Ročník XXIX.
Budapest, 26. apríla 1914.
P r e d p l a t n á c e n a pre tých, ktorí nie sú ólenami «Uh.-kraj. vzdel. spolku slovenského»: N a celý r o k 3 k o r u n y .
Číslo 17. 1
Miestnosť f Uh.-kraj. vzdel. spolku slovenského* Expedícia: B u d a p e s t , L, K e l e n n e g y i - ú l 2 8 . ; sem IV., Egyetem-utcza 4. sa posielajú všetky listy pre spolok a časopis.
rozrastáme sa trávy. Obecnie pastviny neslobodno nechávať bez opatery, len tak Slnečné lúče už rozstopily sňah na naverímboha. Pastviny veru tiež rozumne poli • a vylúdily z neho život: tráva na treba obrábať. Lebo ináč nie užitočná poli sa začína rozzelenievať. Gazdovia, tráva, lež len • kadejaká gebuzina bude ktorým sa cez dlhú zimu pomíňal krm, rásť na nich. Práve tak je potrebné sostaviť poriadok tvrdo čakajú ten čas, ked statok budú môcť vyhnať na pašu. Ale gazdovia i v pasenia a potom sa prísne pridržiavať tomto majú byť opatrní! Pred Durom tohto poriadku. Pasenie zvierat má sa neni radno statok vyhnať na pašu. Pôda diať v istom poriadku. Pre husy a pre je ešte vlhká, preto kone kopytami a ošípané treba vykázať osobitú pastvinu. Teraz, ked tráva začína vyháňať, dobre rožná lichva paprčkami veľmi by poško dila pastvine, o přerývaní ošípaných ani sa poprizerajme, Či sú naše spoločné past viny v poriadku? Lebo sú ony pokladom nehovoriac. A potom ved je na pastvinách o ta dediny. Ony sú fundamentom nášho komto čase ešte veľa roboty. Na mno dobrobytu. Kde na pastvine nerastie uži hých miestach pastviny v jaseni nepo- točná tráva, lež koňský štial, psie mlieko, pravili maštaľným hnojom alebo ume pichliače, tam gazdovia majú súrnu prácu. lými hnojivami. Nech toto teraz neza Takéto obce nech súrne poprosia pána meškajú urobiť. Ešte vari väčším pre ministra orby, aby im poslal odborného meškaním by bolo, keby pastviny teraz znalcu. Nono, netreba sa zľaknúť, vysla nepobránili železnými bránami. Železné nie odborného znalca a jeho dobré rady brány poslabia zem a tak napomôžu obec nestoja ani haliera! Čo ministrom
Keď tráva vyháňa.
Strana 258.
Vlasť a Svet.
orby vyslaný odborný znalec poradí, tú prácu svedomité treba previesť. Jestli by ' však obec nemala dosť sily ku prevede niu týchto prác. odborný znalec poradí i to. kde a ako sa treba obrátiť o štátnu pomoc. Nespúšťajme sa! Náš osud. náš dobrobyt od našej životaschopnosti zá visí. Ktorá obec nemá dosť pastvín, alebo vôbec nemá pastviny a v susedstve dalo by sa kúpiť pre pastvinu súci kus zeme, poľa, takáto obec celú kúpnu summu pastviny dostane čo pôžičku od Krajin ského spolku pozemko-úverkových ústavov (Fôldhiíelintézetek Országos Szôvetsége, Budapest, V., Nádor-utca 32.). Naskutku sa sem treba obrátiť. Istú čiastku dlžoby prevezme pán minister orby a čo na obec príde platiť na splátky dlžoby, to si obec dľa kusov, ktoré vyháňa na pašu, môže vyberať. Toto všetko sme rozpovedali teraz, ked tráva začína vyháňať a veľmi by sme boli radi, keby naše dobre mienené rady poslúchol každý, koho sa týka, ale ob zvláště obecní páni predstavení. Sviňský dúl a cholera ošípaných. Z tohoto dvojitého pomenovania cho roby dá sa vedel' že je reč o dvoch ta kých nákazách, ktoré napadnú len oší pané a ktoré lekársky síce možno roz deliť, ale počas priebehu choroby nie vždy, lebo v mnohých pádoch zviera na obidve nákazy naraz ochorie. Nákazu zapríčiňujúce baktéria možno nájsť vo všetkých výkaloch chorej ošípanej, z čoho nasleduje, že rozvláčením čiastok tela, výkalov, nosových výkalov atd. chorého zvieraťa vždy väčšie a väč šie priestory sa nakazia, kde zdravé oší pané nákazlivú látku veľmi ľahko môžu
Číslo 17.
vziať na seba. Takéto nákazlivé miesta sú hlavne pastviny pre ošípané, kde už raz panoval sviňský dúl, verejné cesty, zvláště jarky pozdĺž nich, nedostatočne čistené válovy na kŕmenie a nedostatočne čistené a nedostatočne desinfikované tržištia, už raz nakazené dvory, majery, chlievy atd. atd. Na nakazenom zvieraťu asi o 4—5 dní možno spozorovať prvé príznaky choroby. Tieto príznaky sú veľmi rozdielne, aie keď ošípaná nežerie, keď je zronená, keď má veľkú hnrúčku a ked sa potáca, keď sú jej výkaly veľmi suché, alebo veľmi studené, z tohoto všetkého gazda už vie, že mu je ošípaná chorá. Choroba sa veľmi rozdielne skončí, ale vo všeobecnosti skončí sa obyčajne zle, lebo z nakazených ošípaných 25—95% vyhynie. Vzdorovitosť ošípaných proti tejto nákaze je veľmi malá, preto väčšia čiastka sviň obyčajne ochorie. Liečenie liekami chorých ošípaných dosiaľ sa ešte nepodarilo. Najviac možno očakávať od bezpodmienečnej čistoty, od častého desintikovania nakazeného miesta, od osihotenia ešte zdravých ošípaných a najnovšie od štepenia serumom dra Hiäyru a Kôvesa, ktorým jestli na čas zaštepíme ešte zdravé zvieratá, tak tieto nákazu nedostanú. P r e č o sa n i e k o m u včely n e d a r i a ? Mnohí včelári sa ponosujú, že sa im včely nedaria a príčinu toho hľadajú cel kom v iných veciach a nepátrajú po sku točnej príčine. Prvou a najdôležitejšou podmienkou je, aby včely malý dobrú matku-kráľovnú. Od matky závisí zdar alebo nezdar vo včelaření. Matka podlieha starobe, vysilenosti a rôznym iným prírodným nedo statkom a nemociam, ktoré bývajú prí činou živoriaceho včelárstva a ktoré mie sto úžitku prinášajú včelárovi škodu a zmaria jeho nádeje. Jedno staré naše príslovie hovorí, že človek vraj žije s nádejami do budúc-
Vlasť a Svet.
