XXI. ročník, 22. jún 2011, č. 13 www.litcentrum.sk
Čitateľka som veľmi nesystematická, hoci si už roky sľubujem, že začnem čítať podľa istého systému. Trápi ma, akú zanedbateľnú časť napísaného môže človek za život prečítať. Myslím si, že v ideálnom prípade by mal človek k čítaniu pristupovať zodpovedne a starostlivo si vyberať. To ja ale práve nerobím a čítam dosť „halabala“, čo ku mne vietor donesie. Čítajte v rozhovore so spisovateľkou a lekárkou Svetlanou ŽUCHOVOU na 12. strane
cena 0,45 1 € Strana
Dvojtýždenník o nových knihách Zahraničná literatúra
KNIŽNÁ REVUE
Z OBSAHU 03 Prvé knihy v novom vydavateľstve Cathedra 04 Jozef HERIBAN: Schovaný, neschovaný, idem 05 Erik ONDREJIČKA: Oči a rýmy Ivan KADLEČÍK – Oleg PASTIER: Spytovanie Ján NAVRÁTIL: Vodník Venček Svetlana ŽUCHOVÁ: Zlodeji a svedkovia Vanda ROZENBERGOVÁ: Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov 08 Paulo COELHO: Alef 09 Rozhovor so slovinskou spisovateľkou Bredou SMOLNIKAR 10 Rozhovor s vydavateľom Jurajom HEGEROM
www.litcentrum.sk
DETI SÚ NAŠE KNIHY
NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY
Milý čitateľ, v týchto dňoch sme všetci čerství absolventi sčítania ľudu, tak nám dovoľ pridať ešte zo tri otázočky: Čistí si Tvoje dieťa zuby? Každý večer? Viem, pokladáš to za prirodzené, tak poďme ďalej: Číta Tvoje dieťa? Čítaš svojmu dieťaťu? Čo sú to za otázky, to je predsa jasné! Navyše čistenie zubov predsa s čítaním nesúvisí! Milý čitateľ, iba zdanlivo. Pretože teraz sa Ťa opýtame: Naučil si svoje dieťa čítať tak často ako čistiť zuby? Váhaš? A tu sme práve pri tej súvislosti. Pretože čítanie je okrem iného aj návyk, skvelý nástroj, ktorý sme v detstve buď získali, alebo nezískali. O tomto aj o ďalších veciach budeme hovoriť na seminári o koncepcii spoločného postupu v otázkach čítania detí a mládeže na tohtoročnej Bibliotéke. Literárne informačné centrum pripravuje na štyri dni trvania knižného veľtrhu novinky a prekvapenia pre deti a mládež. Celé podujatie je jedným okom siete, ktorá pomaličky začína na Slovensku vznikať, zatiaľ len vo forme ostrovčekov, ktoré sa, dúfajme, postupne budú spájať. Okrem iného sa napríklad vo Zvolene rozbehol výborne pripravený nultý ročník podujatia Celé Slovensko číta deťom, čitateľská súťaž Čítame s Osmijankom, naopak, vstúpila už do svojho deviateho ročníka. Predstavte si obrovskú hojdaciu sieť, v ktorej sedia deti a čítajú, taká je naša vízia, do takej siete chceme chytiť Slovensko. Áno, započula som, milý čitateľ, Tvoje slová, hovoríš, že to sú samozrejmé veci, jasná záležitosť, všetci vedia, že treba čítať. Máš pravdu, je to pre každého taká samozrejmá vec, že nikto necíti potrebu sa ňou špeciálne zaoberať. Alebo len zopár nadšencov, bláznov, aby sme boli presní. Avšak, ako sme už povedali, čítanie je aj celkom obyčajný návyk a každý návyk treba, presne ako návyk na čistenie zubov, vypestovať. Nepokračuj, milý čitateľ, presne viem, čo chceš povedať: Spájanie niečoho takého ušľachtilého, ako je čítanie, s čímsi takým obyčajným, ako je čistenie zubov, sa Ti nepáči, chápem to. No o tom je život. A neboj sa, diamant v hrude nezhnije. Miroslava Vallová
PANTA RHEI OC OPTIMA, MOLDAVSKÁ CESTA 32, 040 11 KOŠICE, TEL.: 055/3211271, FAX: 055/3211270, E-MAIL:
[email protected] Slovenské: 1. E. Urbaníková: Vzťahová níž – Evitapress 2. M. E. Matkin: Aj ja teba – Vyd. Slovart 3. I. Ivančáková: Veľké baby neplačú – Evitapress Zahraničné: 1. W. P. Young: Chatrč – Tatran 2. W. Dirieová: Púštny kvet – Ikar 3. J. Virapen: Nežiaduci účinok: Smrť – Slovart Print
KNÍHKUPECTVO MARTINUS OBCHODNÁ 41, 811 06 BRATISALVA TEL.: 02/32 66 03 66 Slovenské: 1. E. Urbaníková: Vzťahová níž – Evitapress 2. M. E. Matkin: Aj ja teba – Vyd. Slovart 3. E. Ivančáková: Veľké baby neplačú – Evitapress Zahraničné: 1. S. Gruenová: Voda pre slony – Tatran 2. K. Follett: Piliere zeme – Tatran 3. J. R. Ward: Nespoutaný milenec – Baronet KNÍHKUPECTVO ARTFORUM DOLNÁ 8, 975 90 BANSKÁ BYSTRICA TEL./FAX: 048/ 415 13 35, E-MAIL:
[email protected] Slovenské: 1. L. Piussi: Láska je sliepka – Marenčin PT 2. D. Nvotová: Fulmaya – Evitapress 3. F. Frešo: Sideman – Marenčin PT Zahraničné: 1. J. Wolkers: Turecký med – Vyd. Slovart 2. E. Loe: Doppler – Vakát 3. S. Rushdie: Deti polnoci – Vyd. Slovart
MEMORIÁL JÁNA JOHANIDESA V ŠALI Pri príležitosti tretieho výročia úmrtia spisovateľa a esejistu Jána Johanidesa sa 8. júna 2011 v kaštieli Štátneho archívu v Šali uskutočnil Memoriál Jána Johanidesa v spolupráci LIC s Mestom Šaľa, Honorárnym konzulátom SR v Hesensku, Ústavom slovenskej literatúry SAV v Bratislave a Gymnáziom Juraja Fándlyho v Šali (garantom súťaže). Memoriál sa po minuloročnom, historicky prvom udelení Ceny Jána Johanidesa, ktorá sa udeľuje každé dva roky, bude konať každoročne. Zmyslom súťaže Esej Jána Johanidesa je zachovanie Johanidesovho odkazu a pestovanie esejistického žánru. Súčasťou hodnotenia prác bol seminár, kde vystúpili s odbornými referátmi Karol Csiba (Špecifiká prozaickej tvorby Jána Johanidesa po roku 1989), Zora Prušková (Produktívne interferencie v štruktúre Johanidesovej prózy) a Pavel Matejovič (Ján Johanides a jeho Súkromie). Ocenené boli eseje Michaely Rybárovej, Niny Protušovej a Lucie Štefaňákovej. Johanidesov svet, uchovaný v diele, vyžaruje a pôsobí v generácii najmladších tvorcov.
ISSN 1210 - 1982, ISSN 1336 - 247X
Dorota Nvotová
Fulmaya Bratislava, Evitapress 2011 Fulmaya je po nepálsky kvet lásky. Nie je to len meno, ktoré dostala Dorota Nvotová počas treku okolo Annapurny, ale aj názov jej cestopisnej knihy. Priznám sa, cestopisy nie sú mojím obľúbeným žánrom, nebaví ma čítať, koľkokrát sa nejaká expedícia vyspala v neviem akej nadmorskej výške. Radšej cestujem. Fulmaya je však o niečom inom. Vnímam ju ako príbeh ženy, ktorá sa rozhodne zmeniť seba a svoj život cestovaním po svete. A že ho Dorota napísala na „plné pecky“, na to môžete vziať jed! Žiadne „husté“ reči, iba úprimnosť. Kniha sa začína autorkiným rozpadajúcim manželstvom a jej rozhodnutím vydať sa úplne sama na trek okolo Annapurny. Keďže napokon zvíťazí jej „zdravý rozum“, neodcestuje sama, ale s manželom na Srí Lanku. Tam zažíva prvé cestovateľské „osvietenie“ a spolu postupne precestujú Maurícius, Južnú Ameriku a Indiu. Dorota vtipne opisuje rôzne situácie, ktoré počas ciest prežíva. Páči sa mi jej sebairónia, s akou komentuje svoje „psychické stavy“ a najmä naivné a nereálne očakávania od krajiny, kam príde. Rovnakými očakávaniami trpia asi všetci turisti, ktorí sa prvýkrát ocitnú v exotickom prostredí. Postupne sa mení na backpackerku, ktorá nepotrebuje sprievodcu ani turistické atrakcie, ale snaží sa nájsť obyčajný, plynúci život a nedotknutú prírodu. Počas svojich ciest rada „pozoruje ľudí, ktorí pozorujú ľudí“. Keby svoj text viac preškrtala, bol by to úplne dokonalý cestopis. Takto som niekedy čítala informácie, o ktorých už autorka písala predtým. Na slovenské pomery som však v knihe našla prevratnú otvorenosť pri písaní zážitkov s rôznymi drogami. Konečne som si vychutnala slang a prirodzene používané vulgarizmy. Je skvelé, že cestopisnú dejovú líniu autorka strieda opismi svojho vnútorného „duchovného“ života, ženským pohľadom na cestovanie a názormi, s ktorými som síce niekedy nesúhlasila, ale dokázala som ich akceptovať.
Prevrat v jej cestovateľskom živote prináša India. Okrem toho, že ju občas šokujú mŕtvoly v Gange, hovná na ulici a voľne pobehujúce kravy, kladie si po návšteve chrámu sikhov aj vážne duchovné otázky. Dorota cestuje po Indii, stretáva stratené existencie huliace trávu, vypočuje si rôzne uletené príbehy a zisťuje, že India nie je len mystická krajina, ale aj krajina, kde prebieha tvrdý boj o prežitie a vládne strach z terorizmu. No a potom sa zamiluje do iného muža. Tento stav dá posledný klinec do rakve jej rozpadajúceho sa manželstva. Do Nepálu už odchádza sama. Absolvuje so šerpom trek okolo Annapurny, a tak sa z „debilka s tenkými nožičkami“ stane húževnatá trekerka. Veľmi otvorene píše o svojich nevydarených vzťahoch s partnermi, miestami som mala pocit, že je „závislá od lásky“, s čím sa tiež snaží svojsky vyrovnať. Na vlastnej koži spoznáva tradičnú ajurvédsku medicínu a stretáva Johnnyho, ozajstnú lásku a priateľa. Natrafí na inzerát, ktorý ju zavedie do sirotinca, kde začne pomáhať. Práve tu sa začína nová kapitola jej života, ale aj nový pohľad na Nepál. Akoby sa autorke konečne otvorili oči a ona si začne všímať odvrátenú tvár tejto „mystickej“ krajiny. Zneužívané a týrané deti, ktoré žijú na ulici a fetujú toluén, čínsky komunizmus, policajný štát, porušovanie ľudských práv, bieda, nevzdelanosť a byrokracia. Jej prvá skúsenosť so sprevádzaním turistov na treku ju bolestne naučí, čo znamená urobiť zlé rozhodnutie. Bojuje s úzkostnými stavmi a skoro zomiera na týfus. Sporadické návštevy domova na Slovensku pôsobia oproti emočne plnému životu, ktorý žije v Káthmandu, iba ako nevýrazné pozadie. Z psychicky labilnej herečky sa stáva žena, ktorá sa učí byť zodpovedná za VLASTNÝ ŽIVOT. Dúfam len, že sa bude kniha dobre predávať, aby mohla Fulmaya donekonečna vyťahovať z bankomatu prachy a kupovať nepálskym deckám v sirotinci všetko, čo potrebujú. Uršula Kovalyk
Strana 2
Aktuálne Homo asapiens
ZRKADLÍME
Vydavateľstvo Slovart v pondelok 13. júna uviedlo debut Rada ONDŘEJÍČKA Homo asapiens v kaviarni Klub umelcov v Bratislave. Prezentácia sa niesla v duchu titulu, ktorý v názve obsahuje skratku ASAP (As soon as possible, teda, tak rýchlo, ako sa dá) a je o ľuďoch pracujúcich na plné obrátky. Takže všetko pripravené v rýchlom tempe, s najvyšším nasadením, aby výsledný efekt pritiahol čo najviac ľudí. Na poslednú chvíľu potvrdil účasť krstný otec Roman Lazar – zakladateľ jednej z reklamných agentúr, ktorý knižku vyprevadil medzi čitateľov očnými
„Vstupovať do dialógu áno, ale hádať sa nemá nijaký zmysel. Lebo keď sa človek nahnevá, stráca zrak. Nevidí dobre. Je to zbytočná strata energie, vadiť sa s niekým o ničom. Tú duševnú energiu, ktorú človek má, má sústrediť na tvorbu, nie na nivočenie.“ Ladislav Ballek, www.noveslovo.sk, 10. 6. 2011
KDE BOLO • Modrá sála Slovenského inštitútu v Prahe – literárny večer s Iljom ČIČVÁKOM a jeho básnickou zbierkou Milovanie so sfingami – 7. júna • Letná čitáreň U červeného raka v Bratislave – stretnutie s nemeckou spisovateľkou Iris HANIKA – 8. júna • Štúdio 12 v Bratislave – uvedenie knihy Krátky sprievodca Archívom Divadelného ústavu Bratislava – 9. júna • Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotockého v L. Mikuláši – víťazi súťaže Kniha Liptova 2010 čítali so svojej tvorby – 9. júna • Kníhkupectvo Panta Rhei na Poštovej v Bratislave – prezentácia historickej romance Evy ŠRANKOVEJ Izabela. Láskou spútaní – 9. júna • Kníhkupectvo Artforum v Košiciach – prezentácia knihy Lucie PIUSSI Láska je sliepka – 10. júna • Štúdio 5 v Slovenskom rozhlase v Bratislave – slávnostná prezentácia knihy Jozefa URBANA Zúrivo, nežne svoj... (Public Promotion) – 14. júna • Klub slovenských spisovateľov v Bratislave – prezentácia knihy Zuzany KUGLEROVEJ Rozprávky z blogu – 14. júna • Kníhkupectvo Ex Libris na Prepoštskej ul. v Bratislave – slávnostné vyhlásenie výsledkov Ceny cien za rok 2009 – 15. júna • Klub Átrium v Košiciach – zábavné podujatie inšpirované knižkou Marty HLUŠÍKOVEJ Tam, kde pavúky tkajú cukrovú vatu – 15. júna • Oravská knižnica A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne – prezentácia knihy Jozefa KAŠČÁKA Živá reklama (Hladohlas) – 20. júna • Pezinské kultúrne centrum – spomienkové stretnutie venované Vincentovi ŠIKULOVI – 21. júna
KDE BUDE • Klub slovenských spisovateľov v Bratislave – odovzdávanie cien LF za literárnu tvorbu za rok 2010 – 22. júna o 10.00 • Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave – prezentácia básnickej zbierky Margaréty PARTELOVEJ Srdce svieti v slnca sieti – 22. júna o 17.00 • Piešťanské informačné centrum – prezentácia cestopisu herečky a speváčky Doroty NVOTOVEJ Fulmaya – 24. júna o 17.00. • Univerzitná knižnica v Bratislave – Slovo o slovenskom slove. Hostia Pavol ŽIGO, riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, František HRUŠKA, diplomat, prekladateľ, pedagóg, moderuje Jozef Dado Nagy (vstupenky sú pre verejnosť k dispozícii 24. 6. od 13.00 do 17.00 vo Výstavnej sále, Michalská 1) – 30. júna o 20:00 • Caffe Teatro v Levoči – Pavel HIRAX BARIČÁK bude rozprávať o svojich knihách Nový Zéland a Úcta k prírode a úsmev ako zmysel života – 7. júla o 18.03 • Mestská knižnica v Piešťanoch – výstava Kalendáre Slovenska 2011 – do 15. júla
KNIŽNÁ REVUE číslo 13
Pri príležitosti 50. výročia založenia Divadelného ústavu v Bratislave slávnostne otvorili 8. júna v Harmincovej sieni Slovenského národného múzea výstavu Ako sa uchováva pominuteľnosť. Návštevníci sa môžu do 10. júla oboznámiť prostredníctvom dokumentov, fotografií na paneloch, ale aj vzácnych trojrozmerných predmetov vo vitrínach z archívu a depozitu tejto významnej kultúrnej inštitúcie s dejinami nášho divadelníctva a jeho osobností, napr. Ján a Oľga Borodáčovci, Magda Husáková-Lokvencová, Lucia Popp, ako aj so zakladateľskými osobnosťami DÚ – Gizelou Mačugovou, Milanom Polákom, Ladislavom Lajchom či Nelly Štúrovou. Práve jej článkom je inšpirovaný názov výstavy, ktorú pripravil tím pracovníkov DÚ pod vedením teatrológov Anny Gruskovej a Olega Dlouhého. Súčasťou slávnostného programu vernisáže bolo aj uvedenie publikácie Divadelný ústav 1961 – 2011, jednej z 11 nových edičných titulov, ktoré Divadelný ústav vydal špeciálne k svojmu 50. výročiu. Riaditeľka DÚ Vladislava Fekete a teatrológ Ladislav Lajcha (na fotografii Petra Procházku), ktorý „pokrstil“ publikáciu kamienkami, a tak symbolicky vyjadril, ako sa kamienok ku kamienku skladali dokumenty počas desaťročí. Publikáciu dokumentujúcu jednotlivé obdobia vývoja tejto inštitúcie, dopĺňajú rozhovory s bývalými riaditeľmi a výpovede „pamätníkov“. –báb–
Vladimír Oleríny jubiluje Pri príležitosti blížiacich sa 90. narodenín Vladimíra Olerínyho pripravilo 31. mája Veľvyslanectvo Španielskeho kráľovstva na Slovensku v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave slávnostný večer venovaný tomuto významnému nestorovi slovenskej hispanistiky. Počas 60-ročnej prekladateľskej činnosti preložil Vladimír Oleríny vyše 100 fundamentálnych diel po španielsky písanej literatúry a v jeho prekladateľskom registri sa nachádzajú také významné mená spisovateľov, ako Gabriel García Márquez, Alejo Carpentier, Jorge Luis Borges, Julio Cortázar a ďalší. Vladimíra Olerínyho, nositeľa niekoľkých španielskych vyznamenaní, za šírenie španielskej a latinskoamerickej literatúry na Slovensku ocenil vo svojom príhovore veľvyslanec Španielskeho kráľovstva J. E. José Ángel López Jorrin a jeho prekladateľskú tvorbu zhodnotili hispanisti Roman Brat, ktorý podujatie aj moderoval, a Eva Palkovičová. -bk-
Silný príbeh z Ikaru Uvedenie knihy Dlhé putovanie od poľského autora Slawomira RAWICZA spojilo vydavateľstvo Ikar s premiérovou projekciou filmu Útek zo Sibíri. Rawicz knihu napísal na základe vlastného životného príbehu: ako dôstojník poľskej armády sa dostal v čase druhej svetovej vojny do gulagu na Sibíri, z ktorého spolu so šiestimi druhmi utiekol. Jeho emotívne rozprávanie zachytáva toto strašné putovanie naprieč Áziou od Sibíri cez Mongolsko a Čínu až k slobode. Dej sleduje obdobie od roku 1939 do roku 1942. Pred premiérou filmu inšpirovaného týmto dramatickým dobrodružstvom posypala symbolicky 7. júna v nákupnom centre Eurovea knihu Tibetským čajom charge d’affaires Veľvyslanectvca Poľskej republiky na Slovensku, pani Małgorzata Wierzbicka za asistencie PR manažérky vydavateľstva Ikar Márie Leškovej. -rm-
kvapkami. Ukážky z knihy prečítal kreatívny riaditeľ Braňo Bebe Bezák, o hudbu sa postaral Matúš Bence, zvaný Barbara Idijot, hlavným povolaním grafik. Takisto pohostenie a zábava na večierku sa niesli v štýle „homo asapiensov“, takže nechýbala pizza a sushi. Bolo treba prísť včas na správne miesto, rýchlo sa zorientovať a zaujať správnu pozíciu. Tým, čo sa vyznajú, ušlo sa nielen z pohostenia, typického homoasapiensovského cateringu, ale aj knižka za „uvádzaciu cenu“ s podpisom autora. –r–
Keď sa ešte nechce spať Rodičia, ktorí svojim deťom pred spaním čítajú rozprávky, si v piatok 17. júna mohli dať pauzu. O večernú rozprávku sa postarali knihovníčky Judita Dudášová a Eva Dienešová z Knižnici pre mládež mesta Košice. Večer s rozprávkou sa začal o osemnástej hodine a hoci v tom čase je ešte jasný deň, v knižnici už na oblohe zasvietili hviezdy, samozrejme, na závesoch. Vo výstižných a vtipných rozprávkových kostýmoch sa objavili rozprávkové postavy a ilú-
ziu rozprávky dotvorili ďalšie detaily. Pobočka na Fejovej sa rozdelila na niekoľko zaujímavých kútikov. V jednom sa čítalo z knihy Jozefa Pavloviča Deduško Večerníček, v druhom maľovalo a ďalšom vymýšľalo, kde sa má „narodiť“ škriatok Spáč. Pre rodičov bola pripravená prezentácia o význame čítania. Ani po dvoch hodinách sa deťúrencom ešte stále nechcelo spať... -bh-
Mesiac autorského čítania Brnenské nakladateľstvo a agentúra Větrné mlýny pripravuje v spolupráci s Knižnicou pre mládež mesta Košice a poľským Biurom literackym už 12. ročník najväčšieho stredoeurópskeho literárneho festivalu. Tohtoročný Mesiac autorského čítania sa uskutoční od 1. júla do 3. augusta v Brne, Ostrave, Košiciach a vo Vroclave. Predstaví sa na ňom 31 autorov z Čiech a Slovenska a 31 poľských autorov. Program je rovnaký vo všetkých mestách, autori sa
presúvajú na ďalší deň na iné miesto. V Brne sa podujatia uskutočnia v Divadle Husa na provázku, v Košiciach v bábkovom divadle, v Ostrave v Starej aréne. Zo slovenských literátov predstavia svoju tvorbu Peter Repka, Silvester Lavrík, Ivan Štrpka, Márius Kopcsay, Katarína Kucbelová, Viliam Klimáček, Ján Litvák, Pavol Rankov, Veronika Šikulová, Michal Hvorecký, Dušan Mitana a Martin Šimečka. Viac na: www.autorskecteni.cz
O dúhovú lampu z Krajiny Zázračno Žilinský samosprávny kraj, Národné osvetové centrum a Krajské kultúrne stredisko v Žiline vyhlasujú XIX. ročník celoslovenskej literárnej súťaže O dúhovú lampu z Krajiny Zázračno. Na súťaži sa môžu zúčastniť autori vo veku od 14 rokov (horná veková hranica je bez obmedzenia), ktorí dosiaľ knižne nepublikovali. Zaslať môžu najviac 2 prozaické útvary v rozsahu maximálne 6 strán formátu A4 (1 strana – max. 30 riadkov) a najviac 7 poetických útvarov – každá báseň na samostatnom liste formátu A4. Práce v troch
identických kópiách spolu so záväznou prihláškou treba poslať do 30. júna 2011 na adresu Krajské kultúrne stredisko v Žiline, Horný val č. 20, 011 82 Žilina alebo elektronicky na adresu alovritsova@vuczilina. sk. Víťaz získa hlavnú cenu súťaže – Dúhovú lampu a finančnú odmenu 50 €. Najlepšie práce budú uverejnené v zborníku. Vyhlásenie výsledkov sa uskutoční počas Žilinského literárneho festivalu 12. októbra 2011. Bližšie informácie: Mgr. Anna Lovritšová, tel.: 041/56 25 956,
[email protected].
