Katechetický úrad Gréckokatolíckej eparchie Košice
KATECHETICKÁ SLUŽBA Štvrťročník pre kňazov a katechétov č. 1/2011-2012
ÚVODNÍK Nové začiatky... „Hľa, ja robím čosi nové, teraz to klíči, nebadáte?...“ (Iz 43,19a) Aj keď začiatok nového školského
a cirkevného
roka
máme za sebou, neubránime sa pocitu, že nás stretávajú stále nové a nové „začiatky“ – nové povinnosti, nové radosti, nové vnímanie vecí, nové problémy, nové skúsenosti, noví ľudia... Niektoré sú príjemné, niektoré ťažké. No vždy sú novou príležitosťou rásť, napredovať a vyzrievať, ak vnímame, že za týmito príležitosťami stojí Boh. A On nás pozýva k plnému životu; k novému životu; k životu premenenému mocou Jeho lásky: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10,10). Nechce, aby sme sa uspokojili so sebou a stali sa vlažnými, lebo ako hovorí sv. Bazil Veľký: „Prvé a najväčšie nebezpečenstvo je byť spokojný sám so sebou.“ Boh nám chce dať totiž viac ako prosíme alebo chápeme... (porov. Ef 3,20). Prajem Vám teda odvahu s nádejou prijímať nové veci a vnímať Božie konanie vo svojom živote ako znak Jeho lásky a pozvanie ku svätosti. Tatiana Cmoriaková, metodička DKÚ
OBSAH Úvodník T. Cmoriakovej .......................................1 Aktuality a oznamy:............................................2 Inšpirácia: Ceruzka...............................................4 Aktuálna téma: Katechizácia rodičov prvoprijímajúcich detí ............................................5
Liturgia a ikona: Povýšenie sv. Kríža................8 Katechéza v teórii: Ukrajinské direktórium pre katechizáciu ..............11
Katechéza v praxi: ...........................................12 Bl. Teodor Romža Povýšenie sv. Kríža Jakub – praotec vyvoleného národa Výtvarné aktivity: .................................................20 Pestré listy v okienku (leporelo)
AKTUALITY A OZNAMY
► Adaptačné vzdelávanie - začínajúci učitelia (aj kňazi), na škole, kde NV/N vyučujú (resp. na ktorej majú väčšinový úväzok) majú do dvoch rokov absolvovať adaptačné vzdelávanie. Poskytuje ho škola na základe Zákona č. 317/2009; Vyhlášky MŠ SR č. 445/2009 Z.z. a Smernice MŠ SR č. 19/2009 – R. Po absolvovaní vzdelávania a jeho úspešnom ukončení je učiteľ zaradený do kariérového stupňa „samostatný učiteľ“, čo ho posúva do vyššej platovej triedy. ► Nízky počet žiakov v skupine NV - V prípade, ak sa na NV prihlásilo menej žiakov ako stanovuje norma (12) aj napriek pospájaniu ročníkov do skupiny (skupina sa napĺňa na ZŠ do 20 žiakov), je potrebné zo strany farára, na území ktorého sa škola nachádza napísať žiadosť o povolenie zníženia počtu žiakov na vytvorenie skupiny (vzor na DKÚ). V prípade, že by riaditeľ aj napriek tomu nechcel umožniť takéto vyučovanie, je potrebné od neho žiadať písomné zdôvodnenie a zaslať ho na DKÚ. Z morálneho hľadiska nie je možné spájať žiakov prvého a druhého stupňa ZŠ. Ideálne je spájať dve po sebe nasledujúce ročníky, v ktorých sa vyučuje systémom málotriedky. ► Osnovy (Rámcový vzdelávací program) pre predmet NV/N: Nové osnovy pre predmet KNB/NBG platia pre všetky ročníky ZŠ a SŠ schválené KBS v júli 2008 (tzn. aj pre 9.roč ZŠ). Materiály sú zverejnené na stránke www.kpkc.sk, www.statpedu.sk. ► Časová dotácia pre predmet NV/N: Na štátnych školách je v 1. – 7. roč. ZŠ 1 hod./týž. a v 8. a 9. roč. je to 0,5 hod./týž. Štát však poskytuje určitú „voľnosť“ v dotácii, čo znamená, že škola si môže stanovený počet hodín (prvý stupeň 4 hod. a druhý stupeň 4 hod.) ľubovoľne „rozhodiť“ v ročníkoch, čo však môže spôsobiť, že v niektorom ročníku NV/N úplne vypadne. Ideálne však je, aby v každom ročníku NV/N bola vyučovaná aspoň v minimálnej miere. ► Metodické príručky (MP), pracovné listy (PL) a učebnice k novým osnovám ▪ MP sú dostupné na DKÚ pre všetky ročníky okrem 8.roč. ZŠ, 3. a 4. roč. SŠ. ▪ Dodatky k MP pre výchovný obrad – pre 1.,2.,5. a 6. roč. ZŠ a 1. roč. SŠ boli zaslané e – mailom. Dodatky pre 3. a 7. roč. ZŠ a 2. roč. SŠ sú v procese tvorby. Budú zaslané do e-mailom. ▪ Učebnice sú v procese tvorby, budú upravované na východný obrad.
▪ PL sa upravujú na východný obrad. Pre ZŠ – východný obrad budú distribuované na školy v priebehu šk. roka (ak boli objednané). Pre SŠ budú k dispozícií na školách v západnom obrade, ku ktorým sa budú poskytovať v elektronickej forme prílohy pre východný obrad. ▪ Na školách je potrebné objednať pracovné listy na budúci školský rok!!! ► Tématický výchovno-vzdelávací plán a vzory školských vzdelávacích program. ▪ Vzory TV-VP (1. a 5 r. ZŠ a 1 r. ŠŠ) a ŠkVP sú uvedené na www.kpkc.sk. Vzory ŠkVP pre východný obrad boli zaslané e-mailom. ▪ V TV-VP a ŠkVP je potrebné zohľadniť východný obrad a viditeľne ho označiť! ▪ V prípade miešaných skupín vytvorených z viacerých ročníkov sa TV-VP odovzdávajú za každý ročník zvlášť! ► Vyučovanie v materských školách (MŠ) – v MŠ je možné vyučovať NV podľa osnov schválených KBS, ktoré nájdete na www.kpkc.sk a podľa metodických príručiek, ktoré vydalo KPKC. Podmienkou vyučovania NV v MŠ je prejavenie záujmu zo strany rodičov (vhodná je ponuka, resp. výzva miestneho farára rodičom). Učiteľ NV v MŠ musí byť kvalifikovaný: maturita alebo štátnica z predprimárnej pedagogiky a teológie/N. ► Poverenie na vyučovanie NV - Každý farár, ktorému vo farnosti vyučuje NV katechéta, diakon alebo iný kňaz, má pre tohto katechétu vyhotoviť Poverenie na vyučovanie NV pre školu a pre DKÚ a zaslať nám ho do 15. 9. 2011. ► Štatistické tabuľky – je potrebné zaslať 30. 9. 