Ročník XXIX.
Budapest, 19. júla 1914.
P r e d p l a t n á c e n a pre tých, ktorí nie sú élenami iDh.-kraj. vzdel. spolku slovenského*:
Na cely r o k 3 koruny.
Číslo 29.
Miestnosť «Uh.-kraj.vzdel. spolku slovenského^ Expedícia: B u d a p e s t , L, K e l e n h e g y i - ú t 2 8 . ; sem IV., Egyetem-utcza 4. sa posielajú všetky listy pre spolok a časopis.
Svitá! Veľmi smutné a zarmucujúce je po vedomie toho, že následkom zaostalosti a zastaralého spôsobu našich malých gazdov národný majetok nielen že sa nerozmnožuje, lež s roka na rok ubúda. A predsa sme takýto nápis dali tomuto článku: Svitá! V každej obci najde sa pár takých ma lých gazdov, ktorí chcú napredovať, ktorí pocítili ťažkosť času a usilujú sa inak, rozumnejšie gazdovať, ako sa dosial v obci gazdovalo. Takýchto rozumnejších gazdov čím dial tým viac pribúda a oni zakladajú v ob ciach rozličné blahodarné spolky. Takto povstávajú po obciach gazdovské kruhy, spolky pre speňažovanie dôroby, pre za opatrenie šľachetných samcov, gazdov ských strojov atd. Takíto malí gazdovia zaujímajú sa už aj za účinkovanie stolič ných gazdovských spolkov. Pozorujú na
prácu gazdovského spolku. Kedy kúpia stoličné spolky dobré dojnice pre malých gazdov ? Kedy budú rozdávať zvieratá na plemeno? Ci vezme do árendy letnépastviny? Kde vyšle stoličný gazdovský spolok dakoho držať gazdovskú pred nášku ? Kde dá vydržiavať v zime naukobehy pre domáci priemysel ? Z takýchto obcí potom i klopú, aby im bolo otvorené. Nečakajú so založe nými rukami, či urobí dačo v ich zá ujme gazdovský dozorca, stoličný gaz^ dovský spolok, lež oni sami sa prihlásia a rozpovedia, čo by potrebovali, lebo vedia, že nemému dieťaťu ani jeho vlastná matka nerozumie. Neobávame sa my už o tú dedinu, v ktorej je čo len aspoň so pár takýchto po napredovaní túžiacich malých gazdov. Len tá dedina je nešťastná, ktorej všetcia obyvatelia ľahostajne, bezpomocne, so založenými rukami hladia na stále hy nutie, chudobnenie, kopenie sa ťažkých
Strana 450.
Vlasť a Svet.
Číslo 29.
•starostí pre gazdov, nie sú schopní v sebe úrodu, za svoje výrobky dostanú lepšiu hľadať príčinu svojho 'smutného stavu, cenu. Všade, kde už svitá, oduševnený, za •sú zúfalí, nespokojní. Už i to je šťastím pre dedinu, ked jej jednotliví občania sťa dobrobyt ľudu zaujatý učiteľ alebo malý mravce usilovne pracujú, napredujú a gazda bol tým, ktorému za toto patrí vzmáhajú sa; ale jakým velkým požéh-, vdaka. Je to pravda nie ľahká práca, ale naním je pre obec, keď sa jej obyvatelia je požehnaná. Zobudiť občanov zo za i za spoločné, verejné ciele oduševňujú! ostalosti, naliať nádeju do klesajúcich, Neuspokoja sa s tým, že čo sa naučili, premôcť nevedomosť a ľahostajnosť ob -čo zkusili, to obrátia len ku svojmu čanov, bojovať za dobro s mnohými pred prospechu, lež pracujú na tom, aby to sudkami ! poslúžilo k dobrému aj ich spoluobča Lenže sa v takejto ťažkej práci slo nom. Toto sú tí ludia, ktorí horiacu vami, rečou málo vykoná. Najvýdatnejším sviecu neskrývajú pod nádobu, ktorí ne prostriedkom je tu príklad. Nech len vidí robia tajnosť zo svojich známostí; práve Peter, že Pavel má väčší stoh, plnšie naopak, verejne rozpovedia, aký osoh, zrno, úhľadnej ši dom či zvonku a či akú úrodu priniesla im tá alebo iná no zdnu, krajšiu rožnú lichvu, slovom, že vota, ktorú v svojom gazdovstve upo sa vzmáha, hej, veru sa vtedy i Peter trebili. Takíto po napredovaní túžiaci a vzpamätá a spýta sa sám seba: Prečo ..za verejné ciele oduševňujúci sa malí sa tomuto Pavlovi všetko tak darí ? Role gazdovia vedia veľmi dobre, že spolčo majú v tom istom hone a majú ich rov vanie slabým dodáva sily. Jednému ma nako veľké. Ale potom príde na to, že lému gazdovi neodplatí sa kúpiť si stroj ich nemajú rovnako dobré. On hádam na siatie, hádam ani nemá toľko peňazí. vysedáva u krčmára, ked Pavel vozí hnoj. Ale už štyria alebo piati si taký stroj On hádam len raz pooral svoju roľu za môžu zadovážiť a využitkovať ho. A takto tiaľ, kým Pavel veľkú pozornosť venuje je to aj s ostatnými, malému gazdovi i chovu dobytka, kdežto jeho koníky sú .potrebnými, ale drahšími gazdovskými slabé pred pluh a s takýmto slabým zá stroj ami a inými potrebnosťami. Ked sa prahom sa veru i slabo orie. viac malých gazdov sdruží, lacnejšie si Uverte, drahí spolučitatelia, že zdar v •môžu zadovážiť dobré zrno na siatie, gazdovstve často závisí od maličkosti, umelé hnojivá; umelé krmivá pre doby ktoré sa takmer ani videť nedajú. Ale preto svitá! tok a vôbec všetko, čo gazda potrebuje Pomaly prenikajú k nám lúče na •do gazdovstva, lebo železničná doprava celého vagóna je značne lacnejšia, ako predovania, pokroku. Ťažký oblak ľaho podrobne, ale aj tovar je lacnejší, ked sa stajnosti, nestarania sa o nič, nedbanli ho naraz viac objedná vo fabrike. Viacerí vosti, nevedomosti zastiera ešte oblohu založia si spolok pre kupovanie potreb nebeskú, ale preto hlásame, lebo vidíme, ných strojov, pre speňažovanie úrody, lebo cítime požehnanie prinášajúce po ••dôroby, ale zvláště tieto posledné spolky vetrie svitu, cítime, že — svitá! onajú velkú budúcnosť. Gazdovia za svoju
b
Vlasť a Svet.