To najlepšie z Jozefa Urbana
Najnovší román Táne Keleovej-Vasilkovej Dva životy vyprevadil do života 16. júna autorkin otec, cestovateľ a spisovateľ František Kele spomienkovými rodinnými kamienkami. Pridala sa aj Bara, Vasilkových pes, tá knižku s chuťou oblizla. Je však taká veľká, že sa na fotku nezmestila ☺. K 22. knihe vo vydavateľstve Ikar zablahoželala autorke členka predstavenstva Ikaru Gabriela Belopotocká. Foto Peter Procházka
Marošovi Bančejovi a vydavateľstvu Public Promotion sa podarilo pripraviť pre náš knižný trh skutočne nekaždodenný titul. Jozef Urban: Zúrivo, nežne svoj..., tak nazval zostavovateľ a autor štúdie Maroš BANČEJ knihu, ktorá prináša prvý viacvrstvový pohľad na autora s prívlastkom „kultový“. Joža Urbana vníma časť čitateľskej verejnosti ako vynikajúceho básnika. Ďalší okruh, poväčšine milovníkov hudby, radí tohto autora medzi excelentných textárov našej pop music. V neposlednom rade sa z novinárskych radov ozývajú pripomienky, že Jožo Urban bol aj výborným publicistom. Všetky tieto roviny obsahuje kniha Jozef Urban: Zúrivo, nežne svoj..., pričom výber básnickej, textárskej
a publicistickej tvorby dopĺňajú rozhovory a spomienky ľudí, s ktorými Urban spolupracoval či priatelil sa. Svoj pohľad na tohto tragicky zahynuvšieho básnika poskytli „priatelia od pera“, ako Kamil Zbruž, Jano Litvák či Verona Šikulová, obsiahlejšími rozhovormi prispeli Ľubo Feldek či Peter Holka. Kniha bola slávnostne uvedená do života 14. júna v obrátenej pyramíde Slovenského rozhlasu, moderátorskej funkcie sa zhostil zostavovateľ Maroš Bančej a, samozrejme, nechýbali ani hudobní hostia Marcel Palonder, Beáta Dubasová a Vašo Patejdl. Posledne menovaný urobil za celou promóciou bodku azda najznámejším hitom Joža Urbana Voda, čo ma drží za vodou. -mb-
Nevyužité myšlienky Vydavateľstvo Ikar je tu pre vás už 20 rokov! Ďakujeme za spoluprácu a tešíme sa na ďalšie knižné tituly.
Viac túžby znamená kratší život. Ľubomír Jančok, Glamour Paríža, Marenčin PT
www.litcentrum.sk
Morfologické aspekty súčasnej slovenčiny Bratislava, Veda 2010 Editor Juraj Dolník Hodnotným titulom s vysokou poznávacou hodnotou sa stalo vydanie kolektívnej monografie desiatich slovenských jazykovedcov, ktorí v nej prezentujú výsledky svojho dlhoročného bádania. Morfologické aspekty súčasnej slovenčiny vznikali pod vedením popredného slovenského jazykovedca J. Dolníka a sú reakciou na aktuálnu potrebu uplatniť vo výskume tvaroslovia súčasného jazyka nové bádateľské postupy a rozvinúť nimi poznatky klasickej slovenskej jazykovedy. V samostatných kapitolách sa autori venujú problematike opozičného homomorfizmu pri realizácii významových vzťahov (autorka M. Mošaťová), osobitná pozornosť sa venuje prístupom vysvetľovania jazykových zmien (J. Dolník), rozdielom medzi gramatikou a fungovaním vlastných mien a všeobecných podstatných mien (M. Ološtiak), povahe predikátov vo vete (N. Janočková), podstate kategórie času v jednotlivých vedách a v jazykovede (P. Žigo). Problematiku modálnych operátorov v jazyku rozvíja M. Ivanová; J. Vaňko opisuje systém morfologických prostriedkov, ktorý slúži na vyjadrovanie závislostných vzťahov medzi prvkami vetnej štruktúry v ich prepojení na výklad funkčných a sémantických vlastností pádov v spojení predložkami. Z hľadiska fungovania jazyka v komunikácii sa J. Kesselová venuje rozširovaniu a rozvíjaniu výpovede; deiktické identifikátory interpretuje z kontextového aj situačného hľadiska M. Dudok, záverečná kapitola monografie je venovaná intenzifikácii v texte (J. Hansmanová). Kolektívna monografia Morfologické aspekty súčasnej slovenčiny nepredstavuje len rozvoj klasickej deskriptívnej metódy opisu tvaroslovných problémov v slovenskom jazyku, ale je podnetom na ďalšie rozvíjanie výskumu v oblasti národných jazykov a jazykovedy. Prístup, ktorý zvolili jednotliví autori pri vysvetľovaní podstaty problémov v tvarosloví súčasnej spisovnej slovenčiny, je inšpiratívny v oblasti poznávania konkrétneho jazyka, terminologicky, metódou a formuláciou záverov výrazne zasahuje do oblasti všeobecnej jazykovedy a obsahuje mnoho prvkov, ktorými kniha nadobúda interdisciplinárnu povahu a svojím obsahom zaujme okrem jazykovedcov aj bádateľov v oblasti teórie poznania, všeobecnej metodológie a filozofie. Zuzana Hargašová
Strana 3
Ako Aktuálne sa to číta
Prvé knihy v novom vydavateľstve CATHEDRA Na knižnom trhu sa prednedávnom objavilo päť zväzkov výberov z diela. Štyri sú z našich klasikov (S. H. Vajanský: Výbor z lyriky, M. Kukučín: Dom v stráni, J. G. Tajovský: Rozprávky z Ruska, Jégé: Cesta životom), jeden patrí predstaviteľovi modernej slovenskej prózy J. Červeňovi: Modrá katedrála. Všetky majú vročenie 2011. Vydalo ich vydavateľstvo CATHEDRA v edícii OPUS. Ani v jednom zväzku nie je nijaká zmienka o vydavateľstve a vydavateľských zámeroch, čo je chyba. Podľa názvu vydavateľstva možno usudzovať, že edícia Opus je určená predovšetkým študujúcej mládeži, hoci zrejme nielen jej. Odberateľmi môžu byť všetci, ktorí sa chcú bližšie zoznámiť so slovenskou (v budúcnosti možno i so svetovou) literatúrou cez jej vrcholné zjavy a diela reprezentatívneho charakteru. V minulosti bolo podobných podujatí u nás viac. Môžeme sa vrátiť až do poprevratových čias. Roku 1921 vznikla vo vydavateľstve Matice slovenskej edícia Čítanie študujúcej mládeže, kde do roku 1947 vyšlo do šesťdesiat zväzkov našej a svetovej literatúry. Pod tým istým názvom začala roku 1968 vychádzať vo vydavateľstve Tatran podobná edícia, ktorá vydržala až do zmeny režimu, obohatená aj o rad zaujímavých antológií. Keďže v oboch prípadoch išlo o účelové nakladateľské podujatie, všetky zväzky prinášali – okrem vlastných textov – aj základné informácie o autorovi či okolnostiach vzniku diela, väčšinou v rámci doslovov, biografických prehľadov a edičných poznámok. S takouto „výbavou“ sa stretáme aj v dielach edície Opus. Okrem relevantných doslovov (M. Mikulová pri Tajovskom a Kukčínovi, D. Kročanová Robertsová pri Červeňovi, O. Čepan pri Jégém; tu ide o staršiu štúdiu, V. Mikula pri Vajanskom), sú tu aj prehľadné slovníkové heslá, hoci nie v každom prípade, edičné poznámky a pod. Pri Vajanskom má Mikula aj kratší úvodný text. Doslovy majú väčšinou podobu štúdie kompetentného autora, opierajúcu sa o najnovší výskum, viazaný často práve na autora doslovu. Tento výskum, artikulovaný aj v doslovoch, je nielen prehĺbením predošlých hodnotení, vytrvalo odtláčaných v popularizačných textoch, ale je zá-
KNIHA ROKA 2011 Stav k 7. júnu
roveň posunom pôvodnej hierarchie hodnôt. To znamená, že tu máme do činenia do značnej miery s „inými“ autormi, či autormi, ktorí sa nám privrávajú v inej podobe a občas inými textami, než na aké sme boli zvyknutí. Týka sa to najmä našej klasiky (Tajovský, Kukučín, Vajanský), pripravenej a doslovmi vybavenej M. Mikulovou a V. Mikulom. Mikulová sa venovala Tajovského tvorbe desaťročie a je autorkou priebojnej monografie Tajovského obrodenecká moderna, v ktorej nanovo „prečítala“ Tajovského a našla v ňom hodnoty predošlým výskumom nepostrehnuté. Ako editorka vybrala pre túto edíciu Tajovského Rozprávky z Ruska. Tie vychádzali predtým neúplné alebo oklieštené (najmä kvôli negatívnemu hodnoteniu ruských boľševikov). Krivda na Tajovskom sa týmto vydaním zotrela a jeho predtým paušálny profil sa v doslove M. Mikulovej prehĺbil. Tajovský cez žánrovo nenápadnú črtu zdvihol prozaickú tvorbu obdobia
realizmu do novej roviny a zároveň ju posunul smerom k moderne. Podobne si M. Mikulová počínala pri editovaní Kukučína. Tam sa síce oprela o „tradičnú“ ukážku z diela, teda o román Dom v stráni, lebo ten naozaj patrí k vrcholom Kukučínovej tvorby, ale po novom ho poňala v doslove, kde konštatovala, že je v ňom oveľa viac dramatickosti ako idylizmu. Dôkladnú štúdiu o ňom uverejnila v najnovšej publikácii Paradoxy realizmu, z ktorej vychádzala aj vo svojom doslove. Prevrat vo Vajanského poézii (Výbor z lyriky) urobil Valér Mikula, keď odmietol jeho angažované „národno-obranné“ a „národno-buričské“ básne a vybral z Vajanského tvorby drobné, na humore a vtipe založené verše, písané živo a bez akéhokoľvek pátosu, znehodnocujúceho práve tie angažované. Práve na
ne nadviazal neskôr, ako zdôraznil V. Mikula, Janko Jesenský, ktorý im dal aj patričný básnický výraz. Obrat, ktorý sa Mikulovi podaril, postavil problém z hlavy na nohy. Aj na zväzku, venovanom Jégému, je ako editor uvedený Valér Mikula. To, čo z Jégého vybral, teda román Cesta životom, je naozaj Jégého vrcholom. Tento autor nikdy nechýbal v takto zameraných „školských“ edíciách, ale vždy sa tam ocitol s historickým románom Adam Šangala. Je to síce lepší román, ako sme si my, vtedajší školáci, mysleli, no keďže išlo o tzv. povinné čítanie, odradilo to takmer všetkých. Naproti tomu Cesta životom dýcha skutočným životom, aj keď epocha, o ktorej sa tu rozpráva, je dávno za nami. Ale nie sú za nami podstatné črty ľudskej povahy, na ktoré sa tu autor zameral. Sme tam všetci a nie je na nás veľmi pekný pohľad. Ján Červeň (a jeho jediné dielo Modrá katedrála) je z iného súdka. Medzi ním a vyššie uvedenými autormi sú najmenej dve generácie prozaikov. Patrí k autorom, ktorých literárna veda pozná pod názvom „básnici sujetu“ (patria tam ešte D. Tatarka, J. Barč-Ivan a mladý P. Karvaš). Ich tvorba je reakciou na presilu lyrizácie, aj na fázu naturizmu, redukujúceho epické zložky prózy. Autorka doslovu D. Kročanová Robertsová predstavila tvorbu J. Červeňa so znalosťou celého toho prúdu, ktorý sa realizoval počas vojny, ale nestačil sa generačne etablovať. Na zadnej strane obálky sa píše s trochou pátosu, že knihu „ocenia čitatelia so zmyslom pre krásu tajomstiev bytia“. V každom prípade Modrá katedrála vyžaduje pozornejšie a sústredenejšie čítanie ako predošlé zväzky. Predpokladáme, že edícia bude pokračovať ďalej. Na záložke jedného zväzku sa avizuje ešte titul S. H. Vajanský: Veršovaná epika. O ktoré ďalšie diela pôjde, nevedno. Štart je však sympatický a všetko nasvedčuje tomu, že tieto tituly (aj vďaka editorom a autorom doslovov) sa budú skôr čítať, ako tie, ktoré sa študujúcej mládeži ponúkali (či vnucovali) predtým. Obmeny, o ktorých tu bola reč, nesú v sebe aj istú čitateľskú potenciu. Napokon, to je hlavný cieľ celého projektu. Vladimír Petrík Foto Radoslav Matejov
ANKETOVÝ LÍSTOK - KNIHA ROKA 2011 Počet hlasov
KNIŽNÁ REVUE
1. Na knihu roka navrhujem:
KNIHA ROKA 1. Elena Hidvéghyová-Yung: Dážď slivkových kvetov – Vydavateľstvo Slovart 2. Leopold Moravčík: Výhybky dejín – Perfekt 2. E. Urbaníková: Vzťahová níž – Evitapress 3. Dana Hlavatá: Hľadám muža na zjedenie – Remedium 4. Martina Solčanská: Hazard – Ikar
5 4 4 3 2
2. Za debut roka navrhujem:
3. Za vydavateľstvo roka navrhujem:
DEBUT ROKA 1. Filip Kas: Nemohúcnosť – Ikar 2. Daniela Bojnanská: Svietiš keď miluješ – Renesans 2. Vanda Rozenbergová: Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov – Premedia Group – Inaque.sk 3. Michal Badín: Rieka a tieň – Knižné centrum 4. Anika Pastoreková: Príbeh jednej lásky – Slovenský spisovateľ
6 5 5 4 3
(podpis)
Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA 2011 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH.
VYDAVATEĽSTVO ROKA 1. Ikar 2. Aspekt 3. Marenčin PT 4. Vydavateľstvo Slovart 4. Kalligram
Meno a adresa odosielateľa:
5 4 3 2 2
Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku 2011. Uzávierka ankety je 15. marca 2012.
Zapojením do ankety máte šancu vyhrať knihy!
BIBLIOGLOSÁR ORIGAMI. DINOSAURY ORIGAMI. ZVIERATÁ NA FARME Bratislava, Fragment 2011 Deťom od päť rokov sú určené skladačky origami venované domácim zvieratkám a dávnovekým dinosaurom. Každá kolekcia obsahuje po šesť zvierat, t. j. šesť listov origami, šesť cvičných listov, rozkladacie pozadie a inštrukcie – symboly na správne prehnutie a preloženie papiera, jeho otočenie smerom von a dovnútra i tvorbu skladov. Pri jednotlivých zvieratách je rozkreslený pracovný postup od pôvodného štvorca papiera až po konečný tvar zvieraťa. Súčasťou skladačiek je aj ukážkovo poskladané jedno zvieratko – prasiatko a Styracosaurus. Skladanie origami si vyžaduje presnosť a cvik, ale odmení všetkých trpezlivých netradičnými tvarmi a milými hračkami. Adriana Macháčová CUDZIE VZŤAHY Bratislava, Ikar 2011 Príbeh o zložitých medziľudských vzťahoch, v ktorom nechýba klasický trojuholník, nádej, sklamanie, priateľstvo i podraz, analyzuje z viacerých strán vzťahy muža a ženy, matky a dcéry. Hlavná hrdinka Tamara čaká na očarujúceho muža a spaľujúcu lásku. Nájde ju u Juraja. Ich láske neprekážalo, že je ženatý. Keď však otehotnela, jeho postoj bol jednoznačný... Zdrvená Tamara sa len ťažko vyrovnávala s novou situáciou. Vyžalovať sa mohla iba priateľke Zuzane, ktorá však zistila, že ten neodolateľný a nezodpovedný Juraj je... Nové kolo komplikácií začalo pre Tamaru s ďalším vzťahom so šarmantným lekárom Petrom. Pod nátlakom matky a nového tehotenstva Tamara kapitulovala a vydala sa za Petra. Ten ju však neustále... Priepasť medzi manželmi sa prehĺbila, a tak Tamara... No napokon zistila, že má odvahu konať a opäť môže snívať – ak chcete aj vy zistiť, čo sme zamlčali v predchádzajúcich troch bodkách, prečítajte si debut Adriany Macháčovej. MIESTO ČINU Bratislava, Fragment 2011 Preklad Tatiana Lalíková Kriminalistické metódy vyšetrovania zločinov pútajú pozornosť čitateľov všetkých vekových kategórií. Spôsob vyšetrovania policajného tímu približuje tentoraz špeciálna príručka pre mladých detektívov. Každý záujemca – čitateľ sa môže stať vyšetrovateľom, sledovať dôkazy a odhaliť zločin. Na každej strane dole sú kontrolné otázky. Konkrétny prípad v knihe sa týka vraždy v opustenom sklade pri železnici. Detektívi sa môžu zapojiť do procesu riešenia prípadu podľa jednotlivých krokov vyšetrovania – od objavenia tela, uzavretia miesta činu, určenia času smrti cez patológiu, výsluchy atď. Súčasťou knihy vhodnej od 11 rokov je výkladový slovníček menej známych pojmov a register. -lč-
Strana 4
Vychádza
J. Heriban: Schovaný, neschovaný, idem Po bestselleroch Intimita vlkov (2008), Posadnutosť (2009) a Ružový trojuholník (2010), vydáva spisovateľ a scenárista Jozef Heriban (1953) poviedkový román Schovaný, neschovaný, idem (HERIAL). Originálny zmysel pre humor, vzrušujúca sexualita, kompozičné novátorstvo, vrúcna emocionalita, ale aj prekvapujúce prechody z reality do absurdity sú hlavné prednosti tejto výnimočnej knihy. Heribanove postavy sa strácajú v bielej hmle, ktorá ich obklopuje. Všetky sa svojím spôsobom hrajú na skrývačku. Vystierajú ruky, aby našli v samote niekoho blízkeho. Hľadajú vo svojom živote lásku, nehu, pravdu a porozumenie. Prinášame vám úryvok z časti O vtákovi, ktorý nevedel lietať – knihu Schovaný, neschovaný, idem onedlho nájdete v kníhkupectvách.
„Konrad Lorenz patril k zakladateľom modernej vedeckej disciplíny – etológie. Je to veda o správaní zvierat. Slovník cudzích slov etológiu definuje ako náuku zaoberajúcu sa životnými prejavmi živočíchov, ich zvykov, inštinktov a celkového spôsobu ich života.“ Elizabeth cíti, že je dnes vo forme. Trieda ju so záujmom počúva. Prejde sa pred lavicami a otočí sa smerom k Martinovi. Vypne zvodne prsia a rukou sa dotkne nenápadne boku. Kútikom oka zachytí jeho pohľad. „Konrad Lorenz skúmal hlavne život divokých husí, kačíc, ale aj vlkov a rýb. Napísal niekoľko veľmi slávnych kníh, v ktorých na základe štúdia prejavov zvierat analyzoval správanie človeka.“ Elizabeth urobí kratučkú dramatickú pauzu. „Hľadal zmysel lásky, dôvery, ale aj agresie a nenávisti medzi ľuďmi.“ Naozaj sa jej dnes darí. Niekedy sa človek snaží a žiaci ho vôbec nepočúvajú. Ale inokedy cíti silnú energiu, ktorá spôsobuje, že ju učenie predsa len ešte baví. Martin ju vzrušuje. Musí si dávať pozor, aby sa neprezradila. Nechápe to, čo ju tak priťahuje. Jeho aristokratická úzka tvár? Čierne inteligentné oči? Vysoké čelo? Dlhé kučeravé vlasy? Zmyselné pery? Niečo mužsko-ženské, ktoré sa v ňom mieša? Elizabeth sa na žiakov usmeje. S dôrazom ukončí hodinu. „Skúste si zapamätať tieto Lorenzove myšlienky: „Zvieratá nevedia rozlíšiť, čo je dobré, alebo zlé. Správajú sa prirodzene a inštinktívne. Len človek je celkom zodpovedný za svoje správanie, pretože má slobodnú vôľu a vie rozlíšiť dobro od zla.“ V zborovni sedí Tereza Schwarzová a opravuje písomné práce. Elizabeth si odloží tašku a prisadne si k nej. „Terky, stretla som na chodbe medveďa.“ „Koho?“ „Medveďa.“ „Školníka?“ „Fagalu.“ Elizabeth si predstaví ťažkopádneho Karola. „Vždy mám pocit, že mi chce niečo povedať. Nadýchne sa a potom vyfučí. Niekedy je mi ho trochu ľúto.“ Tereza odloží pero a začne ukladať opravené zošity na kopu. „Páčiš sa mu. Asi by ťa chcel pozvať na kávu.“ „To určite!“ „Nešla by si?“ „A možno aj išla. Cítim v ňom divoký sex. Asi nie som celkom normálna. Už mi to tak chýba, že by som išla aj so školníkom!“ Tereza sa usmeje na svoju priateľku. „Ely, pozývam ťa do divadla na Popol a vášeň. Napísal to nejaký Angličan podľa Máraiovej knihy Sviece dohárajú. Vraj je to výborné predstavenie.“ Elizabeth Erdödy vytiahne z tašky malú umelohmotnú fľašku s minerálkou. Zamyslene povie: „Keď som bola malá, chodila som do školy okolo domu, v ktorom býval so svojimi rodičmi. Na prvom poschodí bola taká zvláštna izba s výklenkom. Vždy som si predstavovala, ako tam sedí a píše. Medzi zamrežovanými oknami na prízemí sú teraz pripevnené dve tabule. Jedna je napísaná v maďarčine a druhá v slovenčine. Ebben a házbanélte gyermekkorát a jeles magyar író Márai Sándor. V tomto dome prežil svoje detstvo významný maďarský spisovateľ Sándor Márai. To vieš, že sa zastrelil v San Diegu?“
Tereza sa prekvapene pozrie na svoju kolegyňu. „ Márai spáchal samovraždu?“ „Keď mal osemdesiatdeväť rokov.“ „To som nevedela.“ „Niekoľko rokov sa na ňu pripravoval.“ Terky sarkasticky poznamená: „To nie je zlé riešenie. Tak mám kúpiť lístky?“ Elizabeth pokrúti hlavou. „Teraz som ja na rade. Zistím, kedy to hrajú a dám ti vedieť.“ *** Vyvezie sa preskleným výťahom na prvé poschodie veľkého obchodného centra na druhom brehu Dunaja. Teší sa, ako si nastrieka svoj obľúbený parfum Acqua di Gioia na zápästie. Elizabeth vystúpi z výťahu a hojdavou chôdzou zamieri do veľkej parfumérie. Nikam sa neponáhľa. Keby sa jej niekto prihovoril, určite by prijala jeho pozvanie na kávu. Prejde okolo regálov s luxusnými vôňami k svojej obľúbenej značke. Vezme do ruky tester a elegantne nastrieka parfum na zápästie. Miluje túto zmyselnú vôňu. Priloží si chladnú fľaštičku k šiji a stlačí. Na napnutej pokožke zacíti jemné kvapôčky hmly. Povzbudivo sa usmeje na mladučkú predavačku, ktorá ju nenápadne pozoruje. Elizabeth pomaly zostupuje po širokom sklenenom schodisku. Dnes si konečne kúpi červenú spodnú bielizeň. Teší sa, ako si ju bude vyberať. Ako bude končekmi prstov hladkať vykrojené košíky drahých podprseniek. Ako sa bude dotýkať jemných čipiek. Rafinovaných hodvábnych nohavičiek. Škoda, že si takýto nákup nemôže dovoliť častejšie. Vyzývavo kráča okolo výkladov. Vypne prsia a stiahne brucho. V odraze osvetlených výkladov sa snaží zachytiť svoju chôdzu. Dnes je sexi. Dnes sa páči sama sebe. Pohodí hustými vlasmi a zachytí pohľad mladého muža, ktorý niečo zanietene vysvetľuje do strieborného mobilného telefónu. Pristaví sa pri obchode s kožušinami na rohu promenády a nenápadne sa obzrie. Aj mladý muž sa otočí. Akoby zaváhal, ale potom odhodlane pokračuje k východu. Za automatickými dverami stoja vysoké stromy veľkého mestského parku. V diaľke cítiť širokú rieku. Elizabeth prejde k obchodíku, ktorý ju roky fascinuje. Palmers. Zacíti vôňu Acqua di Gioia, ktorá sa mieša s vôňou jej tela. Prejde rukou po vystavených čiernych podprsenkách. Krása. Elizabeth miluje tento maličký priestor. Miluje všetky tie lesklé drahé hodvábne nohavičky. Predstavuje si, ako si ich oblieka. Predstavuje si svoju ženskú postavu. Svoje pekné prsia, svoje boky, svoje lono, svoje kučeravé tvrdé chĺpky, ktoré vytvoria na lesklej látke dráždivý reliéf. Predstavuje si, ako ju bude niekto raz z tej drahej červenej bielizne vyzliekať. V rohu obchodíka visia na ramienkach červené čipkované podprsenky. Pod nimi úzke nohavičky. Krása. Prejde prstami po lesklom hodvábe a hľadá vhodné rozmery. Po chvíli už drží v ruke niekoľko pekných súpravičiek. Sebavedomo prejde do kabínky, aby si spodnú bielizeň vyskúšala. Hýľ obyčajný má červené sfarbenie na hrudi a na brušku. Čím je červená farba výraznejšia, tým je samček zdravší a dominantnejší. Tým skôr si nájde samičku. Ak má samček slabšie sfarbenie, jeho potomstvo v hniezde nebýva jeho. Samičky sa nechajú oplodniť silnejšími samčekmi a potom vychovávajú svoje potomstvo so slabšími partnermi. Silných samčekov s krásnymi červenými bruškami je málo. *** Ráno sa Elizabeth osprchuje, navonia a oblečie si červenú spodnú bielizeň, ktorú si včera kúpila. Pozrie sa do zrkadla. Je veľmi príťažlivá. Keby bola muž, určite by sa pozvala na večeru.
