. Zborník štúdií o M. Hodžovi – štátnikovi, politikovi. ISBN 978-80-224-0961-2
86 Literatúra pre deti a mládež
VESTENICKÝ, Bazil Krajina môjho srdca Prievidza, Alius 2008. 1. vyd. 72 s. Viaz. Život a dielo maliara B. Vestenického (1937). ISBN 978-80-969135-3-4
HORÍNKOVÁ, Daniela Zakliata krajina Kežmarok, ViViT 2007. 1. vyd. 10 s. Brož. Veršíky pre deti. ISBN 978-80-89264-14-8
100 vyznamnych Rusiniv očami sučasnikiv. I. časť. Zost. M. Malčovska Prešov, Svetový kongres Rusínov 2007. 1. vyd. 139 s. Brož. 100 biografických čŕt. ISBN 978-80-88769-79-8
87 Humor. Satira. Kreslený humor
921 Pamäti. Spomienky. Autobiografie
DILONG, Rudolf Stlmené slovíčko. Doslov Peter Cabadaj Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2008. 2. vyd., na Slovensku 1. vyd. 74 s. Edícia Slovenský svet. Viaz. Kniha aforizmov a epigramov básnika a prozaika katolíckej moderny (1905-1986). ISBN 978-80-7090-864-8 MELLO, Anthony de Modlitba žaby I. Z angl. orig. prel. neuved. Bratislava, EUGENIKA, s. r. o. 2008. 1. vyd. 203 s. Brož. Kniha meditácií – duchovných anekdot je výberom príhod z rôznych krajín, kultúr a náboženstiev. ISBN 978-80-8100-021-8 88 Cudzojazyčná literatúra. Viacjazyčné vydania SUCHÝ, Štefan Slon na kyčari Prešov, Rusín 2007. 1. vyd. 74 s. Brož. Knižka rusínskych básničiek pre deti. ISBN 978-80-88769-78-1 9 GEOGRAFIA. BIOGRAFIE. DEJINY 91 Zemepis. Turistika. Cestovanie Bratislava & Bratislava Petržalka Senec, Sinex 2007. 1. vyd. 1 s. Voľné listy Mapa mesta (1 : 22 000) a mestskej časti (1 : 15 000). ISBN 80-89198-49-8 Gabčíkovo – Bős Senec, Sinex 2007. 1. vyd. 1 s. Voľné listy Mapa obce (1 : 3 500). ISBN 978-80-89198-48-1
MÁČOVSKÝ, Vincent Spoveď posledného komunistického biskupa alebo Slovenská odysea B. m., CKD market 2008. 1. vyd. 362 s. Brož. Spomienky na životnú a profesionálnu cestu diplomata, niekdajšieho námestníka ministra kultúry, najvyššieho predstaviteľa socialistického štátu pre veci cirkevné na Slovensku. ISBN 978-80-969853-1-9 MORAVEC, Rudolf Skalpel v duši Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2007. 1. vyd. 127 s. Viaz. Úvahy a spomienky lekára o zmysle lekárovho poslania. ISBN 978-80-7165-633-3
Adresár vydavateľstiev z Kníh v predaji CKD market, Zelenečská 111/1, 917 00 Trnava, tel. 0905 936 400, fax 033/534 12 83, e-mail:
[email protected] Divis SLOVAKIA, Riazanská 54, 831 02 Bratislava, tel. 02/4445 6389, e-mail:
[email protected] Dobrá kniha, P. O. Box 26, Štefánikova 44, 917 01 Trnava, tel. 033/5934 211, fax 033/5934 226, e-mail:
[email protected] ESA, s. r. o., Majerníkova 40/1, 841 05 Bratislava, tel. 02/6531 59 30 EUGENIKA, s. r. o., Iľjušinova 2, P. O. Box 187, 850 00 Bratislava 5, tel. 02/6381 0659, fax 02/6381 0659, e-mail:
[email protected], EXPOL pedagogika, Pribišova 7, 841 05 Bratislava, tel. 02/6542 1601, 5478 8397, fax 02/6542 1601 Galéria J. Koniarka, Zelený kríček 3, 917 01 Trnava, tel. 033/5511 659, fax 033/5511 391 Galéria mesta Bratislavy, Františkánske nám. 11,
815 35 Bratislava, tel. 02/5443 1556, fax 02/5443 2611 HEURÉKA, Gazdovský rad 49/16, 931 01 Šamorín, tel. 031/5627 147 Ikar, Kukuričná 13, 831 03 Bratislava 3, tel. 02/ 49 104 307-308, fax 02/ 49 104 350, e-mail:
[email protected] JPK – Ježiš pre každého, Kmeťa 24, P.0. BOX 49, 934 05 Levice, tel./fax 036/6312 432 Kalligram, Staromestská 6, 813 36 Bratislava, tel. 02/5441 5028, fax 02/5441 1801, e-mail:
[email protected] Knižnica Gašpara Féjerpataky-Belopotockého, Štúrova 56, 031 80 Liptovský Mikuláš, tel. 044/5526 216, fax 044/5523 084, e-mail:
[email protected] LÍVIA ROYALE, Ipeľská 16, 040 01 Košice Metodicko-pedagogické centrum Banská Bystrica , Horná 97, 975 46 Banská Bystrica, tel. 048/41 41 707, 41 42 571, e-mail:
[email protected] MilaniuM, Jánošíková 714, 900 42 Dunajská Lužná, e-mail:
[email protected] Múzeum J. Thaina, Pribinova 5, 940 01 Nové Zámky Orbis medicinae, Lekárska fakulta UPJŠ, Tr. SNP č. 1, 040 11 Košice Poradca podnikateľa, Národná 18, 010 01 Žilina Post Scriptum, Rajecká 36, 821 07 Bratislava Prešovská univerzita, Nám. Legionárov 3, 080 01 Prešov, tel. 051/7733 106 Rusín, Duchnovičovo námestie č. 1, 080 01 Prešov Sinex, Moyzesova 6, 903 01 Senec, tel. 02/4592 5321, 02/4592 2265, fax 02/4592 5321, e-mail:
[email protected] Slovenská poľnohospodárska univerzita, A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 037/6508 111 Slovenská teatrologická spoločnosť, Kabinet divadla a filmu SAV, Dúbravská cesta 9, 841 04 Bratislava, tel. 02/5477 7193, fax 02/5477 3567, e-mail:
[email protected] Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, Sasinkova 5, 815 19 Bratislava, tel. 02/5556 4293, fax 02/5542 5714, e-mail:
[email protected] Slovenský spisovateľ, Vajnorská 128, 832 92 Bratislava 12, tel. 02/4445 3041, e-mail: slovenskyspisovatel@ slovenskyspisovatel.sk S. P. A. C. E., Dostojevského rad 7, 800 01 Bratislava, tel. 02/5292 0759 Spolok sv. Vojtecha – VOJTECH, Radlinského 5, 917 01 Trnava, tel./fax 033/ 5907711, 033/5907760, e-mail:
[email protected] Univerzita Komenského, vydavateľstvo, Šafárikovo nám. 6, 818 06 Bratislava, tel. 02/5924 4111, 5293 1830 Univerzita Mateja Bela, Národná 12, 974 00 Banská Bystrica, tel. 048/4123 295, fax 048/4153 180 Ústav slovenskej literatúry SAV, Konventná 13, 813 64 Bratislava, tel. 02/5441 3391 Veda, vydavateľstvo SAV, Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, tel. 02/5477 4253, 02/5245 0153 (redakcia), fax 02/5477 2682, 02/5245 0153 (redakcia), e-mail:
[email protected] Vienala , Moldavská cesta 8/A, 040 11 Košice, tel./fax 055/6227 520, e-mail:
[email protected] ViViT, Hviezdoslavova 18 – Lýceum, 060 01 Kežmarok, tel./fax 052/4525 361, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Arkus, L. Svobodu 1359/10, 905 01 Senica, tel. 034/6574 868, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Fragment, Kominárska 2, 831 04 Bratislava 3, tel. 02/5023 4583, fax 02/5557 3151, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, tel. 043/4220 692, fax 043/4307 243, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Michala Vaška, Nám. Kráľovnej pokoja 3, 080 01 Prešov, tel. 051/ 7711407, 7742763, fax 051/7711 407, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo PROXIMA PRESS, Kolískova 4, 841 05 Bratislava, tel. 02/6531 1544 Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Laurinská 2, 814 99 Bratislava, tel./fax 02/5443 2671, e-mail:
[email protected]
Strana 8
Aktuálne
Ilja Čičvák: Keď bohovia nemrú Ilja Čičvák na Slovensku publikoval časopisecky. Po roku 1968 emigroval do Kanady. Tam vydal román Vyvolávanie slnka a štyri zbierky poézie, Slzy a bozky, Milovanie so sfingami, Lásky nikdy nespia a Básne za mrežami, napísal aj romány Keď bohovia nemrú a Iná tvár človeka. Je členom Únie spisovateľov Kanady, ako aj Spolku slovenských spisovateľov. Román Keď bohovia nemrú je príbehom hry na mačku a myš medzi človekom a mocou.