Číslo 17.
nosti cez celý život a v týchto nádejach aj zomiera. Mnohý mladý, alebo počia točný včelár chytí sa do včelárstva z chuti, obetuje mnoho v prospech svojho včelárstva, vynaloží čo len môže, len aby jeho včelárstvo prekvitať mohlo, a očakáva v nádeji, že keď i nie vraj tohoto leta, ale nabudúce bude jeho práca a na kládok vynahradený a namáhanie jeho odmenené. Takto prejde rok a za ním tri-štyri ba i viac, ked zbadá, že jeho
Strana 259.
plány, čo sa tomu nedarilo, mne sa to musí ináč dariť. Takto vandrujú včelky z ruky do ruky so všetkým, rozumie sa, že takto van druje aj múdrosť a zbehlosť pri včelách nadobudnutá. Včelár si myslí, že však už všetko vie, lebo včelár má koše i kláty, má dzierzeny, len medu a vosku docieliť nedajbože. Včely teda idú z ruky do ruky so vše tkým. Starodávne kláty včelár opraví, ale
mmfi 'VHh
^S| «
W':
.
Pasáčka husí.
včelárenie nedonieslo mu nič. Stojí tu akoby na rozcestí, premýšľa, čo si tu počať, či ešte niečo má obetovať a či tak nechať? Konečne sa rozhodne, že však už dosť obetoval a osohu nedocielil, ne chá všetko tak. Nato príde sused alebo známy, odkúpi za bagate( pozostalé včely so všetkým, čo ku tomu patrí, len tak odoka, lacno, takrečeno za facku. Včely i so všetkým riadom sa prevezú ku no vému majitelovi. Ten, ktorý ich predal, tre si ruky od radosti, že dostal peniaze, že má aspoň porisko zo sekery a ten, ktorý kúpil, robí si zas nádeje, snuje
pretvoriť ich už nemožno, včelár bez knižky, bez časopisu, nemá ku tomu po trebných známostí, hudluje, kým poru šuje všetko a nechá všetko stáť. Hja, keby si bol nadobudol nejakú knižku, alebo predplatil odborný časopis, bol by sa naučil niečo, bol by si nadobudol vedo mosti, bol by mohol osohu docieliť. Skúposť sa vraj sama tresce, a jestli je tomu tak, tedy platí to najsamprv pri včelárstve. Zlatku dve ľutuje včelár za časopis vydať, a preto hudluje, fušuje a okrádza sám seba. Ved uznáme i to, že mnoho je toho všelijakého výdavku, preto
Vlasť a Svet,
Strana 260.
i my privolávame, že kde možno, tam treba sporiť, ale skúpym byť je zas škod livé. Mnohí už odborne vzdelaní a zkúsení včelári držia a predplácajú si včelársky časopis, z ktorého sa mnohému naučia a včelárstvo sa im darí. Naproti tomu mnohí myslia, že je škoda za časopis dať peniaze, že i bez časopisu môžu zdarné včeláriť, lež mýlia sa, mýlia sa veľmi. Mnohí majú čo ďa kovať včelárskym knihám a časopisom, že sa mohli odborne zdokonaliť vo vče lárstve, z ktorého osoh berú každoročne. Že zo včelárstva možno usporiť, to je už dokázané, sú včelári, ktorí dostanú ročite za med a za vosk i tisíc korún, ba i viac. Ba čo viac nejeden dakuje len včelárstvu, že mohol zachrániť v planých rokoch svoje hospodárstvo od úpadku. Lež komu niet rady, tomu niet po moci, ale nech sa nikto neponosuje že sú zlé časy a pomáhať si sami nechceme. A veru rozumným včelařením by sme si dobre mohli pomôcť. (Dokončenie nasleduje.)
Co nového doma a vo svete? Po veľkonočných vakáciach krajinský snem zasadol dňa 21. apríla. Na tomto zasadnutí prečítaný bol najvyšší kráľov ský reškript, ktorým terajšia tretia sessia snemu bola zakľúčená a nová štvrtá ses sia snemu bola zahájená. Následkom tohto previedla sa voľba podpredsedov a zápisníkov, za ktorých zvolení boli do savadní. Snem len po delegáciách začne svoju riadnu prácu. s
* • •
Nový volebný zákon už vstúpil do života. Tento zákon bez ohľadu na da ňový census zabezpečuje volebné právo aj všetkým tým plnoletým občanom, ktorí odbavili šiestu triedu ľudovej školy a vý
.
Číslo 17.
hody zabezpečuje aj tým, ktorí odbavili len štvrtú triedu ľudovej školy. Mnohí občania si neopatrili svedectvá o vy bavení šiestej triedy, tak títo sú pri nútení teraz si nové svedectvá pýtať. Poneváč ale je mnoho takých škôl, kde matriky a denníky od 15—30 rokov ne opatrili a tak tí, ktorí tieto školy vy bavili sú nie v tom položení, aby si mohli svedectvá zabezpečiť, teda takýto občania v smysle zákona musia složiť osobitú zkúšku. V každom meste a pri každom okresnom úrade bude účinkovať voličov zkúšajúci výbor, pri ktorom ob čania, ktorí voličmi chcú byť, majú sa behom mesiaca mája hlásiť. * -x *
Na schôdzke nášho zahraničného mi nistra s talianskym zahraničným mini strom v Abbazii, ako svetové časopisy píšu, staly sa veľavýznamne dohodnutia ohľadom spoločného pokračovania Rakúsko-Uhorska a Talianska na Adriatickom mori a cieľom zabezpečenia budúc nosti nového albánskeho štátu. DOPISY. (Ct. pánov dopisavateľov prosíme, aby sa pod svoje do pisy podpísali i vtedy, keď nechcú, aby ich meno bolo vytlačené. Inak dopis neuverejníme.)