2011 je potrebné zaslať na DKÚ. Vypĺňajú ich katechéti a kňazi, ktorí vyučujú NV a to za každú farnosť. V tlačivách je potrebné uvádzať iba počty žiakov prihlásených na gréckokatolícke NV/N podľa prihlášok (nie na rímskokatolícke NV/N, aj keď ich učíte – tých vykazujete na rímskokatolícke DKÚ!) ► Vzdelávanie - Metodické semináre (MS): Sú poskytované ako odborné vzdelávanie pre učiteľov NV/N (katechétov i kňazov) min. 4x v šk. roku. Pozvánky na všetky vzdelávania budú zasielané priebežne e-mailovou poštou z DKÚ. (prosíme o zriadenie e-mail schránky a nahlásenie, resp. aktualizáciu, jej názvu). ▪ pripomíname, že účasť na odborných vzdelávacích podujatiach je jednou z podmienok vlastnenia Kanonickej misie a vyžaduje sa minimálne 2x v šk. roku! ▪ Duchovné cvičenia (DCv.) ako súčasť duchovnej formácie katechétov sa predbežne uskutočnia cez počas jarných prázdnin, resp. po Pasche. Pozvánky budú zaslané z DKÚ pred DCv. Účasť na nich je jednou z podmienok udržania Kanonickej misie a vyžaduje sa aspoň raz za 3 roky! ▪ V priebehu šk. roka budú tieto vzdelávania akreditované. Tzn. že tí, ktorí budú mať záujem o uskutočnenie kontinuálneho vzdelávania so získaním kreditov, budú sa môcť oficiálne na toto vzdelávanie prihlásiť. O spôsobe prihlasovania a priebehu kontinuálneho vzdelávania vás budeme aktuálne informovať. ► Biblická olympiáda, Biblická súťaž, Výtvarná biblická súťaž 2011/12 ▪ BO (2. stupeň ZŠ a SŠ) – predmet súťaže: Gn 12-50 a Mk: Naplnenie prísľubov. Študijné brožúrky budú zaslané e-mailom v PC forme. Teologické komentáre budú uverejnené na www.kpkc.sk. ▪ VBS „Biblia očami detí a mládeže“ je tematicky zameraná na knihy Gn 12-50 a Mk. ▪ BS - B. kat. (3. – 4. roč. ZŠ) predmetom súťaže je Mk. Témy pre A. kat. (1 - 2. roč. ZŠ) sú z biblického učiva pre 1. a 2. roč. ZŠ – nové osnovy. ▪ Všetky propozície, metodické pokyny a vzory úloh na triedne a školské kolá BO, BS a VBS budú k dispozícii na www.grkatke.sk a budú zaslané do Vašich e-mailových schránok. ▪ Prosíme, pozorne čítajte propozície, aby nedochádzalo k zbytočným nedorozumeniam! PLÁN BO – predmet: predmet BS: 2011/2012: Gn 12-50, Mk – Naplnenie prísľubov Mk 2012/2013: Rut, 1Kr, Mt – Syn Dávidov Mt 2013/2014: Ex 1-24, Jon, Jn – Z tmy do svetla Jn 2014/2015: Joz 1-11.15, Tob, Sk – Putovanie za cieľom Sk
► Východní svätí pre súčasnosť – ide o výchovný projekt, ktorého cieľom je spoznávanie svätcov východného obradu, prehĺbenie východnej spirituality vo svojom kresťanstve, prijatie nových vzorov, rozvoj čností, tvorivosti a zručnosti detí a mládeže. V tomto ročníku je témou projektu osobnosť, život a dielo bl. Teodor Romža. Propozície budú zaslané e-mailom a uvedené aj na www.grkatke.sk. ► Katechetická knižnica – žiadame všetkých kňazov a katechétov, ktorí si zapožičali akékoľvek katechetické pomôcky z knižnice DKÚ, aby ich do 15. 9. 2011 vrátili!!! ► Ponuka DKÚ ▪ KURIKULUM predmetu náboženstvo/náboženská výchova pre ZŠ, SŠ, štvorročné a osemročné gymnázia, dvojročné nadstavbové stredné školy. KPKC, n.o., Spišská Nová Ves, 2010. Osnovy predmetu, jeho charakteristika. Formát A4, cena € 4,00 ▪ STRIŽEV, A.: Pravoslávna ikona. Kánon a štýl I. Vydavateľstvo Oto Németh, Bratislava 2010.Úvahy o teológii ikony vybrané z diel ikonografov a teoretikov umenia. Formát A5, tvrdá väzba, farebné obrázky, cena € 8,50
I N Š PI R Á C I A
CERUZKA Napokon sa výrobca ceruziek prihovoril hotovej ceruzke takto: „Skôr, než ťa vyšlem do sveta, musíš vedieť niekoľko vecí. Vždy na ne pamätaj a budeš tou najlepšou ceruzkou, akou len môžeš byť: ♦ Môžeš vykonať veľa vecí, ale len v prípade, ak dovolíš, aby ťa niekto vzal do ruky. ♦ Občas musíš podstúpiť bolestivé strúhanie, ale je to nevyhnutné, aby si sa stávala lepšou. ♦ Si schopná opraviť akúkoľvek chybu, ktorej sa dopustíš. ♦ To najdôležitejšie, čo máš, je v tvojom vnútri. ♦ Bez ohľadu na okolnosti, nikdy nesmieš prestať písať. ♦ Čo ako ťažká bude situácia, v ktorej sa ocitneš, vždy musíš po sebe zanechávať jasné a čitateľné znaky.“ Ceruzka pochopila a poslušne sa zasunula do krabičky…
AK TUÁLNA TÉMA Katechizácia rodičov prvoprijímajúcich detí - projekt (podnet pre farskú katechézu dospelých na Slovensku) - výber Prvé sväté prijímanie detí ako najvhodnejšia príležitosť ku katechizácii dospelých (rodičov): - adresátmi sú dospelí vo veku od 30 – 50 rokov, sú najviac pracovnej vyťažení, majú nedostatok času, sú najmenej religiózni...; - za normálnych okolností je rodina už stabilizovaná a prežila minimálne 9 rokov spoločného života; prekonala ťažkosti číhajúce na rodinu v prvých rokoch manželstva; - v tomto období však môže ľahko prísť k zovšedneniu manželského vzťahu a života, preto je vhodné zamerať sa na túto sviatosť (manželstvo) a na Eucharistiu. 3 etapy projektu: A. Evanjelizácia rodiny pred slávnosťou – jej zmyslom je príprava nielen na slávnosť – sviatosť, ale hlavne na sviatostný život. Má skôr charakter evanjelizačný, než katechizačný. - vytvorenie koordinačného tímu (katechéti, animátori...) a jeho stretnutie v dostatočnom predstihu - najneskôr koncom letných prázdnin - pozvanie rodičov pozvánkou (listom na hlavičkovom papieri) cez katechétu na NV v škole na začiatku septembra (cez farské oznamy nestačí). - stretnutie s rodičmi má primárny význam. Vedie ho kňaz. Trvajú cca 1 hod. Na stretnutí sa sedí v kruhu. Rodičom je ponúknutý čaj, káva... Na stole môže byť farské periodikum alebo iný materiál, ktorý si môžu pozerať počas čakania na začiatok. Dôležité je osobné privítanie rodičov pri príchode a pripravenosť kňaza i animátorov už pred začiatkom stretnutí. - stretnutie s deťmi má sekundárny význam. Vedú ho animátori, katechéti... Obsahom stretnutí sú katechézy, hry, piesne... Prebieha súbežne so stretnutím rodičov. - je vhodné (aspoň zo začiatku), aby stretnutie neviedol kňaz sám. Je vhodná prítomnosť kaplána, skúseného manželského páru, katechétu. Vedia sa vzájomne dopĺňať. Ak nie je vhodné vtiahnuť rodičov do dialógu, vedú s nimi aspoň dialóg virtuálny: zmieňujú sa o klasických predstavách, reagujú na rozšírenú verejnú mienku, kladú rečnícke otázky... - úvod stretnutia by mal nadväzovať na posledné stretnutie. V závere stretnutia je dobré povedať, čo približne nás čaká na najbližšom stretnutí. Obsahová náplň stretnutí: 1. stretnutie: O výchove a projekte všeobecne - predstavenie projektu s vyzdvihnutím významu výchovy v rodine (pozor, neide o rodičovské združenie). Predstavenie troch „svetov“, ktoré sa stretávajú pri príležitosti tejto slávnosti: deti, rodičia, kňaz (katechéta). Najdôležitejšie inštitúcie – rodina a farnosť. Hlavnou myšlienkou stretnutia je „mať čas“ a vytváranie vzťahov. V závere pozvanie na sv. liturgiu s predstavením detí farnosti. 2. stretnutie: Svätá liturgia s predstavením detí - zmyslom je predstaviť prvoprijimajúce deti farnosti a tých, ktorí ich budú sprevádzať v príprave na sviatostný život (vytváranie farského spoločenstva – communia). Stretnutie prebieha pri nedeľnej liturgii, pričom deti a rodičia sedia na vyhradených miestach. Deti po prečítaní ich mena ostávajú stáť. Potom nasledujú sľuby detí, v ktorých vyjadrujú túžbu ochotne a vytrvalo zúčastňovať sa na farskej a rodinnej príprave k sviatostnému životu. Nasledujú sľuby rodičov a sľuby ostatného spoločenstva
