XVIII. ročník, 5. november 2008, č. 23 www.litcentrum.sk „V prípade fantastiky možno bez problémov povedať, že slovenská literatúra nie je uzavretá, naopak, je skôr vývozným artiklom a žije viacej v zahraničí (v Česku a Poľsku) ako doma. Na otázku prenikania do každodenného života sa dá zodpovedať jedine po definovaní, čí každodenný život sa tým myslí a či sa hovorí iba o knihách...“ Šéfredaktor časopisu Fantázia Ivan Aľakša odpovedá na anketu Čím žije literatúra na strane 15.
cena 10 SkStrana / 0,33 1 €
Dvojtýždenník o nových knihách Zahraničná literatúra
KNIŽNÁ REVUE
Z OBSAHU 04 Ján BUZÁSSY: Básne Jana JURÁŇOVÁ: Žila som s Hviezdoslavom 05 Dominika PONECHALOVÁ: Punková princezná Karol STRMEŇ: Návštevy Pavol ŠTEFÁNIK: Lietajúca babka a iné rozprávky Miloš ZVRŠKOVEC: Tieň na úteku Vladimír TOMČÍK: S vareškou dvoma tisícročiami 08 Kate MOSSOVÁ: Hrobka 09 Rozhovor s českou spisovateľkou Petrou HŮLOVOU 10 Vydavateľstvo Krenčey – CCJ 11 Bibliotéka 2008 16 Rozhovor s prozaikom Antonom BALÁŽOM
www.litcentrum.sk
NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY
SMIŽANSKÁ ANNA, KNÍHKUPECTVO SB ŠAFÁRIKOVO NÁMESTIE, 052 01 SPIŠSKÁ NOVÁ VES TEL.: 053/442 2151 Slovenské: 1. D. Krman: Itinerarium – Vydavateľstvo SSS 2. D. Podracká: Kupola – Milanium 3. E. Farkašová: Fragmenty – Vydavateľstvo SSS Zahraničné: 1. V. Fellowsová: Shakespearův kód – Mladá fronta 2. B. Halioua: Židovské matky osobností 20. století – Garamond 3. D. Laertios: Životopisy slávnych filozofov – Vydavateľstvo SSS KNIHY MODUL, LAURINSKÁ 14, 811 01 BRATISLAVA, TEL. 02/5443 1317
LITERÁRNY NOVEMBER Už vo štvrok 6. novembra sa začína na bratislavskom výstavisku Incheba Expo Bibliotéka 2008. Zostáva naďalej jedinou výstavou v Inchebe, kde sa neplatí vstupné. Organizátori pokladajú medzinárodný knižný veľtrh za významnú kultúrnu udalosť a aj takouto formou chcú sprístupniť knižné novinky všetkým. Navyše špecifikom Bibliotéky je, že ľudia si sem nechodia len prezerať a kupovať knihy, ale viacerí prichádzajú opakovane kvôli bohatému sprievodnému programu. Tento rok okrem našich autorov nájdete na veľtrhu českých spisovateľov Petru Hůlovú a Petra Halmaya, izraelskú spisovateľku Savyon Liebrecht či ruského prozaika Jurija Poľakova. Pre všetkých, čo sa chystajú na literárne a knižné hodovanie do bratislavskej Incheby, sme v tomto vydaní Knižnej revue pripravili informácie, ktoré im pomôžu lepšie sa na Bibliotéke orientovať, ale zároveň sprostredkujú program veľtrhu aj tým, čo sa na Bibliotéku nedostanú. Návštevy významných zahraničných spisovateľov na Slovensku sa však Bibliotékou len rozbiehajú. V Košiciach sa 10. a 11. novembra predstavia francúzski spisovatelia Philippe Claudel, Laurence Tardieu a poľskí Wieslaw Zieliňski, Janusz Termer, Adam Decowski, 11. a 12. novembra pricestuje na Slovensko aj britská bestselleristka Kate Mossová, aby predstavila preklad svojej knihy Hrobka. Pochmúrnej jesene a dlhých večerov sa teda netreba obávať, nové literárne zážitky a dobré knižky zaiste prinesú dostatok svetla.
Slovenské: 1. L. Siposová: Hello. My name is Anča Pagáčová – Belimex 2. J. Štrasser – K. Peteraj: Aby to fungovalo – Forza Music 3. J. Šebo: Zlaté 60. roky – Albert Marenčin Vydavateľstvo PT Zahraničné: 1. M. Viewegh: Román pro muže – Druhé město 2. R. Byrneová: Tajomstvo – Ikar 3. H. Pawlowská: Zanzibar – Motto KNÍHKUPECTVO ĽUBICA ZÁMOCKÁ 1, 901 01 MALACKY TEL: 034/772 6734 Slovenské: 1. M. Fartelová: Vo víre života – Motýľ 2. A. Adamová: Na samotu sa nezomiera – Motýľ 3. J. Heriban: Intimita vlkov – Herial Zahraničné: 1. S. Meyerová: Súmrak – Tatran 2. D. Steelová: Nečakaná milosť – Ikar 3. R. Byrneová: Tajomstvo – Ikar
ISSN 1210 - 1982, ISSN 1336 - 247X
P.S. Knižnú revue nájdete na Bibliotéke v stánku D 307.
Etela Farkašová
Fragmenty (s občasnou túžbou po celostnosti) Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008 Etela Farkašová nám aj v najnovšom diele predkladá inšpiratívne, filozoficky reflexívne a umelecky zvládnuté správy zo svojho bohatého prežívania a vnímavého pozorovania – prírody, kníh v knihách, medziľudských vzťahov... Tematické konštanty svojho písania priebežne (naprieč knihami i knihou najnovšou) aktualizuje problémami, ktoré ju v danej chvíli neodbytne zasahujú – aj v tomto dotýkaní sa pevných a pokojných „koreňov“ s permanentne rodiacou i odumierajúcou „korunou“ pramení uhrančivé napätie jej zdanlivo (!) tichých textov. Tie autorka „šije“ i čoraz slabšou niťou, na ktorej civilizácia popoťahuje toleranciu a úctu k druhým. Uzlami svojho vedome rodového zápisu zas spevňuje „tenké“ vlákno ženskej genealógie – aj funkčným zapájaním ženských postáv literatúry a kultúry (ale i vlastného života: vzťah matky a dcéry), ktoré dokazujú, že spomenuté vlákno by mohlo byť pevným „ženským“ lanom. Autorka sa nateraz vzdala túžby po iluzórne celistvom zachytení myšlienok, aby dala prednosť o to väčšej komplexnosti, a to prostredníctvom fragmentu. Ten korešponduje s jej nevôľou voči zdanlivo objektívnym a celistvým rozprávaniam a voči umelo vytváraným binárnym opozíciám (vertikálne vs. horizontálne, „mužské“ vs. „ženské“, „prázdne ticho“ vs. „obsah zvuku“ a i.). Fragment tiež dokonalejšie prilieha k životu, ako ho chápe ona: život ako „súhlasie“ a sieť „textokruhov“, „prerušované vrstvenie“, permanentný pokus o preklenutie priepasti medzi vypovedaným a (ne)vypovedateľným, vchádzanie do „potencovaných“ trhlín prežívania, opájanie sa fraktálmi zrkadliacimi „celok“, po ktorom hrdinka túži a ktorý nakoniec nachádza práve v jeho zdanlivo menších častiach. Alebo intenzita ticha v slove: aj to sú fragmenty. Fragment takisto dotvára reflexiu témy „ženského písania“. Prerušované sadanie si k písaciemu stolu je totiž spôsob umeleckej práce, ktorému sú ženy pre svoju „viacrolovosť“ nútené podvoľovať sa – E. Farkašová však zároveň poukazuje na fakt, že i to vytvára osobitosť tém a foriem „ženského“ písania: jednak reflexiami tvorby žien (odkazy napr. na E. M. Šoltésovú), hlavne však spôsobom „tvorby svojho textového patchworku“. V texte absentujú bodky a veľké písmená na začiatku viet
– zintenzívňuje sa tým útržkovitý a procesuálny charakter textu, ktorý podmaní silnou atmosférou. Knihe i ako celku (ne)chýba klasický začiatok a koniec: ako životu. S tým súvisí striedanie rozprávačských perspektív, vyššia miera návratnosti motívov; písanie je cyklické, rozvetvené. Mohlo by sa zdať, že prísnejšia redakcia by knižke pomohla. Nie je to však pravda. Autorke sa totiž podarilo vierohodne obkresliť život a vedomie písaním, ktorého vlny obmývajú, ale aj podomieľajú návratné, hrdinku dobiehajúce motívy, ktoré i nás udierajú v meniacich sa a text presahujúcich preskupeniach. Na E. Farkašovej oceňujem vysoko, že svoje angažované pero (ktoré sa nevyčerpáva – v oboch významoch tohto slova – iba na feminizmoch) síce namáča do „bieleho atramentu“ (H. Cixous), no jej obozretné prsty sa neboja ani „čierneho tušu“. Mnohorozmerné prežívanie hrdinky (autorky), ktorá nevyskakuje z (nielen) rodových pascí preto, aby skočila do iných (ukrývajúcich napr. nastraženú tézovitosť), no ktorá bez strachu tematizuje a vlastným písaním porušuje (nielen rodové) stereotypy dokazuje i to, že jej prsty nakoniec spočinú na klávesnici počítača, ktorá hrdinke pripomína klavír – hudbu, v ktorej sa vie občas „nachádzať viac ako v knihách, hudba dáva jej myšlienkam väčšiu voľnosť“. E. Farkašová sa tak svojím písaním (úspešne) pokúša o zápis v duchu „écriture féminine“, zároveň však písanie ani život neradikalizuje štýlom buď – alebo (ako sa „ženské písanie“ zjednodušene interpretuje). V zhode s pozorným čítaním J. Kristevy vníma „symbolické“ a „semiotické“ ako dve súčasti jedného subjektu či znakového systému. Povedané v duchu V. Woolf, ktorej písaniu sa autorka čoraz väčšmi približuje, verí skôr v androgýnny charakter života a umenia ako v jeho rodový separatizmus. Práve i v autorkinom nezjednodušujúcom nazeraní vidím pozitívny odkaz jej písania, prenesenie neskreslených myšlienok „écriture féminine“ do knihy. E. Farkašová nám takto sprostredkúva komplexnosť života, ale aj samotných feminizmov, ktoré, „správne“ uchopené, majú zdroj a opodstatnenosť práve v živote. Derek Rebro Prezentácia knihy Fragmenty sa uskutoční na Bibliotéke na Hlavnom pódiu v sobotu 8. novembra o 11.00.
Strana 2
ZRKADLÍME „Čítam: celé hodiny, celé dni. Pociťujem veľkú vďačnosť, keď niekto niečo napíše za mňa, pre mňa a namiesto mňa, keď zavinie do svojho textu niečo, na čo by som ja nikdy neprišiel.“ Daniel Hevier, Sme 25. 10. 2008
KDE BOLO • Prešporské kasíno v Bratislave – prezentácia knihy Borisa FILANA Bratislavské krutosti – 13. októbra • Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave – stretnutie s jubilujúcim spisovateľom Jánom BEŇOM – 13. októbra • Bubo Travel Agency v Bratislave – prezentácia slovenského prekladu románu Stiega LARSSONA Muži, ktorí nenávidia ženy – 30. októbra • Kníhkupectvo Artforum v Bratislave – prezentácia knihy Jána ČOMAJA Petržalka-EngerauLigetfalu – 23. októbra • Quo vadis na Hurbanovom námestí v Bratislave – prezentácia knihy Róberta LETZA Odkaz živým – Prípad Albert Púčik a spol. – 23. októbra • Dom Matice slovenskej v Nitre – autorský večer poetky Jany Štefánie KUZMOVEJ – 27. októbra • Kníhkupectvo Artforum v Bratislave – prezentácia knihy Andreja BÁNA Kosovo – 28. októbra • Kníhkupectvo Artforum v Košiciach – prezentácia knihy Andreja BÁNA Kosovo – 30. októbra • Kníhkupectvo Artforum v Bratislave – prezentácia knihy Gustáva MURÍNA Mafia v Bratislave – 30. októbra • Oravská knižnica A. Habovštiaka v Dolnom Kubíne – prezentácia knihy Otky ŠTEPITOVEJ Plamienky – 3. novembra
KDE BUDE • Incheba v Bratislave – medzinárodný knižný veľtrh Bibliotéka 2008 – od 6. do 9. novembra • Univerzitná knižnica v Bratislave – vernisáž výstavy Knihy z Badenska-Württemberska – 6. novembra o 17.00 • Klub slovenských spisovateľov Bratislave – stretnutie s ruskými spisovateľmi Jurijom POĽAKOVOM a Sergejom GLEBUŠKINOM – 7. novembra o 10.00 • Klub slovenských spisovateľov Bratislave – prezentácia básnickej zbierky Ondreja Metoda LUCKÉHO Spevy nádeje a radosti – 11. novembra o 15.00 • Kaviareň Divadla Andreja Bagara v Nitre – prezentácia básnickej zbierky Vlasty HOCHELOVEJ Sen o nespavosti – 13. novembra o 16.00 • Klub slovenských spisovateľov Bratislave – prezentácia básnickej zbierky Etely FARKAŠOVEJ Opretá o ticho – 18. novembra o 15.00 • Univerzitná knižnica v Bratislave – dvojjazyčné čítanie nemeckého autora kriminálok Wolfganga SCHORLAUA a slovenského spisovateľa Ľuboša JURÍKA – 19. novembra o 19.00 • Krajské osvetové stredisko v Nitre – autorský večer Anny FOLTÁNOVEJ - PLECITEJ – 20. novembra o 16.00 • A4 nultý priestor na Nám. SNP 12 v Bratislave – Literárne soirée s autormi vydavateľstva K.K. Bagalu – 4. decembra o 19.00
KNIŽNÁ REVUE číslo 23
Aktuálne Rozšírený Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia Na Bibliotéke v sobotu o 10.00 predstaví Literárne informačné centrum nový rozšírený Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia, ktorý je dielom kolektívu pod vedením Augustína MAŤOVČÍKA. Do nového prepracovaného a doplneného vydania autori zapracovali opravy predchádzajúcich nesprávnych údajov, doplnili nové údaje o autoroch zaradených do prvého vydania, ako aj vytvorili nové heslá autorov publikujúcich po roku 2000. Slovník tak obsiahol celé 20. storočie a obdobie rokov 2001 – 2005. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia si na Bibliotéke budete môcť kúpiť s výraznou veľtrhovou zľavou, podobne ako ďalšie knihy vydané v Literárnom informačnom centre v stánku D 307. Literárne informačné centrum pozýva aj na poetické pásmo pri príležitosti 80. výročia narodenia básnika Milana Rúfusa Niesť bremeno a spievať vo štvrtok o 12.00 na Hlavnom pódiu a Slovensko-českú literárnu diskusiu s Petrom KRIŠTÚFKOM, Juditou KAŠŠOVICOVOU, Petrou HŮLOVOU a Petrom HALMAYOM v piatok o 12.00 na Hlavnom pódiu.
Zlaté šesťdesiate... Takmer do nedýchateľna zaplnili pamätníci 60. rokov bratislavské kníhkupectvo Artforum v utorok 14. októbra, kde Albert Marenčin a jeho Vydavateľstvo PT prezentovali knihu Juraja ŠEBA Zlaté šesťdesiate roky. Autor úsmevne spomína na dobovú atmosféru Bratislavy, na „korzo, bigbít, Schőner Náciho i ostatných velikánov, na limonádu v igelitovom vrecúšku, Pinkáč, Pekáč i Astorku“. Jeho kniha je čosi ako topografický lexikón mesta, zároveň aj pocitovou kronikou generácie, ktorá si po večeroch ladila laxík, bola unesená hudbou bítlsákov, ale aj prvými vystúpeniami Lasicu a Satinského, utkveli jej v pamäti nielen kuriózne postavičky bratislavskej minulosti, ale aj prvé „celebrity“, ako excelentný hokejista Golonka či prvý slovenský kulturista Juraj Višný. Knihu v Artfore uviedol Kamil Peteraj, autorov spolužiak z gymnázia v Petržalke. Najskôr ešte moderátor večera Dado Nagy zacitoval z kapitolky venovanej Peterajovi: „Okrem lásky k starším spolužiačkam vyjadril aj svoju politickú zrelosť. Už vtedy zvnútra systematicky podrýval celý komunistický systém svojou neúčasťou na schôdzach Československého zväzu mládeže, za čo bol právom vylúčený z našich radov“ a „disident“ Peteraj v krátkom vstupe uviedol, že Šebova kniha je dielom autorovej skvelej pamäti, vznikala ako séria drobných postrehov, zabudnutých úsmevných detailov, pomocou ktorých sa Šebovi podarilo oživiť ducha starej Bratislavy, atmosféru šesťdesiatych rokov, „ktoré ňou presvišťali ako neopakovateľný závan slobody a nádeje“. Knihu – a to je už avízo jej čitateľom – skvele dopĺňajú a zároveň umocňujú zážitok z čítania aj dobové fotografie K. Kállaya, J. Bartoša, Š. Tamáša a P. Procházku. Anton Baláž Túto aj ďalšie zaujímavé knižné novinky si môžete pozrieť a kúpiť na Bibliotéke v stánku D 115 Albert Marenčin Vydavateľstvo PT.
Zahraničné ocenenie Renáte Deákovej za slovenské preklady Slovenskej prekladateľke Renáte DEÁKOVEJ udelili v Maďarsku prestížnu literárnu Cenu Tibora Déryho (Déry-díj) za prekladateľské dielo. Do slovenčiny preložila román P. Závadu Jadvigin vankúšik (preklad ocenený Cenou Jána Hollého roku 2000), prózu A. Talamona Mojim priateľom z predtrianonskej krčmy, romány Harmonia cælestis a Opravené vydanie (preklad ocenený prémiou Ceny Jána Hollého) od svetoznámeho maďarského prozaika P. Esterházyho a priniesla preklady ďalších, aj na medzinárodnej literárnej scéne známych maďarských dramatických a prozaických diel od I. Örkénya, Z. Egressyho, J. Háyho, P. Zilahyho a iných. Prekladateľka Renáta DEÁKOVÁ sa aktívne podieľa aj na vzájomnom sprostredkúvaní súčasnej maďarskej a slovenskej literatúry, je redaktorkou webovej antológie európskej literatúry Babelmatrix (www.babelmatrix.org), zostavovateľkou antológie maďarských poviedok Podsvätie. Hung(a)ry kitchen, bloku maďarskej literatúry v Revue svetovej literatúry (2004/3) a reprezentatívneho bloku slovenskej literatúry v časopise Magyar Lettre Internationale (2006/4). -gr-
Staromestská knižnica oceňuje Staromestská knižnica 6. novembra 2008 piaty raz udeľuje výročnú cenu Rad Bobríka – knihovníka za nezištnú pomoc a podporu jej aktivít. V tomto roku sme sa rozhodli udeliť ocenenie trom laureátom – RNDr. Antonovi Pevalovi, CSc. (SAV), PhDr. Jane Bahurinskej (SNG) a štu-
dentovi Právnickej fakulty UK Andrejovi Lesayovi. K 26 „bobríkom“ za roky 2004 – 2007 tak pribudnú ďalší traja. Dúfame, že nám priaznivci a priatelia Staromestskej knižnice zachovajú svoju náklonnosť a rady ocenených sa o rok opäť rozšíria. -zv-
Ocenili tvorcov knihy pre deti V bratislavskom klube slovenských spisovateľov 28. októbra Fond výtvarných umení, Literárny fond SR, Slovenská sekcia IBBY a BIBIANA, medzinárodný dom umenia pre deti slávnostne odovzdali ceny tvorcom kníh pre deti a mládež za rok 2008. Cenu Ľudovíta Fullu 2008 získal Ľuboslav PAĽO, Cenu Trojruža 2008 autorky Libuša FRIEDOVÁ a Pavla KOVÁČOVÁ. Zároveň sa odovzdávali aj Diplomy za nomináciu na medzinárodnu Ceny Hansa Christiana Andersena
2008 spisovateľovi Jánovi NAVRÁTILOVI a ilustrátorke Oľge BAJUSOVEJ. Diplomy Čestnej listiny IBBY (Medzinárodná únia pre detskú knihu) 2008 dostali nasledovní tvorcovia a vydavatelia ocenených kníh: Erik Jakub GROCH za knihu Píšťalkár, Občianske združenie Slniečkovo; Kamila ŠTANCLOVÁ a Dušan KÁLLAY za ilustrácie knihy Rozprávky Hansa Christiana Andersena, Vydavateľstvo Slovart a Jarmila SAMCOVÁ za preklad knihy Forresta Cartera Malý strom, Artforum.
Košická Litteriáda 1. ročník medzinárodného literárneho festivalu) Pondelok 10. novembra o 15.00: Verejná knižnica J. Bocatia, Hviezdoslavova 5, Košice 1 Súčasná francúzska literatúra očami jej autorov. Hostia: Philippe Claudel, Laurence Tardieu Uvádza: Vladimíra Komorovská Hudba: francúzski autori, slovenskí interpreti Videoprojekcia: videoart študentov francúzskych umeleckých škôl Utorok 11. novembra o 15.00 Rotunda, Zbrojničná 7, Košice Súčasná poľská literatúra očami jej autorov. Hostia: Wieslaw Zieliňski, Janusz Termer, Adam Decowski Uvádza: Radovan Brenkus Hudba: poľskí autori, slovenskí interpreti Videoprojekcia: videoart študentov poľských umeleckých škôl Utorok 11. novembra o 18.00 Verejná knižnica J. Bocatia, Hviezdoslavova 5, Košice Súčasná poľská literatúra očami jej autorov. Hostia: Marta Šwiderska-Pelinko, Janina Ataman-Gasiewicz, Zbigniew Domino Uvádza: Radovan Brenkus Hudba: poľskí autori, slovenskí interpreti
Videoprojekcia: videoart študentov poľských umeleckých škôl Streda 12. novembra o 15.00 Rotunda, Zbrojničná 7, Košice Súčasná slovenská literatúra očami jej autorov. Hostia: Peter Gregor, Anna Valcerová, Ireney Baláž Uvádza: Richard Kitta Hudba: slovenskí autori a interpreti Videoprojekcia: videoart študentov slovenských umeleckých škôl Streda 12. novembra o 15.00 Verejná knižnica J. Bocatia, Hviezdoslavova 5, Košice Súčasná slovenská literatúra očami jej autorov. Hostia: Juraj Kuniak, Mária Bátorová, Boris Brendza Uvádza: Richard Kitta Hudba: slovenskí autori a interpreti Videoprojekcia: videoart študentov slovenských umeleckých škôl Podujatia sú spojené s autorskými čítaniami a prezentáciou kníh: Peter GREGOR: Idiotár, Anna VALCEROVÁ: Letný sneh, Philippe CLAUDEL: Končím, Laurence TARDIEU: Nič netrvá večne, a Zbigniew Domino: Poľská sibiriáda.
Osudoví muži v Artotéke Na októbrovej prezentácii druhej básnickej zbierky poetky Eleny Hidvéghyovej - Yung Homme fatal (Osudový muž) bolo plno, hoci autorke sa v noci snívalo, že nikto na krst jej knižky neprišiel. Chýbal len moderátor Dado Nagy (ochorel), veľmi pohotovo ho však zastúpil riaditeľ Mestskej knižnice Juraj Šebesta a stal sa tak ďalším osudovým mužom poetky. Za takého muža totiž pokladá autorka toho, kto zanechal výraznú stopu v jej živote. Do tejto plejády sa dostal aj náš kolega Radoslav Matejov, ktorý zlatým prachom posypal knižku a vyprevadil ju k čitateľom. Samozrejme,nechýbal ani ten „najosudovejší muž“ – manžel a tri dcéry. Ak ste sa nedostali na tento príjemný večer naplnený poéziou a hudbou, s poetkou sa môžete stretnúť na Bibliotéke v piatok 7. novembra o 14.00.
Nevyužité myšlienky So štyrmi komikmi je štyrikrát menšia sranda ako s jedným. Boris Filan: Bratislavské krutosti, Vydavateľstvo Slovart 2008
www.litcentrum.sk
Strana 3
Aktuálne
Frank Zöllner – Christof Thoenes – Thomas Pöpper: Michelangelo 1475 – 1564. Dílo Praha, Taschen/Slovart 2008 Michelangelov umelecký odkaz znamená potvrdenie európskej kultúrnej identity. Každý Európan, ktorý sa s jeho dielom aspoň raz stretol, nezáleží na tom, či naživo alebo prostredníctvom reprodukcií, pocítil akúsi hrdosť. Azda nikto z priemerne kultúrnych ľudí jeho dielo neodmieta, nezavrhuje a nespochybňuje jeho ideál krásy. Našu kultúrnu identitu utvrdzuje aj doba jeho vzniku. Vrchol renesancie, pre ktorý je charakteristický synkretizmus antických ideálov a nových, vedeckých pohľadov na svet, rozšírených najmä po 12. októbri 1492, keď Kolumbus vstúpil na americký kontinent, znamená pre Európu obrovský prelom v utvrdení vyspelosti svojej kultúry. Rovnako prelomové ako Kolumbovo vylodenie je aj Michelangelovo dielo. Práve na význam tohto civilizačného medzníka má už na prvý pohľad upozorniť monumentálny formát publikácie z overenej popularizačnej umenovednej dielne vydavateľstiev Taschen a Slovart. Reprezentatívnu monografiu o Michelangelovi ponúkajú tieto overené vydavateľské značky po rovnako graficky upravenej aj v kartóne zabalenej monografii o Leonardovi da Vincim z roku 2005 od toho istého autora – Franka Zöllnera. Publikácia zasvätená Michelangelovi obsahuje rozsiahlu textovú časť o živote a diele umelca doplnenú citátmi osobností o ňom, ako aj jeho veršami. Tvorbu sumarizujú veľmi podrobne spracované, hoci ešte ani po pol tisícročí nie úplné katalógy jeho sochárskych diel, malieb a archi-
tektonickej tvorby. Ukážky zo všetkých oblastí jeho výtvarnej tvorby si čitateľ môže prezrieť v detailoch dokonalých farebných reprodukcií. Už listovanie v tejto knihe veľkého formátu si celkom samozrejme vyžaduje akýsi rešpekt, jej listy nemožno len tak prevracať, ale pozorne prekladať. Takto sa zoznámiť so životom a dielom velikána poskytuje rovnocenný zážitok ako vidieť jeho diela vo Florencii, Ríme, Bologni či Benátkach... Michelangelov život nie je opradený nijakými tajomstvami, historici v ňom nemuseli zapĺňať biele miesta, naopak, zachovali sa doklady o jeho narodení, pôvode, podrobné životopisy od jeho súčasníkov Ascania Condiviho a najmä Giorgia Vasariho, ako aj bohatá korešpondencia. Všetky zachované písomnosti svedčia tak o jeho výnimočnosti, ako aj výsadnom postavení, v ktorom si vedel zachovať dostatočnú mieru slobody voči všetkým svojim mecénom. Hoci životopisci na jednej strane vyjadrujú obdiv a úctu k jeho talentu, na druhej strane ho nešetria, keď charakterizujú zvláštnosti jeho povahy. Do svojej dielne nikoho nepúšťal. Zničil množstvo počiatočných kresieb, aby zachoval tajomstvo cesty k svojmu majstrovstvu. V sochárstve vychádzal z antických vzorov a mytologických námetov. Nedokonalým opracovaním kameňa v určitých partiách reliéfov naznačuje, že chce kráčať vlastnou cestou, že remeselná zručnosť v sochárstve je preňho rovnako dôležitá ako teoretická umelecká stránka.
V tom sa rozchádza s o generáciu starším Leonardom da Vincim, ktorý vo svojom Traktáte o maliarstve hodnotí sochárstvo práve pre tvrdú manuálnu prácu ako najnižší druh umenia. Koncom 90. rokov 15. storočia Michelangelo vytvára v Ríme vrcholné dielo – Pietu pre chrám sv. Petra. Z rodinných dôvodov, na žiadosť otca sa vracia späť do Florencie, ale už má dohodnutú objednávku na pätnásť mramorových sôch pre katedrálu v Sienne. Po dokončení štyroch diel z tejto objednávky prijíma ponuku na zhotovenie päťmetrového mramorového Dávida pred florentský dóm. Napriek problémom s poškodeným a zle opracovaným blokom mramoru 13. septembra 1501 začína pracovať na Dávidovi. O tri roky dokončenú sochu inštalujú na podstavec na Piazza della Signoria, kde stojí do roku 1873, odvtedy je vo florentskej Akadémii a na jej mieste je kópia. Jeho slobodný duch, ale aj výbušná povaha sa prejavili pri zhotovovaní náhrobku pre pápeža Júlia II. Pokiaľ sa Michelangelo vedel správať veľkoryso k svojim podriadeným, pred požiadavkami voči pápežovi neustúpil ani o krok. Napriek nezhodám pozval pápež Michelangela znovu do Ríma, aby freskami vyzdobil Sixtínsku kaplnku. Hoci sa sám nepokladal za maliara, ale predovšetkým za sochára, výzdoby kaplnky sa ujal. Spojil tu priestorové cítenie architekta s plastickým sochárskym stvárnením postáv a farebné videnie nespútaného ducha. Dokonalé poznanie biblickej histórie pretlmočil do
symbolov, ktoré objavoval pri skúmaní prírody a ľudského tela. Svoje vedomosti o prírodných zákonitostiach, ale aj remeselnú zručnosť vedel uplatniť aj v architektúre. Ako päťdesiatročný nemal ešte realizovaný ani jeden zo svojich architektonických návrhov, no nevzdával sa, ako sedemdesiatjedenročný nastúpil za stavebného majstra v chráme sv. Petra v Ríme a prinášal stále nové nápady, ktoré rúcali všetky konvencie. Pútavé rozprávanie o umelcovom živote umožní lepšie pochopiť jeho dielo, ale aj dobu, v ktorej žil. Autori tak sprístupňujú veľké myšlienky ukryté v symboloch aj laickým milovníkom umenia. Marta Bábiková Túto reprezentatívnu monografiu o živote a diele Michelangela Buonarrotiho nájdete na Bibliotéke v stánku Vydavateľstva Slovart 625/B, kde si ju môžete kúpiť s výraznou zľavou.