V é g l e s k á l n o k , (st zvolenská), v apríli. Z našej osady ešte sotva bolo dopisu vo Vlasti a Svete, preto beriem pero do ruky, aby som sdělil niečo o nás. Lanského roku mali sme dosť pekné úrody, ale ich búrka a Tadovec pokazil tak, že sme v jednom poli len slamu pohrabali, všetko bolo so zemou smiešané. Dňa 3. septembra minulého roku tu taký ľadovec padal, že sa aj v druhý deň belel na poli a v ten istý deň sa aj dve ženy utopily, ked šly domov z jedného pohrabu, kde si akiste viac vypily tej šarkanice. Naša dedinka leží medzi krásnymi jedlovými a
bukovými lesami. Pozostáva len zo 40 domov, leží pri hradskej, na 12 kilometrov od železnice. Máme tu aj spolok, ktorý dobre účinkuje. Velkou chybou u nás je, že radi krčmu navštevujeme a to nielen chlapi, ale, kde sa dve-Íri ženy sídu, hned sa-na liter borovičky složia. Veru by sme sa ešte lepšie mali, keby sme toto zanechali. Čitateľ. -X *
-K
M i k s z á t f a l v a , (st. novohradská) v apríli. Veíactený pán Redaktor! Aj ja sa osmeľujem poslať krátky dopis o našej obci. My sa tu chvála Bohu dobre máme, lebo chotár máme veími pekný a úrodný. Všetcia sme rímsko-katolíckeho náboženstva a dľa zamestnania sme samí roľníci. Mimo obrábania poľa a dochovávania statku s iným sa ani nezaoberáme. Naše ženičky, ako aj inde, cez zimu ťahajú kúdele a vrtia vre tenami a pred jarou tkajú plátno. - Naša obec na počet obyvateľov sa potešiteľne vzmáha pri rodzeným prirastom dietok, len tú chybu máme tu, že nemáme zodpovedajúcu babu tak, že ku pôrodom .musíme volať novejskú babku alebo doktora. Veľmi smutným stavom u nás je i to, že je tu veľa suchotinárov a príčinou toho je tiež tá veľká pýcha. — Ešte sdělím krátko, že u nás gazdovi Jozefovi Smatla jeho sluha ukra dol 854 korún a ušiel a odtedy nič nepočuť o ňom. Peter Muhar. * * * B e l l a , (st. trenčianska), v apríli. Slávna redakcia! Po dlhej a krutej zime na stalo už aj u nás pod malým Kriváňom jaro, bars mu ešte neveríme. Zimu sme jako každo ročne, tak i toho roku bez zárobkov strávili a preto je u nás ľud chudobný. Susedné obce predsa majú zárobky, ale my celkom nič a obec je veliká, chotár tiež veľký, lenže aj väčším dielom neúrodný. Náš ľud po svete rozídený vy hľadáva potrebný groš. Včuľ máme duchovného otca, ktorý sa všemožne' usiluje zanedbané veci do poriadku dať. Založil nám už aj gazdovský kruh. Veľmi sa ufáme, že nám bude na pomoci. Školu máme v poriadku s trima učiteľmi a ešte bude i štvrtý učiteľ. Pre nás gazdov je veľká chyba, že nemáme v dedine kováča, a veru by dobre vyšiel, lebo by mal roboty dosť. Čo sme
mali, dal sa zviesť do Ameriky a včuľ banuje. Veru by sme vdačne prijali dobrého a striezli vého kováča. S Bohom ! Bellan. M *
*
C s á b r á g v a r b ó k , (st. hontianska), v apríli. Je to potešiteľné, ked z daktorej obce podajú zprávu o sebe, ale o našej malej obci len zo 60 čísel domov pozostávajúcej málo čítavame. Ved ani neni divu, lebo posiaľ sme len spali, mô žeme povedať, nemali sme žiadneho spolku, ale teraz sa nám v tom ohľade inakšie časy zapo čaly. Založili sme si ((Hospodárske a úvěrné družstvo) a zato môžeme vdaku vysloviť nášmu velebnému a dobrému pánu farárovi, ktorý sa o to staral a stará. Je to krásne a pochvaly hodné, ked sme si to v tejto malej obci mohli utvoriť. Ale nám ešte chybuje niečo a síce «Čítací spolok», aby sme mohli aj s našou mládežou čítavať a vzdelávať sa v ňom. Úfam sa, že časom si aj čítací spolok založíme, lebo odrazu si ne môžeme všetko zadovážiť. No, potešujeme sa na šou starodávnou piesňou, v ktorej sa spieva: «Go sa nedá chvíľou, to príde časom ...» Ľudevít Baláž, čitateľ. -
*
-K
*
N a g y r ó c z e , (Veľká Revúca, st. gemerská), v apríli. Ctená redakcia! Opovážlivé osmeľujem sa po slať pár riadkov s tou prosbou, aby ste ich v našich milých novinkách uverejniť ráčili. U nás si gazdovia veľmi usilovne a dobre ob rábajú zeme, a i minulého roku úrody mali sme chvála Bohu obstojné. Veľkú škodu mali však naši gazdovia pri rožnej lichve. Krávy totiž cho řely na takú nebezpečnú chorobu, pre ktorú, ked sa už videlo, že kravu nemožno vyliečiť, mnoho kráv zastrelili. Teraz sme dostali nového mešťanostu v osobe pána Jozefa Smál. Previedla sa i volba mestských úradníkov, na-ktorej za mestského pokladníka bol zvolený pán Pavel Tomesz. Nech im dobro tivý Boh pomáha za veľa rokov v' dobrom zdraví požehnane úradovať v prospech nášho mesta me šťanov ! Ostatní mestskí úradníci znova boli zvolení. Ešte spomnem, že obyvatelia mesta dľa viero vyznania sme miešaní a nažívame v bratskej
Vlasť a Svet.