Na hodine biológie spustí cez videoprojektor prezentáciu, ktorú si včera pripravila. V knižnici našla výbornú prednášku napísanú v češtine o sexuálnom živote hýla rudého. Na premietacej ploche sa objaví obrázok hýla s červeným bruškom. Keď spomenie, že silní samčekovia majú potomstvo s viacerými samičkami, niektoré dievčatá sa na seba významne usmejú. Elizabeth nenápadne pozoruje Martina. Jeho neskúsené panictvo ju osudovo priťahuje. Po hodine ho požiada, aby jej pomohol odniesť videoprojektor do kabinetu. Keď chlapec postaví škatuľu s aparatúrou na stôl, chce odísť. Elizabeth sa vyzývavo oprie chrbtom o rám okna. „Martin, počula som, že píšete básne. Je to pravda?“ Chlapec sa začervená a pokýva hlavou. „Mohla by som si ich niekedy prečítať?“ Martin znovu prikývne. Zastretým hlasom povie: „Môžem vám ich zajtra priniesť.“ „To by bolo výborné.“ Elizabeth sa pomaly približuje k Martinovi. Vzrušuje ju jeho neistota. Jeho čistota. Jeho nevinnosť. Z mladučkého chlapca vychádza neodolateľná vôňa. Už je celkom blízko. Nežne sa k nemu pritúli. Rukou sa dotkne ramena. Martin zmätene ustupuje. Elizabeth chytí jeho horúce dlane a priloží si ich na prsia. Vzdychne. Cíti, ako v jej bruchu lietajú pestrofarebné motýle. Zmyselne ho pobozká. Martin na ňu pozerá rozšírenými očami. Elizabeth sa pomaly spustí na kolená.
Schovaný v štyroch odpovediach • Siahli ste po žánri, ktorý dynamizuje, zužuje rozsiahlosť románu, no poviedke zároveň dáva ďalší rozmer. Konečná podoba rozprávania sa rodila popri písaní alebo ste si to stanovili už na začiatku? Po troch románoch som cítil, že by som mal zmeniť žáner. Nakoniec sa mi to celkom nepodarilo, lebo Schovaný, neschovaný, idem je poviedkový román. Takže začal som písať samostatné poviedky a skončil som vo vzťahoch postáv, ktoré sa stále vyvíjali a menili. • Názov evokuje hravosť, zdá sa, že presiakla všetkými štruktúrami textu... V knihe sa stále objavuje hra. Aj dospelé postavy sa hrajú na slepú babu. Skrývajú sa po kútoch mestských dvorov, alebo sa strácajú v hustej bielej hmle. Okrem toho som sa snažil aby bolo rozprávanie nadľahčené humorom. Verím, že sa mi to podarilo. • Z rozprávania cítiť obrovský dôraz na drobnokresbu postáv – o ktorých sa lepšie píše, o mužských či ženských? Nerobím rozdiely. Mám rád ženy aj mužov. Trošku viac ženy, lebo sú krajšie. A navyše, to čo človek dobre nepozná, ho viac priťahuje. Najradšej mám naturálne postavy, ktoré sa správajú celkom prirodzene. • V priebehu štyroch rokov ste vydali štyri beletristické tituly, ak by sme len tak pokusne rezumovali, ktorý z nich máte najradšej ako spisovateľ, ako čitateľ a povedzme, ako človek? Niekto na mňa stále píska, Intimita vlkov a Posadnutosť sú tri časti románu, ktorý vyjde o dva roky ako celok, a je pre mňa zásadný. Je to moja autentická výpoveď o svete, v ktorom som žil s mnohými autobiografickými črtami. Ružový trojuholník sa mi páči pre netradičnú štruktúru rozprávania, pre svoju vášnivosť a emotivitu. Ľudia, ktorí čítali najnovší poviedkový román Schovaný, neschovaný, idem, tvrdia, že je to môj najlepší text. Tak som zvedavý, čo povedia čitatelia, keď sa kniha dostane do kníhkupectiev. Radoslav Matejov
KNIŽNÁ REVUE číslo 13
Správa o dobe simulácií Gabriela Kisová – Peter Michalovič: Michal Černušák – Playing with God Bratislava, Tympanon 2011 Enigmatický názov Playing with God synekdochicky zastupuje knihu, ktorá si kladie za cieľ priblížiť tvorbu mladého výtvarného umelca Michala Černušáka (1982). Nájdeme tu jeho najnovšie obrazy: aby reprodukcie mohli čo najvernejšie zastupovať veľkorozmerné plátna, bol im na mieru ušitý atypický knižný formát. V záujme presnosti poznamenávam, že už aj táto odchýlka pôsobí ozvláštňujúco, to znamená, že priťahuje zrak potenciálneho čitateľa a vyzýva ho, aby si začal listovať v knihe. A okrem obrazov sú tu aj dva texty. Prvý má názov Zradná realita mediálneho obrazu a falošní proroci a jeho autorka Gabriela Kisová svoj teoretický pohľad zamerala na deskripciu tematiky diel a podrobnú analýzu jednotlivých motívov. Na margo veľkorozmerných plátien, reprezentujúcich motívy mesta, fenoménu masy a vzájomne disparátnych motívov globalizovaného sveta, autorka textu výstižne napísala: „Veľké formáty otvárajú veľké témy, súvisiace s politickým dianím, výskumom, ekologickými a náboženskými otázkami. To, čo ich podľa môjho názoru spája, je kritická reflexia modernej industriálnej a znalostnej spoločnosti a predovšetkým systémov spravujúcich poznanie.“ Text Petra Michaloviča Dve tváre nášho sveta hovorí o obrazoch predstavujúcich dve interpretácie jedného a toho istého sveta: poriadku a chaosu. Černušákove obrazy za rok 2010 sa tak akosi prirodzene rozdelili do dvoch odlišných, ale vzájomne dopĺňajúcich sa skupín. Prvá sa vyznačuje asketickým koloritom, jednoduchou kompozíciou a prevahou figuratívnych motívov. Bohatá farebnosť, komplikovaná kompozícia a fúzia rozmanitých fragmentov charakterizujú druhú skupinu diel, pričom v tomto prípade si Michalovič všíma najmä obsahový plán obrazov. Zameral sa na jeden výrazný motív: na hierarchiu mocenských vzťahov v spoločnosti, čo dokumentoval na príklade skupinového portrétu, ktorý zobrazuje politikov, čiže takzvanú stranu ovládajúcich. Správnosť smeru interpretácie dokazujú aj názvy malieb, lebo slúžia ako paratexty indikujúce význam alebo ideový zámer diel (We Will Solve Your Problems, We Can Help You, Senat Bloody Senat). Keď zoberieme do úvahy reprodukované obrazy a texty interpretov, potom môžeme povedať, že v Černušákovej tvorbe vládne mnohovýznamová naratívna zložka a kritický komentár o stave spoločnosti. Tematické okruhy súvisia s globálnym urbanizmom, ideológiami a deformáciou skutočnosti v médiách. Stretávame sa aj s príbehmi, ktoré exploatujú násilie a katastrofy. Tému jednoliatej bezpríznakovej masy zobrazuje v podobe disciplinovaného a manipulovaného davu ovládaného „zhora“. V iných maľbách, naopak, odhaľuje podobu neunifikovaného a heterogénneho zástupu ľudí, čo sa stráca v nedozerných diaľkach. Hľadíme na veľkomestské scenérie, pouličné kompozície zahalené v opare, mrakodrapy, bulváre, nočné osvetlenie, osamelosť chodca, či chladné ľudoprázdno. Mestá a odcudzenosť jej obyvateľov na Černušákových plátnach majú svoje špecifiká, zachytávajú univerzalitu a anonymitu urbánneho priestoru bez osobnej identity a bližšej konkretizácie. Prezentujú svet ako simulakrum, ako správu o dobe všadeprítomných simulácií, o dobe, v ktorej znaky už nereprezentujú, ale simulujú, neslúžia na hovorenie pravdy, ale klamstva... Obrazové správy Michala Černušáka neprinášajú pokoj, nie sú podnetom pre pokojnú kontempláciu, ale naopak, vyvolávajú kantovské pohnutie mysle, nútia nás premýšľať nad tým, čoho sme súčasníkmi a čo je výtvorom našej činnosti. Zuzana Chlebová
www.litcentrum.sk
Recenzie
Naplnenie z písania
Spovede a výpovede
Erik Ondrejička: Oči a rýmy. Bratislava, Prokat 2010 Málokto by uveril, že jeden z najplodnejších, agilných a výrazných básnikov súčasnosti debutoval len(!) pred siedmimi rokmi. Áno, papierovo je to básnik 21. storočia, no jeho autorská DNA sa reťazila v predchádzajúcom storočí a naviazala na seba silné zložky našej literárnej tradície od Smreka cez Kostru, Válka i Rúfusa, Feldeka a Peteraja až po Heviera a J. Urbana. Táto väzba však nie je ani otrocká, ani podlízavá a zištná, čím ďalej, tým viac sa mi zdá, že je ondrejičkovskejšia. Erik Ondrejička pre mňa práve v tejto knižke prvý raz dokázal uvedené ingrediencie dávkovať v stopových množstvách a pritom im dať vyznieť, no natoľko, aby neprerazili samého alchymistu a aby bolo evidentné, že práve takéto pomery boli zámerné. V jeho textoch predovšetkým a v prvom rade cítiť vnútorné naplnenie z písania. Básnickým subjektom nie je nik iný ako básnik, čo nie je skrat. Táto personálna intencia je podstatným významom veršov, ktoré nám tak sprostredkúvajú cez všetky ostatné významy blízkosť k stavu človeka ponoreného v turbulentnom toku tvorivej energie. Tým si autenticky uvedomujeme autorské prežívanie, ale aj zapisovanie prežívaného i dopisovanie imagináciou. Čítaním sa synchronizujeme s autorom, čo je zaujímavé gesto, keďže literárna móda skôr zvádza k opaku: autori sú veľakrát z básní vymetení ako Tatry v 2004, zanechajúc v nich len vlastné i nevlastné torzá... Významové pozadie žije radosťou z tvorenia, ale aj jazykovou hravosťou a chuťou domýšľať inšpiratívne im-
pulzy do jasného výpovedného tvaru. S dôrazom na to „jasného“, pretože báseň tu má váhu, hlavu a pätu, atmosféru, filozofickú pocitovosť, emotívnosť a psychologický sujet, nie je ako tie syntetické masturbácie našich mladých intelektuálov. Ondrejička má maximálny zmysel pre zvukovú rovinu básne, aj s tým dodatkom, že ju dokáže zväčša hladko sémanticky zladiť so štýlom i témami – základnou autorskou špecifikáciou je elegancia vyjadrenia. Keď som čítal Oči a rýmy, neveril som miestami vlastným očiam, aké rýmy dokázal tento človek vydolovať z našej materčiny. No musím aj uznať, že občas sa nechal zviesť múzou hovorenia až príliš a trilok veršov akosi nedosýtil dostatočne nosnými motívmi; a takisto musím uznať, že tradičnosť v básnení nemôže dôsledne zvládnuť problémový pôdorys človeka pre dnešok... Každopádne, do oboch častí knihy s podtitulom Nočné piesne kamenného mesta o nočnom meste, fantázii, žene, smútku a melanchólii, o večných pochybnostiach a dočasnej existenciálnej irónii som sa začítal, ba dokonca do tej prvej časti sa dá vďaka priloženému CD aj započúvať (hudba: Miloš Železňák): básne recituje autor spolu so Zuzanou Šebestovou. Kniha je v pravom slova zmysle udalosťou, čo podčiarkujú aj Uchnárove ilustrácie, zaiste i preto patrí do zoznamu Najkrajších kníh Slovenska 2010. Interpretačný prienik do nej ponúka doslov Márie Bátorovej. Radoslav Matejov
Svedectvo Ivan Kadlečík – Oleg Pastier: Spytovanie, Bratislava, F. R. & G. 2010 Súbor textov (listov, úryvkov z esejí, recenzií, kritík, rozhovorov, komentárov) zoradených v knihe Spytovanie je výpoveďou s etickou dimenziou. Obaja jej autori, resp. zostavovatelia, medzi ne zaradili korešpondenciu z ostatných štyroch desaťročí, ktorú viedol vyše dvadsať rokov orgánmi verejnej moci nežiaduci (čo ale neznamená, že zároveň aj kultivovanými čitateľmi nežiadaný) Ivan Kadlečík s viacerými jemu blízkymi ľuďmi, napr. s Albínom Baginom, Michalom Gáfrikom, Pavlom Hrúzom. Korešpondencia nie je sprievodným javom pokusu o re-konštrukciu jednej etapy našich kultúrno-literárnych dejín, práve naopak, hrá dominantnú úlohu v príbehu o živote spisovateľa konfrontujúceho sa s historicko-spoločenskými okolnosťami. Každý, kto sa orientuje v slovenskom kultúrnoliterárnom priestore, vie, ako uvedené obdobie zasiahlo do osobného a umeleckého života nielen Ivana Kadlečíka, ale aj jeho priateľov, spolupracovníkov. A tak viac než knihou o Kadlečíkovi, spisovateľovi, a jeho osude, je preto Spytovanie filozofémami prestúpenou knihou o charaktere človeka. Nie je to v žiadnom prípade kniha odťažitá,
neprístupná bežnému príjemcovi. Naopak, je v nej veľa gogoľovského smiechu cez slzy, slovného aj situačného humoru, no zároveň z nej cítime, že utláčanie masou prázdnej bezmyšlienkovitosti, žiaľ, nezaniklo ani v novembrových dňoch roku 1989. Zmena systému hodnôt, ktorá nás po vyššie uvedenom roku revolučnej nežnosti zasiahla, bolí oboch autorov, Kadlečíka ale o to nástojčivejšie, že na prvý pohľad popiera zmysel jeho umeleckej, esejistickej, kritickej tvorby. Je to len zdanie. Aj Spytovanie totiž napokon ukazuje, že je to opačne. Ľudí, akým bol napr. Albín Bagin, či akým je Ivan Kadlečík, dnešná doba síce uvrhla do smútku nad charakterom človeka, ktorý sa nevie, či lepšie skôr nechce zmeniť súčasne so zmenou historicko-spoločenských podmienok, ale práve táto doba, súčasná, ukazuje týmto ľuďom, že ich práca je vari ešte potrebnejšia, ako v čase, v ktorom nemohli pôsobiť v oficiálnej literatúre a kultúre. Kadlečíkovo Spytovanie je svedectvom, ktoré možno čítať ako kulturologickú sondu do minulých desaťročí, ktoré anticipuje, že potreba donquijotsky zápasiacich ľudí bude stála. Peter Mráz
Splavovanie Váhu Ján Navrátil: Vodník Venček, Bratislava, Mladé letá 2010. Ilustrácie Marián Čapka Bohato ilustrovaná knižka zaujme už na prvý pohľad. Autor invenčným spôsobom dokázal skĺbiť súčasnosť a minulosť Váhu prostredníctvom vnímania histórie súčasníkom – rozprávkárom na korálkovej niti príbehov od prameňov po ústie. Navyše do humorom prikoreneného textu (vyplýva často z nesúrodosti rôznych svetov) dokázal nenásilne vniesť aj prvky poučenia, vľúdnosti, láskavosti a priateľstva dokonca aj k takej mytologickej postave, akou je zväčša strašidelne zobrazovaný vodník. V tomto prípade vodník Venček. Vodník Venček je však kamarátsky, aj keď občas svojhlavý chlapík, ktorý sa rád a vďačne učí. Aj on má však svoje drobné charakterové kazy (pomstychtivosť, žgrlošstvo), ale pri plavbe na plti je naznačená tendencia pozitívnej zmeny. Navrátilovi možno pripísať k dobru, že sa vyvaroval edukačným poučným schémam, ktoré v próze takéhoto typu priam lákajú na použitie. Príbeh tvorí putovanie vodníka za skúsenosťami a znalosťami o Váhu, aby mohol zložiť ťažkú vodnícku skúšku pred starým vodníkom Rektorom, ktorý sídli v bútľavej vŕbe pri sútoku Váhu s Dunajom. Zloženie skúšky ho
oprávni byť naozajstným vodníkom, nielen vysnívaným preludom rozprávkara Paľka. Ten je v roku 1851, kam je otočením vodníckych hodín prenesený, len sprievodcom vodníka, zato sprievodcom plnohodnotným, dejotvorným. Meandre príhod vhodne obohacujú ďalší splavujúci: bratia Mračkovci (Cyro a Maťo), sumec Samo a príležitostné rozprávkové a bájne bytosti (víly, svetlonos), ale aj reálni podvodníčkovia s kožušinami, ktorí však neujdú svojmu trestu. Navrátil veľmi dobre vie, že, na rozdiel, povedzme od takého Hrona, Váh po celej jeho dĺžke ťažko splavovať – preto sa musel vrátiť do minulosti. Avšak tento návrat je informačne aj epicky pre detského čitateľa značne prínosný. Príležitostné porovnávanie zaujme. Nie všetko sa od času trvania príbehu dodnes rozrušilo, napríklad Trenčiansky hrad sa odvtedy opäť dostaval, zrekonštruoval. Autorovi sa podarilo vytvoriť mimoriadne zaujímavú prózu, ktorá isto nájde ohlas u školou povinných prvostupňových školákov a aj u rodičov, ktorí možno po vtipne napísanej zaujímavej knihe siahnu v rámci oddychu sami alebo pri čitateľskej Ľuboš Svetoň pomoci svojim ratolestiam.