veriacich. Nakoniec si všetci spolu obnovia krstné sľuby. Kňaz rodičom pripomenie potrebu pomáhať deťom pripravovať sa, kresťansky ich vychovávať, milosť. Po skončení môžu deti dostať osobitné požehnanie. 3. stretnutie: O náboženskej výchove v rodine - o dôležitosti náboženskej výchovy všeobecne – predstavenie konkrétneho návrhu realizácie náboženskej výchovy v rodine (skôr praktické veci, než teórie) - možno ponúknuť jednotné biele rúcha pre deti na samotnú slávnosť, prípadne vysvetliť ich zmysel. 4. stretnutie: O kresťanskom manželstve a rodine - manželstvo v chápaní Cirkvi. Oporným bodom môže byť exhortácia Jána Pavla II. o kresťanskej rodine v dnešnom svete. Keďže v súčasnosti sú mnohé manželstvá (zväzky) neregulárne, je potrebné na to upozorniť a ponúknuť individuálne konzultácie po stretnutí. 5. stretnutie: O organizačných záležitostiach slávnosti - je dobré uskutočniť tu anonymnú anketu (kvôli spätnej väzbe). Predmetom stretnutia sú organizačné záležitosti spojené so slávnosťou. Témou rozhovoru môže byť Eucharistia 6. stretnutie: O svätej spovedi - koná sa 7 dní pred slávnosťou, pri ktorej majú deti nácvik priebehu slávnosti, nácvik piesní... Rodičia majú obvyklé stretnutie na fare a jeho témou je sv. spoveď z ich perspektívy. Tá je dvojaká: vzťah samotných rodičov ku sv. spovedi (ťažisková) a ich účasť na príprave detí pred jej prijatím. Rodičia si tu môžu nacvičiť obnovu manželských sľubov. Prvé tri stretnutia sa zameriavali na rodinu ako takú. Nasledujúce dve sa sústreďovali na manželov – rodičov. Posledné sa sústreďuje na rodiča ako jednotlivca. Ide o snahu vybudiť chuť pokračovať v stretnutiach, v tretej fáze, ktorá má viac charakter katechizačný. B. Samotná slávnosť prvého sv. prijímania Je potrebné zdôrazniť, že nejde o jedno prijatie sviatosti, ale o sviatostný život. 1. Svätá spoveď - najvhodnejší deň je sobota, ktorá predchádza nedeľnej slávnosti. Vlastný príklad rodičov a krstných rodičov zohráva dôležitú úlohu. Deti si môžu hriechy vypísať na papierik. Po spovedi ich môžu spoločne spáliť po východe s chrámu v ohni radosti. 2. Samotná slávnosť - zdôrazniť communio – spoločenstvo, ktorého zdrojom je trojjediný Boh. Počas slávnosti prebieha obnova krstných sľubov a manželských sľubov rodičov detí. Táto slávnosť ponúka aj zvýraznenie si prepojenie sviatostí. 3. Mystagógia - „biely týždeň“ - opiera sa o katechumenátnu prax, kde po prijatí iniciačných sviatostí sa katechumeni stali neofytmi a ich formácia neskončila ale pokračovala ďalej, keď napr. prichádzali do chrámu v bielych rúchach. ▫ pondelok po slávnosti - deti prichádzajú na sv. liturgiu v bielych rúchach. Po liturgii sa deťom krája torta a vysvetlí sa deťom zvyk prvých kresťanov mať po slávení liturgie hody lásky – agapé. ▫ utorok – premietanie animovaného filmu spojeného s krátkou katechézou (napr. Fatima) ▫ streda – hra, vedomostný kvíz súvisiaci s prijatými sviatosťami ▫ štvrtok – exkurzia v sakristii, ukážka bohoslužobných predmetov, rúch, kadidla, (pozn. prípadne pečenie prosfory). Ukážeme im miesta, kde sa bežne nedostanú. ▫ piatok – posviacka devocionálii, ktoré deti dostali ako darček pri prijatí sviatostí. Deťom sú odovzdané obrazové pamiatky, ktoré si môžu zarámovať. ▫ nedeľa – návrat bielych rúch, katechumenát, homília zameraná na prvoprijímajúce deti. C. Katechizácia rodiny po slávnosti Až v tejto fáze prichádza k samotnej katechizácii. Ide o najnáročnejšiu etapu. 1. List rodičom po slávnosti
- v ňom sú rodičia pozvaní na ešte jedno stretnutie a je v ňom spomenutý aj zámer pokračovať v stretnutiach v novom školskom roku. Dvoma hlavnými zámermi listu sú zhrnutie doterajších stretnutí s výzvou na uplatňovanie ich obsahu a pozvanie na ešte jedno stretnutie pred prázdninami. Súčasťou listu je aj poďakovanie rodičom za ich účasť pri príprave detí, predstavenie aktivít farností. 2. Stretnutie s rodičmi - je vhodné zrealizovať ho koncom júna v nedeľu popoludní, a jeho cieľom je hodnotenie, obzretie sa späť a vyvodenie dôsledkov pre budúcnosť. Rodičom možno ponúknuť kávu a zákusok. Stretnutie by malo pozostávať z diskusie, zdieľania sa, vyhodnotenie ankety. Ponúkneme ďalšie stretávania sa v novom školskom roku, vypýtame si kontakt na nich (najlepší e-mailový). 3. Stretnutia v novom školskom roku (pozvánka) - prebiehajú pod vedením kňaza v spolupráci s vyzretým manželským párom. Až tu sa začína vlastná katechizáciav pravom slova zmysle. Tu sa už rodičia slobodne rozhodujú pre stretávanie za účelom prehĺbenia svojej viery. Tieto stretnutia prebiehajú v dvojtýždňovom intervale. Obsahová náplň je flexibilnejšia a závisí od vedúceho páru aj samotnej skupiny. Základné témy, od ktorých sa môže vyvinúť diskusia by sa mali týkať nasledovných okruhov: prežívanie liturgického roka v rodine, špecifická výchova detí (náboženstvá, masmediálna, sexuálna), spiritualita manželstva. Postupne sa zo skupiny môže vytvoriť spoločenstvo. - prvá polovica ich stretnutia je stabilná a spočíva v zdieľaní sa z manželského a rodinného života. Druhá polovica môže prebiehať v pravidelne sa opakujúcom cykle tematického, modlitbového a biblického okruhu. Viac v knihe Katechizácia rodičov prvoprijímajúcich detí, ktorú si môžete zakúpiť na DKÚ (súčasťou sú aj prílohy k jednotlivým stretnutiam, návrhy listov, pozvánok, materiálov k zamysleniu...) Zdroj: MICHALÍČEK, M.: Katechizácia rodičov prvoprijimajúcich detí. Kňazský seminár sv. Gorazda, Nitra, 2009.
Amma Synkletika povedala: „Nemôžeme tu byť bezstarostní. Písmo totiž hovorí: Kto stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. (1Kor 10,12) Plavíme sa v temných vodách – svätý žalmista Dávid predsa prirovnáva náš život k moru. Ale miesta na mori sú niekde plné oblúd, niekde sú zas úplne pokojné. My teda, zdá sa, plavíme sa v pokojnej oblasti mora a svetskí ľudia v nebezpečných častiach.
My sa plavíme vo dne a doprevádza nás slnko spravodlivosti a oni v noci a vedie ich nevedomosť. Je však možné, že svetský človek sa v búrke a nebezpečenstve často preberie a začne volať o pomoc a tak svoju loď zachráni,
zatiaľ čo my sa z nedbalosti potopíme na kľudnej hladine, pretože sme pustili kormidlo spravodlivosti.