Ivan Moskovič, poslabší, počerný muž od pera, sotva päťdesiatnik, kľačí na jednej nohe na okraji lavice a druhou sa opiera o zem. Nevníma kňaza, čo si obradne upíja z vína zo zlatého kalicha, ani jeho miništrantov v bielych róbach, čakajúcich na prázdny kalich, kým ho kňaz neutrie bielym obrúskom a nepodá im ho, aby ho postavili nabok, a potom sa opäť vrátili, aby mu mohli pomôcť, ale zvedavými očami blúdi po obrazoch svätých; najprv po svojej ľavici, potom zrakom prejde na pravú stranu, aby videl ďalších svätých. Ale nemôže ich všetkých dobre vidieť, lebo všetci kajúcnici nekľačia a pokojne si stoja na chodbe za lavičkami uprostred Katedrály a zakrývajú svätým nohy a dolnú časť obrazov. Ale aj tak im mohol vidieť hlavy. Boli to ľudia, myslí si. Urobili z nich svätých, lebo trpeli. Melódia silnela, spamätal sa, lebo ľudia, kľačiaci v radoch pri ňom, vstávali, prežehnávali sa a pridávali sa k chóru, znejúcemu po ľavej strane oltára. Tiež vstal na obe nohy a snažil sa spievať, hoci nepoznal ani melódiu, ani slová. Šlo mu to falošne a nablízku stojaci naňho poočku pokukávali, nepovedali nič a spievali ďalej. Ani nevedel, prečo sem vlastne vôbec vošiel. Zaskočil iba po cigarety do krčmy oproti, a ten chorál, rozliehajúci sa námestím, ho načisto vlákal do Katedrály. Žeby si ma sám Pán Boh povolal na slovíčko k sebe, v hodine, keď zvony vyzváňajú a ľudia sa kajajú za svoje hriechy, čo napáchali počas týždňa na svojích priateľoch, blížnych i neblížnych, a potom, odrecitovaním ‘Zdravas’ a ‘Otčenáš,’ zhadzujú zo seba plášť krivdy a utiekajú sa pod ochranu vlastného svedomia? Sám nevedel. Nikomu som neuškodil, nikoho neoklamal... A nepoznám ani túto melódiu... ani jej slová... Na chvíľu sa zamyslel. Až kým naňho nezačal zostupovať strach. Bože, zašepkal, odpusť mi moje rúhanie sa. Potom sklonil hlavu a prežehnal sa ako bohabojný kajúcnik. Cítil sa čudne. Možno nepripravený na debatu so svojím Bohom. Opatrne sa poobzeral dookola, pootočil sa a sledovaný vyčítavými pohľadmi sa pretlačil dlhou chodbou na ulicu. Ale chorál znel za ním. V tónoch mu letel ponad hlavu a držal sa jeho kroku. Nechcel zaniknúť, iba potroche slabol, ba miestami aj silnel, až kým nezamĺkol v diaľave. Prešiel krížom cez koľaje a zamieril k malej drevenej búdke oproti Hotelu. „Máte cigarety?“ spýtal sa. Za malým okienkom otočila k nemu hlavu stará žena. „Aké chcete?“ „Hociaké, len nech sú to cigarety. Máte aj na výber?“ „Koľko by ste chceli?“ „Štyridsať, prosím.“ „Dávame iba po dvadsať. Máme ich málo.“ „Aj tak dobre.” Vybral z vrecka bankovku a podal ju žene. Rozbalil cigarety a jednu si hneď vložil medzi pery. Potľapkal sa po vreckách za zápalkami. Zrazu mu niekto schytil odzadu obe ruky. Prv, než sa stačil obzrieť, vytrhol mu z úst cigaretu a cez hlavu prehodil čierne kožené vrece. Nikoho nevidel, iba cítil, ako mu chlap stláča vzadu ruky. Dvaja muži v tmavých kožených kabátoch ho viedli kamsi dopredu. Tesne za nimi sa ozývali kroky tretieho muža. Kráčalo sa mu zle, pomaly a neisto. Potkol sa o kameň, ale nespadol. Bol v dobrých rukách. Po niekoľkých krokoch ho sotili do auta. Ani nevedel do akého. Len čosi zamrmlal, ale spod
čierneho koženého vreca na hlave mu nebolo rozumieť ani hlásky. Chabo sa bránil, najprv sa mykal a začal aj kopať. „Zviažte ho!“ zakričal jeden z trojice, muž s drsnou tvárou, zrejme hráč prvých huslí. V aute ich bolo päť. Všetci boli v kožených kabátoch. Okrem neho. Ten, čo sedel za volantom, na rozkaz nijako nereagoval, iba sa nemo prizeral, ako zajatcovi tí dvaja vzadu zväzovali remeňom ruky aj nohy. Miesta mali dosť, džíp bol priestranný a dalo sa v ňom podnikať všeličo. Kým ho tí dvaja zväzovali, veliteľ si nasadil na tvár čiernu masku. Ostatní neskôr urobili to isté. Iba vodič nemal masku, tvár si zaboril do dlaní, oprel si ju o volant a odzadu mu ju vidno nebolo. Okná džípu zakrývali hrubé zelené plátenné záclony a zvonku nebolo vidno, čo sa deje vnútri. „Vymeňte mu vrece! Nech dýcha!“ prikázal stroho veliteľ. Jeden z nich mu sňal z hlavy kožené vrece. Bolo pod ním horúco a nedalo sa dýchať. Dole jeho vystrašenou tvárou sa liali veľké kropaje potu. Zhlboka sa nadýchol. Bol veľmi preľaknutý. „Čo odo mňa chcete? Kto ste?“ zakričal z plnej sily. Liala sa z neho zlosť. V očiach sa mu zračilo veľké prekvapenie. Namiesto tvárí ho obklopovali groteskné masky. Ale nie nadlho. Opäť mu na hlavu hodili čierne plátenné vrece. Aspoň sa cezeň dalo dýchať, hoci neprepúšťalo ani trocha svetla, ktorého v džípe beztak bolo málo. Silné štuchnutie do rebier prinútilo vodiča, aby sa obzrel. Dával najavo, že tí v džípe ho nijako nezaujímajú. Prudko zaradil rýchlosť a už uháňali námestím. „Kam ma veziete?!“ zaprotestoval hlas v čiernom vreci. „To nech ti je fuk!“ odsekol veliteľ vpredu. „To nech mi je fuk?“ nasrdil sa. Po chvíli sa utíšil a spýtal sa pokojnejším hlasom. „Kto vlastne ste?“ „My sme my!“ „Aj ja som ja! Budem sa sťažovať!“ „Komu? Bohu?“ „Aj!“ „Skús! Uvidíme, či ťa príde zachrániť.“ „Ó, Kriste! Kde si?“ Hlava vo vreci sa dvihla k nebesiam a čakala na odpoveď. Veliteľov drsný hlas ho však v rozjímaní prerušil. „Skús sa spýtať ešte raz,“ nabádal ho šepotom, „možno ti odpovie, hahahaha!“ Zavládlo ticho. Muži v kožených kabátoch si sňali z tvárí masky a hľadeli tupo na cestu. Ich nemý výraz prezrádzal, že ani nepremýšľali. Iba z času na čas raz jeden, raz druhý dvihli pohľad, aby sa presvedčili, ako sa muž vo vreci správa. A opäť len hľadeli na cestu, ktorá vybiehala von z mesta, miestami bola hrboľatá a nadhadzovala. „Čo som urobil?“ „To uvidíme!“ odsekol známy hlas. „To už ste mali vedieť, čo som urobil, ak som vôbec dačo urobil.“ „Len ty veľa nepapuľuj, lebo si ešte môžeš uškodiť.“ Zhlboka sa nadýchol. Nechcel si uškodiť. Ani sebe, ani svojim trom dcéram, ani žene. Opanoval ho nepokoj. Pridlho mu trvá priniesť cigarety z prechádzky cez park. „Žena sa bude strachovať!“ ozval sa v ňom hlas hlavy rodiny. „Len sa ty neboj, nejako sa len dozvie, že jej chýbaš, ak jej vôbec budeš chýbať,“ prehodil drsný hlas. „Moje deti!“ zaprotestoval. „O deti sa teraz neboj. Kým sa vrátiš, napočítaš ich viac, ako si si zvykol,“ dodal ten vpredu. „Neurážajte mi ženu!“ strach v ňom nepopustil. „Ukľudni sa, Moško,“ ten vpredu zmenil tón. „Nevolám sa Moško,“ odvrkol. „Na to nie sme zvedaví. Všetci sa nejako voláme,“ prehodil ten vpredu lakonicky“. „Čo odo mňa chcete?“ vybuchol ako sopka. „To sa dozvieš neskôr,“ odvetil ten vpredu a ani sa neobzrel. „Kedy neskôr?“ dobiedzal.
„Neskôr. Kedykoľvek. Dnes, zajtra, o mesiac, o rok, možno o päť.“ „Vy ma chcete mať na očiach... päť rokov?“ „Možno aj desať.“ Aj keď Moskovičovu hlavu pokrývalo vrece a siahalo mu až dolu na hrudník, bolo počuť, ako nahlas preglgol. To bol celý jeho protest. Hoci sa mu chcelo zakričať na plné hrdlo. A keby mohol, zmlátil by všetkých hlava-nehlava. On však mlčal. Mlčal od prekvapenia. Vo vzduchu zavládlo ticho. Ako keby si v tom okamihu života každý uvedomil úlohu svojho Ja, všetci sa odmlčali. Až kým jeho Ja opäť nezakričalo do ticha. „Kto si tu dovoľuje osobovať právo zahrávať sa s mojím osudom?“ zareval, pritom chcel vstať, aby bol viac na očiach, ale spútané nohy i ruky mu to veľmi nedovoľovali a zodvihol sa iba na niekoľko centimetrov. Ale i to malo účinok! Jeho výkon upútal všetky pohľady. Dokonca aj vodič prestal na chvíľu vnímať cestu pred sebou a so strachom v očiach obrátil hlavu smerom k vrecu. Počuli výkrik strachu, prejav hnevu nad vlastnou nemohúcnosťou, snahu o záchranu. Bol to hlas, vyvierajúci odkiaľsi z podvedomia, že všetko je sprostý nezmysel, iba omyl, alebo aj nesvedomitosť. Veliteľovo nervózne obočie sa však dvihlo na poplach. Ochranca po Moskovičovej pravici vedel čítať posunky, dvihol ruku a udrel hlavu vo vreci čímsi tupým. Hlava odkväcla a padla na plece tomu naľavo. Ten sa poodtiahol, akoby sa hlavy očividne bál, keď tak neprítomne visela vo vzduchu, akiste v bezvedomí. A opäť všetci podľahli tichu. Zraky upreli na cestu pred kamsi sa náhliacim džípom. Uháňali už dobrú hodinu. Cesta bola čoraz hrboľatejšia. „Kde som?“ ozval sa hlas vo vreci. Štyri páry očí, dokonca i vodičove, sa upriamili na vrece. „Neboj sa, si v dobrých rukách,“ upokojovala ho hlava na prednom sedadle. „Už sme tu?“ spýtal sa bez okolkov. „Kde by si chcel byť?“ „No, vo väznici.“ „Tam by si chcel byť?“ „Kam sa tak človek môže dostať?“ „Ty čuš!“ „Priviezli ste ma sem preto, aby ste ma umlčali?“ Veliteľ sa pohniezdil a na tvári sa mu zjavil úškľabok. „Vieš, ako to bolo s tou mačkou, čo kvôli prílišnej zvedavosti prišla o život?“ vyšlo z neho napokon. Zajatec premýšľal, čo len môžu mať za lubom. Mohol iba hádať. Mohlo to byť všeličo. I to najmenej očakávané. „Čo všetko sa len človek môže od vás dozvedieť,“ utrúsil napokon. „Tak.“ Niekoľko veľkých jám v ceste naraz prerušilo konverzáciu. Džípom začalo hádzať. Hádzalo viac a viac. Asi preto, aby sa sem nedalo dostať len tak ľahko. Džíp o chvíľu zastavil. Zvonku sa ozývali nepravidelné mužské povely a pobehovanie ťažkých pracovných bagančí. Spod čierneho vreca sa dalo iba tušiť, že tu vôkol neho nastával akýsi zmätok. Možno iba teraz, alebo tu už pravdepodobne existoval a tvoril súčasť bežného života, kolobeh dňa. „Ako sa volá táto väznica?“ spýtala sa hlava v čiernom vreci. „Toľko ti na tom záleží?“ vyzvedal veliteľ podlízavým hlasom. „Možno.“ „Či si na Sibíri, alebo v Sing-Singu, to nech ti je fuk. Alebo si zvlášť potrpíš na mene?“ „Možno sa raz aj zapíše do histórie,“ odvetil nebojácne. „Do histórie!“ Veliteľ prepukol do trasľavého smiechu a pohŕdavo utrúsil: „Vás raz história sama vymaže z histórie.“ Nevedel, koho mal na mysli, keď mu naraz začal vykať. Redakčne krátené úryvky z rukopisu románu, ktorý vychádza vo VSSS.