Číslo 29.
Veľká ú r o d a r a ž e . Naši gazdovia obyčajne len tam sejú -raž, kde sa pšenica nedarí. Raž pestuje sa obyčajne v piesočnatých pôdach, na ktorých sa o veľa viac raže urodí, ako pšenice. Pravda len tam, kde sa pôda primerane hnojí, lebo konečne aj raž len na takej roli prinesie dobrú úrodu, v
Strana 451.
velmi ľahko obrábajú, ale pri tom majú tú chybu voči viazaným pôdam, že sú chudobné nielen na fosforečnú kyselinu, lež chybuje z nich aj draslo a nitrogen, teda ešte i v tom páde, ked gazda má veľa maštaľného hnoja, je potrebné, aby pri maštaľnom hnoji svoju piesočnatú rolu poprával nielen superfosfátom, lež i draslom.
Pohnojená umelým hnojivom.
Ku popraveniu jedného katastrálneho ktorej je dosť výživnej látky. Lenže sa u nás dosť výživnej látky ešte vo veľmi jutra piesočnatej role mimo maštaľného málo piesočnatých pôdach nachodí a s hnoja potrebné je 400 kilogrammov suľútosťou musíme zkusovať, že piesočnaté perfosfátu, smiešaného so 60 kilogrampôdy obyčajne dávajú takú biednu úrodu, mami 40%-ovej draselnatej soli a túto ktorá nám ani práce obrábania a daň miešaninu pred oraním pod sejbu treba nevynahradí. Piesočnatá pôda potrebuje rozosiať po roli. veľmi mnoho výživných látok, aby dala V páde daktorý gazda nemá dosť ma veľkú úrodu a nedostatok výživných látok štaľného hnoja, tak roľa ani pri popra v piesočnatých pôdach je príčinou, že sa vení draselnatým superfosfátom nemôže na katastrálnom jutre takejto role ne dať najlepšiu úrodu, lebo chybuje z nej urodí viac ako 3—4 metrické centy raže. aj nitrogen, ktorý jej najjednoduchejšie Pravda je síce, že sa piesočnaté pôdy maštaľným hnojom môžeme podať, ale
Strana 452.
VJ,asť a Světí
jestli maštaľného hnoja nemáme, tak treba pestovať motýlokveté takzvané nitrogen sbierajúee rastliny. , Jestli by však gazda ani takéto nitro gen sbierajúee rastliny nechcel pestovať, iného mu nepozostáva, jako mimo dvoch výšspomenutých umelých hnojív upo trebiť ešte i čílsku sanitru, v každom metrickom cente ktorej obsažené je 16— 18 kilogrammov nitrogénu. IVa katastrálne jutro má sa vysiať 30—40 kilogrammov čílskej sanitry, ale nie pred siatím s draselnatým superfosfátom, lež polovicu v jaseni po sídenej raži a druhú polo vicu včasné na jar. Viazanú pôdu aj pod raž len super fosfátom treba poprávať tak, že sa na katastrálne jutro pred siacím oraním roz seje 150—200 kilogrammov tohto ume lého hnojiva. Že jaké osožné môže byť popravenie role pod raž superfosfátom, to nám ukazuje ku pr. aj náš obrázok, kde sa na nepopravenom katastrálnom jutre urodilo 8 metr. centov 30 kilo grammov, na katastrálnom jutre, ktoré bolo popravené 150 kilogrammami superfosfátu, urodilo sa však 12 m. centov raže.
\ Áko som včelařil. Zaujatosť do včelárenia mal som už v útlom veku, s úctou a obdivom pozeral som na úle včelami obydlené, akoby na niečo posvätného. V chlapčenských rokoch podnikavosti mi neschádzalo, lebo som chcel neraz i čmely v našej záhrade osadiť. Výpravy na ničenia hniezd čmelných a divých včiel na strniskách a na pokraji lesa, patrilo v ten čas ku hlavnej zábave mládeže. Lebo nik nám toho nebránil a užitočný tento hmyz pod ochranu nebral. Pre jednu bubku s hlinou smiešaného medu zničili sme celé obydlie týchto medossavých úbohých obrov, ktorí sú tak veími dôležití pre zúrodnenie všeli jakých poľných plodín. Nadišla doba krátkych štúdií a dlhý zápas pre zaistenie si existencie a bu dúcnosti. Túžba byť majiteľom včiel bola
Gíslo 29.
len po dlhých rokoch uskutočnená. Ked som bol preložený vo svojom povolaní z jedného miesta na druhé, počal som včeláriť v kláte v ten čas lacno kúpe nom. Bolo to roku 1878. Klát ten bol malého rozmeru a veru nedokonalý. A ačkoľvek som mal vo vče lárstve málo zkušenosti, predsa som dychtil za ulom, ktorý sa dá rozberať. Dal som urobiť úľ na rámiky 7" vysoké a 10" svetlosti. Jedno pátro tvorilo medník a tri pátra plodisko a strop bol po hyblivý. Včely som preložil do tohoto nového úľa pomocou jedného svojho kollegu, ktorý bol horlivým včelárom. Tak syn nasledoval v tom otca a bol mojím prvým majstrom včelárskym a — úprimným priateľom až do smrti. Včelárstvo sa nám obom nie dobre darilo. Včely na jar dlho neprichádzály do sily a ak nastalo daždivé leto, ani úF nebol zaplnený a tak o úžitku nebolo ani reči. V ten čas poznal som už aj skrinky Christove a vence a prince O i ti o ve. Potom som zas inde bol preložený. Vzal som so sebou aj moje včely, kde sa mi v miernom podnebí a požehna nej šom kraji včelárstvo darilo o mnoho lepšie. V ten čas počal som robiť 'Ottlove vence a prince. Tieto som zanechal a robil som úle s pohyblivým stropom na 5" pátroch, nechávajúc v plodisku až 15" vysoké plášte. Obľúbený úľ u mňa bol na ten čas aj dzierzonov dvoják. Nie ktorý rok bol dosť požehnaný na včely a niekedy bolo treba i prikrmovať na zimu. V rokoch 1889—1890. obznámil som sa i s francúzskym včelárskym časopi som, v theorii aj s. úľami americkými a v ten istý rok i praktične počal som v nich včeláriť. Sostavil som americký dvoják a roku 1890. som uverejnil jeho opis o hotovení, v rokoch 1891—1893., zkúšal som prakticky jeho dobré stránky a teraz po mnohých rokoch dávam spoluvčelárom a hospodárom svoje dobrovzdanie o ňom.