LITURGIA a
I K O NA
Povýšenie úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom (14. 9.) Sviatok Patrí k všeobecným javom, že človek zahŕňa zvláštnou pozornosťou všetko to, čo mu pripomína milovanú osobu, alebo čo má priamy vzťah k nej. Tak napríklad pre manžela, či manželku je snubný prsteň čímsi hodnotnejším, ako kúsok viac, či menej vzácneho kovu, pretože je symbolom vzájomnej lásky a celoživotnej vernosti. Táto všeľudská citlivosť nachádza svoje miesto a osobitné prejavy aj v duchovnom živote človeka – v náboženstve. Jedným z dôkazov toho je aj sviatok Povýšenia sv. Kríža. Kríž je totiž symbolom najväčšej lásky a s ňou spojenej obety, je spomienkou na osobu Ježiša Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa, ktorý svojou smrťou na ňom zmieril ľudstvo s Otcom a otvoril nám cestu spásy. Kríž sa stal symbolom kresťanov od prvých čias, aj keď pre pohanov bol iba opovrhnutiahodným nástrojom popravy. Už sv. Pavol píše, že „slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou“ (1 Kor 1, 18). Kristovo slávne vzkriesenie v Nedeľu Paschy a vyliatie Svätého Ducha na apoštolov, ako im to aj sám Pán prisľúbil, spôsobili, že radostná zvesť sa hlásala celému stvorenstvu a „Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení“ (Sk 2,47). Veriaci správne chápali, že nový a večný život, ktorý sme dostali, je zadarmo. Zaplatil za neho Kristus svojou smrťou na kríži. A tak mnohí putovali do Jeruzalema uctiť si miesto, kde sa dosiahla naša spása. Zástupy pútnikov sa však nepáčili pohanskému cisárovi Hadriánovi. Prikázal postaviť pohanský chrám nad miestom ukrižovania, aby tak prekazil kresťanom ich úctu. V skutočnosti im však preukázal službu. Vďaka tomu (počas celej doby, keď bolo kresťanstvo v ilegalite) všetci s istotou vedeli, že miesto ukrižovania sa nachádza priamo pod chrámom. A tak si jeruzalemskí kresťania zachovali presväté a dôležité miesto v svojich srdciach, odovzdávajúc ho z generácie na generáciu. Vonkajšia, verejná úcta sv. krížu nebola možná v čase, keď kresťanstvo bolo rímskou ríšou prenasledované, či v lepšom prípade iba trpené a zaznávané. Avšak po získaní slobody Milánskym ediktom bolo možné aj verejne prejavovať úkony kresťanskej viery. Tak sa rozvinula aj verejná úcta kresťanov k posvätným miestam a k všetkým pamiatkam, ktoré pripomínajú osobu Ježiša Krista. Cisár Konštantín, ktorý pripisoval svoje víťazstva práve znaku kríža, ktorý podľa vnuknutia umiestnil na svoje zástavy, po prvom všeobecnom sneme v Nicei sa rozhodol postaviť kresťanský chrám na mieste Kristovho utrpenia, na jeruzalemskej Golgote. Roku 326 prišla do Jeruzalema jeho matka Helena. Na jej príkaz bol zbúraný Venušin chrám, ktorý dal na Golgote postaviť cisár Hadrián, aby tak bol obnovený prístup ku Kristovmu hrobu. Keďže v Palestíne za Kristových čias bolo zvykom zahrabávať nástroje popravy niekde poblíž miesta exekúcie, pri odkrytí Golgoty sa podarilo nájsť aj aj jamu s troma krížmi a ceduľou s nápisom, ktorý podľa zmienok evanjelistov bol umiestnený na Kristovom kríži. Ktorý z troch krížov patril Kristovi, to sa zo samotného nálezu nedalo jednoznačne určiť. Jeruzalemský patriarcha Makarios sa vtedy s veľkou vierou rozhodol žiadať si na rozriešenie tejto otázky viditeľné znamenie Božie. Prikázal, aby nájdené pozostatky týchto troch krížov boli jeden po druhom priložené k telu istej ťažko chorej ženy. Po priložení tretieho kríža sa stav chorej náhle zlepšil a bola okamžite uzdravená. Na základe toho Makarios a všetci prítomní usúdili, že práve tento kríž je tou vzácnou pamiatkou, na ktorej Kristus priniesol svoju vykupiteľskú obetu. Zaiste, že nadšení
veriaci chceli vzdať úctu tejto cennej relikvii, vidieť ju, dotknúť sa jej. Preto patriarcha Makarios sa aj s krížom odobral na Golgotu, kde bol kríž znovu vyzdvihnutý k verejnej úcte ľudu. Keď o deväť rokov neskôr – v roku 335 – bola 13. septembra posvätená veľkolepá Konštantínova Bazilika Vzkriesenia na mieste Kristovho hrobu, nasledujúci deň – 14. september – sa slávil sviatok Povýšenia sv. Kríža. Jedným zo vzácnych historických prameňov, opisujúcich liturgické obrady v Jeruzaleme, je spis pútničky Etérie francúzskej Akvitánie, ktorá navštívila Jeruzalem v roku 386. Pri opise veľkonočných obradov uvádza aj, akým spôsobom vzdávali veriaci úctu Kristovmu krížu. „Posviackou sa volajú dni, keď chrám pod menom Martýrium na Golgote a chrám vzkriesenia postavený na Božom hrobe, boli zasvätené Bohu. Posvätenie týchto dvoch chrámov sa slávi čo najveľkolepejšie, lebo v ten deň objavili Pánov kríž. ...Tieto slávnosti trvajú týždeň.“ A na inom mieste spisu zasa: „Na Veľký piatok o ôsmej hodine ráno veriaci, čo strávili noc v Getsemanskej záhrade a už vyšli v procesii na Golgotu, aby počuli čítať pašie a biskupovu kázeň, zhromažďujú sa pred kaplnkou kríža. Biskup si sadá na katedru. Pred neho dajú stôl, prikrytý obrusom. Prinesú veľký strieborný, pozlátený relikviár, vyberú z neho kríž a nápis, ktorý položia na stôl. Biskup drží oboma rukami konce vzácneho dreva; pri jeho boju z oboch strán diakoni držia prísnu stráž, zatiaľ čo veriaci s katechumenmi predstupujú pojednom, uklonia sa, pobozkajú kríž a vzdiaľujú sa. Každý má možnosť dotknutia kríža a nápisu čelom a očami a hneď sa vzdialiť. Nikto nesmie po nich siahnuť rukou.“ Ako teda vidíme, už od 4. storočia v Jeruzaleme existovala tradícia týždennej úcty sv. krížu po 14. septembri, ktorá je dnes typická pre východnú cirkev i vzdanie úcty krížu zaradené do veľkopiatočnej liturgie, ako je to zvykom v západnom obrade. Svätý Ján Zlatoústy viackrát spomína vo svojich spisoch úctu ku Krížu. Za všetky aspoň jednu: „Králi odstraňujúci svoje diadémy berú kríž, symbol Spasiteľovej smrti. Na purpure, kríž. V ich modlitbách, kríž. Na ich zbraniach, kríž. Na prestole, kríž. Cez celý vesmír, kríž. Kríž žiari jasnejšie ako slnko“ Úcta ku Krížu bola taká veľká, že v časoch ikonoborectva bol kríž symbolom, ktorý sa mohol ďalej používať. Tento krátky historický prehľad nám však môže pomôcť lepšie pochopiť zmysel sviatku sv. Kríža. Veď hoci drevo Kristovho kríža je zaiste vzácnou pamiatkou a relikviou, pri vzdávaní úcty každému krížu, klaniame sa v prvom rade samotnému Kristovi, ktorý podľa slov sv. Pavla „uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi aj na zemi aj v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca“ (Fil 2, 8-11). Liturgia a teológia Kríž je symbolom, ktorý prešiel dlhodobým vývojom a napokon sa stal, napriek svojej jednoduchosti, privilegovaným vyjadrením kresťanskej viery. V kázniach sa často začali hľadať obrazy s typologickým významom, ako „strom života“ alebo Mojžišova modlitba s rukami v tvare kríža. Štyri ramená kríža sa zároveň stali štyrmi svetovými stranami, takže kríž odhaľuje a symbolizuje univerzálnosť spásy. Kríž je vo svojej podstate doxologický (oslavný) a ako taký obsahuje trojaký význam: historický – pripomína prameň spásy; soteriologický – robí viditeľnou realita spásy a je eschatologický – stal sa znakom nádeje a očakávania Páva v posledný deň. Liturgia sv. Kríža sa rozvíjala od 4. storočia najskôr ako miestna jerzalemská prax. Koncom 7. storočia začal aj Západ sláviť Povýšenie kríža 14. septembra ako jeden z veľkých sviatkov liturgického roka. Tento sviatok mal spočiatku univerzálny, ba až kozmický význam. Prejavilo sa v čítaniach a liturgických spevoch bdenia, kde si cirkev pripomína postavy Starého zákona, ktoré vystupujú ako predobraz Kristovej obety. Vrcholný bod týchto obradov sa nachádza na konci utierne: slávnostné povýšenie kríža na štyri svetové strany. Slúžiaci ho zakaždým dvíha, kladie k zemi a potom pozdvihuje. Každé pozdvihnutie sa končí veľkým požehnaním, počas ktorého zbor neúnavne spieva Pane, zmiluj sa. Toto vzývanie sa zakaždým stokrát opakuje, ale prerušuje ho modlitba za panovníka, za cirkevné autority, za všetkých kresťanov a za prítomných veriacich. Nakoniec ľud, slúžiaci a posluhujúci pristúpia ku krížu, aby ho uctili za spevu: „Poďte, veriaci, klaňajme sa životodarnému Drevu, na ktorom Kristus, Kráľ slávy, dobrovoľne rozprestrel ruky, a tak nás pozdvihol k prvotnej blaženosti…“