Strana 262,
shodě a láske, ako vzdelaní ľudia, ktorí si prajú jeden druhému. Ľudové školy máme krásne štátne. Je tu i polgárka, aj obchodná škola, čo mešťanom slúži k nemalému osohu, lebo sa skrze to veía chudobných domov v našom meste zmohlo. Lajošova Hablý. f •*'.-*
T i l r m e z ó , (Turopole, st. novohradská) v apríli. Naša obec leží medzi vrchami niže Javoria. Chotár máme veľmi skalnatý a málo úrodný. Dosť ho aj čistíme, ale od skál neočistíme ho nikdy. Ved aj staré porekadlo tak hovorí, že urobotu nikto neprekoná, ale ona jeho prekoná». A toto je veru- pravda. Zita sa u nás málo rodí, na katastrálnom jutre urodí sa ho 4 alebc 5 metrických centov a s tým veru nemáme vynahradenú ani svoju ťažkú prácu okolo rolí. Raž tiež nedáva lepšiu úrodu a jačmeň dáva ešte menšiu. Ovsa rodí sa trochu viac. Burgundia sa u nás neurodí, ani kukurica, len zemiaky pri nášajú obstojnú úrodu. My sa tu veru z obilia nesplatíme, len zo statku. Zárobkov u nás nieto žiadnych a preto od nás ľudia do sveta chodia na zárobky, najviac do Budapešti. Roľník. * *.* F e l s ó z s e m b e r , (st. hontianska), v apríli. Teraz, ked už zavítala krásna jar, sdělím na krátko, akú sme tu mali zimu a ako sme ju ztrávili. Nuž, zimu sme veru mali tuhú tak, že nám aj zemiaky v zemi v hrobliach pomrzly, čo je pre nás už i preto veľká škoda, lebo teraz poniektorí nebudeme mať svojich zemiakov na sadenie. Ináč tuhá zima preto bola dobrá pre nás, že sme mali trvácu sanicu, z panských hôr navozili sme si dreva a vyvozili sme si hnoj na role, o čo teraz cez jar budeme mať menej ro boty. Chlapi cez zimu opatrovali sme statok a naše ženičky priadly a teraz pred jarov tkaly a všetcia s chuťou oddali sme sa ku milým jarným prácam v poli. Dajže nám Bože k ním zdravia, sily a primeraného počasia a korunuj naše prácei naše ustávanie svojím svätým požehnaním! Jozef Ješkovský.
Číslo 17. CHÝRNIK.
K r á ľ p r e h o r e l . Jeho veličenstvo kráľ počas uvítania nemeckého cisára Vilhelma vo Viedni trochu prechladol, následkom čoho zachrípnul a s času na čas máva triašku. Je nádej, že jeho veličenstvo šťastne prestojí toto prechorenie, ale na radu lekárov nebude môcť prísť na zahájenie delegácií do Budapešti, aby sa jeho zdravotný stav nezhoršil. D o p o z o r n o s t i v o j o p o v i n n ý c h . Minister honvédstva vydal nariadenie, v. ktorom prísne nakladá okresným assentujúcim úradníkom, aby vojopovinných, ktorí sa nedostavili na hlavnú assentírku, čo najprísnejšie brali na otázku, prečo vystali a jestli svoje premeškanie listinami neospravedlnia, proti patričným naskutku treba zaviesť pokračovanie pre priestupok spáchaný proti zbrannej moci. U s p o r i a d a n i e p a s i e n k o v . Tá snaha mi nisterstva orby, aby si obce, ktoré nemajú dosť pasienok, bez väčšieho obťaženia mohly zado vážiť pasienky a aby zanedbané pastviny noly privedené do dobrého stavu, takmer so dňa na deň dosahuje väčších úspechov. Odkedy vláda tento pohyb zaviedla, vyše 100 obcí priviedlo si pastviny do poriadku, ku čomu ministerstvo vnútra dalo podporu 300.000 korún. Minulého roku v krajine za 1 million 850.000 korún bolo kúpené 4300 katastrálnych jutár na pastviny.
Zkúška v gazdovskej škole v Širokej. Hornovidiecke ministerské vyslanstvo minulej jasene na gazdovstve v Širokej, ktoré patrí ku Oravskému Podzámku, Arvaváralja, sriadilo gaz dovskú školu pre synov malých gazdov, aby sa tam vycvičili v rozumnom gazdovaní. Zkúška po šesťmesačnom zimnom naukobehu vydržiavala sa 9. apríla za živej zaujatosti. Na zkúšku prišiel podžupan stolice s viacerými stoličnými úrad níkmi, direktor oravského panstva s panskými úradníkmi, krajinský vyslanec okresu, škôldozorca, kňazia z blízkych obcí a viacerí z vedúcich kru hov stolice, ako aj početní malí gazdovia z blíz keho okolia a mnohí zpomedzi rodičov žiakov. Zkúšku viedol dr Jozef Lavotta, ministerský tr. radca, správca Hornovidieckeho ministerského vyslanstva, ako predseda ministerstvom orby vy-
Strana 264.
Vlasť a Svet.
slanej zkúšobnej kommissie. — Zkúška rozpre stierala sa na poíné gazdovanie, na obrábanie rolí, na pestovanie rastlín, na chov dobytka, na zachádzanie s lúkami a pasienkami, na zariadenie a spravovanie malého gazdovstva, na známosti z počtov a merby, ktoré cieíuprimerane gazdujúci malý gazda musí vedeť. Na otázky všetcia žiaci, ktorí tento zimný naukobeh skončili, odpovedali vo svojej materinskej reči a ich odpovede svědčily o neočakávane znamenitom výsledku o ich zdo konalení - sa v gazdovských známosfach. — Na konci zkúšky predseda kommissie po rozdaní vysvedčení rozdal žiakom aj odmeny. Č e s t n í o b č a n i a . Obec Bánluzsán v stolici trenčianskej na návrh predsedu gazdovského kruhu a učiteľa Ludvika Slaného sněmového vy slanca Alexandra Erdélya st. a hlavného slúž neho Jána Zamaróczyho z úcty a dôvery naproti nim s veíkým oduševnením vyvolila za svojich čestných občanov. V č e l á r o m d o p o z o r n o s t i ! Uhorskí, rakúski a nemeckí včelári dňa 25—30. júla budú vy držiavať svoje tohoročné shromaždenie a výstavu v Pozsonyi, v.Prešporku. Uhorské štát. železnice a košicko-oderbergská železnica ako i vicinálne železnice dajú výhodu do Prešporka cestujúcim včelárom, ktorí sa nielen v Uhorsku, lež aj v Austrii a v Nemecku usilovne chystajú na shro maždenie v Prešporku. V ý s t r a h a p r e v y s ť a h o v a l c o v ! Do repu bliky Kolumbia v južnej Amerike agenti verbujú v Europe vysťahovalcov, ktorých chcú osadiť v južných provinciách pokrytých pralesami a močariskami. Poneváč tamojšie podnebie európski vysťahovalci nevydržia a čoskoro podľahli by žltej chorobe a iným epidemickým chorobám v horúcich krajoch, preto sa Európanom neodpo rúča vysťahovať sa do Kolumbie. Toto sa poťahuje zvláště na mnohých vysťahovalcov, ktorí ťažkú prácu vytýňania pralesov pre horúce pod nebie nie sú vstave vydržať. K a l i c h sv. G r á l a s a r o z p a d o l . V genuanskom stolnom chráme od roku i 101. ochraňujú kalich sv. Grála zo smaragdu, do ktorého Jozef z Arymatie zachytil krv ukrižovaného Ježiša. Tento kalich sa teraz rozpadol. Myslia, že sa na
.