Docielenými úspechami po tak mno hých rokoch povzbudzený, volám: Ne robte žiadne stojaté úle, chopte sa dobrej veci a včelařte v amerických úloch, domôžete sa dobrého výsledku; a žiadneho sklamania, ako ste sa sklamali v dosavádnych jarmarkách, ktoré sú na škodu mnohoráz nielen včelárovi, ale i chovu včiel vôbec.
(Ct. pánov dopisavatelov prosíme, aby sa pod svoje do pisy podpísali i vtedy, keď nechcú, aby ich meno bolo vytlačené. Inak dopis neuverejníme.)
Nedávno sme mali volbu obecnieho rychtára. Volba sa v poriadku previedla, jednohlasne boř zvolený starý rychtář. Nech ho Boh živí v do brom zdraví, lebo sme veru spokojní s jeho účin kovaním v našej obci. Teraz sme dostali nového evanjelického pána farára v osobe Desidera Glósz z Jelšavy a a| katolíckeho pána farára v osobe Ludvika Maehay z Rákošu. Máme tu potravný spolok, ktorého predsedom je evanjelický pán učitel Andor Valach, velmi poriadny, statočný a usilovný človek. Na úrody máme obstojné výhľady. Oziminy i jariny sú pekné, len keby sme i my ľudia boli dobrí, aby lepšie sme zaslúžili tie pekné úrody t
C s a n k , (st. hontianska), v júli.
Ján Labaj Ondrov.
Matej Hlinecký.
DOPISY.
Ctený pán Redaktor! Ľudia so všetkých strán našej vlasti, ba i zpoza mora z Ameriky posie lajú dopisy do týchto milých novin, z ktorých sa človek tolko užitočného môže poučiť, preto prosím o uverejnenie i týchto mojich pár riad kov. Naša obec leží východne od Levíc na osem kilometrov. Zaoberáme sa len s roľníctvom a dochovávaním statku, z čoho máme pekný osoh. Lúk máme málo a tie sú slabé, ale na roliach pestujeme krmné rastliny: červenú datelinu, lucernu, ľadník, bôlhoj a krmnú repu. S tohoročnou úrodou pšenice sa veru nemô žeme pochváliť, lebo nám siatiny pšenice v ja šení zkazily myši a čo ostalo, to teraz zabila hrdza. Jariny sú dosť obstojné a dajú dobrú úrodu. Nuž ale aj pšenice, ktorá sa urodí, nám musí byť dosť, lebo veď i príslovie hovorí, že nikdy nebolo tak málo^ aby ho nebolo bývalo dosť a nikdy nebolo tak vela, žeby sa nebolo minulo. Čitateľ. * * * M u r á n y H o s s z ú r é t , (st. gemerská), v júli. Naša obec leží na muránskej doline medzi vysokými vrchami a horami. Chotár máme dobrý a úrodný, len keby sme ho boli dosť ochotní obrábať, lebo veru ľudia aj u nás vela času ztrávia v krčme. Druhá chyba i u nás je tá často spomínaná pýcha. Dievčence tu už ani nevedia ako sa to majú nosiť, čo vešať na seba, a to či bohatá a či chudobná.
* <* L i p t ó T e p l a , v júli. Dňa 14. júna sme mali na Kamenci, na tak zvanom Margitinom ostrove tanečnú zábavu v prospech hasičského spolku. Bárs predošlý deň pršalo, v deň zábavy zadržalo bez dážda a zabavili sme sa dobre pri dobrej muzike medzi vodami, na zdravom povetrí. Ku zábave sa nás hodne dostavilo nielen od nás z Teplej, ale aj zo su sedných obcí. Keď sa večer schladilo, išli sme do miestnosti Porgesa, kde sme sa tiež dobre cítili. Počasie máme tu premenlivé, chvíľami prší a zase je pekne. Poľné úrody sú dosavád obstojné. Priberanie sa ku koseniu trojky, ľadníkov a vôbec krmných rastlín, ale náš časté dažde v tomto prekážajú. Ján Jurinko ml., hasič. * * -x M á l n a p a t a k , (Málinec, st. novohradská), v júli. Naša veľká, na severovýchode stolice novo hradskej ležiaca dedina má veľký, ale skalnatý chotár. Dedina pozostáva z 335 domov. Mimo toho sú aj takzvané «vrchy», kde sú domy roz tratené tak, že len kde tu je jeden, ale za to í tam jesto ich i viac spolu tak, že tvoria malé dedinky : Cachanky, Látky, Mláky, dvoje Polanky, Lubenku, Chladnú a Ipeľ. Všetkých obyvateľov celého Málnapataku je asi 7000 duši. Máme osem podrychtárov, hlavného notára, troch pod-
Vlasť a Svet.
Strana 456.
notárov, 10 učiteľov. Sú tu tri fabriky na sklo: jedno na drobné sklo a dve dorábajú sklo do oblokov. Kráľ večný nás požehnaj požehnaním svätým a všetko nám dobré daj chudobným a bohatým! Ján Béres. Zrnká
pravdy.
U Boha tá viera platí, ktorú hriechu zlosť nešpatí. Tak lacno sa nebe nedostane tebe.
Čo nového doma a vo svete?
Číslo 29.