Anna-Carola Krausse: Dejiny maliarstva. Charlie Ayres: Životy veľkých umelcov Od renesancie po súčasnosť Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008 Preklad Jana Melcerová
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008 Preklad Helena Galanová, Milica Matejková Autorke sa podaril husársky kúsok. Napísala lakonické až lakomé, striedme zhrnutia peripetií moderného maliarstva, ktoré môžu vykonať veľmi hodnotnú službu školákom, ako i záujemcom laickej verejnosti, teda tým, ktorí patria neraz k najzaujímavejším prijímateľom tohto druhu zasvätenia. Podaril sa jej husársky kúsok, pretože zrnité, sporé podania o autoroch a charaktere i začlenení ich prejavu sú výstižné, krásne v kontúrovanosti dr-
žania a pregnantnosti načrtávania predmetu. Ďakujeme, vzácna pani. Porovnanie portrétu krásnej florentskej dámy od da Vinciho s mondénnym varholovským nahodením portrétu americkej krásavice sklonku minulého storočia, oslávenej slovesným umením veľkého autora Arthura Millera, je dojímavé spôsobom preklenutia stáročí. Panebože, aký bohapustý rozdiel, aké bohapusté priblíženie! Jozef Mihalkovič
KNIHA ROKA 2008 Stav k 21. októbru
špecializované webové stránky. Takýto interaktívny prístup do sveta umenia rozširuje estetické a umelecké zážitky o radosť z vlastného objavovania, čím sa poznanie stáva trvalejšie. Už titul naznačuje, že k lepšiemu pochopeniu diela prispeje priblíženie umelcovho života. –báb–
Aj tieto knihy nájde na Bibliotéke so zľavou v stánku Vydavateľstva Slovart D 305.
ANKETOVÝ LÍSTOK - KNIHA ROKA 2008 Počet hlasov
KNIHA ROKA 1. J. Pronská: Zlatníkova chovanica – Slovenský spisovateľ 2. Š. Konkol: Pohrobok – Ikar 3. D. Kapitáňová: Vražda v Slopnej – Vydavateľstvo Slovart 4. J. Banáš: Zóna nadšenia – Kelion 4. J. Leikert: Taký bol Ladislav Mňačko – Luna 4. P. Rankov: Stalo sa prvého septembra – Kalligram
Publikácia približujúca klasické umenie mladým záujemcom vychádza z princípu škola hrou. Už grafické stvárnenie obsahu pomocou šípky, ktorá nás vedie od Giotta cez Leonarda, Albrechta Dürera, Michelangela, Raffaela až po Clauda Moneta a Vincenta van Gogha naznačuje, že knižka je sprievodcom dejinami umenia, ktorý pomáha čitateľovi orientovať sa a zároveň objavovať. Pritom ho nenechá pasívne vnímať reprodukcie a siahodlhé výklady, ale so stručnými informáciami mu kladie aj otázky a ponúka odkazy na
KNIŽNÁ REVUE
1. Na knihu roka navrhujem: (autor, názov, vydavateľstvo)
37 18 12 11 11 11
18 15 10 3
VYDAVATEĽSTVO ROKA 1. Slovenský spisovateľ 2. Ikar 3. Vydavateľstvo Slovart 4. Aspekt 5. A. Marenčin – Vydavateľstvo PT
(autor, názov, vydavateľstvo) 3. Za vydavateľstvo roka navrhujem:
Meno a adresa odosielateľa:
(podpis)
37 36 14 12 11
VŠETKO O PIRÁTOCH Bratislava, Ikar 2008 Preklad Michal Jedinák Výpravná obrázková kniha o pirátoch približuje prefíkaných morských vlkov. Jednotlivé kapitoly zoznamujú s pirátmi v staroveku (Grécko, Rím, severské krajiny), korzármi, pirátmi pri pobreží Ameriky, krutými bukaniermi, ázijskými pirátmi, ako aj s pirátmi súčasnosti. V bohato ilustrovanej knihe nechýbajú ani informácie o vrakoch lodí a celý rad ďalších faktov. Nechýba ani pirátsky slovník (viete napríklad, čo znamená „pobozkať delostrelcovu dcéru“? – byť zbičovaný na palube lode). Obsah knihy dopĺňa prehľad o filmoch s pirátskou témou a ukážky z klasickej pirátskej literatúry. Kniha plná dobrodružstiev iste osloví všetkých, ktorých lákajú lode, moria, ďaleké krajiny, slávne poklady, tajomstvá a dobrodružstvá. Robert van Gulik
PRÍPAD ČÍNSKEHO ZLATA Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008 Preklad Ondrej Laurinc Napínavý detektívny príbeh zo starej Číny zoznamuje čitateľa so začiatkom kariéry legendárneho sudcu Ti, ktorý ako tridsaťročný prejavil záujem pracovať v teréne, lebo ho už prestalo baviť štúdium kriminálnych prípadov na papieri v hlavnom meste. Vymenovali ho na jeho prvé provinčné miesto do vzdialeného okresu Peng-laj na severovýchodnom pobreží šantungskej provincie. S pomocníkom Chungom sa Ti vybral bez sprievodu a ohlásenia do sídla súdu, aby vyriešil vraždu svojho predchodcu. Ukázalo sa, že ide o zložitý prípad a navyše sa vyskytli ďalšie nepríjemnosti – zmiznutie pisára, nevesty majiteľa lodí, útoky tigra ľudožrúta a blúdiaci duch mŕtveho sudcu. Sudca Ti musí riešiť jeden hlavolam za druhým. Spoznáva nové prostredie, miestne pomery, vniká do vzťahov ľudí, budhistických mníchov a pomaly odkrýva tajomstvá, odhaľuje klamstvá, vraždy i pašovanie prútov zlata v mníšskych paliciach. Vďaka bystrému úsudku odhalí zradcov a celú pašerácku sieť i prefíkaného vraha svojho predchodcu.
ZVIERATKÁ A ZBOJNÍCI Bratislava, Ikar 2008 Preklad Viera Švenková
2. Za debut roka navrhujem:
DEBUT ROKA 1. O. Kollová: Krok-sun-krok – K. K. Bagala 2. J. Pronská: Zlatníkova chovanica – Slovenský spisovateľ 3. M. Zákopčan: Mesto tieňov (1. diel) – Ikar 4. M. Rajec: Po stopách konfliktov – Ikar
BIBLIOGLOSÁR
Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA 2008 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku 2008. Uzávierka ankety je 15. marca 2009.
O obľúbenosti a prístupnosti rozprávok so zvieratkami svedčí i druhé vydanie knižky Zvieratká a zbojníci (prvý raz v Ikare 2002). Knižka je určená pre najmenších poslucháčov, ktorí dlhé a komplikované príbehy ešte počúvať nevládzu. Niektoré sú explicitne poučné, iné skôr zábavné. Zvieratká v nich vystupujú najmä ako nositelia spravodlivosti a radosti. Vždy však aj pohybu, ktorý je pre deti a mladosť príznačný. -lč- -msch-
Strana 4
Vychádza
Ján Buzássy: Básne Básnik a prekladateľ Ján Buzássy sa narodil 10. apríla 1935 v Kočovciach. Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Hra s nožmi (1965), nasledovali knižky Škola kynická (1966), Nausikaá (1970), Krása vedie kameň (1972), Rozprávka (1975), Znelec (1975), Rok (1976), Bazová duša (1978), Ľubovník (1979), Pláň, hory (1982), Zlatý rez (1988), Náprava vínom (1993), Dni (1995), Prechádzka jeseňou (1999), Pani Faustová a iné básne (2001), Zátišie – krátky pôst (2004). Prinášame ukážku z jeho najnovšej zbierky Dvojkrídle dvere (2006). Na vydanie je pripravená nová zbierka Bystruška, ktorá vyjde v levočskom vydavateľstve Modrý Peter.
svetskou tmou až na prah nedostupného raja pomocou zle pochopiteľných slov. Všetko sa vyjasnieva z usadenín rozvíreného prachu, ktorý čpie sladkými zmyslami a trpkým cnením, vlákeniek, ktoré kosa žne.
Zlé myšlienky Prikladáš, človek, márne obklady, výčitky ďalej pália, horkosť v deji, ktorý sa trhá, chvíľa ochladí, telo je klzké ako po oleji.
Nad autorom Hovorí presne, aj keď sa mýli, tá presnosť bola pravdou, hodnota sa skryla za omyl, a v jednej chvíli sa dielo pod nárazom rozmotá. Rád by som mal koncepciu, ktorú drží diamantový uzol, jeho pramienky by všetko prenikali, ako verní plži zanechávali zlatú stopu spomienky.
Fialové dni Ponoriť sa do seba, do čiernej zeme, prekopať sa k tomu, čo je podstatné. Sú omamné fialové obdobia, keď akoby sa svet nehýbal, stromy sa zbavili svojej zodpovednosti, už je v nich iba drevo. Čo ostane, keď z nás odpadne všetko povrchné, dokresľujúce, skresľujúce? Čo je za tým, je pôst. Hĺbka v nádeji.
Dva jazyky Ach, aký záhadný je úsmev reči, čo bolo povedané sa odvráti od toho, čo sa vypovedať prieči – z mlčania vylisujú sa karáty. Sú dva jazyky, jeden zhovorčivý, druhý len trucuje a zuby zatína, že nevyzradí, čím sa duša živí, a kam sa prepadá tá zradná hlbina.
Za suchej jari Suchá jar, aká rýchla, horlivá, len stihnúť kvet a potom hoci vädnúť, v horúcom vetre sa zvíjať zaživa, miesto výhľadu len súbor suchých vedút.
Rozchádzajú sa krajnosti a kruh, čo tvoril svet, sa v tichu prepadáva, bol svetom myšlienok, je svetom múch, len peniaze sa valia ako láva.
Svet pritvrdil Svet pritvrdil. Vták vlastné hniezdo chráni nie ako majetok, lež myšlienku, s akou sa roky budovali chrámy, kde duša svieti v malom okienku. Tvrdosť, ten prízrak. Čakáš na vnuknutie, tkáš vzduch na výbuch, vodu na vrenie, na hocičo, čo nie je také kruté, a nie je pri zárodku zmarené.
Záleží Veľmi mi záleží na tom zväzku, pravda, v tých vetách ťaží ťažký štýl, ale aj v mrákotách má jasnosť blesku, obraciam stránky, on akoby bil. Veľmi mi záleží na tom zväzku, ale to jarmo ťaží, čistý ťah vie zabudnúť na zabodnutú triesku, ideme svojím dielom v prachu dráh
Pod oblokom Najkrajšie kvety, v noci zavreté, aby sa vyspali do novej krásy alebo do uvädania – to sa nespletie, hneď sa o svoje právo hlási. Aj v tom je krása, rododendron schne z fialkovej do staroružovej, jazmín žiari na hocijakom pne, akoby prosil: ešte pozhovej.
Tieň
Pokazili sme svet, len orgován postarom vonia nocou, mimo módy koncentruje svoj starodávny plán: len veľa sladkosti a citu hody.
Tieň dverí je stále pootvorený, aj keď sú dvere vlastne zavreté, tieň nepredchádza, v tieni korení nádej na svetlo, na jas po svete.
Verejní činitelia
Nepredchádza a zjavne zaostáva, začiatok svetla čaká pritajený na dne a tuší priklonená hlava, dvíha sa v novom osvietení.
Nepresvedčiví, seba nepresvedčia. Vzťah medzi guľou a pancierom. Aj v heraldike žiari motív meča viac ako diamant a chalcedón. Nepresvedčiví, stále iba veria, že povedú ich detské sandále nie tam, kde v koláči je diera, anjel strážca má pri nich namále.
Dva svety Metaforická prudkosť, čo nás spája s druhým svetom, je prelet
Pútnici Šli krajom plným nedočkavosti a ostalo im iba očakávať a odďaľovať denné starosti, rachot hviezd ako keď sa blíži závrat. Fúzy, čo nezakryjú oheň úst, a hlúpe vrásky, čo sa tiahnu čelom, človek nemá rozum, múdra je len púšť – pomalé rozmýšľanie o tom celom.
KNIŽNÁ REVUE číslo 23
Jana Juráňová: Žila som s Hviezdoslavom Jana Juráňová (nar. 1957) síce s Hviezdoslavom žiť nestihla, zato našla v zaprášených archívoch a vo svojej nemóresnej fantázii kontúry Ilony Országhovej, rodenej Novákovej. Náplňou života pani Hviezdoslavovej nebol nikto iný ako On, veľký básnik. „A hoci Ilonin život po smrti muža stratil svoju náplň, nestratil význam. Odkedy sa on pominul telesne, starala sa o jeho dielo, o to, čo po ňom zostalo. A bolo sa o čo starať.“ Juráňová je autorkou divadelných hier a prozaických kníh; jej román Orodovnice (2006) bol nominovaný na Cenu Anasoft Litera za rok 2006 a v roku 2007 zaň autorka získala Cenu Bibliotéky. Napísala aj niekoľko kníh pre deti, napr. – Iba baba (1999, v druhom vydaní 2002), Babeta ide do sveta (2003). Viaceré jej poviedky vyšli v angličtine, nemčine, poľštine, češtine, román Utrpenie starého kocúra bol preložený do maďarčiny a próza Do siete odetá z knihy Siete vyšla v nemeckom preklade. Píše pre rozhlas, prekladá z angličtiny a venuje sa aj publicistike. „Predstav si, krstný otecko, deti budú z teba maturovať.“ Tú zvesť doniesla Ilonka, ich krstná dcéra. Učila na Obchodnej škole v Kubíne – mladšia bratova dcéra, najmladšia z rodiny, a zrazu je z nej pani učiteľka. Oči mala celkom okrúhle, zreničky plné nadšenia i strachu. Ilonin muž, starecky nachýlený, v tej chvíli ako keby narástol, no zatváril sa skromne, s vážnym výrazom v tvári si bafol z cigary a hneď ju začal upokojovať, „neboj sa, Ilonka, veď to nejako dopadne“. Celý Kubín bol na nohách. Študenti sedeli v triedach a morili sa s maturitami, lebo okrem ústnych odpovedí museli vypracovať aj písomnú prácu na konkrétnu tému. Ilona práve chystala obed, premýšľala si plán na ďalší deň, keď u nich na verande zaklopala akási ženička. Pýtala sa na veľkého básnika, či je doma, lebo súrne potrebuje jeho pomoc. Ilona sa najprv vyzvedala, čo sa jej stalo, či jej umrel dakto, alebo potrebuje peniaze. Nemôže predsa každého vpustiť k mužovi. Keď ešte pracoval na súde v Námestove, ľudia sa na neho so všeličím obracali, no ani vtedy si nemohol dovoliť byť advokátom chudobných. Veď by sa napokon stal jedným z nich a komu by to bolo pomohlo? Žena prosebníčka však nechcela nič prezradiť, len plakala a prosila „drahú pani manželku“, takmer si pokľakla, naozaj veľa nechýbalo a bola by sa zosunula na kolená. Ruky mala zopäté a plačúc prosila, aby mohla hovoriť s pánom básnikom. Ilona bola zmätená, ale povedala jej, nech sa teda usadí v predizbe a počká, a zašla za mužom. Muž prikývol. Nechali otvorené dvere a Ilona počúvala z vedľajšej miestnosti. Žena začala hneď od dverí lamentovať, že čo si ona počne, čo len bude robiť, a keď sa konečne utíšila, v slzách rozpovedala veľkému básnikovi, že jej syn práve maturuje. Čakala pri škole, či ešte nebude niečo od nej potrebovať a on jej cez nejakú prestávku poslal lístok, že mu určili ako tému práce samotného veľkého básnika, jeho život a dielo. „Pomôžte, preboha, pomôžte,“ spínala žena ruky. Ilona videla, ako v jej mužovi heglo. Akýsi mladíček kvôli nemu nezvládne maturitu a úbohá matka príde o možnosť mať zo syna pána doktora alebo ktovie čo. A ešte tá hanba k tomu. Ilona nakukla do mužovej pracovne, kde sa odohrávala dráma, a preľaknuto sa pozrela na muža. Ten, zahanbený, ale aj nahnevaný, ťažko určiť na koho, šepol jej, nech zavolá Ilonku. Učí na tej škole a synovi tejto nešťastnej ženy určite pomôže. Času je ešte dosť, prácu budú písať až popoludní a dovtedy... Ženička s vďakou odišla, Ilonin muž sa ledva ubránil, aby mu nebozkávala ruky. Nahnevaný sa zatvoril v pracovni a ani neobedoval. Neprešla ani hodina a už k nim dobehla zúfalá Ilonka. „Krstný tatíčko! Čo mám robiť?!“ chytala sa za hlavu. „Ako jej mám pomôcť? Veď ma vyhodia zo školy, ak sa to dozvedia.“ „Ilonka moja a ja mám čo robiť? Matka toho žiaka bola u mňa, celá zúfalá, plačúc ma prosila, aby som jej synovi pomohol. To predsa nemôžem urobiť, aby som o sebe napísal úlohu a pri švindľovaní už vonkoncom nemôžem pomáhať. Preto som ju poslal za tebou.“ Ilonka sa tvárila ako pred popravou. On ju upokojoval a pošepol jej, že keď si nebude dať vedieť sama rady s tou maturitnou otázkou – ako ju zostaviť, odkiaľ začať, ako pokračovať a ako to celé ukončiť -, pomôže jej. A tak sa napokon spolu zatvorili v jeho pracovni, Ilona im doniesla kávu, mužovi aj cigaru. A básnik nadiktoval neteri hlavné body: čo je najdôležitejšie pre študentov z jeho tvorby, roky básnických zbierok, hlavné postavy. Ilonka sa upokojila, najprv sústredene počúvala krstného, potom si začala zapisovať. S poznámkami odišla domov a tam v pokoji prácu napísala, dala krstnému oteckovi skontrolovať, či je všetko tak, ako má byť, a keď on spokojne pokyvkal hlavou, zaniesla prácu zúfalej ženičke, a tá ju cez prestávku podstrčila synovi. Maturity sa skončili, vzrušenie opadlo. A po niekoľkých dňoch doletela Ilonka k nim domov. Krstnú si ani nevšimla, čo nikdy predtým neurobila, a bez opýtania vtrhla rovno do básnikovej pracovne. Ten sa na smrť preľakol, že niekto zomrel. „Krstný otecko, krstný otecko, prichytili ma, prišli na
to!“ vzlykala Ilonka, plakala, nariekala, strapaté vlasy jej lietali okolo hlavy ako divožienke. Mladé rešetko, pomyslela si Ilona s láskou, aj s malým ostňom žiarlivosti. Ktovie, či by sa aj z nej bola stala učiteľka, keby žila o generáciu neskôr. „Prišli k nám páni z Obchodnej školy a vypočúvali ma. Vraj či som to ja podstrčila tomu nešťastníkovi vypracovanú otázku o Hviezdoslavovi.“ „A čo si im povedala?“ pýta sa Ilonin muž svojej krstnej dcéry, no tá nepočuje otázku a len s plačom vykladá, „nie div, že skúšobnej komisii bola tá práca nápadná, keď ste to vy napísali. Pomenila som ju, no aj tak. Hneď vedeli, že ju žiak nevypracoval sám.“ Vzlyká čoraz hlasnejšie, Ilona jej podáva vreckovku a pohár vody. „Sám riaditeľ a predseda skúšobnej komisie! Stála som tam, triasla som sa, aj som chcela odísť z izby, ale pán riaditeľ len hrmel a hrmel: ‘Slečna, pomáhali ste pri písomnej práci tomu žiakovi?’ Keď odchádzali, hovorili si medzi sebou, že ako učiteľka si mám poniesť následky takého kroku. A ešte vonku mi dohovárali, že prečo som to urobila. Tá hanba! Tá hanba!“ vykríkla Ilonka zúfalo a zvalila sa na gauč. Okrem jej vzlykov by sa ticho v pracovni dalo krájať. Básnik si sadol. Ilona stála vo dverách pracovne, v duchu mala pred očami tú komisiu, potom svojho veľaváženého brata, Ilonkinho otca, takého hrdého na svojho veľkého švagra, potom zasa tú zúfalú ženičku, matku toho nevzdelaného študenta. Škoda, že to nemôže porozprávať profesorovi z Prahy. No aj on je už v poslednom čase oveľa vážnejší a prísnejší. Možno by mu to ani nebolo smiešne. „Krstný otecko, nehnevajte sa! Krstný otecko, som stratená, dostanem disciplinárku,“ plače Ilonka. „Neboj sa, dieťa moje, len to všetko zvaľ na mňa,“ povie ticho Ilonin muž svojej nešťastnej neteri. „Ako to mám na vás zvaliť, krstný otecko?“ „Povedz im, keď ťa budú vypočúvať, že ti to kázal sám Hviezdoslav.“ Ilona jej uvarila upokojujúci čaj a odprevadila ju domov. Keď sa vrátila, muž bol na prechádzke, vyvetrala jeho pracovňu a zašla sa pozrieť do záhrady. Na druhý deň popoludní prišla Ilonka už pokojnejšia. Nedali jej pokarhanie, ani ju nevyhodili zo školy. „A čo si im povedala?“ pýta sa ticho básnik. „Povedala som im – sám Hviezdoslav mi to prikázal! A potom som im to vysvetlila. A ešte aj, že mi to môžete potvrdiť.“ „A oni? Čo na to oni?“ „Vzali si odo mňa tú otázku, tak ako som ju vypracovala. Vraj k budúcemu roku podľa toho pripravia študentov, aby neboli takí hlúpi a nevzdelaní. Tak predsa to bolo na niečo dobré.“ Kubín onemel v úžase, Kubín pochopil, že veľký básnik má naozaj zľutovanie so svojím nevzdelaným ľudom. Veď aj veľký básnik je len človek. Ilonka pánom zo školy i z mesta svätosväte sľúbila, že to už nikdy v živote neurobí. Básnik im ešte dodatočne vysvetlil, že otázka bola priťažká a že dobre urobili, keď ju tak, ako ju s pomocou netere vypracoval, dali do osnov. Páni pokyvkávali hlavami a súhlasili.
Jana Juráňová je prvou laureátkou Ceny Bibliotéky, ktorá sa vlani udeľovala prvý raz. Získala ju za román Orodovnice, ktorý sa dostal aj do finále súťaže Anasoft litera 2007.