KNIŽNÁ REVUE
číslo 9
Michael Connelly
Vyhliadka Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008 Preklad Patrick Frank Na úvod treba povedať, že toto nie je klasický Connelly. Vyhliadka pôvodne uzrela svetlo sveta ako 16–dielny seriál pre The New York Times. Až neskôr ju autor upravil na knižný formát. Vyhliadka je podstatne kratšia ako väčšina jeho románov, postavy sú menej prepracované, dej má pomerne jednoduchú zápletku a ľahko predvídateľné rozuzlenie. Atribúty, na ktoré nie sme u Connellyho zvyknutí. Pre ostrieľaných „connellyžravcov“ bude Vyhliadka drobným spestrením, „connellypanicov“, naopak, naláka na ďalšie kúsky z jeho dielne. 56-ročný Hieronymus Bosch je opäť vo svojom živle. Po neúspešnom pokuse o kariéru súkromného detektíva sa vracia na oddelenie lúpeží a vrážd. So svojím mladým partnerom Ignaciom, ktorého zaťato odmieta volať Iggy, vyšetrujú vraždu mladého lekára, ktorého našli s prestrelenou hlavou. Napohľad klasický prípad sa však skomplikuje. Vlastne skomplikuje ho FBI a ešte asi tucet štátnych bezpečnostných zložiek pôsobiacich pod hrôzostrašne znejúcimi skratkami. Dôvodom je rádioaktívne cézium, ktoré nebožtík ukradol z nemocničných trezorov po tom, ako dostal rukojemnícke video so svojou manželkou. Po splnení požiadaviek vydieračov však nasledovala poprava a smrtonosná látka sa ocitla v rukách teroristov. Prípad tak dostáva úplne iný rozmer a FBI sa aj prostredníctvom bývalej Harryho priateľky Rachel Wallingovej snaží odstaviť policajných vyšetrovateľov na vedľajšiu koľaj. Bosch však s FBI hrá vyrovnanú partiu. Jeho štýl vonkoncom nie je po chuti jeho partnerovi ani vedeniu polície, nakoniec je to však práve Boschov inštinkt, ktorý zabráni katastrofe. Connellyho hrdina sa ani v nekompromisnej mašinérii boja proti teroristom nestratí. Je klasickým prípadom detektíva zo starej školy, má problémy s modernou technikou a neznáša policajných byrokratov a kariéristov. Elitného detektíva z neho robia skúsenosti, talent vidieť pod povrch a skvelé kombinačné schopnosti. Pre tých, ku ktorých srdciam si detektív s renesančným menom našiel cestu, bude Vyhliadka naozaj len chuťovkou a netrpezlivo budú čakať na ďalšiu Connellyho novinku. Vladimír Radosa
Gillian Flynnová
Ostré predmety Bratislava, Ikar 2008 Preklad Róbert Hrebíček Debut americkej novinárky zavedie čitateľa do malého mestečka Wind Cap v štáte Missouri. Práve sem z chicagskych novín pošle šéf Curry reportérku Camille Preakerovú, aby vo svojom rodnom meste zistila čo najviac o zmiznutom 10-ročnom dievčatku. Krátko po jej príchode do mestečka nájdu nezvestnú Natalie uškrtenú s vytrhanými zubami. Wind cap je v šoku, všetci si zrazu spomenú, že pred rokom sa našla mŕtva 9-ročná Ann tiež bez zubov v miestnom potoku. Camille sa oba prípady bolestne dotkli, lebo jej pred rokmi zomrela chorľavá mladšia sestra Marian a vlastná rodina ju doma neprivítala s nadšením aj preto, že sa „vŕta vo vraždách“. Aj napriek tomuto sa Camille naďalej zaoberá okolnosťami vraždy, spoznáva obete a ich rodiny. Ťažko sa vyrovnáva so zisteniami a tuší, že všetko je zrejme inak, ako navonok vyzerá. Camille mala v detstve tiež psychické problémy (vyrezávala si slová do rôznych častí tela), ktoré riešila alkoholom. Čoraz častejšie sa vracia k príčinám úmrtia Marian, zamýšľa sa nad výkyvmi správania sa nevlastnej sestry Ammy k nej a okoliu. Postupne odhaľuje šokujúce rodinné tajomstvá a následné tragické udalosti. Netušené zvraty v deji a záverečné rozuzlenie výstižne charakterizujú slová St. Kinga, že ide o „úžasný debutový román“. -lč-
www.litcentrum.sk
Strana 9
Zahraničná literatúra
Kulisy našich umelých svetov Hovoríme s českým spisovateľom Davidom ZÁBRANSKÝM David Zábranský (1977) študoval na Karlovej univerzite v Prahe právo a mediálne štúdiá. Za prvotinu Slabost pro každou jinou pláž s podtitulom Poznámky k moři, smíchu a duchu doby (takmer 400-stranový román) mu vlani v apríli udelili Cenu Magnesia litera v kategórii Objav roka. Niektorí českí kritici nastolili otázku, či toto dielo spĺňa kritériá románu a usúdili, že ide o román-esej. • Debutovali ste hneď románom. Nie je to odvážne? Prozaik si overí svoj talent spravidla na kratšom útvare. – Viac ako odvaha to bola samoľúbosť a namyslenosť. Podstatnejšie je, že poviedke nerozumiem, ten útvar nemám rád. Pre mňa je súčasťou zážitku z čítania beletrie i čas čítania. Hľadanie strateného času, Muž bez vlastností sú pre mňa ideálne knihy, nielen pre ich literárnu kvalitu, ale aj pre rozsah. Proste sa dajú večer odložiť a ráno znova vziať do ruky, a tak s nimi môžete žiť mesiac, dva. Poviedka je hneď prečítaná. To sa mi nepáči. Nechcel som písať niečo, čo sa mi nepáči. Pred niekoľkými dňami som dopísal druhú knihu, 250-stranovú novelu, je celkom iná než bola prvá kniha. • Napísanie takého rozsiahleho románu si okrem erudície a ponoru do látky vyžaduje aj značnú mieru trpezlivosti a vytrvalosti. Sú pre vás tieto vlastnosti prirodzené, mali ste pred sebou nejakú métu? – Pokiaľ ide o písanie, prirodzené mi v tom čase nebolo nič, veď to bola prvotina, sprevádzalo ho iba nekonečné tápanie. Prirodzenosť žiadna, méta žiadna. Jednoducho som písal a vôbec som netúžil, aby to niekto čítal, lebo kým si človek píše sám, nemá ho kto kritizovať. Keby platila subjektívna realita, máme v Čechách tisíce Proustov, Kafkov, Woolfových. To nie je nepríjemný pocit mať doma text, o ktorom si človek môže myslieť, že je súčasťou svetovej literatúry, že sa ňou stane... Po smrti autora. Takže u mňa nešlo ani tak o trpezlivosť ako skôr o pohodlie. Pretože pre mňa je skôr prirodzené, že musím mať všetko a hneď. • Hrdinka vašej knihy Polina ušla z Ukrajiny, z krajiny „ktorá jej nedovolila žiť“. Lenže ani Španielsko, jej nová vlasť, nie je bez obmedzení a zväzuje človeka aj na prvý pohľad nenápadnými vecami a navyše ho oberá napríklad o citovosť. V otázke: Západ či Východ sa neprikláňate ani k jednému z týchto svetov... – Španielsko nikomu nemôže vziať citovosť, v tom zmysle by som opravil časť vašej otázky. Na druhej strane nikomu „nedá“ citovosť ani fakt, že žije na Ukrajine. Ibaže mnoho ľudí zo Západu vidí Ukrajinu alebo Indiu či iné krajiny Východu ako nejaké nádrže, odkiaľ možno nasávať autenticitu, citovosť, „naozajstný život“ atď. Podľa mňa je to trestuhodná naivita, omyl, ktorý treba vyvracať, biť na poplach. Je to pasca, do ktorej sa dobrovoľne chytáme. Práve takýmto naivným videním strácame to, čo urputne hľadáme. Moje sympatie nepatria ani jednému z týchto svetov, ako by aj mohli, veď tie takzvané svety sú len kulisy. Oveľa viac ako na kulisách záleží na tom, do akej miery sme ochotní „ísť do seba“, ako premýšľame. Takže nejde o nejaké fatálne rozdelenie sveta na Západ a Východ, ako skôr o pohodlnosť hľadať v sebe. Pre mňa je najpodstatnejšie, ako sa rozvinutý svet usiluje zbaviť tejto pohodlnosti – pozerá cez plot na Ukrajinu a do Indie. Naivne si pritom myslí, že to, čo hľadá, je niekde v Indii úhľadne zabalené v Himalájach. Himaláje sú vyššie ako Krkonoše a pre pohodlného človeka predstavujú rovnako grandióznu bodku ako hollywoodske finále. Hľadáme niečo ohromujúce, niečo, čo pred nami bude stáť
bez toho, aby sme pohli prstom. Tento konzumentský prístup k svetu by sa však nemal vydávať za hľadanie autenticity, hĺbky a bohvie čoho. Celé toto umelé rozdelenie na Východ a Západ som v knihe použil len preto, že som chcel ukázať, aký hybrid je stredná Európa, ako ťažko zaraditeľní sme z hľadiska nových meradiel, ktoré prišli spolu s globalizáciou, a aké výhody nám to môže prinášať. Sme rozkročení medzi Ukrajinou a Španielskom. Pre Angličana sme Ukrajinci, pre Ukrajincov sme takmer Angličania. Pýtam sa, kam patríme? Pri pohľade z veľmi veľkej výšky patríme na Západ. Nie
niekam ísť, aby toto našiel. Podľa mňa to pokojne mohol nájsť v Prahe-Holešoviciach. Skúste porovnať Rilkeho chuť cestovať a jeho zážitky z ciest s cestovnými zážitkami Franza Kafku. Iste by si to vyžadovalo dlhú a dôkladnú štúdiu, ale nazdávam sa, že Kafka aj na cestách cestoval viac v sebe než v cudzej krajine. Kafka však nebol taký sugestívny, aby jeho srdce na povel bilo podľa nejakého záhadného ruského rytmu. Mám chuť nahradiť slovo „sugestívny“ za „rozmaznaný“. Rovnako afektované výpovede ako Rilkeho, ktoré sa nezakladajú na ničom inom než na túžbe po zážitku, mô-