Číslo 17.
kalichu dávne pukliny od vlhkosti vždy zväčšovaly a takto sa mohlo stať, že sa svätá relikvia konečne rozpadla. Kalich stiahli do zlatého obalu. N o v á h o n v é d s k a k a s á r e ň . V Prešporku za tri milliony korún stavajú novú honvédsku kasárnu. V novej kasárni, ktorú stavajú na 10 jutrách, umiestnia nielen honvédsky pluk, lež i okresné veliteľstvo a všetky vojenské úrady. Č í t a c í s p o l o k . V Bánovciach (st. trenčianska) utvoril sa nový katolícky čítací spolok. Spolok dosiaľ má 90 členov a úradníci spolku sú už tiež zvolení. Stanovy spolku cieľom potvrdenia sú už predostreté. S m r ť . . Titulárny prepošt, žilinský archidekan a kanonik nitrianskej kapituly Jozef Moncsek, výborník stolice nitrianskej dňa 13. apríla v 73. roku veku svojho a v 50. roku svojho kňažstva zomrel. Nebohý narodil sa v Beluši v stolici trenčianskej. — Pavel Elek, direktor a predseda viacerých peňažných ústavov hlavnomestských zomrel v 58. roku veku svojho. Elek pochodil z nitrianskej obce Ondrohó. O h e ň . V obci Alsózboró (st. trenčianska) pusto šil požiar, ktorý zničil väčšiu časť obce. Malé drevené, slamou a šindľom kryté chalupy jedna za druhou vzbíkly plameňom. Nešťastnici sotva vedeli ujsť s holým životom. Poneváč im zhorelo i, semeno i potraviny, hľadia v ústrety biede. Oheň udajne podložili. — V Debrecíne zhorela dielňa štát železníc, y ktorej bolo mnoho hoto vých železničných vozňov. Skoda obnáša vyše dvoch millionov korún. Tristo robotníkov ostalo bez chleba. P ú ť d o L o u i ' d e s u . Pod protektorátom biskupov grófa Mailátha, grófa Zichyho a •Fischera-Golbrie a pod riaditeľstvom veľkého kňazského povereníctva sriadi sa púť do Lourdesa. Pútnici odcestujú 24. júla na osobitnom vlaku a budú cestovať cez Paduu, Pum, Lourdes, Paríž a Einsiedeln. Púť bude trvať za 20 dní. Platí sa za všetko na druhej triede 480 korún a na tretej triede 295 korún, ľhorské, nemecké a slovenské prograrnmy na požiadanie zdarma odošle pápežský prelát a opát kanonik Alexander Gaibl, Pozsony, Káptalanutca 3.
>co CD
CD
O
a
-Q
o -cs C/3
3 CO
O -Ľ! 'CD
o o S3 Í-H
O
Q
Vlasť a Svet.
Strana 266.
Ašik-Kerib. Turecká povesť od Lermontova. (Pokračovanie.)
Kupec odišiel; všade vyplnil naloženie Magul-Megeri, ale nikto nehlásil sa čo vlastník zlatej nádoby. Predal už skoro všetok svoj tovar, a prišiel s ostatkom do Chalufu. Oznámil i tu žiadosť MagulMegeri. Počujúc to Ašik-Kerib, přiběhnul ku kupcovi podívať sa na zlatú nádobu. — To je moja; — vravel a vzal ju do ruky. — Skutočne tvoja, — riekol kupec,—; poznal som ťa, Ašik-Kerib. Iď rýchlo do Tiflisu: tvoja Magul-Megeri zkazuje ti, že termín končí sa, a jestli neprídeš v ur čitý deň, pojde za iného. Zúfale chytil sa Ašik-Kerib za hlavu; ostávaly už len tri dni do ustanoveného času. Predsa však sadnul na koňa, vzal sebou mešec so zlatými peniazmi a letel, nešanujúc koňa. Konečne umorený be húň padol mŕtvy na vrchu Arzinganu, ktorý leží medzi Arzinganom a Erzerumom. Go mal robiť ? Z Arzinganu do Tiflisu sú dva mesiace cesty, a jemu zbývaly len dva dni. — Allah všemohúci! — zvolal, —jestli mi ty nepomôžeš, nemám už na svete čo činiť! I chcel sa shodiť s vysokej skaly. V tom však videl dolu človeka na ..bielom koni, a počul silný hlas: — Mladík, čo chceš urobiť? — Chcem umreť, — odpovedal Ašik. — Pod dolu, jestli je tomu tak, ja ťa zabijem,,! Ašik sliezol so skaly.
Číslo Í ;
— Pod za mnou! — vravel jazdec prísne. — Jakože môžem isť za tebou, — pravil Ašik, — tvoj kôň letí jako ve tor, a mňa tiaži mešec. — Pravda; zaves teda mešec svoj na moje sedlo a poď za mnou. Ašik-Kerib zostal stáť, jakoby nechcel bežať. — Prečo stojíš ? — pýtal sa jazdec. — Jakože ja ale môžem isť za tebou, kôň tvoj je bystrejší nad myšlienku a ja už unavený. — Pravda; sadni si. nazad za mňa, a hovor pravdu; kam musíš dôjsť. - Chcem teraz do Erzeruma, — od povedal Ašik. — Zakry si oči! On si zakryl. — Teraz odokry! Ašik pohliadnul: Pred ním bělely sa múry a leskly minarety Erzeruma. — Odpusť, pane, — vravel Ašik, — ja som sa zmýlil; chcel som riecť, že musím až do Karsu. — Aj, — hovorí jazdec. — Nepovedal som ti, aby si vravel čistú pravdu ? Za kry oči! — Odokry! Ašik neveril vlastným očim, že je v Karse. Padnul na kolená a vravel: — Chybil som, pane, tri razy som vinen, tvoj sluha Ašik-Kerib; ale ty sám vieš, že jestli počne človek luhat z rana, že luhá až do večera: ja musím až do Tiílisu. — Ty lhár, — odvetil rozhnevaný jaz dec. — Ale čo robiť, odpustím ti. Zakry oči! — Teraz odokry! — riekol po chvílke. Ašik vykřiknul od radosti: boli pred bránou Ti (lisu. Srdečne sa poďakoval, a
Strana 268.