CITUJEME ... „Napokon, skôr ako myslíme, existujeme. Problémy nám nevnucujú iba knihy, ktoré čítame, a obrazovky, na ktoré sa pozeráme, ale aj to, čo sa deje naokolo nás. A postupne aj to, čo je v nás. A napokon to, čo je iba v nás. V takom prípade môžeme hovoriť už aj o takej či inej tvorivosti. Bytie – nech
Strana 5
už ho chápeme spoločensky či biologicky, čo znamená všeobecne či konkrétne – podmieňuje myslenie a myslenie môže zas spätne obohacovať naše bytie a bytie iných.“ Tomáš Štrauss: O myslení a nemyslení Kalligram 2011
Svetlana Žuchová: Zlodeji a svedkovia, Bratislava, Marenčin PT 2011 Existujú dve skupiny spisovateľov – jedni, ktorí popri svojom civilnom zamestnaní píšu, a druhí, ktorí popri písaní pracujú. Svetlana Žuchová je ojedinelý prípad skĺbenia oboch skupín. Napriek tomu, že na plný úväzok pracuje ako lekárka (na Psychiatrickej klinike Karlovej univerzity), súčasne sa v plnej miere venuje písaniu. Okrem blogov, publikačnej činnosti v rôznych časopisoch (Romboid, Rak, Vlna a i.) prekladá z nemčiny a angličtiny, v roku 2003 debutovala zbierkou poviedok Dulce de Leche (za ňu dostala prémiu Ivana Kraska), neskôr pribudla novela Yesim (2006), vďaka ktorej sa stala finalistkou súťaže Anasoft litera 2007. Autorkina najnovšia kniha Zlodeji a svedkovia je rozdelená na dve časti: Zlodeji a Výpovede. Oba pojmy sú v príbehoch plne zastúpené. Kompozícia príbehu predstavuje akúsi spoveď hlavných hrdinov, ktorí čitateľovi predostrú nielen svoje životné skúsenosti, ale i názory, myšlienky a pocity. Marisia, Janut, Gregor, Borko, Petra, Nina... ľudia, ktorí mali svoje sny, túžby a predstavy, no tie stroskotali pri zrážke s realitou. Osamelí jedinci túžiaci po zlepšení finančnej situácie, ale najmä túžiaci niekam patriť, sa pri ceste k ideálom nevyhnú krádežiam, ale aj nevere a odcudzeniu vo vzťahu. Niektorí hľadajú únik z reality v spomienkach na bezstarostné detstvo a detaily s ním spojené (príbeh Marisie), iní, naopak, chcú spomienky freudovsky vytesniť a utiecť pred nimi (príbeh Januta), iní dostanú šancu zmeniť chybu
z minulosti, aby napokon zistili, že to je nemožné a čas sa nedá vrátiť (príbeh Niny). Svetlana Žuchová mozaiku malých ľudských osudov dopovie a nechá priestor každej svojej postave na doplnenie svojho príbehu. Retrospektívne návraty do minulosti sa striedajú so sivou prítomnosťou a s vytúženou budúcnosťou... Žuchová striedaním dlhých súvetí s krátkymi, úsečnými vetami vnáša do textu dynamiku. Detailné opisy na prvý pohľad banálnych vecí symbolizujú vnútorné napätie a životnú rozladenosť hrdinov. Nevyslovené alebo nedopovedané vyústi do nedorozumení a ochladenia vzťahov (vzťah Marisie a Niny alebo Niny a Marca) a časté sú i opakovania. Štruktúra príbehu Zlodeji a svedkovia silno pripomína filmy Quentina Tarantina (Pulp Fiction) alebo mexického režiséra Alejandra Gonzálesa Inárritu (Amores Peros, Babel). Podobne ako v nich, i tu je porušená chronológia: výpovede postáv sa prelínajú a keď si čitateľ myslí, že už o nich vie všetko, zisťuje nové fakty. Zážitok, či pocit z daného momentu interpretuje každá postava zo svojho uhla pohľadu (s čím súvisia aj spomenuté časté opakovania). Napínavá spleť núti čitateľa dočítať knihu až dokonca, aby zistil, či sa postavy postupne priblížili k svojim ideálom, alebo zostali stagnovať v smutnej realite. A ja som si po dlhšej dobe opäť uvedomila, že aj slovenskí autori dokážu písať kvalitné knihy... Jana Kopčová
Prosto inaque! Vanda Rozenbergová: Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov, Bratislava, inaque.sk 2011 Zbierka poviedok je debutom autorky a zároveň prvotinou vydavateľstva inaque.sk. Internetová stránka inaque.sk profilujúca sa ako stredoeurópsky (kultúrny) magazín prináša v niekoľkých sekciách články (glosy) venujúce sa literatúre, životnému štýlu, vede, spoločnosti a všetkému, čo s tým súvisí. Ide najmä o prevzaté materiály zo zahraničia, autori inaque.sk ich však šikovne zasadzujú do slovenského kontextu. Už po necelých dvoch rokoch existencie zinu začína inaque.sk s vydávaním kníh. A súdiac podľa tej prvej, nebudú to knihy hocijaké. Obsah článkov i grafické spracovanie internetového magazínu svedčia o tom, že autorom je vlastná netradičná optika, a teda sa na svet usilujú nazerať „inak“. Niet sa čo čudovať, že sa rozhodli vydať práve debut Vandy Rozenbergovej! Kniha upúta na prvý pohľad výraznou ružovou obálkou. Tá môže síce zo začiatku trochu odrádzať, alebo prinajmenšom uvádzať do pomykova (čo už človek môže čakať od knihy s podivnou fuksiovou obálkou, s ktorou navyše neveľmi korešponduje jej názov), ale čím viac poviedok prečítate, tým väčšmi začnete chápať jej význam. Je tak trochu uletená, rovnako ako Rozenbergovej poviedky. Autorka získala prémiu v súťaži Poviedka 2005 a Poviedka 2006 za texty Kohútova robota a Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov, ktoré vyšli
v rovnomenných zborníkoch. Poviedka, podľa ktorej je celá zbierka nazvaná, však zďaleka nie je tým najlepším, čo Rozenbergová ponúka. Hrdinami sú muži, ženy a ešte-skoro-deti, ktorým zväčša sekundujú ich partneri a (alebo) rodinní príslušníci. Toto panoptikum viac či menej bizarných postavičiek rozohráva cirkusové predstavenie, na ktoré sa pozerá veľmi dobre. Aj keď sa na niektorých z nich smejeme, alebo ich ľutujeme, všetky tie Sílie, Poppey, Filipy a Tarasovia, ale aj Ďurovia, Perly a Františky sú viac či menej hyperbolizovanými obrazmi (takmer) každého z nás. To, akí sú, či to, čo sa im deje, je na míle vzdialené tomu, čo považujeme za bežné alebo priemerné. Autorka rada dovádza veci do krajnosti, až na hranicu absurdného – nie však do takej miery, ako napríklad Julia Slavin. Niektoré z poviedok sú zavŕšené priam „dahlovskou“ pointou. Na prebale knihy sa uvádza, že „príbehy zo zbierky Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov sa dajú prečítať veľmi rýchlo, ale s čitateľom zostávajú ešte veľmi dlho“. To, že sa dajú prečítať rýchlo, je pravda, rovnako je však pravda, že s jedlom rastie chuť, a tak som s každou ďalšou poviedkou zabúdala na obsah tej predošlej. Ostal mi ale dobrý pocit, že som tých pár minút strávila príjemne. Celkom sa teším, pretože si ich kedykoľvek rada znovu prečítam. Alexandra Debnárová
Strana 6
Anotácie
Knihy v predaji 0 VŠEOBECNOSTI
32 Politika
08 Normy
Slovenské voľby ´10. Šanca na zmenu Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2011. 1. vyd. 270 s. Brož. Výsledky a analýzy volieb 2010 do parlamentu. ISBN 978-80-89345-29-8
Toponymický návod pre vydavateľov kartografických a iných diel Bratislava, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR 2010. 4. dopln. a preprac. vyd. 51 s. Brož. Praktická príručka. ISBN 978-80-85672-93-0 2 NÁBOŽENSTVO. DUCHOVNOSŤ 20 Kresťanské náboženstvá Banskobystrické biskupstvo. Zost. R. Lacko Banská Bystrica, Kňazský seminár sv. Františka Xaverského 2011. 1. vyd. 270 s. Viaz. Reprezentačná publikácia Banskobystrickej diecézy. ISBN 978-80-88937-46-3 HALL, Ron – MOORE, Denver Rovnako iný ako ja. Z angl. orig. prel. Jana Báliková Podolínec, Kumran 2011. 1. vyd. 237 s. Viaz. Inšpirujúci príbeh o viere, statočnosti a priateľstve tuláka – bezdomovca, z ktorého sa stal špičkový obchodník s umením. ISBN 978-80-89487-04-2 PIPER, Don 90 minút v nebi. Z angl. orig. prel. A. Drobcová Podolínec, Kumran 2011. 1. vyd. 174 s. Brož. Skutočný príbeh o živote a smrti. ISBN 978-80-89487-05-9 SLIVKA, Michal 40 rokov misionárom v Indii Nitra, Spoločnosť Božieho slova 2011. 4. vyd. 243 s. Brož. Skúsenosti z Indie nášho misionára, ktorý tam pôsobil štyri desaťročia. ISBN 978-80-85223-90-3 VALTORTA, Mária Evanjelium, ako mi bolo odhalené. 9. diel Bratislava, Jacobs Light Communication 2011. 1. vyd. 441 s. Viaz. Ďalší diel zjavenia opisuje prípravu na umučenie Pána Ježiša. ISBN 978-80-89386-10-9 3 SPOLOČENSKÉ VEDY 30 Sociológia. Súčasná spoločnosť. Demografia Chudoba a sociálne vylúčenie ako problém súčasnosti. Výzvy a trendy. Zost. Marek Lukáč, Branislav Frk Prešov, OZ Potenciál 2010. 1. vyd. 72 s. Brož. Zborník príspevkov. ISBN 978-80-969073-2-8 SEKULOVÁ, Martina – GYARFÁŠOVÁ, Oľga Diskriminácia a viacnásobná diskriminácia Bratislava, Inštitút pre verejné otázky 2010. 1. vyd. 72 s. Brož. Pohľady verejnosti na diskrimináciu. ISBN 978-80-89345-24-3 Základné informácie a problematika obchodovania s ľuďmi. Zost. Katarína Kubovičová Bratislava, IOM – Medzinárodná organizácia pre migráciu 2010. 1. vyd. 101 s. Brož. Príručka Medzinárodnej organizácie pre migráciu zachytáva neustávajúci trend obchodovania s ľuďmi, ktoré sa u nás prvý raz vyskytlo po roku 1989. ISBN 978-80-89506-06-4
KNIŽNÁ REVUE číslo 13
33 Ekonomika KALETOVÁ, Viera – TURÓCIOVÁ, Jana Účtovné súvzťažnosti Žilina, Poradca podnikateľa 2011. 11. vyd. 488 s. Brož. Praktická príručka pre účtovníkov. ISBN 978-80-89363-50-6 Slovník znalostnej ekonomiky. Zost. R. Sivák Bratislava, Sprint, vydavateľská, filmová a reklamná agentúra 2011. 1. vyd. 434 s. Viaz. Výkladový slovník. ISBN 978-80-89393-45-9 34 Právo. Legislatíva Aktuálne účtovníctvo neziskových organizácií Bratislava, Epos 2011. 1. vyd. 158 s. Brož. Prehľad platných predpisov. ISBN 978-80-8057-908-1 BRICHTOVÁ, Lýdia – REPKOVÁ, Kvetoslava Sociálna ochrana starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím. Aktuálny vývoj Bratislava, Epos 2011. 1. vyd. 111 s. Brož. Komentár k platným predpisom. ISBN 978-80-8057-909-8 Jednoduché účtovníctvo podnikateľov pre rok 2011 Bratislava, Epos 2011. 1. vyd. 286 s. Brož. Prehľad predpisov. ISBN 978-80-8057-896-1 Možnosti a hranice liberalizácie pracovných vzťahov. Zost. H. Barancová Bratislava, Sprint, vydavateľská, filmová a reklamná agentúra 2011. 1. vyd. 190 s. Brož. Zborník príspevkov. ISBN 978-80-89393-50-3 Podvojné účtovníctvo pre podnikateľov pre rok 2011 Bratislava, Epos 2011. 1. vyd. 351 s. Brož. Súbor platných predpisov. ISBN 978-80-8057-897-8 STRAPÁČ, Peter Valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti Bratislava, Epos 2011. 1. vyd. 207 s. Viaz. Výklad predpisov. ISBN 978-80-8057-910-4 35 Verejná správa SOTOLÁŘ, Jozef Samospráva obce Košice, SOTAC 2011. 1. vyd. 317 s. Brož. Obecné zriadenie na území Slovenska. ISBN 978-80-89446-23-0 37 Pedagogika. Školstvo. Veda Metodika predprimárneho vzdelávania. Zost. V. Hajdúková Partizánske, EXPRESPRINT 2011. 1. vyd. 349 s. Brož. Príručka. ISBN 978-80-968777-3-7
Témy EÚ na stredných školách s osobitným zreteľom na oblasti ľudských práv, antidiskriminačnú agendu, multikultúrnu výchovu a voľný pohyb Bratislava, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva 2011. 1. vyd. 64 s. Brož. Obsahová analýza a súpis materiálov pre potreby učiteľov i žiakov. ISBN 978-80-89016-58-7 39 Etnológia. Mravy a zvyky. Folklór TRUBÍNI, Jozef Nárečový slovník stredného Požitavia Vráble, OZ Fontis 2011. 1. vyd. 144 s. Brož. Slovník nárečí, ktorý dopĺňajú nárečové texty, ukážky ľudových piesní a príbehy zo života. ISBN 978-80-970401-0-9 391 Učebnice
slovnú zásobu, gramatiku, informácie o výslovnosti, krajine a ľuďoch. ISBN 978-80-07-01919-5 42 Slovníky Angličtina so slovníkom a gramatikou Bratislava, Lingea 2011. 2. vyd. 352 s. Brož. Konverzačná príručka. ISBN 978-80-89323-77-7 Dánčina so slovníkom a gramatikou Bratislava, Lingea 2011. 1. vyd. 320 s. Brož. Konverzačná príručka. ISBN 978-80-89323-58-6 Thajčina so slovníkom a gramatikou Bratislava, Lingea 2011. 1. vyd. 320 s. Brož. Konverzačná príručka. ISBN 978-80-89323-76-0 Vietnamčina so slovníkom a gramatikou Bratislava, Lingea 2011. 1. vyd. 320 s. Brož. Konverzačná príručka. ISBN 978-80-89323-73-9
ČAJDA, Mikuláš – HALAMA, Luboš – MUSILOVÁ, Jana Bezpečne s nebezpečnými vecami 2011 Bratislava, CMS Trend 2011. 1. vyd. 171 s. Brož. Učebnica pre účastníkov školenia o preprave nebezpečných vecí cestnou dopravou. ISBN nemá
49 Učebnice
GECÍKOVÁ, Ivana – PAPCUNOVÁ, Viera Metódy a techniky regionálnej analýzy Bratislava, Sprint, vydavateľská, filmová a reklamná agentúra 2011. 1. vyd. 148 s. Viaz. Učebnica. ISBN 978-80-89393-39-8
61 Medicína
MÁTEL, Andrej Etika sociálnej práce Bratislava, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety 2010. 1. vyd. 183 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-89271-85-6 MEDVEĎ, Jozef – NEMEC, Juraj Verejné financie Bratislava, Sprint, vydavateľská, filmová a reklamná agentúra 2011. 1. vyd. 640 s. Viaz. Učebnica. ISBN 978-80-89393-46-6 SABO, Mikuláš Obchodné a hospodárske právo pre ekonómov Bratislava, Sprint, vydavateľská, filmová a reklamná agentúra 2011. 1. vyd. 395 s. Viaz. Učebnica. ISBN 978-80-89393-48-0 4 JAZYK. JAZYKOVEDA 40 Lingvistika. Filológia GEISTOVÁ-ČAKOVSKÁ, Barbora Vzťahy synonymie. Logická sémantika verzus lingvistické teórie o synonymii Bratislava, Aleph 2010. 1. vyd. 155 s. Brož. Štúdia. ISBN 978-80-89491-03-2 41 Cudzie jazyky LUNDQUIST-MOG, Angelika Po nemecky za štyri týždne. Pre samoukov. Z nem. orig. prel. Miriam Ghaniová Bratislava, Príroda 2011. 1. vyd. 166 s. + CD. Brož. Rýchlokurz nemčiny pre samoukov – začiatočníkov obsahuje: základnú
KOVÁČOVÁ, Zuzana Reč a jazyk v škole Nitra, ENIGMA 2011. 1. vyd. 127 s. Brož. Kapitoly z vyučovania slovenčiny. ISBN 978-80-8133-001-8 6 APLIKOVANÉ VEDY
MOKRÁŇ, Marián Diabetes mellitus 1. typu Bratislava, Herba 2011. 1. vyd. 11 s. Brož. Informácie pre pacientov. ISBN 978-80-89171-79-8 610 Farmakológia Komunikácia a lekárenská starostlivosť Bratislava, Linwe / KRAFT, s.r.o. 2011. 1. vyd. 93 s. Brož. Zásady správnej lekárenskej praxe. ISBN 978-80-970678-7-8 VIRAPEN, John Nežiaduci účinok: Smrť. Z angl. orig. prel. E. Budjačová Bratislava, Slovart Print 2011. 2. vyd. 251 s. Brož. Pravdivý príbeh o korupcii a podplácaní vo farmaceutickom koncerne – priznanie bývalého riaditeľa. ISBN 978-80-8112-084-8 ISBN 978-80-8112-081-7 (čes.) 611 Populárna medicína POLOKOVÁ, Andrea Praktický návod na dojčenie Bratislava, OZ Mamila – UNICEF 2011. 1. vyd. 121 s. Brož. Príručka pre mamičky i odbornú verejnosť, ktorá vychádza z najnovších poznatkov a medicínskych pozorovaní. ISBN 978-80-970654-0-9 VOJTECHOVSKÝ, Roman Úvod do kultúry a sveta Nepočujúcich Bratislava, Myslím – centrum kultúry Nepočujúcich 2011. 1. vyd. 268 s. Brož. Príručka pre osoby s poruchou sluchu, pedagógov, psychológov, zdravotníkov. ISBN 978-80-970601-0-7 62 Psychológia. Psychiatria. Psychoanalýza. Sexualita GAJDOŠOVÁ, Eva – HUBINSKÁ, Lucia – JAKUBKOVÁ, Viktória Intervencie pracovníkov pomáha-
júcich profesií pri riešení problémov a porúch detí v správaní Bratislava, Stimul 2011. 1. vyd. 239 s. Brož. Problémy detí v správaní a odporúčania pre prax. ISBN 978-80-8127-014-7 SCHRAGGEOVÁ, Milica Nezamestnanosť v psychologických súvislostiach Nové Zámky, PSYCHOPROF 2011. 1. vyd. 115 s. Brož. Fenomén nezamestnanosti v psychologických súvislostiach. ISBN 978-80-89322-08-4 Sociálna inteligencia. Zost. D. Kamhal Bratislava, Vydavateľstvo Európa 2010. 1. vyd. 207 s. Brož. Zborník prác o súvislostiach medzi intuitívnym usudzovaním a sociálnou inteligenciou. ISBN 978-80-89111-23-8 VEREŠOVÁ, Marcela Sociálna psychológia Nitra, ENIGMA 2011. 1. vyd. 295 s. Brož. Príručka. ISBN 978-80-8133-002-5 VILAR, Esther Polygamné pohlavie Košice, Botond Tkacik – CELOK 2011. 1. vyd. 111 s. Brož. Úvahy o láske, mužsko-ženských vzťahoch a polygamii. ISBN 978-80-970634-0-5 631 Lesníctvo. Poľnohospodárstvo. Poľovníctvo. Rybárstvo. Domáce zvieratá Biosférické rezervácie na Slovensku VIII. Zost. R. Midriak Bratislava, Slovenský výbor pre program UNESCO 2010. 1. vyd. 189 s. Brož. Zborník referátov z konferencie (Zvolen 19. – 20. 10. 2010). ISBN 978-80-228-2224-4 64 Praktický život TEPPERWEIN, Kurt Aktívne vnímanie. Kráľovská cesta k slobode a naplneniu. Z nem. orig. prel. J. Zaťko Bratislava, Noxi 2011. 1. vyd. 119 s. Viaz. Autor upozorňuje na význam vedomého vnímania pre človeka. ISBN 978-80-8111-038-2 TEPPERWEIN, Kurt Zbavte sa nešťastia. Cesta k vnútornej slobode. Z nem. orig. prel. J. Zaťko Bratislava, Noxi 2011. 1. vyd. 99 s. Viaz. Návod na duševnú harmóniu, rovnováhu a meditácie. ISBN 978-80-8111-036-8 67 Marketing. Manažment GÚČIK, Marian Marketing cestovného ruchu Banská Bystrica, Dali-BB 2011. 1. vyd. 264 s. Brož. Prvá slovenská monografia o marketingu cestovného ruchu. ISBN 978-80-89090-85-3 69 Technológia. Priemysel. Stavebníctvo DIANIŠKA, Samuel Digitálna televízia Banská Bystrica, Dali-BB 2011. 1. vyd. 68 s. Brož. Príručka pre používateľov. ISBN 978-80-89090-82-2 Measurement 2011 Bratislava, Ústav merania SAV 2011. 1. vyd. 414 s. Brož. Zborník z 8. medzinárodnej konferencie. ISBN 978-80-969-672-4-7
www.litcentrum.sk 691 Učebnice BROZMAN, Miroslav Neurológia Martin, Vydavateľstvo Osveta 2011. 1. vyd. 188 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-8063-339-4 ČERŇANOVÁ, Andrea Ošetrovanie chorých s psychickými problémami na somatických oddeleniach Martin, Vydavateľstvo Osveta 2011. 1. vyd. 88 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-8063-354-7 FILIP, Stanislav – ŠIMÁK, Ladislav – KOVÁČ, Marián Manažment rizika Bratislava, Sprint, vydavateľská, filmová a reklamná agentúra 2011. 1. vyd. 199 s. Viaz. Učebnica. ISBN 978-80-89393-49-7 HANZLÍKOVÁ, Alžbeta Profesionálne ošetrovateľstvo a jeho regulácia Martin, Vydavateľstvo Osveta 2011. 1. vyd. 155 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-8063-360-8 KIŇOVÁ, Soňa – HULÍN, Ivan Choroby tráviaceho systému Bratislava, ProLitera 2011. 1. vyd. 199 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-970253-5-9 KUŽELOVÁ, Magdaléna – ŠVEC, Andrey – ŠVEC, Pavel Kapitoly zo všeobecnej klinickej farmakológie pre farmaceutov Bratislava, Farmaceutická fakulta UK 2011. 1. vyd. 196 s. Brož. Učebné texty. ISBN 978-80-970503-2-0 Manažment ľudských zdrojov Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2011. 1. vyd. 214 s. Viaz. Učebnica pre potreby poslucháčov Katolíckej univerzity v Ružomberku. ISBN 978-80-7165-831-3 VÖRÖSOVÁ, Gabriela Ošetrovateľský proces v internom ošetrovateľstve Martin, Vydavateľstvo Osveta 2011. 1. vyd. 240 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-8063-358-5 7 UMENIE. ŠPORT. VOĽNÝ ČAS 70 Teória a dejiny umenia. Všeobecnosti ČELKOVÁ, Mária Výtvarné umenie Banskej Štiavnice Banská Štiavnica, Slovenské banské múzeum 2011. 1. vyd. 64 s. Brož. Sprievodca po expozíciách múzea. ISBN 978-80-8557947-5 Integrovaná ochrana európskeho kultúrneho dedičstva v správe Slovenského banského múzea Banská Štiavnica, Slovenské banské múzeum 2011. 1. vyd. 64 s. Brož. Prehľad o reštaurovaní pamiatok zo zbierok múzea. ISBN 978-80-85579-46-8 75 Užité umenie. Dekoratívne umenie. Design Atlas současných interiérů. Z angl. orig. prel. do češtiny Jana Hejná Praha, Nakladatelství Slovart 2011. 1. vyd. 512 s. Viaz. Veľkoformátová reprezentatívna publikácia balená v kazete o súčasnom interiérovom dizajne s množstvom fotografií. ISBN 978-80-7391-452-3