vlastnou zásluhou, nie tým, že sme takí skvelí a za posledných pätnásť rokov sme všetko stihli, ale práve pre meniace sa umiestnenie „oka“, ktoré sa na nás pozerá. • Keď sa Rilke pred sto rokmi vydal spolu s Lou Andreas Salomé do Ruska, aby sa priblížil jej srdcu cez pochopenie zbožnosti v biede, nepodarí sa mu to, pretože, ako píšete: „Chovali se jako turisté.“ Možno sa s odstupom sto rokov dopátrať, čo Rilke v Rusku hľadal a čo mu návšteva dala? Inde sa ponárate do spomienok literárneho kritika Marcela Reicha-Ranitzkého z varšavského geta. Čo vás viedlo k týmto príkladom? – Rilke bol príslušníkom prvej generácie, ktorá si mohla dovoliť hľadať autenticitu. Doba mu to umožnila technicky, on sám sa postaral o to, aby mal na to dosť peňazí, samozrejme od Lou. V zháňaní peňazí bol podľa mňa majster. Rilke a Lou stoja na počiatku, odvtedy ubehlo more času, ale veľa sa toho nezmenilo. Niečo hľadáme, ale hľadáme to mimo seba, pokiaľ možno aj geograficky ďaleko. Je fascinujúce porovnať dve rozmaznané, pohodlné duše, jednu spred sto rokov, druhú súčasnú. Aké podobné sú ich túžby! Pýtate sa, ako to doparoma môžem vedieť, čo Rilke v Rusku chcel a čo našiel. Neviem ani jedno, ani druhé. Ale prečo by nemohol hľadať to, čo hľadáme my, a prečo by nemohol dopadnúť rovnako ako my? Vychádzam z toho, že o svojej ceste do Ruska táral hlúposti. V Rusku vraj jeho srdce začalo biť v rovnakom rytme, ako bije srdce ruskej krajiny. Podľa mňa Rusko bolo vtedy také isté ako každá iná krajina. Hore nebo, dolu zem. Miestne obyčaje. Ale že by tam pulzovalo niečo nadľudské, „univerzálne, všeobjímajúce“, nejaký iný rytmus než napríklad španielsky so siestou, to si nemyslím. Proste ,,to“ chcel nájsť a našiel to. ,,To“, o čom sa píšu básne, ,,to“, bez čoho nevieme a nemali by sme vedieť žiť. To je v poriadku, ja len poukazujem na fakt, že potreboval
žete počuť od prvého rozmaznaného Pražana, ktorý sa práve vrátil z Indie. • Možno ešte prahnúť po autentických zážitkoch? – Samozrejme, kdekoľvek. Všade, kde je k dispozícii určitá miera osobnej slobody. Mimochodom, sme posadnutí autentickým životom. Neviem, čo je autentické. Najautentickejšie je podľa mňa sedieť a hľadieť na stenu. Rok, päť, desať rokov. V Indii by to asi nazvali meditáciou. Celý rozvinutý svet by si na chvíľu mal sadnúť na zadok a vykašlať sa na planétu, aj tak ju svojimi alibistickými zábavkami nijako nezachraňuje. Proste prestaňme chodiť do „autentického“ Rumunska, prestaňme sa usilovať o zahraničné štipendiá, prestaňme loviť skúsenosti a zážitky. Vzdajme sa grandióznych honov na zážitky. Keď zabudneme na svet okolo, nielenže sa svet z toho nezblázni, určite mu to pomôže. A možno konečne nájdeme tú autenticitu. • Spisovateľ Rudo Sloboda sa raz vyslovil, že cestovanie nemusí byť produktívny spôsob poznávania sveta. Schodnejšia a lepšia cesta je podľa neho čítanie. – Podľa mňa má pravdu. Nielenže to nie je produktívne, navyše sa tým ten svet tak trochu ničí. Súčasná cestovateľská tragédia je v tom, že každý cestovateľ je namyslený individualista, ktorý si nevidí na koniec nosa, nieto aby dovidel na dôsledky svojho správania. A prečo sa cestovanie tak rozmohlo? Myslím, že moje vysvetlenie je jasné – lebo nevydržíme sedieť na zadku. Unudili by sme sa k smrti. Necítime sa príjemne, keď robíme spoločnosť len sami sebe. Potrebujeme niečo dostávať, ale tá ruka v našom vnútri, ktorá nám to pokojne mohla podať, už zakrpatela. Túžba zmocniť sa exotických končín je podľa mňa druhoradá, nie je hlavnou motiváciou. Hlavnou motiváciou je túžba nechať sa „oškrieť“ zo všetkých strán a ešte zhora nadol. Jarmila Wankeová
ZO SVETA KNÍH Ortieľ nad rukopisom Vladimír Nabokov (1899 – 1977) zanechal rukopis svojho posledného románu s príkazom zničiť ho. Dedičia, vdova po spisovateľovi Vera ani jeho 73-ročný syn Dimitrij, ho nedokázali zničiť a zatiaľ odporujú jeho poslednej vôli. Vo švajčiarskej banke je uložených 50 rukopisných strán, keby sa vytlačili, bola by z nich asi 30-stranová knižka s titulom Originál od Laury – posledné dielo z pozostalosti Vladimíra Nabokova. Majster nechcel, aby po ňom ostalo niečo, čo nie je dopracované
do najmenšieho detailu, preto rozhodol, že rukopis má byť po jeho smrti spálený. Dimitrij Nabokov, ktorý dielo pozná, vyslovil o ňom dve rozporuplné tvrdenia. Na jednej strane vraj v najkoncentrovanejšej forme zachytáva tvorivú invenciu jeho otca, na druhej strane svojím štýlom a spracovaním predstavuje celkom originálnu, radikálne novú autorovu tvorbu. Takže stránky z Nabokovej pozostalosti obsahujú buď koncentrát jeho diela, alebo nový začiatok.
Saint-Exupéryho tajomstvá Francúzsky týždenník Figaro Magazine publikoval 15. marca úryvky z pripravovanej knihy Jacqua Pradela a Luca Vanrella, v ktorej autori prinášajú najnovšie poznatky v súvislosti so zmiznutím Saint-Exupéryho počas jeho posledného vojnového letu. V roku 1998 objavil francúzsky potápač Luc Vanrell v mori neďaleko Marseille vrak vojnového lietadla. O štyri roky francúzske úrady potvrdili, že ide skutočne o stroj, ktorý pilotoval Saint Exupéry. Pripravovaná kniha Saint-Exupéry, posledné tajomstvo (Editions du Rocher) vyvolala veľký záujem vo Francúzsku i v zahraničí aj vďaka vyhláseniu Horsta Ripperta, dnes už 88-ročného bývalého príslušníka nemeckého vojenského letectva Luftwaffe: ,,To ja som zostrelil Saint-Exupéryho.“ Pritom celý ďalší text toto tvrdenie spochybňuje, keď autor vzápätí dodáva, že pri zostrelení lietadla si nebol istý identitou pilota. Odvtedy celé roky dúfa, že to nebol jeho obľúbený spisovateľ. Ohlasy na pripravovanú knihu v mnohom kritizujú Jacqua Pradela, že mu ide iba
o komerčný úspech a senzáciu, keď vo svojom postupe nedodržal ani elementárne zásady overovania získaných informácií. K objasneniu ďalšieho tajomstva zo života Antoina de Saint-Exupéryho prispelo vo februári aj vydavateľstvo Flammarion vydaním publikácie Alaina Vircondeleta La Véritable Histoire du Petit Prince (Pravdivý príbeh Malého princa). Autor v nej pútavo približuje okolnosti vzniku jednej z najpredávanejších kníh na našej planéte, odhaľuje pocit smútku, aký prežíval Saint-Exupéry počas exilu v New Yorku roku 1942, jeho túžbu vrátiť sa na front. Malý princ znamenal preňho vzkriesenie zo stavu beznádeje. Alaine Vircondelet sa pri rekonštrukcii tejto etapy autorovho života, v ktorej sa stretávajú láska, vojna, spomienky na čarovné detstvo s osamelosťou a beznádejou, opieral o dosiaľ nezverejnené dokumenty zo súkromného archívu manželky Consuelo a ďalšej pozostalosti rodiny. –mgb–
Spor o Dickensov pamätník Postavia Charlesovi Dickensovi pamätník k 200. výročiu jeho narodenia roku 2012? Táto otázka rozvírila búrlivú diskusiu, pretože jeho priaznivci mu chcú postaviť pamätníky v Rochestri, Portsmouthe a Londýne. Odporuje to však spisovateľovej
poslednej vôli, jasne sa vyjadril, že si neželá, aby ho oslavovali inak, než čítaním jeho románov. Jediná Dickensova socha, ktorá doteraz existuje, bola vytvorená roku 1894 a nachádza sa vo Philadelphii.
Zaniklo najstaršie kníhkupectvo v Kanade Kníhkupectvo The Book Room v Halifaxe po 169 rokoch od svojho založenia minulý mesiac definitívne ukončilo svoju činnosť. Jeho posledný majiteľ sa rozhodol zatvoriť ho
pre neustále narastajúcu konkurenciu internetového predaja kníh a celkovo sa zhoršujúcu finančnú situáciu. Svoj krach oznámil aj vydavateľom. –báb–
NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY V Maďarsku Podľa celoštátnej siete predajní Fókusz: Paulo COELHO: A fény harcosának kézikönyve (Príručka bojovníka svetla), Athaneum 2. Ken FOLLETT: Az idök végezetéig (Do konca čias), Gabo 3. Betty MAHMUD: A lányom nélkül soha 2. Végzetes szülők (Bez dcéry neodídem 2. Osudní rodičia), Ulpius-ház 4. Cormac McCARTHY: Nem vénnek való vidék (Táto krajina nie je pre starých), Magvető 5. Alaine POLCZ: Nem trappolok tovább (Nepochodujem ďalej), Jelenkor 6. Agave 100, Agave 7. Gabriel García MÁRQUEZ: Szerelem a kolera idején (Láska v čase cholery), Magvető 8. J. K. ROWLING: Harry Potter és a halál ereklyéi (Harry Potter a Dary smrti), Animus 9. Daniel KEHLMANN: A Beerholm-illúzió (Beerholmovská ilúzia), Magvető 10. Krisztián GRECSÓ: Tánciskola (Tanečná škola), Magvető 1.
V prestížnom budapeštianskom kníhkupectve Írók Boltja (Obchod spisovateľov) na Andrássy út 45: Poézia: 1.
2.
3.
János HÁY, zost.: Csokonai Vitéz Mihály válogatott versei (Vitéz Mihály Csokonai – vybrané básne), Palatinus Kiadó Dezső TANDORI, zost.: Jékely Zoltán válogatott versei (Zoltán Jékely – vybrané básne), Palatinus Kiadó Gábor LANCZKOR: Vissza Londonba (Späť do Londýna), Kalligram
Próza: 1. 2. 3. 4. 5.