Ikonografia Zobrazenie tohoto sviatku odzrkadľuje prostredie cisárskeho mesta a jeho dvora. Architektúra, krásne odevy a gestá postáv vytvárajú pozadie, na ktorom sa odohrávajú slávnostné bohoslužby. Toto veľké slávenie je symbolickým vrcholom všetkého, čo teológia a duchovnosť vytvorili na oslavu nástroja spásy. Ikony a liturgia sú teda intímne spojené. Pre tieto ikony je charakteristická ich inšpirácia liturgiou. Neilustrujú motívy prevzaté z kánonických evanjelií alebo z apokryfov, ale detaily samotného liturgického slávenia. Ďalšia ich pozoruhodná črta spočíva v tom, že kompozícia nám odhaľuje niektoré detaily samotného mesta Konštantinopola. Chrám zobrazený v pozadí je chrám Svätej Múdrosti s jednou jedinou kupolou a klenbami. Budovou umiestnenou napravo od katedrály môže byť jedine cisársky palác. Je to teda oslava ríše, jej slávy, ktorá je tu zobrazená v lesku. Navyše osoby, ktoré vidno v dolnej časti ikony, odrážajú byzantskú civilizáciu. Uprostred možno vidieť palácový zbor v bohato zdobenou odeve a so svojimi bielymi špicatými klobúkmi; vpravo stojí dirigent, ktorý v ruke drží zvonček. Ich význam zodpovedá utierňovým modlitbám za panovníka. Za povšimnutie stojí usporiadanie svätých hierarchov byzantskej cirkvi (sv. Ján Zlatoústy, sv. Bazil Veľký, sv. Gregor Nazianský a sv. Gregor Nysský) – namiesto toho, aby stáli uprostred, stoja na ľavej strane. Napokon za nimi, s hlavami pokrytými okrúhlymi klobúkmi, vidno katedrálnych spevákov. Okolo nich sú muži a ženy, čo sa zúčastňujú na bohoslužbách. Avšak to, čo by mohlo vyzerať ako bohatá dvorná ceremónia nadobúda svoj teologický zmysel prostredníctvom zobrazenia, ktoré sa nachádza uprostred kompozície. Na „ambóne“ stojí patriarcha Makarios Jeruzalemský. Obidvoma rukami dvíha kríž, pričom ho podopierajú dvaja poddiakoni, ktorí nesú sviece. Toto je teda vrcholný bod a konečný zmysel obradov, ktoré ikona sprítomňuje: „Celosvetová poklona najčistejšieho a životodárneho Kríža nášho Pána Ježiša Krista.“ Hoci náš svet má odlišné formy od foriem sveta byzantského, východná cirkev si zachovala zmysel a záľubu pre slávnostné slávenia, ktoré sa zakladajú na bohatej biblickej tradícii, na teológii otcov a tiež na apokryfoch. VASIĽ, C.: www.zoe.sk; ČERNÝ D.: Slovo č. 5-6/2006; SENDLER, E.: Tajomstvá Krista. Vydavateľstvo Oto Németh, Bratislava, 2008.
Témy ku katechéze: - Božia láska - Kristov kríž a jeho moc
- Liturgia - Úcta k Božím veciam
-
Jeden starec povedal: „Taký človek, ktorý neprijíma všetkých ľudí ako bratov, ale robí medzi nimi rozdiely, nie je dokonalý.“
KATECHÉZA v TEÓRII Ukrajinské katechetické direktórium V rámci oboznamovania sa s teóriou katechézy vám ponúkame výber z Direktória pre katechizáciu Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Direktórium rozšíri naše poznanie o chápanie katechézy vo východom katolíckom duchu, jeho identite a spiritualite. Kapitola štvrtá: Miesto katechézy 1. Rodina Cirkev v svojej podstate je Božou rodinou. Od samého počiatku existencie jej základ tvorili tí, ktorí „s celým svojím domom“ sa stávali veriacim ľudom. Zároveň túžili, aby skrze vieru v Ježiša Krista bol celý ich dom spasený. Tie rodiny, prijímajúc vieru, boli oázami kresťanského života v neveriacom svete. Preto je Cirkev povinná sústavne pomáhať a povzbudzovať takéto rodiny v realizácii ich apoštolátu. Ako základná bunka Kristovej Cirkvi, kresťanská rodina je základným miestom výchovy k modlitbe. Založená na sviatosti manželstva „je domácou Cirkvou, kde rodičia prví hlásajú vieru svojim deťom ako slovom, tak aj príkladom, dbajúc na povolanie každého dieťaťa.“ Vzájomná láska v rodine vychováva u detí schopnosť milovať blížneho a v každom človeku vidieť Krista. Spoločná modlitba pestuje pobožnosť a cit spolupatričnosti do kresťanského spoločenstva. Celorodinná účasť na bohoslužbách vychováva u detí lásku ku kresťanským tradíciám, obradu a formuje schopnosť vyznávať vieru. Povinnosťou rodičov, alebo tých, ktorí ich rovnoprávne zastupujú, je dostupnými metódami odovzdávať deťom raného veku pravdu o Bohu, o základoch kresťanskej viery, a zodpovedajúc ich rozvoju a dozrievaniu, dbať o prehĺbenie ich vedomostí a zdokonaľovanie praxe ich kresťanského života. Takýto vzťah k výchove detí zaväzuje rodičov neustále dbať o vlastnú duchovnú úroveň: prehĺbenie modlitebného života, poznanie právd kresťanskej viery, znalosť Sv. písma, duchovného dedičstva Kristovej Cirkvi a voviesť to do každodenného života. 2. Nedeľné farské školy Metódou katechizácie detí, mládeže a dospelých je rozjímanie nad Božím slovom v modlitbe, jeho aktualizácia v živote, a tiež jeho sústavné zduchovnenie v srdci. Nedeľná škola ako forma vyučovania, pričinením farnosti, s požehnaním biskupa, je povolaná realizovať tento cieľ nasledovným spôsobom: 1. pomáhať presbyterovi vo vzdelávaní žiakov skrze katechézu a evanjelizáciu; 2. povzbudzovať žiakov aktívne sa zúčastňovať vo farskom živote v rôznych kresťanských praktikách; 3. zoznamovať žiakov s predmetmi humanitárneho cyklu, nevyhnutnými pre formovanie celej osobnosti; 4. vyučovať podľa programu schváleného cirkevnou autoritou. Podobne ako iné katolícke vzdelávacie inštitúcie, nedeľné školy sú povinné formovať celistvosť ľudskej osobnosti, pestovať kresťanské čnosti, podporovať rozvoj fyzických, intelektuálnych a morálnych kvalít. Učitelia nedeľných škôl sú poverení biskupom administrátorom, z radov duchovenstva a tiež primerane pripravených laikov, ktorí vyučujú v mene Cirkvi. Preto sú povinní budovať vyučovací proces na základe schváleného programu, súčasne vychovávajúc žiakov na zásadách ekumenizmu, lásky a úcty k iným kresťanským konfesiám. Biskup administrátor osobne alebo cez diecézne katechetické štruktúry preveruje činnosť a stav vyučovania v nedeľných školách. Duchovenstvo a veriaci sú povinní podporovať počínanie Cirkvi zamerané na organizáciu, vedenie a udržiavanie nedeľných škôl. Zdroj: Ukrajinské katechetické direktórium
(pokračovanie v budúcom čísle)
KATECHÉZA v
PRAXI