Vlasť a Svet.
vzal svoj • meseč s peniazmi so sedla a riekol Ašik-Kerib k jazdcovi: — Pane, dobrodenie tvoje je veliké, ale učiň ešte väčšie. Jestli ja budem teraz vraveť, že za jeden deň prišiel som z Arzinganu do Tiflisu, nikto mi neuverí: daj mi nejaký dôkaz. — Vezmi tedy zpod kopyta koňa môjho hrsť zeme,—vravel jazdec usmie vajúc sa, — a vlož si ju na prsá; a ked nebudú veriť slovám tvojim, daj si pri viesť ženu, ktorá už sedem rokov je slepá, potri tou zemou jej oči a ona uvidí. Ašik vzal trochu zeme zpod kopyta koňa; a ked hlavu zdvihnul, nevidel už ani koňa ani jazdca. Presvedčil sa v du chu, že dobrodinec jeho nebol nikto iný, než sv. Juraj. Len neskoro večer vyhľadal Ašik-Kerib svoj dom. Chvejúcou sa rukou klope na dvere a hovorí: — Matko, matičko, otvor! Som boží hosť, premrzlý a hladný; prosím pre tvojho vzdialeného syna, vpusť ma! Slabý hlas stareny mu odpovedal: — Pre nocľahy pocestných sú domy boháčov; práve je svatba v meste, id tam: tam môžeš stráviť noc v radován kách. — Matka ! — odpovedal on, — nemám tu známych, a preto opakujem prosbu moju: pre tvojho vzdialeného syna — vpusť ma! Tu ohlásila sa sestra k matke: — Mamka, ja vstanem a otvorím mu dvere. — Nepodarené dieťa! — hovorila sta rena, — ty rada prijímaš mladých ľudí a častuješ ich; a ja ich nevidím, lebo tomu je už sedem liet, čo od sĺz ztratila som zrak.
Číslo 17.
Ale dcéra nedbajúc na jej výčitky, vstala, otvorila dvere a vpustila AšikKeriba. Pozdravil dľa obyčaje, sadnul si a s tajomným pohnutím obzeral sa. I vidí: na stene visí zastřená jeho ľubozvučná citara, a pýta sa matky: — Co visí pri tebe na stene ? — Ty si zvedavý hosť, — vravela ona, — najdú sa, ktorí ti dajú kus chleba a pojdeš zajtra s Pánom Bohom. — Ja som ti už povedal, že ty si moja rodná matka, a táto je moja sestra, — zvolal on, — a preto prosím, povedz mi, čo visí na stene? — Citara je to, citara, — odpovedala ona hnevive, neveriac mu. — A čo je citara? — Na citare hrajú a spievajú piesne. I prosil, Ašik-Kerib, aby dovolila se stre sňať citaru a ukázať mu ju. — Nemôžem, — odpovedala starena, — je to citara môjho nešťastného syna; sedem rokov už visí na stene a živá ruka posiaľ nedotkla sa jej. Ale sestra vstala, vzala so steny citaru a dala mu ju. Pozdvihnul oči k nebu a takto modlil sa: — Oh, všemohúci Allah! mám-li do siahnuť žiadúceho cieľa, bude moja sedmistrunná citara tak naladená, jako bola v ten deň, ked som bol na nej hral na posledy ! A udrel v medené struny, a struny súvzučne zaševelily, a počal spievať: — Som úbohý Kerib (cudzinec) a úbohé slová moje; avšak veľký Svätý po mohol mi spustiť sa s príkrej skaly. Bárs som úbohý a úbohé slová moje, poznaj ma, matka, svojho cudzinca. (Dokončenie nasleduje.)
Vlasť a Svet.
Číslo 17.
DOMÁCE RADY. Priechod s maštaľného krmu na pašu. Ak neprivykáme statok, prv ako by sme ho na pašu vyhnali, na zelený krm a chladnejšie povetrie, nuž statok na paši vo vývine značne zaostane. Často prejdú i 3—4 týždne, kým statok príde zase do riadnej koľaje. Keď statok na pašu ešte dobre nenavykol a príde mrcha počasie, nuž je vôbec otázka, či statok vôbec príde k sebe. Menovite dojným kravám ubudne rapídne mlieka. Teda pri vy háňaní na pašu budme opatrní. Nedajme sa sviesť pár predčasným slnečným dňom. Istý čas pred pašou kŕmme stále zeleným krmom, t. j . dávajme mu krém suchého krmu čo raz viac zeleného krmu. Aby sme mali zeleného krmu hned zavčas z jari nadostač, obsejme v jaseni kus poía ďatelinou inkarnátkou, repicou, vikou atď. Ked nemáme naskrze nijakéko zeleného krmu, kŕmme statok senom, repou alebo mu dávajme krm navlažený. Teplotu maštale istý čas pred vyháňaním na pašu snižujme. Ked maštaľ nemá do statočnej ventilácie, otvárajme dvere, ob loky, odstraňujme stelivo. Ale pritom dávajme pozor, aby nepovstal prievan. Na paši háklivejšie kusy statku, kým sa otužia, prikrývajme dekami alebo ko bercami. *
-K -K
Kukučina v dateline dá sa vyhubiť kainitom; na každý štvorcový meter treba ho vysypať pol kg. Ďatelina a tráva zhoria síce tiež, ale čoskoro narastú znova, naproti tomu kukučina viacej nie. Naj lepšie je kukučinu hubiť hned po prvom skosení. ROZMARY A Aby
ŽARTY.
uveril.
— Vieš čo Marka? Dnes povieme pánovi, že som ja varila obed. = Dobre, milosťpani; lenže musíme pečienku nechať trochu prihoreť, aby to pán uveril.
Strana 269. Cvičí s a !
Pán Ušiak, keď zo skladu pozoruje svojho knihvedúceho, ktorý v kancellárii robi z papiera mechúre a tieto potom rozpučí na stene: — Pre pána Jána! Ste zošaleli, Diamant? Čo že to tu stvárate! = Odpustite, pán šéf, asi pred dvoma, me siacmi bol som odobratý za vojaka a v októbri musím narukovať ku delostrelcom a musím na vyknúť na střelbu. Preto sa trochu cvičím, aby som dotial přivyknul na rachot! *.* * Istý znak. Policajt osloví opilca, ktorý nad ranom už asi pol hodiny sa trápi s kľúčom, aby otvoril bránu: — 'Pane, snád tu ani nebývate ? = Ba veru tu. — Iste to viete? = Pravdaže iste! Ved ma už žena z okna už dvarazy obliala krhlou vody!
LISTÁREN. (Na listy bez podpisu mena a v osobitých listoch redakcia odpovede nedáva ani vtedy, keď sa pošle poštová marka.)