Valné shromaždenie Uhorskok r a j i n s k é h o Vzdelávacieho S p o l k u Slovenského. Uhorskokrajinský Vzdelávací Spolok Slovenský tieto dni vydržiaval svoje výročité valné shro mážděme v predsedníckej poradnej sieni Uhorskej Vedeckej Akademie. Valnému shromaždeniu pred sedal baňsko-bystrický biskup, skutočný vnútorný tajný radca Farkaš Jladnai. V svojej zahajujúcej reči poukázal na tridsaťročnú vytrvalú a vlaste neckú činnosť spolku a s radosťou pripomenul, že spolok má teraz asi 17.000 členov, ktorí tohto roku dostanú literárny almanach čo členovskú príslušnosť.
Fôišpán na odpočinku Mikuláš Osztroluczky potom pozdravil predsedu z tej príležitosti, že Vo Viedni v zahraničnom úrade tieto ho jeho veličenstvo kráľ vymenoval za svojho dni vydržiavala sa spoločná ministerská skutočného vnútorného tajného radcu. porada, na ktorej z členov uhorskej vlády Žatým tajomník dr Pavel Ruffy predostrel prítomný bol ministerský predseda gróf zprávu o lanskoročnej činnosti Spolku; dalej Štefan Tisza. Na spoločnej ministerskej oznámil, že vynikajúci spisovatelia Arpád Abonyi, porade predostreli listiny o výsledku sto Gejza Gárdonyi, Franc Herczeg, Gejza Kenedi, hovania v záležitosti zavraždenia dediča Viktor Rákosi dovolili uverejniť po jednej svojej novelle v almanachu, o redigovanie ktorého po trónu a jeho manželky. Uzavretia mini žiadali ministerského triedneho radcu Ludvika sterskej porady spoločný zahraničný mi-, Janovecza. nister gróf Berchtold predostrel jeho Zprávu účtovného výboru predostrel dr Flo veličenstvu kráľovi v Išli na osobitom rian Cherven. Valné shromaždenie uzavrelo, že sa pripojuje výsluchu. Ohavný útok prišiel do reči aj ku akcii, ktorú Horno-uhorský Vzdelávací Spolok na krajinskom sneme. Vodcovia opposície predostreli interpellácie, na ktoré mini F. M. K. E. zaviedol v záujme vyvinovania do máceho priemyslu na Horniakoch. sterský predseda gróf Tisza dal uspo Konečne valné shromaždenie dra Alexandra kojivé odpovede. Kôszeghyho a dra Jozefa Lavottu zvolilo za čle M * M nov zprávy spolku.
V Albánsku, od ktorého sarajevský zločin na čas odvrátil pozornosť sveta. (panuje nadmieru kritické položenie. Celé južné Albánsko je v rukách povstalcov, preto niet sa čo čudovaí chýrom, ktoré oznamujú, že panovník Vilhelm svoju famíliu poslal ku rumunskej kráľovnej a že aj on sám sa zaoberá s myšlienkou zrieknutia sa trónu. Prv ale vyčká roz hodnutie veľmocí.
CHÝRNIK. Zasvätenie sviatku SV. Štefana kráľa. Zastupiteľský sbor mesta Esztergom na návrh biskupa Bogisicha uzavrel, že pamiatku sv. Štefana, prvého kráľa uhorského vzhľadom na krajinskú processiu s jeho sv. pravicou v budínskom hrade nie 20. augusta, lež 15. augusta, vo svia tok Nanebevzatia Panny Marie zasvätí, ked i knieža-primas. kardinál dr Ján Csernoch bude v
Strana 458.
Vlasť a Svet.
meste a bude sa môcť zúčastniť na slávnosti. Pamiatka sv. Štefana kráľa z viacerých ohľadov súvisí s dňom 15. augusta, lebo sa sv. Štefan 15. augusta roku 1000. dal v meste korunovať, svoju krajinu v tento deň venoval do ochrany Bohorodičky a i v tento deň zomrel. Svätenie pa miatky sv. Štefana kráľa vo sviatok Nanebevzatia Panny Marie neni teda neodôvodnené. N o v ý r í m s k y m e š ť a n o s t a . Z Ríma ozna mujú, že nová mestská rada za mešťanostu zvo lila knieža Colonnu Prospera. Po zasadnutí mestskej rady veíký zástup ľudu novej mestskej rade a zvolenému mešťanostovi pripravil srdečné ovácie. G e n e r á l a S t ô s s e l a p o š i n u l o . Z Petro hradu oznamujú, že generála, Stôssela, chýrečného obrancu Port-Artura, ktorý sa teraz zdržuje u svojho bývalého adjutanta v Chmelníku v juž nom Rusku, nebezpečne pošinulo. Generál Stôssel onemocněl a ochroměl. N o v á c e s t a . V .Stubnyafiirdóve z obce na železničnú stanicu postavia novú cestu a mini ster obchodu už i dovolil, aby mesto Kôrmôcbánya vyvlastnilo pozemky, cez ktoré nová cesta povedie. N o v á v e ľ k á o b e c . Minister vuútorných zá ležitostí na základe 150. a 151. §. XXII. zák. či. z roku 1886. dovolil, aby sa malá obec Ruttka v stolici turčianskej pretvorila vo veľkú obec.
S t r o m č e k y zo štátnych
školiek. Zo
štátnych školiek v jaseni roku 1914. a na jar roku 1915. cieľom vysádzania holých, piesočna tých priestorov a výmolov malým gazdom úplne zdarma rozdajú stromčeky. Kto chce dostať stromčeky v jaseni roku 1914., prosbu nech pošle do 31. júla roku 1914. a tí, ktorí na jar r. 1915. chcú vysádzať stromčeky, prosbu nech zadajú do 14. novembra r. 1914. u patričného kráľovského lesného dozorstva. Prosba má byť opatrená 1 kor. kolkom. D r a h á c e s t a . Francúzsky parlament präsidentovi Poincaréovi na cestu do Ruska, Švédska, Norvégska a Dánska odhlasoval 400.000 frankov. N e h o d a v h o r e . V obci Barátszabadi (stol. trenčianska) 29ročný lesný robotník Juraj Onče v hore na jednom drevom naloženom vozni prie
Číslo 29.