www.litcentrum.sk
Recenzie
Zasnívaná princezná v inom stvárnení Dominika Ponechalová: Punková princezná, Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008 Sny sú na to, aby sa plnili – pod túto vetu by sa podpísal azda každý. A dodajme, že čím skôr sa tak stane, tým lepšie pre snívajúceho (aspoň si môže doplniť „zásobník“ a začať odznovu...). Sedemnásťročná Dominika Ponechalová, gymnazistka zo Žiliny si akiste užila svoj veľký diel pocitu šťastia, keď jej vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ (ako Objavu roku 2008) vyšla próza s titulom Punková princezná. Nuž, bola to dobrá voľba, lebo tento literárny debut má niečo do seba (má, muzikantsky povedané, „drajv“). Vovedie zvedavého čitateľa do súčasného, ale najmä prirodzene podaného autentického sveta násťročných – náročných i nenáročných. Ako keby autorka prepísala svoj denníček do románovej podoby. A keďže pravdepodobne patrí medzi citlivé, kultivované a veľmi vnímavé bytosti (súdiac podľa jej textov), prejavilo sa to aj v pomerne vyspelom rukopise a v dynamickom (priam „audiovizuálnom“) opisovaní hrdinov príbehu hlavnej protagonistky – šestnásťročnej Karolíny Ďuranovej, ako aj prostredia, kde žije a kam sa dostáva (do Anglicka za staršou sestrou), krehkých vzťahov, do ktorých sa občas zamotáva naozaj alebo len v predstavách (s chlapcami i kamarátkami), ale i vekovo vierohodných názorov, postrehov a konkrétnych situácií,
ktoré sa v jej živote plného hľadania samej seba, lásky a porozumenia vyskytnú. Knižka Punková princezná ma potešila nielen svojím príjemným „nešokovým“, ale zaujímavým plynutím deja a „čistým“ jazykom (chvalabohu, bez vulgarizmov, lebo už len pojem punk vyvoláva asociácie na drsnosť vyjadrovania), aj tým, že nenásilne odkrýva vnútorný svet mladých ľudí konfrontovaných s realitou o dosť odlišnou od tej, ktorú v ich veku prežila moja generácia ešte za minulého, prednežnorevolučného režimu. Dominika Ponechalová nám vlastne zanecháva pôvodný umelecký dokument o sebe a o svojich rovesníkoch, ktorí snívajú a kráčajú (niektorí aj nekráčajú, lebo nemajú svoj cieľ) za svojimi métami – tak ako aj všetci pred nimi – len životné podmienky (rovnako ako oblečenie či hudobný vkus a iné dobové „detaily“) sa obmieňajú. Verím, že 328-stranová próza, venovaná autorkinmu priateľovi J. M. (jej „reálnemu Jakubovi“) a všetkým, ktorí hľadajú svoje miesto v živote, si nájde vďačných čitateľov a bude pre nadanú mladú spisovateľku povzbudením do ďalšej literárnej tvorivosti. (Nech jej pero nevyschne, respektíve – nezamrzne počítač!) Natália Murat-Oravcová
Prekladateľská cesta svetovou lyrikou Karol Strmeň: Návštevy, Martin, Matica slovenská 2008 Básnik Karol Strmeň je známy ako autor spirituálne ladenej lyriky, zaraďovanej k tzv. druhej vlne katolíckej moderny. Jeho reflexívne básne, častokrát až meditácie či modlitby, odrážajú hlbokú duchovnosť úprimne veriaceho človeka. Odchodom do povojnového exilu v americkom Clevelande sa prejavil Strmeňov umelecký potenciál aj inak – práve tu začal realizovať prekladateľské aktivity, ktorým sa sčasti venoval aj na Slovensku (v rokoch 1943 a 1944 vyšli na Slovensku v jeho preklade Dante, M. Eminescu, R. M. Rilke a E. A. Poe). Absorpcia podnetov sprostredkovaných štúdiom literárnych diel, vlastnou pedagogickou či redaktorskou činnosťou a v nemalej miere i slobodným, etnicky a kultúrne diferencovaným prostredím, mala zrejme najväčší podiel na vzniku Strmeňovej dvojzväzkovej Antológie svetovej lyriky s titulom Návštevy. Prvý raz vyšla v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme už v roku 1972, no jej cesta k slovenskému čitateľovi nebola jednoduchá. Druhé vydanie, tentoraz ako ucelené jednozväzkové dielo doplnené autorskými poznámkami a opravami, je znovuoživením Strmeňovho úsilia preniesť do rodného jazyka aspoň fragmenty z tvorby neprehliadnuteľných svetových básnikov. V antológii si preto svoje miesto našlo vyše dvesto autorov od najstarších čias po zhruba polovicu 20. storočia – od žalmov kráľa Dávida, gréckych, rímskych i orientálnych tvorcov z Číny a Japonska (pri ktorých si Strmeň pomáhal už existujúcimi anglickými a francúzskymi prekladmi) cez cirkevných otcov, rehoľníkov, mystikov, po básnikov, ako Goethe, Blake, Mickiewicz, Poe, Baudelaire, Thákur či
Pessoa. Spektrum autorov Strmeň približuje aj v drobných medailónikoch, mapuje rôznorodosť, no zároveň i paradoxnú nadväznosť, nevyhnutnú pre nové posuny. Autor predslovu, Strmeňov priateľ Gorazd Zvonický, upriamuje pozornosť na niekoľko faktov súvisiacich s prekladaním. Z jeho pohľadu nie je najdôležitejšie dokonalé ovládanie cudzieho jazyka, dôležité je báseň prežiť, snažiť sa do nej vcítiť natoľko, aby prejdením do nového jazykového kontextu príliš neutrpela a neprišla o atmosféru, ktorú prinášala v origináli. Preto je pre neho práca prekladateľa až akýmsi znovustvorením. To si však zrejme vyžaduje aspoň čiastočnú blízkosť tvorivého naturelu autora pôvodiny a prekladateľa. A práve s týmto vedomím Strmeň prekladal a do antológie vyberal básnikov, ktorí ho oslovili po duchovnej alebo technickej stránke. Zo zaradených textov navyše badať aj snahu o modernizáciu výrazu – prejavila sa i v jeho vlastnej poetickej tvorbe. Nakoniec, ako sám poznamenal, pri prekladaní vychádzal zo základnej premisy, že je „hriechom prekladať starých básnikov do staromódnej reči len preto, že sú starí a písali v jazyku, ktorý aj ich dnešným rodákom znie archaicky“ (s. 10). Doslov k druhému vydaniu od Jozefa M. Rydla zahŕňa reflexiu a ohlasy na Strmeňove dielo po roku 1989, obohatený je tiež krátkou pasážou rozhovoru s M. Zamborovou z Revue svetovej literatúry o aspektoch translatológie. Strmeňova obnovená antológia tak ponúka zaujímavý náhľad nielen na diela svetovej literatúry, ale i na kultiváciu a tradíciu prekladateľskej činnosti slovenských autorov. Veronika Rácová
Nestratiť sa v rozprávke Pavol Štefánik: Lietajúca babka a iné rozprávky, Bratislava, Regent 2008 Nová knižka Pavla Štefánika sa prihovára známym autorským jazykom. Huncút Maťko je podobne ako v predchádzajúcich príbehoch na návšteve u starých rodičov na dedine. Babka i dedko majú zmysel pre humor a pochopenie pre vnukov. „Dobroprajné nitky“ ich charakteru autor posplietal s bežnými epizódkami dňa. Vytvoril idylické miniatúry pokojného života na dedine a harmonického rodinného prostredia. Dojem idyly dotvárajú aj rýmované poetické náladovky „in continuo“ opisujúce letný dážď alebo Ivkovo čarovné vrecko. Štefánikovým obľúbeným výrazovým prostriedkom je slovná hra, ktorá sa často stáva pointou príbehu. V rozprávke Ako nešlo vajce na vandrovku sa vajíčko síce podľa rozprávkového predpisu vyberie do sveta, tesne pred cestou sa však ešte zohreje v teplom popole, a tak sa z neho vyliahne kuriatko. Nosným naratívnym princípom mnohých príhod je vstu-
povanie do rozprávkova, alebo inými slovami pozeranie sa na reálny život očami fantázie, hry. Hrajú sa nielen deti Maťko a Peťulko, hrá sa aj babka a najmä dedko. V hre nadobúdajú aj tie najvšednejšie situácie a veci neobyčajný, rozprávkový ráz. Peťulko sa rozhodne ísť na skusy, zatúla sa do parku, vylezie na strom, no nevie zliezť. Strážca parku mu pristaví rebrík, ale on zoskočí ako vták. Reakcia dedka na tento výčin je tiež rozprávková: „Ale dôležité je, že si sa v tej rozprávke nestratil. No myslím si, že si tam poriadne vyhladol...“ Vďaka princípu rozprávkova didaktizmus, na ktorý v autorovej tvorbe upozorňovala kritika, nevystúpil v tejto knižke do popredia. Interakcia medzi dieťaťom a dospelým je upretá na to, čo môže dieťa rozvíjať, pobaviť. Miestami sa pritom oslabila pointa a príbeh skĺzol len do akéhosi náladového obrázku bez motivujúcej, údernej myšlienky. Timotea Vráblová
CITUJEME ... „Stáva sa, že si aj najbližší ľudia strpčujú život, možno ani nie preto, že si chcú ubližovať, ale preto, že nimi lomcujú kadejaké pocity a city... A tie ich potom privádzajú do slepej uličky, z ktorej niet východiska... Vojdeš do nej, ale pokračovať nemôžeš. Nedá sa. Jediné,
Strana 5
čo človeku ostáva, je zaradiť spiatočku a vycúvať, vycúvať zo zlých predstáv, zo zlých myšlienok, zo zlých úmyslov...“ G. Futová – R. Brat: Zmätené dvojičky zo slepej uličky. Forza Music 2008
O strachu zo smrti a iných dôležitých veciach Miloš Zvrškovec: Tieň na úteku, Žilina, Artis Omnis 2008 Stretnutie s anjelom smrti; rozhovor dvoch priateliek o veciach najintímnejších; dva monológy rozpadnutého vzťahu; pocity človeka, ktorý sa dozvedel, že je smrteľne chorý; uštipnutie smrteľne jedovatým pavúkom; milovanie so ženou a dcérou po odstupe rokov; dievča, ktorému budú odťaté nohy pre vierohodnosť obrazu; príbeh prenasledovaného a zabitého; tajomstvo obrazu; samovražda ako téma poviedky. Jedenásť próz knižného debutu. Autor má 28 rokov, je členom literárneho klubu Silans pri Regionálnom kultúrnom stredisku v Žiline. Publikoval v zborníkoch Brak a Brak sa vracia. V zbierke Tieň na úteku si ozrejmuje nosnosť žánru poviedky – od anekdoty korenenej čiernym humorom (Pavúčik) cez pokus o sociálno-psychologickú črtu (Smutný večer) či psychologický portrét (Nepriechodné vákuum), klasický príbeh s pointou (Sandra a tá druhá, Stopárka, Maliarova múza), príbeh o písaní, postmoderne narúšajúci hranice reality a fikcie (Manifest samovrahov tretieho tisícročia) až po mysteriózne ladené texty (Aplauz silnejší ako boh, Tieň na úteku, Obchodník so samotou, Je len jedno miesto). Zvrškovec dokáže navodiť atmosféru opisom či úsečným dialógom, nie vždy sa mu však podarí udržať tempo. Nejasné konce mysteriózne ladených poviedok maskujú kompozičnú rozpačitosť len čiastočne. V príbehoch s pointou autor pred metódou stupňovania napätia uprednostňuje atmosféru očakávania s odďaľovaním konca. Použité detaily svedčia o autorovej vnímavosti
a schopnosti drobnokresby, vo vzťahu k záveru však nie sú zďaleka všetky použité funkčne. Zvrškovec je, našťastie, autor s nápadmi; dostatočne trpezlivého čitateľa na konci čaká ľahké zamrazenie z nepriznanej lesbickej lásky (Sandra a tá druhá) či hrôza zo zhrdzavenej mačety na povale, ktorú maliar plánuje použiť na úpravu modelu (Maliarova múza). Nastane správny pocit okamžitého dotyku, náznak sa prejaví naplno – a predsa nevypovie všetko. Vo svete Zvrškovcových próz prevláda prítmie alebo umelé osvetlenie; realita logických motivácií sa rozplýva do nejasného konca alebo sa prevracia v pointe ako absurdita či náhoda. Príbehy vyžarujú smútok neuskutočnených možností a strach z krutosti. Tajomstvo ani pointa nepotešia, ak je cenou za ne premárnený vzťah (Stopárka) či život (Manifest samovrahov tretieho tisícročia, Maliarova múza, Pavúčik). Autor tematizuje zodpovednosť tvorcu za postavu. Prekračovanie hraníc pre neho neznamená postmodernú hru, vzdáva sa odstupu. Nehanbí sa za city. Prejavuje nostalgiu, ľútosť, nehu, prekvapenie, záujem, obavu v škále jemného odstupňovania. Odmieta dnes ešte stále obľúbenú masku cynika. Nesporne myšlienkovo i emotívne podnetná polemika s odľudštenosťou „modelových“ próz modernej popkultúry i intelektuálnej literatúry by v ďalších autorových textoch mohla umocniť pôsobivosť zdokonalením kompozičnej techniky. Súperov najefektnejšie prekonáme použitím ich vlastných zbraní. Miloš Ferko
Exkurzia gastronomickou Bratislavou Vladimír Tomčík: S vareškou dvoma tisícročiami Bratislava, Perfekt 2008 Vladimír Tomčík, absolvent dejín umenia na Filozofickej fakulte UK, je právom označovaný za glosátora dejín Bratislavy. Svedčia o tom tituly Tvoja Bratislava (1992), Bratislava a okolie (2002), Bratislavské dni a noci (2006) mapujúce svetoznámych návštevníkov nášho hlavného mesta, či šteklivá publikácia Rozkoš, nevera a predajná láska (2008). Tomčík sa v najnovšej publikácii S vareškou dvoma tisícročiami venuje gastronómii hlavného mesta, charakteristickej rôznosťou a spájaním etník. Práve tejto multikultúrnosti vďačíme za pestrosť našej kuchyne. Veď už starý nemecký názov Pressburg (nem. pressen – prešovať) napovedá, že Bratislava bola rajom vyberaných nápojov a pokrmov. Medzi najväčších gurmánov patrili panovníci. Ich pompézne hostiny mali až 24 chodov. Našťastie časy, kedy sa za delikatesy považovali pečené veveričky, varené vrany, vysmážané vrabce a ježe už dávno pominuli. Každá kapitola sa týka inej gastronomickej oblasti. Fiktívna exkurzia prevedie čitateľa cez rybolov, vinohradníctvo, mäsiarstvo, rôzne nápoje až po cukrárstvo. Veľký boom (nielen) v oblasti gastronómie znamenal vynález kníhtlače: vznikla aj prvá slovenská kuchárska kniha od Jána Babilona pod názvom Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči (1870). Tom-
čík uvádza recepty nielen z nej, ale i z mnohých nájdených zápiskov dobových kuchárov, či už ide o staroslovanskú medovinu, mäsové lahôdky varené v 16. storočí, pravý Wiener Schnitzel. Recepty sú aktualizované a autor dokonca uvádza suroviny, ktoré majú suplovať dnes už nejestvujúce suroviny z minulosti. Okrem iného sa tu dozvedáme rôzne zaujímavosti o starej Bratislave. Napríklad v prvej polovici 15. storočia spotreboval každý občan mesta za rok 2 500 litrov vína, čo je v priemere 6,8 l za deň. Tomu sa už hovorí gurmánstvo! Alkoholizmus bol na dennom poriaknu. Jeden z receptov z polovice 17. storočia na vyliečenie tohto neduhu znel: „Spáľ lastovičku, podrv ju na prášok a daj ho opilcovi vypiť vo víne. Nikdy viac nebude piť“ (s. 62). Čitateľ nazrie do kuchyne národov podieľajúcich sa na formovaní slovenskej kuchyne. Dostane odpovede na otázky, či je guláš naozaj rýdzo maďarské jedlo, odkiaľ pochádza bryndza a v čom sa líši dnešná doboška od pravej Dobošovej torty, ktorej otcom je maďarský cukrár József Dobos. Kniha S vareškou dvoma tisícročiami vyšla v edícii Ilustrované dejiny, takže množstvo informácií spracovaných v texte dopĺňajú i pôsobivé fotografie a maľby. Zaujímavá a chutná cesta... Jana Kopčová
Strana 6
Anotácie
Knihy v predaji 0 VŠEOBECNOSTI 04 Kalendáre Jezuitský kalendár 2009. Foto členovia SJ Bratislava, Spoločnosť Ježišova 2008. 1. vyd. Nestr. Flexi Týždenný stolový kalendár s farebnými fotografiami – obsahuje cirkevný aj občiansky kalendár s citátmi významných osobností. ISBN nemá 1 FILOZOFIA 10 Filozofia VAGOVIČ, Štefan Od bytia k láske Trnava, Dobrá kniha 2008. 1. vyd. 128 s. Brož. Filozofická monografia. ISBN 978-80-7141-621-0 2 NÁBOŽENSTVO. DUCHOVNOSŤ 20 Kresťanské náboženstvá ADAM, Anton Ježiš Kristus – prostredník medzi Bohom a ľuďmi Banská Bystrica, Kňazský seminár sv. Františka Xaverského 2008. 1. vyd. 142 s. Brož. Monografia. ISBN 978-80-88937-34-0 HROMNÍK, Milan SJ Sväté prijímanie v našom živote Trnava, Dobrá kniha 2008. 1. vyd. 128 s. Brož. Kniha o mieste svätého prijímania v živote kresťana. ISBN 978-80-7141-612-8 PRIEHRADNÝ, Stanislav „Videli sme jeho hviezdu...“ Banská Bystrica, Kňazský seminár sv. Františka Xaverského 2008. 1. vyd. 92 s. Viaz. Výber z prác a myšlienok autora. ISBN 978-80-88937-33-3 Úvahy nad Katechizmom Katolíckej cirkvi diecézneho biskupa R. Baláža Banská Bystrica, Kňazský seminár sv. Františka Xaverského 2008. 1. vyd. 35 s. Brož. Úvahy, myšlienky. ISBN 978-80-88937-32-6 VELLA, Elias Ježiš, môj uzdravovateľ. Z angl. orig. prel. A. Šuplatová Bratislava, Per Immaculatam 2008. 3. uprav. vyd. 438 s. Brož. Prepis nahrávok zo seminárov o vnútornom uzdravení a oslobodení, ktoré sa uskutočnili na Slovensku: Bratislava, 1996; Korcháň, 1998; Duchonka, 1999. ISBN 978-80-968854-7-3 VELLA, Elias O satanovi. Z angl. orig. prel. A. Šuplatová, M. Lazorová a M. Sitarčíková Bratislava, Per Immaculatam 2008. 1. vyd. 265 s. Brož. Kniha exorcistu, ktorá vysvetľuje, kto je diabol, aké sú jeho taktiky, ako možno používať zbrane, ktoré máme k dispozícii. ISBN 978-80-968854-8-8 21 Nekresťanské náboženstvá Úvod do buddhizmu Bratislava, Spoločnosť buddhizmu diamantovej cesty 2008. 1. vyd. 247 s. Brož. Antológia obsahuje výber 15 textov od Západných aj tradičných učiteľov buddhizmu diamantovej cesty z časopisov Buddhism Today a Buddhismus Heute z r. 1995 – 2006. ISBN 978-80-968937-3-7 3 SPOLOČENSKÉ VEDY 34 Právo. Legislatíva Modernizovaný colný kódex Bratislava, Epos 2008. 1. vyd. 63 s. Brož. Colný kódex Európskej únie, ktorý prijal Európsky parlament a Rada vo forme nariadenia č. 450/2008: medzi štát-
KNIŽNÁ REVUE číslo 23
mi EÚ neexistujú colné bariéry, platia jednotné sadzby a pravidlá. ISBN 978-80-8057-764-3 Nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) Bratislava, Epos 2008. 1. vyd. 191 s. Brož. Text nariadenia č. 451/2008. ISBN 978-80-8057-765-0 37 Pedagogika. Školstvo. Veda Ďalšie vzdelávanie. Zost. Ľ. Srnánková Bratislava, Ústav informácií a prognóz školstva 2008. 1. vyd. 128 s. Brož. Ustanovizne a ich aktivity v SR r. 2007. ISBN 978-80-7098-470-3 REPISKÝ, Jozef Úvod do vysokoškolského štúdia Nitra, Slovenská poľnohospodárska univerzita 2008. 6. uprav. vyd. 179 s. Brož. Informačný materiál o štúdiu. ISBN 978-80-552-0066-8 371 Výchova. Povolania. Odborný život SEMANOVÁ, Eva – MIŇOVÁ, Monika Rozvíjanie emocionality dieťaťa predškolského veku Prešov, Vydavateľstvo Rokus 2008. 1. vyd. 80 s. Brož. Publikácia o možnostiach rozvíjania socio-emocionálnej oblasti detí predškolského veku. ISBN 978-80-8905-585-2 372 Rodinný život Udržanie a rozvoj kompetenčných zručností žien na materskej a rodičovskej dovolenke. Zost. I. Ďurinová Liptovský Hrádok, A-Projekt 2008. 1. vyd. 41 s. Brož. Informačná brožúra. ISBN 978-80-89293-02-5 39 Etnológia. Mravy a zvyky. Folklór Alzheimerov spevník. Zost. M. Köszeghy Trnava, Vydavateľstvo Oliva 2008. 2. vyd. 342 s. Brož. 319 ľudových a zľudovených piesní s abecedným registrom. ISBN 978-80-89332-02-1 MINTÁLOVÁ-ZUBERCOVÁ, Zora a kol. Veľká kniha slovenských Vianoc Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2008. 1. vyd. 192 s. Viaz. Bohato ilustrovaný knižný sprievodca obdobím zimných sviatkov od dňa Sv. Martina po Troch kráľov. Unikátne historické a etnografické informácie o pôvode jednotlivých sviatkov, úkonov a obyčají, ktoré sa k nim viažu v rôznych krajoch Slovenska i v zahraničí, tiež informácie o význame a symbolike vianočných jedál, nápojov; ponuka receptov na originálne kulinárske špeciality s duchom starých tradícií. ISBN 978-80-89208-92-0 391 Učebnice KRSKOVÁ, Alexandra – KRÁTKA, Darina Základy práva a ochrana spotrebiteľa Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2008. 7. vyd. 119 s. Brož. Odporúčaná učebnica pre SŠ. ISBN 978-80-10-01462-0 5 EXAKTNÉ VEDY 55 Vedy o Zemi BECKEROVÁ, Geneviève De Veľká encyklopédia Zeme. Z franc. orig. prel. Andrea Černáková Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. 208 s. Edícia Príroda. Viaz. Encyklopédia o Zemi pre deti od 9 rokov rozdelená do siedmich tematických celkov: Planéta Zem, Typy krajiny, Živočíšna ríša, Rastlinná ríša, Podnebie, Prírodné katastrofy a Ochrana prírody v ohrození. ISBN 978-80-8089-211-1
59 Učebnice HANTABÁLOVÁ, Ida Pracovný zošit z biológie pre 5. ročník základných škôl Bratislava, MAPA Slovakia Plus 2008. 1. vyd. 28 s. Brož. Pracovný zošit zameraný na botaniku a zoológiu Slovenska. ISBN 978-80-8067-202-7 HANTABÁLOVÁ, Ida – ČUMOVÁ, Katarína Prírodopisný zošit pre 7. ročník základných škôl Bratislava, MAPA Slovakia Plus 2008. 2. vyd. 64 s. Brož. Pracovný zošit k učebnici prírodopisu z oblasti anatómie človeka. ISBN 978-80-8067-199-0 6 APLIKOVANÉ VEDY 61 Medicína Pracovná zdravotná služba v privátnej ambulancii Bratislava, Raabe Slovensko 2008. 1. vyd. 69 s. Brož. Manuál. ISBN 978-80-89182-30-5 610 Farmakológia Manuál – lieky registrované v Slovenskej republike 2008 Bratislava, Pharmamonitoring 2008. 3. vyd. 1194 s. Brož. Manuál pre odbornú verejnosť. ISBN 978-80-969924-2-3 62 Psychológia. Psychiatria. Psychoanalýza. Sexualita Rýchlokurz pre mužov. Dokonalým milencom za 7 dní! Z angl. orig. prel. Tatiana Laliková Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. 155 s. Brož. Humorne napísaná príručka sexuality, ktorá odhaľuje telesné a duševné predpoklady dokonalého milenca. ISBN 978-80-8089-199-2 631 Lesníctvo. Poľnohospodárstvo. Poľovníctvo. Rybárstvo. Domáce zvieratá Lesy s vysokou ochranárskou hodnotou. Zost. J. Tužinský, J. Pavlík Liptovský Mikuláš, A-Projekt 2008. 1. vyd. 12 s. Brož. Informačná brožúra o projekte Manažment lesov s vysokou ochranárskou hodnotou. ISBN 978-80-89293-03-2 64 Praktický život FANTOVÁ, Petra Lexikón správnej baby. Z čes. orig. prel. Zora Sadloňová. Ilust. Jiří Novotný Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. 78 s. Brož. Kniha pre dievčatá od 11 rokov obsahuje módne tipy, rady pre zdravie a krásu a ako bonus veštecké karty. ISBN 978-80-8089-231-9 Rýchlokurz pre mužov. Džentlmenom za 7 dní! Z angl. orig. prel. Tatiana Laliková Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. 147 s. Brož. Príručka napísaná vtipným štýlom o zásadách džentlmenstva a všeobecne spoločenského správania pri rôznych príležitostiach a úkonoch od osobnej hygieny až po ľúbostný vzťah. ISBN 978-80-8089-198-5 69 Technológia. Priemysel. Stavebníctvo Nové rodinné domy VIII (august 2008). Zost. Andrea Bacová Bratislava, Vydavateľstvo Eurostav 2008. 1. vyd. 100 s. Edícia Nové rodinné domy. Brož. Publikácia z jedinej edičnej série u nás, ktorá sa systematicky venuje mapovaniu architektonických trendov rodinných domov: predstavuje realizované rodinné domy, ktoré sú osobité a neštandardné. ISBN 978-80-89228-17-1
691 Učebnice Chov hospodárskych zvierat Bratislava, Príroda 2008. 1. vyd. 416 s. Brož. Učebnica pre 3. a 4. ročník odboru agropodnikanie. ISBN 978-80-07-01537-1 SZEMES, Vojtech Stroje a zariadenia pre 3. ročník UO cukrár Bratislava, PROMP 2008. 1. vyd. 112 s. Brož. Učebnica. ISBN 978-80-969396-3-3 7 UMENIE. ŠPORT. VOĽNÝ ČAS 70 Teória a dejiny umenia. Všeobecnosti SPALEKOVÁ, Eva Oblastný reštaurátorský ateliér v Levoči Levoča, Pamiatkový úrad SR – Oblastný reštaurátorský ateliér Levoča 2008. 1. vyd. 238 s. Brož. Prehľad reštaurátorskej tvorby 2003 – 2008. ISBN 978-80-89175-23-9 72 Urbanizmus ROSEN, Brenda Atlas stratených miest. Z angl. orig. prel. Adela Böhmerová, Anna Rácová Bratislava, Kalligram 2008. 1. vyd. 175 s. Viaz. Historicko-archeologicko-architektonická publikácia s množstvom obrazového materiálu o najpozoruhodnejších dávnych sídlach civilizácií, o ich sláve a zániku. Kniha má šesť kapitol: Mestá morí, Mestá púští a nížin, Mestá vrchov a hôr, Mestá džunglí a lesov, Mestá kráľov, kráľovien a cisárov, Sväté mestá. ISBN 978-80-8101-001-9 79 Šport. Voľný čas HAZUCHA, Miroslav Olympijská sláva Banská Bystrica, Pro – Dukla 2008. 1. vyd. 139 s. Brož. Kniha vychádza pri príležitosti 15 rokov Olympijského klubu Banská Bystrica, predstavuje športovcov banskobystrického regiónu, ktorí sa zúčastnili na olympijských hrách. ISBN 978-80-970012-2-3 MARÁKOVÁ, Ivana Zábavné úlohy a hry pre deti od 5 rokov. Z čes. orig. prekl. neuved. Ilust. autorka Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. Nestr. Edícia Pre predškolákov. Brož. Zošit zábavných úloh na rozvoj predškolákov. ISBN 978-80-8089-238-8 MARÁKOVÁ, Ivana Zábavné úlohy a hry pre deti od 6 rokov. Z čes. orig. prekl. neuved. Ilust. autorka Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. Nestr. Edícia Pre predškolákov a malých školákov. Brož. Zošit zábavných úloh na rozvoj predškolákov a malých školákov. ISBN 978-80-8089-239-5 MARÁKOVÁ, Ivana Zábavné úlohy a hry pre deti od 7 rokov. Z čes. orig. prekl. neuved. Ilust. autorka Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. Nestr. Edícia Pre malých školákov. Brož. Zošit zábavných úloh. ISBN 978-80-8089-240-1 STEINER, Andrej O potápaní trochu inak Bratislava, Perfekt 2008. 1. vyd. 40 s. + CD. Brož. Praktická príručka pre začínajúcich aj skúsenejších potápačov, kniha obsahuje základy potápania, tréningové zostavy, rady ako sa potápať v rôznych prostrediach a vyhnúť sa nebezpečenstvám. ISBN 978-80-8046-398-4 ŠÍCHOVÁ, Romana Zábavné úlohy a hry pre deti od 4 rokov. Z čes. orig. prekl. neuved. Ilust. autorka
Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. Nestr. Brož. Súbor hier na voľný čas. ISBN 978-80-8089-237-1 8 LITERATÚRA. BELETRIA 80 Literárne dejiny. Teória. Kritika. Korešpondencia. Súborné dielo a vybrané diela. Biografie a monografie o spisovateľoch HOLEŠTIAK, Pavol Exulant, ktorý neodišiel. Doslov Peter Cabadaj, Ivan Vojtech Hudec, Teodor Križka, Peter Kubica, Jozef Marec, Imrich Vaško Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008. 1. vyd. 159 s. Viaz. Personálna monografia s množstvom dokumentárneho materiálu o exilovom spisovateľovi Pavlovi Hrtusovi Jurinovi (1919-1994). Záver do angličtiny preložila Jana Machynová a do nemčiny Peter Kubica. ISBN 978-80-8061-314-3 81 Poézia BALÁK, Štefan Hranatý kruh. Doslov Emil Borčin. Ilust. Záboj Bohuslav Kuľhavý Bratislava, Veda 2008. 1. vyd. 31 s. Brož. Sonetový veniec známeho básnika a publicistu (nar. 1944). ISBN 978-80-224-0999-5 BÁTOROVÁ, Mária Púšte a oázy Bratislava, PETRUS 2008. 1. vyd. 137 s. Edícia Tilia. Viaz. Prvá zbierka reflexívnych básní spisovateľky a literárnej vedkyne. ISBN 978-80-89233-35-9 83 Román. Novely. Poviedky ADLER, Elizabeth Pozvanie do Provensalska. Z angl. orig. prel. Anna Pokorná, verše A. Rimbauda preložil Štefan Žáry Bratislava, Remedium 2008. 1. vyd. 367 s. Viaz. Román zo súčasnosti o ceste do Provensalska, o manželských problémoch a záhadnom mužovi Jakeovi, ktorého tam stretáva hlavná hrdinka Franny. ISBN 978-80-89230-34-1 CARRÈRE, Emmanuel Ruský román. Z franc. orig. prel. Ivana Dobrakovová Bratislava, Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT 2008. 1. vyd. 255 s. Viaz. Román súčasného francúzskeho spisovateľa, scenáristu a režiséra (nar. 1957) o poznaní životnej pravdy. ISBN 978-80-89218-74-5 CLARK, Mary Higgins Dve dievčatká v belasom. Z angl. orig. prel. Ján Kamenistý Bratislava, Vydavateľstvo Tatran 2008. 1. vyd. 320 s. Edícia Mimo zákona. Viaz. Detektívny bestseller o telepatickom spojení dvojčiat a o matke, ktorá hľadá unesené dieťa. ISBN 978-80-222-0554-2 COLE, Kresley Kapitánova láska. Z angl. orig. prel. Dominika Petričková Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008. 1. vyd. 280 s. Viaz. Dobrodružno-ľúbostný román z exotického prostredia o svojhlavej Nicole a jej láske k mužnému kapitánovi Derekovi. ISBN 978-80-220-1459-5 FARKAŠOVÁ, Etela Fragmenty (s občasnou túžbou po celostnosti) Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008. 1. vyd. 144 s. Brož. Literárno-filozofické reflexie spisovateľky, esejistky a filozofky (nar. 1943) o celom komplexe foriem vnímania bytia a sveta, o pocitoch, myšlienkach, vnemoch a zážitkoch. ISBN 978-80-8061-319-8 GULIK, Robert van Prípad čínskeho zlata. Z angl. orig. prel. Ondrej Laurinc Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008. 2. vyd. 168 s. Edícia Zelená knižnica. Viaz. Ďalší príbeh jednej z najúspešnejších