Strana 7
Anotácie Bratislava, Slovenský zápasnícky zväz 2010. 1. vyd. 84 s. Brož. Prehľad zápasenia v jednotlivých kategóriách. ISBN 978-80-970623-5-4 ZERER, Anton a i. Zlatá generácia: Rozlúčka bez fanfár. Foto Ivan Majerský a i. Bratislava, Fortuna Libri 2011. 1. vyd. 94 s. Viaz. Kniha s podtitulom Pamätnica zo 75. majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2011 na Slovensku zachytáva priebeh majstrovstiev textom a fotografiami. Kniha vychádza v spolupráci s vydavateľstvom denníka Pravda PEREX. ISBN 978-80-89379-66-8
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010. 1. vyd. 187 s. Viaz. Netradičný príbeh, v ktorom autor spája cestu malého Noeho s fantáziou – vhodné pre deti od 8 rokov. ISBN 978-80-556-0257-8 HOLKA, Peter Normálny cvok Bratislava, Ikar 2011. 2. upravené vyd., v Ikare 1. vyd. 143 s. Viaz. Druhé vydanie emotívnej novelistickej denníkovej výpovede tínedžera z prostredia polepšovne od výrazného spisovateľa súčasnosti (nar. 1950). ISBN 978-80-551-2592-3 9 GEOGRAFIA. BIOGRAFIE. DEJINY 91 Zemepis. Turistika. Cestovanie
8 LITERATÚRA. BELETRIA 80 Literárne dejiny. Teória. Kritika. Korešpondencia. Súborné dielo a vybrané diela. Biografie a monografie o spisovateľoch MIKULA, Valér Démoni súhlasu i nesúhlasu (Dominik Tatarka, Miroslav Válek) Bratislava, F. R. & G. 2010. 1. vyd. 159 s. Brož. Literárnovedné štúdie o dvoch osobnostiach našej literatúry 20. storočia: Tatarka (1913-1989), Válek (1927-1991). ISBN 978-80-85508-98-7 SŁOWACKI, Juliusz Beniowski a iné básne. Z poľ. orig. prel. Juraj Andričík. Zost. z viacerých originálov a predslov napísal Zbigniew Machej. Doslov Peter Káša Bratislava, Kalligram 2010. 1. vyd. 288 s. Viaz. Výber z majstrovského diela poľského básnika (1809-1849) – poéma Beniowski v slovenčine vychádza v tomto vydaní po prvýkrát. ISBN 978-80-8101-398-0 83 Román. Novely. Poviedky DROBNÝ, Eduard Cestou. Príbehy, ktoré sa stali alebo sa mohli stať... Doslov Ján Čomaj. Foto autor Bratislava, Perfekt 2011. 1. vyd. 63 s. Viaz. Súbor poviedkových a úvahových rozprávaní, ktoré stavajú na realite i autorskej fikcii. ISBN 978-80-8046-496-7 IVANČÁKOVÁ, Ivana Veľké baby neplačú Bratislava, Evitapress 2011. 1. vyd. 247 s. Brož. Román zo súčasnosti o modelke, ktorá sa ocitne vo väzení v Paríži. ISBN 978-80-89452-24-8 Povesti Hornádskej doliny. Zost. A. Medvec Kostoľany n. H., OZ Dedinka 2011. 1. vyd. 155 s. Brož. Povesti, príbehy, legendy i nadprirodzené javy z Hornádskej doliny. ISBN 978-80-970623-9-2 84 Eseje. Prednášky. Iné písomné formy JANČOK, Ľubomír Glamour Paríža Bratislava, Marenčin PT 2011. 1. vyd. 169 s. Viaz. Zápisky zachytávajúce zvyky a správanie súčasných Francúzov v Paríži. ISBN 978-80-8114-089-1 STAROŇOVÁ, Katarína Vedecké písanie Martin, Vydavateľstvo Osveta 2011. 1. vyd. 248 s. Brož. Príručka o písaní akademických a vedeckých textov. ISBN 978-80-8063-359-2
79 Šport. Voľný čas
86 Literatúra pre deti a mládež
SEMAN, František Vývoj zápasenia na Slovensku v rokoch 2004 – 2008
BOYNE, John Noe na úteku. Z angl. orig. prel. Alena Redlingerová
Autoatlas Cestovného lexikónu SR 2011/2012 Bratislava, Astor Slovakia 2011. Bez vyd. 98 s. Brož. Automapa v mierke 1 : 200 000. ISBN 978-80-89152-19-3 Cestovný lexikón Slovenskej republiky 2011/2012 Bratislava, Astor Slovakia 2011. 13. vyd. 331 s. Viaz. Ročenka. ISBN 978-80-89152-18-6 NVOTOVÁ, Dorota Fulmaya. Foto autorka Bratislava, Evitapress 2011. 1. vyd. 383 s. Brož. Cestopisné postrehy, filozofické úva-
hy a psychologické monológy herečky a speváčky z exotických krajín. ISBN 978-80-89452-30-9 921 Pamäti. Spomienky. Autobiografie Florilegium in honorem Alexandri Isačenko. Zost. A. Eliáš, Ľ. Matejko Bratislava, Mgr. art. Dušan Ondriaš – Coolart 2011. 1. vyd. 131 s. Brož. Zborník spomienok a štúdií o zakladateľovi Katedry ruského jazyka a literatúry FFUK v Bratislave. ISBN 978-80-969080-7-3 94 Dejiny sveta. Dejiny Európy MINÁR, Imrich Príspevok k dejinám odboja vedeného Slovenskou ligou v Amerike 1907 – 1920 Bratislava, Epos 2011. 1. vyd. 94 s. Viaz. Formovanie odboja s výkladovým aparátom k jednotlivým etapám od roku 1907 do roku 1920. ISBN 978-80-8057-907-4 96 Dejiny Slovenska a Česka MEDVECKÝ, Matej Za červené Slovensko Bratislava, Ústav pamäti národa 2011. 1. vyd. 344 s. Viaz. Štátna bezpečnosť a politické spravodajstvo v rokoch 1945 – 1948. ISBN 978-80-89335-31-2 97 Dejiny slovenských regiónov a miest MEDVEC, Anton Sokoľ v premenách času
Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2010. 1. vyd. 278 s. Viaz. Dejiny a súčasnosť obce. ISBN 978-80-7165-815-3 Nitrianska Blatnica 1185 – 2010. Zost. D. Trsťan Nitrianska Blatnica, Obecný úrad 2010. 1. vyd. 212 s. Viaz. Dejiny a súčasnosť obce. ISBN 978-80-970630-6-1 99 Slováci v zahraničí JANČÁRIK, Stanislav E. Svet naruby Banská Bystrica, G. A. G., s. r. o., umelecká agentúra 2011. 1. vyd. 240 s. Brož. Reflexie zo života slovenského emigranta v knihe poviedok sú výzvou na zachovanie vzťahu k vlasti, vieru v dobro a spravodlivosť. ISBN 978-80-85657-31-9 993 Rozličné fakty. Aktuality GEIST, Róbert Nová šanca zmeniť sa I. Ako nájsť sám seba Banská Bystrica, SOURCE 2011. 1. vyd. 144 s. Brož. Súhrn poznatkov a skúseností autora, ktorý poodhaľuje tajomstvá a princípy života. ISBN 978-80-970636-0-3 Ústav pamäti národa Bratislava, Ústav pamäti národa 2011. 1. vyd. Nestr. Brož. Informačný sprievodca. ISBN 978-80-89335-40-4
Adresár vydavateľstiev uvedených v rubrike Knihy v predaji Astor Slovakia, Benediktiho 5, 811 05 Bratislava, tel. 02/5249 6063, fax 02/5244 4374, e-mail: redakcia@ lexikon.sk, www.lexikon.sk Botond Tkacik – CELOK, Braniskova 4, 040 01 Kosice 1, tel. 0908 899 863, e-mail:
[email protected];
[email protected] Dali-BB, Jilemnického 7, 974 04 Banská Bystrica, tel. 048/4700 361, fax 048/4700369, e-mail:
[email protected], www.daliprint.eu ENIGMA, Javorová 1, 949 01 Nitra, tel. 037/6555 551, e-mail: enigma@ enigma.sk, www.enigma.sk Epos, Pečnianska 6, 851 03 Bratislava, tel. 02/6241 2357, 6383 4851, 044/4321 016 (Ružomberok), fax 02/6241 2357, e-mail:
[email protected] Evitapress, Ivánska 2/C, 821 04 Bratislava, e-mail:
[email protected], www.evitapress.sk EXPRESPRINT, Ul. gen. Svobodu 975/54, 958 01 Partizánske, tel. 0832/3781 Farmaceutická fakulta UK, Odbojárov 10, 832 32 Bratislava, tel. 02/50 117 111, www.fpharm.uniba.sk Fortuna Libri, Zadunajská cesta 8, 851 01 Bratislava, tel. 02/6820 47 00, fax 02/6820 47 29, e-mail: fortuna@ fortuna.sk, www.fortunalibri.sk F. R. & G., P. O. Box 252, 814 99 Bratislava G. A. G., s. r. o., umelecká agentúra, Bernolákova 43 974 01 Banská Bystrica, tel. 088/4103 214, fax 088/4103 214 Herba, Švabinského 4a, P.O. Box 53, 851 01 Bratislava, tel. 02/5477 6683, fax 02/5477 6683, e-mail:
[email protected], www.herba.sk Ikar, Kukuričná 13, 831 03 Bratislava 3, tel. 02/ 49 104 307-308, fax 02/ 49 104 350, e-mail:
[email protected], www.ikar.sk Inštitút pre verejné otázky, Baštová 5, 811 03 Bratislava, tel. 02/54434030, 54434031, fax 02/5443 4041, e-mail:
[email protected], www.ivo.sk IOM – Medzinárodná organizácia pre migráciu, Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, tel. 02/5263 1597, e-mail:
[email protected], www.iom.sk Jacobs Light Communication, Sklabinská 16, 831 06 Bratislava, tel. 02/436 407 77, fax 02/436 407 77, e-mail:
[email protected], www.mariavaltorta.sk Kalligram, Staromestská 6/D, P.O. Box 223, 810 00 Bratislava, tel. 02/5441 5028, fax 02/5441 1801, e-mail:
[email protected], www.kalligram.sk Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, Banská 28, 976 32 Badín, tel. 048/4182 242, 4182 602, fax
048/4182 208, e-mail:
[email protected] Kumran, Mýtna 62, 064 01 Stará Ľubovňa, Osobný odber kníh: Mariánske námestie 17, 065 03 Podolínec, tel. 0911 287 854, e-mail:
[email protected], www.kumran.sk Lingea, Špitálska 10, 811 01 Bratislava, tel. 02/5292 0579, e-mail: info@lingea. sk, www.lingea.sk Linwe / KRAFT, s.r.o., Pluhová 78, 831 03 Bratislava, www.kraft.sk Marenčin PT, Jelenia 6, 811 05 Bratislava, tel. 0907 783 442, 02/2072 3752, e-mail:
[email protected], www.marencin.sk Mgr. art. Dušan Ondriaš – Coolart, Staré záhrady 10, 821 05 Bratislava, e-mail:
[email protected] Myslím – centrum kultúry Nepočujúcich, Jelačičova 4, 821 08 Bratislava, tel. 0902 129 233, e-mail:
[email protected], www.myslim.sk Noxi, Justičná 11, 831 04 Bratislava, tel. 02/5556 5402, 0905 560 654, e-mail:
[email protected] Obecný úrad, Nitrianska Blatnica č. 6, 956 05 Nitrianska Blatnica, tel. 038/5399 112 OZ Dedinka, Košická 40, 044 31 Kostoľany nad Hornádom, tel. 055/6981 780, e-mail: ozdedinka@ centrum.sk, www.studio4.sk OZ Fontis, Lúky 1112/13, 952 01 Vráble, e-mail:
[email protected], www.fontis.zitava.sk OZ Mamila, Zemplínska 1, 903 01 Senec, tel. 0911 101 313, e-mail:
[email protected], www.mamila.sk OZ Potenciál, 17. novembra 1, 080 78 Prešov Perfekt, Karpatská 7, 811 05 Bratislava, tel. 02/5249 9783-5, fax 02/52499 788, e-mail:
[email protected],
[email protected] Poradca podnikateľa, Martina Rázusa 23A , 010 01 Žilina, tel. 041 /70 53 222, 041/70 53 600, e-mail: bonus (zavináč) epi.sk, www.epi.sk Príroda, Koceľova 17, 821 08 Bratislava 2, tel. 02/5556 6176, 0908 757 160, fax 02/5542 5160, e-mail: priroda@ priroda.sk, http://www.priroda.sk ProLitera, P.O. BOX 54, 820 09 Bratislava 29, fax 02/39262710, e-mail:
[email protected], www.prolitera.sk PSYCHOPROF, Sládkovičova 7, 940 63 Nové Zámky, tel. 035/6408 550, fax 035/6408 550, e-mail:
[email protected] Slovart Print, s.r.o., Pekná cesta 6, 834 03 Bratislava 3 – Nové Mesto, tel. 02/4488 1066, fax 02/4488 1277, e-mail:
[email protected], www.slovartprint.sk
Slovenské banské múzeum, Kammerhofská 2, 969 00 Banská Štiavnica, tel. 045/694 94 22, 694 94 47, fax 045/692 07 61, e-mail: sbm@ muzeumbs.sk, www.muzeumbs.sk Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Kýčerského 5, 811 05 Bratislava, tel. 02/208 501 11, e-mail:
[email protected], www.snslp.sk Slovenský výbor pre program UNESCO, Michalská 1, 814 17 Bratislava, tel. 02/53 34 95 58, www.ulib.sk Slovenský zápasnícky zväz, Junácka 6, 832 80 Bratislava, tel. 02/4924 9210, e-mail:
[email protected], www.zapasenie.sk SOTAC, Mlynárska 19, 040 01 Košice, tel. 055/6227 917, fax 055/6227 916 Spoločnosť Božieho slova, Kalvária 3 949 01 Nitra, tel. 037/7722 183-6, fax 037/7722 347, e-mail:
[email protected] Sprint, Schillerova 19, 811 04 Bratislava, tel. 02/5477 17 43 Stimul, Gondova 2, 818 01 Bratislava, tel. 02/5292 3606, 5292 0234, fax 02/5296 6016, e-mail:
[email protected] UNICEF, Námestie SNP 13, 810 00 Bratislava, e-mail: sekretariat@ unicef.sk, www.unicef.sk Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Stromová 1, 837 86 Bratislava, tel. 02/5477 4753, fax 02/5477 4753 Ústav merania SAV, Dúbravská cesta 9, 842 19 Bratislava, tel. 02/5477 4033, e-mail:
[email protected] Ústav pamäti národa, Námestie slobody 6, 817 83 Bratislava 15, tel. 02/593 00 311, fax 02/593 00 391, e-mail:
[email protected], www.upn.gov.sk Vydavateľstvo Európa, Podháj 15, 841 03 Bratislava-Lamač, tel. 02/207 76 235, e-mail:
[email protected], www.vydavatelstvo-europa.sk Vydavateľstvo Michala Vaška, Nám. Kráľovnej pokoja 3, 080 01 Prešov, tel. 051/ 7711407, 7742763, fax 051/7711 407, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Osveta, Jilemnického 57, 036 01 Martin, tel. 043/421 0970, fax 043/421 0978, e-mail: farkas@ vydosveta.sk, www.vydosveta.sk Vydavateľstvo Slovart, Poštový priečinok 70, Bojnická 10, 830 00 Bratislava 3, tel. 02/4920 1800, fax 02/4920 1899, e-mail: pobox@ slovart.sk, www.slovart.sk Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety, Palackého 1, P.O.BOX 104, 810 00 Bratislava, tel. 02/5464 0751, www.vssvalzbety.sk
Strana 8
KNIŽNÁ REVUE číslo 13
Prekladová literatúra
Federica de Cesco: Tibeťankin stratený dom Bratislava, Ikar 2011 Preklad Dana Kurčáková Mladá zürišská architektka Dolkar je veriaca budhistka, každé ráno nalieva do siedmich mištičiek na domácom oltári čerstvú vodu, pred soškou Budhu zapaľuje sedem sviečok, krátko sa pomodlí a vykročí do súčasnosti. O krajine predkov a svojej rodine však veľa nevie, lebo matka Sonam sa ohradila múrom mlčania. Až náhodná otázka lekára („z čoho má matka tie hrozné jazvy na chrbte“) vyvolá u Dolkar tušenie, že matka ukrýva nejaké tajomstvá. Stupňuje tlak na matku, kým ju „zlomí“, aby jej ukázala zjazvený chrbát a pomaly odhalila svoju ubolenú dušu. Postupne približuje svojej dcére Tibet, spomína na Lhasu (mesto bohov), opisuje ju takú, aká bola kedysi, keď uprostred mesta stál aj Sonamin rodný dom, poschodový, s nádvoriami, modlitebňou, prijímacou miestnosťou s obrazom bohyne-ochrankyne, s hospodárskymi priestormi pre obľúbené zvieratá, zákutiami, záhradami. Zoznamuje ju aj s obyvateľmi – od prastarých rodičov až po rodičov – otca Paldora a matku Longselu, uznávanú znalkyňu drahých kameňov a ich liečivej sily, neskôr úspešnú obchodníčku. Jej spomienky na rodinu, súrodencov a udalosti sa prelínajú s tibetskými zvykmi, tradíciami, vzťahmi i pohľadom na meniaci sa svet vôkol. Do Lhasy vtedy prichádzalo čoraz viac Číňanov i vojakov, vychvaľujúcich veľkého Maa. Presviedčali obyvateľov, že len oni vedia, čo je pre nich dobré (aj sestra Lhamo odišla študovať do Číny). Situácia sa zhoršovala – rodina potrebovala peniaze a zachrániť ju mohol len predaj vzácnych tyrkysov. Tým sa však začala rodinná tragédia. Rodičia odcestovali do Indie, ale späť sa už nemohli vrátiť – Čína napadla Tibet, hranice uzavreli, Lhasu ostreľovali. Otec zahynul pri leteckom nešťastí, keď sa vracal po deti. Zúfalá matka sa pokúsila vrátiť tajne pašeráckou cestou, ale bola to zbytočná námaha – deti už nenašla. Nikdy sa nedozvedela pravdu, čím všetkým museli tri deti prejsť v pracovnom tábore. Na osude hrdej Sonam, ktorá sa pokúsila trikrát ujsť z tábora, pričom ju zradili jej vlastní súrodenci (ohlásili to vedeniu tábora), priblížila autorka obraz neľútostnej doby a násilnej prevýchovy mládeže, krutosti, ponižovania na verejnosti, neobyčajne ťažkých trestov. Násilie, bezcitnosť, zničenie dovtedy platných hodnôt, narušenie rodinných vzťahov, beznádej, zúfalstvo, ale aj vzdor, pomsta a nádej na úspešný útek – to sú nielen spomienky, ale aj bolesť zo zničeného detstva a mladosti, na ktorú sa usilovala Sonam desaťročia zabudnúť. Zuzana Galovičová
Vittorio Messori: Prečo verím. Život ako dôkaz viery Bratislava, Slovo medzi nami – redemptoristi v spolupráci s vyd. LÚČ 2010 Preklad Jana Sarňáková Taliansky novinár Vittorio Messori, pôvodne agnostik, neskôr katolícky konvertita, je autorom niekoľkých publikácií zaoberajúcich sa kľúčovými otázkami katolíckej viery. Jeho dosiaľ najznámejšou a zároveň i najprekladanejšou sa stala kniha Hypotézy o Ježišovi, v ktorej podrobuje svojmu kritickému skúmaniu nielen teórie rôznych autorov, ale aj evanjeliá. V publikácii Prečo verím sa vracia do obdobia pred vznikom Hypotéz o Ježišovi, do čias, keď sa odohrali udalosti, ktoré ho priviedli ku katolíckej viere. Kniha rozdelená na sedem tematických celkov má formu rozhovoru Messoriho s Andreom Torniellim, autorom diel s kresťanským zameraním. Úvodná kapitola nás bližšie oboznamuje s Messoriho filozofiou a vnímaním kresťanskej viery. Na báze metafyzických a filozoficko-teologických aspektov sa dotýka základných existenčných otázok. V nasledujúcej časti Messori približuje časť svojho života pred nájdením svojej viery. Na pozadí kultúry a historicko-politickej situácie v Taliansku 60. rokov objasňuje vzťahy v cirkevných organizáciách a inštitúciách, ale aj situáciu vo svojej rodine, kde vládol prevažne agnosticizmus a antiklerikalizmus. Autor potvrdzuje svoj predchádzajúci príklon k existencializmu, najmä Sartrovi, čo ho zároveň priviedlo k premýšľaniu o smerovaní vlastného života v roku 1964, ktorý sa pre neho stal z hľadiska viery prelomovým. Osobitná kapitola je venovaná filozofovi Blaisovi Pascalovi a jeho dielu Myšlienky, ktoré prinášalo iný uhol pohľadu na kresťanstvo a malo na Messoriho konverziu najvýraznejší vplyv. Načrtáva hypotézy o príčinách konverzie človeka na kresťanskú vieru, čiastočne sa zaoberá spoločnými a rozdielnymi atribútmi medzi náboženstvami a potrebou „dialógu“ medzi nimi. V ďalšej časti sa vyjadruje k tajomstvu trojjediného Boha – Svätej Trojice a k možnostiam ľudského pochopenia tohto fenoménu. Zároveň vysvetľuje dôvody na napísanie svojej prvej nábožensky orientovanej knihy Hypotézy o Ježišovi. V závere sa autor pokúša definovať podstatu cirkvi ako inštitúcie i ako spoločenstva potrebného pre kresťanský svet. Vyvracia dezinformácie súvisiace s dejinami cirkvi, objasňuje príčiny narastajúcich útokov proti nej. Zároveň sa zamýšľa nad otázkou ekumenizmu, potrebami súčasnej cirkvi a jej budúcnosti. Dielo Vittoria Messoriho Prečo verím nie je určené širokým vrstvám laikov, je to intelektuálne náročná kniha písaná dosť odborne, dvaja kresťanskí autori-žurnalisti na jej stránkach rozohrávajú teologicko-filozofickú diskusiu, pričom predpokladajú fundovaného čitateľa oboznámeného s určitými skutočnosťami týkajúcimi sa náboženstva a viery. Martina Grmanová
Paulo Coelho: Alef Paulo Coelho v úprimnom osobnom portréte odhaľuje, ako ho hlboká kríza viery prinútila vydať sa hľadať cestu obnovy a duchovného rastu. Mág sa chce znovu priblížiť k Bohu, a preto sa rozhodne začať celkom odznova: cestovať, skúšať, znovu sa spojiť s ľuďmi a so svetom. Od marca do júna 2006 sa dá viesť znameniami, navštívi tri kontinenty – Európu, Afriku a Áziu – a vrhne sa na cestu časom i priestorom, minulosťou i prítomnosťou, aby našiel sám seba. Cestou sa Paulo postupne dostáva z osamotenia, prestáva lipnúť na vlastnom egu, zbavuje sa pýchy, otvára sa priateľstvu, láske, viere a odpusteniu bez strachu pred situáciami, ktoré prináša život. Putovanie mu prináša pocit, že je opäť živý, vidí svet očami dieťaťa a nachádza Boha v každodenných maličkostiach. Z portugalského originálu O Aleph preložila Jana Marcelliová. Kniha Alef vychádza vo vydavateľstve Ikar 4. júla.