Blažený hieromučeník Teodor Romža, biskup v Mukačeve - katechéza v rámci projektu „Východní svätí pre súčasnosť“ Ciele: oboznámiť sa so životom a dielom bl. Teodora Romžu, oceniť jeho osobnosť a svätosť života a povzbudiť sa jeho príkladom, preukazovať tomuto svätcovi úctu Priebeh Práca s obrázkami (mladší žiaci) - usporiadaj obrázky ľudí zo života podľa veku (obrázky malého dieťaťa, krstu dieťaťa, dieťaťa v škole, študenta v škole, snúbencov, sobáša, pracujúcich ľudí, starých rodičov, smrti, pohrebu…)
Čo vidíme na obrázkoch? Čo spolu znázorňujú? - sú to etapy ľudského života. Sú u každého človeka rovnaké, alebo sú iné? - u každého sú rôzne, lebo každý z nás žije jedinečný život (aj keď sa niekedy môžu na seba podobať) Dnes sa pozrieme na „obrázky“ zo života jedného človeka, ktorého život bol tiež jedinečný, zaujímavý a dokonca svätý... Práca s mottom (starší žiaci) - napíš svoje životné heslo / motto svojho života / citát, ktorý by ťa charakterizoval… Žiaci sa môžu s heslami podeliť, vysvetliť, prečo si vybrali práve také motto, aké si vybrali. Motto charakterizuje náš život, našu osobnosť, naše životné ciele. Dnes sa dozvieme o mužovi, ktorý mal v živote tiež vybrané heslo, ktoré sa snažil žiť. Výklad – životopis bl. Teodora Romžu s demonštráciou ikony (prípadne aj fotografií) 1
2
3
4
5
Blažený vladyka Teodor ROMŽA
7 9
6 8
10
11
12
13
Žiakom predstavujeme Teodora Romžu podľa časti ikony (životopis v prílohe): 1. 1911 - krst Teodora, Velikij Byčkiv 2. 1936 – kňazstvo, Rím 3. 1938-39 - pastoračná činnosť, Berezovo, Nižnij Bystrij 4. 1939 – špirituál Užhodorského seminára, Užhorod 5. 1939 - rozlúčka s priateľom z Ríma, ieromonachom Ivanom Kellnerom, SJ, Užhorod 6. 1944 – biskupská chirotónia, Užhorod 7. 1946 – zabitie o. Petra Legezi, Imšad 8. 1946 – kázeň na Černečej hore, Mukačevo 9. 27. októbra 1947 – atentát na vladyku Teodora, Ivanivci 10. 1.november 1947 – zabitie (otrávenie) vladyku Teodora, Mukačevo 11. 4. november 1947 – pohreb vladyku Teodora, Užhorod 12. 3. jún 1998 – nájdenie pozostatkov (mošči) vladyku Teodora, Užhorod 13. 27. jún 2001 – blahorečenie vladyku Teodora pápežom Jánom Pavlom II., Ľvov Práca s perokresbou (mladší žiaci) - vyfarbi perovku bl. Teodora a dookola napíš jeho biskupské heslo. Čnosti (starší žiaci) - napíš čnosti alebo vlastnosti bl. Teodora, ktoré ťa oslovili a ktoré by si aj ty chcel mať. Modlitba: tropár a kondák bl. Teodora Romžu Tropár, 4. hlas Nasledujúc nábožnú cestu apoštolov, biskup a mučeník Teodor, ako dobrý pastier, čo bráni Kristovo stádo, položil si blažený, svoju mladú dušu. Zabili ťa zúrivý bezbožníci a ty si vstúpil do večnej radosti ozdobený ranami Krista Kráľa. Z rúk Božieho Baránka si prijal veniec slávy. Pros ho, mnohotrpiaci, aby spasil naše duše. Kondák, 3. hlas Ako kvet, čo túži po slnku, tak si aj ty miloval slnko spravodlivosti, Krista Boha. Ako horlivý pastier učil si nábožnosti ľud karpatskej zeme. Vo svojom živote si prejavoval hlbokú pokoru. Ako skala viery hatal si cestu bezbožnosti a utrpenie až po vyliatie krvi si prijal sťa drahocennú perlu. Pokorne a s úctou ťa, Teodor, vzývame: Pros za nás hriešnych pred prestolom Milosrdného. Príloha: Životopis bl. Teodora Romžu, blahoslavený, biskup – mučeník (1911-1947) Medzi novodobých vyznávačov viery patrí nepochybne osobnosť gréckokatolíckeho mukačevského biskupa Teodora Romžu. Jeho život bol ako ikona Krista. Nasledoval Ježiša, rástol v múdrosti, učil slovami a príkladom, objímal všetkých a všetko s láskou, v prenasledovaní bol silný a prijal svoj kríž – smrť pre vieru a pre cirkev. Stal sa mučeníkom pre jednotu Cirkvi. Teodor Romža sa narodil 14. apríla 1911 v dedine Naďbočko, okres Rachov na Podkarpatsku (dnes dedina Velikij Byčkov v Zakarpatskej oblasti na Ukrajine). Pochádzal z chudobných pomerov ako mnohé iné rodiny v tom čase, ale jeho rodičia Pavel a Mária viedli svoje deti k hlbokej nábožnosti. Teodor bol nadaný. Po ukončení štúdia na gymnáziu v Chuste (ukončil r. 1930 s vyznamenaním), verejne prejavil svoje povolanie, ktoré v ňom zrelo už vyše dvoch rokov: rozhodol sa ísť za kňaza celibátnika napriek tomu, že jeho profesori mu radili dať sa na dráhu inžiniera alebo dôstojníka. Vtedajší mukačevský biskup nádejného a talentovaného študenta posiela na štúdia teológie do Ríma, kde najprv študuje v kolégiu Germanicum-Hungaricum a následne v roku 1934 prechádza do Russica, kde mohol pestovať východný obrad a ruštinu. Po ukončení štúdií a získaní licenciátu teológie na Gregoriánskej univerzite je vysvätený za kňaza 25. decembra 1936 v chráme sv. Antona v Ríme. Za
kňaza ho 24. decembra 1936 vysvätil ruský biskup Alexander Evreinov. Jeho kňazským mottom sa stali slová 116 Žalmu: „Pane, som tvoj sluha a syn tvojej služobnice“, ktoré odrážajú jeho odovzdanosť a zasvätenie sa Kristovi a jeho matke. Nasledujúci deň mal primičnú svätú liturgiu v bazilike sv. Pavla v Ríme. V júli 1937 sa vracia ako novokňaz domov a musí nastúpiť na povinnú vojenskú službu, ktorú absolvoval v dôstojníckej škole v Prahe. Po jej ukončení prijíma menovanie administrovať dve farností Berezov a Nižný Bystrij v chustskom okrese, kde sa stretáva s veľkou náboženskou, ale aj sociálnou biedou. Stále však má túžbu pokračovať v ďalšom štúdiu v Ríme, ale Boh mal s ním iné plány. Biskup Alexander Stojka ho vymenoval v roku 1939 za špirituála v kňazskom seminári v Užhorode a zároveň za profesora filozofie. Bohoslovcov viedol podľa vlastného príkladu ku skromnosti a presnosti, bol pre nich múdrym a citlivým radcom, skutočným duchovným otcom. Zároveň chcel vychovávať nielen kňazov svätého života, ale aj vedecky dobre pripravených, šípiac ťažký zápas s ateizmom, ktorý prichádzal z Východu. V ťažkých a pohnutých časoch vojny, stále meniacej sa politickej situácie náhle zomiera v roku 1943 biskup-ordinár Alexander Stojka. Po krátkom administrovaní mukačevskej eparchie biskupom hajdudorošskej eparchie Mikulášom Dudášom, OSBM, ktorý však pre vojnové okolností nemohol spravovať eparchiu, bol za biskupa menovaný práve Teodor Romža. Dňa 24.septembra 1944 v Užhorode v katedrálnom chráme sa uskutočnila jeho chirotónia. Mottom titulárneho biskupa appijského, pomocného biskupa mukačevského Teodora boli slová 18 Žalmu: „Milujem Ťa, Pane, moja sila; Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj“. Mal iba tridsaťtri rokov a stal sa najmladším biskupom Katolíckej cirkvi. V októbri obsadili Podkarpatsko sovietske vojská. Sovietske vrchnosti najskôr začali lákať kňazov a veriacich, aby vystúpili z Cirkvi, neskôr zmenili taktiku na vyhrážky a zastrašovanie. Do Mukačeva bol poslaný pravoslávny biskup. Teodor Romža protestoval na úradných miestach, navštevoval farnosti a povzbudzoval ľudí. Kňazi a veriaci ostávali verní. Vo veľmi ťažkej a vyhrotenej spoločensko-politickej atmosfére biskup Romža navštevuje jednotlivé farnosti, povzbudzuje kňazov a veriacich. Útoky zo strany vlády, ktorá jednoznačne naberá sovietsky štýl začínajú byť početnejšie a ostrejšie, kňazi sú zastrašovaní a zatýkaní. Zároveň je Synodou Ruskej pravoslávnej cirkvi ustanovený