Bret Easton ELLIS: A vonzás szabályai (Pravidlá príťažlivosti), Európa János GÉCZI: Tiltott Ábrázolások Könyve (Kniha ilustrácií), Gondolat Kiadó Krisztián GRECSÓ: Tánciskola (Tanečná škola), Magvető Katharina HACKER: Nincstelenek (Chudáci), Európa Ingo SCHULZE: Új életek (Nové životy), Európa
Strana 10
Téma
Ako si postavíme, tak budeme bývať František Mesároš
Poradca stavebníka pri výstavbe rodinného domu II. časť Bratislava, Vydavateľstvo Eurostav 2008
Vydavateľstvo Eurostav svojimi prakticky zameranými publikáciami dodá odvahu pustiť sa do stavby či rekonštrukcie rodinného domu aj tým najnerozhodnejším, ktorí zveľaďovanie svojho bývania odkladajú, hoci už si aj čosi nasporili, no jednoducho nevedia, ako začať. Kým sa rozhodnú, rastú ceny pozemkov, remeselných prác, ale na druhej strane sa zdokonaľujú stavebné systémy a materiály. Do spleti stavbárskych noviniek a „cenových hitov“, pre laika už celkom neprehľadnej, prináša jasno veľmi konkrétnymi tabuľkami druhá časť Poradcu stavebníka. Autor doslova od podlahy poskytuje aj tomu najamatérskejšiemu stavebníkovi prehľad materiálov a prác, ktorým sa nevyhne pri stavbe domu. Keďže má na zreteli neskúseného stavebníka, v úvode mu vysvetľuje všetky základné pojmy stavbárskeho žargónu. Aj z lingvistických nepresností totiž môžu vzniknúť nepríjemné prekvapenia pre objednávateľa stavby, na ich presné používanie treba dbať najmä pri zostavovaní a podpisovaní zmluvy. Rovnako je dôležité, aby sme vedeli, za čo platíme, keď dostaneme napríklad faktúru za presun hmôt. Napokon mať jasno vo veci hneď od začiatku je základný krok nielen pri stavbe, ale aj v tejto publikácii. Autor svoje rady rozdelil do dvanástich častí, podľa toho, ako bude stavba postupovať. Od ujasnenia základných pojmov prechádza cez spodnú stavbu, vertikálne a horizontálne konštrukcie, vertikálne komunikácie a výplne otvorov až po strešné konštrukcie, technické zariadenia a elektroinštalácie a napokon prichádza až ku kontrole nákladov a cien. Každá časť, teda každá kapitola Poradcu stavebníka je inak farebne ladená, príjemné pastelové farby vám pozdvihnú náladu, keď už budete na konci so silami. Okrem základných pojmov a ponuky možností stavebných materiálov a technológií si podľa priložených tabuliek vyrátate orientačnú cenu, koľko vás jednotlivé etapy stavby budú stáť. Aktuálnosť cien a ponúkaných produktov na trhu zaručuje nielen uvedený rok, ale dokonca aj mesiac vydania tejto, ako aj ostatných publikácií z vydavateľstva Eurostav. Navyše k vlastným prepočtom nemusíte hľadať papieriky, aj grafici knihy sa prejavili ako prakticky zmýšľajúci a na každej strane nechali veľkorysý okraj na poznámky.
KNIŽNÁ REVUE
Bytové domy na Slovensku Zostavila Andrea Bacová Bratislava, Vydavateľstvo Eurostav 2007 Autori, renomovaní súčasní slovenskí architekti, v troch častiach tejto publikácie nastavujú zrkadlo súčasnému trendu bývania u nás. V teoretickej časti oboznamujú čitateľa s viacerými faktormi, historickými, sociologickými, architektonickými, ekonomickými, urbanistickými a i., ktoré podmieňujú vývin kultúry bývania. So zmenou životných podmienok sa menia aj nároky na vzhľad a funkčnosť bytových domov. Teoreticky zamerané štúdie v tejto časti umožňujú nielen konštatovať, ako žijeme, kde bývame, ale aj porovnávať skutočnosť s potrebami, teda, ako by sme mali bývať, a predvídať vývoj, ako budeme bývať. V ďalšej, recenznej časti predstavujú odborníci dvanásť nových bytových domov, ktoré nedávno pribudli v Bratislave, Žiline, Trnave a Prešove. Ich názory a kritické hodnotenia nemajú význam len pre odborníkov, ale predovšetkým pre užívateľov bytov v týchto domoch, teda aj pre širokú verejnosť, ktorá sa takto dozvie, na aké kvality sa zameriavať pri kúpe nového bytu. V záverečnej časti publikácie dostali slovo predstavitelia developerských a investorských firiem v diskusii na tému bytový dom ako trhový produkt.
užívateľov nemali o čo oprieť. Preto autori sústredili do jednej publikácie okrem architektonických návrhov v rôznych oblastiach – verejné priestranstvá a doprava, bývanie, vzdelávanie, práca, obchod, služby, kultúra a šport – aj základné legislatívne normy a všeobecné požiadavky, ktoré nevyhovujú len
jednej skupine postihnutých, ale berú na zreteľ všetky druhy postihnutia. Azda najťažšie možno definovať požiadavky na prostredie pre mentálne postihnutých, obyčajne si pre nich vieme predstaviť len nemocničné či iné izolované prostredie, ale dôležité sú pre nich tak domáce, ako aj pedagogicko-výchovné či kultúrne prostredia. Estetické riešenia bezbariérových zariadení či budov svedčia o tom, že architekti si vedia poradiť s prekonávaním nielen technických, ale aj psychických bariér, aby uľahčili a skrášlili život nám všetkým. Kol. pod vedením Slavky Havranovej
Hydroizolácie spodných stavieb
Z viacerých zaujímavých názorov na problémy, ktoré sa nás v súčasnosti bezprostredne v súvislosti s bývaním dotýkajú, asi najviac rezonuje otázka bývania staršej populácie. Starnutie populácie je celoeurópsky trend, v okolitých krajinách sa už stavajú bytové domy pre seniorskú komunitu, ktorých súčasťou sú aj sociálne a opatrovateľské služby. Len naša sociálna a bytová politika akoby verila vo večnú mladosť. Diskutujúci sa zamýšľajú aj nad revitalizáciou sídlisk a renováciou panelových domov. Pri súčasných podmienkach je stále lacnejšia výstavba nových bytov ako obnova panelákov. Kol. pod vedením Márie Rosovej
Tvorba bezbariérového prostredia. Základné princípy a súvislosti Bratislava, Vydavateľstvo Eurostav 2008 Príručka definovaním základných princípov bezbariérového prostredia a uvedením konkrétnych riešení zapĺňa biele miesto v odbornej literatúre. Je úplnou novinkou nielen v rámci Vydavateľstva Eurostav, ale na aj našom knižnom trhu. Doteraz sa odborníci pri tvorbe obytných či úžitkových priestorov pre rozlične hendikepovaných
Bratislava, Vydavateľstvo Eurostav 2007 Publikácia je z radu odborných príručiek, ktoré navrhujú konkrétne riešenia pri danej stavebnej činnosti. Autorský kolektív tvorí tím praktických odborníkov, ktorí poskytujú užívateľom prehľad o najnovších technológiách, dostupných materiáloch a v presnom opise postupu prác doplnenom obrázkami, tabuľkami a nákresmi aj veľmi presný a spoľahlivý návod na realizáciu. Vďaka odborným radám podloženým presnými prepočtami a dlhoročnými skúsenosťami z praxe bude mať stavbu v suchu. Okrem technických parametrov, rôznych typov hydroizolačných konštrukcií či komponentov hydroizolácií vám autori predstavujú aj realizačné firmy a dodávateľov.
číslo 9
Edičná činnosť Historického ústavu SAV Adresa: Historický ústav SAV Klemensova 19 813 64 Bratislava Tel./ fax: 52925753 / 52961645 e-mail:
[email protected] – Ľubica Kázmerová
[email protected] – Miroslav Londák HÚ SAV (odpovedajú na naše otázky) Riaditeľ: PhDr. Slavomír Michálek, PhD. Zameranie, profilové edície: Historický ústav SAV vydáva publikácie vychádzajúce z prioritných tém základného výskumu pracoviska. Bádanie pokrýva komplexný historický vývin spoločnosti na Slovensku s dôrazom na kultúrny, hospodársky, sociálny, vojenský a náboženský život v priebehu stáročí, vrátane 20. storočia. Základný výskum vyústil do originálnych publikácií, ktoré sú predpokladom na objektívnu rekonštrukciu udalostí, súvislostí, ale i profilov významných osobností. • Koľko titulov ste vydali od vzniku, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov? – Historický ústav vznikol roku 1943, bola by to aj pre nás zaujímavá štatistika, ktorú žiaľ neviem doložiť. Predpokladám prevahu titulov od slovenských autorov. • Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2007? – Vlani dominovali publikácie z dejín 20. storočia. Vydali sme 23 titulov, spomeniem aspoň publikáciu Československá zahraničná politika 1945 – 1992 s podtitulom Vybrané udalosti a fakty v dátumoch, je to chronologická príručka od odborníka na česko-slovenskú zahraničnú politiku Pavla Petrufa. Autentické dobové pramene približuje širokej čitateľskej obci druhý zväzok Jozef Tiso. Prejavy a články (1938 – 1944), editorsky ho zostavili Katarína Hradská a Miroslav Fabricius. Dvojica autorov František Cséfalvay – Ľubica Kázmerová pripravila publikáciu Slovenská republika 1939 – 1945: chronológia najdôležitejších udalostí. Knižka vyšla s podporou Agentúry na podporu výskumu a vývoja v rámci realizácie konkrétneho projektu. Monografia Ivana Kamenca Po stopách tragédie, v slovenskej historiografii dosiaľ prvá najkompletnejšia odborná práca venovaná tzv. riešeniu židovskej otázky v rokoch 1938 – 1945, vyšla v anglickom preklade On the Trail of Tragedy: the Holocaust in Slovakia v spolupráci s vydavateľstvom H&H. Predpokladáme čitateľský záujem aj o publikáciu tohto autora Slovenský štát v obrazoch (Praha, Ottovo nakl.). Výstupom vedecko-výskumnej úlohy Romana Holeca a Ľudovíta Hallona z oblasti hospodárskych dejín je publikácia Tatra banka v zrkadle dejín (Bratislava, AEPress). Z našej edičnej dielne je monografia Miroslava Londáka Rok 1968 a ekonomická realita Slovenska, ktorá je prvým knižným príspevkom k jubilejnému „osmičkovému“ roku. • S akými edičnými zámermi ste vstúpili do tohto roka, v ktorom sa stretáva viacero okrúhlych výročí našich národných dejín? – K 40. výročiu udalostí spätých s rokom 1968 pripravuje HÚ SAV viacero publikácií: Rok 1968 na Slo-
vensku. Politický vývoj od Stanislava Sikoru; na titule Rok 1968 a kultúrny vývoj na Slovensku pracuje Elena Londáková. V týchto monografiách autori nadväzujú na publikáciu Predjarie. Politický, ekonomický a kultúrny vývoj na Slovensku v rokoch 1960 – 1967 autorov Miroslava Londáka, Stanislava Sikoru, Eleny Londákovej (Veda 2002), ktorá sa stretla so záujmom aj v ČR a USA. Ďalším titulom, ktorý pripravujú autori na pôde HÚ SAV, je kolektívna práca Rok 1968. Slovensko v Československu. Chronológia udalostí (Valerián Bystrický, Miroslav Londák, Elena Londáková, Slavomír Michálek, Jan Pešek, Pavol Petruf, Stanislav Sikora). Publikácia má priblížiť predovšetkým mladšej generácií vývoj v roku 1968, vstupná štúdia priblíži systém, aký v Československu nastolil mocenský prevrat vo februári 1948. Ďalšia z pripravovaných publikácií bude niesť symbolický názov Eto vaše delo – nadväzuje na cyklus prednášok slovenských historikov, ktoré od januára tohto roka odznievajú na pôde Slovenského inštitútu v Prahe. Na ich organizácii sa podieľa aj Ústav pro soudobé dějiny Akademie věd ČR. Cieľom autorov tejto práce je poukázať na spoločné i rozdielne črty toho vývinu na Slovensku a v Prahe. Keďže na pôde HÚ SAV sa pripravuje aj medzinárodná vedecká konferencia, ktorá bude venovaná výročiu udalostí roka 1968 (Smolenice 7. – 9. 10. 2008), zámerom usporiadateľov je pripraviť kolektívnu monografiu, ktorá nielen zhrnie výsledky konferencie, ale zároveň sa zamyslí nad tým, či bolo možné v danej dobe prísť s reformou toho systému, ktorý sa prejavoval v Československu od roku 1948, respektíve či mohla byť úspešná. • Ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl? – Charakter našej práce, ktorá sa riadi vedeckou metodológiou a prísnou oponentúrou všetkých prác, nám nedáva možnosť vydávať takéto publikácie. • Čo vás najviac trápi na knižnom trhu? – Komplikovaná, často až viaznuca distribúcia vedeckých a populárnovedeckých kníh.