ČÍNSKY BAMBUS Cesta vlakom z Paríža do Londýna na knižný veľtrh je pre mňa požehnaním. Po každom príchode do Anglicka si spomeniem na rok 1977, keď som zanechal prácu v nahrávacej spoločnosti a rozhodol som sa do konca života živiť ako spisovateľ. Prenajal som si byt na Basset Road, našiel som si viacerých priateľov, chodil som na kurz vampirológie, spoznával som mesto po vlastných, chodil som s dievčatami, videl som všetky filmy v kinách a za necelý rok som bol znovu v Riu, neschopný napísať ani riadok. Tentoraz tu ostanem len tri dni. Stretnutie s čitateľmi, večere v indických a libanonských reštauráciách, rozhovory o knihách, kníhkupectvách a autoroch v hotelovej hale. Do konca roka sa nechystám vrátiť do svojho domu v Saint Martin. Odtiaľto odletím do Ria de Janeiro, kde budem na uliciach počúvať rodný jazyk, každý večer piť džús z açaí a z okna svojho bytu vychutnávať najkrajší výhľad na svete – pláž Copacabanu –, ktorého sa nikdy neviem nasýtiť. * Krátko pred príchodom vchádza do vagóna chlapec s kyticou ruží a začne sa obzerať okolo seba. Zvláštne, nikdy som nevidel predavačov kvetov vo vlaku Eurostar. „Potrebujem dvanásť dobrovoľníkov,“ vyhlási. „Každý bude držať pri príchode vlaku do stanice ružu. Bude ma čakať žena môjho života a rád by som ju požiadal o ruku.“ Prihlási sa viacero ľudí. Aj ja, no nakoniec si ma nevyberie. Napriek tomu sa po príchode vlaku rozhodnem pripojiť ku skupinke. Chlapec ukáže na dievčinu na nástupišti. Cestujúci jej zaradom podávajú ruže. Chlapec jej napokon vyzná lásku, všetci tlieskajú a dievčina, ktorá nevie, kam sa podieť od hanby, sklopí zrak do zeme. Hneď potom sa pobozkajú a odchádzajú v objatí. Jeden sprievodca poznamená: „Odkedy tu pracujem, na tejto stanici som ešte nevidel nič také romantické.“ * Pred cestou som zašiel do malej kaplnky v BrabazanDebat. Tam som poprosil Pannu Máriu, aby ma viedla svojou láskou a ja som si všimol všetky znamenia, ktoré ma privedú k stretnutiu so sebou samým. Viem, že som v ľuďoch, čo ma obklopujú, a oni sú vo mne. Stretnutiami, ktoré predurčil osud a rukami spojenými vo viere, že môžeme niečo urobiť pre tento svet, sme spolu napísali Knihu života. Každý prispeje slovom, vetou či obrazom, a napokon všetko dostáva zmysel: šťastie jedného sa premieňa na radosť všetkých. Vždy budeme klásť rovnaké otázky. Vždy budeme musieť byť dostatočne pokorní, aby sme pochopili, že naše srdce rozumie, prečo sme tu. Áno, nie je ľahké rozprávať sa so srdcom, ale je to vôbec nevyhnutné? Stačí dôverovať, nasledovať znamenia, žiť svoj Osobný príbeh, a skôr či neskôr si uvedomíme, že sme súčasťou čohosi, hoci to nepochopíme rozumom. Podľa tradície si sekundu pred smrťou každý uvedomí skutočný dôvod žitia. A v tej chvíli sa zrodí nebo, alebo peklo. Peklo je, keď sa v tom zlomku sekundy obzrieme dozadu a zistíme, že sme premárnili príležitosť uctiť si zázrak života. Nebo je, keď si v tej chvíli môžeme povedať: „Robil som chyby, ale nebol som zbabelec. Prežil som svoj život a konal som, ako som mal.“ Nemusím teda urýchľovať svoje peklo a bez prestania dumať nad tým, prečo sa mi nedarí pokračovať v tom, čo chápem ako „duchovné hľadanie“. Musím sa ďalej pokúšať, a to stačí. Veď aj tým, ktorí neurobili všetko, čo mohli, už bolo odpustené; zaplatili svoj účet ešte za života, boli nešťastní, keď mohli žiť šťastne a harmonicky. Všetci sme spasení a môžeme slobodne pokračovať v tejto ceste, ktorá nemala začiatok a nebude mať koniec. * Nezobral som si nijakú knihu. Prv ako zídem na večeru so svojimi ruskými vydavateľmi, listujem v jednom z časopisov, ktoré vždy ležia na stoloch v hotelových izbách. Bez veľkého záujmu čítam článok o čínskom bam-
buse. Po zasiatí semienka nevidieť asi päť rokov takmer nič, len drobný klíček. Všetko rastie pod zemou, vytvára sa zložitá, vodorovná i zvislá koreňová štruktúra. Po piatom roku začne čínsky bambus rýchlo rásť, až kým nedosiahne výšku dvadsaťpäť metrov. Naozaj nudné čítanie na vyplnenie času. Radšej zídem dolu a budem sledovať, čo sa deje v hotelovej hale. * S Mônicou sme začali spolupracovať, keď mala len dvadsať. Bola jednou z mojich nadšených čitateliek a verila, že brazílskeho autora by mohli preložiť a vydať aj v zahraničí. Zanechala štúdium chemického inžinierstva v Riu, odsťahovala sa s priateľom do Španielska a pustila sa klopať na dvere vydavateľstiev, posielať listy a vysvetľovať, prečo by mali venovať pozornosť mojej práci. Jedného dňa som zašiel do malého mestečka v Katalánsku, kde bývala, pozval som ju na kávu a požiadal, aby to nechala tak a myslela viac na svoju budúcnosť, keďže to vyzeralo beznádejne. Odmietla so slovami, že sa nemôže vrátiť do Brazílie porazená. Usiloval som sa ju presvedčiť, že zvíťazila – uživila sa (zarábala si rozdávaním letákov aj ako čašníčka) a má za sebou nenahraditeľnú skúsenosť, akou je život v zahraničí. Mônica ďalej odmietala. Z kaviarne som odišiel s pocitom, že márni život, no nikdy by som ju nepresvedčil, aby zmenila názor, lebo bola veľmi tvrdohlavá. O pol roka sa situácia zvrtla o stoosemdesiat stupňov a o ďalšieho pol roka mala dosť peňazí na vlastný byt. Uverila nemožnému, a práve preto vyhrala všetky bitky, ktoré všetci ostatní – vrátane mňa – pokladali za prehraté. To je vlastnosť bojovníka: musí pochopiť, že vôľa a odvaha nie sú to isté. Odvaha môže prilákať strach a pochlebovanie, no pevná vôľa si vyžaduje trpezlivosť a záväznosť. Muži a ženy so silnou vôľou sú zväčša osamelí, lebo pôsobia chladne. Veľa ľudí si myslí, že aj Mônica je trochu chladná, je to však celkom inak: v srdci jej horí neviditeľný plameň, rovnako mocný ako v čase, keď sme sa stretli v tej kaviarni. Napriek všetkému, čo dosiahla, zachováva si staré nadšenie. Keď sa ju chystám rozptýliť svojím nedávnym rozhovorom s J., do kaviarne vojdú dve vydavateľky z Bulharska. Mnohí účastníci knižného veľtrhu bývajú v tom istom hoteli. Chvíľu príjemne debatujeme, potom Mônica začne usmerňovať rozhovor. Jedna z vydavateliek sa ako zvyčajne obráti ku mne a položí mi protokolárnu otázku: „Kedy opäť navštívite našu krajinu?“ „Ak sa vám podarí vybaviť cestu, na budúci týždeň. Chcem iba večierok po autogramiáde.“ Obe na mňa neveriacky zízajú. ČÍNSKY BAMBUS! Mônica sa ku mne zdesene obráti: „Overíme si program...“ „... ale určite môžem byť na budúci týždeň v Sofii,“ preruším ju a dodám po portugalsky: „Neskôr ti to vysvetlím.“ Mônica vidí, že nežartujem, no vydavateľky pochybujú. Opýtajú sa, či by som nechcel trochu počkať, kým sa im podarí návštevu primerane spropagovať. „Budúci týždeň,“ trvám na svojom. „Alebo to necháme na inokedy.“ Až vtedy pochopia, že to myslím vážne. (...) Kým čakáme na taxík, odtiahne ma nabok: „Zbláznil si sa?“ „Už dávno, ako dobre vieš. Poznáš príbeh o čínskom bambuse? Päť rokov je to len drobný klíček, vyháňajúci korienky. A odrazu je z neho dvadsaťpäťmetrový obor.“ „A čo to má so šialenstvom, ktoré som práve zažila?“ „Neskôr ti porozprávam o rozhovore, ktorý som mal pred mesiacom s J. Teraz je však podstatné, že mne sa stalo to isté: investoval som prácu, čas a úsilie, s láskou a oddane som sa snažil podporovať rast, a nič sa nedialo. Celé roky sa nič nedialo.“ „Akože sa nič nedialo? Ty si neuvedomuješ, kto si?“ Prichádza taxík. Ruský vydavateľ otvorí Mônice dvere. „Hovorím o duchovnej stránke. Mám pocit, že som čínsky bambus a prišiel môj piaty rok. Čas, aby som sa spamätal.
www.litcentrum.sk
Strana 9
Zahraničná literatúra
Veľkú literatúru môže mať iba veľký národ
ZO SVETA KNÍH
Hovorí slovinská spisovateľka Breda SMOLNIKAR Slovinská autorka Breda Smolnikar (1941) pochádza z Čiernej Hory, narodila sa v Boke Kotorskej, štúdium textilnej technológie ukončila v Ľubľane. Písať začala v 60. rokoch, debutovala roku 1963 knihou pre mládež Otročki, življenje teče dalje (Deťúrence, život beží ďalej). V tvorbe z tohto obdobia prevláda humor, neskôr sa začala venovať vážnym spoločensko-politickým témam, v 80. rokoch publikovala pod pseudonymom Gospa (Pani). Zaujíma sa o citové problémy mladých ľudí, hľadanie identity. Doteraz vydala približne 40 kníh, väčšinu vlastným nákladom. Získala viacero ocenení, za knihu Balada o divjem mleku (Balada o divokom mlieku) z roku 1980 bola navrhnutá na Prešernovu cenu, najvyššie slovinské literárne ocenenie. Žije v Slovinsku v Depalej Vsi pri Domžaloch. Nedávno vyšiel vo vydavateľstve Kalligram jej román Keď sa hore zazelenajú brezy v preklade Stanislavy Repar, o ktorom sa s autorkou zhovárame. • Spomínali ste, že ste knihu napísali v relatívne krátkom čase. Platí to pre vaše písanie vždy? – To je veľmi rozdielne. Útlu knihu Popki (Puky) som písala deväť rokov. Väčšinu svojho života som sa zaoberala živnosťou. Mala som totiž veľkú rodinu, ktorá si odo mňa vyžadovala svoje. Keď sa hore zazelenajú brezy som napísala po trinásťročnom odmlčaní, keďže v predchádzajúcom systéme nebola vítaná literatúra, akú som písala. Dokonca som bola podmienečne odsúdená a hrozilo mi väzenie. Preto som tak dlho nepísala. A potom to zo mňa len tak vytrysklo, takže moja Rozina vstúpila do sveta veľmi rýchlo. Knihu som písala iba mesiac, a to v samote vo švajčiarskom kláštore Ittingen, kde som bola na pozvanie švajčiarskych spisovateľov. Aj nasledujúce knihy počas súdneho procesu vznikali veľmi rýchlo, za mesiac alebo dva boli napísané od začiatku až do konca. • Čo vám na hlavnej postave Rozine imponuje najviac? – Rozinina zásadovosť, hrdosť a odvaha. No, mám rada aj jej negatívne vlastnosti, vytvorila som ju tak, aby jej postava bola vierohodná. • V čom je hlavný odkaz knihy, ktorý jej rozmer je možno obchádzaný? – Chcela som písať o obyčajnom človeku z môjho prostredia, ktorý sa tak zriedkavo objavuje v literatúre, o ľuďoch, akých som mala vo svojej rodine, ale aj vo fabrike, kde som pracovala, a potom v našej firme. Nazdávam sa, že slovinská kritika dobre vypozorovala zvláštnosti tejto, len zdanlivo jednoduchej prózy, a o knihe písala nadšene. Možno vás
rozhnevala moja moc, to nútenie či nutkanie čítať ďalej, keď som vám v knihe bez jedinej bodky nedovolila skončiť, kde by ste chceli? Aj o tom je to – musíte plávať, ako ja diktujem. Kniha účinkuje tak na jednoduchého, ako aj náročného, kultivovaného čitateľa. To si kritika možno nevšimla, presnejšie, nezmienila sa o tom. • Prešli ste nezmyselným súdnym sporom. Zmenilo vás to, či už negatívne alebo pozitívne? – Počas osemročného súdneho sporu som vždy novými a novými knihami, ktoré by sa takisto mohli stať predmetom súdneho sporu, dokazovala, že nie som človek, ktorý cúvne alebo sa vzdá. Nové knihy vydané v tých rokoch som verejne pálila, posielala na knižný trh uzamknuté, s upozornením, že sa nesmú otvárať, iné som zašifrovala alebo v nich ponechávala výrečné prázdne miesta. Sto výtlač-
kov odsúdenej knihy, uzamknutých kovovou plombou, som v preklade do angličtiny priniesla na svetový kongres PEN. Svoju literárnu dráhu som uzavrela koncom minulého roka knihou Veľký slovinský text. Azda som svoje písanie ukončila priskoro. Občas ma ešte prepadne pokušenie niečo si načmárať na papier. Veľa ostalo nedopovedané. Ale raz si treba povedať – koniec. • Ktorí autori, autorky sú vám blízki a čím? – To je u mňa veľmi rozmanité. Občas sa nadchýnam nad niečím celkom novým, možno aj úplne hermetickým, inokedy som vo vytržení nad klasikou, domácou alebo cudzou. V každom prípade však nemôžem obísť mená, ako Thomas Mann, Antoine de Saint Exupéry, Thornton Wilder, Ivo Andrić... Rada mám intelektuálne silných autorov, predovšetkým európskych, ktorí sú blízki mojej kultúre. Ešte aj dnes viackrát siahnem po čomsi ako „biblia“, napríklad Americké prednášky od Itala Calvina. Od neho som sa učila písať a tiež porozumieť tomu, čo pri písaní posledného tisícročia ešte vôbec zaváži. Niekedy sa až čudujem, že hlas tohto estetika sme tak malo počúvali a chápali. Ale aj literatúry malých národov majú svoje literárne skvosty a veľakrát som prekvapená nad úrovňou vysloveného. Hoci som presvedčená, že naozaj veľkú literatúru môže mať iba veľký národ. Tam dokážu byť napriahnutia naozaj mimoriadne..., vzdialenosti nekonečné... Pripravil Derek Rebro, zo slovinčiny preložila Stanislava Repar
Právo (verzus) veta: na strane umenia Breda Smolnikar: Keď sa hore zazelenajú brezy, Bratislava, Kalligram 2010 Kniha, pre ktorú bola autorka niekoľko rokov zatiahnutá do nezmyselného súdneho procesu, začína náhle, uprostred deja, a náhlivo, bez (tvarovej aj obsahovej) pauzy i pokračuje. Košatý a vrstvený textový prúd, ktorý tvorí jediná veta, je zastavený až záverečnou čiarkou. Tá spolu s počiatočným malým písmenom odkazuje na jeho intertextovú začlenenosť a život obkresľujúci charakter. Kniha najviac evokuje práve živé rozprávanie. Text nerešpektuje prísne logické a chronologické zákonitosti učesaného písma, ale sprostredkúva rozsahovo skromný, zato myšlienkovo a pocitovo komplexný a verbálne bohatý príbeh svojráznej hrdinky Roziny. Striedajú sa v ňom rôzne jazykové (vrátane neologizmov a cudzojazyčných pasáží), náladové a pocitové registre: od vulgárneho slangu, cez demonštratívne siláctvo, po poetické a funkčne patetické body. Text je vnorený do prúdu vedomia, ktorého záblesky sú „okamžite“ sprítomňované bez toho, aby bol výsledkom nefunkčný chaos. Deje sa to vďaka autorkinmu talentu presvedčivo navodiť „ohmatané“ dejiny časti minulého storočia z pohľadu jedného života: i prostredníctvom orálnej histórie, ktorá často tvorí „ženský“ pendant k „mužsky“ faktickým dejinám. Kniha je senzuálna, nasiaknutá vôňami a farbami ovocia, alkoholu, mora atď. Sprítomňuje starosvetskú atmosféru niekdajších remesiel a zvykov aj nadčasové hodno-
ty: napr. lásky. Vyhýba sa jednorozmerným či konvenčným zobrazeniam. Na javy nazerá realisticky, či už ide o spodobenie rabujúcich partizánov alebo podvodných obchodných praktík. Ako živá bytosť s kladmi aj zápormi je vykreslená aj ústredná hrdinka. Práve prostredníctvom nej sa autorke podarilo narušiť viaceré rodové stereotypy: napr. automatickú obetavosť matiek, pasivitu žien, ich začlenenie do súkromnej sféry či podriadenosť partnerovi. Nie je dôležité, či je nám Rozinino preferovanie kšeftov pred rodinou alebo jej okázalé manifestovanie zlata ako symbolu bohatstva (ktoré dopriava i rodine) sympatické. Aj zdanlivo negatívne charakterové črty majú svoju motiváciu, nie sú samoúčelné, prípadne dotvárajú ľudsky uveriteľný rozmer diela. Podstatné je to, že práve i početné body a roviny, ktorými autorka sklamáva naše (i rodové) očakávania, sa spolupodieľajú na textovej a hodnotovej subverzívnosti knihy. To platí aj pre jej erotický rozmer, ktorý autorka umiestňuje vedľa náboženskej roviny: nielen tým narúša tradičné hierarchické dichotómie. Sexualita popri odkazoch na jej mocenský rozmer tvorí prirodzenú (a vďaka literárnym štylizáciám opäť pozitívne vyrušujúcu) súčasť textu. Dotvára jeho živosť a ku koncu sa spolupodieľa na eroticko-spirituálnom splynutí hrdinky s partnerom, prírodou. Záverečná čiarka tento symbiotický ráz podčiarkuje. Derek Rebro
Litva ako raj básnikov 47. ročník najstaršieho a najprestížnejšieho medzinárodného litovského poetického festivalu Poezijos Pavasaris sa tento rok uskutočnil 15. – 30. mája na viacerých miestach tejto pobaltskej republiky. Sprievodné podujatia venované časopisom, mladým poetom či tvorbe známych básnikov sa konali aj v ruskom Kaliningrade, Poľsku a Írsku, uskutočnili sa workshopy, konferencie, koncerty, predstavili sa poetické divadlá. Program pripravili Litovský zväz spisovateľov a Klub spisovateľov. Poézia má veľkú pod-
poru u najvyšších predstaviteľov Litvy, zrejme preto, že viacerí z nich sú básnici. Počas festivalu autori recitovali v záhradách, parkoch, múzeách, kaviarňach, knižniciach, kníhkupectvách, školách, univerzitách. Vydavateľstvo Vaga vydalo antológiu Poezijos Pavasaris 2011, v ktorej sú zastúpení aj slovenskí básnici Marián Milčák a Radovan Brenkus. Ku konferencii poetov a literárnych kritikov prispel R. Brenkus esejou Generačné rozpoznávacie znaky poézie. –r–
Deti, čítajte! Děti, čtěte! – pod týmto názvom sa (3. a 4. júna) v Pamätníku národného písomníctva v areáli Strahovského kláštora v Prahe konal už druhý festival čítania a divadla pre deti. Viacerí autori prišli prečítať deťom ukážky zo svojich knižiek. Ivan Martin Jirous, prezývaný Magor, čítal z Velikonoční pohádky a z Magor dětem, Veronika Palečková z knižky Kdo je kdo? aneb Cesta, cestička, prišli aj Daniela Fischerová, Barbara Nesvadbová či vlaňajší objav Magnesie Litery Markéta Baňková. Divadelné spolky Ty-já-tr, či Buchty a loutky pritiahli najmä pozornosť malých návštevníkov, ale aj ich rodičov. Vo výtvarnej dielni si deti mohli vyhotoviť záložku do
knihy alebo skúsiť dotvoriť prečítaný text vlastnou ilustráciou. Hlavným cieľom organizátorov podujatia (nakladateľstvo Meander, Pamätník národného písomníctva a Kráľovská kanonia premonštrátov) bolo hravou formou podnietiť záujem detí o knihy a upevniť ich vôľu viac sa venovať čítaniu. Návštevníci Strahovského kláštora si mohli do 17. júna prezrieť vystavené originály ilustrácií a výber z najlepších detských kníh, ktoré vyšli za posledný rok v českých vydavateľstvách (Mladá fronta, Meander, Argo, Labyrint, Havran, Paseka, Torst). –jw–
Turné s „nadšením“ Román Zóna nadšenia prezentoval jeho autor Jozef Banáš v apríli v Užhorode, 4. mája v zámku Marienburg v nemeckom Monheime, 10. mája vystúpil pred študentmi stredných škôl vo Velehrade, kde im priblížil osobnosť Alexandra Dubčeka a 23. mája bol hosťom na najväčšej švajčiarskej univerzite v Zürichu, kde na pozvanie Doc. Josette Baerovej diskutoval so študentmi histórie o tomto románe. Azda najvýznamnejšou akciou, ktorej sa Jozef Banáš zúčastnil, bolo jeho vystúpenie v reprezentačných priestoroch Múzea designu v Kodani 7. júna. V rámci projektu Vyšehradskej štvorky „Osobnosti, ktoré pomáhali
búrať železnú oponu“ prezentoval Alexandra Dubčeka prostredníctvom románu Zastavte Dubčeka! Okrem neho v Kodani vystúpili bývalý minister zahraničných vecí Maďarska Géza Jeszenszky (hovoril o J. Antallovi), bývalý minister zahraničných vecí Poľska Adam Rotfeld (o B. Geremekovi) a český publicista Tomáš Vrba (o Jiřím Dienstbierovi). Na jeseň vyjde v najväčšom českom vydavateľstve Euromedia preklad Banášovho románu Zastavte Dubčeka! a vo vydavateľstve Beskydy Zóna nadšenia pod názvom Strefa Entuzjazmu. –r–
NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY v USA Beletria 1. Sara GRUEN: Water for Elephants (Voda pre slony), Algonquin 2. Kathryn STOCKETT: The Help (Pomocníčka), Penguin Group 3. Emily GRIFFIN: Something Borrowed (Čosi vypožičané), St. Martin‘s 4. James PATTERSON – Maxine PAETRO: 10th Anniversary (Desiate výročie), Little, Brown 5. John SANDFORD: Buried Prey (Pochovaná korisť), Penguin Group 6. Charlaine HARRIS: Dead Reckoning (Počítanie mŕtvych), Penguin Group 7. David BALDACCI: The Sixth Man (Šiesty muž), Grand Central 8. George R. R. MARTIN: A Game of Thrones (Kráľovská hra), Random House 9. Dean KOONTZ: Frankenstein: The Death Town (Frankenstein – Mŕtve mesto), Random House 10. Steve BERRY: The Jefferson‘s Key (Jeffersonov kľúč), Random House
Populárno-náučná literatúra 1. James A. MILLER – Tom SHALES: Those Guys Have All the Fun
2. 3.
4.
5.
6.
7. 8.
9. 10.