www.litcentrum.sk detektívnych sérií z dávnej Číny: Sudca Ti vyšetruje vraždu svojho predchodcu, ktorá súvisí s pašovaním zlata. ISBN 978-80-220-1447-2 LAUČEK, Anton Pušky v hrnci granáty v kredenci Ružomberok, Ján Šindléry – TESFO 2008. 2. vyd. 189 s. Viaz. Humorne ladený príbeh z obdobia 2. svetovej vojny, v ktorom jednotlivé udalosti zachytáva chlapec Paľko, od spisovateľa strednej generácie (nar. 1950). ISBN nemá MULARCZYK, Andrzej Post mortem – Katyń. Z poľ. orig. prel. Peter Čačko Bratislava, Ikar 2008. 1. vyd. 214 s. Viaz. Filmová poviedka o katynskej masovej vražde poľských dôstojníkov v druhej svetovej vojne, ktorá o nej vypovedá cez osudy troch žien – film podľa filmovej poviedky autora bol tento rok nominovaný na Oscara. ISBN 978-80-551-1758-4 Poviedka 2008. Úvod Peter Darovec Levice, Koloman Kertész Bagala 2008. 1. vyd. 197 s. Viaz. Zborník najlepších poviedok 12. ročníka literárnej súťaže. Obsahuje tieto príspevky – Ján Babarík: Vystúpiť z vlaku, Jana Borsuková: Mamey, Ivana Dobrakovová: Žiť s Petrom (1. cena), Marcel Forgáč: Odfilozofované poznámky..., Michal Hlatký: Et in arcadia ego, Barbora Hrínová: Domček, Jaroslav Klus: Flashback, Zuzana Vasičáková Očenášová: Večný, Richard Pupala: Timova vetrovka (2. cena), Laco Remeň (pseud.): Andel, Fero Sklenár: Karlík (3. cena), Zuzana Šmatláková: Visutá hrazda, Martin Tvrdý: Veľký Dodo. ISBN 978-80-8108-006-7 (tvrdá väzba), ISBN 978-80-8108-005-0 (mäkká väzba) WALLSOVÁ, Jeanette Sklený zámok. Z angl. orig. prel. Jana Kantorová-Báliková Bratislava, Vydavateľstvo Tatran 2008. 1. vyd. 274 s. Edícia Knižnica svetových bestsellerov. Viaz. Román, ktorý vznikol na základe osobných, rodinných spomienok autorky. ISBN 978-80-222-0551-1 ZVRŠKOVEC, Miloš Tieň na úteku Žilina, ARTIS OMNIS 2008. 1. vyd. 80 s. Viaz. Poviedkový debut žilinského autora mladej generácie (nar. 1980). ISBN 978-80-89341-03-0 86 Literatúra pre deti a mládež CAPELLA, Anthony Láska na tanieri. Z angl. orig. prel. Oľga Kralovičová Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008. 1. vyd. 343 s. Viaz. Ľúbostný román o dvadsaťdvaročnom dôstojníkovi Jamesovi Gouldovi, ktorý bol poverený úlohou zabraňovať manželstvám medzi neodolateľnými Taliankami a spojeneckými vojakmi v Neapole – do rozporu s vojenskými príkazmi sa však dostáva, keď sa za kuchárku hlási mladá Livia. ISBN 978-80-220-1458-8 ČÁPKA, Ján Čvirikance. Ilust. Deti z ateliérov G. Hornáčkovej a M. Čápku Základnej umeleckej školy v Trnave Žilina, ARTIS OMNIS 2008. 1. vyd. 45 s. Edícia Jojo. Viaz. Kniha hravých veršov s ilustráciami detí. ISBN 978-80-89341-01-6 FUTOVÁ, Gabriela – BRAT, Roman Zmätené dvojičky zo slepej uličky. Ilust. Miroslav Regitko Bratislava, Forza Music 2008. 1. vyd. 131 s. Viaz. Kniha dvojice súčasných úspešných spisovateľov, ktorí sa pokúsili vravieť rečou školákov, tlmočiť ich myšlienky, city a problémy. ISBN 978-80-89359-03-5 GAJDOŠÍK, Peter Zvieratko pre Tadeáša. Ilust. Peter Pikna Žilina, ARTIS OMNIS 2008. 1. vyd. 77 s. Edícia Jojo. Viaz. Voľné pokračovanie úspešnej knihy Zverinec na siedmom poschodí (Slovart, 2006), v ktorom rodičia malému
Strana 7
Anotácie Tadeášovi prinášajú rôzne zvieratká, aby mu urobili radosť, pričom v byte na siedmom poschodí zažívajú humorné i nebezpečné situácie. ISBN 978-80-89341-02-3 GORDON, Roderick – WILLIAMS, Brian Hlbšie v Podzemí. Z angl. orig. prel. Patrik Roľko, Zora Sadloňová, Lenka Eliášová, Mária Havranová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. 479 s. Viaz. Pokračovanie svetového bestselleru Stratený svet v Podzemí chlapca Willa Burrowsa, ktorý hľadá svojho otca v Podzemí, kde je ohrozovaný styxmi snovajúcimi plány proti ľudstvu. ISBN 978-80-8089-244-9 HORECKÝ, Konštantín Veselé rozprávanie o ceste do Turecka. Ilust. Marta Tlučáková Žilina, ARTIS OMNIS 2008. 1. vyd. 111 s. Edícia Jojo. Viaz. Veľkoformátová kniha s farebnými ilustráciami – cestopis o dvoch priateľoch, ktorí sa dostanú do zaujímavých miest Európy. Autor (nar. 1925) je spisovateľ a publicista. ISBN 978-80-89341-04-7 McCOMBIEOVÁ, Karen Alica a... Dosť dobrý výletík. Z angl. orig. prel. Mária Havranová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. 184 s. Brož. Ďalšie vtipné príbehy trinásťročnej Alice, ktorá rieši spory so súrodencami a rodičmi, vzťahy s kamarátkami a prvé lásky. Tentoraz zažíva strasti a radosti školského výletu, trápia ju smradľavé ponožky spolužiakov a dievčatá z inej školy. ISBN 978-80-8089-164-0 McCOMBIEOVÁ, Karen Alica a... Dosť dobrý chalan. Z angl. orig. prel. Zora Sadloňová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. 200 s. Brož. Ďalšie vtipné príbehy trinásťročnej Alice, ktorá rieši spory so súrodencami, trápi ju nepochopenie rodičov, vzťahy s kamarátkami a prvé lásky. Knihu píše ako denník a adresuje ho mame, tentoraz rozpráva o ťulpasovi Billym a ich vzťahu. ISBN 978-80-8089-165-7 Roztomilé mláďatká. Ilust. Jiřina Lockerová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. Nestr. Viaz. Obrázková knižka pre deti od 2 rokov zameraná na spoznanie mláďat. ISBN 978-80-8089-247-0 RÚFUS, Milan Anjeličku, môj strážničku. Ilust. Jana Kiselová-Siteková Bratislava, Buvik 2008. 1. vyd. 39 s. Viaz. Kniha veršovaných modlitieb k anjelovi pre deti. ISBN 978-80-89028-85-6 ŠPLÍCHAL, Antonín Traktor ide na pole. Z čes. orig. prel. Ľubica Psotová. Ilust. autor. Texty cvičení Ivana Tolarová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 2. vyd. Nestr. Edícia Zábavné úlohy pre najmenších. Viaz. Veľká farebná kniha pre najmenšie deti (od 2 rokov) o traktore s jednoduchými úlohami. ISBN 978-80-8089-227-2 ŠPLÍCHAL, Antonín Bol raz jeden domček. Z čes. orig. prel. Ľubica Psotová. Ilust. autor. Texty cvičení Ivana Tolarová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. Nestr. Edícia Zábavné úlohy pre najmenších. Viaz. Veľká farebná kniha pre najmenšie deti (od 2 rokov) o dome a priľahlom dvore s jednoduchými úlohami. ISBN 978-80-8089-226-5 Zvieratká na farme. Ilust. Jiřina Lockerová Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. Nestr. Viaz. Obrázková knižka pre deti od 2 rokov zameraná na spoznanie domácich zvierat. ISBN 978-80-8089-248-7
Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008. 1. vyd. Nestr. Edícia Angličtina pre deti. Viaz. Kniha básní, do ktorých sú vkomponované anglické slovíčka. ISBN 978-80-8089-220-3 LEPKA, Gregor M. In der Krümmung des Raums / V záhyboch krajiny. Z nem. orig. prel. Marián Hatala Bratislava, FO ART 2008. 1. vyd. 95 s. Brož. Kniha prekladov vybraných básní z diela rakúskeho spisovateľa staršej generácie (nar. 1936). ISBN 978-80-88973-41-6 9 GEOGRAFIA. BIOGRAFIE. DEJINY 92 Biografie. Rodokmene Láska smrťou nekončí. Zost. sestry Kongregácie Milosrdných sestier sv. Karola Boromejského Trnava, Dobrá kniha 2008. 1. vyd. 130 s. Brož. Životopis Matky Vojtechy Hasmandovej, dlhoročnej generálnej predstavenej kongregácie boromejok v Česko-Slovensku, učiteľky a ošetrovateľky, ktorá počas komunizmu strávila osem rokov vo väzení – momentálne je v procese blahorečenia. ISBN 978-80-7141-617-3 921 Pamäti. Spomienky. Autobiografie ČERNÁKOVÁ, Jana Kamienky z mozaiky Bratislava, Herba 2008. 1. vyd. 51 s. Brož. Súbor osobných výpovedí a príbehov zo života pacientov. ISBN 978-80-89171-55-2 FILAN, Boris Bratislavské krutosti Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008. 1. vyd. 245 s. Viaz. Kniha spomienok básnika, textára a prozaika, ktoré sú zviazané s Bratislavou nedávnej minulosti a s jej ľuďmi. ISBN 978-80-8085-655-7 96 Dejiny Slovenska a Česka PRIKRYL, Ľubomír Viliam Cirkev v Žiline v období komunistickej moci Trnava, Dobrá kniha 2008. 1. vyd. 152 s. Brož. Kniha žilinského historika o histórii cirkvi v meste v období komunizmu, ktorá vychádza k 20. výročiu smrti pátra Gabriela Povalu SJ. ISBN 978-80-7141-618-0 97 Dejiny a miest
slovenských
regiónov
LACKO, Richard Bystrička B. m., F. Lašut 2008. 1. vyd. 221 s. Viaz. Historická monografia k 750. výročiu prvej písomnej zmienky. ISBN 978-80-969952-3-3 SVORAD, Tibor Kaštieľ s parkom v Klátovej Novej Vsi Klátová Nová Ves, Bez vydavateľstva 2008. 1. vyd. 60 s. Brož. História i súčasnosť kaštieľa. ISBN 978-80-969938-0-2 993 Rozličné fakty. Aktuality Almanach obce.info. Zost. Ivan Potocký Zlaté Moravce, Datatrade 2008. 2. dopl. vyd. 328 s. Brož. Kompletný zoznam všetkých obcí, mestských častí a miest Slovenska, mená ich starostov a primátorov so základnými údajmi. Kniha vychádza z informácií uverejnených na známom portáli o obciach a mestách Slovenska: www.obce.info.sk. ISBN 978-80-969652-0-5
88 Cudzojazyčná literatúra. Viacjazyčné vydania
Katalóg veľtrhov a výstav v Slovenskej republike Bratislava, Slovenská obchodná a priemyselná komora 2008. 1. vyd. 107 s. Brož. Katalóg. ISBN 978-80-89105-37-3
KREJČÍ, Henrieta Zábavné rýmovačky. Ilust. Klára Víšková
Vedecká komunikácia a komunikácia vedy. Zost. K. Repková
Bratislava, Inštitút pre výskum práce a rodiny 2008. 1. vyd. 300 s. Brož. Výsledky riešenia projektu Zručnosti vedeckej komunikácie ako predpoklad zvyšovania kvality výskumných inštitúcií. ISBN 978-80-7138-129-7 Workcamp katalóg 2008 Bratislava, INEX Slovakia 2008. 1. vyd. 50 s. Brož. Informačný materiál. ISBN 978-80-969432-6-5 999 Učebnice Slovenská republika – Školský geografický atlas. Zost. Redakčne a graficky spracoval Róbert Čeman Bratislava, MAPA Slovakia Plus 2008. 1. vyd. 25 s. Brož. Súbor tematických (napr. geologická mapa, vodstvo) máp Slovenskej republiky, plus mapa a ortofotomapa historického jadra Bratislavy. ISBN 978-80-8067-201-0 TOLMÁČI, L. – TOLMÁČIOVÁ, T. Zemepisný zošit pre 6. ročník ZŠ Bratislava, MAPA Slovakia Plus 2008. 2. vyd. 72 s. Brož. Pracovný zošit zameraný na zemepis Európy. ISBN 978-80-8067-186-0 TOLMÁČI, L. – NOGOVÁ, M. – TOLMÁČIOVÁ, T. Zemepisný zošit pre 7. ročník ZŠ Bratislava, MAPA Slovakia Plus 2008. 2. vyd. 72 s. Brož. Pracovný zošit zo zemepisu zameraný na kontinenty a životné prostredie. ISBN 978-80-8067-187-7 TOLMÁČI, L. – LAUKO, V. – TOLMÁČIOVÁ, T. Zemepisný zošit pre 8. ročník ZŠ Bratislava, MAPA Slovakia Plus 2008. 2. vyd. 72 s. Brož. Pracovný zošit zameraný na zemepis Slovenska. ISBN 978-80-8067-188-4 TOLMÁČI, L. – TOLMÁČIOVÁ, T. Zemepisný zošit pre 9. ročník ZŠ Bratislava, MAPA Slovakia Plus 2008. 2. vyd. 48 s. Brož. Pracovný zošit zo zemepisu zameraný na kartografiu, nové štátne usporiadanie niektorých oblastí sveta a na vybrané regióny. ISBN 978-80-8067-189-1
Adresár vydavateľstiev z Kníh v predaji Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, Jelenia 6, 811 05 Bratislava 1, tel. 02/5262 3751, fax 02/5262 3751, e-mail:
[email protected] A-Projekt, Ul. SNP 114, 033 01 Liptovský Hrádok, tel. 044/5221 214 ARTIS OMNIS, Kysucká cesta 9, 010,01 Žilina, tel. 041/5002036, fax 041/5002037, e-mail:
[email protected] Buvik, P. O. Box 18, 814 99 Bratislava 1, tel. 02/5441 6092 Datatrade, Hviezdoslavova 32, 953 01 Zlate Moravce, tel. 037/64 23 309, fax 037/64 21 337, e-mail:
[email protected] Dobrá kniha, P. O. Box 26, Štefánikova 44, 917 01 Trnava, tel. 033/5934 211, fax 033/5934 226, e-mail:
[email protected] Epos, Pečnianska 6, 851 03 Bratislava, tel. 02/6241 2357, 6383 4851, 044/4321 016 (Ružomberok), fax 02/6241 2357, e-mail:
[email protected] FO ART, Prešovská 45, 821 02 Bratislava, tel. 02/4437 37256, fax 02/4445 1521, e-mail:
[email protected] Forza Music, e-mail:
[email protected] Herba, Švabinského 4a, P.O. Box 53, 851 01 Bratislava, tel. 02/5477 6683, fax 02/5477 6683, e-mail:
[email protected] Ikar, Kukuričná 13, 831 03 Bratislava 3, tel. 02/ 49 104 307-308, fax 02/ 49 104 350, e-mail:
[email protected] INEX Slovakia, Pražská 11, 814 13 Bratislava, e-mail:
[email protected] Inštitút pre výskum práce a rodiny, Župné nám. č. 5-6, 812 41 Bratislava, tel. 02/5933 0201, e-mail:
[email protected]
Ján Šindléry – TESFO, Textilná 15, 034 01 Ružomberok 5, tel. 044/4326 009, fax 044/4326 008, e-mail:
[email protected] Kalligram, Staromestská 6, 813 36 Bratislava, tel. 02/5441 5028, fax 02/5441 1801, e-mail:
[email protected] Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, Banská 28, 976 32 Badín, tel. 048/4182 242, 4182 602, fax 048/4182 208, e-mail:
[email protected] Koloman Kertész Bagala, Ludanská 27, 934 05 Levice, e-mail:
[email protected] MAPA Slovakia Plus, Dvokrížna 49, 821 06 Bratislava 214, tel. 02/4552 2092, fax 02/4564 0303, e-mail:
[email protected] Pamiatkový úrad SR – Oblastný reštaurátorský ateliér Levoča, Nová 55, 054 01 Levoča, tel. 053/4512 819, e-mail:
[email protected] Perfekt, Karpatská 7, 811 05 Bratislava, tel. 02/5249 9783-5, fax 02/52499 788, e-mail: knihy@ perfekt.sk,
[email protected] PETRUS, Polárna 4, 821 01 Bratislava, tel. 02/4329 4371 Pharmamonitoring, BE TRADE, Röntgenova 14, 851 01 Bratislava, tel. 02/624 11 587, fax 02/624 11 587, e-mail:
[email protected] Príroda, Koceľova 17, 821 08 Bratislava 2, tel. 02/5556 6176, 0908 757 160, fax 02/5542 5160, e-mail:
[email protected] Pro – Dukla, Gaštanová 3, 974 00 Banská Bystrica PROMP, – Podnik pre rozvoj malých pekární, Húščavova 1, 841 01 Bratislava, tel. 02/64366093, fax 02/64287823 Raabe Slovensko, Dr. Josef Raabe Slovensko, s. r. o, Člen skupiny Klett, Štefanovičova 20, 811 04 Bratislava, tel. 02/5244 4915, fax 02/52 49 7206, e-mail:
[email protected] Remedium, Segnáre 62, 841 03 Bratislava, tel. 02/6428 7364, fax 02/6436 6734, e-mail:
[email protected] Slovenská obchodná a priemyselná komora, Niťová 3, 821 08 Bratislava, tel. 02/5024 3139, fax 02/5024 3119 Slovenská poľnohospodárska univerzita, A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, tel. 037/6508 111 Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, Sasinkova 5, 815 19 Bratislava, tel. 02/5556 4293, fax 02/5542 5714, e-mail:
[email protected] Slovenský spisovateľ, Vajnorská 128, 832 92 Bratislava 12, tel. 02/4445 3041, e-mail: slovenskyspisovatel@ slovenskyspisovatel.sk Spoločnosť buddhizmu diamantovej cesty, Bakošova 20, 841 03 Bratislava, e-mail: info@ buddhizmus.sk Spoločnosť Ježišova, Panská 11, P.O. Box 173, 814 99 Bratislava, tel. 02/5920 0400, fax 02/5920 0420, e-mail:
[email protected] Ústav informácií a prognóz školstva, Staré grunty 52, 842 44 Bratislava, tel. 02/6542 5166, fax 02/6542 6180 Veda, vydavateľstvo SAV, Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, tel. 02/5477 4253, 02/5245 0153 (redakcia), fax 02/5477 2682, 02/5245 0153 (redakcia), e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Eurostav, Nová ul. 3, 831 03 Bratislava, tel. 02/4445 5307, fax 02/4445 0779, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Fragment, Kominárska 2, 831 04 Bratislava 3, tel. 02/5023 4583, fax 02/5557 3151, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, tel. 043/4220 692, fax 043/4307 243, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Rokus, Sabinovská 55, 080 01 Prešov, tel. 051/ 7710 411, 7712 669, fax 051/ 7710 411, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Slovart, Poštový priečinok 70, Bojnická 10, 830 00 Bratislava 3, tel. 02/4920 1800, fax 02/4920 1899, e-mail: pobox@ slovart.sk Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Laurinská 2, 814 99 Bratislava, tel. 02/5443 2671, fax 02/5443 2671, e-mail:
[email protected] Vydavateľstvo Tatran, Klariská 16, 815 82 Bratislava, tel. 02/5443 5777, 02/5443 5849
Strana 8
Vychádza
KNIŽNÁ REVUE číslo 23
Kate Mossová: Hrobka Kate Mossová je autorkou bestselleru Labyrint, ktorý vyšiel v slovenskom preklade v Ikare roku 2006 (recenziu sme uverejnili v KR 26/2006). Kate Mossová príde do Bratislavy v dňoch 10.- 12. novembra 2008 pri príležitosti uvedenia slovenského vydania románu Hrobka. Kniha má dve časti. Prvá sa odohráva roku 1891 a jej hrdinkou je sedemnásťročná Léonie. Po úteku s Paríža nachádza spolu s bratom Anatolom úkryt uprostred čarokrásnej prírody francúzskeho juhu na panstve Domaine de la Cade. Úkryt áno, pokoj nie. V napohľad idylickom panstve totiž prebývajú zlovestné sily. V prastarej hrobke čaká niečo práve na nevinnú Léonie... chce sa to vyslobodiť... chce ovládnuť ľudské duše... a prelievať ľudskú krv. Kľúčom k záhade je balíček tarotových kariet, ktorý si pamätá všetky príbehy ľudstva. V druhej časti v roku 2007 mladá Američanka Meredith prichádza do Francúzska písať knihu o Claudovi Debussym, ale aj hľadať korene svojej čudáckej a kliatbami prenasledovanej rodiny. Ubytuje sa v hoteli Domaine de la Cade a rozruší duchov minulosti. Meredith na začiatku pátrania netuší, že jej je súdené uzavrieť príbeh tragickej lásky, ktorý sa začal dávno pred jej narodením. Blíži sa sviatok Všetkých svätých. Deň, keď padá závoj medzi svetom živých a mŕtvych. Meredith čosi láka na opustenú čistinu v lese, kde tajomstvá minulosti odpočívajú, ale nespia. Prinášame úryvky z tohto napínavého príbehu.
36. kapitola Zo zámky na skrinke trčal maličký mosadzný kľúčik. Bol zaseknutý a nechcel sa poddať, ale Léonie ním pošklbkávala, až sa napokon otočil. Otvorila dvere a vybrala spoza nich záhadný zväzok. Ešte stále stála na vyleštenej vrchnej priečke posuvného schodiska. Otvorila Les Tarots a keď nadvihla tvrdú obálku, znútra sa zdvihol pach starého papiera a dávnych čias. Dnu bola tenučká brožúrka, sotva sa dala nazvať knižkou. Len osem strán, navyše s ostrapkaným okrajom, akoby orezaným nožom. Ťažký nažltnutý papier svedčil o veku – nebola to starožitnosť, ale ani nedávne vydanie. Slová boli písané rukou, šikmým, úhľadným písmom. Na prvej strane znovu prečítala meno strýka, Jules Lascombe, a titul Les Tarots, tentoraz aj s doplnkom: Au delà du voile et l’art musicale de tirer les cartes. Pod tým bola ilustrácia pripomínajúca osmičku, ale ležiacu na boku ako nejaké pradeno nití. Na spodku stránky bol dátum, zrejme šlo o rok, keď jej strýko monografiu napísal: 1870. Po tom, čo z Domaine de la Cade ušla moja mama, a ešte pred príchodom Isolde. Úvodnú stránku chránil hárok jemného voskovaného papiera. Léonie ho nadvihla a proti svojej vôli zhíkla. Bola tam ilustrácia, čiernobiela rytina diabla. Civel zo stránky zlým, bezočivým, chlipným pohľadom. Bol prihrbený, mal pokrútené neotesané plecia, dlhé ruky a namiesto dlaní s prstami laby s pazúrmi. Hlavu mal priveľkú a znetvorenú, akoby to bola karikatúra ľudskej podoby. Léonie sa prizrela lepšie a uvedomila si, že obluda má na čele rožky, ale také malé, že ich sotva vidieť. Niečo na obrázku nepríjemne naznačovalo, že stvorenie nie je pokryté holou pokožkou, ale kožušinou. A najznepokojujúcejšie pôsobili dve zreteľne ľudské postavy, muž a žena, pripútané reťazami k základni podstavca, na ktorom diabol stál. Pod rytinou bola rímska číslica: XV. Léonie pozrela na pätu strany. Neuvádzalo sa tam meno výtvarníka, nebola tam nijaká informácia o pôvode tejto ilustrácie. Len jediné slovo, meno starostlivo napísané paličkovými písmenami: ASMODEUS. Léonie radšej rýchlo prevrátila stránku. Uvidela tam riadky, ktoré uvádzali a vysvetľovali námet knihy, všetky boli napísané hustým písmom. Prebehla zrakom po texte a upútali ju niektoré slová. Diabli, tarotové karty, hudba, to všetko jej rozbúchalo srdce príjemne hrozivými očakávaniami. Rozhodla sa, že sa usadí pohodlnejšie, zliezla z dreveného schodiska, zoskočila na dlážku a knihu si odniesla k stolu uprostred knižnice. Tam sa zahĺbila do príbehu. Na vydrhnutej kamennej dlažbe v hrobke bol štvorec, čierny štvorec namaľovaný mojou vlastnou rukou ešte v ten deň, ktorý teraz akoby vyžaroval slabé svetlo. Pri štyroch rohoch štvorca, ako pri bodoch kompasu, boli noty. C na severe, A na západe, D na juhu a E na východe. Vnútri štvorca ležali karty, do ktorých bolo potrebné vdýchnuť život a ktoré ma mali preniesť do iného rozmeru. Zapálil som lampu na stene a vylialo sa z nej bledé biele svetlo.
V okamihu sa mi zazdalo, že hrobka sa plní hmlou, ktorá dusí zdravý vzduch atmosféry. A prihnal sa aj vietor, lebo ničomu inému som nemohol pripísať tóny, čo teraz ticho zneli v kamennej miestnosti ako zvuk vzdialeného klavíra. V súmračnej atmosfére karty, aspoň tak sa mi videlo, ožili. Siluety vyslobodené z väzenia pigmentov a náterov nadobudli jasnú podobu a tvar a znovu kráčali po zemi. Vzduch sa zachvel a zrazu som mal pocit, že nie som sám. Už som si bol istý, že hrobka je plná bytostí. Duchov, lebo nemôžem povedať, že by to boli ľudia. Všetky prírodné zákony boli popreté. Bytosti sa nachádzali všade okolo mňa. Prítomné boli všetky moje ja, z minulosti aj z budúcnosti. Obtierali sa mi o plecia a o šiju, prechádzali mi po čele, obklopovali ma, ani sa ma nedotkli, no predsa len sa tisli ku mne čoraz bližšie. Zdalo sa mi, že lietajú a víria vzduch, takže som si stále uvedomoval ich prchavú prítomnosť. A predsa to vyzeralo, akoby boli mali váhu aj tiaž. Najmä vo vzduchu nad mojou hlavou akoby sa ustavične čosi pohybovalo a spolu s tým znela kakofónia šepotu, vzdychov a plaču, takže som musel skloniť šiju ako pod dákym bremenom. Bolo mi jasné, že mi chcú zabrániť v prístupe, hoci som netušil prečo. Vedel som len, že musím znovu dobyť ten štvorec, inak sa ocitnem v smrteľnom nebezpečenstve. Vykročil som k nemu a v tej chvíli sa do mňa oprel mohutný vietor, tlačil ma naspäť, škriekal a zavýjal, spieval strašidelnú melódiu, ak to melódiou vôbec môžem nazvať, ktorá akoby mi znela rovnako v hlave ako mimo nej. Vibrácie ma tak vydesili, že som mal pocit, akoby sa na mňa chystali zrútiť múry aj strop hrobky. Pozbieral som sily a vyrazil k stredu štvorca, ako keď sa topiaci zúfalo načahuje k brehu. V tej chvíli sa na mňa vrhlo jedno stvorenie, bez pochybností diabol, hoci bol rovnako neviditeľný ako jeho pekelní spoločníci. Cítil som na krku jeho nadprirodzené pazúry, na chrbte jeho chápadlá, jeho rybací dych na pokožke, a predsa som na sebe neuvidel ani stopu po dotyku. Zdvihol som ruky, chránil som si hlavu. Po čele mi tiekol pot. Srdce mi začalo vypadávať z rytmu a uvedomil som si, že to už dlho nevydržím. Bez dychu, roztrasený, so svalmi napnutými do prasknutia, pozbieral som posledné zvyšky odvahy a znovu som vykročil vpred. Hudba silnela. Nechtami som sa zadrapil do prasklín medzi dlažbovými kameňmi a akýmsi zázrakom sa mi podarilo dovliecť sa do namaľovaného štvorca. V tej chvíli opanovalo miestnosť príšerné ticho so silou mocného výkriku, ticho prudké, páchnuce peklom a hlbinami mora. Myslel som, že mi pod jeho tlakom praskne lebka. Jazyk mi ľapotal ako bláznivý, ale pustil som sa recitovať mená z kariet: Blázon, Veža, Sila, Spravodlivosť, Súd. Vari som privolával duchov kariet, teraz už zhmotnených, aby mi pomohli? Alebo oni mi bránili v prístupe k štvorcu? Hlas akoby už ani nepatril mne, ale vychádzal z miesta mimo mňa, najskôr znel ticho, postupne silnel, napĺňal hrobku. Potom, keď už som bol presvedčený, že viac neznesiem, niečo vystúpilo z mojej prítomnosti, vyšlo spod mojej pokožky a sprevádzal to driapavý zvuk, akoby mi po kostiach prešli pazúry divého zvieraťa. Zašumel vzduch. Tlak na moje vynechávajúce srdce ustal. Padol som doluznačky na zem, takmer v bezvedomí, no stále som si uvedomoval, že noty – tie štyri noty – tíchnu a šepoty a vzdychy duchov slabnú, až som napokon nepočul už vôbec nič. Otvoril som oči. Karty sa vrátili do stavu spánku. Maľby na stenách apsidy boli zase nehybné. Potom na hrobku zostúpila prázdnota a pokoj a vedel som, že je to ukončené. Pohltila ma tma. Neviem, na ako dlho som zamdlel.
Hudbu som zaznamenal, ako som najlepšie vedel. A znaky na mojich dlaniach, stigmy, nikdy nezmizli. Léonie ticho zapískala. Obrátila stranu. Viac tam nebolo. Chvíľu len sedela a civela na posledné riadky brožúrky. Bol to neobyčajný príbeh. Okultné stretnutie hudby a miesta oživilo obrazy na kartách, a ak to správne pochopila, vyvolalo tých, ktorí prešli na druhú stranu. Au delà du voile – za závojom – ako hovoril podtitul knihy. A ten príbeh napísal môj strýko. V tejto chvíli ju predovšetkým ohromilo, že v rodine má takého vynikajúceho spisovateľa, hoci sa o tom nikdy nehovorilo. Lenže... Léonie znehybnela. Strýko v predslove tvrdil, že je to opis skutočných udalostí. Oprela sa. Čo tým myslel, keď spomínal moc „prejsť do iného rozmeru“? Čo tým myslel, keď hovoril o „ja“ z minulosti aj z budúcnosti? A čo duchovia, vrátili sa po tom, čo ich vyvolal, odkiaľ prišli? Na šiji jej naskočili zimomriavky. Léonie sa zvrtla, obzrela sa ponad plece naľavo aj napravo, mala pocit, že za ňou ktosi stojí. Zadívala sa do tieňov vo výklenkoch pri kozube a do zaprášených kútov za stolmi a závesmi. Sú na tomto panstve duchovia? Spomenula si na postavu, ktorá sa večer zakrádala cez trávnik. Predtucha? Alebo to bolo niečo iné? Léonie pokrútila hlavou, dokonca ju trochu pobavilo, že sa takto poddala fantázii, a znovu pozrela na knihu. Keby strýkovi verila, že to, o čom písal, sa naozaj stalo, je možné, že tá hrobka stojí na pozemku Domaine de la Cade? Nazdávala sa, že áno. Aj preto, že tóny, ktoré mali duchov vyvolať – C, D, E, A – zodpovedali písmenám jeho názvu. Cade. A jestvuje ešte? Léonie si podoprela bradu rukou. Odrazu uvažovala prakticky. Bude zrejme ľahké zistiť, či sa na pozemku panstva nachádza stavba, akú opisoval strýko. Takéto vidiecke sídlo malo iste vlastnú kaplnku alebo mauzóleum. Jej matka nikdy nič podobné nespomínala, ale ona o celom Cade hovorila veľmi málo. Nehovorila o tom ani tante Isolde, ale počas večerného rozhovoru neprišla tá téma na rad a, ako sama priznala, o dejinách sídla, ktoré patrilo jej nebohému manželovi, vedela len málo. Ak tá hrobka stále stojí, tak ju nájdem. V chodbe sa ozval akýsi zvuk. Pustila knihu do lona. Nechcela, aby ju pri jej čítaní niekto prichytil. Niežeby sa hanbila, ale bolo to jej súkromné dobrodružstvo a nemienila sa s ním nikomu zdôveriť. Anatole by si ju len doberal. Léonie odišla z knižnice a zväzok si odniesla so sebou. 39. kapitola Hodiny na rímse odbili druhú. Skĺzla z postele a prešla k oknu, nadvihla rožok záclony. Trávnik bol zaliaty intenzívnym zlatistým svetlom. Léonie všade videla stopy po vyčíňaní nočného vetra. Záhrada však zároveň vyzerala pokojne. Azda sa prejde. Trochu preskúma okolie. Oči jej padli na kufrík so šitím, ponorila ruku medzi nite a ozdôbky, kde ležala ukrytá kniha. Samozrejme. Ideálna príležitosť pohľadať starú hrobku. Vráti sa k pôvodnému plánu. Azda dokonca nájde aj tie tarotové karty. Vzala knihu. Tentoraz si prečítala každučké slovo. O hodinu sa Léonie v novom vlnenom kabátiku, odolných turistických topánkach a s klobúkom na hlave vykradla na terasu. V záhrade nebolo ani živej duše, no aj tak kráčala rýchlo, nechcela nikomu vysvetľovať, kam sa vybrala. Na kraji lesa zastala, ozvala sa
opatrnosť. Bolo tu priam hmatateľné ticho a vo vzduchu visel pach opadaného lístia. Obzrela sa smerom, odkiaľ prišla, potom uprela zrak do šera lesa. Dom už nevidela. Čo ak nenájdem cestu späť? Léonie pozrela na oblohu. Ak sa pridlho nezdrží a ak sa nezmení počasie, domov sa vráti jednoducho smerom na západ, podľa zapadujúceho slnka. Okrem toho, toto boli súkromné lesy, udržiavané a opatrované na ohradenom panstve. Nijaká divočina. Na obavy nie je dôvod. Keď už seba presvedčila, že treba ísť ďalej, cítila sa ako hrdinka dobrodružnej knihy. Vykročila po zarastenom chodníku. Odrazu sa ocitla na križovatke. Chodník vľavo sľuboval atmosféru ticha a zanedbaného porastu. Stromy akoby sa skláňali pod nevítanou ťarchou času, vyzerali otupene a vyčerpane. V porovnaní s týmto bol chodník vpravo celkom obyčajný. Ak je na pozemku dávno zabudnutá hrobka, iste bude hlbšie v lese, nie? Ďaleko od domu... Léonie teda zabočila doľava a vstúpila medzi tiene. Na chodníku bolo vidieť, že po ňom zriedka niekto prejde. Neboli na ňom čerstvé odtlačky kolesa záhradníkovho fúrika, ani náznak, že by tu starec zhrabával lístie, ani stopa, že by sem vôbec niekto nedávno vkročil. Léonie sa zhlboka nadýchla. Mala nádherný pocit odlúčenosti od civilizácie, od rieky a sivých a červených striech domov dolu v Rennes-les-Bains, od siluety cloche-mur aj Hôtel de la Reine. Zahalená do bezpečia lesného ticha si odrazu vedela predstaviť hluk v kaviarňach a baroch, štrngot v kuchyniach, zvonenie postrojov a hrmot kočov na Gran’Rue, krik drožkára. A aj tenký hlas kostolného zvona, niesol sa k nej na krídlach vetra až sem, na miesto, kde teraz stála. Už sú tri. Léonie načúvala, až napokon tlmená ozvena celkom stíchla. Spolu so zvukom zanikla aj jej túžba po dobrodružstve. Znovu začula záhradníkove slová. Pozor na dušu. Ľutovala, že sa ho – alebo niekoho iného – nespýtala na cestu. Vždy všetko chcela robiť sama a nerada žiadala druhých o pomoc. Ale teraz ju najviac mrzelo, že si nevzala so sebou tú knihu. Lenže už som priďaleko, aby som sa vracala. Prebehlo jej mysľou, že vlastne nikto na panstve nevie, kam šla. Keby teraz spadla alebo zablúdila, ani by nevedeli, kde ju majú hľadať. Zišlo jej na um, že mala za sebou nechať nejaké stopy. Kúsočky papiera, alebo ako Janko a Marienka kamienky, ktorými by si označila cestu domov. Nemáš sa tu prečo stratiť. Léonie kráčala hlbšie do lesa. Teraz sa ocitla na čistinke obkolesenej divým borievčím, na ktorom zreli neskoré bobule. Bolo ich plno, akoby do týchto končín nelietali ani vtáky. Tiene a zdeformované siluety sa jej mihali pred očami. V zelenom plášti lesa svetlo hustlo, vytláčalo známy svet a nahrádzalo ho niečím nespoznateľným, omnoho starším. Padala popoludňajšia hmla, prepletala sa pomedzi stromy a vres, siahala aj na čistinku. Bez výstrahy či oznámenia bola jednoducho tu. Vlhkosťou presiaknutý vzduch pohlcoval všetky zvuky a nastalo absolútne, nepreniknuteľné ticho. Léonie cítila, ako sa jej mrazivé prsty hmly prepletajú okolo šije, ovíjajú sa jej pod sukňou okolo nôh ako mačka. A potom odrazu cez stromy pred sebou zazrela obrysy niečoho, čo nebolo ani z dreva, ani z hliny. Malú kamennú kaplnku, nie väčšiu ako pre šesť či osem veriacich, so špicatou strechou a krížom nad oblúkovými dverami. Léonie ticho zhíkla.