Ct. p. J. V. Garamszôllós: V takomto páde bez videnia je ťažko dať radu. Možno že je tomu na príčine sama fajta, alebo nejaká chyba v za žíváni. Môžu byť toho príčinou aj hlísty. Probujte im pohodiť tu i tu do krmy trochu dobrej repy. Ct. p. L B. L-cz: V tej záležitosti nemôžeme dať rady, lebo nevieme, v jakom poriadku máte gruntovnú knihu. Ct. p P. Ž-ý P-ó: Obráťte sa na sprostred kujúcu kancellariu ministerstva orby: Fôldmívelési ministerium tudakozó irodája, Budapest, Országház-tér. 17.103: Vaše lósy ešte nevytiahli. Ct. p. A. K-k Szirt: Ani vaše. uHorárii : Píšte na zprávu horárskej školy do Lipt. Hrádku, Liptóujvár, tá je k vám najbližšie. Ct. p. J-n T-y v B.: Očistené vŕbové prútie skupuje firma: Kosárárú és Értékesító Kôzpont, Budapest, Józsefkórút 17. Možno že kúpi. Ct. p. št. V. Ôrvénij: Včelárske naukobehy zvykli sriadiť v Gódôllôve. Píšte na správcu ta mojšieho včelárskeho gazdovstva.
Vlasť a Svet.
Strana 270.
Družstvo u h o r s k ý c h gazdov utvára dedinské spolky, gazdovské kruhy a spoločnosti na prenájem pozemkov, tak tiež zdarma poslúži radou vo všetkých spolkových záležitosťach. Roľníkom pri kupovaní pozemkov pomocou a radou slúži a preto má v evidencii ako kupujú cich tak predávajúcich. Kto mieni kúpiť alebo odpredať pozemky, nech oznámi svoj úmysel u spomenutého družstva, ktorého adressa je táto: Magyar Gazdaszôvetség, Budapest, IX., Úllói-út 25.
TRHOVÉ CENY V RUDAPESTI. — Značené 22, apríla. — Ceny rátajú sa od m. centa. Pšenica Raž Jačmeň Ovos Kukurica Ďatelina Lucerna
25-00—25-95 kor, 19-55—20-30 • 1400—15-00 « 15-30—16-40 « 13-75—14-00 • 130-00—150-00 i 120-00—158-00 «
M ú k a : Čislo kor.
0
i
2
3
4
40 60, 40 00, 39 20, 38-20, 37-20,
5
6
7
7Vt
36 20,
35-20,
34-00,
31-60,
S__ 14-80.
Za 100 kgr. i s vrecom. M ú k a r a ž n á : Číslo
0
0/1
I
I/H
kor. 32-40, 30*80, 30-40, 28-60, II
II/A
II/B
SR
28 00,
— —,
26-20,
24-20.
Číslo 17.
Šošovica čistá Konopné semä Mak (modrý) Proso _ Rasca (kmín) Zemiaky žlté (1 vagón) Ružiaky Biele
30-00—78-00 kor. 26-00—26-50 « 58-00—60-00 • 31-00—36-00 « 78-00—80-00 t 5-75—5-95 « 4-70—490 « 4-20—4-30 « za metr.-cent.
Dobytok pre jatku. Uhorské voly vykŕmené « i stredné « « chatrné « « gazdovské dobré « « « chatrné Býky lepšie Býky chatrné Uhorské kravy Strakavé
82—94 62—80 54—60 66—78 52—64 50—78 48-62 50—74 50—80
kor. • « « « « « « «
1'38—1-40 1*40 -1*42 1*40—1*44 1-30—1 "40 1-56—1-60 l - 40—144
kor. t « t « «
S l a n i n a a masť, čerstvá slanina Paprikovaná slanina Údená slanina Slanina na masť Sadlo Sviňská masť peštianska Ošípané. Mladé ťažké (pár vyše 320kg.)_ _ 144-146 hal. Mladé stredné (pár 250—320 kg.) 4 4 4 - 1 4 8 « Mladé lahké (po 220 kg.) 150—154 t za kilogramm s odtiahnutím živej váhy. Hydina. Živé kura na vysmaženie (1 pár) 300—420 kor. Na pečenie . 2-50—4-40 « Chudá kačka 6-00—7-00 « Vykrmená kačka 6-40—7 00 • Vykrmená hus (1 pár) . _ 14-00—2000 « Sliepka 5 8)-6-40 « Morka (vykŕmená) 14-00—16-00 i Vajcia: kistňa (1440 kusov) väčších 84-00—86-00 * Drobnejších 82-00- 8i'00 «
Za 100 kgr. i s vrecom. Otruby fajne kor. 11 "10, hrubé 11-40 kor.
Vlasť a Svet Budapest, Egyetem-utca 4.
Zeleniny. Fazula • Hrach •
velká biela strakavá nelúpaný, čistý lúpaný _
INSERÁTY prevezme expedícia časopisu
19-50—2000 kor. 18-00—20-00 « 31-00—3600 « 4200—52-00 i
Jednoduchý oznam 2/20¾ raz vytlačený stojí: 2 koruny.
Vlasť a Svet.
Číslo 17.
Šesťsto slovenských ľudových : piesní. : Obnovená sbierka slovenských ludových piesní obsahujúca vyše šesťsto pesničiek. Sostavil: KAROL C S E C S O T K Ä . Cena vkusne vystaveného a v červenom plátne silne viaza ného a pekným titulným obráz
Strana 271.
kom o z d o b e n é h o s v ä z k u je 3 k o r u n y aj s p o r t o m . Za vopred poslaný obnos alebo na dobierku rozposiela:
Kníhvydavatelstvo
VILIAMA M É H N E R A (Franklin-Társulat) B u d a p e s t , IV., E g y e í e m - u t c z a 4. sz. Zodpovedný redaktor: gazda Štefan.
MOJIM MILÁCKOM je Feller-ov
„uARPATHIA" chemicko-priemyselná úč. spol.