(Bavia sa len títo chlapci), Little, Brown Erik LARSON: In the Garden of Beasts (V záhrade zvierat), Crown David MCCULLOUGH: The Great Journey (Veľká cesta), Simon and Schuster Tina FEY: Bossypants (Šéfovské nohavice), Reagan Arthur/Little, Brown Chelsea HANDLER – Glen HANDLER – Roy HANDLER: The Lies That Chelsea Handler Told Me (Klamstvá Chelsea Handlerovej), Grand Central Steven TYLER: Does the Noise in My Head Bother You? (Vyrušuje vás hluk v mojej hlave?), Ecco Laura HILLENBRAND: Unbroken (Nezlomný), Random House Howard E. WASDIN – Stephen TERMPLIN: Seal Team Six (Námorný tím číslo šesť), St. Martin‘s Annie JACOBSEN: Area 51 (Oblasť 51), Little, Brown Jon RONSON: The Psychopath Test (Test pre psychopatov), Riverhead
(Podľa The New York Times Bestseller List)
Strana 10
KNIŽNÁ REVUE číslo 13
Téma
Knižná výbava na prázdniny
Pohoda s evitovkami
Veľká kniha hier a úloh pre chlapcov a dievčatá
Hovoríme s riaditeľkou vydavateľstva Evitapress Evou URBANÍKOVOU
Bratislava , Fragment 2011 Ilustrácie Ivana Maráková, Romana Šíchová, Antonín Šplíchal Publikácia rozvíjajúca hravou formou detské myslenie, fantáziu, ale aj ovládanie ruky pri dokresľovaní a vyfarbovaní obrázkov. Vlastne obsiahly pracovný zošit prináša pre deti množstvo úloh – pri ich plnení si rozvíjajú schopnosť koncentrácie, pozorného vnímania, logického myslenia, dotvárania obrázkov, rozlišovania veľkosti predmetov, ako aj farieb a tvarov, rátania predmetov a ich triedenia podľa charakteristických vlastností. Úlohy sú dômyselne zostavované tak, aby dieťa nemalo pocit, že sa učí, ale aby si nenásilnou, hravou formou trénovalo uvedené schopnosti, oboznamovalo sa napríklad s číslami a písmenami, naučilo sa porovnávať predmety, vyhľadávať podobnosti a rozdiely medzi nimi, aby dokázalo riešiť jednoduché príklady na sčítanie, domýšľalo súvislosti medzi znázornenými predmetmi... Všetky tieto schopnosti a zručnosti dieťa potrebuje pri nástupe do školy a Veľká kniha hier a úloh im pomôže osvojiť a precvičovať si ich, a pomôcť zvládnuť nároky kladené na začínajúcich školákov, vhodná je aj pre tých, ktorí už majú prvú triedu za sebou a počas prázdnin si potrebujú zopakovať a upevniť nadobudnuté schopnosti a zručnosti. –ef– Olga Tesařová
Dosť dobrý diár Bratislava, Fragment 2011 Preklad Ema Liptáková Ilustrácie Veronika Miklasová Nie je diár ako diár, najmä ak je určený pre baby od 11 rokov. Na zápisky je síce menej miesta, zato diár sa začína júlom 2011 a končí augustom 2012, takže ho možno používať až počas dvoch prázdnin. Ročné obdobia sú farebne odlíšené, ale neradno mu naplno veriť, lebo podľa neho sa začína leto už koncom mája. Možno pocitovo, ale iste nie kalendárovo. Podľa textu na prebale je vreckový diár nenahraditeľný pre každú správnu babu. Texty medzi stránkami kalendára sú preto ladené zľahka naivne, tak trochu pubertálne. Nechýbajú kvízy typu Si rebelantka alebo bifľoška?, Je to láska na celý život alebo kamarát? alebo Dokážeš zbaliť chalana, ktorý sa ti páči? Iné texty poskytujú rady pri líčení, používaní vôní, modelovaní, výrobe vianočných ozdôb či príprave nepečených zákuskov, výberu topánočiek do nepohody, módnych sukní a sukničiek a voľbe okuliarov, vrátane dioptrických. Krátke texty bez okolkov zameriavajú záujem začínajúcich pubescentiek na osobnostné a vzťahové otázky, iné na plnohodnotné prežívanie voľného času – povedzme návštevu akvaparku. –msch–
Dopravná výchova pre 1. stupeň ZŠ 1 Dopravná výchova pre 2. stupeň ZŠ 2 Bratislava, Fragment 2011 Preklad Agáta Chrenovská Dve praktické pomôcky pre deti od 6 rokov zamerané na dopravnú výchovu. Prvá obsahuje zábavné pexeso, pri ktorom si deti hravou formou s lišiakom Fridolínom zapamätajú základné dopravné značky – hľadajú správnu značku, rozdiely v obrázkoch, spájajú dopravné znač-
ky so správnym textom, volia platné farby na značky, skúmajú, kto robí na ceste chyby a pod. Poučné strany spestrujú doplňovačky a návod na kartové hry. Aj v druhom zošite sprevádza používateľov lišiak Fridolín, učí deti správne jazdiť na bicykli podľa značiek, kto má dať komu prednosť. Táto názorná pomôcka obsahuje samolepky základných dopravných značiek, ktoré treba správne rozmiestniť do obrázkov pri rozličných cestných situáciách. Okrem toho tu deti nájdu dopravnú krížovku, hádanku a pod. Obe pomôcky prinášajú vždy na konci aj správne riešenia, postupy. Lišiak Fridolín pripravil užitočné cvičenia z dopravnej výchovy, ktoré ocenia aj rodičia počas prázdnin. Jamie Purviance
Grilujeme s Weberom na drevenom uhlí Bratislava, Ikar 2011 Preklad Iveta Ráchelová Tajomstvo a výhody dreveného uhlia a brikiet z dreveného uhlia prezrádza autor krok za krokom. Zoznamuje s metódami prípravy jedla na grile (na otočnej ihle, v košíku, grilovacej panvici). Desať kapitol prebúdza chuťové poháriky obrázkami jedla pripraveného na ohni. Na technickú prípravu grilovania nadväzuje príprava koreninových zmesí, marinád, omáčok, ktoré dodávajú grilovaným delikatesám neopakovateľnú chuť. Dôležité nie je len ich zloženie, ale aj čas marinovania jednotlivých druhov jedál. Vyše sto receptov obohatí vaše chuťové návyky o grilované jedlá zo zeleniny, mäsové predkrmy, dokonca údené orechy. Autor spracoval recepty z hovädzieho a jahňacieho mäsa (aj hamburgery, celý rad steakov), bravčového mäsa (klobásové špízy, filety, rebierka vcelku, šunka), hydiny (morka vcelku, kura na pivovej plechovke), rýb a príloh k jedlám (grilované kukuričné klasy, cibuľky, artičoky, zemiaky, mrkva, tekvica). Ak si neviete predstaviť grilované dezerty, tak autor vás naučí pripravovať banány grilované v šupke, broskyne, jablká a pod. Dôležitou kapitolou knihy sú praktické skúsenosti s grilovaním mäsa, rýb, zeleniny, s prípravou jednotlivých druhou potravín, skúškou upečenia i časom a teplotou grilovania. Záverečnou časťou knihy sú bezpečnostné pokyny pri grilovaní, prehľad možných nebezpečenstiev a užitočné rady i triky. Z knihy doslova cítiť vôňu grilovaného jedla, horiaceho dreveného uhlia i dym a dýcha z nej priam letná pohoda. Užite si ju a dobrú chuť. Lýdia Čelková Michael Embacher
Cyklopedie 90 let moderního designu kol Vydavateľstvo Slovart 2011 Z publikácie vanie láska k bicyklu a cyklistike, vášeň autora, pre ktorého je bicykel „pôžitkársky a osobný predmet, ku ktorému sa viaže množstvo spomienok na najrôznejších úrovniach a ktorý poskytuje predovšetkým zábavu – bez ohľadu na to, koľko máte rokov.“ Cyklopédia je voľným výberom (nie chronologickým) 97 bicyklov s 457 ilustráciami celkov či detailov s príslušnou textovou charakteristikou. O výrobe, vývoji, novátorstve a experimentoch mechanizmov píše autor rovnako zanietene ako o tých, ktorí na „dvojkolesových tátošoch“ jazdili či zohrali nejakú historickú rolu.
V knihe sa striedajú bicykle pretekárske, „skladačky“ s dôvtipnými mechanizmami, ale aj rôznymi turistickými typmi či neobyčajne vyzerajúcimi„kusmi“ netradičných dizajnových riešení. Autor všetky osobne vyskúšal, presne vie, o čom píše. Krajina, rok výroby, hmotnosť, rám, prevody, brzdy, plášte – to sú základné údaje pri každom predstavovanom bicykli. Okrem precíznych znalostí o svete bicyklov autor vložil do publikácie aj svoju životnú filozofiu, vášeň a nadšenie, snahu potešiť a zaujať nielen „profíka“, ale aj úplne sviatočného cyklistu. Takéto je základné poslanie knihy, obsahujúcej stručnú bicyklovú históriu od čias prvej draisiny Karla von Draisa (1817) s nohami na zemi, až po špičkovú dizajnovú tvorbu súčasnosti, vyvolávajúcu nemý úžas z tvarovej bizarnosti, konštrukčnej dokonalosti či materiálovej „velofuturológie“. Publikácia pohladí dušu každého vyznávača cyklistiky, pretože z nej cítiť znalosť i radosť, i niečo navyše. Vďaka nej si možno čitateľ uvedomí, že bicykel vznikol na základe najväčšieho vynálezu dejín – kolesa. Igor Machajdík
Zábavné krížovky 1 Zábavné krížovky 2 Bratislava, Fragment 2011
Pre tých, čo si aj vo voľných chvíľach radi cvičia verbálne myslenie, pripravilo vydavateľstvo Fragment zbierku 125 švédskych krížoviek s aforizmami, vtipmi a Murphyho zákonmi. V závere knižky si môžu riešitelia porovnať svoje „odpovede“ so správnym výsledkom príslušnej tajničky. Skúste napr. doplniť heslo dňa: „fajčiť síce budem, ale piť...“, alebo nájsť znenie Murphyho zákona: „Ak do niečoho dosť dlho šťúrate...“. S knižkou sa zabavia nielen skúsení, ale aj začínajúci lúštitelia, ba aj tí, ktorí po krížovkách siahnu len tak z dlhej chvíle. Keďže poslaním krížovky je zábavnou formou rozširovať znalosti a vedomosti jej lúštiteľov, dobrá krížovka je nielen tá, ktorá splní tieto kritériá, ale má schopnosť aj zabaviť. Všetky prvky krížovky – názov, legenda, obrazec, vpisované výrazy a tajnička by mali mať schopnosť generovať zážitok. Dlhodobo najobľúbenejšími sú tzv. švédske krížovky (crosswords puzzles; palavras cruzadas; schwedenrätsel). Vydavateľstvo Fragment ich v zväzku Zábavné krížovky 2 prináša 125. Sú rôznej náročnosti, tú svoju krížovku si medzi nimi preto určite nájde každý z nás. Ak patríte medzi vášnivých krížovkárov, pošlite nám kupón vydavateľstva Fragment z 11. strany do 6. júla, na jedného z našich čitateľov čaká táto zbierka krížoviek. -lč, pm-
Adresa: Evitapress Ivánska 2/C 821 04 Bratislava www.evitapress.sk
[email protected] • Vydavateľstvo Evitapress vzniklo v roku 2007. Podarilo sa vám za ten čas naplno zrealizovať všetky vydavateľské plány? – To by bolo zle, keby som za pár rokov stihla všetko, čo som chcela ☺. Ale sťažovať sa nemôžem, naše vydavateľstvo si svojím pomalým tempom rastie a rozvíja sa. • Koľko titulov ste vydali od svojho vzniku a ktoré hodnotíte ako najúspešnejšie? – Knižiek je 36 a okrem dvoch titulov splnili moje očakávania všetky. • Knihy z vašej produkcie majú aj formu e-bookov, myslíte, že je to vďačná cesta do budúcnosti čítania? – Je to jedna z ciest. Je to nový trend, ktorý istej skupine ľudí vyhovuje viac ako čítanie klasickej tlačenej knihy. Naši čitatelia sú väčšinou mladí ľudia, ktorí sú náchylní skúšať všetky novinky, preto bolo našou povinnosťou ponúknuť im knižky aj v elektronickej forme. • Kto je cieľovou čitateľskou skupinou vášho vydavateľstva a ako sa pozeráte na literárnu kritiku a recenzentov? – Netajíme sa tým, že vydávame knihy najmä pre ženy. A vytváraním rôznych edícii im chceme sprehľadniť našu ponuku. Evitovky sú zväčša skutočné príbehy Sloveniek, písané sviežim, moderným, možno trochu drzým štýlom. Srdcovky sú romantickejšie knižky. Svetovky sú preklady a Evitínky sú pre tínedžerky... Literárna kritika je pre mňa subjektívny názor autora, ktorý je pod ňou podpísaný. Môže to byť fundovaný človek, môže mať prečítané všetky knihy sveta, objektivita v posudzovaní umenia podľa mňa neexistuje. Aj noty, aj písmenká, aj farby v umení vnímame cez svoj život a tomu sa nevyhneme ani vtedy, keď máme analyzovať konkrétne dielo. Objektívna recenzia je to, či knižka chytí za srdce ľudí, čo po nej siahnu... • Evitapress je teda vydavateľstvo viacerých edícií, spomenuli ste novú edíciu Evitínky, čo by sme o nej mali vedieť viac? – Edícia Evitínky má ambíciu osloviť všetky dievčatá v tínedžerskom veku, ktoré chcú čítať slovenské knižky im určené.
• Na www stránke máte osobitnú sekciu VIP klub, ako sa tam dá dostať a aké výhody má prípadný člen/členka? – My sa o tie naše „evitapresáčky“ staráme ako o vlastné deti ☺. Členky nášho VIP klubu majú kartu so svojím menom, vďaka ktorej majú v sieti predajní Panta Rhei 10-percentnú zľavu na všetky naše knihy, rovnakú zľavu na zájazdy v CK Satur a mnohé iné zľavy. Okrem toho všetky členky dostali asi pred mesiacom ako darček špeciálnu knižku, ktorá nebude na trhu – je určená len im. Ako prvé dostávajú informácie o našich novinkách a stále máme pre nich rôzne súťaže – naposledy mohli vyhrať nábytok v hodnote 3 376 eur... Prihlásiť sa dá jednoducho cez web a členstvo je bezplatné ☺. • Podieľali ste sa na hromadných autorských projektoch, ako Poviedky o nevere, či Slovensko píše román – bola to práca inšpiratívna či zničujúca? – Samozrejme, že inšpiratívna. Tento rok nadväzujeme na úspešné projekty Krimipoviedkami, odštartovali sme ich 1. júna a žijú si svoj život na www.krimipoviedky.sk a z tých najlepších na jeseň opäť vydáme knižku. • Patríte k najúspešnejším spisovateľkám u nás – momentálne ste vydali román Vzťahová níž, takže znovu: vzťahy, vzťahy, vzťahy... – Lebo vzťahy, v ktorých sa nachádzame, ovplyvňujú všetko ostatné, čo žijeme. • Rovnako aktuálne sa vo vašej ponuke objavil titul Doroty Nvotovej Fulmaya, ako sa zrodila vaša spolupráca? – Oslovila som ju, aby všetko to, čo žije a čo píše vo svojich článkoch, dala do knihy. Dorka je veľké otvorené srdce, má neobyčajný pozorovací zmysel a je nesmierne vtipná. Tá kniha je fantastická, som veľmi pyšná, že vyšla u nás. • S ktorou knihou od vás sa bude našim čitateľom príjemne podriemkavať na letnej dovolenke? – Ja len dúfam, že nad našimi knižkami sa driemať nedá ☺. Za rozhovor ďakuje Radoslav Matejov Prázdninová čarbacia kniha je určená presne pre tých, čo radi čmárajú po laviciach. Keďže cez prázdniny musia vypratať pole svojho činorodého pôsobenia, Vydavateľstvo Slovart pre nich pripravilo rovnocennú náhradu. Tento edičný čin zdôvodňujú tým, že čarbanie je zábavná aktivita. Ponúkajú vám vyše 50 obrázkov na dokreslenie a dodávajú, aby ste sa bez tejto knihy v batohu nevydávali na prázdniny. Ak neodchádzate na celé dva mesiace a stihnete vystrihnúť a nalepiť kupón Vydavateľstva Slovart, dopísať adresu a poslať nám do redakcie do 6. júla, Prázdninová čarbacia kniha môže byť vaša.
www.litcentrum.sk Rudolf Schuster
Ľadová krása Grónska Košice, Eduard Szattler Press Print 2010 Rudolf Schuster rád cestuje a navštevuje atraktívne destinácie. Svedčí o tom niekoľko publikácii, ktoré vydal v minulosti (z Brazílie, Aljašky, Islandu), a dokazuje to aj ostatná kniha z návštevy Grónska. Reprezentačná publikácia sa skladá z dvoch častí. Prvá – textová – je cestopisnou reportážou, kde prevláda epický spôsob rozprávania. V nej autor rozvíja vlastné zážitky a skúsenosti. Jedno i druhé umocňuje naštudovanými znalosťami dejepisu a zemepisu, čím umožnil čitateľovi komplexnejší pohľad na krajinu. Dozvieme sa, že autorovým spoločníkom na ceste bol priateľ Gummi z Islandu. Ten sa ukázal ako vhodný partner na rozhovor, a tak sa vedomosti a dojmy jedného i druhého vzájomne dopĺňajú. Rudolf Schuster sa vybral do časti Grónska za polárnym kruhom a jeho domovom sa stala na osemnásť dní loď Fram. Názov plavidla je symbolický, pretože na lodi tohto mena sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia plavili do Arktídy a Antarktídy dvaja významní polárnici Fridtjof Nansen a Roald Amundsen. Zo Schusterovho rozprávania sa dozvieme základné poznatky o histórii najväčšieho ostrova na svete (44-krát väčšieho ako je Slovensko), poučíme sa o živote jeho pôvodných obyvateľoch Inuitov (Eskimákov). Dozvieme sa o ich zvyklostiach, napríklad, že golf nehrajú na gríne, ale na ľade... Zaujímavé sú aj informácie o flóre a faune tohto nehostinného miesta. Autor konštatoval, že pre Grónsko je príhodné vyjadrenie: „Kde my končíme, oni začínajú...“ Vecnosť, pravdivosť, presvedčivosť, informovanosť, faktografickosť, to sú klady Schusterovho textu. Druhá, oveľa rozsiahlejšia časť publikácie, je fotografická. V jednom rozhovore sa Rudolf Schuster priznal, že seba považuje za veľmi racionálneho autora, no na druhej strane za človeka s hlbokým vzťahom k umeniu. A práve táto druhá stránka osobnosti R. Schustera dostala „zelenú“ vo fotografickej časti knihy. V nej dominuje skutočná ľadová krása Grónska. Pohľady na bizarné ľadové masívy zrkadliace sa na hladine mora urobili z Rudolfa Schustera poeta obrazu. Vie so svojím fotoaparátom vycítiť, či pohľad na krajinu potrebuje celok alebo detail. Jeho fotografie sú nabité atmosférou krajiny, náladou ranného brieždenia, či smútkom súmraku. Ukázal, že bieloba ľadovcov vôbec nie je fádna... Okrem krajiny sa na fotografiách stretneme s mnohostrannou výpoveďou o Grónsku, s portrétmi domorodcov, so psami, ktoré predstavujú na severe to, čo u nás voľakedy znamenali ťažné zvieratá, s medveďmi, kvetmi, s pozoruhodnou architektúrou... Z dvetisíc záberov, ktoré si Rudolf Schuster priniesol z Grónska, vybral tie najlepšie a zaradil ich do publikácie. Ivan Szabó
Steven Faerm
Kurz módního návrhářství Praha, Nakladatelství Slovart 2011 Autor pôsobí ako vedúci katedry módneho dizajnu na univerzite v americkom New Yorku, touto publikáciou však oboznamuje nielen budúcich módnych návrhárov s rozmanitými postupmi a princípmi, ktoré určujú módne trendy. V úvode ponúka krátky exkurz do histórie módy, ako aj pomerne obsiahly register s charakteristikami najznámejších svetových módnych tvorcov. V kapitole Základy návrhárstva zasväcuje čitateľa do rôznych tematických okruhov – od prieskumu trhu, cez námety a inšpirácie, až po výber správnych látok a doplnkov. V Treťom oddiele sledujeme proces tvorby samého návrhu riadeného presnou následnosťou kreatívnych procesov, ktorých pochopenie vedie k úspešným modelom. Dôležitou súčasťou tejto publikácie sú aj rozmanité cvičenia a lekcie z praktických i teoretických znalostí, prezentácií portfólií a rozhovory s profesionálmi módnej branže. V závere autor nezabudol ani na konkrétne internetové zdroje ako významné informačné a inšpiračné nástroje. Knižka je vydareným, takpovediac základným kurzom do problematiky módneho designu. –bil–
Strana 11
Ľudia a knihy
Keď sa povie Slovart... Rozhovor s vydavateľom Jurajom HEGEROM Vydavateľstvo Slovart pôsobí v našej knižnej kultúre a svojou produkciou ju významne ovplyvňuje už 20 rokov. Za toto obdobie vyrástla celá generácia čitateľov, ktorým vydavateľstvo ponúka tituly od najnižšieho veku až po najrozmanitejšie záujmy bez vekového obmedzenia. Od roku 1994 prostredníctvom dcérskej spoločnosti Nakladatelství Slovart v Prahe je rovnako súčasťou českej knižnej kultúry. Od roku 1995 začalo vydávať knihy aj v poľštine, viaceré publikácie vydáva v angličtine alebo dvojjazyčne, prípadne vo viacerých jazykových mutáciách a šíri ich v zahraničí. Za 20 rokov svoje existencie prinieslo na knižný trh vyše 5, 5 milióna kusov kníh. Celých 20 rokov vedie vydavateľský tím riaditeľ a majiteľ Vydavateľstva Slovart Juraj HEGER.
• Veľmi zovšeobecnenou bilanciou dvadsaťročnej činnosti vášho vydavateľstva je úspech. Podľa čoho vytvárate edičné portfólio? – Určite sme na začiatku nemali nejakú dopodrobna prepočítanú stratégiu. Pri knihách totiž platí, že keď si človek niečo dopodrobna skalkuluje, tak mu vyjde, že to nemá vydávať. Pri knihách človek vopred nevie, čo to všetko prinesie. U nás pracujú ľudia, ktorí majú radi knižky, aj sám ich mám rád, tak si vyberáme podľa toho, čo pokladáme za dobré a, samozrejme, že pritom ešte uvažujeme aj o tom, čo si kúpi niekto iný. • Ako ste knihami z vášho vydavateľstva ovplyvnili čitateľov, líšia sa súčasní čitatelia od tých pred 20 rokmi, keď ste začínali? – Neviem to takto porovnávať, pretože pred 20 rokmi sme do veľkej miery vydávali úplne iné knihy ako dnes. Ak dnes vydávame Meira Shaleva, izraelského autora, tak ho neviem porovnať s ničím, čo bolo pred 20 rokmi. Nazdávam sa, že pre literatúru je stále ten istý čitateľ, nemeniaci sa. V súvislosti s čítaním môže ísť skôr o problém demografický, je dokázané, že mladšie ročníky čítajú menej. Preto sa snažíme všemožne angažovať v rozličných akciách, ktoré sú určené na podporu detského čítania. Práve v tom vidíme pre nás všetkých, nielen pre Slovart, ale pre celý knižný trh hlavný kameň úrazu a potenciálny problém, ak sa nepodarí pritiahnuť k čítaniu deti do 12 rokov. • V ktorých akciách na podporu čítania sa angažujete? – Od Noci s Andersenom až po čitateľský maratón Čítajme si, ktorý sa uskutočnil začiatkom tohto mesiaca. Keďže vydavateľstvo nemá možnosti stretávať sa s konkrétnymi detskými čitateľmi príliš často, preto sa usilujeme spolupracovať na akciách, ktoré robia knižnice priamo s deťmi, alebo s ľuďmi, ktorí vedia najmenších čitateľov ovplyvniť. Takto sme spolupracovali so Slovenskou asociáciou knižníc na Noci s Andersenom, alebo s UNICEF a školami, ktoré organizujú čitateľský maratón. Tam sú presne ľudia, ktorí venujú svoj čas tomu, aby deti priviedli ku knihám, a to sú naši prirodzení spojenci. Občas sa zdá, že nereagujeme na početné žiadosti o všelijaké sponzorské príspevky, pretože nám píše obrovské množstvo knižníc a podobných inštitúcií, že nemajú peniaze, že naše knihy aj kupujú, ale chceli by, aby sme im nejaké výtlačky darovali. Úprimne povedané, nedá sa to, keby sme to začali robiť, tak by sme veľmi rýchlo skrachovali. Takže sme sa rozhodli, že peniaze aj knihy, ktoré môžeme darovať, radšej venujeme do týchto celoplošných aktivít, než by sme v drobnom posielali jednotlivým knižniciam.