myselnej železnice viezol sa dolu svahom hamujúc vozeň. Vozeň sa vyšinul, prevrhol a Onče bol ťažko ranený. Potrebné je, aby sa priemyselné podniky lepšie staraly o bezpečnosť svojich robotníkov. Z a b i l i c h e l e k t r i c k ý p r ú d . Veľké nešťastie sa stalo na panstve nemeckého cisára v Bornime. Ruskí a poľskí ženci cez poludnie od dychovali si pod jednou šopou a vtedy sa vedľa nich roztrhlo jedno silné elektrické vodítko. Všetcia chytili drôt. V tom okamžení už 11 žen cov bez povedomia ležalo na zemi a ked lekár prišiel, piati robotníci boli už mrtví. Dvaja ženci sú tak zle, že sotva- ostanú pri živote. S m r t e ľ n á n e h o d a l e k á r a . V obci Bán (st. trenčianska) okresný lekár a titulárny hlavný stoličný lekár dr Max Freund na koči viezol sa ku jednému pacientovi. Koč sa prevrhol, lekár dostal sa pod kolesá, ktoré mu přebily lebku. Jeho stav sa vždy zhoršoval a lekár do večera zomrel. Tragická smrť zosnulého lekára vzbudila veľkú sústrasť.
Jednoroční
dobrovoľníci
sa
utopili.
Dvaja jednoroční dobrovoľníci 65. pešieho pluku, ktorí leží v meste Miskolc, menom .Ludvik Kandé a Karol Turjameze kúpali sa v rieke Sajó. Jeden z nich daleko plával, medzi čim dostal sa do krútňavy. Druhý dobrovoľník pospiechal mu na pomoc, ale sa i on dostal do krútňavy a obi dvaja mladíci sa utopili. S m r ť . Ján Szokol, římsko-katolícky farár v obci Vágszentkereszt (st. nitrianska) dňa 5. júla po dlhšom trápení v 59. roku veku svojho zo mrel. Jeho telesné pozostatky dňa 7. júla po svätili v kostole a potom ich odviezli do Búrszentgyôrgyu (st. prešporská), rodiska zvěčnělého. Zosnulý tešil sa všeobecnej úcte a láske, preto jeho smrť v širokých kruhoch vyvolala úprimnú sústrasť. J u b i l ä u m š k ô l d o z o r c u . Učitelia stolice Nógrád sriadili v Balassagyarmate peknú sláv nosť na poctu škôldozorcu Gejzu Máthé, ktorý teraz slávil 25ročné jubiläum svojho účinkova nia. Predseda učiteľského spolku Béla Magyar pozdravil jubilujúceho škôldozorcu a odovzdal mu dar učiteľov.
Vlasť a Svet.
Číslo 29.
Nehoda za nehodou. — črta z dediny. —
Vdova Brezinská známa bola v dedine ako gazdovlivá osoba. Z božej milosti svojou vlastnosťou nazývala pekný úhľad ný domčok a dosť rozsiahle pole. Žila spokojne sama vo svojom domčoku, v dobrom priateľstve so susedmi, nedala nikomu nič, čo si nezaslúžil. Preto ju v dedine nazývali «skúpou vdovou». Brezinská mala jednu chybu; ale to nebola skúposť lež jej roztržitosť; bola často veľmi roztržitá, čo jej neraz i nesnádze zapríčinilo. Bola žatva; ľudia mali mnoho roboty. I Brezinská mala žencov; a poneváč bola iba sama v dome a musela i ku žencom prizreť i jedlo navariť, musela sa dobre zvŕtať okolo ohniska. Práve chcela kus slaniny dať pražiť na praženicu pre žencov. Ked Brezinská pozrela na slaninu, zarmútila sa. Je to posledný kus, čo mala v komore; druhé gazdinky sú ešte zaopatrené slaninou a ona už nemá. Nuž ale nie je ona vina; vlani zabila len jedno malé bravča, druhý hodný brav jej «pošiel». Prišla naňho voláka pliaga — a bolo po ňom. Preto jej vyšla slanina. Ale po obede vyberie sa suseda do mesta; dá si od tej doniesť pár funtov a to jej dostačí na čas . . . Ako tak rozmýšľa, tu sietí kočka s po vale a Brezinská vybehla s jačmeňom, aby ju nakŕmila. V náhlosti zabudla slaninu na stole, a domáci kocúr vidiac, že je samotný: vyskočil na stôl a počal si na slanine pochutnávať. Ked Brezinská kočku nakrmila, usa dila, a ked pozrela, či ju druhá nepod-
Strana 459.
niesla, vrátila sa do pitvora. Ale zostala vo dverách lakom stáť, ked videla ako kocúr dojiedal zbytok slaniny. — Beda, prebeda! šic! šic! — kričala čo jej hrdlo stačilo, pochytila metlu a chcela kocúra dobre vyplatiť. Ale ten tiež nečakal, ale uchytiac čo mu ešte zostalo, skokom bol tam von. — Čo si len teraz počnem! — bedá kala Brezinská, — slaniny viac nemám a ženci hladní čakajú. — A ved mám ešte hrniec polievky, kašu, a bez praže nice sa tí obídu. K večeri i tak budú mať makové opekance, na obed sa môžu i s kašou uspokojiť. Vyložila hotové osypané opekance na kachle, vzala polievky do hrnca, do «nosáka» kaše, priložila k tomu chlieb a zamknúc dvere vybrala sa do poľa k žen com. «Pozor* s veľkou radosťou vyska koval pred ňou. Roľa, na ktorú sa poberala, ležala hodný kus za dedinou; stretala gazdiny, ktoré už obed zaniesly a vracaly sa s s prázdnymi riady domov. Každá ju pri stavila, vypytovala sa kde ide ? koľko má žencov ? čo varila ? a ona každej ochotne odpovedala a vyprávala ako . jej kocúr zjedol slaninu a čo prihotovila k večeri atd. Sotva kúsok odišla, zase sa stretla s druhou «tetičkou». — Kde ideš ? — spytovala sa jej zda leka. — Len toť nesiem žencom obed; už je i dosť neskoro, ale ked som len sama, nemôžem všetko tak skoro porobiť. A ešte čo sa mi len nestalo! Chcela som robiť žencom praženicu a položila som si sla ninu na stôl. V tom sietí kočka s povale; bežím jej dať jačmeňa . . .