Jozef Bob: Krížová cesta kultúry (Kritické reflexie z rokov 1989 – 2007) Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2008 Vo vlastnom výbere svojich rozhovorov, literárnokritických článkov a recenzií, úvah a esejí publikovaných v posledných dvoch desaťročiach súčasný šéfredaktor Literárneho týždenníka Jozef Bob upozorňuje na neľahkú situáciu v našej kultúre po roku 1989. Svoje kritické postrehy a výčitky voči príčinám tohto jej stavu opiera o poznanie jej historického vývinu. Je si vedomý, že
zmena spoločensko-politického systému priniesla rovnako pozitíva, ako aj negatíva do kultúry a umenia. Mnohých problémov sa kultúra nevie zbaviť a vlečie si ich ako svoj chvost. Jeden z nich vystihuje aj citát J. Cígera Hronského, ktorý J. Bob použil ako motto svojej úvahy Krížové cesta knihy a kultúry: ,,Napísať knihu je ľahko. Vytlačiť – už ťažšie. No a predať – to je najdlhší proces.“
www.litcentrum.sk
Strana 11
Ľudia a knihy
Anita Tešovičová
Údolie zabúdania. Zápasy s Alzheimerovou chorobou
ČÍM ŽIJE LITERATÚRA Dnes na naše anketové otázky o problémoch súčasnej literárnej komunikácie odpovedá spisovateľka, esejistka, publicistka a filozofka Etela FARKAŠOVÁ. Pôsobí ako docentka na Katedre filozofie a dejín filozofie FF UK v Bratislave, venuje sa problémom gnozeológie a feminizmu, literárne publikuje od konca 70. rokov. Jej najnovšie prozaické dielo Stalo sa (Aspekt 2005) o vzťahu dcéry k zomierajúcej matke a o vyrovnávaní sa so smrťou bolo nominované do finále literárnej súťaže Anasoft litera 2006.
Bratislava, Lundbeck Slovensko 2007 Kniha akiste vzbudí záujem každého (pravda, ak sa o jej existencii dozvie), kto zisťuje, že mu už pamäť neslúži tak dobre ako kedysi. Zabúdať, kde som si čo dal, nespomenúť si na telefónne číslo alebo meno známej osoby, hľadať slová v spomalenom jazykovom prejave býva síce prevažne „normálnym“, prirodzeným sprievodným javom starnutia, prepracovanosti, sklerózy, netrénovania pamäti, roztržitosti alebo zužujúcej sa sféry záujmov, ale môže to byť aj jeden z príznakov počiatočného štádia Alzheimerovej choroby. Jej vážnosť, ak sme sa s ňou bezprostredne nestretli, berieme na ľahkú váhu. Mám Alzheimera, povieme žartom, keď zabudneme na nejakú povinnosť. Anita Tešovičová však v úvode svojej knihy uvádza, že Alzheimerova demencia je štvrtou najčastejšou príčinou smrti a vyskytuje sa už nielen u seniorov, ale v niektorých prípadoch aj u štyridsiatnikov. Len v Európskej únii každoročne pribúda 800 tisíc postihnutých (na Slovensku ich žije 40 – 50 tisíc) a v dôsledku starnutia populácie sa predpokladá, že v roku 2030 bude na svete až 35 miliónov alzheimerikov. Tešovičová nechce čitateľov strašiť. Príčiny tejto nevyliečiteľnej „rakoviny duše“ lekárska veda nepozná, ani spôsob, ako jej predchádzať, a tak môžeme len dúfať, že práve nám a našim blízkym sa vyhne. To však neznamená, že môžeme tento vážny problém ignorovať. Skúsená novinárka a prozaička nám ho približuje nekonvenčne, so silným emotívnym a humanitným nábojom. Šiestimi literárnymi príbehmi, ktoré by mohli byť i samostatnými poviedkami, zasvätene ilustruje nielen prejavy, ale najmä dosah na rodinné vzťahy a spoločenské súvislosti Alzheimerovej choroby. Do duše postihnutého, uzatvárajúceho sa do seba, trpiaceho bludmi, blúdením, dezorientáciou v priestore i čase a postupne strácajúceho kontakt so svetom i najbližším okolím, svojou spisovateľskou empatiou preniknúť nemôže (v pokročilom štádiu ochorenia to nedokáže ani psychiater, aj keď na základe symptómov a poškodenia mozgu zväčša spoľahlivo určí diagnózu), no pocity jeho spolutrpiteľov pozná dôverne. Tešovičovej svedectvo je cenné tým, že autorka vychádza z vlastnej skúsenosti. Vie, aký bezmocný je človek, keď predtým nepostrehnuteľná Alzheimerova choroba náhle vypukne u niekoho z jeho blízkych, s ktorým musí žiť, znášať jeho nepochopiteľné reakcie a do vyčerpania síl sa starať o nemobilného pacienta. Aj takúto drastickú podobu a, žiaľ, čoraz častejšie, má povinnosť doopatrovať svojich „starkých“, ktorí nám, kým mohli, ochotne pomáhali. Kruté však je, ak dlhotrvajúca každodenná záťaž, prinášajúca stratu zamestnania, ba neraz i manželský rozvrat, spočíva na jednej obetavej bytosti, zatiaľ čo ostatní rodinní príslušníci sa od nej i chorého dištancujú. Dokonca ju odsúdia, keď sa už vyčerpaná pacienta „zbaví“ a zverí ho do ústavnej starostlivosti. A práve takýmto ľuďom sa Tešovičová usiluje pomôcť zviditeľnením ich situácie. Navyše v závere každého príbehu sa obracia na odborníka, aby čitateľovi objasnil priebeh choroby a poradil, čo robiť, prípadne, kam, na aké inštitúcie sa obrátiť o pomoc, skôr než sa i niekto z jeho blízkych psychicky alebo fyzicky zrúti. Žiaľ, možností je málo. Postup Alzheimerovej demencie možno odbornou rehabilitáciou spomaliť, no je finančne veľmi nákladná. Menej solventný pacient sa v prípade zlyhania domácej starostlivosti musí uspokojiť s krátkou nemocničnou hospitalizáciou alebo s nie vždy dostupným hospicom. V tomto smere je Tešovičovej kniha mementom a apelom na riešenie tohto čoraz aktuálnejšieho spoločenského problému.