• Prispievate aj k šíreniu slovenskej literatúry do zahraničia, ako sa vám darí v tejto oblasti? – Nemôžem povedať, že by sa nám darilo šíriť slovenskú literatúru v zahraničí, pretože to sa nedarí nikomu. Je to strašne ťažké. Prirovnal by som to k slovenskému filmu. Tým, že sa nenakrúcali slovenské filmy, tak sa vždy čakalo, že jediný film, ktorý sa za rok nakrúti, bude práve ten, čo dostane Oskara. S knihami do zahraničia je to podobné. Celému systému vytýkam len to, že všetci, čo majú podporovať šírenie našej literatúry do zahraničia, nielen oficiálne inštitúcie alebo slovenské inštitúty, ale aj slovakisti na univerzitách v zahraničí, tak všetci hovoria, že keď už má vyjsť jeden preklad, tak nech je to radšej napríklad Pankovčín ako Matkin. Lebo Pankovčín ako „vyššia“ literatúra bude lepšie reprezentovať náš národný intelekt. Paradoxom však je, že keď vyjde v preklade kniha, ktorá nie je veľmi úspešná na danom trhu, tak zase na nejaký čas zavrie dvere pre ďalšie slovenské knihy. Paradoxne preto je veľmi dôležité, aby v zahraničí vychádzali aj slovenské komerčné knihy, aby sa slovenská literatúra nejako etablovala. Potom, keď bude preložených viac našich autorov a čitatelia napríklad v Nemecku si ich knihu kúpia a budú s ňou spokojní – možno len úchytkom sa dozvedia, že sú to Slováci, pretože čitateľovi je v zásade jedno, či je autor Švéd alebo Slovák – , je šanca, že sa dostaneme do povedomia. Situácia je však taká, že je málo nielen slovakistov, ale aj autorov, ktorí sami vedia vyvinúť voči zahraničiu nejakú aktivitu. Som veľmi rád, že sa to podarilo Petrovi Pišťankovi, ktorý je už niekoľko rokov naším autorom. Do veľkej miery vďaka prekladateľovi Petrovi Petrovi, ktorý žije v Kanade, a do istej miery na svoje náklady, na svoje riziko preložil Rivers of Babylon, ponúkol to malému britskému vydavateľovi a presvedčil ho, aby román vydal. Od tohto anglického prekladu sa odvíjajú ďalšie vydania v Turecku aj vo Francúzsku, a máme už aj ďalšie kontrakty – na preklady do srbčiny, slovinčiny, dovedna do 8 jazykov. Takže je to asi najprekladanejší slovenský román za veľa-veľa rokov. • Vo vydavateľstve sedíme v miestnosti ovešanej diplomami, oceneniami... Máte nejaký recept na úspech? – Čo je to úspech? Pre mňa je úspech, že robíme to, čo máme radi a že každý mesiac všetci, čo majú za svoju prácu dostať zaplatené, dostanú. To, že sedíme v miestnosti s diplomami, je síce pekné, ale veľmi málo z tých ocenení sa premietlo do niečoho, čo zaplatilo jednu faktúru za elektrinu. Veľmi často oceňované knihy sú tie, čo faktúry neplatia. Hoci sú výnimky, napríklad Filanove knihy, Panta Rhei udeľuje ceny za predaj, teda to je úspech komerčného typu. Pre mňa je najkrajší moment vymyslieť si knihu, nájsť na ňu správnych autorov, dať jej dokonalú formu, a potom zožať s knihou úspech. To je zhmotnenie vydavateľského remesla. • Kedy sa vám to podarilo? – Naša najpredávanejšia pôvodná kniha, ktorú sme takto robili, je Veľká domáca kuchárka. Tú som si naozaj celú vymyslel. To bolo veľmi komerčné uvažovanie o príprave knihy, samozrejme, naplnené dobrými autormi, skvelými fotografiami, vynikajúcou redaktorkou, ktorá k tomu pridala ešte štyri ďalšie poschodia. Takisto detská encyklopédia Naša vlasť vznikla čisto z vydavateľského rozhodnutia. Videli sme, že sa predávajú detské encyklopédie, všetky na trhu boli preložené, takže ste v nich nenašli Tatry alebo Golonku, preto sme vymysleli celú knižku a takisto bola veľmi úspešná. Za rozhovor ďakuje Marta Bábiková Foto Peter Procházka
JUBILANTI od 23. júna do 6. júla
• 23. 6. 1947 – František KOLI, literárny vedec • 23. 6. 1973 – Peter KRIŠTÚFEK, prozaik • 24. 6. 1938 – Gregor PAPUČEK, básnik, spisovateľ pre deti, prekladateľ • 24. 6. 1950 – Ivan Miroslav AMBRUŠ, básnik, prekladateľ • 25. 6. 1928 – Elena HOLBOVÁ, poetka • 27. 6. 1931 – Peter LIBA, literárny vedec • 27. 6. 1923 – Laco PAŠKA, publicista, básnik • 27. 6. 1934 – Pavol PLUTKO, literárny vedec a kritik • 27. 6. 1941 – Pavel VILIKOVSKÝ, prozaik, prekladateľ • 28. 6. 1949 – Marta PODHRADSKÁ, poetka, prekladateľka • 30. 6. 1944 – Ivan ŠTRPKA, básnik, esejista, prozaik, prekladateľ • 30. 6. 1949 – Boris FILAN, prozaik, textár, publicista • 2. 7. 1955 – Juraj KUNIAK, básnik a prozaik • 4. 7. 1926 – Ľudovít FUCHS, básnik • 4. 7. 1947 – Anna ČERNOCHOVÁ, prozaička • 4. 7. 1948 – Peter VALO, prozaik, dramatik, publicista • 4. 7. 1949 – František ROJČEK, autor kníh pre deti • 4. 7. 1967 – Katarína HRICOVÁ, poetka • 5. 7. 1944 – Dalimír HAJKO, literárny kritik, filozof
Kto dostane knižku? Zo série Prípad pre teba z vydavateľstva Fragment posielame Palác strieborných leopardov Jánovi VANKOVI do Bratislavy a Jazdca bez hlavy Milene GRÍGEROVEJ do Gánoviec.
OBJEDNÁVKA Objednávam si dvojtýždenník KNIŽNÁ REVUE na rok 2011 od čísla ...... Cena jedného čísla je 0,45 €, dvojčísla 0,90 €. Predplatné 11,70 €. Meno: Priezvisko (organizácia): Ulica: Mesto:
PSČ:
Podpis: Vyplnený objednávkový lístok pošlite na adresu: Knižná revue, Nám. SNP 12, 812 24 Bratislava e-mail:
[email protected]
KUPÓN FRAGMENT Strana 10
KUPÓN VYDAVATEĽSTVO SLOVART Strana 10
Strana 12
Rozhovor
KNIŽNÁ REVUE číslo 13
Rozhovor so spisovateľkou a lekárkou Svetlanou ŽUCHOVOU
Kúsky krásy a kúsky šťastia Svetlana Žuchová (1976) sa narodila v Bratislave, kde vyštudovala medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Vo Viedni získala titul na katedre psychológie. V súčasnosti pracuje na Psychiatrickej klinike 1. Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Svoju literárnu kariéru začala publikovaním v rôznych literárnych časopisoch (Romboid, Dotyky, Rak, Vlna, Slovo) a v rokoch 2001 a 2005 sa stala finalistkou súťaže Poviedka. Okrem toho prekladá z nemčiny a angličtiny. Debutovala zbierkou poviedok Dulce de Leche (2003), novelu Yesim vydala o tri roky neskôr. Jej najnovšia kniha má názov Zlodeji a svedkovia (2011). • Čo priviedlo vyštudovanú psychiatričku na spisovateľskú dráhu? A k čomu viac inklinuješ – k literatúre alebo k medicíne? – Písať som začala skôr, ako som bola „vyštudovaná“. Prvá knižka mi vyšla, keď som bola v treťom ročníku na vysokej škole, a písala som už, samozrejme, aj predtým. Mám pocit, že písanie bolo prvé a až potom prišlo to, čo je dnes mojím každodenným, „civilným“ povolaním. Prinajmenšom sa to vo mne vyhraňovalo paralelne. • Tak trochu iná otázka – prečo si sa potom stala lekárkou? – Pôvodne ma na štúdiu medicíny priťahovalo, že som ho považovala za pevnú základňu vzdelania. Myslím si, že ak niekto pristupuje k medicíne poctivo, skutočne toho o svete vie veľmi veľa. Dnes oceňujem skôr to, že medicína poskytuje priestor na teoretickú prácu, ale aj takpovediac pre prax. Potrebujem trochu vedeckého bádania, ale nie som typ, čo by vydržal stráviť celý život v laboratóriu. Moja práca by teoreticky mohla byť vyváženou kombináciou oboch, aj keď v praxi zlúčiť to je veľmi ťažké. • Pracuješ na oddelení psychiatrie. Čím sa konkrétne zaoberáš? – Pracujem na všeobecnej psychiatrii, väčšinu času trávim na oddelení pre pacientky s poruchou príjmu potravy (anorexia, bulímia). So svojou prácou som spokojná. Na druhej strane je často veľmi únavná a priala by som si viac priestoru na iné aktivity. • A ako ťa vnímajú ľudia v tvojom blízkom okolí? Ako lekárku, spisovateľku alebo prekladateľku? – To veľmi silne závisí od toho, v akej role ma stretávajú. Kamaráti a známi, ktorých poznám z „literárneho sveta“, ale snáď aj čitatelia mojich textov, ma asi vnímajú skôr ako „spisovateľku“. (Je pre mňa dosť ťažké sa takto označiť.) Kolegovia v práci síce vedia, že som čosi napísala, ale asi ma vnímajú v prvom rade ako lekárku. A pacienti väčšinou o mojom písaní vôbec nevedia. Priala by som si, aby sa mi podarilo tieto roly viac prepojiť, cítim sa často trochu rozštiepená. Mala som napríklad pacienta, ktorý bol umelcom a rozprával mi o tom, ako tvorí. Bola by som rada, keby vedel, že aj ja sama mám skúsenosť s tvorbou. Zatiaľ sú tieto dve oblasti môjho života dosť oddelené, prebiehajú paralelne a majú málo styčných bodov. • Ľudia sa často nazdávajú, že lekárom patrí najvyšší stupienok v profesijnom rebríčku. Rola spisovateľa pôsobí oproti profesii lekára niekedy banálne. Je pre teba písanie únikom z asi nie príliš pozitívnych zážitkov zo sveta chorých ľudí? – S takýmto pohľadom na lekárov nesúhlasím, dokonca ho považujem za nebezpečný. Vedie k nerealistickým očakávaniam. Lekár sa síce stretáva s ľuďmi v tiesni a mal by sa k nim podľa toho správať. Na druhej strane aj lekár je človek, a podľa toho ho treba aj vnímať. Poznám z vlastnej skúsenosti, aké to je, ak ochorie niekto blízky a človek sa cíti celkom odkázaný na názor a výkon lekára. Myslím, že ma táto skúsenosť obohatila, a snažím sa na ňu myslieť, keď sa na mňa obráti niekto v úzkych. Na druhej strane v tejto súvislosti často myslím na príhodu, keď mi o štvrtej ráno v nočnej službe príbuzný pacienta veľmi podrobne rozprával príbeh, ktorý bol v tej chvíli nepodstat-
ný, a keď som navrhla, aby prišiel ráno a dokončil ho, namietol, že sa chce ráno vyspať. Ľudia si často neuvedomujú, že aj lekári majú svoje limity, a neodpustím si poznámku, že v našich podmienkach idú často na doraz. • Uznávaná psychologička Eva Syřišťová prepojila svoju civilnú profesiu lekárky s literárnou tvorbou. V akej miere pôsobí tvoje povolanie pri písaní textov? – Moja profesia je inšpiráciou „nešpecificky“, teda podobne ako čokoľvek iné. Mám tendenciu inšpirovať sa tým, čo je v mojom živote práve aktuálne. V období, keď som žila vo Viedni, bola pre mňa inšpiratívna Viedeň a zážitky z nej. V súčasnosti tvorí veľkú časť mojej každodennosti kontakt s pacientmi, a teda ma často inšpiruje ten. Napríklad názov mojej novely Yesim bol inšpirovaný pacientkou. Knižná Yesim však s tou skutočnou Yesim mala spoločné len meno a to, že obe boli Turkyne. Inak nič. • Postavy tvojich kníh často cestujú po svete. Ty sama striedaš pobyty v troch mestách (Viedeň, Bratislava, Praha). Odzrkadľujú sa zážitky z týchto miest v tvojich knihách? – Odzrkadľujú. Hlavne Viedeň bola pre mňa veľmi inšpiratívna. Mrzí ma, že v nej trávim už len málo času. Verím, že existuje genius loci. To, čo sa stane na jednom mieste, sa nemôže stať na inom. • Čím ťa práve Viedeň tak uchvátila? V čom je iná ako Bratislava? – Určite v tom hrali rolu súkromné faktory. Viedeň bola prvé mesto, kde som žila sama, teda, kam som sa odsťahovala kvôli štúdiu. Teda prvé mesto, v ktorom som zažívala svoju samostatnosť. Na Viedni sa mi páči to povestné miešanie kultúr, ktoré iste nie je pre Viedeň špecifické, ale ja som ho poznala práve tam. V porovnaní s Bratislavou je Viedeň otvorenejšia, farebnejšia, aj keď z celosvetového hľadiska je to vlastne malomesto. Ale možno i toto sa mi na nej páči. Spája sa v nej veľkomestské, „svetové“, a pritom je predsa len prehľadná. Viedeň je, podobne ako Bratislava, v konečnom dôsledku malým svetom. • V tvojich knihách dominuje motív samoty, odcudzenia. Posledná kniha Zlodeji a svedkovia vyznieva z pohľadu hlavných postáv až depresívne. Prečo volíš práve túto cestu? Nemáš rada optimistické „happy endy“? – Nie som optimista. Takéto cesty pre svojich hrdinov „nevolím“, zdajú sa mi jednoducho najpravdivejšie. Všeobecne mám pocit, že dobré konce sú skôr náhody, a pravidlom sú konce nie až také dobré. Možno práve toto súvisí s mojou profesiou. A potom je, samozrejme, otázka, čo je to zlý koniec. Žiadna z mojich postáv nezomrie (teda až na Nininho manžela, ktorý v románe Zlodeji a svedkovia figuruje už len ako spomienka) ani vážne neochorie. Síce sú všetky v istom období života osamelé, zažili však aj obdobia ľudskej blízkosti. A možno, ba dokonca pravdepodobne, ešte zažijú. Takmer všetky sú mladé, čo je už samo osebe devíza, pretože majú ešte čas zažiť všeličo iné, všeličo dobré. Toto sa mi javí byť pravdivý pohľad na svet. Kúsky krásy a kúsky šťastia existujú. • Je o tebe známe, že si si často písala denníky. Čo pre teba znamenajú? – Denníky som si písala veľkú časť života, v poslednom čase podstatne menej ako kedysi. Znamenali možnosť triediť, odreagovať sa,
formulovať. Mnohé z mojich denníkov sa neskôr dostalo do literárnejších textov, hoci zväčša v trochu zmenenej podobe. • Zlodeji a svedkovia sú príbehom ľudí, ktorých život sa nevyvíjal podľa ich predstáv. Príbehy sú spletité, chronológia poprehadzovaná... ako sa ti tento, nie práve najľahší text, písal? – Nemala som na začiatku vymyslený príbeh, ani jasnú predstavu, čo sa stane. Príbeh sa vytváral z kapitoly na kapitolu. Myslím, že som po poslednú kapitolu sama nevedela, ako to dopadne. Mám skúsenosť, že najpodstatnejšie je vymyslieť dobrú postavu, takpovediac ju „stretnúť“. Ak takto „stretnem“ postavu, ktorá je dostatočne skutočná, povie mi príbeh sama. Akoby mi rozprávala, čo zažila, a ja to len píšem. Nie vždy sa to podarí, ale keď to vyjde, píše sa mi text ľahko. Ak sa mi niečo píše ťažko a musím príliš premýšľať a trápiť sa, je to znamenie, že niečo nie je v poriadku. • Pri písaní recenzie na túto knihu som uviedla spojitosť medzi knihou a filmovými lahôdkami režisérov Tarantina a Ińárritu. Ovplyvňuje ťa aj iný druh umenia pri písaní? – Oboch režisérov, ktorých spomínaš, mám rada a považujem ich za výborných umelcov, takže to vnímam ako veľký kompliment. Tuším, že súvislosť vidíš v skladaní finálneho príbehu z mozaiky rôznych fragmentov, čo mi je blízke, hoci myslím, že tento postup v románoch už nie je zvlášť originálny. Mne osobne vyhovuje tento spôsob viac ako lineárne rozprávanie príbehu. Myslím, že v umení všeobecne ide o znázornenie istých tém. Či sa znázornia prostredníctvom písania, filmu, vizuálneho umenia či hudby, je menej podstatné. • Vo vodách slovenskej literatúry sa pohybuješ od roku 2001. Počas 10-ročného spisovateľského pôsobenia si vydala tri knihy, kým niektorí tvoji spisovateľskí kolegovia ich vydali raz toľko. Znamená to, že veľmi zvažuješ, čo vydáš, respektíve je ťažké v dnešnej dobe vydať knihu? – Či text vydám, veľmi nezvažujem. Väčšinou keď niečo píšem, získam taký pocit, či je to dosť dobré, alebo nestojí za to, a ak mám dobrý pocit, veľmi s vydávaním neváham. Nie som ani veľmi dôsledný korektor, svoje texty veľmi neprepisujem, neopravujem. Niekedy sa stane, že sa akosi „neviem trafiť“ a mám stále pocit, že to „nie je ono“. V takom prípade by som text nevydávala. Všeobecne ale nie som na svoje texty veľmi úzkostlivá a nečakám donekonečna. To, že som vydala relatívne málo
kníh, súvisí práve s tým, že mám popri písaní časovo náročné „normálne“ zamestnanie. Dlhodobo bojujem o čas, kedy písať. S vydávaním kníh som osobne väčší problém nikdy nemala, za čo som skutočne vďačná. Myslím, že nie som typ, ktorý by dokázal prosiť o vydanie knihy. • Zažila si už tvorivú krízu? – Bola som raz na prednáške veľmi známej americkej profesorky psychológie, ktorá radila študentom, ako publikovať vedecké články. Písať a publikovať články je pre vedeckú kariéru nevyhnutné. Jej rada bola: nečakať na „ideálne podmienky“ a nevyhovárať sa na „tvorivé krízy“, ale jednoducho každý deň trebárs pol hodiny písať, a to so železnou pravidelnosťou. Na rozdiel od vedcov berú spisovatelia svoje písanie veľmi vážne, každý má nejaké „špeciálne prianie“, musí byť istá denná doba a istá konštelácia hviezd. Autori vedeckých článkov sú na seba prísnejší, zavrú sa v kancelárii a píšu. Myslím, že sa nimi spisovatelia môžu inšpirovať. • Pri čítačkách alebo na sociálnych sieťach sa asi často stretávaš s názormi čitateľov na tvoju tvorbu. Aký typ čitateľa podľa teba tvoje knihy oslovujú? – Od vydania Yesim po ďalší román Zlodeji a svedkovia uplynulo niekoľko rokov. V období po Yesim bola vlna záujmu o ňu, ktorá potom prirodzene ustala, život išiel ďalej. Na sociálnych sieťach mám niekoľko priateľov, ktorí ma oslovili ako čitatelia mojich kníh, ale nie sú to žiadne masy. O type „môjho“ čitateľa niekedy premýšľam a predstavujem si, že sú to ľudia o niečo mladší, ktorí radi čítajú a o literatúru sa zaujímajú. Ale s istotou na túto otázku odpovedať neviem. • Pohybuješ sa i vo svete blogerov. V čom vidíš rozdiel medzi medzi blogmi a písaním článkov, respektíve kníh? – Písanie blogov nemám so zvyškom svojich aktivít nijako prepojené, je to skutočne skôr zábava. Dokonca ani veľmi nechcem, aby moje blogy čítali ľudia, ktorých poznám, a skôr ich tajím. Niekoľkokrát som písala blogy pod pseudonymom, a to mi vyhovuje najviac. Samozrejme, som rada, ak moje články na blogoch číta veľa ľudí, to nemôžem poprieť. Na druhej strane netúžim po tom, aby vedeli, že som ich písala ja. • Medzi aký typ čitateľa by si zaradila samu seba? Aký typ literatúry preferuješ? – Ako som už napísala, inšpiráciu beriem z toho, čo ma momentálne najviac zamestnáva. Mojou najväčšou inšpiráciou je teda moja každodennosť. Čitateľka som veľmi nesystematická, hoci si už roky sľubujem, že začnem čítať podľa istého systému. Trápi ma, akú zanedbateľnú časť napísaného môže človek za život prečítať. Myslím si, že v ideálnom prípade by mal človek k čítaniu pristupovať zodpovedne a starostlivo si vyberať. To ja ale práve nerobím a čítam dosť „halabala“, čo ku mne vietor donesie. • Tvoj otec, Ivan Žucha, bol profesor psychiatrie a zároveň spisovateľ. Bol práve on tvojím vzorom pri voľbe oboch tvojich profesií? – Otec ma priamo k žiadnej profesii neviedol, za čo som mu veľmi vďačná. Mali sme však veľmi blízky vzťah, a bolo by, samozrejme, naivné myslieť si, že výber toho, čo robím, s ním nijako nesúvisel. Určite na mňa mal vplyv, ale vedome sa ma nikdy nesnažil o niečom presviedčať. Môj otec si veľmi cenil autonómiu, rovnako svoju ako moju. Bol však určite jedným z najvplyvnejších ľudí v mojom živote. • A čo tvoje literárne plány do budúcnosti? Pripravuješ niečo? – Stále niečo pripravujem. Dúfam, že aspoň časť z toho sa dostane do finále. Jana Kopčová Foto Peter Procházka
KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR. Šéfredaktorka PhDr. Margita Bíziková, zástupca šéfredaktorky PhDr. Radoslav Matejov, redaktorka PhDr. Marta Bábiková. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, tel.: 02/204 73 514, e-mail:
[email protected], www.litcentrum.sk. Sadzba a zalomenie: Miroslav Grnja. Tlač: Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov. Vizuál: 3H creative studio, s.r.o., Bratislava, www.3hcreative.sk. Rozširuje MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a.s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 46 65 a L.K. PERMANENT, spol. s r.o., Poštový priečinok 4, 834 14 Bratislava 34, tel.: 02/4445 37 11. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. EV 2983/09, MIČ: 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba-Pošta 12 dňa 21.10.93, č.j. 129/93.