do Mukačeva pravoslávny biskup. Napriek tomu na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky dňa 28. augusta 1946 do mukačevského kláštora prichádza viac ako 50 000 veriacich, ktorí nehľadeli na prenasledovanie zo strany vlády a verejne vyznali svoju vieru a jednotu s Rímom. Komunistická vláda vidiac neohrozený postoj biskupa Teodora Romžu, ktorý všetkými silami bránil svoju cirkev a veriacich sa rozhodla ho fyzicky zlikvidovať. Biskup očakával mučeníctvo. Keďže vláda ho nemohla obžalovať z nijakej politickej viny a nechcela, aby ju svetová mienka obvinila z prenasledovania za vieru, zinscenovala dopravnú nehodu. Stalo sa tak pri jeho návšteve v dedine Lávky, filiálky farnosti Lochovo v okrese Mukačevo, kde bol pozvaný na posviacku chrámu. Dňa 27. októbra 1947 pri spiatočnej ceste narazilo vojenské nákladné auto do povozu, ktorý viezol biskupa a jeho sprievod. Po náraze útočníci sa snažili dobiť ich železnými tyčami a palicami a len náhly a neočakávaný príchod poštovej dodávky vyrušil atentátnikov, že svoje obete nepozabíjali na mieste. Práve spomínaná dodávka ich odviezla hneď do nemocnice do Užhorodu. Biskup Teodor Romža bol ťažko ranený, zvlášť veľa poranení bolo na hlave, celé telo bolo posiate modrinami a ranami. O raneného biskupa sa starala zdravotná sestra Teofila, OSBM, ale na chirurgické oddelenie bola prijatá aj nová sestrička menom Odarka, ktorá sliedila, kto otca biskupa navštevuje, atď. Stav biskupa sa začal zlepšovať a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mal zhoršiť. Ale prišla noc z na l. novembra 1947 kedy život otca biskupa Romžu náhle vyhasol. Podľa dnes už známych historických faktov bol otrávený spomínanou sestrou Odarkou, ktorú tam poslalo NKVD. Dňa 4. novembra 1947 sa uskutočnil v Užhorode pohreb biskupa Teodora Romžu. Jeho telo bolo uložené v krypte pod katedrálou. Práve jeho mučenícka smrť a mravne bezúhonný život sa stali predpokladmi k tomu, aby ako povedal Svätý Otec Ján Pavol II. vo februári 1995 bol započatý, ale aj zdarne ukončený proces jeho blahorečenia. Ako je známe pri svojej návšteve Ukrajiny v dňoch 23. až 27. júna 2001 pápež Ján Pavol II. vyhlásil Teodora Romžu za blahoslaveného! Jeho liturgický sviatok slávime 31.10. Zdroje: foto ikony a výklad ikony o. Makarij M. Medviď, životpis - www.zoe.sk Spracovala: T.Cmoriaková
Povýšenie úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom - katechéza aktuálneho liturgického obdobia Cieľ: oboznámiť sa s históriou sviatku Povýšenia sv. Kríža; vnímať a oceniť zmysel Kristovho Kríža; preukázať úctu sv. Krížu Motivačný rozhovor Variant A Čo sa deje hneď po hokejovom zápase, keď hokejisti (napr. naši) vyhrajú? Čo sa deje, keď sa oslavuje nejaká udalosť v štáte, v armáde...? - vyzdvihuje sa na žrď vlajka štátu, spieva sa štátna hymna..., na znak toho, že si pripomíname a slávime významné udalosti, že sme dosiahli úspech, na znak hrdosti... Dnes si pripomíname sviatok, kedy sa nevyzdvihuje vlajka, nespieva sa štátna hymna, ale vyzdvihuje sa Kríž. Variant B Čo máte doma na čestnom mieste, vo vitrínke..., resp. čo by ste si tam dali? Čo si tam zvyknú dávať ľudia? (veci, fotografie, predmety...) Prečo? (lebo k ním máme nejaký vzťah, sú pre nás symbolom, spomienkou, ničím, čo má pre nás hodnotu, čo je prejavom pozornosti iných, ktorí nás majú radi...) Dnešný sviatok nám hovorí, čo a prečo postavili na čestné miesto v živote Kríž. Biblický vstup (pre starších žiakov) Vieme, že Ježiš svojou smrťou na kríži zničil smrť a daroval nám spásu. Už apoštol Pavol hovorí: 1Kor 1,23.2,2 (žiaci nájdu súradnice) Tento kríž bol naznačený už v predobrazoch Starého zákona. Poznáte nejaké predobrazy kríža v SZ? (Kríž bol v predobrazoch naznačený: rajský strom, Jakubov rebrík, medený had, Mojžišova palica, Jahelin kolík...) Pre prvých kresťanov to nebol len kus dreva, nástroj umučenia, ale symbol – spásy a Božej lásky... Výklad – príbeh (možno ukázať ikonu sv. Heleny a sv. Vladimíra) Po Kristovom ukrižovaní bolo zvykom zakopať kríže odsúdencov blízko popraviska. Kresťania boli od začiatku prenasledovaní. Po zrovnoprávnení kresťanstva cisárom Konštantínom Veľkým (r. 313 – Milánsky edikt) biskup Makarios v Jeruzaleme pozval cisára, aby zbúral pohanský chrám postavený nad miestom umučenia Krista. Cisár tam však poslal svoju matku cisárovnú sv. Helenu, ktorá túžila nájsť Pánov Kríž. Na tom mieste pri vykopávaní našli 3 kríže a keďže nevedeli, ktorý je ten pravý – Kristov, zavolali istú chorú ženu a všetkými troma krížmi sa jej dotkli. Po dotyku s Kristovým krížom ozdravela. Vtedy ho cisárovná pobozkala a poklonila sa mu. Biskup Makarios Kríž vysoko vyzdvihol, aby ho všetci videli. Stalo sa to 14. septembra. Tento akt bol podnetom k pomenovaniu sviatku. Sv. Konštantín tam potom dal vystavať kresťanský chrám (dnes bazilika Vzkriesenia). Tento moment vyzdvihnutia zobrazuje aj ikona sviatku.
- mladším žiakom príbeh a výklad ikony podáme jednoduchším spôsobom.
Demonštrácia ikony Povýšenia kríža - popis ikony: v pozadí cisárske mesto, chrám Hagie Sofie, zachytená časť bohoslužby, kde jej vrcholom a centrom je kríž, ktorý je vysoko vyzdvihovaný biskupom Makariom, ktorému podopierajú ruky dvaja diakoni. Na niektorých ikonách ho vidíme, ako má v rukách okrem Kríža aj zelene bylinky – je to symbol životodarnosti Kristovho Kríža. Naokolo je Boží ľud, svätí, cisár Konštantín a cisárovná Helena a cisársky dvor a všetci upierajú svoj zrak ku Krížu. Je tu zobrazená „celosvetová poklona životodárnemu Krížu“ - aj dnes sa na utierni sviatku pozdvihuje kríž na 4 svetové strany a počas toho sa spieva „Hodpodi pomiluj“. Ukladá sa na čestné miesto, ľud si ho uctieva bozkom a na sv. liturgii spievame: „Tvojmu krížu klaniame sa Vládca a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme.“ Rozhovor a práca s liturgickým textom (pre starších žiakov) Prečo to tak je? Aký to všetko má zmysel? Čo ty povyšuješ vo svojom živote? - v liturgických textoch podčiarkni, čím pre nás tento Kríž je, čo nám dáva? (odpoveď: zdravie, spása, milosrdenstvo, pozdvihnutie do raja, svätosť, rúcho života, radosť, milosť, viera, vedenie... – môžete sa so žiakmi porozprávať o ich význame, potrebe, čo znamenajú...)
Dnes je v úcte vystavený Pánov Kríž. Veriaci sa mu s láskou klaňajú. U neho hľadajú zdravie duše i tela. Aj my ho s radosťou a bázňou uctime. So strachom, lebo sme hriešni a nedôstojní, s láskou, lebo na ňom Kristus spasil svet, keď bol za nás ukrižovaný a preukázal nám veľké milosrdenstvo.
Ó, velebený Kríž Pánov! Dnes riadením Božím vyvýšený, s jasotom ťa obklopujú anjeli. Ty dvíhaš všetkých z raja vyhnaných, čo prepadli trestu smrti. Ústami aj srdcom ho bozkajme a svätosť života z neho čerpajme. Nech z našich úst sa nesie výzva: Vyvyšujte prepodobného Krista a klaňajte sa Krížu, jeho slávnej podnožke.
Strom v raji pozbavil ma milosti Božej a had mi smrť zavinil, ale drevo Kríža prinieslo nám rúcho života. Keď ho do zeme zasadili, naplnilo radosťou celý vesmír. Aj dnes, keď ho kňaz vysoko dvíha, s láskou všetci spievame. Tvoj dom, Bože, je plný slávy.