www.litcentrum.sk
Strana 9
Zahraničná literatúra
Snažím sa písať o živote
ZO SVETA KNÍH
Česká spisovateľka Petra HŮLOVÁ sa predstaví na BIBLIOTÉKE (v Slovensko-českej literárnej diskusii v hale A1 o 12. hod.) Spisovateľka Petra Hůlová sa narodila v roku 1979 v Prahe. Vyštudovala kulturológiu a mongolistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, kde absolvovala aj doktorandské štúdium. Po ročnom pobyte v Mongolsku debutovala ako dvadsaťtriročná románom Paměť mojí babičce (2002), ktorého dej situovala do tejto krajiny a dostala zaň Cenu Magnesia Litera v kategórii Objav roka, zvíťazil v ankete Kniha roka Lidových novin a získal čitateľský úspech (predalo sa ho vyše 20 tisíc výtlačkov). V roku 2004 vydala novelu Přes matný sklo, o rok ďalší román Cirkus Les Mémoires, ktorý sa odohráva v USA, a roku 2006 román Umělohmotný třípokoj (všetky vo vydavateľstve Torst). Napriek tomu, že dej každej prózy sa odohráva v inom prostredí, ich spoločnými črtami sú okrem nezameniteľného autorkinho jazyka aj jej schopnosť presvedčivo vyjadriť momentálne rozpoloženie svojich postáv. Dokáže sa odraziť z istej situácie a rozvíja príbehy, ktoré aj keby sa zdali najneuveriteľnejšie, čítajú sa plynulo a nemôžeme sa od nich odtrhnúť. Schopnosť vymýšľať nové scény a podávať ich neošúchaným jazykom, často s originálnymi novotvarmi, potvrdila aj v próze Umělohmotný třípokoj (Cena Jiřího Ortena). Prostredníctvom monológu tridsaťročnej „lepšej“ českej prostitútky uvažuje o súčasnom svete, počínajúc rodinou a končiac planétou Zem. Dej najnovšieho románu Stanice tajga (vyd. Torst 2008) umiestňuje autorka na Sibír a čiastočne do Dánska. Sleduje osudy dvoch Dánov, ktorých študijné záujmy aj chuť poznať niečo iné ako západoeurópsku civilizáciu zavejú do východosibírskej osady Charyň. Jeden z nich sa ocitne na Sibíri tesne po 2. svetovej vojne, druhý v súčasnosti. Objavujeme s nimi svet nekonečných lesov a pastvín, riedko osídlený, akoby na okraji civilizácie, i keď ani tam sa vývoj celkom nezastavil. Autorkine sympatie nie sú ani na strane vymožeností Západu, ani na strane toho, čo zostalo obyvateľom tajgy z dedičstva po predkoch. Z ich konfrontácie kultúr by nevyšli víťazne už preto, že ich dni sú každodenným bojom o prežitie v ťažkých podmienkach. A predsa nie sú ochotní vymeniť Sibír za byt v Petrohrade. S jednotlivými postavami sa bližšie zoznamujeme v samostatných kapitolách zameraných pred-
nostne na ne a zároveň rozohrávajú aj príbeh ďalších osôb. • Ako si vás našla téma románu Stanice tajga? – Nuž, čo je vlastne téma... pravda? Príbeh muža, ktorý sa nikdy nevrátil z cesty na Sibír? Príbeh ženy, ktorá naňho čaká doma? Či pseudohistorické dejiny Sibíri? Je to klišé, ale pravdivé – texty si skôr nachádzajú mňa ako ja ich. • Literárne je možné, že dvaja Dáni v rozpätí takmer šesťdesiatich rokov navštívia tú istú osadu vo východosibírskej tajge, pričom prvý z nich tam aj zakotví, čo sa mu stane osudným. Dovoľuje však takéto časové rozpätie hľadať aj nadväznosti? Môžu žiť ešte pamätníci prvého z nich, Hablunda, a podať o ňom svedectvo? – V tom, že pamätníkov veľa nie je, je pointa celej veci. Šesťdesiat rokov starý príbeh sa dá odkrývať len veľmi sprostredkovane. Niet nikoho dôveryhodného, kto by s jasnou hlavou Erskemu povedal, čo sa Hablundovi v Charyni vlastne prihodilo. Aspoň Erske nikoho takého nestretol. Je odkázaný na svedectvo z druhej ruky; na náhodou nájdený fotoaparát a pochybné narážky, ktorým sa nedá príliš veriť. • Sugestívna atmosféra románu približuje východosibírsku tajgu európskymi očami. Napriek drsným mravom a až surovému spôsobu života (naozaj pochovávajú svojich mŕtvych tak, že ich zabalia do kusa látky a vynesú za dedinu napospas supom?), ako ich opisujete, nezapriete, že k tým osobám máte istý vnútorný vzťah. Sprievodcu lôžkových vlakov na Transsibírskej magistrále Fedorka ste vykreslili s veľkými sympatiami. Ako ste koncipovali postavy, nestrácali ste o nich prehľad? – Pokiaľ ide o pochovávanie mŕtvych, je to moja fabulácia, podobne ako aj niektoré ďalšie veci. Stanice tajga je román, a nie etnografická štúdia. Vychádza z mojej znalosti prostredia, ale pokúša sa ísť aj ďalej.
Niektoré reálie si prosto vymýšľam. Niekedy sa pokúšam, aby do prostredia zapadli tak, že to čitateľ neodhalí, inokedy fantazírovanie neskrývam. Napríklad sibírsky kmeň Karov, ktorý čerpá všetku energiu z pálenia cvikly... takto asi energiu nikto nikdy na Sibíri nezískaval. Fedorko je postava, pre ktorú som mala od začiatku veľkú slabosť, čo asi aj poznať. Fedorkova práca na Transsibírskej magistrále – tá je starostlivo odpozorovaná, tam som si máločo domyslela. V ruských vlakoch som strávila týždne a mám sa o čo oprieť. Keď vymýšľam jednotlivé postavy, s nejakým strácaním prehľadu nemám problém. Ak áno, tak viem, že niečo nie je tak, ako má byť, postavy sú len papierové. Je to ako s rodinou. Nech je akokoľvek veľká, bolo by absurdné, keď sa všetci navzájom dobre poznajú, aby si človek plietol jednotlivé tety či strýkov a strácal prehľad o tom, ktorá je tá láskavá z Kroměříža a ktorá tá nešikovná so silnými okuliarmi. Jednoducho to človek vie a hotovo. • V postave Erskeho tlmočíte poznatky etnológa a antropológa o obyvateľstve tohto kraja. Zrejme ste však do nej premietli aj to, čo vám dalo štúdium – či nie? – Za postavou Erskeho stojí obraz skutočného antropológa z Aarhusu, v súčasnosti profesora antropológie v Manchestri, ktorý ma k postave priamo inšpiroval. Sám strávil niekoľko rokov medzi pastiermi sobov neďaleko Jakutska a o tamojších skúsenostiach mi veľa rozprával. Záujem o život ľudí ,,inde” – to je samozrejme podstatou záujmu o štúdium kulturológie. Skôr než by prinášala znalosti o jednotlivých krajinách, poukazuje na bohatosť možných perspektív pohľadu a taký prístup je mi blízky. • Široký rozsah vašich tém podsúva otázku, či ich hodláte v budúcnosti ešte rozširovať... – A čo by znamenalo, ak nie? Že by som písala už len stále dookola? O čom? Znie to možno trochu velikášsky, ale snažím sa písať o živote. O tom vypovedajú moje knihy a ak budú nejaké ďalšie, budú také tiež. • Čo vám prinieslo materstvo a ako sa cítite v tejto úlohe? – Myslela som si, že sa stanem niekým iným. Ako keď v rozprávke princ pobozká žabu a je z nej princezná. Ale k ničomu takému nedošlo. Jarmila Wankeová
Richard Greener: Laceyho priznanie
Kitty Sewellová: Ľadová pasca
Bratislava, Ikar 2008. Preklad Martina Zrubáková
Bratislava, Ikar 2008. Preklad Marína Gálisová
Walter Sherman, detektív na dôchodku, odborník na diskrétne hľadanie stratených príbuzných, stretáva na ostrove v Karibskom mori Conchitu Crystalovú, starnúcu, no stále veľmi príťažlivú hviezdu pódií a strieborného plátna. Celebrita má problém. Stratil sa jej synovec Harry Levine. Sherman veľmi skoro zistí, že nejde o banálnu záležitosť. Mladý muž vlastní dokument, ktorý by mohol odhaliť tajomstvo vraždy J. F. Kennedyho. Do hry vstupujú politické sily; omnoho prekvapivejšie sa však ukážu charaktery ľudí. Pôsobivo napísaný politický triller popri strhujúcom príbehu slovenským čitateľom ponúkne pohľad na moderné americké dejiny. Autor osvetľuje a komentuje rozmanité súvislosti – vojnu vo Vietname, činnosť CIA v Laose či anekdotické perličky zo života amerických prezidentov. Na ceste za odhalením tajomstva zazrieme Boston, východnú Atlantu, kanály v Amsterdame, upršané Anglicko. Text miestami (cítiť odľahčeného Mailera) nadobúda podobu dokumentu a má značnú poznávaciu hodnotu. Dozvieme sa napríklad, že starnúce hviezdy na ostrove v Karibiku nemusia klamať len telom. Viac si už ale prečítajte sami. František Litecký
Ústrednou postavou románu je detský chirurg Dafydd Wodruff, ktorého po náročnom večierku zavolali operovať obličku malému Derekovi. Urobil chybu – vybral tú nesprávnu. Nasledoval šok, vyšetrovanie a v ťažkej depresii sa rozhodol odísť do arktickej divočiny do Moose Creeku. Uprostred ľadu a snehu stretáva svojských ľudí, nielen domorodcov, ale aj takých ako on, ktorí sem prišli z rôznych príčin. Usiluje sa nájsť priateľov, ale ťažko prekonáva tamojšie zvyky. Pred návratom do Anglicka, kde ho už medzitým zbavili viny, navštívi Black River na pobreží Severného ľadového oceánu. Minulosť v studenej Kanade sa prelína so súčasnosťou v Anglicku. Ani tu Dafydd nenachádza pokoj, po rokoch dostane list od 13ročnej Mirandy, ktorá mu oznámila, že ona a jej bratdvojča sú jeho deti, ich mama je Sheila. Ťažko presviedčal manželku, že to nie je možné, ale krvné testy otcovstvo potvrdili. Zničený Dafydd, ktorého opustila manželka, sa rozhodol, že musí odhaliť pravdu. Dramatické udalosti nakoniec objasnili zločinný podvod zákernej a pomstychtivej Sheily. V súvislosti s hľadaním pravdy o otcovstve však Dafydd našiel stopu k vlastnému a doteraz neznámemu synovi v Black River, kde mu počas návštevy učarovala rezbárka Uyarasuq. – lč –
60. ročník Frankfurtského knižného veľtrhu (15. – 19. októbra) Ani významné jubileum neubralo najväčšej svetovej knižnej expozícii nič z jej pracovného zamerania. Napriek tomu, že výstavisko vždy začiatkom jesene patrí nie typicky komerčnému artiklu, predsa len ťažiskom pracovných záujmov zostal aj tentoraz biznis. Takmer 7400 vystavovateľov zo sto krajín prinieslo do metropoly Hessenska vyše 400 tisíc knižných titulov, teda asi desatinu našej národnej knižnice. Popri ponuke kníh, už nielen v tlačenej, ale aj digitalizovanej podobe, pokrývajúcej všemožné záujmy všetkých spoločenských skupín a vekových kategórií vystavovatelia pripravili na päť dní stovky zaujímavých besied, autogramiád, čítačiek, filmových a divadelných predstavení a zábavných programov pre deti. Turecko sa na poste čestného hosťa jubilejného ročníka zameralo pod heslom Fascinácia farebnosťou na odkrytie svojich slovesných tradícií vychádzajúcich z perzských a antických gréckych koreňov, ktoré sa rozvíjajú od Bosporu po Mohan. Výhonky, ktoré z nich vyrástli, kvitnú naozaj pestrofarebne tak v Istanbule, ako aj nad Mohanom. Popri svetových autoroch, ako Nazim Hikmet či nositeľ Nobelovej ceny za rok 2006 Orhan Pamuk, majú v Nemecku silné čitateľské zázemie viacerí súčasní tureckí autori, a to vďaka dva a polmiliónovej komunite Turkov, z ktorých mnohí žijú mimo svojej vlasti už ako tretia generácia. Tureckí autori populárni v Nemecku boli aj ,,ťahákmi“ programov na veľtrhu, napríklad Feridun Zaimoglu (píše hry pre Salzburské slávnosti) alebo Emine Sevgi Özdamar, nositeľka viacerých významných literárnych ocenení, medzi nimi aj Bachmannovej ceny. Obidvaja sa síce narodili v Turecku, ale už dlho žijú v Nemecku a píšu po nemecky. Veľmi populárna je autorka detektívky Scheidung auf Türkisch (Rozvod po turecky) Esmahan Aykol (1970). Z domácich nemeckých autorov veľký záujem vyvolal sympatický čerstvý držiteľ najprestížnejšej literárnej ceny Deutscher Buchpreis Uwe Tellkamp za román Der Turm (Veža) o tom, ako sa celá spoločnosť vyrovnáva so zmenami po roku 1989 a jednotlivec so svojím svedomím. Samozrejme, pozornosť kamier a médií sa sústredila aj na vystúpenie Güntera Grassa, ktorý predstavil ďal-
šiu časť svojej autobiografie Die Box (Schránka). Podobný záujem vyvolala aj prítomnosť Michaila Gorbačova, ktorý v sprievode ochrankárov, reportérov a svojich priaznivcov prešiel okolo národného stánku Slovenskej republiky do expozície ruských vydavateľov, kde v stánku moskovského vydavateľstva Ves mir podpisoval svoju monografiu. Slovenská knižná reprezentácia mala dobré umiestnenie medzi národnými stánkami stredo- a východoeurópskych krajín. Rožný stánok s rozlohou 60 m2 pôsobil veľmi ústretovo a pohostinne voči návštevníkom. Našli v ňom takmer 500 titulov od 40 slovenských vydavateľov. Na paneloch z vonkajšej strany si mohli pozrieť ucelené kolekcie Najkrajších kníh Slovenska za rok 2007 a výber asi troch desiatok prekladov diel slovenských autorov, ktoré vyšli v zahraničí s podporou LIC, Komisie SLOLIA. Kolekcia prekladov slovenských kníh do svetových jazykov sa pokúsila pestrým a rôznorodým výberom z našej literatúry od Jesenského po Johanidesa, Pišťanka, Kapitáňovú, Dušeka či Vilikovského v angličtine, nemčine, francúzštine, ruštine, nórčine alebo maďarčine ukázať, s akými titulmi sa zahraniční čitatelia môžu zoznámiť. Samostatná kolekcia dvanástich knižných prekladov Milana Rúfusa do svetových jazykov doplnená všetkými časťami jeho súborného Diela, ktoré vychádza vo vydavateľstve MilaniuM, pripomenula tohtoročné okrúhle životné jubileum nášho najvýznamnejšieho žijúceho básnika a najmä zdôraznila jeho svetové postavenie. Do Frankfurtu prišli osobne prezentovať svoju tvorbu básnik Ivan ŠTRPKA a prozaička a publicistka Jana BEŇOVÁ. Pri tejto príležitosti LIC pripravilo malé dvojjazyčné monografie obidvoch autorov v nemčine a angličtine s krátkym portrétom a ukážkami z tvorby. V programe vo Forum Literatur und Sachbuch (16. októbra) čítala Jana Beňová v nemčine ukážky zo svojich prekladov Parker a Plán odprevádzania, básne Ivana Štrpku v nemčine čítal jeho súpútník z Osamelých bežcov Peter Repka. Program na vysokej úrovni moderovala prekladateľka a pracovníčka LIC Daniela HUMAJOVÁ. –báb–
NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY v Maďarsku Beletria 1. Tamás VITRAY: Kiképzés (Výcvik), Magvető 2. Laura D.: Szex és tandíj (Sex a školné), Ulpius 3. Robin COOK: Halálcsapda (Smrteľná pasca), Alexandra 4. Todd STRASSER: A hullám (Vlna), Atheneaum 5. Debbie MACOMBER: Áfonya tér 44 (Brusnicové námestie 44), Mira 6. Béla ERNYEY: P@si, I.A.T. 7. Jess WALTER: A védett tanú (Chránený svedok), Kelly 8. Jeff LINDSAY: Dermedt, dacos Dexter (Chladný, vzdorovitý Dexter), Agave 9. Richard MORGAN: Törött angyalok (Zlomení anjeli), Agave 10. Anna PORTER: Kasztner vonata (Kasztnerov vlak), Mérték
2. Pál SVÁBESZKI: Kagylók gyöngyei (Perly mušlí), Accordia 3. José Luis MARTÍNEZ: Magyar hazám (Moja maďarská vlasť), Accordia 4. Erich KÄSTNER: A diktátorok iskolája (Škola diktátorov), Partvonal
Próza: 1. 2. 3.
4.
(podľa komerčného kníhkupectva Fókusz)
Poézia, dráma: 1.
Géza ACZÉL: (fél)édes hendikep ((polo)sladký hendikep), Palatinus
5.
Juan MARSÉ: Utolsó délutánok Teresával (Posledné popoludnia s Terezou), Magvető Zoltán ALBERT: Az alkimistakódex (Kódex alchymistov), Athaneaum Harry KEMELMANN: A rabbi hétfőn elutazott (Rabín v pondelok odcestoval), Konkrét Könyvek Freya NORTH: Mindent anyánkról (Všetko o našej matke), Ulpius-ház György MOLDOVA: Ha az Isten hátra nézne 1 – 2 (Keby sa Boh obzrel späť), Urbis
(podľa prestížneho literárneho a spoločenskovedného kníhkupectva Írók Boltja)
Strana 10
Téma
Dávne príbehy o nás Anselm Grün OSB
Bojovník a priateľ Trnava, Dobrá kniha 2008 Preklad Eva Karlíková
Celé dejiny, u nás až do druhej polovice 20. storočia, bola rola muža v spoločnosti jasne definovaná. Pozostatky jej dominancie dodnes prežívajú v často „mierne ironických“ označeniach: hlava rodiny, silnejšie pohlavie a pod. O silnejúcu ženskú identitu sa prostredníctvom rôznych spoločenstiev starajú ženy samy a od istého času aj mediálna sféra, ktorá z nej výrazne profituje. Naproti tomu výraz „mužské spoločenstvo“ znie asi ako „okrúhly štvorec“. Odkedy samostatnosť žien ohrozila postavenie mužov a prišli o tradíciou určené pozície, musia si muži (každý sám) nanovo pohľadať „značky“, na ktoré by sa mohli bez strachu postaviť. Z toho, ako sa im (ne)darí, vidíme, že to pre nich nie je jednoduché. Katolícka cirkev pokladá často feminizáciu spoločnosti, teda stratu tradičnej identity muža, za známku rozkladu spoločenských vzťahov, horekuje nad zánikom rodiny a sníva o akomsi stratenom raji, ktorý v skutočnosti globálne nikdy neexistoval. Percento rodín, kde je všetko bez pokrytectva, „tak ako má byť“ podľa kresťanských aj spoločenských etických noriem, je podľa mňa stále asi rovnaké. Bedákať nad stratou dôležitosti muža, odkedy sa žena stala samostatne zárobkovo činnou (možno preťaženou, ale zároveň slobodnou), je zbytočné, takéto postavenie muža v západnej civilizácii sa (dúfajme) už nikdy nevráti. Oveľa potrebnejšie je hľadať alternatívy a pomôcť mužom znovu nájsť samých seba, čo je práve cesta, ktorou sa vybral Anselm Grün OSB v knihe Bojovník a priateľ. A. Grün sa ako hlboko rozjímavý mních, dobrý psychológ a zároveň praktický hospodár benediktínskeho kláštora v nemeckom Münsterschwarzachu stretáva s mužmi v kresťanských spoločenstvách a pozná ich problémy. Vie o ich obavách, slabostiach i silných stránkach, o ich výnimočnosti a schopnostiach – a z celej duše im chce pomôcť nanovo objaviť duchovnú silu a hodnotu mužskej identity. Lebo len muži, ktorí sú si vedomí svojho potenciálu a neschovávajú sa za škrupinu frajera alebo nezostávajú celý život precitlivenou padavkou, môžu naozaj meniť svet k lepšiemu. A byť aj partnerom dnešným ženám – nie ich opakom, ale oporou, ktorá rozumie aj vlastnej ženskej stránke a dokáže byť dobrým otcom – priateľom, ale zároveň aj bojovníkom za svoje morálne presvedčenie. Pred touto knihou o mužoch autor napísal Kráľovnú a divožienku (Dobrá kniha 2007) zameranú na postavenie žien. Bojovníka a priateľa však viditeľne písal s oveľa väčším nadšením a citom – ako muž, ktorý má čo povedať iným mužom. Pozitívne ho ovplyvnil veľmi dobrý
KNIŽNÁ REVUE číslo 23
vzťah s otcom, aký dnes mnohí muži nezažívajú, čo veľmi poznamenáva ich dozrievanie. Východiská oboch kníh sú rovnaké – stoja na výklade či priam aktualizácii biblických postáv ako archetypov, ktoré svojimi životmi a problémami oslovujú aj dnešného človeka. Môžu slúžiť dnešnému mužovi ako vzory, aby sa stal rozhodným a celistvým človekom, ktorý žije v mieri so svojím okolím i sebou samým. Preto je do tejto knihy bez ostychu zahrnutá i sexualita ako prejav osobnosti, lásky i telesnosti, no a v rámci nej aj homosexuálna láska ako hodnotný cit človeka k človeku. Už nabúraním tohto tabu prispieva A. Grün k lepšiemu sebaprijatiu, pochopeniu a zrelosti mnohých mužov, ktorí sa pasujú s ťažkosťami práve pre odmietanie svojej prirodzenosti. (O to smiešnejšie vyznieva snaha redaktora už v úvodnom predhovore zmierniť radikálne Grünove názory poukázaním na to, že autor sa pohybuje v ateistickom prostredí, pre ktoré sú jeho názory prijateľné, hoci nie sú celkom v súlade s dogmatikou.) Benediktín Grün však ponúka vo svojej psychologickej exegéze Biblie viac takýchto prekvapení, a aj vďaka týmto odvážnym úvahám je podľa mňa Bojovník a priateľ knihou hlboko kresťanskou: nie v zmysle dogmatickom, ale v zmysle skutočne ľudskom – vo význame duchovného súladu človeka so sebou samým ako s bytosťou stvorenou Bohom na Jeho obraz. Ak sa chcete s názormi A. Grüna zoznámiť podrobnejšie, pošlite nám do 19. novembra kupón vydavateľstva Dobrá kniha z 11. strany, jednému z vás túto knižku pošleme. Francine Riversová
Áron Trnava, Dobrá kniha 2008 Preklad Mária Lalíková
Po cykle piatich noviel Výnimočné biblické ženy (Tamara, Rachab, Rút, Betsabe, Mária) prináša Dobrá kniha aj novely tejto autorky Výnimoční biblickí muži. Po knihe o Áronovi môžeme očakávať príbehy Kaleba, Jonatána, Amosa a Sílasa. Pôsobeniu týchto mužov sa v Biblii nevenuje zvláštna pozornosť, ale práve to umožňuje rozvinutie ich osudov literárnou cestou, samozrejme, vychádzajúc z biblického textu. Takto inšpirované knihy vyvolávajú viaceré očakávania, napríklad vystihnutie duchovnej stránky príbehu či postihnutie jeho hĺbky umeleckými prostriedkami. Škoda, že autorka ženských románov na niektoré z nich v tomto diele akosi rezignovala. Francine Riversová podáva príbeh Árona ako „prolegomenu k Biblii“. Mierne psychologizovaný príbeh Mojžišovho staršieho brata sa začína krátkou retrospektívou detstva a mladosti, pokračuje chronologicky stretnutím bratov na púšti, spoločným bojom za vyvolený národ pred faraónom, pred
Vydavateľstvo Krenčey – CCJ Bohom i pred samým vyvoleným národom. Riversovej Áron sa číta tak, ako sa pozerá biblický veľkofilm – najskôr všade kobylky, potom piesok, medzitým zopár dobre či zle „utrafených“ rekvizít. Pri písaní tohto scenára sa však rozhodne nikto nespotil a veriaci si môžu priblížiť neľahké životy praotcov bez vyvolávania zbytočných otázok, nieto ešte pochybností, bez možnosti hľadania analógií so súčasnosťou. Najviac však tejto (tele)novele chýba dych novosti, chýba jej náčrt veľkoleposti celku, do ktorej príbeh patrí, chýba jej vôňa orientu. Psychologizácia postáv nie je najhoršia, ale najmä ženské postavy, na ktoré Biblia popri mužských hrdinoch zabúda, sú veľmi sploštené, aj tu sú vykreslené len veľmi okrajovo a opatrne. Je to škoda, lebo takýto (ženský) prístup sa dá naplno rozvinúť práve v príbehoch, ktorých vyvrcholenie žiaden prekvapivý záver neprinesie. Nejako mi po prečítaní tohto Árona prišlo až ľúto, že napriek zjavnej plochosti podania príbehu „spisovatelia“ takéto diela veľmi dobre predávajú. (A vydavateľstvá zle kúpia, ale väčšinou tiež dobre predajú.) Veľkolepo napísané biblické príbehy sú asi už navždy mŕtve. Miroslava K. Valová
Stánok D 200 Aj túto knihu venuje vydavateľstvo Dobrá kniha jednému z našich čitateľov, ktorý nám do redakcie pošle jeho kupón z 11. strany do 19. novembra.
Ježiš, dôverujem v Teba Bratislava, Lúč 2008 Preklad Marek Krošlák Kniha modlitieb vreckového formátu inšpirovaných životom, odkazom a mystickými zážitkami sv. Faustíny smeruje najmä k objavovaniu a k radosti z milosrdenstva. Táto poľská svätica, vlastným menom Helena Kowalská (1905 – 1938), sa na Slovensku teší veľkej popularite a úcte. Vonkajším dôkazom sú viaceré knižné publikácie, webové stránky a diskusie, tým vnútorným sú najmä modlitby a osobitne Korunka k Božiemu milosrdenstvu. Ide o jednu z foriem praktizovania kultu Božieho milosrdenstva, v knihe nájdete aj ďalšie: obraz milosrdného Ježiša, sviatok Božieho milosrdenstva a Hodinu milosrdenstva. Obraz vznikol z vízie sv. Faustíny, ktorú mala v roku 1931. Charakteristický je dvomi lúčmi vychádzajúcimi z Ježišovho boku, svetlý symbolizuje vodu na ospravedlnenie duší a červený symbolizuje život duší. Nápis pri Ježišových nohách tvorí titul knihy a zároveň je základnou modlitbou na uvedomenie si láskavého vzťahu Boha k človeku. Sviatok Božieho milosrdenstva sa v cirkevnom roku slávi Druhú veľkonočnú nedeľu a Ježiš v zjaveniach sv. Faustíne prisľúbil v tento deň pre ľudí úplné odpustenie hriechov, ak pristúpia k svätému prijímaniu. Dôležitou formou úcty k Božiemu milosrdenstvu patrí aj Hodina milosrdenstva. Ide o tretiu hodinu popoludní, hodinu Ježišovej agónie na kríži, a sú s ňou spojené mnohé milosti pre modliacich. Podľa zápiskov sv. Faustíny „je to hodina, v ktorej sa dostalo milosti celému svetu – milosrdenstvo zvíťazilo nad spravodlivosťou“. Kniha rozširuje úctu k Božiemu milosrdenstvu, povzbudzuje vo viere a prehlbuje duchovnosť, jej dosah nelimituje ani vek ani spoločenské postavenie čitateľa. –rm–
Združenie katolíckych vyd. Slovenska nájdete v D 308a.