Strana 460.
Vlasť a Svet.
— Ešte sa ti kurence neliahnu? — pretrhla ju v reči tetka. — Veru ešte nie, až pozajtrí budú tri týždne; dala som jej štrnásť vajec, dve mi rozbila, tri boly čisté, nuž ich nezo stalo iba deväť. No, ale ja sa tu s vami dlho bavím a ženci sú už i hladní. S Bohom — tetička! — S Pánom Bohom! Ale dočkaj ešte trošku? Čo sa ti to len stalo s tou sla ninou ? Brezinská začala od kraja do konca vyprávať, ako dávala kočke jačmeňa, ako jej kocúr vzal slaninu, ako ho chcela metlou biť a ako ušiel. — Veru som už len to vzala čo som mala navarené, — rozpráva dalej Brezin ská, zabudnúc na hlad žencov, — za hrniec polievky a hrachovú kašu. K ve čeri som prichystala opekancov. A vy čo ste dobré vařily? — spytovala sa tetky. Ešte hodnú chvíľu spolu stály a vyprávaly, kým sa konečne rozišly. Slnko pieklo na oblohe, vetrík sa ani nehýbal; z Brezinskej len tak pot tiekol; zrýchlila krok. Už ani jedna gazdiná ne niesla obed, iba ona sama. — Ešte ma ľudia rozchýria, že som neobratná, ked nemôžem do tedy navariť, kým druhé, — myslela si v duchu. Rýchlo chcela preskočiť výmol na ceste, — v tom sa jej ucho na «nosáku» od trhlo — a kaša ležala i s roztřepaným nosákom na výmoli. Pozor bol okamžite pri nej . . . Brezinská chvíľku stála nepo hnuto, ako socha, iba ústa sa jej potrhovaly ako by jej bolo do plaču. Bože môj, bože môj! — vyrazila konečne zo stiesnených pŕs, — ako len pôjdem s hanbou za nimi, ked nič inšie nenesiem iba polievku! Vysmejú ma, na
Číslo 29.
večné veky ma vysmejú! — a zalamo vala rukama. * Ešte raz pozrela do výmolu, kde Po zor črepy vylizoval a išla dalej na rolu. (Dokončenie nasleduje.)
DROBNOSTI. Americkí porotci a ženská krása. V jed
nom meste v Západnej Amerike jeden fabrikant pozdvihol pravotu o rozsobáš proti svojej manželke. Počas pojednáva nia pekná žena ustavične kokettovala s porotcami, ktorí po krátkej porade žalobu vybavili, rozsobáš nevyriekli, ba muža odsúdili aj na zaplatenie všetkých pravotných trov. Sudca nato poznamenal: «Teraz vynesený výrok neni výsledkom prísneho uvažovania stavu vecí, lež viac vyplýva z tej okolnosti, že páni porotci bezprestajne len priesvitné punčochy ob žalovanej obdivovali. Ja teda porotný súd rozpúšťam a pojednávanie záležitosti diať sa bude pred novou porotou.* Na novom pojednávaní pekná obžalovaná na prosbu zástupcu fabrikanta musela sa ku po rotcom chrbtom obrátiť, čoho následkom bolo, že porotci uznali ženskú za vinnú a rozsobáš vyriekli. Obrovské stavby. V New-Yorku stavajú zase dva ohromne vysoké domy, v kto rých umiestnené budú bazáre. Tie dve stavby stoja do 25 millionov korún. Stavba sa začne v hĺbke 187 šuchov a pozdvihne sa na povrch zeme na 276 šuchov. Domy budú mať 22 poschodov. Prúčelie bude z hladkého granitu. V týchto dvoch domoch umiestnené bude 4000 ob chodov; prúčelie jedného je 225, druhého 156 šuchov dlhé. M
*
*
Drahé ublíženie na cti. Žena bohatého amerického millionára, Goulda, ktorá bola volakedy herečkou, má veľmi onnivý temperament, preto už veľa pravot mala. Stalo sa, že jeden staviteľ zhotovil jej k
Vlasť
Číslo 29.
Svei.
Strana 461.
novej stavbe plán. Panej sa plán nepáčil ných ovadov. Niektorí hospodári, aby a preto sa so staviteľom pohašterila. Zo statok svoj od tohto trýznenia zachránili, slova k slovu, konečne Gouldova zacen- robia si odvarok z orechového lístia, z gala mládencovi a rozkázala mu stavitela vlčieho jablka a aloeja, ktorým potom shodiť dolu schodmi. Staviteľ millionárku zvieratá a náradie natierajú. Ničmenej zažaloval pre urazenie na cti a súd mu prospešnejšie bránenie sa pred týmito nasúdil 25.000 dollárov vynáhrady. Neni krvossavci záleží v tom, že sa na to zlý kšeft, od ženy Gouldovej byť "ura trhá za hrsť takzvaného myšacieho chvostika, ktorá bylina všade divo rastie, a zeným') na cti. ním natre sa dokonale zviera muchami * * * a ovadami prenasledované. Podobne taký Nebezpečný deň. V Anglicku žije jeden jednoduchý prostriedok je i tento : vezme chudobný baník, menom David Wilson, sa 10 grammov karbolovej kyseliny do ktorý sa narodil roku 1846. Tento deň pollitra vody a touto tekutinou potrú sa 26. ang. právom považuje za nešťastný. všetky citlivejšie čiastky zvieraťa. Tento deň ho potkaly mnohé nehody. -K -K -K 26. aug. roku 1857. ztratil ukazovací prst na pravej ruke. O dva roky neskôr 26. Mäso udržať cez horúčosti. Mäso tak aug. spadol s koňa a zlomil si lavú nohu. ako aj všetky potravné články, ktoré sa Roku 1860. v ten istý deň padol pod jednu železnú žrd a zlomil si ľavú nohu. ľahko zkazia, najlepšie je v Iadovni držať, Roku 1861. ale zase 26. aug. zlomil si aby sa nezkazilo. Ale kde niet ľadovne, obe nohy; jednu nohu mu museli od tam si možno tak odpomoct že ich zarezať. Teraz už neborák sám prišiel na krútime do handry, namočenej do tuhého tú myšlienku, že je preňho 26. aug. ne octu a potom na studené miesto od bezpečným dňom. Umienil si, že v tento ložíme. deň viac pracovať nebude. A toto aj za choval za 28 rokov. Roku 1890. ale pre stúpil sľub a čo sa stalo ? Zlomil si aj ROZMARY A ŽARTY. štvrtý raz nohu a síce svoju jedinú nohu.