Ó, div nad všetky vidy! Šírka Kríža a jeho výška sú veľké ako nebesia. Milosťou Božou všetko oživujú. On viere získava pohanské národy a upevňuje žezlá kráľov. Ó, zázračný rebrík Boží! Ty nás bezpečne vedieš ku Kristovi do nebies za spevu víťaznej piesne.
Rozhovor a práca s perokresbou (pre mladších žiakov) Ako môžeme dať úctu krížu my? - Modlitbou (Tvojmu krížu...) - Prežehnaním (kde a ako sa prežehnávame správne) - Poklonou (ako sa klaniame) - vystavením doma, zavesením na krk...
Perokresba sviatku – žiaci si môžu ikonu vyfarbovať priebežne počas prerozprávania príbehu – začať krížom, Konštantínom, Helenou, biskupom... Záver Cirkev nám dáva do pozornosti Kríž, lebo v ňom je naša spása. Ježiš nás cez kríž dvíha k novému životu – z hriechu a smrti sme pozdvihnutý ku vzkrieseniu. Majme ho v úcte, pred očami, doma, na krku... ale hlavne v srdci. Žehnajme sa ním, lebo je to ochrana pred zlom a zároveň znak príslušnosti ku Kristovi. Pozn. – ak máme čas, môžeme žiakom predstaviť aj typy krížov – napr. jeruzalemský, grécky, latinský, byzantský, egyptský, andrejovský, petrovský, patriarchálny... Modlitba: spev Tvojmu Krížu Použité zdroje: Slovo č. 5/2006; www.grkat.nfo.sk; SENDLER, E.: Tajomstvá Krista. Vydavateľsto O. Németh, Bratislava.; Liturgické texty sviatku. Spracovala: T. Cmoriaková
Jakub – praotec vyvoleného národa - katechéza k príprave na Biblickú olympiádu -
Cieľová skupina: 5. – 9. roč. ZŠ, SŠ Ciele: získať vedomosti o Jakubovi ako praotcovi vyvoleného národa, oboznámiť sa s 12 kmeňmi Izraela a územiami, ktoré obývali, vysvetliť význam mena Jakub, porovnať Boží prísľub daný Jakubovi s inými Božími prísľubmi v Starom zákone, uvedomiť si, že každý z nás dostáva od Boha určitý prísľub. Priebeh 1. učiteľ priblíži účastníkom postavu Jakuba – bol synom Izáka a Rebeky, mal brata Ezaua. Ľsťou získal od otca požehnanie, ktoré patrilo jeho bratovi Ezauovi ako prvorodenému. Potom musel utekať z obavy pred pomstou brata. Odišiel do Haranu k Labanovi – bratovi svojej matky. Tam sa oženil s dvoma dcérami Labana – Liou a Ráchel. 2. jeden z účastníkov číta texty, ktoré hovoria o Jakubových potomkoch: Gn 29,31 – 30,22; 35, 16-26.
3. učiteľ rozloží dlhší hárok papiera a spolu s účastníkmi vypĺňa tabuľku s nasledujúcimi rubrikami: Mená Jakubových synov – názvy kmeňov Izraela
Význam mena
Rubén
„pozrel na útlak“, „hľaďte, syn“
Simeon
„vyslyšanie“, „Boh vyslyšal“
Lévi
„pripojiť sa, primknúť“, „byť niekomu spoločníkom“
Júda
„nech je Pán velebený“, „chváliť“
Dan
„sudca“
Neftali
„môj boj“
Gad
„šťastie“, „prinášajúci šťastie“
Aser
„blažený“
Isachar
„odmena“, „Boh nahradil“, „získaný za odmenu“ „obdariť“, „príbytok“, „obyvateľ“
Zabulon
Jozef (Efraim a Manasses)
„odňal a „dodal“, „rozmnožiť, pridať“
Benjamín
„syn mojej bolesti“
Obsadenie územia
Iné informácie
Južná časť zeme na východnom brehu Jordánu Mestá v Negebe na juhu Palestníny, hlavným mestom bol Betlehem Nemalo svoje územie (ich podielom bol Pán), ale každý z kmeňov mu daroval niekoľko miest (48) Negeb v Júdskych horách na západ o Mŕtveho mora
Toto pokolenie nezohralo v dejinách Izraela dôležitú úlohu Toto pokolenie sa spojilo s pokolením Júdu
Najprv územie medzi Soreou Eštalonom, potom v hornej časti Jordánu Územie na východe Galilejských hôr Zajordánske územie medzi Jabokom a Arnonom Časti západného územia Galilejských hôr Dolina Ezdrelon a okolité hory Južná časť Galilei Nazaret Územie jeho 2 synov: Efraim – stredná časť horského územia západne od Jordánu; Manasses – obidva brehy Jordánu na východ v hornom toku rieky Jabok, na západe v strede horského územia Územia medzi Efraimom a júdom, jestá Jericho, Betel, Ofra, Rama, Mispe, Jeruzalem
Z tohto pokolenia pochádzali kňazi a leviti
Kmeň v dôsledku expanzie obsadil dominantné postavenie medzi všetkými kmeňmi (má náboženský a politický význam)
Z tohto pokolenia pochádza hrdina knihy Tobiáš
Od Isachara pochádzajú králi Izraela Báša a Omri Potomci boli pod vplyvom pohanov, preto sa nazývali Galilea pohanov
Šaul a Pavol z Tarzu boli benjaminiti
Súčasne hľadáme na mape územia obsadené jednotlivými kmeňmi. Potom každý zaznačí jednotlivé kmene do svojej mapy.
4. Učiteľ vysvetlí, že vymenované kmene boli počiatkom Izaela a Jakub je otcom vyvoleného nára, praotec 12 izraelských pokolením. 5. Učiteľ sa pýta účastnikov, či si pamätajú miesta zo Sv. písma, ktoré hovoria o tom, že Boh niekomu zmenil meno a s čím to súviselo. Meno u ľudí tej doby znamenalo označenie osoby a zmena označuje nové poslanie. Napr. Abram – Abrahám, Sarai – Sára, Jakub – Izrael (Boží bojovník) 6. Čoho sa týkal prísľub daný Jakubovi? Dostal takýto prísľub niekto už skôr (Abrahám, Izák) Boh dával svojmu ľudu rôzne prísľuby a stále im ostával verný. Každý účastník dostane text s jedným prísľubom a prečíta si ho. Po prečítaní skúsi povedať, čoho sa ten prísľub týka a tiež sa môže podeliť s tým, aké posolstvo mu text dáva do vlastného života: Gn 8,20 – 9,1.7-17; Gn 15,1 – 6.17,1-9; Ex 6,1-6.7,12-15; 2Sam 7,8-16; Iz 2,1-5; Iz 54,6-10; Ml 3,17-24; Jer 31,1-14.31-34; Ez 11,19. V zhrnutí učiteľ povie účastníkom, že každý človek dostáva od Boha prísľub, niektoré sú rovnaké pre všetkých (večný život, láska, milosrdenstvo), iné sú konkrétne pre konkrétneho človeka. Modlitba Zdroj: BANASZEK, A.: Od stvorenia po Krista. KBD, Svit, 2005.
VÝTVARNÉ AKTIVITY V KATECHÉZE Pestré listy v okienku Potrebujeme: rôzne druhy farebných vysušených a vylisovaných listov, tvrdý biely papier, priesvitný papier (prípadne fólia, celofán, pauzák...), lepilo, lepiaca páska, čierna fixka Postup: obrázky s okienkami môžu byť samostatné, alebo spojené ako detské leporelo. Na rovnako veľkých papieroch (pr. formát A5 alebo A6) vyrežeme okienko a zo zadnej strany ho podlepíme priesvitnou fóliou/papierom. Na prednú stranu naaranžujeme a nalepíme vylisované listy, pričom miestami môžu prečnievať cez okienko. Rámikom nakresleným okolo okienka dielo ukončíme (vynecháme pritom prečnievajúce časti listov). Na spájanie obrázkov necháme na dlhších stranách 1cm široké pásiky, ktoré zalomíme, zohneme a spojíme lepidlom. Zdroj: Záhradkár č. 11/2001
* Obrázky a fotografie: zdroj internet a archív DKÚ Košickej eparchie. Za obsah časopisu zodpovedá DKÚ KEp. Vydané pre vnútornú potrebu. Neprešlo jazykovou úpravou.