Adresa: Vyšehradská 39 tel./fax: 02 / 63 828 271 e-mail:
[email protected] www.ccj.sk www.pc-slovniky.sk Majiteľ: PhDr. Ivan Krenčey Vznik: 1990 Zameranie, profilové edície: Prekladateľské slovníky pre profesionálov, odborné slovníky pre širokú verejnosť a univerzálne slovníky v knižnej i v modernejšej počítačovej forme (distribuované na CD). Náš nový slovníkový počítačový program nájde požadované heslo podľa niekoľkých prvých písmen za stotinu sekundy! Podľa ohlasov našej klientely to slabším a začínajúcim prekladateľom umožní vyprodukovať dvojnásobok odborného prekladu. A tým lepším a skúsenejším sa výkon zvýši najmenej o 25 percent, čo pri dnešných cenách prekladov znamená, že aj najdrahší slovník do počítača sa zaplatí za 2 – 3 dni sám. • Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva? – Takmer všetky, ktoré ma dosiaľ neoklamali alebo neokradli. Distribuujem prostredníctvom firiem Marčan, Modul, Info Žilina (Michna), Pezolt Košice a Slovart-Store. • Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov? – 97 titulov, z toho 89 slovníkov, okrem troch výnimiek to boli všetko publikácie slovenských autorov. • Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2007? – Z desiatich titulov spomeniem aspoň tieto tri: Farmaceutický nemecko-slovenský a slovensko-nemecký slovník (55 tis. hesiel), Baníctvo, geológia, metalurgia – nemecko-slovenský a slovensko-nemecký slovník (30 tis. hesiel) a Taliansko-slovenský a slovensko-taliansky univerzálny slovník basic, všetko digitálne slovníky do počítača na CD. Rok 2007 považujem z hľadiska predaja PCslovníkov za prelomový. Predovšetkým vďaka tomu, že počítače aj internetové prístupy sa rapídne zrýchlili a ľudia, ktorí pracujú s cudzím jazykom a s počítačom pochopili, že počítačový slovník im ušetrí veľa vzácneho času. Som trochu hrdý na to, že som vydal prvý slovenský slovník do počítača – ešte roku 1994. • S akými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2008 a ako sa vám ich darí plniť? – Na rok 2008 sme si naplánovali 10 digitálnych a 2 knižné slovníky. Digitálnych sme už vydali 19, knižné trošku meškajú, ale do konca novembra by mali byť v tlači. Už teraz je z plánu na rok 2009 pripravená do tlače kniha humoresiek a satír s názvom Rybári na udici a komunisti na háku. Odštartuje celkom novú edíciu Čítanie na dlhú chvíľu. Jej cieľom bude poskytovať negýčovú lektúru pre tých čitateľov, ktorí sú nútení kdesi dlhší čas čakať.... • Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší? – Z digitálnych slovníkov má najväčší úspech Slovník najčastejších prehreškov proti spisovnej slovenčine, ktorého najnovšia verzia obsahuje do 5 tisíc lexikálnych a gramatických nesprávností a ich spisovných ekvivalentov. Z komerčného hľadiska vedie Anglicko-slovenský a slovensko-anglický ekonomický slovník (10 tisíc predaných kusov). Podľa ohlasov špičkových prekladateľov je údajne najlepší Veľký nemeckoslovenský a slovensko-nemecký slovník Právo-ekonomika s overeným podrobným odborným názvoslovím, vyhlásený neoficiálne za najlepší odborný slovník v celej EÚ.
Obsahuje 180 tisíc hesiel a zatiaľ je to aj náš najväčší slovník. Dlho si ale tróniť nebude, pretože pripravovaný knižný Nemecko-slovenský a slovensko-nemecký technický slovník má okolo 600 tisíc hesiel a v digitálnej podobe ich bude 950 tisíc. To by mali byť naše vlajkové lode. Najväčšiu slávu nám priniesol knižný Nemecko-slovenský a slovensko-nemecký poľovnícky slovník obsahujúci 24 tisíc hesiel z poľovníctva, vrátane latinských ekvivalentov. Jeho počítačová verzia obsahuje aj tretí slovník: Latinsko-nemecko-slovenský poľovníckych termínov. • A ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl? – Nemôžem to nazvať omylom, skôr sklamaním. Pre študentov švédskeho jazyka UK som vydal pred rokmi Dejiny švédskej literatúry, kvalitnú publikáciu z pera doc. PhDr. Margity Gáborovej, CSc. Vtedajší študenti hneď rozchytali pár desiatok kusov, ale potom sa niekoľko nasledujúcich rokov štúdium švédčiny neotváralo, a tak sa predávali najviac 2 – 3 kusy ročne. • Čo vás najviac trápi na knižnom trhu? – Skutočnosť, že s akousi železnou pravidelnosťou sa medzi distributérmi objavujú tiežpodnikatelia, ktorí z hazardérstva alebo kvôli nadmernej kriminálnej energii precenia svoje sily a investujú peniaze vydavateľov do pochybných projektov. Potom prestanú platiť faktúry, nevrátia vydavateľovi knihy z komisie a posunú rozvoj vydavateľstva o poriadny kus späť. Mne zostali nezaplatené faktúry po KD Slovakia, po firme Ing. Pištek Freddie a najnovšie mi distributér LB-Story nedáva nahlášky, hoci moje tituly popredal. • Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu? – Podstatne sprísnené pravidlá hry pre vydavateľov. Aby nemohli vychádzať rozličné solídne vyzerajúce tituly, a nielen lexikografické, ktoré nespĺňajú ani základné kritérium: aby mali aspoň bezchybný slovenský jazyk. Za každú odbornú publikáciu jazykovo musí ručiť nejaký slovakista, či už pracovník vydavateľstva, alebo externista, napríklad z jazykovedného ústavu. Pretože niektorí vydavatelia šíria diela, ktoré výslovne deformujú vzťah nášho národa k spisovnému jazyku. • Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen? – Veľká slovenská encyklopédia (ideálne aj s anglickou, nemeckou a francúzskou mutáciou). Vydavateľstvo Krenčey nájdete v stánku D 412 A
www.litcentrum.sk
Bibliotéka
Kto získa Cenu Bibliotéky?
Zuza Cigánová: Šampanské, káva, pivo – VSSS
Strana 11
V piatok 7. novembra na slávnostnej recepcii pri príležitosti medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka 2008 prevezme jedna z týchto desiatich finalistiek Cenu Bibliotéky 2008. Udeľuje sa druhý raz, je určená výhradne autorkám ženám a jej prvou laureátkou je Jana Juráňová. Získala ju za svoj román Orodovnice.
Dana Podracká: Persona, Morfeus – Sofa
Helena Dvořáková: Plaché rozkoše – Rak
Zuzka Minichová: Črepiny z oblohy – VSSS
Mila Haugová: Biele rukopisy – Ars Poetica
Anna Ondrejková: Havrania, snová – Milanium
Inge Hrubaničová: Láska ide cez žalúď/dok – Aspekt
Ivica Ruttkayová: Marylin miluje literatúru – Aspekt.
Viera Prokešová: Vanilka – Petrus
Gabriela Rothmayerová: Vtedy na Východe – VSSS
Do súťaže o Cenu Bibliotéky boli nominované pôvodné slovenské knihy ženských autoriek (próza, poézia, literatúra pre deti a mládež), ktoré vyšli v roku 2007. Porota v zložení Zuzana Belková, Etela Farkašová, Alexander Halvoník, Radoslav Matejov a Kamil Peteraj vybrala týchto desať finalistiek. Jedna zo spisovateliek si na Bibliotéke prevezme cenu aj finančnú odmenu 50 tisíc Sk.
SPRIEVODNÝ PROGRAM BIBLIOTÉKA 2008 ..:: HLAVNÉ PODIUM – hala A1 ::.. 6. 11. 2008 (štvrtok) 10.00 – 11.00 O slovenských rozprávkach – prezentácia rozprávkových noviniek s rozprávkarom prof. PhDr. Ondrejom Sliackym, CSc. Vydavateľstvo Matice Slovenskej 11.00 – 12.00 Pavol Štefánik: Lietajúca babka – prezentácia knižky pre deti Vydavateľstvo Regent 12.00 – 13.00 Niesť bremeno a spievať – poetické pásmo pri príležitosti 80. výročia narodenia básnika Milana Rúfusa. Moderuje: Jozef Čertík Účinkujú: Jozef Šimonovič, Alfréd Swan, Zuzana Homolová Literárne informačné centrum 13.00 – 14.00 Ako vzniká Klub záhad – beseda o obľúbenej detskej edícii Klub záhad a jej autorovi Thomasovi Brezinovi spojená s kvízom a súťažami Vydavateľstvo Fragment 14.00 – 15.00 Môj drevený tato – tvorivé dielne inšpirované knihou Drevený tato básnika Tomáša Janovica a ilustrátorky Martiny Matlovičovej, ktorá získala Cenu BIBIANY za rok 2007 v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska. Deti sa zoznámia s víťaznou knižkou a potom sa pokúsia vytvoriť vlastnú verziu knihy –svojho „dreveného tata“. Účinkujú: Zuzana Malcová a Zuzana Šimová BIBIANA 15.00 – 16.00 Savyon Liebrecht – čítanie a diskusia s izraelskou autorkou, diskusiu povedie Milan Richter. Čítanie bude v hebrejčine a slovenčine. Veľvyslanectvo Izrael 16.30 – 18.00 Veľká kniha slovenských Vianoc – beseda s etnografkou PhDr. Zorou Mintálovou, spoluautorkou doteraz najúplnejšej slovenskej publikácie o najkrajších sviatkoch roka Moderuje: Jozef Šimonovič Vydavateľstvo Matice Slovenskej
7. 11. 2008 (piatok) 10.00 – 12.00 Psia škola kocúra Červenochvosta a Dokonalá Klára – beseda s autorkou Gabrielou Futovou, ilustrátormi a redaktorkami vydavateľstva o nových detských knižkách. Moderuje Dado Nagy SPN – Mladé letá 12.00 – 13.00 Slovensko-česká literárna diskusia – účinkujú Peter Krištúfek, Judita Kaššovicová, Petra Hůlová, Petr Halmay. Moderuje: Radoslav Matejov Literárne informačné centrum 13.00 – 14.00 Martin Rázus politik, spisovateľ a cirkevný činiteľ – beseda s tvorcami rovnomennej publikácie doc. Miloš Kovačka, PhDr. Miroslav Pekník. Vydavateľstvo VEDA 14.00 – 15.00 Môj drevený tato – tvorivé dielne inšpirované knihou Drevený tato básnika Tomáša Janovica a ilustrátorky Martiny Matlovičovej BIBIANA 15.00 – 16.00 Leonardo da Vinci – človek, ktorý predbehol svoju dobu. Prednáška o živote a diele významného umelca, ktorý dokázal harmonizovať vedu, umenie a filozofiu a prezentácia krátkych publikácií Le-
onardove stroje a Ezotericko-astrologický výklad Posledná večera od autora Jorge A. Livraga. Kultúrna asociácia Nová Akropolis 16.00 – 18.00 Členovia Literárneho klubu Generácia a jeho hostia predstavujú svoju najnovšiu poetickú a prozaickú tvorbu. Literárny klub Generácia pri Msk Petržalka
8. 11. 2008 (sobota) 10.00 – 11.00 Monika Dillingerová, Spoločenské hry a vzdelávanie – antagonizmus alebo súhra? Aký je vzdelávací potenciál spoločenských hier, výber hier pre školské kluby, matematika, logika, zemepis, dejepis... a hry. Albi 11.00 – 13.00 Fragmenty s občasnou túžbou po celistvosti – prezentácia novej knihy Etely Farkašovej a ďalších kníh Vydavateľstva SSS. Vydavateľstvo VSSS 13.00 – 15.00 Vyhlásenie Ceny Fantázie Občianske združenie Fantázia 15.00 – 16.30 Z rozprávkovej truhlice – pásmo dramatizovaných rozprávok spojených s interaktívnymi hrami, úlohami a hádankami a možno aj prekvapením a autogramiáda Ľudmily Hrdinákovej – autorky kníh Svet rozprávok a Tajomstvo rozprávok a ilustrátorky Márie Malíkovej. Vydavateľstvo AT publishing 16.30 – 18.00 Veci, o ktorých viete pomerne málo – beseda s Adelou Banášovou a Martinom „Sajfom“ Cifrom Kelion
9. 11. 2008 (nedeľa) 10.00 – 11.00 Prezentácia, autogramiáda nových kníh a kultúrne vystúpenie 10 spisovateľov pezinského Piklubu: Jozefa Banáša, Milana Blahu, Tibora Huszára, Antona Hykischa, Luboša Juríka, Jozefa Miklošku, Ľubomíra Olacha, Petra Rašlu, Milana Stanu a Ladislava Ťažkého. Vydavateľstvo DACO 11.00 – 12.00 Macko Pusík – prezentácia na ktorej sa zúčastnia herci účinkujúci v rozprávkach Macka Pusíka s pesničkami, hrami, tvorovou dielňou a záverečným žrebovaním kupónov. Magnet Press 12.00 – 13.00 Nové publikácie Ústavu svetovej literatúry SAV Prezentujú doc. Adam Bžoch, PhDr. Judit Görözdi. Vydavateľstvo VEDA 14.30 – 15.30 Umelci, ktorých máme radi – na svoj život spomínajú Tibor Bartfay, Vladimír Kompánek, Mária Kráľovičová, Eva Kristínová a Štefan Nosáľ. Moderuje: Zuzana Belková Vydavateľstvo Perfekt 16.00 – 17.00 Rôznorodý svet hier – klub Alea Istropolitana. Spoločenské hry – čo všetko sa za tým názvom skrýva. Priblíženie rozmanitosti škály hier z celého sveta. Albi 17.00 – 18.00 Prezentácia činnosti SSPUL Slovenská spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry
..:: DIALOG FORUM – hala A1 ::.. 6. 11. 2008 (štvrtok) 10.00 – 11.00 Heviho škola tvorivosti – tvorivá dielňa pre deti so spisovateľom Danielom Hevierom k jeho najnovšej knižke Heviho škola tvorivosti. Moderuje: Zuzana Belková Vydavateľstvo Perfekt 11.00 – 12.00 Tréning mysle (mozgocvik) – utópia, nutnosť, úsmevný nezmysel? Čo všetko vo vzdelávaní absentuje a čo je navyše. Lektor: doc. RNDr. Ladislav Tolmači, PhD. PRIF UK 12.00 – 13.00 Twilight Sága – beseda s vydavateľom a prekladateľkou svetového bestselleru „Súmrak“. Moderuje: Dado Nagy Vydavateľstvo Tatran 13.00 – 14.00 Práca so šlabikárom, čítankou a písankami podľa nového Štátneho vzdelávacieho programu Lektorka: Mgr. Lýdia Virgovičová. Orbis Pictus 14.00 – 15.00 Práca s učebnicami a cvičebnicami M. Caltíkovej a kol.: Slovenský jazyk pre stredné školy podľa nového ŠVP Lektorka: PhDr. Milada Caltíková. Orbis Pictus 15.00 – 16.00 Kto stojí v strede – diskusia o novej knihe Martina Lacka Slovenská republika 1939 – 1945 Moderuje: Zuzana Belková Slovenský Rozhlas, Vydavateľstvo Perfekt a Incheba 16.30 – 17.30 Ako keď vyvoláte fotku – beseda s českou prozaičkou Petrou Hůlovou. Moderuje Zuzana Belková Slovenský Rozhlas a Incheba
7. 11. 2008 (piatok) 10.00 – 11.00 Nové chápanie výučby cudzích jazykov a jeho obraz v učebniciach – Darina Marčeková Oxford University Press Slovakia 11.00 – 12.00 Pohľad na jazykové kompetencie a funkcie jazyka cez Európsky referenčný rámec – Darina Marčeková Oxford University Press Slovakia 12.00 – 13.00 Jazyková kompetencia žiakov v prostredí multikultúrnej spoločnosti – Darina Marčeková Oxford University Press Slovakia 13.00 – 14.00 Systém práce so šlabikárom, čítankou a písankami s prihliadnutím na nový Štátny vzdelávací program – Lektorka: Mgr. Kamila Štefeková Orbis Pictus 14.00 – 15.00 Mladé hlasy – básnik Radoslav Tomáš a poetky Elena Hidvéghyová-Yung a Mária Moravčíková Moderuje: Rado Matejov Slovenský Rozhlas a Incheba 15.00 – 16.00 Krst dvoch Katarín – knihy Rozprávok z Dúbravky O skriatkovi Dubáčikovi s Katarínou Petkaničovou a českého prekladu Detoxikácia organizmu s Katarínou Horákovou . Metro Media 16.30 – 17.30 Coffee &Context – rozhovor s... Hudobný hosť Boris Lenko, akordeón. Moderuje Silvester Lavrík Slovenský Rozhlas a Incheba
8. 11. 2008 (sobota) 10.00 – 11.00 Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (II. vydanie) – prezentácia a diskusia s Augustínom Maťovčíkom (zostavovateľ), Petrom Cabadajom a Pavlom Pareničkom (členovia autorského kolektívu). Moderuje: riaditeľ LIC a literárny kritik Alexander Halvoník. Literárne informačné centrum 11.00 – 12.00 Časopis Fifík a knihy Vás bavia – výtvarná dielňa pre deti ku knihám Štrbavá knižka, 1,2,3,4,5 – už viem všetko naspamäť a Vystrihovačky. Moderuje: Zuzana Katrušinová Vydavateľtsvo Perfekt 12.00 – 13.00 Kronika nepriznaného času – beseda o novom románe Júliusa Vanoviča. Vydavateľstvo Tatran 13.00 – 13.45 Leonardo da Vinci – človek, ktorý predbehol svoju dobu. Kultúrna asociácia Nová Akropolis 14.00 – 15.00 Verejná nahrávka rozhlasovej hry. Réžia: Silvester Lavrík, LIVE Slovenský Rozhlas a Incheba 15.00 – 16.30 S vareškou dvoma tisícročiami – beseda s autorom Vladimírom Tomčíkom o jeho najnovšej knihe a o tom, že „vzdelanosť a civilizácia sa pozná podľa kuchyne.“ Moderuje: Zuzana Belková Vydavateľstvo Perfekt 16.30 – 17.30 V literatúre si môžem dovoliť všetko – diskusia o prózach ruského spisovateľa Vladimira Sorokina. Moderuje: Zuzana Belková Slovenský Rozhlas a Incheba
9. 11. 2008 (nedeľa) 10.00 – 11.00 Jurij Poľakov – beseda s ruským spisovateľom Moscow House of Books (Russian national stand) 11.00 – 12.00 Ni chao – Dobrý deň, Čína – prezentácia cestopisu autora Petra Čaplického Hostia: Ján Riapoš – šéf paralympijského výboru, Marína Čarnogurská, sinologička. Vydavateľstvo Artis Omnis 12.00 – 13.00 Rôznorodý svet hier – klub Alea Istropolitana. Spoločenské hry – čo všetko sa za tým názvom skrýva. Priblíženie rozmanitosti škály hier z celého sveta. Albi 13.30 – 14.30 Idioti v politike a Zóna nadšenia – beseda o knihách s autorom Jozefom Banášom Kelion 14.30 – 15.30 Kocúr na kolieskových korčuliach ide do divadla – beseda s autorom knihy Kocúr na kolieskových korčuliach a režisérom rovnomenného divadelného predstavenia Jánom Uličianskym. Vydavateľstvo Perfekt 15.30 – 16.15 Leonardo da Vinci – človek, ktorý predbehol svoju dobu. Kultúrna asociácia Nová Akropolis 16.30 – 17.30 Stalo sa prvého septembra – diskusia o prvom románe Pavla Rankova. Moderuje: Zuzana Belková. LIVE Slovenský Rozhlas a Incheba
Strana 12
KNIŽNÁ REVUE číslo 23
Bibliotéka
Čo nájdete na BIBLIOTÉKE Moja prvá angličtina Bratislava, SPN – Mladé letá 2008
dagogického nakladateľstva – ML sa môžete oboznámiť na Hlavnom pódiu v hale A1 vo štvrtok 6. novembra o 11.00. Knihy vydavateľstva SPN – Mladé letá nájdete v stánku D 101. Zora Mintalová-Zubercová a kolektív
Veľká kniha slovenských Vianoc Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2008
Metódy učenia cudzieho jazyka sú dnes rôzne: od klasických, ktoré zahŕňajú memorovanie slovnej zásoby a fráz, cez konverzačné až po metódy stimulácie mozgu (psychowalkman). Dôležitým faktom zostáva, že napriek možnostiam zohráva kniha aj v tejto oblasti úlohu stálice. Dôkazom úspešnosti je druhé vydanie Mojej prvej angličtiny, určenej deťom, ktoré s týmto svetovým jazykom začínajú. Dokáže osloviť najmä štvor- až šesťročných, nečudo, veď jej podstatnú náplň tvorí farebný obrázkový slovník abecedne zoradených hesiel. Farebnosť, charakter kresieb a ich názornosť pôsobia komunikatívne – na obrázkoch sa uvádza výslovnosť anglických slov a preklad. Preklad sa pritom netýka len slova, ale pod obrázkom figuruje veta a dané slovo v nej býva zvýraznené. Dieťa takto získava trojnásobný impulz: slovníkový, gramatický i kontextuálny. Napríklad: „sun“, „The sun is shining“, „Slnko svieti“. Záverečné kapitoly knihy tvorí dvojjazyčný slovník a súbor užitočných výrazov. Metóde naozaj nemožno nič vytknúť a výber slov v prezentovanej slovnej zásobe je zas otázkou diskusie; predsa len v nej možno niekomu budú chýbať také základné slová, ako hračka, ihrisko alebo zviera, zvlášť ak tu našli miesto slová kombinačky, rúž atď. Ako východisková jazyková príručka však táto kniha určite patrí medzi spoľahlivé. –mat–
Leporelá z Mladých liet
Najkrajšie sviatky roka znova obnovia zvyky, tradície, obyčaje, ktorých význam a históriu už málokto pozná, každý však cíti tajuplnú silu starobylých symbolov. Táto kniha vás bude sprevádzať celým obdobím zimných sviatkov od sv. Martina po Troch kráľov. Ľahučko vám servíruje zaujímavé, unikátne informácie o pôvode jednotlivých sviatkov, úkonov a obyčají, ktoré sa k nim viažu v rôznych krajoch Slovenska i v zahraničí. Prezradí vám veľa o všetkom, čo vytvára neopakovateľný kolorit najkrajších sviatkov roka, a o tom, ako ich prežívali naši predkovia. Približuje význam a symboliku vianočných jedál, nápojov a ponúka recepty na originálne kulinárske špeciality s duchom starých tradícií. Najmä však prináša množstvo námetov, ako hlbšie, plnšie prežiť pravé, nefalšované Vianoce...
kurovať množstvu webových stránok o vesmíre s najnovšími informáciami, fotografiami a programami, ktoré sa dajú stiahnuť zadarmo. Napriek tomu britský autor, jeho meno nesie planétka č. 2602, ponúka čitateľom reedíciu svojej prehliadky vesmíru: celkovo štvrtú, na Slovensku druhú. Znie to tak trochu konzervatívne, každopádne kniha s podtitulom Encyklopedický sprievodca dokáže presne definovať základné poznatky aj s ich štruktúrnym vymedzením. Internet často trpí preinformovanosťou na úkor prehľadnosti... Treba poznamenať, že publikácia je vhodná pre mládež a môže slúžiť ako vynikajúci vstup do sveta, ktorého hranice sme ešte stále neobjavili. Autor vo svojom prístupe zvládol aj nematematického a nefyzikálneho čitateľa, stručne a jasne preletí našou Slnečnou sústavou prostredníctvom jednotlivých planét a gros venuje opisu súhvezdí na oblohe, teda široko dostupnej pozorovateľsko-výskumnej záležitosti. Osobitne sa tu vynímajú prehľadné mapy Mesiaca. Nenájdeme tu kapitoly o vzniku vesmíru, o chemických procesoch vo vesmíre, ani obsažnejšie texty o galaxiách, histórii vesmírneho skúmania atď. Súhvezdia predstavuje na dvojstranách s výrezmi z hviezdnych máp a stručnou charakteristikou hviezd a ďalších objektov spolu s pozorovateľskými tipmi. Je to dobrá a spoľahlivá príručka, s ktorou sa na svojich vesmírnych výletoch len tak ľahko nestratíte. –rm– Allen Coombes
Stromy Príroda do vrecka Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008 Preklad Danica Černušáková
S etnografkou Zorou Mintálovou sa môžete stretnúť na besede vo štvrtok 6. novembra o 16.30 na Hlavnom pódiu v hale A1. Súčasťou besedy bude aj súťaž o vianočný darček. Knihy z Vydavateľstva Matica slovenská nájdete v stánku D 207. Sir Patrick Moore
Hviezdy a planéty Každému z nás utkvelo v pamäti z detstva obľúbené leporelo. Azda najpopulárnejšie je Môj macík (vyšlo opakovane vo vydavateľstve Belimex a dostať ho aj v súčasnosti), Zatúlané húsa či Žabiatko (SPN – Mladé letá 2006). Tradičným vydavateľom týchto kníh pre deti sú Mladé letá. Tento rok pripravilo vydavateľstvo SPN – ML sériu leporiel menšieho formátu a s netradičným tvarom, tak akurát do malých detských rúčok Korytnačka Dorka, Autíčko Blesk, Delfínček Filip a Lienka Julinka, ale aj ďalšie klasické leporelo Ťap, ťap, ťapušky s ľudovými riekankami pre najmenších – Varila myšička kašičku, Naša mačka strakatá, Ide pavúk po stene, Osievame múčku s ilustráciami Aleny Wagnerovej.
S novými slovníkmi a praktickými jazykovými príručkami na výučbu cudzích jazykov zo Slovenského pe-
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008 Preklad Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská
Každý záujemca, či už chvíľkový alebo dlhodobý, nájde na našom trhu dosť kníh z oblasti astronómie. Spolu s príbuznými disciplínami (napr. astrofyzika, optika, kozmológia) sa veľmi rýchlo rozvíja, a tak nielen dostatok literatúry, ale aj zakomponovanie aktuálnych výsledkov výskumov do nej odzrkadľuje kvalitatívnu úroveň. V tomto prípade ťažko kon-
Fotografický sprievodca obsahuje asi 300 najčastejšie sa vyskytujúcich druhov drevín. S jeho pomocou môžeme určovať širokú škálu stromov celej Európy v ich prirodzenom prostredí. Podľa tvaru listov sú rozčlenené do štyroch kapitol. Každá skupina stromov je ľahko rozlíšiteľná: sú to ihličnany s ihlicovitými listami, ihličnany so šupinovitými listami, listnáče s jednoduchými listami a listnáče so zloženými listami. Ďalej sú stromy usporiadané podľa čeľadí a rodov. Každá kapitola sa začína opisom spoločných charakteristík všetkých druhov. Fotografie dokumentujú rozmanitosť skupiny. Pri každom strome nájdeme podrobné informácie: jeho druhové meno, vedecké meno, meno čeľade, opis stromu, obrázok s charakteristickým znakom stromu a opis tohto znaku, fotografiu stromu v jeho prirodzenom prostredí, detailné obrázky jednotlivých častí stromu – listu, kvetu alebo plodu a mierku, ktorá poskytuje návod, ako môžeme zistiť výšku rastliny. Niektoré zaujímavé a inak špecifické druhy sú opísané na samostatnej
strane. Veľmi obsažný sprievodca má praktický vreckový formát, môžeme ho nosiť na výlety do prírody. Je vhodný najmä pre začiatočníkov a prírodných nadšencov. –mgb–
Stánok D 305 Geneviève De Beckerová
Veľká encyklopédia Zeme Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008
Encyklopédia pre čitateľov od 9 rokov poskytuje poznatky z oblasti zemepisu, geológie, prírodovedy, astronómie, meteorológie, klimatológie a ekológie. Už pri zbežnom prelistovaní zistíte, že jej prvoradým cieľom nie je prinášať kvantum interdisciplinárnych informácií, ale prostredníctvom celostranových a mozaikových fotografií poskytuje predovšetkým vizuálny zážitok z prírody. Je to encyklopédia a zároveň prehliadka či prechádzka, teda nechce vyvolať len racionálne spracovanie údajov, ale podnietiť hlbšiu bytostnú väzbu, duševnú, citovú participáciu. Prostredie našej Zeme približuje v rôznorodosti jej prejavov, ktoré sú v obsahovej štruktúre rozdelené prehľadne a postupne. Začína sa základnými údajmi o Zemi v súvislosti s vesmírom a rámcovými podmienkami danými atmosférou a povrchom; ďalej nasledujú najrozsiahlejšie a obsahovo najdôležitejšie kapitoly Typy krajiny, Živočíšna ríša a Rastlinná ríša, ktoré poskytujú charakteristický obraz biotopov našej Zeme. Kapitola Podnebie mapuje najmä otázky počasia a posledné dve kapitoly Prírodné katastrofy a Ochrana prírody v ohrození vypovedajú o mohutnej sile prírody a dôsledkoch často nekontrolovaných zásahov do nej. Pekná kniha je pre danú vekovú kategóriu veľmi adresná a podnecuje tvorbu puta k východiskovým fenoménom samotného života. –mat– Thomas Brezina
Noc chodiacich múmií Klub záhad Bratislava, Vydavateľstvo Fragment 2008 Preklad Silvia Stuppacherová
nú cestu pri odhaľovaní strašidelných, neraz zlovestných tajomstiev. Tentoraz pre nich autor vymyslel napínavý príbeh, v ktorom sa o rozruch a primeranú dávku strachu postarajú múmie. Pred slávnostným otvorením putovnej výstavy múmií, ktorá zavíta do mesta, sa naša trojica hrdinov dostane medzi dávno zosnulých ctihodných Egypťanov. A stanú sa svedkami, že jedna z múmií ožije. Dokonca sa presvedčia, že jej dotyk má pre ľudí katastrofálne následky. Ako sa podarilo múmii oživiť, aké zaklínadlo pre ňu platí?