ř
Nehoda. D O M Á C E RADY.
Prasnicu na plemeno. Prasnicu na ple meno zaopatrime si len takú, ktorá má aspoň 12 cecíčkov, lebo ktorá má menej, tým je horšia, lebo máva i menej mlieka, i od nej pochodiace prasce budú slabé na plemeno. Tu nehovoríme o jatkách, ved v každej fajte sa najdú rôzne zvery, ale — ako tvrdia zkušenější hospodári — v tých chýrnych fajtách je väčšie pro cento takýchto menej plodných, ako v našich domácich ošípaných, lebo ved vieme, že naše sú dobré i na plemeno i do kŕmnika. -K -K -K
Proti muchám a ovadom. Kone a iná zápražná lichva mnoho trpí cez leto od pažrivosti bezočivých múch a krvolač-
— Vás obviňujú, že ste dolámali jednu stolicu na vašom susedovi. = To bola nehoda, pán sudca. — Nechceli ste ho uderiť? — Ale áno, ale som nechcel dolámať stolicu. * * * M ô ž e byť. Lekár: Mne sa tak zdá, že vy ste sa napili otravy . . . Pacient: Môže byť. Ráčte len pozreť, že čo stemi posledne predpísali. *
-K *
Nespokojnosť. — A či si spokojný s novým kaplánom? = Hm! . . . Prvnejšieho som radšej mal . . . — Ale ? ! Však . . .
Vlasť a Svet.
trana 462.
Číslo 29.
Družstvo u h o r s k ý c h gazdov utvára dedinské spolky, gazdovské kruhy a spoločnosti na prenájem pozemkov, tak tiež zdarma poslúži radou vo všetkých Aj tak darmo striela. spolkových záležitosťach. Roľníkom pri — Prečo nestrieľate? — pýta sa na poľovke kupovaní pozemkov pomocou a radou jáger jedného mestského ŕičúra. slúži a preto má v evidencii ako kupujú = Ved nieto na blízku zajaca. — Prečo by mal byť práve zajac na blízku, cich tak predávajúcich. Kto mieni kúpiť ked vy aj tak nič netrafíte. alebo odpredať pozemky, nech oznámi * * * svoj úmysel u spomenutého družstva, ktorého adressa je táto: Upozornil ho! Magyar Gazdaszôvetség, Nedeľný jáger s tým príde domov, že postrieľal = Pri kázni prvnejšieho som za desať minút zaspal a pri kázni tohoto sa mi to ani za pol hodiny nepodarí. * * *
svojho psa. Jeho žena sa osopí naňho: — Všakver som ti povedala, aby si doma ne chal flintu, ked ideš poľovať.
LISTÁREN. (Na listy bez podpisu mena a v osobitých listoch redakcia odpovede nedáva ani vtedy, keď sa pošle poštová marka.)
Ct. p. Michal P-k, Felsôdiós: Váš lós nevytiahli. Ct. p. Ján H-c, Becsó: Adressy sú nasle dovné : Mauthner Ódón, cs. és kir. udv. száľlitó, VI., Andrássy-út 23. — Umrath és Társa, V., Váczi-kôrút 60. Ct. p. Matúš M-r, Pozsonybeszterce: Vaše lósy nevytiahli. Ct. p. Ján Č-n, Felsôaradi: Guttmann Lipót, Budapest, V., Sas-utca 12. — Bánó Gyula, Buda pest, VII, Erzsébet-kôrút 14. Ct. p. L H. v O.: Dotyčný dopis vyšiel v 27. čísle. Ct. p. A. H-k, Felsôaradi: Od árendy odstúpiť nemôžete, kontrakt treba zadržať, vyjmúc že by patričná pani privolila na odstúpenie od árendy. O to ju ale môžete poprosiť, aby vám vzhľadom na zlú úrodu volaco spustila z árendy, lenže to od nej závisí, či prosbu splní alebo nie. — Knižku «Praktický Včelári; dostanete za 1 korunu v kníhvydavateľstve: Franklin-Társulat, Budapest IV., Égyetem-u 4. Pýtajte si odtiaľ cenník slo venských knižiek. Ct. p. L S. Tiszaszentmiklós: Vášho aktívne slúžiaceho syna-vojaka nemôžete vyreklamovať, aby ho prepustili od vojska. Na dobu žatvy ale syn môže si pýtať urlaub. V tejto záležitosti ostatne poradte sa s miestnym p. notárom. Ct. p. K. Z-cz, Barsfúss: Magyar kir. kertészeti tanintézet, Budapest, L, Ménesi-út 45.
Budapest, IX., Ůllói-út 25.
TRHOVÉ GENY V BUDAPEŠTI. — Značené 14. júla. — Ceny rátajú sa od m. centa. Pšenica Raž Jačmeň Ovos Kukurica Ďatelina Lucerna
2625—27 75 kor. 1895—19-60 « 15-40—16-20 « 15-30—16-50 « 14-60—14-80 « 128-00—200-00 « 110-00—16000 t
M ú k a : Číslo kor.
0
1
2
3
4
43 60, 43 00, 42-20, 41-20 40-20,
5
ft
7
7Vt
S_
39 20,
38 40,
37'60,
34-80,
15-00.
Za 100 kgr. i s vrecom. M ú k a r a ž n á : Číslo
0
0/1
I
I/II
kor. 34-40, 32 40, 32-20, 31-40, II
H/A
H/B
SR
28 00,
—•—,
27 80,
26-00.
Za 100 kgr. i s vrecom. Otruby fajne kor. 10-50, hrubé 10*90 kor. Zeleniny. Fa'.ula € Hrach «
veľká biela strakavá nelúpaný, čistý lúpaný
19-50—20-50 kor. 20-50—21-00 « 31-00—36 00 « 42 00—52-00 t
Vlasť a Svet.