Prhigye (Prievidza) za najvyššie ceny
„EISAFUJB D" «Žiaden zázrak! Kedykoľvek som si p r e c h l a d n u t í m alebo prievanom nejaký n e d u h pritiahol, keď m a hlava a zuby aj hrozne bolely, keď m a náteha, M trhanie v údoch až n a nevydržanie sužovaly, Feller-or «Elsa-ŕluid», môj miláček, ešte vždy utišil bolasti. Aj v dňoch zdravia viem si oceňovať jeho nervy oživujúci, občerstvujúci účinok. Každodenné umývanie sa s n i m okrásľuje kožu, posilňuje zrak a pripravuje výborný pôžitok!* Takto a podobne osvedčujú sa všetcia, ktorí na lekárske odporúčanie Feller-ov Elsa-fluid aj p r i lánike, reume, p r i zastaralých neduhoch, pichaní v boku, bolení chrbta a krížov atď. pravidelne upotrebúvajii. Feller-ov Elsafluid aj proti kašlu, zachrípnutiu, boleniu pŕs a hrdla, z i m n i č n é m u stavu s výsledkom sa uživa. Tento obrázok, m a l ý a predsa mnohomluvný, bez jarmočnej reklamy, len ku c h r á u e n i u sa čitateľa pred bezcennými napodobeninami našu s och r a n n o u známkou ukazujúci postačuje, lebo presvedčuje, že «Elsa-fluid» zadrží, čo sľubuje. P r i tom je lacný. 12 fliaš všade franko 5 k o r ú n . Zapeéenie, n e c h u í k jedlu, ochromenie, záha, zdutie, h ä m o r r h o i d y a tlak v žalúdku sú nemociami, ktoré sa nesmú z a n e d b a l 6 škatuliek Fellerových rebarbarových «Elsa-piluliek» stojí len 4 k o r u n y franko. Domáci lekár vďačne povie, prečo a ako treba užívať obidva výrobky. Ale musia byť pravél Takéto zhotovuje l e k á r n i k :
E. V. FELLER, ŠTURICA, CENTRÁLA č. 21. (Záhrebská stolica).
skupuje:
Lulok so stopkou Lipový kvet Blen Furgaciu H76 R a ž n ú matku, alebo opilec, žilnica. Odporúčame za ľavné ceny planti
Anglickú Mi tckam-Mentu a Fortlormentu
(prominclu). Tým, ktorí sa o sbierauio zaujímajú, o hotne podá vy svetlenie horeznačený podnik.
Za
učňa,
hľadá sa šikovný chlapec do poriadneho kresťanského domu ku k r a j č í r s k e m u r e m e s l u n a š t y r i roky s celým zaopatrením, K á r o 1 N o v á k , k r a j č í r s k y majster Buílapest,VlI.Í.,JozsefkÔl'Ul 15.
65C0
Vlasť a Svet
Strana 272
Číslo 1 /.
Ueľml ľutujem,
že som nevedel prv. jaký prostriedok užíval mój sused Peter, ked nm ošípané oeborely. tak hy sa bol oslobodil od mnohých nerestí, takto píše Karol G. gazda z luskiindorozsmy. svó|mu švagrovi, ktorý mu dal na vedomie, že svojim chorým oší
Najlepšie strej
paným dával dľ. Frillz-Lehman-ovský Antíseptin smiešaný s otrubami a tak sa ieto za A — í dni celkom vyliečily.
Pozorujte
ako benzinové a parné mláťacie motory, sejačky, drviace stroje, vejačky na zbožie, pluby, brány atď. dodáva 5389 F.
HAŠA
továreň strojov
tody .svoje ošípané, a ked kašlú. keJ nechcú žrať, ked majú hnačku, dajte im dľa návodu o upotrebení Antíseptin, od lonu ozdrevejtí. Jedná veľká flaša Antisepunu stojí '2 koruiľy. Hlavný sklad pre Uhorsko : Baja, Városi gyógyszertár a Szentháromsághoz (Mestská apatitka ku svätej Trojici).
Ešte dnes
bosp.
b. ap. Trnava—Nagyszombat
píš do Ca,e a objednajte si Antíseptin, aby ste hu mali pri ruke.
» » > » » a » » t » » » » » » »
INSERATY
Najlepšie a najspoíahiivejšie
• prevezmeexpedícia časopisu • B V l a s t sa S v e ť >> B u d a p e s t , IV. H • ker., Egyetem-utcza, 4. szám. •
W3k Hli Jiajlepšia kosa snavete je
benzinové a surovoolejové ESOtory, ako aj motorové garnitúry, elevátory a zariadenie mlynov za velmi n ý h o d n ý c h pla tobných p o d m i e n o k dodáva
Kereskedelmibankgépgyára.Rimaszombat Početné listy uznania. Roz p o č t y a o e n n i K z d a r m a . 5409
'•••••••••••••••e
„Kosa generála Dewetta z kanónovej ocele"
Majetok na predaj
v Turčianskej stolici," n a najkrajšom vidieku, 180 u h o r s k ý c h j u t á r (20 j u t á r hory) rovina a k t o m u veľmi dobré zeme. Želez n i č n á štácia p r i dedine, a Stubnyafiirdó leží na 10 m i n ú t od dediny. Poneváč sú velké dva dvory a dva velké domy, tak t e n t o majetok môžu dvaja alebo aj štyria gazdovia kúpiť. Draskóczy Árpád, Kiscsepcsény,' (Turócz-m.). 5197
mninmmiimíimmÁ
ktorej jediným rozposielatetom a predavačom je
P a v e l S o h r , S o m o g y - S z i l l 117. «Kosa generála Dewetta z kanónovej ooele» z najšľachetnejšieho kovu miešanej zvláštne kanónovej ocele je hotovená a Epôsob jej hotovenia je vlastnosťou a tajnosťou fabriky oOO k o r ú n Vyplatím tomu, kto od hormeno váného chýrneho závodu obdrahej firmy vie preukázať «Kosu rázkový cenník, ktorý táto firma generála Dewetta z kanónovej ocelen. každému z d a r m a a o p l a t e n o p o š l e . Každý nech si pýta c e n n í k 1 0 0 0 k o r ú n vyplatím tomu, kto na dopisnici. Tieto mesiace sú naj - zpomedzi 100 « Kôs generála Dewetta lepšie ku sbieraniu objednávok. z kanónovej ocelen 2 zlé vie preukázať. Sberatelbm dávame výhodu! Úplná K t o 'si c h c e c e l e s p o ľ a h l i v ú , záruka! P r i o b j e d n á v k e 10 k u d o b r ú k o s a z a o p a t r i ť , ten nech sov 1 k n s z d a r m a ! Svedomitá dotiaľ kosu od nikoho nekupuje a n0 c l .l I *a n n a obsluha! Viac tisíc listov uznania a n objednáva, pokým si nepýtal od ' známka. ďalších objednávok stojí k prezretiu. W0~
D i a m a n t o v o - o e a l o v á britva, s 5 r o č n o u z á m k o u , 3 K.
K n i t h l a é . spol. F r a n k l i n Budapest, IV., E g y e t e m - u t c z a 4. — Časopis j e vlastnosť Dh.-kraj. vzdel. sp. slov.
5298/a