O tejto, ale aj o ďalších úlohách, ktoré majú rozlúštiť s hrdinami Thomasa Brezinu mladí čitatelia v celej sérii jeho Klubu záhad, môžete besedovať s redaktorkami Vydavateľstva Fragment vo štvrtok 6. 11. o 13.00 na Hlavnom pódiu. Po besede môžete súťažiť o knižky. Vydavateľstvo bude prezentovať novinku Hlbšie v Podzemí, pokračovanie Strateného sveta v Podzemí a novú fantasy edíciu Krvou tetovaní a príbehyHuga Cabreta. Stánok D 103 Oľga Erdelská a kol.
Atlas liečivých rastlín Bratislava, Príroda 2008
Ktoré sú najlepšie recepty ľudovej medicíny? Tie, ktoré neokolkujú a idú na vec s využitím ľudovej skúsenosti. Aj skúsenosť slovutnej pani Timravy má svoj recept na každú nepotechu zdravia, ale aj svoju reč, prihovorenie za ušľachtilý mrav. Dobrá, zdravá myšlienka ustanoviť dielo takého vetvistého, rozkonáreného, čutím a pnutím ľudského tela napustenej pozornosti predkov, zahľadených do jeho strastí i slastí. Lebo veď čo je zdravie – nie je ono vlastne plnením a napĺňaním všetkých funkčných zreteľov organizmu i pospolitosti, zvýznanmením a podchytením ich mobility a tonality? Nádherný stroj, keď sa to tak vezme, keď sa darí uspievať vo vzájomnom prospechu s druhými, so všetkými krásami sveta, mazanými všetkými masťami. Tak je to aj s ľudským zdravím, s ľudským telom. Aj s naším prístupom k liečivým účinkom zelín, kvietkov, lístkov, byľôčok a bylín.
Stánok D 201 Peter Gajdošík
Zvieratko pre Tadeáša
Ten, kto sa chce stať členom Klubu záhad, musí mať poriadnu dávku odvahy, ak chce spolu s Jupiterom, Vicky a Nickom podniknúť dobrodruž-
Žilina, Artis Omnis 2008 V jesennej sezóne sa žilinské vydavateľstvo Artis Omnis prihlásilo hneď tromi novinkami v edícii Jojo určenej deťom. Zvieratko pre Tadeáša vychádza ako voľné pokračovanie knihy Zverinec na siedmom poschodí (Slovart, 2006) – obe spája vtipná a zároveň problémová idea súžitia človeka so zvieratami v súčasnom svete. Cez jednotlivé príbehy autor citlivo spracúva vzťah civilizácie a prírody, vzájomnú rozpor-
www.litcentrum.sk
Strana 13
Bibliotéka Oľga Bodorová
Rimavská Sobota na starých pohľadniciach
Ďalšie kuchárske knihy, ale aj iné publikácie z vydavateľstva Knižné centrum nájdete v stánku D 202.
Bratislava, Dajama 2008
Uršuľa Kovalyk
Žena zo sekáča
nosť, ale aj hlboko zakorenenú ľudskú túžbu po dotyku s prírodou. V byte na siedmom poschodí žije desaťročný Tadeáš, jeho sestra Dominika študuje na vysokej škole, takže náš hrdina trávi čas v škole, potom sám, s rodičmi alebo, čo je aj základom fabulačného konfliktu so susedmi, zámerne-nezámerne objavuje zvierací svet. Všetko sa začína blším cirkusom v pohári, pokračuje škrečkom, ktorého pre istotu, ako zástupcu zvieracej ríše dostane Tomáš od rodičov a na ďalších stranách sa rozvíjajú epizódy o leňochovi, koze, hadovi atď., dokonca o skunkovi, ktorý v obrannom reflexe zasmradí celý výťah. Kniha je autentická, zábavná, pútavá i poučná, má nenútený výchovný ekologický rozmer, určite patrí do čitateľského horizontu našich detí. V súčasnej pôvodnej literatúre pre deti ju možno zaradiť k tým najlepším dielam. -rm-
Vydavateľstvo Artis Omnis garantuje nedeľňajšie podujatie (9. 11. o 11.00, Dialog forum) Ni chao – Dobrý deň, Čína a knižky z jeho produkcie nájdete v stánku D 201. Ladislav Ťažký
Evanjelium čatára Matúša Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008
Ďalšia publikácia z edície Mestá na starých pohľadniciach oboznamuje čitateľov s centrom Gemersko-malohontskej župy. Slávu mestu priniesli viacerí predstavitelia uhorskej vedy a kultúry, ktorí sa tam narodili, alebo tam pôsobili. O význame ich prínosu k pokroku svedčí aj to, že Gemerskomalohontské múzeum patrilo a dodnes aj patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie múzeá na Slovensku. Texty o jednotlivých častiach mesta, jeho uliciach a domoch opisujú nielen ich históriu, ale sú obohatené aj o rôzne príbehy, ktoré čitateľom pomôžu lepšie pochopiť mentalitu a spôsob života obyvateľov Rimavskej Soboty v minulosti. Dúfame, že spolu s nimi aj obsahová štruktúra a členenie jednotlivých kapitol prispeje k plnšiemu precíteniu a poznaniu mesta, ktorého zákutia zaujmú každého návštevníka. Publikácia bude azda vhodnou inšpiráciou pre turistov, aby navštívili toto mesto a určite si nájde čitateľov aj medzi domácimi obyvateľmi, ktorí v nej možno objavia dosiaľ niečo nepoznané.
vyberať si učebnice, ktoré najviac zodpovedajú ich predstavám o kvalite výučby. Väčšina, ako to už u nás býva, je však donútená hľadať kompromis medzi kvalitou a cenou a neraz jednoducho ani neostávajú peniaze na realizovanie procesu s takým pekným názvom ako reforma. V prípade vydavateľstva Mapa Slovakia Plus však možno hovoriť, že situácia škôl a pedagógov sa premietla do ich ponuky zameranej na exaktné prírodné vedy – konkrétnym ústretovým krokom je vytvorenie Školského klubu, ktorý pri nákupe zvýhodňuje zaregistrované školy alebo zaregistrovaných pedagógov. Jedným z výsledkov je aj geografický atlas SR pre základné a stredné školy (cena v Školskom klube: 99 Sk). Zošit s 24 stranami má použitie pre viacero ročníkov a vychádza z aktuálnych poznatkov. Strany a dvojstrany majú prehľadnú grafickú a textovú štruktúru, pričom ich dominantou sú tematické mapy Slovenska, od všeobecnozemepisnej až po mapu ochrany kultúrnych pamiatok. Na začiatku je politická mapa Európy s vlajkami členských štátov EÚ, na konci mapa a ortofotomapa historického jadra Bratislavy. –mat–
Stánok D 301
Stánok D 201
1, 2, 3, 4, 5 – už viem všetko naspamäť Bratislava, Perfekt 2008 Ilustrácie Danica Pauličková
nulých a zároveň poukazuje na mnohotvárnosť „tradičnej“ ženskej roly na Slovensku. Čítankový prístup k textom dovolil editorkám sústrediť sa na dôležitú líniu autorkinej tvorby – na reflexiu postavenia žien v spoločnosti.
Kalendárka 2009 Žena sa jednoducho musí niečím živiť. Lenže ako to už býva, predstavy a skutočnosť sa často pobijú nielen v realite, ale i v jej hravo pokrivenom literárnom obraze. Čabika z Malého mesta sa vďaka svojej práci vo Veľkom meste stretáva s pestrým panoptikom postáv. Jana Bodnárová
Takmer neviditeľná
„Práca ženina nemá nikdy konca...“ Určite na vás počká, kým si budete čítať a pozerať Kalendárku 2009, alebo si do nej zapisovať termíny voľných chvíľ. Aj tento rok s praktickou pružinovou väzbou, vhodná do každej tašky každej ženy, devy, mládenca a i.
Zdenka Horecká – Vladimír Horecký
Chudneme chutne a zdravo Veľká farebná kuchárka Žilina, Knižné centrum 2008
Poetická autobiografia života a tvorby Jany Bodnárovej je chválou pomalosti: spomalených spomienok i ľudí z okraja, ktorí spomaľujú našu uháňajúcu každodennosť. Aj pri čítaní musíme spomaliť, ak si nechceme nechať ujsť niektorý z odtieňov pozvoľna plynúcej poetiky niektorého z hyperrealistických fragmentov.
Knihy z Aspektu so zľavou od 25 do 60 percent nájdete v stánku D 123
Oľga Kovačičová a kol.
Slovník ruskej literatúry 11. – 20. storočia Bratislava, Veda, Ústav svetovej literatúry SAV, FF Univerzity Komenského 2007
Irena Brežná
Na slepačích krídlach Preložila Jana Cviková Spisovateľ Ladislav Ťažký opisuje vo svojich dielach vlastné skúsenosti vojaka slovenskej armády počas druhej svetovej vojny. Diela s touto témou s autobiografickými črtami nie sú v literatúre ojedinelé, lenže v slovenskom kontexte a najmä v kontexte našej historiografie po roku 1948 majú jeho romány Amenmária, samí dobrí vojaci a Evanjelium čatára Matúša osobité postavenie. Z pohľadu prostého vojaka vykresľuje, ,,ponižujúce situácie ..., keď sa vojak dostáva do zajatia, do absolútnej moci „nepriateľa“, ktorý sa stáva pánom jeho bezbranného života,“ ako píše v úvode tohto necenzurovaného vydania svojho románu.
S Ladislavom Ťažkým sa môžete stretnúť počas autogramiády v nedeľu 9. novembra od 10.00 do 11.00 v hale A1 na Hlavnom pódiu. Jeho dvojzväzkový román Evanjelium čatára Matúša nájdete v stánku D 201.
Výber z ľudovej slovesnosti s riekankami, pesničkami a hádankami, ktoré sa deti ľahko naučia vďaka ich melodickosti, rytmu a rýmom je skvelým pomocníkom pri rozvíjaní slovnej zásoby a výslovnosti dieťaťa, ale aj hľadaní logických súvislostí a precvičovaní pamäte. Aj vďaka ilustráciám Danice Pauličkovej sa iste deti pri čítaní nebudú nudiť a dospelí sa iste spolu s malými čitateľmi radi prenesú do svojho detstva.
Vydavateľstvo Perfekt pripravilo v hale A1 v sobotu 8. 11. o 11.00 v priestoroch Dialog Forum výtvarnú dielňu pre deti. Najkrajšie detské práce bude vyberať aj ilustrátorka tejto knihy. Túto aj ďalšie knihy si môžete kúpiť v stánku D 206.
Slovenská republika Školský geografický atlas Spracoval Róbert Čeman Bratislava, Mapa Slovakia Plus 2008 Školská reforma umožnila školám
Osvedčení autori obľúbených kuchárskych kníh sa nespreneverili svojmu poslaniu, hoci to tak na prvý pohľad vyzerá. Neservírujú čitateľom nijaké potraviny v prirodzenom stave. Naopak, ich recepty doplnené farebnými fotografiami hotových jedál znovu prekypujú nápadmi, gurmánskymi trikmi pri úprave, ale aj cennými radami, ako jesť nielen chutne, ale aj bez následkov na váhe. Hlavnou zásadou pri konzumovaní je primeranosť, čo by sa pri varení malo premietnuť do veľmi triezveho dávkovania. Preto vám autori hneď na začiatku odporúčajú, aby ste si presne odvážili suroviny, aby ste mali predstavu, aká je ich energetická hodnota v množstve, ktoré za deň skonzumujete. Ak sa rozhodnete pre jednu zo štyroch diét (sprísnená, základná, menej prísna základná alebo udržiavacia), zistite, koľko kilojoulov za deň môžete skonzumovať a s radosťou sa pustite do varenia.
Autorka žijúca vo Švajčiarsku píše svoje súkromné dejiny z Trenčína 50. rokov. Spomienky na detstvo filtruje cez poučene naivistický pohľad, rafinovane zarámovaný kontextom životnej skúsenosti zrelej ženy, ktorej nechýba zmysel pre humor, ba až satiru. Jana Cviková – Jana Juráňová
Už na vlaňajšej Bibliotéke prejavili mnohí návštevníci záujem o tohto sprievodcu desiatimi storočiami ruskej literatúry. Slovník predstavuje prvé komplexné spracovanie dejín ruskej literatúry u nás, predchádzal mu Krátky slovník ruských spisovateľov, ktorý obsahoval 100 hesiel. Keďže obsah aj hodnota podobných diel slovníkového typu má trvalejší charakter, nájdete ho v ponuke vydavateľstva SAV Veda aj tento rok.
Hana Gregorová – Slovenka pri knihe Čítanka z diela Hany Gregorovej sprítomňuje písanie žien z dôb mi-
Stánok D 104
Strana 14
KNIŽNÁ REVUE číslo 23
Romány Robert Ellis: Vražedné mesto Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008 Preklad Alexandra Ruppeldtová
Privítajte Roberta Ellisa – ďalšieho nováčika na svetovej scéne kriminálneho žánru. Je to celkom sympatický chlapík neurčitého veku, od detstva fanúšik Dashiella Hammetta, Sira Arthura Conana Doyla a Alfreda Hitchcocka. Vražedné mesto je jeho tretím dielom a medzi „krimitvorcami“ si, zdá sa, buduje celkom slušnú povesť. Navyše, ak sa o kvalite jeho tvorby pochvalne vyjadrí niekto ako Michael Connelly a množiace sa preklady rozširujú davy jeho fanúšikov, potom určite stojí za to pozrieť sa mu na zúbok. Hm, keď už som spomenul Michaela Connellyho – musím sa priznať, že pri čítaní Vražedného mesta som mal pocit, akoby mi po celý čas pozeral ponad plece. Lena Gamblová z oddelenia vrážd Los Angeles mi od začiatku pripomínala Harryho Boscha, mnohí z jej kolegov mali za nechtami toľko špiny, akoby dva roky asfaltovali Route 66 a za morbídnosť metód, ktorými Ellisov sériový vrah odprevádza na druhý svet svoje obete, by sa určite nehanbil ani sám Connelly. Kým však zo mňa Robert Ellis vytrieska na súde moje biedne úspory za nactiutŕhačstvo, musím priznať, že jeho inšpirácia Connellym má najmä pozitíva. Tvorí ich predovšetkým výborná znalosť vyšetrovacích metód, dokonalá konštrukcia deja, postavy skutočne z reálneho „cesta“, dávka napätia tak akurát a neodmysliteľný dych vyrážajúci záver. Hlavná hrdinka pátra po vrahovi, ktorý chladnokrvne posiela na onen svet jednu obeť za druhou. Rituálny spôsob vrážd nasvedčuje, že ide o duševne narušeného človeka s nulovým rešpektom k ľudskému životu. Dostáva prezývku Romeo a Lena počas vyšetrovania zisťuje, že niekoľko vrážd z minulosti môže pripísať na vrub práve jemu. Jej myseľ čoraz častejšie zamestnáva nielen lov na Romea, ale aj nevyriešená vražda jej brata, po ktorého smrti jej okrem jeho gitár zostala v srdci veľká prázdnota. Štýl rozprávania Vražedného mesta zaujme aj tým, že autor pracoval v poslednom čase s čoraz častejšie používaným literárnym postupom – pohľadom na obete očami vraha. Ale pozor, špeciálne v prípade maniackeho Romea je to pohľad do bezodnej čiernej diery spôsobujúci nutkanie na dávenie. Takže, pán Ellis, s tou žalobou ešte chvíľu počkajte, na oplátku si zase my radi počkáme na ďalší kúsok z vašej produkcie.
Sebastian Faulks ako Ian Fleming: Diabol sa postará Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008 Preklad Vladislav Gális „Bond. James Bond.“ Ako inak by ste začali recenziu najnovšieho príbehu o svetoznámom agentovi v službách Jej veličenstva britskej kráľovnej? Stovky rozbitých áut a zdemolovaných budov, tisícky zvedených žien a ťažko vyčísliteľné hektolitre suchého martini s vodkou z neho vytvorili nenapodobiteľnú ikonu. Na žiadosť vykonávateľov pozostalosti jeho stvoriteľa Iana Fleminga sa jeden z najobľúbenejších britských románopiscov Sebastian Faulks (1953) podujal oživiť agenta 007 v ďalších príbehoch. Kniha bola slávnostne predstavená verejnosti 28. mája 2008 pri príležitosti 100. výročia narodenia Iana Fleminga. Bond sa ocitá v čase vrcholiacej studenej vojny. Čaká ho neľahká úloha – zachrániť svet pred zloduchom par excellence, fanatickým nepriateľom Britského kráľovstva Juliusom Gornerom. Absolvent renomovaných európskych univerzít je poznačený telesnou deformáciou – takzvanou opičou rukou. Predsavzal si, že pomocou predaja novoobjavenej drogy heroínu zničí západnú civilizáciu. To však nie je všetko, v talóne má pripravenú tajnú zbraň – záhadné plavidlo prezývané Kaspická príšera. Zoznámenie Bonda s Gornerom prebieha netradične – niekoľkostranovým tenisovým duelom, v ktorom šarmantný agent získava ťažko vybojované víťazstvo a súčasne nepriateľa na život a na smrť. Jeho ďalšie dobrodružstvá už ale majú od bieleho športu džentlmenov na míle ďaleko – strieľa sa ostrými a Bond sa zapotí tak trošku iným spôsobom. Ehm, a nezabudli sme na niečo? Samozrejme, že áno. Ženskú hrdinku predstavuje krásna Scarlett. Bond jej pomáha pri oslobodení jej sestry závislej na drogách z doktorovho opičieho pazúra. Ako vidíte, čaká vás zápletka, ako sa na správnu ,,bondovku“ patrí, pričom ani v „napnutosti“ rozprávania Faulks nezaostal za predlohou svojho geniálneho predchodcu. Doteraz si pamätám, s akou bázňou som v svojich šestnástich rokoch bral do rúk paperbackové vydanie Flemingovho Doktora No. Neohrozenosť hlavného hrdinu mi brala dych rovnako ako väčšina viac alebo menej vydarených filmových spracovaní. Sean Connery, Roger Moore alebo Pierce Brosnan postave agenta s povolením zabíjať na striebornom plátne vdýchli dušu, každý nezameniteľným spôsobom a, samozrejme, za aktívnej účasti nekonečnej plejády diabolských zloduchov a nádherných žien. V knihe Diabol sa postará spoznáte tak trochu iného Bonda. Unaveného ustavičnými naháňačkami za zloduchmi najťažšieho kalibru, v istých momentoch dokonca odmieta pohárik a na nesmierne prekvapenie aj odoláva ženským vnadám(!). Flemingov nástupca však podal dobrý výkon a slovenskí „bondomilovia“ si na ďalšom dobrodružstve agenta zvodcu nepochybne zgustnú. Vladimír Radosa
Tieto, ale aj ďalších 50 tisíc kníh ponúka nonstop internetové kníhkupectvo www. martinus.sk.
Na Bibliotéke sa prezentuje v stánku D 306.
John Hart: Volanie krvi Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008. Preklad Alena Redlingerová Adam Chase sa po piatich rokoch „prežívania“ v New Yorku vracia do rodiska, kraja pri rieke v Severnej Karolíne. Odišiel, pretože bol obvinený z vraždy. Súd vyniesol oslobodzujúci rozsudok; väčšina miestnych však mladíka za vraha považuje. Vrátane nevlastnej matky, ktorá svedčí proti nemu, a otca, ktorý obvineného vydedí. Krátko po príchode hrdinu v kraji dochádza k vražde Dannyho Faitha, Adamovho priateľa z mladosti. Grace, pôvabnú dievčinu, jednu z Chaseových lások, niekto napadne a surovo zbije. Hlavným podozrivým sa opäť stáva Adam. Tentoraz je však pevne rozhodnutý neodísť skôr, kým zo seba nesníme tieň viny a vec sa nevysvetlí. Nespokojný s priebehom vyšetrovania berie zákon do vlastných rúk. Násilné činy zasahujú jeho bezprostredné okolie a nevyhnutne vedú k bolestivému prieskumu dávnych tragických udalostí. Adam zistí, že sa musí po novom, definitívne vyrovnať so samovraždou matky, ktorú osemročný videl na vlastné oči. Stretnutia s dvoma nevlastnými súrodencami odhaľujú nové súvislosti. Množia sa otázky – prečo otec daroval takmer tretinu farmy starému priateľovi Dolfovi, otcovi Grace, akú úlohu hrá v príbehu telesne postihnutá Sara? Poznanie je napokon veľmi trpké; prijať ho nedokáže mladík, ale iba muž. Adam sa po boku s policajtkou a partnerkou Robin postaví novej situácii tvárou v tvár.
Postupne sa očisťuje od tráum, zakladá uzdu svojej živelnosti. Dozrieva, dozvedá sa. Čo presne zistí, už ponechávam vašim zimomriavkam. Hoci sám autor v úvode označil román za thriller a detektívku; atmosféra i viaceré motívy naznačujú tiež nenápadnú renesanciu a návrat k dnes už do histórie odsúvanému žánru westernov. Návrat na rodnú farmu, pocit nevyrovnaných účtov. Navyše motív núteného predaja pôdy v okolí kvôli projektu novej elektrárne. Zamračený, nevľúdny, no čestný šerif Grantham ako stelesnenie usporiadanosti zákona v protiklade so živelnosťou Adama, priameho potomka bludných rytierov a pištoľníkov, „človeka na hranici svojich možností i života“ (živelnosť konania hlavnej postavy je zrejmá už od začiatku; Adam ako rozprávač celkom presne nevie, prečo sa vrátil). Nutnosť prekonať samého seba a „usadiť si“ život. Nenásilné zapojenie prvkov schémy westernu do prostredia súčasného vidieka naznačuje, že v kontexte literatúry USA nie je žáner len módnou záležitosťou. Príbeh o odchode a návrate k rodine siaha po archetypoch , ktorých platnosť presahuje konkrétne prostredie. Western teda nemusia byť svištiace guľky v rozkývaných dverách saloonu, ale i rozprávanie o zrade, pomste, pôde, krvi, rodine, spolupatričnosti a odcudzení. František Litecký
Stephenie Meyerová: Súmrak Bratislava, Tatran 2008. Preklad Lucia Halová Jedného dňa sa Isabella Swanová rozhodne, že zmení svoj život. Odchádza zo slnkom presvieteného Texasu od matky a jej nového priateľa na severozápad Spojených štátov, k otcovi. Nastúpi do miestnej strednej školy. Pomaly prekonáva nedôveru a zoznamovacie ťažkosti. Hneď na začiatku si všimne súrodencov Cullenovcov. Sú čímsi zvláštni. Najmä Edward, vysoký štíhly, pôvabný, ten Edward, ktorý s ňou sedí v lavici na hodine biológie a zachráni jej život pri nehode – zdá sa, že pritom jemne nadvihne a poodtisne dodávku. No povedzte, ktorá dievčina by odolala? Isabella nie je výnimkou. Zamiluje sa. Jej vzťah je, samozrejme, výnimočný a neopakovateľný – ako každá prvá láska – avšak, čuduj sa svete, nie iba z jej pohľadu. Vo veľkej miere k tomu prispieva skutočnosť, že jej vyvolený, Edward Cullen, je upír. Nestarne, dokáže bežať rýchlosťou motorového vozidla, čítať myšlienky. Denné svetlo znáša pomerne dobre – pokiaľ nejde o prudké slnko. Severovýchod USA však podnebím pripomína Anglicko, takže ohrozenie je minimalizované. Edward a jeho rodina sú výnimoční upíri. Neživia sa krvou ľudí. Dobrovoľne sa jej zriekli. Abstinujú a lovia radšej zvieratá. Edward najradšej (holými rukami) pumy, jeho brat sivé medvede grizly. Cullenovci v pravom zmysle slova ani rodinou nie sú – tvoria upírsky klan, spojený krvou v okamihu smrti. Jeho zakladateľ totiž do stavu upírskeho uvádza len nevyliečiteľne chorých a samovrahov. Hoci zdržanliví a šľachetní, predsa len upíri. Isabella má pri zoznamovaní s rodinou malú dušičku. Kvôli Edwardovi a za Edwardom je však schopná ísť kamkoľvek. Aj on však ľúbi. Keď je dievčina ohrozená „zlým“ neabstinujúcim upírom, začína sa boj. Ďalšie osudy hrdinov sa budú odvíjať v dvoch pokračovaniach trilógie, ktorá patrí v Spojených štátoch ame-
rických medzi najobľúbenejšie knižky posledných rokov. Niet sa čo čudovať. Meyerová do žánra upírskej erotiky prináša prinajmenšom solídne spisovateľské remeslo. Hlavná protagonistka je cez mikropríbehy všedného školského života stvárnená mimoriadne presvedčivo a psychologicky vierohodne. Príbeh sa posúva rafinovane; kedy presne bola prekročená hranica medzi reálnym a fantastickým, sa nedá rozoznať; obe sféry v románe sa navzájom podmieňujú, prerastajú jedna druhú. Príbeh je zostavený zo starostlivo prekomponovaných zložiek. Okrem deja a postáv zohráva veľkú, vôbec nie náhodnú úlohu i prostredie. Isabella, dievča juhu, slnka a texaskej otvorenej žoviálnosti odchádza od matky žijúcej v otvorenom, konvenciami neviazanom vzťahu, na sever, do dažďa a chladu, k otcovi, ktorý pracuje na polícii. Protiklad prostredí je vystupňovaný aj umiestnením na časovej osi. Texas je bezstarostná, bezprostredne žitá súčasnosť, kolonizované územie bez hlbších historických väzieb, severozápad USA je oblasť prisťahovalcov-starousadlíkov; konzervatívny kraj uzavretých ľudí – ktorí v sedemnástom storočí upaľovali čarodejnice. Príbeh lásky vyrastajúci z takýchto takmer kozmických protikladov vo veľkoleposti perspektívy (už asi nikoho neprekvapí, že ak je Edward nadpriemerne vysoký, Isabella je drobná) nevyhnutne prerastá do priam zničujúco príťažlivého mýtu. Miloš Ferko
Na záložke románu Júliusa Vanoviča Kronika nepriznaného času stojí: „V „liberálnejších“ šesťdesiatych rokoch sme trochu pozabudli na to, že celé „budovanie socializmu“ je založené na predstieraní a najlepšie ho charakterizuje anekdota o pacientovi, ktorý sa lekárovi sťažuje, že iné vidí a iné počuje. Dvadsaťročie normalizácie to dotiahlo ad absurdum a každodenný život premenilo na dokonalú potemkinovskú de-
dinu. Navonok fasáda pomerného blahobytu, v továrňach technická inteligencia so slušnými platmi a prémiami, naoko prosperujúce umenie, vysoké náklady kníh, preferenčné honoráre, štátne ceny... A za tým ako v močaristých základoch hrdého Petrohradu hŕby bezmenných mŕtvol nedobrovoľných budovateľov. Ľudia bez možnosti pracovať vo svojom odbore, s hanebnými platmi a bez nádeje na zlepšenie, spisovatelia a novinári so zákazom publikovať, špicľovanie, väzenie... To všetko sa vo Vanovičovom románe odráža.“ Ak chcete vedieť o románe viac od samého autora, prídite na prezentáciu tejto knižnej novinky, ktorú pripravilo vydavateľstvo Tatran v sobotu o 12.00 v priestoroch Dialog Forum.