Číslo 29. Šošovica čistá Konopné semä Mak (modrý) Proso Rasca (kmin) Zemiaky žlté (nové) _ Ružiaky (nové) Biele (staré)
30*00—78-00 kor. 26-00—26'50 58-00—60-00 31-00—36-00 78-00-^80-00 8-00—10-00 9-00—1000 4-20—4-30 za metr.-cent.
Uhorské voly vykŕmené 78—90 kor. « t stredné 62—76 • • chatrné . 50—60 • « gazdovské dobré 62—74 • • « chatrné- _ 52—60 Býky lepšie 70—84 Býky chatrné 54—68 Uhorské kravy 52—74 Strakavé 52—76 S l a n i n a a masť. <Čerstvá slanina Paprikovaná slanina Údená slanina , Slanina na masť Sadlo Svinská masť peštianska
1"44—1-46 1-40 — 1-44 1-40—1-44 1-30—1-40 1-52—1-60 1-42—1-44
kor« « « « «
Ošípané. Mladé ťažké (pár vyše 320 kg.)_ _ 128-130 hal. Mladé stredné (pár 250—320 kg.) 136—146 « Mladé íahké (po 220 kg.) 134—146 « za kilogramm s odtiahnutím živej váhy. Hydina. Živé kura na vysmaženie (1 pár) Na pečenie Chudá kačka Vykrmená kačka Vykrmená hus (1 pár) Sliepka Morka (vykŕmená) Vajcia 28 kusov väčších Drobnejších 32 kusov
1'40—180 kor2-40—3-00 2-50—3-00 —' '— 12-00—18-00 3-60—4-80 —' "— 2.00 2.00
INSERÁTY prevezme expedícia časopisu Vlasť a Svet Budapest, Egyetem-utca 4. 7
Jednoduchý oznam 2/20 ^ raz vytlačený stojí: 2 koruny
Slovenské
Noviny
sú najrozšírenejší a najlacnejší časo pis
politický.
::
na
Dobytok p r e jatku.
Strana 463.
deň. —
—
Vychodí
každý
Predpláca s a :
::
štvrť r o k a tri koruny. kk
A4 Predplatky nech sa posielajú
po
štovou poukázkou (postautalvány) na
vydavatelstvo
Slovenských
N o v í n : Budapest, VI., ó-utcza 12.
• T
•?
Jednotlivé čísla predávajú sa po 2 halieroch.
zRedakcia neni zodpovedná za obsah inserátovh
Šesťsto slovenských ľudových piesní. : Obnovená sbierka slovenských ludových piesní obsahujúca , vyše šesťsto pesničiek. Sostavil: KAROL GSEGSOTKA. Cena vkusne vystaveného a v červenom plátne silne viaza ného a pekným titulným obráz kom o z d o b e n é h o sväzku je 3 k o r u n y aj s p o r t o m . Za vopred poslaný obnos alebo na dobierku rozposiela:
Kníhvydavatelstvo
VILIAMA M É H N E R A (Frankhn-Társulat) B u d a p e s t , IV., E g y e t e m - u t c z a 4. sz.
Vlasť a -Svet
rana 464.
Dejiny uhorského boja za s l o b o d u r o k u • 1848 — 49. •
Číslo 29. • jfi
motorové mláťacie garnitúry a benzinové samochody za úplnej
lok Slovenský* vydal, — majú sa nachádzať v každej rodine všetkých uhorských občanov. Aby si tieto dejiny aj tí, ktorí ich ešte nemajú, mohli zadovážiť jinský
«Uhorsko-kra-
Vzdelávací
Spolok
S l o v e n s k ý » , ako vy davatelnaložil redakcii časopisu «Vlasť a S v e t » , aby ich po 1 korune 20 halieroch predávala, že by si ich ešte aj ten najchudobnejší uhorský občan mo hol zadovážiť. Tieto dejiny obsahujú
dodáva
len
LUDVIK K ALL AI
dielňa na motory Budapest, Gyár-utcza 28. Obrázkovýcennifc diflíH
ktoré dr. Adolf Pechány napísal a tUhpr.-krajinský Vzdelávací Spo
záruky
Kto má dajakú vec n a predaj 'ebo by chcel dačo takáno .pit, o 6om nevie, kde sa t môže dostať, buď h la d á pomocníkov, alebo učňov, bud robotníkov, alebo sa za takých n á k a ť m ô ž e t o dat ohlásiť v t o m t o časopise. Takéto ohlasy sa tu lacné uverejňujú, a pláca sa musí vopred poslat. Na listy, ktoré sa ceny za takéto ohlasy týkajú, odpovedá nižudane vyda vatelstvo.
Vlasť a Svet kiadóhivatala
posiela
8S8SSK
Hľadím
koyáčskeho tova-
s ' y š a a jedného u č ň a do mojej kováčskej dielne. Učňa prijmem aj čo bude sirota, ktorého by som aj zaodieval. Prihlasy t r e b a poslať: P r j e v i c z k y J á n o s kovácsmester, Nagyócsa, Zólyom m . 5595
. Budapest. IV., Egyetcm-utcza 4.
na 319 stranách množstvo pouč ného čítania a vyobrazení, a sú tak skvostne vystavené, že sú aj okrasou rodinnej knižnice a preto sú prí hodné aj za dar na meniny, narode niny alebo na zkúšky. Kto si túto knižku chce kúpiť, nech pošle 1 korunu 20 halierov po
poštovej
poukážke (postautalvány) a nech #
adressuje takto:
VLAST' A
Q
SVET
Budapest, L ker., Kelenhegyi-út 28. sz. Zodpovedný redaktor: g a z d a
Štefan.
S2SSI •
najlepšie stroje ako benzinové a parné mlá ťacie motory, sejačky, drviace stroje, vejačky na zbožie, pluhy, brány atď. dodáva 5389 F . I I A S A továreň strojov hosp. h. sp. T r n a v a — N a g y s z o m b a t
K n í t h l a č . spol. F r a n k l i n B u d a p e s t , IV., E g y e t e m - u t c z a 4. — Časopis je vlastnosť Uh.-kraj. vzdel. sp. slov.