• Stáva sa podľa vás slovenská literatúra ostrovom samým pre seba, alebo sa jej darí prenikať do každodenného života? – Ak by „ostrov sám pre seba“ znamenal únik pred vonkajším svetom s jeho problémami a ich absolútne ignorovovanie, nepáčilo by sa mi, že literatúra je takým ostrovom. Na druhej strane, ak by občasný „pobyt na literárnom ostrove“ predstavoval čas na pokojnú a hĺbavú autorskú sebareflexiu, respektíve čas sústredenosti na hľadanie nových výrazových prostriedkov, spôsobov rozprávačstva, nového jazyka, pokladala by som „ostrovné úniky“ pre literatúru za potrebné… Existujú autori a diela, ktoré reprezentujú oba typy „ostrovnosti“, dokonca v niektorých prípadoch jeden typ môže prechádzať do druhého, hranice medzi nimi nemusia byť pevné. Nemám rada (ani v próze, ani v poézii), ak je literárny text výlučne samoúčelnou hrou s jazykom, ak sa sústreďuje len na seba, ale nemám rada ani prvoplánové vzťahovanie sa k realite, hoci zrejme, pre niektorých čitateľov sú príťažlivé práve takéto texty. A čo vlastne znamená v súvislosti s literatúrou „prenikať do každodenného života“? Očakávať, že literárny text môže bezprostredne zasahovať do nášho bežného prežívania a priniesť doň zásadnú zmenu, tôbož že môže zmeniť čosi na spoločenskej situácii, by asi bolo ilúziou; dobrý literárny text však má silu osloviť toho, kto je naň pripravený, vyvolať v ňom intelektuálny, emocionálny, estetický zážitok, obohatiť jeho vnútorné (aj každoden-
S Ľudom Ondrejovom sa väčšine z nás automaticky spája Zbojnícka mladosť. Tento román pre mládež po prvý raz vyšiel v roku 1937 a radí sa medzi „vzorové texty“ prózy naturizmu. Nie každý si však spomenie, že Ondrejov začínal ako básnik. Jeho prvou vydanou knihou bola zbierka veršov Martin Nociar Jakubovie (1932) a v tom istom roku vydal aj druhú zbierku Bez návratu. Po nej nasledovali ešte dve – Mámenie a Pijanské piesne. Vtedy sa však už intenzívne venoval aj tvorbe pre deti a mládež, ktorá sa stala jeho doménou. Pripomeňme si Rozprávky z hôr, O zlatej jaskyni, Africký zápisník, Príhody v divočine, Keď pôjdeš horou. Dnešným literárnym kvízom sa vrátime k Zbojníckej mladosti s protagonistom Jergušom Lapinom, dospievajúcim chlapcom zo samoty zvanej Zbojnícky Tanec. „Večierkom, pri mesačnom svite, vytratil sa Jerguš z domu. Tak sa mu zazdalo, že Štefan Fašanga zahvízdal na ceste. Nad krajom rozťahovali sa priesvitné pary ako jemná pavučinka, trblietali sa jagavé hviezdičky snehu. Mesiac, zdalo sa, stojí nehybne a krajec mu ktosi odkrojil. Na ceste čakal Števo Fašanga s baranicou na očiach. Ruky mal vo vreckách, nohy podlomené a prehýnal sa dozadu. Biela para vlnila sa mu okolo nosa. – Kde máš čakan? – povedal. – Pôjdeme! Jerguš sa tíško prešmykol podstienkom do drevárne, nahmatal čakan, ktorý si bol pri dverách prichystal, a vrátil sa k Štefanovi. Pohli sa popri mostíku, cez zamrznutú riečku, na Hať. Vbárali sa hlboko do snehu.“ Uvedená pasáž je z kapitoly Tajomná výprava. Otázka znie: Prečo Jerguš a jeho kamarát Števo Fašanga na svojej tajomnej večernej výprave potrebovali čakan? Ponúkame tri možnosti: A) Aby mohli urobiť do ľadu na rybníku prierubu na chytanie rýb. B) Aby vykopali jarok, ktorým odvedú vodu z potoka na lúku a urobia si tak klzisko. C) Domnievali sa, že objavili miesto, kde je ukrytý zbojnícky poklad, a chystali sa ho vykopať. Vymýšľa Igor Hochel
KUPÓN IKAR
né) prežívanie o čosi, čo by inak nespoznal, k čomu by nemal prístup; chvalabohu, viem si nájsť aj v našej literatúre texty, ktoré ku mne takto prenikajú… • Čo vám v našom slovenskom literárnom živote chýba, ako by sa mohla zlepšiť cesta od tvorby k jej príjemcom? – Podľa počtu pozvánok, ktoré dostávam, usudzujem, že – prinajmenšom v Bratislave – sa literárny život celkom slušne rozprúdil, na samotné podujatia chodievam však pre nedostatok času len veľmi zriedkavo. (Navyše som čitateľský typ, ktorý sa s knihou stretáva najradšej sám doma.) Tým nechcem povedať, že mi v slovenskom literárnom živote nič nechýba. Chýba mi všetko to, o čom písali v tejto rubrike autori a autorky predo mnou, je to najmä výraznejšia inštitucionálna podpora pôvodnej tvorby (systém tvorivých štipendií, aký existuje napr. v Rakúsku či Nemecku, podpora, ktorú udeľujú spisovateľom okrem štátnych inštitúcií rôzne nadácie, jednotlivé mestá a pod.) a širšia mediálna propagácia tejto literatúry (aj v pravidelných televíznych okrúhlych stoloch venovaných literatúre, tematickým stretnutiam spisovateľov s kritikmi…). A v našom hlavnom meste mi chýba solídne vyprofilovaná literárna kaviareň s dlhšou (opakovane nenarúšanou) tradíciou, so špecifickou atmosférou, s kvalitnými literárnymi programami; kaviareň, ktorá by bola zároveň čitárňou (prinajmenšom s literárnymi časopismi), kde by bola možnosť stretávať sa s autormi, či s menšími expozíciami z diel súčasných výtvarníkov…
LITERÁRNY KVÍZ
Jana Šimulčíková
(Literárny kvíz) Strana 11
JUBILANTI
Na vaše odpovede čakáme do 7. mája, nezabudnite k nim priložiť kupóny vydavateľstiev Ikar a Vydavateľstva Slovart, ktoré venujú knižky do dnešnej súťaže. Správnu odpoveď na kvízovú otázku z KR č. 7/08 (Ktorú historickú osobnosť stvárnil Peter Karvaš apokryfne v poviedke Tajomstvo sfingy?) ponúkala druhá možnosť: B) Napoleona Bonaparta. Za správne odpovede posielame knižky Hviezda z nocľahárne z Vydavateľstva Slovart a Stratený v snehu z SPN – Mladé letá Zuzke ZELENKOVEJ do Dubnice nad Váhom a Marte GÁLISOVEJ do Veľkých Bielíc.
KUPÓN VYDAVATEĽSTVO SLOVART (Literárny kvíz) Strana 11
od 23. apríla do 6. mája 4. mája 1978 sa v Košiciach narodil básnik a prozaik Peter BILÝ. Vydal tri básnické zbierky: Spomalené prítmie (2001), V zajatí obrazu (2002) a Posledná siesta milencov (2006), za prvú získal cenu Rudolfa Slobodu Rubato a prémiu Ceny
Ivana Kraska za debut. Je autorom aj troch prozaických kníh – Démon svätosti (2004), Vzbura anjelov (2005) a Don Giovanni (2007). Do slovenčiny prekladá z viacerých jazykov, za Apollinairov Zvieratník získal ocenenie v súťaži o Cenu Perly Bžochovej. Ak chcete s jubilujúcim autorom nahliadnuť v jeho románe Don Giovanni za múry kláštora a podeliť sa o jeho zážitky zo súčasného pobytu v Španielsku, pošlite mu blahoželanie na adresu našej redakcie do 7. mája. Nezabudnite priložiť kupón vydavateľstva Slovenský spisovateľ, ktoré jednému z gratulantov jeho román venuje. Narodili sa: • 24. 4. 1935 – Jozef HVIŠČ, literárny vedec, prekladateľ • 24. 4. 1946 – Jozef BILY, básnik, aforista • 25. 4. 1957 – Erik Jakub GROCH, básnik, autor pre deti • 25. 4. 1962 – Pavol PRIKRYL, básnik, spisovateľ pre deti • 27. 4. 1929 – Jaroslav KALNÝ, publicista, dramatik • 27. 4.1930 – Ružena DVOŘÁKOVÁŽIARANOVÁ, prekladateľka • 27. 4. 1945 – Dušan ŠIMKO, prozaik • 28. 4. 1937 – Juraj ANDRIČÍK, básnik, prekladateľ • 28. 4. 1954 – Anna ONDREJKOVÁ, poetka • 28. 4. 1960 – Peter PIŠŤANEK, prozaik • 29. 4. 1937 – Peter PETIŠKA, básnik, prekladateľ • 2. 5. 1947 – Peter ŠTILICHA, básnik, rozhlasový dramatik, prekladateľ • 2. 5. 1954 – Miroslav HALÁS, prozaik, dramatik • 3. 5. 1956 – Rudolf JUROLEK, básnik • 4. 5. 1943 – Helena DVOŘÁKOVÁ, prozaička, publicistka • 4. 5. 1923 – Richard MARSINA, historik, autor literatúry faktu • 5. 5. 1960 – Stanislava CHROBÁKOVÁ, literárna vedkyňa, poetka, prozaička • 6. 5. 1943 – Pavol STANISLAV, básnik • 6. 5. 1937 – Sergej MAKARA, básnik, prekladateľ • 6. 5. 1922 – Zlata SOLIVAJSOVÁ, spisovateľka pre deti, poetka Za blahoželania jubilujúcej autorke Táni Keleovej-Vasilkovej ďakujeme jej čitateľkám a čitateľom a, samozrejme, pripájame sa k nim. Jej román Kvety pre Lauru z vydavateľstva Ikar posielame Petrovi ŠOULOVI do Bratislavy.
OBJEDNÁVKA Dvojtýždenník KNIŽNÁ REVUE na rok 2008 si môžete objednať telefonicky: 02/52920272, e-mailom:
[email protected] alebo písomne či osobne: Nám. SNP 12, 812 24 Bratislava
KUPÓN SLOVENSKÝ SPISOVATEĽ Strana 11
Strana 12
KNIŽNÁ REVUE
Rozhovor
číslo 9
Hľadač stratených pokladov Rozhovor s autorom literatúry faktu a publicistom Milanom VÁROŠOM • Už vyše štyridsať rokov sa venujete predovšetkým téme poklady – Osudy zlatých pokladov, Poklady smrti, Vraky plné pokladov, Stratené slovenské poklady. Čitateľ by si myslel, že ste sa narodili a vyrastali v paláci obklopený drahocennými vecami. Opak bol však pravdou. Čo vás fascinovalo na pokladoch a prečo sa príbehy o pokladoch stali vašou životnou témou? – Zlaté poklady, výtvarné diela – umelecké poklady a iné poklady – to sú vzrušujúce témy, neraz zahalené tajomstvami, polopravdami, legendami a pri mojich témach aj „komunistickými nepresnosťami“. Preto som zmapoval osud ruského štátneho pokladu, ktorý roku 1918 ukoristili česko-slovenskí legionári, drámu zlatého pokladu Slovenskej republiky po vypuknutí SNP, nezvyčajný príbeh šperkov a iných vzácností kruto prenasledovaných slovenských židov, tajomstvo najväčšieho historického pokladu českého národa – korunovačných klenotov pri ich úkryte v Žiline roku 1938... A v Stratených slovenských pokladoch neznáme skutočnosti o našich umeleckých dielach a pamiatkach v zahraničí. Dve moje knihy o pokladoch vyšli v češtine, poľštine, srbčine a rumunčine, pokladám to za úspech slovenskej literatúry faktu. • Po knižnom debute Hitler žije, chyťte ho (1964) ste vydali knihu Osudy zlatých pokladov (1967). Pútavo ste priblížili dramatické príbehy drahocenností, neraz ich veľmi záhadné zmiznutie. Podklady ste nehľadali len v archívoch, ale navštevovali ste ešte žijúcich svedkov udalostí najmä z obdobia druhej svetovej vojny. Boli to citlivé témy, ľudia vám bez problémov hovorili o svojich zážitkoch? – Stretol som sa s viacerými osobnosťami, ktoré si neprávom odsedeli dlhé roky v komunistických väzeniach. Napríklad pán profesor Imrich Karvaš, guvernér Slovenskej národnej banky v rokoch 1939 – 1944, najprv ho uväznili nemeckí fašisti a potom naši komunisti. Originálne dokumenty, ktoré mi dal, som nedávno odovzdal terajšiemu guvernérovi Národnej banky Slovenska. Boli to ohromujúce informácie a som rád, že ich uverejnením som prispel k rehabilitácii tohto vlastenca a aj k zvýšeniu jeho žobráckeho dôchodku aspoň na mizerný dôchodok. • V 60. rokoch ste získali veľmi dobré meno novinára i spisovateľa. Okrem knihy Osudy zlatých pokladov zaujali aj vaše reportáže v Smene a Smene na nedeľu najmä v súvislosti so Štefánikom, ale i rozhovory o 50. rokoch so všemocným ministrom bezpečnosti Karolom Bacílkom či historikom Ľudovítom Holotíkom. Po nástupe normalizácie ste boli jedným z troch publicistov, ktorých ako prvých vyhodili z redakcie a mali ste zákaz publikovať. Ako ste sa vyrovnávali s touto krivdou? – Ťažko, o to ťažšie, že pochádzam z mnohočlennej proletárskej rodiny. Nemohol som publikovať dvadsať rokov, no písať mi nemohli zakázať, klepkal som si naďalej na písacom stroji... A tak hneď po zmene režimu mi vyšla kniha Posledný let generála Štefánika a podstatne rozšírené vydanie knihy Osudy zlatých pokladov. Knihou o Štefánikovi som trošku prispel k jeho návratu do učebníc bez komunistických prívlastkov a obvinení. Ešte pred tým som dokázal Ľudovítovi Holotíkovi, riaditeľovi Historického ústavu SAV a členovi ÚV KSS, falšovanie archívnych dokumentov o tejto najväčšej postave našich novodobých dejín. Som hrdý, že rukopis tejto knihy vyhral francúzsko-česko-slovenskú literárnu súťaž, jej výsledky oznámil v Černínskom paláci v Prahe slovenský diplomat Ľubomír Moncoľ. • V období normalizácie ste napísali aj knihu Vraky plné pokladov, ktorú vám vydali
Ponovembrový šéfredaktor týždenníka Život Milan Vároš (nar. 30. marca 1937) dosiahol s kolegami za poldruha roka niečo nevídané: náklad 72 000 výtlačkov zvýšil až na 265 000 výtlačkov. Za najnovšie (dvojzväzkové) knižné dielo Stratené slovenské poklady ho odmenili piatimi prestížnymi cenami (Vianočná cena Matice slovenskej, Cena Klubu spisovateľov literatúry faktu, hlavná Cena Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru, medzinárodná hlavná Cena E. E. Kischa a Cena ministra kultúry Slovenskej republiky). Týmto dielom sa „pán novinár“ prepracoval medzi „pánov spisovateľov“ literatúry faktu a „pánov historikov“. vo vtedajšej Juhoslávii. Trvalo takmer dve desaťročia, kým sa kniha dostala do rúk slovenskému čitateľovi... – Vraky plné pokladov som takisto napísal počas nedobrovoľného autorského odmlčania. Doma nemohla vyjsť, Karol Hulman a naj-
ré ohlasy sú uverejnené v druhom zväzku. Som hrdý aj na to, že Cenu Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru 2006 mi odovzdali univerzitný profesor Jozef Čársky a bývalý riaditeľ Historického ústavu SAV Valerián Bystrický.