O románe a jeho pokračovaniach sa viac dozviete na Bibliotéke vo štvrtok 6. novembra o 12.00 v Dialog Forum, knižku si môžete kúpiť v stánku číslo D 303.
www.litcentrum.sk
Dva portréty Sylvia Jurewitzová-Freischmidtová
Vládkyne Louvru Bratislava, Ikar 2008 Preklad Elena Diamantová Autorka, historička umenia a publicistka, si zvolila za ústredné postavy svojho biografického románu dve francúzske regentky, Máriu Medicejskú a Annu Rakúsku, ktoré v polovici 17. storočia žili vedľa seba v Louvri. Začala korunováciou najžiadanejšej nevesty Európy Márie Medicejskej na kráľovnú Francúzska a jej spomienkami na dlhú cestu, ktorú musela trpezlivo prejsť, aby si uskutočnila „detský sen“. Neochvejne totiž verila proroctvu mníšky, že sa raz stane francúzskou kráľovnou, a tak čakala dlhých 12 rokov, kým vtedy už ženatého Henricha IV. nerozviedli. Očami Márie Medicejskej ukázala čitateľom Paríž, druhé najväčšie mesto Európy (po Neapole), schátralý Louvre (pripomínal jej skôr pochmúrne väzenie ako kráľovský palác), drsnú dvorskú spoločnosť (rozhodla sa preto ,,vniesť taliansku kultúru do toho takmer dvetisícčlenného bordelu“), zamotané a voľné mravy na dvore (zástupy mileniek, kurtizán, nemanželských detí, kráľových nevynímajúc), nekonečné intrigy, zápas o kráľovu priazeň spojenú s výhodným postavením a finančným zabezpečením. Máriinu pozíciu na dvore posilnilo až narodenie nasledovníka trónu. Na stránky knihy tak vstúpila nová významná postava – malý Ľudovít s jeho pestrým detstvom, samostatným dvorom (už od 7 rokov) až po dramatický zvrat – zavraždenie kráľa Henricha IV. Ravaillacom a regentstvo Márie Medicejskej. Autorka pomerne podrobne zaznamenáva vtedajšie hospodárske a spoločenské pomery vo Francúzsku, politiku Márie Medicejskej ovplyvnenú jej poradcami, zhromaždeniami generálnych stavov či dynastickými manželstvami. Takéto manželstvo čakalo aj mladého Ľudovíta XIII. s krásnou španielskou infantkou Annou Rakúskou. ,,Spolunažívanie“ Márie a Anny nebolo jednoduché. Nakoniec sa Mária Medicejská po rokoch upevňovania moci ocitla v nemilosti a po domácom väzení musela opustiť Paríž (kráľ sa matke vyhrážal, že ju pošle do kláštora alebo späť do Talianska). Osud kráľovien však bol v mnohom podobný: Ľudovít XIII. zomrel a nový nasledovník mal len štyri roky. Opäť nastúpil zápas o regentstvo a upevnenie moci. Krásna Anna však pochopila, že ,,šľachta nie je schopná podriadiť vlastné nároky všeobecnému blahu, a tak jedinou možnosťou, ako zabrániť chaosu medicijovskej vlády, je absolútna monarchia.“ Napriek vtedajším zvyklostiam sa regentka venovala výchove svojich detí. Samozrejme, nebolo to pokojné obdobie, udalosti sa odohrávali na pozadí vojny so Španielskom, občianskych nepokojov, nástojčivých požiadaviek parlamentárov (fronda). Život naučil mladého Ľudovíta sebaovládaniu a pretvarovaniu. Anna sa vzdala regentstva a vládla už len na dvore (prestavovala Louvre, zatraktívnila dvor) a v rodine (ostro sledovala vzťahy svojich synov až po sobáš kráľa so španielskou Máriou Teréziou). Anna Rakúska si splnila sen – uchovala francúzsku korunu pre syna a odovzdala mu ríšu. Autorka objasnila konanie Márie Medicejskej aj Anny Rakúskej na základe najnovších historických poznatkov a vyvrátila mnohé legendy, ktoré sa šírili aj prostredníctvom Dumasových románov. Katarína Mikluščinová
Strana 15
Ľudia a knihy ČÍM ŽIJE LITERATÚRA
JUBILANTI
Dnes na naše otázky odpovedá Ivan AĽAKŠA, šéfredaktor časopisu Fantázia, iniciátor a organizátor kultúrnych aktivít zameraných na fantastiku. Napriek vlaňajšiemu útlmu vo vydávaní periodika pre fanúšikov sci-fi sa mu podarilo časopis Fantázia oživiť a zachovať jeho kvalitnú celofarebnú grafickú úpravu a dokonca rozšíriť jeho obsah.
od 5. do 18. novembra
• Stáva sa podľa vás slovenská literatúra ostrovom samým pre seba, alebo sa jej darí prenikať do každodenného života? – Dokážem sa vyjadriť iba k fantastike a skôr to vidím optimisticky. Súčasný stav nie je síce vôbec dobrý, ale trend je pozitívny. Do časopisu Fantázia a do súťaže Cena Fantázie nám prichádza čoraz viac textov a slovenskí autori sa majú kde uplatniť. V prípade fantastiky možno bez problémov povedať, že slovenská literatúra nie je uzavretá, naopak, je skôr vývozným artiklom a žije viacej v zahraničí (v Česku a Poľsku) ako doma. Na otázku prenikania do každodenného života sa dá zodpovedať jedine po definovaní, čí každodenný život sa tým myslí a či sa hovorí iba o knihách, alebo aj literatúre „žijúcej“ v elektronickej podobe – na internete, v mobiloch mládeže, v scenároch filmov a seriálov, či dokonca v príbehoch, na ktorých sú založené počítačové a moderné spoločenské stolové hry... • Čo vám v našom slovenskom literárnom živote chýba, ako by sa mohla zlepšiť literárna komunikácia? – Napriek predchádzajúcim slovám v prvej otázke ohraničím túto odpoveď iba na knihy. Čo mi chýba? Polica s knihami ako prirodzená súčasť priestoru, v ktorom žijeme... Keď hľadáte v obchode s nábytkom klasickú knižnicu, nájdete všelijaké dizajnové police pripravené na tri-štyri knihy ako
encyklopédia feng šuej a vedľa nich v správnej polohe umiestnený kvetináč s aloe vera... V moderne zariadenej „obývačke,“ či dnes skôr hale, už policu s knihami nenájdete, v televíznych šou, tváriacich sa, že sú vo vašej obývačke, je tiež skôr kuchynský pult, ale žiadne knihy... Ako vydavateľ časopisu Fantázia a spoluorganizátor niekoľkých festivalov sa môžem iba domnievať, že robím dosť pre zlepšenie komunikácie medzi slovenskými autormi fantastiky a jej príjemcami, určite to však možno robiť aj lepšie. Literárnemu životu z môjho pohľadu chýbajú kreatívni manažéri, ľudia, ktorí vedia znásobiť peniaze k spokojnosti autora, vydavateľa aj obchodníka a bez pohnevania si čitateľa. Prvý, kto si toto prečíta, sa môže hlásiť rovno vo Fantázii... A ešte jedno poznanie: darmo sústredíte na jedno miesto v jeden víkend množstvo významných autorov, prekladateľov a ilustrátorov kníh zo Slovenska aj Česka, záujem médií vzbudíte iba vtedy, keď im ukážete desiatky tínedžerov prezlečených do zábavných kostýmov zo sci-fi seriálov. Načo sa potom rozprávať o zlepšovaní literárnej komunikácie? To však už pichám do vlastného, novinárskeho hniezda...
Margita Valehrachová: Technik v reverende. Jozef Murgaš Bratislava, Vydavateľstvo Perfekt 2008 Ako divák rôznych televíznych vedomostných súťaží som neraz prežívala rozčarovanie až zahanbenie. Súťažiaci, ktorí excelovali v rôznych odboroch, boli úplne bezradní, keď došlo na slovenskú históriu a umenie a ich skutočné osobnosti. Stále platí, že vo všeobecnosti vieme biedne málo o ľuďoch, na ktorých by sme mali byť patrične hrdí. O to viac ma potešilo, keď sa mi do rúk dostala kniha o Jozefovi Murgašovi, rodákovi z Jabríkovej pri Tajove (1864 –1929), priekopníkovi v odbore bezdrôtovej telegrafie. Svetové prvenstvo v tejto oblasti si obhájil dvanástimi patentmi (dopracoval sa k nim v primitívnych podmienkach), dokonca pred súdom, kam ho dostala rivalita svetoznámeho G. Marconiho. Talentovaný Jozef Murgaš už v detstve prejavoval záujem a vlohy pre dve oblasti – maliarstvo a prírodné vedy. Pochádzal však z chudobných pomerov, a tak mohol študovať iba v katolíckom seminári, kde výlohy hradila cirkev. Maľovaniu a prírodovedeckým experimentom, najmä záhadám „neviditeľných vĺn“ sa mohol venovať iba popri svojich kňazských povinnostiach. Ako uvedomelý Slovák, ktorý svoje názory obhajoval navyše bez štipky diplomacie, mal preto v Rakúsko-Uhorsku problémy so svojimi nadriadenými. Preto ako 32-ročný dedinský kaplán sa rozhodol emigrovať do USA, kde úspešne pôsobil 33 rokov medzi krajanmi ako katolícky farár vo Wilkes-Barre v štáte Pensylvánia. Podporoval česko-slovenský národnooslobodzovací odboj. Keď roku 1920 pricestoval na návštevu do vlasti, uvažoval, či by nemohol pôsobiť na niektorej škole ako profesor elektrotechniky. Chýbal mu však predpísaný diplom
a nikto nebral do úvahy jeho kvalifikáciu technického experimentátora, takže sa znechutený vrátil do USA. Tu sa naďalej venoval krajanom, ale aj svojim pokusom, krásnej záhrade a zbierkam. Kým ho náhle a nečakane nezradilo vlastné srdce. Ešte pred pohrebom sa neznámi vandali vlámali do jeho pracovne, zničili jeho prírodopisné zbierky aj technické rukopisy, dokonca aj rodinné fotografie. Či šlo o akt pomsty alebo zakrývací manéver pre vedecko-technickú špionáž, už nikto nezistí. Mala som šťastie, autorku Margitu Valehrachovú (1909 – 1990) som poznala osobne, a tak som sa dozvedela viac priamo od nej o jej práci na životopisných črtách Slovákov, ktorí doma zapadli do zabudnutia. Žiaľ, zdalo sa, že podobný osud čaká i jej knihy. Kedysi preto, že Murgaš bol kňaz, dnes pre všeobecný nezáujem a finančné problémy pri vydávaní nekomerčných kníh. Aj preto si cením, že firma Siemens sa rozhodla prispieť „k oživovaniu slávnych postáv našich dejín, ktorých život bol spojený s vedecko-technickým pokrokom a ich práce prekročili hranice našej krajiny a znamenajú prínos pre celé ľudstvo“. Na knižný trh sa tak dostala hodnotná kniha v pôsobivej úprave so zaujímavými fotografiami a ilustráciami, ktorú si určite so záujmom prečítajú nielen mladí, ale i skôr narodení čitatelia. Je to totiž istá splátka dlhu poznania našej histórie a jej osobností. Elena Ťapajová Knihu nájdete na Bibliotéke v stánku D 206.
Iva Dostálová
lekcií, pričom žiaci môžu učebnicu používať zároveň aj ako pracovný zošit. Ak máte doma školáka a chcete ho doučovať niektorý z týchto jazykov, pošlite nám do redakcie do 19. novembra kupón vydavateľstva Fragment, ktoré dvom našim čitateľom tieto učebnice venuje. Ak nebudete mať šťastie pri žrebovaní, nájdete ich aj s inými knižkami vydavateľstva Fragment na Bibliotéke v stánku D 103
Angličtina v kocke Hana Justová
Nemčina v kocke Bratislava, Fragment 2008 Autorky obidvoch jazykových učebníc využívajú moderné učebné metódy, ktoré nevylučujú z repertoáru ani ťahák. V týchto učebniciach má ťahák pomôcť žiakom pri veľmi krátkom zhrnutí učiva pochopiť jeho podstatu a utvrdiť si nové vedomosti. Prehľadnosť učiva umocňuje grafická úprava jednotlivých
16. novembra 1947 sa narodil prozaik, autor literatúry faktu a reportér Drahoslav MACHALA. Jeho knižné diela sa zväčša rodili ako reportáže alebo zápisky z ciest. Viackrát sa vrátil do juhofrancúzskej oblasti Provence, kde hľadal stopy po spisovateľoch a výtvarníkoch, ktorí tu pôsobili. Mnohé
zaujímavé osobnosti francúzskej kultúry, ako aj ich diela sprostredkúva v knihe Veterné topánky (1988), ale aj v niekoľkých samostatných reportážach, ktoré vo vlastnom výbere knižne vydal pod názvom Osamelý vlk (1997). Zaradil do nej aj reportáž Slnce Provence z roku 1980, opisuje v nej aj návštevu mlyna vo Fontvieille, ,,kde sme sa zastavili, aby sme vzdali úctu mužovi, ktorý túžil stať sa námorníkom, a pre krátkozrakosť (ale ďalekozrakosť myslenia) sa stal spisovateľom“. Táto charakteristika patrí Alphonsovi Daudetovi, autorovi legendárneho Tartarina. Ak máte chuť pocestovať si v sprievode novembrového jubilanta Drahoslava Machalu, pošlite nám do redakcie do 19. novembra kupón vydavateľstva Perfekt, ktoré knihu reportáží Osamelý vlk venuje jednému z gratulantov. Narodili sa: • 5. 11. 1949 – Toňa REVAJOVÁ, autorka kníh pre deti a mládež • 6. 11. 1947 – Lýdia RAGAČOVÁ, prozaička, scenáristka a dramaturgička • 7. 11. 1928 – Lázsló ZEMAN, literárny vedec, prekladateľ • 8. 11. 1936 – Imrich VAŠKO, literárny historik, kritik, editor • 9. 11. 1942 – Ján PRIESOL, básnik • 10. 11. 1940 – Štefan STRÁŽAY, básnik • 10. 11. 1936 – Pavol BUJTÁR, prozaik, dramatik, spisovateľ pre deti, žije v Rumunsku • 10. 11. 1950 – Štefan DOVÁĽ, prozaik, žije v Rumunsku • 12. 11. 1940 – Teofil KLAS, básnik • 12. 11. 1954 – Marián ŠIDLÍK, básnik • 13. 11. 1947 – Michal CHUDA, básnik, prekladateľ • 13. 11. 1953 – Igor HOCHEL, básnik, prekladateľ, literárny kritik a teoretik • 14. 11. 1928 – Juraj DOLNOZEMSKÝ, básnik, žije v Maďarsku • 15. 11. 1933 – Jaroslava BLAŽKOVÁ, prozaička, autorka kníh pre deti a mládež, publicistka • 15. 11. 1934 – Ivan IZAKOVIČ, prozaik, dramatik, spisovateľ pre deti a mládež, prekladateľ • 16. 11. 1932 – Osvald ZÁHRADNÍK, dramatik Za blahoželania Pavlovi JANÍKOVI ďakujeme všetkým gratulantom a s radosťou sa k nim pripája aj celá naša redakcia. Jubilantovu knižku Buď vôňa tvoja z vydavateľstva CCW posielame Milene GRÍGEROVEJ do Gánoviec, ktorá k blahoželaniu pripísala, že „sa teší na jeho ďalšie aforizmy, ktoré má najradšej“.
Kto dostane knižku? Čínštine sa môže venovať 15 minút denne Svetozár KOREC z Trnavy vďaka Vydavateľstvu Slovart a Slovenské pedagogické nakladateľstvo – ML dáva šancu naučiť sa po španielsky za 3 týždne Lucii KARKUŠOVEJ zo Žiaru nad Hronom. OBJEDNÁVKA
KUPÓN KUPÓN KUPÓN DOBRÁ KNIHA Strana 10
VYDAVATEĽSTVO FRAGMENT Strana 11
PERFEKT Strana 11
Dvojtýždenník KNIŽNÁ REVUE na rok 2008 si môžete objednať telefonicky: 02/52920272, e-mailom:
[email protected] alebo písomne či osobne: Nám. SNP 12, 812 24 Bratislava
Strana 16
Rozhovor
KNIŽNÁ REVUE číslo 23
Hrebendovstvo dnešku už nesvedčí Rozhovor s prozaikom Antonom BALÁŽOM • Vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina vychádza tretie vydanie románu Tábor padlých žien, tentoraz doplnené aj o dokumentárnu prílohu. Trocha zvláštna kombinácia... – Vždy som zdôrazňoval dokumentárne východisko príbehu bratislavských prostitútok a „historický“ pokus nastupujúceho komunistického režimu vychovať z nich v tábore nútených prác uvedomelé socialistické občianky. Napriek tomu sa mi často stávalo, doma i na mojich čítačkách v zahraničí, že mnohí poslucháči považovali román a jeho orwelovský rozmer len za autorskú fantáziu. To bol motív doplniť nové vydanie románu o autentické dobové dokumenty z archívu policajného riaditeľstva v Bratislave, tajného archívu povereníka vnútra Daniela Okáliho a z knihy denných rozkazov a správ z Tábora nútených prác v Novákoch. Uvedomujem si, že doplnenie románového príbehu o dokumentárne východisko je ojedinelé, aj dosť riskantné. Niekomu sa môže zdať, že dokumenty o dobe a jej „hrdinkách“ vypovedajú plastickejšie ako román, je však možná aj iná alternatíva, názor, že autorská fantázia a románová fabulácia dokážu vypovedať o človeku a dobe presvedčivejšie ako stohy historických dokumentov. V každom prípade som veľmi zvedavý na čitateľské ohlasy. • Súčasťou tvojich zahraničných čítaní z románu bolo aj premietanie filmovej podoby Tábora padlých žien, ktorý vznikol na základe tvojho scenára v réžii Laca Halamu a uviedli ho roku 1998 na filmovom festivale v Berlíne aj na ďalších filmových festivaloch a prehliadkach v Európe. Viackrát ho uviedli aj naše televízne stanice a mal vždy vysokú sledovanosť. Prvú skúsenosť s filmovou podobou svojho diela si získal už pri „ekologickom“ románe Skleníková Venuša. Ako si na to spomínaš? – Hlavne nerád. Podnet na sfilmovanie vyšiel od môjho priateľa, vtedy kolibského dramaturga Petra Jaroša, a zo začiatku to vyzeralo veľmi nádejne: napísal som námet, po jeho schválení aj filmovú poviedku. Filmárom na Kolibe sa celkom pozdávala a uvažovali, že režisérom by mohol byť Dušan Hanák. Ten mal však vzápätí problémy kvôli filmu Ja milujem, ty miluješ (skončil v trezore) a Skleníkovú Venušu mal robiť mladý režisér Ján Zeman. Hovorili sme už o exteriéroch a hercoch, potom však stopli aj Zemana (príčinu som sa nikdy nedozvedel), filmovanie na čas zamrzlo. Potom do toho vstúpil minister Válek a nakrúcania sa ujal Martin Ťapák. Hoci to bol renomovaný režisér, myslím, že už aj národný umelec, vtedajší riaditeľ Chemických závodov v Novákoch po prečítaní scenára filmárov jednoducho vykázal z fabriky. Nakrúcalo sa potom v Dusle Šaľa. V pôvodnej verzii sa film začínal na opustenom cintoríne zaniknutej dediny (Orovnice pri Žiari nad Hronom) a končil na inom opustenom cintoríne, z ktorého vidieť celú dolinu zahalenú do jedovatého dymu. To sa, samozrejme, muselo z filmu vystrihnúť, kolibským schvaľovačom sa nepáčil ani celkový drsný pohľad na fabrickú realitu, vložili sa do toho aj súdruhovia z ÚV a odporučili, aby vo filme zaznela informácia, že nielen slovenská, ale napríklad aj kanadská príroda je zničená. Či to vo filme zaznelo si už neviem vybaviť, pretože na napoly utajenú premiéru do kina Hviezda ma nepozvali, a tak som moju filmovú Venušu uvidel až o rok neskôr v čs. kultúrnom stredisku v Berlíne s nemeckými titulkami. Enderáci sa vyjadrili, že napriek „ekologickým škodám“ máme na Slovensku neporovnateľne zachovalejšiu prírodu ako v NDR a páčila sa im najmä erotická scéna v družstevnom skleníku... • Zrejme by si ju radi pozreli aj niektorí dnešní filmoví diváci. A možno aj pamätníci, ktorí to v osemdesiatych rokoch nestihli. Kde by mohli film uvidieť? – V slovenských kinách, ani v televízii nie, ale film vysielali na českom kanáli Film Box a v sep-
Anton Baláž (1943) absolvoval štúdium žurnalistiky na FF UK v Bratislave. Je autorom trinástich kníh beletrie (Bohovia ročných období (1971 zošrotované – znovu vyšlo 2003), Sen pivníc (1977), Tiene minulosti (1978), Skleníková Venuša (1980), Tu musíš žiť (1983), Kreslo pre dvoch (1986), Chirurgický dekameron (1989), Hijó, kone Stalinove (1992), Tábor padlých žien (1993), Kým žiješ, miluj (1995), Kronika šťastných zajtrajškov (1996), Penelopin návrat (1998), Krajina zabudnutia (2000), Bohovia ročných období (2003), Nežná volavka (2004). Vlani vydal dielo literatúry faktu Hriešna Vydrica, tento mesiac vyjde 3. upravené vydanie románu Tábor padlých žien. Pri príležitosti tohtoročného Dňa ústavy mu prezident republiky za „mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja kultúry“ udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. tembri ho Slovenský inštitút v Prahe premietal v rámci cyklu Slovenská literatúra na filmovom plátne. Tento úspešný cyklus uvádza riaditeľ inštitútu Igor Otčenáš a medzi divákov okrem pamätníkov patria najmä poslucháči slovakistiky. Na ich názory po zhliadnutí filmu som sa však neodvážil opýtať. • Vlani si zaznamenal veľký úspech ako debutant v literatúre faktu knihou Hriešna Vydrica. V súčasnosti pracuješ na ďalšej knižke tohto žánru. Znamená to trvalý odklon od beletrie? Nie je ti ľúto, že hrdinovia týchto kníh, na rozdiel od románových, žijú svoj príbeh a ty si stratil tú nádhernú moc autora ovplyvniť ich osud? – Možno to vyznie paradoxne, ale ako autor trinástich kníh beletrie môžem povedať, že tvorca nemá až takú veľkú moc nad osudom svojich postáv. Či je to postava „zo života“ alebo je čistou fikciou, každá čoskoro začne v príbehu žiť vlastným životom a presiahne pôvodný zámer autora, pretože dobré literárne dielo – a je to moja osobná tvorivá skúsenosť – je často múdrejšie ako jeho autor. Môj súčasný odklon od beletrie však nevychádza z poznania: hlúpejší autor – múdrejšie dielo, ale má skôr pragmatické dôvody, ktoré súvisia s príklonom dnešných čitateľov viac k vecným ako fiktívnym literárnym žánrom. Nakoniec, aj vydavatelia preferujú diela, ktoré kotvia vo faktoch, najradšej s čo najatraktívnejšími príbehmi. Do tejto kategórie možno zaradiť aj mnohé súčasné beletristické i dramatické diela – ako príklad spomeniem úspešné hry V. Klimáčka o Tisovi, Husákovi a najnovšie hru Ginsberg v Bratislave, v ktorej sú do fiktívneho príbehu včlenené dokumentárne materiály z archívov štátnej bezpečnosti. Aj moja predstava kníh literatúry faktu sa blíži tomuto vzájomnému prenikaniu a dramatickému prestupovaniu faktu a fikcie. Tak som už písal aj Hriešnu Vydricu: ako atraktívny, ale faktograficky overiteľný príbeh bratislavskej štvrte a oslovil som ním čitateľov oboch žánrov. • Pracuješ na novej knihe o vysťahovávaní stredoeurópskych Židov do Izraela po roku 1945. Čo bolo pre teba impulzom venovať sa tejto téme? – Prvý podnet bol skôr náhodný: v archíve nováckeho tábora som objavil dokumenty o viacerých skupinách maďarských Židov, ktorých tu internoval už komunistický režim po roku 1948. Veľmi ma to vtedy prekvapilo a po ďalšom pátraní sa mi začal otvárať dramatický príbeh stredoeurópskych Židov, ktorí sa rozhodli odísť do novej vlasti. Drámou sa stal od chvíle, keď sa na Stalinov pokyn začala spúšťať železná opona. Po Rajkovom monsterprocese v Budapešti zastavili v Maďarsku vysťahovaleckú akciu. Budapeštianski Židia v snahe uniknúť pred obnovujúcim sa antisemitizmom ilegálne prichádzali do Bratislavy, tu sa ukrývali a pokúšali dostať do transportov, ktoré naša vláda ešte nezakázala. Tých, ktorých na hraniciach zatkla bezpečnosť, posielali do nováckeho tábora. Príbeh týchto transportov, tohto „posledného exodu“, ako sa zachoval v archívoch Povereníctva vnútra a Palestínskeho úradu, chcem obohatiť o spomienky pamätníkov, bratislavských Židov – viacerých som našiel počas svojej návštevy Izraela v kibuci Kfar Masyryk a v Jeruzaleme, kde sa usadili. Dodnes pociťujú vďačnosť voči tým, ktorí im aj za cenu veľkého rizika tento odchod umožnili.
• Patríš k spisovateľom, ktorí veľa čítajú a všímajú si aj mladých autorov. V čom vidíš paralely a v čom rozdiely súčasnej mladej literatúry a mladej literatúry v čase, keď do nej vstupovala tvoja generácia? – Absolútny rozdiel spočíva v miere slobody tvorby. Hoci sme Dušan Mitana, Dušan Dušek, Ivan Habaj, Slavo Hagara, Jano Štrasser, Štefan Balák, Miro Pius aj Osamelí bežci začínali v polovici šesťdesiatych rokov, už začal praskať pancier komunistickej ideológie. Predbežná cenzúra sa oslabila, mali sme Mladú tvorbu, povolili nám vysokoškolský časopis Echo, aj otvorené diskusie na Filozofickej fakulte. Tvorbu však stále kontrolovala strana a v pozadí našich literárnych experimentov striehla hrozba, že nás obvinia z odklonu od socialistického realizmu. Na druhej strane chuť „zakázaného ovocia“, čiže tabuizovaných tém bola pre nás vzrušujúcou tvorivou výzvou – pre mňa to bol v knižke Bohovia ročných období osud slovenských občanov odvlečených do stalinských gulagov, téma v roku 1968 na hranici možného, ale v čase normalizácie už neprijateľná. Kým Dušan Mitana so svojimi Psími dňami v roku 1970 ešte prekĺzol na knižný trh, ja so svojimi Bohmi ročných období o rok neskôr už nie, skončili v šrotovníku kníh v papierňach v Štúrove. Tak toto už dnešnej mladej literatúre nehrozí – a verím, že už ani nikdy nebude. Sloboda tvorby ako sine qua non, ako absolútna podmienka rozvoja literatúry je pre nich samozrejmosťou. Kým naše písanie do nežnej revolúcie limitovali a deformovali komunistickí ideológovia a ich prevodové páky v štátom kontrolovaných vydavateľstvách – schválení lektori a superlektori a niekedy aj priveľmi opatrní vydavateľskí redaktori, dnešnú mladú literatúru limituje len silno komercionalizovaný knižný trh, všeobecný pokles literárneho vkusu, vytesnenie väčšiny pôvodnej tvorby a jej autorov z médií (aj tých mienkotvorných) a možno aj chýbajúce literárne časopisy ich generácie... Napriek týmto limitom si stále myslím, že oproti našej generácii „zabrzdenej tvorivosti“, môžu svoju generáciu považovať za generáciu tvorivej slobody. Ak nám dnešní mladí autori môžu niečo závidieť, tak to bol duch polemiky, ktorý bol pre naše písanie významným impulzom tvorivosti. Každá nová knižka, ba i len nová poviedka či báseň v Mladej tvorbe vyvolávala často vášnivé diskusie
buď na internátoch, alebo v niektorej kaviarni, kde sme sedeli pri dvojkorunovej káve či len dvadsaťhalierovej minerálke. My, čo sme bývali v Horskom parku, sme sa schádzali vo Funuse a pri lacnom pive, naše kolegyne, frajerky či obdivovateľky pri kofole, a debatovali sme o Hemingwayovi, Cortazárovi, Benseho Teorii textů či Dostojevského Besoch, ktoré práve vyšli s úžasným doslovom českého kritika Václava Černého. Ja som ešte navyše viedol nádherne vyčerpávajúce diskusie s Dušanom Mitanom. Rok sme spolu bývali na priváte, zažil som jeho očarenie samým sebou ako autorom – keď písal poviedky, ako V električke či Psie dni, nahlas mi ich čítal a ubezpečoval sám seba, ako dobre to napísal. Ale takí sme boli všetci, mladí literárni narcisi (podľa vzoru Ruda Slobodu), presvedčení, že len nám patrí literárny svet. • Okrem úspešného literárneho máš šťastný aj rodinný život. Si otcom, ako správny rozprávkový kráľ, troch dcér. Má niektorá z nich literárne ambície? – Chvalabohu nie! A to nie hovorím s vedomím, že ak by sa niektorá z nich chcela živiť literatúrou, dobrovoľne by sa vydala núdzi a odriekaniu. Ak by sa s tým nezmierili, čakal by ich literárne rovnako skľučujúci údel dnešných bestselleristiek, všetkých tých starostlivých mamičiek a pomaly už aj starých mám, ktoré na udržanie pozornosti svojich čitateliek a priazne svojich vydavateľov vydávajú román za románom. S čitateľkami ich to možno zbližuje, ale od literatúry vzďaľuje. Ale kým vyrastú moje tri vnučky, možno bude v slovenskej literatúre všetko ako v tých našich rozprávkach s dobrým koncom. • Nie si len spisovateľ, si aj zostavovateľ, recenzent, pripravoval si veľa prezentácií na medzinárodných knižných veľtrhoch, aj sám si na mnohých účinkoval, poznáš vydavateľské aj distribučné problémy, si pozorný čitateľ. Ak by si mal čarovný prútik, alebo radšej moc a peniaze, čo by si urobil pre zlepšenie postavenia spisovateľa a umeleckej literatúry u nás? – Univerzálne recepty nejestvujú. A tak popri tom, čo už realizuje Literárne informačné centrum pri podpore prekladania a vydávania slovenskej literatúry v zahraničí (a doteraz s touto podporou vyšlo už vyše 150 diel autorov viacerých tvorivých generácií), sme nedávno, po dohode vo vedení viacerých spisovateľských organizácii, predložili ministrovi kultúry projekt podpory slovenskej literatúry formou daru knižniciam v SR. Projekt vychádza z nášho, často skľučujúceho poznania, že aj vo veľkých verejných knižniciach chýbajú najnovšie diela súčasných autorov, ale tiež prekladové diela, ktoré patria do základného fondu svetovej literatúry. Navrhli sme, aby sa z grantového programu MK SR formou knižného daru dostali každý rok do vybraných knižníc diela z novej produkcie. Podľa môjho dlhoročného čitateľského pozorovania vyjde na Slovensku ročne okolo 100 kníh, ktoré by rozhodne mali byť aspoň v regionálnych a väčších mestských knižniciach – aby sa neopakovala pre knihovníkov aj autorov trápna situácia, že pozvú autora na besedu do knižnice či do školy, ale dopredu sa ospravedlnia, že nové knihy, žiaľ nemajú a či by ste nejaké na besedu nedoniesli. Všetka česť Matejovi Hrebendovi, ale takéto hrebendovstvo už súčasnému kultúrnemu Slovensku nesvedčí. • Kníhkupcom a knižniciam môžeme spolu poradiť, že možno väčšinu z tej stovky dobrých nových knižiek pôvodnej tvorby si môžu zaobstarať za výhodné ceny (alebo si v nich aspoň zalistovať) na tohtoročnej Bibliotéke. Bude medzi nimi aj tvoja nová kniha? – Môj „staronový“ Tábor padlých žien Bibliotéku už nestihne, vyjde až koncom novembra, ale dávam do pozornosti tých zvyšných 99 dobrých kníh pôvodnej tvorby.... Margita Bíziková
KNIŽNÁ REVUE, dvojtýždenník o nových knihách. Vydáva Literárne informačné centrum v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR. Šéfredaktorka PhDr. Margita Bíziková, zástupca šéfredaktorky PhDr. Radoslav Matejov, redaktorka PhDr. Marta Bábiková. Adresa redakcie: Knižná revue, Námestie SNP 12, 812 24 Bratislava, tel.: 02/529 20 272, e-mail:
[email protected], www.litcentrum.sk. Sadzba: SAPAC, spol. s r.o., Bratislava. Tlač: DOLIS, s.r.o., Bratislava. Vizuál: 3H creative studio, s.r.o., Bratislava, www.3hcreative.sk. Rozširuje MEDIAPRINT-KAPA, PRESSEGROSSO, a.s. Objednávky na predplatné prijíma ARES, Banšelova 4, 821 04 Bratislava, tel.: 02/4341 46 65 a L.K. PERMANENT, spol. s r.o., Poštový priečinok 4, 834 14 Bratislava 34, tel.: 02/4445 37 11. Neobjednané rukopisy sa nevracajú. Reg.č.: 243/90, MIČ: 49 315. Podávanie novinových zásielok povolené RPP Ba-Pošta 12 dňa 21.10.93, č.j. 129/93.