Minister kultúry SR Marek Maďarič odovzdal Milanovi Várošovi Cenu ministra kultúry SR za dvojzväzkové Stratené slovenské poklady
mladší akademik v Európe Viliam Plevza, akademik dejín KSS a KSČ, do mňa kopali na stranách Pravdy a Miloš Marko v knihe Čierne na bielom, a tak tá kniha vyšla v zahraničí. To, že som nemohol publikovať, rovnako ako stovky iných, bolo v rozpore s vtedy platnou Ústavou ČSSR. A boli to najproduktívnejšie roky nášho žitia, žitia Slava Kalného, Vlada Babniča a mnohých ďalších mojich priateľov, kolegov, našej udupanej generácie... • Po páde komunizmu ste opäť zasadli za redakčný stôl, boli ste šéfredaktorom Života a Rodiny a začali ste znova publikovať. Okrem reedícií vám vyšli aj nové knihy – Posledný let generála Štefánika (1991, 1994), Putovanie za krajanmi (1995, 1997), Záhada nesmrteľnej milenky (2006) a najnovšie dvojzväzková kniha Stratené slovenské poklady (1. diel Osudy umeleckých pamiatok šľachty a panovníkov, 2006, 2. diel Osudy našich umeleckých diel a pamiatok (najmä v maďarských múzeách a galériách), 2007). Zozberali ste bohatý materiál o vzácnych slovenských pamiatkach, ktoré zmizli bez stopy alebo často podivuhodnými cestami sa dostali za hranice Slovenska a tam sú vystavené v popredných múzeách a galériách, alebo sú v depozitoch. Museli ste byť aj akýmsi umeleckým detektívom... – Podklady na Stratené slovenské poklady som zbieral desaťročia a výsledok môjho pátrania je takmer 1400 rukopisných strán doplnených 2300 dokumentárnymi ilustráciami, z ktorých väčšina nebola u nás ešte publikovaná. Som rád, že recenzenti a členovia viacerých komisií pre udeľovanie najprestížnejších literárnych cien si to všimli a ocenili. Aj pán minister kultúry. Aj významné osobnosti našej kultúry – Milan Rúfus, Jozef Markuš, Drahoslav Machala, Anton Blaha a iní, niekto-
• V čom vidíte hlavný význam tejto knihy? – Je to prvé a dosť podrobné zmapovanie našich umeleckých diel a pamiatok v cudzine. Pán minister kultúry Marek Maďarič mi v srdečnom rozhovore oznámil, že bude iniciovať vznik komisie MK SR, ktorá bude mať na sta-
Vysoké ocenenie dostal M. Vároš aj od velikána našej kultúry Milana Rúfusa
rosti vypracovanie podkladov na medzivládne rokovania o návrate slovacík zo zahraničia a mňa vymenuje za jej člena. Toto pokladám za ďalšiu a najvyššiu cenu, za „vysoké štátne vyznamenanie“ nielen pre mňa, ale ešte viac pre Maticu slovenskú, jej vydavateľstvo, martinskú Neografiu, MUDr. Ľuda Pavla, ktorý podporil vydanie mojich dvoch prekrásnych kníh, ak hovorím, že tie knihy sú prekrásne, tak hovorím o práci Igora Imra a ostatných grafikov.
• Spisovatelia literatúry faktu sú často nedocenení odborníkmi. Historici sa akosi zvrchu pozerajú na popularizátorov histórie a mnohí stále neberú na vedomie, čo pozitívne pre poznanie dejín urobil napríklad Pavel Dvořák alebo aj vy. Za dvojzväzkové dielo o našich umeleckých pamiatkach ste získali mnohé prestížne ocenenia. Čo pre vás znamenajú? – Inšpiráciu, chuť do ďalšej práce, pátrania, doplňovania bielych stránok našej histórie... A k tým, čo sa na túto prácu pozerajú zhora: pracovník Historického ústavu SAV písomne neodporučil pre SAVOL finančnú podporu, a teda ani vydanie môjho rukopisu Stratené slovenské poklady, pozastavil sa nad obrovským počtom ilustrácií. Tieto ilustrácie neboli priložené k rukopisu, teda ich nevidel. V knihe o umení nemajú byť ilustrácie?! Ak jemu za spoluautorstvo v niekoľkých zborníkoch univerzitní profesori, doktori vied a iní uznávaní odborníci a členovia komisie Literárneho fondu pre udelenie hlavnej Ceny za vedeckú a odbornú literatúru udelia toto vysoké ocenenie, prídem mu podať ruku. • Po návšteve Britského múzea v Londýne som vám zo žartu povedal, že vás asi nepustia do Veľkej Británie, pretože by ste mohli napísať knihy o stratených gréckych, egyptských, čínskych a ďalších pokladoch, o všetkých, ktorými sa pýši táto svetová zbierka. V súčasnosti sa diskutuje, či ich Briti vystavujú oprávnene, či by sa nemali vrátiť do krajín pôvodu, pretože ich vyviezli často nie korektným spôsobom. Na druhej strane je čiastočne oprávnený názor, že Briti takto zachránili nesmierne vzácne pamiatky, pretože, ak by ich nevyviezli, mnohé by asi boli zničené. Dá sa to aplikovať aj na slovenské pamiatky? – Kedysi do istej miery áno, ale dnes už nie, veď monarchia je minulosťou a my máme vlastný a suverénny štát. Mimochodom v úvode 2. zväzku túto knihu s úctou venujem konkrétnym vynikajúcim maďarským reštaurátorom, ktorí zachránili naše prekrásne gotické oltáre a iné artefakty, svojou krásou vyrážajú dych aj ateistom. A súčasne im a ďalším menovaným odborníkom pripomínam, že vzácne slovaciká sú v maďarských múzeách a galériách už vyše storočia. Naši predkovia ich nedarovali a nepredali, sú naše, je to nezvyčajné a posvätné dedičstvo! • Aké sú vaše ďalšie literárne plány? – Končím ďalšiu rozsiahlu prácu Osudy (aj slovenských) umeleckých diel – v dvoch zväzkoch. Jozef Markuš, predseda Matice slovenskej, chce, aby prvý zväzok vyšiel na budúci rok. V tejto práci opisujem zásluhu Milana Hodžu, ktorý sa ako minister a neskôr predseda vlády v Prahe zaslúžil o záchranu chýrnej Dürerovej Ružencovej slávnosti pre hlavné mesto Československej republiky, mnísi zo Strahova ju chceli predať Nemeckému národnému múzeu v Norimbergu. Dramatický bol osud u nás úplne neznámej umeleckej zbierky Karola Kuffnera, majiteľa cukrovaru v Galante a kaštieľa v Sládkovičove, v jeho záhrade je zdevastované mauzóleum Kuffnerovcov – dielo M. M. Harminca. Raoul Kuffner, Karolov syn, bol manželom svetoznámej maliarky Tamary de Lempickej, jej obrazy sú v najpoprednejších európskych múzeách a galériách. Skromne sa nazdávam, že zaujímavá je aj kapitola o amerických zberateľoch, ktorí kúpili stovky diel starých majstrov v Európe, sú aj vo svetoznámom Guggenheimovom múzeu v New Yorku, jeho riaditeľom bol 27 rokov bratislavský rodák Thomas M. Messner, koncom minulého roka som sa s ním stretol spolu so sochárom T. Bartfayom, exprezidentom R. Schusterom a inými. Ján Bábik
KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR. Šéfredaktorka PhDr. Margita Bíziková, zástupca šéfredaktorky PhDr. Radoslav Matejov, redaktorka PhDr. Marta Bábiková. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, tel.: 02/529 20 272, e-mail:
[email protected], www.litcentrum.sk. Sadzba: SAPAC, spol. s r.o., Bratislava. Tlač: DOLIS, s.r.o., Bratislava. Vizuál: 3H creative studio, s.r.o., Bratislava, www.3hcreative.sk. Rozširuje MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a.s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 46 65 a L.K. PERMANENT, spol. s r.o., Poštový priečinok 4, 834 14 Bratislava 34, tel.: 02/4445 37 11. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. Reg.č.: 243/90, MIČ: 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba-Pošta 12 dňa 21.10.93, č.j. 129/93.
